Kauza Kristus 8096835440, 9788096835447

Citation preview

Lee Strobel

Kauza Kristus

_>a do toWo flrpadu s va< -ou vervou, nez s akoiíi sen sledoval ktorúkoíve, irú žálezitos* Vrnol som

V^ jžíI

sorr svoje právnické vzdel získal na Yale ’ _iw School, ako aj

iif?, któfé soin oje skúsenosti

redaktora zac•Oe.a, keho sa právruckyn i pripad-

rni pre n.A'inv > A svel .A“ cnk zy

> rib me. z nisíoriá

psycholóq* * • r-pdstavtemA

»aca;i nazna xou if me o ne ™

zr.

?c4y, filozofie či

OBSAH

ÚVOD Návrat k vyšetrovaniu případu nášho života

PRVÁ ČASŤ: SKÚMANIE ZÁZNAMOV

Originally published in the U.S.A, under the title The Case For Christ Copyright © 1998 by Lee Strobel Grand Rapids, Michigan

Slovenský překlad © Porta libri, Bratislava 2000, 20ÍB Všetky práva slovenského překladu vyhradené. Překlad Branislav Skřipek Obálka: Calder, Julo Nagy ISBN 80 - 968 351

4-0

1. Záznam očitých svedkov 19 Možno dóverovať Ježíšovým životopisům? Dr. Craig L. Blomberg 2. Prevcrovanie výpovědí očitých svedkov 38 Odolá Jcžišov životopis dókladnej analýze? Dr. Craig L. Blomberg 3. Dokumentárny dókaz 55 Nakorko spolahlivo sa zachovali Ježišove životopisy? Dr. Bruce M. Metzger 4. Podporný dókaz 72 Existuje spofahlivý dókaz o Ježíšovi mimo jeho životopisov? Dr. Edwin M. Yamauchi 5. Vedecký dókaz 91 Súhlasí archeológia s Ježíšovými životopismi, alebo ich vyvracia? Dr. John McRay 6. Protidókaz Je historický Ježíš ten istý ako Ježíš viery? Dr. Gregory A. Boyd DRUHÁ ČASŤ: SKÚMANIE IDENTITY JEŽIŠA KRISTA

7. Dókaz identity Bol Ježíš naozaj přesvědčený, že je Božím Synom? Dr. Bon Withenngtor.

129

8. Psychologický dókaz Bol JeŽiŠ blazon, keď tvrdil, že je Božím Synom? Dr. Gary R. Collins 9. Dókaz charakterového profilu Spíňal Ježiš atributy Boha? Dr. Donald A. Carson 10. Důkaz odtlačkov prstov Naplnil Ježiš - a iba Ježiš - identitu Mcsiáša? Louis S. Lapides

140

152 168

TRETIA ČASŤ: SKÚMANIE DÓKAZOV O VZKRIESENÍ

11. Medicínsky dókaz Bola Ježíšova smrť fingovaná a jeho vzkriesenie iba žart? Dr. Alexander Metherell 12. Dókaz chýbajúceho těla Naozaj neostalo Ježíšovo tělo v hrobe? Dr. William Lane Craig 13. Dókaz zjavení Videi nickto Ježiša živého po smrti na kříži? Dr. Gary Habermas 14. Nepriamy dókaz Existujú ďalšie fakty, ktoré poukazujú na Ježíšovo vzkriesenie? Dr. J. P. Moreland

POĎAKOVANIE

187

200

219

238

ZÁVĚR Verdikt historie K čomu vedu dókazy - a čo to dnes znamená?

253

POZNÁMKY LITERATÚRA INDEX

268 277 283

Som hlboko vďačný za náhrad a příspěvky, ktorými do tejto knihy přispěli rozliční 1'udia. Zvlášť som zaviazaný Billymu Hybelsovi, ktorý mi umožnil prediúesť sériu prezentácií na tuto tému v kostole Willow Creek Community, svcjej žene Leslie, ktorá přišla s myšlienkou vydat' tieto přednášky ako knihu, a svojmu vydavatelovi Johnovi Sloanovi, ktorěho tvořivé nápady tento projekt v mnohom oživili. Tiež som vďačný Markovi Mittelbergovi a Garry mu Pooleovi za ich neustále povzbudzovanie a pomoc, Chadovi Meisterovi a Bobovi a Gretchen Passantinovým za ich bádanie a nápady, Russ Robinso­ novi za jeho právnické postřehy, svojej asistentke Jodi Walleovej za jej neocenitefnú pomoc a svojej dcére Alison a synovi Kylemu za ich skryté služby a pomoc pri mojej práci. Nakoniec chcem poďakovať vedcom, ktorí mi poskytli interview pre tuto knihu. Znovu a znovu ma udivovali nielen ich znalosti a múdrosť, ale aj ich pokorná a úprimná viera, ako aj ich túžba pomócť bádateíom v oblasti ducha preskúmať Ježišove znepokojivé výroky.

ÚVOD

NÁVRAT K VYŠETROVANIU PŘÍPADU NÁŠHO ŽIVOTA

Povedané Žargónom prokurátorov, proces s Jamesom Dixonom bol „dopředu odklepnutý". Otvorený, a hněď uzavretý. Dokonca i zběž­ ný pohlad na dókazy stačil na vyvodenie závěru, že Dixon počas potýčky na juhu Chicaga postřelil policajného seržanta Richarda Scanlona do bracha. Kúsok po kúsku, krok za krokom, svedok za sved kom - dókazy přitahovali slučku okolo Dixonovho krku. Boli tu odtlačky prstov a zbraň, očití svedkovia a motiv, zraněný policajt a vinnik s povesťou násilníka. A tcraz bol systém kriminálně) justicie připravený nechať zaklapnúť dveře klietky, ktorá Dixona uvázni váhou jeho vlastnej viny. Fakty boli jasné. Seržant Scanlon sa ponáhťal na West Place 108 po tom, ako susedia zavolali na políciu. Scanlon pri svojom přícho­ de zastihol Dixona v hlučnej hádke so svojou dievčinou před vstup­ nými dveřmi jej domu. Jej otec sa vynořil, keď zbadal Scanlona, v domnienke, že už je bezpečné vyjsť von. Náhle sa medzi Dixonom a otcom dievčaťa strhla bitka. Seržant do nej pohotovo zasiahol, aby ju ukončil. Ozval sa výstřel; Scanlon, zraněný v oblasti brucha, sa zapotácal. Hned' potom dorazili iné dve policajnc autá so zapnutými sirénami a policajti sa rozběhli za unikajúcim Dixonom. Dixonova zbraň kalibru 22 - plná jeho odtlačkov prstov a so sto­ pami po vystrélenom náboji - sa našla nedaleko, na mieste, kde ju l>o streFbe zjavne zahodil. Otec dievčaťa nebol ozbrojený; Scanlonov revolver zostal v puzdre. Spálený pušný prach na Scanlonovej po­ kožko svědčil o výstřele z úplné tesnej blízkosti. Toto zranenie ho našťastie neohrozilo na živote, ale bolo dost' vážné na to, aby mu vyslúžilo medaihi za odvahu, ktorú mu s hrdosťou pripol na hrud' samotný policajný inšpektor. Čo sa týkalo 9

Úvod

Kauza Kristus

Dixona, keď polícia prezrela jeho trestný register, objavila, že už predtým bol usvědčený zo střelby na niekoho iného. Zjavne mal sklony k násiliu. Takmer rok po tejto události som sedel a zapisoval si poznámky v skoro prázdnej chicagskej súdncj sieni, kde Dixon verejne přiznal, že vystřelil na pátnásť rokov slúžiaceho policajta. Jeho priznanie potvrdilo všetky ostatně dókazy. Sudca Frank Machala nariadil Dixona uvázniť a úderom kladívka případ uzavřel. Spravodlivosti sa učinilo zadost. Poznámkový blok som si zasunul do vnútorněho vrecka športovej bundy a pomaly som zostupoval dolu schodmi do tlačového střediska. V zajtrajšom vydaní Chicago Tribune mi povolia najviac tak článok na tri odseky. A asi tofko si to aj zaslúžilo. Nebolo tu příliš o čom rozprávať. Asport som si to myslel.

„Prever si dókazy ešte raz sám", zněla jeho odpověď. „A pozři sa, o čom naozaj svedčia." Položil som slúchadlo a hnal som sa hoře schodmi do kancelárie prokurátora; na chviTu som sa zastavil, aby som sa nadýchol skór, ako vstúpim. „Poznáte Dixonov případ?" neurčito som sa spýtal, aby som nevyložil karty na stol příliš skoro. „Ak by vám to nevadi­ lo, chcel by som si znovu prejsť detaily toho případu." Tvář mu zbledla. „Hm, nemóžem o lom hovořit", zakoktal. „Za­ hal* sa k tomu nevyjádřím " Ukázalo sa, že mój informátor už svoje podozrenie posunul aj tuďom v jeho kancelárii. Opat teda zvolali vetkú porotu a tá ešte raz skúmala dókazy. A na vetký úžas a nad všetko očakávanie nepriedušne uzavretý případ Jamesa Dixona znovu otvorili.

NOVÉ FAKTY NA PODPORU NOVEJ TEÓRIE TIP INFORMÁTORA Zodvihol som slúchadlo telefónu a okamžité som spoznal hlas na druhej straně linky - bol to informátor, ktorého som získal počas svojich návštěv v súdnej budově. Ihned' mi napadlo, že má pre mňa niečo horúce, pretože vždy hovořil o to rýchlejšie a trhšie, o čo váčší tip mi chce] dat, a teraz to zo seba šeptom len tak sypal. „Lee, poznáš Dixonov případ?" spýtal sa. „Och, pravdaže", odvětil som. „Věnoval som sa tomu posledně dva dni. Jasná záležitost." „Nebuď si taký istý. Ide o to, že pár týždňov před střelbou bol seržant Scanlon na večierku, kde sa chválil strielajúcim perom." „Čím?" „Strielajúcim perom. Je to pištof kalibru 22, ktorá vyzerá ako plniace pero. Nosit ju je zakázané, čo platí aj pre policajtov." Keď som mu povedal, že nevidím, aký to má význam, jeho hlas stíchol ešte viac. „Ide o toto: Dixon Scanlona nepostřehl. Scanlona zranila jeho vlastná pištof, keď náhodou vystřelila vc vrecku košele. Falošne obvinil Dixona, aby sa sám nedostal do problěmov kvóli držaniu nepovolenej zbraně. Nechápeš, Dixon je nevinný!" „To nie je možné!" vyhlásil som. li)

Zároveň som aj ja rozbehol svoje vlastně vyšetrovanie. Preskúmal som miesto činu, konfrontoval som svedkov, hovořil som s Dixonom a preveroval som si věcné dókazy. Keď som celý případ dókladne prešiel, stala sa tá najzvláštnejšia vec: všetky nové fakty, ktoré som odhalil - no i staré dókazy, ktoré predtým tak presvedčivo ukazovali na Dixonovu vinu - presne zapadli do teorie so striefajúcim perom.

■ Svedkovia vypovedali, že před Scanlonovým „príchodom na scé­ nu" búchal Dixon svojou zbraftou na dveře domu svojho dievčaťa. Zbraň vystřelila smerom dolu; v prednej stene verandy bola malá priehlbina, zhodná so stopcu po náraze guFky. Toto by ho­ vořilo pre náboj, ktorý chýbal z Dixonovej pištole. ■ Dixon vypovedal, že nechcel byť prichytený so zbraňou, proto ju skryl v trávě na druhej straně cesty ešte před príchodom poli­ cie. Našiel som svědka, ktorý to potvrdil. loto vysvětlilo, prečo sa zbraň našla dosť daleko od miesta výstřelu, hoci nikto nevi­ děl, že by ju Dixon odhodil. ■ Spálený pušný prach bol sústredený vo vnútri - ale nie zvonku - lavého vrecka Scanlonovej košele. Diera po guFke bola na dne vrecka. Závěr: zbraň samovolné vystřelila vo vnútri vrecka.

11

Úvod

Kauza Kristus

■ Na rozdiel od formulácií v policajnom hlášení, dráha guFky viedla v zostupnom smere. Pod Scanlonovým vreckom na košeli bola krvavá stopa; tam sa guFka vynořila po krátkcj púti tclom. ■ Z Dixonovho trestného registra necitovali presne. Hoci naozaj strávil tri roky vo vážení za přestřelku, odvolací súd ho oslobodil po tom, ako uznal, že ho usvědčili na základe křivého obvinenia. Ukázalo sa, že polícia zatajila korunného svědka a že svedok obžaloby klamal. Tofko z Dixonovho záznamu o násilných sklonoch.

NEVINNÝ ČLOVĚK JE OSLOBODENÝ Nakonicc som položil Dixonovi najpodstatnejšiu otázku: „Ak si bol nevinný, prečo si sa přiznal k vine?" Dixon si vzdychol. „Pretože priznanie je poiahčujúca okolnost", odpovedal, Čím myslel na prax, keď obžaloba odporúča zníženú trestnú sadzbu, ak sa vinník přizná k vine, a tým ušetří všetkým čas a súdne trovy. „Povedali mi, že ak sa přiznám, odsúdia ma na 10k vázenia. Strá­ vil som vo vyšetrovacej vazbě spolu už tristošesťdesiatdva dní. Chceli odo mňa len to, aby som potvrdil, že som to spravil, a potom som o pár dní mohol ísť domov. Ak by som však nástojil na vyšetřo­ vaní a porota by ma uznala vinným, potom by mi to poriadne napa­ řili. Dali by mi dvadsať rokov za strefou na policajta. Nestálo to za ten risk. Chcel som ísť domov..." „A tak si připustil, že si urobil niečo, čo si neurobil." Dixon prikývol. Dixona nakoniec zbavili viny a neskór vyhrál právny spor s policajným oddělením vyšetrovania. Scanlonovi odobrali medailu, ob­ žalovali ho, obvinili zo záměrného zavádzania a přepustili zo zamestnania.1 Čo sa týkalo mha, moje reportáže vyšli na titulných stránkách. No čo je omnoho dóležitejšie, ako mladý reportér som sa vela naučil. Zistil som, že dókazy možno zoradiť viac ako j?dným smerom. V tomto případe sa například nazbicralo dost' dókazov, aby Dixona usvědčili zo strefoy na policajta. No klučové otázky zněli takto: Bola séría dókazov naozaj úplná? A ktoré vysvetlenie sa najlepšie hodí 12

k sumě všetkých faktov? Keď sa objavila teória so strieFajiicim perom, ukázalo sa, že tento scénář najlepšie zodpovedá všetkým zhromaždeným dókazom. A pochopil som aj niečo iné. Dókazy na mňa vplývali od začiatku tak presvedčivo predovšetkým preto, že úplné zodpovedali mojim vtedajším predsudkom. Dixona som považoval za obyčajného výtržníka, za vyvrhela, ktorý si nedokáže udržať zamestnanie, za dieťa z narušenej rodiny. Policajti boli dobří chlapíci a prokurátoři nerobili chyby. Pri pohlade cez takéto okuliare všetky póvodné dókazy do seba zdanlivo dokonale zapadali. Póvodné rozpory či medzery som si naivně prekrútil. Keď mi policajti povedali, že případ vyriešili, vzal som ich za slovo a viac som sa tým nezaoberal. Keď som však tieto okuliare odložil a pokúsil sa pozrieť na celý případ objektivno, zrazu som ho videi v úplné novom svetíe. Na koniec som sa dal dókazmi viesť k pravdě, bez ohladu na to, či sa hodia do mojej póvodnej Šablóny. To bolo před viac ako dvadsiatimi rokmi. Ale najváčšia lekcia ešte len mala prísť.

OD DIXONA K JEŽÍŠOVI Tento nezvyčajný případ som opisal preto, že moja duchovná púť sa istým spósobom velmi podobala skúsenosti, ktorú som mal s Jamesom Dixonom. VaČŠinu svojho života som sa staval k vicre skepticky. Vlastně som sa považoval za ateistu. Podlá mňa existovalo příliš vela dókazov o tom, že Boh je iba výplodom ťudských túžob, starovekej mylológie či primitivných povier. Akc by mohol existovat' milujúci Boh, ak posiela Tudí do pekla len preto, že v něho neveria? Ako by mohli byť zázraky v rozpore so základnými zákonmi přírody? Nevysvět­ luje vari evolúcia póvod života dostatočnp jasné? Či výsledky vě­ deckého skúmania nerozptylujú vieru v nadprirodzeno? A čo sa týká Ježiša, či azda neviete, že nikdy nevyhlásil, že je Bohom? Bol to revolucionář, mudrc, zbožštený žid - ale Boh? Nie, láká myšlienka mu ani len na um nepřišla! Vedel by som vám vtedy odporučit množstvo univerzitných profesorov, ktorí to povedali 13

Úvod

Kauza Kristus

a ktorým sa dalo důvěřovat, či nie? Tak sa na to pozrime: aj zběžné nazretie do zápisov o ňom nás přesvědčí, že Ježiš bol iba hláskou bytosťou ako vy a ja, hoci ncobyčajne obdarovanou láskavosťou a múdrosťou. No zběžný pohtad bol to jediné, čo som kedy tým to dókazom věnoval. Z filozofie a histórie som si prečítal právě dosť na to, aby som sa utvrdil vo svojom skepticizme - tu dajaký fakt, tam nejakú vedeckú teóriu, pádný argument, múdru úvahu. Zaiste, videi som aj zopár nezrovnalosti a rozporov, ale mal som závažný důvod igno­ rovat ich: nemorálny, na vlastně ja zameraný život, ktorého by som sa musel nevyhnutné vzdat', keby som změnil svqe postoje a stal sa Ježíšovým následovníkem. Pre mňa bol teda případ uzavretý. Existovalo predsa dosť dókazov na to, aby som sa uspokojil s úsudkom, že božská prirodzenosť Ježiša nie je nič viac, ako fantáziou oplývajúci výmysel pověrčivých rudí. Aspoň som si to myslel.

ODPOVEDE ATEISTOVI K opátovnému skúmaniu kauzy Kristus ma však nepriviedol telefo­ nát informátora, ale moja žena. Leslie ma na jeseň roku 1979 omráčila správou, že sa stala křes­ ťankou. Převrátil som oči a připravil sa na najhoršie s pocitom obete, ktorá právě zistila, že sa ocitla v pásci bez možnosti úniku. Oženil som sa s veselou, bezstarostnou Leslie, ochotnou riskovat', a teraz som začal mať strach, že sa v nej rodí puritánka s potlačenými sexuálnymi pudmi, ktorá premení náš společensky zameraný životný štýl na celonočné modlitbové vigílie a dobročinné směny v kuchyniach zamaštěných od polievok pře bezdomovcov. Namiesto toho ma príjemne překvapila - ba až ohromila - hlboká změna jej charakteru, jej vyrovnanost a rozvaha. Výsledkem bolo to, že som chcel spoznať, čo spósobilo tieto skryté, no hlboké posuny v postojoch mojej ženy, takže som sa pustil do celkového skúmania faklov nahromaděných okolo tejto kresťanskej záležitosti. Usiloval som sa vzdať predsudkov a sústredenosti na vlastně ja. Čítal som knihy, zhováral som sa s expertmi, kládol som otázky, 14

analyzoval hislóriu, pátral v archeológii, študoval starověků litera­ turu a po prvýkrát som prebral celú Bibliu verš po verši. Vrhol som sa do tohto případu s vačšou vervou, než s akou som sledoval ktorúkofvek inú záležitosť. Využil som svoje právnické vzdelame, ktoré som získal na Yale Law School, ako aj svoje skúsenosti redaktora zaoberajúceho sa právnymi prípadmi pre noviny Chicago Tribune. A světské důkazy - z histórie, védy, filozofie ci psychologie - zrazu začali naznačovat niečo nepředstavitelné. Bolo to ako rehabilitovanie případu Jamesa Dixona.

SPRAVIŤ SI VLASTNÝ ÚSUDOK

Možno aj váš názor na duchovné věci zásadné ovplyvnili argumen­ ty, ktoré ste počuli od hidí okolo seba, od univerzitných profesorov, členov svojej rodiny či priatefov, alebo ktoré ste pozbierali kedysi dávno z knih. Je však váš úsudok naozaj tým najlepšim možným vysvětlením daných dókazov? Ak by ste išli hlbšie a systematicky konfrontovali a preverovali svoje předsudky, k čomu by ste dospěli? O tom je táto kniha. Vlastně chcem znovu prejsť a bližšie vy­ světlit duchovná púť, ktorou som kráčal takmer dva roky. Spolu so mnou navštívíte trinásť popredných vedcov - osobnosti s najvyššími akademickými hodnosťami, s ktorými som robil interview. Precestoval som krajinu krížom-krážom - od Minnesoty po Georgiu, od Virgínie po Kaliforniu, aby som získal ich fundované názory, vystavil ich skeptickým námietkam. nútil ich obhájit svoje pozície pádnými argumentmi a položil im právě tie otázky, ktoré by ste sa ich opýtali, keby sa vám na to naskytla příležitost'. V tomto pátraní po pravdě sem využil svoje skúsenosti z re­ portáží o právnych prípadoch, keď som skúmal rozličné kategórie dókazov, například výpovede očitých svedkov, písomné dókazy, podporné dókazy, protidókazy, vedecké dókazy, psychologické dó­ kazy, nepriame dókazy, ba dokonca aj dókazy odtlačkov prstov. Znič to záhadné, však? S rovnakou klasiíikáciou by ste sa střetli v súdnej sieni. A bude pravděpodobně najlepšie sledovat celý proces z právnické) perspek­ tivy, takže vy budete v roli porotců

15

Kauza Kristus

Keby vás vybrali do poroty pre skuločný súdny případ, požiadali by vás, aby ste před všetkými potvrdili, že nie ste předpojatý. Museli by ste přisahat', že budete nezaujatý a spravedlivý a že si urobíte úsudok o danom případe na základe faktov, a nie pódia svojich vrtochov či predsudkov. Nabádali by vás, aby ste starostlivo zvažovali hodnověrnost svedkov, pozorné si vypočuli ich svědectvo a dósledne podriadili důkazy zdravému rozumu a logike. A ja vás žiadani, aby ste počas čítania tejto knihy urobili to isté. A konečne, zodpovednosťou porotcov je vyniest rozsudok. Nemusia mať stopercentnú istotu, pretože v tomto živote si nemůžeme byť absolútne isti ničím. Na súde sa od porotcov požaduje, aby zvážili dókazy a dospěli k najlepšiemu možnému závěru. Inými sle­ vami, keď si spomenieme na případ Jamesa Dixona, do kterého scenára zapadajú zistené skutečnosti najlepšie? To bude vaša úloha. Dúfam, že ju vezmete vážné, pretože tu ide o viac, než len o povrchná zvědavost'. Ak možno Ježíšovi veriť a uvedomujem si, že vy o tom můžete pochybovat - potom niet ničoho důlcžitcjšieho, než váš vztah k němu. Ale kto to naozaj bol? Za koho sa vyhlašoval? Existuje nějaký hodnověrný důkaz na podporu jeho tvrdení? To sa pokúsime zistiť v našom prvom rozhovore. Vydajme sa teda do Denveru.

16

PRVÁ ČASŤ

SKÚMANIE ZÁZNAMOV

1.

ZÁZNAM OČITÝCH SVEDKOV MOŽNO DÓVEROVAŤ JEŽÍŠOVÝM ŽIVOTOPISOM?

Keď som po prvý raz stretol hanblivého a tichého Lea Cartera, bol to sedemnásťročný veterán najtvrdších chicagských štvrtí Jeho svě­ dectvo dostalo za mreže troch vrahov. V lebke nosil tridsaťosem kalibrová guFku, příšerná pripomienku hororu, ktorý sa začal, keď Leo videi, ako Eliáš Baptista zastřelil miestneho obchodníka so zmiešaným tovarom. Leo a jeho priatel' Leslie Scott lirali basketbal, keď viděli, ako Eliáš a s ním šestnásťročný delikvent s tridsiatimi záznamami v trestnom registri zavraždili Sama Bluea před jeho obchodíkom. I^o ho poznal od detstva „Keď sme nemalí čo jest, vždy nám nějaké jedlo dal", vysvětlil mi Leo tichým hlasom. „Preto, keď som išiel do nemocnice a tam povedali, že zomrel, vedel som, že budem musieť svedČiť o tom, čo som videi." Výpověď očitého svodka má verků moc. Jeden z najdramatickejších momentov na sude sa deje vtedy, keď svedok detailně popisu­ je kriminálny čin, ktorý videi, a potom s odvahou ukáže na odporcu, akoby to bol páchaleF. Eliáš Baptista vedel, že jediný spósob, ako sa vyhnut' vázeniu, je nějako zabránit’ Leovi Carterovi a Lesliemu Scottovi, aby niečo také urobili. A tak sa Eliáš a jeho dvaja kamaráti vydali na pořovačku. Vysto­ povali ich právě vtedy, keď tito dvaja spolu s Leovým bratom Hen­ rym kráčali dolu ulicou a všetkých troch odvliekli s pištoFou při­ loženou k spánkom do nedalekých tmavých přístavných dokov. „Mám ťa rád", povedal Eliášov bratranec Leovi, „ale musím to spraviť." Nato Leovi přitlačil pištol' medzi oči a stlačil kohůtik. Zbraň zrevala; guFka pod malým sklonem oslepila Leovo pravé oko a usadila sa mu v hlavě. Keď sa zní til na zem, zazněl další vý­ střel a táto guFka sa zavítala desať ccntimctrov od jeho chrbticc. 19

Kauza Kristus

Kým Leo predstieral, že jc mítvy, videi zo svojej pozície na zemi, ako jeho vzlykajúceho brata a kamaráta jedného za druhým krůto popravili. Keď Eliáš so svojím gangom odišli, Leo sa odplazil do bezpečia. Napriek všetkým očakávaniam to Leo Carter přežil. Guťka bola příliš hlboko na to, aby ju mohli bez problémov odstrániť. Napriek piudkým bulestiaui hlavy, ktoré nedokázali utišit' ani sline heky, sa stal jediným očitým svedkom proti Eliášovi Baptistovi pri súde vo věci vraždy obchodníka Sama Bluea. Porotcovia Leovi uvěřili a Eliáša odsúdili na osemdesiat rokov vázenia. A Leo bol aj jediným očitým svcdkom, ktorý vypovedal proti Eliášovi a jeho dvom kamarátom o zabití svojho brata a priatela. A jeho svědectvo znovu stačilo na to, aby sa toto trio dostalo do vá­ zenia na celý zvyšok života. Leo Carter je jeden z mojich hrdinov. Zadosťučinil spravedlivos­ ti, aj keď za to zaplatil monumentálnu cenu. Vždy, keď premýšiam nad svedectvom očitého svědka, objaví sa mi v mysli jeho tvář, hoci sa to stalo před viac ako dvadsiatimi rokmi.’ SVĚDECTVO DÁVNÝCH ČIAS

Áno, výpověď očitého svodka móže byť veťmi pádná a usvedčujúca. Ak mal svedok dostatok času na pozorovanie zločinu, ak nie je zaujatý alebo nemá nekalé úmysly a jeho svědectvo je pravdivé a priame, potom móže byť ten vrcholný moment, keď namierený prst ukáže na vinníka v súdnej sále, dostatečným dóvodom na odsúdenie onej osoby do vázenia, ba dokonca k čomusi horšiemu. Rovnako dóležité sú výpovede očitých svedkov priskúmaní his­ torických událostí, a teda aj pri hťadaní odpovede na otázku, či je Ježíš Kristus jediný Boží Syn. No aké záznamy očitých svedkov máme k dispozícii? Máme svě­ dectvo niekoho, kto osobné spolupracoval s Ježišom, kto načúval je­ ho učeniu, videi jeho zázraky, bol svedkom jeho smrti a kto ho mož­ no dokonca priamo stretol po jeho údajnom zmítvychvstaní? Máme nějaké zápisky od „novinárov" z 1. storočia, ktorí by týchto sved­ kov prověřovali, kladli im náročné otázky a verne zaznamenali to,

20

Záznam očitých svedkov

čo po svedomitej úvahe uznali za pravdu? A ďalšia, rovnako důle­ žitá vec - ako tieto záznamy obstoja pod drobnohladom skeptikov? Vedel som, že právě tak, ako svědectvo Lea Cartcra rozhodlo o usvědčení troch brutálnych vrahov, aj záznamy očitých svedkov spoza rúška dávno zašlých čias pomSžu rozriešiť tú najdóležitejšiu duchovnú otázku. Aby som získal fundované odpovede, dohodol som si stretnutie s uznávaným vedcom, dokivium Craigom Blom bergom, ktorý na túto lému napísal knihu The Historical Reliability of the Gospels (Historická spoFahlivosť evanjelií) Blomberg je vysoký a štíhlý, má krátké zvlněné hnědé vlasy, sčesané dopředu, kučeravú bradu a okuliare s hrubými sklami bez rámov. Vyzerá byť z tých, ktorí mávajú rozlúčkový přejav pri příle­ žitosti ukončenia štúdia - áno, predniesol ho. Je celonárodně uzná­ vaným vedcom a vlastní červený diplom z prestížneho semmara, z Trinity Evangelical Divinity Schod. No ja som chcel niekoho, kto je viac než len inteligentný a vzdě­ laný. Hťadal som Specialistu, ktorý by sa nevyhýbal detailom a bez­ starostné by neodbil námietky k pisomným záznamom kresťanov. Chcel som niekoho čestného, kto sa popasoval s neschopnějšími kritikmi viery a kto zároveň hovoří s autoritou, ale bez akýchkolvek nafúknutých vyhlášení, ktoré skór uskakujú, než by sa vyrovnávali s kritickými otázkami. Počul som, že Blomberg je presne ten, koho hladám, a tak som odletel do Denveru s nádejou, že sa mu podaří nájsť si pre mňa čas. No mal som i pochybnosti, zvlášť od chvíle, keď moje pátranie od­ halilo jeden veťmi znepokojujúci fakt, ktorý by si Blomberg pravdě­ podobně želal nechať utajený: stále si udržiaval nádej, že jeho milo­ vaní športoví hrdinovia z detstva, Chicago Cubs, vyhrajú světový šampionát ešte za jeho života. Aby som bol otvorený, toto ma priviedlo k istému podozremu o jeho súdnosti. PRVÉ INTERVIEW: S TEOLÓGOM CRAIGOM L. BLOMBERGOM

Craig Blomberg je široko-ďaleko považovaný za jednu z najpoprednejších autorit na biografie Ježiša Krista, inak nazývané evanjeliá. Doktorát z Nového zákona získal na Aberdccnskcj univerzito 21

Kauza Kristus

v Škótsku, neskór pósobil akc starší vedecký pracovník v Tynda/e House při Cambridgeské) univerzitě vo Velkej Británii, kde bol členom elitnej medzinárodnej skupiny vedcov, ktorá předložila sériu významných a nadšene přijatých práč o Ježíšovi. Za posledných dvanásť rokov bol profesorem Nového zákona vo vysoko rešpektovanom Denver Seminary. Napísal viacero knih.2 Je členom Spoločnosti pře štúdium Nové­ ho zákona, Spoločnosti biblickej literatúry a Inštitútu biblického výskumu. Ako som očakával, jeho kancelária bola přeplněná vědeckými knihami naukladanými v policiach, a dokonca ma mój hostitel* přiví­ tal v kravatě s molívom kresieb róznych knih. V rýchlosti som si všimol však aj to, že steny jeho kancelárie nepokrývali zaprášené spisy dávných historikov, ale umělecké dielka jeho malých dcer. Ich bizarně a farbami hrajúce obrázky gaziel, domov a kvetov tam neviseli nedbalo připnuté ako chvilková zále­ žitost, ale boli pekne zarámované a osobné podpísané Elizabethou a Rachel. Očividné sa s nimi narábalo ako so vzácnými vecami. Ten­ to muž má aj srdce, nieien mozog, prebehlo mi myslou. Blomberg sa vyjadřuje s prcsnosťou matematika (na počiatku svojej kariéry vyučoval aj matematiku), opatrné zvažujúc každé slo­ vo, pre svoju zjavnú neochotu narábať čo len s jedným neistým de­ tailem. Presne takého Člověka som Iďadal. Keď sa usadil do křesla so šálkou kávy v ruke, uchlipol som si zo svojej, aby som zahnal coloradský chlad. A pretože som cítil, že Blomberg je člověk typu ,poďme k věci, páni', rozhodo! som sa za­ čat svoje interview otázkami rovno od základov.

SVEDOK H1STÓRIE

„Povedzte mi", začal som s nádychom vyzývavosti v hlase, „je naozaj možné zostať inteligentným a kriticky mysliacim človekom, a přitom stále verit, že štyri evanjeliá napísali ťudia, podlá ktorých boli pomenované?" Blomberg postavil šálku s kávou na okraj štola a uprene sa na mňa zadíval. „Odpověď znie áno", pověda! s přesvědčením.

22

Záznam očitých svedkov

Posadil sa hlbšie do křesla a pokračoval. „Je dóležité uznat, že přísné vzaté, evanjeliá sú anonymně. No podlá jednotného svědec­ tva ranej církvi, Matúš, tiež známy ako Lévi, vyberač daní a jeden z dvanástich učeníkov, bol autorom prvého evanjeliá v Novom záko­ ne. Ján Marek, Petrov spoločník, bol autorom evanjelia, ktoré volá­ me Markovo Lukáš, známy ako Pavlov .milovaný lekár', napísal aj Evanjelium podlá Lukáša aj Skutky apoštolov." „Do akej miery sa všeobecne věřilo, že oni boli autormi?" opýtal som sa. „Nevie sa ani o jedinom inom možnom autorovi týchto troch evanjelií", odpovedal. „Zjavne sa o lom nepochybovalo." Aj tak som chce! ísť hlbšie. „Prepáčte mi mój skepticizmus", po­ věda! som, .ale mohol mat niekto motiváciu klamat' a tvrdit', že evanjeliá napísali tito ludia, ak by to v skutečnosti nebola pravda?" Blomberg potriasol hlavou. „Pravděpodobně nie. Památajte, že to boli nepopulárně postavy", povedal a tvárou sa mu mihol úsměv. „Marek a Lukáš dokonca ani nepatřili k dvanástim učeníkem. Matúš áno, ale ako bývalý nenáviděný vyberač daní mal z nich hněď po Judášovi Iškariotském, ktorý Ježiša zradil, najhoršiu povést! Dajme si to do kontrastu s tým, čo sa stalo, keď boli omnoho neskór napísané pochybné apokryfně evanjeliá. Eudia si za svojich fiktívnych autorov vybrali mená velmi známých a příkladných pos­ táv, ako například Filip, Peter, Mária či Jakub. Ticto mená vzbudzovali váčši rešpekt ako mená Matúša, Marka a Lukáša. Takže podlá mha neexistoval nijaký dóvod pripísať autorstvo týmto trom menej uznávaným luďom, ak by to nebola pravda." To znělo logicky, ale jedného z pisatel'ov evanjelií pokojné vy­ nechal. „A ío Ján?" opýtal som sa. „Výrazné vynikal; v skutečnosti nebol iba jedným z dvanástich učeníkov, ale patřil ešte k užšiemu kruhu Ježíšových priatelbv spolu s Jakubom a Petrom." „Áno, on je jedinou výnimkou", připustil Blomberg s přikývnu­ tím. „A čo je zaujímavé, jediné okolo Jánovho evanjelia sa vyskytu­ je zopár neistót vo věci autorstva." „O čo presne ide?" „Měno autora sa nespochybňuje, je ním určité Ján", odpovedal Blomberg. „No diskutuje sa o tom, či je to Ján apoštol, alebo iný Ján. Viete, svědectvo křesťanského autora menom Papias přibližné z roku 125 odkazuje na Jána apoštola a Jána presbytera a z kon 23

Kauza Kristus

Záznam očitých svedkov

textu nie je jasné, či hovoří o jednej osobě z dvoch perspektiv, alebo o dvoch rozličných fuďodi. Ale okrem tejto výnimky sa zvyšok raných svedectiev zhoduje v názore, že evanjelium napísal Ján apoš­ tol, syn Zebedejov." „A vy", povedal som v snaho dotlačit' ho trochu ďalej, „ste pře­ svědčený, že je to tak?" „Ano, verím, že podstatná váčšma materiálu pochádza od apoš­ tola", odvětil. „Ale ak čítáte jeho evanjelium podrobné, všimnete si niektoré náznaky, že závěrečné verše můžu byť dielom redaktora. Nemám problém veriť, že niekto, kto bol v blízkom kontakte s Jánom, posledně verše upravil a asi aj dotiahol ich Stylistická podob­ nost' s celým dokumentem. No v každom případe", zdůraznil, „je evanjelium zjavne posta­ vené na materiálech zaznamenaných očitým svedkom právě tak, ako ostatně tri evanjeliá."

Zdvihol som zrak od svojich poznámok. „Dobré, teraz to zosumarizujme", povedal som. „Ak můžeme dóverovať tomu, že evanjeliá napísali učeníci Matúš a Ján, Marek, spoločník učeníka Petra a Lu­ káš, spoločník Pavla, historik a akýsi novinář 1. storoČia, potom si můžeme byť istí, že ide o priame alebo sprostredkované svedectvá." Kým som hovořil, Blomberg ma pozorné počúval. Keď som skončil, prikývol. A sucho dedal. „Presne tak."

OVFRF.NTE AUTORSTVA

POROVNANIE STAROVĚKÝCH A MODERNÝCH ŽIVOTOPISOV

Hoci som bol až doteraz s Blombcrgovými komentármi velmi spo­ kojný, mienil som pri tejto térr.e ostať trochu dlhšie. Otázka identi­ ty autorov cvanjelií je nesmieme dóležitá a ja som chcel konkrétné detaily - mená, dátumy, miesta. Dopil som svoju kávu a položil som šálku na stůl. „Vráťme sa k Markovi, Matúšovi a Lukášovi", povedal som. „Existujú nějaké konkrétné důkazy o ich autorstve?" Blomberg sa naklonil dopředu. „Ešte raz, najstaršie a pravděpo­ dobně najvýznamnejšie svědectvo máme od Papia, ktorý okolo roku 125 priamo potvrdil, že Marek starostlivé a presne zaznamenal všetko, čo Peter videi. Vyjádřil sa, že Marek ,neurobil ani jednu chybu' a nepřijal ,žiadne falošné tvrderie'. A potvrdil, že aj Matúš zazname­ nal Ježíšovo vyučovanie. Potom Ircncus, pisal okolo roku 180, potvrdil tradované autorstvo. Tu - ", povedal a siahol pj knilie. Roztvoril ju a čítal Ireneove šlová.

Matúš šířil evanjelium medzi Židmi v ich vlastnom jazyku, kým Pelei a Pavol kázali evanjelium v Rime a založili tam 24

církev. Po ich odchode sám Petrov učeník a tlmočník Marek nám zanechal podstatná časť Petrovho kázania v poznám­ kách. Lukáš, Pavlov společník, usporiadal do knihy evanje­ lium kázané svojím učitďom. Potom Ján, učeník Pánov, ktorý tiež spočíval na jeho hrudi, sám napísal evanjelium, kým pobýval v Ázijskom Efeze?

Stále tu však zostávali niektoré problematické aspekty evanjelií, kte­ ré som potřeboval objasnit'. Konkrétné, chcel som lepšie porozumieť, aký druh literárneho žánru představovali. „Keď zájdem do knihkupectva a pozriem sa do oddelenia so Životopismi, nenájdem tam ten istý literámy štýl, aký vidím v evanjeliách", povedal som. „Dnes sa popisuje život vybranej osobnosti kompletně a do detailov. Ale pozrimc sa na Marka: vůbec nehovoří o narodení Ježiša a ani sa nedotýká Ježišovej ranej mladosti. Namiesto toho sa zameriava na konkrétné trojročné obdobie a polovicu svojho evanjelia venuje udalostiam, ktoré vedú k poslednému týždňu Ježišovho pósobenia, a tým aj kulminujú. Ako sa to dá vysvět­ lit?" „Sú tu dva důvody", odpovedal. „Jeden je literámy a druhý teo­ logický. Literámy je taký, že v zásadě takto písali ťudia životopisy v sta­ rověkem svete. Nepociťovali, ako my dnes, že je důležité venovať priestor každé perióde života hlavného hrdinu. Nepovažovali za nevyhnutné rozpovedať jeho příběh v přísné chronologickém poriadku, ba ani doslova zaznamenat jeho jednotlivé výroky; záležalo 25

Kauza Kristus

im len na tom, aby sa zachovala podstata toho, čo opisovaný hrdi­ na pověda). Starověká gréčtina a hebrejčina nemala ani len symboly pre úvodzovky. Jediný dóvod, pre ktorý sa im zdálo dóležité zaznamenat históriu bolo to, že sa z popisu života hrdinu dalo niečo naučit'. Preto sa životopisec dlhšie zdržoval pri tých častiach jeho života, ktoré boli ukážkové, ilustrativně, ktoré mohli druhým pomdcť, či dávali význam istému historickému obdobiu." „A aký je teologický záměr?" spýtal som sa. „To vyplývá z toho, čo som právě zdóraznil. Kresťania věřili, že nech by bol Ježišov život, učenic i zázraky akokolvek nádherné, ne­ málo nič z toho nijaký význam, ak by sa nepreukázalo, že Kristus zomrei a bol vzkriesený z mftvych, a tým pře ťudstvo získal zadosťučinenie alebo odpustenie hriechov. Preto zvlášť Marek, ako autor pravděpodobně najskoršieho evanjelia, venuje zhruba polovicu svojho rozprávania udalostiam, ktoré zameriavajú pozornost na posledný týždeň a kulminujú Kristovou smrťou a vzkriesením. A zdóraznenie ukřižoval ia", zakončil, „dalo starověkému literárnemu dielu dokonalú významová bodku."

ZÁHADA PRAMEŇA Q

Vědci okrem evanjelií často odkazujú na tzv. spis Q. Q je skratka pre nemecké slovo Quelle, čo znamená prameň alebo zdroj? Kvóli podobnosti litcrárncho štýln, ako aj obsahu sa tradičné předpoklá­ dalo, že MatúŠ a Lukáš čeroali pri písaní svojích evanjelií zo skoršieho Markovho evanjelia. A navýše použili určitý materiál, ten, kto­ rý chýba v Evanjeliu podťa Marka, zo záhadného prameňa Q. „Čo presne je Q?" spýtal som sa Blomberga. „Nič viac než hypotéza", odpovedal a znovu sa pohodlné usalašil vo svojom kresle. „Až na zopár výnimiek sú to iba JežiŠove vý­ roky alebo vyučovanie, ktoré možno kedysi tvořili zvláštny, nezávis­ lý dokument. Viete, bol to běžný literámy štýl tej doby, zozbierať výroky uzná­ vaných učitcfov, niečo ako keď my vytvoříme zbierku najlepších

Záznam očitých svedkov

piesní nějakého speváka a vydáme to ako album ,najváčších hitov'. Q mohlo byť niečo také. Ale koniec koncov, je to iba teória." Ale ak prameň Q existoval už před Matúšom a Lukášom, potom musí ísť o najranejší zápis o Ježíšovi. Pomyslel som si, že to možno vrhne nějaké nové světlo na to, aký bol Ježiš naozaj. „Položme otázku takto", povedal som. „Ak izolujete iba materiál / prameňa Q, aký obraz JežiŠa dostanete?" Blomberg si poškrabal briadku a kým zvažoval moju otázku, chvíťu uprene hťadel do stropu. „Nuž, musíte památať na to, že Q bola zbierka výrokov, a preto neobsahovala ani rozprávania a ani opisy, ktoré by nám poskytli úplný obraz Ježiša", odpovedal poma­ ly, starostlivo vyberajúc každé slovo. „No aj tak objavíte Ježiša, ktorý používá velmi silné vyhlásenia, například, že on je zosobněná múdrosť, alebo že on je ten, skrze ktorého bude Boh súdiť celé ťudstvo podlá toho, či ho přijme, ale­ bo odmietne. Nedávno som sa v jednej významnej vedeckej publikácii stretol s názorom, že aj ak izolujete všetky výroky z prameňa Q, dostanete v podstatě rovnaký obraz Ježiša, aký v evanjeliách najdete vo všeobecnejšom meradle, teda portrét niekoho, kto o sebe vyslovuje trúfalé výroky." „Viděli by sme ho ako nějakého divotvorcu?" vyzvědal som. „Ešte raz", vravel, „musíte památať na to, že tak nezískáte příliš veťa príbehov, popisujúcich zázraky samé osebe, protože tie sa zvyóijne nachádzajú v rozprávaniach a prameň Q je predovšetkým zoznam výrokov.* Zastavil sa, aby sa načiahol ponad stél, vyňal z police Bibliu viazanú v koži a zašuchotal jej dochytanými stránkami. „No například v Lukášovi, v kapitole 7, vo veršoch 18 až 23 a v Matúšovi, v kapitole 11, vo veršoch 2 až 6 sa hovoří, že Ján Krslller poslal svojich učeníkov, aby sa Ježiša opýtali, či je naozaj Krisloni, Mesiášem, na ktorého čakali. A Ježiš v skratke povedal toto: Povedzte mu o mojich zázrakoch. Povedzte mu, čo ste viděli: slepí vidia, chromí chodia a chudobným sa zvěstuje evanjelium.' Takže ešte aj v Q", dokončil, „je jasné povedomie o Ježišovej •Južbe zázrakmi." Blombergova zmienka o Matúšovi ma podnietila k ďalšej otázke: I n?čo by Matúš - údajný očitý svedok Ježiša Krista - přebral časť evanjelia spísaného Markom, o ktorom sa každý súhlasne vyjadru27

Záznam očitých svedkov

Kauza Kristus

je, že očitým svedkom nebol’ Ak Matúšovo evanjelium naozaj napísal svedok tej doby, nemyslíte si, že by sa spoliehal na svoje vlast­ ně pozorovania?" Blomberg sa usmial. „Dává to zmysel iba ak Marek naozaj založil svoj spis na spomienkach svědka Petra", povcdal. „Ako ste sám povedali, Peter bol v Ježišovom najužšom kruhu a mal privilegium vidieť a počuť věci, o ktorých ostatní učeníci nemohli vedieť. Takže aj očitý svedok Matúš sa celkom opodstatněně mohol spolahnúť na Petrove verzie různých událostí, ako sa k němu dostali cez Marka." Áno, pomyslel som si, to by dávalo zmysel. V tej chvíli sa mi v mysli vynořila situácia z čias, keď som pracoval ako reportér pre isté noviny. Spomenul som si, ako som raz stál v dave novinárov, ktorý obkolesoval slávneho chicagského politického patriarchu, pri­ mátora Richarda J. Daleyho, a sypal naftho otázky týkajúce sa momentálneho Skandálu na pcdicajnom riaditeFstve. Skór, ako unikol do svojej limuzíny, povedal na margo věci pár poznámok. Aj keď som na vlastně oči videi, ako to prebehlo, okamžité som pristúpil k jednému reportéiovi z rádia, ktorý bol k Daleymu bližšie a požiadal som ho, aby mi přehrál záznam toho, čo Daley právě povedal. Takto som sa uistil, že som si jeho šlová zapísal správné. loto zjavne urobil Matúš s Markovým záznamem, dumal som. Hoci mal Matúš ako učeník svoje vlastně spomienky na události, jeho snaha o věrný záznam ho nútila spoliehať sa aj na materiál, ktorý pochádzal priamo od Petra, z kruhu Ježíšových najbližších.

Nadvihnuté obočie a vypálené oči prohovořili jasnou rečou. „Na­ ozaj rozsiah/a záležitost'!" zvolal. „O tejto věci chcem napísať celú knihu." Keď som ho uistil, že mi tu ide iba o najzákladnejšie body a nic o vyčerpávajúcv diskusiu, znovu sa uvelebil vo svojom kresle. „Nuž, jc pravda, že Ján sa skór odlišuje od synoptikov, než by sa im podobal", začal. „Iba zopár hlavných príbehov, ktoré sa spomínajú v dalších troch evanjeliách, sa uvádza aj v Jánovi, hoci radikálna změna nastáva, keď sa přiblížíme k Ježišovmu poslednému týždňu. Od tej chvíle sú paralely omnoho podobnejšie. Takisto sa ako vefmi odlišný javí lingvistický štýl. V Jánovi Ježíš Eiužíva odlišná terminológiu, jeho vyjadrenia tvoria dlhé kázně, dá sa tiež, že ;e tu vyššia kristológia, čo znamená, že sú tu priamejšie a očividnejšie výroky, že Ježiš je jedno s Otcom; že je Boh Nám; že je cesta, pravda a život; že je vzkriesenie a život." „Ako sa vysvetfujú ticto rozdiely?" spýtal som sa. „Po mnoho rokov vládla mienka, že Ján poznal všetko, čo napí­ nali Matúš, Marek a Lukáš a nepovažoval za potřebné opakovat to. Vědomě sa rozhodo! doplnit už existujúce záznamy týchto autorov. Nedávno sa přijalo, že Ján je zváčša nezávislý od ostatných troch cvanjelií, čo by mohlo vysvětlit nielen rozdielny výbor materiálu, ale aj rozdielny pohlad na Ježiša."

JEŽIŠOVE NAJODVÁŽNEJŠIE VÝROKY

JÁNOVA UNIKÁTNA PERSPEKTIVA Keďže ma Blombergove počiatočné odpovede o prvých troch cvanjeliách uspokojili, obrátil som svoju pozornost od synoptikov na Evanjelium podlá Jána. Synoptikmi sú nazývaní prví traja evanjelisti pre podobná stavbu spisu a vzájomnú prepojenosť5; toto slovo zna­ mená „nahliadať (vidieť) mvnakým spósobom". Každý, kto čítal všetky štyri evanjeliá, okamžité zbadal zřetelné rozdiely medzi synoptickými evanjeliami a Jánovým evanjeliom. Chcel som vedieť, či týmto medzi nimi vznikajú aj nějaké nezlučitelné protirečenia. „Mohli by ste mi objasnit rozdiely medzi synoptickými evanje­ liami a Evanjeliom podťa Jána?" spýtal som sa Blomberga. 28

„Ale v Jánovi sú určité teologické rozdiely", namictol som. „To nepochybné áno, ale třeba ich nazývat protirečeniami? Ja si myslím, že nie, a tu je dóvod: takmer ku každej váčšej témě alebo odlišnosti v Jánovi nájdeme paralely v Matúšovi, Markovi aj v Luká­ šovi, hoci nie sú až také hojné." To bolo odvážné tvrdenie. Okamžité som sa rozhodol vystavit' ho skúške vyslovením pravděpodobně najzávažnejšej otázky o rozdiploch medzi synoptikmi a Evanjeliom podlá Jána. „Ján velmi důrazné vyslovuje názor, že Ježiš je Boh, čo niektorí pripisujú faktu, že písal neskór ako ostatní a začal věci přikrášlo­ vat", povedal sem. „Dá sa nájsť vyjadrcnie o Ježišovej božskej prirodzenosti u synoptikov?" 29

Záznam očitých svedkov

Kauza Kristus

„Ano", odvětil. „Je to menej výrazné a viac medzi riadkami, ale najdete to tam. Spomeňte si na rozprávaníe o tom, ako Ježiš kráča po vodě, ktoré zaznamenal Matúš v kapitole 14, vo veršoch 22 až 33 a Marek v kapitole 6, vo veršoch 45 až 52. Niektoré překlady zahmlievajú gréčtinu, keď Ježiša citujú slovami:,Nebojte sa, to som ja.' V skutečnosti sa v gréckom origináli doslova hovoří, .Nebojte sa, Ja som.' Posledně dve šlová sú identické s tými, ktoré Ježiš ho­ voří v Jánovi, v kapitole 8, vo verši 58, keď na seba vzal božské měno JA SOM'. Presne tak sa Boh zjavil Mojžíšovi v horiacom kři­ ku, ako to máme zaznamenané v knihe Exodus, v kapitole 3, vo verši 14. Takže Ježiš sa tu zjavuje ako niekto, kto má tú istú božskú moc nad přírodou ako Jahve, Boh Starého zákona.' Prikývol som. „To je jeden příklad, máte ešte nějaké iné?" „V prvých troch evanjeliách Ježiš najčastejšie označuje samého seba titulom ,Syn člověka', a ..." Zodvihol som ruky, aby som ho zastavil. „PoČkajte", povedal som. Siahol som do svojho kufríka, vytiahol z noho knihu a listo­ val som v nej, až kým som našiel miesto, ktoré som htadal. „Karen Armstrongové, bývalá řeholná sestra, ktorá napísala bestseller A History of God (Dějiny Boha) hovoří, že sa zdá, že termín ,Syn člověka' jednoducho podčiarkuje slabost a smrtelnost' postavenia člověka, a tak tým, že ho Ježiš používal, jednoducho zdůrazňoval, že ,bol křehkou ludskou bytosťou, ktorá raz bude trpieť a zomrie.'6 Ak je to pravda", povedal som, „potom to velmi neznie ako odvolá­ váme sa na božskú prirodzenosť." Blomberg sa zatvářil kyslo. „Pozrite sa", povedal pevne, „napriek populárnym názorom výraz ,Syn člověka' neodkazuje primárné na Ježíšovo člověčenstvo, ale je to priama narážka na verše 13 a 14 v trinástej kapitole knihy Daniel." Nato otvoril Starý zákon a čítal šlová proroka Daniela:

V nočných videniach som videi, že na nebeských oblakoch prichádzal ktosi ako Syn člověka. Dostal sa k Vekom starému a priviedli ho před Něho. Dostal moc, slávu i králdvstvo, aby mu slúžili všetci ludia, národy a národnosti. Jeho vláda je věčná vláda, a nepominie, Jeho králdvstvo nezanikne.

30

Blomberg zatvoril Bibliu. „Takže sa pozrime na to, čo Ježiš robí apli­ kováním termínu ,Syn člověka' na seba", pokračoval. „Je to niekto, kto přistupuje k samotnému Bohu v jeho trónnej sále a je mu daná univerzálna autorita a vláda. To robí zo ,Syna člověka' titul velkého vyvýšenia, a nie iba označenie pre jeho ludskú prirodzenosť." Neskór pri práci na tejto knihe som sa stretol s komentárem iného vedca, Williama Craigea, ktorý vyjadni podobný názor: Titul „Syn člověka" sa často chápe tak, že naznačuje Ježišove člověčenstvo, právě tak, ako opačné vyjadrenie „Syn Boží" naznačuje jeho božskú prirodzenosť. No v skutečnosti je prá­ vě opak pravdou. Syn člověka představuje v starozákonnej knihe Daiúel božskú postavu, ktorá pride na konci světa súdiť ludstvo a vládnut' navěky. V důsledku toho, ak niekto vyhla­ šuje, že je Synom člověka, poukazuje na svoju božskú priro­ dzenosť.'

Blomberg pokračoval: „Navýše, Ježiš v synoptických evanjeliách tvr­ dí, že móže odpúšťať hriechy, a to je niečo, čo móže robiť iba Boh. Ježiš akceptuje modlitbu a uctievanie. Hovoří: ,Ktokolvek sa přizná ku mne, k tonu sa ja přiznám před mojím Otcom v nebi.' Teda posledný súd závisí od reakcie člověka na - koho? Na obyčajnú ludskú bytost'? Nie, to by bolo velmi opovážlivé tvrdenie. Posledný súd závisí od reakcie člověka voči Ježíšovi ako Bohu. Vidíte, v synoptických evanjeliách sa nachádzajú najróznejšie zmienky o božskej prirodzenosti Ježiša Krista, ktoré sa potom v Jánovom evanjeliu stali omnoho zretelnejšie."

TEOLOGICKÉ ZAMERANIE EVANJELIÍ Ján bol pri písaní svojho cvanjelia oproti ostatným trom autorom vo výhodě, pretože mai možnost' zvažovať teologickú stránku dlhší čas. Preto som sa Blomberga opýtal: „Nemohol by fakt, že Ján písal s váčším teologickým zameranim, znamenat' aj to, že historická stránka nesie stopu takéhoto přístupu, a tým by mohla byť menej ipolahlivá?"

31

Kauza Kristus

„Neverím, že Ján je viac teologicky zameraný", zdůraznil Blom­ berg. „Mal iba iný okruh teologických důrazov. Matúš, Marek a Lu­ káš sa navzájom vel mi lišili svojím teologickým pohfadom a každý z nich chcel zdůraznit' iné hladisko. Lukáš vystupuje ako teológ chudobných so sociálnym zžmeraním, Matúš sa pokúša vystihnúť vztah medzi kresťanstvom a judaizmom a Marek ukazuje Ježiša ako trpiaceho služobnika. Mohli by ste zostavlť celý zoznam odlišných teologií Matúša, Marka a LukáŠa." Přerušil som ho, pretože som sa zlakol, že mu unikol můj širší záměr. „V poriadku, ale ncvrhajú tieto ich teologické motivy tieň pochybností na ich schopnost a ochotu hodnověrně podat správu o tom, Čo sa stalo?" spýtal som sa. „Nic jc možné, že by ich teolo­ gické ciele viedli k prifarbeniu a prekrúteniu historie, ktorú zazna­ menávali?" „Určité to znamená tol'ko, že ako pri každom ideologickom do­ kumente to musíme zvažovat ako jednu z možností", připustil. „Niektorí občas prekrútia hUtóriu tak, aby slúžila ich ideologickým záujmom. No ludia nanešťastie z toho urobili uzávěr, že je to tak vždy, čo je ale chyba. V starověku o niečom takom, ako sucho zapísať objektivně histo­ rické události iba kvůli kronikárskym záznamom, ani nechyrovali. Nikto nezaznamenal událost, ktoré neprinicsli nič, z Čoho by sa da­ lo poučit." Usmial som sa. „Předpokládám, že takto by sa dalo úplné všetko označit za podozrivé", namietol som. „Nuž, z istého pohtadu áno", odpovedal. „Ale ak dokážeme cel­ kem spolahlivo rekonstruovat' históriu z najrůznejších druhov iných starověkých zdrojov, mali by sme byt schopní spravit' to aj z evanjelií, hoci sú tiež ideologické." Blomberg sa na chvífu zamyslel, hťadajúc priliehavú analógiu na vysvetlenie svojho záměru. Nakoniec povedal: „Moderná parale­ la, ktorá by mohla objasnit čo mám na mysli, je zo skúsenosti ži­ dovské) komunity. Niektorí tudia - zvyčajne pre protižidovské postoje - odmietajú alebo bagatelizujú hrůzy hobkaustu. A boli to právě židovskí věd­ ci, ktorí vytvořili múzeá, napsali knihy, zachovali artefakty a zdoku­ mentované priame, očité svedectvá o holokauste.

32

Záznam očitých svedkov

A přitom mali ideologický cief - zaistiť, aby sa taká bezcitnost už nikdy neobjavila - ale zároveň boli aj najvemejší a najobjektívnejší vo svojich reportážach o historickej pravdě. Podobné aj křesťanstvo bolo založené na konkrétnem historickom tvrdení, že Boh jedinečne vstúpil do priestoru a času v osobě Ježiša z Nazaretu, takže samotná ideológia, ktorú sa kresťania snažili zachovat', si vyžadovala tú najopatrnejšiu historickú prácu, aká len bola možná." Nechal svojt analógiu dozniet. Potom sa naklonil ku mne a spý­ tal sa: „Chápete, čo chcem povedať?" Prikývol som, aby som naznačil, že áno.

NAJČF.RSTVEJŠIE SPRÁVY Z HISTÓRIF.

Jedna vec je povedať, že evanjeliá sú ukotvené v priamom alebo nepriamom svedectve očitých svedkov; úplné iná vec je však tvrdit, Že táto ich informácia sa spořahlivo zachovala, až kým ju po dlhých rokoch konečne zapísali. Právě toto bol podta mojich vědomostí najproblematickejší bod sporu, preto som chcel, aby sa k tomu Blom­ berg čo najotvorenejšie vyjádřil. Znovu som prečítal z populárnej knihy A History of God od Ka­ ren Armstrongcvej: O Ježíšovi vieme velmi málo. Prvým úplným záznamom jeho života bolo Evanjelium svátého Marka, ktoré bolo napísané až okolo roka 70, přibližné štyridsať rokov po jeho smrti. Dovtedy boli historické fakty překryté mýtickými prvkami, vyjadrujúcimi požiadavky, ktoré Ježiš kládol na svojich násle­ dovník©v. Svátý Marek podává skůr takto zatažený, než spolahlivý, poctivý portrét Ježiša.8 Pohodil som knihu spát do svojho ©tvořeného kufríka, obrátil som sa k Blombergovi a pokračoval som. „Niektorí vědci tvrdia, že evan­ jeliá boli zapísané tak dlho po samotných udalostiach, že sa okolo nich nakopili legendy a takto prekrútené boli nakoniec zapísané lak bol múdry učiteť Ježiš celkom premenený na mytologického Sy­ na Božieho. Je to správná hypotéza, alebo existuje nějaký důkaz to­ 33

Zíznam očitých svedkov

Kauza Kristus

ho, že evanjeliá boli zaznamenané skór, ako by legendy stihli úplné ovplyvniť to, čo sa s konečnou platnosťou zapísalo?" Blombergovi sa zúžili oři a jeho hlas nabral pevný tón. „To sú dve samostatné věci a je důležité k nim aj v tomto duchu přistupo­ vat"', povedal. „Myslím si, že existujú dostatečné dókazy, že evan­ jeliá sa písomne zaznamenali v skorších rokoch. No aj keby neexis­ tovali, Ármstrongovej argument by bol aj tak nesprávný." „Prečo?" spýtal som sa. „Všeobecná odborná mienka, dokonca aj vo velmi liberálnych kruhoch, sa zhoduje v takomto datovaní: Marek bol napísaný oko­ lo roku 70, Matúš a Lukáš okolo roku 80, Ján okolo roku 90. No zvážte toto: vtedy ešte žili priami svedkovia Ježišovho života vrátane nepriatelov, ktori by sa ohradili, ak by sa o Ježíšovi začalo šíriť falošné učenie. Navýše, tento na pohlad neskorý vznik evanjelií v skutečnosti nie je až taký neskorý’. Móžeme spravit' velmi užitečné porovnanie. Dva najskoršie životopisy Alexandra Velkého boli napísané Ariánom a Plutarchom viac ako štyristo rokov po Alexandrovej smrti, v roku 323 před Kristem, nc historici ich považujú za celkovo dóveryhodné. Áno, okolo Alexandra sa nakopil aj legendárný materiál, ale ten sa objavil až v obdebí po vzniku týchto dvoch životopisov. Inými slovami, prvých páťsto rokov ponechalo příběh Alexandrovho života v podstatě nedotknutý; legendy o ňom sa začali vynárať v priebehu dalších páťsto rokov. Takže, či boli evanjeliá zapísané šesťdesiat alebo tridsať rokov po Ježišovom živote, je vlastně pri tomto porovnaní zanedbatelný rozdiel. Je to takmer bezpředmětné." Chápal som, čo Blomberg hovoří, no zároveň som k tomu mal isté výhrady. Intuitivné sa mi vidělo jasné, že čím menšia je medzera medzi udalosťou a písemným záznamom, tým menej pravděpo­ dobně sa záznamy móžu stať obeťou legiend alebo prckrútených spomienok. „Připusťme vaše argumenty, ale vráťme sa ešte k datovaniu evanjelií", povedal som. „Naznačili ste, že veríte, že boli zapísané skór než v rokoch, ktoré ste před chviTou spomínali." „Áno, skór", odpovedal „Třeba si uvědomit', že kniha Skutky apoštolov, ktorú napísal Lukáš, je zjavne nedopísaná. Pavol, ústredná postava spisu, je v domácom vážení v Říme. Tým kniha náhle končí. Co sa s Pavlom dialo potom? Zo Skutkov sa to nedozvieme 34

pravděpodobně přete, že kniha bola napisaná predtým, ako bol Pa­ vol usmrtený." Blomberg bol viac a viac rozrušený. „To znamená, že Skutky ne­ možno datovat' do neskoršieho obdobia ako do roku 62 po Kristu. Odtialto sa móžeme pohnúť ešte hlbšie. Pretože Skutky sú druhou časťou dvojdielnej knihy, vicmc, že prvá časť - Lukášovo evanjelium - musela byť zapísaná skór. A pretože Lukáš preberá časti Markovho evanjelia, znamená to, že Marek musel byť napísaný skór. Ak by sme připustili u každého z nich povedzme len rok, skon­ číme pri tom, že Marek nepísal neskór ako okolo roku 60, možno koncom páťdesiatych rokov. Ak Ježiš zomrel v roku 30 alebo 33, potom hovoříme o rozpátí maximálně tridsiatich rokov, možno o niečo viac." Pohodlné sa opřel v kresle s víťazoslávnym výrazom v tvári. „Historicky vzaté, zvlášť v porovnaní s Alexandrem Velkým je to ako horúca reportáž!" Bolo to vskutku ohromujúcc; obdobie medzi udalosťami Ježi­ šovho života a zapísaním evanjelií to priviedlo na hranicu, ktorá bo­ la podlá historických meradiel zanedbatelná. Tak či tak som chcel v rozhovore pokračovat'. Mojím cielom bolo dostať sa až k najranejšim informáciám o Ježíšovi. CESTA K POČIATKU

Postavil som sa a prešiel som ku knižnici. „Skúsme sa pozrieť, či by sme mohli ísť ešte ďalej", povedal som a obrátil som sa k Blombergovi. „Do kterého obdobia móžeme datovat' najranejšie vyznania viery o Ježišcvej smrti, vzkriesení a jeho jedinečnom vztahu s Bohom?" „Je důležité památať na to, že knihy Nového zákona nie sú usporiadané chronologicky", začal. „Evanjeliá boli spísané po takmer všetkých Pavlových listech. Pavol ich začal písať pravděpodobně na sklonku štyridsiatych rokov. Váčšina jeho hlavných listov sa objavila počas páťdesiatych rokov. Aby člověk objavil tie najranejšie informácie, musí věnovat' pozornosť Pavlovým epištolám a potom sa pýtať, či existujú náznaky, že ich autor čerpal aj zo starších zdrojov." „A", nástejil som, „čo objavíme?" 35

Záznam očitých svedkov

Kauza Kristus

„Objavíme, že Pavol přebral niektoré kréda, vyznania viery alebo hymny prvotnej kresťanskej církvi. Tieto pochádzajú z obdobia úsvitu církvi hned' po zmrtvýchvstání Ježiša. Najslávnejšie vyznania obsahujú verše 6 až 11 z druhej kapitoly Listu Filipanom, kde sa o Ježíšovi hovoří, že je ,spósobom bytia rov­ ný Bohu', a verše 15 až 20 2 prvej kapitoly Listu Kolosanom, kde sa JežiŠ popisuje ako ,obraz neviditefného Boha', ktorý stvořil všetky věci a skrze kterého je všetko zmierené s Bohom, pretože ,zmierenie priniesla jeho krv preliata na kříži'. Tieto verše vetmi významné osvetlujú, ako Ježiša vnímali prví kresťania. No pravděpodobně najdóležitejšie vyznanie historickej pravdivostí Ježiša Krista je v kapitole 15 Prvého listu Korinťanom, kde Pavol používá technický jazyk, aby naznačil, že podává ústnu tradíciu v relativné ustálenej forme." Blomberg nalistoval tuto pasáž vo svojej Biblii a prečítal mi ju:

Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám při­ jal, že Kristus zomrel za naše hriechy podlá Písem, že bol po­ chovaný a tretieho dňa vzkriesený podlá Písem, a že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil naraz viac ako páťsto bratom, z ktorých váčšina až doteraz Žije, niektorí však pomreli. Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom. 9 „A tu je pointa", povedal Blomberg. „Ak sa ukrižovanie odohralo v roku 30, Pavlova konverzia sa udiala okolo roku 32. Pavla hned' odviedli do Damašku, kde sa stretol s kresťanom menom Ananiáš a niektorými dalšími učeníkmi. Prvý raz sa stretol s apoštolmi oko­ lo roku 35 v Jeruzaléme. Tu niekde Pavol získal toto krédo, ktoré bolo síormulované a používalo sa v ranej cirkvi. Takže tu máte klučové fakt}' o Ježišovej smrti za naše hriechy, plus podrobný zoznam tých, ktorým sa zjavil vo vzkriesenej forme - všetko datované do obdobia od dvoch do piatich rokov po samotnej události! Nejde o mytológiu neskorších čias, ako předpokládala Armstrongová. Pokojné a hodnověrně móžeme vyhlásiť, že sformulovanie kresťanskej viery vo vzkriesenie, aj keď z toho obdobia neexistuje

36

písomná zmier.ka, možno datovat najneskór do dvoch rokov od sainotnej události vzkriesenia. Má to obrovský význam", povedal a jeho hlas nabral na důraze. „Teraz už neporovnávame obdobie od tridsať do šesťdesiat rokov s páťsto rokmi čo je všeobecne prijateťné pře iné datovania, ale ho­ voříme o dvoch rokoch!" Nemohol som poprieť závažnost tohto důkazu. Biomberguvu vysvetlenie vzalo vietor z plachiet obvineniu, že vzkriesenie - kresťanmi uvádzané ako najvyššie potvrdenie Ježišovej božskej autori­ ty - bolo len mytologickou konštrukciou, pretože legendy časom převládli nad zápismi očitých svedkov Kristovho života. Pre mňa ako skeptika to bol zvlášť zásah do čierneho, keďžc sa tým vyvráti­ la moja najváčšia námietka proti křesťanstvu. Opřel som sa o knižnicu. Přešli sme množstvo tém a posledně Blombergove tvrdenia boli dobrou zámienkou k prestávke.

KRÁTKÝ PREHEAD Bolo neskoré popoludnie a my sme sa rozprávali už dosť dlhú dobu. Aj tak som však nechcel našu konvcrzáciu skončit bez toho, aby som záznamy očitých svedkov nepodrobil takému istému prevereniu, ako by to urobil právník či novinář. Potřeboval som vedieť, či vydržia takéto skúmánie, alebo budú prinajlepšom spochybnené či prinajhoršom usvědčené ako nespofahlivé. Najnevyhnutnejšie otázky sme už přebrali, preto som Blombergovi navrhol postaviť sa a ponaťahovať si údy, kým sa znovu po­ sadíme ku zhmutiu našej diskusie.

L1TERATÚRA NA HLBŠIE ŠTÚD1UM

• • •

Barnett, Paul. Is the New Testament History? Ann Arbor, Mich.: Vine, 1986. Barnett, Paul. Jesus and the Logic of History. Grand Rapids: Ecrdmans, 1997. Blomberg. Craig, The Historical Reliability of the Gospels. Downers Grove, 111.:

•

InterVarsity Press, 1987. Bruce, F. E, The New Testament Documents: Are They Reliable? Grand Rapids:

■

Eerdmans, IS**). France, R. T. The Evidence for Jesus. Downers Grove, 111.: InterVarsity Press, 19»b.

37

2.

PREVEROVANIE VÝPOVĚDÍ OČITÝCH SVEDKOV ODOLÁ JEŽIŠOV ŽIVOTOPIS DŮKLADNÉ] ANALÝZE?

Poiotcovia nepočuli tichý hlas šestnásťročného Michaela McCullou­ ghs, zanikajúci v mákkom zvuku respirátore, ktorý ho udržiaval při živote. Preto sa nad Michaelovou postelou skláňal tlmočnflc, ktorý pozoroval pohyby jeho peri a opakoval jeho svědectvo súdnemu tri­ bunálu. Gulka, ktorá ho zasiahla, mu přesekla miechu a Michael ostal paralyzovaný od krku dolu; v tomto stave bol příliš slabý na to, aby ho mohli previezť do budovy sudu na proces s dvorná mladíkmi, obviněnými z útoku voči němu. Namiesto toho sa sudca, poro­ ta, obvinění, obhajcovia, reportéři a pozorovatelia zhromaždili v Michaelovej nemocničně) izbe, vyhlásenej za dočasná pobočku Cook County Circuit Court. Žalobcovia mu klád li otázky a Michael si postupné spomínal, ako odišiel zo svojej izby v chicagské) mestskej ubytovni s dvorná dolármi vo vrecku. Povedal, že ho na schodišti zastavili obaja obvi­ nění a úmyselne mu vystřelili čo tvare, v snahe ukradnúť mu peniaze. Jeho rozprávanie dosvědčili iní dvaja mladíci, ktorí s hrůzou po­ zorovali, ako došlo k přepadnu tiu. Vinníci nikdy ncpopierali výstřel; avšak tvrdili, že zbraň vystře­ lila náhodou, ako sa s ňou oháňali. Obhajcovia věděli, že svojich klientov můžu z toho dostat' s miernejším trestom jedine vtedy, ak sa im podaří spochybniť, že táto strel'ba bola útočným a dopředu přemyšleným násilným činom. Robili čo mohli, aby oslabili vierohodnosť slov očitých svedkov. Chceli dokázat*, že svedkovia nemohli vidiet, čo sa stalo, no nevyšicl im ani jeden z ťahov. Pokusali sa dokázat nezrovnalosti v podaní

38

oboch svedkov, ale svcdectvá sa zhodovali v hlavných bodoch. Požadovali viac dókazov, no tie už jednoducho neboli potřebné. Obhajcovia robili negativné narážky na charakter obete i sved­ kov, ale všetci tito traja boli slušní mladíci bez záznamov v trestnom registri. Dúfali, že preukážu ich zaujatost voči obviněným, ale nepodařilo sa im to. Namietali, že jeden zo svedkov - deváťročný Keith - nie je schopný ruzumieť Lomu, čo znamená hovořit' pravdu pod přísahou, ale každému bolo jasné, že chlapec to chápe. Keďže obhajcovia nedokázali otriasť hodnovernosťou obete a svedkov obžaloby, boli obaja obvinění usvědčeni z pokusu o vraž­ du a odsúdení spolu na páťdesiat rokov váženia. O osemnásť dní neskór Michael zomrel.1 Obhajcovia majú náročnú úlohu: klást polemické otázky, kopiť pochybnosti, napádať slabé a nejasné miesta v jednotlivých výpovediach. Robia to tak, že svědectvo podrobia rozličným testom, ktoré odhalia, či ide o pravdivé, alebo naopak o vymyšlené, zveličené či zavádzajúce svědectvo. V Michaelovom případe spravedlivost zvíťazila, pretože porotcovia mohli vyhlásit, že svedkovia i oběť úprimne a presne popísali, čo zažili. Vráťme sa teraz k nášmu skúmaniu historických dókazov, ktoré sa týkajú Ježiša Krista. Nastala chvíTa, aby sme podrobili výpovede Dr. Blomberga testom, ktoré buď odhalia ich slabiny, alebo podčiarknu ich závažnost. Použijeme viaceré z tes tov, ktoré před mno­ hými rokmi použili obhajcovia v Michaelovom případe. „Chcel by som vaše šlová podrobit ósmim rozličným testom", povedal som Blombergovi, keď sme si po patnásťminútovej přes­ távko znovu sádli. Blomberg si z termosky nalial do šálky pariacu sa kávu a usadil sa. Nebol som si istý, ale zdálo sa mi, ako by sa na tento „duel" těšil. „Pod me na to", odvětil.

l.TEST ZÁMĚRU

Cieťom tohto testu je zistiť, či bolo priamym, alebo aspoň postran­ ným záměrům pisalefov presnc zachovat históriu. „Mali tito autoři 39

Kauza Kristus

Preverovanie výpovědí očitých svedkov

z 1. storočia vůbec záujem zaznamenat čo sa naozaj stalo?“ spýtai som sa. Blomberg prikývol. „Ano, malí“, odpovedal. „Je to vidieť na začiatku Evanjelia podlá Lukáša, ktorý sa velmi podobá úvodom iných všeobecne přijímaných historických a biografických starově­ kých diel." Blomberg otvoril svoju Bibliu a preCital úvod k Lukášovmu cvanjeliu.

zamosti či očividné mytologizovanie, příznačné pre mnohé iné starověké spisy Na čo to všetko poukazuje?" spýtai sa a hned' si aj odpovedal: „Pisatelia evanjelia sa dosť zjavne usilovali zaznamenat', čo sa naozaj udialo."

Hoci sa už viacerí pokúšsli vyrozprávať rad-radom události, ktoré sa u nás stali, ako nám to podali tí, ktorí boli od začiatku očitými svodkami a siužobníkmi slova, predsa som aj ja uznal za dobré důkladné a sústavne prebádať všetko od začiatku a napísať ti, vznešený Teofil, aby si spolahlivo poznal, čo ťa učili.2

No je to pravda? Niektorí kritici přišli s protichodným názorom. Tvrdili, že prví kresťania boli přesvědčení, že sa Ježiš ešte počas ich života vrátí, čím sa završia dějiny, a preto nepovažovali za důle­ žité zachovat' nějaké historické údaje o jeho živote či učení. Načo by sa nad tým mali znepokojovat, ak on může kedykďvek prísť a skoncovat so svetom? „A tak", povedal som, „keď po nejakom čase pochopili, že sa Je­ žiš nevrátí hněď, uvědomili si, že nemajú nijaký zodpovedajúci historický materiál, z kterého by mohli vychádzať pri písaní evanjelii. Historické události ostali nezaznamenané. Nemohlo důjsť právě k tomuto?" „V historii sa zaiste objavili sekty a skupiny, a to aj náboženské, o kterých to platí, no nemožno to tvrdit' o raných kresťanoch", od­ větil Blomberg. „Prečo nie?" podpichol som ho. „Cím sa kresťania odlišujú?" „Po prve si myslím, že sa trochu preháňajú očakávania prvých kresťanov. Pravda je taká, že váčšina Ježišovho učenia předpokládá před koncom světa velké Časové rozpátie", povedal. „A po druhé, iij keby si mysleli, že sa vrátí vetmi rýchlo, třeba mať stále na památi, že křesťanstvo sa zrodilo z judaizmu. Posledných osem storočí židia žili v napatí medzi opakujúcimi sa predpoveďami prorokov o tom, že Deň Pána je na dosah ruky, a pretrvávajúcou životnou realitou Izraelského národa. A napriek tomu následovníci týchto prorokov ich šlová zaznamenávali, chrá­ nili a vážili si ich. VzhFadom na to, že na Ježiša jeho učeníci hTadeli ako na váčšieho, než bol ktorýkorvek z prorokov, možno sa opráv­ něně domnievať, žc podobno zaobchádzali aj s jeho vyjadrcniami." Toto vysvetlenie bolo přijatelné, niektorí bádatelia však vzniesli tl alšiu námietku, ktorú som chcel Blombergovi predostrieť. „Tvrdia,

„Ako vidíte", pokračoval Blomberg, „Lukáš jasné hovoří, že sa sna­ žil verne písať o veciach, ktoré preskúmal a zistil, že sú hodnověrně doložené výpoveďami svedkov." „A čo ostatně evanjelia?" opýtal som sa. „Nezačínajú podobným tvrdením. Znamená to, že ich pisatelia nemali rovnaký cieF?" „Je pravda, žc u Marka a Matúša nenájdeme takúto jasnú formuláciu záměru", zněla jeho odpověď. „No ich evanjeliá sa žánrom velmi podobajú Lukášovmu a zdá sa byť logické, že Lukáš odráža aj ich záměr zachytiť dějinné udalosť." „A Ján?" spýtai som sa. „Jediné ďalšie takéto vyhlžsenie sa v evanjeliách nachádza v tridsiatom prvom verši dvadsiatej kapitoly Jána: ,Ale tieto znamenia sú zapísané preto, aby ste věřili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste veriac malí život v jeho mene.'" „To však znie skór ako teologické vyhlásenic, než ako historický údaj", namietol som. „To pripúšťam", odvětil Blomberg. „No aby ste získali dosta­ tečné presvedčenie a mohli niečomu uveriť, teológia musí vyplývat' z pravdivej histórie. Přitom si třeba povšimnúť významný nepriamy dókaz. Zvážme, že evanjeliá sú napísané triezvo a přemyšleno, presne sa v nich uvádzajú vedFajšie podrobnosti a vyznačujú sa zjavnou obozieúiusťou a preríznosťou. Nenájdeme tam nijaké bi40

Odpovede na námietky

41

Kauza Kristus

že prví kresťania často věřili tomu, že Ježíš, ktorý od nich fyzicky odišiel, k nim a k ich zborom hovořil skrze posolstvá alebo ,pro­ roctva'", povedal som. „A pietože sa tieto proroctvá považovali za rovnako autoritativně ako Ježišove šlová z obdobia jeho pozemské­ ho života, prví kresťania ich nerozlišovali. Výsledkom bolo to, že sa pri spisovaní evanjelií zm.ešali ticto dva druhy materiálu, a preto teraz v skutečnosti nevieme, ktoré výroky třeba pripísať historic­ kému Ježíšovi, a které nie. Mnohí to považujú za vážný problém. Dokážete to nějako vysvětlit?" „Tento argument má ešte slabšie historické opodstatnenie ako predchádzajúci", odpovedal s úsmevom na tváři. „Dokonca i v rám­ ci samotného Nového zákona nájdeme důkazy, ktoré túto hypotézu vyvracajú. Všetko, čo sa vztahuje na ranokresťanské proroctvo, je vždy od­ lišené od toho, čo povedal Pán. Například v siedmej kapitole Prvého listu Korinťanom Pavol jasné rozlišuje, kedy má slovo od Pána a kedy cituje historického Ježiša. V knihe Zjavcnia možno rozpoz­ nat', či JežiŠ priamo hovoří k svojmu prorokovi, za kterého sa tra­ dičné považuje apoštol Ján, alebo či Ján popisuje svoje vlastné inspi­ rované vízie. A keď v štmástej kapitole Prvého listu Korinťanom Pavol rozoberá kritériá pravého proroctva, hovoří o zodpovědnosti miestnej církvi rozlišovat' prorokov. Keďže vychádzal zo svojej židovskej mi­ nulosti, vieme, že k nim patřilo aj to, či sa předpověď naplní a či tieto nové vyhlásenia súhlasia s Pánovými slovami, ktoré im boli zjavené už predtým. Najsilnejším argumentem je však to, čo sa do evanjelií nedosta­ lo. Po Ježišovom nanebovstúpení začali vznikať rozličné spory, ktoré mladú církev ohrožovali: či majú byť veriaci obřezaní, ako sa má usměrňovat' hovorenie v jazykoch, ako zachovať jednotu Židov a pohanov, v čom spočívá úloha ženy v službě pře cirkev, Či sa móžu veriaci rozviesť s nekřesťanskými partnermi... Tieto záležitosti mohli byť pokojné vyriešené, ak by prví kres­ ťania jednoducho vpísali do evanjelií, čo im Ježiš povedal z druhého světa. Pokračovanie týchto rozporov potvrdzuje, že kresťanom veTmi záležalo na tom, aby rozlišovali medzi tým, čo sa udialo počas života Ježiša Krista a tým, o čom sa diskutovalo neskór v zboroch."

42

Preverovanie výpovědí očitých svedkov

2 TEST SCHOPNOSTÍ

Ak aj mali pisatelia záměr spoTahlivo zaznamenat históriu, mali na lo schopnosti? Ako si můžeme byť istí, že počas celých tridsať rokov medzi Ježíšovou smrťou a spísaním evanjelií sa zachoval pravdivý materiál o Ježišovom živote a učení? Položil som Blombergovi otázku: „Nepripúšťate možnost, že príbch Ježišovhoživota a jeho vyjadrenia ešte před spísaním evanjelií nenapravitelné skreslili nepřesné spomienky, vysnívané představy či vymyšlené legendy?" Začal tým, že najprv načrtol kontext. „Musíme myslieť na to, že ime v cudzej krajině, v dávnej době a na ďalekom mieste, v kultúre, ktoráešte nevynašla počítače, ba ani tlačené slovo. Knihy - vlastně /vitky papyrusu - boli relativné vzácné, a proto sa výchova, vzdělá­ váme, bohoslužby i vyučovanic v náboženských komunitách dialo hovořeným slovom. Rabíni sa stali slavnými tým, že věděli celý Starý zákon nasl'.itnáť. Preto nebolo pre Ježíšových učeníkov problémom uchovat' v památi omnoho viac materiálu, než obsahujú všetky štyri evanjeliií dohromady a presne ho odovzdať ďalej." „Počkajte chvtfočku", skočil som mu do řeči, „pravdu povediac, až takéto memorovanie sa zdá neuvěřitelné." „Nuž, dnes si to len ťažko dokážeme představit"', připustil, „ale h»la to kultúra slova, kde sa kládol vel'ký doraz na učenie sa nasCáť. Myslíme aj na to, že osemdesiat až deváťdesiat percent Jevho učenia málo původně poetická formu. Nešlo priamo o rý­ my, ale jeho výroky mali istý rytmus a vyváženost' a obsahovali množstvo paralel, čo bolo pre pamať vel'kou pomocou. Třeba si tiež uvědomit', že chápanie přesnosti zapamátaného bolo • •mnoho flexibilnejšie ako dnes. Pri skúmaní kultur s ústnou tradí• tou sa zislilo, že volné měnili dížku příběhu, keď ho vykládali pri i' l ktorej příležitosti: niečo sa vyrozprávalo, niektoré časti sa vynechali, iné parafrázovali či vysvětlili. V istej Studii sa píše, že v starověku sa kdekoTvek na Strednom východe mohlo kedykoTvek pri opátovnom rozprávaní posvátnej •indicie meniť až štyridsať percent jej obsahu. Samozřejmé, vždy sa museli zachovať závažné aspekty příběhu a komunita mala právo ..isiahnuť a korigovat' rozprávača, ak sa právě v nich odchyloval. 43

Preverovanie výpovědí očitých svedkov

Kauza Kristus

A je zaujímavou", na chvíiu sa zastavil, aby našiel správný vý­ raz, „zhodou okolností, že medzi synoptickými evanjeliami sa objavujú vzájomné obměny texti v rozsahu desať až štyridsať percent, vo všetkých ich pasážach." Blomberg na niečo narážal a ja som chcel, aby bol špecifickejší. „Mohli by ste sa vyjádřit' jasnejšie?" „Je velmi pravděpodobné, že vela podobností či rozdielov medzi synoptikmi možno vysvětlit predpokladom, že učeníci a další raní kresťania uchovali v památi mnohé z Ježíšových slov a skutkov, no cítili sa slobodní podat' tieto informácie v rozličných formách, pričom vždy zachovali podstatu Ježišovho póvodného učenia a konania." Naďalej som však pochyboval o schopnosti prvých kresťanov správné zachovat tuto ústnu tradíciu. Dobře som si památal na dět­ ské hry, pri ktorých sa skreslilo to, čo sa povcdalo, v priebehu pár minút.

Hra na telefón Možno ste sa aj vy kedysi hrávali na telefón: jedno dieťa pošepká niečo do ucha druhému, například, „Bežal okolo biely psík", a rad za radom sa to pošepká každému jednému v kole. Nakoniec sa to nahlas povic, zvyčajne poriadne prekrútené. Z našej póvodnej vet)' by sa možno stalo niečo ako „Ležal na poli malý krík". „Buďme úprimní", povídal som Blombergovi. „Nie je to dobrá analógia k tomu, čo sa piavdepodobne stalo s ústnou tradíciou o Ježíšovi?" Blomberg odmietol takěto vysvetlenie. „Keď niečo starostlivo memorujete, záleží vám na tom, aby ste to nepodali dalej skór, ako sa o tom sami důkladné uistíte. Svoje konanie vůbec nemůžete přirovnávat k hre na telefón, lebo v nej zábava spočívá v tom, že další hráč v poradí nemusí dostat správnu informáciu, ba ani ju ne­ musel správné počuť od predošlého, a ani nemůže požiadať, aby mu to zopakovali. Hned' potom to pošepky podá ďalej, čo len zvSčši možnost, že ten další to popletie ešte viac. A nakoniec, keď informácia přešla cez tridsať hidí, výsledok musí byť velmi zábavný."

-14

„Prečo to potom nie je dobrá analógia na ústné podanie starovckej tradicie?" spýtal som sa. Skór ako Blomberg odpovedal, usrkol si z kávy. „Ak skutočne icete dotiahnuť túto analógiu vo světlo spósobov kontroly a korck.■ společnosti 1. storočia, musíte vziať na vedomie, že každý třetí ;>vek sa nahlas a velmi zretelne bude pýtat prvého v poradí, Je tak správné, ako mi to odevzdali?' a změní to, ak zistí, že nie. Komunita starostlivo neprestajne pozoruje, čo sa povcdalo, aby pozomila na chyby. Tým sa chrání neporušenost správy", vysvět­ lil „A takýto výsledok sa velmi líši od toho, čo dostanete na kon• i detskej hry na telefón."

k TEST CHARAKTERU

lento test preveruje, Či sa dá pisatelem veriť. Existuje niečo, čo by poukazovalo na ich nečestnost' či nemorálnosť, a teda spochybňoviilo ich schopnost' či snahu podat’ históriu pravdivo? Blomberg pokrútil hlavou. „Nie, jednoducho nemáme nijaký pádný důkaz, ktorý by dosvědčoval, že nešlo o bezúhonných l'udí", odvětil. „A tito india zaznamenali šlová a konanie muža, ktorý od nich vyžadoval takú vysokú mieru poctivosti, aká sa nespomína v nijakom inom nábeženstve. Boli ochotní žit to, čomu věřili, až natol ko, |c desiati z jedenástich zostávajúcich učeníkov podstúpili hrůzo••Irašnú smrť, čím sa len potvrdzujc ich pevný charakter. Čo sa týká čestnosti, pravdovravnosti, cností a morálnosti, týmlo fuďom možno ich charakter iba závidieť."

4. TEST ZHODNOSTI VÝPOVĚDÍ '•keptici často tvrdia, že právě v tom evanjeliá neobstoja. Či nie je pravda, že si navzájem beznádejne odporujú? Nenachádzame azda medzi jednotlivými evanjeliovými pribehmi nezmieriteiné rozpory? A ak sa v nich rozpory objavujú, dá sa im potom vůbec v niečom veriť?

45

Preverovanie výpovědi očitých svedkov

Kauza Kristus

Blomberg súhlasil, že na mnohých miestach si evanjeliá zdanlivo protirečia. „T:eto rozpory sa pohybujú v širokej škále: od tých najmenších variácií v slovách až po tie najznámejšie očividné rozdiely", povedal, „Ja osobné som přesvědčený, že ak vezmeme do úvahy činitele, ktoré sme před chvífou spomínali, to znamená parařrázovanie, skracovanie, vysvetfujúce dodatky, selekční či vynecháváme istých častí, musíme evanjeliám přiznat výnimočnú kompaktnost. Třeba však zohl'adnit starověké kritéria, ktoré sú pri ich hodnotení vlastně je­ diné správné." „Ironicky", podotkol som, „keby sa celkom zhodovali slovo za slovom, vyvolali by dojem, že sa autoři medzi sebou dohodli a písanie navzájom koordinovali, čo by na ich záznamy vrhlo tieň po­ chybností." „Správné", súhlasil Blomberg. „Ak by sa evanjeliá úplné zhodo­ vali, oslabila by sa ich vierohodnosť, pretože by sa viac nemohli po­ važovat' za nezávislé svedectvá. Eudia by potom povedali, že v sku­ tečnosti máme iba jednu výpověď, ktorú všetci ostatní iba opakujú." Spomenul som si na šlová jednej z najváčších právnych autorit v dějinách, Simona Greenleafa z Harvard Law School, autora významnej a velmi vplyvnej monografie o dókazoch. Po svojom skúmaní zhodnosti evanjelií a vzájemných vzťahov medzi ich pisatelmi dospěl k nasledujúcemu závěru: „Je tu doslatok rozporov, ktoré poukazujú na to, že medzi nimi nemohla existovat spolu práca či doho­ da; a zároveň taká podstatná zhoda, ktorá upozorňuje, že všetci boli nezávislými rozprávačmi tej istej veFkej události."5 Nemecký historik Hans Stier sa tiež domnieva, že zhoda v základoch a rozdiely v detailech pósobia hodnověrně, pretože vymyšlené příběhy majú tendenciu k úplnej důslednosti a harmonii: „Každý historik je zvlášť nedóvcrčivý vtedy, keď sú nezvyčajné události popísané iba správami, kde niet žiadnych protiřečení."4 Hoci je to pravda, nechcel som obísť problémy spojené s nápad­ nými nezrovnalosťami medzi zápismi jednotlivých evanjelií. Rozhodol som sa podrobnejšie preskúmať tuto otázku a přitlačit na Blomberga nespornými rozdielmi v textoch, na ktoré skeptici často poukazujú ako na příklady, prečo evanjeliá nemožno považovat za spolahlivé.

46

Ako sa vyrovnat s protirečeniami Začal som dobré známým príbehom o uzdravení. „V Matúšovom evanjeliu sa uvádza, že sám stotník išiel požiadať Ježiša, aby uzdravil jeho sluhu, ale Lukáš hovoří, že stotník poslal starších, aby to spravili oni. To je predsa zjavné protirečenie." „Nie, ja si to nemyslím", odvětil Blumberg. „Pozrime sa na to takto: v súčasnosti často počujeme, ako sa v správách hovoří, ,Pre­ zident oznámil...', hoci v skutečnosti mu tú reč napísal hovorca a zveřejnil ju tlačový tajomník, a pri troche šťastia ju prezident mož­ no vidci niekedy medzi tým. A predsa nikto onoho hlásatela neob­ viňuje z omylu. Podobné v starovekom svete každý chápal a plné akceptoval, že sa istej osobě připisovali aj skutky či konanie, uskutečněné jej podriadenými alebo vyslancami, v tomto případe židovskými staršími." „Takže podlá vás mohli mať pravdu obaja? 1 Matúš i Lukáš?" „Presne tak", odpovedal. Vyzeralo to prijatel'ne, preto som mu předložil druhý příklad. „Ako si však možno vysvětlit, že Marek a Lukáš tvrdia, že Ježiš vy­ hnal démonov do sviň v Geraze, kým Matúš tvrdí, že to bolo v Gadare. Každý musí uznat', že je to očividný rozpor, ktorý nemožno zosúladiť. Ide o dve rozličné miesta. Případ je uzavretý." „No, ešte ho neuzatvárajte", pousmial sa. „Tu je jedno z možných i iešení: jeden názov patřil městu, a druhý provincii." Jeho vysvetlenie sa mi však zdálo příliš unáhlené. Akoby unikal před ťažkosťami tejto pasáže. „Ale vec je komplikovanejšia, ako hovoříte", namietol som. „Město Geraza nebolo blízko Galilejského mora, a právě tam malí démoni zhodiť z útesu stádo sviň." „Fajn, dobrá poznámka", odpovedal. „No našli sa ruiny města, ktoré boli odkryté presne na onom mieste na východnom břehu Ga­ lilejského mora. Póvodný hebrejský názov tohto města, přeložený alebo prepísaný do gréčtiny zněl velmi podobné ako ,Geraza'." „Výborné", uznal som s úsmevom. „Tu sa vzdávám. Ale mám iný problém, ktorý už nie je taký lahký: čo s rozdielmi medzi Je­ žíšovými lodokmeňmi v Matúšovi a v Lukášovi? Na toto sa často poukazuje ako na neodstránitehiý rozpor."

47

Preverovanie výpovědí očitých svedkov

Kauza Kristus

„Toto je další případ s viacerými možnosťami riešenia", odpovedal. „A to?“ „Dve najčastejšie používané vysvetlenia sú také, že MatúŠ zazna­ menává Jozefovu líniu, pretože váčšinu úvodnej kapitoly píše z Jozefovej perspektivy. Ten, ako adoptívny otec, by bol podFa zákona Ježíšovým predkom, od ktorého sa odvodzoval Ježišov královský póvod. Toto považoval za důležité MatúŠ. Lukáš sledoval genealógiu Máriinej linie. A pretože obaja patřili k Davidovým potomkom, obe linie sa v istom vzdialenom okami­ hu začnú překrývat. Druhá možnosť je tá, že obe genealógie zachytávajú Jozefovu lí­ niu s ciefom naplnit požiadavky zákona. Jedna je však prirodzená línia potomkov, a to v Evanjeliu pódia Lukáša, a druhá je línia podta zákona, s dvorná odlišnosťami v bcdoch, kde niekto v poradí nemal priameho potomka. Vtedy bolo potřebné podfa různých starozákon­ ných praktik ustanovit právnych dedičov. Problém sa ešte zváčšil tým, že niektoré mená sa vynechali, čo sa však podta kritérií starověku bežne akceptovalo. Třeba tiež brat do úvahy překlad mien z jedného jazyka do druhého, čím sa měni­ la ich výslovnost, a tak sa tahko mohli navzájom popliesť mená róznych postáv." Podta Blomberga teda existujú viaceré racionálně vysvetlenia. A aj keď sa nedajú považovat za dokonalé, poskytujú aspoň mož­ nosť rozumné zosúladiť jednotlivé záznamy evanjelia. Nechcel som, aby sa naša konverzácia zvrhla na dajakú snahu „nachytat protihráča", preto som si povedal, že půjdeme ďalej. Medziiným sme sa s Blombergom zhodli na tom, že najkomplexnejší přístup bude individuálně sa zaobcrať každým rozporným miestom a skúmať, či existuje nějaké racionálně riešenie. V každom případe pri komplexnom štúdiu biblických knih, a neraz až ich najmenšich podrobností, ony samy ukazujú, ako možno tieto rozdiely zosúla­ diť.5 „A zároveň", dodal Blomberg, „niekedy sa objavia miesta, pri ktorých sa musíme zdržať konečného výroku a jednoducho při­ pustit', že hoci sme preverili váčšinu textu a uznali ho za hodno­ věrný, musíme dat priestor aj pochybnostiam, pretože si nie sme istí niektorými inými detailmi." 48

'» TEST ZAUJATOSTI

I áto skúška by mohla objasnit, či boli pisatelia evanjelií nějako zaú­ pí I í, čo by mohlo ich prácu ovplyvniť určitým smcrom. Mali dajaký skrytý- záujem na tendenčnom prispósobení událostí, o ktorých in­ formovali? „Nemůžeme podcenit' fakt, že tito 1'udia Ježiša milovali", podot­ kni som. „Neboli neutrálnymi pozorovatelnu; boli to jeho oddaní následovníci. Nedá sa teda očakávať, že niečo trochu zmenia, aby ho představili v lepšom svetle?" „Nuž pripúšťam", zněla jeho odpověď, „naozaj tu existuje aj táto možnost. No na druhej straně, ak si 1'udia niekoho velmi vážia .1 cítia voči němu hlbokú úctu, zavazuje ich to verne zaznamenat jeho život. Preukážu mu tak svoju lásku. A myslím si, že právě to ••a stalo v případe evanjelistov. Okrem toho, jeho učeníci si mohli vyslúžiť jedine kritiku, vylúčenie zo spoločnosti a mučeníctvo. Určité nemohli získat nič po finanťnej stránke. Takáto skutečnost na nich skór tlačila, aby boli ticho, .il>y Ježiša zapřeli, znižovali jeho význam, či dokonca zabudli na to, ?