Moderné dejiny dizajnu

Citation preview

MODERNÉ DEJINY DIZAJNU ●

Roman Murčo

k metodologickým problémom dejín dizajnu

Michael Thonet:Kreslo, Rakúsko, 1860

Súčasný dizajn zasahuje širokú sféru tvorby úžitkových artefaktov: od drobných dekoratívnych predmetov po veľké architektonické systémy, od výrobkov nadväzujúcich na tradície remeselných techník po produkty na báze technológií a materiálov pre nové tisícročie. - narúšanie tradičných limitov dizajnu viazaného na vžité technologicko-ekonomické stereotypy. - aktuálnosť historickej skúsenosti je často prekvapujúca.

Písací stroj Remington, USA, 1833

- dejiny dizajnu majú celý rad vlastných špecifických metodologických nejasností. Tie do istej miery vyplývajú z relatívnej mladosti disciplíny, predovšetkým však z eklektickej povahy samotného predmetu skúmania (dizajnu) a jeho protichodných interpretácií. - dejiny dizajnu sú vetvou všeobecných dejín, stretávajú sa s podobnými metodologickými problémami ako táto zastrešujúca historická disciplína. - či už ide o faktory uvedomované (zvolená metodologická koncepcia), alebo tie, ktoré determinujú výber a interpretáciu relevantného materiálu nevedome v rozpätí od globálnych ideológií až po subtílne osobné preferencie.

Christopher Dresser, GB, 1885

Historici a teoretici dizajnu, ale ani samotní dizajnéri sa totiž nevedia zjednotiť na obsahu pojmu „dizajn". Dizajn využíva informácie a pracovné postupy vedeckých, technických aj umeleckých disciplín, jeho výstupy možno pomeriavať technickými, umeleckými i ekonomickými kritériami, možno ho hodnotiť vo vzťahu k rôznorodým oblastiam ľudských aktivít. V anglickom parlamente už v polovici 19. storočia prebiehali diskusie o význame dizajnu pre komerčnú úspešnosť výrobkov, v zárodočnej etape formovania historickej reflexie dizajnu dominovali úvahy, ktoré ho hodnotili kritériami výtvarného umenia. - články zaoberajúce sa ornamentom, publikované v prvom dizajnérskom časopise Journal of Design and Manufactures v rokoch 1849 - 1852.

Peter Behrens, Kanvica na čaj, AEG, Nemecko, 1909

Tank Renault, Francúzsko, 1946 Henry Ford, Ford T, USA, 1908 Hans Ledwinka, Erich Uberlacker: Tatra 87, CSR, 1936

Špecializovaná profesia dizajnéra sa sformovala v období priemyselnej revolúcie, dizajnér však syntetizoval pracovné postupy a poznatky z výrobných odvetví s históriou trvajúcou stáročia či dokonca tisícročia. - dizajnér sa zrodil už vtedy, ked človek začal používať prvé pracovné nástroje, a nasledujúce premeny jeho profesie vrátane jej pomenovania boli len menej významnými vývojovými medzníkmi odrážajúcimi zmeny v organizácii spoločnosti. „dizajnér môže prosperovať aj v atmosfére remesla a jeho objavenie sa nie je natoľko spojené s rozvojom priemyslu, ako sa niekedy javí“. - prognózy technológov a ekonómov, ktorí budúcnosť spájajú s flexibilnými automatizovanými výrobnými systémami, efektívne produkujúcimi na báze mechanizovanej výroby malé série, či dokonca solitérne výrobky. Mohlo by takto dôjsť k fúzii remeselných cností s prednosťami strojovej výroby.

S e k e r o m l a t , De d i n k a , S l o ve n s k o , e n e o l i t

- podstatou dizajnu je intelektuálna činnosť' zameraná na definovanie vzťahu medzi funkciou a formou úžitkového predmetu, Tvorba najstarších pracovných nástrojov vyžadovala ešte pred ich realizáciou vytvorenie abstraktného modelu (mentálneho pred-obrazu) v mysli človeka, čo tvorí jeden zo základných významov anglického slova „design“ a v elementárni rovine definuje činnosť dizajnéra. Do tvaru prvých pästných klinov sa priamo premietla ich úžitková funkcia a v tomto zmysle ide o zhmotnenie základnej paradigmy dizajnu v jej funkcionalístickom vymedzení. Dokonalá forma, do ktorej nástroje pračloveka postupne dospeli, so značnou pravdepodobnosťou prinášala popri vyššej kvalite pracovnej činnosti i špecifický pocit uspokojenia, v ktorom možno hľadať zárodok estetického cítenia. cítenia Argumentom pre túto hypotézu by mohli byť polmetrové pästné kliny, ktorých predimenzované tvary ťažko mohli slúžiť na bežnú prácu. Zrejme boli zdrojom estetického uspokojenia výrobcu i „publika“, no zároveň mali symbolicky podčiarknuť schopnosti výrobcu, z ktorého sa stal obdivovaný „hrdina“.

Bronzový hrot. Nitriansky Hrádok, Slovensko, stredná bronzová

Nádoba. Vetké Raškovce, Slovensko, stredná bronzová

V procese prispôsobovania pästných klinov anatómii ľudskej ruky možno sledovať počiatky riešenia otázok, ktorými sa raz bude zaoberať ergonómia. Praveký „dizajnér“ sa tomu dnešnému podobal i v hľadaní takého materiálu, ktorý by na jednej strane umožnil naplniť požadovanú praktickú funkciu a na druhej bol opracovateľný dostupnými výrobnými technikami, ale tiež v snahe rozvíjať tieto techniky tak, aby sa funkčnosť prehlbovala. Aj on sa potýkal s podobnou dilemou ako dnešní návrhári: vývoj daného nástroja na špecifickú činnosť (nôž, sekera, oštep) síce viedol k lepšiemu naplneniu užšie vymedzenej praktickej funkcie, na druhej strane však neumožnil napĺňať inú. Praveký dizajnér tak trocha pracoval pre „sériovú výrobu“, kedže nástroje s optimálnymi výkonovými parametrami sa napodobňovali. Problémy sémantiky úžitkového artefaktu - novú dimenziu získavali s formovaním hierarchického usporiadania spoločnosti v preddejinnej dobe. veliteľské palice - napĺňali síce aj praktickú funkciu, predovšetkým však boli symbolom moci svojho majiteľa, jeho postavenia v spoločenskom rebríčku.

Podobne i výzdoba úžitkových predmetov, ktorej zárodky posúvajú archeologické nálezy do stále ranejších období pravekej civilizácie. - hypotetické počiatky dekorovania z dôvodov estetických, alebo psychologických (horror vacui). Každopádne, vyspelým ornamentom zdobené hlinené nádoby z obdobia, keď sa človek dominantne začal venovať poľnohospodárstvu, vyzývajú k úvahám, ktoré sú dnes opäť aktuálne, hoci istý čas sa zdalo, že prinajmenšom „vysoké“ sféry dizajnérskej tvorby budú akceptovať Loosovo heslo: „Ornament je zločin. Môže vizuálne podčiarknuť jeho praktickú funkciu? Aký by mal byť pomer dekorácie a úžitkovo-funkčnej štruktúry? Kedy je úžitkový predmet esteticky významnejší? V staroveku sa v súvislosti s formovaním slohovo viazanej výtvarnej tvorby rodili „dvojité dejiny“ úžitkovej tvorby. Ich ambivalentnú povahu možno ilustrovať dvojicou egyptských stoličiek.

Historický vývoj stoličky

http://kmblog.rmutp.ac.th/akapong.i/files/2009/0 9/chair11.jpg

http://kmblog.rmutp.ac.th/akapong.i/files/2009/09/chair 31.jpg

http://kmblog.rmutp.ac.th/akapong.i/files/2009/09/chair2 21.jpg

Nábytok Mezopotámie a starovekého Egypta

http://www.exmoorantiques.co.uk/images/Histor4.jpg

http://www.google.sk/imgres? hl=sk&sa=X&rlz=1C1DVCJ_enSK392SK392&biw=1536&bih=703&tb m=isch&prmd=imvns&tbnid=UECY9q8JN2dR2M:&imgrefurl=http://ww w.goldenageproject.org.uk/181furniture.php&docid=Oh5e6_ok4edNM&imgurl=http://www.goldenageproject.org.uk/images/slides/everda yfurniture.jpg&w=283&h=462&ei=ubqrT7ndHNHFtAaK9OHOBA&zoom =1&iact=hc&vpx=420&vpy=46&dur=2257&hovh=286&hovw=175&tx=9 7&ty=141&sig=103463839011900196621&page=1&tbnh=162&tbnw=9 9&start=0&ndsp=23&ved=1t:429,r:10,s:0,i:91

Stolička kraľovnej Hetepheres, 4. dynastia.

Mezopotámia Majetnejší ľudia v Mezopotámii žili v dvojpodlažných domoch. Remeselníci v jednopodlažných. Domy boli postavené z tehál z nepálenej hliny a v strede mali dvor (átrium), kvôli svetlu a vzduchu, ako aj kvôli bezpečnosti. Mezopotámsky nábytok – truhlice, lehátka, sedací nábytok bol pre bohatších ľudí. Tento nábytok bol precízne vyhotovený s elegantným čalúnením, zvieracími nohami a reliéfnym obložením. Nábytok sa nezachoval, ale obloženia nám poskytujú doklad o tom, ako vyzeral nábytok v údolí Eufratu a Tigrisu. Basreliéf neoassýrskej slávnosti - kráľ Aššurbanipal (662627 pnl) pijúci na odpočinkovom kresle.

http://www.designboom.com/history/3/9.jpg

Egypt Staroveký Egypt

http://www.exmoorantiques.co.uk/images/Histor8.jpg

http://www.exmoorantiques.co.uk/images/Histor8.jpg

Egypt V starovekom Egypte bolo málo stromov. Nábytok sa zachoval vďaka zvyklosti pochovávať v hrobkách, t. z. vo viere v posmrtný život. Sucho v púšti pomohlo zachovať niekoľko takýchto kúskov pre ďalšie generácie. Aj remeselníci si mohli odniesť jednoduchú truhlicu a stôl na druhý svet. Väčšina nábytku však pochádza z hrobiek kráľovských rodín a aristokratov.

http://www.exmoorantiques.co.uk/images/Histor9.jpg

Konštrukcia egyptskej stoličky.

Drevo používané v Egypte - akácia, rohovník, figovník, borievka, palma, platan - tvrdé drevo ako eben, bolo dovážané z východnej Afriky, céder a borovica z Libanonu. - drevá boli spájané na čap a dlab a zlepené,občas boli použité kovové klince. - najstaršie kusy preglejky pochádzajú z tretej dynastie, sú vytvorené zo šiestich vrstiev dreva, pričom každá je 4mm hrubá a spevnené drevenými kolíkmi. - hrúbka dýh neskôr klesla na 3mm a lepili sa lepidlom vyrobeným z kostí, chrupaviek a šlách.

Egypt Výroba hudobných nástrojov priniesla nové techniky. Drevo sa často ohýbalo. Nábytok starého kráľovstva sa takmer nezachoval – vyvýšené miesta (lavice, stoličky, stoly, postele a stolíky), truhlice, príborníky. Dekorácie odrážali spoločenský status majiteľa. Tróny a stoličky mali nohy v tvare vyrezávaných levích tláp, postele boli ozdobené zvieracími kožami a pestrými farbami. Interiér egyptského domu Níl udával rytmus života v Egypte po tisícročia. Egypťania mali náboženské predstavy zamerané práve na Níl. Domy boli zvyčajne stavané pozdĺž Nílu, relatívne vysoko kvôli záplavám. Obytné miestnosti bývali vo vrchných podlažiach, ale obývaná bola aj strecha. Steny domov boli z hlinených tehál, do ktorých bola pridaná slama. Poznám dva typy domov – domy pracujúcich a mestské domy. Domy pracujúcich mali zvyčajne 4x20 m a dve až štyri izby na prízemí, uzavretý dvor, kuchyňu na konci domu a dve pivnice na skladovanie. Bohatý Egypťania žili v priestranných a pohodlných usadlostiach s vysokými stropmi, dláždenou podlahou, maľovanými stenami a schodiskom vedúcim na ploché strechy s výhľadom na záhradu a bazén. Mestské domy mali zvyčajne dve až tri podlažia.

Egypt

http://www.furniturestyles.net/anchttp://www.furniturestyles.net/ancien t/egyptian/ient/egyptian/

Egyptská stolička, eben vykladaný slonovinou Významný Egypťan sediacipôvodná maľba

http://www.davidbecton.com/j/index.php?option=com_content&view=article&id=50:egyptianfurniture&catid=34:history&Itemid=58

Vpravo hore: stolička, stojan na vázu, opierka na hlavu, stolička remeselníka, váza na podstavci, skladacia a ebenová stolička

V egyptskom dome bolo pomerne málo nábytku v porovnaní so súčastnosťou. Ako koberce používali tkaninu z palmových vláken na ktoréj často aj spali. Používali ľanovú bielizeň, ako výplň perie z vodného vtáctva, na sedáky pletené ľanové vlákna, alebo kožené popruhy, niekedy aj kožu z pantera. V hrobkách sa našli krásne pestrofarebné maľby, pozlátený nábytok.

Egypt

http://www.davidbecton.com/j/index.php?option=com_content&view=article&id=50:egyptian-furniture&catid=34:history&Itemid=58

Egyptská slávnosť - vyobrazenie v Thébach

Truhla zo slonoviny

Egypťania používali namiesto vankúšov podopierky hláv v tvare polmesiaca.

http://www.globalegyptianmuseum.org/images/glo s/headrest.jpg

Maľba zobrazujúca posteľ, podopierku hlavy, stôl a truhlicu.

http://www.designboom.com/history/3/5.gif

Svietniky držali lampy z keramiky, ktoré obsahovali olej a knôt. Stoly sa používali len výnimočne. Dokonca aj pisári sedeli na zemi, držiac v ruke drevenú tabuľku s papyrusom. Takisto v kuchyni sa zvyčajne sedelo na zemi. Steny často zdobili tkaniny.

http://libraries.mercer.edu/repository/handle/10898/101

Egyptské vplyvy v histórii vývoja nábytku V 19. storočí, vďaka Napoleonovi, začal byť egyptský štýl nábytku veľmi populárny vo Francúzsku pod názvom empír a odtiaľ sa rýchlo rozšíril do zvyšku sveta. V 20. storočí záujem o egyptológiu a pyramídy spopularizol egyptské ornamenty, hieroglyfy a pyramídy. Aj vďaka atmosfére tajomna a dávnovekosti.

http://worldstravelr.blogspot.com/2011/01/mysterious-ancient-egyptian-pyramids.html

Interiér pyramídy

Interiér Ramzesovej hrobky v Údolí králov.

http://ancientegypt3.blogspot.com/search?updated-max=2008-11-22T00:45:00-08:00&max-results=10&start=60&by-date=false

Chrám v Karnaku

Egyptský ornament

http://www.furniturestyles.net/emAlbum/?c=show_image;p=Ornament/Grammar;i=7

Egyptský ornament

http://www.furniturestyles.net/emAlbum/?c=show_image;p=Ornament/Grammar;i=7

Antika - grécky interiér Na rozdiel od Egypta, Grécko malo dostatok dreva na nábytok. Dub, javor, buk, vŕba boli dreviny ktore sa používali bez dyh. Mramor a bronz, sa používali ako náhrada ze drevo pri obkladaní nábytku. Dávno pred objavením sústruhu v 17.stor používali určitý druh takého pristroja. Na freskách sa objavujú elegantné interiéry s mramorovými stĺpmi, štukovými stropmi, a sochami z mramora. Diphros – typ stola podobného egyptskému so štyrmi nohami spojenými rozperami. Diphros okladias – stolík s kríženými nohami, ktorý si gréci brávali so sebou aj von. Klismos

Klismos – elegantná grécka stolička /obr./ Zvyčajný tvar stola, bol pravouhlý s troma nohami, dve na jednej strane, jedna noha na protiľahlej. Na jedenie sa používali nízke stolky. Stolíky su mramorové, bronzové najčastejšie drevené.Po 4.storočí sa namiesto pravouhlých stolov objavujú okrúhle. Gréci pristupovali k nábytku architektonicky. Postele majú tvary chrámov a sú kamenné.. http://1.bp.blogspot.com/_sjKKoqrDV90/STko-xGi4KI/AAAAAAAAAjM/zY_i_kosmZg/s400/heges_stele-klismos.jpg

Grécky nábytok

http://www.mlahanas.de/Greeks/Furniture/imag es/KlismosChair.jpg

Grécky nábytok sa zachoval len málo. Na obrázkoch sú rekonštrukcie podľa vyobrazení na reliéfoch a najmä na maľovanej keramike - na vázach a amforách. Forma sedacieho nábytku vychádza z anatómie zvierat. Nohy stolov a stoličiek často napodobňujú nohy zvierat alebo ich tlapy. Grécke lôžko je tvorené plochým rámom s roštom alebo z výplňou z kožených pásov. Lôžko vyobrazené na obrázku sa volá klinae. Stolička vyobrazená na obrázku sa volá klismos.

Antika - grécky interiér Grécke slovo symposion má význam aj ako piť spolu. V Grécku pod tým rozumeli niečo ako afterparty. Spoločné rozhovory pri hudbe často aj pri jedle a pití.Ďalej hraly hry a odohrávali sa spoločenské rituály ako uvedenie medzi dospelých mužov a podobne. Základným nábytkom pri symposion bolo klinae - denná posteľ vo výške stola z jedlom. Bolo zhotovené z dreveného rámu s koženými pruhmi našponovanými ako sedák. Pre spanie sa pridávala vlna a povliečky. Neskôr u Etruskov boli tieto stretnutia menej okázalé a prístupné aj ženám a deťom. http://www.davidbecton.com/j/index.php?option=com_content&view=article&id=56&Itemid=64

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Banquet_Assos_Louvre_Ma2829.jpg

Antika - grécky interiér

Reliéf z gréckej kolónii v Kalábrii.490 p.n.l. Vila v Olynthe. pol.4stor.p.n.l .

http://www.davidbecton.com/j/index.php?option=com_content&view=article&id=56&Itemid=64

http://www.mlahanas.de/Greeks/Furniture/Furniture2.htm

Antika - grécky ornament Grécke ornamenty boli rôznorodé : geometrický, figurálny, zvierací, rastlinný Najtypickejšie geometrické ornamenty sú rôzne druhy meandrov, ktoré možno symbolizovali morské vlny. V rastlinnom ornamente sa uplatňujú palmety (palmové listy), akanty (bodliaky), lotosové kvety, brečtanové listy, vavrín. Častý bol perlovec, vajcovec (kyma), listovec. Meander - je druh ornamentu, ktorý dostal meno podľa kľukatiacej sa maloázijskej rieky prameniacej na náhornej plošine vo Frýgii a vlievajúcej sa pri Miléte do Egejského mora. Meander má viacero podôb, v základe ho tvorí pravouhlo lámaný alebo špirálovitý ornamentálny pás. Najjednoduchší je zuborezový meander s jednou alebo dvoma krížiacimi sa líniami, v komplikovanejších druhoch bývajú pravouhlo zalamované závitnice, protipostavené hrebene, divergentne smerujúce línie atď. Osobitným druhom je špirálovitý a vlnovkový meander.

http://library.thinkquest.org/CR0210200/ancient_greece/art.htm http://sk.wikipedia.org/wiki/Meander_(ornament)

Antika - grécky ornament 1 - provazec 2 - perlovec 3 - meander 4 - pila 5 - bobule 6 - zuborez 7 - ozuby 8 - hviezdica 9 - diamantový rez 10 – vlnovka 11 - šachovnica, striedanie vystúpených a ustúpených polí 12 - pletenec 13 - akant 14 - palmeta 15 - tordovanie - šróbovité stáčanie 16 - mandorla

Antika - grécky ornament

http://www.furniturestyles.net/emAlbum/?c=show_image;p=Ornament/Grammar;i=15

Antika - Rím

http://www.theodora.com/wfb/photos/italy/italy_photos_19.html

Časť rímskeho domu v Ercolano,Campania

Antika - rímsky interiér

http://www.furniturestyles.net/ancient/roman/lectus.html

http://www.hadrians.com/rome/romans/homes/roman_furniture.html

Rímsky drevený gauč - Lectus http://www.furniturestyles.net/ancient/roman/interiors.html

Chudobní Rimania nemali takmer žiadny nábytok.Obývali insulae - velké nájomné domy na prízemí ktorých boli taverny – dieľne. Insuli mali až 8.podlaží a často v nich dochádzalo k požiarom a zrúteniam. Rimania boli prvou civilizáciou, ktorá stavala obytné domy. Insuli boli vybavené vodovodmi a kanalizáciou.Insula znamená ostrov – dom vyzeral ako ostrov obkolesený ulicami. Hlavným nábytkom boli postele z dreva lectus. Drahé postele boli ozdobené pancierom korytnačiek, slonovinou a zlatom a pokryté farebnými látkami. Na obr vpravo prenosná postel lectica.

Interiér rímskeho domu

http://www.folioart.co.uk/illustration/folio/artwork/roman-villa/

http://www.quia.com/jg/1796660list.html

Villa – vidiecky dom

http://deepintoscripture.com/2011/03/01/in-which-were-walking-through-philippi-pt3/

http://www.quia.com/jg/1796660list.html

Insula – bytový dom

Antika - rímsky nábytok Konštrukciu nábytku Rimania prevzali od Grékov, ale rozšírili ho čo sa počtu druhov týka. Gauče na spanie boli zvyčajne vačsích rozmerov ako tie na oddych a spoločenské vyžitie.Lectus sa využívali aj v knižniciach, študent ležal na lavej strane a v pravej ruke držal knihu. V jedálnach mal lectus svoje pevné miesto. Mnoho druhov sedacieho nábytku od jednoduchej sedila, cez rozkladacie stoličky a lavice až po plnohodnotnú stoličku. Solium - vzpriamená, s vysokým operadlom, s pevnými ramenami bola používaná pánom domu pri prijímaní obchodných návštevníkov v átriu, bola prvým zlepšením primitívnej Sella. Solium vyzeral, ako by boli vyrúbané z jediného kusu dreva. Cathedra – pohodlná stolička bez podrúčiek, s vyrezávanou opierkou, používaná v školách rétoriky. Cathedra supina – podobne ako cathedra ale pohodlnejšia, s opierkou na chrbát pod uhlom. Žiadna z rímskych stoličiek nebola čalúnená, boli však potiahnuté bohato zdobenými textíliami.

Solium

Rímska lavica http://www.furniturestyles.net/ancient/roman/chairs.html

Antika - rímsky nábytok Truhly - arca Drevené truhly spájané železom a ozdobné závesy a zámky z bronzu sa používali pre ukladanie oblečenia, rovnako ako pre uskladnenie dôležitých dokumentov, peňazí a šperkov. Menšie drevené truhly alebo arca boli použité ako klenotnice a boli často vyrobené zo striebra alebo dokonca zlata. Okrem týchto typov drevených debnách boli tiež značne dôležité trezory uchovávané v tablium, kde mal pán domu uložené peniaze pre denné a obchodné potreby. Trezor bol vyrobený tak silný, ako bolo možné, tak že ho nemohlo byť ľahké otvoriť násilím, a bol tak veľký a ťažký, že ho nemohli odvliecť ďaleko. Ako ďalšie bezpečnostné opatrenie bol niekedy pripútaný k podlahe. Bol bohato vyrezávaný..

http://www.quia.com/jg/1796660list.html

Antika - rímsky interiér

http://www.quia.com/jg/1796660list.html

http://www.quia.com/jg/1796660list.html

Atrium

Impluvium - bazén

Antika - rímsky interiér

http://www.quia.com/jg/1796660list.html

Tablinum – domáca kancelária

http://www.quia.com/jg/1796660list.html

Triclinium - jedáleň

Antika - rímsky interiér

http://www.quia.com/jg/1796660list.html

Cubiculum – spálňa

http://www.quia.com/jg/1796660list.html

Hortus - záhrada

Antika - rímsky nábytok http://www.quia.com/jg/1796660list.html

Mensa – stôl

http://www.quia.com/jg/1796660list.html

sella

http://www.quia.com/jg/1796660list.html http://www.quia.com/jg/1796660list.html

http://www.quia.com/jg/1796660list.html

Scrinium – na uskladnenie kníh abacus - postranný stolík Armarium – na uskladnenie riadu

Antika - rímsky nábytok

http://www.quia.com/jg/1796660list.html

http://www.quia.com/jg/1796660list.html

Brazier – otvorený oheň

lychnus hore a lucerna vpravo

http://www.quia.com/jg/1796660list.html

Antika - rímsky ornament

http://www.furniturestyles.net/terms/decoration/ornament/017-roman.htm

Fragment z bieleho mramoru z paláca Mattei, Rím, L Vulliamy. Skutočné majstrovstvo Rimanov je vidieť viac v palácoch, kúpeľoch, divadlách ako v chrámoch.

Akantový list - rímsky ornament

http://www.furniturestyles.net/terms/decoration/ornament/017-roman.htm

Rímska sklenená nádoba. Komárno. Slovensko, 2. storočie. Rímsky hlinený kahanec Komárno. Slovensko. 2. storočie. Rímska odlievaná hlinená nádoba. Komárno, Slovensko, 2. storočie.

V staroveku sa v súvislosti s pokračujúcou deľbou práce konštituovali profesie, ktorých predstavitelia vykonávali činnosti podobné pracovnej náplni dnešných dizajnérov. - architekti, stavitelia lodí či vozov vzhľadom na zložitosť i samotné rozmery svojich „produktov“ využívali kresbu ako prostriedok komunikácie s tými pracovníkmi, ktorí priamo svojimi rukami realizovali stavbu budovy, lode či voza. Proces navrhovania sa tu teda oddelil od procesu materiálnej realizácie. - v kontexte sériovej mechanizovanej výroby sa zrodí dizajnér - činnosť blízku sériovej výrobe aj predchodcov dnešných strojov možno nájsť v kultúrach Egypta, Grécka a Ríma” a mnohé príklady v tomto smere ponúka i stredovek. V stredoveku sa objavujú špecialisti (návrhári rytín a kartónov pre nábytok, prác z kovu, tapisérií a pod.), ktorí sa svojím postavením vo výrobe približujú pozícii dnešných dizajnérov. - s aplikovaním dobového dekoru (v tomto zmysle ide o dobrý príklad „užitého umenia“), štatutárne sa vydelili z rámca tradičného remesla. Nie ani tak preto, že navrhovali luxusné výrobky pre vládnuce vrstvy, ako skôr preto, že tieto výrobky navrhovali a vlastnými rukami nevyrábali.

Rímsky nábytok

http://www.google.sk/imgres? imgurl=http://www.vroma.org/images/mcmanus_images/lectus.jpg&imgrefur l=http://www.hadrians.com/rome/romans/homes/roman_furniture.html&h=2 04&w=350&sz=26&tbnid=mx4mm5jP5RzcM:&tbnh=65&tbnw=111&zoom=1&docid=Tj3akTal68dIzM&sa= X&ei=JGaqT77JIabV4QTI49jlAQ&ved=0CJYBEPUBMAQ&dur=573

Rímsky nábytok je podobný gréckemu, avšak používa bohatšie formy, často atypy. Pri stoličkách používa sústružené nohy. Sedadlo bolo takisto z kožených remeňov. Jedálenské stoly v dnešnej podobe neboli známe, pretože sa jedlo po ležiačky. Používali sa malé prenosné písacie pultíky. Okrem truhiel boli známe aj skrine so soklom a rímsou. Spoje boli na drážku a čap a fixované kolíkmi. Používala sa aj technika dýhovania.

Predrománske obdobie Obdobie ranného kresťanstva bolo charakteristické v nábytku a zariadení interiérov dvoma smermi. Obyčajní ľudia, mali nábytku málo a rýchlo sa dal odpratať z malých priestorov, aby uvoĺnil priestor pre ľudí. Cirkevný a palácoví nábytok sa naopak robil ťažký a trvanlivý presne určený pre daný priestor. Život rodín bol v stredoveku poznamenaný častým bojom o moc, premiestňovaním sa pri úteku pred vojnov. Zariadenie sa teda muselo dať premiestniť a ochrániť pred zimou. Vybavenie domu značilo status majiteľa.Na stenách viseli zdobené látky a často zbrane. Nádoba s vodou visela pri dverách. Kúrilo sa drevom alebo uhlím.Vybavenie luxusnejšej kuchyne bolo: sviečky, cínové nádoby a prenosný stolček na jedlo. Vačsina cennosti bola uschovana v súkromi na poschodí v truhliciach a skriniach.V podkroví živorilo služobníctvo.Tieto informácie vieme s opisov cestovaťeľov tej doby. Vítanie hostí prebiehalo v hale -aulem. V bohatších domácnostiach sa objavuje v hale pri ohnisku vyvýšené miesto pre vyššie postavených, kde sedeli a jedli. Chudobnejší ľudia jedli z taniera na kolene. V kuchyni mal kuchár skriňu /capanna/ na exotické koreniny a pod.

V každom rohu haly boli dvere do ostatných častí domu. Samostatná miestnosť bola na čistenie hydiny od peria. V komore boli hrubé uteráky (gausapes), obrusy, nože, nádoba na syr, lampa (lucerna), gravírovaná nádoba na omáčky a koše. V skladisku boli koše, sudy, poháre, príbor, ražne, nádoby, víno, pivo, mušt (opis z Keith D. Lilley – Mestský život v stredoveku 1000-1450). Stredoveké dekorácie sa zameriavali na textílie, boli ľahké, prenosné a multifunkčné. Používali sa na delenie miestností, zavesené na stenách, ako obliečky na periny, na podlahu. Okná v tmavých izbách boli veľmi malé. Skladacie stoličky boli populárne medzi aristokratmi. Postele pozostávali z hrubých madracov vyrobených zo slamy, pokrytých dekoratívnymi tkaninami. Prepracovanejšie postele mali železné rámy, na ktorých boli zavesené závesy. Periny aj posteľná bielizeň boli bohato prepracované. Veľké postele na štyroch stĺpoch boli bohato vyrezávané. Až v 14. storočí sa začali používať postele z peria. Na stenách viseli tapisérie a pletené rohože boli na podlahe. Ako sa kresťanstvo rozrastalo, vzrástla aj potreba ubytovať väčší počet veriacich. Sochy slúžili pre väčšinu negramotnej populácie ako ilustrácia biblie a objavovali sa na hlaviciach stĺpov, na osteniach, v priestoroch okolo dverí a najmä na tympanóne. Narozdiel od rímskych ideí sme svedkami návratu k zobrazovaniu dôležitých postáv vo veľkých rozmeroch.

Románsky nábytok pozostáva z mnohých rôznych kultúrnych vplyvov: rímsky, byzantský, karolínsky, otomanský, franský, vikingský, keltský. Obsahovali architektonické prvky: okrúhle oblúky na pilieroch, tvarovanie je väčšinou oblé. Vyzerajú masívne a ťažko. Najčastejšie sa pri výrobe nábytku používal dub. Kostolný nábytok je ornamentálny, vyrezávaný alebo maľovaný, imitujúci rímsky nábytok (jednoduché zvieracie a rastlinné formy). Predmety boli namaľované žiarivo na presvetlenie tmavých interiérov. Opierky na stoličkách imitujú fasády kostolov. Vikinský nábytok – vystihuje ho stenová lavica vytvárajúca vyvýšenú plochu po obvode miestnosti. Najčastejšie zariadenie boli stoly a truhlice. Dozvedáme sa o nich napr. z Osebergského a Gokstadského pohrebiska lodí z 9. a 10. storočia. Stolík s tromi nohami je zrejme najčastejším typom sedacieho nábytku ako v domácnostiach, tak aj v dielňach. V 19. storočí sa najmä v USA stal veľmi populárny štýl kopírujúci románsky sloh približne z roku 1050.

Kultúry antiky a stredoveku Charakteristické pre keltské ornamenty sú varianty jemného a geometricky veľmi zložitého pletiva pripomínajúce orientálne motívy, podobne ako v germánskej ornametalike, ktorá je navyše obohatená o bájne postavy. V slovanskej kultúre je to najmä motív bežiaceho zvieraťa, ale aj vzory ružíc a hviezdic pri veľkomoravských šperkoch.

http://www.freevectors.net/files//CelticOrnament.jpg

Byzantské dekorácie

http://www.glyphjockey.com/designhistory/arch.html

Románsky sloh Interiér románskych objektov sa zachoval v hradoch a kláštoroch a aj na vyobrazeniach v rukopisoch. Steny zlomového kameňa boli väčšinou omietnuté a pokryté nástennými maľbami i nástennými kobercami. Obytné miestnosti v hradoch bývali obložené drevom. Okná boli zasklené až v neskoršom období. Nábytok bol skromný, na ukladanie šatstva slúžili truhlice buď vydlabané z jedného kmeňa, alebo zhotovené z fošien, väčšinou napodobňovali dom so sedlovou strechou. Sedací nábytok bol masívny vo forme lavíc alebo kresiel s nahrubo sústruženými nohami. Opracovanie nábytku bolo tesárske, truhlárstvo ako povolanie neexistovalo.

Kreslo sv.Petra, obložené slonovinou

Románsky sloh

http://designergirlee.files.wordpress.com/2011/02/romanesque-furniture-casket-made-of-ivory.jpg

Pásový ornament – listový a splietaný vzor na skrini.

Románsky sloh

http://www.davidbecton.com/j/index.php?option=com_content&view=article&id=54:the-middle-ages&catid=34:history&Itemid=62

Vyrezávané kreslo, Škandinávia,12.stor.

Dagobertove kreslo-7.stor, V Paríži.

Románsky ornament

http://www.glyphjockey.com/designhistory/archappendix.html

Nemecký románsky ornament

http://etc.usf.edu/clipart/galleries/arts/romanesque_ornament.php?page=1&term=

Gotický sloh

http://www.google.sk/imgres? hl=sk&sa=X&rlz=1C1DVCJ_enSK392SK392&biw=1084 &bih=678&tbm=isch&tbnid=w-INXswXzL4mM:&imgrefurl=http://jeanmarcfray.com/french_styl es&docid=NEeRBttlgB7_OM&imgurl=http://jeanmarcfra y.com/images/a_middle_ages.jpg&w=600&h=800&ei=U 26qTmWC_P24QTy_uzFCQ&zoom=1&iact=hc&vpx=112&vp y=129&dur=1699&hovh=258&hovw=193&tx=76&ty=116 &sig=103463839011900196621&page=1&tbnh=160&tb nw=106&start=0&ndsp=16&ved=1t:429,r:0,s:0,i:68

- veľká úloha cirkvi - križiacke vojny – priniesli nové konštrukčné metódy tzv. lomený oblúk - v sídlach najbohatších vznikali centrá vtedajšej kultúry - zariadenie domu malo reprezentatívny účel - stropy boli záklopové konštrukcie, nosné ozdobené trámy boli pokryté hoblovanými doskami zdobenými buď rezbou alebo dekoratívnou maľbou - steny boli omietnuté hladkými omietkami s bohatou maľbou alebo dreveným obložením – lampériami, prípadne ozdobnými závesmi a kobercami - podlahy boli drevené z hoblovaných dosiek alebo sa použila keramická a kamenná dlažba - truhlice boli viac zdobené, skrine boli spočiatku zostavené ako dve truhlice na sebe - postele boli buď baldachýnové alebo skriňové, ich čiastočne uzavretá konštrukcia mala aj tepelno-izolačný účel - okrem lavíc sa v meštianskych domácnostiach vyskytovali skladacie stoličky a trojnohé stolice, pre vysokopostavené osoby majú kreslá podobu trónu, často s baldachýnom - čalúnený nábytok ešte neexistoval

Gotika - gotický sloh od 12,stor do 16.stor. - križiaci priniesli byzantské vplyvy -islamské a arabské vplyvy -architektúra bola zdobenejšia a lomený oblúk aj v nábytku -vo výzdobe nábytku prevládaju náboženské a heraldické symboly -aj rastlinné motívy -dekoratívne elementy sa začínajú prejavať až neskôr, povodne bol nábytok viac funkčný a jednoduchý

- francúzsky gotický ornament http://www.glyphjockey.com/designhistory/archappendix.html

Gotický sloh - stoly sa používali vo forme dosiek položených na kozách, v meštiackych domoch stoly so štvorcovou doskou, pevná doska stolu mala zásuvku a stred bol ozdobený buď rezbou alebo vložkou z kameňa, s rozvojom administratívnych prác sa vyvinuli kabinetné skrinky s mnohými malými zásuvkami a sklopnou písacou doskou - v konštrukcii začína prevládať rámová konštrukcia s výplňou - ako materiál sa používa jedľa, smrek, borovica, pri drahšom nábytku zdobenie s vyšším reliéfom s motívom arkád a štylizovanými písmenami Z, X, S

http://www.google.sk/imgres? hl=sk&sa=X&rlz=1C1DVCJ_enSK392SK392&b iw=1084&bih=678&tbm=isch&prmd=imvns&tbni d=lJLuydI1mtIzvM:&imgrefurl=http://www.europ ean-furniture-styles.com/GothicFurniture.html&docid=553zEaZkKTObM&imgurl=http://www.europeanfurniture-styles.com/Images/GothicFurniture/Gothic-FurniturePress.jpg&w=200&h=263&ei=hnaqT62iHaL_4Q SStKmGCQ&zoom=1&iact=hc&vpx=320&vpy= 217&dur=32&hovh=210&hovw=159&tx=84&ty= 131&sig=103463839011900196621&page=2&t bnh=154&tbnw=117&start=18&ndsp=25&ved=1 t:429,r:1,s:18,i:113

Gotický sloh

http://www.google.sk/imgres? hl=sk&rlz=1C1DVCJ_enSK392SK392&biw=1084&bih=678&tbm=isch&tbnid=djastNs5ZfJlSM:&imgrefurl=http://chest ofbooks.com/home-improvement/furniture/Furniture/The-Gothic-Style-Part3.html&docid=vETWBRJK_EqFQM&imgurl=http://chestofbooks.com/homeimprovement/furniture/Furniture/images/Gothic-Settle-Nuremberg-Museum.jpg&w=500&h=600&ei=EHeqT7WIueG4gSPh8DQCQ&zoom=1&iact=rc&dur=357&sig=103463839011900196621&page=1&tbnh=153&tbnw=130&st art=0&ndsp=18&ved=1t:429,r:1,s:0,i:70&tx=24&ty=95

Gotický sloh

http://www.google.sk/imgres? hl=sk&rlz=1C1DVCJ_enSK392SK392&biw=1084&bih=678&tb m=isch&tbnid=0wqCdc8xMYuuxM:&imgrefurl=http://www.histori calstockphotos.com/details/photo/2080_gothic_room_interior.ht ml&docid=7Xb2iJ6LsZQ14M&imgurl=http://www.historicalstock photos.com/images/xsmall/2080_gothic_room_interior.jpg&w=4 50&h=313&ei=7neqT4GZHKqm4gT1uCWCQ&zoom=1&iact=rc&dur=501&sig=1034638390119001 96621&page=1&tbnh=144&tbnw=192&start=0&ndsp=15&ved= 1t:429,r:8,s:0,i:85&tx=62&ty=129

http://www.glyphjockey.com/designhistory/arch2.html

Moslimský ornament

Vývoj gotického nábytku od 16. do polovice 18. storočia

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part2/history-part2-chest4.jpg

Dve truhlice znázorňujúce dva systémy konštrukcie - naľavo (zač.16. stor.) sklincované dosky a rámová konštrukcia z druhej polovice 16.storočia zabraňujúca ohýbaniu dreva.

Gotický sloh

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part3/part3-chest3.jpg

Dosková truhlica s vyrezávaným gotickým ornamentom (zač.16.storočia)

Gotický sloh

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part3/part3-settle1.jpg

Vývoj truhlice. http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part3/part3panels1.jpg

Ukážky vyrezávaných gotických panelov, zač.16.stor.

Gotický sloh

Výhody rámového systému.

http://www.periodfurniturecarved.co.uk/images/history/part3/part3-chair1.jpg

http://www.periodfurniturecarved.co.uk/images/history/part3/part3-cutting-timber3.jpg

Gotický sloh Veľký pokrok vo vývoji, rámová stolička s intarziami a vyrezávanými ornamentami, spodná časť je otvorená, rok 1600.

http://www.periodfurniturecarved.co.uk/images/history/part3/part3-chair2.jpg

Gotický sloh

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part3/part3sidetable1.jpg

Príručný stolík s gotickým detailom, je to akoby truhlica s dlhšími nohami (zač.16.stor.) http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part3/part3table-legs1.jpg

Typické tvarovanie Tudorovského gotického nábytku, 16.storočie.

Gotický sloh

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part3/part3-plankedhutch2.jpg

Rané formy príborníkov – doskový a rámový. http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part3/part3-plankedhutch1.jpg

Gotický sloh

Gotická posteľ s masívnymi konštrukčnými prvkami (druhá pol. 16. stor.). http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part3/part3-four-poster-bed1.jpg

Gotický sloh

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part3/part3-figure-32.jpg

Detaily nábytku so silným renesančným vplyvom.

http://www.periodfurniturecarved.co.uk/images/history/part3/part3-figure32B.jpg

Gotický sloh

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part3/part3-figure-33moulding1.jpg

Rámy (prvá polovica 16. storočia). http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part3/part3-figure-34moulding2.jpg

Rámy dubového nábytku - druhá pol. 16.stor.

Gotický sloh Schodisko v Knole Park, Sevenoaks, Anglicko, zač.17.stor.

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part3/figure-35-staircase1.jpg

Gotický sloh

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part4/figure-47-turned-legs.jpg

Typické zakrútene nohy a dekorácie z Jacobínskej éry.

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part4/part3-figure-38-chair2.jpg

Prvé náznaky čalúneného kresla. (prvá pol. 17.stor.)

Gotický sloh Dubový nábytok z prvej polovice 17. storočia.

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part4/figure-49-dresser.jpg

Vývoj nábytku

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part4/figure-52-jacobeanornaments.jpg

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part4/figure-51-jacobean-panels.jpg

Panely a ornamenty Jakobínskej éry.

Schodisko Longnor Hall, Shrosphite, 1670. Spracovanie je omnoho jemnejšie a prvky pôsobia ľahšie.

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part4/figure-60-staircase.jpg

Vývoj nábytku Skrytá konštrukcia, orech (neskoré 17.storočie).

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part5/figure-62-cabinet.jpg

Vývoj nábytku Porovnanie dubového a dyhovaného orechového nábytku.

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part5/figure-63-veneer.jpg

Malý stolík, rok 1700.

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part5/figure-68-side-table.jpg

Vývoj nábytku

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part8/stool-1.jpg

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part8/plate20-chair.jpg

Brezové čalúnené kreslo, 1690, Anglicko

Vľavo Tudorovský stolík, masív, začiatok 16.storočia, vpravo stolík s vyrezávanými nohami, druhá pol. 16. storočia.

Vývoj nábytku

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part8/chair-5.jpg

Stolička kralovnej Anny, orech, začiatok 18.stor. Gregoriánska stolička, mahagón, polovica 18.stor.

Vývoj nábytku

http://www.periodfurniture-carved.co.uk/images/history/part8/chair-6.jpg

Zdobená Chippendale stolička,ozdobné nohy vyrezané do tvaru acantu, mahagón, pol.18.storočia. Gotická Chippendale stolička, štvorcové nohy, pol.18.storočia.

Renesancia Približne od roku 1530 sa začína šíriť z Talianska a Francúzska nový sloh do strednej Európy, ktorý spôsobil zmeny v spôsobe bývania. Táto zmena sa týkala najmä šľachty a bohatých mešťanov. Nábytok už nevyrába tesár, ale špecializovaný truhlár. Úžitkový nábytok je oproti gotickému viac zdobený. Truhly boli väčšie než v gotike, vďaka vzrastajúcemu bohatstvu ľudí, mali aj otvárateľné čelá. Vzrástol počet špecializovaných miestností, ako napríklad jedáleň, hudobná miestnosť a tzv. sala alebo saleta (prijímacia miestnosť). Renesančný dom sa stáva viacgeneračným a odzrkadluje aj vzťah k umeniu v podobe rôznych zbierok. Často spĺňali aj administratívne a komerčné účely a často boli trojpodlažné. Na prízemí bola práčovňa, sklad dreva, sklad vína. Prvé podlažie (piano nobile) bolo najelegantnejšie. Služobníctvo obývalo podkrovie. Renesančný dom sa skladá z troch častí - sala, camera, scrittoio. Sala – 14. storočie - pokrytá stropnými dekoráciami Sala – 15. a 16. storočie – textilné drapérie na stenách, drevený obklad často s maľbou, sochy. Klasicistické tendencie dominujú v ornamente ako roh hojnosti, akantový list, girlandy, zdobené rímsy, kruhové tvary, masky, vázy, ktoré boli prevzaté zo sarkofágov a triumfálnych oblúkov z antiky. Jednotlivé krajiny si vyvinuli rôzne štýly. Podlahy – v prízemných miestnostiach bola kamenná a tehlová dlažba, na podlažiach drevená, ktorá bola skladaná z rôznych driev do geometrických vzorov. Steny - obložené drevom s bohato zdobenými lištami. Bola rozšírená technika pozlátenej štuky. Strop – na prízemí klenby, na podlažiach drevené záklopové stropy s maľbou, alebo kazetové bohato zdobené.

http://www.furniturestyles.net/european/italian/images/1350-cassone.jpg

Talianska truhlica – Cassoni (r. 1350), praktická, drevená. Boli veľmi prepracované, podľa postavenia rodiny. Zvyčajne zdobené maľbou alebo obložené ornamentami vo forme reliéfov. Truhlica na obrázku – namaľovaná na modro a červeno, ozdobená tenkými listami, vystužená železnými lištami, bola vyrobená pravdepodobne vo Florencii alebo v Siene.

Cassoni bývali umiestnené okolo postelí a ozdobené romantickými témami, v tomto prípade témou Fontána lásky. Cassoni truhlica sa stala integrovanou súčasťou interiéru a bola vecou prestíže.

Renesancia

http://www.furniturestyles.net/european/italian/images/1 500-cassone.jpg

Bohato zdobená truhlica, pravdepodobne z Benátok okolo r. 1500, obložená geometrickými vzormi, ako materiál sa použilo drevo z orecha, z ebenového dreva a slonovina. Vnútro je nezdobené, ale rozdelené do šuplíkov.

Renesancia

http://www.furniturestyles.net/european/italian/ima ges/1400-bone-marquetry-casket.jpg

Truhlica s kostennými interziami pripevnenými na drevenom korpuse, dielo Embriachiho dielne, pôvodom z Florencie, rok 1400. Je vyzdobená scénami z legendy o Jásonovi.

http://www.glyphjockey.com/designhistory/arch2.html

Renesancia – dekor na stenách

http://www.glyphjockey.com/designhistory/arch2.html

Renesancia Francúzsko - ešte bohatšie zdobenie ako v Taliansku - na kráľovskom dvore pracovali talianski umelci, ktorí priniesli renesanciu do Francúzska, napr. architekt Jacques du Cerceau. - výrobca nábytku Hugues Sambin vytvoril veľa príkladov bohato vyrezávaného nábytku, ako ukážku nového chápania klasicizmu. Španielsko - vplyvy viac zmiešané, nové myšlienky renesancie sa miešali s maurskými vplyvmi. Ako príklad sú vzory na dlaždiciach, koži, kombinácie dreva, železa a zlata, ktoré boli obľúbené v 16. a 17. storočí. Anglicko - rozšírený Tudorovský štýl bol o niečo jednoduchší ako francúzsky - dominantným materiálom bol dub - medzi nové prvky počas tohto obdobia patrí drevené taflovanie (obklad) - truhlice boli zdvihnuté na nohách (predchodcovia kresiel)

Renesancia Štýl Ľudovíta XIII. - prechod z renesancie do baroka začne v Taliansku, ale potom sa rozšíri výrazne do Francúzska, začne sa adaptovať na väčšie priestory s lepším osvetlením, ornamenty budú mať blízko k baroku, ale štruktúrou bude viac pripomínať renesanciu. Dub a orech budú najčastejšie používané. Sedací nábytok - vyvinuli sa kreslá s podrúčkami, používali sa stolčeky so sústruženými nohami, trnožami, sedáky boli plné, pri kreslách s podrúčkami s koženým čalúnením a vypchávkou. - Lombardské stoličky – s gabello zo širokých dosiek zdobené prerezávaním a obložené s kostennými plaketami Stôl - v bohatých domácnostiach získal stôl reprezentačnú funkciu a bol umiestnený v strede miestnosti - v Nemecku boli stoly riešené ako zmenšená architektúra - používali sa dômyselné mechanizmy, ktorými sa dala zväčšiť plocha stola Posteľ - okrem baldachýnových a skriňových postelí sa začína používať skladacia cestovná posteľ Marketérie

http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:House_altar,_Herculaneum_ 2005.jpg

Pôvodná domáca edikula.

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d1/SanFrances coAP-Edicola.jpg/450px-SanFrancescoAP-Edicola.jpg

Renesančná edikula (Ascoli Piceno, Taliansko)

Baroková edikula (Tabernacolo, Florencia)

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/38/Via_del_presto_di_san_ martino%2C_tabernacolo.JPG/450px-Via_del_presto_di_san_martino %2C_tabernacolo.JPG

Schéma lodného lopatkového pohonu podta Leonarda da Vinciho. Taliansko, 1495. Rekonštrukcia lietajúceho stroja podta Leonarda da Vinciho. Taliansko, 1486-1490. Rekonštrukcia vozidla na ľudský pohon podta Francesca di Giorgia. Taliansko, koniec 15. storoči a.

- predobraz dizajnéra - Leonarda da Vinciho. štruktúra Leonardových aktivít skutočne pripomína profil dnešného dizajnéra. Dôkladná racionálna analýza nastoleného problému (anatomické štúdie) naznačuje podobnosť s analytickými rešeršmi súčasných dizajnérov. Poznatky o mechanizmoch fungovania ľudského tela sa Leonardo popri voľnej tvorbe usiloval uplatniť pri návrhoch svojich strojov a podobne sa usiloval prakticky zhodnocovať aj informácie z dalších oblastí. Technická vynaliezavosť, osvedčená v návrhoch desiatok mechanizmov, patrila tiež k jeho základnej výbave. - 0 „modernosti“ Leonardových úvah vo sfére úžitkovej tvorby svedčí fakt, že nikdy nepovažoval za potrebné dekoratívne dozdobovať svoje návrhy, hoci jeho súčasníci z okruhu umeleckého remesla mu v tomto smere poskytovali množstvo príkladov. - už pred priemyselnou revolúciou - vytvorili novú profesiu dizajnéra.

■ Nožnice. Slovensko, koniec 18. storočia.

1760 – 1850

Zrod profesie dizajnéra

- korene dizajnu siahajú do predpriemyselnej éry, priestor na emancipáciu dizajnérskej profesie v jej dnešnom komplexnom chápaní vytvorilo až obdobie priemyselnej revolúcie, - vynález dvojčinného rotačného parného stroja. Jamesa Watta dobre ilustruje proces oddeľovania koncepčného myslenia a konkrétnej materiálnej realizácie, charakterizujúci nové výrobné vzťahy. Watt prostredníctvom projektového výkresu navrhoval parostroje, ktoré v niektorých prípadoch nikdy neuvidel. Projektová kresba je tým nástrojom, ktorým sa prví návrhári technicky, no najmä intelektuálne vydelili z obmedzujúceho koncepčného rámca procedúr tradičného remesla. Bol Watt „iba“ konštruktérom, alebo môžeme hovoriť aj o dizajnérovi? V angličtine v pojme design sa prelína inžinierske a výtvamo-úžitkové navrhovanie.

■ Josiah Wedgwood: Čajový a raňajkový hrnček. Wedgwood, Veľká Británia, začiatok 19. storočia. Josiah Wedgwood: Čajník s motívom karfiolových listov. Wedgwood, Veľká Británia, okolo 1760. John Flaxman: Váza. Wedgwood, Veľká Británia, 1811.

Pri zrode dizajnu ako špecializovanej profesie stál i Josiah Wedgwood. Tento výrobca keramiky bol zároveň dôležitým inovátorom v oblasti výrobných technológií. V roku 1762 založil továreň Etruria v New-CastleunderLyme v grófstve Staffordshire, kde ako prvý v odbore výroby keramiky využíval parný stroj. Ako dekoratérov keramiky zamestnával vtedajších významných anglických výtvarníkov (sochára Johna Flaxmana, ktorý na základe štúdia rímskej antiky navrhoval klasicistické vzory). Kresbové návrhy potom skúsený praktik Wedgwood posudzoval a so skupinou modelárov adaptoval na podmienky masovej výroby. - rozčlenenia výroby na proces navrhovania a proces materiálnej realizácie výrobku podľa vopred presne špecifikovaného projektu. - dizajn je často skôr tímovou prácou, než dielom jednotlivca. Viaceré vzory však navrhol Wedgwood sám a v niektorých z nich sa dopracoval až k drastickej racionálnej jednoduchosti. V prispôsobení tvarov keramického riadu optimálnej úžitkovej

Produkciu Wedgwoodovej firmy teda charakterizuje ambivalentná orientácia: na jednej strane výrobky, ktoré zdôrazňujú racionálnu úžitkovú funkčnosť a rešpektovanie špecifík sériovej mechanizovanej výroby, a na druhej tie, ktoré sú určované dobovými slohovými princípmi. Priemyselná revolúcia situáciu ešte skomplikovala. Radikálne obmedzila objem tradičnej manuálnej tvorby, ktorá však nestratila úplne svoj význam. Naďalej sa rozvíja v dvoch polohách. Šľachta a postupne aj vyššia stredná vrstva sú odberateľmi slohovo viazanej umeleckoremeselnej produkcie. Počiatky priemyselnej revolúcie sa časovo prelínajú s doznievaním rokoka, ktoré je neskôr vystriedané klasicizmom, empírom, biedermeierom a historizujúcimi slohmi. Paralelne existovala remeselná výroba bez slohových príznakov. Nemuselo vždy ísť o primitívnu rustikálnu podobu manuálnej práce. Dobrým príkladom môže byť úžitková tvorba shakerských komunít.

Kresťanskú sektu shakerov charakterizoval rovnostársky kolektivistický duch - úžitkových predmetov spočiatku vyrábaných len pre vlastnú potrebu a neskôr aj na predaj. Prísna jednoduchosť odvodená od asketického životného štýlu, dokonalosť, usporiadanosť, čistota formy bez dekoru, to všetko sú aspekty, ktoré predznamenávajú funkcionalistické myslenie. Odkazuje naň aj shakerské heslo: „Beauty rests on utility.“ (Krása závisí od úžitku.) Potreba postaviť most od technickej konštrukcie k človeku, nevyhnutnosť humanizovať úžitkovo-funkčnú štruktúru je tu zrejmá. Éra včasnej priemyselnej výroby tento problém zvyčajne riešila tak, že konštrukciu oblepila ornamentom. Prakticky počas celého 19. storočia bola profesia dizajnéra spájaná prevažne s dekoratérstvom. Úlohou dizajnéra bolo nájsť v dejinách umenia adekvátny ornament a aplikovať ho na výrobok. Ornamentálna prezdobenosť úžitkových predmetov 19. storočia mala pôvod aj v špecifickej spoločenskej situácii. Čerstvo zbohatnutá stredná vrstva sa usilovala prostredníctvom svojich úžitkových predmetov zvýšiť svoj sociálny štatút. Jeho tradičným symbolom bola slohovo viazaná tvorba. Vrstva zbohatlíkov však nebola schopná iniciovať vytvorenie autentického slohu. Prisvojila si preto historické slohy. Absencia vkusu a miery pre dekor mala za následok výrobu prezdobených gýčov, nekvalitného braku, ktorý sa stal cieľom útokov reformných hnutí druhej polovice 19. storočia. absolutistická Rakúska monarchia značne zaostávala za vyspelým svetom v aplikovaní výdobytkov priemyselnej revolúcie.

■ Kreslo. Jacob a Josef Kohnovci, Rakúsko, 1880. Firemný katalóg. Thonet, Rakúsko, 1859. Rozložená stolička vzor 14. Thonet, Rakúsko, 1859.

Michael Thonet sa vyučil za truhlára. Počiatky jeho nábytkárskej tvorby charakterizuje biedermeierovský štýl a remeselné výrobné metódy. v roku 1842 sa orientuje na vtedy módne druhé rokoko. Pracuje stále ešte v intenciách tradičného umeleckého remesla pre aristokraciu (zariadenie Lichtensteinského a Schwarzenberského paláca), pričom experimentovaním zdokonaľuje výrobné postupy ohýbania dreva, od glejených dýh prechádza k práci so zväzkami tenkých prútov. Stoličkami pre kaviareň Daum sa na sklonku 40. rokov 19. storočia začína prerod Thoneta z remeselníka na dizajnéra, hoci priamy kontakt s materiálnou realizáciou svojich výrobkov si naďalej udržiaval (podľa pamätníkov i na sklonku života bohatý fabrikant skúšal stále nové finesy pri ohýbaní dreva). Bronzovú medailu na svetovej výstave v roku 1851 síce získal za bohato dekorovaný súbor nábytku v štýle druhého rokoka, v tom čase sa však už dominantne orientuje na výrobu jednoduchého nábytku zbaveného slohových príznakov pre živnostenských veľkoodberateľov (kaviarne, čakáme a pod.). - plne rozvinutá sériová mechanizovaná produkcia (hoci stále so značným podielom ručnej práce) sa potom rozprúdila až v prvej Thonetovej skutočnej továrni v Koryčanoch na Morave, založenej v roku 1856. Thonet už vtedy vyriešil technické problémy spojené s ohýbaním jediného nosného prúta a v roku 1859 v Koryčanoch rozbieha masovú výrobu „konzumnej stoličky“ modelu číslo 14, ktorý sa stane evergreenom nábytkového dizajnu. „Štrnástka“, vyrobená z minimálneho počtu dielov (jediný ohnutý prút dreva tvorí operadlo i zadné nohy) s najnižšími materiálovými a montážnymi nákladmi (skrutkovanie miesto lepenia), predstavuje ideálny príklad lacného, masovo produkovaného spotreb­ného predmetu zhodnocujúceho možnosti štandardizácie v sériovej výrobe. - katalógový predaj ■ Michael Thonet: Stolička vzor 4, 1849 / Stolička vzor 14,

Prvý parný stroj bol u nás napríklad použitý v textilnom priemysle až v roku 1832, teda pol storočia po Veľkej Británii. Výroba dlho neprekračovala úroveň manufaktúr, v ktorých sa len na niektoré pracovné úkony využívali stroje. Textilné, kožiarske, drevospracujúce, sklárske a železiarske podniky sa až v pokročilom 19. storočí začali meniť na moderné továrne. okolo polovice 19. storočia - produkcia slovenských železiarní, ktorá predstavovala viac ako dve tretiny celouhorskej výroby. Železiarske podniky sa sústredili najmä v oblasti Gemerskej, Abovskej a Spišskej župy. - liatinové výrobky niektorých železiarní dosahovali európsku úroveň. Výpravná výzdoba v duchu módnych neoslohov sa uplatnila najmä na železných peciach, z ktorých sa stávali interiérové objekty blížiace sa malej architektúre. Spomedzi modeme organizovaných podnikov zameraných na železiarsku produkciu rôzneho druhu spomeňme aspoň firmu Heinzelmann, založenú v roku 1846 v Chyžnianskej Vode pri Jelšave. Na mapu včasných dejín dizajnérskej profesie však Slovensko patrí najmä vďaka činnosti firmy Thonet na našom území. Keď Michael Thonet a jeho spolupracovníci po úbytku zásob bukového dreva v moravských lesoch hľadali možnosti ďalšieho rozvoja rodinnej firmy, využili výhodnú ponuku uhorského grófa Štefana Kegleviča a odkúpili jeho panstvo vo Veľkých Uherciach neďaleko Zlatých Moraviec.

V roku 1877 najzdatnejší z druhej generácie Thonetovcov August vo Veľkých Uherciach uviedol novinku, ktorá sa neskôr uplatnila vo všetkých thonetovských továrňach sedák z preglejky. Stal sa lacnejšou, ale aj odolnejšou (hoci na druhej strane o niečo menej pohodlnou) alternatívou vypletaných ratanových sedákov. Možno konštatovať, že „štmástka“ s preglejkovým sedadlom ešte dokonalejšie naplnila predstavu o funkčnom, odolnom, esteticky presvedčivom a pritom cenovo dostupnom nábytku rodiacej sa modernej doby. Navyše sedák z preglejky v rôznych reliéfnych či perforovaných podobách otvoril nové možnosti výtvarného dotvorenia stoličiek a ďalšieho sedacieho nábytku. Továreň vo Veľkých Uherciach napriek počiatočným problémom so zháňaním kvalifikovanej pracovnej sily (majstri museli prísť i moravských fabrík) a dopravou (železnica do Veľkých Uheriec dorazila až v roku 1896) potvrdzovala svoju životaschopnosť a až do prvej svetovej vojny v nej výroba narastala. Prežila síce aj ťažké vojnové roky, no kvôli hospodárskym problémom napokon v roku 1923 zanikla. Keď roku 1869 Thonet stratil privilégium na výrobu nábytku z ohýbaného dreva, v RakúskoUhorsku začali vznikať firmy, ktoré rámcovo vychádzali z princípov tvorby Thonetovho nábytku, alebo priamo kopírovali jednotlivé vzory. Takýchto firiem bolo na konci 19. storočia už okolo päťdesiat, viaceré z nich na území Slovenska. Už v roku 1870 vznikla firma Hamisch a spol. v Banskej Bystrici (filiálku mala v Kremnici), v roku 1875 Karí Swobodas Nachfolger vo Zvolene, v roku 1880 firmy Ján Eisler a synovia v Košiciach a Kálmán Polgár vo Zvolene. Ako najživotaschopnejší sa ukázal podnik Ladislav Dobrovits a spol., založený v roku 1886 v Martine. Po transformácii patril pod ochrannou známkou Tatra v celom 20. storočí medzi najdôležitejších producentov nábytku na Slovensku

Dizajn obdobia priemyselnej revolúcie na Slovensku

■ Liatinová pec železiarne Turie Remety. Slovensko, 1820 Liatinová pec Železiarne Heinzelmann, Chyžnianska Voda, Slovensko, okolo 1850.

1851 – 1889

Kríza a pokusy o reformu

Londýnska svetová výstava v roku 1851 Great Exhibition of the Industry of AH Nations v Londýne bola prvou zo série svetových výstav, ktoré v druhej polovici 19. storočia nasledovali jedna za druhou (v organizovaní sa predháňali najmä dve vtedy najvyspelejšie mocnosti, Veľká Británia a Francúzsko). Takmer 14-tisíc vystavovateľov v londýnskom Hyde Parku predstavilo viac než stotisíc exponátov, čo potom prispelo k založeniu štyroch múzeí. Krištáľový palác - v ktorej botanik a záhradník Joseph Paxton zúročil svoje skúsenosti z projektovania skleníkov, bola raným príkladom architektúry z prefabrikovaných prvkov (v tomto prípade liatinových dielcov a skla), využívajúcej prednosti štandardizácie v stavebníctve. Racionalizmus pavilónu však kontrastoval s prezdobenosťou exponátov v historizujúcich štýloch s dominantným zastúpením druhého rokoka a neorenesancie.

Alfred Stevens: Krb. Veľká Británia, 1851. ■ Nožnice a vidlička. Thornhill & Higgins, Veľká Británia, 1851. I Augustus W. N. Pugin: Kalich. Veľká Británia, 40. roky 19. storočia.

William Morris: Katalóg,GB, 1870 Wiliam Morris: Stolička Sussex, GB, 60roky 19.st

Journal of design and Manufactures, architekt Owen Jones: „Nemáme nijaké princípy, žiadnu jednotu, Richard Redgrave, vydavateľ už citovaného najstaršieho dizajnérskeho periodika, pozoruhodne anticipoval vývoj v nasledujúcich sedemdesiatich rokoch: „Dizajn má vzťah ku konštrukcii akéhokoľvek predmetu prostred­ níctvom účelu aj krásy, a zahŕňa teda aj ornament. Ornament je iba dekoráciou vytvoreného predmetu. Ornament je nevyhnutne obmedzovaný, pretože ak je takto definovaný, môže byť len sekundárny a nesmie si privlastňovať zásadné postavenie. Sir Henry Cole bol poverený reformou dizajnérskeho školstva a v roku 1852 aj riadením prvého z umeleckopriemyselných múzeí.

Na krízovú situáciu prameniacu z nesúladu funkcie a formy priemyselnej produkcie reagovalo aj hnutie, ktoré v intenciách dobového romantizmu žiadalo opustenie cesty smerujúcej k masovej strojovej výrobe a návrat k idealizovanej podobe civilizácie určovanej remeselnou výrobou. Veľká Británia bola krajinou najrýchlejšieho rozvoja priemyslu, jej ekonomika zaznamenávala búrlivý rozvoj. Zároveň sa tu najsilnejšie prejavili aj negatívne javy industrializácie. Krajina devastovaná ťažbou nerastov, zápach a hluk z tovární a expandujúcej železnice, monotónnou prácou otupení robotníci a ich špinavé obydlia v mestských slumoch - to boli najsilnejšie argumenty zástancov návratu k „starým zlatým časom“, podľa ktorých vek strojov zničil estetickú citlivosť ľudí. Korene umeleckoremeselného hnutia (Arts and Crafts Movement), aktívneho od 60. rokov 19. storočia, treba hľadať v okruhu Prerafaelitského bratstva, ako aj v neogotickom revivale, ktorý sa v Anglicku sformoval v prvej polovici storočia. Predovšetkým Augustus W. N. Pugin ovplyvnil svojich nasledovníkov úvahami o tom, že stredoveké remeslo bolo príčinou aj symptómom ideálnych spoločenských podmienok. Už Pugin chápal úžitkový predmet ako zdroj morálnej sily, prostriedok zmeny sociálnych podmienok.

• Philipp Webb, Edward Burne-Jones: Skriňa. Vetká Británia, okolo 1860. ■ Augustus W. N. Pugin: StôL Vetká Británia, okolo 1850.

Arts and Crafts stala ústrednou. Jeho priamym ideovým otcom bol oxfordský profesor, John Ruskin. Vo svojom prvom významnom diele (Sedem lámp architektúry, 1849) sa predstavil ako britký kritik industrializácie . Na úroveň exponátov londýnskej svetovej výstavy v roku 1851 kriticky reagoval v ďalšom diele Stones of Venice (Kamenné Benátky, 1851 - 1853).V roku 1854 vyšla samostatne jeho časť O povahe gotiky, ktorá sa stala akýmsi manifestom hnutia Arts and Crafts. Ruskin sa v texte hlásil ku kultu gotiky s jej cechovou organizáciou výroby. Spojenie umenia a vedy v renesancii považoval za začiatok úpadku kultúry. Odmietal neosobný výraz strojovej produkcie a žiadal návrat k manuálnej výrobe s viditeľnými stopami po dotyku ľudskej ruky a s tým spojeným špecifickým psychologickým významom. Avšak nielen „pravda materiálu“, ale i „logika konštrukcie“, ktorú neskôr zdôrazňoval funkcionalizmus, bola pre Ruskina otázkou etického imperatívu: žiadal vynechať tie časti (prvky) výrobku, ktoré nie sú bezpodmienečne potrebné. Bol to však predovšetkým apel na aktívny vstup umenia do života, čo z Ruskinovho odkazu inšpirovalo nasledujúce generácie. Participácia úžitkovej tvorby na sociálnej reforme, tvoriaca neskôr základ bauhausovskej koncepcie, mala v rámci programu Arts and Crafts ústredné postavenie, i keď z dnešného pohľadu skôr v rovine teoretických vyhlásení, než reálnych výsledkov. Presvedčenie o nevyhnutnosti demokratizácie •poločnosti, v ktorej malo umenie zohrať významnú úlohu, priviedlo Ruskinovho žiaka Williama Morrisa až do úlohy salónneho revolucionára považujúceho dostupnosť kvalitného úžitkového predmetu pre každého za súčasť socialistickej reformy spoločnosti.

Charles Róbert Ashbee: Karafa. Vedca Británia, 1904. Charles Róbert Ashbee: Misa na ovocie. Velká Británia, 1905.

á Británia, 1879. Christopher Dresser: Stojan na hrianky. James Dixon & Sons, Veľká Británia, 1880. I Christopher Dress

6.

- osobnostou druhej generácie umeleckoremeselného hnutia bol Charles Róbert Ashbee. ktorý založil Guild of Handicraft (Cech umeleckého remesla) s pridruženou školou. Ashbee si vybudoval reputáciu najmä strieborným riadom, šperkami a nábytkom. Po formálnej stránke sa jeho tvorba často blíži secesii, hoci on i jeho druhovia z hnutia Arts and Crafts „štýlovosť“ svojich prác (podobne ako funkcionalisti) principiálne odmietali. - Christopher Dresser sa preslávil najmä kovovým stolovým riadom navrhovaným v 80. rokoch 19. storočia pre sériovú výrobu v menších firmách zameraných na zákazníkov zo strednej vrstvy. Dresser pre technológiu elektrolyticky postriebreného železa navrhoval formy, ktoré boli vo svojom čase prekvapujúce: jednoduché, hladké, priznávajúce nity a ďalšie konštrukčné spoje. Išlo o pozoruhodné prispôsobenie formy špecifikám strojovej produkcie. Dresser svoju racionalistickú koncepciu formuloval i v teore­tických prácach: „Predmet musí byť perfektne prispôsobený na to, aby napĺňal všetky požiadavky činností, na ktoré je určený, a to najľahším a najjednoduchším spôsobom.“ - funkcionalisti ho považovali za svojho priameho predchodcu. Na druhej strane možno v jeho tvorbe sledovat

. Skláreň Schreiber Uhrovec, Slovensko, koniec 19. storočia. B Petrolejová lampa. Skláreň Schreiber Uhrovec, Slovensk

ové lampy. Skláreň Schreiber Lednické Rovne, Slovensko, prelom 19. a 20. storočia.

1890 - 1918

Na prahu 20. storočia

Obdobie od záveru 19. storočia po prvú svetovú vojnu býva označované ako belie époque (krásne obdobie). Tento termín vystihuje viac nostalgiu za odchádzajúcimi Časmi, než realitu priemyselnej civilizácie, ktorá vtedy charakterizovala pomery už i v menej rozvinutých oblastiach. Najsilnejšia svetová vefmoc Veľká Británia ťažila z náskoku, ktorý získala v ranej priemyselnej ére. Materská krajina a jej kolónie vtedy zaberali také veľké územia ako žiadna z predchádzajúcich svetovládnych ríš. Šliapať na päty Veľkej Británii však začali ďalšie priemyselné veľmoci: Spojené štáty americké, Francúzsko a Nemecko, ktorého oneskorené „prebudenie“ bolo napokon jedným z dôvodov rozpútania svetového vojnového konfliktu. Podobne ako predchádzajúce desaťročia industriálnej éry, i obdobie okolo prelomu 19. a 20. storočia prinieslo rad technických noviniek, ktoré zásadne menili svet. Do ulíc i domácností vstúpila elektrina. Napájala postupne okrem svietidiel množstvo nových spotrebičov. Obrovský skok zaznamenala doprava. Železnica už necelých sto rokov po svojom vzniku tvorila hustú sieť prepájajúcu prakticky celý vyspelejší svet. Na sklonku 19. storočia sa v mestách objavili prvé automobily, po výrobných inováciách zavedených vo Fordových závodoch sa začali vyrábať masovo. Na začiatku sledovaného obdobia Otto Lilienthal skúšal bezmotorové klzáky, bratia Wrightovci neskôr skonštruovali motorové lietadlo a počas prvej svetovej vojny sa už lietadlá používali ako nebezpečná zbraň.

Dizajn na prelome 19. a 20. storočia hľadal moderné kontúry. Secesia sa svojou základnou orientáciou síce viazala skôr na predchádzajúce obdobia, Proto-modemizmus, ktorého zárodky možno sledovať aj v kontexte secesie, sa postupne emancipoval a vytváral základňu pre plný rozvoj moderny v medzivojnovom období. Už pred prvou svetovou vojnou sa však objavila úžitková tvorba, ktorá kriticky reagovala na limitujúce princípy rodiacej sa moderny. Secesia 90. rokoch 19. storočia sa v Európe a Spojených štátoch presadil posledný univerzálny sloh secesia. „Novým umením“ (podľa francúzskeho označenia Art Nouveau) a kopírovanie historických slohov, nevyhýbala sa celkom ani využitiu strojov a moderných materiálov (železo a oceľ v stavebníctve, nové chemické zlúčeniny vo výrobe skla a keramiky), avšak novú realitu priemyselnej civilizácie v plnej šírke neakceptovala. Rozporuplnosť vzťahu secesie k industrializácii možno ilustrovať na príklade jednej z kľúčových postáv secesnej tvorby z prelomu storočí, Henryho van de Veldeho. Velde vo svojej prednáške Úloha inžiniera v modernej architektúre (1900) vyhlasoval: „Titul umelca nemožno odopierať tvorcom novej architektúry inžinierom. - Secesia v mnohom nadviazala na hnutie Arts and Crafts. Kriticky reagovala na negatívne dôsledky globálnej industrializácie. Vo všeobecnosti sa orientovala prevažne na náročné umelecké remeslo, využívajúce kvalitné a drahé materiály za účasti špičkových umelcov doby. Výtvarné formy, ktoré sa zrodili v okruhu britského umeleckoremeselného hnutia, predstavovali zároveň pre secesiu priamy inšpiračný zdroj. Secesia však už rezignovala (i ked nie bez výnimk na Ruskinove a Morrisove utópie

Henry van de Velde: Písací stôl Belgicko, 1898. Louis Majorelle: Zariadenie izby. Francúzsko, 1905 -1909. Hector Guimard: Balkónová mreža. Francúzsko, 1905 -1906.

Luis Comfort Tiffany: Lampa. Tiffany Studios, New York, USA, okolo 1900. Victor Horta: Cast zariadenia Hotela Aubecq. Brusel Belgicko, 1899 -1902

Antonio Gaudi: Modlitebná lavica. Španielsko, 1875.

Josef Maria Olbrich: Budova Secesie. Viedeň, Rakúsko, 1898

Zárodky moderny

florálne secesné formy kulminovali na svetových výstavách v roku 1900 v Paríži a 1902 v Turíne namiesto naturalistických či štylizovaných tvarov odvodených zo sveta rastlín hov nastúpili abstraktné geometrické obrazce. Ohniskom jej šírenia sa stal škótsky Glasgow, zásluhou Charlesa Rennieho Mackintosha. Tento architekt na budove glasgowskej umeleckej školy (1898 prezentoval nielen inovácie secesného ornamentu, ale najmä presun dôrazu od otázok dekoráci k problémom racionálneho riešenia funkčných požiadaviek kladených na architektúru. Navrhova aj nábytok, v ktorom tiež smeroval k strohej tvarovej a ornamentálnej geometrii. Mackintoshova tvorba silne rezonovala vo viedenskom umeleckom prostredí, kde sa však i z vlastných zdrojov rozvíjalo geometrizujúce tvaroslovie s dôrazom na racionálnejšie metódy tvorby. Iniciačnú úlohu zohral profesor viedenskej akadémie, architekt Otto Wagner. V teoretickom spise Moderne Architektúr (Moderná architektúra) deklaroval poradie priorít „účel, konštrukcia, poézia“, ktoré uplatňoval v architektonickej i dizajnérskej práci. Wagnerovský proto-modernizmus však nestál v príkrom rozpore s dekoratívnymi tendenciami starších podôb secesie, čo dokladá aj tvorba Wagnero vých viedenských nasledovníkov Josefa Máriu Olbricha, Josefa Hoffmanna a Koloman Mosera. Hoffmann, Moser a bankár Wärndorfer založili v roku 1903 Wiener Werkstätte (Viedenské dielne), ktoré sa najmä pod vplyvom Ashbeeho Cechu umeleckých remesiel, predstaveného na 8. výstave

Charles Rennie Mackintosh: Stolička Argyle. Veľká Británia, 1897. Josef Hoffmann: Stolička. Wiener Wekstätte, Rakúsko, 1903. Charles Rennie Mackintosh: Stolička. Veľká Británia, 1911.

Dôrazný prienik geometrických foriem možno sledovať okolo roku 1905 najmä v tvorbe Josefa Hoffmanna (rodáka i moravskej Brtnice), ktorý sa dopracoval až k drastickej úspornosti výrazu, ked jediný dekor predstavoval raster štvorcových otvorov. Popri striebre sa vo veľkej miere začalo uplatňovať bielo lakované železo či zinok. . Aj Hoffmannov nábytkový dizajn z tohto obdobia anticipoval reduktívnu estetiku modemy, stavajúcu na elementárnych geometrických formách (spomeňme napríklad Rietveldove práce alebo Breuerovu nábytkovú tvorbu, než začal používať ako materiál oceľové rúrky). Extrémny geometrizmus však predstavoval len jedno obdobie bohato štruktúrovanej tvorby, pre ktorú sa Hoffmann stal inšpirujúcim „mužom pre všetk obdobia“. Keď v roku 1907 Wiener Werkstätte opustil Koloman Moser, ktorého práce zväčša charakterizoval dekoratívnejší výraz, Hoffmann prekvapujúco nasmeroval ich produkciu k neobarokovým formám. týchto intenciách možno pre geometrizujúcu secesiu použiť aj termín secesný klasicizmus, poukazujúci viac na formálne, než úžitkovo-funkčné aspekty mladšej vetvy secesie. Dôležitým centrom diskusií o zmysle a charaktere úžitkovej tvorby v industriálnej ére sa stalo od počiatku 20. storočia Nemecko, ktoré sa zaradilo k priemyselne najrozvinutejším krajinám. Mimoriadny význam mal v tomto smere najmä Deutscher Werkbund (Nemecký pracovný zväz), založený v roku 1907 ako združenie, ktoré spájalo „umelcov, priemyselníkov a expertov starajúcich sa o rozvoj priemy­selnej práce, zabezpečujúcich spoločné pôsobenie umenia, remesla a priemyslu a venujúcich sa výučbe a propagácii v týchto oblastiach“. Na jeho pôde sa vykryštalizovali tri základné koncepcie úžitkovej tvorby. Zakladateľ Werkbundu Hermann Muthesius vychádzal z potreby zvýšenia úrovne všeobecného vkusu na báze štandardu a akcentoval dôležitosť typizácie úžitkových artefaktov.

- Werkbundu patril aj Peter Behrens, ktorý je kľúčovou osobnosťou dejín dizajnu. - dospel k názoru, že secesné formy sťažujú realizaciu tých tvorivých princípov, ktoré zodpovedajú novému spôsobu života. Už od konca 19. storočia ipri architektonickom projektovaní venoval dizajnérskym aktivitám. Navrhoval úžitkové sklo, nábytok, svietidlá a dalšie interiérové predmety. - roku 1907 stal firemným architektom a „poradcom pre estetiku“ celej produkcie berlínskej firmy AEG. Jeho aktivity siahali od urbanistického projektu mesta pre firemných zamest­ nancov cez realizácie továrenskej haly, obchodov, výstavných priestorov, návrhy elektrických spotrebičov (ventilátory, kanvice, svietidlá atd.) až po firemné logo a propagačné materiály všetkého druhu. Hoci Behrens bol ako dizajnér eklektik (navrhoval napríklad elektrické kanvice hladkého strojového vzhľadu, ale aj také, ktoré imitovali ručnú prácu, hoci boli vyrábané priemyselne, v dizajne niektorých svietidiel zasa kopíroval tvary gréckych váz), jeho tvorba po prvý raz v kontexte bežnej priemyselnej výroby demonštrovala úsilie o humanizáciu strojových produktov. Možno ho považovať aj za tvorcu prvého komplexného firemného štýlu. Jeho ateliér sa stal zároveň miestom, kde získavali skúsenosti najvýznamnejšie osobnosti medzivojnovej moderny: Walter Gropius, Mies van der Rohe a Le Corbusier.

I Peter Behrens: Kanvica na čaj. AEG, Nemecko, 1909. I Peter Behrens: Ventilátor. AEG, Nemecko, 1908.

Kubizmus prvom desaťročí 20. storočia sa i v Čechách sformoval prúd, ktorý v opozícii k secesnému dekorativizmu zdôrazňoval racionálne princípy tvorby. jeho najvýraznejším predstaviteľom bol odchovanec Wagnerovej viedenskej architektonickej špeciálky Kotera, ktorý založil podobne zamerané oddelenie architektúry na pražskej Umeleckopriemyselnej škole. Ku krédu „účel, konštrukcia, poézia“ sa pod Wagnerovým a Kotérovým vplyvom prihlásila skupina mladších tvorcov, ktorá však v druhom desaťročí 20. storočia začala uplatňovať protikladné prístupy k tvorbe. Situácia akoby predznamenávala spory modemy a postmoderný v podobe, v akej ich prinieslo pokročilé 20. storočie. Vzhľadom na živé kontakty českých výtvarníkov s Parížom už okolo roku 1910 zdomácnel v Čechách najaktuálnejší maliarsky a sochársky smer doby - kubizmus. K Skupine výtvarných umélcú orientovaných na kubizmus, ktorá v roku 1911 opustila združenie Mánes, patrili architekti Josef Gočár, Vlastislav Hofman, Josef Chochol a Pavel Janák. Vďaka nim tvaroslovie odvodené z kubistickej maľby a sochárstva do architektúry a dizajnu nadobudlo signifikantnú podobu práe v Čechách. Prvé číslo novozaloženého časopisu Umelecký mésíčník prinieslo Janákov článok Hranol a pyramída, ktorý možno považovať za manifest kubizmu v architektúre a dizajne. Pavel Janák prevrátil priority svojho viedenského profesora Wagnera „účel, konštrukcia, poézia“ vyhlásením, že poézia je vlastným zmyslom tvorby. Výtvarné problémy formy stáli v popredí záujmu kubistov. Dynamizmus diagonálne lámaných plôch bol zhmotnením predstavy o duchovnej sile, ktorá vtláča hmote svoju vôľu

Vlastislav Hofman: Stolička pre sochára Josefa Maratku. Česko, 1911 -1912. Josef Gočár: Hodiny. Česko, 1912 i 1913.

J Pavel Janák: Stolička. Česko, 1911 -1912. I Josef Gočár: Pohovka. Česko, 1913.

na Slovensku nenájdeme veľkolepé secesné realizácie, no niektoré si predsa pozornosť zaslúžia. Významnejšie stavby vznikli najmä v hospodárskych centrách (Bratislava, Košice) a kúpeľných a turistických lokalitách, ktorých rozvoj bol práve pre belie époque príznačný (Piešťany, Trenčianske Teplice, Starý Smokovec, Tatranská Lomnica). V kontexte dejín dizajnu treba spomenúť Gesamtkunstwerk peštianskeho architekta Ôdona (Edmunda) Lechnera 1 Kostol sv. Alžbety (Modrý kostolík) a priľahlý školský areál v Bratislave. Ide o poslednú stavbu (1909 - 1913) architekta prezývaného tiež „uhorský Gaudí“. Spomedzi jeho ďalších realizácií, roztrúsených po celej Rakúsko-Uhorskej monarchii, uveďme budovy Thonetovho domu (1889) a Umeleckopriemyselného múzea v Budapešti (1896). Modrý kostolík je vynikajúcim príkladom spájania všeobecne uplatňovaného secesného tvaroslovia s lokálnymi kultúrnymi tradíciami a osobnými autorskými preferenciami. „Orientálny“ charakter vyplynul z romanticky prifarbených hypotéz o koreňoch maďarského výtvarného prejavu v perzskom a indickom umení. Konkrétne výtvarné prvky (napríklad glazované keramické kachličky a keramické ornamenty) mali pôvod v Lechnerovom štúdiu orientálnych zbierok londýnskeho umeleckopriemyselného umenia. Komplexné riešenie stavby zahrnulo interiér s kazateľnicou a mobiliárom. Lechnerovi nasledovníci Marcell Komor a Deszo Jakab nájomný dom Tulipán v Bratislave (1903)- florálna secesia

Bratislavské stavby svedčia o kozmopolitnom charaktere tohto mesta, ktorého architektúre okolo prelomu storočí dominovali vplyvy z Budapešti. - architekt európskeho formátu inšpirovaného slovanskými kultúrnymi tradíciami. Dušan Samo Jurkovič pochádzal z Turej Lúky pri Myjave a prvý raz na seba výrazne upozornil turistickým areálom Pustevny na Radhošti (1899) v moravských Beskydoch. Jeho variant secesie autenticky prepojil medzinárodný jazyk secesie s inšpiráciami z hnutia Arts and Crafts (dispozičné riešenia, romantický „stredoveký“ vzhľad stavieb), s prvkami maliarskeho symbolizmu (motív labute v rôznych štylizáciách) a inšpiráciami z domácich stavebných techník a ornamentiky (slovenské Čičmany, moravské Velké Karlovice atď.)

Dušan Jurkovič: Stolička penzionátu Vesna v Brne. Česko, 1904 - 1905. Jurkovič: Spolkový dom detail. Skalica, Slovensko, 1905.

Sklárstvo má na Slovensku dlhú tradíciu siahajúcu do stredoveku a v 18. storočí sa napríklad zo 74 uhorských hút nachádzalo na území Slovenska 47. V19. storočí pod tlakom technicky vyspelej konkurencie síce väčšina z nich zanikla, no niekoľko sklární (Katarínska Huta, Utekáč, Zlatno, Uhrovec, Lednické Rovne) možno priradiť ku kvalitnému európskemu štandardu. Sklársky výtvarník Jozef Oppitz, pôsobiaci v Utekáči, získal za svoju tvorbu medzinárodné uznanie, podobne ako Leo Valentín Pantoček pracujúci pre skláreň Zlatne. Medzi najvýraznejšie osobnost sklárskej tvorby sa okolo prelomu 19. a 20. storočia zaradil rodák z Liptovského Mikuláša Štefan Šovánka. 1900 získal za vrstvené a leptané sklo zlatú medailu na svetovej výstave v Paríži. Pód vplyvom najvýznamnejšieho francúzskeho secesného sklára Emília Gallého začal leptat secesnú florálnu dekoráciu do matných, namiesto transparentných vrstiev skla. Žiarivá, no pritom kultivovaná farebnosť ho však odpočiatku odlišovala od jeho vzoru. Po odchode do sklárne v Utekáči získal Šovánka i pre ňu zlatú medailu zo svetovej výstavy (Saint Louis, 1904).

Pohár dekorovaný pantografom. Skláreň Schreiber Lednické Rovne, Slovensko, 1913. Štefan Šovánka: Váza. Skláreň Utekáč, Slovensko, okolo 1904. Štefan Šovánka: Váza. Skláreň Utekáč, Slovensko, okolo 1906.

Dušan Jurkovič: Pustevny na Radhoiti - detail interiéru. Česko, 1897. Príbor vzor B. Sandrik Dolné Hámre, Slovensko, 1896.

Ján Peterka: Príbory vzor XV a H, Sandrik Dolné Hámre, 1910-1914.