137 7 1MB
Slovak Pages [190] Year 2003
Určené len pre distribúciu zdarma. Nepredajné.
OBSAH Kapitola Predslov 1. Vetko zahHIajDci Kristus ( Kvod
Strana 5 7
2. Dobrota zeme ( jej priestrannos
17
3. Dobrota zeme ( jej vyv,enos
25
4. Dobrota zeme ( jej nevystihnute#n bohatstvo I. Voda
35
5. Dobrota zeme ( jej nevystihnute#n bohatstvo II. Potrava
43
6. Dobrota zeme ( jej nevystihnute#n bohatstvo II. Potrava (pokraovanie)
55
7. Dobrota zeme ( jej nevystihnute#n bohatstvo III. Nerasty
65
8. Dobrota zeme ( jej nevystihnute#n bohatstvo III. Nerasty (pokraovanie)
75
9. Ako obsadi zem 85 I. Barnok, manna, truhla svedectva, svMtostnok 10. Ako obsadi zem II. Obete a kIazstvo
97
11. Ako obsadi zem III. Princ%py vedenia
111
12. Ako obsadi zem IV. Zostavenie armdy
125
13. Ako obsadi zem V. odporujDce okolnosti
135
14. Vstup do dobrej zeme
151
15. 'Ivot v zemi
163
16. V,sledok zeme ( chrm a mesto
177
Vetky citty zo Starho zkona sD pod#a Rohkovho prekladu a citty z Novho zkona sD pod#a Slovenskho ekumenickho prekladu, ak nie je uveden inak. Rohkov preklad ( ROH Slovensk, ekumenick, preklad ( SEP Evanjelick, preklad - EP Katol%cky preklad - KP Priamy preklad z hebrejiny - Heb. Priamy preklad z grtiny - Grk.
PREDSLOV Tto kniha sa sklad z posolstiev, ktor predniesol brat Witness Lee v decembri roku 1962 v Los Angeles v Kalifornii (USA).
PRVQ KAPITOLA
V ETKO ZAHAJCI KRISTUS VOD Biblick texty: Gn 1,1.2.9-12.26-27.29; 7,17; 8,1.13.22; 12,1.7; Ex 3,8; 6,8; Ez 20,40-42; 1K 1,30; Ko 2,6.7.16.17; 3,11; Ef 2,12; Ga 5,4
V tejto srii posolstiev sa chceme trocha pozrie na zem Kanan, ktor je obrazom vetko zahHIajDceho Krista. Chceme tie' uvidie, ako sD mesto i chrm, vystavan v kananskej zemi, predobrazom Kristovej plnosti, ktorou je Jeho telo, Cirkev. To nad %m sa budeme zam,#a je vetko zahHIajDci Kristus, z ktorho, a na ktorom je budovan Jeho plnos ( Cirkev. PamMtajte si dobre, 'e to nie je len Kristus a Cirkev, ale vetko zahHIajDci Kristus a Kristova plnos, ktorou je Jeho Telo, Cirkev. KRISTUS SKUTONOS V ETKHO
V prvom rade by som vs chcel po'iada, aby ste si uvedomili, 'e pod#a P%sma vetky hmotn veci, vetky materilne veci, ktor vid%me, ktor,ch sa dot,kame a ktor u'%vame, nie sD skuton,mi vecami. SD len tieIom, obrazom skuton,ch. Denne sme v styku s mnoh,mi hmotn,mi predmetmi: jeme jedlo, pijeme vodu, obliekame si aty; b,vame v domoch a riadime nae aut. Chcel by som vs po'iada, aby ste si uvedomili a dobre zapamMtali, 'e vetky tieto veci nie sD skuton. SD len tieImi, obrazmi. Jedlo, ktor ka'd, deI prij%mame, nie je skuton jedlo, ale obraz skutonho. Voda, ktorD pijeme, nie je skuton voda. Svetlo pred naimi oami nie je skuton svetlo, ale obraz, ktor, ukazuje na nieo in. To teda sD skuton veci? Bratia a sestry, z milosti Bo'ej by
8
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
som vm chcel v pravde poveda, 'e skuton veci nie sD ni in ne' samotn, Kristus. Kristus je pre ns skuton,m pokrmom. Kristus je pre ns skutonou vodou. Kristus je pre ns skuton,m svetlom. Kristus je pre ns skutonos vetkho. Dokonca ani n fyzick, 'ivot nie je skuton,m 'ivotom. Je len obrazom poukazujDcim na Krista. Kristus je pre ns skuton,m 'ivotom. Ak nemte Krista, nemte 'ivot. Poviete: Vijem, mm 'ivot vo svojom tele!X Ale mus%te si uvedomi, 'e toto nie je skuton, 'ivot. Je to len tieI, poukazujDci na skuton, 'ivot, ktor,m je Kristus samotn,. Poas mYjho ka'dodennho 'ivota v mojom dome si uvedomujem a c%tim, 'e toto nie je moje skuton obydlie. Jednho dIa som povedal Pnovi: VPane, toto nie je mYj pr%bytok; toto nie je to skuton; toto je ni. Pane, Ty sm si moj%m pr%bytkom.X Qno, On je pre ns skuton,m b,van%m. Teraz sa vs chcem nieo sp,ta. Mo'no 'e ste si toto nikdy neuvedomili. MY'e vm by Dplne jasn, 'e Kristus je va%m pokrmom, 'e Kristus je vaou 'ivou vodou, 'e Kristus je va%m svetlom a 'e Kristus je v 'ivot. Ale dovo#te mi sp,ta sa vs: U' ste si niekedy uvedomili, 'e Kristus je tou zemou, na ktorej 'ijete? Kristus je zem. Mo'no si mysl%te, 'e deI za dIom 'ijete na tejto zemi, na tomto kDsku krajiny, ale mus%te si uvedomi, 'e tto zem nie je skutonou zemou. Dokonca ani tto zem nie je ni%m in,m, ne' iba obrazom, ukazujDcim na Krista. Kristus je pre ns skutonou zemou. Pokrm je obrazom,voda je obrazom, svetlo je obrazom, n 'ivot je obrazom, a zem je obrazom tie'. Kristus je skutonou zemou pre ns. Mus%m vm poveda, 'e som bol kresanom viac ne' tridsa rokov, ale len pred nieko#k,mi rokmi som si uvedomil, 'e Kristus je pre mIa zemou. Vedel som, 'e Kristus je pre mIa 'ivotom, svetlom, potravou a vetk,m, ale nie zemou. V posledn,ch pr rokoch ma Pn privdzal k tomu, aby som Ho za'%val stle viac a viac. Prv, ne' mi Pn ukzal, 'e On je pre ns zemou, ukzal mi, 'e je na%m pr%bytkom. Viac ne' dvadsa rokov som %tal Bibliu ka'd, deI bez toho, aby som si vimol, 'e Pn je na%m pr%bytkom. Potom jednho dIa som nieo uvidel z devMdesiateho almu. V prvom veri Moj'i povedal: VPane,
KVOD
9
Ty si nm bol pr%bytkom z pokolenia na pokolenie.X ], v ten deI mi Pn otvoril oi, aby som videl, 'e On je mYj pr%bytok. Vtedy som spoznal Pna o nieo viac. Ale po dvoch i troch rokoch mi Pn otvoril oi ete viac. Uvidel som, 'e Pn pre mIa nie je len pr%bytkom, ale aj zemou. Pn je pre mIa zem! ], od t,ch ias mi Pn ukzal mnoh veci z P%siem. Od tej doby som zaal chpa, preo sa v Starom zkone Pn tak asto zmieIoval o kuse zeme. Pn povolal Abrahma a povedal mu, 'e ho privedie do istej zeme, ktorou bol Kanan. MY'ete si spomenD, ko#kokrt od dvanstej kapitoly knihy Genesis do konca Starho zkona kldol Hospodin dYraz na tDto zem a zmieIoval sa o zemi znovu a znovu. Zem^ zem^ zem, ktorD som s#Dbil tvoj%m otcom. Zem, ktorD som s#Dbil Abrahmovi; zem, ktorD som s#Dbil Izkovi; zem, ktorD som s#Dbil Jkobovi; zem, ktorD som s#Dbil tebe. Privediem a do zeme. Bola to zem, zem, v'dy zem. STRED BOIEHO VENHO PLNU
Stredobodom Starho zkona je chrm v meste. Tento chrm v meste bol postaven, na kuse zeme a tento kus zeme s chrmom a mestom, na Iom vybudovanom, je prav,m stredom P%siem Starho zkona. Je tie' samotn,m stredom v Bo'ej mysli. V Bo'ej mysli je tento kus zeme s jej chrmom a mestom. Ak poznme P%sma a mme svetlo od Boha, uvedom%me si, 'e stredom Bo'ieho venho plnu, obrazne povedan, je zem so svojim chrmom a mestom. Star, zkon od prvej kapitoly Genesis v'dy pova'uje zem za stred, v'dy spom%na nieo, o sa vzahuje k zemi. Pozrime sa na prvD kapitolu Genesis. Mo'no 'e ju poznte tak dobre, 'e by ste ju mohli recitova naspamM. Ale jedna vec mY'e by pred vami skryt. V prvej kapitole Genesis je pod povrchom skryt nieo ve#mi dYle'it. Je to zem. Pros%m, prem,#ajte nad t,m. Ak, je zmer a cie# Bo'ieho stvorenia pod#a zznamu v prvej kapitole Genesis? Nie je to ni in ako obnova zeme. Boh chcel obnovi zem a nieo na nej urobi. VNa zaiatku stvoril Boh nebesia a zem.X A o bolo so zemou? Na zemi bol chaos. Pusto a przdno a prikr,vali ju hlbok vody. Bola pochovan hlbinou. A tak sa Boh dal do prce; Boh zaal zem
10
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
obnovova. Oddelil svetlo od tmy a vody hore od vYd dole. Potom ( tretieho dIa ( oddelil vodu od zeme a zem sa vynorila z vYd. Bol to tret% deI, ke_ sa Pn Je'i Kristus vynoril z hlb%n smrti. Tak'e, vid%te, je to predobraz. Tretieho dIa Boh vytiahol zem z vYd smrti. Z tohto predobrazu mY'ete pochopi, o je zem. Zem, alebo krajina je predobrazom Krista. To sa stalo potom, ke_ sa zem vynorila z vYd? ], vetky druhy 'ivota prili k bytiu ( zeleI, byliny produkujDce semen, a ovocn stromy nesDce plody. Mysl%m, 'e teraz u' vid%te obraz. Po vzkriesen% Krista, potom ako bol Pn vybrat, zo smrti, produkuje hojn, 'ivot. Qno, On bol pln, produkcie 'ivota. Potom bol na tejto zemi plnej 'ivota stvoren, lovek pod#a obrazu Bo'ieho, majDc Bo'iu podobu a tomuto loveku bola zveren Bo'ia autorita. Potom o Pn vstal zo smrti, bola vyprodukovan hojnos 'ivota a uprostred tejto plnosti 'ivota bol stvoren, lovek, ktor, bol predstavite#om Bo'%m s Bo'%m obrazom, Bo'ou podobou a Bo'ou autoritou. Vetky tieto veci sa ukzali v Kristovi ako kuse zeme. Teraz viete, o je myslen zemou. Zem je len obraz Krista, ako vetkho pre ns. Vetko, o Boh pre #udstvo pripravil, je sDstreden v zemi. Tlovek bol stvoren,, aby 'il na zemi a u'%val si zaopatrovanie od Boha. Vetky veci sDvisiace s lovekom sD sDstreden v zemi, ktor je predobrazom Krista. Vetky veci, ktor pre ns Boh pripravil, sD sDstreden v Kristovi. NeskYr uvid%te, ako Boh priviedol svoj #ud do zas#Dbenej zeme a ako v nej Jeho #ud zostval a u'%val si vetko jej bohatstvo. V,sledkom bolo, 'e mesto a chrmu zaali existova. Mesto a chrm sD v,sledkom u'%vania si tejto zeme. To je mesto a chrm? Mesto je centrom Bo'ej autority, Bo'ieho kr#ovstva a chrm je stredom Bo'ieho domu, Bo'ieho obydlia. Bo'ie kr#ovstvo a Bo'% dom sD v,sledkom u'%vania si zeme. Ke_ si Bo'% #ud tDto zem u'%va do istej miery, za%na nieo existova ( Bo'ia autorita a Bo'ia pr%tomnos, in,mi slovami, Bo'ie kr#ovstvo a Bo'% dom. Ak budeme vlastni Krista ako kus zeme a u'%va si vetko Jeho bohatstvo, v uritom bode nieo z toho vyplynie ( Cirkev s Bo'%m Kr#ovstvom, chrm v meste. Teraz mY'ete vetky tieto veci aplikova na P%sma Starho
KVOD
11
zkona a Novho zkona. V podstate vetko, o je zaznamenan v Starom zkone, je presne to ist, o aj v Novom zkone; neexistuje rozdiel. Bo'% zmer zjaven, tak v Starom ako aj v Novom zkone je, 'e Kristus pre ns m by zemou. Mme zklad, aby sme si u'%vali vetko Kristovo bohatstvo. Boh nm dal tento zklad. A po uritej miere u'%vania si Jeho bohatstva nieo vznikne ( Bo'ie Kr#ovstvo a Bo'% dom, Cirkev s Bo'%m Kr#ovstvom. Toto je Dstredn mylienka Bo'ieho venho plnu. ZPAS O ZEM
Ak pozorne %tate P%smo, uvid%te, 'e sa odohrva zlovestn a v'na innos. Satan, Bo'% nepriate#, vyv%jal a stle vyv%ja maximlne Dsilie, aby Bo'iemu #udu zmaril pY'itok z tohto kusa zeme. Urob%, o mY'e, aby prekazil pY'itok z Krista ako zeme. T%tajte P%smo. Nie dlho po tom, o Boh stvoril nebo a zem so zmerom da ju #udstvu ako pY'itok, urobil Satan nieo, aby Ho znechutil. KvYli Satanovej vzbure musel Boh sDdi vesm%r a nsledkom tohto sDdu bola zem pochovan do hlbiny vYd. To na nejak, as zabrzdilo Bo'% pln. Potom sa Boh dal do prce a urobil nieo, ako sme u' videli ( obnovil zem z priepastn,ch vYd. Na tejto obnovenej zemi prila k bytiu hojnos 'ivota. A potom priiel 'ivot s Bo'%m obrazom a so zverenou autoritou Bo'ou. Vieme vak, 'e onedlho na to znovu vstDpil nepriate#. Oklamal loveka a postavil Boha do situcie, kedy bol sDd nad zemou opM nevyhnutn,. Obnoven zem bola znovu ponorena do hlbiny vYd: prila potopa a zakryla celD zem a lovek bol, obrazne povedan, oddelen, od u'%vania si zeme, ktorou je Kristus. PamMtte si slov z Efezsk,m: Voddelen% od KristaX? (v ROH aj SEP Vbez KristaX ( pozn. prekl.) Vetci t%to #udia, ktor% pod#ahli sDdu pri potope, boli predobrazom #ud% oddelen,ch od Krista. By oddelen, od zeme znamen v obraznom vyjadren% by oddelen, od Krista. Ale skrze zachrnenie korbu z%skali Noach a jeho rodina prvo vlastni zem a u'%va si vetko jej bohatstvo. Korb ich priviedol spM k u'%vaniu zeme. Potopa #ud% oddelila od zeme, ale korb ich priviedol spM k zemi. Tlovek sa znova ujal vlastn%ctva zeme a u'%val si jej bohatstvo. Znovu to
12
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
vak netrvalo dlho, ke_ nepriate# zasa nieo urobil, aby zmaril u'%vanie zeme. A tak z tejto rasy, ktorD Satan priviedol k vzbure, Boh povolal jednho loveka, Abrahma, a povedal mu, 'e ho privedie do uritej zeme. Teraz chpete, 'e Boh v'dy pYsob% tak, aby obnovil zem. Prcou nepriate#a je mari, kazi, prek'a a robi nieo aby privdzal zem do zmMtku. Boh ete raz priviedol svojho vyvolenho do zeme. Ale potom, dobre si to pamMtte, netrvalo to dlho a dokonca aj tento vyvolen, sa postupne zaal odsDva zo zeme do Egypta. Qno, ale Boh ho priviedol znovu spM do tohto kusu zeme. A potom jeho synovia, #udia Izraela, vetci tDto zem opustili a zostDpili dole do Egypta. Potom, po dlhom ase, Pn vetok #ud znovu vyviedol hore z Egypta, spM k tomu istmu kusu zeme. Po uritom ase sa nepriate# opM pohol a poslal Chaldejcov, babylonskD armdu, aby zniili zem a zajali jej #ud. A po sedemdesiatich rokoch ich Pn opM priviedol k tomuto kusu zeme. Hovor%m vm, toto je hist+ria Starho zkona. Ko#kokrt Boh obnovil tuto zem? Najmenej pM alebo eskrt. Boh ju stvoril, ale nepriate# ju zniil. Pn priiel, aby ju obnovil, ale nepriate# odpovedal nie%m in,m. Pn sa pohol znova, aby obnovil, ale nepriate# zasa reagoval. ], je tu boj! Vid%te? Vedie sa tu zpas! Chcel by som vs po'iada, aby ste prem,#ali o zmysle t,chto zpasov, ktor sD v Starom zkone zaznamenan. Za ak,m Delom boli bojovan. Mus%te vidie, 'e vetky boli zameran na zem. Nepriate# priiel, aby zem napadol a aby ju zabral. Potom sa pohol Boh, aby bojoval za svoj #ud a zem obnovil. Vetky zpasy v Starom zkone sa t,kali tohto kusu zeme. MIERA NA EJ SKSENOSTI KRISTA
To je t,mto kusom zeme? Nikdy nezabDdajme, touto zemou je vetko zahHIajDci Kristus. Nielen Kristus, ale vetko zahHIajDci Kristus. Keby som sa vs sp,tal, i mte Krista, odpovedali by ste: V], chvla Pnovi, mm Ho, mm Krista!X Ale sp,tal by som sa vs, akho Krista mte. Obvam sa, 'e vo svojej skDsenosti mte len malho Krista, chudobnho Krista, nie vetko zahHIajDceho Krista.
KVOD
13
Dovo#te, aby som vm povedal pr%beh, skuton, pr%beh. Zakrtko potom, o som bol spasen,, som tudoval P%sma a uili ma, 'e ve#konon, Barnok bol predobrazom Krista. ], ako som chvlil Boha, ke_ som sa to dozvedel! Prehlasoval som: VPane, chvlim `a, Ty si barnok; Ty si pre mIa barnok!X Ale po'iadal by som vs, aby ste porovnali barnka so zemou. Ako mY'ete porovna malho barnka s ve#kou zemou? To je barnok? Mus%te poveda, 'e je to Kristus. Ale povedal by som vm, 'e to je mal, Kristus. To nebol Bo'% cie# pre Jeho #ud. Boh im nikdy nepovedal: VV poriadku, pokia# mte barnka, to sta%.X Nie. Boh im v skutonosti povedal, 'e dYvodom, preo im dva Barnka, je, aby ich priviedol do zeme. Slvnos barnka (Pesach) bola kvli zemi. Mte Krista? Qno, mte Krista. Ale akho Krista mte, barnka alebo zem? Vetci #udia Izraela jedli poas Slvnosti barnka v Egypte barnka, ale ( mrz% ma, 'e to mus%m poveda ( len mlo sa ich dostalo do zeme. Len ve#mi mlo obdr'alo vlastn%ctvo tohto kusa zeme. Po tom, ke_ som bol spasen, jeden i dva roky, uili ma, 'e manna, ktorD deti Izraela vychutnvali v pustatine, bola tie' predobrazom Krista. Bol som tak pln, radosti. Povedal som: VPane, Ty si mYj pokrm; Ty si pre mIa nielen barnok, ale aj moja ka'dodenn manna.X Ale sp,tal by som sa vs: je manna Bo'%m zmerom, i cie#om? Vyslobodil Boh svoj #ud z Egypta, aby vychutnvali mannu na pustatine? Nie! Bo'%m zmerom je zem; cie#om je zem. Te%te sa z Krista ako zo zeme? Pochybujem a dovol%m si tvrdi, 'e aj vy o tom pochybujete. MY'ete poveda, 'e sa te%te z Barnka ako zo svojej Slvnosti barnka a z Pna ako zo svojej ka'dodennej manny, ale len mloktor% mY'u skutone poveda, 'e majD pY'itok zo vetko zahHIajDceho Krista ako zo zeme. Slovo v druhej kapitole Kolosensk,m nm hovor%, 'e sme boli zakorenen% v Kristovi. Po'iadal by som vs, aby ste pouva'ovali: ak sme boli v Kristovi zakorenen%, tak %m je pre ns Kristus? Qno, Kristus je zemou, Kristus je pYdou. Rastlina alebo strom je zakorenen, v pYde, v zemi. Tak i my sme zakorenen% v Kristovi. Obvam sa, 'e ste si nikdy neuvedomili, 'e Kristus je pre vs
14
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
skutonou pYdou, pravou zemou. Ste rastlinka zakorenen v tejto zemi, ktorou je sm Kristus. Mus%m vyzna, 'e pred piatimi alebo iestimi rokmi mi to ani nezilo na um. T%tal som P%sma a mnoho asu som strvil v liste Kolosensk,m. T%tal som ho znovu a znovu, ale nikdy som nedostal toto svetlo. Nikdy som nevedel, 'e Kristus je pYdou, mojou skutonou zemou. A' pred nieko#k,mi rokmi boli moje oi otvoren. Hlboko vn%mam, 'e vMina Pnov,ch det% stle zostva v Egypte. Pre'ili len Slvnos barnka; prijali Pna len ako barnka. Boli barnkom zachrnen%, ale neboli vysloboden% z tohto sveta. Qno, niektor% vyli z Egypta, niektor% boli vysloboden% zo sveta, ale stle blDdia v pustatine. MajD pY'itok z Krista o nieo viac; vychutnvajD Ho ako svoju ka'dodennD mannu. MY'u sa pochvli, 'e vychutnvajD Krista ako svoj pokrm, a sD tak uspokojen%. Ale, bratia a sestry, je to dostaton? Mysl%m, 'e ke_ stretneme t,ch, ktor% vychutnvajD Krista ako svoju ka'dodennD mannu, sme ve#mi astn%. Povieme: V], Chvla Pnovi, sD tu niektor% bratia a sestry, ktor% skutone deI za dIom vychutnvajD Pna ako ich mannu!X Ale mus%me si uvedomi, 'e je to _aleko od Bo'ieho zmeru. Bo'%m zmerom nie je, aby sme si Krista u'%vali len mlo, ale aby bol pre ns t,m, ktor, je vetko zahHIajDci. Pozrite sa na tento ver: VAko ste teda prijali Krista Je'ia, Pna, v \om cho_te!X (Ko 2,6). On je sfrou, oblasou, aby sme v nej chodili, krali. On nie je len nejak, pokrm alebo voda, ale oblas, zem, v ktorej mY'eme chodi. Mus%me kra v \om. On je naou krajinou, On je naou zemou, On je na%m kr#ovstvom. Krajme v \om. Ver%m, 'e tento obraz je ve#mi jasn,. V Egypte bol barnok, na pDti bola manna a pred izraelsk,mi #u_mi bola zem Kanan. To je cie#; tto zem je Bo'%m cie#om. Mus%me do nej vojs. To je n Ddel. To je pre ns vetko zahHIajDci dar Bo'%. Mus%me si ho privlastni. Je n, ale mus%me z neho ma pY'itok. V t,chto dIoch sme mnoho hovorili o Cirkvi a o vyjadren% Kristovho Tela. Ale vy i ja si mus%me uvedomi, 'e k,m nie sme schopn% privlastni si Krista ako vetko zahHIajDceho, a zakDa Ho, nikdy tu nebude mYc by realita Cirkvi. Vy i ja si mus%me uvedomi, 'e sme boli v Kristovi zakorenen% ako rastlina
KVOD
15
zakorenen v pYde. Mus%me vlastni Krista ako nae vetko nielen v slovch alebo v doktr%nach, ale v praktickej skutonosti. Mus%me si uvedomi, 'e rovnako ako je pYda vetk,m pre tDto rastlinu, tak je Kristus vetk,m pre ns. Mus%me si to uvedomi do takej miery, 'e budeme mYc Krista pre'%va. Vy i ja sme u' boli zakorenen%, ale neuvedomujeme si fakt, nezmocnili sme sa tohto faktu. List Kolosensk,m nm hovor%, 'e t,m, 'e sme boli zakorenen%, sme v \om budovan% spolu s ostatn,mi. Ak nemme 'iadnu skDsenos s t,m, 'e sme zakorenen% v Kristovi, ako mY'eme by vybudovan% aj s ostatn,mi? Preto je budovanie Cirkvi medzi Pnov,m #udom viac-menej nulov. Ako mohol st chrm a mesto, ke_ #udia Izraela blDdili v pDti? K,m nevlastnili zem, bolo to nemo'n. Ako mY'e potom existova skuton budovanie Cirkvi? Ako mY'e potom existova skuton vyjadrenie Kristovho Tela? MY'e sa to sta len tak, 'e si uvedomujeme, za'%vame Krista ako nae vetko. Bratia a sestry, kie' by Pn otvoril nae oi. NIEKTOR PRAKTICK PRKLADY
Ka'd, deI hovor%me mnoho slov. Ale uvedomujete si, 'e vetky nae slov musia by Kristus? Hovor%te Krista? Beriete Krista ako vae slov? Ak nie, tak hovor%te nezmysly. Mo'no sa sp,tate, o t,m mysl%m. Mm na mysli toto: ak sa vm dostalo svetla, 'e v Bo'ej mysli je Kristus vetk,m, SvMt, Duch vs privedie do bodu, ke_ si uvedom%te, 'e i slov, ktor ka'd, deI hovor%te, musia by Kristus. Budete akceptova pYsobenie kr%'a na vaich Dstach a vaich slovch. Budete vo svojom hovoren% obnoven%. Budete vo svojom jazyku obnoven%. Budete pre'%va Krista do takej miery, 'e poviete: VPane, ak to, o chcem poveda, nie je z Teba, tak to nepoviem. Aplikujem kr%' na svoje Dsta. Aplikujem kr%' na svoje hovorenie tak, aby som bol Tebou obnoven, v mojich slovch.X Dovo#te mi uvies ete nieko#ko pr%kladov, ako si mus%me uvedomova, 'e Kristus je pre ns vetk,m. Kedyko#vek sa chystme jes, mali by sme si okam'ite vo svojom vnDtri uvedomi, 'e Kristus je na%m skuton,m pokrmom. Mus%me poveda: VPane, toto nie je moje skuton jedlo; Ty si pokrm, z ktorho 'ijem. Tlovek nie je skutone 'iv, t,mto jedlom, ale
16
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Tebou. Pane, chcel by som strvi viac asu prij%man%m Teba, ne' jeden%m tohto jedla.X Ke_ si ideme odpoinD, mus%me poveda: VPane, Ty si moje odpoinutie; Ty si mYj skuton, odpoinok!X Toko#vek budeme robi, z ohoko#vek sa budeme tei a pre'%va to, mus%me si uvedomi, 'e prve Kristus je skutonosou tejto veci. Sestry, vy ste tie, o stle nakupujD. U' ste si niekedy pomysleli na to, 'e tou skutonou vecou, ktorD idete kupova, je Kristus? Domnievam sa, 'e len mlo z vs malo takDto mylienku. Sn_ ste pouli posolstvo o tom, 'e Kristus je pre ns vetko; spievali ste na stretnut% Haleluja, ale hne_ potom ste vetko zabudli. Ak ste od Pna dostali skuton svetlo, bude vm SvMt, Duch deI za dIom, krok za krokom praktick,m spYsobom ukazova Krista. Uk'e vm, 'e oko#vek idete nakupova, mus% by obrazom Krista. Nebudete chcie plati za nieo mimo Krista. Poviete: VChcem z%ska Krista; chcem ma viac Krista.X Krista mY'ete uplatni na vetko. Mlad% #udia, ke_ budete tudova, mY'ete poveda: VPane, Ty si mojou knihou. Chcem %ta Teba; viac chcem tudova Teba ne' tieto knihy. V tejto chv%li `a chcem uplatni zatia# o budem %ta.X Sna'te sa cvii tak,mto spYsobom ka'd, deI. Berte Krista ako zem; vezmite si Ho pre seba ako vetko ( nielen ako jedlo, nielen ako svetlo, nielen ako pr%bytok, ale ako vetko zahHIajDcu zem. Mus%te si uvedomi, 'e Kristus je pre vs Ten vetko obsahujDci. Mus%te praktizovat pre'%vanie Krista a aplikova Ho vo vetkom. Ver%m, 'e z vs nieo povstane, a to nieo bude budovanie Cirkvi v Bo'om Kr#ovstve, budovanie chrmu v meste. Toto je Bo'%m zmerom.
DRUHQ KAPITOLA
DOBROTA ZEME JEJ PRIESTRANNOS Biblick texty: Dt 12,9; d 4,8.9.11; Ef 3,17.18; Fp 3,7.8. 10.12-14; Ex 3,8; Dt 4,25
V Starom zkone sme videli, 'e zem s jej chrmom a mestom je stredom Bo'ieho plnu. To o Boh naplnoval robi na tejto zemi, bolo z%ska tento kDsok zeme s chrmom a mestom vybudovanom na Iom. Chrm je centrom Bo'ej pr%tomnosti a mesto je centrom Bo'ej autority. Bo'ia pr%tomnos a Bo'ia autorita mY'u by realizovan len chrmom a mestom vybudovanom na tomto kuse zeme. Mus%m vs po'iada, aby ste sa viac a viac zam,#ali nad cel,m zznamom v Starom Zkone. Cel, Star, zkon sa zaober t,mto kusom zeme a jeho chrmom a mestom. V ETKO ZAHAJCI PREDOBRAZ KRISTA
U' sme videli, 'e tto zem je Dpln,m predobrazom, vetko zahHIajDcim predobrazom Krista. Vieme, 'e v Starom Zkone je mnoho predobrazov. Vieme, 'e ve#konon, barnok je predobrazom Krista, a vieme, 'e manna je predobrazom Krista. SvMtostnok so vetk,m svoj%m zariaden%m, nrad%m a rYznymi obeami je tie' predobrazom Krista. Ale chcel by som vm poukza na to, 'e bez tohto kusu zeme nebol by vetko zahHIajDci predobraz Krista. Vetko zahHIajDcim predobrazom Krista nie je ve#konon, barnok a ani manna, i dokonca svMtostnok so vetk,mi vecami, ktor s n%m sDvisia. Pn ustanovil mnoho rYznych druhov obet%, ale tie vykres#ujD len rYzne aspekty Krista. Len zem Kanan je Dpln,m predobrazom, vetko zahHIajDcim predobrazom Krista. Vetci sme prijali Krista ako nho Vykupite#a. To je D'asn! Ale mus%me si uvedomi, 'e Kristus ako
18
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Vykupite# nie je T,m vetko zahHIajDcim. P%sma nm hovoria, 'e Kristus je vetko a vo vetkom, 'e Kristus je Ten vetko zahHIajDci. Vetko je v \om a On je vo vetkom. V Starom Zkone nie je in, predobraz ne' zem Kanan, ktor, by Ho takto ukazoval. To mme na mysli slovom Vvetko zahHIajDciX? Je nm povedan, 'e Kristus je svetlo, ale toto nie je vetko zahHIajDce. Je nm povedan, 'e Kristus je n 'ivot, ale to tie' nie je vetko zahHIajDce. Je nm povedan, 'e Kristus je pokrmom a 'ivou vodou, ale dokonca ani toto Ho nerob% T,m vetko zahHIajDcim. Kristus je vetko a vo vetkom. Kristus nie je iba svetlom, 'ivotom, pokrmom a 'ivou vodou, ale Kristus je pre ns vetk,m. Toko#vek potrebujete, s %mko#vek prichdzate do kontaktu, oko#vek z%skate, z ohoko#vek sa te%te, oko#vek zakDate ( vetky tieto veci musia by Kristus. Kristus je pre ns vetko zahHIajDcim. Nehovor%me doktrinlne, ale ve#mi prakticky. Kedyko#vek nieo rob%te, kedyko#vek mte z nieoho pY'itok, kedyko#vek nieo pou'%vate, mus%te do svojho 'ivota okam'ite aplikova Krista. Napr%klad sed%te v kresle. Uvedomujete si, 'e toto nie je skuton kreslo? Toto je len tieI, obraz poukazujDci na Krista. Kristus je skuton,m kreslom. Pokia# nemte Krista, potom to znamen, 'e ste sa poas celho 'ivota neposadili. Niet pre vs odpoinku. Niet nioho, na o by ste sa mohli spo#ahnD. Mte nieo falon, preto'e Kristus je tou relnou vecou. Dovo#te, aby som vm povedal nieo, o vm mo'no bude znie divne. Niekedy, ke_ si nasadzujem okuliare, hovor%m: VPane, toto nie sD moje skuton okuliare; mojimi skuton,mi okuliarmi si Ty. Bez Teba nemY'em ni vidie. Bez Teba nemm zrak.X Kristus je pre ns vetk,m. Pokia# mte Krista a spYsob, ako Ho zakDa, mte vetko. Ak Krista nemte a neviete, ako Ho uplatni v 'ivote a pre'%va Ho praktick,m spYsobom, nemte ni. Ke_ idete hore schodmi, uvedomujete si, 'e Kristus je skuton,mi schodmi pre vs? Bolo vm povedan, 'e Kristus je jedin cesta a bez Neho 'iadna cesta neexistuje. A tak, ke_ krate alebo cestujete, mus%te poveda: VPane, Ty si moja cesta. Bez Teba nemm cestu, nemY'em ni urobi, nemY'em %s _alej,
DOBROTA ZEME ( JEJ PRIESTRANNOS`
19
nemY'em by osobou.X Kristus je pre ns vetk,m; tak'e Kristus je naou cestou. Ke_ som v uplynul,ch rokoch slD'il Pnovi, ve#akrt som sa stretol s problmami medzi man'elmi. Mnohokrt za mnou prili bratia a povedali: VBrat Lee, povedal by si mi lskavo nejak, lep% spYsob, ako jedna so svojou man'elkou.X Na to v'dy odpovedm: VBrat, neexistuje blep% spYsobc. Lep%m spYsobom je sm Kristus. A ja by som povedal, 'e Kristus sm je najlep%m spYsobom.X dudia takmer nikdy nerozumejD, ke_ takto odpoviem. V'dy sa vypytujD: VTo t,m mysl%?X A tak im hovor%m: VBrat, mysl%m t,m to, 'e Kristus je pre teba najlep% spYsob, ako jedna s tvojou drahou man'elkou.X Niekedy na mIa tlaia, aby som im podrobne povedal, ako 'i, ako spolu vychdza a ako jedna s ich man'elkami. Vtedy im hovor%m: VBrat, jasne som ti povedal, 'e Kristus je pre teba tou najlepou cestou, ako jedna s tvojou man'elkou. Je to celkom jednoduch. Zabudni na vetko. Iba pr%_ vo svojom duchu k Pnovi, aby si s N%m mal osobn, kontakt. Pr%_ a povedz Mu: bPane, Ty si mYj 'ivot, Ty si moja cesta, Ty si pre mIa vetko. A tak ku Tebe opM prichdzam, aby som `a prijal ako vetko. Prij%mam `a ako spYsob jednania s mojou 'enou.c Potom si bu_ ist,, 'e bude vedie. Ja ti nemY'em poveda, o m robi, ale sm Pn bude tvojim spYsobom. Ver mi.X Zvl sestry rady zachdzajD do podrobnost% svojich man'elsk,ch problmov. Hovoria: V], brat, pros%m, daj mi nejak, as. Maj so mnou trpezlivos. Dovo#, aby som ti povedala cel, pr%beh.X Hovor%m im: VSestra, ja mm trpezlivos, som pripraven, a poDva. Ale hovor%m ti, 'e je to zbyton. T%m viac povie, %m viac mi bude rozprva o tom i onom, t,m viac sa dostane do problmu. Bu_ jednoduch. Len si k#akni a zo svojho ducha nieo povedz Pnovi. Mne nehovor ni. To neznamen, 'e a nechcem poDva, ale nemY'em ti ukza 'iadnu lepiu cestu ne' Krista samotnho. Mus% kontaktova Krista ete raz.X Nakoniec sa vMina bratov a sestier presvedila a nauila nieo o Kristovi praktick,m spYsobom. Prili za mnou a povedali: VTeraz viem, 'e Kristus je pre mIa najlep%m spYsobom, ako jedna s mojou 'enou;X VKristus je pre mIa najlepou cestou, ako jedna so svoj%m man'elom.X
20
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Vid%te, to nie je len vierouka alebo nejak, druh uenia. Mus%te to za'i. Mus%te Krista aplikova do vho ka'dodennho 'ivota. dud Izraela sa teil z ve#kononho barnka a potom z manny deI za dIom tyridsa rokov, ale nikdy neboli Dplne spokojn%. Uplatnili v 'ivote len nieo mlo z Krista; pre'%vali len Jeho malD as. A' vtedy, ke_ vstDpili do zeme Kanan, sa stal pre nich vetk,m a oni boli Dplne uspokojen%. Ke_ voli do zeme, to, o jedli pochdzalo z tejto zeme, to, o pili pochdzalo z tejto zeme ( cel, ich 'ivot pochdzal zo zeme. Zem bola pre nich vetk,m. iadny in, predobraz v Starom zkone nie je tak vetko zahHIajDci ako zem Kanan. ODPOINUTIE PRE BO !UD
Mus%me si uvedomi, preo Boh povedal, 'e tto zem bola pre Jeho #ud odpoinut%m. Barnok nebol odpoinut%m. Manna nebola odpoinut%m. Ale zem je odpoinut%m. dudia Izraela sa teili z ve#kononho barnka, ale do odpoinutia nevstDpili. U'%vali si manny deI o deI tyridsa rokov, ale stle do odpoinutia nevstDpili. Vieme, o je odpoinutie. Odpoinutie je nieo kompletn, Dpln, dokonal. Ke_ mte vetko, mY'ete odpo%va. Ke_'e ve#konon, barnok nebol pre Bo'% #ud t,m Dpln,m a dokonal,m Ddelom, nebol odpoinut%m. Bol dobr, do uritho bodu, ale nebol to odpoinok. Takisto manna bola z uritho aspektu dobr, ale nebola t,m Dpln,m, dokonal,m a kompletn,m podielom. Iba zem bola pre Bo'% #ud odpoinut%m, preto'e zem bola plnosou, dokonalosou a naplnen%m. V zemi mte vetko; zem vs uspokoj%. Z listu idom 3 a 4 si mY'eme uvedomi, 'e zem, ktor bola odpoinut%m pre izraelsk, nrod, je predobrazom Krista. Kristus je odpoinutie, preto'e Kristus je pre ns vetk,m. VMina z ns stle nie je schopn uvedomova si Krista ako vetko zahHIajDceho. Poznme Ho len ako Spasite#a, ako nho Vykupite#a, ako n 'ivot a nau cestu. Ve#mi mlo z ns pozn Krista ako nae vetko. Zem je cie#om, zem je Dmyslom, zem je ven,m Bo'%m zmerom. Pokia# nie sme schopn% uvedomova si Krista
DOBROTA ZEME ( JEJ PRIESTRANNOS`
21
ako zem, nieo nm ch,ba. Mus%me chpa, 'e existuje omnoho viac, ne' ko#ko sme z Krista za'ili. ZakDsili sme Ho len mlo. To ns v t,chto dIoch ve#mi zaa'uje. Ver%me, 'e to Pn obnov%. DOBROTA ZEME
Mnohokrt je tento kus zeme v Starom zkone nazvan, dobrou zemou. To naozaj stoj% za povimnutie. VPrivediem vs do dobrej zeme.X Pokia# tomu nevenujete zvltnu pozornos, budete ma pocit, 'e je to normlny v,rok. Stle hovor%me, 'e nieo je dobr; je to pre ns zvyajn, spYsob popisu, s ktor,m sa nespja 'iadny zvltny v,znam. Ale ke_ Pn hovor%, 'e je nieo dobr, mus%me spozornie. To nie je be'n, jav. A On to hovor% zas a znovu: dobr zem^ dobr zem^ dobr zem! T mus% by naozaj dobr! Ak je dobrota tejto zeme? Preto'e Pn povedal, 'e je to dobr zem, v om je jej dobrota? V minulosti vMina z ns nevenovala tejto veci ve#a pozornosti. Brali sme ju jednoducho ako dobrD zem a _alej sme to nechali tak bez toho, aby sme sa p,tali na dYvody jej dobroty. Je pomerne a'k Dplne definova dobrotu tejto zeme. NajskYr vm uk'em tak trochu nezvyajnD defin%ciu. U' ste ju %tali. Exodus 3,8 hovor%: VZostDpil som, aby^ som ho vyviedol z tej zeme hore do zeme dobrej a priestrannej^X Je to dobr a priestrann zem. Je dobr v prvom rade svojou priestrannos#ou. To je priestrannos, tomu rozumiete. Ale mY'ete pop%sa priestrannos tejto zeme? MY'ete nm poveda, akD mieru i rozlohu m Kristus? In,mi slovami, viete, ak, ve#k, je Kristus? Ka'd, z ns m urit miery, ale ak sD rozmery Krista? Apotol Pavol ich pre ns uvdza v liste Efezsk,m, kapitole 3. Miery Krista sD $%rka, d'(ka, v)$ka a h'bka. MY'ete poveda, ak irok je %rka, ak dlh je de'ka, ak vysok je v,ka a ak hlbok je hebka? Keby ste sa ma sp,tali, musel by som poveda: VNeviem. SD nekonen.X Kristova %rka je %rka vesm%ru. Kristus je %rka, Kristus je de'ka, Kristus je v,ka a Kristus je hebka celho vesm%ru. Ak m vesm%r hranicu, potom touto hranicou mus% by Kristus. Nikdy nemY'ete zmera Kristove
22
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
rozmery. Toto je prv rta dobroty zeme. Zem je dobr v nekonenej miere Kristovej. UPLATNENIE PRIESTRANNOSTI KRISTA
Teraz by som sa vs sp,tal, ako by ste to uplatnili v 'ivote? MY'ete aplikova Kristovu mieru? MY'ete aplikova %rku, de'ku, v,ku a hebku? Dovo#te mi pr%klad. Jednho dIa za mnou prila jedna sestra a povedala: VBrat, vy poznte moju rodinu. Vy viete, 'e n brat (jej man'el) je tak, a tak, lovek.X VQnoX, povedal som, VJa viem, ja viem.X VA viete, 'e mme pM det% a jedno je na ceste ( to bude spolu es. Som stle mlad a boj%m sa, 'e po iestom mY'u pr%s _alie. Brat, znepokojuje ma t situcia.X Potom som sa jej sp,tal: VSestra, viete, ak, ve#k, je Kristus?X Riekla: V], brat, to je udn otzka. Nikdy som o tom neprem,#ala. To t,m mysl%te?X Potom som jej pomohol uvedomi si, 'e Kristus, ktorho prijala, je neobmedzen, Kristus. Nie je vak #ahk pomha #u_om, aby si praktick,m spYsobom uvedomovali, ak, ve#k, je Kristus. VBratX, povedala, Vviem, 'e Pn je tak, ve#k,, viem to celkom dobre.X Tak som povedal: VSestra, pomerne dobre poznm v problm a _akujem Bohu za to, o ste v'dy za'%vali. Povedz mi, ako ste bola schopn obst poas vetk,ch t,ch rokov?X V]X, odpovedala, Vto je Pn! Bez Pna by som to nikdy nezvldla.X Potom som povedal: VSestra, mysl%te, 'e Pn je tak, obmedzen,? Ak vm Pn mohol pomYc v uplynul,ch rokoch s jedn,m man'elom a piatimi demi, i vm nemY'e pomYc, aby ste to zvldli s jedn,m alebo dvoma demi navye? Je Pn tak, mal, alebo obmedzen,?X Potom pochopila. Zvolala: VBrat, samozrejme, 'e Pn je neobmedzen,, Pn je neobmedzen,!X Riekol som: VDobre, sestra! Pokia# budete vedie, 'e Pn je neobmedzen,, to je postaujDce. Bu_te pokojn a zlo'te na Neho vetko, o vs a'%. Berte Pna ako svoju neobmedzenD pomoc.X Inokedy za mnou priiel brat a povedal: VMoja man'elka je tak a tak osoba. Mm strach, 'e sa veci ete zhoria. A' doteraz som to bol schopn, unies, ale ak sa stane ete nieo in, obvam sa, 'e to na mIa bude pr%li; nervovo sa zrDtim. To pomyslenie je neznesite#n.X Potom som mu odpovedal rovnak,m
DOBROTA ZEME ( JEJ PRIESTRANNOS`
23
spYsobom, ako tej sestre. VBrat, ako si to zvldal v ostatn,ch rokoch?X V], to bolo jedine s pomocou Krista!X zvolal. Potom som povedal: VBrat, mysl% si, 'e Pn je do tej miery obmedzen,? Pokia# Ho chce zakDa silnej%m spYsobom, ak by si chcel za'%va vMieho Krista, mus% by pripraven, odolva hor%m situcim.X V]!X, nariekal, Vtoho sa prve boj%m. U' teraz je to dos zl. Chcel by som po'iada Pna, aby to ihne_ zastavil!X VDobre,X povedal som mu, Vak toto je dos dobr, mY'e pozna Krista len do tejto miery. Ak chce ma, narastajDcu skDsenos s Kristom, mus% by pripraven, stretva sa s hor%mi situciami ka'd, deI.X ], bratia, mieru i rozlohu Krista si mY'ete uvedomova svojou sk*senos#ou. Svojou skDsenosou si mY'ete uvedomova Kristovu priestrannos. Je neobmedzen. Kristus je dobr, vo svojej neobmedzenosti. ROZDIEL MEDZI NA OU DOBROTOU A KRISTOVOU
Raz za mnou priiel jeden brat a povedal: VJe pre mIa dos a'k chpa rozdiel medzi naou trpezlivosou a lskou a trpezlivosou a lskou Krista. Ak je naa trpezlivos a ak je trpezlivos Kristova? To je naa lska a o je lska Kristova?X Nebolo #ahk na to odpoveda. Pokraoval: VBrat, ako mY'em vedie, i nejakho loveka milujem svojou lskou alebo lskou Kristovou?X Prem,#al som a potom som mu povedal: VAk lska, ktorou miluje in,ch, je lska Kristova, potom je neobmedzen a nikdy nie je mo'n ju vyerpa. Ak je lska, ktorou miluje in,ch, tvojou vlastnou, som si ist,, 'e sa minie; bude ma obmedzenie. Dnes ho bude milova, zajtra ho bude milova; v t,chto veciach ho bude milova a v tamt,ch veciach ho bude milova. Bude ho milova jeden deI, druh, deI i tret% deI, bude ho milova tento mesiac, tento rok a budDci rok; ale som si ist,, 'e pr%de as, kedy ho u' viac nebude milova; tvoja lska sa vyerp.X dudsk dobrota m obmedzenie, ale Kristova dobrota je bez hran%c. Ak je vaa trpezlivos obmedzen, potom tto trpezlivos nie je Kristova. Ak ste trpezliv% Kristovou trpezlivosou, potom %m horie sa bude s vami zaobchdza, t,m trpezlivej% budete.
24
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Tto trpezlivos je nevyerpate#n. Kristus je dobr, vo svojej neobmedzenosti; Kristus je dobr, vo svojej priestrannosti. V niom, o je z Neho, neexistuje obmedzenie ani zmena. Mysl%m, 'e vMina z ns za'ila alebo videla nejak problmy v man'elstve. Z asu na as som videl man'ela, ktor, svoju man'elku ve#mi miloval. V'dy mY'em predpoveda, 'e po piatich rokoch tento mu' svoju 'enu milova nebude; jeho lska sa vyerp. Ale Kristovu lsku nikdy nie je mo'n vyerpa. Pokia# man'elku milujete svojou vlastnou lskou, bu_te si ist,, 'e %m viac ju dnes milujete, t,m viac ju jednho dIa budete nenvidie. Chvla Pnovi, 'e in,ch mY'eme milova Kristovou lskou. MY'eme poveda: VPane, to nie je moja lska, ale Tvoja lska a Tvoja lska si Ty sm. Milujem ostatn,ch s Tebou, milujem in,ch v Tebe a milujem in,ch skrze Teba. Rozmery lsky, ktorou milujem ostatn,ch #ud%, sD %rka, de'ka, v,ka a hebka Kristova.X Tento kus zeme je dobr,. Je dobr, vo svojej priestrannosti. Kristus nem obmedzenie. ], bratia, nerd ve#a hovor%m o sebe, ale mY'em dosvedi, 'e Kristus, ktorho zakDame, je neobmedzen,m Kristom. Poas ostatn,ch tridsa rokov stle pribDdalo vec%, ktor ma postretli. Bremeno Pnovho diela sa zvMovalo, pribDdali cirkvi a spolupracovn%ci. Problmov nikdy neubudlo. Bremen, starosti, problmy a a'kosti sa zvMovali deI o deI. Ale chvla Pnovi, 'e s pribDdajDcimi a'kosami som mohol zakDa Krista stle viac a viac. Uvedomil som si, 'e Kristus je bez ak,chko#vek obmedzen%. Nikdy nemY'e existova problm, ktor, je vM% ako Kristus. Nikdy nemY'e nasta situcia, ktorD by On nemohol zakry. Mm vreckovku, ktor je len takto ve#k ( mo'no tridsa krt tridsa centimetrov. Zakryje len to#koto. Nikdy nemY'e zakry celD miestnos; nie je dos ve#k. Ale mus%te si uvedomi, 'e Kristus je ako kus ltky bez konca. NemY'ete poveda, ak, je irok, alebo dlh,. Neexistuje obmedzenie. MY'e zakry oko#vek a vetko. Bez oh#adu na to, ak, ve#k, mY'e by problm, Kristus ho mY'e prikry. Kristus je dobr, vo svojej neobmedzenosti. Kristus je dobr, vo svojej %rke a de'ke, v,ke a hebke. Kristus je pre ns tak priestrannou zemou, 'e ju mY'eme zakDa a ma z nej pY'itok v ka'dej situcii.
TRETIA KAPITOLA
DOBROTA ZEME JEJ VYV" ENOS Biblick texty: Dt 32,13; Ez 20,40-42; 34,13-15; 37,22; Sk 2,32-33; Ef 2,6; Ko 3,1; Fp 3,10
Videli sme, 'e tto zem je dobr svojou priestrannosou, preto'e je priestrann, je dobr. Teraz sa mus%me pozrie, v om ete je zem dobr. V P%smach je nm povedan, 'e v tejto krajine sD vysok miesta zeme: VDal mu jazdi po vysok,ch miestach zemeX (Dt 32,13). Tak'e tto zem je dobr aj svojou vyv,enosou. VZKRIESEN" A VYV" EN" KRISTUS
VMina z ns vie, 'e zem Kanan je vysokou zemou. Je prinajmenom 600 a' 1300 metrov nad hladinou mora. Je to zem hYr. Deuteronomium a kniha Ezechiel obsahujD mnoho oddielov, ktor nm hovoria, 'e izraelsk zem je hornatou a vysokou zemou. Ak,m spYsobom je to predobraz Krista? Aby sme na tDto otzku odpovedali, mus%me sa pozrie na nau mapu. Na jednej strane zeme Kanan je Ve#k i Stredozemn more. Na druhej strane je _alie more, MHtve more. Na obidvoch stranch tejto zeme sD teda moria. Moria v Biblii typologicky predstavujD smr. To znamen, 'e Krista neobklopuje ni in, ne' smr! Ale z tejto smrti nieo povstalo. Kristus vstal z mHtvych! A tak vysok zem, zem hYr, je predobrazom vzkriesenho Krista, vyv,enho Krista. Kristus bol vzkriesen, z mHtvych a vystDpil na nebesia. On je ten, ktor, je vzkriesen, a vyv,en, na v,sostiach. On je vysok,m vrchom. Kristus je v,inou na horch Izraela. Ved#a Neho a mimo Neho nejestvuje ni, len smr. Ke_ nadiiel deI Letn%c, postavil sa Peter s jedenstimi.
26
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Zamyslime sa nad situciou toho dIa. Bol tam Peter ( rybr, mal,, n%zky a zjavne bezcenn, lovek. Ale toho dIa, ke_ vstal s jedenstimi, aby svedil a prehlasoval, 'e Je'i bol vzkriesen, a vystDpil na nebesia, bol tento lovieik v omnoho vyom postaven%, ne' najvy% hodnostr na zemi. T% najvM% a najvzneenej% na tejto zemi sa nemohli vyrovna Petrovi a t,m, ktor% stli s n%m. Preo boli tak vysoko? Ako mohli by tak% #udia, ako oni, tak pov,en%? Bolo to preto, 'e prve v tej chv%li, ke_ vstali a hovorili o vyv,enom Kristovi, boli v Kristovi, ktor, vystDpil na nebesia. Neboli #u_mi na tejto zemi; boli to #udia v nebesiach. Ke_ budete %ta nieko#ko prv,ch kapitol Skutkov, uvedom%te si, 'e Peter, Jn a ostatn% s nimi boli #udia na vrchu, #udia v nebesiach. Presahovali vetko na tejto zemi. Najvy% kIaz, krli a vldcovia #udu boli vetci pod ich nohami. Predili najvyie #udsk hodnosti kvYli vyv,enmu Kristovi a preto, 'e boli vo vyv,enom Kristovi. Chodili v \om. ili na tomto vysokom vrchu, v tejto vysokej zemi. ], bratia a sestry, Kristus nie je len priestrann,, ale je vy% nado vetko; je transcendentn,! SKSENOS VYV" ENHO KRISTA
Ver%m, 'e vMina z ns m s Kristom v tomto smere nejakD skDsenos. Ak je to skDsenos? Dovo#te mi, aby som sa s vami trochu podelil o tD svoju. V roku 1943 som bol kvYli prci pre Pna zatknut, japonskou vojenskou pol%ciou. V tej dobe japonsk armda okupovala znanD as %nskej pevniny a mesto, kde som pracoval, bolo pod ich okupciou. Poas mYjho uvMznenia ma takmer ka'd, deI, rno i popoludn%, privdzali k sDdu. Stl som pred nimi od 9:00 do 12:00 dopoludnia a od 2:30 do 6:00 popoludn%. Nedok'ete si predstavi, ak stran to bola situcia. Nemal som 'iadnu pomoc okrem Pna a nemal som 'iaden spYsob, ako pomoc dosta, okrem modlitby. Dali ma do samovMzby, preto'e sa bli, 'e by som mohol von posla nejak slovo. Okrem modlitby som nemal cel, ten as o robi, ale mY'em dosvedi, 'e %m viac som sa modlil, t,m viac som c%til, 'e som bol v nebesiach. Nebol som vo vMzen%; bol som v nebesiach. Ke_ som bol priveden,, aby ma
DOBROTA ZEME ( JEJ VYVgZENOS`
27
ttni Dradn%ci sDdili, c%til som sa omnoho vy%, ne' oni. Nebol som pod nimi; bol som nad nimi. Preo? Preto'e som bol vo Vyv,enom. VMzenie pre mIa nebolo ni, ale Kristus bol pre mIa vetko. ], bratia a sestry, uprostred vetk,ch ich hrozieb som 'il v nebesiach. Po troch t,'dIoch takho zaobchdzania nemohli na mne njs 'iadnu vinu. Jedin, ich rozsudok bol, 'e som poveriv, lovek. Povedali: VPn Lee, ste posadnut, Bohom.X Jednho dIa ma zavolali z vMzenia, aby sa mi vysmievali. VPovedzte nm,X do'adovali sa, Vo je dYle'itejie, Boh alebo vlas?X Poznal som ich taktiku. Keby som povedal, 'e je dYle'itejia vlas, u' by ma nesDdili ako poverivho loveka, ale ako vlastenca. Mali v Dmysle zisti, i som vlasteneck, alebo nie, i mm rd krajinu alebo nie. Vhal som. Do'adovali sa: VPovedzte nm to, r,chlo, r,chlo!X T%m viac hovorili: VR,chlo!X, t,m viac som vhal. Nakoniec som im povedal: VPre mIa je prv, Boh.X Na to povedali: VDobre, nech vm Boh d dnes chlieb; nebudeme vm vo vMzen% dva 'iadne _alie jedlo.X To bola _alia hrozba. Len som sa na nich usmial a iiel som spM do vMzenia. Zakrtko potom bol zatknut, a uvMznen, jeden mlad, Grk a vojensk pol%cia si myslela, 'e bude bezpen da ns spolu do jednej cely, preto'e tento mu' nemal v meste 'iadne styky a tak nebolo pravdepodobn, 'e by odo mIa nieo preniesol. Ke_ nastal as veere, vstDpil do cely japonsk, vojak, ktor, rozde#oval jedlo. Nevedel po %nsky a tak ma na seba upozornil a v,smene nieko#kokrt pichol prstom dohora. To znamenalo, 'e mi ni ned a 'e ma m nakHmi Boh. Podal trochu chleba tomu mladmu Grkovi a mIa nechal naprzdno. Potom, o odiiel, sa ten mlad, Grk rozprval so mnou a p,tal sa na moju situciu; a tak som mu povedal ten pr%beh. On potom povedal: V], pn Lee, ja si to jedlo nevezmem. Vezmite si ho vy.X VAle,X odpovedal som, Vto je v pr%del.X On povedal: VVy trp%te pre Krista. Preo by som sa nemal podie#a na vaom utrpen%?X Tak ma prinDtil vzia si chlieb a napi sa mlieka. NasledujDci deI ma znova vyviedli z vMzenia, aby sa mi posmievali. VObstaral ti Boh jedlo?X VQno!X povedal som. Nemohli so mnou ni robi. Domnievali sa, 'e som len poveriv,
28
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
lovek, ktor, sa nestar o ni in, ne' o Boha. Potom povedali: VDobre, zavolme holia, aby vm ostrihal vlasy a donesieme vm nejak dobr jedlo z retaurcie.X Uvedomujete si, ak to bola skDsenos? To bola skDsenos s vyv,en,m Kristom. My sme v Tom, ktor, bol vyv,en,. Ke_ Ho zakDame, i my sme vyv,en%. Sme nad vetk,m; vetko je pod naimi nohami. Zakrtko potom, o ma prepustili z vMzenia, som v'ne ochorel na tuberkul+zu. Na es mesiacov absolDtneho pokoja som bol pripDtan, k lY'ku a na nasledujDcich dva a pol roka boli moje aktivity kvYli zotavovaniu znane obmedzen. Navonok boli tieto dni skutone temn. Ale poviem vm, kedyko#vek som sa modlil, c%til som, 'e nie som v posteli, ale v nebesiach. Hoci som bol a'ko chor,, ke_ som sa modlil, vn%mal som, 'e nie som v chorobe, ale vysoko nad t,m vetk,m v nebesiach. Neviete, akD rados som mal v t,ch dIoch v Pnovi. VMzenie a prenasledovanie, chudoba a choroba. Ale chvla Pnovi, vyv,en, Kristus bol mojou cestou! Transcendentn, Kristus bol mojou cestou do nebies. Bratia a sestry, ako mY'eme by v nebesiach? Jednoducho t,m, 'e sme v Kristovi. Kristus vystDpil na nebesia. Kristus je teraz ve#horou tohto vesm%ru. On je vysokou zemou. Ver%m, 'e vMina z vs teraz rozumie, o znamen zakDa vyv,enho Krista. Ke_ som bol mlad,, vyiel som, aby som slD'il Pnovi. Som Mu ve#mi v_an,, 'e to vo svojej zvrchovanosti zariadil tak, 'e ma dal dohromady s doma alebo troma _al%mi star%mi spolupracovn%kmi. Jedn,m z nich bol brat Watchman Nee. Prijal som od neho mnoho pomoci. Jednho dIa mi pri naom stretnut% jedna sestra povedala, 'e pre'ila nieo zo vzkriesenia a vyv,enia Krista. Vtedy, asi pred tridsiatimi rokmi, som bol mlad, mu'. Nechpal som, o m vzkriesenie a vyv,enie Krista s nami doinenia. Vieroune som vedel o vzkriesen% a nanebovstDpen% vetko, ale nepoznal som vzkriesenie a vyv,enie v skDsenosti. Tto sestra mi povedala, 'e mala mnoho skDsenost% s Pnov,m vzkriesen%m a vyv,en%m. Povedala: VBrat Lee, jednho dIa sa mi stala nepr%jemn vec. Nebol dYvod,
DOBROTA ZEME ( JEJ VYVgZENOS`
29
preo by som mala ma takto a'kosti, ale vetko ma to prepadlo. Ila som za Pnom,X povedala, Va modlila som sa: bPane, ak, to m dYvod?c A Pn odpovedal: bAby si mohla pozna moc mYjho vzkriesenia.cX Povedala mi, 'e sa nieo nauila o moci Jeho vzkriesenia. Pod t,mi tlakmi, problmami a a'kosami sa nauila nieo o ve#kej moci Kristovho vzkriesenia. Ni ju nemohlo zdola ani deprimova. T%m viac a'kost% mala, t,m bola uvo#nenejia. Po nejakej dobe mi povedala, 'e na Iu do#ahol ete v'nej% problm. Znovu ila za Pnom a povedala: VPane, o to je?X A Pn znovu odpovedal: VTo je len preto, aby si poznala moc mYjho vzkriesenia.X ], ke_ som poDval jej svedectvo, c%til som, 'e sme obaja v nebesiach. Bola tam nielen ona, ale bol som tam s Iou i ja. Toto je skDsenos vyv,enho Krista. Presahuje vetko a vetko je pod naimi nohami. Ni ns nemY'e deprimova. APLIKCIA VYV" ENHO KRISTA
Niekedy poviete: V], som Dplne deprimovan,!X Viete, o to znamen? Znamen to, 'e ste v moci smrti. Kedyko#vek sa c%tite deprimovan, v duchu alebo v srdci, znamen to, 'e ste pod hrozbou smrti, ste pod mocou temnoty. Mus%te sa naui, ako uplatIova v 'ivote Krista, vyv,enho Krista vo vaej situcii. Mus%te kontaktova Krista okam'ite. Mus%te poveda: VNesDhlas%m s t,m, aby ma akko#vek situcia deprimovala. Mm vyv,enho Krista; som vo vyv,enom Kristovi.X Mus%te to poveda Pnovi; mus%te sa s N%m spoji. Ke_ sa s N%m spoj%te, budete vzkriesen% a budete vyv,en%, lebo Kristus, s ktor,m ste sa skontaktovali, je Kristus, ktor, vystDpil na nebesia. Ke_ sa s N%m spoj%te, budete na vysok,ch vrchoch, nie v Ddoliach. Budete vo vysokej zemi vysoko nad hladinou mora. Problmom je, 'e kedyko#vek sa c%tite deprimovan%, zabDdate na Krista; zabDdate, 'e mte takho Krista, ktor, je nad vetko vyv,en,. NeuplatIujete Ho. Neprichdzate k Nemu. Nespjate sa s N%m. Mnohokrt za mnou prili bratia s mys#ami pln,mi trpenia. Raz jeden brat v takomto stave priiel za mnou a ke_ sme sa spolu chv%#u zhovrali, povedal som: VBrat, k#aknime si a modlime sa.X Odpovedal mi: VBrat Lee, ja sa nemY'em modli; moja
30
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
myse# je pln trpenia.X Obvam sa, 'e niekedy ste Dplne ako tento brat. Modli sa bolo pre neho nadmieru a'k. Ke_ pred vami stoj% tak, brat, skutone potrebujete silu. Niekedy ovplyvn% i vs. Ke_ sa nemY'e modli on, bude to i vs tak deprimova, 'e sa ani vy nebudete mYc modli. Zdvihnete sa s poviete: VBrat, o budeme robi?X On za vami priiel, aby sa sp,tal, o by mal robi, a teraz sa vy obraciate na neho s tou istou otzkou. Bez Krista neexistuje 'iadny spYsob. Nauil som sa uplatni ducha a uplatni svoju vieru, kedyko#vek sa dostanem do takej situcie. Hovorievam: VPane, Ty si tu. Ja nesDhlas%m s takouto situciou. SpDtaj nepriate#a. SpDtaj silka! Oslobo_ tohto brata! Uvo#ni jeho myse#! Urob ho modliliacim sa!X Potrebujeme bojovnD modlitbu. Mus%me bojova. Chvla Pnovi! Kedyko#vek sa modl%te takDto modlitbu, aby ste sa spojili s vyv,en,m Kristom, uvo#n%te ducha druh,ch. Privediete ich do nebies. Mnoho #ud% bolo takouto modlitbou osloboden,ch. MY'u sa modli so slzami: VPane, chvlim `a, chvlim `a! Som slobodn,!X Bratia a sestry, ako mY'ete bojova svoj vnDtorn, zpas? Poviem vm to. Jedinou cestou je by vo vyv,enom Kristovi. V nebesiach s t,mto vyv,en,m Kristom mY'ete bojova proti nepriate#ovi; nepriate# bude pod vaimi nohami. Ako mY'ete bojova proti Satanovi, ke_ ste n%m deprimovan% a ste pod jeho nohami? Mus%te si uvedomi, 'e ste vo vyv,enom Kristovi. Ste posaden% s Kristom v nebesiach. PoDvajte, o nm je povedan v Ezechielovi 34,13-15: V A vyvediem ich z nrodov a zhroma'd%m ich zo zem% a dovediem ich do ich zeme a budem ich ps po vrchoch Izraelov,ch, popri potokoch a na vetk,ch miestach zeme, sDcich na b,vanie. Budem ich ps na dobrej pai, a na vrchoch v,iny Izraelovej bude ich pastva; tam budD l%ha odpo%vajDc na dobrom pasienku a budD sa ps na tunej pai po vrchoch Izraelov,ch. Ja budem ps svoje ovce a ja spYsob%m to, aby odpo%vajDc l%hali v pokoji, hovor% Pn Hospodin.X
Vo vysokej zemi, na horch Izraela sa Pnov #ud te% z potokov. Tieto potoky predstavujD prDdy SvMtho Ducha, 'ivD vodu SvMtho Ducha. Vo vyv,enom Kristovi budete vn%ma,
DOBROTA ZEME ( JEJ VYVgZENOS`
31
prDdy 'ivej vody prDdiacej vo vs. Niekedy sa c%tite v srdci i na duchu vyprahnut%. Je to jednoducho preto, 'e do svojho 'ivota neuvdzate vyv,enho Krista. Ke_ uplatn%te svoju vieru a svojho ducha k tomu, aby ste do svojej situcie aplikovali vyv,enho Krista, ihne_ vo svojom vnDtri poc%tite 'iv, prDd. Je nm tie' povedan, 'e na horch m Bo'% #ud dobrD pastvu, na ktorej sa mY'e s,ti. To to je? To je Kristus 'ivota. Pastva predstavuje Krista, ktor, je pln, 'ivota. Budete uspokojen%. Nikdy nebudete hladn%. Kedyko#vek sa c%tite hladn% v duchu, znamen to, 'e nepre'%vate Krista ako toho, ktor, bol vyv,en,. Ke_ takho Krista aplikujete do vaej situcie, budete sa okam'ite c%ti uspokojen%. Budete sa ma %m s,ti. Budete ma ako zdroj bohatstvo Kristovej pastvy. Naviac mte v tejto vysokej zemi miesto, kde sa mY'ete zlo'i so stdom. To je odpoinok. Ste bez pokoja? Spojte sa s vyv,en,m Kristom a aplikujte Ho. Na horch Izraela njdete odpoinutie. Budete ma 'ivD vodu, budete ma v,datnD pastvu a budete ma dobr miesto na spoinutie, kde si mY'ete #ahnD. Budete ma osvie'ujDci npoj, budete ma bohat a v,datn jedlo a budete ma odpoinok. A ete jedna vec ( sm Pn bude vaim Pastierom. To vetko budete pre'%va vo vyv,enom Kristovi. Ak pou'ijete vieru, aby ste uplatnili Krista vo vetk,ch vaich situcich, budete ma pY'itok zo vetk,ch t,chto vec%. Budete za'%va Pna nielen v poznan% i doktr%nach, ale ve#mi praktick,m spYsobom vo vaom ka'dodennom 'ivote. Naviac nm je povedan, 'e na v,inch izraelsk,ch hYr Pn prijme svoj #ud ako pr%jemnD vYIu. BudD tam slD'i Pnovi a Pn bude s nimi. BudD Mu predklada svoje obete a Pn ich prijme. VLe' na vrchu mojej svMtosti, na vrchu v,iny Izraelovej, hovor% Pn Hospodin, tam mi budD slD'i cel, dom Izraelov, vetci, ko#ko ich je, v zemi; tam budem ma v nich z#ubu a tam sa budem p,ta po vaich obetiach pozdvihnutia ako i po prvotine vaich darov so vetk,mi vaimi posvMtnosami. Ako v upokojujDcej vYni budem ma vo vs z#ubu, ke_ vs vyvediem z nrodov a zhroma'd%m vs zo zem%, po ktor,ch ste
32
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
boli rozpt,len%, a budem posvMten, vo vs pred oami nrodov. A zviete, 'e ja som Hospodin, ke_ vs vovediem do zeme Izraelovej, do zeme, vzh#adom na ktorD som pozdvihol svoju ruku prisahajDc, 'e ju dm vaim otcom.X (Ez 20,40-42)
To znamen, 'e za'%vanie Krista ako vyv,enho nm umo'n% slD'i Hospodinovi. Vtedy ns Pn prijme a budeme s N%m ma vynikajDce spoloenstvo. To vetko zvis% na naej skDsenosti s vyv,en,m Kristom. SLUBA VO VYV" ENOM KRISTOVI
Tastokrt som stretol #u_%, ktor% mi kldli tD istD otzku: VBrat, mte pocit, 'e slu'ba Pnovi je #ahk alebo a'k?X V'dy odpovedm takto: VZle'% na tom, i slD'ite Pnovi v sebe alebo v Kristovi. Ak slD'ite Pnovi v sebe, je to ve#mi a'k; ak Pnovi slD'ite v Kristovi, je to ve#mi #ahk. V Kristovi je pre vs ka'd nmaha vaej prce ako poste# k odpoinku. T%m viac sa na Pnovom diele namhate, t,m viac mte pY'itok z Pnovho odpoinutia.X Brat Nee mi povedal: VKedyko#vek c%ti, 'e tvoja prca pre Pna je bremenom, mus% Pnovi poveda, 'e to zlo'% a #ahne si na to ako na svoju poste#.X Sledujete to? SlD'i Pnovi vo vyv,enom Kristovi nie je ni inho, ne' druh odpoinku. T%m viac sa namhate, t,m viac odpo%vate. Cel, rozdiel je vo vyv,enom Kristovi. SlD'i Mu je skutone odpoinkom. V roku 1958 som cestoval do Dnska a stretol som sa s bratom, ktor, je pracovn%kom na pln, DvMzok. Ve#a sa toho o slu'be Pnovi nauil. Ke_ som tam bol, po'iadali ma, aby som predniesol nieko#ko posolstiev na jeho konferencii. Potom za mnou priiel a sp,tal sa: VBrat Lee, mte starosti?X VPreo mi dvate, takD otzku?X odvetil som. Odpovedal mi: VUvedomujem si, 'e nesiete obrovsk bremeno. Mte ve#kD staros o Pnovo dielo na Calekom v,chode. Mte to#ko spolupracovn%kov a je tam to#ko cirkv%. Je to ve#k prca a mus% s t,m by spojen,ch mnoho problmov! Rd by som vedel, i vm to rob% starosti alebo nie.X Povedal som mu: VBrat, pozrite sa na moju tvr. Vyzer ustarostene?X Odpovedal: VPrve preto som za vami priiel. Myslel som si, 'e mus%te ma mnoho a'kost%, trpen%
DOBROTA ZEME ( JEJ VYVgZENOS`
33
a problmov; mus%te by lovekom, ktor, je ustavine ustarosten,. Ale ke_ vid%m vau tvr, nie je na nej po tom ani stopa. Vyzer to tak, 'e si vYbec nerob%te starosti.X Nato som mu povedal: VBrat, chvla Pnovi, nikdy si nerob%m starosti. Je to jednoducho kvYli Kristovi. Ja som v Kristovi, ktor, vystDpil na nebesia. Neviem, ako si robi starosti, ale viem, ako Ho chvli.X Chvla Pnovi! Chvla Kristovi! Som v Kristovi! Kristus je mojou vysokou zemou! ijem v tejto zemi! Chod%m v tejto vysokej zemi! Vetky moje trpenia, vetko moje problmy, vetky moje a'kosti a vetky moje bremen sD pod mojimi nohami. Stali sa moj%m sedadlom. MY'em si odpoinD uprostred vetk,ch svojich a'kost%; mY'em si odpoinD vo vetk,ch svojich problmoch. T%m viac mm problmov, t,m viac sa te%m z vyv,enho Krista. Toto je skDsenos s Kristom. Vy tie' mY'ete ma tDto skDsenos a to hne_. Kristus je vo vs a vy ste v Kristovi. Ale i ke_ ma to mrz%, mus%m poveda, 'e astokrt zabDdate, 'e mte Krista. Jednoducho na Neho zabDdate; neuplatIujete Krista vo vaej 'ivotnej situcii. Nemyslite si, pros%m, 'e som nejak zvltna alebo v,nimon osoba. Som celkom obyajn,. Som tak, obyajn, a slab, ako vy. Ale poznm tajomstvo. Kedyko#vek ma postretnD a'kosti, poviem: VPane, chvlim `a, mm tu _aliu pr%le'itos zakDsi `a.X UplatIujte Krista v 'ivote vo vaej situcii! Potom Ho budete za'%va ako Vyv,enho, a spoznte, 'e i vy ste vyv,en% s N%m. V Kristovi ste vystDpili na nebesia. ], bratia a sestry, ak, D'asn, je to Spasite#! Ak,m Kristom je pre ns! Ak spasenie, ak vyslobodenie! On je 'iv, Kristus, ktor, vystDpil na nebesia! Do takejto miery si mus%me Krista uvedomova. Mus%me Ho chvli, 'e je Kristom priestrann,m a 'e je Kristom vyv,en,m.
ZTVRTQ KAPITOLA
DOBROTA ZEME JEJ NEVYSTIHNUTE!N BOHATSTVO I. VODA Biblick texty: Dt 8,7; 11,11.12; Ef 3,8; J 4,14; 7,37-39; 2K 6,8-10; Fp 4,12.13
Budeme si _alej v%ma dobrotu zeme. Zem je dobr v mnoh,ch oh#adoch. Videli sme, 'e je dobr svojou priestrannosou a vyv,enosou. Teraz prichdzame k tej najvMej veci ( nevystihnute#nmu bohatstvu zeme. Zem je dobr svoj%m nevystihnute#n,m bohatstvom. Je dobr svojou priestrannosou, svoj%m vyv,en%m a je dobr nevystihnute#n,m bohatstvom. V prvom rade je bohat na vodu. Zem je dobr bohatstvom vody. Vetci si uvedomujeme, ak dYle'it je voda pre n ka'dodenn, 'ivot. Mysl%m, 'e vydr'%me nieko#ko dn% bez jedla, ale sotva vydr'%me jeden deI bez toho, aby sme sa napili vody. Vodu potrebujeme viac ako oko#vek in. DeI o deI potrebujeme vodu. Ak mi dte iba vodu na pitie, mY'em presta jes tri dni. Ale sotva mY'em presta pi o i len jeden deI. PRAMENE, RIEDLA, POTOKY
Deuteronomium hovor%, 'e zem je dobr vodou. Vypoujte si rYzne slov, ktor tu pou'%va: Vdo krajiny potokov,X ( to znamen zeme plnej prDdov vYd ( a zeme VprameIov a spodn,ch vYd vyvierajDcich v Ddoliach i na v,inchX (8,7). Dovo#te mi pr%klad: Predpokladajme, 'e mme studIu. V studni je v'dy prameI. Dole na dne studne je vodn, prameI, ktor, ju pln%. Voda vyviera z prameIa a napeIa studIu a studIa sa stane V'riedlomX, alebo Vhlbok,mi vodamiX. A potom z tejto hlbokej
36
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
vody vytek potok. Mme teda prameI, potom hlbinu, o je 'riedlo a napokon potok. PrameI, hlbok vody a potoky. Bratia a sestry, ak, majD tieto vody v,znam? Pre odpove_ sa hne_ mY'eme obrti k Pnovmu slovu. Pn povedal, 'e voda, ktorD dva, v ns bude studIou vody, 'riedlom prameniacim k venmu 'ivotu. Tieto vody sD predobrazmi rYznych druhov zsobovania Kristovho 'ivota. Kristov 'ivot ako nae zsobovanie je presne ako rYzne druhy vYd. Pn nm povedal, 'e z najvnDtornejej asti t,ch, ktor% uveria v Neho, budD prDdi rieky 'ivej vody. To to je? To je zsobovanie Kristovho 'ivota ako 'ivej vody. Ke_ budete prem,#a nad svojou skDsenosou a pozorne ju zva'ova, uvedom%te si, 'e na jednej strane je Kristus priestrann, a nevyerpate#n, a na druhej strane vetko presahuje a je v nebesiach. Potom, ke_ to budete sprvne skDma, uvedom%te si, 'e zsobovanie Kristovho 'ivota je ako 'iv voda vo vs. Tastokrt mte smMd ( nie smMd vho fyzickho tela, ale smMd ducha. Ke_ prichdzate k Pnovi smMdn% a ke_ sa s N%m spoj%te, mte urit, pocit. C%tite sa oberstven%, c%tite sa zvla'en%. Ke_ mte smMd, znamen to, 'e v duch, v vnDtorn, lovek je vyprahnut,. Ale ke_ kontaktujete Pna Je'ia, nebude to trva dlho a budete sa c%ti zvla'en% a smMd bude uhasen,. Ste t,mto pit%m oberstven% viac ne' ak,mko#vek fyzick,m npojom. A potom, ke_ ste s Pnom v kontakte viac a viac a dokonca okamih za okamihom, budete sa c%ti viac ne' zvla'en%; z vho vnDtra poplynie prDd. Mo'no sa sp,tate, o t,m mysl%m, ke_ hovor%m o prDde, ktor, plynie z vs. Nemte tak skDsenosti? Ke_ ste vyprahnut% a smMdn% vo svnDtornom loveku, pr%dite k Pnovi, spojte sa s N%m a ste oberstven%. A potom, %m viac sa s N%m spjate, ste nielen zvla'ovan%, ale napeIan% ( ste pln% vody. Ver%m, 'e v okamihu, ke_ stretnete brata, poviete: VHaleluja!X To je to? To je potok, ktor, vytek z vho vnDtra. Potom veer, ke_ pr%dete na stretnutie, pr%dete spievajDc, pr%dete oberstven%. Ihne_ budete chvli alebo sa modli a bude to ako 'iv, prDd, plynDci z vs. Vetci bratia a sestry budD zvla'en% vaou modlitbou.
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( VODA
37
MY'ete im poveda: VBratia, ak je to dobr! Ale to je len potok. Viete, 'e vo mne je prameI, a nielen prameI, ale 'riedlo hlbokej vody? Som pln, vody; tak nieo prDdi von.X Teraz rozumiete. Mme prameI, hlbinu a potok. PrameI je zdrojom, 'riedlo je zsobrIou a potok je to, o vytek. Mme zdroj, zsobreI a tok; prameI, 'riedlo a potok. Ver%m, 'e s t,m mte nejakD skDsenos, ale je mi #Dto, 'e t,mto veciam mlo duchovne rozumiete. Neviete to vyjadri; neviete vzda primeranD chvlu za tento 'iv, prDd, za tDto hlbinu a za tento teDci potok. ], ak tomuto porozumiete, ver%m, 'e by sa vae chvly na stretnutiach v mnohom zlepili. Povedali by ste: VPane, ako `a chvlim, je vo mne prameI! A z tohoto prameIa je 'riedlo hlbokej vody! Pane, ako Ti _akujem, mm nielen prameI a 'riedlo, ale z tohto 'riedla plynie potok; a nielen potok, ale mnoho potokov! Pane, ako ma to zvla'uje! Som tak, oberstven,! Z mYjho vnDtra v'dy vyvierajD 'iv prDdy a ja som tu, aby som zvla'oval ostatn,ch.X V tejto zemi nie je len jeden potok, ale mnoho potokov; nie len jeden prameI a jedno 'riedlo, ale mnoho prameIov a mnoho hlb%n. To to znamen? Niekedy ke_ vs obklopujD a'kosti a skDky, kontaktujete Pna, a nieo od Neho pr%jmate. Vo svojej skDke zakDsite Pna ako prameI, 'riedlo a potok. Ak, prameI, ak 'riedlo a ak, potok to je? MY'ete ich pomenova? Ver%m, 'e im mY'ete da mnoho mien. Niekedy ho pre'%vate ako prameI radosti, niekedy ako prameI pokoja, niekedy ako prameI Dtechy. Niekedy Ho zakDate ako hlbinu lsky, hlbinu milosti a hlbinu svetla. Inokedy je pre vs Kristus potokom trpezlivosti, potokom pokory a potokom sebaovldania. Vid%te, je tu mnoho prameIov, hlb%n a mnoho potokov. Je tu mnoho druhov nebeskho zsobovania. Od roku 1950 som navtevoval Manilu skoro ka'd, rok a zostval som tam nieko#ko mesiacov. Tamoj% bratia ma v'dy ubytovali s rodinou, ktorej vetci lenovia sD u' star% #udia, a samozrejme sa c%tia omnoho slobodnej% hovori so mnou ne' mlad% #udia. Jednho dIa v roku 1953 sme po mojej slu'be vetci prili domov zo stretnutia. Jedna staria sestra mi povedala: VBrat, povedali by ste mi, pros%m, ako mY'ete ma stle to#ko o
38
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
poveda? Aby som vm povedala pravdu, ke_ ste prv,krt prili v roku 1950, 'asla som nad vaimi posolstvami. Myslela som si, 'e nabudDce bude vaa slu'ba chudobnejia. Ale vimla som si, 'e ke_ ste prili druh,krt, bola vaa slu'ba ete bohatia; mali ste ete viac o da. Potom som si pomyslela: bKe_ pr%de tret%krt, bude vyerpan,; nebude ma o poveda.c Ale na moje prekvapenie, ke_ ste prili tret% raz, bolo vae posluhovanie ete bohatie, ne' prv dve. Teraz je to vaa tvrt nvteva u ns a po vypout% vho posolstva dnes veer ani nemY'em vyjadri, ak bolo bohat. Povedali by ste mi, pros%m, ako dostvate vetko to, o hovor%te?X Viete, o som jej odpovedal? Povedal som jej: VJe to celkom jednoduch. Vo mne je potok, ktor, je napojen, na prameI v nebesiach. Ten prameI je nevyerpate#n,. T%m viac 'ivej vody vytek von, t,m viac erstv,ch zsob prDdi dovnDtra. T%m viac hovor%m, t,m viac mm o poveda. Ke_ prestanem hovori, prestanD prichdza. Tento potok teie neprestajne.X Raz za mnou priiel brat a p,tal sa: VBrat, ako si dok'ete v mysli udr'a to#ko vec%? Vimol som si, 'e ke_ posluhujete, nemte pred sebou osnovu. Ako si to vetko zapamMtte?X Povedal som: VBrat, nemm ve#k, stupeI inteligencie. NepamMtm si to#ko vec%. Ale poviem vm, 'e vo mne je prDd. Vytek, ke_ zanem hovori.X On sa nato sp,tal: VKo#ko ho v sebe mte?X VBrat,X odpovedal som, Vneviem, to nedok'em poveda. Za viac ne' tridsa rokov som nikdy nebol vyerpan,. SkYr je pre mIa a'k nejak posolstvo opakova.X To je potok, potok posluhovania. Je to len jeden z mnoh,ch potokov. Existuje potok mDdrosti, potok poznania, potok svetla, potok lsky, potok povzbudenia, potok pokoja, potok radosti, potok modlitby, potok chvly. Ko#ko potokov je vo vaom vnDtri? Neviem, ko#ko je ich vo mne a neviem, ko#ko toho je v ka'dom potoku. K,m len zostvame v spojen% so 'iv,m Kristom, je to skutone ndhern. MY'eme milova druh,ch prve tak, ako ke_ prDdi 'iv, potok. Naa trpezlivos po celD dobu vytek ako prDd a my zvla'ujeme ostatn,ch. Akho D'asnho Krista mme! Ak, D'asn, zdroj mme!
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( VODA
39
Z jednej strnky si uvedomujete, 'e je priestrann,, z druhej strnky je presahujDci. A z tohto h#adiska je bohat, na vodu. DOLIA A VRCHY
Deuteronomium hovor%, 'e tieto vody plynD z Ddol% a vrchov. Ak, to m v,znam? Istotne bez Ddol% a vrchov by 'iadna voda netiekla. Keby bola zem rovn, neexistoval by 'iaden vodn, tok. To sD tie Ddolia a vrchy? Pavol v 2. liste Korintsk,m 6,8-10 uvdza mnoho protikladov, mnoho kopcov a Ddol%: VV slve i potupe, v povesti dobrej i zlej; akoby zvodcovia, a predsa pravdiv%, ako neznmi, a predsa dobre znmi, ako umierajDci a h#a, 'ijeme, ako karhan%, a predsa neumoren%, ako zarmucovan%, no v'dy sa radujDci, ako chudobn%, a predsa mnoh,ch obohacujDci, ako ni nemajDci, a predsa vetko majDci.X
VSlvaX je kopec; VpotupaX je Ddolie. VOhovranieX je Ddolie a VpochvalaX je kopec. VAko zarmucovan%X ( Ddolie; Vavak stle sa radujDciX ( kopec. VAko chudobn%X ( _alie Ddolie; Vavak mnoh,ch obohacujDciX ( nie len kopec, ale vrch. Niektor% #udia si mysleli, 'e Pavol je zvodca. Ale on bol Vako zvodca, a predsa pravdiv,X; s Ddol%m existoval i kopec. V t,chto veroch je najmenej devM prov, devM Ddol% a devM kopcov. Toto sD miesta, z ktor,ch mY'e tiec voda. K,m ste niek,m, kto nem ani kopce ani Ddolia, k,m v 'ivot je len rovina, som si ist,, 'e z vs 'iadna voda vyteka nebude. T%m viac trp%te, t,m viac bude prDdenia. T%m viac ste pon%'en%, %m viac ste ohovran%, t,m viac vody poteie. V minul,ch rokoch sa o mne mnohokrt objavili klebety. Mnoho krt #udia za mnou prili a vraveli: VBrat, je tu jedna zle'itos, o ktorej sa zdrham hovori.X Kedyko#vek #udia takto hovoria, je to ohovranie. Ke_ to poujem, chvlim Pna. Vrav%m: VPane, chvlim `a, je tu _alie Ddolie; je tu _alie Ddolie, aby nieo viac vytieklo z mYjho vnDtra.X Dostal som nieko#ko dobr,ch prez,vok. Nedvno som bol posmene nazvan, Vnajsilnej%m exponentomX istej veci. Dostal som tento "estn, titul". Klebety boli rYznych druhov. Ale chvla Pnovi,
40
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
kdeko#vek je Ddolie, mus% by i kopec. To je ist. Neboj%m sa klebiet. Viem, 'e po ohovran% pr%de pochvala. Voda 'ivota prDdi v Ddoliach a na kopcoch. ], Kristov 'ivot je nev,slovne D'asn,! Kedyko#vek vm Boh ur% zrmutok, bu_te si ist%, 'e bude nasledova rados. VAko zarmucovan%, avak stle sa radujDci.X VAko chudobn%, avak mnoh,ch obohacujDci.X VAko ni nemajDci, a predsa vetko majDci.X To vetko sD Ddolia a kopce. VNauil som sa,X vrav% apotol Pavol, Vma hojnos i biedu trieX (Fp 4,11-12). On sa nauil tajomstvo. Vedel, o to je by naplnen, a o to je by hladn,. V om je to tajomstvo? ], to tajomstvo je v tom, 'e vo vnDtri prDdi sm Kristus! Nauil som sa o \om, dostal som pokyny a bol som do Neho uveden,. Poznm 'ivho Krista, ktor, je vo mne. Vetky Ddolia sD skDsenosti kr%'a, skDsenosti Kristovej smrti a vetky vrchy sD skDsenosti Pnovho vzkriesenia. Kdolie je kr%' a vrch je vzkriesenie. Mus%me by t,mi, o stle majD nejak, problm, nejak Ddolie, ale tie' t,mi, ktor% sD v'dy na vrchoch, v'dy pre'%vajD vzkriesenie. Kedyko#vek pr%deme k Ddoliu, je tu i vrch. Kedyko#vek pre'%vate smr kr%'a, budete pre'%va vzkriesenie. iv vody plynD zo vetk,ch t,chto skDsenost%. Pozrime sa bli'ie na oddiel v Deuteronomiu 8,7. Hovor% sa tam, 'e voda Vvyviera po Ddoliach i po vrchoch.X Nehovor% sa tam, Vpo vrchoch a po DdoliachX, ale Vpo Ddoliach a po vrchochX. Najprv Ddolia, potom vrchy. Preo? Preto'e prv miesto, kde sa stretnete s prDdiacou vodou, je v Ddol%. Ke_ potom idete po prDde nahor k jeho poiatku, zist%te, 'e pramen% z vrchov. Potok je v Ddol%, ale prameI je na vrchoch. Mus%te by v Ddol%, ak m z vho vnDtra nieo plynD tak, aby to zvla'ovalo ostatn,ch. Nikdy nezabudnem na pr%beh, ktor, som poul, ke_ som bol mlad,. Ve#mi mi pomohol. Man'elka jednho Pnovho slu'obn%ka zomrela ve#mi mlad a zanechala po sebe osem det%. On bol tie' dos mlad, a toto sD'enie bolo preIho ohnivou skDkou. Trpel a nieo sa prostredn%ctvom toho nauil. O nieko#ko rokov neskYr stratil svoju man'elku in, brat a tie' aj jemu zostali deti. Nikto toho brata nedokzal utei; smr jeho 'eny ho nadmieru deprimovala. Vtedy ho ten Pnov slu'obn%k priiel navt%vi. Ihne_ po jeho pr%chode mu brat v depresii povedal: VBrat, som
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( VODA
41
poteen,, som oberstven,! Ty si stratil 'enu a zostalo ti osem det%. Ja som tie' stratil 'enu, ale deti mi zostali tyri. Plynie z teba nieo, o ma oberstvuje a poteuje.X Ke_ mY'ete Krista pre'%va v dobch a'kost% a skDok, ko#ko toho z vs poplynie k ostatn,m! Ako po'ehnane budete ostatn,ch zvla'ova! Toto nemY'ete robi v pokojn,ch dobch a astn,ch dIoch. Je to v dIoch zrmutku, v dIoch nemoci a v dIoch a'kost%. Je to v_aka vaej skDsenosti s Kristom v tak,ch asoch, 'e mY'ete ma 'ivD vodu pre ostatn,ch. Ka'd smrte#n situcia mY'e privies vM% tok oberstvujDcej vody. Nielen vrchy, ale i Ddolia; nielen Ddolia, ale i vrchy. Potrebujeme za'i mnoho skDsenost% s Pnovou smrou i s Pnov,m vzkriesen%m; potom budeme pln% prameIov, hlb%n a potokov. To sD skutone sladk vere. Je to dobr zem, zem potokov, prameIov a hlbok,ch vYd, ktor teD v Ddoliach a na kopcoch. A je to slvou i potupou, skrze ohovranie i pochvalu, je to ako zvodcovia, a predsa pravdiv%, ako neznmi i uznvan%, ako umierajDci a predsa 'ijDci, ako zarmucovan%, avak stle sa radujDci, ako chudobn%, avak mnoh,ch obohacujDci, ako ni nemajDci, a predsa vetko majDci. SkDste pre'%va Krista a uplatIova Ho, ke_ prechdzate rYznymi utrpeniami; potom budete ma nieo, o neoberstv% len vs, ale bude to tie' prDdi, aby to zavla'ilo ostatn,ch. To je len as Kristovho nevystihnute#nho bohatstva; je to len jedna iastka bohatstva zeme. Zem je dobr bohatstvom vody: v potokoch, v prameIoch a v hlbok,ch vodch, ktor vyvierajD v Ddoliach a na vrchoch. OI PNA
Odkia# vetka t voda prichdza? Teie z Ddol% a kopcov. Ale odkia# tD vodu dostvajD Ddolia a kopce? Deuteronomium 11,11 a 12 hovor%, 'e tto zem Vpije vodu, ke_ pr% d'_ z neba.X Vrchy a Ddolia nie sD jej zdrojom. Zdrojom je nebo! Vetka 'iv voda, vetky prDdy pochdzajD z neba. Zdroj je v nebi. Preo prichdza z neba? Ten ist, oddiel nm hovor%, 'e tto zem je zemou, ktorD Pn vyh#adva: Vo ktorD sa star Hospodin, [hebr. vyh#adva alebo 'iada si].X Boh si 'iada tento kus dobrej zeme. VOi Hospodina, tvojho Boha, sD ustavine obrten na Iu od
42
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
zaiatku roka a' do konca roka.X ], dok'ete si predstavi, ak, hlbok, pocit Bo'ej pr%tomnosti budete ma, ke_ sa stretnete s Kristom a ke_ sa z Neho budete tei a pre'%va ho tak, 'e z vs poplynie 'ivot! Bo'ia pr%tomnos pre vs bude skuton. Uvedom%te si, 'e ste ten, koho Boh vyh#adva a o koho sa Boh star. Budete na sebe zakDa Jeho oi od zaiatku roka do konca jednoducho preto, 'e ste v Kristovi, 'e vychutnvate Krista a 'e za'%vate Krista. Preto'e ste s Kristom prakticky spojen%, nebudete Krista zakDa len ako 'ivD vodu, ale budete ma pY'itok z Bo'ej pr%tomnosti. Boh na vs bude po cel, as upiera svoje oi. To, o si Boh 'iada, je kus dobrej zeme. Mus%te 'i v tejto dobrej zemi a tei sa z jej bohatstva; potom obsiahnete Bo'iu pr%tomnos s Bo'%mi oami. Ke_ zo mIa nemte rados, odvrtite odo mIa svoj zrak. Boh rob% to ist. Ale ke_ vychutnvate Krista ako takDto zem, budD na vs Bo'ie oi upren od zaiatku do konca; budete sa z Bo'ej pr%tomnosti tei neustle. Bo'ia pr%tomnos bude s vami, preto'e za'%vate Krista ako svoju 'ivD vodu, preto'e ste v dobrej zemi. Zem je bohat na vody. Je to zem potokov vYd, prameIov, hlbok,ch vYd, teDcich v Ddoliach a na vrchoch.
PIATA KAPITOLA
DOBROTA ZEME JEJ NEVYSTIHNUTE!N BOHATSTVO II. POTRAVA Biblick texty: Dt 8,8-10; 32,13.14; Nm 13,23.27; 14,7.8; Sd 9,9.11.13; Za 4,11.14; Oz 14,6.7; J 12,24; 6,9.13; 15,5
Videli sme, 'e v Starom zkone je mnoho predobrazov Krista, ale len jeden je predobrazom vetko zahHIajDcim ( zem Kanan. Tto zem sa asto oznauje ako dobr zem. Hospodin ju nazval Vdobrou zemouX a raz je nazvan ako Vzem preve#mi dobrX. Zam,#ali sme sa nad jej dobrotou z mnoh,ch h#ad%sk ( jej priestrannosti, vyv,enosti a nevystihnute#nho bohatstva. Videli sme, ak je bohat na vodu a teraz uvid%me jej bohatstvo v rYznych druhoch potravy. V Jnovom evanjeliu Pn povedal, 'e nm d 'ivD vodu a v tom istom evanjeliu nm hovor%, 'e On je chlebom z neba. Dva nm nielen 'ivD vodu, ale je tie' chlebom 'ivota. Jedlo v'dy sprevdza nieo na pitie. Keby som vs pozval k jedlu, dal by som vm nieo napi a dal by som vm tie' nieo najes. Jedlo a pitie v'dy patria k sebe. Teraz mY'ete rozumie, preo je v Ysmej kapitole Deuteronomia takto poradie. NajskYr sa hovor% o vode, o rYznych druhoch vYd ( prameIoch, 'riedlach a potokoch. Vody sa l%ia nielen svoj%m stavom, t.j. in, je stav vody v prameni, in, v 'riedle a in, v potoku, ale sD tie' rYzne druhy prameIov, 'riediel a potokov. O tom sme u' prem,#ali. A hne_ potom, o tto kapitola hovorila o vodch zeme, hovor% o jedle. SEDEM DRUHOV JEDLA
Oblas jedla obsahuje omnoho viac podrobnost%. Pozrime sa na ver 8:
44
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
V^do zeme penice, jameIa, vin%c, f%g a grantov,ch jabek, do zeme olejov,ch ol%v a medu.X
Je tu es vec%, ktor patria do r%e rastl%n, a siedma, ktor je pomerne zvltna ( med. Zd sa, 'e med patr% sasti do r%e zvierat a sasti do r%e rastl%n, lebo ho vyrbajD vely; obidve r%e sa tu prel%najD. Vymenujme jednotliv veci: penica, jameI, vini, figovn%ky, grantov jablk, olivovn%ky a med. SD tu dva druhy obilia, tyri druhy stromov a med. Prv, strom, vini, produkuje v%no a posledn, strom, olivovn%k, produkuje olej; mme teda v%no a olej. Druh, strom plod% figy a tie Hebreji pova'ovali za jedlo. Tret% strom, grantov jabloI, plod% ovocie krsy a bohatho 'ivota. Mme teda tyri stromy ( vini, figovn%k, grantovD jabloI a olivovn%k ( a dva druhy obilia ( penicu a jameI. Ak, majD vetky tieto veci v,znam? Je ve#mi #ahk njs ver, ktor, hovor% o v,zname penice. Jn 12,24 hovor%, 'e sm Pn je penin zrno. Penica teda predstavuje samotnho Pna Je'ia. Toho je obrazom jameI? JameI tie' predstavuje Krista. Viem, 'e ste si ist%, o predstavuje vini. Pn povedal, 'e On je prav, vini. Sm Pn je vini. Koho potom predstavuje figovn%k? Bezpochyby je to znovu Kristus. A olivovn%k je tie' bezpochyby Kristus. Vetky tieto veci ( penica, jameI, vini, figovn%k, grantov jabloI a olivovn%k ( predstavujD Krista. Ale ak strnky Krista sa t,mito vecami zobrazujD? Potrebujeme strvi nejak, as nad t,m, aby sme tDto zle'itos starostlivo zv'ili. P ENICA A JAME
], mus%me Pna chvli pre jeho Slovo! Dal na prv miesto penicu a nie jameI alebo vini. AkD strnku Krista predstavuje penica? Z Jna 12,24 vid%me, 'e Pn je penin zrno, ktor pad do zeme, aby zomrelo a bolo pochovan. Penica predstavuje vtelenho Krista. Kristus je Boh vtelen, ako lovek, ktor, m padnD do zeme, zomrie a by pochovan,. Toto je penica. Je predobrazom Krista, ktor, bol vtelen,, Krista, ktor, zomrel a Krista, ktor, bol pochovan,. To potom predstavuje jameI? Vzkriesenho Krista! Penica
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( POTRAVA
45
poukazuje na Jeho vtelenie, smr a pochovanie a za Iou nasleduje jameI, ktor, ukazuje na Jeho vzkriesenie ( ukazuje vzkriesenho Krista. Ako to mY'eme dokza? V kananskej zemi sa jameI zbieral najskYr; spomedzi vetkho obilia bol jameI prv,. V knihe Leviticus 23,10 Pn hovor%: VHovor synom Izraelov,m a povie im: Ke_ vojdete do zeme, ktorD vm ja dm, a budete 'a jej 'nivo, vtedy donesiete snopok prvotiny svojho 'niva ku kIazovi.X Ke_ sa zaala 'atva, museli sa prvotiny 'atvy obetova Hospodinovi a prvotinou bol jasne jameI. Teraz si mus%me pre%ta l. Korintsk,m 15,20: VAvak Kristus bol vzkriesen, z mHtvych ako prvotina t,ch, o zomreli.X Vetci, o tudujD P%smo, uznvajD, 'e prvotiny 'atvy sD predobrazom Krista ako prvotiny vzkriesenia. T,m mY'eme dokza, 'e jameI predstavuje vzkriesenho Krista. Penica predstavuje Krista vtelenho, ukri'ovanho a pochovanho. JameI predstavuje Krista vzkriesenho. Tieto dva druhy obilia predstavujD dve strnky Krista ( Jeho pr%chod a Jeho odchod. PredstavujD Krista, ktor, zostDpil, aby sa stal penicou, a Krista, ktor, vystDpil, aby sa stal jameIom. Mus%te venova plnD pozornos t,mto dvom veciam! U' ste zakDsili Krista ako penicu? A u' ste niekedy za'%vali Krista ako jameI? Ak, druh skDsenosti Krista je penicou? A ak, druh skDsenosti Krista je jameIom? Ke_ Je'i nas,til pM tis%c, nakHmil ich piatimi bochn%kmi chleba z jameIa. To#ko #ud% pozn ten zzrak s piatimi chlebmi, ale len mlo z nich vie, 'e tieto chleby boli chleby jamenn. Tento zznam je naozaj D'asn,. Keby to boli chleby penin, nieo by nebolo v poriadku. Ale oni neboli z penice; boli to chleby z jameIa. Ako jamenn chleby mohli nas,ti pM tis%c #ud% a ete zostalo dvans koov nalman,ch zvykov. To je vzkriesenie. Kristus mY'e by bohat, pre ns len vo svojom vzkriesen%. Vo svojom vtelen% je neobyajne obmedzen,, ale vo svojom vzkriesen% je tak ve#mi bohat,. Pre Neho ako pre vzkriesenho Krista neexistuje 'iadne obmedzenie. Ako vtelen, Kristus bol len jedn,m zrnom, nepatrn,m Nazareanom, skromn,m tesrom. Ale ke_ dosiahol vzkriesenie, je neobmedzen,. Tas, priestor a materilne veci Ho u' nemY'u obmedzova. Bolo
46
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
tam najskYr pM chlebov, ale nakoniec ich bolo nespoetne ve#a. Stailo to pre nas,tenie piatich tis%cov, nepo%tajDc 'eny a deti, a toho, o zostalo ( dvans pln,ch koov ( bolo viac, ne' pYvodn,ch pM bochn%kov. Toto je jameI. Toto je Kristus vo vzkriesen%. Kristus vo vzkriesen% nemY'e by nikdy obmedzen,. SKSENOS P ENICE
Nemm v Dmysle da vm len vieroun vyuovanie. Toto nie je moj%m bremenom. K omu mierim, je skDsenos penice a skDsenos s jameIa. Prem,#ajme o skDsenosti so penice. Bratia a sestry, kedyko#vek vs Bo'ia zvrchovanos uvedie do situcie, v ktorej ste obmedzen%, a v ktorej ste pod tlakom, mY'ete Pna za'%va ako penicu. Ke_ uprostred tohoto obmedzovania a tlaku kontaktujete Pna, je pre vs prve ako penin zrno. Len o sa s N%m spoj%te, mY'ete sa vo svojej situcii a vo svojom obmedzen% Dplne uspokoji. ], ten 'ivot, ktor, je sm Kristus vo vs, je penin,m zrnom. Je to 'ivot nepatrnho tesra, toho, ktor, bol vtelen,, ktor, bol obmedzen,. Ke_ v uritom prostred%, v ktorom ste obmedzen% a utlan%, mte 'iv, kontakt s Kristom, poviete: V], Pane, Ty si nekonen, Boh, ale Ty si sa stal konen,m lovekom. Je v Tebe moc znies akko#vek obmedzenie.X Budete zakDa Krista ako penicu. Jednho dIa ma prila navt%vi ve#mi dobr a duchovn sestra. Pochdzala z bohatej rodiny a vzala si brata, ktor, sa musel stara o svoju matku. T matka bola k synovi pr%vetiv, ale voi svojej neveste to bolo nieo in. Tto mlad sestra ku mne prila a h#adala nejak spoloenstvo, aby zistila, i je jej skDsenos sprvna alebo nie. Hovorila, ako zo strany svojej svokry trp%. Povedala mi, 'e la za Pnom a prosila ho, aby nieo urobil. Samozrejme netrDfla si Pna prosi, aby ju jej svokry zbavil, ale prosila o vyslobodenie z tejto situcie. Potom vravela, 'e ke_ Pna naliehavo prosila, zaal jej ukazova, ak,m lovekom bol tu na zemi. Ukzal jej, ako ve#mi bol obmedzen, viac ne' tridsa rokov ako tesr v malej rodine. Ke_ tento obraz uvidela, v slzch volala: VPane, chvlim `a, chvlim `a! Tvoj 'ivot je vo mne. Pane, som spokojn s mojou sDasnou situciou. Ne'iadam, aby si nieo zmenil. Len `a chvlim!X Sp,tala sa ma,
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( POTRAVA
47
i bola jej skDsenos sprvna, a ja som jej povedal, 'e bola nanajv, sprvna. Tto sestra zakDala Krista ako zrno penice. Bola to skutone duchovn sestra. O nieo neskYr za mnou tto sestra prila znovu. Tentokrt povedala: V], brat, chvla Pnovi, nielen'e som spokojn s obmedzen%m mojej rodiny, ale pochopila som ete nieo viac o Pnovi Je'iovi! On bol nielen obmedzen,, ale bol tie' vlo'en, do smrti a pochovan,. Ke_ mi to Pn zjavil, povedala som Mu, 'e sa nielen uspokoj%m so situciou v mojej rodine, ale 'e by som kvYli Nemu v tejto rodine i zomrela a bola pochovan.X To bola _alia skDsenos s Kristom ako penin,m zrnom. Pre mnoh,ch z ns je Pn Je'i v mnoh,ch okolnostiach prve ako penin zrno. T%m viac s N%m mme skDsenost%, t,m viac si uvedomujeme, 'e On je tak,. On v ns 'ije. On je n 'ivot, aby spYsobil, 'e budeme ochotn% necha sa obmedzi, ochotn% zomrie, ochotn% by pochovan%, ochotn% by ni%m. Toto je skDsenos Krista ako penice. Mte takD skDsenos? AkD mte skDsenos? Hdate sa so svojou man'elkou alebo man'elom? Ak no, potom ste s Kristom skonili. Mus%te Ho pre'i bohat,m spYsobom. Mus%te Ho pre'i ako 'ivD vodu i ako penin zrno. Pokia# vtedy, ke_ ste tak obmedzen% a zmMten%, vzhliadate k Pnovi, som si ist,, 'e vm uk'e, 'e i On bol obmedzen,, vlo'en, do smrti a pochovan,. Uk'e vm, 'e ako tak, vo vs 'ije. Bude vs dr'a, aby ste mohli by obmedzen%. Bude vs podopiera, aby ste mohli by vlo'en% do smrti a pochovan%. Do takej miery vm bude dodva energiu a bude vs posilIova, aby ste boli tak,m lovekom. Potom budete pre'%va Krista ako penin zrno. SKSENOS JAMEA
Je to vak koniec? Nie! Chvla Pnovi, za penicou nasleduje jameI. Pn neskonil v hrobe. Bol vzkriesen,! Po penici nasleduje jameI! Penica je Ddolie smrti, ale jameI je vrch vzkriesenia. Kedyko#vek pre'%vate Krista ako penin zrno, bu_te si ist%, 'e bude nasledova skDsenos Krista ako jameIa. Skutone, aby sme mohli pre'%va Krista ako zrno penice, obmedzenho Je'ia mus%me Ho uplat+ova# ako jameI, ako
48
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Krista vzkriesenho. Je to Kristus vzkriesen,, 'ijDci v ns. Tento vzkriesen, Kristus m 'ivot, ktor, preiel vtelen%m, ukri'ovan%m a pochovan%m, ale On sm je dnes vzkriesen,. Kristus v tele je v'dy obmedzen,, ale Kristus vo vzkriesen% je neobmedzen, a vo#n,. Je to tento neobmedzen, Kristus, 'ijDci v ns, ktor, ns vedie, aby sme nasledovali obmedzenho Je'ia. Dnes nasledujeme obmedzenho Je'ia, ale rob%me tak v moci neobmedzenho Krista. Neobmedzen, Kristus 'ijDci v ns je na%m zmocnen%m. Dovo#te, aby som sa vs sp,tal, i doma alebo v prci konte ako vzkriesen, Kristus alebo obmedzen, Je'i? Ak ste Je'iov,m nasledovn%kom, mus%te by obmedzen,. Ke_ bol Je'i na zemi, bol v'dy obmedzen,, obmedzen, svoj%m telom, obmedzen, svojou rodinou, obmedzen, svojou telesnou matkou i bratmi. Bol v'dy obmedzen,. Bol obmedzen, priestorom a asom; bol obmedzen, vetk,m. Ak mme 'i navonok Je'iov 'ivot, mus%me by tie' obmedzen%. Ak krame v Jeho stopch, nebudeme ma 'iadnu slobodu, 'iadnu nezvislos. Ak po'ehnanie, 'e mY'eme by obmedzen% pre Je'ia! Ale akD mme silu, aby sme mohli by obmedzen%? Sila, ktor umo'Iuje nae obmedzenie mus% by naozaj ve#k. Je #ahk by nahnevan,, ale trpezlivos vy'aduje silu. Je #ahk strati nladu, zhovievavos vak vy'aduje nebeskD silu. Silou, ktor nm umo'Iuje by obmedzen,mi, je moc Jeho vzkriesenia. Potrebujem, aby vo mne 'il vzkriesen, Kristus, aby som mal silu hoci len pre troku trpezlivosti. Uplatni Krista ako moju trpezlivos znamen pre'%va Krista ako jameI. Mo'no mi poviete: VBrat, ja viem, 'e mus%m by stle obmedzen,. Mus%m by obmedzen, mojou man'elkou, mojimi demi, mojim nadriaden,m, mojimi bratmi a zvl jedn,m bratom. To i ono ma obmedzuje cel, deI. A oakvam, 'e zajtra a pozajtra to bude ete horie. Ako mm tDto situciu zvlda? Uvedomujem si, 'e vo mne 'ije vzkriesen, Kristus, ale mm Ho tak mlo. Nemm ani pM bochn%kov; mm iba jeden.X Qno, mo'no'e mte jeden bochn%k, ale pamMtajte si, je to chlieb z jameIa, je to chlieb zo vzkriesenho Krista, ktor, nikdy nemY'e by obmedzen,. Zd sa, 'e mte mlo, ale na tom
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( POTRAVA
49
nezle'%, preto'e On nem obmedzenie. Mlo je viac ne' dos, aby sa tto situcia dala zvldnu. Vrav%te, 'e tento stav nezvldnete. Sprvne! Vy urite nie. Ale je tu niekto, kto to mY'e zvldnu ( Ten, ktor, je jameIom. Vo vs je jamenn, chlieb; kDsok vzkriesenho Krista vo vs ( to je postaujDce. Vzkriesen, Kristus je neobmedzen,. Aplikujte Jeho v tejto situcii. On nikdy nemY'e by vyerpan,. Mocou vzkriesenho Krista mY'ete kra v #apajch vtelenho Je'ia. So 'ivotom vzkriesenho Krista mY'ete 'i navonok 'ivot obmedzenho Je'ia. Niekedy brat povie: V], c%tim, 'e by som mal svedi, ale som tak, slab,!X Zd sa, 'e treba nas,ti pM tis%c #ud%, ale v zsobe mme len pM jamenn,ch chlebov. Napriek tomu mus%te pokraova _alej vo viere. I ke_ sa zd, 'e v podiel je mal, a potreba tak ve#k, mus%te si uvedomi, 'e to, o mte, nie je o ni menej ne' vzkriesen) Kristus. MY'ete robi vetky veci t,m, ktor, vs posilIuje, preto'e On je vzkriesen, a nepozn obmedzenie. Uplatnite Ho! Ke_ za vami pr%de brat, pamMtajte, 'e Kristus je vo vs ako jameI. Mus%te Ho uplatni vo vaom spoloenstve s t,mto bratom. Niekedy na to jednoducho zabudnete. Ke_ sa stretnete s bratom, hovor%te o Vietname, o situcii vo svete alebo o poas%. PamMtte na poasie, ale zabDdate na Krista. Neuvdzate Krista do svojho obecenstva s bratom. A ke_ od%de, pociujete hlad, a nie len hlad, ale je vm zle ( zle preto, 'e ste Krista neuplatnili. Mus%te sa chyti ka'dej situcie ako pr%le'itosti uplatni Krista. Aplikujte Ho, aplikujte Ho, aplikujte Ho! A ke_ potom pr%dete na stretnutie, bude pre vs ve#mi #ahk vyda chvlu alebo poveda svedectvo; budete mYc Pnovi ponDknu mnoho jamenn,ch chlebov. Brat Watchman Nee nm raz povedal, 'e ke_ niektor% mlad% spolupracovn%ci prichdzajD na stretnutie, rozhliadajD sa, i tam sD star% bratia. Ak nie, ak sD vetci Dastn%ci nov% veriaci, potom sa smelo modlia a prejavujD, o majD. Ale ke_ tam vidia nejak,ch star%ch bratov, stiahnu sa od strachu. To nepochdza zo vzkriesenho Krista. Ak mte vzkriesenho Krista, potom aj keby tam bol apotol Pavol, poviete: VChvla Pnovi, mYj brat
50
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
m vzkriesenho Krista a ja Ho mm tie'. On m mo'no pM chlebov, ale ja mm aspoI jeden. Haleluja!X Pokia# mte o i len kDsok vzkriesenho Krista, mte viac ne' dos, aby ste zvldli ka'dD situciu. On je jamenn, chlieb; On je Ten vzkriesen,. Ni Mu nemY'e prek'a; ni Ho nemY'e obmedzi. Ke_ prichdzate s bratmi a sestrami na stretnutie, mus%te si uvedomi svoju zodpovednos. Mus%te sa na stretnut% podeli s ostatn,mi. Mus%te _akova a chvli; mus%te sa modli. Toto je vaa zodpovednos. Vrav%te: V], ja som pr%li slab,!X Sm v sebe ste slab,, ale v Kristovi slab, nie ste. Vrav%te: VJa ni nemm.X Qno, ni nemte, ale v Kristovi mte vetko. Vrav%te: V], ja som pr%li chudobn,!X Qno, v sebe ste chudobn,, ale nie ste chudobn, vo vzkriesenom Kristovi. PamMtajte, 'e Kristus je vo vs jameIom. Ke_ prichdzate na stretnutie, uplatnite Ho ako jeden jamenn, chlieb, aby sa vaou modlitbou alebo svedectvom nas,tili vetci ostatn%. SkDste to! Praktizujte to! Uvid%te, ako budete obohaten%. PYvodne ste mali len jeden bochn%k, ale nakoniec ich mY'ete ma sto. Budete obohaten%, t,m, 'e to budete praktizova. Nikdy nehovorte, 'e stretnutie nie je vaa vec. Ak by to tak bolo, potom sD stretnutia ukonen. Mus%te sa naui uplatIova Krista; mus%te vyu'%va Krista, ktorho mte. Je'i povedal svojim uen%kom: VVy sami im dajte najes.X Uen%ci povedali: VTu je pM jamenn,ch chlebov, ale o je to pre tak mno'stvo?X Pn odpovedal: VPrineste mi ich.X Pokia# to sD jamenn chleby, pokia# je to nieo zo vzkriesenho Krista, potom to sta%; situcia sa zvldne a ete zv,i. Bratia a sestry, ak prijmete moje slov, budete veri vo vzkriesenho Krista a uplatIova Ho, zist%te, 'e to, o vo vs zvyuje, je viac, ne' to, s %m ste zaali. Toto je jameI. Toto nie je iba uenie, ale nieo, o mY'eme pre'%va a uplatIova ka'd, deI a v ka'dej situcii. UplatIujte vzkriesenho Krista neobmedzenho a nevyerpate#nho. Povedzte mu: VPane, ja nemY'em naplni potrebu, nemY'em obst v tej situcii, ale chvlim `a, 'e Ty mY'e. Idem _alej, naplno Ti dYverujDc a Dplne sa na Teba spoliehjDc.X Po dlhej dobe, mo'no piatich alebo iestich rokoch, t sestra, ktor mala vo svojej rodine skDsenos s Kristom ako
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( POTRAVA
51
s penin,m zrnom, svedila o inej skDsenosti. Tentokrt to bol Kristus ako jameI. Vydvala svedectvo, 'e jej svokra a mnoho jej pr%buzn,ch skrze Iu prilo k Pnovi. Stala sa jamenn,m chlebom, aby nas,tila mnoho #ud%. Pre'ila Krista vo vzkriesen%. Tak skDsenos spYsobuje nielen to, 'e Krista vnDtorne spoznvate ako penicu a ako jameI, ale touto skDsenosou sa vy st.vate zrnom penice a vy sa st.vate chlebom z jameIa. Potom ste pre ostatn,ch pokrmom. MY'ete nas,ti ostatn,ch t,m, o za'%vate. Ve#a #ud% bolo tou sestrou nas,ten,ch. Kedyko#vek prila na stretnutie, nemusela ani otvori Dsta a vetci bratia a sestry vn%mali Kristovo posluhovanie, slu'bu 'ivota. Ke_ predniesla modlitbu, vetci boli uspokojen% v duchu i na srdci. Stala sa medzi Pnov,mi demi penin,m zrnom. A ona sama sa stala jamenn,m chlebom, aby mnoho #ud% uspokojila a nas,tila. ZakDsila Krista ako penicu a ako jameI; tak sa sama stala zrnom penice a chlebom z jameIa. VINI
Teraz sa pozrime na nieo o stromoch. Prv, z nich je vini. To predstavuje vini? V knihe Sudcov 9,13 vini hovor%: VTi azda nechm tak svoju v%nnu avu, ktor obvese#uje i Boha i #ud%.X V istom zmysle vykres#uje obetujDceho sa Krista, ktor, sm seba Dplne obetoval. Ale to nie je hlavn mylienka. Hlavn, v,znam je v tom, 'e z tejto obete vytvoril nieo, o je k radosti Bohu aj #u_om ( nov v%no. Mali ste s Kristom takD skDsenos? Ver%m, 'e vMina z ns mala skDsenosti tohto druhu, ale pravdepodobne sme im nevenovali ve#a pozornosti. Niekedy sme Bo'ou zvrchovanosou uveden% do istej situcie, v ktorej sa mus%me obetova, aby mohli ma rados in% #udia i Pn. Ke_ v takejto situcii kontaktujeme Pna, potom Ho pre'%vame ako vini, ktor, produkuje v%no; pre'%vame Krista ako Toho, ktor, je pre rados Bohu a rados ostatn,m. Z tejto skDsenosti sa stvame viniom; stvame sa pYvodcami nieoho, o je pre rados ako loveku, tak Bohu. Viem, 'e ste mali tak skDsenosti. SD rYzne aspekty Krista, ktor napeIajD ka'dD potrebu v ka'dej situcii. Kristus je tak, bohat,. On nie je len zrnom penice a jamenn,m chlebom, ale je tie'
52
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
vetk,mi stromami a prv, z nich plod% rados pre Boha a rados pre in,ch #ud%. Ak z vs vetci bratia a sestry majD rados, som si ist,, 'e vo vMej i menej miere pre'%vate Krista z tejto strnky; pre'%vate Krista ako toho, ktor, plod% v%no. Kristus ako obetn, barnok 'ije vo vs a posilIuje vs v tom, aby ste sami seba obetovali pre ostatn,ch pre ich rados. Pred nieko#k,mi rokmi, ke_ som bol v Taipei (Taiwan), mnoho bratov a sestier prilo a b,valo s nami, aby sa im dostalo nejakej duchovnej pomoci. Bola medzi nimi jedna sestra, ktor stle reptala a sa'ovala sa. Ke_ sa kDpala, nemala dos teplD vodu; ke_ jedla, mala pr%li studen jedlo. Cel, deI to bolo: "Preo toto?" a "Preo tamto?" Vetk,ch, o s Iou b,vali, z nej bolela hlava. Nikto pri nej nebol astn,, preto'e sa jednoducho nenauila obetova sa. Nikdy sa nenauila, ako do svojej situcie uvies obetujDceho sa Krista. Ona sama nebola radostnou osobou a nikoho inho radostn,m neurobila. Ch,balo jej v%no. Nemala s Kristom skDsenos ako s t,m, ktor, plod% v%no, s t,m, ktor, sm seba obetoval, aby plodil v%no pre in,ch a pre Boha. Ak pre'%vate Krista z tejto strnky, potom sami budete ma dos v%na na pitie a budete opit%. Budete celkom bez seba pre Krista. Mali by ste by lovekom, ktor, je opit, a zblznen, z Krista. Mali by ste dokza riec: VSom tak, astn,, Pane, som tak, astn,. Neviem, o znamen sebectvo; je to pre mIa cudzie slovo. DeI za dIom pijem Kristovo v%no.X Najastnejia osoba je t, ktor je najmenej sebeck. Najsebeckej% #udia sD v'dy najbiednej%. Stle nariekajD: VZmilujte sa nado mnou; zaobchdzajte sa mnou trochu lepie!X SD celkom ako 'obrci, stle len 'obrD. ObetujDci sa #udia, t% sD astn%. Ako sa mY'eme obetova? Nemme silu sa obetova, preto'e n 'ivot je 'ivot prirodzen, a sebeck,. Iba Kristov 'ivot je 'ivot obete. Ak sa spoj%te s t,mto Kristom a zakDsite Jeho obetujDci sa 'ivot, potom vm bude dodva energiu, posiln% vs k obetiam pre Boha a pre ostatn,ch. Potom budete t,m najastnej%m lovekom; budete opit, ast%m. Toto je skDsenos Krista ako vinia. Touto skDsenosou sa i vy stanete viniom pre ostatn,ch. Vetci, o sa s vami stretnD, budD s vami astn% a budete na rados i Bohu.
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( POTRAVA
53
To sa mus% urobi s hroznom, aby z neho bolo v%no? Mus% sa lisova. Aby ste mohli by na rados Bohu a #u_om, mus%te by lisovan%. Radujete sa, 'e ste sa dozvedeli, 'e Kristus vo vs je jameI a 'e On m dos s%l na to, aby zvldol ka'dD situciu. Vrav%te: Haleluja! Ale nehovorte Haleluja pr%li #ahko, lebo za jameIom hne_ nasleduje vini. Hrozno sa mus% vy'm,ka, aby bolo pre rados #u_om i Bohu. Tak aj vy mus%te by lisovan%. T%m viac pijete v%no Kristovo, t,m viac pochop%te, 'e mus%te by lisovan%. Mus%te by zlomen%, aby ste v Pnovom dome vyprodukovali nieo, o ostatn,ch urob% astn,mi. Vid%te to poradie: najskYr penica, potom jameI a potom vini. Naa skDsenos to potvrdzuje. Znovu hovor%m, neberte tieto veci len ako nejakD vierouku alebo uenie. PamMtajte na spYsoby, ako si mY'ete uvedomi Krista z rYznych strnok a uvdza Ho do vho ka'dodennho 'ivota.
ZIESTA KAPITOLA
DOBROTA ZEME JEJ NEVYSTIHNUTE!N BOHATSTVO II. POTRAVA (pokra+ovanie) Biblick texty: Dt 8,7.8; 7,13; 32,13.14; Sd 9,9.11.13; Ez 34,29; Nm 13,23.27; Za 4,12-14.
U' sme v dobrej zemi Kanan videli tri druhy jedla: penicu, jameI a v%no. Vimnime si znovu poradie: najprv penica, potom jameI a potom vini. Najprv prichdza skDsenos s vtelen,m, obmedzen,m, ukri'ovan,m a pochovan,m Kristom; potom sa dot,kame Krista vzkriesenho. Mocou Jeho vzkriesenia mY'eme 'i 'ivot, ktor, 'il On na tejto zemi. Vzkriesen,m Kristom mY'eme 'i 'ivot vtelenho a obmedzenho Je'ia. Potom zisujeme, 'e %m viac sa z Krista te%me, t,m viac mus%me trpie. T%m viac Krista zakDame, t,m viac budeme vkladan% do lisu na v%no. Budeme stlan%, aby vzniklo nieo pre rados Bohu i #u_om. Naa skDsenos dosveduje vetky tieto veci. FIGOVNKY
Teraz prichdzame ku tvrtmu druhu ( figovn%kom. Kniha Sudcov 9,11 nm hovor%, 'e figovn%k predstavuje sladkos a v,born ovocie. Je tu re o uspokojen% a sladkosti Krista ako nho zsobovania. V prvej polo'ke, penici, sme nemohli vidie uspokojenie a sladkos; rovnako to nebolo mo'n ani u jameIa. Dokonca pri v%ne nie je dYraz na uspokojenie a sladkos Krista ako nho zsobovania. KvYli tomuto mus%me pr%s ku tvrtmu druhu ( figovn%ku.
56
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Z naej skDsenosti si uvedomujeme, 'e %m viac sa te%me z Krista ako penice, jameIa a vinia, t,m viac za'%vame Kristovu sladkos a uspokojenie. T%m viac si u'%vame Krista ako Vzkriesenho, t,m viac budeme stlan% a t,m viac sa z Neho budeme tei ako z vinia. Ale chvla Pnovi, v tej chv%li za'ijeme sladkos a uspokojenie z Krista ako nho zsobovania. Asi pred tridsiatimi rokmi 'ila v T%ne v severnej provincii Kiang-Su mlad 'ena, ktor bola chor. Bola to doba hladu a bola hroznej biedy. Vo svojej chorobe bola priveden k Pnovi a tvrou v tvr silnmu protivenstvu zo strany celej svojej rodiny robila vo svojom duchovnom raste ve#k pokroky. Prve v tej dobe zomrel jej man'el a znovu a znovu bola pod tlakom. Dostvala sa z jednho v%nneho lisu do druhho. To sa t,ka uenia, poznala ve#mi mlo, ale ona skutone za'%vala nieo v duchu. ZakDala Krista. DeI za dIom sa teila z Krista a dosvedovala, 'e Kristus je jej prav, 'ivot. Jej rodina bola k nej ve#mi nepriate#sk. T%m viac navtevovala stretnutia, t,m viac ju jej svokra bila a prenasledovala. Spievala Pnovi piesne chvl, ale %m viac sa radovala, t,m viac vrel hnev jej svokry a t ju trpila ete viac. TD sestru to vak nezlomilo. Zpas jej svokry mal za nsledok, 'e Pna chvlila viac ako kedyko#vek predt,m. Jednho dIa, ke_ sa zo stretnutia vrtila so spevom, bola jej svokra silne podr'den. VTo to vlastne rob%!X bDrila sa. VSme tak% chudobn% a ty napriek tomu m to srdce si spieva!X A nato ju poriadne zbila. T mlad sestra la do svojej izby, zavrela za sebou dvere a spievala Pnovi chvly a hlasno sa modlila. Jej svokra ju nemohla nepou a prila k jej dverm, aby poDvala. VTo len to s Iou je,X pomyslela si. VAsi sa zblznila.X Pozorne poDvala. A viete, ako sa t mlad sestra modlila? V], Pane, chvlim `a, chvlim `a, som tak astn! Odpus mojej svokre! ZachrI ju, Pane, zachrI ju! Daj jej svetlo a daj jej astie, ktor mm ja! Po'ehnaj ju, Pane!X Vetky tieto prost slov modlitby jej svokru ve#mi prekvapili. Myslela si, 'e ju t mlad 'ena bude asi prekl%na, ale namiesto kliatieb sa za Iu modlila. Svokra zaklopala na dvore. Mlad sestra sa zachvela od strachu a pomyslela si, 'e ju jej svokra prila zase bi. Ale namiesto toho sa jej svokra sp,tala: VDcra moja, ako sa m, ako sa m? Ja
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( POTRAVA
57
som a zbila! Preo sa za mIa modl% a pros% svojho Boha, aby mi odpustil a dal mi rados? To sa to s tebou deje?X V], mama,X odpovedala t mlad sestra, VKristus mi dva uspokojenie! Som tak spokojn. Som pln sladkosti. Viete, mama, %m viac ma bijete, t,m vMie je moje uspokojenie a sladkos.X Okam'ite nato jej svokra pristDpila, vzala ju za ruku a povedala: VDcra, k#aknime si. Nau ma, ako sa mm modli. Chcem prija tvojho Je'ia za svojho.X ], t sladkos a uspokojenie v Pnovi ako naom zsobovan%! T%m viac sme stlan%, t,m viac budeme uspokojen% ( t,m si mY'eme by ist%. Tlak spYsobuje len to, 'e si uvedomujeme Kristovu sladkos a uspokojenie. Toto je Kristus ako figovn%k. GRANTOV JABLK
Teraz prichdzame k piatemu druhu, grantov,m jablkm. To predstavujD? U' ste niekedy nejak videli? Ke_ vid%te dozret grantov jablko, okam'ite sa vm vybav% hojnos a krsa 'ivota. Prem,#ajte o tej mladej sestre, o ktorej som hovoril. Ak krsa bola v jej 'ivote! Jej 'ivot bol premenou Kristovho 'ivota. A ak tam bola hojnos 'ivota! Jeden z naich spolupracovn%kov iiel do t,ch miest a oboznmil sa s jej situciou. Priniesol nm sprvu, 'e vetky cirkvi v tej oblasti boli 'iven jej skDsenosou. Chvla Pnovi za takD hojnos 'ivota! Ke_ mte z Krista pY'itok a za'%vate Ho ako penicu, ako jameI, ako vini a ako figovn%k, je okolo vs Kristova krsa, je s vami hojnos Kristovho 'ivota. Toto je skDsenos s Kristom ako s grantov,m jablkom. Ak sa te%te z Krista ako zo Vzkriesenho a mocou Jeho vzkriesenia 'ijete 'ivot Je'ia na tejto zemi, aby ste znali vetky rYzne tlaky, prenasledovania, a'kosti a konflikty, uvedom%te si sladkos a uspokojenie Krista, ktor, je vo vs, a budete prejavova krsu a hojnos 'ivota ostatn,m. Ke_ sa vs #udia dotknD, budD c%ti ndheru a pr%a'livos Krista a dostane sa im hojnosti 'ivota. OLIVOVNK
Tou iestou vecou je olivovn%k. Olivovn%k, ako vieme, je
58
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
strom, ktor, produkuje olivov, olej. Toto je posledn, druh jedla, ktor, mY'eme oznai ako rastlinn,. Preo ho dal Duch ako posledn,? T%tali sme Zacharia 4,12-14. V tomto oddieli sD pred Hospodinom dva olivovn%ky, ktor ( ako vysvet#uje Pn ( sD dvaja synovia oleja (KP). Mus%me si uvedomi, 'e Kristus je Synom oleja; Kristus je mu' pomazan, Bo'%m SvMt,m Duchom. Boh na Neho vylial olej plesania. Je mu'om, ktor, je pln, SvMtho Ducha; On je olivov, strom, Syn oleja. ], ak z Neho budeme ma pY'itok ako zo penice, jameIa, v%nia, figovn%ka a grantovho jablka, budeme ma z Neho urite pY'itok ako z olivovn%ka, o znamen, 'e budeme naplnen% Duchom. Budeme pln% oleja a staneme sa olivovn%kom. Na ak Dely sa pou'%va olivov, olej? V knihe Sudcov 9,9 je pou'it, na uctievanie Boha i ku cti #u_om. Ak chceme ucti Boha i loveka, mus%me to urobi olivov,m olejom. To jednoducho znamen, 'e ak mme slD'i Pnovi, ak mme pomha ostatn,m, mus%me to robi skrze SvMtho Ducha. Mus%me by #u_mi naplnen,mi Duchom, olivovn%kmi, synmi oleja. Nikdy nemY'eme slD'i Pnovi ani pomha ostatn,m bez SvMtho Ducha. Ale chvla Pnovi, ak sa z Neho te%me ako zo penice, jameIa, vinia, figovn%ka a grantovho jablka, budeme istotne ma i olej. Budeme naplnen% SvMt,m Duchom. Budeme naozaj schopn% cti Boha a ostatn,ch. Pi sa mi slovo VctiX. Mus%me cti nielen Boha, ale aj in,ch #ud%. Nemyslite si, 'e je to #ahk alebo povrchn vec. Uvedomujete si, 'e kedyko#vek sa stretnete s bratom alebo sestrou, budete ho cti? T%m si ho uct%te? Sami sebou? Svoj%m prirodzen,m 'ivotom? Svoj%m star,m lovekom? Svojou svetskou mDdrosou? Ucti si ho mY'ete iba SvMt,m Duchom. Ale mus%te by SvMt,m Duchom naplnen%. Mus%te by synmi oleja. Mus%te pre'%va Krista ako olivovn%k. Teraz si mY'ete uvedomi, preo SvMt, Duch dal olivovn%k ako posledn,. Ke_ ste zakDsili Krista ako vetko ostatn a dospeli ste do tohoto bodu, potom ste pln% SvMtho Ducha. Potom mY'ete cti Boha a cti si ostatn,ch. Jednho dIa ma priiel navt%vi jeden brat, ale nepriiel si ma ucti. Viete, o povedal? Povedal: VBrat, dnes som si iel
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( POTRAVA
59
pozrie film; bol to najlep% film, ak, som kedy videl! Bol som tak, astn,, 'e som a priiel navt%vi.X Jednoducho som c%til, 'e ma zneuctil. Zahanbil ma. Priiel, aby ma zneuctil filmom, namiesto toho, aby si ma uctil SvMt,m Duchom. Bratia a sestry, ak k vm niekto pr%de, aby s vami mal spoloenstvo v SvMtom Duchu, ste tak,m lovekom skutone ucten%. Tak, lovek vs zahrnie naozajstnou poctou prostredn%ctvom SvMtho Ducha. Len ke_ sme naplnen% SvMt,m Duchom, mY'eme si cti ostatn,ch. Inak ich zneuct%me, nech u' hovor%me i rob%me oko#vek. Ak s nimi dok'eme hovori len o situcii vo svete a o tom i onom, zahHIame ich hanbou. MY'ete pri vetk,ch svojich stretnutiach s ostatn,mi poveda, 'e z Bo'ieho milosrdenstva a milosti a skrze SvMtho Ducha si ich uct%te? Alebo ich zneuctievate mnoh,mi vecami? Aby ste si mohli ostatn,ch ucti, mus%te by naplnen% SvMt,m Duchom. To, i sme naplnen% Duchom, aby sme mohli cti Boha aj in,ch, alebo nie, zvis% ve#mi od toho, nako#ko sa te%me z Krista a zakDame Ho deI za dIom ako penicu, jameI, vini, figovn%k, grantov jablko a olivovn%k. Ak prejdeme prv,mi piatimi polo'kami, istotne dYjdeme i k iestej, k olivovn%ku. Budeme synmi oleja, svMt,mi, ktor% sD pln% SvMtho Ducha. IVO NY IVOT
Teraz sa pozrime na nieo, o sa t,ka 'ivo%neho 'ivota. ], zem nm ukazuje to#ko aspektov Krista a ak sD bohat! Mme tu nielen rastlinn, 'ivot, ale aj 'ivo%ny. ExistujD dva druhy 'ivota. Pri Pnovi Je'iovi Kristovi existuje strnka rastlinnho aj strnka 'ivo%neho 'ivota. Rastlinn, 'ivot je 'ivot, ktor, plod%, ktor, sa rozmno'uje. Je to 'ivot, ktor, neustle vznik a rozmno'uje sa. Penin zrno pad do pYdy; umiera a je pochovan. To sa stane? Je vyprodukovan, tridsa, esdesiat alebo stonsobok Drody. Toto je plodenie; to je rozmno'ovanie. Preto je strnka Pna Je'ia Krista, ktorD predstavuje rastlinn, 'ivot, strnkou tvorenia a nsobenia. Toto je jedno h#adisko. Ale existuje ete _alia strnka. Mus%me si pripomenD, 'e pred pdom, prv ne' lovek zhreil, bolo jedlo, ktor Boh loveku
60
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
uril, z r%e rastlinnej, nie zo 'ivo%nej. Bolo to a' po pde, potom o lovek zhreil, 'e sa kvYli jeho strave mus% prelieva krv. Pre #udskD spotrebu pred pdom neboli zvierat nutn, ale od doby, ke_ priiel hriech, lovek ich mus% zahrnD medzi svojou potravu. Bez hriechu nebolo vykDpenie skrze krv potrebn, ale po pde je krv kvYli hriechu nutn. Ak mme 'i pred Bohom, mus%me ma Das na vykDpen% skrze krv. Ak, je teda v,znam 'ivo%neho 'ivota? Predstavuje 'ivot vykDpenia a obeti. Potom, o lovek padol a zhreil, je tak, 'ivot nutn,, aby pred Bohom mohol 'i. ExistujD dve strnky Pnovho 'ivota. Na jednej strane je jeho 'ivot plodiacim 'ivotom a na druhej strane je 'ivotom, ktor, vykupuje. V Jnovi 6 Pn povedal: VMoje telo je prav, pokrm a moja krv je prav, npoj. Kto je moje telo a pije moju krv^ bude 'i naveky.X Mus%me sa tei z Krista ako VykupujDceho. Mo'no 'e teraz mte pocit, 'e ste sa nieo nauili. Nauili ste sa, ako uplatIova Krista ako penicu, jameI a to#ko druhov stromov. A mte z toho rados. Ale mus%te si uvedomi, 'e nikdy nemY'ete Krista jednoducho uplatni ako jameI, preto'e ste hrieni, zhreili ste. A' dodnes sme vy i ja hrienikmi. Kedyko#vek mme v 'ivote uplatni Krista ako penicu, jameI, vini, figovn%k, grantov jablko a olivovn%k, mus%me ho zroveI uplatni ako barnka, ako toho, ktor, zomrel na kr%'i a prelial svojou krv, aby ns vykDpil z naich hriechov. Pri vetk,ch starozkonn,ch obetiach sa s obetovan%m rastlinn,ch plod%n v'dy obetovalo zviera. Viete, o urobil Kain. Obetoval rastliny bez nieoho zvieracieho a Boh ho odmietol. Kedyko#vek by ste sa chceli tei sa z Krista, mus%te si uvedomi, 'e ste hrieni. Mus%te Pna po'iada, aby vs prikryl svojou vzcnou krvou a znovu vs oistil. NemY'ete ma jednoducho pY'itok z Krista ako z rastliny ( ako z penice i jameIa. Mus%te sa z Neho tei ako z rastliny so zvieraom. Mus%te sa z Neho tei ako zo 'ivota plodiaceho a sDasne vykupujDceho. Jednho dIa ma priiel navt%vi pr ( brat a sestra. Povedali: VBrat, vieme 'e v 'alDdok nie je dos siln,; a tak sme pre vs pripravili nejak jedlo. Radi by sme vs pozvali k nm domov na veeru.X Odpovedal som, 'e ochotne pr%dem. Ke_ som
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( POTRAVA
61
tam priiel, mali skutone pripraven dobr jedlo a pripravili ho naozaj pekne. Ke_ prestreli stYl, bol cel, farebn,. Bola tam zelen, erven, biela a 'lt ( vyzeralo to ve#mi pr%jemne. Ale potriasol som hlavou. Moja man'elka si to vimla a sp,tala sa: VTo sa deje? Preo trasie hlavou? Nechut% ti toto jedlo?X VChut%,X odpovedal som, Vale nie je to biblick; nie je tu ni 'ivo%neho.X Vetko, o tam bolo pripraven, bolo z rastl%n. Bola tam zelenina, zelenina a ete viac zeleniny a nejak ovocie; ale nebolo tam 'iadne mMso, ni zo zvieraa. VMysl%te si, 'e nie som hrienik?X sp,tal som sa sestry. VMysl%te, 'e nepotrebujem bra Pna ako Toho, ktor, bol zabit,, 'e v tejto chv%li nepotrebujem Jeho krv?X Teraz chpete. NemY'ete Krista jednoducho zakDa ako rastlinn, 'ivot. Ste hrieni. Kedyko#vek predkladte obilnD obe, mus%te predlo'i aj nieo 'ivo%ne. Kedyko#vek beriete Krista ako svoj 'ivot, ako penicu, jameI, figu i ako grantov jablko, mus%te ho sDasne bra ako b,ka alebo ako barnka. On bol zabit, na kr%'i a prelial svojou krv, aby ns vykDpil z naich hriechov. Raz za mnou priiel jeden brat a povedal: VBrat, v'dy ke_ sa modl%te, vrav%te: bPane, oisti ns svojou vzcnou krvou, aby sme sa z Teba mohli ma pY'itok viac a viac.c Preo stle pros%te Pna, aby vs svojou krvou oistil?X VBrat,X odpovedal som, Vneuvedomujete si, 'e stle mte hrienu prirodzenos? Neuvedomujete si, 'e stle 'ijete v tomto poruenom a pokvrIujDcom svete?X Kedyko#vek prichdzame zakDa Krista a uvdza Ho do nho 'ivota, mus%me si uvedomi, 'e On nie je len rastlinn,m 'ivotom, ale aj 'ivo%nym. Aby sme sa mohli tei zo vetkho bohatstva Jeho plodiaceho 'ivota, mus%me Ho v'dy uplatIova ako VykupujDceho, ako Barnka, ktor, bol zabit,. MLIEKO A MED
Teraz sa dostvame k _al%m dvom veciam ( mlieku a medu. Dobr zem opl,va mliekom a medom. MY'ete poveda, k akmu druhu 'ivota mlieko a med patria? Patria k druhu 'ivo%nemu alebo rastlinnmu? Vimnite si, ako ich SvMt, Duch v Slove usporiadal. V Deuteronomiu 8,8 je med uveden, s rastlinami:
62
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
penica, jameI, vini, figovn%k, grantov jablko, olivovn%k a potom med. A v Deuteronomiu 32,14 je mlieko so zvieratami: kravy, ovce, mlieko a maslo. SvMt, Duch je ve#mi spravodliv,. Dal med s rastlinami a mlieko s maslom dal k zvieratm. Preo? Preto'e SvMt, Duch dobre vie, 'e med m z najvMej asti do inenia s rastlinami. VMinou pochdza z kvet%n a stromov. Samozrejme, je tu zapojen, 'ivo%ny 'ivot ( mal,m zvieratkom, velou. Bez kvetov by sme med nemali a bez viel by sme ho tie' nemohli ma. Potrebujeme kvety a potrebujeme vely. Tto dvojica spolupracuje; tieto dva 'ivoty sD zmiean a produkuje sa med. Avak med patr% z vMej asti k rastlinnmu 'ivotu. A o mlieko? MY'eme poveda, 'e mlieko z vMej asti patr% k 'ivo%nemu 'ivotu. Ale v skutonosti je produktom ako 'ivo%neho, tak rastlinnho 'ivota. Ak nemme pastvu, ak nemme trvu, potom i ke_ mme dobytok a ovce, nemY'eme ma mlieko a maslo. Ktor jedlo je lepie: mlieko alebo vetky plody stromov: v%no, figy, grantov jablk a olivy? Qno, to vetko je dobr, ale o je lepie? Ver%m, 'e si vetci uvedomujeme, 'e mlieko je lepie, ne' vetko ovocie z rastlinnej r%e. Preo? Preto'e ako pri mlieku, tak pri mede vychutnvame zmieanie dvoch druhov 'ivota. Vid%te teda, 'e obe tieto veci sD z rastlinnho, aj 'ivo%neho 'ivota. Ak, to m v,znam? Ak aspekty Kristovho 'ivota mlieko a med zobrazujD? Ke_ mte pY'itok z Krista ako z penice, jameIa, vinia at_. a sDasne mte pY'itok z Neho ako z b,ka a barnka, potom si uvedom%te, 'e Pn je dobr,, 'e Pn je voi vm prve tak, bohat, a tak, sladk, ako mlieko a med. Zvl ke_ ste slab% na duchu a prichdzate, aby ste Pna zakDali a uplatIovali v 'ivote, c%tite, 'e On je mliekom a medom. Vn%mate bohatstvo a sladkos Kristovho 'ivota. ], dobrota mlieka a sladkos medu! Kristus je dobr,! Kristus je tak, sladk,! On je zem opl,vajDca mliekom a medom. Tto skDsenos je produkovan dvoma aspektami Kristovho 'ivota, plodiacim a vykupujDcim. T%m viac si Ho uvedomujete ako penicu a jameI a tak _alej, a sDasne ako dobytok i ovce, t,m viac sa z Krista budete tei ako z mlieka a medu. Videli sme tri druhy vYd a najmenej osem druhov jedla. ],
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( POTRAVA
63
ak, bohat, je k nm Kristus! Mus%me s N%m ma primeranD a plnD skDsenos, nielen ako so 'ivou vodou, ale tie' ako s mnoh,mi druhmi jedla. Mus%me sa tei z Krista do tej miery, aby 'ivot v ns mohol dospie. Potom tu bude budovanie pre Pna a boj s nepriate#om. Nad t,m budeme prem,#a v _alej kapitole.
SIEDMA KAPITOLA
DOBROTA ZEME JEJ NEVYSTIHNUTE!N BOHATSTVO III. NERASTY Zem nie je bohat len na vodu a jedlo, ale je bohat aj na nerasty. Pre%tajme si: Deuteronomium 8,9: V^v zemi, ktorej kamene sD 'elezo, a z jej vrchov bude seka me_.X
Povimnite si, pros%m, 'e 'elezo je tu spolone s kameImi a me_ s vrchmi. To znamen, 'e 'elezo m nieo doinenia s kameImi a me_ s kopcami i vrchmi. Genesis 4,22: V^vetk,ch, ktor% pracujD z medi a zo 'eleza.X
Nzvy bronz a me_ sa v Starom zkone pou'%vajD zamenite#ne pre ten ist, materil. Tu sa me_ a 'elezo spom%najD v sDvislosti s obrban%m. Deuteronomium 33,25: Velezo a me_ sD tvoje zvory, a ako tvoje dni, tak i tvoja sila.X
Tu sa me_ a 'elezo t,kajD zvor, brn a tie' sily. Slovo prekladan ako VsilaX m tie' v,znam VodpoinkuX alebo VbezpeiaX. V skutonosti slovo VbezpeieX je lepie pre tento ver. VAko tvoje dni, tak i tvoje bezpeie.X elezo a bronz sa teda t,kajD naej bezpenosti. Ak mte silu, ste v bezpe%; a ak ste v bezpe%, mte odpoinok. Jeremi=> 15,12: VTi azda polme 'elezo, 'elezo od severu a oce#?X
Tento ver ukazuje silu 'eleza a ocele (niektor preklady uvdzajD bronz). To znamen, 'e 'elezo a bronz nemY'e nikto zlomi. l. Samuelova 17,5-7: VNa hlave mal medenD prilbu a obleen,
66
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
bol v upinatom pancieri, ktor, v'il pM tis%c eklov medi; na svojich nohch mal meden plechovice a meden, t%t medzi svojimi plecami, a drevo jeho kopije bolo ako tksky nvoj, a hrot jeho kopije v'il essto eklov 'eleza^X
Tento obr% zpasn%k bol od hlavy po pMty pokryt, bronzom (me_ou) a jeho zbraI bola zo 'eleza. On sm bol pokryt, bronzom a zbraI, ktorou bojoval, bola zo 'eleza. Zjavenie 1,15: VNohy mal podobn lesklmu kovu (ROH: mosadzi) roz'eravenmu v peci^X alm 2,9: VRozbije ich 'elezn,m prDtom, roztlie ako hlinenD ndobu.X
V Zjaven% l sa mosadz vzahuje k nohm premhajDceho a sDdiaceho Krista: Jeho nohy boli ako z lesklej mosadze. A v druhom alme sa 'elezo vzahuje k prDtu, ktor,m bude Pn vldnu nrodom. MatD> 5,14: VVy ste svetlo sveta. Mesto, ktor le'% na vrchu, sa ned ukry.X alm 2,6: VJa som ustanovil svojho kr#a na Sione, na svojom svMtom vrchu.X
V MatDovi 5 je mesto spojen s vrchom; a v druhom alme sa vrch Sion spja s Pomazan,m. l. Petrov 2,4-5: VPristupujte k nemu, 'ivmu kameIu, ktor, #udia zavrhli, ale ktor, bol vyvolen, Bohom ako vzcny. Aj vy, ako 'iv kameIa, duchovn, dom, budujte sa vo svMt kIazstvo, aby ste prinali duchovn obete pr%jemn Bohu skrze Je'ia Krista.X
Tu sa nm hovor%, 'e Pn je 'iv, kameI a tie' my sme 'iv kamene. Vetky tieto 'iv kamene sD k budovaniu duchovnho domu pre Boha. Ezechiel 37,22: VA uin%m ich jedn,m nrodom v zemi, na vrchoch Izraelov,ch, a jeden kr# bude im vetk,m za kr#a.X
V tomto veri vid%me, 'e nrod a kr# sDvisia s vrchmi. Hospodin povedal, 'e z nich uin% nrod nielen v zemi, ale tie' na vrchoch Izraela, vrchoch zeme. alm 87,1: VJeho zklady sD na posvMtn,ch vrchoch.X
Zklad pre budovanie tu sDvis% s vrchmi. alm 48,2-3: VVe#k, je Hospodin a ve#mi chvlyhodn,. V meste nho Boha je jeho svMt, vrch. Na rados celej zeme
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( NERASTY
67
krsne sa vyp%na vrch Sion, severn, v,be'ok, mesto ve#kho Kr#a.X
Tu si mus%me vimnD, 'e Bo'ie mesto sDvis% so svMt,m vrchom a 'e mesto ve#kho kr#a je spojen s vrchom Sion. V t,chto vzahoch je ve#k, duchovn, v,znam. Dovedna sD to tyri veci: kamene, vrchy i pahorky, 'elezo a me_. Kamene sD k budovaniu a vrchy i pahorky sD pre mesto, ktor je stredom nroda, centrom kr#ovstva. elezo a me_ sD materilom pre v,robu zbran%. TYRI KATEGIRIE BOHATSTVA
Videli sme, 'e zem je bohat po prv na vody, po druh na rastliny, po tretie na zvierat a nakoniec na nerasty. ExistujD tyri kateg+rie. Poprem,#ajme nad ich porad%m ( je to ve#mi zmyslupln a ve#mi duchovn. NajskYr mus%me ma vodu; inak by rastliny nemohli rs. Bez vody by rastliny a zelenina nikdy nemohli existova a nikdy by nerstli. Voda teda prina rastliny a zeleninu. V roku 1958 sme boli v skutonej zemi, o ktorej hovor%me, v Palest%ne. Potom, o sme pr dn% zostali v Jeruzaleme, ili sme sa pozrie na ono prekliate mesto Jericho. Jeruzalem stoj% na vrchu tis%c a' tis%c tristo metrov nad morom a Ddolie Jericha, kde sa nachdza MHtve more, je vye dvesto metrov pod hladinou mora. A tak sme z Jeruzalema do jeriskho VDdolia smrtiX ili dole a stle dole, o je cesta asi na tri hodiny. Ke_ sme prili na dno Ddolia, bolo tam ako v peci. ], t horDava! A ani vetr%k nezafDkal! Bola to 'erav, hol pD ( len horDava a prach. Hne_ sme sa li pozrie, o z dvneho mesta Jericha uprostred tejto pustej a vyprahnutej krajiny zostalo, a tesne za mestom bola na nae poteenie voda, vodn, prameI. Bola to prve t voda, ktorD uzdravil prorok Elizeus, a tak sme mali ve#k, zujem vidie ju. Bol tam ( prameI, bublajDce 'riedlo a teDci potok. Ke_ sme tD vodu sledovali oami, mohli sme v dia#ke uprostred toho divokho Ddolia vidie miesto so zelenou trvou, palmami a mnoh,mi in,mi druhmi stromov. Bolo to ndhern. Vid%te, bol tam prameI, 'riedlo a teDci potok a potom zem pln zelene.
68
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
SvMt, Duch dal vodu na prv miesto. PrameI, 'riedlo a potok prinajD vetky druhy rastlinnho 'ivota. A %m sa potom s,ti dobytok? KHmi sa rastlinami, rastlinn,m 'ivotom. Tak'e vid%te to poradie. Najprv vody, potom rastliny a potom zvierat. Po tejto trojici sa Duch SvMt, obracia k nieomu inmu ( ku kameIom a vrchom, z ktor,ch pochdza 'elezo a me_. Bratia a sestry, tento poriadok v ns mus% zanecha hlbok, dojem. Na sto percent odpoved fzam duchovnho 'ivota. FZY DUCHOVNHO IVOTA
V prvej fze duchovnho 'ivota zakDame Krista ako 'ivD vodu. Je'i povedal: VAk niekto trp% smMdom, nech pr%de ku mne a napije saX (J 7,37). Toto je evanjelium pre hrienikov. Pr%_te a pite a budete naplnen%; v smMd bude uhasen,. Ke_ prichdzame k Pnovi, zakDame Ho ako 'ivD vodu, ako 'iv, prDd. Ke_ v tejto skDsenosti pokraujeme, sme veden% _alej. Je nm povedan, 'e od tr+nu Bo'ieho a Barnkovho plynie rieka 'ivej vody a v tejto rieke rastie strom 'ivota. iv voda nm prina zsobovanie Krista ako jedla. T,m, 'e za'%vate Krista ako 'ivD vodu, zist%te, 'e pri tejto vode rastD rYznej druhy rastl%n; budete za'%va Krista ako zsobu potravy. S prDdom 'ivej vody prichdza chlieb 'ivota, potrava pre 'ivot. To znamen, 'e nielen'e zakDate vody, ale tie' zsobovanie Krista ako rYznych druhov jedla. Vetky tieto druhy potravy vs privedD k zrelosti; privedD vs na miesto, kde budete naplnen% SvMt,m Duchom. Budete olivovn%kom pred Pnom, synom oleja. V tomto bode ste dospel%. Vaa skDsenos s Kristom je tak bohat a sladk, ako mlieko a med. To je med? Med je to najlepie z rastlinnho 'ivota. A o je mlieko? Mlieko to najlepie z celho 'ivo%neho 'ivota. Mlieko a med sD vyvrcholen%m vetk,ch zdrojov potravy. Niekedy, ke_ ste slab% na duchu a okDsite trochu Krista, c%tite, ak, je bohat, a sladk,. Len trochu ste Krista zakDsili ako mlieko a med. Ale ke_ ste v Kristovom 'ivote skutone dospel%, Kristus pre vs bude po cel, deI celkom ako mlieko a med. Ke_ po prv,krt prichdzate, aby ste prijali Krista, c%tite, 'e pijete 'ivD vodu, ale ke_ ste v Kristovi dospel%,
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( NERASTY
69
c%tite deI za dIom, 'e pijete mlieko a med. On je voi vm tak, sladk, a tak, bohat,. Samozrejme, 'e v mlieku a mede je zahrnut 'iv voda, ale tento npoj je omnoho bohat%, ne' voda. Ke_ som po prv,krt pricestoval do Ameriky, zanechalo to vo mne hlbok, dojem. Bol som smMdn, a po'iadal som brata, u ktorho som b,val, o nieo na pitie. Sp,tal som sa ho, i m ajn%k, a on odpovedal, 'e mu je #Dto, ale 'e 'iadnu kanvicu na aj nem. Vykr%kol som: VTo je Amerika tak chudobn? To nemte ani ajn%k!X Tam, odkia# pochdzam, mme vetky druhy a ve#kosti kanv%c na aj. Potom som sa ho sp,tal, i m nejakD termostatickD ndobu na vodu. Odpovedal, 'e ani tD nem. To sa to deje? ( pomyslel som si. A potom mi na moje prekvapenie podal lku mlieka a povedal: VBrat, tu v Amerike pijeme namiesto vody mlieko. Ka'd, deI, rno, napoludnie a veer pijeme mlieko.X Hlboko to na mIa zapYsobilo. Povedal som: V], v tejto krajine ste skutone bohat%! Ste tak% bohat%, 'e namiesto vody pijete mlieko!X Prv skDsenos s Kristom je skDsenos so 'ivou vodou, ale potom, o v \om vyrastieme a dozrieme v 'ivote, dosiahneme urit, bod, v ktorom Kristus nie je len 'ivou vodou, ale prDden%m mlieka a medu. Mus%te si vimnD toto poradie. SvMt, Duch dal med na koniec zoznamu rastl%n a mlieko a maslo a' za dobytok a ovce. To znamen, 'e pokia# sa z Krista budete do uritej miery tei ako zo 'ivota rastlinnho, potom sa Neho budete ma pY'itok ako z medu. A ak sa z Neho te%te do istej miery ako zo 'ivo%neho 'ivota, potom poc%tite, 'e je celkom ako to mlieko. Bude voi vm tak, bohat, a sladk,. To znamen, 'e ste o nieo dospelej%. Teraz sa dostvame do poslednej fzy, do tdia nerastov. Prichdzame k miestu, kde mme doinenia s kameImi, vrchmi, 'elezom a me_ou. Na o sD tieto? SlD'ia k budovaniu kr#ovstva, k boju a k zaisteniu bezpeia. Kdeko#vek je v kresanoch dospel, 'ivot, dYjde k budovaniu Bo'ieho domu a budD prebieha boje duchovnho zpasu. In,mi slovami, ke_ sD veriaci, ktor% za'%van%m Krista dospeli, je s nimi budovan, Bo'% dom a nimi sD bojovan zpasy. Mus% nm by jasn, 'e kedyko#vek sa do uritej miery te%me z Krista, z toho v'dy vyplynD ( budovanie
70
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
i zpas. Tto dvojica ide v'dy spolone. Ak chcete Bo'iu stavbu, mus%te sa pripravi k boju. Na Bo'iu stavbu potrebujeme materily a k boju potrebujeme zbrane. To vetko zvis% na kameIoch, vrchoch, 'eleze a medi. Mus%me si pripomenD, 'e na zemi sa buduje chrm a mesto, a 'e sa budujD prve z t,chto materilov ( kameIov, 'eleza a medi. Tieto nerasty naznaujD, 'e v Kristovom 'ivote je osi ako materily pre Bo'iu stavbu a ako zbrane k boju. Vetky tieto veci pochdzajD z bohatstva Kristovho 'ivota. Ti sme u' do tejto fzy dospeli, alebo nie, zvis% od miery naej skDsenosti s Kristom. Ak sa z Krista ka'd, deI te%me len ako zo 'ivej vody, potom nemY'eme nikdy dosiahnu bod, kedy sa medzi nami uskuton% Bo'ia stavba. Sme stle ve#mi nedospel%. Mus%me Krista pre'%va ako 'ivD vodu, ako penicu, ako jameI, ako to a ono. Mus%me do uritej miery zakDa Krista; potom nastane budovanie pre Pna a boj s nepriate#om. Niekedy sa stretnete s bratom alebo sestrou a c%tite, 'e sD celkom dobr%, ale 'e im nieo ch,ba, 'e sa im nieoho skutone nedostva. Nie je to v tom, 'e by boli hrieni; naopak, sD pred Pnom Dprimn% a ich postoj je kladn,. Ale hlboko vo svojom duchu vn%mate nejak, nedostatok. `a'ko to mY'ete vysvetli; je a'k njs to sprvne slovo. Sn_ by ste mohli poveda, 'e sD trochu sklesl%, trochu mMkk%. Ver%m, 'e viete, o mm na mysli. SD ako kus chleba. Chlieb je dobr, a zdrav,, ale ak, je mMkk, a poddajn,. Alebo ich mY'eme prirovna k lke mlieka. Mlieko je dobr a bohat, ale je to len tekutina a aj je slab ako tekutina. A vezmime teraz kameI alebo kus 'eleza i medi ( +, to je nieo siln! Ale t%to #udia tak% nie sD. Vyzer to tak, 'e nie sD 'iadnym kameIom a nie je v nich ani 'elezo i me_. V boji nemY'ete ma ako zbraI mlieko. NemY'ete bojova kDskom chleba alebo %s do vojny s figou. Ak je to smiene! Mus%te ma nejak 'elezo nebo me_; mus%te ma nejakD silu. NemY'ete postavi dom z mlieka. NemY'ete na seba nauklada bochn%ky chleba a ma z toho stavbu. Potrebujete kamene; potrebujete stavebn, materil. Naviac mus%te ma vrch, z ktorho mY'ete tento materil a'i a na ktorom mY'ete vybudova dom. Niekedy, ke_ stretnem nejakho z Pnov,ch slu'obn%kov,
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( NERASTY
71
mm pocit, 'e stretvam vrch. Neviem ani poveda, ak, je bohat,, ak, siln,, ak, pevn, a ak, bezpen,. Je celkom ako vrch. Ke_ niekde stoj%, tak je tam vrch. NemY'ete ho porazi. Ke_ sa o to pokDsite, poraz% on vs. To je vrch, to je v,ina. NemY'ete s n%m zaobchdza, ale on mus% zaobchdza s vami. Toto je posledn fza duchovnho 'ivota. Dosta sa do tohto bodu je pre vs dos mo'n. Je dos mo'n, aby ste boli kameIom medzi Bo'%mi demi, stepom v cirkvi. MY'ete na piliere pou'i chlieb? MY'ete ako step navHi hrozno? Nie, nejde to. Step mY'ete urobi z kameIa, zo 'eleza alebo z bronzu ( to bude primeran. Bo'ia stavba si vy'aduje kameI, 'elezo, me_ a vrch. Vetky tieto materily sa vzahujD k Bo'ej stavbe a ako si uk'eme neskYr, k Bo'iemu kr#ovstvu. PREMENA Z HLINY NA KAME
Ke_ sme v Kristovi len demi a pijeme 'ivD vodu, ako je mo'n, aby sa medzi nami budovala Bo'ia stavba? To je nemo'n. Mus%me vyrs, mus%me by dospel% pre'%van%m Krista. Mus%me by kamene. Pn je 'iv, kameI a aj my mus%me by 'iv,mi kameImi tak, aby sme mohli by materilom pre Jeho stavbu. Obrazne povedan, v Adamovi sme kusom hliny; nie sme kameIom, ale hlinou. Bo'ia stavba sa buduje z kameIov, ale my sme uroben% z hliny. Ako mY'eme my, ktor% sme len kusom hliny, by materilom pre Bo'iu stavbu? Je to nemo'n. Mus%me by premenen% z hliny na kameI. Mus%me by Duchom SvMt,m premenen% praktickou skDsenosou a za'%van%m Krista. Niekedy ku mne pr%de brat a ja vn%mam, 'e bol tak trocha premenen,. Ale naneastie je v Iom len mlo kameIa; z vMej asti je stle hlinou. Mo'no ste tak,ch bratov stretli. MY'ete si vimnD malD premenu; vyzerajD ako kameI, ale z vMej asti sD svojou bytosou stle v pYvodnom stave. SD stle ve#mi v Adamovi, ve#mi v hline. SD stle pr%li prirodzen%. Jednho dIa som mal spoloenstvo s nieko#k,mi bratmi. V uritom okamihu nho stretnutia jeden z nich neDstupivo trval na uritej veci. Ukzal som na toho brata a povedal: VBrat, v tvojom duchu je kDsok kameIa, ale tvoja hlava je kus hliny.X
72
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Zm,#anie to#k,ch bratov a sestier stle nie je obnoven, nie je premenen. Ich zm,#anie je ako zm,#anie prirodzenho loveka plnho prirodzen,ch spYsobov myslenia a prirodzen,ch mylienok. To je hlava z hliny. Obnovou mysle sme premieIan% z kusa hliny na kameI. Potom, o sa staneme kameIom, sme prepa#ovan% a stlan%, aby sme mohli by premenen% ete viac ( z obyajnho kameIa na kameI vzcny. V novom Jeruzaleme nenjdete ani kDsok hliny. Nenjdete tam ani obyajn kamene. Ka'd, kameI je vzcny. Nov, Jeruzalem je vybudovan, zo vzcnych kameIov. VRCHY A PAHORKY
Vieme, 'e kamene v'dy sDvisia s vrchmi a pahorkami. Ak chceme ma kamene, potrebujeme nejak vrchy. Je dos a'k njs kamene na rovine. Ak, teda majD vrchy a pahorky v,znam? Vrchy a pahorky v P%sme v'dy predstavujD vzkriesenie a vyv,enie. SD nie%m, o je vyv,en nad zemou i rovinou. Ako mY'ete by vy ako kus hliny premenen, na kameI? Len v 'ivote vzkriesenia! Vetky duchovn, 'iv kamene sD v 'ivote vzkriesenia; sD kameImi, ktor sa pripojili k vrchu Kristovho vzkriesenia. K,m vetci 'ijeme v Adamovom, v starom 'ivotom v starej prirodzenosti, sme jednoducho na rovine. Preto'e medzi nami nie je 'iaden vrch, nie je medzi nami 'iadnen kameI. Ale ak 'ijeme a chod%me 'ivotom vzkriesenia, radujeme sa zo skutonosti pahorkov a vrchov a v t,chto pahorkoch a vrchoch sD nevyhnutne kamene. Ilustrujme si to. Povedzme, 'e sa stretnem s nieko#k,mi bratmi a sestrami. Ja ako brat kram pod#a prirodzenho 'ivota a je medzi nami ete _al% brat, ktor, stle 'ije prirodzen,m 'ivotom. Stretne sa s nami aj drah sestra, ktor neustle chod% a 'ije vo svojich em+cich: niekedy je astn a inokedy je Dplne sklesl a deprimovan. V skutonosti vetci sme skupinou tak,chto veriacich ( sme vetci ve#mi prirodzen%, neustle chod%me a 'ijeme prirodzen,m 'ivotom. MY'ete medzi nami vn%ma nejakD prirodzenos vrchu? Iste'e nie. Vetci sme hlinou; vetci sme na rovine. Ak budete h#ada kameI, nenjdete ni in, len prach ( prach, zeminu a hlinu. Preto'e tu nie
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( NERASTY
73
je 'iadnen vrch, nie je tu ani kameI. Ak chcete kamene, mus%te %s do hornatej zeme. Predpokladajme teraz, 'e existuje in skupina veriacich. Vedia o kr%'i a vedia nieo o odmietan% prirodzenho 'ivota; z tohto dYvodu si do istej miery uvedomili 'ivot vzkriesenia. Chodia v novote 'ivota a slD'ia v novote ducha; 'ijD vo vzkriesen%. Ke_ k nim pr%dete, c%tite, 'e je tam nieo vyv,enho, nieo vzneenho, nieo, o je vyie ne' vy. Uvedom%te si, 'e v nich a medzi nimi je nejak, duchovn, pahorok, nejak, duchovn, vrch. Nie je a'k njs mnoho kameIov, a dokonca drah kamene. Ke_ sa pozriete na tohoto loveka, vid%te kameI; ke_ sa pozriete na tamtoho, chvla Pnovi, tie' vid%te kameI. SD tu kamene, preto'e tu sD vrchy a pahorky. Vrchy a pahorky sD pre budovanie domu, mesta a Bo'ieho kr#ovstva. To#ko miest v P%sme je postaven,ch na vrchoch a pahorkoch. Ke_ som bol v Palest%ne a cestoval krajinou, vimol som si, 'e takmer vetky mest boli takto postaven. Len ve#mi mlo miest stlo v Ddol% alebo na rovine. Mesto je stredom nroda, kr#ovstva. V P%smach Starho zkona je mesto v'dy symbolom nroda i kr#ovstva. Mylienkou SvMtho Ducha v t,chto oddieloch teda je, 'e kedyko#vek medzi Pnov,mi demi existuje duchovn, pahorok alebo vrch, sD tu automaticky nejak kamene, nejak, materil pre budovanie domu a mesta. Je tu Bo'ia autorita a Bo'ie kr#ovstvo. Ke_ bol Pn vzkriesen, z mHtvych, povedal nm, 'e je Mu dan vetka moc na nebi i na zemi. Duchovn prvomoc, nebesk autorita je v'dy vo vzkriesen%. Ke_ vy a ja 'ijeme a chod%me v 'ivote vzkriesenho Krista, budeme ma autoritu neba. Mnoho #ud% m celkom pom,len chpanie autority cirkvi. Autorita cirkvi nem ni doinenia s organizciou. Je to absolDtne zle'itosou vzkriesenia. Ke_ dvaja bratia v miestnej cirkvi 'ijD ve#mi vo vzkriesen%m, je im zveren bo'sk, nebesk autorita. SD autoritou cirkvi. SD pahorkom tejto miestnej cirkvi. S nimi je vzkriesenie; je teda s nimi autorita kr#ovstva. Ak sme v Kristovi len nemluvniatka, zakDsili sme Ho ako 'ivD vodu a sn_ ako zsobovanie potravou. V'dy sa spolu mme dobre a sme jedni s druh,mi astn%, ale sme ve#mi nedospel%.
74
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Tastokrt sme astn% prirodzene a astokrt sme smutn% v naich prirodzen,ch em+cich. Nie je medzi nami 'iaden pahorok a nie sD medzi nami 'iadne kamene. Vetci sme hrudou hliny. MY'e by v takej situcii nastolen autorita cirkvi? Nikdy. Autorita cirkvi je tam, kde svMt% vedia, o to znamen by ukri'ovan, s Pnom Je'iom a 'i vo vzkriesen%. Ke_ sa smejD, smejD sa vo vzkriesen%; ke_ plaD, plaD vo vzkriesen%. Dokonca ke_ sa hnevajD, hnevajD sa v 'ivote vzkriesenia. Na svojej ka'dodennej ceste pre'%vajD Pnov 'ivot vzkriesenia. Nie je to pre nich pDha nuka, ale praktick, ka'dodenn, pY'itok. Ke_ sa s nimi stretnete, c%tite, 'e sD kameImi na vrchu. SD kameImi, ktor,m je zveren nebesk autorita. Oni sD autoritou cirkvi. Ke_ sD svMt% tak%, je tu Bo'% dom a Bo'ie kr#ovstvo. Buduje sa tu dom a je upevnen Bo'ie kr#ovstvo. Pros%m, nemyslite si, 'e u' to mte, preto'e ste si to pre%tali. To, o om sme hovorili, vy'aduje roky, aby ste to mohli z%ska. Ukazujem vm len smer; je to jednoducho mapa, pod#a ktorej mY'ete %s. Prijmite to a pokorne to konajte. Nemyslite si, 'e zajtra budete vrchom. Nie! Modlite sa za tieto veci a sna'te sa ich uplatni v 'ivote. Potom budete prosperova.
mSMA KAPITOLA
DOBROTA ZEME JEJ NEVYSTIHNUTE!N BOHATSTVO III. NERASTY (pokra+ovanie) Biblick texty: Dt 8,9; 33,25; Jr 15,12; Zj 2,27; 1,15; Mt 28,18; L 10,19; Mt 16,18.19; 18,17.18; Ef 6,11-17
Jasne sme videli, 'e bohatstvom zeme sD na prvom mieste vody, po druh vetky druhy rastl%n, po tretie dobytok a stda a po tvrt nerasty i minerly. Vymenujme ich v jednotliv,ch kateg+rich: 1. Vody: pramene, 'riedla a potoky. 2. Rastliny: penica, jameI, vinie, figovn%ky, grantov jablk, olivovn%ky. 3. ivo%chy: dobytok, ovce. (Prel%nan%m vyie uveden,ch dvoch druhov 'ivota ( rastl%n a 'ivo%chov ( je produkovan mlieko a med.) 4. Nerasty: kamene, vrchy, 'elezo, me_.
Videli sme, ako vetko toto bohatstvo zodpoved rYznym stupIom duchovnho 'ivota. iv vody patria do prvej fzy naej duchovnej skDsenosti. Ak pre'%vame Krista v prvej fze, c%time, 'e je voi nm prve ako 'iv voda. Potom v druhej fze mme s Kristom _alie skDsenosti; zakDame ho pevnejie. Kristus je pre ns ako pevn strava; je nie%m viac ako len voda. Voda je iste dobr a nanajv, potrebn, ale voda nie je tak v,datn. NemY'em 'i a rs iba z vody. Ke_ ma pozvete na veeru, mus%te mi da nejak, tuh, pokrm, nejakD penicu i jameI at_. Je potom skutone ndhern, 'e rastliny konia olivovn%kom, ktor, predstavuje Krista ako Syna oleja, ako Toho, ktor, je pln, SvMtho Ducha. Bol skrz naskrz nas,ten, SvMt,m Duchom a ako
76
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
z takho sa z Neho mY'eme tei. MY'eme by SvMt,m Duchom naplnen% a nas,ten%. A ke_ sme tak% pln% SvMtho Ducha, sme v 'ivote Krista dospel%. Kristus je nm tak, mil,, tak, sladk, a tak, bohat, ako mlieko a med. Ihne_ za touto bohatou skDsenosou s Kristom prichdzame k nerastom a minerlom ( kameIom, vrchom, 'elezu a medi. Toto je poradie od SvMtho Ducha. SvMt, Duch dal vetky tieto veci do takho poradia, aby to zodpovedalo fzam duchovnho 'ivota. Ke_ sme dospel% v Kristovom 'ivote, uvedomujeme si v naej skDsenosti nieo z kameIa, vrchu, 'eleza a medi. V minulej kapitole sme videli mnoho vec%, ktor sa t,kali kameIov a vrchov. Videli sme, 'e kamene predstavujD spasen,ch a premenen,ch svMt,ch ako materil pre Bo'iu stavbu. Mus%me by nielen spasen%, ale tie' premenen% na 'iv kamene pre Bo'iu stavbu. PYvodne nie sme kamene; sme kusy hliny. Ale ke_ sme Krista prijali, on vstDpil do nho ducha a neustle pracuje, aby ns premenil. Obnovou prostredn%ctvom SvMtho Ducha sme premieIan% z kusu hliny na kameI, ktor, mY'e by materilom na Bo'iu stavbu. Tie' sme videli, 'e pahorky a vrchy predstavujD vzkriesenie a nanebovstDpenie. So vzkriesen%m a s vyv,en%m je v'dy autorita ( kr#ovstvo a Kr#. Vzkriesenie znamen, 'e nieo povstva a nanebovzatie znamen, 'e nieo je vyv,en. A pri tomto vyv,en% je bo'sk autorita, bo'sk vlda, Bo'ie kr#ovstvo s Kr#om. To je v,znam pahorkov a vrchov. Videli sme, 'e jedin,m spYsobom, ako mY'e by hlina premenen na kameI, je vo vzkriesen%. Jedine v 'ivote vzkriesenia je Kristus schopn, nas premeni. V prirodzenom 'ivote sme kusom hliny; ale v 'ivote vzkriesenia sme kameIom. Kamene vyprodukovan pre Bo'iu stavbu s bo'skou autoritou a vldou sD vetky vecou Kristovho vzkriesenia. T%m viac sa z Krista te%me a zakDame Ho, t,m viac budeme premenen% SvMt,m Duchom prvkami Jeho 'ivota. Takto sa nm otvra poh#ad na Bo'iu stavbu a Bo'ie kr#ovstvo. ELEZO A MEJ
Teraz prichdzame ku dvom posledn,m polo'km, 'elezu a medi. Ver%m, 'e viete, ak postupnos je v epitole Efezsk,m.
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( NERASTY
77
Prv kapitola hovor% o vetk,ch po'ehnaniach, ktor sme v Kristovi prijali. Druh, tretia, tvrt a piata kapitola sa t,kajD Kristovho bohatstva. Toto je jedin kniha, v ktorej sa pou'%va pojem VKristovo nevyspytate#n bohatstvoX (3,8; KP). A po v,pote tohto bohatstva sa dostvame na koniec knihy do 6. kapitoly. A vid%me tu boj. Poslednou vecou v knihe Efezsk,m je duchovn, boj. K,m sa dostanete v duchovnej skDsenosti k iestej kapitole Efezsk,m, mte hojn, pY'itok z Kristovho bohatstva; zakDsili ste Krista v kapitolch l a' 5. Preto'e ste Ho vychutnvali a' do takej miery a preto'e je potrebn Bo'ia stavba a bo'sk vlda, mus%te bojova duchovn, boj. Ke_ sa dostanete do tohto bodu, bude vm umo'nen bojova, budete spYsobil% bojova a budete zrel% v Kristovom 'ivote. Pri zakDan% Kristovho bohatstva mus%te a viete bojova. Ihne_ po tom, o sme priveden% na bojisko, si %tame tieto slov: prilba, pancier, t%t, me at_. Obrazne povedan, z oho sa vyrba prilba? A z oho sa sklad pancier? Iste nie sD z nejakho mMkkho i krehkho materilu. V l. knihe Samuelovej 17 vystupuje obrovsk, bojovn%k pokryt, me_ou. Jeho hlava, jeho hru_, jeho kolen i jeho nohy boli celkom oblo'en me_ou. A me, ktor,m bojoval, bol zo 'eleza. Posledn,mi polo'kami Kristovho bohatstva sD 'elezo a me_ i mosadz, preto'e poslednou fzou kresanskej skDsenosti je duchovn, zpas. V bitke potrebujeme ako me_, tak i 'elezo. Ak prvky Krista predstavujD 'elezo a me_? Je nm povedan, 'e Kristus bude vldnu nrodom 'elezn,m prDtom. elezo teda predstavuje Kristovu autoritu. Kristus m plnD autoritu nad cel,m vesm%rom. Bola mu dan vetka moc na nebi i na zemi. Bol vyv,en, do nebies po Bo'ej pravici a bol dan, za Hlavu nad vetk,mi vecami. On m 'elezo. elezn, prDt je v Jeho ruke. To je pomerne jasn. AkD Kristovu strnku potom predstavuje me_ alebo bronz? Bronz znamen Kristov sDd. Avak mus%me si uvedomi, 'e vetka Jeho moc sDdi a autorita sDdi vypl,va zo sD'enia, ktor vytrpel. Ke_ bol tu na zemi, preiel vetk,mi druhmi skDok a vytrpel vetky mo'n trpenia. Jeho nohy sD ako leskl, bronz pretaven, v peci. To predstavujD Jeho nohy? PredstavujD Jeho
78
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
kranie, Jeho 'ivot tu na zemi. Boh pretavoval, letil a skDal Pnovo kranie a 'ivot na zemi. SkDal Ho aj nepriate# a #udia. Vetk,mi t,mito skDkami sa Pnov 'ivot preveril a vyiel ako dokonal,, jasn, a 'iariaci. Takto sa stal spYsobil,m. Stal sa spYsobil,, aby mohol sDdi in,ch, preto'e bol sm najprv vyskDan,, posDden, a zu#achten,. Nielen, 'e je vystrojen, bronzom, ale ten bronz je zu#achten, a 'iariaci. M dYvod a prvo sDdi. UPLATOVANIE MEDI
Ako mY'eme toto uplatni? Niekedy, ke_ nasledujete Pna, ke_ Mu slD'ite, alebo ke_ idete na stretnutie, aby ste posluhovali, z%de vm na myse# mylienka, ak% ste pinav% a hrieni. To v takej chv%li rob%te? Qno, po'iadate Pna, aby vs prikryl svojou vzcnou krvou a aby prikryl vau myse# sebou sam,m. Ale uvedomujete si, o o ide? Toto je prilba z bronzu. Uvedom%te si, 'e Pn je dokonal, a 'iariaci, Ten, ktor, bol vyskDan, a osvedil sa. A potom vo viere prejav%te svojho ducha a poviete nepriate#ovi: VSatan, som pinav,, som hrieny; ale chvla mYjmu Pnovi, On je dokonal,, On je Ten, ktor, bol skDan, a osvedil sa a On ma prikr,va, On je prilbou na mojej hlave!X MY'ete vo viere pou'i svojho ducha a uplatni Tohto preverenho, osvedenho a dokonalho Krista ako prilbu na vaej hlave. Mte takto skDsenosti? Ver%m, 'e mte, ale nemte v nich Dplne jasno. Mus%te sa naui, ako t,mto spYsobom uplatIova Krista s osvieten,m srdcom. Poznm zkern pYsobenie nepriate#a. Pred viac ne' tridsiatimi rokmi, ke_ som bol mlad,, som z Bo'ej milosti Pna ve#mi miloval. Ka'd, deI zavasu rno som chodil na jeden vrch spieva piesne, %ta P%smo a modli sa a asto to bolo so slzami lsky a radosti. ], to spoloenstvo bolo tak sladk a Pnova pr%tomnos bola tak pln! Ale ke_ som schdzal z vrchu, napadali ma velijak mylienky. Ka'd rno to bolo tak isto. Najprv som si myslel, 'e so mnou nie je nieo v poriadku. Vyznval som to Pnovi a prosil som, aby mi odpustil. Ale chvla Pnovi, po nieko#k,ch dIoch mi to bolo jasn. Povedal som: VNie!
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( NERASTY
79
To nie je zo mIa. Ja tak milujem Pna, %tam si Jeho slovo a modl%m sa a mm s Pnom tak vynikajDce spoloenstvo ( ako by tieto veci mohli by zo mIa. Musia by od nepriate#a.X Viete, o som urobil? Pohrozil som mu pMsou. To bol mYj spYsob boja. Po nejakej dobe som sa nauil, 'e existuje prilba na moju hlavu, 'e jednou z ast% Bo'ej v,zbroje je prilba. Z tej doby som sa nauil lekciu. Kedyko#vek ma prichdzali su'ova tieto mylienky, povedal som: VPane, prikry ma svojou prilbou. Haleluja! Ty si V%az! Tvoja vzcna krv je v%azn. Prikry ma, Pane! Chvla Ti, Pane!X Zv%azil som. NeskYr som pochopil, preo ma Pn mY'e takto Dinne prikry. Preto'e Ho vyskDal a preveril nielen Boh, ale aj nepriate# a #udstvo, a preto, 'e z toho vyiel dokonal,, jasn, a 'iariaci; On je bronz, leskl, bronz; On m schopnos, silu, spYsobilos a dYvod obst vo vetk,ch bojoch. Nepriate# uteie, kedyko#vek sa stretne s t,mto Dokonal,m. Nikdy nebojujte zpas sami ( to nie je vaa vec. Boj je Pnov. Ke_ som bol ve#mi mlad,, poul som pr%beh, na ktor, nikdy nezabudnem. Bol nanajv, u'iton,. Otec malho dievaa mal kresanskho priate#a, ktor, ho jednho dIa priiel navt%vi a ma s n%m spoloenstvo. Dievatko ich poDvalo. Ten mu' mal ve#k trpenie. Povedal tomu otcovi, 'e ho nepriate# neustle por'a. Nakoniec u' sa to dieva neudr'alo. Zvolalo: VPane, ja nie som nikdy porazen nepriate#om! Vy ste ove#a vM% ne' ja, ale vy v'dy ten zpas prehrte a ja ho v'dy vyhrm!X V]!X povedal ten priate#, VAko to?X Pozrel sa na Iu s Ddivom. VPovedz mi,X povedal, Vako ten boj vyhr?X V], to je jednoduch,X odpovedalo dieva. VKe_ ku mne nepriate# prichdza a zaklope na dvere, sp,tam sa ho: bKto si?c On povie: bJa som Satan.c Ja potom poviem: bDobre, pokaj, ja zavolm Je'ia!c A urob%m to. Nepriate# potom povie: bNeoba'uj sa, ja utekm!c A utek. Takto to rob%m. Je tak jednoduch zv%azi.X Neviem, i je ten pr%beh pravdiv, alebo nie, ale jednou vecou som si ist,: ke_ sa budete sna'i bojova tento zpas sami, urite prehrte. Ale kedyko#vek pYjdete do boja s Kristom a budete pou'%va svoju vieru, aby ste Ho uplatnili, potom s najvMou istotou vyhrte. Kristus je Ten, ktor, bol preveren, a osvedil
80
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
sa. On vs zakr,va. Nepriate# Mu nemY'e ni poveda, ani s N%m ni urobi. Naute sa uplatIova Ho ako svoj kryt. Pn bol dYkladne preveren,. A teraz je spYsobil, sDdi ostatn,ch. On m me_; On m kryt. UPLATOVANIE ELEZA
A o autorita, 'elezo? Pn povedal, 'e je Mu dan vetka autorita na nebi i na zemi. Ale to nie je koniec. Pn nm tie' povedal, 'e dal tDto autoritu nm. Bratia a sestry, viete, 'e mte nrok na Pnovu autoritu? Mte nieo viacej ako silu; mte autoritu! Viete, ak, je rozdiel medzi autoritou a silou? Uk'me si to. Mte auto a s t,m autom mte silu. Predstavte si, 'e na ulici stretnete policajta, ktor, s p%alkou riadi dopravu. Je to len mal, policajt, ale ke_ sa tam postav% a zdvihne ruku, musia vetky aut zastavi. To to je? To je prvomoc, autorita vldy. Ten mal, policajt zastupuje vldu. Vy mus%te poslDcha jeho pr%kazy. Nezle'% na tom, ak mte auto a ak je siln. Mus%te zastavi! Nezle'% na tom, i mte osobn auto, nkladn auto alebo autobus. Ke_ on povie: VZastavi!X tak sa zastav%te! Sila toho policajta je v porovnan% so silou vetk,ch ut alebo aj s jedn,m autom omnoho ni'ia; vlastne je skoro nulov. Ale on m nieo, o vae siln auto nem ( a to je autorita. Ke_ on povie: VZastavi!X mus% ka'd, zastavi! Jeho prvomoc prevyuje vau silu. Bez oh#adu na to, ak, siln, je nepriate#, to najvMie, o m, je jeho moc. My mme autoritu. My mme autoritu Hlavy celho vesm%ru. Ten mal, policajt zastupoval mestsk Drady, ale my reprezentujeme Kr#a vesm%ru! Bratia a sestry, u' ste niekedy mali pY'itok z tejto autority? Obvam sa, 'e ke_ pr%du a'kosti jednoducho na to zabudnete a konte ako biedny 'obrk. ZabDdate, 'e zastupujete Krista ( nikoho in/ho, ne( Krista! Autorita, ktor bola zveren Kristovi, bola zveren v.m. Pn nm povedal, 'e nm dal autoritu prekona vetku moc nepriate#a. ], ak je toto spsa! ], kie' by sme si to uvedomili a pre'%vali to! Sna'te sa uplatIova autoritu, ktorD vm dal Kristus. Ten mal, policajt, ktor, tam stoj%, m prvomoc, aby zastavil dopravu. Ale ke_ tam pYjdem ja a poviem: VZastavi!X mohol by
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( NERASTY
81
som #ahko pr%s o 'ivot. Nemm predpoklady; nemm uniformu. Nemyslite si, 'e len preto, 'e ste kresanom, mY'ete pou'%va autoritu nad nepriate#om. Mte autoritu, ale je tu problm. ijete v Kristovi? ijete vo vzkriesen%? Ten mal, policajt tam mY'e dnes st a mY'e dva vetky tie pr%kazy: oko#vek zvia'e, je zviazan; oko#vek rozvia'e, je rozviazan. Ale ke_ sa tam ten ist, lovek postav% zajtra bez svojej uniformy, nemY'e urobi ni; nikto sa nebude riadi jeho pokynmi a on sm bude v ohrozen% 'ivota. Ke_ je v uniforme, mus% ho doprava poslDcha; ale ke_ v uniforme nie je, nem zmysel pokDa sa riadi dopravu, na aut si netrDfne. Ste kresanom, ale kde stoj%te? Kde 'ijete? Kadia# krate? Krate v Kristovi alebo krate vo svojom prirodzenom 'ivote? Ke_ ste v sebe, ke_ ste vo svojom prirodzenom 'ivote, stratili ste predpoklady, ste mimo uniformy a nemte 'iadnu autoritu. Apotol Pavol vo svojej dobe vyhnal mnoho zl,ch duchov (Sk 16,18; 19,12). Oslovil mnoho zl,ch duchov a prikzal im od%s v mene Pna Je'ia. Ale pamMtte si, ako sa in% ( sedem synov Skevu ( sna'ili urobi to ist v tom istom mene. Zl% duchovia namiesto toho, aby odili, na nich skoili a tak ich stekli, 'e utekali nah% a zranen% (Sk 19,13-16). Nemali 'iadne predpoklady; nemali 'iadnu autoritu. Zl% duchovia poznali a poslDchali Pavla, ale nie t,chto mu'ov. Autorita zvis% na loveku. Mus%me si uvedomi, odkia# 'elezo pochdza. Pochdza z kameIov. A kde sD kamene? Kamene sD vo vrchoch; kamene sD vo vzkriesen%. Ke_ ste stle v stave kusa hliny, nikdy si nemY'ete nrokova autoritu. Ako prirodzen, lovek z hliny nemte 'iadny zklad, 'iadne prvo; nemte v sebe 'iadne 'elezo. Ale ke_ ste kameIom, 'ijDc v Kristovi a vo vzkriesen%, automaticky mte autoritu. Nepotrebujete o Iu prosi; mY'ete ju jednoducho prehlasova a uplatIova. MY'ete poveda: Vijem v Kristovi; mm autoritu nebies a mienim ju pou'i!X Poviem vm, skutone to funguje. Pn nm povedal: VAmen, hovor%m vm: Toko#vek zvia'ete na zemi, bude zviazan v nebi, a oko#vek rozvia'ete na zemi, bude rozviazan v nebi.X (Mt 18,18). Toto je autorita. Ale pamMtajte, mus%te 'i 'ivotom vzkriesenia; mus%te ma vzkriesenie
82
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
za zklad. Je to nieo, o sa t,ka vzkriesenia. Potom mte kr#ovstvo, potom mte pahorky. Takto prichdza kr#ovstvo k bytiu. Preto'e si uvedomujeme Kristov sDd a autoritu, mY'eme Kristov sDd a autoritu pou'%va. SD pri ns vrchy, kr#ovstvo, bo'sk vlda a Bo'ia autorita. V Deuteronomiu 33,25 je nm povedan, 'e zvory brn sD zo 'eleza a medi. Tieto brny ns majD chrni, brni a zaisova. Ak budeme schopn% pou'%va Pnovu autoritu a Jeho sDd, budeme ma bezpeie a istotu. Nae dvere budD obrnen Pnovou autoritou a sDdom. Najbezpenej% a najistej% sD veriaci, ktor% nieo vedia o pou'%van% Kristovej autority. MajD silu, preto'e majD autoritu; a tak majD bezpeie a istotu a teda aj odpoinok. S tak,mito kresanmi je v'dy Bo'ia stavba. Oni sD nielen materilom na stavbu, nielen kameImi na dom, ale sD domom stavan,m spolone. S tak,mi veriacimi je Bo'ia autorita, bo'sk vlda; preto je s nimi Bo'ie kr#ovstvo, vrchy i pahorky. Samozrejme, mus%me rs postupne od prvej fzy cez druhD, ku tretej a' ku tvrtej. Mus%me sa ui, ako uplatIova Krista a vychutnva Ho v prvej fze ako 'ivD vodu. Mus%me sa tie' ui prij%ma Ho v druhej fze ako pevn, pokrm. Mus%me sa ui, ako vychutnva Krista do takej miery, aby pre ns bol sladk, a bohat, ako mlieko a med po cel, deI. Potom budeme dospel%. Dostaneme sa do bodu, kde budeme ma predpoklady na to, aby sme si mohli robi nrok na Pnovu autoritu a sDd. Ke_ mme autoritu, nie je potrebn, aby sme sa zaoberali mnoh,mi vecami. Dokonca nie je nevyhnutn sa za mnoh veci modli. Mme prvo pou'%va autoritu nad t,mito vecami. Mus% policajt vola starostu, ke_ sa k nemu pribl%'ia aut, a 'iada ho, aby nieo urobil a zastavil ich? To by bolo smiene! Policajt je oprvnen, kona. A presne tak isto nie je nutn, aby sme volali k Bohu o pomoc. Smieme a mus%me sa jednoducho chopi nho zkladu a pou'i autoritu. Ale ( dovo#te mi to zopakova ( nemY'eme to robi bez uritho stupIa duchovnej zrelosti. Apotol Pavol bezpochyby mal predpoklady, aby si robil nrok na autoritu. Ke_ vyvstal urit, problm, ktor, sa t,kal brata v cirkvi v Korinte, a ktor,
JEJ NEVYSTIHNUTEdNh BOHATSTVO ( NERASTY
83
apotol Pavol nemohol tolerova, povedal im, 'e v mene Pna Je'ia u' vyniesol rozsudok a vydal toho loveka do rDk Satana (1K 5,3-5). Pou'il svoje prvo a vzal na seba autoritu. Ak to chceme robi podobne, mus%me by v 'ivote dospel% podobne ako Pavol. ], bratia a sestry, mus%me pozera na Pna, aby sme sa deI za dIom uili, ako uplatIova takho vetko zahHIajDceho Krista s Jeho nevystihnute#n,m bohatstvom. Mus%me ho pre'%va od 'ivej vody a' po 'elezo a me_. Existuje omnoho viac sDast% Kristovho bohatstva. V t,chto kapitolch som vm dal len nieko#ko rd. T%tali sme oddiel v Ezechielovi 34,29: VA vzbud%m im sadenec slvneho mena.X Kristus je preslvenou sadbou ( nepoznme jej meno. Kristus je _al%m zvltnym druhom rastliny. ], Kristus je nadmieru bohat,! Nikdy Ho nemY'eme vyerpa. V P%sme existujD aj in druhy rastl%n, ktor predstavujD Krista. V druhej kapitole Piesne piesn% sa hovor% o jabloni. To vak nie je presn, preklad. Presnej% preklad ukazuje, 'e ide o urit, druh pomaranovn%ka. Kristus je pomaranovn%k. Existuje to#ko rastl%n, ktor predstavujD Krista a zjavujD rYzne strnky Jeho bohatstva, aby sme Ho mohli zakDa. Exodus 30 menuje rastliny, z ktor,ch sa skladali olej na pomazanie a kadidlo: myrha, balzamov korica, pukvorec a kasia (v. 23-24) ako aj kvapkav 'ivica, onycha a galbanum ( vetko voIav veci sladkej chuti ( a ist kadidlo (v. 34). Tieto rastliny sD ve#mi dYle'it a nanajv, sladk. ], ak bohatstvo! Ak nevyerpate#n bohatstvo! Tto zem je skutone a nadmieru dobrou zemou. Je dobr hlavne vo svojom nevystihnute#nom bohatstve. Ak, bohat, je tento kus zeme! Je predobrazom vetko zahHIajDceho Krista. Sna'me sa zakDa, vychutnva a uplatIova takho slvneho a vetko zahHIajDceho Krista. Nech je k nm milostiv,.
DEVIATA KAPITOLA
AKO OBSADI ZEM I. BARNOK, MANNA, TRUHLA SVEDECTVA, SVKTOSTNOK EfezskMm 3,17-18: Vaby Kristus skrze vieru preb,val vo vaich srdciach, aby ste zakorenen% v lske, a pevne zalo'en%, dokonale vldali pochopi so vetk,mi svMt,mi, jak je to %rka a de'ka, hebka a v,kaX (ROH).
V t,chto dvoch veroch si mus%me povimnD a zapamMta nieko#ko vec%. Vimnite si slova Vpreb,valX vo veri 17. To je ve#k a zva'n slovo. V pYvodnom jazyku m toto slovo rovnak, zklad ako slovo VdomX a VdomovX. Chceli by sme toto pYvodn grcke slovo prelo'i ako Vurobi si svoj domovX. To vyjadruje hlb% a pln% v,znam, ne' Vpreb,vaX. Kristus si chce v naich srdciach urobi# domov tak, aby sme boli schopn% pochopi. Vimnite si: nejde len o to, aby sme mohli pochopi, ale aby sme Vmali mocX pochopi. Toto je tie' ve#k a zva'n slovo. V grtine to znamen Vma plnD mocX. Mohli by sme ten ver prelo'i takto: Vaby ste mali plnD moc pochopiX Teraz by som chcel obrti vau pozornos na slovo VpochopiX. Nemme len vedie alebo rozumie, ale z%ska nieo veden%m, z%ska nieo porozumen%m ( pochopi. To mme pochopi? Z%rku a de'ku, v,ku a hebku ( priestrannos Krista a Jeho neobmedzen rozmery. Calej mme takho Krista pochopi so v$etk)mi sv0t)mi. Je nemo'n, aby Toho, ktor, je neobmedzen,, pochopil jedin, lovek; mus% to by so vetk,mi svMt,mi. ZhrIme to: Kristus si chce urobi domov v naich srdciach. Potom budeme ma so vetk,mi svMt,mi plnD moc pochopi i z%ska porozumen%m neobmedzenD priestrannos Krista.
86
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Exodus 33,14-15: VA riekol: Moja tvr pYjde pred tebou, a dm ti odpoinD. A povedal mu: Ak by nemala %s pred nami tvoja tvr, nevyvdzaj ns hore odtia#to.X
Prv, bod je, 'e Hospodin Moj'iovi zas#Dbil, 'e Jeho pr%tomnos pYjde s n%m a s izraelsk,m #udom. Druh, bod je, 'e Hospodin Moj'iovi s#Dbil odpoinutie. Odpoinutie, o ktorom tu Pn hovor%, je odpoinutie v dobrej zemi. Deuteronomium 12,10: VAle ke_ prejdete cez Jordn a budete b,va v zemi, ktorD vm Hospodin, v Boh, d do dedistva, a ke_ vm d odpoinutie od vetk,ch vaich nepriate#ov zo vetk,ch strn, tak'e budete b,va bezpene^X Deuteronomium 25,19: VA preto bude, ke_ ti d Hospodin, tvoj Boh, odpoinutie od vetk,ch tvojich nepriate#ov dookola v zemi, ktorD ti d Hospodin, tvoj Boh, do dedistva, aby si ju zaujal dedine^X
Na t,chto dvoch veroch vid%me, 'e ke_ Hospodin hovor% o odpoinut%, hovor% o zemi. Zem je odpoinutie. Obsadi zem a preb,va v nej znamen ma odpoinutie. Exodus 40,1-2: VA Hospodin hovoril Moj'iovi a riekol: Prvho dIa, prvho mesiaca postav% pr%bytok, stnok zhroma'denia.X
Hospodin Moj'iovi prikzal, aby prvho dIa prvho mesiaca postavil stnok. To znamen Dplne nov, zaiatok. Exodus 40,17.21.34.35: VA stalo sa to prvho mesiaca druhho roku, prvho dIa toho mesiaca, 'e bol postaven, pr%bytok. A vniesol truhlu do pr%bytku a zavesil oponu zastrenia a zastrel truhlu svedectva, tak ako prikzal Hospodin Moj'iovi. A oblak zakryl stnok zhroma'denia, a slva Hospodinova naplnila pr%bytok, tak'e nemohol Moj'i vojs do stnku zhroma'denia, preto'e preb,val na Iom oblak, a slva Hospodinova naplnila pr%bytok.X
Akonhle bol stnok postaven,, okam'ite ho naplnila Hospodinova slva. To je Hospodinova slva? Je to pr%tomnos Hospodina ukzan pred oami #ud%. dudsk oi, oi det% Izraela vtedy h#adeli na Bo'iu pr%tomnos v Jeho slve. Videli sme as dobroty, nesmiernej dobroty zeme Kanan a videli sme, ako je predobrazom vetko zahHIajDceho Krista. V 'iadnom pr%pade sme nevyerpali vetko jej bohatstvo, ale ver%m, 'e sme videli dos, aby sme to mohli doceni. Teraz sa
AKO OBSADI` ZEM
87
mus%me pozrie na spYsob, ako si tento kus zeme privlastni. Mus%me vidie, ako do nej vstDpi a ako si ju u'%va. SPOLON VEC
Po prv: obsadenie zeme nie je zle'itos jednotlivca. Je absolDtne nemo'n, aby to niekto urobil sm. Na to mus%me dobre pamMta. Nikdy sa nemY'eme zmocni vetko zahHIajDceho Krista ako jednotlivci. Rozhodne nie! Bratia a sestry, nerobme si ilDzie. Tak sny sa nikdy nevyplnia. Tto vec je zle'itosou celho tela; vetci svMt% by to mali pochopi. Kristus je pr%li ve#k,; Jeho priestrannos je neobmedzen a Jeho bohatstvo nevystihnute#n. Pn naozaj ustanovil tento princ%p: vstDpi do dobrej zeme a zmocni sa jej nie je vecou jednotlivca, ale sDhrnnho tela. Pn deti Izraela nikdy ne'iadal, aby jeden za druh,m postupne a jednotlivo prekraovali Jordn a vstupovali do zeme. Boh nikdy nezam,#al, aby jeden vstDpil tento mesiac, _al% budDci mesiac a ete _al% nasledujDci mesiac. To nie je mo'n a je to v rozpore s bo'sk,m princ%pom. Zem mus% by obsaden sDhrnn,m telom; mus% sa do nej vstupova spolone, nie jednotlivo. Obvam sa, 'e poas %tania t,chto strnok ste sa p,tali: VAko sa ja mY'em do tej zeme dosta?X Ako jednotlivci sa tam nikdy nedostanete. Mus% vs to hlboko zasiahnu. Tadia#to cesta nevedie. Ak chcete do tejto zeme vstDpi, mus%te tak uini ako sDas sDhrnnho tela. BARNOK
Na samom poiatku mal izraelsk, #ud pY'itok z ve#kononho barnka (Ex 12), ktor,, ako vieme, bol predobrazom Krista (1K 5,7). Vychutnvali Krista, ete ke_ boli v Egypte. Ale zem Kanan je tie' predobrazom Krista. Barnok je Kristus a zem je tie' Kristus. Zdanlivo tu existujD dvaja Kristovia: jeden men% a jeden vM%; Kristus mal, ako ve#konon, barnok a Kristus ve#k, ako zem Kanan. Vyzer to tak, 'e ke_ vychutnvame toho malho Krista, ten vM% ns stle ak a my sa mus%me ponh#a k tomuto cie#u, aby sme sa z neho teili. Nie je to tak? Pripadalo mi to tak, ke_ som bol mlad,. U' som nieo mal,
88
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
preto'e som mal Krista, ale na druhej strane som sa stle musel hna za t,m, aby som Ho z%skal. ExistujD teda dvaja Kristovia alebo len jeden? Zd sa, 'e vm dvam divnD otzku. Mte u' Krista? Ver%m, 'e mte. Preo sa Ho teda stle sna'%te z%ska? Ak povieme, 'e Ho mme, jednako Ho stle mus%me z%skava; ak povieme, 'e sme sa Ho zmocnili, jednako On je stle ete pred nami. Pokia# povieme, 'e ho nemme, vypl,va z toho, 'e vYbec nemY'eme postupova _alej, aby sme Ho z%skali. Tieto otzky sa hlboko dot,kajD zkladnej otzky t,chto posolstiev. Mus%me si uvedomi, 'e na prvom mieste sa mus%me z Krista tei ako z malho barnka. Kristus je Barnkom kvYli nmu vykDpeniu. Mus% ns najprv vykDpi, skYr ne' Ho mY'eme z%ska ako Toho, ktor, je vetko zahHIajDci. Mus%me Ho prija ako ve#kononho barnka. Preto v tejto kapitole za%name od prvej asti knihy Exodus. Toto je miesto, kde mus%me zaa, aby sme sa do zeme Kanan dostali. Mus%me ma Slvnos barnka; mus%me zakDsi Krista ako Bo'ieho barnka. Na zaiatku Jnovho evanjelia stoj%: VH#a, Barnok Bo'%!X Ale na konci tejto knihy je Kristus Ten, ktor, je neobmedzen, a ktorho si majD Jeho uen%ci privlastni. Na zaiatku je Kristus barnkom, ktorho #u_om predstavuje Jn Krstite#, ale na konci je Kristus T,m, kto nie je obmedzen, priestorom ani asom. Ni nemY'e obmedzi Vzkriesenho; a napriek tomu je tu pre ns, aby sme z Neho mali pY'itok. Mus%me Krista pre'i ako obmedzenho barnka; potom mY'eme %s _alej, aby sme Ho z%skali ako neobmedzenho Krista. V skutonosti na Slvnos barnka mme nielen barnka, ale aj nekvasen, chlieb a hork byliny (Ex 12,8). Znovu tu mme dva druhy 'ivota. Barnok je 'ivot 'ivo%ny a nekvasen, chlieb a hork byliny sD z rastlinnho 'ivota. V okamihu, ke_ ste boli spasen% ( i u' si to uvedomujete alebo nie ( zakDsili ste Krista ako dva druhy 'ivota: zakDsili ste Ho ako vykupujDceho barnka a tie' ako plodiaci a mno'iaci sa 'ivot. U' ste si to niekedy vimli? Dovo#te mi teda poukza na nieo in. (Otzka dobrej zeme je nevyerpate#n. Mohli by sme zaplni _aliu knihu posolstvami na tDto tmu a pritom by sa ni neopakovalo.) V 6. kapitole Jnovho evanjelia Pn Je'i tieto dva druhy 'ivota
AKO OBSADI` ZEM
89
spojil dohromady. Povedal: VJa som chlieb 'ivota.X To je chlieb? Je to nieo zo penice alebo jameIa, nieo z rastlinnho 'ivota. Ale ke_ to Pn prehlsil, #udia mu nerozumeli. Potom povedal: VKto je moje telo a pije moju krv, m 'ivot ven,^ Lebo moje telo je prav, pokrm a moja krv je prav, npoj.X In,mi slovami, Jeho telo je chlieb 'ivota. Chlieb je 'ivot rastlinn, a telo je 'ivot 'ivo%ny a v tejto kapitole Pn tieto dve veci spja dohromady. Preto, bratia a sestry, mus%me zaa t,m, 'e sa z Krista budeme tei ako vykupujDceho barnka s plodivou mocou a mno'iacou silou. Mus%me prij%ma ve#kononho barnka s nekvasen,m chlebom a hork,mi bylinami. MANNA
Po Slvnosti barnka je naou _alou skDsenosou s Kristom manna. Po tom, o sme Ho pre'%vali ako Barnka, ideme _alej a vychutnvame Ho ako n ka'dodenn, pokrm. Je manna rastlinnho alebo 'ivo%neho pYvodu? Pozrime sa do P%sma: Numeri 11,7-9: V A manna bola ako semeno koriandrov a farbu mala ako farba bdelium. A #ud chodil sem a ta, a zbierali a mleli 'arnovmi alebo tekli v ma'iaroch, varili v hrnci a robili z nej kole, a jej chu bola ako chu erstvho oleja. A ke_ padala rosa na tbor v noci, padala naI i manna.X Exodus 16,31: VA dom Izraelov nazval meno toho chleba manna, ktor bola ako koriandrov semeno, biela, a jej chu bola ako kol s medom.X
T%tali sme, 'e manna je ako urit, druh semena a jej chu je ako erstv, olej a med. Tu sa znovu prel%najD dva druhy 'ivota. Vimnite si tu tie', 'e manna mala vzh#ad bdelia. Prav, v,znam slova bdelium je perla. V Zjaven% 21 vid%me perlu ako jednu zo zlo'iek Bo'ej stavby. Preto je manna ako perla predobrazom nieoho premenenho ako materil na Bo'iu stavbu. Prve slovo bdelium sa pou'%va aj v 2. kapitole Genesis. V tejto kapitole sa spom%na strom 'ivota a rieka, pri ktorej toku je nieko#ko vzcnych materilov, z ktor,ch jeden je bdelium. To znamen, 'e ke_ berieme strom 'ivota a pijeme vodu 'ivota, vznikne perla, premenen, materil na Bo'iu stavbu. Manna je teda ltka so vetk,mi t,mito vlastnosami: m
90
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
podstatu 'ivota rastlinnho, podstatu 'ivota 'ivo%neho a podstatu 'ivota premenenho. Mus%me sa tei z tejto strnky Krista. Mus%me si Ho u'%va ako barnka Slvnosti barnka s nekvasen,m chlebom a hork,mi bylinami a mus%me si Ho neustle u'%va ako mannu, ktor zahHIa rastlinn, a 'ivo%ny 'ivot a premenenD prirodzenos. T,m, 'e mme Das na Kristovi ako naej dennej manne, mY'eme by premenen% na materil pre Bo'iu stavbu. Ale sta% to? Nie, je tu ete nieo viac. Cesta do zeme za%na v dvanstej kapitole Exodu a pokrauje do poslednej kapitoly knihy J+zua. Mus%me si vetky tieto Dseky dYkladne pre%ta a jasne ich pochopi; potom budeme ma cestu, ako obsadi zem. TRUHLA
U'%va si Krista ( ponDc barnkom Slvnosti barnka cez ka'dodennD nebeskD mannu ( to je len zaiatok. Mus%me %s _alej, aby sme Ho zakDali ako truhlu, ktor bola sDasou svMtostnku, ktor, ju zakr,val (Ex 25,10-22). To je truhla? Truhla je svedectvo Bo'ie. Bo'ie svedectvo je jednoducho Bo'% prejav, Bo'ie vyjadrenie. V truhle boli tabule s desiatimi prikzaniami. To je to desa prikzan%? To sa t,ka desiatich prikzan%, vMina kresanov m dojem, 'e sD to jednoducho pr%sne Bo'ie po'iadavky. Mal by si robi to a mal by si robi ono; toto by si nemal robi a tamto tie' nerob. Tak, dojem nm vtepuje veobecn kresansk uenie. Ale ak, je zkladn, v,znam desatora? Oividne sD to zkony, ale ich hlavn, v,znam nie je v tom, 'e sD to zkony; to je a' druhotn. Prvorad, v,znam je, 'e je to vyjadrenie Boha. Desa prikzan% je prejavom Boha. Ak,m Bohom je Boh? MY'eme to vedie z desiatich prikzan%. Nikdy ste Boha nevideli, ale tu je Vdesa slovX (Ex 34,28), ktor vm Ho vykres#ujD. Prv,m rysom je, 'e Boh je 'iarliv,. Boh chce vetko; nikdy nedovol%, aby s N%m niekto sDperil. Je 'iarliv,m Bohom. Po druh, Boh je svMt,. Potom nasledujD _alie rysy: je Bohom lsky, je spravodliv, Boh, je vern, Boh at_. Desatoro je teda popisom, vyjadren%m a prejavom skrytho Boha. Zanechva dojem o Bohu a ukazuje, ak,m On je Bohom. Je 'iarliv,m
AKO OBSADI` ZEM
91
Bohom, svMt,m Bohom, Bohom lsky, je spravodliv,m Bohom, je vern,m Bohom. Z t,chto prikzan% mY'ete rozpozna Jeho prirodzenos. Nevenujte pr%li ve#a pozornosti t,mto desiatim prikzaniam ako zkonom. To je druhotn. Mus%me si uvedomi, 'e prvorad,m v,znamom je popis, vyjadrenie a svedectvo o slvnom, avak nevidite#nom Bohu. T,chto desa prikzan% bolo vlo'en,ch do truhly. To znamen, 'e Boh sm sa vlo'il do Krista. Desatoro je Bo'ie svedectvo a truhla svedectva je Kristus. Bo'ia plnos preto preb,va v Kristovi. Truhla je jasne predobrazom Krista s dvoma prirodzenosami. Bola vyroben z dreva a oblo'en zlatom. Drevo je #udsk prirodzenos a zlato je bo'sk prirodzenos. Je to obraz Krista v tele zmieanom s bo'skou prirodzenosou. M podstatu loveka a sDasne m podstatu Boha ( #udskD a bo'skD prirodzenos. On je truhla a v \om je sm Boh. Rovnako ako bolo do truhly vlo'en,ch desa prikzan%, tak vetko, o Boh je, bolo vlo'en do Krista. Rovnako ako sa truhla naz,vala Vtruhlou svedectvaX, tak je Kristus prejavom a svedectvom o Bohu. Vid%te, to je nieo viac, ne' ve#konon, barnok a ka'dodenn manna. Je to nieo pevnho, dokonalho a plnho. Toto je prejav Boha, Jeho vyjadrenie a svedectvo o \om. MY'ete si na ve#kononom barnkovi uvedomi, ak, Boh je? Qno, mo'no to mY'ete trochu vidie. MY'e vo vs ka'dodenn manna zanecha dojem z Bo'ej prirodzenosti? Je to dos a'k. Nevrav%m, 'e ni neuvid%te, ale ve#a toho nebude. A teraz po_te k truhle. Prem,#ajte o nej. Pre%tajte si ju. Okam'ite sa o Bohu nieo dozviete. Boh je 'iarliv,; Boh je lska; Boh je svMt,; Boh je spravodliv,; Boh je vern,. Na truhle si ihne_ mY'ete uvedomi, ako vyzer skryt, Boh. Ale chcel by som sa vs sp,ta. MY'ete truhlu jes? MY'ete truhlu pi? NemY'ete; ale toto je _alia strnka Krista, Jeho plnia strnka. Kristus je vyjadren%m, prejavom a svedectvom o nevidite#nom Bohu. Ke_ sa te%me z Krista ako ve#kononho barnka a naej ka'dodennej manny, mus%me tie' ma tohto Krista, tohto vMieho Krista (ak mi dovol%te, aby som toto slovo pou'il), ako n stred. Mus%me ma truhlu svedectva, Krista, ktor, je vyjadren%m a prejavom Boha a svedectvom o Bohu, ako
92
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
n prav, stred. To je naozaj viac. Mus%me ma nielen barnka ako nho Vykupite#a, nielen ka'dodennD mannu ako nae jedlo, ale truhlu svedectva ako n stred. Bratia a sestry, dovo#te, aby som to zopakoval. Boj%m sa, 'e niektor% z vs to mo'no nie sD schopn% sledova. U'%vate si Krista deI za dIom ako svoju ka'dodennD mannu? To je dobr, ale nesta% to. Mus%me Ho ma ako n stred. To je stred? Stred je vyjadrenie, prejav a svedectvo o Bohu. Mme tak,to stred medzi nami? Je toto skutone stredom naich stretnut% a cirkevnho 'ivota? Ke_ k nm #udia prichdzajD, mY'u si uvedomi, 'e medzi nami je vyjadrenie Boha? Ak k nm #udia prichdzajD a uvedomujD si len to, 'e sme vykDpen%, 'e sme t%, o sa z Krista teia ako z barnka, potom je to Dplne nedostaton. Ak si uvedomia len, 'e sme t%, o sa ka'd, deI s,tia Kristom ako naou ka'dodennou mannou, potom i toto sa m%Ia cie#a. Mus%me by schopn% im ukza, 'e medzi nami, v naom strede sa prejavuje 'iarliv, Boh, Boh lsky, Boh svMtosti, Boh spravodlivosti a Boh vernosti. Mme medzi sebou tak, stred alebo nie? Ke_ k nm prichdzajD #udia, uvedomujD si, 'e tu je prejav, vyjadrenie, defin%cia a vysvetlenie Boha? UvedomujD si, 'e sme Bo'%m svedectvom, 'e sved%me z reality naej skDsenosti Krista, 'e Boh je 'iarliv, Boh, svMt, Boh, Boh lsky, spravodliv, Boh a vern, Boh? Mus%me ma takto svedectvo ako n stred. Vid%te, obsadi zem nie je #ahk vec. Mysl%te si, 'e hne_ potom, o sme sa teili z barnka a prekroili Terven more, mY'eme vstDpi do zeme? Nie. Po Exode 12, 13 a 14, po Slvnosti barnka a prekroen% Tervenho mora, je potrebn z%ska mnoho skDsenost%. Zvyok knihy Exodus, cel kniha Leviticus, Numeri, Deuteronomium a J+zua sD stle pred nami. Je tu omnoho viac vec%, s ktor,mi sa treba vysporiada, omnoho viac vec% sa m zakDsi, omnoho viacer,ch vec% sa treba zmocni predt,m, ne' mY'eme do zeme vstDpi. Mus%me chpa pln, v,znam truhly. Bezpochyby existuje strnka prikzan% ako zkonov ( touto strnkou sa tu nemY'eme zaobera. Ale dYle'itejie je, 'e desatoro je defin%cia, vysvetlenie a v,klad nevidite#nho Boha. A tento v,klad, toto vysvetlenie je v Je'iovi Kristovi, v Boh(loveku, v Tom, ktor, sa vtelil,
AKO OBSADI` ZEM
93
s bo'skou a #udskou prirodzenosou. On je vysvetlen%m Boha; On je Bo'%m prejavom; On je Boh sm. On je Ten, ktor, mus% by na%m stredom. On je vyjadren%m a svedectvom o Bohu a my by sme Ho mali ma ako nae svedectvo. Nemali by sme svedi o niom inom, ne' o Bohu, ktor, sa prejavenom v Kristovi. SVKTOSTNOK
Tto truhla je sDasou svMtostnku. Desatoro je obsiahnut,ch v truhle a truhla je sDasou svMtostnku (Ex 40,20-21). To je potom svMtostnok? SvMtostnok je roz%ren%m a zvMen%m truhly. Truhla bola vyroben z dreva a oblo'en zlatom aj vMia as svMtostnku sa skladala z rovnak,ch materilov ( dreva oblo'enho zlatom (Ex 26,15-30). SvMtostnok je teda roz%ren%m truhly. In,mi slovami, ke_ sa truhla zvM%, stva sa svMtostnkom. SvMtostnok je vyroben, v rovnakom tvare a z rovnak,ch materilov, je utvoren, z viac Krista a obsahuje v sebe viac Krista. Vi_me nieo viac z Krista vo svMtostnku. T%tame, 'e existovali tyri vrstvy prikr,vok svMtostnku (Ex 26,1-14). To znamen, 'e Kristus sa stal jedn,m zo stvoren%, preto'e %slo tyri m v,znam stvoren,ch bytost%. To sD tieto tyri vrstvy rYznych druhov prikr,vok? T najviac vonkajia je z jazveej ko'e ( siln ochrana proti vetru, da'_u a p#ave slnka. Pod jazveou ko'ou je barania ko'a nafarben na erveno, zobrazujDca, 'e Kristus zomrel a prelial svoju krv za nae hriechy; a pod Iou je prikr,vka z kozej srsti, predstavujDca, 'e Kristus bol za ns uinen, hriechom. NajvnDtornejia prikr,vka je z pltna, je ndhern, krsna a pln slvy, vytkan, je na nej obraz cherubov. Vetky tieto prikr,vky sD pln v,znamu a vy'adujD si mnoh vysvetlenia. Vetky sa vzahujD na Krista. ZvnDtra vid%te Jeho slvu. ], Kristus je zvnDtra tak, slvny! Zvonka vid%te Jeho skromnos, pokoru, prostotu; vid%te tie' Jeho silu a Jeho znajDcu moc, ale tu nie je 'iadna krsa. Toto je Je'i, skromn, mu', ktor,m ostatn% pohHdali. Ale vo vnDtri je slvny Kristus. Chvla Pnovi, sme prikryt% tak,m Kristom! Pod#a rozmerov svMtostnku bolo pre vytvorenie prikr,vky potrebn,ch desa
94
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
pruhov. NajvnDtornejia prikr,vka z pltna bola teda vyroben z desiatich pruhov. Ale prikr,vka z kozej srsti bola vytvoren z jedenstich pruhov. Nebolo to pM a pM, ale pM a es a es nie je dobr %slo. Zes sa t,ka loveka a obsahuje v sebe hriech. Znamen to teda, 'e Kristus bol za ns uinen, hriechom. NajvnDtornejia vrstva je slvny Kristus; druh je Kristus, ktor, bol za ns uinen, hriechom; tretia je Kristus, ktor, zomrel a prelial svoju krv; a tvrt, najviac vonkajia je Kristus, ktor, sa pokoril, aby sa stal skromn,m lovekom. Tak, Kristus, tak, tvornsobn, Kristus ns prikr,va. Ak prikr,vka, ak ochrana, ak bezpeie! V tomto svMtostnku je Kristus spojen, s mnoh,mi doskami. My sme dreven dosky, #udsk lnky: vy ste jedna doska a ja som _alia. Truhla je v takomto svMtostnku, ktor,m je Kristus spojen, s nami a zjednocujDci ns vetk,ch v bo'skej prirodzenosti rovnako tak, ako boli vetky dosky spojen v zlate. Bolo tam najmenej tyridsaosem dosiek a vetky boli potiahnut zlatom a spojen zlat,mi kruhmi a tyami (Ex 26,26-29). Keby sme zlato odstrnili, vetk,ch tyridsaosem dosiek by sa rozpadlo; 'iadna by nezostala spojen s inou. Nie sme spojen% telom a ani nikdy tak,m spYsobom spojen% by nemY'eme. Spja ns bo'sk prirodzenos. T,m spojen%m je zlato; zlato je jednota medzi nami. Bez zlata by sme sa rozpadli na kDsky. Ja nebudem sDhlasi s vami a vy nebudete sDhlasi so mnou. Ale chvla Pnovi, zlato vs prikr,va a prikr,va i mIa. Na vs je nieko#ko zlat,ch krD'kov a na mne je zlat ty. Nie je mo'n, aby sme sa oddelili. Keby ste aj chceli utiec pre, nemY'ete. Ste pripDtan%. Vy a ja sme spDtan% dovedna a nemY'eme sa oddeli. NespjajD ns prirodzen sklony ( prirodzene povedan, mo'no by sme spolu nikdy nevychdzali. Keby sme aj boli prirodzene zluite#n%, nie je to skuton ani stle spojenie. Ale chvla Pnovi, sme spojen% v skutonD a nerozluite#nD jednotu nie%m bo'sk,m, skutonou podstatou samotnho Boha. Zlato ns nielen spja, ale ono ns aj prikr,va a chrni. Zlato je Boh sm. Jednho dIa som si vo svojej izbe povedal: VAk, si neastn%k! Bol si zajat, bo'skou prirodzenosou a nemY'e uniknD. MY'e to skDa, ale nikdy sa nedostane z tohto zlatho t%mu!X Toto je
AKO OBSADI` ZEM
95
jednota. Bratia a sestry, tak jednota medzi nami mus% by. Potom budeme posilnen% a budeme schopn% vstDpi do zeme. Keby sme mohli jeden pred druh,m uniknD, keby sme mohli by oddelen% jeden od druhho, potom by pre ns neexistoval spYsob, ako %s do dobrej zeme. Mus%me ma tento svMtostnok, toto stelesnenie truhly. Mus%me by spolu spojen% bo'skou prirodzenosou ako svMtostnok a truhla. Truhla, ktorou je Kristus, je vo vnDtri ns ako n stred a my sme roz%ren%m tohto Krista ako svMtostnok obsahuje truhlu. Videli sme, ako sa mus%me z Krista tei ako z ve#kononho barnka, ako z ka'dodennej manny, z truhly obsiahnutej vo svMtostnku. Vetky tieto veci sD naimi predpokladmi pre vstup do zeme.
DESIATA KAPITOLA
AKO OBSADI ZEM II. OBETE A KAZSTVO Biblick texty: Lv 1,1-3; 2,1; 3,1; 4,2.3; 5,5.6; 8,1-13; Ex 40,17.21
Zaali sme vidie, ak,m spYsobom je mo'n dosta sa do zeme a ako sa zmocni vetko zahHIajDceho Krista. Ukzali sme, 'e ak si Ho chceme privlastni, mus%me zaa t,m, 'e Ho budeme vychutnva kDsok po kDsku. Nrod Izraela sa zaal tei z predobrazov Krista ako barnka na Slvnosti barnka ( toto je miesto kde my vetci mus%me zaa. Potom ili _alej, aby sa Ho vychutnvali ako nebeskD mannu a potom ako skalu, z ktorej plynula 'iv voda. Vetky tieto veci sD predobrazmi Krista, ale sD to len zkladn predobrazy; nie sD tak hlbok a bohat. Pre nau predstavu mY'u by pomerne dostaton, ale mus%me si uvedomi, 'e je to iba zaiatok. Videli sme truhlu a v jej vnDtri Bo'ie svedectvo. Truhla je _al%m predobrazom Krista, ktor, u' je omnoho pevnej% a pln%. Ak porovnte truhlu s barnkom, mannou i skalou, z ktorej tiekla 'iv voda, mY'ete vidie, ak, je tu pokrok. Na truhle sa Kristus prejavuje omnoho viac. Na ve#kononom barnkovi si mY'ete uvedomi len to, 'e Kristus je Ten, ktor, vykupuje, Ten, ktor, zomrel na kr%'i a prelial svoju krv za nae hriechy. Manna je krok vpred a je to skutone dobr skDsenos. V nej zakDate rastlinn, a 'ivo%ny 'ivot a sDasne nieo z perly ako premenenho materilu pre Bo'iu stavbu. Tieto skutonosti sD naozaj dobr, ale truhle sa nevyrovnajD. SkDsenos s truhlou je omnoho pevnejia a jej obsah je neporovnate#ne pln%. MY'ete si v nej nieo pre%ta. Je tam nap%san nieo o samom Bohu.
98
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Z obsahu truhly sa mY'ete dozvedie nieo o pravej prirodzenosti Boha. Popri truhle tu mme aj jej obsiahnutie, jej roz%renie a zvMenie ( svMtostnok. SvMtostnok je roz%ren%m a vyjadren%m Krista, lebo z vMej asti je presne tej istej prirodzenosti ako truhla. Truhla bola vyroben z dreva a oblo'en zlatom a svMtostnok bol vyroben, rovnak,m spYsobom z rovnak,ch materilov. Ale ako mY'eme vedie, 'e svMtostnok je roz%ren%m a vyjadren%m Krista ako Jeho tela ( cirkvi? T,m, 'e sa skladal zo tyridsiatich Ysmich dreven,ch dosiek. Skladal sa z mnoh,ch dosiek a bol tak predobrazom Ddov tela. V cirkvi je mnoho Ddov, ktor sD budovan a spojen dovedna bo'sk,m zlatom. SD jedno v zlate. SD zlatom pokryt a jeden k druhmu sD pripojen zlat,mi kruhmi a tyami. Ke_ sD mimo zlata, rozpadnD sa na kusy a jeden od druhho sa odtrhnD. V #udskej prirodzenosti to sD jednotliv asti, ale v bo'skej prirodzenosti, v trojjedinom Bohu sD jedno. Naviac sD vetky prikryt tvornsobn,m Kristom rovnako, ako bol svMtostnok pokryt, tyrmi vrstvami zvesov. Cirkev, ktor je zvMen%m a vyjadren%m Krista, je takto prikryt. Vetk,ch tyridsaosem dosiek stlo na strieborn,ch podstavcoch i pMtkch, o znamen, 'e stoja na Kristovom vykDpen%. Kristovo vykDpenie je zklad, na ktorom stoja, aby mohli by potiahnut a spojen bo'sk,m zlatom a prikryt tvornsobn,m Kristom. Toto je cirkev, zvMenie a vyjadrenie Krista. MY'eme si uvedomi, 'e toto je viac ne' len ve#konon, barnok, manna a skala, z ktorej prDdi 'iv, prDd. Je tu nieo pevn. Je tu Kristus s Bo'%m svedectvom vo vnDtri a Jeho roz%renie ako Jeho skuton vonkajie vyjadrenie. Tento Kristus je stredom t,ch, o napredujD, aby sa zmocnili zeme. Ak si chceme privlastni vetko zahHIajDceho Krista, mus%me ma takhoto Krista ako n stred, Krista so svedectvom v sebe a Krista, ktor, je prejavom a vysvetlen%m Boha. A my mus%me by zvMen%m tohoto Krista, svMtostnkom pre tohoto Krista, vyjadren%m tohto Krista. Mali by sme ma tak,to stred a mali by sme by tak,mto zvMen%m. Toto je pre ns cesta, ako si privlastni zem. To neznamen, 'e mme obrovsk mno'stvo
AKO OBSADI` ZEM
99
skDsenost% s Kristom, ale to, ako Ho vychutnvame, stle rastie a zvMuje sa. Za%name t,m, 'e sa te%me z barnka. Mus%me poveda mal/ho barnka. Je dokonal, a Dpln,, ale je mal,. Potom sa u%me tei sa z Neho denne ako z manny ako naej zsoby jedla a ako zo skaly, z ktorej teD 'iv prDdy. Kristus pre ns za%na znamena viac. Potom za%name Krista pre'%va ako Bo'ie svedectvo, prejav a vysvetlenie Boha. Kristus je v ns formovan, pln%m a pevnej%m spYsobom. Ke_ k nm prichdzajD #udia, uvedomujD si, 'e toto je n stred; %tajD prirodzenos samotnho Boha. Stvame sa zvMen%m Krista, Jeho plnosou, Jeho Telom. Toto by mala by naa skDsenos a nae svedectvo. SVKTOSTNOK NAPLNEN" SLVOU
Ke_ mme truhlu ako n stred a sme spolu budovan% ako svMtostnok, aby sme tDto truhlu obsahovali, tak Bo'ia slva zostupuje a napeIa svMtostnok. K tomuto naplneniu Bo'ou slvou nedYjde, k,m nemme toto svedectvo, k,m nezakDame Krista ako truhlu a ako Bo'% prejav a k,m nie sme vyjadren%m truhly, zvMen%m Krista. Mali by sme zakDa Krista tak,mto spYsobom. On je Bo'%m vyjadren%m a my mus%me by Jeho vyjadren%m. Potom ns napln% Bo'ia slva. MY'eme si by ist%, 'e kedyko#vek sa dostaneme do tohto bodu, tak nezle'%, kedy alebo ako sa schdzame, i je to formlne i neformlne. Bude pri ns samotn Bo'ia slva. To je slva? Ako sme sa u' zmienili, je to Bo'ia pr%tomnos, ktorD si uvedomujD #udsk zmysly. Ke_ mY'ete vn%ma Bo'iu pr%tomnos, je to slva. Kde je tto slva? Je tam, kde je truhla stredom a tam, kde je stavan, svMtostnok ako jej zvMenie a obsiahnutie. Bo'ia slva sa d znzorni na elektrickej 'iarovke. iarovka je ndoba, ktor m ukazova slvu elektriny. Ke_ nie je do elektriny zapojen, tak nem 'iadnu slvu a je dos bezv,znamn. Ale ke_ je vetko v poriadku a elektrina je zapnut, 'iarovku napln% slva. Ka'd, to mY'e vidie. Ka'd, to mY'e pozna a vn%ma tu slvu. Ke_ dYjdeme do bodu, kde mme takhoto Krista ako prejav Boha a ke_ sme v,razom takhoto Krista, vtedy ns Bo'ia slva
100
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
napln% kedyko#vek sa z%deme. dudia to mY'u vn%ma. MY'u vn%ma samotn, v,raz Boha, preto'e Boh je medzi nami oslven,. Tto skutonos neexistuje, k,m do tohoto stupIa nedospejeme. Ke_ prij%mame Krista ako ve#kononho barnka, neexistuje tak, v,raz Bo'ej slvy. Dokonca aj ke_ Ho vychutnvame ako ka'dodennD mannu a skalu, z ktorej plyne 'iv, prDd, slva Pnova ch,ba. Bo'ia slva zostDpi a' toho dIa, ke_ je truhla vlo'en do stnku a svMtostnok je vzt,en, na strieborn,ch pMtkch a pokryt, tvornsobnou prikr,vkou. Toto je jasn, obraz skutonho vyjadrenia Krista. Skuton,m v,razom Krista je roz%renie Jeho samho. Je to zmieanie sa ns a Krista ako prejavu Boha. Nie je to ani mal, ve#konon, barnok, dokonca ani Kristus ako ka'dodenn manna a skala, ale Kristus, ktor, je prejavom Boha medzi nami ako stred a ktor, je s nami zmiean,, vnDtri ns roz%ren, a medzi nami vzrastajDci. Ka'd, z ns bol nas,ten, Kristovou prirodzenosou a spolone v \om budovan,. Kristus m dve prirodzenosti, #udskD a bo'skD a s nami je to rovnak: sme #udskej prirodzenosti, ale sme pokryt% tou bo'skou. On je Boh-lovek a my sme Boh-#udia. On je truhla vyroben z dreva a oblo'en zlatom a my sme dreven dosky potiahnut zlatom. Potom sa l%ime, ale prirodzenosou sme Dplne rovnak%. Kristus je Bo'%m prejavom a vetky tieto dosky spojen dohromady ako jedna v zlate sD v,razom Krista. Ke_ dospejeme do tohoto bodu, Bo'ia slva zostupuje a napeIa ns. Toto je svedectvo. My nesved%me o niom inom ne' o tomto Kristovi, ktor, je Bo'%m prejavom a ktor, je skrze ns zvMen, a t,m ns napeIa Bo'ou slvou. MY'em rozprva mnoho pr%behov, aby som tDto vec ilustroval. Mnohokrt som zakDal takD slvu, D'asnD slvu. Mnohokrt zostDpila slva, ke_ som bol so skupinou veriacich, ktor% dospeli do tohoto stupIa. Ka'd, to pozn. Ke_ pre'%vame Krista nielen ako ve#kononho barnka a mannu, ale spolone t,mto pln%m a pevnej%m spYsobom, tDto slvu mme v'dy medzi sebou. OBETE
Ale to nie je vetko. Toto nie je koniec pr%behu. Aj ke_ toto
AKO OBSADI` ZEM
101
mme, ete nie sme spYsobil% vstDpi do dobrej zeme. Mus%me ma nieo viac. Zaali sme 12. kapitolou knihy Exodus t,m, 'e sme sa teili z Krista ako z vykupujDceho barnka; tie' sme videli, o to znamen napredova a vychutnva Ho ako ka'dodennD mannu a skalu, z ktorej teie 'iv voda; a videli sme pY'itok z Krista ako truhly, ako prejavu 'ivho Boha a ns ako v,razu a zvMenia tohoto Krista tak, 'e ns napeIa Bo'ia slva. Dokonili sme knihu Exodus a prichdzame k _alej knihe ( Leviticus. Potom, o je vzt,en, svMtostnok, mus%me sa _alej zaobera obeami. Ak, bohat, je k nm Kristus vo vetk,ch rYznych obetiach! Mo'no poviete: V], u' sme toho z Krista to#ko videli; to u' sta%!X Ale nie, mus%me pokraova. Je tu omnoho viac. Bol vzt,en, svMtostnok, ale ako mY'eme s t,mto stnkom pr%s do styku? Je tu svedectvo, je tu prejav Boha, je tu v,raz Krista, ale ako s nimi pr%s do styku? NemY'eme %s a stretnD sa s t,mto svedectvom sami osebe. Nikdy. Existuje tu vchod, ale jedin, sprvny spYsob, ako sa k tomuto vchodu pribl%'i a pripoji sa k stnku je prostredn%ctvom obet%. Pr%s ku stnku bez obet% znamen okam'itD smr. Ke_ prichdzame do styku s t,mto stnkom, potrebujeme nejak obete. ], Kristus je tak, bohat,! Na jednej strane je prejavom Boha a na druhej strane je cestou, ktorou mY'eme s t,mto Bohom pr%s do styku: tie obete sD On. On je ten samotn, prostriedok, ktor,m mY'eme pr%s do styku s Bo'%m prejavom, ktor,m je On sm. On je vetko. To sD tieto obete? Je ich pM: zpaln obe, pr%davn obe, pokojn obe, obe za hriech a obe za prestDpenia. Ony vetky sD Kristus. Kedyko#vek by sme prili do styku so svedectvom, kedyko#vek by sme mali kontakt s vyjadren%m Krista, mus%me Krista znovu predlo'i, mus%me Ho znovu uplatni. Niekedy Ho mus%me pou'i ako obe za prestDpenie, niekedy ako obe za hriech, niekedy ako obe pr%davnD, niekedy ako obe pokojnD a niekedy dokonca ako zpalnD obe. Kedy by sme mali Krista uplatIova v 'ivote ako obe za prestDpenie? To je celkom jasn. Dovo#te mi pr%klad. Predpokladajme, 'e mme stretnutie a vy na toto stretnutie idete; prichdzate, aby ste sa stretli so svMtostnkom s Kristom
102
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
v strede. Ale vo svojom srdci ste si uvedomili, 'e ste urobili nieo zl. Sn_ ste zle zaobchdzali s jedn,m z vaich bratov. Qno, videli ste ho dnes a dokonca ste sa na neho usmiali, ale tento Dsmev bol v,razom nenvisti. Ke_ prichdzate do styku so stnkom a svedectvom, SvMt, Duch spYsobuje, 'e vn%mate vae previnenie. Zhreili ste; urobili ste priestupok. Pn vm povedal, 'e mte svojho brata milova, ale vy ste ho milovali falone; usmiali ste sa na neho s nenvisou. Mus%te teda uplatni Krista ako obe za prestDpenie. Mnohokrt mY'ete poveda pravdu, ale pritom klamete. In,mi slovami, klamete pravdou. Niekedy sa nejakho brata p,tam na stav inho brata. Odpovie, 'e tomu bratovi sa dar% celkom dobre, ale pod#a t+nu a duchovn,m citom mY'em vyc%ti, 'e na jednej strane hovor% pravdu, ale na druhej strane je to klamstvo. Mohol by som sa vs sp,ta, i milujete uritho brata, a vy mY'ete odpoveda, 'e z Bo'ej milosti no. Ak je to tak, potom ho nemilujete. MY'em sa vs sp,ta, i ste dobr, brat, a vy mY'ete odpoveda, 'e nie ste tak, dobr,. Zd sa, 'e ste pokorn, a estn,. Ale vo svojom srdci hovor%te, 'e ste ten najlep% brat. ], bratia a sestry, stle sa previIujeme! Ak% sme sebeck%! Sme sebeck% do tej miery, 'e ke_ prichdzame na stretnutia, vyberme si to najlepie sedadlo. Tu v Amerike mte oddelen sedadl, tak'e nemY'ete z%ska v,hodu na Dkor ostatn,ch, ale na Taiwane majD dlh lavice. Vetky lavice sD dos dlh na to, aby na nich poas obvykl,ch stretnut% sedeli tyria #udia. Ale ke_ tam majD konferenciu, 'iadajD bratov a sestry, aby sa posadili o mo'no najbli'ie k sebe, aby si na tD lavicu mohli sadnD piati. Avak niektor% sa rozahujD, aj ke_ to vedia a zaberD tvrtinu laviky, %m nDtia ostatn,ch, aby zabrali menej. Ak je toto cesta k stretnutiu sa so svMtostnkom a svedectvom Pna? Ak% sme hrieni! Ako ve#mi potrebujeme Pna uplatIova ako obe za prestDpenie! Bratia a sestry, ver%m, 'e ak sme pred Pnom vern% a Dprimn%, ke_ prichdzame do styku s t,mto svMtostnkom a t,mto svedectvom, bude Jeho Duch spYsobova vn%manie naej hrienosti a vetk,ch naich prestDpen%. Budeme c%ti, o sme urobili a povieme: V], Pane, odpus mi. Oisti ma. Ty si zomrel
AKO OBSADI` ZEM
103
na kr%'i ako mYj Vykupite#; a tak a znovu u'%vam ako moju obe za priestupok.X ], to je D'asn! Kedyko#vek Krista uplatIujeme t,mto spYsobom, ihne_ vn%mame, 'e nm bolo odpusten a 'e sme boli oisten%. Mme pokoj v naom svedom%. Mme dobr spoloenstvo s Pnom a s Jeho Telom. Toto je pou'itie Krista ako naej obete za prestDpenie. Mte takDto skDsenos? V'dy bez v,nimky, ke_ sa pripravujem na posluhovanie, mus%m Pna 'iada, aby ma znovu oistil. Inak by som kvYli odsudzovaniu v mojom svedom% nemal pomazanie a nebol by som schopen, posluhova 'iv,m spYsobom. V'dy mus%m Krista uplatni ako moju obe za prestDpenie tak, aby moje svedomie bolo ist a aby som mal pokoj. Potom si budem smelo robi nrok na Bo'ie pomazanie. Tam, kde krv oisuje, tam pr%de pomazanie. Pomazanie masou v'dy nasleduje po oisten% krvou. Mme krv ako zklad, aby sme si mohli robi nrok na pomazanie, dielo SvMtho Ducha, a tak mohli 'ivo posluhova. Ke_ uplatIujem Krista ako moju obe za prestDpenie, chvla Pnovi, je mi odpusten a som oisten,, nezle'iac na tom, ako ve#mi som sa previnil. Kedyko#vek prichdzam, aby som posluhoval, a dokonca ke_ sa stretvam s niektor,mi bratmi, mus%m poveda: VPane, odpus mi a oisti ma ete raz. Pou'%vam `a ako moju obe za prestDpenie.X Niekedy sa nm zd, 'e sme sa neprevinili. S Pnovou ochranou sme boli cel, deI zachovan% bez akhoko#vek prestDpenia. To je mo'n. Nec%time, 'e sme sa previnili, ale mme hlb% pocit. Je to dos divn. Ke_ hovor%me: VPane, chvlim `a, Ty si ma cel, deI chrnil; s Tvojou pomocou som sa neprevinil,X mme vo vnDtri hlb% pocit, 'e v ns je nieo hriene. Vn%mame, 'e hlboko vo vnDtri je nieo, o je hrienejie ne' previnenie. Je to Hriech, hriech s ve#k,m H. To je hriena prirodzenos#. Aj ke_ sme boli spasen% a mme pokoj s Bohom a jeden s druh,m, napriek tomu je v ns hriena prirodzenos. Toto je Hriech, o ktorom sa tak iroko pojednva v R%mskym 5, 6, 7 a 8. Hriech preb,va v mojom vnDtri. Nevrav%m o hriechoch, ale o Hriechu s ve#k,m H v jednotnom %sle. Nenvid%m to, o rob%m. Nie som to ja, kto to rob%, ale Hriech, ktor, vo mne preb,va. V mojom vnDtri je zl, ale mocn a 'iv vec naz,van Hriech. Ten ma mY'e zdola; mY'e ma porazi; mY'e spYsobi, 'e budem robi
104
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
veci, ktor nenvid%m. Je to 'iv prirodzenos; je to prirodzenos zlho. Na toto existuje obe ( obe za hriech. Jednho dIa som v novinch %tal o mu'ovi, ktor, vylDpil banku. Povedal som: VPane, _akujem Ti, 'e z Tvojho milosrdenstva a milosti som nikdy neurobil takD vec; nikdy som in,ch neolDpil.X Ale hlboko v mojom vnDtri bol pocit, 'e by som to nemal hovori, preto'e prve vo mne je kus lupistva. Pravda, nespchal som 1in lDpe'e, ale mm prirodzenos# lupia. Na jednej strane mY'em poveda: VPane, _akujem Ti, 'e v_aka Tvojej ochrane som nespchal in okrdania in,ch,X ale na druhej strane mus%m poveda: VPane, mm hrienu prirodzenos, lDpe'nD prirodzenos, ale Ty si moja obe za hriech. I ke_ som sa neprevinil navonok, mm vo vnDtri hrienu prirodzenos. Aj ke_ `a teraz nemus%m pou'i ako moju obe za previnenie, aj tak `a stle potrebujem ako moju obe za hriech.X Bratia a sestry, kedyko#vek my ako padl stvorenia prichdzame do styku s Pnov,m svedectvom, mus%me prinajmenom uplatni Krista ako obe za hriech. V P%sme vid%me, 'e deti Izraela museli obetova obe za hriech, aby sa mohli stretnD s Pnom. Nezle'% na tom, ak,mi dobr,mi sa c%tite by. Mus%te si uvedomi, 'e ke_'e ste stle v hrienej prirodzenosti, mus%te stle uplatIova Krista ako obe za hriech. Chvla Pnovi, 'e On je tie' naou pokojnou obeou. DeI za dIom a dokonca okamih za okamihom, ke_ z Neho mme pY'itok ako z naej obete za priestupky aj za hriechy, u'%vame Ho tie' ako pokojnD obe. Skrze Neho a v \om mme pokoj s Bohom a mme pokoj s naimi bratmi a sestrami. Kristus sm je na%m pokojom. Te%me sa z Neho ako nho pokoja s Bohom a ako pokoja s #u_mi. On je tak, sladk,, je tak, uspokojujDci; ka'd, z ns smie ma pY'itok z Neho v Bo'ej pr%tomnosti a tei sa z Neho spolone s Bohom. Toto je Kristus ako pokojn obe. Niekedy mus%me Krista uplatIova ako pr%davnD obe (ROH: VsuchDX; angl.: Vobe jedlaX ( pozn. prekl.). Potom, o sme Ho uplatIovali a zakDali ako obe za previnenia a obe za hriech, Ho budeme okam'ite uplatIova ako obe pr%davnD. Jednoducho sa te%me z Krista. Mme pY'itok z Jeho 'ivota na zemi ( 'e bol tak, dokonal,, tak, skvel,, tak, ist, a tak, duchovn,! Ako
AKO OBSADI` ZEM
105
z takho sa z Neho te%me. Hovor%me: VPane, ako sa z Teba te%m ako z pr%davnej obete Bohu.X Toto je spYsob, ako predklada Krista ako pr%davnD obe. Mnohokrt tie' mus%me Krista uplatni ako obe zpalnD. Mus%me poveda: V], Pane, uvedomujem si, ako si sa Dplne obetoval Bohu ako obe, aby si konal Jeho vY#u, aby si Ho uspokojil a aby si mal 'ivot absolDtne pre Boha. Te%m sa z Teba ako takho.X Tasto mme takDto skDsenos pri Pnovom stole. UplatIujeme Krista ako obe pr%davnD a zpalnD. Vid%me ten D'asn, 'ivot Pna, ke_ bol tu. Vid%me Ho, ke_ mal dvans rokov. Vid%me Ho ako tesra v chudobnej rodine v Nazarete. Vid%me, ako jednal, ke_ vyiel do svojej slu'by Bohu, ako sa sprval pred ostatn,mi a ako s nimi zaobchdzal tak lskavo, mierne, pokorne a svMto. UplatIujeme Ho ako n pY'itok, ako nau pr%davnD obe a ako nau zpalnD obe k Bo'ej spokojnosti. MY'eme Pnovi poveda: VTy si 'il na tejto zemi v,hradne pre Boha. Ty si zpaln obe. UplatIujem `a ako mYj pY'itok a Bo'iu spokojnos nielen tu pri Tvojom stole, ale i poas dIa. Niekedy veer, niekedy rno sa z Teba te%m ako z pr%davnej obeti a zpalnej obeti.X ], chvla Pnovi, 'e On je vetk,mi t,mito obeami, aby sme si Ho mohli u'%va a tei sa z Neho! T%m viac Krista, vy aj ja uplatIujeme, ako obe za prestDpenie, ako obe za hriech, ako pokojnD obe, ako pr%davnD obe a ako zpalnD obe, t,m viac c%time, 'e sme vo svMtostnku. T%m viac uplatIujeme Krista tak,mto spYsobom, t,m viac c%time, 'e sme v slvnej Bo'ej pr%tomnosti. Toto nie je len nuka, ale nieo skuton. D sa to dokza; d sa to pre'i. Ak nemme takto skDsenosti, nieo s nami nie je v poriadku. Teraz vid%te, ko#ko toho mus%me z Krista zakDa. Mus%me Ho pre'%va ako ve#kononho barnka, ako mannu, ako skalu, ako truhlu so svMtostnkom a ako obete ( za prestDpenie, za hriech, pokojnD, pr%davnD a zpalnD. Mus%me Krista zakDa a uplatIova ka'dD hodinu a ka'd, okamih tak,m spYsobom, aby sme boli spYsobil%, schopn% a posilnen% napredova a privlastni si vetko zahHIajDceho Krista. Nestane sa, 'e by sme tDto zem z%skali nhle alebo okam'ite. Je to postupn, proces.
106
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Najprv sa z Krista mus%me tei ako z barnka; potom Ho mus%me vychutnva ako mannu, ako skalu, ako truhlu so stnkom; a potom deI za dIom a okamih za okamihom z Neho mus%me ma pY'itok ako z rYznych druhov obet%. Potom budeme spYsobil% a dospel%, aby sme z%skali vlastn%ctvo tejto vetko zahHIajDcej zeme. Ale treba nm %s _alej. KAZSTVO
V prvej asti knihy Leviticus je nm ihne_ po obetiach predstaven kIazstvo. Qron a jeho synovia boli vetci ozdoben% a uspYsoben%, aby slD'ili Bohu ako kIazi. Toto mus%me ma; mus%me ma Krista ako nho Qrona, Krista ako nho ve#kIaza, a my vetci mus%me by Jeho synovia, kIazi, ktor% slD'ia Pnovi. To je _alia vec, z ktorej by sme sa mali tei, _alia vec, ktorD by sme mali zakDa a uplatIova. Ke_ prichdzate na stretnutie aby ste vychutnvali Pna, slD'ite, ste funkn,mi, posluhujete? Sn_ odpoviete: VBrat, ja nie som slu'obn%k; ja neslD'im. Vy ste slu'obn%k.X Ale ak mi poviete, 'e nie ste slu'obn%k, tak ja vm poviem, 'e n%m nie som ani ja. Ja som to, o ste vy. Vy ste brat a ja som tie' brat. Ale, bratia a sestry, mus%te si uvedomi, 'e mus%te posluhova. My vetci mus%me posluhova. Ako mte posluhova? Vy to viete. Ak ste Dprimn% a vern% Pnovi, budete vedie, ako mte posluhova. Ste kIazom. Ak neslD'ite ako kIazi, nemY'ete si nikdy privlastni vetko zahHIajDceho Krista. Ak chcete vstDpi do tej dobrej zeme, mus%te by kIazom. Medzi Pnov,mi demi mus% by kIazstvo prv, ne' budD mYc vstDpi do zeme. Mo'no poviete, 'e mnoho det% Izraela nebolo kIazmi. Ale predsa si uvedomujete, 'e vetci mali z kIazstva D'itok. V ka'dom pr%pade medzi nimi bolo kIazstvo a mus% by aj medzi nami. Kto je kIazom? Pros%m, nemyslite si, 'e kIazi medzi Bo'%mi demi sD takzvan% slu'obn%ci, pastori, kazatelia at_. Obvam sa, 'e mnoh% z nich nie sD skuton,mi kIazmi. Kto sD dnen% kIazi? SD to t%, o 'ijD v Kristovi a Kristom, aby prejavovali Krista. Nezle'% na tom, o rob%te alebo ak je vae zamestnanie. MY'ete by uite#om v kole, podnikate#om, lekrom, zdravotnou sestrou,
AKO OBSADI` ZEM
107
tudentom i 'enou v domcnosti. Podstatnou a zkladnou vecou je, 'e 'ijete v Kristovi, chod%te v Kristovi, vychutnvate Krista, zakDate Krista a uvdzate Krista do celho svojho 'ivota. To z vs rob% kIaza. Zamyslite sa nad synmi Qronov,mi, ke_ ich priviedli k Moj'iovi. To Moj'i urobil? Zlo'il ich aty a obliekol im kIazsk rDcha. To sD kIazsk rDcha? SD prejavom Krista. Kristus, ktor, sa na vs prejavuje, je kIazsk rDcho. Krista predstavuje to, o kIazi jedia, predstavuje Ho to, o si obliekajD, a predstavuje Ho cel ich 'itie. Aby ste boli kIazom, mus%te 'i v Kristovi a slD'i s Kristom. Ke_ u%te v kole, u%te v Kristovi; ke_ podnikte, podnikte v Kristovi; ke_ sa starte o domcnos, rob%te to v Kristovi. Ste v kIazskom rDchu. Nedvno k nm zo vzdialenho mesta prila jedna sestra. Poslala nm telegram, na ktorom bol as jej pr%letu a %slo letu, ale nikto z ns ju nepoznal ani sa s Iou predt,m nestretol. Aby bola situcia ete komplikovanejia, bola dovolenkov sez+na a letisko bolo pln turistov. Bratia si robili ve#k starosti a vraveli mi: VBrat, ako budeme mYc tD sestru pozna? Ako pozn ona ns?X VBu_te pokojn%,X povedal som, VbudD tam nejak znamenia; spoznme ju.X Ke_ lietadlo pristlo a cestujDci zaali vystupova, akali sme pri vchode. Prelo okolo nieko#ko dm a ete nieko#ko _al%ch. Ke_ sme sledovali, ako popri ns prechdzajD, vravel som jednmu z bratov: VTo nie je ona. To tie' nie je ona. Ani t nie. Nie^ Nie^X Potom prichdzala _alia 'ena a ja som tomu bratovi povedal: VTo je ona; to mus% by ona. Cho_ a oslov ju.X A prve ona sa na ns usmiala. Bola to t prav. Poznal som ju pod#a jej VkIazskho rDchaX. Asi pred tridsiatimi rokmi pricestovala do severnej T%ny na lodi zo Zanghaja in sestra. Lo_ nemohla zatiahnu k m+lu a tak na breh host% prev'alo mnoho mal,ch lnov. Bolo tam ve#a pr%buzn,ch a znmych a vykrikovali a v%tali toho a tamtoho. My vak sme tD sestru nikdy predt,m nevideli; nepoznali sme ju. D%vali sme sa na tDto a na tamtD. Pozorovali a preh#advali sme ka'd, ln, ktor, priplval, ale nikde sme tD sestru nezbadali. Nakoniec priiel _al% ln, ktor, viezol 'enu, a ke_ sa dostala na doh#ad, vetci sme povedali, 'e to je ona. Mali sme pravdu. Ako sme to mohli poveda? Jednoducho urit,m druhom prejavu.
108
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
NemY'em vysvetli tie znamenia, ale dok'em si ich uvedomi, mY'em ich vn%ma. Je ve#a podobn,ch pr%behov. Ak ste kIazom, je na vs nieo, o nie je obvykl; mte zrete#n a odlin rysy. Ste vystrojen% Kristom, ste ozdoben% Kristom; Kristus je vae rDcho. Mus%te Krista pre'%va tak,mto spYsobom; potom budete kIazom. Tohoko#vek sa dotknete, dotknete sa toho s Kristom; oko#vek urob%te, budete to robi s Kristom. Budete prejavova Krista. Ak ste sestra a cel, deI sa dot,kate Krista, pomyslite, ako mnoho budete mYc poslD'i Pnovi. Budete #u_om pomha pozna Krista; budete posluhova Kristom vaej rodine. Ke_ pr%dete na stretnutie, budete schopn poslD'i mnoh,mi vecami. Ti upratujete alebo zora_ujete stoliky alebo k#a%te s dvoma alebo troma in,mi sestrami, aby ste sa modlili za stretnutie, to vetko je posluhovanie, slu'ba naplnen v Kristovi, s Kristom, a Kristom. Mo'no budete pripravova nejak jedlo pre host%, ktor% pr%du na zvltne stretnutie. To je tie' slu'ba, ktor mus% by pln Ducha. V Skutkoch sa p%e, 'e t%, ktor% slD'ili pri stoloch, museli by pln% Ducha. Nie je to #ahk vec zvldnu pr%pravu jedla. Je to vynikajDca pr%le'itos uplatni Krista a prisluhova Krista. Je tu mnoho prisluhovan% kIaza, ktor je potrebn naplni. MY'ete pr%s a posadi sa na stretnut%, a hoci sa nebudete otvorene prejavova, mY'ete ma v ka'dom okamihu mocn a pYsobiv prisluhovanie. V rokoch 1946 a' 1948 som vMinu posolstiev prednal v Zanghaji. MY'em vm poveda, 'e kedyko#vek som kzal, sedeli tam niektor% bratia a sestry ( a nebolo ich mlo, sn_ sto alebo dvesto ( sedeli tam a posluhovali. prisluhovali duchom ( modlitebn,m duchom, a prij%majDcim duchom. Sedeli tam, aby zo mIa svoj%m duchom vyahovali moje posolstvo. To bolo ich prisluhovanie a bolo nanajv, Dinn a hodnotn. Na tom mieste boli natesnan stovky #ud%, ale t%to boli moji pomocn%ci, oni ma podporovali. Boli so mnou tak zjednoten%. Bez nich by som nemohol prisluhova tak,m 'iv,m a uvo#nen,m spYsobom. Raz sme usporiadali nieko#ko zvltnych stretnut%, aby sme kzali evanjelium neveriacim. Vetci bratia a sestry pova'ovali za najlepie vyhradi sedadl pre svojich nespasen,ch priate#ov;
AKO OBSADI` ZEM
109
a tak sa stiahli do inej miestnosti. Tak'e cel sla bola naplnen neveriacimi, zvl vpredu. Ke_ som vstal, aby som prisluhoval, rozhliadol som sa a za'il som skuton, ok. Ani jeden pomocn%k, ani jeden podporovate#. Musel som bojova ten zpas Dplne sm. Vha vetk,ch t,ch neveriacich, synov diabla, bola nesmierne a'k. Boli natlaen% okolo mIa a proti mne sa t,ili ich hriechy. Na druh, deI som bratom a sestrm povedal: VNie, nie, toto nesmiete nikdy urobi! AspoI dvesto z vs mus% zosta tu a podporova ma. NemY'em bojova so stovkami #ud% sm. Mus%te sa vrti. Mus%te sedie so vetk,mi t,mi #u_mi, aby ste sa tu modlili a prij%mali.X Ak neohrozenos a autorita existuje s tak,m podporujDcim duchom! Ka'd, je premo'en, ( nie mnou, ale Telom, kIazstvom. Na deI Letn%c sa Peter nepostavil sm, ale stl s jedenstimi. Pozrite sa na jeho smelos. Pozrite sa na jeho autoritu. Pozrite sa na mocn v,sledky. Jeden rok sme mali na Taiwane ve#kD konferenciu s viac ne' dvoma tis%ckami Dastn%kov. Ke_ som na to myslel, bolo to pre mIa ve#k bremeno. Ve#mi ma to a'ilo. Povedal som star%m: VVy vetci mus%te %s so mnou na p+dium.X A tak ke_ sme sa zhroma'dili, vetci vyli na p+dium a ke_ som stl a kzal, znelo tam: VAmen! Amen!X Podporovali ma a pomhali mi. Mal som mnoho smelosti a premohlo to celD kongregciu. Takouto atmosfrou sa vzbudzuje bzeI a lska voi Pnovi. Toto je prisluhovanie. Bratia a sestry, nikdy neoklameme nepriate#a, nikdy neoklameme nae svedomie a nikdy neoklameme Pna. Keby t% star% na p+diu neboli kIazmi, keby to boli svetsk% #udia, bolo by pre nich nemo'n, aby vraveli VAmenX tak,m spYsobom. Nemali by pokoj vo svojom svedom%. Mohli by vravie VAmenX tlmene a slabo, ale to nem zmysel; nie je v tom 'iadna podpora. Ale oni v Kristovi slD'ili Pnovi; oni 'ili v Kristovi, s Kristom a Kristom. Preto mali ve#kD smelos. Ke_ nastala pr%le'itos, 'e brat musel prisluhova, mohli poveda: VPo_me s n%m na p+dium ako armda.X NeslD'il len jeden brat, ale t%m, armda. Ke_ hovoril, oni vetci siln,m duchom vraveli VAmenX a zahIali nepriate#a pre. Pre nepriate#a tam nebolo miesto a cel stretnutie s celou kongregciou bolo premo'en a zaujat
110
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Pnom. Ak ste mali takDto skDsenos alebo ste boli na takom stretnut%, mY'ete dosvedi, 'e je to skuton. Bratia a sestry, toto je skuton prisluhovanie. Vetko zvis% na tom, nako#ko 'ijete v Kristovi, chod%te v Kristovi a prij%mate Krista ako vau potravu, v odev a vae vetko. Teraz sme dokonili Leviticus. Ko#ko vec% z Krista mus%me zakDa! Ak, bohat,, ak, je D'asne bohat,! Mus%me Ho zakDa viac a viac. Teraz mme nielen truhlu so svMtostnkom, ale obete a kIazstvo. Sme omnoho spYsobilej% vstDpi do zeme, ale nesmieme by pyn%. Mus%me vetky tieto veci praktizova deI za dIom a pre'%va ich v skutonosti. T,m, 'e sa z Krista budeme tei ako z barnka, ve#kononej slvnosti, ka'dodennej manny, skaly so 'ivou vodou, truhly so stnkom, rYznymi obeami a vetk,m zariaden%m a zsobami skutonho kIazstva, sme spYsobil% vstDpi do dobrej zeme.
JEDENQSTA KAPITOLA
AKO OBSADI ZEM III. PRINCPY VEDENIA Biblick texty: Ex 40,36-38; Lv 8,7-8.10-12.30; 20,26; 26,46
SkYr ne' pYjdeme do knihy Numeri, mus%me vidie ete nieo v knihch Exodus a Leviticus. Videli sme, 'e spYsob, ako vstDpi do dobrej zeme je to, 'e Krista budeme krok za krokom vychutnva v oraz vMej miere, ponDc ve#konon,m barnkom. Ale v naej skDsenosti je nieo, o je pre ns ete 'ivotne dYle'itejie: sD to princ%py vedenia a prvky vedenia. Videli sme, 'e privlastni si dobrD zem, vstDpi do Kristovej veobsa'nosti nemY'e jednotlivec, ale iba spoloenstvo #ud%. To je pomerne jasn. Ale mus%me si uvedomi, 'e zvl pri spoloenstve #ud% existuje potreba urit,ch princ%pov vedenia. Mus% existova poriadok. V sDhrnnom tele sa veci musia usporiada. Ak nebudD existova princ%py vedenia, bude vldnu zmMtok a neporiadok. ZmMtok a neporiadok sD pr%buzn% nepriate#a. Ke_ nemme poriadok, kaz% ns to a pripja k Satanovi a preto je nemo'n, aby sme vstDpili do dobrej zeme. Aby sa medzi Pnov,mi demi zachoval poriadok, musia existova nejak princ%py vedenia, prvky vedenia. V t,chto dvoch knihch, Exodus a Leviticus, vid%me nielen rYzne veci, pri ktor,ch sa mY'eme z Krista tei, ale tie' princ%py vedenia, ktor Boh medzi svojimi demi ustanovil. ExistujD najmenej tri dYle'it a vitlne faktory alebo princ%py vedenia. HOSPODINOVA PRTOMNOS
Prv,m princ%pom je Hospodinova pr%tomnos v oblakovom a ohnivom stepe. Nevrav%m len oblakov, a ohniv, step, ale
112
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Hospodinova pr%tomnos# v oblakovom stepe a ohnivom stepe. Hospodinova pr%tomnos v t,chto stepoch je prv,m princ%pom vedenia. Tento faktor sa t,ka zhroma'_ovania a innosti alebo tiahnutia Pnovho #udu. Kedy, ako a kam m Hospodinov #ud tiahnu a jedna, zle'% na Hospodinovej pr%tomnosti, ktor bola #udu zjaven v oblakovom a ohnivom stepe. In,mi slovami, ke_ chceme %s _alej a privlastni si zem, mus%me tak uini s Hospodinovou pr%tomnosou. Ak ide Hospodinova pr%tomnos s nami, mY'eme do zeme vstDpi a ma z nej pY'itok. PamMtte si, ako Hospodin s#Dbil Moj'iovi: VMoja pr%tomnos pYjde s tebou a dm ti odpoinutieX (Ex 33,14; pod#a angl. prekl., ROH: Moja tvr^). To znamen, 'e On chce svojou pr%tomnosou prives #ud k tomu, aby obsadil zem. A tak Moj'i Hospodinovi povedal: VAk by nemala %s pred nami tvoja tvr, nevyvdzaj ns hore odtia#to.X Moj'i sa do'adoval, 'e s nimi mus% %s Hospodinova pr%tomnos; inak by neiel. VMoja pr%tomnos pYjde s tebou.X Toto je pomerne zvltne slovo. Pr%tomnos# pYjde. To neznamen, 'e On pYjde. Poveda, 'e On pjde, je jedna vec, Jeho pr%tomnos# pjde, je druh vec. Uvedomujete si ten rozdiel? Dovo#te mi znzorni to na pr%behu. Raz sme li na urit miesto asi tyria alebo piati, ktor% sme spolone slD'ili Pnovi. Vetci sme cestovali spolu. Jeden brat s nami vtedy nebol zadobre; nemal vak na v,ber a musel %s. Vetci sme cestovali t,m ist,m vlakom: vetci okrem toho brata sme sedeli vo vag+ne %slo jeden a on sm sedel vo vag+ne %slo dva. Ziel s nami, ale jeho pr%tomnos s nami nela. Vydal sa na cestu s nami, cestoval s nami a priiel s nami, ale jeho pr%tomnos s nami nebola. Ke_ ns bratia prili priv%ta, bol tam a poas celej naej nvtevy tam bol. On bol s nami, ale jeho pr%tomnos nie. Bolo to naozaj divn. Bratia a sestry, asto s vami Pn pYjde, ale bez svojej pr%tomnosti. Pn vm naozaj pomY'e, ale bu_te si ist%, 'e mnohokrt z vs nem rados. Prijmete Jeho pomoc, ale strat%te Jeho pr%tomnos. Dovedie vs do cie#a a po'ehn vm, ale celD cestu nebudete c%ti jeho pr%tomnos. On s vami pYjde, ale Jeho pr%tomnos# nie. To nie je te+ria, ale naa 'ivotn skDsenos! Mnohokrt
AKO OBSADI` ZEM
113
v minulosti, ke_ som Pnovi slD'il, som si uvedomoval Jeho pomoc. Pn je zaviazan, t,m, aby mi pomohol; mus% mi pomYc kvYli sebe. Ale mY'em vm poveda, 'e mnohokrt so mnou nebola Pnova pr%tomnos jednoducho preto, 'e zo mIa nemal rados. On musel %s so mnou no nebol astn,. Ja som sedel v prvom vag+ne a On sedel v druhom. Iiel spolu so mnou, ale odoprel mi svoju pr%tomnos, aby som sa dozvedel o Jeho nespokojnosti. Pred nieko#k,mi rokmi so mnou hovorila mlad sestra o svojej svadbe. Povedala: VBrat, c%tim, 'e je Pnova vY#a, aby som sa zasnDbila jednmu mu'ovi. Pn mi skutone v tejto veci pomohol; a tak k uritmu dtumu oznmime nae zasnDbenie.X Nieo som o tej situcii vedel, a tak som tej sestre povedal: VBezpochyby ti Pn pomohol ( ver%m tomu, o vrav%. Ale m z Teba Pn v tejto veci rados? Je s tebou Pnova pr%tomnos, ke_ o t,ch zsnubch rozm,#a?X V], brat,X odpovedala, Vpravdu povediac, viem, 'e Pn zo mIa nem rados. Viem to! Na jednej strane mi pomohol, ale na druhej strane viem, 'e zo mIa nem rados.X VAko to vie?X sp,tal som sa. Jej odpove_ je nanajv, v,znamn: VKedyko#vek o tom prem,#am, vn%mam, 'e som stratila Jeho pr%tomnos.X Toto je vynikajDca ilustrcia. Pn jej pomohol, ale odoprel svoju pr%tomnos. Bratia a sestry, mus% vm to by jasn. Nikdy si nemyslite, 'e ke_ vm Boh pomha, to sta%. Nie, nie! Z_aleka nie! Mus%me ma Hospodinovu pr%tomnos. Mus%me sa naui modli: VPane, ak by so mnou nemala by Tvoja pr%tomnos, zostanem tu s Tebou. Ak nepYjde Tvoja pr%tomnos so mnou, nepYjdem ani ja. Nebudem sa riadi Tvojou pomocou, ale Tvojou pr%tomnosou.X Mus%me %s ete _alej a modli sa: V], Pane, ja nechcem Tvoju pomoc, ale chcem Tvoju pr%tomnos. Pane, ja mus%m ma Tvoju pr%tomnos. MY'em fungova bez Tvojej pomoci, ale nemY'em ni robi bez Tvojej pr%tomnosti.X Dok'ete toto poveda Pnovi? Prichdza za mnou mnoho bratov a sestier a vravia: VBrat, Pn mi naozaj pomohol!X V'dy mm tD'bu sa ich sp,ta: Vn%mali ste Hospodinovu pr%tomnos? Dostali ste Jeho pomoc, ale c%tili ste Jeho pr%tomnos?X Mnoh,m sa od Pna dostva pomoci, ale mlokto m Bo'iu pr%tomnos. SDasou vedenia nie je Jeho pomoc, ale Jeho pr%tomnos.
114
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Niektor% kresansk% pracovn%ci mi vravia: VBrat, i si neuvedomujete, 'e nm Pn pomohol? Never%te, 'e nm Pn po'ehnal?X VBezpochyby,X odpovedm, VPn vm pomohol a po'ehnal, ale st%me sa na chv%#u pred Pnom.X Po chv%li som sa sp,tal: VBrat, c%tite hlboko v sebe, 'e je s vami Pnova pr%tomnos? Viem, 'e ste pre Pna nieo urobili; viem, 'e vm Pn pomohol a po'ehnal. Ale chcel by som vedie, i vo vaom najvnDtornejom vnDtri c%tite, 'e je s vami Pnova pr%tomnos. Vn%mate v'dy Jeho tvr, ako sa na vs usmeje, a vstDpi do vs samotn, Pnov Dsmev? Mte toto?X Toto sD krehk a srdce spytujDce slov. VMina #ud%, ktor% sD Bo'%mi slu'obn%kmi nemY'u klama; musia poveda pravdu. Nakoniec tak% bratia povedia: VMus%m vm poveda, 'e na nejakD dobu som stratil svoje spoloenstvo s Pnom.X Potom som sa sp,tal: VBrat, ako je to? Ste veden, Bo'ou pomocou alebo Jeho pr%tomnosou? Vedie vs Jeho po'ehnanie alebo Jeho Dsmev?X Bratia a sestry, i ke_ to b,va so slzami v oiach, mus%me deI za dIom vravie: VPane, neuspokoj% ma ni in, ne' Tvoja usmieta pr%tomnos. Nechcem ni in, ne' Dsmev Tvojej slvnej tvre. K,m mm toto, nestarm sa, i pad nebo alebo sa rozpad zem. Cel, svet mY'e povsta proti mne, ale k,m mm Tvoj Dsmev, mY'em `a chvli a vetko je dobr.X Pn povedal: VMoja pr%tomnos# pYjde s vami.X Ak, poklad! Hospodinova pr%tomnos, Jeho Dsmev je princ%p vedenia. Mus%me ma bzeI, aby sme od Pna nieo neprijali a pritom stratili Jeho pr%tomnos. Je to skutone stran vec. Sm Pn vm mY'e nieo da, a prve to vs oberie o Jeho pr%tomnos. PomY'e vm, po'ehn vm, a aj tak vs t ist pomoc a po'ehnanie mY'u dr'a mimo Jeho pr%tomnosti. Mus%me sa naui by dr'an%, ovldan%, riaden% a veden% jednoducho Hospodinovou pr%tomnosou. Mus%me Pnovi poveda, 'e nechceme ni in, ne' Jeho bezprostrednD pr%tomnos. Nechceme ma Jeho pr%tomnos z druhej ruky. Bu_te si ist%, 'e mnohokrt mte Pnovu pr%tomnos z druhej ruky; nie je to z prvej ruky, nie je to bezprostredne. Sna'te sa by veden% bezprostrednou Pnovou pr%tomnosou, pritomnosou z prvej ruky. Toto nie je iba po'iadavka a predpoklad, ale je to pre vs aj
AKO OBSADI` ZEM
115
moc napredova a obsadi zem. Pr%tomnos Pna z prvej ruky vs posiln% mocou k z%skaniu plnosti a veobsa'nosti Krista. ], ak sila, ak moc je v bezprostrednej Pnovej pr%tomnosti! Toto iste nie je len vec nuky, ale naej najvnDtornejej skDsenosti. VMoja pr%tomnos pYjde s tebou.X Pn je tak, D'asn,, tak, slvny a tak, tajupln,! Ale ak,m spYsobom nm ukazuje svoju pr%tomnos? Ako si tDto pr%tomnos uvedomujeme? V dvnych dobch bola Jeho pr%tomnos vo dne v oblaku a v noci v ohni, v oblakovom stepe a ohnivom stepe. Poas dIa, ke_ slnko svietilo, bol tam oblak; v temnote noci tam bol oheI. Pnova pr%tomnos, ako ju zjavil svojim deom, bol oblak vo dne a oheI v noci. To tieto dve veci, oblak a oheI, znamenajD? Nieko#ko miest v P%sme ukazuje, 'e oblak je symbolom Ducha. SvMt, Duch je v naej skDsenosti niekedy celkom ako oblak. Pnova pr%tomnos je v Duchu. Mnohokrt vieme, 'e s nami je Pnova pr%tomnos. Ako to vieme? Preto'e si ju uvedomujeme v Duchu. Ver%m, 'e vMina z ns s t,m u' mala nejak skDsenosti. ZakDsili sme Pnovu pr%tomnos v Duchu. Je to skutone tajupln. Ak sa sp,tate, ako mY'em pr%tomnos Pna v Duchu pre'%va, mY'em odpoveda len to#ko, 'e ju zakDam, 'e si ju uvedomujem. Pn je v Duchu a Jeho pr%tomnos si uvedomujem v Duchu. Skutonos je v Duchu. Niekedy ( a mY'e to by kvYli naej slabosti alebo preto, 'e Pn c%ti, 'e potrebujeme povzbudenie a upevnenie ( nm Pn dva urit porozumenie a dokonca pocit, 'e Duch je skutone ako oblak. V roku 1935 som dval posolstvo o vyliat% SvMtho Ducha. Uprostred tohto preslovu som nhle vn%mal, ako ma obklopuje oblak. Pripadalo mi to, akoby som bol v oblaku. Stretnutie okam'ite nabralo konkrtny smer a slov, ktor plynuli z mojich Dst, boli ako tok 'ivej vody. Cel kongregcia bola udiven. Ke_ mte takD skDsenos, nemus%te vravie ni svojou mys#ou. Slov plynD z Ducha. To je Pnova pr%tomnos v oblakovom stepe. Takto ju mY'ete vn%ma. Prichdza ako urit vedenie alebo povzbudenie. Ste pre Pna nie%m oba'en% a Pn vm d takto povzbudenie, aby ste v Duchu mohli vn%ma Jeho pr%tomnos. Avak toto je pecilnym z'itkom, ktor, mY'e poskytnD Pn. DeI za dIom mY'eme
116
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
zakDa Pnovu pr%tomnos v Duchu normlnym a be'n,m spYsobom. Ak, je v,znam stepu ohIa? OheI potrebujeme v noci, ke_ je tma. Ale v,znam je rovnak, ako pri oblaku. Oblak je oheI a oheI je oblak. Ke_ svieti slnko, Pnova pr%tomnos vyzer ako oblak; ke_ prichdza tma, berie na seba podobu ohIa. Je to t ist vec s rYznym zovIajkom. To teda oheI predstavuje? Predstavuje Slovo. Oblak je Duch a oheI je Slovo. Ke_ svieti slnko, ste ve#mi jasne v Duchu; mY'ete oblak #ahko nasledova. Ale ve#akrt je to ako v noci a vy ste v tme. NemY'ete dYverova svojmu duchu, preto'e v duch je ve#mi zmMten,. V tak,ch situcich mus%te dYverova Slovu. Slovo je ako oheI, ktor, hor%, 'iari a osvecuje. alm 119,105 hovor%: VSviecou mojej nohe je Tvoje slovo, svetlom mYjmu chodn%ku.X Ke_ je obloha ist a vetko je jasn, je oblak postaujDci. Ale ke_ temnota pohlt% oblohu, nemY'ete rozl%i, o je oblak a o nie; mus%te %s za ohIom. Niekedy je vaa obloha, v deI, ve#mi ist a slnen, svit je jasn, a siln,. MY'ete neomylne vidie cestu, ktorou sa Duch uber, a pod#a toho Ho nasledova. Ale astejie ste v tme a v noci. Vera bolo tak jasno, ale dnes sa ve#mi zotmelo; ste zmMten%. Ale nerobte si starosti ( mte Slovo. Nasledujte Slovo. Slovo je oheI, horiaci oheI a jasn svetlo. Za t,mto svetlom mY'ete %s, ke_ ste v tme, lebo Pnova pr%tomnos je v ohni. Ve#akrt mi bratia povedali: VBrat, teraz som v tme.X VChvla Pnovi,X odpovedm. VToto je pre vs ten sprvny as, aby ste si vzali Slovo. Keby ste neboli v tme, nebola by tu pr%le'itos zakDa Pna v Slove. Jednoducho si vezmite Jeho Slovo.X Ak dobr je Krista zakDa v Jeho Slove, ke_ sme v tme. Pnova pr%tomnos je v'dy v t,chto dvoch veciach: bu_ v Duchu alebo v Slove. Ke_ mte jasno, mY'ete si uvedomi, 'e On je v Duchu. Ke_ ste v tme, mY'ete Ho vidie v Slove. V'dy je v tejto dvojici: v Duchu a v Slove. Mte dnes jasno? Chvla Pnovi! Budete Pna vn%ma v Duchu. Ste v tme? Tie' Ho mY'ete chvli, lebo Ho mY'ete vidie v Jeho Slove. Niekedy sme v slnenom dni a niekedy sme v tmavej noci. Ale nemus%me si robi starosti. Vo dne, ke_ je jasno, mme Ducha ako oblak;
AKO OBSADI` ZEM
117
v noci, ke_ je tma, mme Slovo ako oheI. MY'eme nasledova Pna pod#a Jeho pr%tomnosti v Duchu a v Slove. KAZSTVO S URM A TUMM
Druh,m princ%pom vedenia je kIazstvo pod pomazan%m a s kameImi ur%m a tum%m. To je kIazstvo? Je to D'asn a slvna vec. KIazstvo zahHIa spoloenstvo s Pnom a 'ivot a slu'bu v Jeho pr%tomnosti. KIazstvo je skupina #ud%, ktor% sD v neustlom spoloenstve s Pnom. SD v neustlom bl%zkom kontakte s Pnom a slD'ia v Jeho pr%tomnosti. T,mto spYsobom 'ijD, chodia a robia vetky veci. Ke_ mme spoloenstvo s Pnom, ke_ sme s N%m v bl%zkom kontakte ka'd, deI a ka'd, okamih a ke_ v tomto 'ivom spoloenstve 'ijeme, slD'ime a konme, potom sme kIazstvom. Ak kIazstvo strat%me, strcame jeden z princ%pov vedenia. Tento princ%p vedenia nie je uren, priamo k vedeniu, ale k rozsudzovaniu. K vedeniu je Pnova pr%tomnos v oblakovom a ohnivom stepe, zatia# o kIazstvo v pomazan% s ur%m a tum%m je k rozsudzovaniu. Znzornime si to. Predpokladajme, 'e dvaja bratia sa spolu hdajD a bojujD jeden s druh,m. To urob%me? Sme Pnov,mi demi, sme Pnov #ud, avak medzi nami existuje nieo takhoto druhu. Ako tento problm mY'eme vyriei? Ako mY'eme dospie k sprvnemu Dsudku. Zvolme stretnutie, aby sme vec rozhodli hlasovan%m? Iste'e nie. Vetky tak problmy mY'e vyriei iba kIazstvo. Vy'adujD si skupinu Pnov,ch det%, ktor sD s Pnom v'dy v spoloenstve, ktor mu slD'ia v Jeho pr%tomnosti a ktor sD neustle pred N%m, bez oh#adu na to, kde sD alebo o robia. Tak skupina je pomazan SvMt,m Duchom a m ur%m a tum%m. MY'u teda od Pna dosta rozsudok, rozhodnutie. S kIazstvom a pomocou ur%m a tum%m budD schopn% rozsDdi a rozhodnD akDko#vek vec, ktor sa mY'e vyskytnD. KIazstvo zahHIa tri veci: bl%zky kontakt i spoloenstvo s Pnom, pomazanie SvMtho Ducha a ur%m a tum%m. O tom poslednom, o ur%m a tum%m, mY'eme teraz hovori len strune. Ur%m znamen v hebrejine svetlo a tum%m znamen dokonalos alebo Dplnos. Asi pred tridsiatimi rokmi som %tal lnok od
118
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
hebrejskho pisate#a, v ktorom sa hovorilo, 'e tum%m je vzcny kameI, na ktorom sD vyryt tyri p%smen hebrejskej abecedy. Na nprsn%ku najvyieho kIaza boli men dvanstich kmeIov Izraela vytesan do dvanstich kameIov. Men t,chto dvanstich kmeIov obsahujD iba osemns z dvadsiatich dvoch znakov hebrejskej abecedy. Na nprsn%ku najvyieho kIaza teda ch,bali tyri p%smen. Tieto tyri p%smen boli vak vyryt na tum%m, a ke_ sa tento kameI vlo'il do nprsn%ka, nastala dokonalos a Dplnos. Potom tu bolo vetk,ch dvadsadva p%smen. Boli tam vetky p%smen hebrejskej abecedy. Calej bolo povedan, 'e ur%m je kameI, ktor, sa dval do nprsn%ka, aby dval svetlo. Odtia# mme v,znam ur%m a tum%m: svetlo a dokonalos. Ako sa teda ur%m a tum%m pou'%vali? Ke_ medzi demi Izraela vznikol nejak, problm alebo otzka, najvy% kIaz priniesol vec pred Hospodina, aby dostal odpove_ pomocou nprsn%ka. Hebrejsk, autor v tom lnku vrav%, 'e ke_ najvy% kIaz iel pred Hospodina, niektor kamene na nprsn%ku s pr%slun,mi p%smenami za'iarili; inokedy 'iarili in kamene s p%smenami. Najvy% kIaz vzal vetky p%smen z rYznych kameIov pod#a toho, ako 'iarili, a tak zostavil slov a potom vety. Nakoniec obdr'al od Hospodina Dpln posolstvo alebo rozsudok. Tlnok hovor%, 'e tak,mto spYsobom bol spomedzi vetk,ch det% Izraela oznaen, za svoj hriech Achan (Jz 7). Ak, je teda princ%p vedenia Pnovho #udu v rieen% jeho problmov? Je n%m to, 'e medzi nimi m by kIazstvo, ktor vetky Pnove deti nesie na prsiach pred Pna. KIazstvo ich mus% v lske uvdza do Pnovej pr%tomnosti a pre%ta ich tam ako p%smen. A tak sa kIazstvo so svetlom P%sma dozvie Pnovu vY#u a z%ska od Neho nejak slovo oh#adne situcie Jeho det%. Teraz mme odpove_, o sa t,ka bratov, ktor% sa jeden s druh,m hdajD. MY'eme im poveda: VBratia, ut%te sa na chv%#u. PYjdeme k Pnovi.X Prinesieme tento problm k Pnovi a pre%tame t,chto bratov v Jeho pr%tomnosti vo svetle P%siem. Toto je uplatIovanie kIazstva s nprsn%kom s ur%m a tum%m. T,mto mY'eme z%ska p%smen, slov a posolstvo od Pna oh#adom toho, ak rozhodnutia sa v danej veci musia urobi.
AKO OBSADI` ZEM
119
Viete, ako apotolovia nap%sali svoje listy? Bolo to presne t,mto spYsobom. Pavlov prv, list Korinanom je dobr,m pr%kladom. Pavol bol postaven, pred mnoh problmy v tejto cirkvi: problm stran%ctva, kzne, man'elstva, nuky o vzkriesen% at_. Boli tam problmy takmer ka'dho druhu. To urobil? Priniesol vetky problmy a vetk,ch bratov a sestry v tejto cirkvi vo svojom srdci k Pnovi a v pr%tomnosti Pna ich pre%tal vo svetle P%siem. Nie je to pravda? Ke_ ich pre%tal vo svetle Slova, uvedomil si podstatu situcie a odpove_. Z%skal od Pna rozsudok a rozhodnutie, a tak nap%sal prv, list Korintsk,m. A o ostatn listy? Vetky knihy, ktor apotolovia nap%sali, vznikli takto. Nebolo to tak, 'e by apotolovia sedeli vo svojich izbch, %tali, uva'ovali a p%sali. Nie. V'dy bola medzi Pnov,mi demi nejak situcia, ktor vy'adovala odpove_, slovo od Pna. Apotolovia potom ako kIazi konajDci svoje kIa'sk prisluhovanie prinali tieto problmy so vetk,mi Pnov,mi demi do Bo'ej pr%tomnosti. Ztudovali problm v Jeho pr%tomnosti a %tali jednho veriaceho za druh,m vo svetle Pnov,ch slov. Tak sa im dostalo svetla; dostali slov, vety a mylienky od Pna. Potom nap%sali listy, ktor,mi svMt,m oznamovali Pnov Dmysel. Toto je jeden z princ%pov vedenia. Prv,m riadiacim princ%pom je Hospodinova pr%tomnos v oblakovom a ohnivom stepe a druh,m je kIazstvo pod pomazan%m a s t,mito dvoma zvltnymi vecami: ur%m a tum%m. Bratia a sestry, o mm robi, ke_ za mnou pr%dete a hovor%te mi o nejakom problme s ostatn,mi? Mal by som uplatni svojho ducha a privies vs a ostatn,ch k Pnovi. S lskou by som si mal vs a ostatn,ch bratov i sestry polo'i na srdce, toti' na svoju hru_. Mal by som vs vetk,ch prinies pred Pna a poveda: VPane, tu sD niektor% drah% svMt%. Osvie ich. Daj mi tvoje svetlo.X Mal by som vs pre%ta. Mal by som pre%ta vae myslenie a em+cie. Mal by som pre%ta vae mylienky, mot%vy a vae konanie. Mal by som pre%ta v problm a mnoho vec%, ktor sa vs t,kajD, vo svetle Slova. Po pre%tan% p%smenka za p%smenkom postupne dostanem slovo a potom _alie slovo. Nakoniec obdr'%m vetu a potom posolstvo. Budem vede nieo od Pna. Dozviem sa, ak, je Pnov Dmysel voi vm a ak sD Jeho mylienky o vs.
120
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Vy, ktor% ste vodcami medzi bratmi, sa v cirkvi stretvate s mnoh,mi druhmi problmov, ktor vm poskytujD pr%le'itos vykonva toto kIazsk prisluhovanie. Niekedy za vami pr%de brat, aby sa podelil o problm, ktor, m so svoj%m otcom, ktor, je tie' bratom v Pnovi. Sp,ta sa vs, o by mal robi. Cal% deI mo'no pr%de sestra, aby vm povedala o nejak,ch a'kostiach, ktor m so svojou vagrinou, ktor je tie' sestrou v cirkvi. To urob%te? Poviete im, aby li k sDdu a stretli sa so sudcom? To samozrejme nemY'ete urobi. Jedin, spYsob je prve ten, ktor, sme si ukzali. Mus%te ma srdce; ma hru_; mus%te ma lsku. Polo'te si ich na srdce a prineste ich takto k Pnovi. Uplatnite ducha a pre%tajte ich pred Pnom. Najprv pre%tajte otca a potom syna. Pre%tajte ich zvyky, ich nrodnosti, ich charaktery, ich mylienky, ich vzdelanie ( nie svoj%m spYsobom myslenia, ale vo svetle Slova. Pre%tajte vetky tieto veci. Potom, ako ich pre%tate, obdr'%te vety a jazyk krok za krokom. Dostanete od Pna slovo, ktor vm odhal% Jeho myse#. Potom budete schopn% prehovori k synovi a jeho otcovi. To ist urobte s tou sestrou a jej vagrinou. Budete schopn% poveda im: VToto je Pnova myse#. Modlite sa za to.X Obdr'ali ste rozsudok a rozhodnutie od Pna. Toto je sDdny dvor pre Pnov #ud. Potrebujeme tak, sDd. Potrebujeme miestne zastDpenie nebeskho najvyieho sDdu. SDd, kIazstvo pod pomazan%m SvMtho Ducha a s ur%m a tum%m. Nie je malikos ma skupinu Pnov,ch det%, ktor sD spolu zoraden, aby tak Pnovi spolone slD'ili. Nie je to jednoduch. Zamyslite sa nad vlastnou rodinou. Nemte nejak, rodinn, sDd, ktor, riei vetky vae problmy? To je n rodinn, sDd v cirkvi? Je to jednoducho kIazstvo, spoloenstvo s Pnom, pod pomazan%m SvMtho Ducha, ktor spo%va v %tan% vetk,ch bratov a sestier vo svetle Slova. Tak,mto spYsobom prij%mame rozsudok a rob%me rozhodnutia vo vetk,ch naich veciach. T,mto spYsobom sa rieia vetky nae problmy a otzky. Nie je to diskutovan%m; nie je to poradami; nie je to logick,m myslen%m a vyjednvan%m, ako to robia politici alebo svetsk% sudcovia. Je to iba spoloenstvom a pomazan%m, pred%tan%m okolnost%, povh a ka'dodenn,ch 'ivotov veriacich v lske a so svetlom Pnovho Slova.
AKO OBSADI` ZEM
121
PRAVIDL SVKTHO IVOTA
Tret,m princ%pom vedenia sD pravidl svMtho 'ivota. Ak sD tieto pravidl? V knihe Leviticus mme obete, kIazstvo a mnoho druhov predpisov. Leviticus mo'no rozdeli na tieto tri asti: prv, pr%stup k obetiam, je tvoren kapitolami jedna a' sedem; druh, pr%stup ku kIazstvu, je od kapitoly Ysmej do desiatej; tretia, od kapitoly jedenstej do konca knihy, sa zaober mnoh,mi predpismi. SD tu vetky druhy pravidiel, t,kajDcich sa svMtho 'ivota, svMtho 'itia. To sa ich vetk,ch t,ka, nemY'eme zachdza do podrobnost%. Keby sme mohli, videli by sme, ak sD zauj%mav, ak sladk a ak zmyslupln. Existuje mnoho predpisov o tom, o je ist a o je neist, o tom, o je oddelen a o nie je oddelen od be'n,ch a svetsk,ch vec%, o tom, ako kona a ako nekona. Vetko sD to pravidl pre svMt, 'ivot. Tieto predpisy mY'eme pre jednoduchos zhrnD do troch men%ch zsad. Prv je, 'e sme #udom, ktor, patr% Pnovi. Toto je men% princ%p, ktor, ns mus% usmerIova. PamMtajte na to, 'e patr%te Pnovi, 'e ste Pnov #ud. Ak budete na to pamMta, uchrni vs to od mnoh,ch vec%. Mysl%te si, 'e mY'ete %s do kina, ke_ si pripomeniete, 'e ste Bo'% #ud? Samotn tto mylienka spYsob%, 'e sa od toho odvrtite. Mysl%te si, 'e sa mY'ete s niek,m hda a pritom pamMta na to, 'e patr%te Pnovi? SkDste to. Uvid%te, o sa s vaou hdkou stane. Raz som si na Calekom v,chode najal na cestu loveka s rikou. Najprv si za'iadal pM dolrov, s %m som sDhlasil. Ke_ sme vak prili do cie#a, zistil som, 'e mm len desadolrovD bankovku; tak som mu ju podal a akal na drobn. Ke_ si preh#adal vreck, povedal mi, 'e mu je #Dto, ale 'e m len tyri dolre, ktor mi mY'e vrti. To je ich trik. Zaal som sa s n%m hda, ale nhle som si spomenul, 'e som Bo'ie diea. Prve toto pripomenutie spYsobilo, 'e som to nechal tak. Povedal som: VV poriadku, v poriadku, zabudnite na to; na jednom dolri nezle'%.X Ako by som sa ja, ktor, som Pnov,m dieaom, mohol prie s chlapcom od rike? To by bola hanba pre Pnovo meno. Kedyko#vek sa chystte nieo robi, mus%te si pripomenD, 'e ste jedn,m z Pnov,ch det%. Nevravte, 'e je to pr%li zkonn%cke.
122
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Vy i ja mus%me tak,mto spYsobom jedna pod#a zkona. Niekedy sestry, zvl na Calekom v,chode, nosia aty, ktor skutone k Bo'iemu dieau nepatria. Len keby si uvedomili, 'e patria Pnovi. Samotn t mylienka by spYsobila, 'e by sa od takho odevu odvrtili. Jednoducho zabDdajD, 'e sD Pnov,mi demi a _alej sa obliekajD ako dcry diablove. PamMta na to, 'e sme Pnov #ud, je prv,m men%m princ%pom t,chto pravidiel. Druh,m je, 'e sme boli oddelen% od tohoto sveta. Hospodin povedal: VOddelil som vs od nrodov.X Pn ns oddelil od nrodov sveta. To, o oni mY'u robi, my nemY'eme. To oni mY'u hovori, to my nemY'eme. To, o oni mY'u vlastni, my vlastni nemY'eme. Ve#akrt som iel do obchodnho domu a nebol som schopen, ni kDpi. Mohol som leda potrias hlavou a poveda: VNie, nie, tu nie je ni pre mIa. Ja som oddelen,.X Od Seattle po San Francisco a Los Angeles som sa sna'il zohna pr topnok. Existuje to#ko podivn,ch modern,ch t,lov, 'e je dos a'k njs vhodn topnky, ktor sa hodia pre Bo'ie diea. Keby som mal kDpi niektor z tamt,ch, obvam sa, 'e by som nebol schopn, vsta a prisluhova Bo'%m deom. ], tie veci, tie svetsk veci, ktor sa v obchodn,ch domoch predvajD! Keby sa vetci svetsk% #udia obrtili a pamMtali na to, 'e sD deti Pna a 'e sD od tohoto sveta oddelen%, museli by sa vetky obchodn domy zavrie. Nemali by o robi. Je po#utovaniahodn, 'e vMina #ud% nie je obrten,ch, ale najvMia koda je, 'e t%, ktor,ch Pn obrtil, nie sD stle oddelen% od tohoto sveta. AspoI my, o sme Pnom obrten%, mus%me pamMta na to, 'e sme t,mi, ktor,ch Pn od tohoto sveta oddelil. Toto je tie' jeden z princ%pov, ktor, ns mus% vies. Nehovorte, 'e je to pr%li zkonn%cke. Mus%me takto jedna pod#a zkona. Tret%m men%m princ%pom je, 'e Pn je svMt,; a tak i my mus%me by svMt%. Pn je oddelen, a odlin, od vetk,ch ostatn,ch vec%; a tak i my mus%me by posvMten% od vetk,ch vec%. Mus%me by vo vetkom svMt% tak, ako On je svMt,. Tieto tri menie princ%py tvoria jeden hlavn, princ%p vedenia a sD to zsady pre svMt, 'ivot. Ktor to sD? Po prv si zapamMtajte, 'e ste Pnove deti; po druh pamMtajte na to, 'e ste boli oddelen% od tohoto sveta; po tretie pamMtajte, 'e v Boh je
AKO OBSADI` ZEM
123
svMt, Boh a vy mus%te by tak% svMt%, ako je On. Tieto tri zsady by mali riadi vetko vo vaom 'ivote. Na zver: pre ns ako skupinu je veden%m Pnova pr%tomnos. Pod#a Bo'ej pr%tomnosti mY'eme vedie, i mme %s alebo zosta. Nesmieme sa necha vies ni%m in,m, ne' Jeho pr%tomnosou. Toto je prv, princ%p vedenia. Potom, ak je medzi nami nejak, problm, neh#adme 'iadne rieenie zvonka. Mme sDd kIazstva. Spoloenstvom, ktor je medzi nami, pod pomazan%m SvMt,m Duchom a prostredn%ctvom lskyplnho skDmania vetk,ch bratov a sestier vo svetle Slova mY'eme z%ska potrebn, rozsudok, sprvne rozhodnutie. Toto je druh, princ%p vedenia. To sa t,ka nho ka'dodennho 'ivota a aktiv%t, mus%me sa v'dy necha vies t,m, 'e pamMtme na to, 'e sme Bo'ie deti, 'e sme oddelen% od tohoto sveta a 'e mus%me by svMt% tak, ako Pn je svMt,. Toto je tret% princ%p vedenia. Ak sa riadime t,mito princ%pmi, budeme pripraven% a spYsobil% %s _alej, aby sme mohli obsadi dobrD zem; bude nm umo'nen vstDpi do veobsa'nosti Krista.
DVANQSTA KAPITOLA
AKO OBSADI ZEM IV. ZOSTAVENIE ARMDY Biblick texty: Nm 1,1-4.17-18.52-53; 2,1-2; 4,3; 8,23-26; 26, 1-2.52-56.63-65.
Videli sme mnoho vec% t,kajDcich sa vstupu do dobrej zeme. Vetky sD spojen so zakDan%m Krista, ponDc t,m, 'e mme z Neho pY'itok ako z ve#kononho Barnka a' po pY'itok z Neho ako z truhly svedectva zvMenej do svMtostnku, vrtane obet% a kIazstva. V tomto okamihu naej skDsenosti sme pomerne zrel% a teda schopn% prija uritD zodpovednos. Prve v tomto stupni sme schopn% fungova ako kIazi, o znamen, 'e do istej miery mY'eme slD'i Bohu. OD KNIHY EXODUS PO NUMERI
V knihe Exodus sa vetko uvdza postupne. Od poiatonho bodu, ke_ sa deti Izraela teili z Krista ako z ve#kononho barnka, napredovali a' ku dIu, ke_ bol medzi nimi vzt,en, svMtostnok. Vtedy sa teili z Krista ako z Bo'ieho svedectva a v tejto fze mohli vo vzahu k Bohu prija zodpovednos kIaza. Toto je kniha Exodus. Po knihe Exodus prichdzame ku knihe Leviticus, kde Krista vid%me ako mnoho obet%, aby sme sa z nich mohli tei. Bo'% #ud sa teda mY'e tei z Krista omnoho pln%m spYsobom, ne' predt,m. MY'u nies plnD zodpovednos kIazstva a uvedomova si vetky bo'sk zsady t,kajDce sa svMtho 'ivota. Videli sme, 'e v knihe Leviticus sD tri asti: prv sa zaober obeami, druh kIazstvom a posledn bo'sk,mi princ%pmi svMtho 'ivota. Po knihe Leviticus prichdzame ku knihe Numeri. VMina
126
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
v,kladov a komentrov k tejto asti Biblie prehlasuje, 'e Numeri je kniha, ktor sa cel zaober po%tan%m a putovan%m det% Izraela. Zdanlivo je to pravda, ale v podstate nie je. Aj ke_ tento prvok v nej existuje, aj tak je to principilne a duchovne kniha slvnych zznamov. Je to kniha, ktor zaznamenva utvranie bo'skej armdy. A' v tomto bode, po skDsenostiach z kn%h Exodus a Leviticus, je pre Bo'% #ud mo'n, aby sa sformoval do armdy, ktor by bojovala zpas pre Neho. Je naozaj slvne, 'e skupina Pnov,ch det% mY'e pre Neho by zostaven do armdy na tejto zemi. A je ete slvnejie, 'e prve t%to #udia sD t,mi, ktor% sa zmocnia zeme. T%, o sD schopn% bojova pre Boha, sD t,mi, ktor% si rozdelia zem a zmocnia sa jej. V knihe Numeri bol izraelsk, nrod dvakrt s%tan,. Prv, krt boli spo%tan%, aby z nich vznikla armda, ktor bude bojova. Druh, krt boli spo%tan% nielen ako armda k boju, ale tie' ako #ud, ktor, si rozdel% dobrD zem a z%ska ju za dedistvo. T%, ktor% zdie#ajD zem, sD t%, ktor% bojujD zpas. V tejto knihe si teda mY'eme vimnD nielen s%tanie a putovanie, ale tie' slvnu skutonos, 'e #ud bol sformovan, do armdy a uren,, aby z%skal za dedistvo dobrD zem. OD BARNKA K ARMDE KONTROLN" ZOZNAM
Ak je teda cesta k z%skaniu dobrej zeme? Nie je to tak jednoduch. Vymenujme a zopakujme si jednotliv kroky. V prvom rade sa mus%me tei z Krista ako z vykupujDceho Barnka. Mus%me prija Krista ako nho Spasite#a. Mus%me prejs Bo'%m sDdom. Toto je prv, krok. Ak sme tak urobili, mY'eme si to zakrtnD; prvou polo'kou sme preli. To je druh, krok? Mus%me opusti Egypt a vychutnva Krista ako nau ka'dodennD mannu, ako ne ka'dodenn zsobovanie 'ivota. Samozrejme nemY'eme jes bez toho, aby sme pili vodu; a tak sa sDasne mus%me vychutnva Krista ako skalu, z ktorej plynie 'iv voda. Vychutnvame mannu a vychutnvame skalu so 'ivou vodou. Mte deI o deI takD skDsenos? Mnoh% z vs mY'u smelo poveda, 'e no. Ka'd, deI vychutnvate Krista ako svoj pokrm a npoj. Inak by ste nemohli 'i, nemohli by ste %s _alej, nemohli by ste sa ako kresan udr'a pri 'ivote. DeI za dIom
AKO OBSADI` ZEM
127
mus%me vychutnva Krista ako n ka'dodenn, pokrm a nau 'ivD vodu; mus%me ma o jes a o pi. Kedyko#vek sa rno schdzame, namiesto toho, aby sme sa v%tali: VDobr rno!X p,tajme sa: VU' si jedol?X Takmu priv%taniu dvam prednos. U' si dnes rno jedol, brat? U' si dnes rno pila, sestra? Niektor% z vs mY'u odpoveda, 'e ste dnes mali tri dobr jedl. Chvla Pnovi! Mus%me #u_om poveda, 'e sa ka'd, deI s,time Kristom. Jeme Krista a pijeme Krista. Ak mme tDto skDsenos, mY'eme si toto tie' zakrtnD. Teraz po_me k tretiemu. Mte svMtostnok tam, kde b,vate? Vychutnvate Krista ako stred a ako Bo'ie svedectvo medzi vami? Naozaj zakDate Krista pevn,m spYsobom ako prejav a vysvetlenie Boha, ako aj roz%renie Krista ( svMtostnok ( ako Jeho skuton vyjadrenie medzi vami? Mte tDto skDsenos v mieste svojho bydliska? Mte svMtostnok s tak,m Kristom ( nie len ako s Barnkom alebo ka'dodennou mannou, ale ako s Bo'%m svedectvom? Alebo je v tomto bode nejak, problm? In,mi slovami, je vo vaom meste skupina #ud%, ktor% zakDajD Krista ako Bo'% prejav s Jeho roz%ren%m ( cirkvou ( ako Jeho skuton,m v,razom? Ak je vaa odpove_? Mo'no 'e niektor% za%najD ma tDto skDsenos. Ak no, chvla Pnovi! Mo'no 'e mnoh% musia vyzna, 'e ni tak nemajD. Prvou polo'kou samozrejme #ahko prejdeme. To sa t,ka druhej, tu mY'u by urit pochybnosti. Avak s treou je v'ny problm. SkDsenos truhly so svMtostnkom je Dplne zriedkav. To mY'eme robi? Bratia a sestry, mus%me sa modli. Vy, ktor% spolu 'ijete v nejakom meste, sa mus%te spolone stretva, aby ste sa za tDto vec modlili. Modlite sa, aby vm Pn zjavil Krista a spYsobil, 'e Ho budete zakDa ( samotn Bo'ie svedectvo ( ako v stred, ako aj cirkev ( Jeho roz%renie ( ako Jeho vyjadrenie. Toto nie je uenie, ktor by ste si mali ulo'i v mysli. Mus%te si uvedomi vau skutonD situciu pred Pnom a jedna s N%m o tejto veci. Mus%te sa modli, aby tam, kde ste, bol vybudovan, duchovn, svMtostnok, aby tu bol nov, zaiatok. To nie je mal vec; je to Dplne nov, zaiatok. V uritom okamihu medzi vami mus% vzniknD nieo nov. PYvodne vetko, o ste si u'%vali, bol Kristus ako barnok, ako manna a nanajv, ako
128
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
skala so 'ivou vodou. Teraz mus%te vychutnva Krista nov,m spYsobom a v novej fze tak, aby bol nov, zaiatok SvMtho Ducha medzi vami. Mus%te dYjs do Vprvho dIa, prvho mesiaca druhho rokuX, aby mohol by postaven, svMtostnok ( cirkev (Ex 40,2). Toto je nov, zaiatok druhej fzy. U' ste zaali prv, rok prvD fzu. Teraz mus%te zaa druh, rok v druhej fze. Mus%te %s _alej, aby ste mali Krista ako v stred a aby vo vaom mieste bol vzt,en, svMtostnok ako Jeho vyjadrenie vo vaej lokalite. Po_me teraz ku tvrtej polo'ke. Predpokladajme, 'e tu mme svMtostnok. Potom mus%me %s _alej, aby sme Krista zakDali omnoho bohat%m spYsobom. Mus%me Ho zakDa ako vetky obete ( ako obe za prestDpenie, obe za hriech, pokojnD obe, pr%davnD obe a zpalnD obe. Piatou polo'kou je skDsenos s Kristom ako s najvy%m kIazom tak, aby sme mohli prija kIazstvo. O o tu ide? MY'ete poveda, 'e vo vaej lokalite mte skuton kIazstvo? Mo'no 'e ste a' doteraz mohli zakrtnD vetky polo'ky. Ale mY'ete zakrtnD tDto? To je hlbia skDsenos. Mylienka alebo ni SvMtho Ducha v zznamoch P%siem v'dy postupuje, smeruje dopredu ku zlepeniu. Od prvho k druhmu, tretiemu, tvrtmu a teraz k piatemu je tu stle zdokona#ovanie, upevIovanie a prehlbovanie. Ale ak vMina z vs hovor% pred Pnom Dprimne, mus%te vyzna, 'e je dos a'k prejs piatou polo'kou. Nie ve#a skup%n Pnov,ch det% kIazstvo vYbec uskuton%. Je kIazstvo vo vaom meste? Vynalo'te as, aby ste mohli vetky tieto veci jednu po druhej zv'i. Potom budete vedie, kde ste. V sDasnej dobe je a'ko njs skupinu Pnovho #udu, ktor dola do tejto fzy a ktor sa te% z Krista ako z najvyieho kIaza do takej miery, 'e sa chopila kIazstva. V naich modlitbch vrav%me: V], Pane, Ty si n Ve#kIaz!X Ale sD to len slov; nemme tD skDsenos. NezakDsili sme mnoho, o sa t,ka Krista ako najvyieho kIaza; a tak nie sme schopn% prija kIazstvo. Mus%me vedie, o pre ns a pre Boha kIazstvo znamen. Teraz prichdzame k iestej polo'ke. Mus%me by sformovan% do armdy. Toto je _al% v,voj. Ako skupina Pnov,ch det%
AKO OBSADI` ZEM
129
mus%me by sformovan% do armdy, aby sme pre Neho bojovali zpas na tejto zemi. ], to je D'asn! Ak vm to nahIa strach, mY'ete sa obrti spM. Toto je naozaj zle'itos veobecnho v,znamu. Bratia a sestry, vetky tieto veci mus%te bra nanajv, v'ne. Mus%te sa spolu modli: VPane, vieme nieo o zakDan% Teba ako truhly, Bo'ieho svedectva, s jej roz%ren%m ako Tvoj%m vyjadren%m?X Overte si to u Pna a z Jeho milosti sa naute prve v tomto oh#ade aplikova Krista. Potom sa p,tajte Pna: VMme nejakD skDsenos s Tebou ako s najvy%m kIazom, aby sme boli schopn% uja sa kIazstva medzi Tvoj%m #udom?X Pnovou milosou ute sa to a zakDajte to; aplikujte Krista ako 'ivot kIazstva. PREDPOKLADY PRE ARMDU
Po kIazstve potrebujeme zostavenie armdy. T,m, 'e prijmeme kIazstvo, z ns mY'e by utvoren duchovn armda, aby sme bojovali za Pnove zujmy na tejto zemi. Vy'adujD sa vak niektor predpoklady, pomocou ktor,ch mY'eme by do takej armdy zaraden%. Po prv: ka'd,, kto m by zaraden, do armdy, mus% uvies svoj rodokmeI ( samozrejme nie telesn,, ale duchovn,. K tomu nesta% 'iadny fyzick, rodokmeI. Mus%me ma duchovn, rodokneI. Deti Izraela museli uvies svoj rodokmeI. Museli uvies, kto je ich otcom a do ktorej rodiny a kmeIa patria. Ak nemohli urobi tak prehlsenie, ak nemohli uvies svoj rodokmeI, museli odstDpi; nemohli by zaraden% do armdy. Mus%te ma duchovn, 'ivot. Ste znovuzroden%? Tak nm povedzte svoj rodokmeI. Prinajmenom mus%te poveda meno vho otca. To znamen, 'e mus%te overi vae znovuzrodenie. Mte uistenie, 'e mte duchovn, 'ivot? Ste skuton, Izraelita? Mus%me sa uisti, 'e sme znovuzroden%. Nedvno som mal rozhovor s mlad,m bratom. Sp,tal som sa ho, ko#ko m rokov a on odpovedal, 'e m trins. Potom som sa sp,tal, kedy bol spasen,, a on odpovedal, 'e bol spasen,, ke_ mal devM. VAko vie, 'e si bol spasen,?X sp,tal som sa. VPreto'e som sa stretol so SvMt,m Duchom; ke_ som mal devM rokov, stretol som sa so SvMt,m Duchom.X Mohol mi uvies nieo zo svojho
130
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
duchovnho rodokmeIa, aby dokzal, 'e je znovuzroden,. Mal 'ivot skutonho Izraelitu. Mal zaiatok. Toto je prv podmienka pre zaradenie sa do armdy. Teraz druh. Mte narodenie, mte 'ivot, ale mus%te dors do istej miery; mus%te ma dvadsa rokov (Nm 1,3). Vojak mus% by niekto zrel, v 'ivote. Do vojny nemo'no posiela deti. Mus%me by duchovne zrel% tak, ako by sme mali dvadsa rokov. Toto je rast a zrelos duchovnho 'ivota. MY'ete poveda, 'e sD medzi vami niektor% naozaj dospel% a mY'u sa postavi do boja pre Bo'ie kr#ovstvo? Na mnoh,ch miestach je mnoho kresanov, ale zd sa, 'e sD ako deti, ktor sa hrajD s duchovn,mi vecami. SD pr%li mlad%. MY'u uvies svoj duchovn, rodokmeI, ale nedospeli. A aby to bolo ete horie, myslia si o sebe, 'e sD najvM%, hoci sD len dojatami. Jednho dIa mi vnuka jednho brata povedala: VNehovor mi, dieac. Ja som ve#k!X Mala sotva tri roky a rada prem,#ala o tom, ak je ve#k. MY'ete tak diea posla do vojny? Smiene! Mus%me v duchovnom 'ivote vyrs. Mus%me dospie do uritej Drovne, aby sme mohli by zaraden% do armdy, ktor bojuje zpas pre Bo'ie kr#ovstvo a svedectvo. Dovo#te, aby som zopakoval, 'e toto nie je uenie. Mus%te sa za tDto vec modli. Modlite sa a pamMtajte, 'e mus%te dors na uritD DroveI. TDto DroveI nemo'no nikdy zn%'i. Mus%me k nej dors. Hovor%m dor.s# a nie zostarn*#. Ke_ zostarnete, budete prepusten%; pYjdete z duchovnej slu'by do v,slu'by. Mus%te iba postupova; nesmiete nikdy upada. Mus%te vydr'a v armde od dvadsiatich rokov do esdesiatich. Mus%te ma ve#a skDsenost%, ale 'iadne opotrebovanie. Niektor% v skutonosti ete nedospeli, ale u' sD star%. SD to star% mlad%ci. Aby sme boli zaraden% do armdy, mus%me dors do uritho stupIa. Toto je druh, predpoklad. Tret,m predpokladom je, 'e vetok izraelsk, #ud mus% by pod vlastn,mi zstavami pod#a svojich domov. To znamen, 'e nemte na v,ber. Ak ste zo San Francisca, mus%te zosta pod zstavou San Francisca. Ak ste z Los Angeles, mus%te zosta pod zstavou Los Angeles. Nemte na v,ber. Mo'no ste sa narodili v Los Angeles, avak nie ste spokojn% s bratmi a sestrami v tomto meste. Radi by
AKO OBSADI` ZEM
131
ste sa presahovali. Mysl%te si, 'e by ste boli spokojnej% s bratmi a sestrami v San Franciscu. Ale Pn hovor%: VCho_ spM; vr sa do domu svojho otca; vr sa k zstave tohto domu.X To znamen, 'e sa mus%te vysporiada so svojimi osobn,mi z#ubami, svojimi osobn,mi tD'bami a svojimi osobn,mi rozhodnutiami. Medzi Bo'%m #udom neexistujD osobn rozhodnutia. NemY'em poveda, 'e som z kmeIa JDdu, ale tento kmeI nemm rd a radej dvam prednos Benjam%novi. Mus%m zosta pod JDdovou zstavou. Moja osobn tD'ba sa mus% obmedzi. Pozrime sa na dnenD situciu medzi Pnov,mi demi. Ko#ko je medzi nimi zmMtku. T% z kmeIa VJDduX preli pod zstavu VBenjam%naX a t% z kmeIa VBenjam%nX sa presahovali k VManasesoviX. Vade je zmMtok. V takej situcii nie je mo'n, aby sa formovala armda. Mus%me ma 'ivot, mus%me ma vzrast a mus%me by obmedzen% zstavou nho otcovskho domu. To je tvrd lekcia, ktorD sa mme naui. Po tvrt: mus%me by naporiadku. Zamyslite sa nad obrazom det% Izraela. V strede bola truhla so svMtostnkom ako svoj%m roz%ren%m. Okolo svMtostnku sa utborili Leviti rodina ved#a rodiny. Potom bolo okolo nich rozmiesten,ch a utboren,ch _al%ch dvans kmeIov. Dodr'iavali poriadok. Bolo tu miesto pre ka'd, kmeI. Niektor,m kmeIom bolo uren tbori na v,chode, niektor,m na juhu, in,m na zpade a niektor,m na severe. Hospodinov poriadok zahHIa aj podriadenos. Ke_ chceme zachovva poriadok, mus%me sa naui lekciu podriadenosti. Mus%me sa niekomu podriadi; inak nie je mo'n zostavi armdu. Ke_ v 'ivote dorastme, aby sme ako Bo'ia armda boli sformovan% k boju za Jeho kr#ovstvo, budeme sa spontnne podria_ova. Ka'd, z ns bude podriaden, in,m. Bude medzi nami bo'sk, poriadok a tak sa sformuje armda. Toto je pre ns spYsob, ako ovldnu dobrD zem, vetko zahHIajDceho Krista. NemY'ete %s inou cestou. Jedinou cestou je vychutnva Krista ako Barnka, ako mannu, ako skalu so 'ivou vodou, ako truhlu so svMtostnkom, ako obete, ako kIaza, aby sme dosiahli kIazstvo a nakoniec aby sme rstli a boli zoraden% do armdy. Piata podmienka je, 'e mus%me by neustle erstv% a mlad%.
132
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Kedyko#vek za%name starnD, mus%me by obnoven%. V dobe druhho s%tania vetci t% z prvho s%tania zostarli. A tak museli by znovu s%tan%. Star% #udia odili a prili nov%. T%, o mY'u by zaraden% do armdy medzi Bo'%mi demi a zdie#a dobrD zem, sD neustle mlad% a svie'i. V skutonosti nebol do armdy zaraden, vetok #ud Izraela. Boli tam aj tak%, o neboli kvalifikovan%, preto'e to boli 'eny. ena v P%sme znamen Vslabiu ndobuX (1Pt 3,7). SD predobrazom slab%ch jednotlivcov medzi Pnov,mi demi. A boli aj tak%, o mali menej ne' dvadsa rokov, nedospel%. Rozhodne nie vetci sD spYsobil% pre armdu. Neakajte, 'e vetci bratia a sestry medzi vami budD zaraden% do armdy. Mo'no budD len dvaja alebo traja, tyria alebo piati, deviati alebo desiati. MY'e to by len mal skupina ako jadro. Ale chvla Pnovi, ak je nieko#ko mlo t,ch, o majD v 'ivote rast, mY'ete sa chopi zkladu, aby ste boli sformovan% ako armda. MY'ete Pnovi poveda, 'e ste v tom meste, aby ste boli armdou, ktor bude bojova boj pre Neho. Mus% nm vak by jasn, 'e skYr, ne' mY'eme by armdou, mus%me prija kIazstvo. Pozrime sa na obraz. V strede je truhla so svMtostnkom. Potom okolo svMtostnku je kIazstvo. Calej okolo kIazstva je armda. Mus%me %s od stredu k obvodu. Ak nevieme, ako udr'a spoloenstvo s Pnom, nebudeme schopn% bojova. Duchovn, boj v'dy zvis% na duchovnom spoloenstve. Udr'ovan%m kIazstva budeme schopn% bojova zpas. Ak nae spoloenstvo s Pnom strat%me, nemY'eme s nepriate#om ni urobi; budeme porazen%. Slovo Vslu'baX v Numeri 4,3.30.35.39.43, ktor sa vzahuje na slu'bu kIazstva, je v hebrejine to ist ako VbojX v Numeri 26,2, kde sa toto slovo t,ka boja armdy. KIazi musia vykonva svoju slu'bu vo svMtostnku, ale o ich slu'be sa hovor% ako o boji. Ke_ slD'ia, bojujD zpas. In,mi slovami kIazsk slu'ba je boj. Ak sme dnes naozaj v kIazstve, potom budeme sDasne armdou. By mimo kIazstva znamen by mimo armdy. Udr'a si kIazstvo znamen vies boj. Armda sa v'dy udr'iava kIazstvom. Mme duchovn, rodokmeI? Mme primeran, vzrast
AKO OBSADI` ZEM
133
duchovnho 'ivota? Obmedzujeme nae osobn chute, osobn tD'by, osobn vo#by medzi Bo'%mi demi? Ak mY'eme odpoveda VnoX, tak mus%me s podriadenosou zachovva poriadok a mus%me by v'dy erstv%. Potom budeme schopn% prija kIazstvo a by zoraden% do armdy. ], bratia a sestry, ako mlo mme. Ke_ zakrtvame polo'ku za polo'kou, zd sa, 'e ke_ prichdzame k piatej polo'ke t,kajDcej sa kIazstva, nemY'eme prejs. K,m nie sme hotov% s piatou polo'kou, istotne neprejdeme ani iestou. Mus%me sa modli. Mus%me sa sna'i uplatni Krista ako ve#kIaza a ui sa prij%ma kIazstvo. Potom mY'eme dosiahnu nejak, pokrok v tom, 'e budeme sformovan% ako Hospodinova armda, ktor m bojova pre Bo'ie kr#ovstvo. Mus%me si vimnD _aliu vec. Po'iadavkou pre slu'bu v armde je vek dvadsa rokov, zatia# o po'iadavkou pre kIazstvo je tridsa rokov. Trvanie slu'by v armde je od dvadsiatich do esdesiatich rokov, zatia# o medzi kIazstvom to je od tridsiatich do pMdesiatich rokov. Ako v armde, tak i v kIazstve mus% existova pln, rast bez upadania. Ako kIazstvo, tak i armda zvis% na raste v 'ivote. Mus%me to bra v'ne. Mus%me rs; inak medzi nami nebude ani kIazstvo, ani armda. Ako Pnove deti potrebujD rs! Nech nm Pn otvor% oi, a uk'e, ako ve#mi potrebujeme rast 'ivota. Iba t,m, 'e dorastieme do uritej Drovne, mY'eme prija zodpovednos kIazstva a by zoraden% do armdy. Jedine potom mY'eme by duchovne usporiadan% a zalenen% do #udu s truhlou ako stredom a svMtostnkom ako jej roz%ren%m s t,m, 'e ka'd, je na svojom mieste v podriadenosti. Je to D'asn, obraz. Potom budeme pripraven% prekroi rieku Jordn a zmocni sa zeme. Ve#a sme hovorili o vetko zahHIajDcej zemi, vetko zahHIajDcom Kristovi. Toto je cesta, ako ju obsadi; toto je cesta, ako do nej vstDpi. Vetky zznamy t,chto troch kn%h ( Exodus, Leviticus a Numeri ( sa zaoberajD krokmi k obsadeniu dobrej zeme. MY'eme poveda, 'e existuje es krokov. Prv dva sD pomerne #ahk. Calie tyri predstavujD ve#k, problm ( svMtostnok s truhlou ako stred, obete, kIazstvo a sformovanie armdy. Modlime sa a bu_me hlboko cvien% sa pred Pnom, aby
134
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
sme mohli pokroi v duchovnom 'ivote a aby sme mohli %s _alej od skDsenosti s Kristom ako barnkom celou cestou a' ku kIazstvu a armde.
TRINQSTA KAPITOLA
AKO OBSADI ZEM V. ODPORUJCE OKOLNOSTI Biblick texty: Lv 10,1-3; Nm 12,1.2.9.10.15; 13,25-14,10; 16, 1-3.12-14; 21,5.6; 25,1-5; 26,63-65; 1K 10,1-6; d 4,11.
Ako obsadi zem uvid%me v tejto kapitole zo zpornej strnky namiesto kladnej. Bude to pre ns u'itonejie. NEZVISLOS A INDIVIDUALIZMUS
Videli sme, 'e Pnov #ud sa m zmocni zeme ako skupina, nie ako jednotliv osoby. To znamen, 'e nikto nemY'e do tejto zeme vstDpi ako jednotlivec. Nie je to jeho vec. Je to vec spolonho tela. Videli sme to celkom jasne. Tie' vm mus%m ete raz pripomenD, 'e Pnov #ud mus% ma svMtostnok, aby mohol vstDpi do zeme. Prv vec, ktorD medzi sebou deti Izraela vybudovali, bol svMtostnok. Tto skutonos nzorne ukazuje, 'e vstup do zeme je spolonou a nie individulnou zle'itosou. Aby sme obsadili dobrD zem, mus%me by budovan%, mus%me by zjednoten% v jedno telo ako svMtostnok. Celkom jasne sme videli, 'e pre'%vanie Krista je postupn, je to neustly v,voj. Je tu zaiatok a je tu proces; je tu spYsob, ako sa zlepova a postupova. Celkom na poiatku sme zaali t,m, 'e sme sa teili z Krista ako barnka. T,m, 'e sme li _alej, sme sa potom dostali do bodu, kde pre ns Kristus je truhlou svedectva s jej roz%ren%m, ktor,m je svMtostnok. Toto roz%renie a zvMenie truhly je skupina #ud%, ktor% sD zmiean% s Kristom a sD spolone budovan% do bo'skej prirodzenosti. SD budovan% v jedno telo ako prav, v,raz Krista, ktor, je prejavom Boha a svedectvom o \om. Mus% nm by jasn, 'e v tomto
136
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
stupni sa t% #udia, ktor% neustle vychutnvajD Krista, stvajD jedn,m. U' to nie sD iba jednotlivci; u'%van%m si Krista sa stali jedn,m telom. Na samom zaiatku sa zd, 'e Krista vychutnvame oddelene a jednotlivo. Vy sa te%te z Krista ako z barnka a ja sa z Neho te%m ako z barnka. Vy vychutnvate Krista u vs doma, ja Ho vychutnvam u seba doma. Vetci sa z Krista te%me sami, nech sme kdeko#vek. Ale ke_ dospejeme do fzy, kedy je medzi nami vzt,en, svMtostnok a kedy sa stvame vyjadren%m Krista t,m, 'e Ho vychutnvame stle viac, nemY'eme u' viac by oddelen%. Mus%me sa stretva spolone, mus%me by spolu spojen% a budovan% ako jedno telo. Ztyridsaosem dosiek nikdy nemo'no oddeli. Ak sa oddelia, nemY'e medzi nimi by truhla. Nebude tam miesto pre truhlu ako Kristovo svedectvo. Ak by sme ako skupina Pnovho #udu li _alej a vychutnvali Krista dYkladnej%m spYsobom, nielen ako vykupujDceho barnka a ka'dodennD mannu, ale ak by sme sa z Neho teili ako z Bo'ieho svedectva, tak mus%me by spolone budovan% v jedno telo ako svMtostnok pod prikr,vkou Kristovej plnosti. Mus%me by jedno. Na tomto stupni u' mus% medzi Pnov,mi demi existova nejak jednota. Tto jednota je svMtostnok ako roz%renie truhly. Sami, oddelene, jednotlivo a individulne nikdy _aleko nedYjdeme. Ako tak% mY'eme Krista prija ako nho Vykupite#a, mY'eme Ho troka vychutnva deI o deI ako mannu a dokonca sa z Neho mY'eme tei ako zo skaly, z ktorej plynie 'iv, prDd ( skutone, ako jednotlivci mY'eme Krista vychutnva do tejto miery. Ale nikdy sa nedostaneme _alej, aby sme Krista vychutnvali podstatnej%m spYsobom. Nikdy sa z Neho nemY'eme tei ako z truhly Bo'ieho svedectva, nie to ete ako zo zeme. Porovnajte truhlu so zemou. Zv'te, ak ve#k je truhla a ak ve#k je zem. Je tu obrovsk, rozdiel! Zem je nevystihnute#ne a neobmedzene ve#k. Miery zeme sD de'ka, %rka, v,ka a hebka Krista! Avak k,m sa nemY'eme z Krista tei ako z truhly, je ist, 'e sa z Neho nikdy nebudeme tei ako zo zeme. K,m nebudeme vybudovan% spolu s Bo'%m #udom, nemY'eme Krista pre'%va ako truhlu. Nikdy nemY'eme %s _alej ako oddelen dosky.
AKO OBSADI` ZEM
137
V Pnovej stavbe obsahujD vetky %sla a rozmery v'dy %slice pM a tri. To plat% v celom Bo'om stavite#skom diele v celom P%sme ( v Noachovom korbe, vo svMtostnku, v ZalamDnovom chrme a v chrme zaznamenanom v Ezechielovi. Vetky stavby obsahujD zkladn %sla pM a tri. Preo je tomu tak? Preto'e %slo tri predstavuje trojjedinho Boha vo vzkriesen%. A %slo pM rovn sa tyri, o je %slo stvorenia, plus jedna, o je Stvorite#; stvorenie plus Stvorite# rovn sa pM. Tlovek plus Boh sa stva Boh-lovekom, aby sa ujal zodpovednosti. Preto predstavuje %slo pM Boha a loveka, loveka a Boha dohromady ako jednho, aby sa ujal zodpovednosti. Vo vetk,ch rozmeroch svMtostnku vid%me tieto dve %sla, pM a tri, ktor znamenajD, 'e Bo'ia stavba sa sklad z trojjedinho Boha vo vzkriesen% zmieanho s lovekom. Teraz si vimnite: %rka dosiek nie je tri lakte ale jeden a pol laka, alebo in,mi slovami polovica troch. To je nanajv, v,znamn. Znamen to, 'e nie ste kompletnou osobou; ste len polovica. Mus%te by spojen% s niek,m in,m. Pn Je'i posielal uen%kov v'dy po dvoch. Saul a Barnab boli vyslan% spolone, nie ka'd, zvl. Peter a Jn slD'ili spolone. V'dy to boli dvojice. Ke_ pYjdete sami, ste len polovika. Napr%klad, ke_ na stretnutie pr%de bra, mY'eme poveda, 'e je len polovica. Ke_ ho za nieko#ko okamihov nasleduje jeho man'elka, je tu _alia polovica. Ke_ sa posadia spolu, mte celok. Mus% vs hlboko zasiahnu, 'e nie ste Dpln, celok; ste len polovica. Mus%te by priraden% k Telu. Jednoducho nikdy nemY'ete by jednotlivec. Ak ste individualistick%, pokaz%te sa. Dnes je dos a'k naui sa tDto lekciu. To#ko sa zdYrazIuje nezvislos a individualizmus a Pnove deti to ve#mi ovplyvIuje. Ale ako Bo'% #udia nikdy nemY'eme by nezvisl%. Ak sme, pchame duchovnD samovra'du. Predstavme si, 'e moje ucho povie mYjmu telu: VNechcem by s tebou spojen. Chcem by nezvisl a oddelen.X Ak, by bol v,sledok takej nezvislosti? Znamenalo by to odumretie ucha. Ako asti Pnovho tela mus%me by spojen% s ostatn,mi nie teoreticky, ale skutone a prakticky. Toto ucho mus% by spojen s kusom ko'e a tento kus ko'e mus% by spojen, s _alou asou
138
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
a t as ete s _alou a tak _alej, k,m nemte cel telo. iadna as nemY'e by nezvisl od in,ch. TDto skutonos mus%me pochopi. To nie je krsna mylienka alebo nuka, ale skutonos. Sna'me sa uvdza tento princ%p do svojho 'ivota prakticky. Ste asou Kristovho tela. Chvla Pnovi, boli ste znovuzroden% ako asti Jeho tela! MY'ete mi poveda prakticky, ku komu ste pripojen%? MY'ete vymenova brata alebo urit,ch bratov, s ktor,mi ste skutone jedno, s ktor,mi ste vnDtorne a prakticky jedno? Sn_ mi odpoviete, 'e ste spojen% s Hlavou tela. Ale keby takto odpovedala moja noha, potom by musela by na zlom mieste. Musela by sa posunD z dolnho konca tela a pripoji priamo k hlave. Ale toto nie je Bo'ie usporiadanie. Pn ne'iadal, aby Peter iiel v dvojici s N%m. Boh ne'iadal, aby Pavol iel vo dvojici s Kristom. Mus%te by spojen% s niek,m in,m ne' Kristom, s nejakou inou asou okrem Hlavy. Kamko#vek idem, ak je to vYbec mo'n, hovor%m o tejto veci. Ale je takmer nemo'n pou od niekoho reakciu: VBrat, _akujem Pnovi, som pevne a prakticky spojen, s urit,m bratom.X Ke_ 'ijete v Chicagu, nemY'ete poveda, 'e ste spojen% so vetk,mi svMt,mi v Chicagu. Prakticky nie ste. Ke_ to hovor%te, znamen to, 'e nie ste spojen% s nik,m. Mus%me by pevne spojen% a prakticky budovan% s urit,mi bratmi a sestrami. Predstavme si, 'e tu mme svMtostnok so tyridsiatimi Ysmymi doskami a 'e by sme sa mohli prvej dosky sp,ta, s k,m je spojen. Bez vhania by odpovedala, 'e je spojen s doskou %slo dva, a jasne by sme videli, 'e to tak skutone je. Potom si predstavme, 'e by sme sa mohli sp,ta dosky %slo dva, ku komu je pripojen. Ihne_ by odpovedala, 'e na jednej strane je pripojen k doske %slo jedna a na druhej strane k doske %slo tri ( mohla by uvies men urit,ch dosiek, s ktor,mi je spojen. Takto by mohli odpoveda vetky dosky; preto sD vetky zostaven dohromady, aby tvorili Bo'% pr%bytok. Bratia a sestry, ak mY'ete odpoveda, 'e ste pevne a prakticky uveden% do vzahu a spojen% s urit,mi _al%mi #u_mi, je to zzrak nad zzraky. Ak je to tak, mY'eme skutone chvli Pna. Pn ve#mi po'ehn vmu miestu.
AKO OBSADI` ZEM
139
Za minul,ch tridsa rokov mY'em dosvedi, 'e Pnovou milosou som bol skutone spojen, s in,mi bratmi a sestrami. Keby ste sa ma sp,tali alebo keby sa ma sp,tal Satan, s k,m som spojen,, mohol by som ihne_ poukza na niektor,ch #ud%. Mohol by som poveda: VSom skutone, pevne a prakticky spojen, prve s t,mito bratmi a sestrami v Pnovi.X ], toto je pre nepriate#a hrozba! Ako to nenvid%! Kdeko#vek sD dvaja alebo traja, ktor% sD skutone spojen% dovedna, je to zzrak a svedectvo celmu vesm%ru. Ka'd dvojica, ktor bola skutone spojen, nemY'e by nikdy rozdelen, nikdy viac nemY'u kona ako jednotlivci. ], mus%me sa naui tDto lekciu. Toto je cesta k obsadeniu dobrej zeme. Toto je cesta, ako vstDpi do Kristovej veobsa'nosti. Mus%te si uvedomi, 'e sami sa v pre'%van% Krista nikdy nemY'ete dosta ani o kDsok _alej. Nanajv, sa z Neho mY'ete tei ako z Barnka, manny a skaly. To je vetko. Potom ste skonili. Ak sa z Neho chcete tei viacej, mus%te by doskou, jednou z mnoh,ch dosiek spojen,ch dokopy. Ako sa mY'ete tei z Krista ako truhly, ktor je svedectvom o Bohu, a zo svMtostnku ako Jeho roz%renia, ke_ nie ste spojen% vo svMtostnku? K,m nie ste budovan% vo svMtostnok, ste odrezan% a zostvate mimo. Ke_ ide o _alie a plnie pre'%vanie Krista, nemte ni. Ke_ bol medzi demi Izraela vzt,en, svMtostnok, Pn nebol _aleko v nebesiach, ani nebol na pDti; nachdzal sa vo svMtostnku, v Vstnku stretnutiaX. V dnenej duchovnej realite Ho nachdzame v praktickom spolonom budovan% svMt,ch, ktor% sa v \om budujD do duchovnho pr%bytku. Ak sa chcete z Neho tei ako z truhly, mus%te by doskami, ktor sD spojen do svMtostnku. On nie je len barnok; teraz je truhlou. Nie je len mal,m kDskom manny; teraz je truhlou. A kde sa ako truhla nachdza? Je vo svMtostnku. Je skutone po#utovaniahodn, 'e to#ko kresanov nikdy nevolo do svMtostnku. Pred dvadsiatimi rokmi ka'dodenne vychutnvali Krista ako mal kDsky manny a dnes Ho stle takto vychutnvajD ( a ni viac. SD s t,m spokojn%. A predsa hlboko vo vnDtri spokojn% nie sD. Ke_ pred dvadsiatimi rokmi vychutnvali Krista ako z mannu, boli skutone spokojn%, ale nie
140
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
dnes. Pred dvadsiatimi rokmi boli tak% erstv%; 'ili v novote 'ivota v Kristovi. Ale dnes ke_ ich stretnete sD pln, zastaralosti; ich tvr je pokryt vrskami. Stle hovoria to ist: V], Pn je ku mne deI o deI tak, dobr, ako ka'dodenn manna.X Ale pritom, ako to vravia, mY'ete c%ti zastaralos a vidie vrsky. Qno, oni vychutnvajD Krista. Je to celkom dobr; ale ve#mi star. U' to nie je sladk; nie je to svie'e. Bratia a sestry, vy a ja mus%me %s _alej; mus%me pokroi vo vychutnvan% Krista. Mus%me ma novotu 'ivota, novotu Ducha, svie'os a sladkos neustle sa prehlbujDceho a bohatieho vychutnvania Krista. I keby sme zostali tu a mali pY'itok z Krista ako truhly a po dvoch rokoch by sme stle vraveli, ako Krista t,mto spYsobom vychutnvame, c%tili by ste zastaralos. Ke_ budeme v nasledujDcich rokoch neustle hovori o Kristovi ako o svedectve, vysvetlen% a prejave Boha, iste poc%tite, 'e sme zostarli. Neuc%tite svie'u vYIu, ale zatuchnut, pach. Ke_ za vami pr%du dvojron deti a sp,tajD sa: VAko sa m?X mte naozaj rados. V ich slovch je svie'os a novota 'ivota. Ale tie ist slov z Dst niekoho dvadsadvaronho sD star. Ch,ba im svie'os a novota. Mus%me pokroi vpred. Nesmieme sa uspokoji s na%m sDasn,m stavom. Je pred nami ete omnoho viac toho, z oho mY'eme ma v Kristovi pY'itok. Ale ak sa chcete v tomto dYle'itom okamihu tei z Krista ako truhly svedectva Bo'ieho, nie je to mo'n, pokia# ste jednotlivcami. Takto ste skonili; ste hotov%. Mus%te sa podrobi tak, 'e poviete: VPane, tu som. Mus%m by pripojen,, mus%m by spojen, s niektor,m z tvojich det%. Pane, ve_ ma, uk' mi Ty, s k,m mm by spojen,. Som v tomto meste; nie som v novom Jeruzaleme. Uk' mi na tomto mieste a v tejto dobe t,ch, s ktor,mi mm by pevne a prakticky spojen, a zjednoten,.X Niekto mY'e poveda, 'e by bol rd pripojen, k apotolovi Pavlovi alebo Petrovi. Ale je mi #Dto, oni tu dnes nie sD. Mus%te by pripojen% k t,m, ktor,ch Pn dal tam, kde ste vy. Mus%te sa podrobi. Mo'no vs Pn privedie k divnmu bratovi a povie, 'e mus%te by pripojen% k nemu. Povie vm, 'e toto je v drah, brat, s ktor,m mus%te by spojen%. Pravdepodobne odpoviete: VPane, on je pr%li svojrzny. Ja ho jednoducho
AKO OBSADI` ZEM
141
nemY'em prija!X Ale Pn odpovie: VTo je on. Nem 'iadnu inD mo'nos. Teraz be' a prijmi ho.X Naute sa tDto lekciu. Toto je najvMie po'ehnanie a je to lekcia, ktorD sa mus%me naui, aby sme mali skutonD Pnovu stavbu. Okliv% sa mi sDasn situcia medzi Pnov,mi demi. Zd sa, 'e len sotvakto je ochotn, podrobi sa komuko#vek inmu. Nie je tu podriadenos a tak neexistuje budovanie. Kedyko#vek sa vzt,i svMtostnok, Bo'ia slva okam'ite napln% to miesto. Preo je dnes to#ko skup%n Pnov,ch det%, ale pritom nikdy nevid%me Bo'iu slvu? Je to preto, 'e tu nie je 'iadna stavba, 'iadne skuton spojenie a 'iadna skuton jednota. MY'ete sa neustle stretva s Pnov,m #udom a aj tak neby s nik,m spojen%. Stretvate sa, stretvate sa a stretvate sa, ale ste len individualistick, lovek ( nielen individulny lovek, ale individualistick,. Medzi vami a ostatn,mi nie je 'iadne budovanie; a tak sa z Pna nikdy nemY'ete tei a zakDa Ho nejak,m _al%m spYsobom. To sa t,ka _alej skDsenosti s Pnom, skonili ste. Nemm t,m na mysli, 'e zahyniete, ale 'e nemY'ete %s _alej, pokia# ide o skDsenos s Pnom, k,m nebudete ochotn% by spojen% s ostatn,mi. Ke_ budete s ostatn,mi spojen%, bude medzi vami a Pnov,mi demi budovanie a vo vaej lokalite vznikne svMtostnok. Budete sa z Krista tei omnoho pln%m spYsobom ako z truhly vo vnDtri svMtostnku. Ako sme videli, hne_ po svMtostnku prichdzame ku kIazstvu. KIazstvo nie je prisluhovanie 'iadneho jednotlivho loveka, ale prisluhovanie Tela. Nikto nemY'e by kIazom ako jednotlivec ( tak kIazstvo v Starej zmluve neexistuje. KIazstvo neznamen individualizmus, ale spolon, kolekt%vne telo. S vami ako jednotlivcom kIazstvo neexistuje. Sami o sebe nemY'ete nikdy poveda: VJa som kIaz.X Ke_ ste zjednoten% so svojimi bratmi a sestrami, mY'ete poveda: VSme kIazi.X Ale ke_ ste oddelen% a je z vs len ve#a jednotlivcov, nikdy nemY'ete poveda, 'e ste kIazmi. Uva'ujte nad Star,m zkonom, obrazom skutonosti. Nikto nemohol kona sm osebe a jednotlivo ako kIaz. KIazstvo je telo. Potom prichdzame k armde. MY'ete sami o sebe niekedy tvori armdu? Samozrejme, 'e nie. Ani mno'stvo oddelen,ch
142
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
jednotlivcov to nemY'e. Armda mus% by vytvoren z mno'stva #ud%, ktor% sD sformovan% a jednajD ako jeden celok. Niektor% #udia dnes tvrdia, 'e sta%, ke_ sD niekde dvaja alebo traja zhroma'den% v Pnovom mene. Ale sD dvaja alebo traja dostaton,m mno'stvom na vytvorenie armdy? Pre armdu potrebujeme zstup #ud% ( %m viac, t,m lepie. Ke_ ma pozvD dvaja alebo traja bratia a sestry, aby som k nim hovoril, rd to urob%m. Avak ke_ to urob%m, po krtkej chv%li budem hotov,; nebudem ma viac o poveda. Ale ke_ mi dte vMiu kongregciu ( povedzme nieko#ko sto alebo tis%c ( mY'em bez prestania hovori hodiny. Dvaja alebo traja nestaia. Mus%me ma dos ve#k, poet bratov a sestier ( %m viac, t,m lepie. Nikdy sa neuspokojte s dvoma alebo tromi. Mus%me by spojen% s bratmi v Pnovi; mus%me sa spoji s Bo'%m #udom. Preo je dnes USA prvou zemou na svete? Preo je najsilnejou zemou? Preto'e je tu spojen,ch pMdesiat ttov. Keby tam boli len dva alebo tri tty, napr. Missouri, Iowa a Illinois, ak slab by to bola zem! Ale je ich pMdesiat a vetky sD zjednoten pod jednu vldu; a tak je to ve#k mocnos. ], ako zkerne chce nepriate# znii Bo'iu armdu! Je to#ko Bo'%ch det%, ale 'iadna armda. Je skutone a'k medzi Bo'%mi demi na nejakom mieste njs sformovanD Bo'iu armdu; preto sD tak slab. Spojen tty sD siln, preto'e sD spojen v jedno. Ale o kresania? Len sa zamyslite nad situciou medzi Pnov,m #udom v jednom meste alebo v jednej oblasti, a to nehovor%m o celej zemi alebo svete. Je to koda! Je to hanba! Neexistuje jednota; neexistuje formovanie. Niektor% #udia sa dokonca stavajD proti vetkej jednote a formovaniu. Nehovor%m o #udskom formovan% alebo organizcii, ale o bo'skej stavbe, skutonej a praktickej jednote medzi Bo'%mi demi. Poujeme, ako kresania na mnoh,ch miestach vravia: V], k,m sa mY'eme spolone stretva dvaja alebo traja ( dvaja alebo traja tu a dvaja alebo traja tam ( je to skutone dobr a celkom to sta%.X Nie, bratia a sestry! Sme proti tomu! Mus%me by zjednoten% s Pnov,mi demi ako armda. Mus%me bojova zpas nielen vo dvojici alebo trojici; mus% to by skupina Pnov,ch det%, slun, a primeran, poet. Pros%m vs
AKO OBSADI` ZEM
143
v Pnovi, aby ste zaplatili cenu za jednotu s Pnov,mi demi. Vzdajte sa vetk,ch svojich nzorov. Dokia# bude Pnov #ud spoznva vetko zahHIajDceho Krista a bude ochotn, Ho skutone vyjadrova, bude to stai. Mali by sme za to zaplati akDko#vek cenu. Nemali by sme trva na niom inom, ne' na vetko zahHIajDcom Kristovi a Jeho skutonom vyjadren%. Spojme sa s Pnov,mi demi. Utvorme silnD armdu. Tto vec je pre mIa ve#k,m bremenom, tak,m, 'e som niekedy celkom bez seba. Nepoznm ni in, ne' toto; cel moja myse# a bytos sa venuje tejto veci. ], bratia a sestry, ako mus%me s Pnom spolupracova, aby On mohol tieto veci obnovi! Nech ns Pn zorad% praktick,m spYsobom do armdy, aby sme dnes bojovali pre Neho. Nevravte tak z#ahka o zpase so Satanom. Ten zpas je priamo pred vami! Toto je zpas! Tu je zpas! Mus%te ho bojova, ale nie jednotlivo. SkYr, ne' pYjdeme bojova, mus%me sa zoradi s ostatn,mi, a aby sme sa mohli takto sformova, mus%me by podriaden%. Mus%me zaa t,m, 'e sa podriadime ostatn,m. Ak nemY'eme by poddajn%, nemY'eme sa nikdy sformova a nemY'eme by nikdy spolone budovan%. Podriadenos! Medzi Pnov,mi demi je ve#k potreba podriadenosti. Dnes je skutone deI vzbury ( cel, svet je pln, vzbury. V rodine, v kole, v spolonosti, vo vlde, ka'd, sa vzpiera. Vy a ja, ktor% sme Bo'%mi demi a ktor% sme formovan% do armdy, aby sme bojovali za Jeho kr#ovstvo, sa mus%me ui podria_ova. Proti prDdu celho sveta sa mus%me ui lekciu podriadenosti. Mus%me sa podria_ova ostatn,m a naui sa vravie VnoX. T,m nemysl%m, 'e by sme mali by pritakvai, ale 'e sa mus%me naui vravie ostatn,m VnoX, nie VnieX. Pre dnen,ch #ud% je #ahk vravie VnieX. Vravia VnieX ka'dmu a na vetko. Zd sa, 'e ve#akrt je VnieX takmer prv,m slovom, ktor sa mal deti nauia vravie. Ale nesmieme vravie VnoX falone, len Dstami, a nie srdcom. Nae no mus% by no s podriadenosou vychdzajDcou z Dprimnho srdca. VQno, brat!X VQno, sestra!X Podria_te sa im a naute sa vravie VnoX. ], nech ns Pn oslobod%! Vo vMine ve#k,ch miest sD tis%ce kresanov, ale kde je armda, kde je svMtostnok, kde je kIazstvo? Je to koda. To
144
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
mY'e Pn robi? Neexistuje spojenie, jednota, podriadenos, formovanie, budovanie, neexistuje svMtostnok, kIazstvo ani armda. Pre Pna na tejto zemi neexistuje skuton, pr%bytok. Neexistuje skuton slu'ba Pnovi, preto'e tu nie je kIazstvo. Nie je tu skuton, zpas pre Bo'ie kr#ovstvo, preto'e neexistuje skuton armda. Sme tu, kvYli obnove t,chto vec%. Mus%me sa s podriadenosou zaradi do armdy. Armda je v'dy pod kIazstvom a kIazstvo v'dy sprevdza svMtostnok. Tieto tri veci sD v'dy spolu. Kedyko#vek existuje svMtostnok, je tam skupina kIazov. A potom je okolo kIazov armda #udu. Toto je obraz skutonosti, ktorD mus%me pre'%va ( svMtostnok, kIazstvo a armda. K,m neexistuje svMtostnok, niet kIazstva; a bez kIazstva neexistuje armda #udu. Armda je zvisl na kIazstve a kIazstvo sa pripja ku svMtostnku. A o je svMtostnok? SvMtostnok je miesto, kde je Pnova skuton pr%tomnos medzi Jeho #udom. K,m neexistuje svMtostnok, neexistuje Pnova pr%tomnos. Pnova pr%tomnos nemY'e by s nami a nemY'e %s s nami. Pn zas#Dbil, 'e Jeho pr%tomnos pYjde s nami, ale mus% nm by jasn, kde Jeho pr%tomnos preb,va. Jeho pr%tomnos preb,va vo svMtostnku. Ak mme svMtostnok, mme Jeho pr%tomnos preb,vajDcu s nami. Ak nemme svMtostnok, je koniec; Pnova pr%tomnos je pre. SvMtostnok, kIazstvo a armda! Bratia a sestry, je toto medzi vami? Ak nie, nie ste spYsobil%; stle vm nieo ch,ba. NemY'ete %s _alej a privlastni si zem. Mus%me by pripraven% a ma tak predpoklady. Mus%me ma plnD skDsenos svMtostnku, kIazstva a armdy. Na t,chto veciach nie je ni individulneho. Vetky zahHIajD spolon telo. NENLEIT" OHE
Aby sme udr'ali svMtostnok, kIazstvo a armdu, mus%me sa okrem individualizmu vyh,ba _al%m veciam, ktor by spYsobili ve#kD kodu. Prvou je nenle'it, oheI. Nikdy nesmieme Bohu predklada nenle'it, oheI. To je nenle'it, oheI? Je to nae prirodzen nadenie; je to vrelos naich prirodzen,ch em+ci%, naa prirodzen horlivos srdca. To nevyhnutne prina smr. Zab%ja n duchovn, 'ivot a ni% kIazstvo. Dvaja Qronovi
AKO OBSADI` ZEM
145
synovia, Ndab a Ab%hu priniesli nenle'it, oheI, nie zo zlej vYle, ale s dobr,m Dmyslom. Aj tak to bol nenle'it, oheI. Hospodin prikzal bra oheI na zapa#ovanie kadidla z obetnho oltra, aby pre Neho bolo kadidlo prijate#n. Ale oni nepou'ili oheI z oltra; pou'ili nenle'it, oheI. To znamen, 'e sa nevysporiadali so svojou prirodzenou horlivosou a prirodzen,m naden%m pomocou kr%'a. Toto je nanajv, dYle'it vec. Mus%me prejs kr%'om. Naa prirodzen horlivos mus% by popraven na kr%'i. VZBURA
Druh vec, ktorej sa mus%me vyh,ba, je vzbura proti autorite. Miriam a Qron, Moj'iova staria sestra a jeho star% brat, sa vzbDrili proti Moj'iovi, ktor, bol vtedy autoritou. Qno, Moj'i urobil nieo, o nebolo dobr ( vzal si pohanskD 'enu. Bezpochyby to nebolo sprvne. Bol to jeho nedostatok a Miriam a Qron sa toho chopili, aby sa mu vzopreli. Avak napriek tomu, o Moj'i urobil, boli Miriam a Qron povinn% uznva autoritu, a tou autoritou bol Moj'i. Bez oh#adu na oko#vek, nesmeli sa bDri proti autorite. Prve tto vec ni% jednotu, kIazstvo a utvranie armdy. Samozrejme, ako vedDci by sme mali by opatrn%; nemali by sme robi ni, o m za predobraz Moj'iovu svadbu s pohanskou 'enou. Ale na druhej strane, a to je omnoho dYle'itejie, sa ja i vy mus%me ui nikdy neby spurn,mi. Sn_ je vo vaom meste miestna cirkev, v,raz Pnovho Tela, a v tejto cirkvi sD traja alebo tyria vedDci bratia. Mus%te si uvedomi, 'e nikto z ns nie je stopercentne dokonal,. Ka'd, z ns m aspoI jeden nedostatok. Vae oi by nemali by tak otvoren voi star%m; skYr by mali by otvoren k Pnovi. Neupierajte svoje oi na starovstvo, aby ste ho skDmali. Ke_ to rob%te, ste spurn%. Ukod%te sami sebe. Zamyslite sa nad Miriam a Qronom. Mali v tom, o proti Moj'iovi hovorili, pravdu alebo nie? Bezpochyby mali pravdu a Moj'i urobil chybu. Moj'i, ako Pnov slu'obn%k, im poskytol dYvod k obvineniam. A napriek tomu, ke_ sa Miriam a Qron chopili tohto dYvodu a vzbDrili sa proti autorite, priviedli na seba Bo'% sDd. Miriam okam'ite zachvtilo malomocenstvo a (
146
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
hoci bola nsledne uzdraven ( Qron aj Miriam neskYr zomreli na pDti. V minul,ch rokoch som videl mnoho #ud%, ktor% sa nsledkom svojej vzbury proti Bo'%m slu'obn%kom stali Vmalomocn,miX. Boli t% Pnovi slu'obn%ci v poriadku? To by som nepovedal. PripDam, 'e u ka'dho je aspoI jeden nedostatok. Ale nedostatky Pnov,ch slu'obn%kov sD pre ns skDkou. SkDajD, kde sme a o je v naom srdci. A o vae srdce? Bude skDan ( nie dobrotou Pnov,ch slu'obn%kov, ale ich nedostatkami. Bratia a sestry, kie' by ste si to slovo ulo'ili v srdci. Je to varovanie. Dobre si uvedomujem, 'e pr%de as, ke_ nebudete spokojn% s t,mi, o sa medzi vami v Pnovi uj%majD vedenia. Poviete: VTo je to? Pozrite sa, o t% vedDci bratia v cirkvi urobili!X To je pre vs skDka. Ak ich obvin%te a vzbDrite sa, stanete sa malomocn%. Najpinav% nebudD oni, ale vy. NeskYr padnete ako Miriam a Qron na okraji cesty na pDti; nikdy nebudete mYc %s _alej, aby ste mali podiel na vetko zahHIajDcej dobrej zemi. NeskYr dolo pri putovan% det% Izraela k _alej vzbure, tentokrt vo vMom meradle. K+rach povstal s viac ne' dvoma stovkami predkov pospolitosti, aby sa vzbDril proti Moj'iovi a Qronovi a privodil smr nielen sebe, ale takmer celej pospolitosti. Ako nsledok tejto vzbury zomreli tis%ce #ud%. Bola naruen jednota, bolo naruen kIazstvo a bola naruen i armda Pnovho #udu. Potrebujeme takto varovanie. Ver%m, 'e dnes majD mnoh% z vs pred Pnom Dprimn srdce pre Jeho svedectvo. Ale mus%me si pamMta, 'e v ns je spurn prirodzenos. Jednho dIa, skYr i neskYr, bude skDan. Ak sa vzbDrime, budeme duchovne odrezan% a do istej miery zmar%me svedectvo, kIazstvo a armdu. NEVERA
Treou vecou, ktorej sa mus%me vyh,ba, je nevera. Inak ns urite zni%. PamMtte si, ako t%, o mali preskDma zem Kanan priniesli spM zl sprvy. Na jednej strane vraveli, 'e zem je v,nimone dobr, ale na druhej strane vraveli, 'e je nemo'n do nej vstDpi. VTamoj% #udia sD vraj obrovia, povedali, a mest sD
AKO OBSADI` ZEM
147
opevnen a ve#k.X Tvrdili, 'e Izrael tD zem nikdy nemY'e doby, a ak by sa o to pokDsili, boli by Dplne porazen% a pohlten%. Ve#a, ve#a krt nepriate#, ten zl,, vrav% v naom vnDtri to ist. Vrav%: VNehovor o vetko zahHIajDcom Kristovi. Je dobr, a je D'asn,. Ale je Dplne nemo'n, aby si do Neho vstDpil.X Obvam sa, 'e vm tieto vec% naeptval, dokonca ke_ ste %tali tieto kapitoly. VNikdy si nemysli, 'e mY'e vstDpi do dobrej zeme; je to _aleko nad tvoje schopnosti. Nikdy to nezvldne.X Mal, diabol skryt, v mnoh,ch z ns len ak na pr%le'itos, aby nm vstrekol svoj smrte#n, jed. Nikdy mu neverte. VT% #udia sD obrovia,X povie vm, Va mest sD opevnen a' do neba. Bude porazen, a ty to vie.X List idom 3 nm vrav%, 'e toto je zl a nevern je srdce. Je to srdce, ktor sa zamestnva zl,m; a tak je nazvan zl,m srdcom. Mus%me Pna prosi, aby nae srdce vyslobodil od toho zlho. Mus%me sa modli: VPane, ja chcem dobr srdce, srdce pln viery. Nie som schopn, vstDpi do zeme, ale Ty si!X Ten, ktor, je v ns, je vM% ne' ten, ktor, je vo svete. Ja to nezvldnem, ale Kristus to zvldne a On je vo mne. Mus%me ma vieru v moc Jeho vzkriesenia. Boh je schopn, uini omnoho viac, ne' za o Ho pros%me, o si mysl%me, o om sn%vame alebo o si dok'eme predstavi. Boh to urob%; Boh to zvldne. Nasledujme pr%klad J+zuu a Klefa. Mali srdcia pln viery. Mohli #udu poveda: VHore sa! Po_me! Obsad%me tD zem a istotne sa jej zmocn%me.X Bratia a sestry, mus%me by ve#mi opatrn%, aby sme sa vyhli vetkej nevere. Mm ve#kD staros, 'e po pre%tan% to#k,ch vec% o vetko zahHIajDcom Kristovi, budD niektor% ma zl a nevern srdce. Mo'no sa to neprejav% teraz, ale neskYr budete skDan%. Mo'no 'e jednho dIa, ke_ pYjdete po ulici, si poviete: VTo'e! Kto to kedy mY'e zvldnu? Kto si mY'e u'%va takho vetko zahHIajDceho Krista? Ja nie! Ja toho nikdy nebudem schopn,!X Toto je zl srdce nevery. Naz,vajte ho jeho prav,m menom. Bu_te opatrn%! Bu_te bdel%! Modlite sa proti tomu! Naozaj, vo vaej prirodzenej sile nebudete nikdy schopn% z%ska dobrD zem. Je to mo'n jedine mocou vzkriesenia. Jedine moc, ktor vzkriesila Krista z mHtvych a uinila Ho hlavou nad vetk,mi vecami, vs mY'e do tejto zeme privies. Ale chvla
148
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Pnovi, tto sila je v ns! TDto silu do ns neustle doruuje SvMt, Duch, ktor, v ns preb,va. Sme dos siln%? Haleluja, sme dos siln% ( nie v sebe, ale v \om; nie v tele, ale v Duchu! Dok'eme to v Duchu! Ver%te tomu, bratia a sestry? Haleluja! Mus%me sa tej sily chopi! Nikdy sa nedajte odradi ( je naa! Nikdy si nemyslite, 'e ste pr%li nedospel%. Vera ste boli pr%li nedospel%, ale nie dnes. Verte s plnou istotou viery! Kristus je vo vs! Boli ste zjednoten% s vemohDcim Bohom. DeI za dIom do vs SvMt, Duch prena vetko, o Boh je, a vetko, o Boh m. On to zvldne za vs. Pokia# budete udr'iava vae spoloenstvo s N%m, budete schopn% vstDpi do zeme. BudD zpasy, ktor bude treba vybojova. Ale zpas je to pre nepriate#a; pre vs to bude odpoinkom. Zpas je pre neho por'kou, ale pre vs chlebom. J+zua a Klef #udu povedali: VNebojte sa^ pojeme ich ako chlieb.X Nepriatelia budD na%m chlebom ( mY'eme %s a zjes ich. Ak sa nezapoj%me do boja, budeme hladn%. Ka'dodenn manna nesta%; mus%me %s a zhltnD nepriate#a. Nepriate# bude na%m chlebom a pohlti ho bude na%m uspokojen%m. Bratia a sestry, vy a ja mus%me ma 'ivD vieru, aby sme ili _alej, vytiahli do boja a prehltli nepriate#a. T%m viac prehltnete, t,m viac budete uspokojen%. Porazen, nepriate# je najlep% a najchutnej% chlieb. Prekrome Jordn a zdolajme Jericho. Zhltnime cel mesto ako chutn jedlo. Budeme Dplne uspokojen%. Haleluja! TakDto vieru potrebujeme pre tento zpas. SVETSK ZVKZKY
Avak pamMtajte, nepriate# je zkern,. Pou'ije najmenej vidite#n prostriedky, aby ns zabrzdil a postavil sa proti nm. Proti Izraelu pou'il Balma, pohanskho proroka, aby spYsobil, 'e sa Izraelci pridajD k svetu a dopustia sa smilstva. Svet bude v'dy kazi Bo'iu armdu. Mus%me bdie na modlitbch. Mus%me by na pozore pred vetk,mi svetsk,mi zvMzkami. Ke_ nepriate# nebude mYc urobi ni in pre nau skazu, pr%de ve#mi zkern,m spYsobom, aby ns oklamal a spYsobil, 'e uzavrieme spojenie s nie%m svetsk,m. Tieto veci sa nm nemusia javi ako svetsk; mY'u vyzera celkom legit%mne a vhodne. UniknD mY'eme iba tak, 'e budeme v neustlom spoloenstve s Pnom. Ke_ sa lap%me
AKO OBSADI` ZEM
149
do nejakho zvMzku so svetom, i u' sekulrnym alebo nbo'ensk,m, bude to ma za nsledok, 'e budeme bezmocn%. Nech nm Pn d milos, aby sme to vzali ako varovanie. REPTANIE
Okrem toho sa majme na pozore, aby sme nikdy proti Pnovi nereptali ako deti Izraela. Mus%me Mu v'dy spieva chvly. Bez oh#adu na to, ak% ste oba'en%, bez oh#adu na to, ak utrpenia vs stretvajD, v'dy vzdvajte chvlu Pnovi. Toto je cesta v%azstva. PamMtajte si tieto veci: nikdy neprinajte nenle'it, oheI, nikdy sa nevzpierajte, vzdajte sa zlho srdca nevery, majte sa na pozore pred ak,miko#vek zvMzkami so svetsk,mi vecami a nikdy proti Pnovi nerepcite. Ke_ to budeme robi, budeme pripraven% %s _alej a chopi sa zeme. Budeme v%azn%!
ZTRNQSTA KAPITOLA
VSTUP DO DOBREJ ZEME Biblick texty: Jz 1,1-6; 4,1-3.8.9; 5,2.7-9.10-12.13-15; 6,1-11. 15.16.20; Ko 2,12; 3,1-5; Ef 6,12.13; 2K 10,3-5
Teraz sme pripraven% vstDpi do dobrej zeme. Teili sme sa z ve#kononho barnka v Egypte, opustili sme Egypt a preli Terven more, vychutnvali sme Krista ako ka'dodennD mannu a skalu s vytekajDcim prDdom a zakDsili sme Krista ako truhlu, svedectvo o Bohu. V tomto stupni sme spolone budovan% ako Jeho roz%renie a Jeho v,raz tak, aby sme sa stali svMtostnkom. SvMtostnok nielen m.me, ale tie' n%m sme. Sme roz%ren%m, zvMen%m, nrastom Krista. Sme budovan% spolone, priom stoj%me na pevnom zklade vykDpenia a prikr,va ns Kristova plnos. Sme tak% siln% a pevn%. Sme jedno v Kristovi, ktor, je prejavom Boha. Okrem toho vieme, ako sa okamih za okamihom tei z Krista ako zo vetk,ch druhov obet%. Mme teda kIazstvo a sme kIazmi. Naviac sme sa pod kIazstvom sformovali, aby sme boli armdou, bo'skou armdou v boji o dobrD zem. Sme pripraven% bojova a porazi nepriate#a. Hospodinov zstup bol pripraven, t,m, 'e vychutnval vetko, o je z Krista. ], bratia a sestry, potom, o sme preli vetk,mi t,mito skDsenosami, je pred nami stle nieo ete ndhernejie ( dobr zem, veobsa'nos Krista. Zaali sme mal,m barnkom a napokon prichdzame k zemi Kanan, ku vetko zahHIajDcemu Kristovi. Zem je stle pred nami! Vychutnvali sme Krista, zmocnili sme sa Krista a mme Krista ( o tom niet poch,b. A stle mme z Krista pY'itok. Napriek tomu je Ho pred nami viac. Omnoho vM% Kristus ak, aby sme sa Ho chopili kvYli cie#u, ktor, pred ns Boh vo vetko zahHIajDcom Kristovi postavil. Nesmieme skoni tesne pred cie#om.
152
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS UCHOPI SLOVO PNOVO
Predpokladajme, 'e sme pripraven% vstDpi do zeme. Boli sme zaraden% do armdy a teraz sme slvny, bo'sk, a nebesk, zstup Hospodina. To urob%me? Predovetk,m sa mus%me chopi Pnovho Slova. Pn povedal J+zuovi: VPreto teraz vstaI a prejdi cez tento Jordn, ty i vetok tento #ud, do zeme, ktorD im ja dm, synom Izraelov,m. Ka'd miesto, na ktor stup% vaa noha, dal som vm.X Pn ju zas#Dbil, ale my sa jej mus%me zmocni. On nm ju dal, ale my ju mus%me zakDsi. Je to n podiel, ale my sa ho mus%me chopi. Mus%me ma vieru; mus%me ma dYveru; mus%me ma plnD istotu. V sDasnej dobe nie je v naom vlastn%ctve, ale On spYsob%, 'e ju vezmeme, On spYsob%, 'e sa jej zmocn%me. Mus%me Mu veri a spolupracova s N%m. Urob%me to? Zdvihnime sa dnes a vyjdime obsadi zem. Chvla Pnovi, je naa! Chopme sa jej ( nie zajtra, ale dnes! Nikdy nevravte: VZajtra.X V nevere je to v'dy zajtra, zajtra, zajtra. VZajtraX patr% diablovi! Vo viere neexistuje zajtra; v'dy je to dnes. Nae je VdnesX! Bratia a sestry, mus%me sa toho chopi dnes! Toto je prv vec, ktorD mus%me urobi. Mus%me sa postavi na Bo'ie slovo. Mus%me vzia Bo'ie slovo a %s _alej a zmocni sa zeme. UVEDOMI SI, E SME BOLI POCHOVAN
Po druh: my, ktor% sme boli spasen% a ktor% sme mali pY'itok z Krista, si mus%me uvedomi, 'e sme boli ukri'ovan% na kr%'i. Sme mHtvi a boli sme pochovan%! Mme vynikajDci hymnus, ktor, vyjadruje tDto skutonos: Pochovan, s Kristom a vzkriesen, s N%m; o ostva na mne, aby som urobil? ^
Boli sme pochovan% s Kristom; je po ns! Uvedomujete si, ak obrovsk je slovo Vpochovan,X? Bolo by dobr nap%sa ho ve#k,mi p%smenami a zavesi si ho vo vaej splni ( POCHOVANg! Calie si zaveste vo vaej jedlni, _alie v ob,vacej izbe a _alie v kuchyni. Na ka'dom mieste ( pochovan,, pochovan,, pochovan,! Bol som pochovan,! Poteilo by ma vidie takto vyzdobenD domcnos. Ak, je to odpoinok, by pochovan,! MY'ete ma nejak lepie odpoinutie, ne' toto? Preto bol #ud
VSTUP DO DOBREJ ZEME
153
Izraela preveden, cez Jordn tak,mto spYsobom. Jordn bol ich pohrebom. Ke_ deti Izraela vyli z Egypta, prekroili Terven more, o predstavovalo krst. Teraz pri Jordne znovu prechdzali vodou. Bola to pripomienka Tervenho mora. Ke_ sme prijali Krista ako nho Spasite#a, cirkev ns pokrstila ( boli sme pochovan%. Ale naneastie sme na to ve#mi skoro zabudli; predierame sa z hrobu. Nechcem poveda, 'e sme boli vzkriesen%, len 'e sa predierame z hrobu von. Niektor% sa dokonca poberajD spM do Egypta. Preto'e sme Krista to#ko zakDsili, preto'e mme Krista ako stred Bo'ieho svedectva a boli sme vybudovan% vo svMtostnok ako v,raz Krista a preto'e mme kIazstvo a Bo'iu armdu a sme pripraven% zmocni sa zeme, nm teraz Boh hovor%, aby sme si urobili pamMtn%k, ktor, by nm pripom%nal, 'e sme boli pochovan%. Od tejto chv%le nesmieme na nae pochovanie nikdy zabudnD. Terven more a Jordn predstavujD tD istD vec ( Kristovu smr. V Tervenom mori bola pochovan egyptsk armda. Vetko z tohto sveta a vetky sily tohto sveta tam boli pochovan. Uvedomujete si, ko#ko vec% a ko#ko #ud% bolo pochovan,ch s vami, ke_ ste boli pochovan% v krste? V krajine, z ktorej pochdzam, #udia s mHtvym lovekom pochovvajD vetky veci, ktor mal. Podobne v oiach Pna, ke_ sme boli pochovan%, boli s nami pochovan vetky veci, ktor sme milovali, vetky veci, ktor tvorili n svet. Vetky svetsk armdy, vetky svetsk sily, ktor ns predt,m dr'ali v putch, boli pochovan. Toto je skutonos Tervenho mora. A teraz tu pri rieke Jordn nm to Boh chce znovu pripomenD. Neboli pochovan iba svetsk sily, ale aj my sami sme boli pochovan%. My sme boli pochovan%! Prekroenie rieky Jordn je ndhern, a slvny obraz. Truhla s kIazstvom vstDpila do rieky prv. A tam uprostred rieky sa truhla s kIazstvom zastavila. M to hlbok, v,znam. Ako sme videli, truhla je Pn Kristus, svedectvo o Bohu. Kristus s kIazstvom vstDpil do srdca rieky smrti. Potom nasledoval vetok #ud. Vetci #udia zostDpili na dno tej rieky a preli prve t,mto miestom. Potom ich Pn po'iadal, aby vybrali dvanstich #ud%,
154
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
jednho za ka'd, kmeI z dvanstich kmeIov Izraela. Ka'd, vzal kameI z toho miesta na dne rieky, kde stla truhla, a priniesli ho na druhD stranu Jordnu, to znamen do dobrej zeme. To oznauje vzkriesenie. Vetci, o vstDpili do zeme Kanan boli t,mi, o boli vzkriesen%. Boli to nov% #udia; neboli to star% #udia. Boli vzkriesen%, nie prirodzen%. Iba vzkriesen, #ud mY'e vstDpi a zmocni sa vetko zahHIajDceho Krista; On nie je pre prirodzenho loveka. Z Krista sa mY'eme tei ako zo vetko zahHIajDceho iba na zklade vzkriesenia. Bratia a sestry, sme vzkriesen%! Boli sme pochovan% a povstali sme! Teraz sme v Kristovi! Potom J+zua urobil ete nieo in, aby im tDto skutonos pripomenul. Vzal _alie kamene, jeden za ka'd, kmeI a zasadil ich na mieste, kde stla truhla. Pochoval ich tam na pripomenutie pohrebu samotn,ch Izraelcov. V Bo'%ch oiach boli vetky deti Izraela pochovan v rieke Jordn. To znamen, 'e v Bo'%ch oiach sme my vetci boli pochovan% v Kristovej smrti. Po tom, o toto vetko skonilo, truhla s kIazmi vyla z Jordnu. Po tom, o sme boli vetci odstrnen%, sa Kristus vynoril zo smrti. Kristus vstDpil do smrti prv, a zo smrti sa vynoril posledn,; bol prv, vnDtri a posledn, vonku; my sme boli posledn% vnDtri a prv% vonku. Kristus dovHil smr a tto smr prikr,va ns vetk,ch. My vetci sme mHtvi! Vetci sme boli pochovan% s Kristom! MY'eme poveda: VHaleluja, boli sme pochovan%! Teraz stoj%me na zklade vzkriesenia! Teraz sme v Kanane! Teraz sme v Kristovi, v dobrej zemi!X UPLATOVA KRISTOVU SMR
Po tretie: ke_ ver%me, 'e sme boli s Kristom ukri'ovan% a pochovan%, mus%me tDto smr uplatni na ns. Preto mus%me by obrezan%. Toto je aplikcia Kristovej smrti na nae telo. Ak si uvedomujeme, 'e sme s Kristom pochovan% a vzkriesen%, mus%me usmrcova nae telo, mus%me uplatIova Kristovu smr na nae telesn Ddy. Toto je obriezka a tD mus%me vykonva ka'd, deI. Mus%me sa ka'dodenne opiera o to, 'e sme mHtvi a pochovan% a aplikova Kristovu smr na nae Ddy. Potrebujeme Jeho smr
VSTUP DO DOBREJ ZEME
155
uplatIova nielen v naej celkovej situcii, ale aj okamih za okamihom na nae telesn Ddy a tak ich umHtvova. V druhej kapitole Kolosensk,m je nm povedan, 'e sme boli s Kristom pochovan% a vzkriesen%, a potom v tretej kapitole, 'e n 'ivot je ukryt, s Kristom v Bohu. Na tomto zklade sa nm potom v Kolosensk,m 3,5 hovor%: VUmHtvujte teda to, o je vo vaich Ddoch pozemsk^X Ak si uvedom%me n pohreb a vzkriesenie s Kristom, mus%me uplatIova Jeho smr na nae telesn Ddy praktick,m spYsobom, vierou. VYCHUTNVA PRODUKTY ZEME
Po tvrt: ihne_ po uplatnen% Kristovej smrti na naich Ddoch na zklade pochovania a vzkriesenia s N%m vychutnvame nieo zo 'ivota. U'%vame si produkty zeme, vetko zahHIajDceho Krista. Manna kon% a na jej miesto nastupujD produkty zeme. Ve#k, Kristus nahrdza malho Krista. Predt,m sme sa neustle teili z malho Krista ( manny. Ale v tejto chv%li mal, Kristus prestva. Teraz ochutnvame vMieho, bohatieho a plnieho Krista; teraz vychutnvame zem, vetko zahHIajDceho Krista. Bratia a sestry, u'%vate si teraz mannu, alebo si u'%vate zem? To si u'%vate dnes? Bezpochyby si vetci u'%vame Krista, ale akho Krista? Sn_ sD niektor%, o si u'%vajD Krista len ako ve#kononho barnka. VMina z ns sa z Neho pravdepodobne te% ako z ka'dodennej manny. Ale produkty zeme sD omnoho lepie ne' manna. Ak je vaa skDsenos? Sn_ niektor% z vs povedia, 'e je na to ve#mi a'k odpoveda. Niekedy sa te%te z Krista ako z manny, a niekedy, ako sa zd, sa z Neho te%te ako z produktov zeme. To, i sa z Neho te%te ako z produktov zeme alebo nie, ve#mi zle'% na vaom pohrebe. Ako ve#mi ste si uvedomili, 'e ste boli pochovan% a 'e teraz stoj%te na pYde vzkriesenia? Dovo#te mi pr%klad. Predstavte si, 'e som sa dnes skoro rno stretol s ist,m lovekom, ktor, je ve#mi podivn,. Tento podivn, lovek v'dy spYsobuje, 'e zakDam 'ivot vzkriesenia. Pn tohoto loveka utvoril a vo svojej zvrchovanej mDdrosti ho priviedol ku mne. Vie, preo ho potrebujem. Aby som s n%m mohol jedna,
156
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
potrebujem na ka'd, deI prve moc vzkriesenia. Predpokladajme, 'e dnes skoro rno jednal tento lovek ve#mi podivne a ve#mi ma rozruil. Bol som z neho nanajv, neastn, a vzkypel vo mne hnev. Ke_ som sa potom vracal do svojej izby, obviIovalo ma svedomie a vyznal som to Pnovi. Povedal som: VPane, odpus mi! Sklamal som; bol som porazen,. Ale chvla Tebe, Pane, som oisten, Tvojou vzcnou krvou!X Po vyznan% a odpusten% som bol nas,ten,; vychutnval som nieo z Krista. Ak to bolo u'%vanie? Pre'il som Krista ako mal, kDsok manny. Vychutnval som mannu. Teraz predpokladajme, 'e mi ten ist, lovek inho dIa znovu spYsobil a'kosti a rozruil ma. Ale teraz som sa chopil zkladu vzkriesenia. Povedal som: VPane, som vzkriesen,! Na zklade vzkriesenia uplatIujem svojho ducha, aby som umHtvil svoje Ddy.X A potom, namiesto toho, aby som sa na neho hneval, som bol v Pnovi tak, astn,. Mohol som poveda: VHaleluja! Chvlim `a, Pane, za mYjho drahho, zvltneho brata!X Uviedol som Pnovu smr na svoje Ddy, ktor sa na ostatn,ch v'dy hnevajD, a z%skal som svie'u skDsenos a pY'itok z Krista. Ak to bola skDsenos? Bola celkom odlin od skDsenosti s Kristom ako mannou. Bola to skDsenos s Kristom ako s produktom dobrej zeme. Vid%te, 'e oboje boli skDsenosti Krista, avak Krista z rYznych strnok. Prv,m spYsobom som sa teil z Krista ako z malej manny a druh,m spYsobom ako z bohatho produktu zeme. BOJOVA ZPAS
Po piate: potrebujeme pamMta nielen na to, 'e sme boli pochovan%, 'e stoj%me na pYde vzkriesenia a 'e mus%me praktick,m spYsobom uvdza Pnovu smr na nae Ddy, ale mus%me tie' pamMta na to, 'e existujD zl mocnosti v nebesk,ch oblastiach. Mus%me bojova zpas s nepriate#om. Hoci vychutnvame z asti vetko zahHIajDceho Krista, nepriate# a jeho sily zla v nebesk,ch oblastiach stle uzurpujD a okupujD zem. Vy a ja mus%me bojova, aby sme sa zmocnili celej zeme. Bratia a sestry, akonhle zaneme ma z Krista pY'itok tak,mto spYsobom, uvedom%me si v naom duchu realitu zl,ch s%l
VSTUP DO DOBREJ ZEME
157
v nebesk,ch oblastiach. Tieto zl sily pred Bo'%mi demi zastierajD veobsa'nos Krista. Ve#mi mlo z Pnovho #udu si dok'e predstavi veobsa'nos Krista jednoducho kvYli obvineniam od zl,ch s%l v nebesk,ch oblastiach. Sily zla a' do dnenho dIa zastierajD veobsa'nos Krista. Mus%me teda bojova zpas. Je tu nanajv, skuton, duchovn, boj, do ktorho sa mus%me zapoji. T,m, 'e sa budeme tei z uritej asti vetko zahHIajDceho Krista, budeme c%ti bremeno pre tento boj, ponesieme bremeno pre tento zpas. Preto sa z ns vytvorila armda. Pred nami je bojov, stret. V tomto stupni dostvame v%ziu Pna Krista ako knie'aa, ako slvneho vojvodcu Hospodinovho zstupu. On sa ujme vedenia armdy; On pYjde pred nami; On bude bojova za ns. Potrebujeme takDto v%ziu. Ako mohol J+zua tDto v%ziu dosta? Jednoducho tak, 'e niesol bremeno pre boj, ktor, bol pred n%m. Ihne_ potom, o sa on a #ud Izraela teili z produktov dobrej zeme, uvedomil si, 'e pred nimi le'% nepriate# a hradby Jericha. J+zua jasne videl situciu a c%til bremeno pre boj. Ver%m, 'e kvYli tomu iiel k Hospodinovi na modlitbe a 'e vtedy sa mu Pn zjavil ako vodca Bo'ieho zstupu. J+zua obdr'al tDto v%ziu a t,m i vieru a uistenie, 'e Pn je s n%m. Bez tieIa pochybnosti potom vedel, 'e sm Pn ako knie'a Bo'ej armdy ide pred n%m. Aj my potrebujeme takto uistenie. Niektor% #udia z vlastnej skDsenosti vydvajD svedectvo, 'e ihne_ potom, o vychutvali nieo z Kristovej veobsa'nosti, si uvedomili, 'e nepriate# a jeho zl sily v nebesk,ch oblastiach stle uzurpujD dobrD zem, vetko zahHIajDceho Krista a zastierajD ju pred Pnov,mi demi. Kto bude bojova, aby odkryl zem? Ak sa tak,mto spYsobom te%me z Krista, pYjdeme dobrovo#ne za Pnom s bremenom pre boj. A vtedy nm d v%ziu seba samho ako vojvodcu. Uk'e nm, 'e On je hlavou armdy a pYjde pred nami bojova. Potom mY'eme %s vpred s plnou istotou. AKO BOJOVA ZPAS
Teraz prichdzame k poslednmu kroku. Ako budeme bojova? Toto iste nie je zpas, ktor, by sa bojoval telesn,mi zbraIami. Obrazne povedan, nae zbrane pre tento boj sD
158
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
baranie rohy. Ideme do boja, ale ideme s nstrojmi pokoja; ideme s baran%mi rohmi. Baranie rohy sD symbolom boja pokojn,mi zbraIami. Nie sD to mee zo 'eleza; sD to baranie rohy. NemY'u zabi; sD Dplne mierov. Ale sD to zbrane k boju. SD to po#nice, na ktor sa m trDbi a tak vyhlasova a prevolva evanjelium pokoja. Toto je zbraI, ktorD mus%me pou'i k boju duchovnho zpasu. Bojujeme t,m, 'e prehlasujeme Krista! Ak,m spYsobom sa trDbilo na po#nice a ako sa uskutonil boj? Bolo to skutone zvltne. Tas armdy ila vpredu nasledovan siedmimi kIazmi a truhlou. Zstup uzatvrala _alia as armdy. In,mi slovami, vpredu i vzadu bola armda a uprostred bola truhla s kIazmi trDbiacimi na baranie rohy. T% vetci pochodovali okolo hradieb Jericha a kIazi pritom trDbili na po#nice. Bol to slvny poh#ad. dudia v meste z nich mali hrYzu a zavreli brny mesta zvnDtra i zvonka. Nikto nevychdzal a nikto nevchdzal. DeI za dIom pochodovala okolo mesta Bo'ia armda o sile essto tis%c a trDbila na baranie rohy. Najprv ila jedna div%zia, potom kIazi trDbiaci na trDby, potom truhla a potom zbytok armdy na zadnom konci. T,mto spYsobom viedli boj. V Jerichu pravdepodobne boli niektor% #udia, o sa im smiali a pohHdali nimi. Nikdy nevideli tak nesvetsk predstavenie. Raz za deI Izraelci obili mesto a to opakovali deI za dIom po es dn%. Ke_ nadiiel siedmy deI, obili pod#a pokynov mesto sedemkrt. Mus%me si tu vimnD, 'e J+zua #udu prikzal: VZdr'%te sa vojnovho pokriku, ani nehlesnete, ani slovo nevyjde z vaich Dst, a' do dIa, ke_ vm nariadim: VStrhnite pokrik.X Potom budete kria.X dud nemal kria, k,m nezaul dlh trDbenie na baranie rohy na konci poslednho okruhu ( pred t,m mali by potichu. Ak, to m v,znam? To znamen, 'e ke_ budeme svedi o v%aznom Kristovi, je mnoho okamihov, ke_ mus%me by ticho; mus%me necha kIazstvo trDbi na trDby. Potrebujeme kIazstvo, a teraz u' chpete, o mme kIazstvom na mysli. Nesmieme vravie #ahkov'ne. Nehovorte: V], sme na pYde cirkvi! Sme miestna cirkev! Sme to a sme ono!X Ak tieto veci vrav%te #ahkov'ne, kIazstvo neexistuje. Mus%me necha kIazstvo zatrDbi na po#nice a vyda zvuk. Nesmie by pou in, hlas.
VSTUP DO DOBREJ ZEME
159
A potom, a' pr%de as, as, ktor, ustanovil Pn, vy a ja mus%me spusti pokrik. Mus%me sa modli a chvli Pna mocn,m hlasom a nepriate# pred nami padne. Toto je pre ns spYsob, ako bojova. Je tak,to zpas ist,m druhom namhavej prce, alebo je to spYsob vychutnvania? Vskutku, nie je to nmaha, ale pY'itok. Je to dokonca odpoinok a uspokojenie. Je to vojna, je to boj, je to zpas, a napriek tomu je to pY'itok, odpoinok a uspokojenie. T,mto spYsobom sa zmocn%me veobsa'nosti Krista. Ale mus%me si dobre pamMta, 'e vy a ja ako oddelen% jednotlivci to nikdy nezvldneme. Mus%me v'dy hji zem ako armda. Vetko zahHIajDceho Krista nikdy nepochop%me ako jednotlivci. Z%rku, de'ku, v,ku a hebku vetko zahHIajDceho Krista mY'eme pochopi jedine so vetk,mi svMt,mi. Aby sme sa mohli zmocni dobrej zeme, mus%me by so svMt,mi sformovan% a zjednoten% do Bo'ej armdy. Mus%me si tie' pamMta, 'e nai nepriatelia nie sD telo a krv; nie sD to #udia. SD to duchovn sily, vldy a autority v nebesk,ch oblastiach. Je mnoho #ud%, ktor% sa stavajD proti nm, ale oni nie sD naimi nepriate#mi. Naimi nepriate#mi sD zl mocnosti, ktor sD za nimi. Nebojujeme s #u_mi, ale so silami zla za t,mito #u_mi. Ak sme Pnovi vern%, aby sme sa chopili zkladu vzkriesenia a boli zaraden% do armdy, aby sme bojovali pre Neho, mus%me by pripraven%, 'e sa o ns bude %ri ve#a zl,ch re%. Mus%me by pripraven% na znan, odpor. Vetci #udia z Jericha budD hovori o #ude Izraela. Ale chvla Pnovi, kedyko#vek poujeme tieto rei, mY'eme sa radova, lebo sD znamen%m, 'e v%az%me. SD znameniami, 'e nepriate# m strach a jeho por'ka je nevyhnutn. Jericho pred nami istotne padne. Haleluja! Kamko#vek idem, skutone sa boj%m, ke_ o mne nikto nehovor% a ke_ nie sD 'iadne zl rei. Ale som tak, astn,, ke_ existuje ohovranie, kritika a #udsk rei. T%m viacej o tom poujem, t,m viacej prichdzam spM k Pnovi a chvlim Ho: VTu sD znamenia, Pane; tu sD znamenia, 'e zpas sa skon% v%azstvom!X HlDpe rei, absurdn obvinenia, zl ohovrania ( nemali by sme sa ich b. SD to vetko znamenia, 'e v%azstvo je nae. Chvla Pnovi! N nepriate# nie je na tejto zemi, ale je v nebesk,ch oblastiach. Nemali by sme teda pou'%va zbrane tela. Nemali by
160
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
sme sa hda s #u_mi; nemali by sme sa zni'ova na ich DroveI a zaplieta sa do ich taktiky. Nie. Nae zbrane sD duchovn. To to teda je? SD to po#nice z baran%ch rohov. TrDbme na po#niciach; trDbme na baran%ch rohoch. Prehlasujme v%azstvo kr%'a, v%azstvo V%aza. Mus%me hlsa Krista ( Krista, z ktorho sa te%me, Krista, ktor, je Premo'ite#om ka'dho nepriate#a. To je naa zbraI ( nepoznme ni in. Toto je t cesta, ako sa chopi dobrej zeme vo vernosti, odpoinku a pY'itku. Mesto za mestom a miesto za miestom sa mus%me zmocIova veobsa'nosti Krista. Ale bu_te na pokoji a dobre odpo%vajte. Nerobte si starosti ( Pn bude bojova. Boj nie je n, ale Pnov. My mus%me len trDbi na po#nicu. Nehovorte #ahkov'ne. V prav, as budeme chvli a spust%me pokrik a mDry Jericha sa zrDtia. Jeho skaza je speaten. Zv%az%me a ujmeme sa zeme. Bratia a sestry, toto je cesta. V%azstvo je nae! Chopte sa zkladu vzkriesenia a pamMtajte si, 'e ste pochovan%; uplatnite Kristovu smr na vetky svoje pozemsk Ddy; tete sa z Krista so svMt,mi ako z Toho, ktor, vetko zahHIa a vyhlasujte a dosvedujte vo viere vetko, %m je Pn. Potom bude nepriate# Dplne porazen, a jeho opevnenie strhnut. Poraz%me nepriate#a a ujmeme sa zeme pokojne s odpoinut%m a uspokojen%m. Nepriate# bude na%m chlebom; zapoji sa do takho boja bude na%m uspokojen%m. Boj je Hospodinov. Na ns neostva ni in, ne' vyhlasova Jeho v%azstvo a tei sa z neho. Haleluja! Kristus je v%az, povedz ka'd,m dychom, 'e zchranca je stle v%az nad hriechom a smrou. Haleluja! Kristus je v%az, Hovor, kamko#vek ide, e Pn je stle premo'ite# Nad ka'd,m protivn%kom. Haleluja! Ke_ Kristus je v%az, potom sa odv'i %st, kamko#vek a Je'i pole v stlej modlitbe.
VSTUP DO DOBREJ ZEME
Haleluja! Kristus je v%az, neporazen,, nezastraeny, niekedy tvoja v%zia hasne, Kristus cestu oist%. Haleluja! Kristus je v%az, skoro Jeho hlas zaznie: XPode sem v%azi a povstaIte spoji sa s v%azn,m Kr#om."
161
PnTNQSTA KAPITOLA
IVOT V ZEMI Biblick texty: Dt 12,1-18.20-21.26-27; 14,22-23; 16,16-17
Predpokladajme, 'e sme sa u' zmocnili zeme. VstDpili sme do nej, porazili sme a porobili vetk,ch nepriate#ov a 'ijeme v nej. Teraz mus%me odhali, ak,m spYsobom by sme mali v zemi 'i. Najprv sme si ukzali nieo o zemi. Zem je dobr, preve#mi dobr. Je dobr po prv svojou priestrannosou, po druh svojou vyv,enosou a po tretie svoj%m bohatstvom ( t,mito troma vecami. Videli sme tie' podrobnosti jej bohatstva: je bohat na vody, vetky druhy potravy tak 'ivo%neho ako aj rastlinnho druhu, a nerasty. Tie' sme sa ve#a zamestnvali spYsobom, ako do zeme vojs a ako sa jej zmocni, od ve#kononho barnka cez mnoh _alie skDsenosti s Kristom. Teraz sme v tejto D'asnej zemi; sme vo vetko zahHIajDcom Kristovi. Ak, 'ivot by sme v tejto dobrej zemi mali 'i? T,m sa zaober kniha Deuteronomium. V dobe, ke_ Hospodinov slu'obn%k Moj'i p%sal svoju knihu Deuteronomium, bolo vetko pripraven, aby #ud Izraela vstDpil do zeme. Mali svMtostnok s truhlou, mali kIazskD slu'bu a boli zoraden% a sformovan% do armdy. Vetky veci boli v pohotovosti; _al%m krokom bolo vstDpi. Ale Moj'i si uvedomil, 'e nebol Hospodinom povolan,, aby voviedol #ud do zeme. Bol to on, kto ich priviedol do tejto fzy, ke_ boli Dplne pripraven%, ale on sm s nimi nemohol do zeme vstDpi. Pn mu povedal, 'e mus% od%s. V tomto okamihu sa srdce tohto slu'obn%ka prejavilo v lske k Pnovmu #udu. Mal ve#kD staros o ich budDcnos, zvl s oh#adom na ich 'ivot po tom, o sa zmocnia zeme. Preto s takou lskou a starosou urobil, o bolo v jeho silch, aby ich vyuil spYsobu 'ivota, ktor, by mali 'i po tom, o zem
164
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
obsadia. Bol celkom ako star, otec, ktor, svojimi mDdrymi slovami a lskavou radou nalieha na svoje dospievajDce deti. Jeho re k nim bola pln nabdan%, aby v 'ivote, ktor, budD 'i v zemi, ktorD Pn zas#Dbil ich otcom, boli opatrn%; inak by ju stratili. To bolo bremeno, ktor pred nimi zlo'il a ktor je zaznamenan v tejto knihe. Kniha Deuteronomium je pred knihou J+zua, ale obsah Deuteronomia sa zaober t,m, o nasleduje po knihe J+zua. V porad% kn%h pred Iou predchdza, ale vo veciach, ktor,mi sa zaober, za Iou nasleduje. J+zua sa zaober obsaden%m zeme ( prekroen%m rieky, bojom, vstupom do zeme a vytrhnut%m zeme z rDk nepriate#a, ktor, si na Iu osobuje prvo. Deuteronomium sa vak zaober 'ivotom, ktor, by sme mali 'i v zemi po tom, o je obsaden. VstDpili sme do zeme a zmocnili sa jej; teraz sa mus%me naui, ako si ju u'%va a ako v nej 'i. Mus%me nielen vedie, ako sa zmocni Kristovej veobsa'nosti, ale potom, o sme sa Ho zmocnili, mus%me tie' vedie, ako 'i v Bo'%ch oiach 'ivot, ktor, nm umo'n% ma z Neho pY'itok. Toto je posolstvo knihy Deuteronomium. PRCA NA KRISTOVI
Ak, je teda 'ivot, z ktorho by sme mali ma v dobrej zemi pY'itok? Predovetk,m je to 'ivot prce na Kristovi. Je to 'ivot, v ktorom sa Kristus stva na%m priemyslom. Dnes sa to#ko hovor% o priemysle. dudia tudujD mnoho predmetov o priemysle, podnikajD kvYli priemyslu, mest sa navrhujD pre priemysel. Dnes je prakticky vetko pre priemysel. Dokonca krajiny medzi sebou sDperia v priemyselnom raste. Na svete existuje ve#a druhov priemyslu, ale my, ktor% sme Pnov,m #udom, 'ijDcimi vo vetko zahHIajDcom Kristovi, by sme mali ma jedin, priemysel ( Krista. Kristus je na%m priemyslom. Na \om mus%me pracova. Mnoho #ud% dnes tuduje vedu alebo techniku. DeI za dIom v t,chto veciach hebajD a pracujD na nich. Trvia ve#a hod%n namhav,m tDdiom, experimentovan%m i praxou v t,chto oblastiach. Ale pros%m vs, povedzte mi, na om ako kresan zroden, z Boha, osvieten, SvMt,m Duchom, denne posilIovan,
IVOT V ZEMI
165
mocou vzkriesenia na svojom vnDtornom loveku, na om ako kresan pracujete? In,mi slovami, o je vaou agendou? Kamko#vek idem, nerd #u_om vrav%m, 'e som kazate#. MY'e to znie divne, ale ja sa hanb%m, ke_ sa mm #u_om predstavova t,mto spYsobom. Nerd dvam #u_om vedie, 'e som takzvan, duchovn,. Je pre mIa skutone a'k #u_om vravie, %m sa zaoberm. Tasto, ke_ cestujem lietadlom alebo vlakom, sa ved#a mIa niekto posad% a p,ta sa ma na moje zamestnanie. Niekedy ich prekvap%m odpove_ou: VPracujem na Kristovi! Mojou prcou je Kristus!X Niekedy, ke_ sa ma p,tajD, pre akD firmu pracujem, odpovedm: VMojou firmou je Kristus, akciov spolonos!X Obvykle sa potom p,tajD, o t,m mm na mysli. MY'em im len poveda, 'e deI za dIom pracujem na Kristovi a Kristus sm je moj%m zamestnan%m. Vy, o ste tudenti, si mus%te uvedomi a zakDsi, 'e dokonca aj pri tDdiu pracujete na Kristovi. Kristus je va%m priemyslom. Vy, o ste vodimi kami+nov, si mus%te uvedomi, 'e riadenie nkladnho auta nie je va%m skuton,m zamestnan%m; vaou skutonou prcou je Kristus; mus%te na \om neustle pracova. Vy, 'eny v domcnosti, mus%te vedie, 'e vaou skutonou prcou nie je starostlivos o vau domcnos a vau rodinu, ale Kristus! Pracujete stle na Kristovi? Sna'%te sa Ho vychutnva a zakDa Ho v ka'dej situcii? ivot po obsaden% dobrej zeme je 'ivotom prce na Kristovi. Je to 'ivot, v ktorom sa Kristus stva na%m priemyslom a my Ho produkujeme v masovej v,robe. Pracujeme pre VKrista, a.s.X a deI za dIom produkujeme Krista. Mnoh% po#nohospodri sD pestovate#mi i v,robcami ovocia. My sme pestovatelia a v,robcovia Krista. Pilne deI a noc pracujeme na hospodrstve Krista. A predsa pracujeme astne a naa prca je pre ns tak,m odpoinkom. PripomeIte si #ud Izraela po tom, o obsadili dobrD zem a porobili vetk,ch nepriate#ov. To robili? Proste pracovali na zemi. Obrbali pYdu, siali, zavla'ovali rastliny, starali sa o vinice a prerezvali stromy. To vetko boli nutn Dlohy pre to, aby sa z toho kusa zeme mohli ma pY'itok. Je to obraz, ako pilne mus%me my pracova na Kristovi, aby sme sa mohli tei
166
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
z Jeho vetko zahHIajDceho bohatstva. To je naa prca. Kristus je n priemysel. Mus%me pracova na Kristovi, aby sme vyprodukovali Jeho bohatstvo. Videli sme, ak dobr je zem v mnoh,ch oh#adoch, ale ako by mohla plodi a hojne produkova svoje bohatstvo bez toho, 'e by sme na nej pracovali? Ma tohto bohatho Krista je jedna vec, ale neustle na \om pracova je in vec. A o dnen kresanstvo? Je bohat alebo je chudobn? Mus%me vyzna, 'e je naozaj chudobn. Kristus je nesmierne bohat,, ale dnen cirkev sa plaz% v chudobe. Preo? Je to preto, 'e Pnove deti sD dnes leniv. NebudD sa namha, aby na Kristovi pracovali. Pre%tajte si pr%slovie nap%san mDdrym mu'om, kr#om ZalamDnom. VDokedy'e bude le'a, leIoch? Kedy u' povstane zo svojho spnku? Ete trochu pospa, trochu podriema, trochu zalo'i ruky, pole'a a pr%de tvoja chudoba ako pocestn, a tvoja nDdza ako ozbrojenec.X (Pr 6,9-11). Ako to, 'e je Amerika dnes tak bohat? Boh skutone dal Amerike nesmierne bohatD zem. Ale to nie je vetko. Mnoho Amerianov na tejto zemi usilovne pracovalo, aby vyprodukovala svoje bohatstvo, aby priniesla svoju hojnos. Mus%me pracova; nesmieme by leniv%. A o vMina dnen,ch kresanov? SD pr%li zaneprzdnen% svetsk,m priemyslom a sD pr%li leniv%, aby pracovali na Kristovi. Mus%me ora nau duchovnD pYdu; mus%me rozsieva duchovn semeno; mus%me zavla'ova duchovn rastliny ( neprestajne. NemY'eme sa spolieha na to, 'e to ostatn% urobia za ns; mus%me to urobi sami, inak sa to nikdy neurob%. Sestry, %tali dne srno Slovo modlitebne? Bratia, ko#kokrt ste dnes kontaktovali Pna? Tak je situcia. Neobrbame Krista. Mme ve#mi bohatD zem, ale nepracujeme na nej; tak'e je mlo Drody. Sme skutone bohat% na zdroje, ale chudobn% na Drodu. Hospodin svojmu #udu povedal, 'e sa mus% stretva spolone, aby Ho uctievali najmenej trikrt v roku: v ase Ve#kej noci, v ase Letn%c a v ase slvnosti stnkov. A povedal im, 'e kedyko#vek sa spolone z%du, nemajD za 'iadnych okolnost% pr%s s przdnymi rukami. Musia Mu vo svojich rukch nieo prinies, nieo z produktov dobrej zeme. Keby boli leniv% a nepracovali na
IVOT V ZEMI
167
zemi, nielen 'e by neboli schopn% nieo Hospodinovi prinies, ale nemali by ni, %m by uspokojili sami seba; boli by hladn%. Bratia a sestry, mus%me si uvedomi, 'e kedyko#vek sa schdzame na stretnut%, kedyko#vek prichdzame, aby sme Pna uctievali, nemali by sme prichdza s przdnymi rukami. Mus%me prichdza s rukami pln,mi produktov Krista. Mus%me na Kristovi deI za dIom pracova tak, aby sme Ho produkovali vo ve#kom. Potrebujeme viac ne' malho Krista, aby sme uspokojili nae vlastn potreby. Mus%me Ho produkova dos na to, aby sme mali prebytok pre ostatn,ch, pre chudobn,ch a nDdznych: VDoista otvor% svoju ruku svojmu bratovi, svojmu chudobnmu strpenmu a svojmu nDdznemu vo svojej zemiX (Dt 15,11). Mus% tie' by nadbytok, aby sa naplnili potreby kIazov a Levitov: VA toto je to, o bude patri kIazom od #udu, od t,ch, ktor% budD obetova bitnD obe, u' i vola i dobyta: dajD kIazovi^ Prvotinu svojho obilia, svojho v%na a svojho oleja a prvotinu strihu svojho drobnho stdaX (Dt 18,3-4). A predovetk,m, najlepie z nadbytku mus% by vyhraden pre Hospodina: VVtedy na to miesto, ktor si vyvol% Hospodin, v Boh, na to, aby tam preb,valo Jeho meno, budete dona vetko to, o vm ja prikazujem, svoje zpaln obete a svoje bitn obete, svoje desiatky a obe pozdvihnutia svojej ruky ako i vetko najlepie svojich s#ubov, ktor s#Dbite HospodinoviX (Dt 12,11). Ke_ zo'ali pole, mali vyhradi prvotiny pre Hospodina. Ke_ sa narodilo dobyta, prvoroden bolo pre Pna. Mus%me usilovne pracova nielen preto, aby sme vyprodukovali dos pre nae vlastn potreby, ale tie' preto, aby sme z%skali prebytok k naplneniu potrieb ostatn,ch s t,m, 'e to najlepie vyhrad%me pre Pna. Potom budeme pre Pna prijate#n,mi a bude z ns poteen,. Toto je 'ivot v dobrej zemi. To je 'ivot, v ktorom neustle pracujeme na Kristovi, v ktorom Ho produkujeme vo ve#kom. To#ko zbierame Krista, 'e sme Dplne uspokojen%, a okrem toho mme nadbytok, aby sme sa podelili s ostatn,mi a uctili Boha. Uctieva Boha Kristom neznamen uctieva Ho jednotlivo, ale uctieva Ho spolone so vetk,mi Bo'%mi demi t,m, 'e sa z Krista te%me spolone jeden s druh,m a s Bohom. Ke_ pr%dete,
168
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
prinesiete nieo z Krista. Ke_ pr%de on, aj on prinesie nieo z Krista. Ka'd, prinesie as Krista zo svojej prce na \om a ve#k, pY'itok bude nielen medzi vetk,mi svMt,mi ale predovetk,m u Boha, ktormu sa predklad to najlepie. AKO PRACOVA NA KRISTOVI
Strune sme sa venovali naej potrebe pracova na Kristovi a urobi z Neho svoj priemysel. Ver%m, 'e v tejto veci mme jasno, ale obvam sa, 'e to mY'e pre mnoh,ch by len nuka. Ako to mY'eme prakticky uplatni? To mus%me robi, aby sme na Kristovi denne pracovali? Dovo#te mi pr%klad. Ka'd rno sa mus%te modli: VPane, zasvMcujem sa znovu Tebe ( nie aby som pre Teba pracoval, ale aby som `a vychutnval.X Mus%te sa Pnovi Dprimne odovzda z prostho dYvodu ( aby ste sa z Neho teili a zakDali Ho ( ni viac. Od okamihu, ke_ sa rno zobud%te, potrebujete vravie: VPane, tu som. Odovzdvam sa, aby som sa z Teba teil. Daj mi, aby som `a od tohto okamihu po cel, deI pre'%val a uplatIoval v ka'dej situcii. Ne'iadam o ni na zajtra. Pros%m o milos, aby som sa z Teba mohol tei dnes. Uk' mi, ako ora pYdu, zasieva a zavla'ova rastliny Pna.X Okamih za okamihom budete udr'iava vae spoloenstvo s Pnom. Budete prakticky 'i v Pnovi, pracova na \om, uplatIova Ho, vychutnva Ho. Ak to budete robi, pomyslite si na to, ak bude vae VhospodrstvoX Drodn a krsne. Kristovo hospodrstvo vo vaom ka'dodennom 'ivote bude pln Drody. Ke_ pr%de Pnov deI a vy pYjdete so svMt,mi uctieva Pna, budete schopn% poveda: VIdem navt%vi svojho Boha; idem uctieva mYjho Pna. Nejdem s przdnymi rukami, ale s rukami pln,mi Krista. Mm prebytok a v mojej pravej ruke je t najlepia as vyhraden pre mYjho drahho Pna.X Ke_ pr%dete na stretnutie, mo'no k vm pristDpi brat a povie: VMm urit, problm. Mohol by si mi pomYc?X MY'ete s n%m pre'i mal spoloenstvo a odovzda mu nieo z vho prebytku Krista. MY'ete mu da trocha z produktov Krista, na ktorom ste pracovali, Krista, z ktorho ste sa deI za dIom teili. Boli ste N%m hojne uspokojen% a mte nieo naviac, aby ste sa podelili s bratmi a sestrami. Ke_ zane stretnutie, ste dobre
IVOT V ZEMI
169
pripraven% predlo'i svoje modlitby a chvly Pnovi z vaich zsob. To je z vho prebytku to najlepie a spolu so svMt,mi to radostne predkladte Pnovi pre Jeho pY'itok a uspokojenie. Zo'ali ste z Krista dos pre seba, pre nDdznych a pre Pna. Naviac ste odlo'ili bokom znanD as, ktor vm pr%de vhod v budDcich dIoch. Ak sme bohat% v Kristovi, mus%me by nutne bohat% v prci, bohat% v priemysle. V Kristovi nemY'eme by leniv%. Mus%me necha Boha, aby mal pY'itok z Krista s nami a sDasne s ostatn,mi. Ke_ to rob%me vy, ja a my vetci, ak D'asn budD nae stertnutia, ke_ sa spolu z%deme, aby sme uctievali Pna! Ja sa budem zdie#a s vami a vy sa budete zdie#a so mnou. Vy mi dte nieo od Pna a ja dm na v,menu nieo vm. BudD tam vetky druhy zdie#ania a vzjomnho pY'itku. A Pn bude ma svoj pln, podiel. PREJAVOVANIE KRISTA
V dnenom svete je mnoho v,stav a ve#trhov. V uritom ase sa z%du #udia z rYznych oblast% a krajov a niekedy z celho sveta, aby priviezli svoje produkty na v,stavu. Prve to rob%me, ke_ sa schdzame, aby sme spolone uctievali Boha. Schdzame sa spolu, aby sme mali v,stavu Krista, a to nielen Krista, ktorho nm Boh dal, ale Krista, ktorho sme dopestovali, Krista, na ktorom sme pracovali a ktorho sme pre'%vali. To je Kristus, ktorho sme spolone prili ukza. Bratia a sestry, toto by mali by nae stretnutia ( v,stava, ve#trh, na ktorom sa ukazujD vetky druhy plodov Krista. Znovu sa zamyslite nad Izraelom. V dobe slvnosti stnkov prilo mno'stvo #ud% z celej zeme do ich centra, Jeruzalema. Vetci so sebou priniesli nieo zo svojich produktov ( niektor% ovocie, in% zeleninu, niektor% dobytok a mnoho _al%ch vec%. Keby sme tam vtedy mohli by pr%tomn% a by svedkami tej udalosti, 'asli by sme nad bohatstvom zeme. Videli by sme hojnos plodov nahromaden,ch tu a tam ( krsne, zrel, mnohofarebn ( spolu s ovcami a dobytkom na vetk,ch stranch. dudia to vetko dali dohromady a vzjomne sa z toho teili v pr%tomnosti Hospodina. Aj Boh mal svoj vlastn, podiel.
170
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Bratia a sestry, to je jednoducho 'ivot cirkvi. Je to v tom, 'e sa vetci svMt% teia z Krista pred Bohom a spolu s Bohom. Teia sa z Krista, ktorho vypestovali. DeI za dIom pracujD na Kristovi; deI za dIom dorbajD Krista. Potom v urit, deI, ktor, Pn ustanovil, sa z%du spolone. MajD nielen pln ruky, ale i na svojich ramench, obrazne povedan, nesD Krista. Teia sa z hojnosti svojej 'atvy a zo vetkho bohatstva, ktor z%skali z tej Vdobrej zemeX, v ktorej 'ijD. NeprichdzajD s przdnymi rukami a so zvratenou tvrou bez Dsmevu. Nespia v laviciach, zatia# o Dboh, kazate# vychdza na kazate#nicu. Ak, mizern, je tak,to stav! To iste nie je klaIanie sa Pnovho #udu. Uctievanie Jeho #udu je, ke_ ka'd, je pln, Krista, vy'aruje Krista a prejavuje Krista, na ktorom pracoval, a ktorho vyprodukoval. Jeden brat mY'e poveda: VTu je Kristus, na ktorom som pracoval a ktorho som dnes dopestoval. Je voi mne v tej a onej strnke tak, bohat, a hojn,.X Sestra by mohla dosvedi: VChvla Pnovi, pre'ila som Kristovu trpezlivos a dobrotu vo svojej a'kej situcii doma. On je t,mto spYsobom voi mne tak, sladk, a tak, skuton,.X To je jej plod Krista. Ka'd, ukazuje Krista, ktorho zo'al. Ak uctievanie Boha, ak budovanie svMt,ch a ak hanba pre nepriate#a! Takto stretnutie je pre vldy a mocnosti v nebesk,ch oblastiach ve#mi nepr%jemn. Sily zla, ktor na to h#adia, sD zahanben, 'e Kristus je tak,m Kristom. Bratia a sestry, mte u vs takto stretnutia? Boj%m sa, 'e sa dnes nepriate# smeje a zl sily sa posmievajD naim kresansk,m stretnutiam. Ale mY'eme im to vrti t,m, 'e sa budeme tei zo vetko zahHIajDceho Krista, t,m, 'e na \om budeme pilne deI za dIom pracova, a t,m, 'e budeme spolone prina nae hojn ovocie z Krista, aby sme sa oI podelili s Bohom a so vetk,mi svMt,mi. Ak to budeme robi, bude sa nepriate# a jeho zstup trias hnevom a hanbou. Toto je 'ivot po obsaden% dobrej zeme. Je to 'ivot prce na Kristovi, dorbanie Krista, vychutnvanie Krista, zdie#anie Krista s ostatn,mi a predkladanie Krista Bohu tak, aby sa z Neho mohol s nami tei. Tak,to pY'itok a zdie#anie je v,stavou Krista pre cel, vesm%r. Je to uctievanie Boha a hanba pre nepriate#a. Po takomto uctievan% nebude 'iadne z Pnov,ch
IVOT V ZEMI
171
det% chudobn. Ka'd, bude bohat,, ka'd, bude uspokojen, a ka'd, pYjde z VJeruzalemaX s radosou. Na zver takho stretnutia budD vetci bratia a sestry hojne nas,ten%. Prili s prebytkom a odchdzajD s ete vM%m prebytkom. Vetko zo 'ivota v zemi je Kristus, ale je to Kristus, ktor, sa ns t,ka. Nie je to len objekt%vny Kristus, ale Kristus ve#mi subjekt%vny. Je to Kristus, na ktorom pracujeme, Kristus, ktorho produkujeme, Kristus, z ktorho sa te%me, a Kristus, o ktorho sa del%me s ostatn,mi a predkladme Ho Bohu. DVA SPSSOBY, AKO SA TE I Z KRISTA
Pod#a knihy Deuteronomium sD dva spYsoby u'%vania si Krista. Jeden by sa dal nazva osobn, alebo individulny a druh, spolon,. Napr%klad, ke_ ilo o obilie ( penicu a jameI ( mohol ho u'%va vetok #ud Izraela kedyko#vek a na akomko#vek mieste. Toto je jeden spYsob, ako sa tei z plodov zeme. Ale ist as obilia sa nedala u'%va jednotlivo alebo oddelene. Desiatok a prvotiny obilia spolu s desiatkami a prvotinami zo vetkej Drody museli by uchovan a uritho dIa prinesen kIazom, vybran,m Bohom. Museli sa prinies na miesto Bo'ieho preb,vania, na miesto, kam Boh dal svoje meno. Na tomto mieste v Bo'ej pr%tomnosti mali z t,chto vec% pY'itok vetky deti Izraela i Boh sm. To bolo spolon uctievanie. Tieto dva spYsoby sa t,kali aj dobytka. Ak zatD'ili jes mMso oviec alebo dobytky, mohli tie zvierat zabi kdeko#vek a vychutnva ich. Ale nemohli jes prvoroden; nemohli zjes desiatok. To sa muselo ponecha a prinies kIazovi na miesto, kam Hospodin dal svoje meno, tam, kde si Hospodin uinil pr%bytok a kde sa schdzali Pnove deti. Na jednej strane sa mohli tei z asti bohatstva a plnosti dobrej zeme na ktoromko#vek mieste. Mohli to robi kedyko#vek a kdeko#vek poc%tili potrebu. Ale na druhej strane existovala as, pri ktorej nemali slobodu, nemali na v,ber. Museli ju vzia na miesto vybran Bohom, aby sa z nej teili spolone s Jeho demi. Existovali teda tieto dva spYsoby: jednotliv, a spolon,. Teraz tieto princ%py aplikujme. Ako kresania sa mY'eme z Krista sami tei kdeko#vek a kedyko#vek. Ale ke_ sa chceme
172
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
z Krista tei spolone s Pnov,mi demi, nemme na v,ber; existuje jen jedno miesto, kam mY'eme %s. Tei sa z Neho oddelene a jednotlivo je pr%pustn kdeko#vek ( v tom mme DplnD slobodu. Ale ke_ sa chceme tei z Krista s Pnov,mi demi v uctievan% Boha, mus%me %s na to sprvne miesto vybran Bohom. Toto je ve#mi dYle'it vec, lebo chrni jednotu Pnov,ch det%. Tento princ%p je Dplne v protiklade so situciou, ktor prevlda v dnenom kresanstve. Ko#ko zmMtku, komplikci% a rozdelen% sa jeho poruen%m vytvorilo! Zamyslite sa nad demi Izraela. Pokolenie za pokolen%m, storoie za storo%m medzi nimi nebolo 'iadne rozdelenie, lebo mali jedno miesto svojho uctievania. Nikto si netrDfol zriadi in. Bolo len jedno miesto, kde sa zhroma'_ovali a jedno miesto pre uctievanie ( miesto, ktor si Hospodin vybral spomedzi vetk,ch kmeIov, aby tam dal svoje meno a svoj pr%bytok. Jeruzalem bol v celej zemi Izraela jedinen,. Bolo to miesto, ktor Hospodin ustanovil, a do ktorho musel k Jeho spolonmu uctievaniu prichdza vetok #ud. Pre%tajme si Pnovo slovo: Deuteronomium 12,5-8: VAle na mieste, ktor si vyvol% Hospodin, v Boh, zo vetk,ch vaich pokolen%, aby tam polo'il svoje meno, tam, kde bude b,va, budete Ho h#ada, a ta pr%de. A ta tie' donesiete svoje zpaln obete a svoje bitn obete ako aj svoje desiatky a obe pozdvihnutia svojej ruky i svoje s#uby i svoje dobrovo#n obete i prvoroden svojho dobytka i svojho drobnho stda. A tam budete jes pred Hospodinom, svoj%m Bohom^ Neuin%te nioho takho, o my tu in%me dnes, ka'd, to, o je spravodliv v jeho oiach.X
Ke_ prichdzame do zeme, ktorou je vetko zahHIajDci Kristus, u' nemY'eme robi to, o je sprvne v naich vlastn,ch oiach. NemY'eme sa schdza s Pnov,mi demi k spolonmu uctievaniu na miestach, ktor si vyberieme. Mus%me chodi na miesto, ktor vyvolil Pn, do jednho centra, toho jednho zkladu jednoty.* Ak je dnen situcia odlin! Ke_ je na uritom mieste devM alebo desa bratov, ako #ahko si povedia: VPo_me, zalo'me si * Vi_ 4. kapitola Further Talks on the Church Life od Watchmana Nee, vydan The Stream Publishers.
IVOT V ZEMI
173
novD cirkev.X A ke_ dvaja alebo traja nesDhlasia, povedia: VV poriadku, vy cho_te a zalo'te si vau cirkev.X A oni to urobia. Je a'k spo%ta, ko#ko takzvan,ch cirkv% je na jednom mieste. V dnenom kresanstve ka'd, jedn, ako by mal prvo vybera si pod#a vkusu. Je be'n a populrne poveda: VNavtevuj cirkev pod#a svojej vlastnej vo#by.X Chce sa mi vola z plnho hrdla na vetky Pnove deti: VNem.te na v)ber!: Na jednej strane mte plnD slobodu tei sa z Krista kdeko#vek ste, ale ke_ sa z%dete s Pnov,mi demi, aby ste Ho chvlili, strcate slobodu. Miesto, kde sa schdzajD Pnove deti, mus% by prve to, ktor ustanovil sm Pn. Mus%me %s na to miesto. Keby ste boli Izraelcom v dobch Starho zkona, nemohli by ste Dvidovi alebo ZalamDnovi poveda: VNie som s vami spokojn,. Ak vy uctievate v Jeruzaleme, ja pYjdem do Betlehema. Zalo'%m _alie stredisko uctievania v Betleheme.X Ale presne to #udia dnes robia. VNechceme by tam, kde vy. Ke_ sa vy schdzate na Prvej ulici, my zaneme stretnutie na Druhej ulici.X Dokonca sa to, o robia, sna'ia ospravedlni citovan%m MatDa 18,20: VLebo kde sD zhroma'den% dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi.X Hovoria: VTo, o rob%me, je celkom biblick. Sme dvaja alebo traja a schdzame sa v mene Pna a stretvame sa na pYde Krista.X Pr mesiacov po zaiatku ich schdzania sa nieko#ko bratov z ich stredu nebude c%ti spokojne a od%du, aby zalo'ili _alie stretnutie. Povedia: VKe_ vy mY'ete zalo'i stretnutie na Druhej ulici, my mY'eme zalo'i stretnutie na Tretej.X Ak, je to zmMtok! V takej situcii neexistuje 'iadna hranica, neexistuje 'iadne pravidlo a tie rozdelenia budD nekonen. Mus%me sa schdza spolone s Bo'%mi demi na spolonej pYde jednoty. NemY'ete poveda, 'e tento zklad je pr%li zkonn%cky. Mus%me tak,mto spYsobom jedna pod#a zkona. Vy i ja mus%me by obmedzen% Bo'%m nariaden%m. Nemme prvo zaklada in stredisko uctievania ( to medzi Pnov,mi demi spYsob% len rozdelenie. Jedinou pYdou, ktorej sa mY'eme chopi, a na ktorej sa mY'eme postavi, je pYda jednoty. Sami sa z Krista mY'eme tei kdeko#vek, ale zaklada stretnutie, aby sme sa s ostatn,mi bratmi a sestrami teili z Krista a uctievali Boha,
174
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
rozhodne nemY'eme kdeko#vek. Nikto z ns nem 'iadne prvo urobi to. Mus%me vetci chodi na miesto, ktor Pn ustanovil, kde spo%va Jeho meno a kde je Jeho pr%bytok. V celom vesm%re je Pnovo telo, miesto Pnovho preb,vania, len jedno; a preto na ka'dom mieste by malo by len jedno jeho vyjadrenie. Toto je zkladn pravidlo. Bratia a sestry, %tajte knihu Deuteronomium. SD tu jasne stanoven dve pravidl pre vychutnvanie Krista v zemi. Jedno sa vzahuje na nae osobn u'%vanie produktov dobrej zeme. To mY'ete robi kdeko#vek a kedyko#vek si prajete. Calie pravidlo je, 'e ak sa chcete tei z produktov dobrej zeme spolone s Pnov,m #u_om pred Bohom a s uctievan%m, nemte na v,ber, nemte 'iadne prvo riadi sa vlastn,mi z#ubami a robi, o je sprvne vo vaich oiach. Mus%te sa vzda svojich mylienok a v bzni a s trasen%m poveda: VPane, kde je miesto, ktor si vyvolil? Daj mi pozna, kde spo%va Tvoje meno, kde je Tvoj pr%bytok. Ja pYjdem tam.X Tam sa mY'ete tei z Krista so vetk,mi Bo'%mi demi a so samotn,m Bohom v Jeho pr%tomnosti. Ak by ste toto urobili, mY'em vs uisti, 'e Boha ve#mi pote%te. Ak nie, budete proti Nemu %ren%m rozdelenia medzi Jeho demi. Mus%te by nramne opatrn%. Naliehavo vs pros%m, venujte pozornos t,mto slovm. Kristus je tak, pln,, tak, bohat, a tak, 'iv,! MY'eme sa z Neho tei kedyko#vek a stle. Je to nielen pr%pustn, ale sprvne, 'e sa sna'%me z Neho tei, kdeko#vek sme. Ale mus%me si pamMta zkladn a pr%sne pravidlo, 'e ke_ sa z Neho chceme pred Bohom tei s Pnov,m #u_om v uctievan%, nemY'eme jedna, ako sa nm zapi. V tejto veci si mus%me po%na s bzIou a trasen%m. Bratia a sestry, schdzate sa teraz s Bo'%mi demi v mieste, ktor On ustanovil, na mieste, kde spo%va Jeho meno? Radil by som vm zastavi sa a pohliadnu na Pna. H#adajte Pna. Proste Ho, aby vm ukzal, kde je miesto, ktor si vyvolil, a povedzte Mu, 'e pYjdete na to miesto. To je pre ns sprvny spYsob, ako vyriei problm rozdelenia medzi dnen,mi Pnov,mi demi. Neexistuje in, spYsob. Kie' je k nm Pn milosrdn,.
IVOT V ZEMI
175
ivot v zemi je 'ivot pln, pY'itku z Krista ako osobne, tak spolone s Pnov,m #u_om. Kie' sme usilovn%, aby sme na \om pracovali, aby sme mali ruky naplnen N%m a potom prili na miesto, ktor On ustanovil, na samotn, zklad jednoty, aby sme vychutnvali tohto bohatho a slvneho Krista s Bo'%mi demi a s Bohom samotn,m.
ZESTNQSTA KAPITOLA
V"SLEDOK ZEME CHRM A MESTO Biblick texty: Dt 12,5-7.17-18; 8,7-9; Ef 1,22-23; 2,19-22
Videli sme mnoho, o sa t,ka skDsenosti s Kristom. Zaali sme ve#konon,m barnkom a preli mnoh,mi rYznymi vecami, ako je ka'dodenn manna, roztiepen skala s vytekajDcim prDdom, truhla svedectva so svMtostnkom ako jej roz%ren%m, vetky rYzne obete, kIazi s kIazstvom a svMt armda. Nakoniec sme prili do zeme, vetko zahHIajDcej zeme. Videli sme, 'e tto zem je vetk,m pre Boha a aj pre Bo'% #ud. Ten obraz je dostatone jasn,. NARASTAJCA MIERA NA EJ SKSENOSTI
Vetky tieto veci, od barnka a' po zem, sD predobrazmi Krista. Ka'd, ako predobraz, je Dpln a dokonal sama o sebe; ale posledn z nich, zem, je vetko zahHIajDcim a najvM%m predobrazom. Ve#konon, barnok ako predobraz Krista je skutone dokonal, a Dpln,; napriek tomu je to predobraz Krista v omnoho menom meradle. Ak ide o samotnho Pna, On nie je obmedzen,, ale ak ide o nau skDsenos s N%m, je tu obmedzenie. Ke_ prichdzame k Pnovi a prij%mame Ho ako nho Vykupite#a, je Kristus, ktorho prijmeme, cel,, Dpln, a dokonal,; ale ak ide o nau skDsenos s N%m, zakDame Ho iba v malom meradle, len ako malho barnka. Od asu, kedy sme Krista zakDsili ako barnka, sme v'dy postupovali a pokraovali _alej; neustle sme zdokona#ovali nau skDsenos s Kristom a u'%vali si Ho viac a viac. To neznamen, 'e sa Kristus neustle zvMoval. Nie, Kristus je rovnak,; ale v naej skDsenosti vn%mame, 'e je pre ns %m _alej vM%. DeI za dIom sa Kristus v naej skDsenosti zvMuje
178
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
a zvMuje. V okamihu, kedy v naej skDsenosti dosiahneme poslednD polo'ku, vetko zahHIajDcu zem, je pre ns Kristus neobmedzene ve#k,. Je priestrannou zemou. Je zemou, ktorej rozmery sD %rka, de'ka, hebka a v,ka. Neexistuje hranica %rky a de'ky; neexistuje hranica hebky a v,ky. Nikto vm nemY'e poveda, ak, ve#k, je Kristus ( Jeho priestrannos je neobmedzen. Toto je zem, do ktorej sme vstDpili. Ostatn polo'ky sa dajD zmera. Existuje miera i ohranienie ich rysov a skDsenost% s Kristom, ktor,ch sD predobrazom. Pri zemi to nie je tak. Kristus, ktorho predobrazom je zem, je nevyerpate#n, a nezmerate#n,. DOSPELOS A PRCA
Ke_ sa z Krista te%me ako z barnka, Boh vy'aduje, aby sme prestali so vetkou naou prcou. V dobe Ve#kej noci nebolo nikomu dovolen pracova ( vetka prca sa musela zastavi (Ex 12,6). Nemali robi ni in, len vychutnva barnka. Dvere boli potret krvou a v dome sa jedlo mMso z barnka. Nebolo o viac urobi. To ist platilo pre jedenie manny. Manna prila z neba pre ich vychutnvanie. Nebolo treba robi ni in, len %s, zobra ju a ma z nej pY'itok. A tak je to, ke_ vychutnvame Krista t,mito spYsobmi. Ke_ Ho prij%mame ako nho Spasite#a a ako n ka'dodenn, zdroj potravy, nie je vYbec ni, o by sme mali robi. Potrebujeme len slobodne a Dplne akceptova to, o nm bolo poskytnut. Ak,ko#vek druh prce mY'e len brni vychutnvaniu Krista z t,chto strnok a bolo by to ur'kou Boha. Ale ke_ prichdzame ku truhle, je to nieo in: je tu pre ns nejak prca. So skDsenosou s Kristom ako truhlou sa spja budovanie svMtostnku. Tento aspekt prce sa ete viac zosiluje, ke_ prichdzame do zeme, lebo ako sme u' videli, k,m na zemi nepracujeme, ni pre ns nevyplod%. Zem sa skutone l%i od barnka a manny. Manna pad s rosou z neba (Nm 11,9). Pre jej u'%vanie nebola potrebn 'iadna prca; len vsta, zbiera a jes. Ale ke_ nrod Izraela vstDpil do zeme a zaal sa tei z jej dobroty, manna z neba prestala a na jej miesto ako zdroj jedla prila Droda zeme (Jz 5,12). Tento rozdiel na ns mus% hlboko zapYsobi: u'%vanie manny nevy'aduje 'iadnu prcu, ale u'%vanie
VgSLEDOK ZEME
179
si Drody dobrej zeme ve#mi zle'% od naej prce. Je to nieo celkom in. Ke_ sme novo spasen% a duchovne nedospel%, predsa sa z Krista te%me. On je voi nm tak, dobr, a D'asn,! ], Kristus je n barnok, naa ka'dodenn manna a naa skala s vytekajDcim prDdom ( je tak, dobr,! Je pre ns vetk,m! Ale ako postupne v Pnovi dospievame, zisujeme, 'e mme nieo na prci. Mus%me nies nejakD zodpovednos; mus%me pracova. V naich #udsk,ch rodinch, napr%klad, sD mal deti, dojat a bato#at. NemajD na prci ni in, ne' vychutnva to, o sa im poskytuje. Vetko pre nich pripravujD ostatn%. Ale ke_ o pr rokov vyrastD, dostanD vo svojej rodine malD zodpovednos, mo'no sa stara o mlad%ch sDrodencov alebo nejak menie Dlohy. Ke_ potom dospejD ete o nieo viac, dostanD vMiu zodpovednos. A ke_ dosiahnu dvadsa alebo viac rokov, musia %s do prce a zarba si na cel svoje 'ivobytie. V duchovnej oblasti je to presne tak ist. Ke_ vstDpime do Kristovej veobsa'nosti, u'%vame si Ho omnoho viac. Ale sDasne je tu znan zodpovednos, ktorD na seba mus%me vzia. T%m viac na Kristovi pracujeme, t,m viac budeme Krista produkova, t,m viac sa z Neho budeme tei, t,m viac sa budeme mYc o nieo z Krista podeli a t,m viac budeme mYc predklada Krista Bohu. To vetko zle'% na mno'stve naej prce na Kristovi. Ke_ vstDpime do zeme, mus%me pracova! Bratia a sestry, kedy pYjdete vo vaom meste zaregistrova vau spolonos? AkD spolonos? Kristus, akciov spolonos, Los Angeles! Kristus a.s., San Francisco! Kristus a.s., Sacramento! Ka'd miestna skupina veriacich ako miestne vyjadrenie Kristovho tela mus% by spolonosou, tovrIou, ktor vytvra Krista vo ve#kov,robe. Mus%me na Kristovi pracova a produkova Ho deI za dIom. Kristus sa mus% sta na%m priemyslom. Ak sa ns ostatn% sp,tajD, v om podnikme, mali by sme by schopn% odpoveda, 'e je to Kristus, 'e naa firma je Kristus, akciov spolonos. Chceme vidie, 'e tto spolonos bude ma poboky v ka'dom meste po celom svete. Ak by to bolo D'asn, keby vade, kam pYjdeme, bola tto skutonos ( skupina #ud%, ktor,ch jedin,m zujmom je Kristus. Kristus a.s., Lond,n.
180
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Kristus a.s., Par%'! Kristus a.s., Tokio! Niekedy by sme mohli ma svetovD v,stavu. Nieo by mohla prinies Kristus a.s., Taipei. Nieo by mohla priviez Kristus a.s., Hong-Kong. Z ka'dho mesta by Pnove deti mohli prinies Krista, ktorho vyprodukovali a vystavi Jeho rozmanit bohatstvo. Z%deme sa spolone, aby sme mali v,stavu Krista. Nehovor%me o nejakej #udskej organizcii, ale o t,ch, o sD praktick,m spYsobom spolone budovan% v Kristovi, ktor,ch jedin,m cie#om je pracova na \om, aby Ho produkovali, teili sa z Neho, zdie#ali Ho a vyjadrovali Ho. Bo'%m Dmyslom je, aby sme toto robili. Znovu sa zamyslite nad #udom Izraela v dvnych dobch. Po roku prce na zemi, oran% pYdy, zasievan%, zavla'ovan% a prerezvan% rastl%n nadiiel deI slvnosti stnkov. Potom sa zili #udia z celej zeme, zo vetk,ch miest a mesteiek do svojho centra v Jeruzaleme a priniesli desiatky a prvotiny svojej Drody. Bola to v,stava vetk,ch produktov zeme Kanan. Cel tto slvnos Bo'ieho #udu a Boha samotnho zvisela od ich usilovnej prce na zemi. Teraz sa te%me z Krista ako tej pravej skutonosti tej nesmierne dobrej zeme. Je to naozaj Bo'ia milos, 'e nm dal takD zem, ale je to vec, ktor zahHIa nau plnD spoluprcu. Mus%me spolupracova a by v sDlade s Bohom. Boh pripravil a poskytol tento kus zeme ( t.j. Boh nm dal Krista. A Boh vylial na tDto zem d'_ z neba ( t.j. Boh nm dal SvMtho Ducha. Zem je predobrazom Krista a d'_ je predobrazom SvMtho Ducha. Napriek tomu je potrebn, aby sme spolupracovali. Mus%me spolupracova s Bohom; potom budeme ma Drodu. Problm je iba v tom nako#ko s Bohom spolupracujeme. V niektor,ch takzvan,ch cirkvch si nedok'ete predstavi ni, o tam existuje ako Droda dobrej zeme. Vetko, o #u_om doprajD, je ve#konon, barnok a manna z neba. Vetko, %m #u_om slD'ia, je Kristus ako vykupujDci barnok a ako ka'dodenn manna. NemY'u #u_om poslD'i Kristom ako dobrou zemou, preto'e do nej sami nikdy nevstDpili. Ale v niektor,ch miestnych cirkvch, ke_ sa stretnete s #u_mi a navt%vite ich stretnutia, uvedom%te si, 'e kedyko#vek sa schdzajD, majD bohatD v,stavu; ukazujD vetky druhy Drody Krista. Preo?
VgSLEDOK ZEME
181
Preto'e vstDpili do dobrej zeme a usilovne na Kristovi pracujD. MajD mnoho dobr,ch vec%, ktor z Krista vypestovali. POKOJN OBE
Mus%me si znovu vimnD, 'e vetok #ud Izraela prinal svoju Drodu na jedno miesto, na miesto vyvolen Bohom, aby sa tam Bohu klaIali a teili sa z Drody pred Bohom a s Bohom. Obrazne povedan, to, o dopestovali, bol Kristus a to, o Bohu predkladali, bol Kristus. To vyprodukovali, to ponDkali Bohu, aby sa s N%m a pred N%m navzjom teili. Jedna z obet%, ktorD starovek Bo'ie deti prinali, bola dos odlin a zvltna. Bola to pokojn obe. V pokojnej obeti bolo nieo, z oho sa mohol tei ten, o ju prekladal, bolo tam nieo, z oho sa mohli tei ostatn%, a tie' nieo, z oho sa mohol tei Boh. Keby som iel predlo'i pokojnD obe, bola by tam as pre mIa, as pre ostatn,ch a as pre Boha. Pre%tajte si Leviticus kapitolu 7. Uvid%te, 'e pokojn obe je obe, z ktorej m ma pY'itok ten, o ju prina, a m sa deli s ostatn,mi a aj s Bohom. Bratia a sestry, zaka'd,m, ke_ sa schdzame spolu, aby sme uctievali Boha v Kristovi, s Kristom a skrze Krista, predkladme Krista ako pokojnD obe. A s t,mto Kristom je tu as pre Boha, as pre ns a as pre ostatn,ch. Navzjom sa te%me z Krista s Bohom a pred Bohom. Toto je skuton uctievanie a zroveI to zhHIa hanbu na nepriate#a, Satana. CHRM
Slovo v Deuter+nomiu 12 na ns mus% hlboko zapYsobi ( je nesmierne dYle'it. Mus%me prinies vetku nau Drodu na miesto, ktor Boh vyvolil. To je to za miesto? Je to miesto Bo'ieho preb,vania. Mus%te prinies Krista na tento Dstredn, bod; ja mus%m prinies Krista na tento Dstredn, bod; my vetci mus%me prinies Krista na toto Dstredn miesto, aby sme sa z Neho navzjom teili pred Bohom a s Bohom. V,sledkom toho bude Bo'ie preb,vanie. Mus%me si uvedomi, 'e ke_ sa z Krista te%me nielen jednotlivo, ale spolone, bude to ma vyDstenie. Povstane Bo'% pr%bytok. To znamen, 'e na tejto zemi, v tomto
182
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
veku, v tomto okamihu bude Boh ma miesto k preb,vaniu. Bratia a sestry, ke_ do uritej miery vychutnvame Krista a ke_ sa spolone z%deme, aby sme sa z Krista teili pred Bohom a s Bohom, vynor% sa tto skutonos ( sme Bo'% pr%bytok; Boh preb,va medzi nami. Ke_ sa niekto sp,ta, kde Boh je, mY'eme mu poveda, aby priiel a videl. Ke_ chceme njs brata alebo sestru, ideme k nim domov, tam, kde b,vajD. Tam ich navt%vime; tam s nimi mY'eme ma spoloenstvo. dudia sa dnes p,tajD, kde je Boh. Vravia: VVy k'ete Boha, ale kde je Boh?X Ak sme t,mi, o sa teia z Krista ako z dobrej zeme do takej miery, 'e sa schdzame spolone na zklade jednoty, aby sme sa z Neho navzjom teili s Bohom, budeme pravou cirkvou. Ak sme v takej situcii a #udia sa ns sp,tajD, kde je Boh, mY'eme odpoveda: VPo_te a vi_te. Boh je vo svojom dome. Teraz Boh z%skal pr%bytok na tejto zemi.X Dovo#te mi pr%klad. Ke_ pr%dete do mesta a budete po Iom chodi sem a tam, bez toho, aby ste mali nejak miesto na b,vanie, bude ve#mi a'k vs njs. List adresovan, vm by pota a'ko doruila. Ale ke_ sa usad%te v konkrtnom dome na uritej ulici v uritom obvode, budete ma presnD adresu. Ka'd, vs mY'e njs. Vy a ja, o sme veriaci, neustle hovor%me o Bohu. Ale neveriaci sa p,tajD: VKde je Boh? To#ko o Iom hovor%te, ale kde je?X MY'ete odpoveda, 'e Boh je tak, ve#k,; Boh je vade pr%tomn,; Boh je vade. Ale chcel by som vm poveda, 'e ke_ sa spolone te%te z Krista do istej miery, Boh bude iste a skutone lokalizovan,. Bude ma na tejto zemi presnD adresu. MY'ete vaim priate#om poveda: VPo_ a uvid% Boha. Po_ do Bo'ieho pr%bytku. Po_ do Jeho domu.X Bo'% domov je prve tam, kde je VKristus, akciov spolonosX. Kamko#vek idete, ak tam mY'ete njs VKristus a.s.X, je tam aj Bo'% domov. Ztrnsta kapitola l. listu Korintsk,m nm vrav%, 'e ke_ sa kresania schdzajD sprvnym spYsobom, potom #udia pr%du, sklonia sa a uznajD, 'e Boh je skutone medzi nimi. In,mi slovami, uznajD, 'e to je Bo'% pr%bytok. Z oho je tento pr%bytok, tento Bo'% dom, vybudovan,? Je vybudovan, z Krista zmieanho a premieanho s mnoh,mi
VgSLEDOK ZEME
183
veriacimi. Pre nich je Kristus vetk,m. On je pre nich vetko zahHIajDcou zemou. Kristus je to, o jedia, Kristus je to, o pijD ( Kristus je pre nich vetko. Vezmite si ako pr%klad mladho Ameriana. Ka'd bunka v jeho tele je americk. Narodil sa v Amerike, bol vychovan, v Amerike, je kHmen, a rastie z americk,ch v,robkov. Vetko jeho 'ivobytie sa vzalo z americkej zeme. Jedol americk vaj%ka, americk hovMdzie a kurat, americk zemiaky, pomarane a jablk at_. DeI za dIom je Ameriku a deI za dIom je n%m Amerika za'%van a zmieava sa s n%m. Stal sa sDasou Ameriky. Je stopercentn,m Amerianom. Presne t,m ist,m princ%pom je kresan Kristo-lovekom. Kresan je niekto, kto deI za dIom je Krista, pije Krista, za'%va Krista a zmieava sa s Kristom. Po nejakom ase sa Kristus do uritej miery stva t,mto lovekom. Ak ste Amerian, nepotrebujete o tom ostatn,m vravie. Takmer vade na svete vs #udia spoznajD ako Ameriana. ExistujD urit charakteristick rysy, ktor,mi sa ako Amerian vyznaujete, a jedn,m z nich je to, o jete. Podobne ak ste T%Ian, ka'd, to vie. Ak viete, o T%Iania jedia, potom sta% len pou'i uch, aby ste poznali ich pYvod a to, z oho sD. Niekedy je dos a'k odl%i Japonca od T%Iana. Ned sa to jednoducho rozozna len t,m, 'e sa im pozriete na oi. Ale ak dobre viete, %m sa 'ivia, potom ich mo'no rozoznte pou'it%m vho uchu. Japonci jedia urit jedl, ktor vydvajD urit vYne, a T%Iania jedia in jedl, ktor vydvajD odlin vYne. In,mi slovami, stvate sa t,m, o jete, a pod#a toho vs spoznajD. Tak ako je Amerian asou Ameriky, tak je kresan asou Krista. Dnes rno zje trochu z Krista, a dnes veer zje trochu z Krista. DeI za dIom je Krista a pije Krista. Kristus je n%m postupne za'%van, a prestupuje ho tak, 'e sa on a Kristus stanD jedn,m. A potom, ke_ sa z%de s in,mi kresanmi, ktor% robili to ist, prina Krista a oni Ho tie' prinajD. Kristus je pre nich vetk,m. Kristus je samotn ich zlo'enie. Kamko#vek idD, nemY'u in, len prinies Krista. Ke_ sa schdzajD spolone, predkladajD Krista Bohu, teia sa z Krista spolone a ukazujD Krista. Kedyko#vek hovoria, vychdza Kristus. Vetko je Kristus. Toto je Bo'% pr%bytok; toto je Bo'% dom.
184
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
Je celkom jasn, 'e toto je skuton cirkev, skuton, v,raz Kristovho tela. Je to skupina #ud% zmiean,ch s Kristom, nas,ten,ch Kristom, teiacich sa z Krista deI za dIom a schdzajDcich sa spolone s nik,m in,m ne' s Kristom. Teia sa z Krista navzjom a teia sa z Krista pred Bohom a s Bohom; Boh je teda medzi nimi. Prve v tej chv%li sD Bo'%m pr%bytkom; sD Jeho domom, Jeho domovom. Bo'% pr%bytok je Bo'% chrm. A ak mme chrm, mme Bo'iu pr%tomnos a slu'bu Bohu. MESTO
Ale tento chrm potrebuje roz%renie. Ako mY'e by roz%ren,? Je roz%ren, Kristom ako Bo'ou autoritou. Potrebujeme Krista nielen ako nae poteenie, ale aj ako Bo'iu autoritu. To je nanajv, skuton. Ke_ vy a ja spolone vychutnvame Krista spYsobom, ktor, sme si ukzali, je medzi nami skutonos Kristovej autority. V takomto pY'itku a z takhoto pY'itku budeme ve#mi poddajn% voi Bohu i vzjomne. Budeme pln% podriadenosti. Verili by ste, 'e by sme sa po takom vychutnvan% Krista mohli jeden s druh,m hda? Verili by ste, 'e v takomto pY'itku by sme sa mohli navzjom nenvidie? Je to nemo'n. Je mo'n, aby sme utvorili armdu na boj s nepriate#om, a napriek tomu bojovali jeden s druh,m? Bolo by to mo'n, keby sme boli skupina zlodejov alebo gangstrov. Armda bez podriadenosti vak neexistuje. Ke_ sa do takejto miery te%me z Krista, budeme si navzjom vetci podriaden%. NemY'eme inak. Prav lska je v podriadenosti. Ke_ sa podria_ujeme jedni druh,m, skutone sa navzjom milujeme. Skuton lska neexistuje v mojej chuti, vo#be alebo tD'be, ale v podriadenosti. Ke_ je medzi nami podriadenos, je medzi nami Kristova autorita. Je to Kristova prvomoc, ktor zvMuje Bo'% pr%bytok, Bo'% chrm. To je roz%ren%m Bo'ieho chrmu? Je to Bo'ie mesto. Z Kristovej autority cirkev nie je iba Bo'%m domovom, ale aj Jeho mestom. Je tam nielen Bo'ia pr%tomnos, ale aj Bo'ie kr#ovstvo a Bo'ia autorita. Ke_ budD prichdza #udia, budD vn%ma Bo'iu pr%tomnos a budD tie' vn%ma Bo'iu autoritu. Povedia, 'e to nie je iba Bo'% dom, ale aj Bo'ie kr#ovstvo. Potom
VgSLEDOK ZEME
185
tam bude mesto s chrmom. Mesto a chrm sD tam, kde je skupina #ud%, ktor% zakDajD Krista a vychutnvajD Ho do takej miery, 'e sD s N%m premiean% a s N%m zmiean% vetk,mi spYsobmi. Ke_ sa spolone schdzajD, teia sa z Krista pred Bohom a s Bohom. Vetk,m s nimi je Kristus. Ak sme v takej situcii, chvla Pnovi, mme Bo'% dom a mme Bo'ie mesto. Sme v Bo'ej domcnosti a sme v Bo'om kr#ovstve. Vetci, o prichdzajD medzi ns, budD vn%ma Bo'iu pr%tomnos a rovnako tak Bo'iu autoritu. Povedia: VBoh tu nielen preb,va, Boh tu aj vldne.X Bratia a sestry, toto Boh dnes h#ad. Vyh#adva takD situciu na tejto zemi, na mieste, kde 'ijete. Ak 'ijete v Louisville, Boh to h#ad v Louisville. Ak 'ijete v Sacramente, Boh h#ad prve tDto skutonos v Sacramente. Kdeko#vek 'ijeme, Boh medzi nami h#ad svoj dom a svoje kr#ovstvo, svoj chrm a svoje mesto. Ale mus%me pre'%va Krista. PonDc ve#konon,m barnkom cez mnoh skDsenosti mus%me spolu so svMt,mi dYjs do zeme, do vetko zahHIajDceho Krista. Potom mus%me na zemi usilovne pracova, aby sme vypestovali hojn bohatstvo Krista. Mus% sa z ns sta VKristus akciov spolonosX, skupina kresanov, ktor% vyrbajD Krista, teia sa z Krista, zdie#ajD Krista a predkladajD Krista Bohu v uctievan%. Vetko s nami mus% by Kristus. Toto je skuton vyjadrenie Kristovho tela. Tu je Bo'% dom a Bo'ie kr#ovstvo. Ak toto je medzi nami skutonosou, mme zem, mme chrm a mme mesto. NemY'eme teraz zachdza do podrobnost% oh#adne chrmu a mesta. Ale predsa teraz vieme nieo o zemi ( ako sa do nej dosta, ako sa jej zmocni, ako ma z nej pY'itok a ako v nej 'i, ako na nej pracova, ako v nej Boha uctieva a ako na nej vybudova chrm a mesto. Je nm zrejm, 'e zem je samotn, Kristus a chrm a mesto sD Kristova plnos. Kristus je Hlavou a plnosou Krista je Telo, cirkev. V t,chto preslovoch sme hovorili o zemi s chrmom a mestom. Toto je Kristus s cirkvou, Jeho Telom, plnosou Toho, ktor, napeIa vetko vo vetkom. Toto Boh dnes vyh#adva. Kie' sme mu vern% a z Jeho milosti sa u%me, ako sa z Krista tei, ako Krista pre'%va a ako Krista uplatIova v naich ka'dodenn,ch 'ivotoch. Potom budeme
186
VZETKO ZAH[\AJKCI KRISTUS
neustle rs v naej skDsenosti a pY'itku z Neho, a' do doby, kedy so svMt,mi vstDpime do dobrej zeme, kedy na nej budeme pracova a kedy vznikne chrm a mesto.
O DVOCH PNOV"CH SLUOBNKOCH Sme v_an% Pnovi, 'e slu'ba Watchmana Nee a jeho spolupracovn%ka Witnessa Lee Kristovmu Telu je po'ehnan%m pre Pnove deti na vetk,ch kontinentoch Zeme u' viac ako 80 rokov. Ich spisy boli prelo'en do mnoh,ch jazykov. Nai itatelia nm kladD ve#a otzok o Watchmanovi Nee a Witnessovi Lee. Ako odpove_ na tieto otzky predstavujeme strun, nrt 'ivotov a prce t,chto dvoch bratov. Watchman Nee Watchman Nee prijal Krista ako sedemnsron,. Jeho slu'ba je znma medzi h#adajDcimi veriacimi na celom svete. Mnoh% prijali pomoc z jeho spisov, zaoberajDcimi sa duchovn,m 'ivotom a vzahom medzi Kristom a Jeho veriacimi. Avak len neve#a #ud% pozn druhD podstatnD strnku jeho slu'by, ktor sa zameriava na praktick, 'ivot cirkvi a budovanie Kristovho Tela. Brat Nee nap%sal ve#a kn%h vzahujDcich sa na oboje 'ivot kresana a 'ivot cirkvi. Do konca svojho 'ivota bol Watchman Nee darom od Pna, aby odha#oval zjavenie v Bo'om Slove. Po dvadsaronom utrpen% pre Pna vo vMzen% vo vnDtrozemskej T%ne zomrel v roku 1972 ako vern, svedok Je'ia Krista. Witness Lee Witness Lee bol najbli'% a najvernej% spolupracovn%k Watchmana Nee. V roku 1925, ke_ mal devMtns, pre'il dynamick duchovn znovuzrodenie a zasvMtil sa 'ivmu Bohu, na to aby mu slD'il. Odvtedy intenz%vne zaal tudova Bibliu. Poas prv,ch siedmych rokov svojho kresanskho 'ivota bol v,razne ovplyvnen, plymouthsk,mi bratmi. Potom sa stretol
s Watchmanom Nee a stal sa na _al%ch sedemns rokov, a' do roku 1949, jeho spolupracovn%kom v T%ne. Poas druhej svetovej vojny, ke_ bola T%na okupovan Japonskom, ho Japonci uvMznili a trpel pre svoju vernD slu'bu Pnovi. Slu'ba a prca t,chto dvoch Bo'%ch slu'obn%kov priniesla ve#k prebudenie medzi kresanmi v T%ne, o vyDstilo do %renia radostnej zvesti celou krajinou a vybudovan% stoviek cirkv%. V roku 1949 zvolal Watchman Nee vetk,ch svojich spolupracovn%kov slD'iacich Pnovi v T%ne a poveril Witnessa Lee pokraova v slu'be mimo kontinentlnej T%ny, na ostrove Taiwan. V_aka Bo'iemu po'ehnaniu v nasledujDcich rokoch bolo na Taiwane a v Juhov,chodnej Qzii zalo'en,ch viac ako sto cirkv%. Zaiatkom esdesiatych rokov bol Witness Lee veden, Pnom presahova sa do USA, kde slD'il a pracoval v prospech Pnov,ch det% viac ako 35 rokov. il v meste Anaheim, California, od roku 1974 a' do jDna 1997, ke_ odiiel k Pnovi. Poas rokov jeho prce v USA vydal viac ako 300 kn%h. Slu'ba Witnessa Lee je zvl npomocn h#adajDcim kresanom, ktor% sa rozhodli hlbie poznva a za'%va nevyslovite#n bohatstv Krista. Otvran%m bo'sk,ch zjaven% v celom P%sme nm slu'ba brata Lee ukazuje, ako poznva Krista na budovanie cirkvi, ktor je Jeho Telom, plnosou toho Jedinho, ktor, napeIa vetko vo vetkom. Vetci veriaci by sa mali zapoji do tejto slu'by budovania Tela Kristovho, aby sa Telo mohlo navzjom vzbudova v lske. Len uskutonenie tejto stavby mY'e naplni Pnov zmer a uspokoji Jeho srdce. Hlavn charakteristika slu'by t,chto dvoch bratov je, 'e uili pravdu pod#a istho slova Biblie. NasledujDci text je strun,m popisom zkladn,ch bodov viery Watchmana Nee a Witnessa Lee: 1. SvMt Biblia je Dpln Bo'ie zjavenie, neomyln a vd,chnut Bohom, verblne inpirovan SvMt,m Duchom. 2. Boh je jedin, trojjedinn, Boh ( Otec, Syn a SvMt, Duch ( zhodne koexistujDci a vzjomne koinherujDci od vekov a' na veky. 3. Bo'% Syn, Boh sm, sa vtelil do loveka menom Je'i,
narodenho z panny Mrie, aby sa mohol sta na%m Vykupite#om a Spasite#om. 4. Je'i, prav, Tlovek, 'il na zemi tridsa tri a pol roka, aby urobil Boha Otca znmym pre #ud%. 5. Je'i, Kristus, pomazan, Bohom s Jeho SvMt,m Duchom, zomrel na kr%'i za nae hriechy a prelial svoju krv, na dokonanie nho vykDpenia. 6. Je'i Kristus, potom ako bol tri dni pochovan,, bol vzkriesen, z mHtvych a tyridsa dn% neskYr vystDpil do neba, kde Ho Boh urobil Pnom vetkho. 7. Po Jeho nanebovstDpen% Kristus vylial Bo'ieho Ducha, aby pokrstil svoje vyvolen Ddy do jednho Tela. Dnes sa tento Duch h,be po zemi aby usvedoval hrienikov, aby znovuzrodil Bo'%ch vyvolen,ch #ud%, t,m, 'e do nich vklad bo'sk, 'ivot, aby preb,val veriacich v Krista, pre ich rast v 'ivote a aby vybudoval Kristovo Telo, pre Jeho Dpln vyjadrenie. 8. Na konci tohto veku sa Kristus vrti, aby vzal svojich veriacich, aby sDdil svet, aby prevzal vlastn%ctvo zeme a aby ustanovil svoje ven Kr#ovstvo. 9. V%azn% svMt%, budD vldnu s Kristom v tis%cro% a vetci veriaci v Krista sa budD podiela na bo'sk,ch po'ehnaniach v Novom Jeruzaleme v novom nebi a novej zemi na veky.
Podmienky distribúcie
Spoločnosť Living Stream Ministry s radosťou sprístupňuje bezplatnú elektronickú verziu vyššie uvedených siedmych kníh. Dúfame, že si všetky tieto knihy nájdu mnoho čitateľov, ktorí ich radi odporučia ďalším. V záujme zachovania dobrého poriadku Vás prosíme, aby ste obmedzili tlač týchto súborov na výtlačky určené len pre vlastnú potrebu. Prosíme Vás, aby ste tieto súbory v žiadnej podobe neposielali ďalej. Ak máte záujem o väčší počet kópii presahujúci vyššie uvedené podmienky, napíšte, prosím, na našu adresu [email protected]. Rovnako Vás prosíme, aby ste rešpektovali všetky autorské práva v súlade s platnými zákonmi. Tieto PDF súbory nie je možné žiadnym spôsobom upravovať ani rozdeľovať na menšie časti.