Dejiny královstva uhorského [1]

Citation preview

111!I llllll li lil\ 111111\lll

lilll\ll\li llllllil Illlllllll11111111

3 1761 081 212 66 4

Digitized by the Internet Archive in 201 O with funding from University of Toronto

http://www.archive.org/details/dejinykrlovstv01 sasi

~~- --- ---------- ----= --_,

DEJINY KR ÁL OV ST VA

UH ORSKE HO. Sostavi l:

FR. V. SASIN EK.

., \

\ \

' \

Cena: 60 kr. r.

č.

DEJINY KRÁ LOV STV A

UH ORSKE HO.

Sostavil:

FR. V. SASINEK.

Diel I.

V U. Bysfrici, rychlotiskom vdovy F. Macholdu. 1869.

j{-\iP- "'·.~7: . -, ·, Á\JG, S Új,..I[.

i-

.

.

. /. ,. •..-J -~ "c;. . .

r~

\.JI

. -'

'~

ÚVOD. Podavše šťelw Ulwrska"

„Dejťny

drie·vttyclt ndrodov ua území leraj-

a „Dejťny pocťatkov lerajšz'eho Ulwrska,"

s pomocon Božou pristupujem k sostaveniu ,,Dejítt krdťovsfoa Ulwrskélw," ktorého založenie pripísať nádo hno zápaJnej politike z jednej strany, múdrernu panovaniu sv. Stefana ale z druhej strany. Vládobažn{1. politika Frankov, predpojatne pripisovavšia franskej dynastii cisárstvo nad celým kresťan­ stvom , po mnohých nespravodliv)~Ch borbách prekotila tron Svatoplukovičov. Genius západných Slovanov ešte raz sa zotavil pod chrabrým Boleslavom, chcejúc z územia Poliakov, Slovákov, Moravanov a Čechov utvoriť drievnu svatoplnkovskú državu z{tpados]ovanskú. Medzitým, aby jeho plán zmarený bol, Silvester II. pápež pristúpil k plánu zápaclnej politiky, a Ottom i Henríkorn, cis. nemeckými nakloneuý, potvrdil založenie král'ovstva u horského, k západnej politike pristnpi všieho. rrakto nelen vel'koknicžatský prcstol Vác-slava Jesa-slavoviča, čili sv. Štefana, 1. král'a uhorského, povýšený bol na král'ovsk;1 trón, no i federativné spojenie slovansko-maďarsko-ru­ munské so svojím slovanským štátnym sriadcním začalo f-a pretvorovať v nemecký centralismus a feudalismus. Vasalovia ncmeckého cisúra• hrm'tli sa zo v;etkých str{rn

l*

4 do Pannonie, Sedmoluadska a Potisia, aby pomohli novému súdrnhovi 1) k potlac@iu údelnS, ch kniežat: blatenského, {:,erno-nhorského a potiského . . . Ešte jedno územie holo, ktoré, k doplnenin prirodzenfch hraníc, 2 nemeckému cisárovi na rny:-di tanulo ) : Bielo-uhorsko, č·ili naše Slovensko. J ahnáhle sa teda upevnil f-iV. Štefan na tróne a vstúpil v priatel'ské pomery R ITcnríkom: tento podujal vojnu proti Boleslavovi chrabrému, kr{tJ'oyi pol'skému, aby i tohoto učinil vasallom nemeckého cisárstva. Korisť, ktorú Štefan uchytil vo voj11e tejto, bolo na~e Slovensko 3). Týrnto sposohom r. 1009. utvoreno holo terajšie král'ovstvo Uhorské pod král'ami z krve úrpádskej. Ponev{tč ale ěasom pretrhnntý bol mužský rod Árpádo,Tcov, stalo sa, že nhorská krá]ovsk{L berb preišla i na osoby z krve árpádskej po prasliri. Následkom toho delíme J, DPji11y krríťotsfra Ulwrskélw'; na tri doby : I. árpúdovskú, od r. 1009-1301 II. rnic;~m{1, od r. 1301-1G2G ; III. habsbnrsk1í, od r. 152G. až do nnjnovšieho veku. Pannoní:lm qnoque catholirae fidei et Romano imperio coadnnavit. Yita S. Henrie-i. SS. RR. Episcop. Bamhcrgensis. Ln1levig, Francofnrti et Lipsiae, l ílS. p. 30G. 2) Tn, qni clehes pene totum procurare mnndnm. Epist. Brnnonis ad Henricnm. :ilon. llnng. Historica. I. oszt. G. kot. Hí. I. 3) Otto missis nnutiis pacem snpplex petit, partemqne regni ah hostiis et fontilms :iiari Hnminis ad fines Chariomun, et qnidqnhl intra amnes Litham, Phiscamque continetnr, qnae pars qnondam Dino Stephano amicitiae causa tradita Prat, C'aesari reddit. Auentinns. An. Boi. L. V. n. G. 1)

I.

Doba árpádovsl{:_ á, od r. 1009 do r. 1301.

Predslovo. Ponováč

kr~U'ovstvo Uhorské sostaveno je na základe federacie alcbo podma.nenia zo skupe11ím rozličných clriov11ych n{troclov na území tcrajšieho Uhorska, nádolmo 11ám ohl'ad mať i na celok i na jeho čiastky, z ktorých tenže celok sostayený je. Zaiste nič tak dejepisn král'ovi:;tva ul10rskéhó neuškodilo, jako to, že dejepis, jako ho strannícki clejezpytci sostavovali, z oku ztratil túto jeho povahu, a lebo považoval clejepis král'ovstva uhorského Dťa vyh1Čn)~ dejcpis l\fad'arov alebo preclstavoval súhrn rozličných národov pod korunou uhorskon sťaby dáku sliatinn v jakýsi jeclon politický národ. Chcejúc teda poclať clejepis král'ovstva uhorského cffa jeho skutočnej povahy, nakol'ko možno mi rozhliadnuť sa vo tmavom veku árpádskej doby, obrátim zrak i na celok vobec, i na jeho čiastky zvláštne, a preto rozvrhujem túto dobu na dve časti : 1. na dejepis král'ovstva Uhorského vobec, 2. na dejepis národov pod korunou uhorskou zvláštnc.

ČASŤ PRVÁ.

Dejepis kráiovstva Uhorského vóbec.

I. Deje politické. Strannícky cle.j_episci temer nič nezmtJH vy1m1- 1009 vat' o vojnách sv. Stefana, ktoré on po r. J009., v ktorom zaokruženo bolo král'ov8tvo uhorské, podujímal; jakoby le_gendársky duch neznal priviesť bojovno::;ť a víťazstva sv. Štefana 8 jeho nábožnosťou a svatosťon. l\Iedzitým i jeho vlastrié slova 1) , i tehclaj~ie ,:álcčné okolnosti nedajú nám pochybovat' o tom, že sv. Stefan, pri svojích pomeroch k nemeckej clržavc, nedrfal met v pošvc svojej. Ktoby i uveril, že sv. Štefan nebol zamie~aný clo vojny Henrika II., cisára nemeckého, švagra to s voj eho ? Sotva že vojna medzi BoleslaYom chrabrým, krá1'0111 pol'ským, a Henríkom, r. 1 OOD. zapocatá bol a, a Boleslav na západné nernecké zeme vrazil, Štefan od juhu rnh;ledkom dornávrhnu! sa na Slovensko 2) ; avšak,

ci

Numquid non ipse Doleslaus fretiuentius Hungaros ~ superavit, terram']_11e eorum usque Danubium suo dominio mancipavit. l\Ion. Pol. Historica, Bielovski. Lvov. 1864. I. str. 399. - Puer es, - diversarnm gentium incursionis expers, in quibus ego jam ťere totam meam contrivi aetatem. Praefatio ad l\Ionita S. Stephani. Stilting. Yita s. Stephani. §. XXXII. n. 350. p. 144. :!) Sr. moje Dejiny počiatkov teraj~íeho Uhorska. V :::,kalici. 1868 na str. 25. a 102. Že sv. Štefan r. 1009. pretrlmnl priatefstvo s Boleslavom a opanoval Slovensko, v tom ma potvrdzujú i slova ~igeLerta na r. 1010: ,,Gens Ilungarorum - hoc tempore ad ficlcm Christi convertitur per Gislam, sororem imperatoris, quac nupta llungarorum rcgi"; leho sv. 8tefan leu r. 1009. pod plášt rímsko-nemeckého cisára docela postavený mohol a musel jednať v zajmoch latinsko-západnej církve. I)

12 cej zrady nekdaj~ieho sedmohradského vojevody . ,) víťaz­ ného meča Boleslavového, či následkom smlúvy r. 1013., medzi BoleslaYom a Henrikom, s prejímaním cisárskej kornny zamestknaným, uzavrenej 2), opat ho stratil. Boleslav ustanovil nad Slovenskom nazpak získaným Prokuj a, nekdaj~ieho sedmobradského vojevodu, strýka a soka Štefanového _,3), a usiloval sa upevnit' si priatel'stvo s Rusami 4) a Cechami, zaobierajúc sa opat so svojou dávnou myšlienkou, zarazit' vel'kú zapadm't slovanskú državu '} Udalrík však nelen že nepristúpil, 1014 k úmyslu Boleslavovému, lež i zradil ho Nemcom. Z toho povstala vojna, v ktorej sa Boleslav jako na hrani1015 ciach českých, tak i na hrnniciach rakd.skych zmužile O tomto kniežatu (Gylas) Sedmohradska nič viac nenie poznačeno, jako že r. 1002. Sedmohradska zbavený, do Pannonie s manželkou a dietkarni odvedený a pokrstený bol. Či l,ol on s týmto osudom spokojný? Pocbybujem. Za to mám, že potom od Štefana na slobodu postavený utiekol do Pofska. Prijatie jeho v Pofsku mohlo tiež dačo prispeť k soslabcniu priaťelstva mcdzi Boleslavom a Štefanom, a, keď sv. Štefan r. 1009. vo vojne Nemect,·a proti Slovanstvu opanované Slovensko opat (lOOn-1013) s tratil ncmal Boleslav súcejšieho za strážca (cu~to,-,) nad SJovenskom, jako ono knieža Sedmohradské, - jakožto pomstychtivého soka Štefanového. 2) Dudík: l\lahrens allgemeine Geschichte. Brunn. 1863. II. S. 119. 3) Tento Procui je ozaj mysteriosna osoba v dejepise nhorsko-pofskom ! O 1iom píše Ditmar L. YIII. 3. takto: Habuit - Boleslaus - qnandam urbcm in continio regni suimet et Ungariorum sitam cuius erat custos Procui senior (t. j. velmož), avnnculus rcgis Pannonici, a suis sedibus aL eodem, ut mo00 Uhrov a ] 000 Pečencov, naJ ktorým i víúizstva dobil ''). Kec1' Uhorsko ta~ zbaveno bolo nepokoja a pod múdrym panovaním sv. Stefana prekvitať začalo, pobť'1rili ho Pečenci, z l\Iultansko- Valaska vzrazivší do Sedmohratlska. Medzitýrn, p1T než by boli dorazili k Belobradu, 1)

Sr. str. 4. pozn. 3.

2)

Dndik. l. c. p. 125-130.

3)

Sr. str. 12. pozn. 1.

4)

llenricus nobilis dnx Sclavoniae. Chron. ung. pol. l\Ion. Pol. Hist. I. 508. - Že bol kniežatom s Porskom súsediacim, vidno i z Kromera: ,,Constrnxit etiam idem rex iisclem monacl1is monasterinm in monte Lysecio (crch lisý) sive Calvo, orante et hortante Emerico Steplrnni regis Ungariae filio, viro sancto et casto, qui lnbens emu Boleslao propingno vitam degebat in Polonia. Crom de r. Pol. L. III. p. 41. - Dlngos a. Stilting. Vita s. Steph. §. 22. n. 310. p. 128. - Sr. str. 12. pozn. 3.

5)

Fuerant in auxilio preclicti dncis ex parte nostra trecenti et ex Ungariis quingenti, ex Petineis autem mille viri. Thietmar. L. VITI, IG.

14

prišla rýchla pomoc, a tak lúpežníci vyprášení boli za hranice 1). nfedzitým pokojné pomery medzi Nemci a Uhra1024 mi sa rozviklaly; poneváč Uhorsko po smrti Henrika II. cisára nemeckého postavilo sa na stanovisko samostatnosti 2) , a viac sebe vážilo priatel'stvo so slobodomyselným Pol'skom. - Ale o :nezadlha potom zmenily sa i pomery Uhorska k Pol'skn. Po smrti Boleslava chrabrého :Mečislav~ jeho syn, vypudiv Dobromíra, dast1025 ného, - a Otto-Bezprerna, nevlastného brata svojho, s Nemcami državšieho, z Pol\,ka, sam začal panovat'. Otto-Bezprem nevlastný syn Boleslava z Judity, sestry Štefanovej, ntiekol do slovenského kniežatstva k úclelnérnu kniefatu Imrichovi 3), hladajíte kroz neho po6026 moc u svojho njca, sv. Štefana. Ale Štefan nechcejť1c porn~iť priaťel'ské pomery k Pol'skn a odobriť pomery 1)

Katona. Hist. crit. Regnm H. I. p. 2i2. - Fessler. Geschichte der Unger. I. Th. 2. Ahth. ~- 394. - lni ale Bessov tfchto majú za jal...--ýchsi Bosniakov ! ? Tak: Pray, Ann. R. Hnng. I. p. 34. - Stilting. Yita S. Stephani. §. X..X...-X.. n. 331. p. 135.

2)

Ungariam autem, quam itlem rex Henricns III. nobili atque mirabili victoria domnit, et post victoriam, sapientissimo consilio sihi et snccessoribns sni s stabilivit, praedicto tempore nec audire nos snstinuit. Vipo. Yita Conradi. Pertz XI. 254-27 5.

3)

::\Iisico . . . fratrem suum Ottonem, qnoniam regis (C'onracli) partihns favebat , in Rnzziam proYinciam pepulit. YiJJO a. Pertz IX. 2G4. - Jedni majú túto Huzziu za Tiusko, druhí za haltickú Rugin, tretí ale za naše ~lovensko. Tejto tretej drží sa i Palacky (Deje národa českého. I. str. 29G. a Bielovski (:\Ion. Pol. Hist. I. p. Gl4.) ~Iienka tá zpočíva na dóYodoch nasledujúcich: a) Do Ruska neutiekol, lebo Rusko o. r. 1030. malo vojnu proti ::\Iečislavovi polskému, a tak, keby hola vojna táto bývala za vec Otto-Bezpremovu, nemohol by Yipo písať: ,,Dum ibi aliquantum tempus miserabiliter viveret, coepit rogare gratiam imperatoris Chuonradi." li} Do baltickej Rngie tie~ neutiekol, lelio v tejto cisárskej provincii i tak hy hol už býval 1iod ochránon cisárskou, ktorú však len potomue hladal. c) Za mienku Palackého bojuje, že: a. Otto-Bezprem nikde hezpeřnejše nemohol očakávať pomoc, jako u Imricha, svojho sestrenca, a Štefana svojho njca. b. Slovensko neraz prichoclí pod menom Rw:zťae, R11ltiae etc. Sr. Bielovsky. 1. c.

H,

Otto-Bezprerna k N emcom, nechal ho bez v{tlečmd poetrovom takto: nástnpcom I:>etra bol Otto, syn od Judity, sestry Šteťanovej, ktorého pre jeho náhožnosť menovali Samnelom, a sice: a) Isto je z nápisu na peniazi jeho „Sanrnhel reJ;'t a :,Pmw">tia,U že jedon kráf nhorský hol menom Samuel. Cathalogus Xummor. Hung. Pestini. 1807. p. 32. b) Anon. Belae U. n. c. 32. píše: Ex quorum etiam progenie, longo post tempore, rex Samuel descenclit, qui pro sua pietatc Oba vocabatur." Porovname-li to so slovami žalmu 98, 6.: ,,Samuel inter cos, qui invocant nomen eius", nenic možno nepozorovat, že .\nonymus alebo prepisovater chybil, a chcel toto poveclat: ,,Oba, qui pro sna pietate Swnuel vocabatur." c) Elegerunt - quemclam comitem, nomine Abam, sororium s. regis Stephani. Turotzius. Chron. P. II. c. 36. - Ko Utto-Bezprem bol synom Judity, sestry Štefanovej, a Boleslava chrabrého: teda sororius čili soro-

ris filius. a) Premena mena Ottu na Uvo, Oba, úl.Jo etc. nemýlí toho, kto zná, že v rukopisoch pri zapisovaní a prepisoraní vlastně mena spotvorované h5·valy až temer k nepoznaniu. Tak5·m spósouom i meno Otto podstúpilo tofké premeny; leuo: 1. A magnam communitatem cum O hauet a pud Germaniae gentes. Xomenclatura acl Aventinum. Lipsiae, 1710. Teda: Aha, Ouo, Ovo. - 2. Tamže: ,,Odo, qui ct Otto." Teda: Otto, Oclo. 3. Káš Otto nosil i meno Udo. Tak: ,,Duxit uxorem filiam Homani, filii Odonis, nominc Douronegam. l\Ion. Pol. Hist. I. 417. n. 1. Tak hia mena Otto, Odo, Obo, Aba etc. znamenajú tú istú osol.Hl, t. j. Otta, ktorý sa menoval tiež Bezprem (1Ion. Pol. Hist. I. 263. 311.), pre svoju nábožnost ale Samuel. :2)

Že Otto etc. čili Samuel bol údelným kniežatom Slovenska, dokazujem to nasledovne: a) Anonymus B. R. notarius c. 37. píše: ,,Dux Arpad (? '?) Huham Slyšal Anonymns fecit comitem Kitriensem et aliormn castrorum." dačo o Abovi, Ubanovi etc., kniežatu Nitrianskom , lež - jako vóhec nevšimá si chronologiu - prenáša ho do veku o stoletie prvšieho; klarlúc miesto Oba, meno llnlJa, práve tak, jako premenu týchto slov pocláva i Lexicon Du-Cangii. u) O demokratickom Samuelovi (Bonfin. Dec. II. L. II. p. 191.) píše A ventinus: "Petrus - Ovonem persecu turus, prius acl eum cum mandatis amicos legat legat, veniam dat, - se d ucatwn, q uem superioriuus annis tenuerit, concedere, modo regis nomen inane abdicet." Ann. Boi. L. V. c. VII. n. 20. p. 502. Kedy tuna (r. 1042) sfubované kniežatstvo už

r tr

27

k markrábovi rak1ískemu , potom ale k Hemikovi III. cisárovi '). Samuel na trón povysm1ý a za král'a konmovauý medzi prvé povinosti svoje počítal príkladne potrestat' tých, ktorí príčinon boli smutného osudu Vasila a. synov Vladislavových. Po tom zrušil záko11y a desiatky, Petrom zavedené, i odstranil ním do vysokých nradov postrkaných Nenicov a Latinákov. Hlavní jeho radcovia boli: Yojslav, Stojslav a Vasil, ktorí najviac sa zasadzovali o slobodn krajiny a navrátcnie jej král'ovskému potomstvu 2). On sťa l'udomil zrušil feudalismus a otročeuie l'udu, za to majúc, že je pán taký človek jako sluha, a nič nedajúc na nadprávo zemana, považoval ich tak, jako 1 ostatních sedliakov a nezemanov 3). Znaj11c, že revolucia, ktorá ho povýšila na tron, uvalí víchor na krajinu, jestli ho zavčas neodvráti, vypravil poslov k HenrikoYi III. cisárovi. Uedzitým viac platily prosby Petra. Sotva že sa navrátili poslovia, aby predišiel vpádu Nemcov do krajiny, sobral Yojsko, a podeliv vojsko na trojo, hned vo febrnari r. 1042. s jed- 1042 ným oddielom vtrlrnul do Korutanska, s druhým do východného, - s tretím ale do západného Rakúska. Prvý oddiel porazený pri Ptuji v Dravskej doline; druhý od Adalberta markrabata a jeho syna Leopolda poprcdtým mal Samuel? R. 1041. Turoc me1rnje 17 comitc111," J. cle Gvcrtse archidiakou nduce111 :" teua cšte pod Pctrom bol vojevoclom. c) Bogufal u Sommcrsberga. II. 2G. pí;c: Duxit (Kazimirus) uxorcm filiam ltomani , principis TI 11ssiae, filii Odonis, uomina Dobronegam. " Keď oná Russia, bola naším Sloveuskom (l\1011. Pol. Hist. L 247, 347, 505, 513, 514. Sr. str. 14. 18.) vtcLly Roman elfa Otta-Aba, otca svojho, Lol kniežatom. I) Katona. Hist. cri. n. H. I. 599. 2) Chron. Turotzii. P. II. e. SG. 3) Arbitrabatur enirn, quoLl omnia communia essent dominis cmn servis. Kobiles cnim regni, contemncus, habuit semper euru rusticis et ignobilibus communes. Tur. P. II. c. 37.

28 razený a hnaný bol do rieky l\loravy, kde sa tiež nmoho utopilo; jedine tretí pod velením samého Samuela ~ťastlivejší, 15. febr. prekvapil nemecké lc,ženie, lam kde Trais prj Traisma1-ll'e padá do Dunaja, práve v pondelok masopustný, v ktorý sa hezpt'lstne l10dúvalo 1), a potrev~e ho, s korisťou prez Tuluu tiahol naz.pak do Uhorska. l\Iedzit/m netrvala dl110 jeho sláva. Hemik robil vel'ké pripravy k vojuo proti uemu. Že prevrnty ticto, i západuej cirkvi i 1wmeckej politikc 11apriaz11ivé, lrndú mať uepríjemné 11á8ledky, dalo sa l'aliko previdcť. :\fodzi uajvat;ími protivníkami bol sv. Gerard, bii;ku p cauúch,ky, ktorý nelen že uechcel korunovat' Samuela, no - potom kecl' 11a vel'kít noc (22. marca) od inýd1 bi:;kupov 0Yo11ěc11ý a pod korunou do chrámu privedcaý bol - vystú piv na kazateluicu, ostre ho pokáral a stól P{urn mu odoprel 2). Okrem toho i pápež, Hcnrikom a Pctrom k tomu nakloncný, vyslovil kladbu mul Samuelom a jeho privžencami :i). Ale tým vatšic nelJezpcčeustrn hr0zi lo z Yonka. Xa kouci augusta drzal Hcmik válečnt'i poradu v Rcgeasburgu ~ 11a ktorej i ěc~ký Bretislav bral podiel a vypracoval pláu ,-ojny 1). Nemci, majúc voj11u s Uhrami, obycc~ue tiahli pravým lJokom Dmrnja; Bretislav Ludis Februariis, quibus plus, 11na111 acquo, Daccho, Cercri imo ctiam Yencri, coutra fas et placita rcligionis nostrae imlulgcmu~. Aventinus L. V. '..!) A.tl ..'.\lorissenam sedem . . . . pascltalia sacramenta cclebraturus aduenit; atque . . . regio cap1ti diadema impositurus ... ab episcopis et principihus per honestissimos viros inuitatur (Uerardus). A.t illo renuentc, rcliqni Pontificcs regi coronam imponunt ... At vero pleuus Spiritu saucto beatus episcopus ... pulpit um a~ccmlit, regcmr1uc his verLis per iutcrpretem intrepidus allorJttitur: Obscrvatio sanrtac quadragesimae peccatoribus pro ven.ia, instis pro praemio coustitnta est. Quam tu rex quum caeclibus pollneris . . . . nullam hadic poennitentiam mereris. Vita f::. Gerardi. c. li. 18. 3) . .. llungarorum; quos iam prí