Dejiny rímskeho vojska 8071530093, 9788071530091

Citation preview

AKO SA ŽILO V MINULOST I V roku 1992 vyjde:

• • • •

V časoch V časoch V časoch V časoch

starovekého Egypta Mayov, Aztékova lnkov prvej svetovej vojny dobýjania Divokého západu

Ďalej pripravujeme:

• V časoch rytierov a hradov • V prvých storočiach islamu

• • • • • • • • • • •

V časoch najstarších civilizácií V časoch starovekého Grécka V časoch Vikingov V časoch cisárskej dynastie Tang V časoch barbarských kráfovstiev V časoch vefkých objavov Na plachetniciach 18. storočia V Pompejach Dejiny Francúzov V Babylone Pod ochranou stredovekých hradov

Ako sa žilo v minulo sti

Dej iny rím skeh o vojska Text a il ustrácie Peter Conolly

FORTUNA PRINT

Dejiny rímskeho vojska Podra legendy Rím založili roku 753 pred Kristem, na vrchole železnej doby v Európe. Táto dedinka na brehoch Tiberu bude dvanásť storočí žiariť jasným svetlom v dejinách rudskej společ­ nosti. Skutočne, Rím najskór ovládal ltáliu a potom vládo! celému Stredomoriu. Podmanenie Itálie si vyžiadalo šesť storočí a sformovanie cisárstva trvalo o čosi viac než sto rokov. Ako to bolo možné? Vo verkej miere najma vdaka bojovému a dobyvaterskému oduševneniu Rimanov. Táto kniha opisuje rímsku armádu v troch dóležitých kritických obdobiach: za vojny s Macedóniou, v čase galskej vojny, ktorú viedol Caesar, a v posledných rokoch cisárstva. Text v záhlaví každej strany zaznamenáva významné historické udalosti, pod ním nasleduje podrobný opis a zobrazenie zbraní, taktiky a organizácie légií. V 2. storočí pred Kristem bol Rím republikou. ltáliu (ale aj Hispániu a severnú Afriku) si už celkem podrobil a rozdrvil aj svojich hlavných súperov, Kartágo a Sýriu. Stálou hrozbou bol grécky štát Macedónia. Prvá časť tejto knihy hovorí o víťazstve Ríma nad Macedóniou, ktoré mu umožnilo stať sa nepopieraterným vládcem celého Stredomoria. Druhá časť knihy sa zaoberá rímskou armádou za Julia Caesara, v druhej polovici 1. storočia pred Kristem. V tomto období sa reorganizovali légie a zrodil sa nový typ armády - vernej viac svojim veliterom než Rímu. Napokon prichádzame do posledných rokov republiky a na cisárstva; v záverečnej časti tejto knihy opisujeme armádu v 1. storočí po Kristovi. Rímu sa podarilo vytvoriť cisárstvo, ktoré sa rozprestieralo od Škótska na severe po Egypt na juhu a od Španielska na západe až po Arménsko na východe a ktoré sa zmietalo v občianskych vojnách. Aj armádu, ktorá vydobyla toto obrovské územie, zatiahli do týchto bojov. Viaceré légie bojovali, aby dosadili svojich veliterov na cisársky trón. Históriu týchto zápasov vykresrujeme v tretej časti knihy. Končí sa dobytím a zničením Jeruzalema roku 70 po Kristovi. začiatok

Autor ďakuje Dr. Brianovi Dobsonovi (Durhamská univerzita/, H. Russe/lov, Robinsonovi (Tower) a Dr. Valerii Maxfieldovej za ich pomoc a rady.

© Hachette-Paris 1986 /francúzske vydanie/ © Fortuna Print. Bratislava 1992 Z francúzštiny prelotil Juraj Roháč

ISBN

80-7153-009-3

Obsah 8 Repuh/ikánska armáda

44 Život legionára

JO Légie

46 Vojenská hierarchia

l 2 Vojsko na pochode a v táhore

48 Prilha a hmenie legionára

14 Táhor

50 Výzhroj a výstroj legionára

16 Boj

52 Vojsko na pochode

18 Výzhroj a výstroj repuhlikánskej armády

54 Pechota pomocných zhorov

20 Lod'stvo a námorná moc Ríma

56 Ohrana hranic

22 Vojnové /ode

58 Jazda

24 Caesarova armáda

60 Výzhroj a výstroj jazdy

26 Nové légie

62 Ohliehanie - taktika a ohliehacie stroje

28 Ženijné vojsko: mosty

64 Prehliadky a športové hry

30 Ženijné vojsko: cesty a oh/iehacie práce

66 Ohliehacie zhrane - harany a katapulty

32 Blokáda

68 Odmeny a tresty

34 Výzhroj a výstroj za Caesara

70 Triumf a ovácia

36 Cisárska armáda

72 Titov triumf

38 Hranice 74 Slovník 40 Cisárske légie 42 Prétoriánske a mestské kohorty

76 Register

8

Republikánska armáda

Po troch rokoch bezvýsledného ťaženia rozdrvili rímske légie 22. júna roku 168 pred Kristem macedónske sily pri Pydne. Legendárna macedónska falanga bola pod kamenistým vrcholem Olympu celkem rozbitá. To bol koniec ríše Alexandra Vefkého, ktorá sa rozprestierala od Grécka po Indiu. Grécko bolo konečne podrobené: Korint bude zničený v tom istom roku ako Kartágo (146 pred Kristem), ked sa pokúsi dobyvatefom vzdorovať. Rím žiadal, aby mu podmanené grécke mestá poskytli rukojemníkov, aby si tak zabezpečil ich oddanosť. Do sídelného mesta ríše poslali tisíc Achájcov, vybraných spomedzi najvznešenejších - medzi nimi bol aj muž, ktorý sa volal Polybios. Polybios sa narodil v meste Megalopolis (v Arkádii) niekedy v rokoch 210-205 pred Kristem. Bol urodzeného póvodu a získal vzdelanie hodné svojho rodu. V bojoch medzi Rímom a Macedóniou sa postavil na stranu Rimanov vo vojsku achájskeho spolku. Mal okolo 40 rokov, ked sa stal rukojemníkom. V Ríme zostal šestnásť rokov; tu šťastnou náhodou získal výbornú možnosť sledovať vefké divadlo společenského života. Vdaka priatefstvu so synmi podmanitefa Macedónie Aemilia Paulia býval v jeho dome. Fabius a Scipio Aemilianovci mu umožnili spoznať celú rímsku aristokraciu a zasvatili ho do všetkých jej tajomstiev. Toto skvelé miesto umožnilo takému pozorovatefovi, akým bol Polybios, napísať dejiny grécko-rímskych vzťahov s dórazom na vojenskú problematiku. Patrí v tejto oblasti medzi najdóveryhodnejších historikov. Vdaka jeho informáciám a výsledkem vykopávek z Numantie v Hispánii máme dnes presnú predstavu o rímskej armáde tých čias. Numantiu zničil Scipio Aemilianus v rokoch 134-133 pred Kristem po dlhom obliehaní a systematickej blokáde obrannou líniou a prehradením rieky Duero ostnatým lanom ...

V bitke pri Pydne útočili nmske légie na hradbu kopijt macedónskej falangy. R,mske meče rozsekali macedónskych kopijnikov.

9

Légie

Silná armáda Aemilia Paulia Vojna s Macedóniou sa tiahla už tri roky, ked zvolili Aemilia Paulia za konzula (168 pred Kristem), aby ju doviedol do úspešného konca. Najvyššími štátnymi úradníkmi rímskej republiky boli dvaja konzuli, kterých volili na jeden rok. Medzi ich právami boli odvody vojakov a velenie vojsku. Rímsku armádu v tom čase tvorili 4 légie, každá po 4 200 mužov, které sa každoročne zastavovali z odvedencov.

✓

ť..ahkoodenec mal špeciálnu koženú prilbu, okrúhly štít, malé oštepy a prak s dostrelom 180 m.

Triarius

Triarius nosil brnenie, dlhý oválny štít a kopiju. Hastatus a princeps boli ozbrojení ako triarius, ale namiesto kopije mati dva ~ oštepy.

i4I

Vojenské odvody Odvody sa konali len v prípade vojny, ale vojenská služba sa vzťahovala na všetkých občanov a armáda sa organizovala každoročne v marci; vojsko sa rozpúšťalo na jeseň.

Najprv sa comitia tributa ueden zo snemov, v ktorom bol zastúpený všetok rud) zhromaždili na Martovom poli a zvolili 6 vojenských tribúnov. Potom konzuli s pomocou tribúnov pozaradovali na Kapitole brancov. Všetci občania vo vojenskom veku (17-46 rokov iuniores, 46-60 rokov seniores) pochodovali pred tribúnmi, ktorí ich zaradovali podra vojenských schopností (nováčikovia, vojaci, osvedčení, veteráni). Pretože tam bývalo vždy viac mobilizovaterných mužov, než potrebovali légie, vylosoval sa jeden mestský obvod (tribus), do ktorého zaradili budúcich vojakov. Zo zoznamu zapísaných v každom obvode sa vybrali štyria muži rovnako silní a vždy jeden z nich sa určil ku každej légii;

10

Hastatus aiebo princeps

nasledovali další štyria a tak to išlo dalej, aby sa vyrovnala sila každej légie. Potom sa lósom vybral druhý obvod, tretí atd., až kým sa nedosiahol potrebný počet vojakov. Po odvode vojaci prisahali poslušnosť. Starý vojak predniesol slová prísahy, ostatní sa obmedzili na vyrieknutie slov: /dem in me (Tak aj v mojom mene). Po prísahe nasledovala vojenská prehliadka a obetovanie.

Legionári Legionári sa delili na štyri kategórie. Hastati (najmladší) a principes (muži v zrelom veku) tvorili hlavnú silu légie. Nosili prilbu, brnenie a štít, ako zbraň mali krátky meč (gladius) a dva dlhé oštepy (pi/um). V boji stáli hastati v prvom rade a principes hned za nimi. Potom nasledovali triarii, čo bývali najstarší vojaci. Namiesto oštepov nosili dlhú kopiju. Táto kopija (hasta) sa nehádzala, ale používala sa v boji zblízka. Triarii sa zapájali do boja až vtedy, ked

boli rozohnané prvé dva rady. Ked vstupovali do boja, znamenalo to, že situácia je zúfalá. l'...ahkoodenci (velites) tvorili rahkú pechotu: boli to najchudobnejší mladíci. Mali prilbu, štít, meč a krátke oštepy. Légie Rímsku armádu zvyčajne tvorili štyri légie, vojakov do nich octvádzali každoročne. V prípade potreby sa zmobilizovalo niekorko armád. Za vojny proti Hannibalovi (218 až 202 pred Kristom) existovali dokonca dve légie otrokov. Každá légia mala 4 200 mužov, ale stávalo sa, že tento počet sa zvýšil až na 5 000. V takom prípade sa počet vojakov zvýšil o spojencov. Légia mala 60 centúrií: 20 centúrií po 30 triarioch (600 mužov), 20 centúrií po 60 principoch (1 200 mužov), 20 centúrií po 60 hastatoch (1 200 mužov), celkove je to 3 000 mužov a 1 200 rahkoodencov rozmiestnených medzi tromi radmi (4 200 mužov). Dve centúrie tvorili taktickú jednotku man/pu/us. Navyše mala každá légia 300 mužov, ktorých vybrali spomedzi najbohatších a najurodzenejších občanov, a tí tvorili jazdu. Jazdecký oddiel sa členil na 1O čiat (turmae) po 30 dekúriách (1 O x 30 = 300 mužov).

V tejto vojne sa počet mužov v každej légii zvýšil zo 4 200 na 5 000, a Aemilius Paullus teda stál na čele 20 000 mužov. Dóstojníkov verbovačov (conquisitores) vysielali aj do spojeneckých miest v Itálii, aby tam naverbovali určené počty nováčikov, ktoré mali rozmnožiť rady légií. Po príchode do tábora v Grécku poslali odvedencov, z ktorých vačšina už kedysi v armáde slúžila, k ich centúriám (stotinám). Najchudobnejší a najmladší sa spojili do jednotiek rahkej pechoty, vojakov v najlepších rokoch pridelili k ťažkej pechote a najstarší tvorili zadný voj.

Len čo bola armáda zastavená, snažil sa Aemilius Paullus úspešne zavfšiť vojnu. Macedónska armáda, ktorej velil mladý krár Perseus, sa opevnila pri vrchu Olymp na východnom pobreží Grécka. Macedónci mali výborné spojenie so severom krajiny po súši aj po mori a pokusy predchádzajúceho rímskeho konzula začať boj sa skončili neúspechom. Aemiliovi Pauliovi sa to podarilo vdaka upravenej taktike legionárov, ktorí zvíťazili nad ťažkopádnou formáciou macedónskej falangy. Tá totiž stratila na nerovnom teréne bojiska svoju súdržnosť.

0ptlo

Optio ,?

Cornicen

ff

Tesserarius Stotník menovaný

Stotník volený Vojenská hierarchia Tridsať

zvolených stotníkov (nazývaných

primus pi/us alebo primipi/us) velilo mani-

pulom a každý z nich vymenoval druhého stotníka, ktorý si postupne vybral jedného pomocníka (optio) pre každú centúriu, nosiča odznakov (signifer}, proviantných náčelníkov (pecuarius), architektov, lekárov, jedného tesseraria, ktorý každú noc dostal heslo na taburke (tessera), a trubačov (cornicen), ktorí ohlasovali rohom alebo trúbkou cvičenia, výmenu stráží, budíček a uhasenie ohňov. Zvolený stotník velil celému manipulu, menovaný stotník svojej centúrii. Volení stotníci podliehali príkazom šiestich tribúnov, kterých vybral hlavný veliter spomedzi najskúsenejších dóstojníkov. Hlavným veliterom bol konzul, ktorý velil všetkým légiám armády. Spojenci

Každé spojenecké mesto muselo Rímu poskytnúť rovnaký počet vojakov. Určené počty vojakov dodávali spojenci (soci,) a tí mali zastúpenie aj v jazde. V skutečnosti bola rímska jazda slabá, jazda sa formovala z ltalikov dosť narýchlo. Navyše bola patina pechoty a tretina jazdy vyhradená na plnenie osobitných úloh. líto vojaci sa nazývali extraordinarii.

Manipu/us hastatov a principov pozostával zo 120 - 150 mužov vyzbrojených ťažkými oštepmi a z 50 - 60 fahkoodencov. Každý manipu/us pozostával z dvoch

centúrií; každej ve/i/ jeden stotník (centurio) a jeho pomocník (optio). Centúria mala aj nosiča odznakov (signifer ), trubača na roh (cornicen) a posla (tesserarius).

Manipu/us triariov tvorilo vždy 60 veteránov vyzbrojených kopijami a fahkoodenci; manipu/us sa de/i/ na dve centúrie, ktoré ma/i rovnaké velenie ako centúrie hastatov a principov.

Vijazde mala každá turma (ktorej ve/i/ prefekt) 30 mužov na koňoch v troch eskadrách (decuries); každej dekúrii ve/i/ dekúrio (decurio) a jeho pomocník (optio).

- - ' '- •

11

•

•

t

r,,_-;; I

P,i11ci1iiiS

Jazda

Hastati

Légia sa skla dala z 1O manipu/ov hastatov, 10 manipu/ov principov, 1O manipulov triariov a 1O turm jazdy. Celej légii ve/i/o šesť tribúnov.

Jazda

••••• •

l;,iaiii,

1■ 1

J;lr in Qii) 8'I

Hastati

Jednotka spojencov sa skladala z 30 manipulov pechoty a z 30 turm jazdy. Ve/enie zabezpečovali traja prefekti, ktorých vymenoval konzul.

11

Vojsko na pochode a v tábore

l'..avé krídlo spojencov Druhá légie Rímsky batožinový trén strážený rímskou jazdou

Batožinový trén spojencov strážený spojeneckou jazdou Pravé krídlo spojencov Extraordinarii

Obvyklá pochodová zostava: spojenci boli vpredu a na konci, légie v strede. Jazda chránila batožinový trén.

Bojová zostava, v ktorej armáda postupovala na nepriatefskom územť. Batožinový trén šiel medzi dvoma kolónami.

Macedónci opúšťajú tábor Nasadením extraordinariov zboku začal Aemilius Paullus izolovať Persea a prerušil všetky jeho spojenia na súši aj na mori. Potom začal rímsky konzul znepokojovať nepriatefský tábor bleskovými útokmi. Perseus stratil dóveru v bezpečnosť svojho postavenia a v noci pod ochranou tmy opustil tábor. So všetkými svojimi jednotkami ustúpil na sever. Na úsvite ho légie začali prenasledovať. Dopoludnia informovali prieskumníci konzula o novom macedónskom postavení na severovýchodnom úbočí Olympu, ku ktorému sa priblížili. Aemilius Paullus poslal malý oddiel s jedným z tri-

Odchod z tábora Na prvý signál trúbok zložili najskór stany konzulov a tribúnov, potom všetci vojaci zbalili svoje stany. Na druhý signál pripevnili výstroj na mulice a na tretí vyrazil z tábora predvoj. Pochodová zostava Pochodová zostava sa takmer nemenila. Extraordinarii zvyčajne tvorili predvoj ak sa neočakával útok zozadu. V takom prípade pochodovali vzadu. Potom išlo pravé krídlo spojencov, za ktorým nasledovali dve légie. Medzi légiami šiel batožinový trén (impedimenta). Zadný voj tvorilo ravé krídlo spojencov. Spojenecká jazda sprevádzala rahké spojenecké jednotky alebo chránila svoj batožinový konvoj. Rímska jazda chránila zase svoje jednotky a svoj batožinový trén. Na území nepriatera jednotka vyslala dopredu skupinky prieskumníkov; potom postupovali v troch súbežných prúdoch hastati, principes a triarii, batožinový trén šiel medzi nimi. V prípade napadnutia mohla teda armáda rahko zaujať bojové postavenie.

Tábor (táborenie pod holým nebom) Ked sa blížil večer, vydal sa tribún spolu s niekorkými stotníkmi na prieskum, aby vybrali miesto na tábor - plochu s rozlohou 800 štvorcových metrov v blízkosti vodného zdroja, s rahkou a bezpečnou prístupovou cestou a s pastvinami pre kone. Malo to byť radšej vyvýšené miesto, aby sa vyhli prekvapujúcemu útoku nepriatera. Tribún najskór určil umiestnenie veliterovho stanu (praetorium) a vztýčil tam bielu zástavu. To umožnilo, aby sa celý tábor budoval podra presných pravidiel. Na vytýčenie tábora používal tribún zememeračský prístroj groma, ktorý tvorilo pohybiivé pravítko, otáčajúce sa na obruči rozdelenej na stupne. Začínalo sa vyznačením vlastného prétoria štvorca so stranou 60 m, potom sa vytýčili dve verké cesty, ktoré sa križovali pred prétoriom - po jeho bokoch ležalo forum a quaestorium. Z jednej i druhej strany quaestoria a fora táborili elitné jednotky,

Etruský roh (IV.-111. stor. pred Kristem)

legionárska pechota aj jazda a pomocné jednotky (auxiliares) oddané hlavnému veliterovi. l'._ahkoodenci v tábore neboli; mali na starosti zásobovanie vysunutých hliadok. Táborili okolo zásekov pri bránach a do tábora vstupovali len pri obkrúčení. Ked jednotka prišla na táborisko, rozloženie tábora bolo už pripravené a vyznačené róznofarebnými vlajočkami. Vojaci v plnej zbroji sa rozišli na líniu budúcich opevnení a začali hÍbiť priekopy; vykopanú zem vršili na násyp (agger), ktorý dopÍňali mačinami. Hore na násype vztýčili celistvú palisádu (val/um). Každý vojak preto ako súčasť svojej batožiny nosil jeden alebo viac kolov. Medzi opevnením a prvými radmi stanov sa ponechal verký

Groma, starobylý zememeračský prťstroj,

ktorý umožňoval narysovať pravouhlú sieť. Objavi/i ho pri vy-kopávkach v Pompejach.

búnov, aby preskúmali terén a našli vhodné miesto na tábor. Tribún vybral svah pahorka zavlažovaný riekou asi jeden a pol kilometra od nepriatera. Vyčistili priestor s rozlohou 800 štvorcových metrov a vytýčili ohradu tábora . Armáda prišla na toto miesto napoludnie. Vojaci bolí netrpezliví a chceli bojovať, ale Aemilius Paullus sa rozhodol po zrýchlenom presune v horúčave útok odložiť a prikázal budovať pofné opevnenie. Zatiaf čo sa časť armády pripravovala čeliť nepriatefovi, ostatní vojaci začali okolo celého tábora hÍbiť priekopu a vykopanú zem využívali na stavbu násypu .

MACED0NIA

GACKO • Kartágo

Armada hlbi opevnenie. Všetci fahkoodenci, Jazda a polovica ťažkej. pechoty stáli medzi palisádami a nepriatefom. Batožinový trén bol za opevnenfm. Vojaci v brnenf začali pracovať hned po pnchode na miesto. Stotnfk drž( pravftko, ktoré s/úžilo na meranie.

šesťdesiatmetrový

priestor, ktorý slúžil na presun vojsk a ako ochranné pásmo mimo dostrelu nepriatefa. Priekopa a násyp Priekopa (fossa) a násyp (agger') obklopovali tábor v tvare štvorca so stranou asi 700 metrov. Postupne, ako sa dvíhalo opevnenie, vstupovali manipuly jeden za druhým do tábora; jazda tam vstúpila až vtedy, ked stáli palisády na tej strane , ktorá ležala oproti nepriaterovi. Tábor sa budoval každý večer, ked sa armáda zastavila. Ak sa rozhodla prezimovať, zriadovala svoj tábor starostlivejšie; tábor sa mohol stať dokonca stálym.

Tri typy hradieb:

Hore vravo : normálna hradba Hore: hradba z kamenia postavená pri obliehanf Numantie Vl'avo: osobitná hradba

13

Porta praetoria

Tábor Auxiliares Extraordinarii Dobrovofníci

I

I

I

.I

Quaestorium

.

TA

Tt.

Porta

Forum Praetorium T•T•--t•

T

r~ .. .;.

........,. .' t• I

au,.,,,.J"-,jilliii,1.• ........,..

....,u,•.,-•-Aj.P1•Uu1• • ,.,a....11,9 •

,,., •• , .. ,, 11.uuui, ..

u ............

.11..1 ...

••~•.;aii•

,,. ,.

'i' a

1 _. •

•!,~• •• •

..a.• •.

,.»•

~X!~. q,uj']~sl-'la., ~• ·•

.

.·····•...r• ... ·~ •·-.

Hastati Principes

v

1. légia spojencov

Tábor pre dve /égie po 5 000 mužov, ktorý opfsal Polybios. Tábor so stranou 300 metrov mal tri hlavné cesty a štyri brány, ktoré strážili fahkoodenci utáborenf vonku. Strážnu službu vykonávala aj ťažká pechota. Stany zobrazené na Trajánovom stlpe Stan dóstojníka

Stan pre ósm ích legionárov

14

v

Triarii Jazda)

-

l...,______

Porta decumana Patrilo doň všetko, čo sa nachádzalo vnútri opevneného územia. Pretože bol vždy rovnako usporiadaný, každá jednotka presne vedela, kde má postaviť svoje stany. Tábor sa podobal mestu s ulicami a námestím (forum). Nočná stráž bola organizovaná takto: Každý večer priviedol poddóstojník k tribúnovi prvého muža stráže z každého manipulu a tribún dal vojakom pre každé stanovište taburku (tessera) s určeným heslom, ktoré súviselo so štyrmi nočnými hliadkami. Štyria jazdci mali vykonať štyri kontroly stráže (raz za noc skontrolovali každú stráž). Ked pornica odtrúbila nástup hliadky, začínali jazdci kontrolu stráže. Sprevádzali ich svedkovia. Jazdci sa radradom pristavovali pri každom mužovi stráže a preberali ich taburky. Ak niektorá z hliadok zaspala alebo opustila svoje stanovište, svedkovia to zaznamenali do jej taburky. Ráno priniesli taburky tribúnovi. Ak

v

1. légi

2. légia rímska

Tábor

..

v nich zistil nedostatky, určil vinníka, ktorého odsúdil na smrť. Poprava bola mimoriadne brutálna. Tribún vzal palicu a dotkal sa ňou odsúdeného. Potom ho vojaci dobili palicami a kameňmi. Ak odsúdený nezomrel, vyhodili ho z tábora a opustili. Tábory, ktoré sa budovali iba na prenocovanie, boli bez brán. V násype sa pripravili krukaté priechody, ktorými sa dalo vstúpiť do tábora tak, aby to nepriater nemohol využiť.

Clavicula

Agricola

--

Tutulus Tri typy kfukatých priechodov, ktoré boli vybudované v násypoch táborov namiesto vchodu a ktoré s/úžili len na prenocovanie.

Auxiliares Extraordinarii

111 -N•.~:• 1~ .....- Dobrovol'níci . l:.:~auu1• • •·•.:.... -• ••• •··••• 1 • - - ra

T

p ' ....

p

p

Porta principalis pravá

..... .... ···-

P Prefekti T Tribúni

Rekonštrukcia umiestnenia manipulu v prechodnom tábore v Numantii v Hispánii. Legionári bývali na bokoch a stotník v strede. Hned vedra ba/i umiestnené mu/ice a kane trénu.

Plán barakov tábora v Numantii. Zvieratá sú v strede a muži bývajú na bokoch.

Hastati alebo principi 1 .11a..1'JII• a,,,... ,...,.,._, ,--::ii.a,~·u• .li

li I a e

...... u1aa:&.11,1t.,Dl'~U"ll.'a'I.•

>,

>,

~

~ ro

CD

~__,J l_____ _____J

~

Maštale

1-+---------+-t

...roro

CD

v

2. légia spojencov

Triarii

>,

Piaty manipul hastatov li. légie táborí na ploche so stranou 40 metrov. Jeden stan Je pre ósmich mužov.

~, .I

•

'

.• ,,. • ~,.

olo""'!lii

,[~-~~~~~i \.:.S

,j ij~.....\ ...\ .....\ ~. - \ . , ~ ~ ·._. r I

I

IL

(;

o •

~

Maštale ro +-t --r--~--!"'""....... ~ CD _ _.....i_....,____..__.

Jazda •

>-

~ ro

...

Stajne

>, ~

t,-"'-+--------t ~.....t ... ro

ro

CD _ _ _ _ _.._....ii....i.....1,....i....J CD

Stan stotníka

Plán kfukatého priechodu nazývaného tutulus (zahro tený klobúk) z kameňa v jednom z táborov v Numantii Hradba

,.

7 -·-•

Stanové kolíky nájdené v Numantii

~~

:X:r'"'.J

Hradba

-

••

t

Hradba

15

Víťazstvo Aemilia Paulia pri Pydne

Boj

NasleduJúce ráno prepukli medzi dvoma armádami šarvátky. Potom Macedónci, plní vojnového oduševnenia, postúpili k rímskemu táboru. Aemilius Paullus poslal najskór jazdu a fahkoodencov, aby spomalili postup nepriatefa. Za nimi vyšli z tábora légie a začala sa bitka podfa pravidiel. Na signál trúbok opustili jazdci a fahkoodenci svoje postavenie a šík legionárov postupoval. Ked sa armády k sebe priblížili, legionári vrhli svoje ťažké oštepy (pi/um) a potom zaútočili mečmi. Macedónci v prvých

----

Rimska armáda v bojovej formácii s dvoma légiami v strede, na bokoch spojenci a na kridlach Jazda

---------Triarii

■■■■■■■■■■ Princi pes Hastati

Manipuly v bojovej formácii oddefoval priestor dostatočne vefký na to, aby sa daň vmestil iný manipul. Principi vykrývali priestor medzi manipulom hastatov a triariov.

~

aaaaaaa aaa11

10

n :1

9

'1

1

·n

II ·;, fl

n ·n

~ a :1 fl fl fl fl

a aaaa1~1 • • • • • • • 7

tltl11fl1111tl 111111'111111fl

6

aaaiaa a a aa1 iii

5 4 3 2 1

tl111111111111 i11a1a1 tltltlfl111111 11111a-a i~ i! i! 1111 fl

1111111111fl11 11a1aaa '1t111flflflil 1a11111 ~ 11~1111 ,, i

Manipul principov a hastatov s otvorenými radmi Ten istý manipul so zovretými radmi

9 + 1O 1111":1111111111111111 1fl1111111111'11111l1J 1 + a 1~~~af!1~111111111 *~am,111~1,1111111111 5 + 6 11l'líl111tn1fl1'.,l~il 11l11111\t:1111111111 3 + 4 i11111111tn1fl1ítUI :lí11111~11ft1~fťl11 1 + 2 '111'111'111111111111:4!1 1111í1111111111111111

16

Pravidlá boja rímskeho vojska V bitke sa dve rímske légie postavili do stredu, z bokov ich kryli dve spojenecké légie. Jazda bola na krídlach. Hastati stáli v prvej línii; každý manipul tvoril pravouholník zo 120 mužov (1 O radov po 6 mužov na centúriu, ak boli fahkoodenci zaradení do manipulu; dve centúrie boli zoradené v línii). Medzi dvoma manipulmi sa ponechala medzera, ktorú chránil manipul principov druhej línie. Manipuly triariov kryli medzery, ktoré nechal manipul principov. Vzniklo tak šachovnicovité usporiadanie. Légia bola usporiadaná takto: Prví postupovali hastati - hádzali oštepy do nepriatefa a potom bojovali muž proti mužovi. Ak víťazili, postupovali ďalej a za nimi šli ďalšie dve línie. Ak boli odrazení, usporiadane ustúpili cez rady principov a tí potom v prvej línii pokračovali v boji. Triarii zatiaf - kfačiac jedným kolenem na zemi, štít opretý o rameno, so sklonenou kopijou - tvorili hradbu, za kterou sa opatovne formovali rozbité jednotky. Ak nepriatef zahnal aj principov, vstúpili do boja triarii - ich útok mal rozhodnúť. Takáto taktika dovofovala légii vzdorovať nepriatefovi v tých najróznejších situáciách. Vefkú pohyblivosť légie zvyšovali fahkoodenci - mohli ich pripojiť k centúriám ako nezávislé jednotky alebo v nich tvorili posledné dva rady. Ak bolo treba sformovať súvislý front, vypÍňali medzery medzi dvoma manipulmi. l'..ahkoodenci niekedy postupovali v rojnici pred líniami légie a dorážali na nepriatefa. Jazda bojovala na krídlach (comua). Jednotliví príslušníci fahkej jazdy bojovali vpredu ako dobrovofníci.

Otvorené a zovreté rady V centúrii boli muži zvyčajne rozestavení vo vzdialenosti približne 90 centimetrov. V priebehu boja sa však rady rozestupovali alebo zatvárali. Legioná-

ri pravdepodobne útočili v otvorených radech. Po hodení oštepov sa ich rady zovreli. Počet radov v manipule závisel od nepriatefskej formácie. Zvyčajne tvorilo manipul osem otvorených alebo štyri zovreté rady. V bitke pri Pydne museli byť manipuly zovreté, aby mohli čeliť macedónskej formácii, známej svojou zomknutosťou. Začiatok boja Skór než prepukol boj, povolal hlavný velitef veštcov (augures), aby sa dozvedel, či sú mu bohovia priaznivo naklonení. Potom povzbudil svoje jednotky. Boj začínali fahkoodenci a jazda. Mali unaviť a demoralizovať nepriatefa. Boj sa začal na signál trúbok.

Boj muža proti mužovi V chaotickej bitke s kopijami vytiahli legionári svoje meče a zaútočili zblízka. Principi, ktorí boli elitou armády, mohli prechádzať medzi manipulmi hastatov. Macedónsku falangu považovali za schopnú (vďaka jej zovretosti) rozdrviť každého nepriatefa. Skladala sa zo šestnástich radov vojakov vyzbrojených takmer šesťmetrovými kopijami. Kopije prvých piatich radov prečnievali dopredu a tvorili skutočnú železnú hradbu. Rímskej formácii, fahšej a prevzdušnene/· medzerami medz1 manipulmi, hrozi o, že podfahne naježeným macedónskym kopijam. Rimania však vrhli svoje oštepy a rozbili macedónsky útok. Pohyblivosť Pohyblivosť bola vefkou prednosťou

rímskej armády. Umožňovala rýchly prísun čerstvých síl na hociktoré miesto. Napríklad triarii, ktorí zvyčajne tvorili zadný voj, sa v bitke pri Kynoskefalách (197 pred Kristem) premiestnili na krídla a napadli nepriatera zboku. Ak bolo treba, principi mohli pre-

piatich radoch spustili svoje dlhé kopije a ich hroty utvorili pred falangou hradbu. Grécke kopije sa zabodli do rímskych štítov a obe armády sa zasekli do seba tak, že si znemožnili akýkofvek pohyb.

Perseus musel takmer sám utiecť na ostrov Samothráké. Keď slnko zapadlo za Olymp, na opustenom bojisku zastalo 100 mftvych Rimanov a 20 000 mftvych Macedóncov.

Taktika Rimanov a nerovnosť terénu sp6sobili v zovretej formácii Macedóncov zlom a rímskemu konzulovi sa doň podarilo vsunúť pohyblivejšie manipuly. Stratou svojej zamknutosti prišla falanga zároveň o bojaschopnosť. Bola zmasakrovaná, macedónska jazda nemohla zasiahnuť a

Táto bitka mala vefké d6sledky. Zanikla falanga - odišla z histórie, aby prepustila miesto légii, ktorá mala odteraz neodškriepitefnú taktickú prevahu. Macedónia bola rozdelená na štyri oblasti a Východ bol vydaný napospas rímskym ambíciám.

chádzať

cez vofné medzery a utvoriť falangu. Scipio využil túto myšlienku a v bitke pri Zame (202 pred Kristom) pri útoku slonov urobil presne naopak - principov poslal na krídla, čím vznikli medzi jednotkami široké medzery, takže útočiace zvieratá nesp6sobili Rimanom nijaké straty. Ked slony prešli cez armádu, zneškodnili ich. Bojová taktika Rimania neboli vefkými taktikmi - spoliehali sa predovšetkým na obratnosť legionárov a na disciplínu, ktorá vládla v jednotke. Légia mala v boji len jeden cief - zničiť jadro nepriatefskej formácie, a naštrbiť tak jadnotu a morálku nepriatefa. Táto taktika, uplatnená proti takému vojenskému géniovi, akým bol Hannibal, mala však katastrofálny výsledok. V bitke pri Kannách (216 pred Kristom) zapríčini-

la najvačšiu porážku Rimanov. Hannibal, opustiac stred vojska, zaútočil na krídlach (comua) a zničil rímsku armádu. lné spósoby uplatnenia taktiky lba takí vynikajúci velitelia, akými boli Scipio alebo Caesar, boli schopní účin­ ne meniť taktiku. Ked Scipio bojoval proti Hannibalovmu bratovi, zaútočil odrazu na obe kartáginské krídla, nestarajúc sa o stred armádnej formácie, a bitku vyhral. Armáda niekedy musela používať i zložité formácie, ako napríklad cuneus (vojaci utvorili prúd, ktorého rady sa postupne rozširovali, až kým nevznikal ostrý klin), orbis (vojaci utvorili kruh, a tak sa bránili zo všetkých strán) alebo štvorcovú formáciu. Rozhodujúcim faktorom v boji však vždy bola odvaha a vycvičenosť legionárov.

Legionár v boji: najskór hodil fahký, potom ťažký oštep, tasil meč a zaútočil na protivmka.

·······---

Presun principov cez medzery medzi hastatmi - takto sa mohla sformovať falanga.

• •••••••••

Ked v bitke pri Zame zaútočili na Rimanov Hannibalove slony, Scipio presunu/ principov na kridla a nechal slony prejsť cez légiu.

r.· ..•••• ■• :-'\ \ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ n/ I

Pri Kynoskefalách uskutočnili triarii kruhovitý obchvat a zaútočili na nepriatefa na kndlach.

Obr. vl'avo: Hannibalova

-ta

,:,e, Cl)

C:

:t. -

Kartáginci

imania

_

Kartáginci

vynikajúca taktika v bitke pri Kannách (216 pred Kristom): Rimania útočili na stred nepriatefskej armády, Hannibal im nevzdoroval, ale zaútočil na kridla rímskeho vojska. Obr. vpravo: Scipio si osvojil Hannibalovu taktiku.

Bojová formácia cuneus tvárajú ostrý k/in.

vojaci vy-

17

Výzbr~j a vystroJ republikánskej armády Brnenie Po bitke pri Pydne vykonal Aemilius Paullus triumfálnu cestu po Grécku. V Delfách dal postaviť na pamiatku svojho víťazstva pri Pydne mramorový pomník. Tak ako na vačšine rímskych pamatníkov. boli aj na tomto pomníku zasadené do kameňa bronzové zbrane. O dvetisíc sto rokov však nezostalo z malieb a bronzu nič a sám kameň je vo vermi zlom stave nemožno rozoznať nijakú prilbu. Polybios vo svojom diele našťastie opísal legionárov. Ako uvádza, najchudobnejší mali brnenie z hrubých kožených remienkov - uprostred hrudnej časti ho spevňovala štvorcová železná platnička so stranou 20 centimetrov. Bohatí nosili drótené košele. Polybios spomína aj holene, ktoré chránili nohy. leh výskyt potvrdzuje aj grécky historik Arrianos a dodáva, že sa prispósobovali najviac ohrozeným častiam nóh. l'..egionársky štít (scutum) bol vypuklý, široký 75 a dlhý 120 centimetrov, na okrajoch dosahoval hrůbku okolo 7 centimetrov . Bol zhotovený z dvoch zlepených dosiek, v strede so železným výstupkom (umbo), ktorý odrážal strely a znemožňoval zabodnutie oštepov do štítu. l'..ahkoodenci mali okrúhly štít (parma) . Brnenie z kovových krúžkov a oválny štít možno dobre vidieť aj na delfskom památníku. V Numantii sa našlo niekorko kovových kotúčov - azda sú to okrúhle platničky z hrudnej časti panciera. Archeológovia objavili aj niekorko prilieb. l'..ahkoodenci mali prilby z kože (galea), ktorú radi pokrývali zvieracou kožušinou, najčastejšie kožušinou vlka, pretože to bolo zviera boha vojny Marta. Legionári mali kovové prilby (cassis) ozdobené chocholem z purpurových alebo čiernych pier. Zbrane Od 3 . storočia pred Kristem sa Rimania dostali do kontaktu s hispánskymi výrobcami zbraní - ich výrobky na Rimanov tak zapósobili, že podra nich upravili vera svojich vlastných zbraní. Rimania nazývali svoj meč gladius hispaniensis čiže hispánsky meč . V Numantii sa našli hroty ťažkých a rahkých oštepov a hroty rahkých oštepov rahkoodencov. Oštep legionára (pi/um) bol dvojmetrový (meter drevená násada a meter železný hrot). Vážil okolo 1 200 gramov a mal dolet 30 až 60 metrov, ak bol vrhnutý pomocou remeňa (amentum) . Bola to strašná zbraň, schopná preraziť kovovú platničku brnenia. 18

Postavy z pamatnfka Aemilia Paul/a v Delfách. Ako vačšina rimskych pommkov bol mafovaný, mafba umožňovala zvýrazňovať detaily brnenia. Všimnite si výstupok na štfte a porovnajte ho s výstupkom na štfte dole.

O tomto egyptskom štfte sa predpokladalo, že pochádza z keltských dielm; ale pravdepodobne je rfmskeho póvodu. Nepoznáme ani jeden exemplár vypuklého keltského štftu, a ak tento štft porovnáme so štftmi vytesanými na pommku z Caesarových čias, je podobnosť očividná . $t(t bol vyhotovený z tenkých drevených dosiek položených na seba a pokrytých plsťou z ovčej vlny, dookola dvakrát obšitý.

PRILBY

B

Prilba z Montefortina, na vrchole s otvorom a osobitným oloveným držadlom na perá (A). Dvojitý krúžok (8) sa zachytil pod bradou, aby navzájom spájal časti, ktoré kryli lica (C). Attická prilba s upevnenie pier

rúročkami

Rimske zbrane z Numantie Hrot kopije (1) Hrot fahkého oštepu fahkoodencov (2) Hrot oštepu (pilum) (3) Hrot oštepu s protihrotmi (4) Hrot fahkého oštepu (5) Rekonštrukcia troch druhov fahkého oštepu fahkoodencov (6)

na

Obr. hore: Etruska-korintská prilba v tvare slávnej gréckej prilby, ktorá kryla celú tvár. Táto prilba sa nosila na hlave ako klobúk.

Detail etruskej urny z neskorého obdobia predstavuje úplnú etrusko-korintskú prilbu s chocholom a perami.

6

4

3

2 5

Detail basreliéfu z Pergamu, na ktorom vidieť vrchnú časť drótenej košele. Obr. vpravo: Keltská drótená košefa pochádzéi.júca z územia dnešného Rumunska (skutočná vefkosO. Železné krúžky boli celistvé (A) alebo otvorené (8).

o

o 19

Loďstv /

a namor moc Ríma Basreliéf so zobrazenim vo1nove galéry (koniec 1. storočia pred Kristom) pripomina pravdepodobne Augustovo viťazstvo nad Antoniom a Kleopatrou. Azda Je to Augustova admirálska !od s tromi radmi vesiel (pri každom po dvoch ves/ároch).

Po bitke pri Pydne ·'. Po bitke pri Pydne Perseus ušiel na ostrov Samothráké, kde ho zajalo rimske loď­ stvo. V Rime ho aj s rodinou viedli v triumfálnom sprievode. Loďstvo za republiky Súper Rima Kartágo malo najvýznamnejšie loďstvo celého západného Stredomoria, zatiar čo Rimania roku 260 pred Kristem ešte nemali vojnové loďstvo. V tom čase si postavili jednu zo stovky lodi podra stroskotanej kartáginskej paťveslice. Roku 260 Duilius dosiahol prvé viťazstvo nad Kartágincami v námornej bitke pri Mylách na Sicílii. Potom sa však rimske loďstvo až do 1 . storočia pred Kristem takmer nevyvijalo, napriek tomu sa mu podarilo roku 241 poraziť kartáginskú flotilu. Roku 67 Pompeius dal postaviť 500 lodi na boj proti pirátem. Roku 37 Agrippa rovnakým spósobom narýchlo postavil flotilu, ktorá roku 31 zviťazila pri Actiu. Stálu flotilu zriadil až Augustus. V staroveku bola stredomorskou vojnovou loďou galéra s niekolkými radmi vesiel. Prvou rimskou vojnovou loďou bola, ako sme uviedli, paťveslica.

Dvojradová veslica (2. - 1. storočie pred Kristom)

20

Prova galéry s tromi radmi vesiel (.1. storočie pred Kristom) "Havran" Treba si uvedomiť, že Rimania neboli námornikmi. leh taktika spočívala vlastne v tom, že sa boj na mori pokúšali čo najvačšmi približiť boju na súši. Zhotovili mostik so železným ostňom, otáčajúci sa okolo sťažňa a umiestnený na prove, ktorý slúžil na zahákovanie nepriaterskej lode. Námornici nazývali toto zariadenie "havran" (corvus) podra špicatého ostňa zobáka. Rimski námornici sa vždy usilovali preraziť nepriaterovu loď tesne pod hladinou bodcom, upevneným na predku lode. Položené mostiky potom vytvorili súvislú podlahu. Vďaka "havranovi" boli Rimania úspešni. V prvej bitke sa zmocnili 50 lodi. Vybudovali flotilu 355 lodi, tie však boli skór výbornými základňami pre priamy boj, ale ovládnuť more sa nimi nepodarilo. Najvačšim nepriaterom rimskeho loďstva bolo počasie, búrka pri pobreži Sicílie napriklad zničila Rimanom 270 lodi. Zrejme ich príliš zaťažoval "havran", ale dokázať to už dnes nemóžeme. Keď správa o tejto katastrofe dorazila do Rima, nariadil senát rekonštrukciu loď­ stva. Za tri mesiace spustili Rimania na vodu 200 nových lodi a roku 241 pred Kristem definitivne porazili kartáginskú flotilu. Od tejto chvíle Rim natrvalo ovládal moria. čas námorných bitiek sa završil. Jediná významná námorná bitka sa potom odohrala medzi Rimanmi roku 31 pred Kristem pri Actiu - medzi Marcom Antoniem a Augustem.

Posádka a velenie Za republiky ešte neexistovala pravidelná eskadra a flotile velil veliter pozemnej armády. Na každej lodi bol kapitán, kormidelník a dekúrióni, ktori velili posádke. Posádku tvorili veslári (najma otroci), palubní námornici a vojaci námornej pechoty. Pred bojom, tak ako sa to robilo aj pri bitkách na súši, sa veliter radil s augurmi. Pred prvou vojnou proti Kartágu auguri konzulovi povedali, že posvatné kury nechcú zobať. Konzul ich poprosil, aby pokračovali vo vešteni. Keď však ani potom kury nechceli zobať, konzul ich hodil do mora a komentoval to slávnym výrokem: "Keď nechcú jesť, nech pijú!" Samozrejme, bitku prehral.

Posledné roky republiky Po porážke Kartága Rimania požiadali grécke mestá, aby im poskytli lode a posádky. Ku koncu republiky rimske loď­ stvo často bojovalo. Keď Pompeius bojoval s námorným loďstvem proti sicilskym pirátem. zajali morski lupiči Caesara a po-

Rekonštrukcia paťradovej rimskej veslice z 3. storočia pred Kristom Posádku tohto typu Jode tvorilo 300 veslárov a 120 vojakov. Bola to skutočná plávajúca základňa pechoty. Tu je lodpripravená na boj (plachta a sťažeň sú stiahnuté).

žadovali výkupné. Výkupné bolo zaplatené, Caesar oslobodeny a piráti napokon porazení. Námorníctvo za císárstva Po víťazstve nad Antoniom pri Actiu stál Augustus na čele flotily 700 lodí všetkých verkostí. Najlepšie z nich vybral, a tak utvoril stálu flotilu. Admirálskou lodou sa stala galéra s tromi radmi vesiel (po dvoch veslároch pri každom). Táto flotila zabezpečovala ochranu zásobovacích konvojov, starala sa o poriadok na mori (konala tu akýsi policajný dozor) a prepravovala vojenské jednotky. Nikdy však nebojovala v riadnej námornej bitke. Za cisárstva existovalo osem eskadier (v Misene a Ravenne v Itálii, v Colonii Octavianorum v Galii, v Británii, Libyi, Alexandrii, Sýrii a Ponte) a tri flotily (na Rýne, Bodamskom jazere a na Dunaji).

Posádka Eskadre velil prefekt (praefectus) a velitelia jednotlivých lodí sa nazývali podra kapitánov gréckych trojveslíc triérarchos. Posádku páťradovej \ode tvorilo 300 veslárov, 120 vojakov a námorníci (boli to tiež vojaci a boli na to aj hrdQ. Organizácia rímskej flotily sa podobala organizácii pomocných zborov (auxi/ia; pozri dalej kapitolu o pechote pomocných zborov). Služba v námorníctve trvala 26 rokov a odmenou za ňu bolo rímske občianstvo. Námorníci mali podobné velenie ako legionári (triérarchov možno prirovnať k stotníkom pozemnej armády).

Námormk cisárskej flotily v Misene

"Havran" (corvus) v akcii. Vojaci prechádzajú v dvojrade po most1ku, chránia sa štítmi položenými na zábradlí. vo výške kolien. Takto uplatnila rimska armáda aj na mori svoju vynikajúcu pechotu.

Obr. vpravo: Corvus sa sklada/ z dvoch častí, jedna mala 8 m, druhá 4 m. Široký bol 1,2 m; lemovalo ho zábradlie vo výške kolien. Dlhý hrot na konci zachytával nepriatefskú Jod. Mastík sa otáčal okolo osemmetrového sťažňa. 21

Vojnové lode

Galéry Ako prví skonštruovali galéru Gréci a Feničania. V rokoch 1000-400 pred Kristom sa počet vesiel zvyšoval a stavali sa lode s dvoma, tromi, štyrmi a napokon piatimi radmi vesiel. Najpoužívanejšou rímskou vojnovou loďou bola paťradová veslica. Ako bola organizovaná trojradová veslica, presne nevieme - predpokladá sa, že pri každom vesle bol jeden veslár a že tri rady vesiel boli umiestnené v r6znej výške. Trojradová veslica mala 170 vesiel so 62 veslármi v najvyššom rade a po 54 veslárov v nižších radoch. Vďaka vrakom vyzdvihnutým z morského dna vieme, že trojradové a paťradové veslice mali približne rovnaké rozmery boli 40 metrov dlhé a 5 metrov široké . Prekvapuje teda, že vystrojenie trojradovej veslice veslami stálo viac než vystrojenie paťradovej . Jediným možným vysvetlením je, že paťradová veslica mala menej vesiel. Polybios píše, že posádku paťrado-

22

vej veslice tvorilo 300 veslárov a 120 vojakov; trojradová veslica potrebovala 200 mužov - z toho bolo 170 veslárov. Z tohto údaju vyplýva, že na paťradovej veslici pripadalo 260-270 veslárov na menej ako 170 vesiel. Na galére, ktorá mala viac než štyri rady vesiel, sa vermi ťažko veslovalo, pretože veslá boli pridlhé na to, aby sa dali dobre ovládať. Podra Polybia mala Perseova admirálska loď 16 remes. Tieto obrovské galéry boli určíte vylepšené trojradové veslice s veslami v troch radoch nad sebou; remes teda znamenajú rady veslárov. Ak rátame so siedmimi mužmi na veslo (bol to najvačší počet uplatnený na galérach v 16. storOČIJ, potom je počet 20 remes možný v troch úrovniach nad sebou . Ak mala paťradová veslica dvoch mužov na veslo v dvoch vyšších úrovniach a jedného na veslo dolu, je to 60 vesiel hore a 50 dole pre 270 veslárov.

Prierez paťradovej veslice s veslármi v troch rovin'ách (dvaja muži na vyšších úrovniach, Jeden dolu). Veslári uložili svoje štíty pozdfž okraja paluby, aby sa chránili pred strelami.

Rímska kotva. Bota z dreva, s otavenou priečnou tyčou a lanom. Našla sa v Nemijskom jazere v Taliansku.

Dosky spojené Držiak vesla galéry. Rezbárske dielo v skutočnej vefkosti na časti galéry nájdenej v Ríme, na ostrove v rieke Tiber.

Vonkajší držiak vesla Vermi skoro sa zistilo, že ak rúčky vesiel presahovali dostatočne daleko trup lade, veslá p6sobili ako páka overa váčšou silou. Preto sa na galérach zvonku pridal držiak vesla, vonkajší výstupek naboku galéry na úrovni horného radu vesiel. Plachty a kormidlo Hlavnou silou, ktorá poháňala loď, bolí veslá, ale ak dul priaznivý vietor, pripájala sa i štvorcová plachta. Nesk6r mali galéry aj jednu malú plachtu vpredu. Plachty a sťažeň sa pred bojom vždy sťahovali. Staroveké galéry nemalí kormidlo. Smer sa udržiaval pomocou vesla vzadu na palube, ktoré udržiavalo v takmer kolmej polohe lano, upevnené na horný okraj paluby . Výzbroj Okrem ostrohy pod vodou na prove lade a "havrana" boli galéry vyzbrojené katapultmi na vrhanie oštepov alebo horiacich šípov a inými voj-

čapmi

a žliabkami

Prierez jednej z dvoch cisárskych lodi s plochým dnom nájdených v Nemijskom jazere. Táto obrovská galéra bola 10 metrov dlhá a 20 metrov široká. Trup /ode bol úp/ne pokrytý olovom.

novými strojmi . Keď Rimania za vojny s Hannibalom obliehali prístav v Syrakúzach, spojili navzájom dvojice lodí, postavili na nich obliehacie veže a napadli mestské hradby z mora. Na lodiach sa často spomínajú barany a aj obliehacie veže, ako je tá, ktorú vidieť na lodi z Praeneste (pozri v predchádzajúcej kapitole ilustráciu zobrazujúcu Augustovu admirálsku loď). Obliehacie veže umožňovali ostrerovanie paluby nepriaterskej lade oštepmi. Stavali ich z dreva a po bitke demontovali. Stavba lodí Grécke a rímske lode sa stavali inak ako lade v stredoveku. Najsk6r sa postavil trup lode a až potom sa doň vložila kostra. Dosky trupu sa neprekrývali, ako to bolo na vikingských drakkaroch, ale sa navzájem spájali čapmi a žliabkami (pozri obrázok hore). Trup obarovala vrstva olova - potvrdzuje to nález lodí z Nemijského jazera v Taliansku (dole) aj nedávny objav kartáginského vraku na pobreží Sicílie.

Plastika kormidlového vesla (múzeum v Sper/onge). Kormidlo sa objavilo až v 13. storoči a až dovtedy sa kurz udržiaval pomocou kormidlového vesla . Plastika zo začiatkov cisárstva zobrazuje koniec kormidlového vesla; to sa potom pred/žova/o až k držiaku vesla . Prova galéry (Trajánov stip) predstavuje /od dunajskej flotily. Bola vyzbrojená baranom.

Obr. vl'avo : Graffito objavené na ostrove Délos predstavuje galéru z 1. storočia pred Kristom. Možno tu vidieť dokonale vypracovaný systém ovládania plachty a sťaž­ ňa.

Rekonštrukcia jednej epizódy z obliehania Afesie Caesarom. Posily galskej armády zapálili rimske opevnenie. Legionári sa pokúšali držať Galov v šachu svojimi oštepmi ako kopijami. Ked potom Caesar poslal do boja jazdu, legionári vrhli oštepy a zaútočili mečmi.

Caesarova armáda

Nasledujúcich paťdesiat rokov po bitke pri Pydne zaťal Rím svoje pazúry do Hispánie, severnej Afriky a Grécka, dobyl Galiu, aby chránil cestu do Hispánie. Okrem Galie však svoje panstvo novými výbojmi nerozšíril. Na konci 2. storočia pred Kristom zmenila armádu séria vojenských reforiem. Odvtedy ju tvorili stáli vojaci, oddaní nie štátu, ale predovšetkým svojim veliterom. Vznikom tejto novej armády vstupujeme do krátkeho, ale oslňujúceho obdobia najodvážnejších rímskych velitefov. V tom čase Rím zdvojnásobil hranice svojej ríše. Rímski velitelia pochodovali na juh a na sever. V polovici 1. storočia pred Kristom Caesar dobyl Galiu a vtrhal do Británie, Lucullus prekročil Eufrat a dostal sa do Arménie a Pompeius vtrhal do jeruzalemského chrámu. V rovnakom období sa na Rím zasypali hrózy občianskej vojny a velitelia vojsk bojovali jeden proti druhému. Zatiar čo Rím rozširoval svoju moc, zaplavili ltáliu barbarské kmene zo strednej Európy, v krátkom čase vstúpili až do Ríma a vydrancovali ho. Légie si podrobili kmene usadené v Itálii, ale kmene, ktoré žili za Alpami, zastávali pre Rím stálou hrozbou. Približne v tom čase, ked sa narodil Caesar (roku 100 pred Kristom), hordy Germánov zamierili na juh a invázii do Itálie sa podarilo zabrániť len v krvavých bojoch. O štyridsať rokov neskór sa tieto kmene búrili čoraz častejšie. Caesar využil túto príležitosť na získanie bohatstva a slávy a odišiel so svojimi légiami do strednej časti Galie. Pri všetkých výpravách diktoval svoje Zápisky o vojne v Galii, ktoré sa stali naším základným zdrojom informácií o vtedajšej armáde, ale aj o politickom vývoji. Ukazuje, ako Caesar vdaka víťazstvám svojich légií smeroval k absolútnej moci a republika k zániku. V tomto diele Caesar, najvynikajúcejší rímsky vojak, aký kedy existoval, napísal: "Ked táto krajina bude podmanená, jej všemocný vládca Caesar neobyčajnou obfúbenosťou dá zabudnúť na potoky krvi, ktoré sa preliali z bezmedznej lásky k slobode."

25

Problém Galie Rimania boli presvedčení, že móžu zaistiť bezpečnosť Itálie len tak, že ovládnu pohyby stredoeurópskych kmeňov. Údolie Rhóny bolo od 2. storočia pred Kristom pod rímskym vplyvom. Toto územie sa nazývalo Provincia (z toho vznikal názov Provence), odtiar začal Caesar dobýjať vnútrozemie Galie.

Nové légie

Obyvatelia Helvétie (dnešné Švajčiarsko) boli Helvéti.

Voj ak-občan Podra zvyku rímskeho štátu sa obrana vlasti zverila majetným triedam, teda tým, ktorí mali skutočný záujem na jej obrane. Vojaci sa povolávali iba v nevyhnutnom prípade a vojsko sa rozpúšťalo, len čo pominulo nebezpečenstvo. Vojak si musel sám financovať výstroj a za službu dostával malú finančnú čiastku. Hlavným zdrojom príjmov vojaka zastávalo jeho gazdovstvo alebo obchodná činnosť v občianskom živote. Vojenskú povinnosť občania preto čoskoro začali pociťo­ vať ako záťaž a odvody boli čoraz problematickejšie, najma ked sa bojisko vzdarovalo od Ríma a vojenské výpravy trvali dlhšie. Povolanci mali len jednu starosť vrátiť sa domov. Mariove reformy Na konci 2. storočia pred Kristom začal Rím zdlhavú vojnu v severnej Afrike. Táto vojna sa čoskoro stala takou nepopulárnou, že bolo treba získavať odvodmi aj legionárov. Rímskym konzulom, ktorý mal na starosti túto vojnu, bol Marius. V zložitej situácii zrušil podmienku majetku na odvedenie légie a najal všetkých dobrovorníkov, ktorí túžili po rímskom občianstve. Chudobní prichádzali vo verkých počtoch. Nechceli sa vrátiť domov, naopak, želali

si, aby ich služba trvala čo najdlhšie. Tak sa zrodila armáda profesionálnych vojakov. Stála armáda Kým dovtedy sa légie zastavovali na každú výpravu, po Mariovi sa to celkom zmenilo a légie už zastali stále v priebehu celého cisárstva. Žold a výstroj Noví legionári boli príliš chudobní, aby si nadobudli výstroj, a preto im zvýšili žold. Dramatickú premenu zloženia légií dobre ilustruje počet lacných prilieb pochádzajúcich z tohto obdobia, ktoré sa vyrábali vo verkých sériách. Ked sa mohli úplne vyzbrojiť všetci legionári, zmizol rozdiel medzi rahkými a ťažkými jednotkami. l'..ahkoodenci, ktorí od čias Aemilia Paulia predstavovali hlavné sily rahkých oddielov, sa vytratili z dejín. Reorganizácia Pretože vojaci pochádzali odteraz aj z vidieka, zmenila sa celkove skladba légie. Manipuly triariov, hastatov a principov, ktorých sily sa vyrovnali, boli rozpustené a utvorili sa kohorty. Všetci vojaci boli rovnako vyzbrojení - mali meč a oštep. Kohorta (cohors) ako taktická jednot-

1 kohorta

Nový profesionálny /egionár stálej armády. Všetci legionári ma/i rovnakú výzbroj: bronzovú prilbu, dr6tenú košefu, oválny štit, hispánsky meč, ťažký a rahký oštep.

26

Hastati

Reorganizácia légie. Manipuly triariov, principov a hastatov sa spojili, aby utvorili desať kohort.

Pretože už nemohli vyžiť na vyprahnutej zemi pozdÍž Álp, rozhodli sa usadiť na území Galov. Napriek rímskej hrozbe sa dav mužov, žien a detí (300 000-400 000 osób) dal do pohybu. Caesar tiahol na sever, aby ich zastavil. Ked sa s nimi stretol, odohrala sa strašná bitka. Bol to taký masaker, že sa Helvéti vytratili z histórie. Helvéti však neboli jediní. kto ohrazoval mier v Galii. Germáni prekročili Rýn a usadili sa na západ od tejto rieky.

Caesar im prikázal, aby sa tou istou cestou vrátili spať, a ked odmietli, začal s nimi vojnu, aby ich prinútil vrátiť sa za Rýn. Pochopil, že mier v týchto končinách udržia Rimania len stálou okupáciou Galie. S touto myšlienkou si začal podmaňovať kmene usadené na hraniciach. Najprv tiahol na územie Belgov, pričom drvil všetko, čo mu prišlo do cesty. Pomýšral aj na výpravu do Británie, ale na to potreboval najskór ovládnuť kmene na pobreží. Rozdelil svoju armádu a začal dobýjať sever a západ Galie.

Prilba a brnenie: vfavo hlavného velitefa, vpravo stotníka (podfa triumfá/neho pamatníka z konca republiky)

Vojenský tribún. Títo mladí aristokratickí dóstojníci poklada/i svoje miesto v armáde za prostriedok, aby mohli dosiahnuť. svoje politické cie/e. Hlavní velitelia, nespokojní s ich nedostatočnými skúsenosťami, odovzdáva/i velenie légií starším a skúsenejším tegátom. ka nahradila manipul, jedna kohorta zoskupila tri manipuly (hastatov, principov, triariov). O niekorko rokov neskór sa všetci ltalikovia, ktorí žili na juh od Pádu, stali rímskymi občanmi. Odstránil sa tak rozdiel medzi rímskou a spojeneckou légiou.

Mariove mulice Bývalé légie vždy na pochode sprevádzal dóležitý batožinový trén. Zbytoč­ ne však lákal nepriatera a spomaroval postup jednotiek. Marius nariadil, aby legionári nosili svoju batožinu na chrbtoch, preto ich prezývali "Mariove mulice".

Velenie Légiám vždy velilo šesť tribúnov. Za Caesara to bolí ešte mladí aristokrati, ktorí tu mali získať hodnosti, aké si vyžadovala ich politická kariéra. Hlavní velitelia tento nedostatek prekonávali podriadením légie jedinému legátovi (legatus). Ustanovením legáta sa úloha tribúnov stala iba čestnou.

27

v

Zenijné vojsko: mosty

Caesar v Germánii, Británii a Galii Kým Caesar bojoval pozdÍž severného pobrežia Európy, Germáni znova prekročili Rýn. Caesar sa vrátil na juh a nerútostne ich zmasakroval. Zvyšky Germánov prenasledoval. Potom sa rozhodol zastrašiť tieto kmene ukážkou schopnosti rímskeho staviterstva. Rýn bol najvačšou a najširšou riekou, akú Rimania poznali. Zriedka bol užší než 500 metrov a prekonávali ho na čine. Postaviť v jeho dravých vodách most sa zdalo ako číra

Podstavec Caesarovho mosta na Rýne. Voda prúdi zfava doprava.

Stavitelia mostov Rím postavili na brehoch Tiberu na jedinečnom mieste, kde sa dal vybudovať most, čím Rimania dostali pod svoju kontrolu všetku dopravu medzi Etrúriou a juhom Itálie. Rimania boli vynikajúcimi stavitermi mostov a ich verkňaz (obdoba pápeža) sa nazýval pontifex maximus, hlavný staviter mostov. Roku 62 pred Kristom bola nariadená rekonštrukcia Fabriciovho mosta na Tibere a senát odmietal zaplatiť skór, než sa vyskúšala jeho pevnosť. Po vyše dvetisíc rokoch tento most stále stojí a znáša intenzívny dopravný ruch. Vojenské mosty Armáda používala tri typy mostov. Ak nebol prúd príliš silný, pozvazovali sa lode a prechádzalo sa po nich. Ked chcel Caesar prekročiť Rýn, potreboval pevnejšiu konštrukciu, a preto dal postaviť most na podstavcoch pravdepodobne nad Koblenzom, kde bol Rýn asi 500 metrov široký a 8 metrov hlboký. Ked Traján začiatkom 2. storočia po Kristovi ovládal Dáciu, dal v Železných vrátach na Dunaji vybudovať najkrajší rímsky vojenský most. Bol dlhý 1 500 metrov a spočíval na dvadsiatich kamenných pilieroch, vysokých 50 a širokých 20 metrov.

28

nemožnosť. po ňom so

Caesar za desať dní vybudoval most a prešiel svojou armádou. Vydesení Germáni zutekali. Tento obdivuhodný výkon mal len propagačný cief, o osemnásť dní sa Caesar s armádou vrátil spať a most za sebou zničil. Po tejto výprave do Germánie podnikal Caesar inváziu do Británie. S celou svojou armádou sa na vojnových lodiach preplavil za dva roky trikrát cez La Manche, teraz nie preto, aby zastrašil barbarské kmene, ale aby zap6sobil na senát v Ríme.

Kmene v strednej časti Galie najprv prijali Rimanov ako priatefov. Postupne si však začali uvedomovať, že Caesar nehodlá odísť a že budú musieť trpieť prítomnosť jeho obrovskej armády. Preto v zime roku 54-53 pred Kristem galské kmene zo severovýchodu prepadli zimný rímsky tábor. Zmasakrovali jeden a pol légie, ale vzbura sa nerozšírila, a tak ju Rimania potlačili. Nasledujúcu jar dal Caesar vyhfadať a popraviť alebo galských vodcov, ktorí sa zúčastnili na povstaní.

vyhnať

Pontónový most na Trajánovom stlpe

Trajánov most na Dunaji (Trajánov stip). Vrchnú drevenú stavbu nieslo dvadsať mohutných kamenných pilierov.

Caesarov most na Rýne. Do dna rieky boli vrazené dva koly (1) ch sklon závisel od prúdu rieky.

Rímsky most v Alcántare v $panielsku. Pochádza z Trajánovho obdobia a velmi sa podobá na Trajánov most na Dunaji - jeho vrchná časť je však z kameňa. Tento most sa dodnes používa.

Dvanásť metrov proti prúdu zatlkli dva dalšie koly (2), naklonené v smere toku. Dva páry kolov boli navzájom spojené trámom (3). Rad takto usporiadaných podstavcov niesol cestu. Každý podstavec bol ešte podopretý dalším kolom (4), skloneným proti prúdu. Trochu vyššie, proti prúdu, stáli pre prípad nehody oporné piliere (5).

29

v

Zenijné vojsko: cesty a obliehacie ,, prace

Galské kmene pod vedením Vercingetoriga znova povstali Caesar nepoklada! Galov za spojencov, ale za podmanený národ. Tento predpoklad sa potvrdil na jar roku 52 pred Kristem, keď Galovia na podnet vodcu Arvernov Vercingetoriga znova povstali. Caesar sa dozvedel túto správu v Itálii a urýchlene vyrazil do Galie. Zámerom Galov bolo vyhnúť sa stretnutiu s Rimanmi v odkrytem teréne. Ustupovali pred nepriaterom z vypálených miest a dedín, dorážali na protivníka partizánskym spósobom boja a prekvapivými výpadmi jazdy. Obyvatelia Avarica (Bourges) boli presvedčení o nedobytnosti svojho mesta, odmietli ho opustiť a Galovia ho nezničili. Ri-

Prierez rímskej cesty. Bola široká 5-6 metrov, na každej strane mala odvodňovaciu priekopu. Tvorilo ju niekofko vrstiev: piesok, dlažobné kocky spájané cementom, roztle,ený kameň stmelený cementom a velké kamenné dlaždice. Obr. vl'avo: Stopy rimskej cesty v priesmyku Grand Saint Bernard Priechody pokryté snehom Polybios rozpráva, že priechody v Alpách boli celý rok pokryté snehom, a dnešní vedci to potvrdzujú. Caesarovi sa nepodarilo prekonať priesmyk Grand Saint Bernard, ale jeho synovec Augustus to dokázal. Grécky zemepisec Strabon opisuje tento priechod ako "kolmú skratku , kadiar vozy nemóžu prejsť. Predsa tam však ešte i dnes vidieť stopy kolies .

Cestná sieť Verké cesty rímskej armády sú najtrvanlivejšími pozostatkami moci Ríma. Vznikla rozsiahla cestná sieť, ktorá križovala celú Európu. Na mnohých miestach sa ešte vždy používa a dnešné komunikácie vedú po trasách starodávnych rímskych ciest. Armáda budovala na všetkých dobytých územiach cesty až do svojho ústupu. V strategických bodech vybudovali Rimania opevnené mestá (pozri dalej v kapitole Obrana hranfc), ktoré potom pospájali cestami, aby mohli rýchlejšie prechádzať z jednej pevnosti do druhej . Rozvinutý systém ciest a pevností umožnil Rimanom vzdorovať v najťažších chvírach Hannibalovi.

30

Nijaká prekážka nebola privefká Rímske cesty viedli všetkými smermi nijaká prekážka pred nimi neobstála. Viedli cez močiare, preliezali tunelmi, šplhali sa cez hory. PozdÍž Dunaja možno ešte aj dnes obdivovať, ako Trajánovi ženisti vedeli vybudovať cestu na závratne strmých vrchoch. Do centra Galie smerovala dlhá cesta, ktorá prechádzala cez Alpy a viedla až do údolia Rhóny, 300 kilometrov na juh od Lugduna (Lyon). Rimania si čoskoro potrebovali cestu skrátiť a na začiatku svojich výprav do Galie už Caesar poznal priesmyk dnes zvaný Grand Saint Bernard, ktorý ležal viac než 500 metrov nad hranicou večného snehu .

Vojenská zručnosť Vojaci neradi stavali cesty, ale museli sa zúčastňovať na týchto prácach . Našli sa listy, v kterých sa sťažovali, že ich nútia pracovať na stavbe ciest. V jednom liste istý vojak píše, ako musel pomócť civilem, ktorí mali problémy pri stavbe akvaduktu. Vojak to komentoval takto : "Ak chcete , aby práca bola urobená dobre, požiadajte armádu, nech sa o to postará!" Vo svojom opise stavby akvaduktu spomína, že ťažkosti vzrástli, ked museli stavbári vykopať pod pahorkem tunel. Začali ho stavať z dvoch strán . "Zabral som rozmery obidvoch vchodov a zistil, že tunel vychádza širší než celý pahorek!" Obliehacie práce Rímske cesty a akvadukty v nás síce vyvolávajú obdiv, ale Rimania vynikali predovšetkým v obliehacích prácach . Prevahu pri obliehaní si získavali najma svojou vynachádzavosťou, silou a rozhodnosťou .

mania začali Avaricum obliehať a za mesiac premenili toto štyridsaťtisícové mesto na ruiny. Osemsto jeho obyvatefov, ktorí prežili, sa pridalo k Vercingetorigovi. Galský vodca pokračoval vo svojej ceste a zaujal postavenie v Gergovii (Clermont-Ferrand). Caesar okamžite vytiahol na Gergoviu. Legionári, omámení úspechmi, sa však nerozvážne vrhli na mestské hradby a Galovia ich zmasakrovali. Po prvýkrát zakúsil Caesar porážku: padlo 700 Rimanov, z toho 46 stotníkov. Caesar povolal germánsky kontingent a začal ustupovať. Vercingetorix dotieral na rímske kolóny, no tie ho porazili, a tak sa uzavrel v Alesii. Začalo sa obliehanie: Caesar dal vybudovať pred Alesiou tábor.

Rimania používali niekorko spósobov obliehania, predovšetkým blokádu, ktorá však vyžadovala vera síl. Okolo mesta sa muselo vybudovať dvojité opevnenie: opevnená priekopa proti výpadom obliehaných a opevnená obranná línia, ktorá kontrolovala pohyb nepriaterových spojencov. Vojaci mohli vniknúť do obliehaného mesta tromi spósobmi. Pri prvom dotlačili pod hradby drevené obliehacie veže (helepoles), v ktorých bol i pešiaci, a pod ochranou štítov alebo prístreškov sa pokúšali zbúrať hradby obliehaného mesta baranom alebo "datrom" (druhom vrtáka). Druhým spósobom bolo podkopávanie hradieb štólňami. Rimania vyhÍbili podzemné chodby a vystužili ich drevom napusteným tukom a smolou. Ked sa dostali až pod hradby mesta, drevenú konštrukciu zapálili, chodba sa zrútila a strhla časť opevnenia. Do vzniknutého otvoru v hradbách sa potom vrhla pechota. Tretím spósobom bol agger. Bola to konštrukcia z kmeňov stromov, zeme a krovia, ktorú postupne svahovito navršovali k hradbám. Pred nepriaterskou strerbou chré'lili stavbu palisády a aggersa dv1hal, približujúc sa pomaly a neúprosne k svojmu cieru. Vojnové stroje a obliehacie veže

Belgicko

Avaricum

•

Gergovia

po ňom pritiahli na úroveň nepriaterských hradieb. Legionári sa potom po položených mostíkoch vrhli na nepriatera. Obliehanie Avarica Mesto Avaricum s jedinou, vermi úzkou prístupovou cestou ležalo medzi riekou a jazierkom. Pretože terén nedovoroval vybudovať tradičné porné opevnenie vo forme sústredných kružníc, Caesar prikázal postaviť agger a skonštruovať dve obliehacie veže. Napriek zlému počasiu postavili vojaci za dvadsaťpáť dní agger 25 metrov vysoký a 100 metrov široký. Raz v noci agger vzbÍkol - Galovia prenikli do jednej chodby a pokúsili sa o výpad. Hádzali pred seba smolnaté fakle a spósobili medzi Rimanmi zmátok a chaos. útoč­ níkov však zneškodnili verké strely vrhané medzi nich "škorpiónom" (mechanickým prakom). Na úsvite v studenom lejaku dal Caesar príkaz na útok. Legionári zaskočili z obliehacích veží na hradby a rozostavili sa po celom ich obvode. Galovia sa pokúšali uniknúť, ale Rimania, túžiaci po po-

mste, sa dokonca zriekli rabovania a uskupríšerný masaker. Pri Avaricu sa uplatnili všetky typické spósoby rímskych útokov, práve tak to bolo aj neskór pri obliehaní Jeruzalema. Staroveký židovský historik Josephus Flavius zaznamenal, že spotreba dreva pri obliehacích prácach bola taká obrovská, že v okruhu 18 kilometrov nezastal stáť ani jeden strom! točnili

Caesarove obliehacie práce pri Avaricu. V priekope medzi mestom a táborom vybudoval Caesar násyp 25 metro v vysoký a 100 metrov široký. Vojaci vstupovali do pohyblivých veži cez dlhé galérie kryté čerstvými zvieracimi kožami, aby sa zabránilo ich podpáleniu.

Blokáda

Obliehanie Alesie Vercingetorix prepustil z Alesie jazdu, povolal čerstvé jednotky a bol odhodlaný vzdorovať obliehaniu. Caesar vytýčil okolo mesta dvojitý prstenec z obrannej priekopy a obrannej línie (zabezpečovacie postavenie) a utáboril sa medzi ni-

mi.

čoskoro v meste chýbali potraviny. Po vyčerpaní všetkých zásob donútil Vercingetorix odísť z mesta všetkých, ktorí nemohli bojovať - starcov, ženy a deti . Tí prosili Caesara, aby ich prijal za otrokov, ale Caesar to odmietol. Odvrhnutí svojimi a odmietnutí nepriaterom zomreli starci, ženy a deti hladom medzi dvoma líniami rímskeho opevnenia. Vercingetorix privolal na pomoc armádu vedenú Commiom (8 000 jazdcov a 250 000 pešiakov). Ked

Caesarova blokáda Alesie

Obliehanie Alesie Alesia ležala na planine približne v tvare kosoštvorca (dížka 1500 metrov, šírka 1 000 metrov) vo výške 150 metrov. Planinu lemovali doliny, nad ktorými sa dvíhali pahorky. Na západe sa rozprestierala neverká pláň. Na severe a na juhu tiekli potoky . Samo mesto Alesia sa rozkladalo na polovici planiny a Vercingetorigových 80 000 mužov sa utáborilo na druhej polovici . Caesar zaujal pozície tak, že svoje légie rozmiestnil na pahorkoch a vytýčil opevnenú líniu dvadsiatimi tromi pevnóstkami. Vojaci začali kopať priekopy. Opevnená príekopa mala obvod 16 kilometrov, vonkajšia obranná línia 21 . Navyše dal Caesar vykopať v blízkosti mesta ešte jednu šesť­ metrovú priekopu. Stodvadsať metrov od nej umiestnil obrannú líniu a okolo priekopu 4,5 metra širokú a rovnako hlbokú, ktorú naplnil vodou zo susednej riečky . Terén z druhej strany priekopy pokrývali prekážky a pasce. Hradby Zemina z vykopaných priekop sa navršila medzi druhou líniou a mestom. Vznikla

32

tak hradba, na ktorej stáli palisády a každých 25 metrov veža. Na vrchole hradby boli vodorovne zatlčené koly. Pretože vera mužov muselo zaobstarávať koly a potraviny, klesli stavy jednotiek, ktoré strážili palisádu . Aby sa toto oslabenie vyrovnalo, dal Caesar vyhÍbiť pať dalších priekop hlbokých 1,5 metra, do ktorých pospúšťali zašpicatené koly. Dobre ich naspodku upevnili tak, aby rázsochami ešte trčali nad zemou. Pred tým to plotom prikázal vykopať osem radov jám, v ktorých bol zarazený zahrotený kól. Vojaci im hovorili "ralíe", kedže sa vzhradom podobali na tento kvet. "l'..alie" sa našli pri vykopávkach pred Antoninovým valom v Škótsku. Vedra "ralií" dal Caesar zabodnúť do zeme kolíky so železným tfňom a zasypať tak, aby zo zeme vyčnievalo len železo. Obranná línia (zabezpečovacie postavenie) Rovnaké opevnenia sa nachystali aj proti nepriaterským posilám prichádzajúcim zvonka. Obranná línia sa podobala na opevnenie priekopy. Takéto obrovské obliehacie práce sa

Krájač mačiny

ZO Skótska

Náradie legionára Rekonštrukcia náradia

prišli k Alesii, Caesar každému legionárovi určil jeho miesto na dvoch opevnených líniách a potom vrhol do útoku germánsku jazdu. Po západe slnka sa Galovia stiahli. Nasledujúcu noc Commiova armáda zaútočila na obrannú líniu a Alesia otvorila brány, ale rímski legionári zasypali nepriatera strelami. Obliehaní sa museli stiahnuť a znova zabarikádovať v meste. Nasledujúci večer poslal Commius 60 000 mužov z najlepších oddielov, aby sa zmocnili priesmyku na hore Rea, ktorý strážili dve rímske légie. V rovnakom čase zaútočila na rímsku obrannú líniu jeho jazda a bojovať začal aj zvyšok galskej armády. Zároveň Vercingetorix rozkázal uskutočniť výpad. Rozpútala sa všeobecná bitka. Caesar poslal šesť kohort na pomoc légiám v priesmyku,

neuskutočnili len pri Alesii, ale aj v Capue za vojny s Hannibalom a pred Numantiou a Kartágom.

Výkonnosť legionárov

Zdá sa, že legionári boli neobmedzene výkonní. Ked Aemilius Paullus postavil pri Pydne tábor, legionári odstránili 13 000 štvorcových metrov trávnika a premiestnili viac ako 20 000 kubíkov zeminy, aby vybudovali hradby. Nástroje

Legionári postavili tábor za dve hodiny. Používali drevené nástroje, ktoré každý legionár nosil so sebou: čakan (dolabra), krájač mačiny a pornú lopatku (podobnú používali v prvej svetovej vojne britskí vojaci).

prešiel na líniu obrannej priekopy, vydal príkazy jazde a sám odišiel na horu Rea. Jeho šarlátový plášť vyvolal u Galov nenávistný krik a povzbudil Rimanov. V priesmyku Rimania napadli Galov zboku, a tí utiekli. Vera ich padlo. V Commiovej armáde to vyvolalo rozklad a Vercingetorix sa tretí raz musel v Alesii zatvoriť. Nasledujúci deň sa v galskom tábore konala porada. Vercingetorix mal iba dve možnosti: zomrieť, alebo sa Caesarovi vzdať. Poslal k Rimanom vyjednávačov, aby sa dozvedel podmienky kapitulácie. Caesar žiadal, aby mu vydali všetkých vodcov a odovzdali zbrane. Vercingetoriga odviedli do Ríma, tu ho vaznili šesť rokov a potom ho roku 46 pred Kristom sťali.

Železný tfň nájdený v Afesii. Zabodával sa do kolíka a ten sa celý zakopal do zeme (1). Nášlapná pasca so štyrmi hrotmi, objavená v Anglieku (2).

Hrdosť Hrdosť a

sebadóvera Rimanov pri obliehacích prácach boli bezmedzné. Ked sa jeden rímsky veliter od zbeha dozvedel, že obliehané mesto má zásoby na desať rokov, odpovedal, že potom bude čakať jedenásť rokov! Ked sa obyvatelia mesta dozvedeli o tejto odpovedi, okamžite kapitulovali.

Obr. dole: Unie opevnenej priekopy

a obranného zabezpečenia okolo Afesie. Útoky posít a Vercingetorigových bojovníkov sú vyznačené oranžovou farbou.

A tábory pechoty D tábor v prlesmyku E F G H tábor jazdy I J šesfmetrová priekopa 1-23 dvadsaftri pevností

Výzbroj a výstroj za Caesara

Svedectvo plastiky Máme, žiaf, len vefmi málo zobrazení zbraní a brnenia z 1. storočia pred Kristom. Legionárov znázorňuje iba jedno dielo: je známe pod názvom oltár L. Domitia Ahenobarba a práve na ňom je zachytená skupina vojakov azda v čase vorna. Skupinu tvoria štyria legionári a jeden dóstojník (asi tribún). Legionári majú (tak ako aj na basreliéfe v Delfách) drótenú košefu a široký oválny štít (scutum). Brnenie Jeden zo zobrazených legionárov má prilbu typu Montefortino, další traja prilby etrusko-korintské. Prilby im nezdobia perá, ale konský chvost. Na nohách brnenie nemajú. Neexistuje nijaká pamiatka, ktorá

34

by predstavovala brnenie z tohto obdobia. Dóstojníci mali krátke brnenie z kože alebo bronzu, na hrudníku vypuklé. Prevzali ho od Grékov. Pod ním nosili hrubú tuniku z dvoch na seba položených vrstiev, najčastejšie z kožených remienkov. Táto tunika sa navliekala na obyčajnú tuniku. Dóstojníci si chránili nohy holeňami a na hlave nosili etrusko-korintské prilby zdobené konským chvostom. Pred sebou držali vefký okrúhly štít a okolo ramien mali uviazanú šerpu s vofne poletujúcimi koncami. Šerpa bola znakom vysokej hodnosti. Plášť hlavného velitera bol purpurový, stotníci a tribúni nosili plášť šarlátovočer­ vený a vojenský plášť, zavesený na pravom ramene, bol hrdzavej farby.

Skupina vojakov vytesaná na oltári L. Domitia Ahenobarba. Všimnite si drótené košele - košefa vojaka vfavo mu chrání aj ramená a dobre vidieť železný výstupok na jeho štite.

2

Prilby pochádzajúce z konca republiky Etruska-korintská prilba, priezory zmizli, ale ich stopy sa na prilbe ešte nachádzajú (1). Prilba z Montefortina, nekvalitná, vyrábaná vo vefkých sériách (2). Dóstojnfcka pri/ba podfa gréckeho vzoru (3).

4

'' I

Zbrane nájdené v Afesii: čepef dýky (1 }, štyri hroty oštepov (2), okrúhle a štvorcové objfmky na násady (3) a rekonštrukcia ťažkého oštepu (4)

Krátke brnenie gréckeho typu, na prsiach vypuklé. Nosili ho len dóstojnfci rfmskej armády za republiky a za cisárstva.

Zbrane

Dóstojnfk (o/tár L. Domitia Ahenobarba). Má krátky pancier na hrudi a jeho pri/ba má znaky pri/by č. 1 a 3. Nohy má chránené holeňa­ mi, držf kopiju a okrúhly štft. $erpa na hrudi označuje jeho hodnosť.

Roku 1860 sa na miestach obliehania Alesie robili vykopávky a objavilo sa verké množstvo zbraní - medzi nimi aj dýka a niekorko hrotov oštepov, ale, žiar, ani jeden meč. Takmer s určitosťou vieme, že meče legionárov boli dosť úzke a s dlhým hrotom. Takýto meč sa používal ešte aj za cisárstva. Za čias konzula Maria sa hrot oštepu (s úzkou čeperou ako hroty oštepu z Numantie) upevňoval dvoma klincami na drevenú násadu, ktorá ho predlžovala. Oštep (pi/um) tohto typu sa našiel v Alesii. Marius čoskoro spozoroval, že oštep sa pri náraze nezlomí, a tak ho nepriater móže zdvihnúť a hodiť spať. Preto dal odstrániť na hrote jeden klinec a nahradiť ho dreveným kolíkom, ktorý sa pri dopade zbrane roztrieštil, takže oštep sa nedal znova použiť.

Caesar vyriešil tento problém tak, že dal hroty odlievať z krehkejšieho kovu. V Alesii sa našlo niekorko typov rahkých oštepov, ktoré mali takýto hrot.

35

Cisárska arn1áda

Obraz cisárskej armády je zachytený na pozadí udalostí, ktoré sa odohrali na konci panovania cisára Neróna. V tom čase sa armády búrili proti cisárovi a pokúšali sa dosadiť na trón svojich velitefov. Budeme hovoriť aj o povstaní Židov. Základnými prameňmi pre naše rozprávanie sú diela historikov Tacita, Josepha Flavia a Vegetia. Tacitus, ktorý vyrastal za Nerónovej vlády, je najdóveryhodnejším svedkom. Napísal diela Historiae a Anna/es, ktoré nás informujú o 1. storočí po Kristovi, a prácu Germania o zvykoch Germánov. Tacitus bol zaťom slávneho velitera Agricolu, ktorý bol sedem rokov správcom Británie a dokončil podmanenie tejto krajiny. Josephus Flavius bol židovský historik, účastník židovského povstania proti Rimanom v Jotapate. Unikol masakre po dobytí mesta a spriatelil sa s Vespaziánom, ktorý ho oslobodil. V tábore Rimanov sa zúčastnil obliehania Jeruzalema ako Titov tlmočník. Vo svojich spisoch je často zaujatý, zveličuje napríklad svoje hrdinstvo v boji s Rimanmi v čase, ked bol ešte ich protivníkom. Vo svojej knihe Židovská vojna však skvele opísal pád Jeruzalema a prináša vefa cenných informácií. Vegetius (Flavius Vegetius Renatus, koniec 4.-polovica 5. storočia) je autorom Priručky o vojenskom umeni, ktorá je jedným z najdóležitejších zdrojov informácií o vojenskom systéme Rimanov. Toto dielo hovorí o povolávaní brancov, o stratégii a taktike na pevnine i na mori v celej rímskej histórii. Vegetiova práca je mimoriadne zaujímavá a vefa nám objasňuje. K týmto písomným prameňom musíme pridať slávny Trajánov stlp. Plastiky na ňom zobrazujú výpravy cisára Trajána začiatkom 2. storočia po Kristovi.

Legionárov prekvapivo prepadli pri stavbe drevenej kryte} chodby (galérie), ktorú potom pokryli kožami zvierat. Rimania chce/i preraziť priechod v hradbách Antoniovej pevnosti v Jeruzaleme. Rimski vojaci práve presúvajú obliehacie veže s baranmi k múrom a katapulty zatiaf bombardujú cimburie.

37

1 li. légia Augusta v Gloucestri 2 IX. légia Hispana v Lincolne 3 XX. légia Valeria Victrix pri Shrewsbury ,. V. légia Alaudae a XV. légia Primigenia v Xantene 5 XVI. légia Gallica v Neusse 11.:l.~rěgla Germanica v Bonne 1 IV. légia Macedonia a XX/I. légia Primigenia v Mohuči 'a XX/. légia Rapax VO Windischi 9 X. légia Gemina pri Bratislave 10 XIII. Jégia Gemina pri Budapešti 11 - 14 XI. légia Claudia, V///. légia Augusta, //. légia Gallica a VII. légia Claudia 15 IV. Jégia Scythica, XII. légia Fulminata a VI. /égia Ferrata GERMÁNIAV"~ť,.,... pri Antiochii v Sýrii 16 V. légia Macedonia, X. légia Fretensis, XV. légia Apollinaris v Judei 7-'~. légia Cyrenaica a XX/I. légia Deiotariana v Alexandrii 'egia Augusta na hriniciach Tuniska a Alžirska 9 rlÍgia Victríx v Španie/sku t ltalica v TstatJsku

Hranice

emina:~tyone

18 NUMÍDIA

17

16 • Jeruzalem

ROZMIESTNENIE 28 LÉGIÍ ROKU 68 PO KRISTOVI

0/ legende pre názornosť používame dnešné zemepisné názvy.)

Obrana hraníc Po dobytí Galie zachvátila Rím na dvadsať rokov občianska vojna. Najvyššia moc sa sústredila v rukách jedného človeka. Caesar, Augustov predchodca, sa na konci občianskej vojny ocital na čele 60 légií. Zredukoval ich počet na 28. Tri légie zanikli ako obete pasce v germánskych lesoch, ale na konci Nerónovho storočia, o sto rokov neskór, sa počet légií vrátil k číslu 28. Na hraniciach cisárstva bolo trvale umiestnených 25 légií. Na východe bolo pať légií pri Antiochii v Sýrii a tri dalšie boli v Egypte. Dve egyptské a jedna sýrska légia porazili Židov v Judei. Jedna légia bola umiestnená v severnej Afrike. Nikto nepochyboval o tom, že jedného dňa sa rímska moc rozšíri až k Baltu. Po-

38

stup légií na sever však zastavili prírodné prekážky - rieky Rýn a Dunaj. Trinásť légií táborilo pozdÍž týchto riek, aby zabránilo invázii kmeňov zo severovýchodnej Európy. Zo šiestich légií, ktoré zastali (z 28), boli tri umiestnené v Británii, jedna légia bola v Hispánii, jedna v Galii a jedna na území Itálie. Okrem týchto síl sa rovnaký počet vojakov odviedol spomedzi miestneho pohraničného obyvaterstva. Nazývali ich auxiliares - pomocné zbory. Stále tábory Légie boli nepretržite umiestnené na strategických bodoch pozdÍž Rýna a Dunaja. leh tábory boli rovnaké ako tábory na výpravách, len mali silnejšie opevnenie.

Stany nahradili stavby z dreva, neskór z kameňa. Tábory pozdÍž Rýna boli vybudované z kameňa už za Neróna. Tábory v Británii až do konca 1. storočia po Kristovi nepoznali kameň. Stále tábory boli v skutočnosti malými samostatnými mestami, boli v nich aj nemocnice, dielne i školy. Každý barak sa plánoval pre jednu kompletnú centúriu. časti určené pre vojakov tvorilo 1O až 11 dvojíc miestností, umiestnených na jednom konci baraku. Každá dvojica sa skladala z izby s rozlohou 4,5 štvorcového metra pre ósmich legionárov a malej miestnosti, do ktorej sa ukladal výstroj. Na opačnom konci baraku sa nachádzali prístavky centúrie a ubikácie stotníkov.

Usporiadanie tábora Baraky zoskupené vo dvojiciach boli usporiadané spósobom, ktorý pripomínal systém republikánskych manipulov. Stáli po obvode tábora, 30 metrov od hradieb, mimo doletu nepriaterských striel. Stredom tábora prechádzala via praetoria, ktorá viedla priamo do správneho centra (principia) a k obydliu hlavného velitera (praetorium), ležiaceho v strede tábora. Hlavná postranná cesta, via principalis, prechádzala za principiom a za ňou sa rozprestierali ubikácie tribúnov .

Opevnený tábor XVI. légie v Novaesiu (Neuss) na Rýne. Rozprestieral sa na ploche 450 krát 650 metrov. 1 Obydlie h/avného velitefa (praetorium)

2 Hlavný štáb légif (principia) 3 Ošetrovňa 4 - 9 Ubikácie tribúnov 10 Die/ne 11 Trhovisko 12 Sklady a kuchyne Baraky centúrie s dvojizbami legionárov na jednej strane a ubikáciami stotnfkov vpredu

Obr. vravo: Principia a praetorium

DREVENĚ TÁBOROVĚ OPEVNENIF

Tubusová plná hradba, ktorá sa budovala tam, kde nebol trávník.

Hradba z gufatiny, pred ktorou mohlo byť · niekofko priekop.

Obr. vravo: Drevená vstupná brána

39

Cisárske légie

1. kohorta

2. kohorta

Povstanie Julia Vindika proti Nerónovi Roku 68 po Kristovi Nero už štrnásť rokov vládo! nad rímskym svetom. Spočiatku bol obrúbený, potom sa uzavrel do svojho vlastného sveta, zarudneného podlizačmi a obdivovatermi, ktorí ho podporovali v jeho bláznivých nápadech. Nero trávil čas recitovaním poém, vystupoval v divadle a hral na lýre. Keď Rím trpel nedostatkem potravín, lode, ktoré ho mohli zachrániť, boli zrekvirované, aby vozili piesok pre cisárske divadlo. V sprisahaniach proti Nerónovi padlo vera urodzených hláv. Nero nikomu nedóveroval. Keď sa vzbúrili Židia, poslal Vespaziána, aby povstanie zlikvidoval, ale ponechal si jeho

3. kohorta

4. kohorta

5. kohorta

6. kohort

o

Légia na konci 1. storočia po Kristovi. Mala okolo 5 500 mužov rozdelených do 1O kohort. Prvá kohorta mala 800 mužova ostatné okolo 500mužov.

Piati tribúni angusticlav1

T Primus pi lus CT

40

s

Praefectu5 castrorum

Aqu1hfer Tribunus laticlavius

Legatu!

najmladšieho syna Domiciána ako rukojemníka . Cisár netušil, že po rokoch hrozného bezvládia, ked sa vystriedajú traja cisári (Galba, Otho a Vitellius) , zasadne Vespazián roku 69 na trón . Nero, celkom izolovaný od okolitého sveta, odišiel na malý výlet do Grécka, kde - ako hovoril - lepšie rozumejú umeniu než v Ríme. Zúčastnil sa ako vozataj na olympijských pretekoch, spadol a prišiel posledný, ale Grékom to neprekážalo, aby ho vyhlásili za víťaza . Nero ich totiž za to oslobodil od daní, ktoré museli platiť Rímu . Gréci ho vyhlásili za víťaza aj vo všetkých dalších súťažiach. Cisár sa

. kohorta

8. kohorta

9. kohorta

vrátil do Ríma s viac ako 1 800 cenami! Zatiar však Julius Vindex, správca strednej Galie, povolal celú Galiu do zbrane proti cisárovi . Legát hispánskej légie Galba sa pripojil k Vindikovi a pochodoval na Rím . (Vindex mu poslal list. v ktorom mu vnukol myšlienku, že by mal vystriedať na tróne Neróna, ktorý bol podra neho nielen neschopným vládcom, ale aj mizerným spevákom ... ) Táto epizóda bola dóležitým medzníkom v rímskych dejinách: obsadzovanie cisárskeho trónu sa stávalo vecou légií. Nero sa ešte istý čas udržal pri moci. Armáda z hornej Germánie sa presunula do Galie a zaujala pozície pred urýchlene zmobilizovanými jednotkami Julia Vindika .

1O. kohorta

Použité skratky: CT = centurio C = cornicen T = tesserarius O = optio S = signifer

120 Jazdcov - prieskumnikov a kurié rov Cisárske légie Légia zo začiatkov cisárstva sa v podstate nelišila od Caesarovej légie. Skladala sa z 9 kohort po 500 mužoch; každá kohorta sa delila na 6 centúrií po približne 80 mužoch. Prvá kohorta mala 800 mužov a iba 5 centúrií. Každá kohorta mala svoje číslo , názov (Augusta. Gallica) a prímenie (Pia,

Ulohou 28 légií, ktoré tvorili elitu armády, bol predovšetkým útok. Museli však aj zabezpečovať novodobyté územia, potláčať vzbury a zabraňovať nepriaterským vpádom. Obranná úloha bola zverená pomocným zborom pechoty, umiestneným v pohraničí.

Felix).

Odvod Tak ako predtým sa légie regrutovali z rímskych občanov , pre ktorých bola vojenská služba povinná. V skutočnosti stačili na udržiavanie početných stavov odvody dobrovorníkov; povolávanie celých roč­ níkov bolo ojedinelé. Nezabúdajme, že na konci republiky získali rímske občianstvo všetci ltalikovia a za cisárstva získali občianske právo postupne všetky provinčné mestá. Preto mohol aj sv. Pavol, ktorý bol Židom z Tarsu, v polovici 1. storočia po Kristovi vyhlásiť : "Som rímskym občanom." Vojaci pomocných zborov dostávali domovské právo na konci služby a potom sa mohli ženiť. Septimius Severus im povolil uzatvárať manželstvo v priebehu služby. leh synovia sa nazývali deti zborov, boli

Zbory pomocnej pechoty , zložené z miestneho obyvaterstva, boli organizované do pomocných kohort (500 alebo 1 000 mužov) , rozdelených na centúrie . Augustus zreorganizoval jazdu, ktorú odteraz tvorili štyri rózne zbory: zmiešané kohorty (štvrtina jazdy, tri štvrtiny pešiakov), legionárska jazda (120 až 300 obča­ nov v légii, ktorí slúžili ako prieskumníci a kuriéri), krídelná jazda (najatí dobrovorníci, občania aj obyvatelia provincii) a zbory miestneho obyvaterstva, ktoré v prípade potreby dopÍňali ostatné útvary. Celkový stav legionárov sa ustálil na 150 000 mužov. Vojenská služba trvala 20 rokov; stačilo teda každoročne odviesť 1O 000 mužov.

predurčení pre vojenský stav, a boli leda od narodenia občanmi. Rozšírenie rímskeho občianstva prinieslo so sebou problémy pri odvodoch; ltalikovia sa do armády verbovali čoraz ťažšie . Odvody sa konali najmá medzi obyvaterstvom provincií, ktorí v armáde získavali dóležité výhody: žold, odmenu na konci služby (3 000 denárov a neskór kúsok pora) a rímske občianstvo.

Čísla légií Vera cisárskych légií vzniklo za dvadsať rokov občianskej vojny, medzi rokmi 50 až 30 pred Kristom . Dozaista preto sa čísla dávali viackrát : boli napr. tri tretie légie. Ked bola légia zdecimovaná alebo zničená , jej č íslo sa už nikdy viac nepoužilo. Tri légie, ktoré za Augusta zahynuli v Germánii (roku 9 pred Kristom) - XVII. , XVIII. a XIX . - neboli nikdy nahradené.

41

Prétoriánske a mestské kohorty

Galbov vzostup a pad Vindikova vzbura mala svoje dósledky. Najskór armáda z hornej Germánie ponúkla cisársky titul svojmu vlastnému veliterovi Verginiovi. Ten to však odmietol. Keby bol súhlasil, dejiny by sa možno boli vyvíjali celkom inak. Verginiovo odmietnutie je prvým článkom reťaze udalostí, ktoré zavliekli Rím a jeho armádu do hlbokého úpadku. Správy o tom, čo sa stalo na Rýne, dorazili do Ríma až o niekorko dní, a vtedy vstúpila na scénu prétoriánska garda. Jej veliter naviedol vojakov, aby si sami vybrali nového cisára, ktorý sa im určíte za to odvdačí ... Potom im v Galbovom mene daroval peniaze. Niektorí historici tvrdili, že chamtivosť prétoriánov bola mocnejšia než ich vernosť,

Prétoriánska garda Konzul mal najprv na svoju ochranu dvanástich liktorov, ktorí vykonávali jeho rozhodnutia a chodili pred ním, ked vykonával úrad. Odznakem liktorov bol zvazok prútov, z kterých vyčnievalo ostrie sekery, symbol konzulovej moci nad životem a smrťou občanov. čoskoro sa zistilo, že pre konzula je stráž dvanástich mužov nedostatečná, a preto touto činnosťou poverili extraordinariov. Tridsať rokov po bitke pri Pydne si Aemilius Scipio pri obliehaní Numantie ustanovil osobnú stráž. Táto skupina mužov sa nazývala prétoriánska garda, to jest garda umiestnená v tábore za prétoriom. Na konci republiky mali všetci hlavní velitelia na výpravách svoju osobnú stráž, nazývanú prétoriánska kohorta (cohors praetoria). Cisárova osobná stráž Augustus zvýšil počet prétoriánov až na devať kohort (4 500 mužov). Tri kohorty boli ubytované v Ríme pod jeho priamym velením. Ostatné poslal do miest obklopujúcich Rím. Roku 2 po Kristovi vymenoval Augustus na čelo prétoriánskych kohort dvoch prefektov prétoria (praefecti praetorio). O dvadsaťpať rokov už bol iba jeden prefekt a celá prétoriánska garda bola umiestnená v Ríme.

Odznak Ill. prétoriánskej kohorty s portrétmi Neróna a jeho manželky

42

Nová moc Od 2. storočia sa počet prétoriánskych kohort zvýšil na desať. Umiestnením armády do Ríma uviedol Augustus na scénu novú politickú moc, dovtedy držanú v ústraní. Prétoriánska armáda, dieťa občianskych vojen, veriac v posvatnosť vojenskej prísahy (sacramentum), pokračovala v tom, čím bola vždy rímska armáda - nástrojem telom i dušou oddaným svojmu cisárovi. Prétoriáni boli armádou Ríma (mesta) a ten, koho vyhlásili za cisára, mal váčšiu šancu než iní, aby sa presadil. Bali to prétoriáni, kto vyniesol Galbu a Othóna na trón. Po porážke cisára Othóna Vitellius rozpustil prétoriánsku gardu a utvoril si vlastnú gardu z vojakov germánskych légií. Mala 16 000 mužov, čo sa rovnalo trom légiám.

Obr. vpravo: Prétoriáni s tradičným štítom z čias republiky

Ovaja /iktori (reliéf na budove Palazza del/a Cancellaria v Ríme)

Vespazián znovuustanovil póvodné kohorty, ale znížil ich počet na devať, Domicián, druhý Vespaziánov syn, zvýšil počet kohort znova na desať. Prétoriánske kohorty definitívne zrušil roku 312 po Kristovi cisár Konštantín. Žold a uniforma Za Neróna poberali prétoriáni triapolkrát viac, než bol normálny legionársky žold. Dostávali aj mimoriadne prémie, často vo výške žoldu za paf rokov, ktoré im uderovali noví cisári. Táto prémia sa nazývala donativum. Galbu - ako vieme - zavraždili, pretože túto odmenu nevyplatil.

a že sa teda odriekli vernosti a oddanosti odprisahanej cisárovi. Je to síce sporný názor, ale výsledek bol jednoznačný: Senát, uistený o neutralite prétoriánov, potvrdil za cisára rebelantského miestodržitera a Neróna vyhlásil za verejného nepriatera. Galba prijal ponúknutý trón a Nero zostal sám, opustený svojou gardou a nenávidený. Skryl sa vo vile svojho priatera 1O kilometrov od Ríma, kde sa dozvedel, že ho odsúdili na smrť podra starodávneho zvyku, to jest ukameňovaním. Zdrvený Nero uchopil dýku a chvejúcou sa rukou tento posledný Caesarov potomek ukončil svoj život. Galbove gardy si uctili jeho telesné pozostatky, ktoré Nerónova stará dojka pietne pochovala. Jeho hrob bol dlho pokrytý kvetmi, lebo mnohí verili, že Nero nie je mrtvy

·'

a že sa vráti. že by nebol taký zlý, ako ho opísala história? Je to možné ... Katastrofy, ktoré postihli Rím, sa však ešte neskončili. Otho bol poprednou osobnosťou Nerónovho dvora, kým mu cisár nevzal manželku. Nádejal sa, že Galba, ktorý mal 70 rokov, ho označí za svojho nástupcu. Galba si však vybral Pisóna, svojho adoptívneho syna, a Otho sa preto obrátil na prétoriánov. Galba zabudol dať prétoriánom tradičnú prémiu, ktorú im nový cisár vždy platieval (donativum). Kecr ho prétoriáni stretli po štyroch mesiacoch od jeho zvolenia za cisára na Fóre, kadiar ho niesli na nosidlách, zavraždili ho a za cisára vyhlásili Othóna.

Tvrdilo sa, že chamtivosť prétoriánov s každým novým cisárom rástla, dalo by sa však o tom vera hovoriť. Možno odmeny skór rástli z vóle cisára v duchu tradícií Caesara a Augusta. Vzhradom na významnú úlohu, akú mali prétoriáni pri vyhlasovaní cisárov, neboli obavy z nich márne. Napriek všetkému by však bolo nespravodlivé tvrdiť, že týchto elitných a disciplinovaných vojakov viedla len túžba po peniazoch a moci. Prétoriáni mali vermi výrazné odznaky, na ktorých figurovali portréty cisára a jeho rodiny. leh uniforma, tak ako aj uniforma rozličných dnešných krárovských gárd, zachovávala tradičný štýl a pripomínala brnenie z čias republiky. Prétoriánsky tábor, najskór rozložený na rímskom predmestí, bol neskór umiestnený vnútri mesta na pahorku Kvirinál. Mestské kohorty Augustus vytvoril aj mestské kohorty, sídliace - ako to naznačuje ich pomenovanie - v meste. Najskór boli tri, potom štyri. Mali rovnaký početný stav ako prétoriánske kohorty a velil im jeden senátor, prefekt mesta (praefectus urb1). Táto malá armáda senátu, ktorá vznikla preto, aby senát potešila a aby potom strpel cisársku gardu umiestnenú v meste, nemala nikdy verký význam a jej postavenie zatienili prétoriánske kohorty. Kohorty

nočných

Prilba z Montefortina, na ktorej je nápis: A VRELIVS VICTOR/NVS MIL COH XII URB - Aurelius Victorinus z XII. mestskej kohorty.

Prilba nájdená v Hercu/aneu, ktorú možno nosil nočný strážník.

strážnikov

Strážnici, takisto ustanovení Augustom, tvorili technický zbor, poverený bojom proti požiarom. V Ríme bolo sedem kohort nočných strážnikov (po 1 000 mužoch) a každá kohorta zodpovedala za dve zo štrnástich štvrtí mesta. Strážnici vykonávali nočné obchódzky a plnili úlohu policajných hliadok. Velil im prefekt strážnikov (praefectus vigi/um).

Prétorián v slávnostnej uniforme a vyzbrojený do boja

43

v

Zivot legionára

Cisársku korunu ponúknu opilcovi Galba bol prísny človek a chýbala mu verkodušnosť. Stal sa cisárom napriek tomu, že bol v armáde neobrúbený a légie v Germánii mu odmietli odprisahať vernosť. Ponúkli moc opať svojmu hlavnému veliterovi Verginiovi, ale ten znova odmietol. Pretože to neurobil okamžite, Galba ho odvolal. Légie sa však Galbovi nepodriadili a žiadali senát, aby vybral akéhokorvek iného Cisára. Po svojom nástupe na trón Galba vymenoval Aula Vítellia za správcu dolnej Germánie (Germania inferior). Bolo to

Odvod Každého legionára odporúčal zástupca armády, ktorý ho odviedol. Ak vojaka prijali do légie, dostal menšiu sumu peňazí na uhradenie nákladov na cestu za légiou. Po príchode do tábora zložil prísahu a potom ho zaradili do centúrie. Prísaha sa každoročne skladala nanovo na Nový rok.

z vrbového prútia a dreveným mečom (ktorý však vážil torko ako skutečný meč), útočil na kól a učil sa uštedrovať údery. Cvičil sa aj v hádzaní vermi ťažkého oštepu do stípa. Organizovali sa inštruktážne bitky, v kterých sa používali meče a oštepy s hrotmi v pošvách, aby sa zabránilo nehodám.

Výcvik

Žold a podmienky služby Legionári vstupovali do služby na 20 rokov a ich žold bol trikrát vyšší než žold pomocných zborov (tu trvala služba 25 rokov). Po víťazstve alebo po nástupe nového cisára dostávali verké odmeny. Vojaci sa nesmeli ženiť, ale táto zásada sa často obchádzala. Na konci 2. storočia po Kristovi sa už mohli oženiť aj v priebehu služby. Pri penzionovaní dostal vojak určitú sumu peňazí a neskór pozemek. Legionári sa po absolvovaní vojenskej služby najčastej­ šie usádzali v tom kraji, kde slúžili.

Nováčik sa musel najskór naučiť vať; vojaci absolvovali mesačne

pochodotri tridsať­ kilometrové pochody s plnou parnou. Polovicu cesty šli krokem a druhú bežali. Potom sa nováčik učil budovať tábor a dvakrát denne mal výcvik (dobre vycvičení legionári len raz denne). Učil sa hádzať kamene, plávať a jazdiť na koni. Musel vedieť vyskočiť na koňa a zosadnúť z neho v plnej zbroji, a to z obidvoch strán, čo bol predtým, než sa začali používať strmene, skutečný výkon. Najprepracovanejší bol výcvik v ovládaní zbrane. Ovládanie zbrane Do zeme bol osadený drevený kól, vysoký ako človek. Vojak, vyzbrojený štítem

44

Odznaky Boli tri druhy odznakov. Orol (aguila) bol odznakem celej légie. Objavil sa so vznikem stálej armády. Za Caesara bol zo

Nováčikovia

légie cvičia na via

quintana. striebra a zlata, za cisárstva bol celý zo zlata. Orol opúšťal tábor len s armádou; strážila ho prvá kohorta. Každá centúria mala svoje odznaky (signa) tak ako za čias republiky. Légia nosila aj portrét cisára (imago) a symbol (odlišný pre každú légiu), ktorý zvyčajne zobrazoval niektoré zo znamení zverokruhu. Jednotky v službe, vzdialené od légie, mali osobitné zástavy (vexilfa). Odznaky sa nosili na zahrotenej žrdi (takže sa dali zabodnúť do zeme) s držadlami (zanesa žrd s odznakmi vyťahovala). V tábore boli odznaky umiestnené na obetnom oltári nedaleko principia. Náboženstvo Rímski vojaci boli vermi poverčiví. Dávali pozor, aby neurazili nijakú z nadprirodzených síl, ktoré ovplyvňovali ich život. Uctievali množstvo bohov a aj miestneho boha toho kraja, kde mali svoj tábor. Niektoré náboženstvá boli medzi vojakmi ob-

nešťastné rozhodnutie, pretože Vitellius, hoci mal urodzený póvod, bol žrút a opilec. Aj jemu légie v Germánii ponúkli moc. Verginius podobnú ponuku odmietol kvóli jednoduchému póvodu, ale Vitellius nemal nijaké škrupule a súhlasil.

Aj XXI. légia Rapax z dolnej Germánie, nasledovaná oddielmi dalších légií, pochodovala do Itálie. Tieto armády, posilnené krvilačnými germánskymi pomocnými zbormi, mali dovedna 70 000 mužov. Tretia armáda pod vedením Vitellia ich stíhala.

Správa o Galbovej smrti dorazila do Germánie vermi neskoro. Tri armády už tiahli na Rím a V. légia Alaudae z hornej Germánie (Germania superior'), sprevádzaná oddielmi iných légií a jazdeckými jednotkami, prichádzala cez Galiu.

Otha zažal úrodu svojej vierolomnosti - Galbovu vojnu. Légiám na Dunaji posielal zúfalé posolstvá. Potom, zjednotiac všetky použiterné sily vrátane prétoriánskych a mestských kohort, tiahol na sever na stretnutie s Vitelliom.

; 1gnum

Vexillum

rúbenejšie ako ostatné. V 1. storočí po Kristovi sa kresťanstvo v armáde nevyskytovalo, a to aj preto, že prví kresťania boli pacifisti. vermi rozšírený bol kult perzského boha Mithru. Bol to mystický kult so siedmimi stupňami zasvatenia, který si vojaci obrúbili, pretože vyzdvihoval fyzické výkony. Démoni ochrancovia Rimania verili v géniov, v akési ochranné božstvá, které spájali jednotlivcov do skupin. Každá skupina mala svojho génia - od rodiny, rodu cez légiu až po národ. V légii týchto duchov stelesňovali odznaky. Preto sa tieto odznaky (niekedy až premrštene) uctievali a stratiť ich v boji bolo skutečnou katastrofou. varný čas Na začiatku cisárstva legionárov často odvádzali spomedzi mestského obyvaterstva, a preto sa pokúšali preniesť do tábora mestský komfort. Priamo v táborech a v ich blízkosti sa zjavili kúpele. Kúpalo sa tam vo vlažnej alebo horúcej, ba dokonca aj v celkem studenej vode. V kúperoch boli telocvične a masážne salóny. Tak ako civili aj vojaci prichádzali do kúperov každý deň. Okrem toho mali všetky tábory amfiteáter bud priamo v tábore, alebo v jeho bezprostrednom okolí.

Rekonštrukcia odznakov /égie (1) Oro/ z čias Caesara (2) Odznaky na Trajánovom stlpe (3) Zvyšky zástavy egyptskej légie (4) Symbo/ /égie (5)

45

Vespazián začal bojovať

Vojenská hierarchia

Stotníci Legionár vstupoval do služby na dvadsať rokov, počas kterých mohol dúfať, že sa stane stotníkom. Obyčajní vojaci dosiahli hodnosť stotníka až po patnástich medzistupňoch.

Východné provincie s úžasom pozorovali tento sprievod súperov, ktorí sa striedali na cisárskom tróne. V posledných rokoch Nerónovej vlády sa vzbúrili Židia a cisár poveril Vespaziána, neobyčajne schopného velitera, aby povstanie potlačil. Vespazián rýchlo dobyl Galileu a pripravoval sa obliehať Jeruzalem, kde našli poslední vzbúrenci útočisko, ked sa dozvedel o Nerónovej smrti. Poslal svojho syna Tita, aby zablahoželal Galbovi k prevzatiu moci. Titus sa cestou dozvedel o Galbovej smrti a ihned sa vrátil do Judey.

Kohorty

Prvá kohorta

2

3

4

5

Za republiky týchto dóstojníkov kažvolili vojaci. Za cisárstva ich vymenúval legát. Stotníkov vyberali zvyčajne z príslušníkov légie, ale stávalo sa, že vybrali kohosi spomedzi civilov. Každá légia mala 59 stotníkov. Stotníkov nazývali striedavo starodávnymi hodnosťami hastatus, princeps, triaPrinceps rius, ale aj pi/us. V druhej až desiatej kohorte bolo po šesť stotníkov, ktorí sa naHastatus zývali hastatus posterior, hastatus prior, princeps posterior, princeps prior, pi/us posterior, pilus prior. Pred titulem sa uváI Jlll dzalo číslo kohorty. Takže Decimus Has- Princeps tatus Posterior znamenalo stotník z desia- posterior Hastatus tej kohorty. Stotník s najvačším počtem posterior odslúžených rokov viedol kohortu.

Brnenie

Brutalita a úplatkárstvo Vera stotníkov bolo nerútostných a krutých a nejeden legionár mohol ukázať jazvy na chrbte, které mu spósobili údery stotníkovej palice. Palica z viniča bola znakem stotníka; bil ňou vojakov. Navyše stotníci radi prijímali peniaze od legionárov, ktorí sa chceli vyhnúť plneniu nejakých úloh. Úplatkárstvo sa tak rozšírilo, že mu nemohol zabrániť ani sám cisár, a sám niekedy platil dlžoby vojakov, aby si zabezpečil ich vernosť.

Primi ordines Prvá kohorta mala paf zdvojených centúrií. Piati stotníci tejto kohorty, nazývaní primi ordines, boli pred dosiahnutím tejto hodnosti hastatus posterior, princeps posterior, hastatus princeps a primus pi/us. (Pripomíname, že primus pi/us bol stotník

46

s najvyššou légie.)

7

8

9

10

Pilus posterior

Primus pilus

Pilus prior

doročne

Brnenie stotníkov tvorili kovové, na seba uložené šupiny (lorica squamata). Mali holene a priečny chochol ich prilby viedol od jedného ucha k druhému. Meč a dýku nosili na opačnej strane než obyčajní vojaci.

6

hodnosťou

Princeps posterior Princeps prior Hastatus posterior Hastatus prior

v centurionáte

Primus pilus Získať hodnosť

primus pi/us bolo snom každého legionára, snom, který sa však len ťažko mohol uskutočniť, pretože na to bolo treba získať vera zásluh. Stotník zastával na tomto mieste jeden rok, potom ho bud prepustili, alebo povýšili. M. Pompeius Asper sa stal po tom, čo bol primipilom Ill. légie Cyrenaica, prefektem tábora XX. légie Valeria Victrix.

Centurionát. Stotníci z 2. až 1O. kohorty sa mohli stať seniores bez zmeny postavenia. Postup znamenal stať sa hastatus posterior, potom v štyroch etapách primus pilus.

Tribúni Nad stotníkmi alebo nižšími dóstojníkmi stáli vyšší dóstojníci - poloprofesionáli. Boli to predovšetkým tribúni. V légii ich bolo šesť a svoje miesto najčastejšie pokladali za nevyhnutnú predohru politickej kariéry. Veliter tribúnov (tribunus latic/avius) bol aristokrat (senátorský stav), který kým ako dvadsaťpaťročný vstúpil do senátu, slúžil nejaký čas v armáde. Hodnostným označením tohto tribúna bol široký purpurový pás, který mu prechádzal cez hrud. Ostatných tribúnov (tribuni angusticlav,)

Na náhrobnom kamen, stotn, a T. Calidia Severa je zobrazené jeho brnenie z kovových šup{n, holene, prilba s priečnym chocholom a stotnícka palica.

Vespazián s odporom pozoroval všetkých týchto hrobárov cisárstva. Keď ho jeho vlastné jednotky vyhlásili za cisára, začal si zabezpečovať podporu légií v Sýrii a Egyp te ešte skór, než prijal korunu a oficiálne sa zaradil do zoznamu kandidátov. Západné provincie sa však jedna za druhou vyslovili za Vitellia - rovnako tak urobili légie v Británii a Hispánii. Stotisícová Vitelliova armáda sa zmocnila Itálie. Otho bol príliš neschopný, aby vzdoroval tejto obrovskej sile, a to na-

vybral cisár zo stredne bohatých tried 0azdecký stav). aby pomáhali legátovi pri velení. leh tuniky zdobil úzky purpurový lem . Legát a prefekt tábora Legát stál nad tribúnmi. Bol to často senátor, kterého menoval cisár. Prefekt tábora (praefectus castrorum) bol starší muž, ktorý bol primipilom a celý život strávil v armáde. Túto hodnost zriadil Augustus. Prefekt tábora spravoval stále tábory umiestnené na hraniciach; vo svojej právomoci mal niekol'ko légií. V neprítomnosti legáta a prvého tribúna (tribunus laticlavius) velil légii. Ostatní dóstojníci

Ostatní dóstojníci, hodnostne postavení pod centurionátom, boli principa/es. Tak ako optiones boli aj oni kategóriami dóstojníkov stotníkov. Patrili tam aj nosiči odznakov: nosič orla (aqui/ifer) - jeden v légii; zástavník (signifer)- jeden v centúrii. Potom tam boli trubači na roh (cornicines), dóstojníci stráže (tesserarii), kati a exekútori (quaestionerii a specu/atores), dalej zverolekári, lekári a ošetrovatelia, správní úradníci atd.

Vespazián robí prehliadku svojich dóstojmkov. Stotmk (1) Signifer a aquilifer (2) Trubač na roh (cornicen), za ním hráč ha trúbku ~ubicen) (3) Tribún (4) Vespazián v rovnošate hlavného velitera (S). Vzadu vidieť zvazky liktorských prútov.

priek tomu, že mu dunajské légie prišli včas na pomoc (druhá časť tejto armády však prišla neskoro). V krvavej bitke pri Cremone v údolí Pádu bola Othónova armáda celkom rozbitá. Tí, ktorí prežili, sa uchýlili do blízkej pevnosti Bedriacum, ale vermi rýchlo sa vzdali. Otho spáchal samovraždu - zomrel dóstojnejšie, ako žil. Vitellius prijal korunu o niekorko týždňov po svojom víťaz­ stve. K dóstojníkom porazenej armády sa zachoval zhovievavo, ale voči stotníkom dunajskej armády zakročil vefmi brutálne, čo zakrátko ofutoval ...

Pril ba a brnenie legionára Oielce kovového brnenia nájdeného v Corbridgei

Legionári v kovovom brnení (Trajánov stlp) Základný dielec D1elec z hrudníka a hornej časti chrbta

Kovové pásy opaska

Rekonštrukcia kovového brnenia so sponami z Corbridgea

48

Brnenie Osemdesiat rokov od Caesarovej vlády legionári stále nosili drótené košele. Až za Tibéria (14-37 po Kristovi) sa objavil nový typ brnenia - prvý pancier z kovových článkov. Tento pancier majú aj vojaci zobrazení na Trajánovom stípe. O spósobe výroby tohto panciera sa vera popísalo. Roku 1964 sa dve takéto brnenia, kompletné a v niečom rozdielne, našli v Corbridgei, na Hadriánovom vale. Rekonštrukcia, ktorú vykonal H. Russell Robinson z londýnskeho Toweru, nám dovoruje pochopiť detaily ich výroby.

Dve brnenia z Corbridgea Dielce z hrude a z hornej častí chrbta sa pripájali k dolnej častí brnenia dvojako. Jeden spósob bolo ich zopnutie, druhý (nie je tu zobrazený) zviazanie dielcov remeňmi - vonkajšími vpredu a vnútornými vzadu. Na oboch pancieroch sa kovové pásy kryjúce hrud a hornú časť chrbta spájali remeňmi, pásy hrudníka a ramien zdobenými pántmi. Na jednom brnení, kde sa pánty zlomili, dva kovové pláty pri oprave spojili pribitými pásikmi z kože. Pásy opasku bolí vpredu a na chrbte zapnuté.

VÝVOJ LEGIONÁRSKEJ PAILBY V PAIEBEHU 1. STOAOČIA PO KRISTOVI

7 Prilba z postriebreného bronzu nájdená v Holandsku (zač. 1. stor. po Kristovi)

8 Italská prilba z bronzu (pol. 1. stor.

po Kristovi)

' Germánska bronová prilba (zač. 1 . tor. po Kristovi)

5 Zelezná prilba

1nájdená

Jv Holandsku (koniec 1 . stor. pred

Kristom)

9 Italská prilba

z bronzu (pol. 1. stor. po Kristovi)

z Germánie zo bronzu (2. pol. o Kristovi)

, 3 Pril ba nájdená v .~l sasku (pol. 1. stor. po ' Kristovi)

i

Prilby

Po dobytí Galie légie na severe opustili starobylé prilby typu Montefortino (č. 7 hore) alebo etrusko-korintské a prijali galskú prilbu (č . 1 až 4). Z galskej prilby sa odvodila prilba nazývaná "žokejská čiapka" (č. 2 a 3) a neskór cisárska galská prilba. ktorá chránila lepšie krk a ramená. Až na konci 1. storočia po Kristovi sa zjavila slávna prilba "z chleba". zdobená· vzadu motívom krížikov. ktorú možno vidieť na Trajánovom stÍpe. Vývoj tvaru prilby v Itálii poznačil konzervativizmus. Typ prilby z Montefortina sa dlho používal v cisárskej garde a prilba nazývaná "žokejská čiapka" zachováva cha-

1- 3 Prilba "žokejská čiapka "; vytratila sa z výstroja v pol. 1. stor. po Kristovi. 4- 6 Cisárska galská prilba 7- 11 Typy italských prilieb

11 Pril ba z rakteristické znaky prilby z Montefortina železa a b nájdená v I (pozri č . 7). (zač . 2. st Kristov· Výroba prilieb Najvyrábanejším modelom medzi italskými prilbami bola galská prilba. Italské prilby okrem železnej prilby typu "žokejská čiap­ ka" boli spravidla bronzové. Na obrázku č . 9 je italský model cisárskej galskej prilby (obr. 6) v hrubom, neopracovanom stave. Na obrázku č . 1O je iná prilba italského póvodu, prototyp prilieb používaných za Trajána. Prilby č. 8 a 9 sa našli v údolí Pádu, kde ich pravdepodobne stratili Othónovi vojaci na úteku po bitke pri Cremone.

49

Výzbroj ,, . a vystroJ legionára

Stredná časť štítu, ktorý patri/ Juniovi Dubitatovi, prís/ušníkovi oddielu Vil. légie Augusta v Británii v 2. storočipo Kristovi (mierka 1 : 5).

Pohfad spredu na štít z DuraEurópos (mierka 1 : 1O) Obr. hore: Rekonštrukcia vnútornej časti /egionárskeho štítu (1. storočie po Kristovi) podfa štítu z mesta Dura-Európos; lišty, lemujúce štít, sú z bronzu.

Štít štvorhranný štít sa objavil na začiatku 1. storočia po Kristovi. Predtým sa používal štít zvaný scutum, z dreva pokrytého kožou, s rozmermi 120 x 80 centimetrov (najprv boli zrezané vrch a spodok, neskór boky). Jediný zachovaný exemplár tohto typu pochádza z 3. storočia po Kristovi a našiel sa v mezopotámskom meste Dura-Európos. Tento štít je vyrobený z troch vrstiev tenkých drevených dýh, každá je hrubá asi 2 milimetre, ktoré sú spolu zlepené a tvoria preglejkovú dosku. Spodná časť je zosilnená nalepenými drevenými lištami. Držadlo tvorí hrubšia priečna lišta. Z vonkajšej strany držadla je malý okrúhly kužer zo železa alebo bronzu, aký možno vidieť na hornej ilustrácii. Celý štít bol potiahnutý kožou, len predná časť plátnom. Okraje boli obšité surovou kožou (v 1. a 2. storočí boli štíty obité bronzom). Je zaujímavé porovnať tento štít so štítom, ktorý je zobrazený v kapitole o zbraniach za republiky. Štíty, ktoré možno vidieť na rímskych

50

plastikách, sú vermi často zdobené. Tacitus píše, ako sa v druhej bitke pri Cremone dvaja legionári zmocnili štítov mftvych nepriaterov, použili ich, aby utajili svoju totožnosť, prenikli do radov protivníka a zničili katapult. Tento hrdinský čin vykonali v noci, za svitu mesiaca. Obozretnosť bola namieste, pretože motivy namarované na štítoch slúžili na rozlíšenie rozličných jednotiek, ku ktorým patrili vojaci, čo tieto štíty nosili. Opasky Na začiatku 1. storočia po Kristovi sa meč a dýka vešali na dva rózne opasky, ktoré sa križovali tak trochu na spósob kovbojských opaskov. Vpredu visela zásterka, ktorú tvorili kovové kotúče pribité na kúsok kože. Neskór niesol dýku a zásterku len jeden opasok, meč visel na závesníku. Tieto opasky pokrývali pravouhlé kovové štítky z postriebreného bronzu. Takéto kovové štítky sa našli na viacerých miestach, kde sídlili légie - najma v Numantii - a pochádzajú z 2. storočia pred Kristom.

Zvyšky vojenského sandálu. Kožené šnúrky ba/i zviazané na priehlavku a okolo členka.

Sandále Našlo sa vera exemplárov vojenských sandálov (caligae). Vrch bol vyrezaný z jedného kusa kože zriasnenej okolo nohy a pripevnenej k členku. Podošvu tvorilo niekorko vrstiev kože spojených klincami zo železa. Josephus Flavius píše o stotníkovi obutom v sandáloch obitých cvočkami, ktorý sa pošmykol a spadol na dlažbe jeruzalemského chrámu. Oštep Z tohto obdobia máme viacero exemplárov oštepu. Najlepšie zachované pochádzajú z Oberradenu v Nemecku: železo a drevené časti sú ešte v dobrom stave (pozri ilustráciu oproti). Tento oštep sa podobá oštepu z predchádzajúcich

6

Opasky na meč a dýku zo začiatku 1. storočia po Kristovi Obr. hore vpravo . Archeologické nálezy: časti opaskov a závesmkov z 1. storočia po Kristovi Pracka, z/omak opasku a prstenec závesu dýky z dvojitého opasku {1-3) Pracka z jednoduchého opasku (4) Zlomok opasku ozdobeného výjavom vlčice dojčiacej Romu/a a Rema (5) Rub a líce pásu zo štítkov (6) Spony závesníka . Pochádzajú z Germánie, sú z bronzu a niektoré nesú stopy pocínovania (7).

čias, má tenkú železnú čeper a drevenú rúčku pripevnenú dvoma klincami. Predsa však je tento typ rahší ako tie, čo sa našli

v Numantii. Možno práve prílišná rahkosť tohto oštepu zapričinila, že sa vo výzbroji v polovici 1. storočia po Kristovi zjavil ťažký oštep. V mieste spojenia , medzi rúčku a čeper sa pridala olovená gura. Práve takýto typ je vytesaný na reliéfe (pozri oproti) z Domiciánovej doby (81-96 po Kristovi) . Archeológovia však, bohužiar, dosiar nenašli ani jeden takýto exemplár.

1 Jeden exemplár z oštepov objavených v Oberradene (mierka 1 : 1OJ 2 fažké oštepy vytesané na reliéfe na budove Pa/azza della C nce/lar,

4

Meč

Tucet mečov z tohto obdobia sa zachoval až do dnešných dní v dobrom stave. V prvej polovici storočia sa meče ešte podobali tvaru hispánskych mečov - mali dlhú zahrotenú čeper so zužujúcim sa prierezom (obrázok č. 3, oproti). Tri exempláre tohto neskorého typu sa našli v Pompejach (obrázok č. 5, oproti) . Pošvy boli zvyčajne z dreva alebo kože, okuté bronzom. Dýka Zachovalo sa niekorko dýk pochádzajúcich z tohto obdobia . Majú trochu rozdielne tvary a ich hroty sú viac alebo menej zašpicatené. Pošvy boli z bronzu (obrázok č. 6, oproti), často jemne zdobené Striebornou inkrustáciou. Dýka sa pravdepodobne vytratila z výzbroje legionára koncom 1. storočia po Kristovi . Na Trajánovom stÍpe už nenájdeme ani jednu .

3-4 Meč a pošva germánskych légií 5 Dva meče nájdené v Pompejach 6 Dýka z Holandska 7 Dýka z Nemecka 8 Pošva dýky nájdená v Rakúsku

Meč

so závesníkom a opasok s dýkou a zásterkou z druhej polovice 1. storočia po Kristovi

51

Postup Vespaziánovej armády Vespazián sa na východe pripravoval na boj. Poveril svojho syna, aby dokončil obliehanie Jeruzalema, a vypravil sa do Egypta, kde mal prerušiť zásobovanie Ríma potravinami (takmer všetko obilie spotrebované v Ríme pochádzalo z Egypta). Prétoriánom, ktorých Vitellius prepustil, zaslal posolstvo a srúbil, že ich znovuustanoví do funkcií. Mucianus, ktorý velil ako zástupca Vespaziánovej armáde, podnikal dlhý pochod do Itálie so VI. légiou Ferrata a s viac než 13 000 opať zverbovanými veteránmi. Légie na Dunaji sa búrili proti tomu, ako sa zaobchádzalo s ich stotníkmi po bitke pri Cremone. Keď Vespaziánova

Vojsko na pochode

Titov postup v Judei s dvoma légiami a pomocnými zbormi 12

,

10

9

?

8

,l '1- 1 6 .5

4

Opustenie tábora Josephus Flavius opísal Vespaziánove sily pri dobýjaní Judey. Vojsko opúšťalo tábor presne tak ako za Polybia. Na prvý signál trúbky vojaci rozobrali stany, na druhý ich zložili a naložili na muly; tábor bol zrušený. Na tretí signál sa kolóna vydala na pochod. Josephus Flavius dodáva, že pred tretím signálom trúbky sa herold trikrát spýtal vojakov, či sú pripravení na boj, a tí odpovedali: "Sme pripravení!" Potom sa kolóna v tichosti pohla. Každý vojak si udržiaval svoje miesto v tvare.

3 Pochodová zostava 1 Pomocná pechota pochoduje dopredu na prieskum, aby zabránila náhlemu útoku. 2 Predný voj, zastavený z vylosovanej légie a posilnený jednotkou jazdy. 3 Desať mužov z každej centúrie, ktorí nesú náradie

potrebné na vybudovanie tábora. 4 Ženisti - ich úlohou je upraviť cestu, aby kolóna mohla prejsť. 5 Výstroj hlavného velitera a jeho dóstojníkov, sprevádzaný počet­ nými jazdcami. 6 Hlavný veliterv sprievode vojakov svojej osobnej stráže, vybraných z pomocných zborov. 7 Zbor legionárskej jazdy. 8 Muly nesúce rozobrané obliehacie zbrane. 9 Vyšší dóstojníci - legát, tribúni a prefekti pomocných zborov, sprevádzaní elitnými oddielmi. 1O Légie. Pred každou légiou ide nosič orla (aquilifer) obklopený zástavníkmi (signifer). Sprevádzajú ich trubači. Nasledujú legionári v šesťstupoch. 11 Oddiely žoldnierov. 12 Zadný voj, zložený zo silných jednotiek pechoty a ťažkej jazdy. Armáda prešla denne za normálnych podmienok 30 kilometrov. Zrýchleným presunom však mohla prejsť denne 50 aj viac kilometrov.

a•

1

1

.,

armáda prichádzala z Malej Ázie, tieto légie sa pripravovali ju podporiť. Legát VII. légie Claudia Antonius Primus sa vybral v ústrety Mucianovi na čele malej armády, zloženej z rahkých pomocných zborov. Hodlal chrániť alpské priesmyky. Zatiar však bola ltália už pať mesiacov obeťou chamtivosti Vitellia a armády z Germánie. Tlupy vojakov za pomoci obchodníkov, ktorí vždy sprevádzali armádu, plienili mestá a dediny, aby zásobili cisárov stól vyberanými potravinami. Germánski barbarskí jazdci sa vrhli na Etrúriu (dnešné Toskánsko) a cestou všetko ničili. Statkári sa báli násilia vojakov a skrývali svoje ženy a deti. Medzi legionármi a vojak-

mi pomocných zborov prepukli krvavé spory. Armády síce táborili mimo Ríma, ale napriek vzdialenosti mesto čosko­ ro zaplavili žoldnieri dychtiaci po rozkošiach. V meste prepukli choroby a vera vojakov pomocných zborov, ktorí neboli zvyknutí na mestský život, pomrelo. Ked sa k Vitelliovi dostali správy z východu, nijako sa neznepokojoval - bol príliš zaneprázdnený dobrým jedlom. Trávil čas na hostinách a slávnostiach, častoval cirkusantov a gladiátorov. Vitellius zatváral oči pred čierňavou, ktorá prichádzala z východu, aby ho zničila; zabudol ísť v ústrety Vespaziánovým silám, ktoré sa vylodili v Itálii.

Batožina

Okrem brnenia a zbraní niesol každý legionár pílu, čakan, kosák, kóš, vedro, reťaz, kožený remeň a prídel potravín na tri dni. Niekedy niesol prídel potravín až na dva týždne. Náklad si pripevnil na palicu a všetko nosil na pleci. Na osem mužov pripadal jeden mul, ktorý niesol stany a zvyšok výstroja. Hlavnú časť batožiny prepravovali zvyčajne muly alebo dvojkolesové vozy. Na Trajánovom stípe sú zobrazení aj vojaci, ktorí vykladajú svoj výstroj z lodí plaviacich sa po Dunaji. Ked sa armáda priblížila k rieke, ktorú bolo možno prebrodiť, polovica jazdy vstúpila do vody po prúde a druhá polovica proti prúdu - utvorili tak špalier pre pechotu a batožinový trén. Jazdci postavení proti prúdu rozb11ali silu toku a tí, ktorí stáli dolu po prúde, chytali popadaný výstroj.

Stravovanie

Hlavné jedlo vojakov na výprave tvorili upečené posúchy z obilia. Pridával sa k nim syr, slanina, ocot, teda potraviny, ktoré sa mohli dlho uchovávať. Vykopávky na miestach vojenských táborov nás informujú, že legionári mali pestrú stravu: hovadzie maso, baraninu, bravčové a iné masá. Na jedálnom lístku boli aj cukrovinky, vajcia, ryby a kórovce, všetky druhy ovocia a zeleniny. Sor pokladali za nevyhnutnosť.

Osem legionárov rozoberá svoj stan a pripravuje sa na odchod.

1 Kus kože pokrývajúcej štťt. 2 časti koženého stanu. 3 Kól z palisády (všetko z hornej Germánie). 4 - 5 Vedro a vojenská šálka sa našli v Cremone. 6 Reťaz z ohniviek vo forme osmičky pochádza z vykopávok v Numantii.

1 Legionári nesú svoju batožinu. 2 Tento legionár naložil svoj výstroj na štit (Trajánov stÍp).

Pechota pomocných zborov

Primus, vyslaný Vespaziánom, vstupuje do Itálie Rozkošnicky život Vitellia a jeho družiny náhle prerušil vpád Prima na čele malej armády z pomocných zborov do severovýchodnej Itálie. Vespazián ho poslal, aby chránil alpské priechody pred príchodom légií od Dunaja. Vitellius v panike žiadal o posily z Germánie a Británie, ale nijaké neprišli. lba Ill. légia Augusta zo severnej Afriky sa mu rozhodla pomócť. Jednotky tejto légie však tvorila nedisciplinovaná zberba. Légie z Germánie, prichádzajúce od severu, obsadili Hostiliu a Cremonu, dva strategické body, kde sa dal prejsť

Rozlični vojaci

pomocných zborov na Trajánovom stlpe. Vačšina vojakov pomocných zborov sa podobala tým, ktori sú zobrazeni vpravo.

Pomocné zbory Všetky jednotky, ktoré netvorili legionári, vrátane jazdy a rahkej pechoty sa nazývali pomocnými (auxi/iares). Od čias Hannibala slúžili vojaci pomocných zborov v armáde na základe osobitnej príslušnosti. Boli to napríklad krétski lukostrelci alebo baleárski prakovníci. Na začiatku cisárstva sa zoskupovali do pravidelných plukov po 500 mužoch. Neskór, v 1. storočí po Kristovi mali jednotky pomocných zborov po 1 000 mužoch. Aj jednotky pomocných zborov sa podobne ako légie delili na kohorty a centúrie, ktorým velili stotníci. Kohorta podliehala rímskemu prefektovi.

54

Organizácia Póvodne sa vojaci pomocných zborov verbovali medzi obyvaterstvom pohraničia, kedže ovládali miestny spósob boja. Ale tak ako všetky rímske výtvory smerovali bezpečne k uniformite, aj jednotky pomocných zborov si čoskoro osvojili štandardný výstroj a mohli ich vysielať mimo vlastnej krajiny. Preto bolo treba utvoriť nové miestne jednotky. Vojaci pomocných zborov boli poverení najma ochranou hraníc namiesto legionárov. Podra počtu ich pevností bolo na hraniciach torko vojakov pomocných zborov ako legionárov. Na Trajánovom stípe sú zobrazení vojaci pomocných zborov pe-

Pád. Hlavná armáda (dve légie a oddiely zo štyroch germánskych légil), ako aj tri légie z Británie a pomocné zbory sa zastavili v Hostilii. Cremonu obsadila menej početná armáda. Vitelliovým vojenským silám velil Valens. Zastavil inváziu na línii Pádu. Prešiel cez Alpy do dolnej Galie, aby vyhradal posily, a zanechal armádu bez velenia.

najskými légiami. Nehradiac na príkazy, ktoré dostal od Vespaziána, postúpil až k Verone, rímskej provincii so strategicky dóležitou polohou na úpatí Álp, ktorá ležala 45 kilometrov od Hostilie. Obsadením Brennerského priesmyku vo východných Alpách preťal cestu Vitelliovým germánskym posilám.

Primus so svojimi pomocnými zbormi bol toviu, 50 kilometrov od pádskej línie. Mal priechody na východe a čakať na Mucianov tiar čo Valens hfadal posily, Primus sa spojil

Vo Verone sa spojil s tromi dalšími dunajskými légiami. Hranice na Dunaji a Rýne bránili len zvyšky vojenských síl a rad pevností, ktoré ovládali zle vyzbrojené pomocné zbory.

vtedy v Poedržať alpské príchod. Zas dvoma du-

chaty, jazdy, dalej lukostrelci a prakovníci.

Šupiny brnenia z bronzu. Šupiny boli navlečené jedna na druhú cez dierky po bokoch a potom boli prišité na plátno cez dierky v strede. Šupiny mali dfžku jeden až pa( centimetrov (mierka 1 : 1).

2

Za cisárstva sa drótené košele vyrábali z celistvých krúžkov (1) pospájaných znitovanými krúžkami (2).

Žold a podmienky služby Vojaci pomocných zborov pechoty sa dávali do služby na dvadsaťpať rokov. Po skončení služby dostávali titul rímskeho občana. Tento titul sa zapísal na dve bronzové taburky, které sa nazývali dip/oma. Žold vojaka pomocného zboru pechoty dosahoval iba tretinu výšky žoldu legionára. Deti vojakov pomocných zborov Tak ako legionári, ani vojaci pomocných zborov sa nesmeli ženiť. Titul rímskeho občana, který dostávali na konci služby, sa však vzťahoval aj na ich deti. Tieto potom mohli vstupovať do légií, zatiar čo nelegitímne deti legionárov to právo nemalí.

Brnenie Povadne vojaci pomocných zborov brnenie nenosili. Niektorí však mali drótené košele alebo brnenie z kovových, na seba položených platničiek. Toto brnenie sa vyrábalo tak, že sa malé kúsky kovu prišívali na plátenný podklad. Tvar brnenia bol rovnaký ako tvar drótenej košele. Vojaci pomocných zborov mali v podstate rovnaké prilby ako legionári, ale boli to všednejšie typy.

čias Trajána, udefujúca obM. Spadiovi Corbulonovi po ukončení jeho dvadsaťpaťročnej služby v radoch pomocných zborov.

Diploma z čianstvo

Zbrane Zbraňami

Prilba vojaka pomocného zboru zo za2. storočia. Chránič šije sa stratil.

čiatku

Zložený luk (1) časti rohov so zárezmi (2) Hroty šípov (3) Hrot zápalného šípu (4)

pechoty pomocných zborov bol (podobal sa na meč legionárov) a krátka kopija. Lukostrelci pochádzali najma z východu a používali luk, který sa skladal z viacerých častí. Tento luk, overa menší než slávny anglický Jong bow (luk verkých rozmerov), bol z dreva spevneného v zakrivenej časti zvnútra rohmi a zvonka šrachou. Dva rohy s vrúbkami (zárezmi) na koncoch slúžili na pripevnenie tetivy. V rímskych vojenských lokalitách sa našiel verký počet takýchto častí luku. meč

Mafovaný štít pomocných zborov, nájdený v meste Dura-Európos (mierka 1 : 14).

55

Primus prichádza do Cremony

Obrana hraníc

Primus už postupom do údolia Pádu prekročil príkazy . Vojaci odmietli opevniť svoje postavenie a chceli bojovať s nepriatelom . Primus, prinútený svojimi jednotkami, sa priblížil ku Cremone a dúfal, že za neprítomnosti nepriatelského hlavného velitela vyprovokuje bitku. Zatial Vitelliovi vojaci v Hostilii, nepoznajúc Primove plány, zmalomyselneli a rozhodli sa spojiť so svojimi druhmi v Cremone. Cestu na Rím ponechali volnú. Ale Primus už tiahol na Cremonu, na miesto Othónovej porážky, a prišiel ta

Vojenské kolónie Kolonizácia zahrnovala rozmiestnenie vojakov na strategické body novodobytých území, a to z dvoch príčin. Po prvé, aby bolo možno potlačiť prípadné vzbury, po druhé, aby sa romanizovalo miestne obyvatelstvo . Kolónie velmi poslúžili Rímu vo vojne s Hannibalom - ponúkli mu dlhú reťaz opevnených miest vnútri územia, ovládaného Kartágincami. Za republiky bol každý volitelný občan aj vojakom a kolónie boli zriadené predovšetkým z nich. Neskór sa tam usádzali veteráni po ukončení svojej služby. Kolónia bola rozdelená na časti (centúrie - pozemok s rozlohou cca 50 ha). Obrábali ju štyri rodiny. Centurionát sa uplatňoval v celom rímskom svete. Ešte aj dnes letecká fotografia zretelne odkrýva parcely a o'ispozíciu súčasných ciest, ktoré odrážajú starovekú sústavu. Poloha antickej Capuy (dolu) je zaujímavá z toho dóvodu, lebo miesto bolo kolonizované v čase, ked Cremona mala kontrolovať Galov z údolia Pádu, v roku, ked Hannibal prešiel Alpy (218 pred Kristom) . Kontrola hraníc Ked sa Augustus stal cisárom, vládo! nad neuveritelnou zmesou národov, z ktorých vačšina nebola pod rímskou správou ani O

1

2

3

4

Mapa okolia starovekého mesta Capuy ukazuje, ako súčasné cesty a hradské s/edujú sieť rimskeho centurionátu.

56

paťdesiat rokov. Augustus ešte pripojil niekolko krajín a vačšinu času svojej dlhej vlády sa pokúšal spravovať toto ťažké dedičstvo. Ked zomieral, žiadal Tibéria, aby sa nepokúšal zvačšovať ríšu, ale aby skór pokračoval v jej upevňovaní. Ak vynecháme inváziu do Británie roku 43 po Kristovi, všetci cisári 1. storočia uskutočňovali rovnakú politiku. Ked roku 98 po Kristovi nastúpil na trón Traján, rozloha ríše sa sotva líšila od rozlohy cisárstva za čias Augusta pred sto tridsiatimi rokmi. Rimania boli presvedčení, že jedného dňa sa ríša rozšíri na sever i na východ, a z tohto dóvodu nikdy nevytýčili nijakú pevnú hranicu. Hraničné oblasti kontrolovala reťaz pevností, obsadených pomocnými zbormi . Posilňovali ich pevnosti legionárov umiestnené trocha viac vzadu, vo vnútrozemí.

Rekonštrukcia strážnej a signaliveže podfa zobrazenia na Trajánovom stlpe

začnej

Rekonštrukcia pevnosti jazdeckej kohorty v Kastel/ Kunzingu v Rakúsku: 1 Baraky 2 Ve/enie tábora 3 Obydlie hlavného velitefa 4 Sklady 5 Stajne 6 Ošetrovňa

o dva dni. Na druhý deň ráno vyslal jazdu do útoku, dúfajúc, že sa zrazia v boji. Sám prišiel do Cremony popoludní s piatimi légiami, ktoré sa nemohli dočkať boja. Druhá polovica Vitelliovej armády sa dozvedela o Primovom postupe a vyrazila na Cremonu. Vojaci svoj cier dosiahli za súmraku, ked za deň urazili 50 kilometrov. Primus, vzdialený od svojej základne, nebol schopný vybudovať tábor. Nemal inú možnosť, len sa pustiť do boja. Umiestnil svojich vojakov po oboch stranách cesty - bolo ich overa viac než nepriaterov.

Rekonštrukcia 41. vežičky na Hadriánovom vale. V diafke vidno 41. vojenskú pevnosť (v strede obrázku). Rekonštrukcia vežičky na múre na Rýne (Bavorsko)

hraničnom

~::~~::~::~~ hrozba Rím po dlhé roky znepokojovali vpády barbarov prichádzajúcich spoza Dunaja. Na východe predstavovali stálu hrozbu Partovia. Traján ovládal dalšie dve krajiny a rozšíril ríšu, pripojac k nej územie dnešného Rumunska na severe (Dacia) a na východe vo vojne s Partami dobyl Arméniu a Mezopotámiu. Po svojej smrti roku 117 po Kristovi zanechal Traján ríšu takú rozsiahlu ako nikdy predtým. Jeho nástupca Hadrián usúdil, že sa skutočne nedá spravovať taká róznorodá masa rudí. Zriekol sa vačši­ ny území dobytých Trajánom, aby vytvoril vermi pevný systém obrany hraníc, ktorý nebol určený na ovládnutie národov v pohraničí, ale skór na to, aby im zabránil vstúpiť. Opevnená línia hraníc, ktorá pozostávala z cesty spájajúcej pevnosti, sa nazývala /imes. Obrana Rýna Hadrián využil Rýn ako hranicu - od Bonnu až po more. Rad pevností pomocných zborov a legionárskych opevnení strážil západný breh s pomocou strážnych a sig-

ADRIATICKÉ MORE

nalizačných veží, ako to možno vidieť na Trajánovom stípe.

Spojenie s Dunajem Dunaj bol opevnený rovnako od Regensburgu až po Čierne more. Priekopa pod hradbou, ktorá viedla na juh od Bonnu až k Regensburgu, spájala Dunaj a Rýn. Toto opevnenie bolo asi 450 kilometrov dlhé a každých 8 až 1O kilometrov stáli pevnosti. Na určitých miestach, od Dunaja, tvoril hradbu múr s vežičkami. Obrana hraníc na východe i na juhu bola rovnaká ako v predchádzajúcom období. Hadriánov val V Škótsku dal Hadrián vybudovať najtrvalejší pamatník svojej vlády: val, nazvaný jeho menom. Široký bol 2,5 metra a vysoký 5 metrov a tiahol sado dížky 120 kilometrov. Bránilo ho 80 vojenských pevností (s 1 000 vojakmi), rozmiestnených vo vzdialenosti 1,6 kilometra, a viac ako 160 vežičiek. Tak ako to bolo pri opevneniach na Rýne a Dunaji, aj Hadriánov val dopÍňali vojenské pevnosti vzdialené každých 8 až 1O kilometrov.

57

Jazda

Primova armáda

čelí

Vitelliovým vojskám

Mucianus bol daleko za Primom. Tak ako vespazián, aj on poslal posolstvá tvrdohlavému a príliš nezávislému veliterovi dunajských légií. Žiadal ho, aby bol rozvážny a aby sa uspokojil s držaním alpských priechodov až do príchodu zvyšku armády. Mucianove posolstvá zastali bez účinku. Ked barbarské kmene videii, že hranice zastali nechránené, povstali na Rýne a na Dunaji. Hordy divých bojovníkov spolu s dobre vyzbrojenou sarmatskou jazdou prešli cez Dunaj a rozliali sa po cisárstve. Sarmatskí jazdci sa vysťahovali na

Pomal'ované pamiatky Ako sme videli, Rimania svoje sochárske diela marovali. Neprekvapuje preto, že jazdci na Trajánovom stípe alebo na iných pamiatkach vyzerajú, akoby nemali drótené košele. Je to tak preto, lebo marba, ktorá ich zobrazovala, zmizla. Náhrobné kamene legionárov z 1. storočia cisárstva ich neukazujú, no i tak sme presvedčení, že ich nosili. Zjavný dokaz Jazdci z pamatníka Aemilia Paulia nosili brnenie podobné brneniu legionárov. Zaiste nosili aj drótenú košeru. Na reliéfe Ahenobarbovho oltára má jazdec z čias Caesara celkom zreterne oblečenú drótenú košeru. Vermi detailná plastika z Mantovy, pochádzajúca z konca Augustovej vlády, zobrazuje dvoch vojakov jazdy. Jeden je v drótenej košeli a druhý má brnenie z kovových šupín položených na seba. Aj na početných náhrobkoch z Germánie, ktoré pochádzajú z 1. storočia, móžeme pozorovať brnenia rovnakého typu. Reliéf jazdcov na Konštantínovom oblúku (niektoré časti pochádzajú z roku 115 po Kristovi) zachytáva drótené košele, ktoré sú navyše presnou kópiou košier na Trajánovom stípe.

Jazdec z pamatmka Aemi/ia Paul/a v Delfách (prvá potovica 2. storočia pred Kristom) Jazdec z Ahenobarbovho o/tára (polovica 1. storočia pred Kristom). Zretefne vidno, že má drótenú košefu.

Jazda Jazda bola vždy slabinou rímskej armády. Ked Hannibal vtrhal do Itálie, africkí a hispánski jazdci rozhodli o jeho víťaz­ stve. V slávnej bitke pri Kannách (216 pred Kristem) kartáginská jazda odviedla rímskych jazdcov mimo bojového pora a umožnila Hannibalovi zaútočiť na nepriatera zboku a zničiť ho. V bitke pri Pydne mali Rimania len 600 jazdcov, kým spojenci ich poskytli trikrát viac. O dvadsaťpať rokov neskór jazdu už netvorili rímski občania. Rímska armáda využívala jazdecké jednotky naverbované z oblastí, v kterých sa bojovalo. Takto Caesar v občianskej vojne proti Pompeiovi použil jednotky galskej a germánskej jazdy.

58

Organizácia Na začiatku cisárstva bola jazda organizovaná v jednotkách (a/ae) po 500 mužoch. Na konci 1. storočia po Kristovi vznikli v jazde, tak ako aj v pechote, jednotky po 1 000 mužoch. Aly sa rozdelili na čaty (turmae) po 30-40 mužoch. Každej čate velil jeden dekúrión. Organizácia vojska najprv zodpovedala rozdeleniu občanov podra rodov, neskór podra majetku. Za cisárstva oddielom velili rímski prefekti. Každý jazdecký oddiel mal svoju vlajku (vexiflum) a každá čata odznak (signum). Predpokladalo sa, že jazdci rímskej armády nenosili pred začiatkom 2. storočia po Kristovi brnenie, ale tento názor odporuje tomu, čo sa dozvedáme z pamiatok.

Republikánsky jazdec s okrúhlym štitom (parma equestris) z reliéfu na lacus Curtius (miesto na rimskom fóre)

brehy Dunaja z územia dnešných juhoruských stepí a rozsievali hrózu v rímskej rahkej jazde. Šťastie sa znovu usmialo na Prima. Dalo by sa čakať, že Vitellius so svojou armádou si odpočinú v noci pri Cremone. Prima a jeho jednotky mohli prinútiť, aby sa pokúsili vybudovať tábor na rovine, daleko od svojej základne, kde by na nich dorážala nepriaterská jazda. Naopak, nedisciplinovaní Vitelliovi vojaci, vyčerpaní dlhým pochodem, navyše bez velitera, zaútočili ...

Boj zúril celú noc. Mesiac vyšiel za Primovými jednotkami a umožňoval im lepšie vidieť nepriatera. Striedavo raz jedna, raz druhá strana získavala prevahu. Na úsvite muži z jednej z východných légií spustili krik na oslavu slnka, pretože to bolo doma ich zvykem. Vitelliova armáda uverila, že prichádza Mucianus, a to vyvolalo v ich radech zrna.tok: utiekli do Cremony a uchýlili sa v tábore pod hradbami mesta, v okolí kterého pred pár mesiacmi porazili Othóna.

Obr. vfavo: Dvaja jazdci - jeden má drótenú košefu , druhý brnenie z kovových šupin (reliéf z Mantovy, začiatok 1. storočia po Kristovi).

Jazdci za Trajána (začiatok 2. storočia po Kristovi). Všimnite si umiestnenie štitu. Jazdec na obrázku vfavo má rovnakú drótenú košefu ako jazdci vytesani na Konštantinovom oblúku.

Jazdec fahkých oddielov zo severnej Afriky na koni bez uzdy Vývoj ťažkej jazdy Brnenie jazdcov, ktoré sa vyvíjalo v Oriente v rozmedzí rokov 900-800 pred Kristem, a brnenia pre kone, nájdené v Taliansku a Grécku, pochádzajú z 5.-4. storočia pred Kristem. Dokazuje to, že ťažká jazda existovala už v týchto dávnych časoch. ť.ahkájazda

Rimania používali rahkú jazdu zo severnej Afriky. líto jazdci, ktorí vo vojne s Hannibalom spósobili rímskej armáde také verké škody, nenosili brnenie a jazdili bez uzdy. Boli vyzbrojení oštepmi a rahkými kopijami. leh rýchlosť a šikovnosť im dovorovali zaútočiť na nepriatera a stiahnuť sa spať skór, než mal čas zareagovať. Za cisárstva ich zrejme často využívali, pretože sú zobrazení na Trajánovom stÍpe. Rímska armáda si cenila aj lukostrel-

cov na

koňoch,

ktorí boli najmá z Kréty.

Cohortes equitatae (jazdecké kohorty) Na Caesara urobila verký dojem germánska jazda, pomiešaná s vojakmi rahkej pechoty, ktorí bežali medzi jazdcami, držiac sa za hrivu koní, aby sa nepotkli. Aj Rimania už niekorkokrát zamiešali svojich rahkoodencov medzi jazdu. Takto zrejme vznikli zmiešané jednotky, ktoré sa nazývali cohortes equitatae a ktoré existovali za cisárstva. Z troch štvrtín ich tvorila pechota a z jednej štvrtiny jazda. Boli usporiadané do kohort po 500 alebo 1 000 mužoch. Žold O žolde jazdy toho vieme málo. Musel sa istotne rozlišovať pre rahkú a pre ťažkú jazdu, pretože brnenie, ktoré sa v ťažkej jazde používalo v boji aj pri športe, malo mimoriadne vysokú cenu.

59

Výzbroj . a vystroJ jazdy /

Brnenie V gréckej jazde prilba nechránila líca a šiju, aby vojak mohol okolo seba všetko vidieť a počuť. Rímski jazdci nosili prilbu, ktorá pokrývala celú hlavu, nechávajúc otvor iba pre oči, nos a ústa. Uši boli úplne skryté. Brnenie, tak ako v pechote, tvorila drótená košera alebo pancier z kovových šupín položených na seba. Na začiatku cisárstva kone neboli opancierované, ale iba ozdobené bronzovými príveskami. Našlo sa vera týchto príveskov, pochádzajúcich z celého obdobia cisárstva. často ich máme aj zobrazené na basreliéfoch a kamenných náhrobkoch. Až za panovania Hadriána sa zjavil cataphractus - muž a kóň pine obrnení. Zbroj za republiky Na konci republiky boli jazdci vyzbrojení gréckou kopijou so železným hrotom (jeden hrot na každom konci). Ak sa kopija zlomila, mohol ju vojak ešte použiť. Mal aj meč a vypuklý okrúhly štít (parma equestris).

60

Zbroj za cisárstva Na začiatku cisárstva jazda prijala dlhší meč (spatha), ktorý pravdepodobne napodobňoval keltské meče. Štít sa stal oválnym alebo šesťhranným a bol plochý. Ked sa nepoužíval, bol zavesený na koni, niekedy pod sedlom, na boku. Josephus Flavius upozorňuje, že Vespaziánova jazda mala tulce s oštepmi (tri alebo viac), ktoré mali hroty také velké ako kopije. Tulce sa museli privazovať na koňa. Sedlo Sedlo sa zjavilo náhle, prvý raz v rímskych dejinách ho vidíme na plastikách z počiat­ kov cisárstva. Celkom iste bolo keltského póvodu ako skoro celý rímsky vojenský výstroj a celá výzbroj. V Zápiskoch o vojne v Galii, ktoré sú pre nás v mnohých smeroch primárnym historickým prameňom, si Caesar cestou všíma, že Germáni pohrdali sedlami. Pretože Caesar vtedy používal takmer yýlučne keltských jazdcov, tento postreh vyvoláva domnienku, že Kelti poznali a používali sedlo z iných podnetov.

Vespaziánova jazda prenas/eduje utečencov z Vitelliovej armády po bitke pri Cre-

Rekonštrukcia prilby a dlhého meča /spatha), ktoré jazda použivala na konci 1. storočia po Kristovi.

Spadnutý kóň z mesta Glanum (SaintRémy-de-Provence). Pamatnlk postavili po Caesarovej smrti. Pravdepodobne ide o keltského koňa; sedlo je bežný rlmsky typ. Rimske sedlo rekonštruované z častl nájdených v Holandsku. "Hrušky" sú vnútri vystužené bronzovými doštička­ mi.

Prilba germánskeho jazdca z 2. stor.

Antické pamiatky z mesta Glanum Glanum bole galsko-rímske mesto, které objavili roku 1921 pri Saint-Rémy-deProvence v južnom Francúzsku. Oblúk a mauzóleum, které tam našli, postavili po Caesarovej smrti na pamiatku bitky, v ktorej Rimania bojovali spolu s Keltmi. Možno tam vidieť vytesanú jazdu v boji: padajúceho koňa, který vyhodil zo sedla jazdca. Sedlo koňa je rímskeho typu so štyrmi "hruškami". Jazdec na zemi predstavuje Kelta, pretože Rimania nikdy nezobrazovali na triumfálnych památníkoch smrť svojich vojakov. Strmene a ostrohy Strmene vo všeobecnosti v staroveku nepoznali. Ked si jazda osvojila strmene, spósobilo to verkú zmenu a umožnilo nosiť ťažké brnenie stredovekým rytierom. Zdá sa, že strmene sa objavili v prvých rokoch cisárstva a prišli z juhu dnešného Ruska. Cataphractarii (ťažká jazda) ich

určite

používali. V rovnakom aj ostrohy.

čase

sa

začali

používať

Podkutie koni Kelti podkúvali kone dávno predtým, než si toto umenie osvojili Rimania. Kelti vyrábali aj oddeliterné podkovy, které sa pripevňovali na kopyto remeňom. S určitosťou nevieme, na čo slúžili. Našlo sa ich priverké množstvo na to, aby sme si mysleli, že sa používali len pre kane, které mali chybné kopytá. Niektoré (napríklad tie, které sa našli v Cambodune v Germánii) s ozubmi boli pravdepodobne určené na urahčenie chódze v blatistom a klzkom teréne. Je však zrejmé, že nijaký kóň nemehel nikdy cválať s týmito oddeliternými podkovami. Zubadlá Zubadlá v Itálii a Grécku poznali a používali od bronzovej doby. Takmer vždy s uzdou, skladali sa z dvoch kusov.

Brnenie vojaka ťažkej jazdy (cataphractus) z 3. storočia, nájdené v sýrskom meste Dura-Európos. Bolo vyrobené z bronzových šupin prišitých na podklad z látky a kože. Klád/o sa na chrbát koňa. Otvor v strede sa ponechával pre sedlo.

6 1 Zubad/o nájdené v Afesii 2 Typické rlmske zubad/o k uzde 3 Podkova rlmskeho koňa 4 Ostraha 5 Oddelitefná podkova nájdená s kopytom 6 a 7 Bronzové privesky pre kone

7

61

Obliehanie - taktika a obliehacie stroje

Primova armáda plieni Cremonu Dunajské légie prinútili Vitelliových vojakov stiahnuť sa do Cremony a potom zaútočili na tábor. Hradby vzali útokom zastavení do formácie "korytnačka". Preskočili priekopy a palisádu z mačín a začali búrať hradbu. Obliehaní ich zasypávali strelami, lenže nedokázali prelomiť pancier zo štítov. Katapulty boli rozmiestnené pozdÍž hradby (ako vo všetkých táboroch). Po vyčerpaní všetkých možností Vitelliovi vojaci rozbili verký katapult a zhodili ho na legionárov. Legionári boli sice rozmliaždení, ale obliehaní stratili katapult. Primovi rozbesnení legionári prekročili rozdrvené telá svojich

JERUZALEM OBLIEHANÝ RIMANMI A Chrám B Antoniova pevnosť C Stredné mesto Da E Druhý tábor V., XII. a XV. légie 1-5 Postupné rímske utoky

HoraScopus

druhov a vstúpili do tábora. Na svojej ceste všetko zabíjali a plienili. Čím dalej, tým vačšmi dychtili po krvi a boji. Mesto bolo v tom čase zaplnené návštevníkmi velkého výročného trhu. Primus nemohol vojakov zastaviť, a tak ho štyri dni plienili ohňom a mečom. Potom ho vypálili tak, že viac nezastal kameň na kameni. Prvá vojenská kolónia za Pádom celkom zmizla. Bol to nešťastný koniec, najma ak si uvedomíme, že Cremona bola zavlečená do vojny práve kvóli svojej strategickej polohe.

Zatiar čo sa v Itálii odohrávali tieto strašné udalosti, Titus, Vespaziánov syn, tiahol s V. légiou Macedonia, X. légiou Fretensis, XII. légiou Fulminata a XV. légiou Apollinaris na Jeruzalem. Zvyšky židovskej armády sa uchýlili do mesta, a ked Rimania prišli, bol Jeruzalem ako pevnosť. Titus sa s V., XII. a XV. légiou utáboril na hore Scopus severovýchodne od mesta, zatiaf čo X. légia sa usadila na východe, na Olivovej hore.

Dvadsaťsedem legionárov v útvare nazývanom testudo. Každý z radov bol znázornený inou farbou.

Galéria pokrytá kožou podfa Vegetiovho opisu Útok Rimania pri dobytí opevneného postavenia uplatňovali dva spósoby: blokádu a útok. Katapulty vrhali príval kameňov a striel, aby zahnali obliehaných z hradieb. Takto krytí vysúvali legionári barany a obliehacie veže. Obliehacie stroje Rimanov pochádzali od Grékov. Boli dve kategórie strojov: prvé slúžili na vrhanie a druhé mali za cier podporovať tých, čo zaútočili na chráneného nepriatera. Najúčinnejšie boli katapulty, balisty (kameňomety), vrhače verkých skál (onager), "škorpióny", barany a pohyblivé opevnenia, ktoré sa budovali na mieste. Tieto vedomosti máme z diela rímskeho architekta Vitruvia, vojenského inžiniera za Caesara. Zásteny a galérie Zásteny chránili legionárov, zatiar čo pripravovali útok. Boli vyrobené pravdepodobne z vřbového prútia, pokrytého kožou zvierat. Galérie (vineae) boli kryté prístrešky otvorené na oboch koncoch, niekedy na kolesách, vdaka ktorým sa mohli legionári priblížiť k múrom bez obáv pred nepriaterskými strelami. Boli pokryté čerstva stiahnutou kožou zvierat, aby odolávali zápalným látkam. Tieto galérie sa navzájom zastavovali tak, aby vytvárali tunely až k hradbám mesta. Veže Veže umožňovali vystúpiť až na úroveň cimburia múrov obliehaného mesta. Boli

Obliehacia veža pokrytá kovovými platňami a vybavená padacim mostom, aby sa mohlo vystúpiť. na hradby.

z dreva, pokryté čerstvou kožou alebo kovovými platňami na ochranu pred ohňom. Veže sa dali posúvať na kolesách alebo sa použila guratina. Vnútri bolo každé tri metre jedno poschodie s rebríkmi, po ktorých sa vystupovalo z jedného poschodia na druhé. Tieto veže mohli byť vysoké vyše 30 metrov a na jednotlivých poschodiach mali z vonkajšej strany balkóny. Útvar nazývaný "testudo" (korytnač­ ka) Označenie testudo (korytnačka) sa používalo na všetko, čo postupovalo pod ochranou. Legionári používali formáciu nazývanú testudo, aby sa priblížili k múrom alebo hradbám - svojimi spojenými štítmi vytvárali skutočný pancier. Na hornej ilustrácii je dvadsaťsedem mužov v piatich radoch. V prvom rade sa šesť mužov skrýva za štítmi štyroch mužov v strede, zatiar čo dvaja muži na krajoch radu otáčajú svoje štíty von. Nasleduje druhý, tretí a štvrtý rad, v každom po sedem vojakov, a tí robia to isté. Ale piati muži, ktorí sú v strede každého radu, nesú svoje štíty hore nad hlavami. Vraj aby sa vyskúšala odolnosť týchto formácií, spúšťali proti nim pri výcviku vojnové vozy.

63

Prehliadky a športové hry

Titus

útočí

na Jeruzalem vnútorné konflikty rozderovali obyvaterov Jeruzalema, a preto sa vojna s Rimanmi nerozvinula. Do mesta vstúpili skupiny náboženských fanatikov a škriepili sa, ako sa má vojna viesť. Tieto zvady zapričinili požiar niekorkých štvrtí. Oheň zasiahol sýpky a verké množstvo zásob potravin mu padlo za obeť. Ked Titus začal útočiť na mesto, uskutoč­ nil sa jediný pokus o zjednotenie židovských sil. Početné

Jeruzalem bol rozdelený na štyri častí a každá mala vlastné hradby. Staré mesto, vybudované na ostrove, lemovali na východe, juhu a západe prikre útesy. Na sever od

Prehliadky "Ako obyčajne vojaci si brali zbrane zo zbrojnice, kde ostávali dovtedy uložené, a postupovali, aby dostali svoj žold, oblečení do drótených košier. Jazda so svojimi nádherne opancierovanými koňmi. .. zo všetkých strán žiarilo zlato a striebro." Takto Josephus Flavius opisal vojenskú prehliadku, ktorá trvala štyri dni: zvyčajne jeden deň jedna légia. Josephus Flavius uviedol, že Rimania malí osobitné brnenia na prehliadku. Ak tak bolo, zachovalo sa z toho vermi málo. Vera prilieb, zakrývajúcich celú tvár, sa dlho pokladalo za prehliadkové prilby, ale dnes sa vie, že tvorili časť výstroja jazdy a že bolí určené na hry. Ale prilba, zobrazená oproti, mohla slúžiť na prehliadky - ak ju však niekedy vóbec nosili. Je to napokon posledný exemplár, ktorý máme z etrusko-korintských prilieb. Našli sa častí brnenia z 3. storočia po Kristovi (oproti). lde bezpečne o prehliadkové brnenia. Vačšina legionárskych prilieb mala na temene zariadenie na upevnenie pier alebo konského chvosta.

Kúsky brnenia z kovových šupin nájdené v Juhoslávii Pozlátená prehliadková prilba objavená vo Francúzsku

I

f

družstvo slúži ako terč, zatiaf čo druhé útočí a vrhá nepravé fahké oštepy. Body sa počítali, ked sa oštep dotkal terča. Skýtska štandarda, predstierajúca dlhého hada, dodáva hre pitoresknosť.

64

Cisárska prilba galského legionára. Prilby tohto typu sa našli v Nemecku a Anglicku. Hore italské zariadenie, upevňujúce sa na temeno prilby a určené na uchytenie ozdob z pier alebo iných ozdob.

Starého mesta sa nachádzal chrám, uzavretý pevnými múrmi. Stredné mesto susedilo zároveň s chrámom, Starým mestom a Novým mestom, ktoré sa rozprestieralo na severovýchode. Titus preniesol tábor V., XII. a XV. légie až pred múry Nového mesta a zaútočil. Spory vnútri Jeruzalema neutíchli a Nové mesto, neschopné sa v týchto podmienkach brániť, padlo. Titus postavil svoj hlavný tábor vnútri hradieb. O pať dní neskór padlo aj Stredné mesto. Vtedy Titus rozdelil svoje vojsko na dve časti a poslal dve légie útočiť na Staré mesto, zatiar čo druhé dve útočili na

chrám. Na mieste, kde sa Stredné mesto dotýkalo chrámu, dal Herodes verký, spojenec Marca Antonia, postaviť na počesť svojho dobrodinca Antoniovu pevnosť. Najskór sa Rimania pokúsili postaviť agger, aby na ňam rozmiestnili obliehacie stroje (pozri vyššie) a dobyli túto pevnosť. Ale Židia podmínovali ich dielo, ktoré sa zrútilo. Titus si uvedomil, že obliehanie by bolo dlhé a ťažké. Navrhoval prímerie, aby prinútil obliehaných kapitulovať. Rozdelil žold vojakom pri obradnej prehliadke (poberali ho každé štyri mesiace). Jeruzalem sa z týchto hróz spamatal až za Hadriána.

Športové hry jazdy

Jazdecké hry (hippica gymnasia) vyžadovali od účastníkov najvačšiu rozhodovaciu schopnosť, hoci boli vyzbrojení nepraVými oštepmi. Tieto predstavenia sa podobali na budúce stredoveké turnaje, človek a kóň boli dókladne obrnení. Našiel sa početný výstroj, charakteristický pre tieto hry, ktorý pochádzal z obdobia cisárstva. Najzaujímavejšie nálezy sú z 3. storočia a pochádzajú z bavorského sídla Straubling. Bolo tam naozaj objavených niekorko prilieb, holení a častí určených na hlavu koňa, ktoré sa zachovali v perfektnom stave. Ďalšie prilby sa našli vo Verkej Británii (Ribchester) a v Izraeli (Hebron). Predstavujú mužské a ženské tváre, čo dovoruje predpokladať, že účastníci napodobňovali boj Grékov s Amazonkami.

Výstroj jazdy na športové hry v 1.

VÝSTROJ NA HRY Z 3. STOROČIA

storočí

Bronzová prilba nájdená v Bulharsku (1) Kožený náhlavok a chránič oka z Vefkej Británie (2) Bronzový chránič očí koňa, na1den pejach (3)

Holeň (1) Prilba s tvárou ženy (2) Puklica ZO štítu (3) Skýtska štandarda (draco) (4) Náhlavok (5)

65

Obliehacie zbrane - barany a katapulty

Jeruzalem sa odmieta vzdať Pretože Židia odmietali kapitulovať, Titus dal postaviť okolo mesta hradbu a palisádu ako Caesar v Alesii, aby nikto z nich nemohol uniknúť. Potom nariadil svojim mužom pustiť sa znovu do stavby násypu oproti múrom Antoniovej pevnosti, ale tentokrát celého z dreva. Obliehaní sa pokúsili o výpad, napadli stráže s úmyslom drevo zapáliť. Ale legionári pamatali na to a plamene uliasi-

Baran, ako ho oplsa/ Vitruvius. Brvno bolo štvorhranné a na konci kónické. Koniec bol zo železa, zakončený rovnako železnou hlavou barana. Drevený trám bol ovinutý Janami a potom pokrytý čerstvou kožou. Pohyblivý baran podfa Vitruvia. Pr/stre šok je z vefkých brvien pokrytých hrubými doskami, potom vrstvou surového dreva kvóli ohňu. Pre vačšiu bezpečnosť je všetko pokryté chaluhami. uloženými medzi dvoma vrstvami čerstvej kože.

Barany Baran bol najskór obrovský kmeň stromu, ktorý slúžil na vyvrátenie brán mesta alebo častejšie na vrážanie do samých hradobných múrov, aby nimi otriasol a urobil v nich otvor. Asýrčania, potom Peržania a Gréci vymysleli zložité stroje, aby tento spósob vylepšili . Rimania napodobňovali svojich predchodcov. Pri baranovi sa vyžadovalo, aby vojaci . ktorí s ním narábali , bolí chránení pred strelbou nepriatela. Preto bol umiestnený pod prístreškom na kolesách, s pevnou strechou pokrytou nehorlavými kožami. Vnútri bol na lanách zavesený baran. Jeho hlavica bola zo železa, niekedy v tvare hlavy barana. Obrovské brvno, ktoré tvorilo telo barana, bolo ovinuté lanami po dÍžke i po šírke, aby sa zabránilo jeho rozštiepeniu. Pohyblivé obliehacie stroje bolí pokryté čerstvo stiahnutou kožou zvierat alebo kovovými platňami . často bolí barany umiestnené na pohyblivých vežiach . Katapulty Katapult bol gréckym vynálezem . Existovali dva druhy katapultov: jedny vrhali

66

velké kamene alebo brvná a pósobili viac ťarchou striel než ich rýchlosťou (balisty) a druhé vrhali strely velkou rýchlosťou (katapulty v pravom zmysle slova). Katapulty v podstate neboli ničím iným než obrovskými samostrelmi. Velkosť katapultov sa menila: niektoré boli vysoké dva metre a iné boli zase ovela vačšie, ktoré mohli vrhať vyše štyridsať­ paťkilové kamene . Našli sa kamene, používané vo vojne v Judei. Niektoré sú velké ako pomaranče a iné (najma jeden, čo objavili v ruinách Antoniovej pevnosti) vážia vyše 45 kíl. "Somár" (onagen spočíval na princípe praku a umožňoval vrhať projektily, kamene, horiace gule z loja alebo smoly. Používal sa len na konci obdobia cisárstva . Dodávame, že termín "škorpión", ako sa zdá, označoval padla obdobia - raz typ katapultu, raz malého "somára". Jedine légie používali vrhacie stroje.

Každá légia vlastnila okolo šesťdesiat katapultov, od lahších až po obrovské. Marované kamene Josephus Flavius rozpráva , ako pri obliehaní Jeruzalema Židia mohli pozorovať letiace kamene vdaka ich farbe , ktorá vynikala zretelne oproti čiernej zemi . Rimania to vzali do úvahy a namalovali kamene na čierno . Móžeme teda predpokladať, že stroje nevystrelovali kamene kolmo hore. ale nízkou dráhou. Josephus Flavius má zálubu v rozprávaní detailov. Uvádza, ako kameň, vrhnutý balistou, odrazil jednému mužovi hlavu a odhodil ju do vzdialenosti viac než 600 metrov. Použitie vrhacích strojov Hoci sa ťažké a lahké katapulty používali najma pri obliehaní, Caesar používal najlahšie katapulty v otvorenom boji .

li. Barany začali otriasať múrmi a vojaci, zoskupení do "korytnačky", pod ochranou svojich štítov búrali údermi čaka­ nov základy pevnosti. V tú noc sa múr pod údermi barana zrútil. Sieť tunelov, ktoré obliehaní vyhlbili pod vlastnými základmi, aby podmínovali rímske obliehacie diela, základy zoslabila. Židia to však predvídali a postavili druhý múr vnútri mesta. Legionári márne bojovali dva dni, aby dobyli túto druhů hradbu. Nemohli ani zaútočiť, ani ísť po barany. Nasledujúcu noc

oddiel legionárov, medzi ktorými boli trubači, preliezol múr pod ochranou tmy a zabil hliadky. Vtedy zazneli trúbky a Titus vrhol svojich vojakov do útoku na múr. Obliehaní uverili, že pevnosť bola dobytá, opustili svoje stanovištia a uchýlili sado chrámu. Titus zničil vačšinu Antoniovej pevnosti, aby mohol postaviť prístupovú rampu a previezť veže a barany. Hlad donútil obliehaných prestať s každodennou obetou a chrám sa takto mohol brániť ešte pať týždňov.

štvorcový otvor na lebke urobil malý pro jektil, vrhnutý katapultom.

Kane ťahajú malý katapult (Trajánov stlp)

Drevený projektil katapultu z mesta Dura-Európos (1) Hrot stre/y nájdený v Ang/icku (2) časti malého katapultu objaveného v Ampuriase v Španie/sku (tieto predmety sú v mierke 1 : 6).

Rekonštrukcia katapultu z Ampuriasu. Tieto malé katapulty sa nazývali aj "škorpióny". Na detaile vidfme skrútený pružný zvazok. Napfnal sa otáčanfm bronzových prstencov hore a dole.

Štyridsaťpaťkilový kameň nájdený v Jeruza/eme (1) Gule vo vefkosti pomaranča z Masady (2)

67

Odmeny a tresty

Pád Jeruzalema Titus chcel chrám ušetriť, ale všetky jeho pokusy dosiahnuť kapituláciu posledných vzbúrencov stroskotali a barany sa prejavili ako neúčinné. Nakoniec nariadil zapáliť brány v hradbách. Zúfalí Židia oheň uhasili, ale vonkajší múr bol takmer celkom zničený. O dva dni nesk6r po tvrdých bojoch na nádvorí chrámu Rimania prenikli až k hlavnej bráne chrámu. Jeden rímsky vojak hodil zapálenú fakru dovnútra a tkaniny a závesy okamžite vzblkli. Celý chrám rahol popolom. Vodca židovského odporu Šimon bar Giora utiekol do

VOJENSKÉ VENCE (coronae)

Náhrobný kameň z Dalmácie so zobrazením fa/ér, reťazi a náramkov pripevnených na rám Náhrobný kameň stotmka M. Gaelia, na ktorom vidieť tieto vyznamenania: vence z dubových Jistov, fa/éry, náramky a náhrde/mk.

Fa/éry z Germánie za striebra vykladaného z/atom

68

Odmeny Za rímskej republiky sa korisť získaná v boji aspoň sčasti ponechávala vojakom. Za cisárstva boli príležitosti na korisť zriedkavejšie, a preto cisári, aby povzbudili vojakov, rozdávali im "mierové prémie". Ked nový cisár nastúpil na trón, obdaroval ich sumou (donativum), ktorá predstavovala ekvivalent žoldu za pať rokov. Ked sa Galba chopil moci, dostali prétoriáni ekvivalent žoldu za desať rokov. Boli aj čestné odmeny - vojenské vyznamenania. Za republiky tieto vyznamenania záviseli od zásluhy a hodnosti v hierarchii. Medzi najcennejšími uveďme veniec z trávy uderovaný tomu, kto oslobodil obliehané mesto (corona obsidionalis). Plinius uvádza v 1. storočí po Kristovi iba osem mien hlavných veliterov, ktorí ho získali. Víťazný veniec patril tomu, kto získal víťaz­ stvo. Tieto dve vyznamenania sa dávali len hlavným veliterom. Gorana civica, z dubových listov, sa udelila tomu, kto zachránil v boji život rímskeho občana. Gorana muralis pripadla tomu, kto prvý preliezol hradbu nepriaterského mesta, a corona vallaris tomu, kto prvý prekonal porné opevnenie tábora. Po kapitulácii Kartágincov v Hispánii dal

Gorana vallaris

Scipio vyznamenanie corona muralis jednému stotníkovi legionárov a jednému námorníkovi. Existovala aj corona navalis za zajatie nepriaterskej lode. Toto posledné vyznamenanie sa uderovalo len konzulom. V období cisárstva sa tieto odmeny nedávali bez rozdielu vojakom všetkých hodností. Nikto, kto mal hodnosť nižšiu ako stotník, nemohol dostať vyznamenania corona muralis alebo corona va/laris. Radovi vojaci boli odmeňovaní verkými medailami (phalerae), náramkami (armillae) a náhrdelníkmi (torques). Stotník mohol dostať všetky tieto ocenenia práve tak ako zlaté vence. Mladí tribúni a zaslúžilí stotníci dostávali druh kopije bez hrotu {hasta pura) a zlatý veniec (corona aurea). Starší tribúni mohli dostať dva zlaté vence, dve kopije zo striebra, ako aj dve malé zástavky zo zlata (vexilla). Legáti mali právo na tri z každého tohto vyznamenania a správca provincie, ako aj konzulskí dóstojníci na štyri. Tresty Disciplína rímskej armády bola mimoriadne prísna. Zloženie vojenskej prísahy dávalo cisárovi absolútne právo nad životom

Starého mesta. Chytili ho o mesiac neskór, ked mesto padlo. Vypukal hladomor a boli matky, čo sa priznali, že zjedli svoje vlastné deti, ktoré od hladu zomreli.

Mesto bolo vydané napospas vraždeniu a plieneniu vojakov, ktorí ho napokon podpálili. Titus prikázal zničiť všetko okrem troch najvyšších veží a časti hradieb, ktoré ešte stáli. Tento múr mal poslúžiť na umiestnenie posádky a veže mali všetkým pripomínať vefkosť mesta, ktoré sa na týchto miestach dvíhalo.

Josephus Flavius tvrdí, že pri obliehaní zahynulo milión Židov. Je isté, že zveličuje, pretože také mesto ako Jeruzalem by nemohlo nikdy živiť tofko osób za šesťmesačného obliehania. Aj tak si však jeho historické dielo Židovská vojna ceníme ako dóležitý historický prameň o príčine a priebehu vojny v Judei. Titus zhromaždil svoje jednotky, aby odmenil najodvážnejších a potrestal zbabelcov, ako to bol o po boji zvykom.

Fustuarium, potrestanie hliadky, ktorá opustila svoje stanovište. Nosič orla (aquilifer) Mucius Gnaeus zo XIV. légie Gemina so svojimi vyznamenaniami

smrťou svojich vojakov, trestať ich telesne.

a

ako aj právo

Rímska armáda mala vermi silné tradície disciplíny. Hlavní velitelia pristúpili k poprave svojich vlastných synov za neposlušnosť. Celé légie boli vyobcované. Aj tých, ktorí zastali nažive z armády porazenej Hannibalom v bitke pri Kannách (Cannae), vypovedali z Itálie na čas trvania vojny. Do svojich domovov sa vrátili až o štrnásť rokov neskór ... Ale toto zastalo celkom výnimočným a osamoteným prípadom. Odsúdenie na smrť Ked vyniesli rozsudok, vykonali ho palicovaním alebo ukameňovaním (fustuarium). Používal sa voči dezertérom a hliadkam, ktoré opustili svoje stanovištia. Vojaci, ktorých život odsúdený ohrozil svojou nedbanlivosťou, ho zabili údermi palíc alebo kameňmi. Ak zázrakom nezomrel na mieste, vyhodili ho z tábora a ponechali osudu.

Decimácia Ak nejaká jednotka celá dezertovala v boji alebo sa búrila, vojaci, ktori do nej patrili, boli "decimovaní". Jednotka, ktorá sa previnila, bola zhromaždená osobitne pred légiou a z nej sa lósom vybralo meno každého desiateho muža. Tých, ktorých vylosovali, popravili. Ostatní dostali prídel jač­ meňa namiesto pšenice a museli táboriť mimo parného opevnenia, až kým sa nevykúpili nejakým pozoruhodným činom. Ostatně

tresty Existovali aj iné, menej tvrdé tresty: degradácia, strata róznych výhod vyplývajúcich z odslúžených rokov, potupné prepustenie a telesné tresty. Rozpustenie Najvačšia potupa, ktorá sa mohla zosypať na jednotku, bolo jej celkové rozpustenie. Toto sa stalo štyrom vzbúreným germánskym légiám, ked Vespazián nastúpil na trón.

69

Triumf. /

a ovac1a

Vespaziánovo víťazstvo Po svojom víťazstve pri Cremone pochodovali dunajské légie na Rím. Tam sa Vitelliovi stúpenci zúrivo bránili. Tacitus rozpráva, že rudia sa tlačili do okien a na strechy, aby videli jatky, uzatvárali stávky na víťazov a zastupovali, aby olúpili mrtvoly. Vitellia vytiahli z úkrytu, kam sa uchýlil, dovliekli na fórum, umučili a hodili do Tiberu za hlasných prejavov odporu davu. Dunajské légie bezuzdne plienili a pustošili mesto až do Mucianovho príchodu o mesiac nesk6r. Vzbura, ktorá prepukla v Germánii, dosiahla vrchol.

Rťmsky reliéf zobrazuje trofej a zajatcov vo chvl1i, ked ich zodvihnú a ponesú na ramenách ósmi legionári.

Reliéf z Titovho oblúka ukazuje chrámový poklad z Jeruzalema nesený triumfálne na pleciach.

Póvod triumfu Podra legendy nemalí prví Rimania dosť žien, a preto ich išli uniesť zo susedných miest. Nasledoval boj a rímsky krár Romulus zabil v súboji nepriaterského vodcu. Romulus vyzliekol mrtveho vodcu z brnenia, zavesil jeho odev na dubové vetvy ako trofej. Potom s vavrínovým vencom na hlave vzal mrtveho na ramená a viedol na čele svojich mužov sprievod s triumfálnymi piesňami. Tento legendárny výjav je počiatkom osláv víťazstva, obradu, ktorý sa v rímskych dejinách zachovával pod názvom "triumf". Sprievod Na čele prichádzali vysokí štátni úradníci vo funkcii a senátori. Potom šli trubači na roh, za nimi dlhý rad nosičov s vojno-

70

Niekorko galských kmeňov, povzbudených nepokojmi, ktoré vládli v ríši, sa spojilo s Germánmi, aby vyhlásili Galské cisárstvo. Táto vzbura sa už dlhšie pripravovala. Vojsko utáborené v Novaesiu (Neuss), kde sídlila XVI. légia Gallica, zabilo správcu provincie, spútalo svojich dóstojníkov a prisahalo vernosť Galskému cisárstvu. Pokiar siahala pamať Rimana, nikdy nezašla armáda tak ďaleko. Hranica na Rýne, z mohučskej strany, prešla do rúk nepriatera a jedna celá légia bola zmasakrovaná. Vzbúrenci však

vou korisťou získanou od nepriatera: to, čo bolo v koristi najcennejšie, sochy, zlaté a strieborné nádoby, zbrane a mince. symbolické znázornenia krajiny alebo nepriaterských vodcov, ak osobne nekráčali v triumfálnom sprievode. Po vojnovej koristi sprevádzali obetujúci zvieratá určené na slávnostnú obetu, čisto bielych býkov s pozlátenými rohmi. Potom prichádzali cami//i, deti, které slúžili kňazom a podávali im v momente obety zlaté misky. Potom prechádzali hlavní zajatci, spútaní reťazami. Za uvaznenými nasledoval bezprostredne víťaz, triumfujúci imperátor. Jeho voz, na ktorom boli aj jeho deti, obklopoval dav hercov (ludiones), ktorí tancovali podra etruského zvyku za zvukov lýry a komicky sa škrabili. Nakoniec za triumfálnym vozem kráčali občania, kterých nepriater vaznil a kterých oslobodilo vojsko hlavného velitera. Za nimi šiel dav víťazných vojakov s oholenými hlavami pokrytými čiapkami prepustencov. Vojaci spievali posmešné piesne, v kterých sa miešala chvála so satirickými poznámkami na adresu svojich vodcov. Triumf bol v skuteč­ nosti jednou z najvačších náboženských ceremónií mesta. Aby sa odvrátila žiarlivosť bohov, bolo treba prijať všelijaké opatrenia.

precenili dósledky občianskej vojny: čoskoro museli čeliť na juhu mohutným rímskym armádam. Galské cisárstvo zaniklo rok po svojom zrode a Vespazián bez milosti potrestal vzbúrené germánske légie. Štyri z nich rozpustil, ďalšie preložil na Dunaj. Nový cisár čakal na návrat svojho syna Tita z Judey, aby s ním oslávil triumf. Ako pamiatka na víťazstvo nad Židmi sa postavil Titov oblúk na Fóre, ale až po jeho smrti.

Posmešky vykrikované na adresu triumfátora boli prostriedkom, ako znížiť jeho úspech. Smiech sám osebe mal moc odvrátiť zlomysernosť bohov.

Výzdoba striebornej čaše, ktorá pochádza z pokladu nájdeného v Boscoreale pri Neapole. Je na nej triumfátor na svojom voze (vfavo) a potom pri obetovanf býka Jovovi Kapitolskému (vpravo).

Trasa sprievodu Sprievod sa formoval na Martovom poli. Do mesta vstupoval cez dobytčí trh (forum boarium) a prechádzal popri cirkuse (Circus Maximus). Potom viedol po celej Svatej ceste (via Sacra) a vystúpil na Kapitol. Po príchode na Kapitol sprievod čakal, kým popravia zajatca. Potom hlavný veliter obetoval pred Jevovým chrámem bielych býkov. Ovácia lba hlavný veliter, který dosiahol úplné víťazstvo nad nepriaterom, mal právo na triumf. Za cisárstva bol triumf vyhradený cisárovi a jeho rodine. Existovala však aj nižšia forma triumfu: ovácia. Hlavný veliter vykonal na Albanus mons (vrchol Albského pohoria, dnes Monte Cavo pri Ríme), niekorko kilometrov na juh od mesta, obetu. Nasledujúce ráno vstúpil do Ríma na koni alebo peši. Namiesto vavrínového venca mal veniec z listov myrty. Vavrín a myrta boli symbolmi slávy.

Titov vfťazný oblúk

71

Titov triumf

'Koniec obradov Titovho triumfu. Sprievod prešiel fórum a pripravuje sa vystúpiť na Kapitol. To je moment, ked viedli Šimona bar Giora na popravu.

73

Slovník

Množné číslo uvádzame po citovanom slove.

Agger • násyp zo zeminy Ala, alae - jazdecká jednotka (doslovne krídlo) Aquila, aquilae · orol, odznak légie Aquilifer · nosič orla Armilla, armillae · vojenské vyznamenanie vo forme náramku Auxiliares • pomocné zbory Ballista, ballistae - druh katapultu Caliga, caligae - vojenský sandál Cataphractus - jazdec v ťažkej zbroji Catapulta, catapultae · stroj na vrhanie striel Centuria, centuriae - plošná miera rovnajúca sa 700 štvorcovým metrom Cohors equitata, cohortes equitatae zmiešaná jednotka jazdy a pechoty Cornicen, cornicines · trubač na vojenský roh Corona, coronae - koruna, veniec Corvus · "havran", železný osteň na padacom mostíku, ktorý slúžil na zahákovanie lode Diploma, diplomata • doklad o udelení rímskeho občianstva Dolabra, dolabrae · obojstranný nástroj slúžiaci zároveň ako sekera a motyka alebo čakan Donativum · "mierová prémia", ktorú dávali cisári vojakom Draco • štandarda vo forme draka Eques, equites - jazdec Extraordinarii - rímske jednotky vytvorené z konzulovej gardy (stráže) za republiky Fórum • trhovisko, verejné priestranstvo Fossa, fossae - priekopa Frumentarius, frumentarii · zásobovač, ktorého cisári využívali ako vyzvedača Genius, genii - ochranní duchovia zjednocujúci skupiny Gladius, gladii - krátky meč

74

Graffito, graffiti • kresby na stenách alebo kameňoch Groma, gromae • zememeračský prístroj Hasta pura • vojenské vyznamenanie vo forme striebornej kopije bez hrotu Hastatus, hastati • prvý rad légie; stotník prvej kohorty Hastatus posterior • stotník zadného voja, stotník manipulu hastatov Hastatus prior • stotník manipulov prvých radov (hastati) Hippica gymnasia · jazdecké športové hry Imago • zástava s portrétom cisára Legatus, legati • vyšší d6stojník veliaci légii, správca provincie Lictor - osobná stráž konzula Optio, optiones • podd6stojník, ktorý slúžil ako pobočník stotníka Parma equestris - okrúhly štít používaný v jazde za republiky Phalera, phalerae • vojenský odznak, medaila Pilum, pila - ťažký oštep legionára Pilus, pili • osobitný útvar triariov Pilus posterior • stotník zadného voja manipulu triariov Pilus prior - stotník prvého radu manipulu triariov Pluteus, plutei • ochranná zástena používaná vojakmi pri budovaní obliehacích diel Praefectus, praefecti • prefekt; veliter oddielu pomocného vojska alebo spojencov Praefectus castrorum · veliter tábora Praefectus praetorio • veliter prétoriánskej gardy, prefekt prétoria Praefectus urbanus · veliter mestských kohort Praefectus vigilum • veliter strážnych kohort Praetorium · časť tábora vyhradená pre vyšších d6stojníkov Primi ordines • stotníci prvej kohorty Primus pilus - prvý stotník légie Princeps posterior • stotník zadného voja manipulov principov Princeps, principes • na druhom mieste v légii alebo stotník prvej kohorty Princeps prior · stotník prvého radu manipulov principov Principalis, principales • d6stojník hned pod stotníkom Principia - objekty veliterskej štvrte tábora Pteriges · kožené alebo textilné pásky ochraňujúce stehná a ramená Quaestionarius, quaestionarii • vojaci poverení mučením a vypočúvaním Quaestor - nižší úradník Quaestorium • časť tábora vyhradená za republiky kvestorom Scutum, scuta • legionársky štít Signifer · nosič odznaku centúrie Signum, signa • odznak centúrie Spatha, spathae · dlhý meč jazdy Speculator, speculatores · vojenský kat Tessera, tesserae · taburka s napísaným heslom Tesserarius, tesserarii · veliter táborovej stráže

Testudo, testudines • legionárska formácia v tvare korytnačky alebo obrnený obliehací stroj Torques • vojenské vyznamenanie v tvare náhrdelníka Triarius, triarii - tretí rad légie Tribuni · d6stojníci, ktorí vo vojenskej hierarchii stáli hned pod hlavným veliterom Tribunu s angusticlavius • mladší tribún Tribunu s laticlavius - starší tribún Tubicen, tubicines · trubač na trúbku Turma, turmae · jazdecká jednotka, čata Veles, velites - legionárske jednotky s rahkou výzbrojou; rahkoodenci Vexillum, vexilla - zástava kohort a oddielov légie Via praetoria - cesta vnútri tábora od vchodu k zadnému voju Via principalis · cesta vnútri tábora z jed nej strany na druhú Via quintana - vedrajšia cesta vnútri tábora, paralelná s via principalis Vigil, vigiles - príslušník policie vykonávajúcej nočnú stráž alebo člen hasič­ ského zboru Vinea, vineae - krytá chodba používaná pri obliehacích operáciách

UVEDENÉ OSOBNOSTI

Aemilius Paullus (3.-2. storočie pred Kr.), rímsky veliter, ktorý dobyl Macedóniu Agricola (40-90 po Kr.), správca Británie Alexander Vefký (356-323 pred Kr.), macedónsky krár, ktorý dobyl Perzskú ríšu Augustus (63 pred Kr. - 14 po Kr.), prvý rímsky cisár. Začiatky jeho vlády boli ťažké a búrlivé. Od roku 31 pred Kristom ovládol Rímsku ríšu. Caesar, Gaius Julius (100- 44 pred Kr.) rímsky veliter, ktorý dobyl Galiu, ovládol ako absolútny vládca rímsky svet, hoci naoko zachoval rámec republiky . Končí sa ním starý Rím a začína sa nové cisárstvo Domicián (81-96 po Kr .), rímsky cisár Fabricius (1 . storočie pred Kr.), Riman, ktorý sa preslávil stavbou mostu nesúceho jeho meno Galba (68-69 po Kr.), rímsky cisár, ktorý vládol štyri mesiace Galovia - obyvatelia Galie, rozprestierajúcej sa od severozápadu Európy po západný Rýn Hadrián (117-138 po Kr.), rímsky ctsár, ktorý zorganizoval hraničné opevnenia Hannibal (247-182 pred Kr.), kartáginský veliter Helvéti - starovekí obyvatelia dnešného Švajčiarska

Josephus Flavius (1. dovský historik

storočie

po Kr.), ži-

Kelti - hlavní barbarskí obyvatelia západnej Európy Kleopatra (zomrela roku 31 pred Kr.), egyptská krárovná Kommodus (176-192 po Kr.), rímsky cisár Konštantín (306-337 po Kr.), rímsky cisár Lucullus (1. storočie pred Kr.), rímsky veliter, který ovládal Arméniu Marcus Antonius (82-30 pred Kr.), najskór spojenec Caesara, potom Kleopatry, po porážke pri Actiu spáchal samovraždu Marius (157-86 pred Kr.), rímsky konzul, který zreformoval rímsku armádu a vytvoril žoldnierske vojsko Mucianus (1. storočie po Kr.), Vespaziánov dóstojnik, poverený vpádem do Itálie Nero (54-68 po Kr.), rimsky cisár Otha (69 po Kr.), rímsky cisár, který vládol štyri mesiace Polybios (2. storočie pred Kr.), grécky historik Pompeius (106-48 pred Kr.), rímsky veliter, který dobyl Palestinu a Sýriu Primus Antonius (1. storočie po Kr.), veliter légie, který predišiel Vespaziána a vtrhal do Itálie Romulus, prvý legendárny rímsky krár Scipio (236-184 pred Kr.), rímsky veliter, který porazil Hannibala Scipio Aemilianus (185-129 pred Kr.), rímsky veliter, který donútil Numantiu kapitulovať Šimon bar Giora (1. storočie po Kr.), vodca židovského povstania Tacitus (1.-2. storočie po Kr.), rímsky historik Tibérius (14-37 po Kr.), rímsky cisár, Augustov nástupca Titus (79-81 po Kr.), rímsky cisár; veliter, který zničil Jeruzalem Traján (97-117 po l~r.), rímsky cisár, dobyl Dáciu a Mezopotámiu

Valen s (1. storočie po Kr.), veliter Vitelliových vojsk Vegetius (4. storočie po Kr.), rímsky spisovater Vercingetorix (1. storočie pred Kr.), vodca galského povstania proti Caesarovi Verginius (1. storočie po Kr.), veliter vojska v hornej Germánii Vespazián - veliter, kterého Nero poslal, aby potlačil povstanie Lidov; rímsky cisár v rokoch 69-79 po Kr. Vindex (1. storočie po Kr.), správca rímskej provincie so sídlem v Lugdune (dnešnom Lyone) Vitellius - rímsky cisár v rokoch 69-70 po Kr. Vitruvius - (1. storočie pred Kr.), rímsky architekt a inžinier

MIESTNE NÁZVY A VÝZNAMNÉ BITKY

Actium - mesto na západnom pobreží Grécka Actium - námorná bitka pri Actiu (31 pred Kr.), v ktorej Augustus porazil Antonia a Kleopatru Alesia - mesto v dnešnom strednom Francúzsku Alesia - obliehanie (52 pred Kr.), které znamenalo definitívnu porážku Galie Avaricum - obliehanie (52 pred Kr.), galské mesto, které Caesar zničil Cannae (Kanny) - bitka pri Kannách (216 pred Kr.). Verké víťazstvo Hannibala nad rímskym vojskem. Tvrdí sa, že na bojisku padlo 60 000 Rimanov Capua - obliehanie (211 pred Kr.). Capua sa po bitke pri Kannách spojila s Hannibalom a po niekorkých rokoch ju znova ovládli Rimania Dácia - územie na sever od Dunaja, na

'

hranici medzi dnešným Rumunskem a Maďarskem Etrúria (Toskánsko) - kraj na sever od Ríma Etruskovia - vojna Ríma proti Etruskem v 5.- 3. storočí pred Kr. Galovia - vojna s Galmi (4.-1. storočie pred Kr.) Galské cisárstvo - ríša, ktorú vytvorili roku 70 po Kr. Galovia a Germáni: tento pokus čoskoro stroskotal Jeruzalem - obliehanie (70 po Kr.) Kapitol - rímsky pahorek s hlavnou svátyňou

Kartágo - mesto v severnej Afrike, hlavný súper Ríma v západnom Stredomorí, Hannibalovo mesto Kartáginské vojny - 264-241 pred Kr., 218-201 pred Kr. a napokon 149146 pred Kr. (púnske vojny) Kynoskefaly - bitka roku 197 pred Kr., posledná bitka Rimanov s Macedóncami Macedónia - krajina na severe Grécka, v súčasnosti sa rozprestiera na juhu Juhoslávie Macedónske vojny - tri verké konflikty medzi Rímom a Macedóniou v rokoch 213-168 pred Kr. Numantia - mesto na severe dnešného Španielska, obliehané roku 133 pred Kr. Numidia - vojna (111-105 pred Kr.) proti Jugurthovi Olymp - vrch v severovýchodnom Grécku; sídlo bohov Palatín - rímsky pahorek, na ktorom stáli cisárske paláce Pompeje - mesto v blízkosti Neapola, zničené výbuchem Vezuvu roku 79 po Kr. Pydna - bitka roku 168 pred Kr., v ktorej Rimania porazili Macedóncov Syrakúzy - obliehanie roku 211 pred Kr. Grécky prístav na Sicílii, obliehaný Rimanmi vo vojne s Hannibalom Zama - bitka roku 202 pred Kr., v ktorej Scipio porazil Hannibala