Úvod do politickej sociológie mládeže 9788081050121

Citation preview

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Katedra politológie FF UCM v Trnave

Úvod do politickej sociológie mládeže Ladislav Macháček

Trnava 2008

Vedeckí oponenti:

Prof. PhDr. Peter Ondrejkovič, CSc. PhDr. Peter Horváth, PhD.

© Prof. Mgr. Ladislav Macháček, CSc. Katedra politológie FF UCM a CERYS FF UCM v Trnava 2008 © Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Publikácia vznikla v rámci medzinárodného projektu UP2 YOUTH – Mládež ako faktor sociálnej zmeny s podporou MVTS pri MŠ SR v rokoch 2006 – 2008

ISBN 978-80-8105-012-1 EAN 978808105012

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

OBSAH

Úvod ......................................................................................................... Kapitola I. Sociológia mládeže ............................................................................ 1. 2. 3. 4.

Etapy rozvoja sociológie mládeže na Slovensku.................................... Sociologické chápanie mládeže.............................................................. Individualizácia mládeže ........................................................................ Sociologické reflexie mládeže v Európe ................................................

Kapitola II. Modernizácia spoločnosti a individualizácia mládeže ... 1. 2. 3. 4. 5.

Mládež v kontexte modernizácie ............................................................ Modernizácia a osobitosti jej “oneskorovanie“ na Slovensku................ Individualizácia mládeže a teória modernizácie..................................... Procesy individualizácie prvej postkomunistickej generácie mládeže ... Tri výzvy modernizácie Slovenska a mládež .........................................

5

7 9 19 23 26

39 43 45 47 53 56

Kapitola III. Mládežnícka politika a práca s mládežou ............................

71 1. Formovanie štátnej politiky mládeže v Slovenskej republike ................ 73 2. Sociologické osobitosti, princípy a úrovne práce s mládežou ................ 86

Kapitola IV. Participácia mládeže na samosprávnej demokracii 1. 2. 3.

4.

97 Európska výzva k aktívnemu občianstvu a participácii mládeže ........... 99 Mládežnícka politika a výchova k demokratickému občianstvu na Slovensku .......................................................................................... 100 Súčasný stav poznania občianskej participácie mládeže na Slovensku .......................................................................................... 103 Formálna a nonformálna edukácia k demokratickému občianstvu v škole .................................................................................................... 110

Kapitola V. Participácia mládeže na zastupiteľskej demokracii........ 145 1. Politická a občianska socializácia študujúcej mládeže ........................... 147 2. Polarizácia politickej orientácie ............................................................. 148 3. Formy občianskej a politickej participácie študujúcej mládeže ............. 158

Záver ........................................................................................................ 167

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

CONTENTS

Introduction .............................................................................................. Chapter I Youth sociology ....................................................................................... 1.Stages of Youth sociology development in Slovakia .................................... 2. Sociological approaches to youth ................................................................. 3. Youth individualization ................................................................................ 4. Sociological reflection on youth in Europe ..................................................

5

7 9 19 23 26

Chapter II Modernization of society and youth individualization .......

39 1. Youth in context of modernization ............................................................... 43 2. Late modernization in Slovakia .................................................................... 45 3. Individualization of youth and theory of modernization .............................. 47 4. Processes of individualization in the first post-communist youth generation ....................................................................................................................... 53 5. Three challenges of modernization of Slovakia and youth .......................... 56

Chapter III Youth policy and work with youth ................................................

71 1. Formation of state youth policy in Slovakia ................................................. 73 2. YouthWork - sociological features, principles and levels ............................ 86

Chapter IV Youth participation in self government democracy .............

97 1. Active citizenship and youth participation: European challenges ................ 99 2. Youth policy and education on democratic citizenship ................................ 100 3. Awareness about civic participation of youth in Slovakia ........................... 103 4. Formal and non-formal education on democratic citizenship at school ....... 110

Chapter IV Youth participation in representative democracy ................ 145 1. Political and civil socialisation of students................................................... 147 2. Polarisation of political orientation .............................................................. 148 3. Civil and political participation of students .................................................. 158

Conclusion .................................................................................................. 167

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Úvod Našou ambíciou bolo pripraviť publikáciu, ktorá by mohla predstavovať študijnú pomôcku pre úvod do politickej sociológie mládeže. Jeho zámerom je študijný text, ktorý uvádza študentov do problematiky sociologickej reflexie politického a občianskeho života po roku 1989. Úvod do politickej sociológie mládeže prihliada nielen na požiadavky výchovno-vzdelávacieho procesu v študijných odboroch sociológia a politológia, (ale aj pedagogika,psychológia a náuka o spoločnosti). Rešpektuje aj potreby a požiadavky rozvíjajúceho sa neformálneho vzdelávania aktérov mládežníckeho hnutia a dospelých v občianskych združeniach, ktoré sa venujú mládeži. Sústreďujeme svoju pozornosť na zásadnú sociálnu zmenu prechodu od totalitného na pluralitný politický systém v podmienkach procesov európskej integrácie a globalizácie. Dekáda 1989-1998, ale aj dekáda 1998-2008 boli a sú obdobím ostrého politického zápasu o uskutočnenie zásadných zmien aj na tomto úseku spoločenského života.Mladá generácia sa hekticky vyrovnáva s výzvami meniacej sa spoločnosti ako objekt i subjekt tejto zmeny. V prvej kapitole sme predstavili sociológiu mládeže, etapy jej rozvoja na Slovensku a v Európe a najnovšie sociologické reflexie mládeže v Európe. Osobitosťou sociológie mládeže je, že od svojho sformovania v roku 1964 predstavovala nielen teoretickú a metodologickú oporu rodiacej sa štátnej politiky mládeže. Súčasne poskytovala námety a argumenty pre združenia mládeže, ktoré sú rozhodujúcimi subjektmi občianskej politiky mládeže. V druhej kapitole analyzujeme proces formovania politiky mládeže na Slovensku od roku 1992 až po rok 2008. Mládežnícka politika na Slovensku získava parametre popredných európskych štátov a je svojím spôsobom súčasťou zrodu modernej európskej politiky mládeže v zjednotenej Európe. Atribútom občianskej politiky mládeže je dobrovoľnícka aktivita v sociálnom systéme, ale najmä participácia mládeže v systéme práce s mládežou. V tretej kapitole rozvíjame problematiku občianskej a politickej participácie mládeže ako jednotu jej dvoch špecifických foriem, z ktorých jedna sa odohráva na samosprávnej a druhá na zastupiteľskej úrovni demokracie. Každá z nich plní funkciu významnej formy výchovy mládeže k demokratickému občianstvu. Pritom vzťah samosprávnej a zastupiteľskej demokracie prezentujeme ako vzájomne sa podmieňujúci a ovplyvňujúci proces s osobitným priebehom u mladých dospievajúcich ľudí.

5

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Publikáciu venujeme všetkým aktérom mládežníckej politiky a práce s mládežou s nádejou, že naša reflexia občianskej a politickej participácie mládeže bude inšpiráciou k zamysleniu sa nad zmyslom a výsledkami úsilia každej novej generácie mládeže. Venujeme ju však aj tým, ktorí začínajú štúdium politológie, pedagogiky a sociológie, prípadne pracujú v mládežníckych združeniach, v rozličných občianskych hnutiach a iniciatívach, trápia sa prípravou svojich prvých projektov. Dúfame, že v publikácii nájdu koncepty, argumenty, metodiky, historické paralely, informácie a kontakty vhodné pre aktívnu občiansku participáciu na verejnom živote. Publikácia Úvod do politickej sociológie mládeže vznikla ako súčasť riešenia medzinárodnej výskumnej úlohy UP2YOUTH-Mládež ako faktor sociálnej zmeny, v rámci ktorej sme v rokoch 2006-2008 aj s podporou MVTS MŠ SR riešili tému Participácia mládeže (www.syrs.org). Bratislava − Trnava 8.8.2008 Ladislav Macháček

6

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

KAPITOLA I. SOCIOLÓGIA MLÁDEŽE

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Sociológia mládeže Úvod Štátna politika vo vzťahu k mládeži, prezentovaná Ministerstvom školstva SR a aj občianska politika mládeže, prezentovaná strešnými združeniami mládeže po roku 1989, najmä Radou mládeže Slovenska (RMS), systematicky využívajú vedecké poznatky o procesoch, ktoré ovplyvňujú životné podmienky súčasnej mladej generácie a odrážajú sa v jej správaní v škole, v rodine, v práci alebo vo voľnom čase. Takéto analýzy nielen využívajú, ale v rámci svojich možností výskumné projekty zamerané na mládež aj podporujú. Mládežnícka politika i štátna politika vo vzťahu k mládeži sa tvorí aj v kontaktoch so všetkými subjektami, ktoré pôsobia v systému práce s mládežou, najmä vo voľnom čase. Občianske združenia detí a mládeže, centrá voľného času, informačné centrá mladých, ako aj všetci v systéme pre prácu s mládežou prinášajú informácie, ktoré utvárajú širokú mozaiku praktických podnetov pre prácu s mládežou s nezanedbateľnou poznávacou hodnotou. Informácie z výskumu mládeže a práce s mládežou sprostredkované sociológiou mládeže umožňujú, aby výskumní pracovníci získavali podnety z práce s mládežou a naopak, aby sa pracovníci občianskych združení mládeže, metodici centier voľného času a spolupracovníci informačných centier mladých orientovali v teórii a metódach sociológie mládeže, ale aj iných vedných disciplín (psychológia, pedagogika, etnografia, právne vedy, sociálna medicína, pediatria, kriminológia a pod.). 1. Etapy rozvoja sociológie mládeže na Slovensku V analýze Situácia sociológie mládeže a výchovy na Slovensku (Macháček, L., 1969), publikovanej v Sociológii mládeže s podtitulom Slovenská ročenka pre teóriu a výskum mládeže, sme zdôraznili, že máme niekoľko významných osobností z medzivojnového a povojnového obdobia, ktoré upozorňovali na problémy zdravia detí a mládeže, analyzovali sociálnu problematiku života mládeže na Slovensku. Z nich napr. A. J. Chura (Slovensko bez dorastu, 1937), profesionálny pediater, sa stal známy svojím výrokom: “Medicína bez sociológie je iba torzo.“ (Ollík, T., 1969) S istým zveličením možno konštatovať, že mnohé zo zakladateľských osobností sociologického myslenia na Slovensku patria k súčasníkom Karla Mannheima (1893-1947), ktorého na rokovaní Výskumného výboru sociológie mládeže RC 34 ISA v rámci XV. svetového sociologického kongresu v Brisbane etablovali za zakladateľa sociologickej teórie mládeže. (Chisholm, L., 2002) Ako je známe, štúdia On the problem of generations (1927) vznikla ako docentská habilitačná práca K. Mannheima a reagovala na dobový spor medzi pozitivistickou

9

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

(Mentre, F.: Les générations sociales. Paris 1920, 179 s.) a romanticko-historickou (Pinder, N.: Das Problem der Generation in der Kunstgeschichte Europas. Berlin 1926) interpretáciou problému výmeny generácií v spore o chápanie povahy utvárania histórie. K. Mannheim vo svojej štúdii dospel k chápaniu generácií ako jednému z významných faktorov (konkurencia a súťaživosť ako prvok ľudskej kultúry, úsilie dosiahnuť úspech v ekonomickej a politickej oblasti) spoluutvárajúcich ľudskú históriu, teda aj k chápaniu dynamiky generácií ako problematiky spadajúcej do formálnej sociológie. Pritom zúžitkoval dobovú filozofickú (A. Dilthey, M. Heidegger), sociologickú (L. von Wiese, M. Weber), etnografickú (Schurtz, H.) a psychologickú (Spranger.) literatúru. Návrat k K. Mannheimovi a renesanciu generačného prístupu v sociologickom výskume mládeže zdôvodňuje L. Chisholmová (Chisholm, L., 2002) aktuálnym návratom k diskurzu o medzigeneračnej distribúcii zdrojov v starnúcej európskej spoločnosti a o kvalite medzigeneračných vzťahov v súčasnej učiacej sa spoločnosti s trhovou ekonomikou1. Na rozdiel od 70. rokov spoločenské zmeny v 90. rokoch sa odzrkadlili v životnej situácii mladej generácie, v premene jej hodnotových orientácií a sociálneho správania tak prevratne, že generačný prístup je užitočný nielen pre súčasný výskum mládeže, ale aj pre občiansku politiku mládeže. Užitočnosť generačného prístupu v sociologickej reflexii prebiehajúcich spoločenských zmien sme zvýraznili aj v našom vystúpení na zasadnutí RC 34 ISA v Brisbane poukázaním na význam vstupu sociológov do rozpravy o „generačnom probléme“ v rokoch 1964-1970 vo vtedajšom komunistickom Československu, prežívajúcom obrodný spoločenský proces oslobodzovania sa od štátnopaternalistického dirigizmu. Rovnako vtedy (v roku 1968 išlo o socializmus s ľudskou tvárou, demokratickú obrodu totalitnej spoločnosti), ako aj teraz (v roku 1989 odštartovaná globalizácia a europeizácia našej spoločnosti jej postupným pripájaním k Európskej únii) musíme upozorniť na to, že každá prelomová historická doba spojená s civilizačnou výzvou sa na začiatku nejaví ako spoločný problém generácií, ale skôr ako generačná priepasť alebo konflikt. (Macháček, L., 2002) Aj keď nepopierame význam jednotlivých osobností v rozvoji vedeckého prístupu k problematike detí a mládeže, skutočná inštitucionalizácia sociológie mládeže a výchovy na Slovensku sa spája až so 60. rokmi, v ktorých sa zavŕšil proces inštitucionalizácie sociológie ako takej.

1

V slovenskej sociologickej literatúre prácu K. Mannheima pripomenuli autorky (A. Mišíková – Š. Köverová, 1992), zamýšlajúc sa nad mnohoznačnosťou pojmov využívaných v sociológii i v bežnom jazyku občianskej verejnosti. Iba nedávno (v roku 2000) túto štúdiu (Mannheim, K., 1952) z anglického jazyka (1952) preložili aj do ruštiny. (Mangeim, K., 2000) 10

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Sociologický výskum mládeže na Slovensku (1964-1968) Sociológiu a jej revitalizáciu treba vidieť v kontexte obrodného procesu v spoločenských vedách po roku 1956, ktorý vyústil do jej inštitucionalizácie na Slovensku v rokoch 1964-1969. V tomto období vznikol Sociologický ústav SAV, Slovenská sociologická spoločnosť pri SAV, Katedra sociológie FF UK v Bratislave, vedecký časopis Sociológia. V ich rámci sa rozvíjal výskum mládeže, uskutočňovali sa konferencie, publikovali prvé sociologické štúdie o mládeži. Sociológia mládeže a sociológia výchovy sa spája s mladou generáciou vedeckých pracovníkov vstupujúcou na vedeckú dráhu v oblasti sociologickej vedy po roku 1964 (J. Suchý, P. Ondrejkovič, L. Macháček, M. Sloboda, K. Šuran), ktorá sa stretla s ústretovým prístupom významných osobností (O. Baláž, J. Koščo, D. Kováč, L. Kačáni, O. Pavlík, E. Sýkora) z iných vedných disciplín, najmä psychológie a pedagogiky. Súčasťou tejto tendencie boli ostré diskusie o interdisciplinárnych vzťahov (Macháček, L., Čečetka, J., Kubíčková, M., Sociológia mládeže1969, s. 125-133). Matica slovenská pri príležitosti 100. výročie narodenia Prof. PhDr. Juraja Čečetku, zakladateľskej osobnosti slovenskej pedagogiky a psychológie a prvého univerzitného profesora pedagogiky na Slovensku.odhalila 23. apríla 2007v Polichne Pamätnú tabuľu. Slovenská pedagogická spoločosť pri SAV v Lučenci usporiadala seminár, na ktorom Prof. PhDr. Jozef Pšenák, PhD. povedal: Vedecké dielo Prof. PhDr. Juraja Čečetku tvoria práce psychologické, pedagogicko-psychologické, pedagogické a sociologické. J. Čečetka spolu s J. Stavělom a s A. Jurovským kládol na Slovensku na rozhraní 20-tych a 30-tych rokov minulého storočia základy vedeckej psychológie. V hlavnom tvorivom období sa však venoval pedagogickým vedám. Bol prvým „oráčom“ a kládol základné kamene slovenskej pedagogiky.Vedecké dielo Prof. PhDr. Juraja Čečetku obstálo aj v skúškach komunistického režimu. Svojím životom, mravnými postojmi, intelektuálnosťou, akríbiou, antickou kalokagathiou bol príkladom pre študentov, ktorí ho milovali. (Spravodaj SPS 12, 2007 pozri www.syrs.org/sps) Jeho myšlienkový odkaz je súčasťou vedeckej a politickej rozpravy o súčasnej mládežníckej politike ako istej forme, v ktorej sa kreuje a rieši zatiaľ ešte nespísaná zmluva medzi generáciami.V Národnej správe o mládeži na Slovensku pre Európsku úniu (MŠ SR 2005) sme zakomponovali nasledovný text: Dňa 10. apríla 1969 sa na spoločnej porade občianskych združení mládeže a vedeckých zamestnancov uskutočnil prvý pokus o formuláciu zásad štátnej politiky mládeže. Odhliadnuc od dobových ideologických osobitostí bolo už v tomto období zjavné nebezpečenstvo medzirezortných kompetenčných sporov. Následne Prof. Juraj Čečetka polemizujúc s dosť rozšíreným názorom o potrebe „ministerstva mládeže“ naznačil, že je výhodnejšie a veci primeranejšie „...ponechať terajším ministerstvám ich agendu mládeže a vytvoriť nadrezortný orgán, ktorý by kooperoval s nimi pri riešení otázok mládeže pričom by im bol v riešení, resp. určovaní zásad riešenia istého druhu problémov mládeže nadradený, ba do jeho výhradnej kompetencie by sa mohli preradiť aj tie problémy mládeže, ktoré neboli doteraz v kompetencii žiadneho ministerstva“ (Macháček, L.: Juraj Čečetka a sociológia v pedagogike. Pedagogická revue 1992, č. 9, 709-712 s.).

11

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

J. Čečetka bol prvý pedagóg, ktorý akceptoval, že sociológia mládeže sa pedagogickou sociológiou iba prekrýva, že sa neviaže iba na výchovu, ale na život mládeže v celej šírke. Napokon vo svojej úvahe o úlohách detí a mládeže (Čečetka, J., Sociológia mládeže, 1970) zdôvodňuje a z rozličných aspektov rozvíja potrebu vzniku ústavu pre sociológiu detí a mládeže. Prezentácia prvých výsledkov sociologických výskumov mládeže sa musela vyrovnávať s ovela systematickejšími pôvodnými monografiami slovenských a českých pedagogov, psychologov a právnikov. (Čečetka, J., 1967; Jurovský, A., 1965; Schubert, L., 1967). Do diskusie o mládeži v tomto období zasiahli aj publikácie zahraničných autorov ako L. Fischer, A. Flitner, H. Schelsky, S. N. Eisenstadt, G. Wurzbacher, F. Friedeburg (Kačáni, L., Sociológia mládeže 1969), ktoré sa z filozoficko-sociologických hľadísk venovali problému mladej generácie a generačnému problému vôbec. Prostredníctvom generačného prístupu bolo možné naznačiť obmedzenia, ktoré urýchleniu spoločenského vývinu generačnou výmenou prinášal vtedajší spoločenský systém. (Suchý, J., Sociológia mládeže, 1969) Sociológiu mládeže a výchovy „ako inštitucionalizovanú činnosť“ (Sloboda, M., 1967) nemožno izolovať od verejnej rozpravy o mladej generácii, ktorú vyvolali spisovatelia a filozofi P. Karvaš, P. Bunčák, M. Charváth, R. Olšinský, V. Bednár, M. Kusý, J. Suchý na stránkach slovenských časopisov a novín (Kultúrny život, Slovenské pohľady, Mladé letá a Pravda). V tomto období predstavovali vystúpenia spisovateľov ako „nositeľov svedomia národa“ významný faktor utvárania verejnej mienky. Znepokojenie verejnosti nad netradičnými prejavmi a subkultúrou mládeže stimulovalo realizáciu viacerých empirických sociologických výskumov mládeže. Na Slovensku sa roky 1964-1969 niesli v znamení riešenia generačného problému. Pôvodne diskusie nad nonkonformizmom mladého umenia v časopise Kultúrny život prerástli do reflexie nových prvkov subkultúry mládeže (vlasy, obliekanie, tanec, hudba). Filozofická a sociologická reflexia generačného problému však jasne naznačila (M. Kusý, J. Suchý Pravda, 2.8.1967), že ide o viac ako iba o samoúčelný protest proti staršej generácii. Spoločenská stagnácia sa stala spoločným problémom mladej i staršej generácie, ktoré vnímali vtedajšiu socialistickú štátno-stranícku reglementáciu spoločenských procesov ako obmedzovanie svojich životných možností a ašpirácií. Verejná diskusia, do ktorej sa zapojil široký okruh literátov a publicistov stimulovala požiadavku, aby sa realizovali sociologické výskumy mládeže aj tabuizovaných tém. Preto vznikla okrem sekcie mládeže Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV (1964) aj iniciatívna skupina (1966) pre výskum mládeže pri ústrednom orgáne jednotnej štátnej mládežníckej organizácie na Slovensku (ČSZM). Z jej iniciatívy sa uskutočnil výskum (Quo vadere – Kam kráčame) vzťahu mladých ľudí k mládežníckej organizácii (Š. Lahita, K. Šuran, P. Ondrejkovič, L. Macháček), ktorý vyústil do návrhu na jej pluralizáciu podľa jednotlivých 12

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

záujmových a vekových skupín mládeže. S podnetom na zmeny v oblasti štátnej politiky mládeže prišla skupina expertov v komisii pre sociológiu mládeže pri Sociologickom ústave SAV (prof. J. Čečetka), ktorá v ostrej diskusii prezentovala názor na vytvorenie nadrezortného vládneho výboru pre mládež. Priame stranícke a štátne riadenie a kontrola mládežníckeho života v jej organizácii bolo v tomto období chápané ako jeho vnútorne neodčleniteľná charakteristika. Skutočný význam takéhoto systémového rozhodnutia správne zhodnotil jeden z jej účastníkov, keď celkom úprimne povedal: ak vznikne ministerstvo mládeže, môžeme zrušiť mládežnícku organizáciu. Ako vieme, pre mladých ľudí na Slovensku bol významným mesiacom august 1968. Invázia spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy a následná ”normalizácia” po apríli 1969 zabrzdili modernizačný proces v krajinách strednej a východnej Európy na 20 rokov aj v oblasti života mládeže, jej mládežníckej organizácie a štátnej politiky mládeže. Mnohí sociológovia mládeže na Slovensku boli prenasledovaní a marginalizovaní. V niektorých krajinách Európy, najmä však v ZSSR nový impulz do výskumu mládeže priniesli ”prestavbová” reforma socializmu a myšlienky ”európskeho domu” M. Gorbačova. Na Slovensku však tieto koncepcie nikdy nedostali dostatočný priestor, pretože postoj vtedajšieho vedenia ZSSR (eto vaše delo) bol pochopiteľne ambivaletný, lebo bol determinovaný spomienkou na vojenský zásah v auguste 1968 a realitou strategickej prítomnosti „dočasne“ umiestnených vojsk na území ČSFR. Mnohí výskumníci v sociológii mládeže si hľadali iné relevantné témy, lebo šanca na zmenu života mládeže a celej spoločnosti nebola reálna. Dnes môžeme konštatovať, že verejnosť doslova trpela naivnou predstavou, že empirický výskum mládeže je nástroj, ktorý prinesie zaručene pravdivé, „definitívne“ odpovede na komplikované otázky nielen vzťahov mladej a staršej generácie, ale rozvoja celej spoločnosti. Proces inštitucionalizácie sociológie mládeže sa paradoxne spája s obdobím normalizácie. (Pašiak, J. – Macháček, L., 1996) Na jednej strane poznamenal životné osudy mnohých aktérov (K. Šuran, P. Ondrejkovič, L. Macháček, M. Sloboda, Š. Lahita) sociológie mládeže a výchovy najmä preto, že nastolili otázky plurality záujmov mládeže a ich inštitucionalizáciu v štruktúre jednotnej mládežníckej organizácie. To už bola citlivá otázka politického systému, ktorá neprešla bez povšimnutia straníckych predstaviteľov a postihov v normalizačnom období. (Quo vadere, 1968) Nepomohli ani zmierňujúce hodnotenia (Sýkora, E., 1972) upozorňujúce na to, že išlo o „mladých sociológov“. Na druhej strane bol však sociologický výskum mládeže v Československu podporovaný v nadväznosti na rastúcu úlohu detskej a mládežníckej organizácie v živote mládeže a v súlade s očakávaniami totalitného systému normalizovať aj túto sféru spoločenského života spojenú s generačnou obmenou. Nezanedbateľnou bola skutočnosť, že sociológia sa etablovala v mládežníckych štruktúrach všetkých socialistických krajín. 13

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Utvorili sa špecializované výskumné pracoviská pri ústredných orgánoch mládežníckej organizácie, začal vychádzať informačný bulletin Teória, metodika a prax mládežníckeho hnutia na Slovensku a Impuls v Prahe, sociológia mládeže sa vyučovala pre aktivistov mládežníckej organizácie na jej škole (dnešná budova YMCA v Bratislave). E. Sýkora sa stal vedúcim pedagogicko-výskumného pracoviska na FF UK v Bratislave pre problematiku mládežníckeho hnutia, na ktorom začali pracovať aj absolventi sociologického štúdia. Normalizačný proces sa prejavil v sociológii mládeže preferenciou tém spájaných s formatívnymi nástrojmi (napr. politické vzdelávanie v detských a mládežníckych organizáciách), veľkou pozornosťou výchove mládeže v škole a rodine, jej športovým a kultúrnym záujmom vo voľnom čase., Výskum sa venoval témam, ktoré sa iba marginálne dotýkali otázok moci a politického systému. Proces špecifikácie sociologického prístupu v kontexte interdisciplinárneho prístupu k problematike výskumu mládeže pokračoval celé nasledujúce obdobie predchádzajúce roku 1989, ako o tom svedčí prvá komplexnejšia publikácia pripravená z hľadiska sociologickej teórie mládeže. (Mládež a spoločnosť, Smena, Bratislava 1980, s. 262) J. Suchý (filozof), vymedzil pojem spôsob života mládeže z obsahového hľadiska (vzdelávanie, participácia na pracovnom procese, vojenská služba, prechod na samostatné bývanie, zapájanie sa do politického systému, rozširovanie spoločenských stykov, hľadanie životného partnera, zakladanie rodiny a budovanie domácnosti, aktivity zamerané na rast životnej úrovne, kultúrne záujmy, zábavné činnosti).Súčasne zdôvodnil jeho osobitosť v porovnaní so spôsobom života dospelých občanov jeho užším rozsahom a iniciačným charakterom. (Suchý, J., 1980, s. 39) D. Kováč (psychológ) naznačil isté problémy psychologického výskumu mládeže, ktoré vyplývajú už z problematickosti psychologického vymedzenia mládeže. “Psychológia je tu nútená vypomôcť si kritériami antropológie a sociológie, čo spôsobuje istú inkonzistentnosť.“ (Kováč, D., 1980, s. 48) Pedagogické aspekty vo výskume mládeže vymedzil O. Baláž. Ako prvý pedagóg definoval sociálnu pedagogiku ako hraničnú pedagogickú disciplínu, v ktorej možno systematickejšie rozvíjať spoluprácu sociológie a pedagogiky. Jej predmet vymedzil takými problémovými okruhmi ako sú „vzťah spoločnosti a vzdelávacej sústavy, spojenie školy so spoločenskou praxou (pracovná výchova a profesionálna orientácia), voľný čas, detská a mládežnícka organizácia, žiacky kolektív a žiacka samospráva, sociálno-pedagogické aspekty prípravy učiteľov, rodinná výchova, výchova v mimoškolských výchovných zariadeniach, rovesnícke skupiny, mládež s poruchami sociálneho správania“. (Baláž, O., 1980, s. 80-81) Sociologický prístup k problematike mládeže v rámci sociológie mládeže ako špeciálnej sociologickej teórie sa pokúsil vymedziť L. Macháček. Odvolávajúc sa

14

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

na vtedajšiu rozpravu sociológov o vplyve všeobecných spoločenských podmienok, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom premietajú do životných osudov najrozličnejších jej špecifických skupín, zdôraznil myšlienku, že sám pojem „mládež“ sa i v sociológii chápe skôr ako abstrakcia. O. Baláž 11.5.2007 v Bratislave na stretnutí pri príležitosti svojho životného jubilea povedal: Som rád, že som prispel k tomu, aby sociálna pedagogika po dlhoročnom stagnovaní sa rozvíjala a dnes predstavuje významnú a spoločensky uznávanú súčasť pedagogických vied.(Spravodaj SPS 11,2007 pozri www.syrs.org/sps). Je to iba zdanlivo paradoxné, ale tak ako sa etablovala sociológia mládeže a výchovy v intelektuálnych reflexiách s pedagogikou (J. Čečetka), tak sa etablovala sociálna pedagogika aj v žičlivej konfrontácii so sociológmi. Ako to pripomenul O. Baláž vo svojom slávnostnom prejave na Pedagogickej fakulte UK, bol to K. Galla, ktorý v roku 1967 zdôrazňoval, že sociálna pedagogika je pedagogickou disciplínou, aj keď vyzdvihuje sociálne ciele výchovy a v žiadnom prípade sa nemôže rozplynúť v sociológii výchovy. O. Baláž vo svojej ostatnej najsystematickejšej štúdii Sociálna pedagogika – problémy a perspektívy (Pedagogická revue 1991, č. 8, s. 606-617) pripomína práce J. A. Bláhu, F. Chalupného, A. Uhlířa, J. Šímu, K. Gallu a J. Čečetku, P. Ondrejkoviča, J. Suchého a L. Macháčka. Vzájomná spolupráca sociológov mládeže a sociálnych pedagógov bola intenzívnejšia po vzniku Ústavu experimentálnej pedagogiky SAV, ktorého výsledky prof. O. Baláž prezentoval mnohokrát aj na stránkach časopisu Sociológia. (Napr. Sociológia 11, 1979, č. 1, s. 55) Vo svojich textoch dokazoval multifaktorovú závislosť výchovného pôsobenia a pritom zdôrazňoval, že „...sociálna podmienenosť je osobitne významná“. Sociálna pedagogika bola už vtedy pre neho hraničnou pedagogickou disciplínou, ktorá obohacuje vedecké poznanie nielen v tradičných okruhoch vzťahu spoločnosti a výchovno-vzdelávacej sústavy, spojenia školy so spoločenskou praxou, ale aj vo výchove vo voľnom čase, v problematike detskej a mládežníckej organizácie, žiackej samospráve a pod. Publikáciu „Život a dielo prof. Ondreja Baláža“ venovali autori 85. výročiu narodenia prof. Ondreja Baláža a jeho významu pre prínos sociálnej pedagogiky na Slovensku. Publikácia bude slúžiť aj ako študijný materiál pre študentov sociálnej pedagogiky a iných pedagogických odborov, v ktorých sa sociálna pedagogika vyučuje. HRONCOVÁ, J. – STAŇOVÁ, J. a i.: Život a dielo prof. Ondreja Baláža. K otázkam sociálnej pedagogiky. Banská Bystrica. Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela, 2007. 134 s. ISBN 978-80-8083-381-7.

Ústrednou hypotézou, s ktorou sociológia mládeže vstupovala do výskumu mládeže, bola téza: “...každá trieda, vrstva a sociálna skupina socialistickej spoločnosti, ktorá vznikla na základe spoločenskej deľby práce, obsahuje ako mládež, tak i dospelých, pričom rozdiely v ekonomicko-sociálnom postavení, spôsobe života a spoločenskom vedomí medzi mladšími a staršími príslušníkmi triedy (t.j. vnútrotriedne rozdiely) treba považovať za menšie, menej významné ako tie, ktoré sú medzi jednotlivými kategóriami mládeže, t.j. medzitriedne rozdiely“. (Macháček, L., 1980, s. 89)

15

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Z hľadiska upevnenia sociologického prístupu ako špecifického, ale aj z hľadiska upevnenia spolupráce s odborníkmi ostatných spoločenských vied sme odmietli už vtedy vznikajúce tendencie, aby sa sociológia mládeže v duchu dávno prekonaného pansociologizmu stotožňovala s akousi „vedou o mládeži“ či „juventológiou“. (Mahler, F., 1987, s. 48) Názory Jana Szczepańského na problematiku „krízy mládeže“ a úloh, ktoré z nej vyplývajú pre sociológiu – ktoré boli vyjadrené v kontexte študentského odporu na amerických a západoeurópskych univerzitách – si nepochybne zaslúžia pozornosť. V meritórnej rovine predstavovali podnet či dokonca výzvu k hlbokej zmene prístupu sociológie k problémom mládeže. Hlavným predmetom záujmu sociológov už nemalo byť zameranie na symptómy „krízy“ tejto vekovej kategórie, ktoré boli chápané ako samostatný zdroj vzbury, ale hľadanie zdrojov tejto vzbury v kríze dominantných hodnotových systémov a inštitúcií sveta dospelých. Logickým následkom takéhoto metodologického stanoviska bola ochota Jana Szczepańského, ktorý vystupoval v roli čerstvo zvoleného (na Kongrese vo Varne) predsedu ISA, podporovať prostredníctvom tejto organizácie „koordinované“ výskumy mládeže „ako činiteľa zmien v spoločenských systémoch“. Všimnime si, že popri svojej inovačnosti je tento návrh v súlade s odkazom, ktorý priniesla práca Margaret Meadovej Culture and Commitment. A Study of the Generation Gap, publikovaná v USA koncom roku 1970. S tým rozdielom, že podľa Szczepańského bolo treba vidieť zdroje vzbury, ktoré spôsobujú zmenu, skôr v špecifických systémových spoločenských vzťahoch, ktoré vládnu v prostredí práce a verejného života, zatiaľ čo Meadová ich chcela hľadať vo vzťahoch medzigeneračného konfliktu, ktorý sa prejavuje medzi rodičmi a deťmi. Metodologická inovačnosť Jana Szczepańského je však v rozpore s jeho diagnózou, ktorá predpokladala podobnosť situácie mládeže vo vtedajšom rozdelenom svete, keďže táto diagnóza obsahuje tvrdenie, že ašpirácie mládeže v socialistických krajinách „môžu byť uskutočnené len prostredníctvom plnej účasti na rozvoji panujúceho systému“. Takéto ideologické vyhlásenie možno, samozrejme, vysvetliť nevyhnutnosťou dodržiavať vtedajšie pravidlá „politickej správnosti“, s ktorou chtiac-nechtiac musel počítať vedec, ktorý zaujímal vysoké postavenie v štátnej vedeckej štruktúre a o to viac – v medzinárodných organizáciách. V tomto vyhlásení však možno paradoxne vidieť predzvesť konfliktov, aké sa môžu v dôsledku prebudených a nerealizovaných potrieb a ašpirácií mladého pokolenia objaviť aj v spoločnosti štátneho socializmu. Akokoľvek to bolo, je nepochybné, že zvažované názory Jana Szcepańského a najmä jeho vlastná výskumnícka aktivita a teoretické úvahy zo sedemdesiatych rokov 20. storočia, venované systémovým osobitostiam potrieb a v spoločnosti dominujúcich životných snáh a vzorov konzumného správania, významne prispeli k rozvoju empirickej sociológie. Nielen v Poľsku, ale aj v susedných krajinách. Získala tým aj sociológia mládeže, ktorej sa hlavne v Poľsku podarilo uskutočniť komplexný výskum mládeže a mladej generácie, ktoré boli chápané nielen ako objekt procesov výchovy a socializácie, ale aj ako subjekt a účinný nástroj spoločenskej zmeny, vrátane zmeny, ktorá sa priamo týka spoločensko-politického systému. Władysław Adamski (Poľská akadémia vied) v diskusii o názoroch J. Szczepanskeho v ankete L. Macháčka o mládeži a jej výskume, ktoré publikoval casopis Studija socjologiczne v roku 2003, No 3. (pozri www.syrs.org.)

16

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Na druhej strane v konfrontácii so socializáciou ako procesom osvojovania si mládeže spoločnosťou v zmysle jej adaptácie na existujúcu sociálnu štruktúru a sociálny systém uprednostňovala časť sociológov „juventizáciu“ ako koncept, v ktorom sociológovia z Bulharska (P. Mitev) vyjadrovali nádej, že mládež v procese socializácie nebude iba pasívne absorbovať hodnoty a normy reálneho socializmu. Koncept juventizácie vyjadroval očakávania, že mladá generácia sa bude vyrovnávať s jeho obmedzeniami inovačnými prínosmi do spôsobu života starších generácií a reformnými zmenami aj do života celej spoločnosti, že bude dynamizovať premeny systému vtedajšej spoločnosti. Sociologický výskum mládeže na Slovensku(1989 – 2008) Council of Europe, Youth Directorate zverejnil pri príležitosti 5th Conference of European Ministers Responsible for Youth v Bukurešti (27.-29. apríla 1998) informačný dokument 25 Years of Youth Policy in the Council of Europe: Taking Stock and Looking Ahead. Zdôrazňuje sa v ňom myšlienka, že skutočným podnetom pre zrod európskej mládežníckej politiky boli roky 1964-1969, v ktorých sa jasne prejavil konflikt mladých ľudí so spoločnosťou a jej hodnotami. V máji 1968 sa preto the Parliamentary Assembly of the Council of Europe rozhodol pravidelne prerokúvať situáciu mládeže v Európe a odporúčal založiť European Youth Centre and European Youth Foundation. Vo vystúpení na XV. svetovom sociologickom kongrese v Brisbane (Austrália) v sekcii sociológia mládeže, ktorú koordinovala C. Wallaceová (11.7.2002), sme sa pokúsili naznačiť, že myšlienka novej európskej politiky mládeže sa zrodila aj v dôsledku obrodného procesu v krajinách reálneho socializmu, čo je treba adekvátne reflektovať i v oficiálnych dokumentoch Rady Európy venovaných týmto otázkam. (Macháček, L., 2002) Až po roku 1989 sa znovu uplatnili poznatky sociologického výskumu mládeže pri príprave dokumentu Zásady štátnej koncepcie ochrany a podpory mládeže v SR, ktorú prijala vláda SR v januári 1992. Prizvanie Československa/Slovenska do Rady Európy a najmä jej analýza asociatívneho života mládeže na Slovensku a v Česku (O. Stafseng), kontakty s kolegami v Rakúsku (J. Holos, A. Kager, R. Spannring) a Nemecku (M. Heger, R. Bendit), zapojenie do výskumných projektov PHARE (K. Roberts) a EK (EYI – L. Jamiesson z Edinburgu, EUYOUTPART – A. Ogris z Viedne, UP2YOUTH – A. Walter z Tubingenu), spolupráca s RC 34 ISA pri organizácii konferencie o nezamestnanosti mládeže v Európe (L. Chisholm, C. Wallace) a s RN30 ESA (C. Yndigen) znamenali, že sme v rokoch 1989 – 2009 naše výskumné a expertné aktivity dostali na kvalitatívne novú úroveň. Výskum mládeže na Slovensku má v súčasnosti primerané inštitucionálne zázemie. Sú to výskumné pracoviská, katedry na vysokých školách, vedecké asociácie, občianske združenia, vedecký časopis, prezentácia na www.syrs.org 17

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Teoretické a metodologické otázky sociológie mládeže sa rozpracúval najmä na Sociologickom ústave SAV a neskoršie v Centre pre európsky a regionálny výskum mládeže FF UCM v Trnave (L. Macháček)2. Teoretické a metodologické otázky sociológie výchovy sa rozpracúvali na Katedre sociológie výchovy a sociológie mládeže PF UK v Bratislave a neskoršie na Katedre sociológie UKF v Nitre (P. Ondrejkovič)3. Najrozsiahlejšie empirické výskumy detí a mládeže realizuje pravidelne oddelenie analýzy a výskumu mládeže pri Ústave informácií a prognóz Ministerstva školstva SR v Bratislave (M. Bieliková, M. Petiová) Zdá sa však, že nielen pedagógovia a sociológovia na Slovensku, ale i v Európe s veľkým úsilím prekonávajú tú bariéru medzi výchovou a vzdelávaním v školských múroch a mimo nich, ktorá vznikla (Stafseng, O., 2002) v 20. a 40. rokoch 20. storočia. Na pracoviskách pedagogiky niektorých univerzít vznikli pozoruhodné publikácie venované rozličným aspektom mimoškolského života mládeže (E. Kratochvílová, J. Hroncová, A. Tokárová, Z. Bakošová), ktoré sa venujú aj rozličným otázkam mládeže z hľadiska pedagogiky volného času a sociálnej pedagogiky. Na Slovensku nikdy neexistovalo také pracovisko, ako je Nemecký výskumný ústav pre mládež (DJI) v Mníchove. Preto zohrávala v spolupráci jednotlivcov a skupín výskumníkov veľkú úlohu vedecká asociácia sociológov. Od roku 1965 patrí sekcia mládeže Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV k najaktívnejším. Po roku 1990 spolupracovala SSS pri SAV s Medzinárodnou sociologickou asociáciou a jej výskumnou skupinou RC 34 Sociológia mládeže. (M. HubnerFunk, O. Stafseng, L. Chisholm, H. Helve) Pravidelne organizovala vedecké konferencie (Mládež a nezamestnanosť v Európe, 1997; Mládež, práca, budúcnosť Európy, 2001) v spolupráci s RC sociology of youth 34 ISA. Sociologická spoločnosť v roku 2002 nadviazala spoluprácu aj s Európskou sociologickou spoločnosťou ESA) pri ktorej začala pôsobiť sekcia mládeže RN 30. Z jej podnetu sa uskutočnila konferencia v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach4. V roku 1995 sa zavŕšil dlhodobý proces utvárania predpokladov pre vznik vedeckého časopisu venovaného problematike mládeže na Slovensku. Z iniciatívy odboru štátnej starostlivosti o mládež MŠ SR vznikol nový časopis pre otázky štátnej politiky a výskum mládeže s názvom Mládež a spoločnosť. (M. Pétiová). 2

L. Macháček: Kapitoly zo sociológie mládeže.UCM, Trnava 2002, 200 s. P. Ondrejkovič: Úvod do sociológie výchovy.Veda, Bratislava 1998, 386 s. 4 Youth, Globalization and Migration – Local Diversity in Transition. Mid-way conference in the European Sociological Association’s (ESA) Research Network 'Youth & Generation' – in cooperation with Section of youth, Slovak Sociological Society by Slovak Academy of Sciences – at Smolenice Castle, Slovakia, 19.-22. January 2007 www.youthandgeneration.org 3

18

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Nadviazal na ročenku Sociológia mládeže 69 a 70, informačný bulletin Teória, metodika a prax mládežníckeho hnutia (1971-1985). V roku 1995 dostal časopis novú grafickú úpravu a reprofiloval sa podľa požiadaviek stanovených pre periodické publikácie. Mládež a spoločnosť. Slovenský časopis pre štátnu politiku a výskum mládeže vychádza štyrikrát ročne a má registračné číslo ISSN 1335-1109. V záujme preklenutia problémov komunikácie medzi jednotlivými vednými disciplínami a medzi vedeckými pracovníkmi a pracovníkmi z oblasti práce s mládežou pôsobila v rokoch 1990 – 2002 Slovenská asociácia informačných a poradenských služieb pre mládež (SlyICA – Slovak youth information and counselling association). Každoročne vydávala letáčiky, v ktorých sa objavovali informácie o práci s mládežou v jednotlivých krajinách Európy5. Po roku 1998 došlo k novým inštitucionálnym iniciatívam vo výskume mládeže, ktoré súvisia s náročným procesom prispôsobovania sa slovenskej štátnej politiky štandardom európskej politiky mládeže, ktorú reprezentuje už nielen Rada Európy, ale od roku 2004 aj Európska komisia. Ministerstvo školstva prostredníctvom svojho odboru mládeže poverilo IUVENTU – slovenský inštitút mládeže úlohou zabezpečovať vedeckými informáciami kreovanie koncepcie mládežníckej politiky, jej realizáciu a hodnotenie. Na jej podnet vznikol DAVM – dataarchív výskumov mládeže (www.vyskummladeze.sk), ako aj Slovenská spoločnosť pre výskum mládeže (SYRS – Slovak youth research society), ktorej úlohou je koordinovať odborníkov rozličného vedného profilu okolo základných tém štátnej politiky mládeže na Slovensku v záujme lepšieho poznania a porozumenia mládeže (www.syrs.org). 2. Sociologické chápanie mládeže Mládež je sociologický pojem, ktorý umožňuje chápať istú časť mladých ľudí ako vekovo-sociálnu skupinu6. Táto sociologická skupina sa vyznačuje 5

Mnohé z nich boli prevzaté do publikácie MACHÁČEK, L., 1998: Práca s mládežou v systéme prípravy slovenských občanov na európske občianstvo. Slovenská sociologická spoločnosť pri SAV – sekcia mládeže, Bratislava, 120 s. 6 Rovnako pojem generácia ako veková kohorta sa pokladá relevantným pre výskum mládeže. Podľa Manuely du Bois – Reymond údaje o vekovej kohorte hovoria viac o štruktúrných vlastnostiach a zmenách v priebehu času zatiaľčo generácia umožňuje vypovedať niečo o mentalite (mladých) ľudí, ktorí sa delia o isté skúsenosti, ktoré sú spojené s nejakými udalosťami v istom sociálnom kontexte a ktoré mali alebo majú veľký vplyv na interpretáciu ich vzťahu k spoločnosti a svetu ako celku. Svojimi názormi i činmi kreujú istý duch doby a ovplyvňujú tak ostatných, politikov alebo umelcov. Ak ideologické sily ustupujú do pozadia, generácie sú menej pozorovateľné, na rozdiel prípadu “generácie 1968”. Du Bois-Reymond, Manuela (2005) Neue Lernformen – neues Generationenverhältnis? (New ways of learning – a new relationship between the generations?). In H. Hengst & H. Zeiher (Hrsg.) Kindheit soziologisch. Wiesbaden: VS Verlag für Sozialwissenschaften (227-244). 19

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

všeobecnými a špecifickými biologicko-psychologickými, sociálno-ekonomickými a občiansko-politickými charakteristikami, záujmami a potrebami. Jej sociálne postavenie v spoločnosti sa spája s jej sociálnou rolou prípravy a začleňovania do spoločenskej štruktúry, jej reprodukcie a rozvoja. Výskum mládeže je už od svojich (empirických) počiatkov multidisciplinárnym poľom, na ktorom sa v rozhodujúcej miere podieľa pedagogika, psychológia a sociológia, ale prispievajú k nemu aj politológia a etnológia. Od polovice 80. rokov 20. stor. sa etablovala predstava hovoriť o výskume mládeže ako o socializačnom výskume, ktorý využíva potenciál a poznatkový prínos všetkých zúčastnených disciplín. Do akej miery sa táto interdisciplinarita skutočne realizuje, je niekedy kriticky vnímané. Jednota panuje vzhľadom na špecifický podiel, ktorý vytvárajú tri hlavné disciplíny pre výskum správania sa mládeže. Pedagogika. Smerodajným záujmom pedagogického výskumu mládeže je odpovedať na otázku, za akých podmienok je mládež schopná uskutočňovať sebarealizáciu. To znamená: ktoré výchovné opatrenia a pedagogické intervencie sú nápomocné, aby mladí ľudia mohli konať samostatne ako dospelí v prostredí, ktoré ich obklopuje. Ak v pedagogických vedách dominoval na začiatku 20. storočia diskurz o výskume mládeže ešte prostredníctvom teoretických konceptov, tak medzičasom leží ťažisko skôr v praxeologickej a v praktickej oblasti. Sociálna a špeciálna pedagogika ako aj hraničné oblasti rozvinuli sukcesívne koncepty, ako je možné vytvoriť a uskutočniť sebarealizáciu mládeže. Okrem toho prispela pedagogika pri prevzatí sociologických konceptov a k ich obohateniu prostredníctvom orientácie na subjekt, aby bolo možné opísať vývoj mládeže a jeho javy (mládežnícke kultúry, životné štýly) ako individuálne funkčné a tak posunúť ťažisko z vnímania mládežníckej anomálie ako spoločensky rušivého problémového správania.Sociológia. Sociológia mládeže sa vo veľkej miere zaoberá vzťahom mládeže a spoločnosti a to v obidvoch smeroch. Hlavné otázky sú, ako ovplyvňujú spoločenské podmienky dospievanie mládeže a ako oplyvňuje mládež ako generácia spoločenský vývoj. Hlavnými témami sú problematika politických postojov, mládežníckých kultúr a používania médií rovnako ako rola rodiny a rovesníkov v procese socializácie mládeže. V 80. a v 90. rokoch 20. stor. sa sociológia intenzívnejšie zaoberala tým, ako pôsobia zmenené spoločenské štruktúry (rozklad spoločenského prostredia) na individuálne biografie. Z tohto diskurzu vyplynul vo veľkej miere vzorec neštruktúrovanej a individualizovanej mládežníckej fázy, ktorý nezostal bez pripomienok.Psychológia. Z oblasti psychológie ide predovšetkým o vývinovú psychológiu, ktorá sa zaoberala fázou mladosti. Predmet výskumu spočíval a spočíva v otázke, ako zvláda mládež stanovené vývojové úlohy a za akých podmienok je očakávateľný funkčný priebeh k dospelosti. Popritom mala na výskum mládeže veľký vplyv teória mládežníckej krízy, ktorá sa zakladá na Freudových prácach a bola ďalej rozvinutým Eriksonom. Psychologický výskum mládeže demonštroval predovšetkým nevyhnutnosť prierezového pozorovania vývoja mládeže a obsahovo rozvinul koncepty vývoja ako deja v kontexte. Tým sa stal vo výskume mládeže prominentným spôsob nazerania, podľa ktorého mládež nereaguje len na spoločenské a sociálne podmienky, ale aj sama aktívne vytvára prostredia, aby posilnila svoj vývoj. (Výskum mládeže v Nemecku. www.syrs.org)

Na rozdiel od psychológie, ktorá sa sústreďuje (puberta, adolescencia) na biologicko-fyziologické a psychické osobitosti prechodnej fázy dospievania,

20

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

využíva sociológia poznatky politológie, histórie, ekonómie, demografie a iných spoločenskovedných disciplín, aby charakterizovala makrospoločenské súvislosti procesu prechodu od detstva k dospelosti. V spoločnosti s nevýraznou sociálnou diferenciáciou sa mládež chápala ako rovnorodá sociálno-veková skupina, ktorá bola aj ostatnými prostriedkami štátnopaternalistického totalitného sýstému morálno-politicky zjednocovaná (napr. škola, masmediálna propaganda, jednotná mládežnícka organizácia). V spoločnosti, ktorá sa transformuje na podmienky trhovej ekonomiky a pluralitnej demokracie sa prehlbuje diferenciácia sociálnej štruktúry. Pojem mládež sa výprazdňuje o rozličné skupiny pracujúcej mládeže a mladí ľudia sa rozplývajú v organických celkoch jednotlivých elementov sociálnej stratifikácie. S prihliadnutím na štandardné štatistické sledovania OSN a UNESCO nedávno využité aj v správe Centra pre sociálny rozvoj a humanitárne veci The Global situation of Youth in the 1990: Trends and Prospects (UN, NY 1993) sa definuje mládež ako funkčná veková skupina od 15 do 24 rokov. V rozličných materiáloch OSN, napr. V Konvencii práv dieťaťa (rezolúcia VZ 44/25) sa dieťa definuje ako osoba až do 18 rokov. To umožňuje odlíšiť adolescenta ako osobu od 15 do 17 rokov od mladého občana ako osoby od 18 rokov. V sociologickom výskume definujeme mládež ako mladých ľudí od 15 do 24 rokov.Ak máme na mysli nevyhnutnosť vekovo7 ohraničiť mládež ako funkčnú skupinu v tzv.zákone o mládeži, dôležitá je aj reflexia tejto hranice občianskou verejnosťou danej krajiny8. Sociológia mládeže ako špeciálna sociologická teória umožňuje systematickú analýzu mládeže v spoločnosti9. Osobitná pozornosť sa venuje tomu ako si mládež osvojuje uznávané spoločenské hodnoty a normy, vzory konania, odborné znalosti v záujme spoločenského pokroku a generačnej kontinuity, analyzujú sa príčiny tvorby osobitnej subkultúry mládeže v prelomových obdobiach spoločenského vývoja, prípadne aj jej úloha v revolučných situáciách zmeny spoločenského systému10.

7

Mladí ľudia sú osoby 13 – 30 ročné (z hľadiska európskej politiky mládeže sa tento vek používa Európskou komisiou a Radou Európy). Pozri: Council of Europe and European Commission Research Partnership Research Seminar- ‘The Youth Sector and Non-formal Education/Learning: working to make lifelong learning a reality and contributing to the Third Sector’, Strasbourg 28-30 of April 2004, Report 8 Podľa vyjadrenia respondentov v našom výskume (1993) má horná hranica tri dominanty: 18 rokov, 20 rokov, 25 rokov. Nad hranicou 26 a do hranice 30 rokov sa nachádza iba 6% hlasov skúmaných osôb v prospech chápania občanov tohto veku ako osôb zasluhujúcich si istú formu ochrany alebo podpory zo strany štátu. MACHÁČEK, L.: Občianska participácia a mládež. SÚ SAV, Bratislava 1996, 98 s. 9 Macháček, L.:Kapitoly zo sociológie mládeže.UCM,Trnava 2004, 190 s. Ondrejkovič, P.: Základy sociológie mládeže. Nitra: FSV UKF, 2003, s. 131. 10 Suchý, Juraj: ”Generačný problem ako spoločný problem generácií”. In: CD ROM Participácia,občianstvo, demokracia. SPS pri SAV a KP FF UCM v Trnave, Trnava 2003. 21

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Sociológia mládeže v súčasnosti utvára potrebný referenčný rámec na komplexnú charakteristiku mládeže z hľadiska premien jej sociálnej štruktúry a vývoja sociálnej mobility, úrovne a foriem občianskej participácie v politickom systéme. Z hľadiska rozvoja politickej kultúry sa objasňuje jej činnosť v systému subjektov práce s mládežou, najmä v občianskych združeniach mládeže11. Do tohto systému informácií sa včleňujú aj poznatky o dosahovanom všeobecnom a odbornom vzdelaní a profesnej kvalifikácii, o kvalite jej zdravotného stavu, o možnostiach trávenia voľného času a jeho využívaní mestskou a vidieckou mládežou. V komplexnom vnímaní mládeže sa monitoruje jej sociálna situácia pri vstupe do zamestnania, ako aj v etape zakladania rodiny a budovania domácnosti (bytová situácia). Značná pozornosť sa venuje analýze príčin a dôsledkom sociálno-patologických javov medzi mladými ľuďmi (drogové a alkoholické závislosti, delikvencia a kriminalita)12. Komparácie týchto charakteristík mladej generácie v časovom odstupe umožňujú vidieť ako sa menia spoločenské podmienky a aké princípy sa uplatňujú v štátnej politike vo vzťahu k mládeži v konkrétnej krajine, a jej regiónoch. Poznatky sociológie mládeže sa využívajú predovšetkým v tvorbe a zdôvodňovaní zmien štátnej mládežníckej politiky, v neustálej aktualizácii pozornosti verejnosti na citlivé spoločenské problémy, s ktorými sa vyrovnávajú nastupujúce generácie mládeže prostredníctvom masmédií a mládežníckych organizácií, ako aj v odbornej príprave pedagogických a sociálnych pracovníkov alebo aj dobrovoľných pracovníkov v systému práce s mládežou. Procesy transformácie politického a ekonomického systému Slovenska po roku 1989 ovplyvňujú verejnosť (staršia generácia) tak,že začína mládež vnímať ako najviac ohrozenú (AIDS, nezamestnanosť) a súčasne pre spoločnosť aj nebezpečnú skupinu, ktorá najrýchlejšie podlieha nástrahám otvorenej spoločnosti – intolerancii, rasovým predsudkom (skinheads), drogovým závislostiam (delikvencia, násilnosti). „Najmä média majú tendenciu formulovať a teda zveličovať, fenomény mládeže ako problémy. Výsledkom takého prístupu je, že si verejnosť aktérov mládežníckej politiky predstavuje ako ľudí pracujúcich s mládežníckymi gangami, mládežou potulujúcou sa po meste, mládežou obľubujúcou grafitti, alkohol a drogy, násilím a kriminalitou týkajúcou sa mladých ľudí, záškolákov, nezamestnaných mladých ľudí atď.“ (Siuralla, L., 2004) Spoločenský jav alebo problém marginalizácie mládeže je produktom systémovej zmeny vyvolanej trhovou ekonomikou a pluralitnou demokraciou, ktorá spája novodobú prosperitu spoločnosti iba s presadením sa podnikateľských

11

Macháček, L.: Sociologické aspekty združovania a občianskej participácie mládeže v SR. Bratislava, SSS pri SAV, 2000, 60 s. 12 Ondrejkovič, P. a kol.: Sociálna patológia. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 2001, 310 s. 22

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

subjektov na svetovom trhu produktov a služieb, ako aj s perfektnými výkonmi a enormným úsilím indivíduí v konkurenčnom zápase na trhu práce. Modernizácia, ktorá sa postupne prediera na povrch z procesov transformácie politického a ekonomického systému, sa začína správne chápať aj ako civilizačná výzva pre jednotlivca na adaptáciu k novej kultúre permanentného ohrozenia. Prechod z detstva do dospelosti, z chráneného prostredia rodiny do verejného prostredia práce sa chápe ako prechod z o sféry istoty do sfér neistoty a rizika13. 3. Individualizácia mládeže Najmä vo vzťahu k mládeži sa táto civilizačná výzva vymedzuje ako výzva jej individualizácie. Mohli by sme ju pochopiť ako vypestovanú osobnostnú dispozíciu alebo schopnosť preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia a vyrovnať sa s ich rizikami a sociálnymi dôsledkami. Individualizácia14 mládeže predstavuje tak aj predpoklad modernizácie našej spoločnosti. Individualizácia sa u nás vníma aj ako proces oslobodzovania sa jej občanov zo „žihľavovej košele“ štátneho paternalizmu. Obmedzenosť známej teórie individualizácie sa spája s absolutizáciou „idolu” alebo „bôžika” slobodnej individuálnej voľby. Vieme, že táto teória v zjednodušených interpretáciách zdôrazňuje iba to, že hlboké zmeny v rodine, škole a na trhu práce závisia od jednotlivcov, ktorí sú schopní uskutočniť svoju voľbu. Nemožno však nepriznať, že sloboda voľby v kontexte slobodného trhu práce poskytuje výhodu tým mladým ľuďom, ktorí majú dostatočné ekonomické, sociálne a kultúrne zdroje. Nie náhodou sa prehlbuje nové generačné akceptovanie inštitucionálnej transformácie trhovej ekonomiky a pluralitnej demokracie. Mladá generácia, ktorá vstupuje do pracovného procesu v súčasnosti nie je už taká optimistická ako generácia, ktorá bola účastníkom a svedkom novembrových udalostí 1989. O osobitostiach sociálnej integrácie mládeže v dynamicky sa meniacej spoločnosti J. Zuboková (Zubok, J., 2001) hovorí polemicky. Vychádzajúc z objektívnej podstaty integrácie, definuje integráciu mládeže nie ako jej pasívnu adaptáciu na existujúce podmienky, ale ako proces aktívneho začlenenia mladej generácie do spoločnosti. Možno to dešifrovať ako proces jej sebarealizácie pohybom k zaujímavým sociálnym pozíciám a súčasne ako formovanie vlastnej 13

Ondrejkovič, P.: Globalizácia a individualizácia mládeže. Negatívne stránky. Bratislava: Veda 2002, s. 132. 14 Mládež je časom individualizácie v biografii. Mládež je sociálny konštrukt formovaný hľadaním odpovede na moderné individualizačné požiadavky. Mládež vznikala ako subjektívna a objektívna socialna kategória v prostredí buržoázie na konci 18. storočia. Mørch, Sven (2001) Some Basic Issues in Youth Research, in: Guidikova, Irena & Williamson, Howard (eds): Youth Research in Europe: The Next Generation. Council of Europe Publishing. 23

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

viac alebo menej stabilnej identity. Tento proces by mal v podstate predstavovať špecifickosť sociálnej integrácie mládeže v spoločnosti ohrozenia. Pretože ústrednou témou väčšiny koncepcií spoločnosti ohrozenia je individualizácia a spretŕhanie tradičných sociálnych vzťahov (U. Beck a A. Giddens), chtiac nechtiac vzniká predstava o spoločnosti ohrozenia ako o spoločnosti dezintegrovanej a fragmentovanej. Podľa J. Zubokovej sa však zdá, že by sa malo skôr hovoriť o tom, v akých formách sa mládež integruje do spoločnosti a individualizácia by mala predstavovať jednu z takýchto foriem integrácie. Spoločnosť oslobodená od autoritatívneho diktátu a založená na emancipácii je nesporne sama osebe príťažlivou najmä pre mladých, sociálne ešte neukotvených členov spoločnosti. Možnosti mládeže uskutočniť vlastné ambície predstavujú mohutný integračný potenciál.Podľa J. Zubokovej ohrozenia majú, alebo by mali vyvolávať k životu nové integračné mechanizmy (svojpomocné hnutia, občianske podporné alebo protestné iniciatívy), v ktorých sa ľudia zjednocujú pre riešenie životu dôležitých problémov. Pravda, pri strate dôvery v účinnosť týchto mechanizmov sa integrácia obmedzuje, nezahŕňa všetky štruktúry a spoločenstvá. Druhú osobitosť sociálnej integrácie mládeže v transformujúcich sa spoločnostiach predstavuje podľa J. Zubokovej protirečenie medzi procesmi formálneho začlenenia mládeže do spoločenských štruktúr a procesom jej identifikácie sa s týmito štruktúrami. Formálna príslušnosť k tomu alebo inému spoločenstvu, ak nie je upevnená osobnou identifikáciou (zvnútornením), sa nemôže chápať ani ako integrácia. Na druhej strane ani samotná identifikácia nie je dostatočnou podmienkou pre úspešné začlenenie do tej alebo inej skupiny alebo činnosti. Narušenie jednoty oboch elementov (formálne začlenenie a osobná identifikácia so štruktúrou) sociálnej integrácie môže priviesť k deformácii integračného procesu ako takého. V tejto konštrukcii integrácie ako zjednocovania formálnej a neformálnej zložky je obsiahnutá hypotéza pre verifikáciu funkcie občianskej participácie v rozvoji spoločenského systému. Práve na túto súvislosť procesov sociálnej integrácie mládeže v spoločnosti upozornila S. Kovačeva. (Kovačeva, S., 2001) Podľa jej názoru treba rešpektovať kľúčové protirečenie súčasných transformujúcich sa spoločností medzi životne dôležitou potrebou aktívnej sociálnej participácie mládeže a samotnými inštitucionálnymi štruktúrami, ktoré túto aktivitu blokujú, t.j. obmedzujú celostný proces juventizácie spoločnosti ako rozšírenej spoločenskej reprodukcie. Základný problém podľa názoru S. Kovačevovej spočíva v tom, že dokonca v prípade aktivizácie mládežníckych iniciatív jej hlavným oponentom v našich krajinách nie je staršia generácia, ako to bolo v západných spoločnostiach, ale nová štátna moc. Prekážky pre rozvoj sociálnej aktivity súčasných mládežníckych organizácií a združení sa vytvárajú na inštitucionálnej úrovni. Nedávno Ken Roberts, svojej štúdii (Kuľturnyije, 2002, s. 268) Mladý človek začiatku nového tisícročia vo východnej a západnej Európe dal podtitul: Ako 24

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

a prečo sa v starých a nových európskych demokratických štátoch objavujú pasívni, ale občas aj srdnatí občania? Podobné javy a trendy sa objavujú vo všetkých európskych spoločnostiach: depolitizácia mládeže, rozchod mladých ľudí s formálnymi štruktúrami mládeže. Ako to zdôraznil Ken Roberts, bolo by zjednodušením tvrdiť, že mládež sa absolútne nezúčastňuje na spoločenskom živote. Je to paradoxne naopak. V dôsledku rozvoja masovej komunikácie je súčasná európska mládež lepšie informovaná o sociálnej skutočnosti, ale čo je dôležitejšie, má aj pomerne jasnú predstavu, o tom aká skutočnosť ju obkolesuje a má aj vlastný názor na to, aké cesty treba hľadať, aby sa uskutočnili potrebné sociálne zmeny. Zovšeobecnenie európskych výskumov ukazuje, že súčasná mládež produkuje nové formy sociálnopolitickej aktivity. Problém spočíva iba v tom, že existujúce spoločensko-politické inštitúcie nie sú dostatočne pripravené na spoluprácu s mladou generáciou. Táto nepripravenosť koniec koncov určí profil nielen budúcich mladých občanov, ale aj ich budúcich spoločností ako takých. Je paradoxné, že mládež v bývalých krajinách reálneho socializmu sa nezjednocuje v protestných občianskych hnutiach proti transnacionálnym symbolom globalizácie (Svetová banka, sedmička veľkých krajín, NATO), ako je to výrazné v krajinách západnej Európy. Jej aktivity smerujú do podpory Rady Európy a Európskej komisie proti vlastným národne orientovaným izolacionistickým silám. Európska únia je vnímaná ako reálna cesta k vlastnej osobnej prosperite15. Toto je súčasťou stratégie EÚ a RE niekoľko rokov a prejavuje sa to podporou mládežníckych štruktúr, výskumu mládeže, výmeny a mobility mládeže16. V nadväznosti na problematické vajatanie Slovenska k demokratickému politickému systému zdôraznil J. Suchý znovu, že mládež patrí k spoločnosti ako systému ľudského súžitia, v ktorom sa mladí ľudia stávajú trpným objektom jeho systémových potrieb vždy, keď sa nezúčastňujú na ich politickej kontrole ako aktívne politické subjekty – občania demokratického právneho štátu. J. Suchý vtedy naznačil, že mládež o tom presviedča rozpor medzi jej zásluhami o revolúciu

15

Mladí Bratislavčania i Pražania mali vo výskume Európskej komisie Mládež a európska identita (2002) odpovedať na otázku ako dôležité je pre nich ‘byť budúcim občanom Európskej únie’ (www.sociologia.sav.sk/mladez). V Bratislave je význam anticipovaného EÚ občianstva hodnotený rovnako ako je mladými ľudmi hodnotená dôležitosť národnej identity (60% & 60%). Môžeme teda konštatovať, že isté oduševnenie Slovákov pre vznik samostatnej republiky nemusí sa vždy spájať s menším nadšením pre zjednotenú Európu alebo pre Európsku úniu. V tomto presahujú nielen mladých Pražanov, ale aj krajiny, ktoré sú členmi Európskej únie. Pozri: Macháček, L. Youth in Slovakia and European Identity. Bratislava 2004. 16 Konštatovali sme to vo vystúpeniach a v diskusii o európskej mládežníckej politike (R. Bendit, C. Wallace, H. Williamson, L. Chisholm, O. Stafseng, L. Macháček) na sekcii o politickej participácii mládeže, ktorej rokovanie sa uskutočnilo v dňoch 7.7. – 14.7.2002 v Brisbane na XV. svetovom sociologickom kongrese ISA. 25

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

a jej sociálno-ekonomickým postavením v procese prechodu na trhovú ekonomiku, v ktorom sa študujúca mládež a učni stali prvou obeťou nezamestnanosti. Až neskoršie si mnohí všimli jeho prezieravosť, ktorá mu už na začiatku týchto komplikovaných transformácií a modernizácií umožnila pripomenúť, že ekonomické príčiny nezamestnanosti v ČSFR prekryli dočasne veľký civilizačný prínos transformácie v premene industriálnej spoločnosti na informačnú, založenú na počítačmi integrovanej výrobe (CIM) a komplexnej aplikácii umelej inteligencie a informácií v organizácii a riadení spoločenského života. Myšlienka J. Suchého, že informatizácia sa vzniesla nad terajšou mladou generáciou nielen ako hrozba jej spoločenskému uplatneniu, ale vynorila sa pred mladými ľuďmi aj ako výzva ich úsiliu o vyššie vzdelanie, väčšiu kultúrnosť a sociokultúrnu činorodosť v praktickom ekonomickom a politickom živote, bola citovaná neskoršie na viacerých miestach. Jeho posolstvo mládeži, mladej generácii, novým politickým elitám a budúcim výskumníkom je však obsiahnuté v závere jeho štúdie z roku 1968, ktorú publikovala ročenka Sociológia mládeže 69. “I keď sa o pokroku spoločnosti rozhoduje predovšetkým v dialektike jej podstatných imanentných procesov, predsa vstup mládeže do spoločenského života predstavuje významný akceleračný moment jej celkového vývinu. Už len to, že sa mladé generácie začleňujú do spoločnosti v podobe ucelených generačných vĺn, zjednotených spoločným vzdelaním, psychológiou, morálkou, spôsobom života i životnou skúsenosťou, prekračujúcimi zásluhou rastúcej cieľavedomosti výchovných vplyvov čoraz viacej úroveň predchádzajúcich generácií, má ďalekosiahly vplyv na rozvoj daných štruktúr, mechanizmov a hodnôt spoločnosti. Konflikt generácií má v tomto zmysle nielen subjektívne, ale aj objektívne dimenzie, lebo sa stáva jedným z vplyvných protirečení urýchľujúcich vývin spoločnosti. Práve socializácia mládeže je jedným z takých aspektov tohto konfliktu, ktorý potvrdzuje, že jeho racionálne riešenie je nielen možné, ale že je to spoločný záujem všetkých generácií.”17 4. Sociologické reflexie mládeže v Európe Z iniciatívy Rady Európy vznikajú kolektívné monografie venované problematike mládeže. Prinášajú cenné empirické informácie o jej názoroch a postojoch vo väzbe na procesy globalizácie, predkladajú analýzy životných podmienok mládeže v transformujúcich sa európskych spoločnostiach v kontextoch európskej integrácie. 17

Generačný problém ako spoločný problém generácií Doc. PhDr. J. Suchý, CSc., (študijná pomôcka pre učiteľov a študentov sociológie mládeže a výchovy) Zostavil: Prof. L. Macháček. Trnava – Bratislava 2003. (www.syrs.org) 26

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Najcennejšie na takýchto súborných publikáciách sú pokusy autorov o teoretické a metodologické reflexie prebiehajúcich procesov tranzície mladých ľudí do dospelosti ako etapy, v ktorej získavajú možnosť uplatniť sa ako plnoprávni občania so svojimi právami a povinnosťami. Práve tieto teoreticko-metodologické úvahy naznačujú, že naše súčasné ”zrkadielka”, ktoré celkom dobre fungovali pred systémovými spoločenskými premenami, ale ešte aj dekádu po roku 1989, sa v mnohom prežili a my sme sa chtiac nechtiac ocitli v ríši krivých zrkadiel. Daromné sú naše diskusie o interpretácii niektorých elementárnych empirických zistení, napr. o združovaní mládeže, keď meriame všetko klasickými mierkami, ktoré nezaznamenajú nové javy v tejto oblasti a prepustia ich ako piesok cez hrubé sito. Takúto inšpiratívnu zbierku nových teoretických reflexií mládeže v súčasnej Európe prináša publikácia Transitions of youth citizenship in Europe: culture, subculture and identity.(Transition..., 2001) L. Siuralla vo svojom príhovore to jednoznačne konštatuje: ”Chýba nám solídna teória, ktorá by pomohla správne pochopiť také komplexné a rozporuplné fenomény, akými sú občianstvo a subkultúra.” (s. 6) Dekonštrukcia mládeže ako sociálnej skupiny Slovinské autorky Mirjana Uleová a Tanja Renerová v štúdii Dekonštrukcia mládeže (s. 271) začínajú svoju analýzu stručnou charakteristikou kultúrnej modernizácie mládeže. Podľa ich názoru 20. storočie prinieslo ľudstvu mnoho rozličných zmien, medzi inými i vytvorenie mládeže ako skupiny, ktorá zohráva dôležitú úlohu v rozvoji spoločnosti. Mladá generácia nikdy predtým nemala takú dôležitú úlohu, nepriniesla toľko zmien všeobecného významu pre kultúru aj civilizáciu a neprejavila toľko sebadôvery, ani nepreukázala toľkú pohotovosť a ochotu zúčastniť sa na sociálnych zmenách. Autorkám sa však zdá, že explicitná funkcia mládeže sa koncom 20. storočia schýlila ku koncu. Do 70. rokov mladí ľudia boli pevne zasadení do ”produkčného systému” spoločnosti. Hoci škola a voľný čas nepochybne poskytli mladým ľuďom priestor pre istý stupeň autonómnosti od produkčného systému, skoro všetko, či je to formálny vzdelávací proces, domáca výchova alebo každodenná kultúra, slúžilo budúcemu zamestnaniu, úlohám a presne stanoveným spoločenským úlohám. Šírenie špecificky mládežníckych kultúr, rastúca autonómia mládežníckej konzumácie a predĺžená školská dochádzka, ktoré už neslúžili nutne budúcemu zamestnaniu, uvoľňovali a silne individualizovali spojenie medzi každodenným svetom mládeže a svetom ekonomicky hodnotenej produkcie. Tézy o vymiznutí klasickej mládeže ako dočasného alebo prechodného štádia sa objavili už koncom 70. rokov. K tejto zmene došlo na základe štrukturálnej reorganizácie socializácie, ktorá eliminovala potrebu špeciálneho prechodného štádia medzi detstvom a dospelosťou. Hlavné dôvody zmien pozorovaných u mládeži sú predĺženie klasického obdobia školskej dochádzky, rozšírenie

27

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

vzdelávania na všetky spoločenské vrstvy na jednej strane a zvýšenie individualizácie vzdelávacích ciest spolu s profesionalizáciou spoločenského riadenia na strane druhej. Profesionalizácia procesu socializácie začína koncom detstva a pokračuje po celý život. Toto všetko podľa M. Uleovej eliminuje potrebu psychosociálneho moratória na mládež. V 70. a 80. rokoch tento proces zmien vyústil do intenzívnej modernizácie mládežníckej kultúry. Prišiel po prvej modernizačnej fáze, počas ktorej sa mládež po prvýkrát sformovala ako relatívne samostatná a homogénna generačná skupina. Túto fázu nazývajú autorky generačnou modernizáciou. Začala s priemyselnou modernizáciou a dosiahla svoj vrchol koncom 50. a 60. rokov. Výrazným javom prvej fázy modernizácie mládeže bola čoraz viditeľnejšia úloha rovesníckych skupín, ktoré ako prvé sformovali svoje vlastné hodnotové orientácie a spôsob života. Identifikácia s vlastnou generáciou sa stala zjavnou črtou mládeže. Typickou črtou tejto fázy modernizácie bola náhodná, spontánna, koncepčne nejasná a fragmentárna rezistencia mládeže voči spoločnosti dospelých. Druhá fáza modernizácie zahrňovala extenzívny a zložitý proces zmien v životných praktikách a orientáciách, ktoré sa už neobmedzovali len na mládež, ale sa postupne rozširovali na čoraz väčšie segmenty spoločnosti a populácie ako celku. Charakteristickými črtami procesu modernizácie sú podľa autoriek: 1. zvyšujúci sa odklon od sveta platenej práce a zamestnania ako centrálnej sféry hodnôt jedinca k svetu voľného času, spotreby a zábavy; 2. zmena v úlohe pohlaví, pluralizmus rodinných foriem a zvyšujúce sa vyrovnávanie rodiny a iných typov zväzkov; 3. nové spôsoby spotreby a masovej kultúry, zavedené a šírené prostredníctvom masmédií, hlavne vizuálnych médií; 4. individualizácia životných orientácií a životných ciest; 5. zvyšujúci sa význam osobných skúseností, hodnôt a ideálov; 6. dôraz na nemateriálne hodnoty (kvalitu života a medziľudské vzťahy, voľné využívanie duchovných záležitostí mimo obmedzenia ortodoxných náboženstiev, vysoko hodnotené osobné skúsenosti), ktoré sú postavené do protikladu k tradičným hodnotám, hlavne kariérizmu, túžbe po materiálnom bohatstve, spoločenskej moci atď. Pochopiteľne, že tieto zmeny sa podľa autoriek odrazili v tom, že vzdelávacie inštitúcie strácajú svoj monopol nad výchovou a vzdelávaním detí a mládeže. Mení sa však aj trh s neformálnym vzdelávaním a rastú mimoškolské vzdelávacie programy. Vzniká tlak na rodičov zapojiť svoje deti do vzdelávania už v predškolskom období. Pôsobenie vzdelávacích inštitúcií sa prenieslo bližšie k detstvu. Negatívne účinky tohto procesu sa prejavujú v preťažovaní detí a v stresoch spôsobených pocitom zlyhania. Pri tendencii predĺženého mládežníckeho moratória dochádza tak k urýchľovaniu, ako aj k spomaľovaniu detstva a dospievania. Vstup do oblastí základných spoločenských pozícií ako kontinuálneho a permanentného zamestnania prichádza v živote súčasného života človeka oveľa neskôr.

28

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Mládež ako problém mladých mužov a žien Ak sociológovia a sociálni psychológovia v tzv. postkomunistických krajinách hľadajú teoretické objasnenia skutočných a zjavných zmien v živote mládeže a subjektov ich socializácie v dôsledku systémových zmien politického, sociálneho a ekonomického rázu, tak v krajinách tradičnej európskej demokracie a kultúre rozvíjajúcej sa viac menej kontinuálne vystupuje do popredia najmä problematika sociálnych zmien spojených s občianskou emancipáciou mladých žien. Ivar Frones, jeden z významných nórskych filozofov venujúcich sa aj problematike generačnej výmeny, vstupuje so svojou štúdiou Revolúcia bez rebelov: pohlavie, generácia a sociálna zmena (s. 217) do relatívne málo rozbehnutého diskurzu na tému gender v sociológii mládeže či pedagogike18. Vzdelávacia revolúcia pohlaví, prebiehajúca vo väčšine rozvinutých krajín, vyjadruje potrebu teórií, ktorá zahrnuje mikro, ako aj makro úroveň a zameriava sa na mechanizmus rozvoja a diachronickú štruktúru skutočného procesu zmien. Vzdelávacia revolúcia pohlaví spočíva v štrukturálnych zmenách na trhoch práce, vo vzdelávacej štruktúre poskytujúcej úrodnú pôdu pre zmeny, ako aj v kultúrnej a sociálnej dynamike vrstovníkov a vzájomnej výmene vekových skupín. Revolúcia pohlaví reprezentuje do určitej miery rovnaký druh sociálnej a kultúrnej dynamiky prebiehajúcej vo veľmi odlišnom štrukturálnom postavení. Je to dospievajúca spoločnosť Jamesa Colemana postavená naopak. Je to dynamika vrstovníkov prepletená všeobecnou štrukturálnou zmenou a nie výsledkom kriminálnych gangov alebo flagrantných subkultúr. Vzdelávacie úspechy mladých žien sú ovplyvňované rôznymi faktormi v rodine a spoločnosti vo všeobecnosti. Hlavnou myšlienkou tejto analýzy podľa I. Fronesa je to, že zmena v normatívnom prostredí (v tom, čo je možné a zrejmé), bola riadená kultúrnou a sociálnou dynamikou v mládežníckych skupinách a rapídne sa zrýchľovala pohybom skupín rovnakého veku (kohorty). Revolúcia pohlaví ilustruje, že zmenu možno pochopiť len na základe pochopenia spoločnosti ako procesov zmeny, procesov s určitými štruktúrami a špecifickou kultúrnou a spoločenskou dynamikou. Analýza, ktorá sa zameriava na ”vrchol” spoločenského rebríčka, mnohokrát zisťuje mužskú prevahu a častokrát interpretuje tento fakt ako štrukturálne podmienenú nerovnosť. Teória, ktorú prezentuje I. Frones, naznačuje nielen to, že revolúcia pohlaví je realitou, ktorá je v pomerne ranom štádiu najmä medzi staršími vekovými skupinami a objavuje sa v určitých oblastiach spoločnosti viac než v iných. Sociálne dôsledky vzdelávacích úspechov žien zostávajú naďalej, aj keď v mnohých prípadoch prichádzajú ako rýchly príliv zmien spojené s generačnou výmenou špecifických sektorov. Vzdelávacia revolúcia je súčasťou, ako aj príčinným faktorom širšej revolúcie pohlaví. V súčasnosti vzdelávanie zaraďuje 18

Gender v pedagogickej teórii a výskume. Ed. by L. Macháček, SPS pri SAV, Trnava 2004. 29

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

ženy do veľmi odlišných pozícií a očakávaní, ako to bolo v prípade žien na vrchole priemyselnej spoločnosti. Hlboké štrukturálne zmeny v zamestnaneckej štruktúre, v rodinnom živote a kultúre vo všeobecnosti, ktoré budú nasledovať po revolúcii pohlaví, ešte len možno očakávať. Mládežnícky životný štýl alebo mládežnícka scéna Nie tak dávno navštívil Slovensko Manfred Zentner, ktorý bol isté obdobie národným korešpondentom Rakúska pre výskum mládeže v Rade Európy. Jeho príspevok vtedy zaujal najmä tézou, že pre súčasnú mládež ”nie sú dôležité skupiny, ale scény”. Beate Grosseggerová, Bernhard Heinzlmaier a Manfred Zentner odpovedajú v príspevku Mládežnícke scény v Rakúsku (s. 193) na otázku, ktorá sa objavila aj v našej diskusii: Čo sa myslí pod ”scénou"? Hoci pojem ”scéna” začali používať v textoch sociológie mládeže už začiatkom 80. rokov, dosiaľ ešte nie je štandardným sociologickým pojmom. Väčšina autorov ho používa bez akéhokoľvek vysvetlenia alebo prerokovania jeho odchýliek a interpretácií. Revidované a rozšírené tretie vydanie sociologického slovníka Lexikon zur Soziologie z roku 1994 uvádza túto definíciu: ”Scéna: Moderná mestská forma spoločenského styku, v ktorom majú účastníci rovnaký záujem o trávenie voľného času (napr. hraním alebo počúvaním džezu, riadením motorových vozidiel) alebo životný štýl (napr. alternatívne bývanie), ale nemusia sa nutne vzájomne poznať (takže sa líšia od skupiny priateľov), a v ktorých neexistujú žiadne stanovené organizačné úpravy okrem miesta a času stretnutia (na rozdiel od protestného hnutia alebo klubu).” Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o pomerne širokú definíciu, hoci zahŕňa určité reštriktívne prvky. Na jednej strane opisuje scény ako ”mestské” formy spoločenského styku a na druhej strane uvádza, že zahrnujú ”miesto a čas stretnutia”, čím vyjadruje, že scény majú lokálny kontext. Autori upozorňujú, že Lexikon sleduje odkaz nemeckého sociológa mládeže Dietra Baackeho, ktorý na základe teórie ”sociálnej ekológie” za definitorický aspekt ”scény” považoval existenciu lokálneho spojenia a série udalostí alebo príhod. D. Baacke (Jugend und Jugendkulturen, 1987) navrhuje túto definíciu: ”Pôvodný význam pojmu ”scéna” znamená časť dramatickej hry,ide o určitú zložku aktu medzi vstupom a výstupom. Scény sa teda charakterizujú ako priama fyzická prítomnosť určitej kombinácie osôb a ako jasný zmysel súdržnosti. Toto je prvý definitorický aspekt toho, čo treba chápať pod pojmom ”mládežnícke kultúrne scény” a súčasne vyjadruje túžbu mládeže po kontakte a intimite. Druhý aspekt definície ”scény” prenáša D. Baacke na moment zhoršovania, krízy, zmeny alebo rozhodnutia, t.j. na skutočnosť, že ”scéna” má intenzitu. Podľa rakúskych autorov je teda scéna úzko spojená s pojmom životný štýl. Zatiaľ čo dospelí majú životný štýl, mládež má svoju scénu. Namiesto tradičných sociologických kategórií, podľa ktorých sa charakterizujú rozdiely v spoločnosti, tu sa odlišnosť vyjadruje scénickými prejavmi kultúrnych tvorcov životného štýlu.

30

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Každý, kto sa rozhodne vykonať analýzu scény, by mal prihliadnuť na faktory, ktoré sú podľa autorov najdôležitejšie. Po prvé, mladí ľudia zvyknú patriť do niekoľkých scén a teda sa stávajú ”surférmi scény”. Tínedžer by mohol byť napr. vášnivým fanúšikom technoscény, pričom by zároveň patril do scény telesnej kultúry a praktizoval by jeden z mnohých variantov ”fun” (zábavných) športov. Už neexistujú jasne vyznačené hranice medzi jednotlivými scénami. Súčasný prístup spočíva v zmiešaní. Okrem tvrdých (hard-core) scén (napríklad svet skínov) ostatné scény môžu celkom úspešne koexistovať. Po druhé, scény ponúkajú ideológiu a sprievodcu pre ľudí, ktorí musia žiť v spoločnosti čoraz viac vzdialenej od ideológie alebo filozofie života. Scény predstavujú homogénny systém vypovedajúci niečo zrozumiteľné o zmysle sveta, ktorý je čoraz ťažšie pochopiť. Určitou črtou tohto procesu je to, že protest a myšlienky zmeniť svet sa často dostávajú do pozadia kultúr nového štýlu. V popredí je pojem kultúry, ktorý ponúka spôsob odlišností bez toho, aby závisel od nejakej špeciálnej ideológie. Mnohí reprezentanti dnešných scén mládeže považujú svoju existenciu za konečnú; vidia zmysel vlastnej scény predovšetkým viac pre seba samých, než aby ju mali chápať ako nástroj boja proti niekomu inému. Po tretie, scény sú často záležitosťou kódov a symbolov, externých javov a spotrebných tovarov. V pokuse o pochopenie scény je kľúčovým faktorom dizajn. Po štvrté, okrem tvrdých (hard-core) prostredí (napríklad skínov), ktoré sme už spomenuli, scény sú celonárodné, často dokonca globálne systémy, ktoré majú ďalekosiahly vplyv na dnešný život obyčajných ľudí. Dojem, že existuje akýsi ”hlavný prúd” mládeže, ktorý nie je ovplyvnený mládežníckou kultúrou, je nesprávny. Scény existujú podľa rakúskych odborníkov na troch stupňoch. Základnú scénu tvorí malá skupinka mladých ľudí, ktorí sa úplne venujú príslušnej mládežníckej kultúre. Sú to fanúšikovia hip-hopu, ktorí tvoria vlastnú hudbu alebo grafiti, fanúšikovia IT, ktorí programujú nové úrovne počítačových hier, in-line skateri, ktorí trénujú osem hodín denne. Na druhom stupni existuje skupina mladých ľudí (frakcia), ktorí vedia veľa o scéne a považujú sa za jej členov. Vedú však aj iný život ”mimo sveta mládežnických scén”. Mnohí takí mladí ľudia sa súčasne zaujímajú o niekoľko typov mládežníckej kultúry. Ich výber scén je pragmatický, určovaný čiastočne podľa nálady a čiastočne podľa toho, čo je v ponuke. Jeden deň sa môžu venovať voľnému štýlu snowboardingu a na druhý deň navštíviť technorave. Oveľa viac mladých ľudí sa zúčastňuje scén na tomto stupni ako na úrovni ”základných” (core) skupín. Najväčší počet mladých ľudí nachádza M. Zetner a jeho kolegovia na treťom stupni, ktorý nazývajú ”záujmová scéna”. Vplyv mládežníckych kultúr na týchto mladých ľudí je niečo, čo si ani účastníci ”záujmových scén” väčšinou

31

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

neuvedomujú. Prijímajú dekorácie príslušnej scény bez toho, že by prejavili hlbší záujem o to, čo prebieha, alebo vzťahy, ktoré v nej prevažujú. Sú to mladí ľudia, ktorí sa napríklad obliekajú ako skateboarderi bez toho, že by používali skateboardy, alebo tínedžeri, ktorých obľúbeným typom hudby je rap, hoci nemajú vôbec žiadny záujem o kultúru hip-hop. Sú schopní prijať (ovšem v mnohých prípadoch len nakrátko) expresívny štýl patričnej skupiny bez toho, že by sa plnšie stotožnili s jej kultúrou. Rozsah vedomostí mladých ľudí o scéne a teda ich používanie jazyka je ďalším ukazovateľom toho, či patria do mládežníckej scény na úrovni záujmovej vrstvy, frakcie, alebo tvoria jadro (core). Mládež ako sociálne hnutie a subkultúra Medzi najpozoruhodnejšie skutočnosti v živote súčasnej mládeže patria nové javy v oblasti jej identity, čo sa prejavuje už v naznačenom odklone mládeže od skupinovosti v klasickom marxistickom zmysle. Sociológovia nevnímajú mládež ako nejakú homogénnu sociálnu skupinu a ani mládež sa ako skupina nespráva v občianskom a ani v politickom živote. J. Petrova si v príspevku Od kolektívnych identít po každodennú mládežnícku solidaritu (s. 91) kladie zaujímavú otázku. Možno v postindustriálnej pretechnizovanej spoločnosti hovoriť o sociálnom hnutí? Podľa A. Touraina v industrializovaných krajinách sa konflikty vyskytujú bez akýchkoľvek revolučných cieľov, napr. medzi skupinami obhajujúcimi svoje vlastné záujmy. Mnohé kolektívne činy sa delia na heterogénne podskupiny: požiadavky minorít, protestné a blokové akcie na ochranu určitých záujmov alebo v prospech reforiem a zmien v rôznych profesionálnych oblastiach (zdravotníci, študenti, ošetrovatelia atď.), na obnovu politickej autority a rozhodovacej moci, proti technokratickému alebo finančnému systému a v rámci ekonomickej globalizácie. J. Petrova namieta, že akcia požaduje subjektnosť, objavenie určitého predmetu pri hľadaní slobody a kultúry. Tak je to v prípade mládežníckych hnutí. Autorka sa odvoláva na A. Touraina, ktorý tvrdí, že životný postoj mladých ľudí je síce ovplyvnený hudbou, kinom a televíziou, ale zahrnuje tiež účasť v humanitárnych akciách a ekologických kampaniach. Aby sme mohli hovoriť o mládežníckom hnutí, treba definovať podľa J. Petrovej jeho charakteristiky. Po prvé, musíme definovať kolektívnu identitu mládeže. Súc si vedomí svojej ”mladosti” ako špecifického štádia, mnohí mladí ľudia (od 50. rokov) chcú byť svojimi vlastnými predstaviteľmi. Nechcú byť považovaní za ”predmet”, ale za ”aktérov” vedúcich svoj vlastný zápas v špecifickej oblasti svojho dospievania. Historicky východisko budovania ”mládežníckej identity” začína pri hľadaní vlastného prejavu a uznaní špecifickej hudobnej kultúry pomocou špeciálnych hodnôt, hlavne spôsobov života odlišného od dospelých. Určitý druh charakteristiky možno odvodiť z ”volania mládeže” proti všetkým druhom moci, proti vojne a chladnej racionalite. Volanie po šťastí, životnej pestrosti, večnej

32

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

mladosti ju stavia do protikladu sveta dospelých. Odmietanie starnutia (psychologického, ale tiež fyzického) ako požiadavku nekonečnej mladosti obsahuje heslo pankerov: ”Ak chcem, zostanem mladým a dovtedy, dokedy budem chcieť!” Po druhé, mládežnícke hnutie existuje vtedy, keď sa mládež považuje za subjekt. Sú proti tradičnému obrazu mládeže ako následníkom staršej generácie s ich ideologickými a politickými predstavami a domáhajú sa práva byť ”kultúrnymi”, ”rebelujúcimi” a ”mladými” (ak chcú a tak dlho, ako budú chcieť) s vlastnými špecifickými potrebami a cítením. Chcú mať vlastný, nezávislý, špeciálny a permanentný ”priestor” a status. Mládežnícke hnutie (ako ženské hnutie) možno definovať ako kultúrne hnutie. Kultúrne hnutie (Touraine, A.) zahrnuje interný konflikt, ktorý funguje tak, ako je kultúrne a sociálne definovaný a ktorý možno rozdeliť do dvoch tendencií: jedna volá po slobode jednotlivca konať tak, ako chce a žiada nezávislosť a rovnosť s dospelými a druhá sa pokúša utvrdiť špecifickú úlohu mládeže a subjektívnosť, vôľu obnoviť a pretvoriť svet (známka revolty). Po tretie, je potrebné definovať hranice: mládežnícke hnutie považuje mládež za autonómny status, slobodu, rovnosť, sám život. Na kultúrnej úrovni je mládež diferencovaná (na základe pohlavia, triedy alebo veku). Zároveň kultúrne praktiky sú širšie pojmy než hnutie. Okrem toho mládežnícke ”zápasy” sú len napoly úspešné, mnohokrát sa objavujú ako zmiešanina kultúrnych a protispoločenských hnutí. Môže tu dôjsť k rýchlej regresii, transformujúcej kultúrne hnutie na protispoločenské, na neintegrované skupiny, ktoré odmietajú akúkoľvek socializáciu, chváliac mladosť ako obdobie individualizácie alebo ústupu. Pri analýze mládežníckej antikultúry nejde len o prejav radikálnych postojov a ľavičiarskeho extrémizmu. Podľa francúzskych expertov, na ktorých sa autorka najviac odvoláva, existuje tu duálne napätie (na praktickej úrovni). Okrem tendencie kultúrnej a sociálnej inovácie, okrem volania po kultúrnom čine a reforme máme tu tendenciu zameranú na delikvenciu, násilnosť a marginalizáciu poznačenú určitým konzervatizmom. Subkultúrne skupiny (napr. alternatívni pankeri, redskini, zulusi atď.) zohrávajú úlohu menšinových skupín, ktoré vyjadrujú a ovplyvňujú konanie mládeže vo všeobecnosti počas určitého obdobia. Autorka sa odvoláva na myšlienku Françoisa Dubeta, ktorý uvádza, že mládežnícke hnutia možno definovať ako správanie, ktoré nepredstavuje celú generáciu, ale vychádza zo špecifických sociálnych kategórií a symbolizuje mládežnícke konanie krátkodobého trvania. Týchto mládežníckych aktérov môžeme nazvať ”exemplárnymi aktérmi mládeže”, pretože majú všetky vlastnosti ”normálnych” mladých ľudí, ale prejavujú sa tak, že úmyselne zveličujú. Subkultúrne skupiny symbolicky nereprezentujú celú generáciu. Mnohí mladí ľudia sympatizujú s ich životným štýlom, výzorom a správaním bez toho, že by sa stotožňovali s ich najextrémnejšími črtami. Vyjadrujú formy autonómneho správania mládeže, neorganizované dospelými alebo politickými formáciami. Minoritné skupiny sa prejavujú spontánne. Mládežnícke hnutia historicky charakterizuje S. Petrova týmito tendenciami. Prvá tendencia začala vo Francúzsku s ”yéyés” začiatkom 60. rokov, pokračovala

33

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

”disco”, ”funk” (70. roky), ”novými vlnami” (80. roky) a ”techno” (90. roky). Bola spojená s požiadavkami na morálnu a sexuálnu slobodu mládeže strednej vrstvy. Táto vrstva volala po radostnom spôsobe života, samostatnom, voľnom, emocionálne a ekonomicky úspešnom živote, eventuálne boli ochotní prijať sociálnu integráciu. Najväčšie firmy a módne značky radostne uvítali tieto kolektívne hnutia. Nové ideológie a kolektívne životné štýly, ktoré uznávali ich prívrženci, naďalej fungujú ako objavitelia nových ašpirácií a kolektívnych identických modelov. Druhý trend reprezentuje mládežnícky protest prejavujúci sa v takých skupinách ako ”babas”, ”punk” atď. s požiadavkou o individualitu v súvislosti s odmietnutím vstupu do života, ako to vopred definovali dospelí, ale naopak, vytvárajúc alebo meniac svoj vlastný život. Avšak ”skinheadi”, ”rapperi” a ”zulusi” vyzývajú tiež k sociálnym reformám a v týchto skupinách už možno pozorovať tendenciu k delikvencii, násilnostiam a marginalizácii. Konzumná orientácia súčasnej generácie mládeže Tomasz Szlendak z Univerzity Mikuláša Kopernika ako jeden z viacerých využil možnosť účasti v diskusnej skupine poľských odborníkov v časopise Studia socjologiczne o ankete na tému mládež a jej kríza, ktorú s prof.. J. Szczepanskim ešte v roku 1970 urobil L. Macháček. Veľmi zaujímavým spôsobom podrobil kritike vtedajšie úvahy o „kríze“ mládeže a prezentoval hypotézu o jej súčasnej podobe. (www.syrs.org) T. Szlendak pripomenul, že obyčajne sme mládež vnímali, prinajmenšom od čias kontrakultúry šesťdesiatych rokov 20. storočia, ako tú kategóriu, ktorá sa búri proti jestvujúcemu poriadku a proti svetu dospelých, ktorý mládež často vníma ako vonkajší, neľudský „systém“. Sociológia a tí, čo interpretujú spoločenský život so sociologickým citom, videli prostredie mládeže ako kotol, v ktorom vznikajú nové myšlienky a nápady o tom „ako žiť“. Kategória mládeže bola doteraz vnímaná – prinajmenšom sociológmi – ako tá, ktorá „programovo“ odmieta hodnoty dospelých, z čoho veľakrát vyplýva niečo pozitívne – svet podlieha vďaka tejto vzbure zmene a stáva sa lepším. Dnes sa však mládež nebúri. Teraz je to spoločenská kategória, ktorá svoje hodnoty nestavia do protikladu k hodnotám konzumného sveta dospelých. Naopak zborovo ich prijíma a dokonca ich privádza až do extrému. Mládež akceptuje svet „starých“, preto si myslím, že môžeme hovoriť skôr o kríze dospelých. Mladí ľudia sú väčšinou stúpencami bujarej zábavy, v menšej miere smerujú svoje úsilie proti kultúre spotrebiteľov. Konzumná kultúra vo svojej postmodernej podobe zaťažuje ich osudy, postoje a konanie. Nedokážu už fungovať mimo nej, dokonca sa nesnažia postrehnúť svet mimo spotreby, očividne uznávajúc, že tento svet je jediným miestom, na ktorom je hodné žiť. Protikonzumné mládežnícke hnutia sú dnes povrchné a samé vo svojich činnostiach spravidla využívajú produkty konzumnej kultúry. A treba dodať, že

34

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

tieto činnosti sú chaotické. Napríklad mladí antiglobalisti dokonca ani nevedia, proti komu majú nasmerovať agresiu, pretože bezprostrední aktéri globálneho pohybu kapitálu sú pred nimi skrytí v klimatizovaných kanceláriách predstavenstiev veľkých korporácií. Boj proti štátu už nemá zmysel, štát nie je hlavným aktérom zmien v globalizujúcom sa hospodárstve. Preto sa predstavitelia súčasných protisystémových hnutí, ktorí bojujú proti štátu a jeho inštitucionálnym prejavom, zdajú takí opustení a bezradní. Okrem toho je ich veľmi málo napriek farbistým televíznym ukážkam z pouličných „vyčíňaní“, organizovaných pri príležitosti rokovaní G-8, ktoré by mali diváka presvedčiť, že to tak nie je. Pre prevažnú väčšinu mladých ľudí „prvého sveta“ sú najdôležitejšími cieľmi a hodnotami peniaze a spotreba, dokonca viac ako pre ich rodičov. Mladí ľudia sa teda poddali tomu, čo volám „supermarketizáciou“. Pôsobením socializácie vrastajú do „priateľskej“ a (zdanlivo) ľahkej „zosupermarketizovanej“ kultúry, ktorá im na nevyhnutnú konkurenciu ponúka liek v podobe nadobúdania tovarov. Mladí ľudia idú s prúdom supermarketizácie, líšia sa jedine v stupni intenzity, ktorou prejavujú svoju poddajnosť vplyvu „mágie získavania“ (najmenej sa jej poddávajú vzdelané spoločenské vrstvy). Takmer všetci mladí ľudia majú radi hanami a sú od nej závislí. Hanami je v doslovnom preklade obzeranie kvetov. Ide o japonský zvyk, ktorý spočíva v navštevovaní miest, ktoré sú preslávené krásnymi slivkami, višňami, glicíniami a chryzantémami v období ich kvitnutia. Zdanlivo nemá kultúra „prvého sveta“ s hanami nič spoločné. Avšak opak je pravdou. Postmoderná kultúra je naplánovaná ako permanentné hanami. Je to projekt nekonečnej spotreby. Obdobie kvitnutia trvá v konzumnej spoločnosti nepretržite. Pre mládež je hanami jedinou vecou, pre ktorú hodno žiť. Preto sa mladí nádejajú, že hanami bude večné a bude trvať neustále. Zároveň býva mládež často týmto hanami znudená, čo sa prejavuje rozličnými polovičatými útekmi a polovičatými prostriedkami na prekonanie konzumnej nudy. Polovičatými útekmi preto, že sú to vždy úteky a prostriedky, ktoré v určitej miere čerpajú zo spotrebiteľského arzenálu. Preto môžeme hovoriť o kríze mládeže ešte v inom rozmere: chcela by od hanami ujsť tak, že ho zároveň zachováva. Je ťažké vyriešiť taký problém „vnútornými prostriedkami“, a preto je to určite kríza. Nová generácia mládeže – hľadači poriadku a lovci príležitostí Jürgen Zinnecker z Centra pre výskum detstva, mládeže a biografie na Univerzite v Siegene. (www.size-siegen.de) navštívil spoločne s prof. B. Fichtnerom Slovensko a mal prednášku na FF UCM v Trnave s názvom Mládež ako nový občiansky stred – prvá generácia mladých Nemecka v 21. storočí19.

19

Zinnecker, Jürgen; Behnken, Imbke; Maschke, Sabine; Stecher, Ludwig: null zoff & voll busy. Die erste Jugendgeneration des neuen Jahrhunderts. Opladen: Leske + Budrich 2002 Deutsche Shell: Jugend 2002. Zwischen pragmatischem Idealismus und robustem 35

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Pripomenul skutočnosť, že sme si zvykli nato, ako sú mladí a starí ľudia predstavovaní v médiách. Obidvom vekovým skupinám sú pripisované jednoznačné roly, ktoré reprezentujú navzájom proti sebe stojace sociálne charaktery. Mladej generácii pritom pripadá úloha rebelovať proti zaužívaným poriadkom svojich otcov a matiek. Staršia generácia stojí na druhom póle ako ochranca starých poriadkov. Takéto stereotypné protichodné postavenie mladých a starých má archaickú kvalitu, ktorá sa v Európe traduje už od čias antiky. Rozdeľovanie úloh poznačilo však obzvlášť našu predstavu o mládeži počas prenikavých zmien moderny v minulom storočí. Najmladšia generácia žijúca v dobe na prelome storočí je generáciou hľadačov poriadku. Zaujíma sa o spoľahlivé sociálne a kultúrne usporiadanie. Preberá tým spoločenskú perspektívu a funkciu, ktorá – ako sme vyzdvihli na začiatku – sa pripisuje staršej generácii. Prečo tento záujem o poriadok a istotu? Kľúč k tejto zmene orientácie mladej generácie by mal spočívať v politickej ekonómii moderny. Poriadok a istota sú v nespútanej, globálnej moderne na prelome storočí nedostatkovým tovarom. Mladí potrebovali k plánovaniu a riadeniu svojho života a budúcnosti určité spoľahlivé poriadky a orientácie, ktorým sa dá dôverovať. Orientujú sa na a spájajú sa s takými skupinami dospelých, ktoré sa im zdajú byť spoľahlivé. Sú vynaliezaví v tom ako objavovať poriadok a možnosti poriadku, ktoré fungujú a ktoré im môžu pomôcť pri dospievaní. Tak získali vysokú prestíž u detí a u mladých kedysi ohovárané profesionálne skupiny expertov ako lekári a policajti. Porozumeli, že oni sami k tomu môžu a musia prispieť. Súčasná generácia mládeže je vo väčšine pripravená angažovať sa za podporu a výstavbu takýchto „malých poriadkov“. Generácia dospelých to od nich aj očakáva. Mnohé heslá aktuálnej pedagogiky: samovzdelávanie, sebavýchova, sebaangažmán a podobné vlastné aktivity učiacich sa a dospelých poukazujú nato, že sú už nejaký čas predmetom politických debát o vzdelávaní.Mladí hľadačí poriadku prežili svoje detstvo a mladosť v poststabilných spoločenských poriadkoch. Ich angažovanosť v tomto hľadaní vznikajúcich poriadkov je pragmaticky, nie ideologicky motivovaný. Nenasledujú viac ako celok – odhliadnuc od malých fundamentalisticky vytvorených skupín v tejto generácii – žiadnu vytvorenú konzervatívnu ideológiu. Legendárna generácia v roku 1968, ktorá našla svojich priamych nasledovníkov v generácii mládeže 70. a 80. rokov – už v opísanej generácii rodičov – sa cítila ako posledná generácia mládeže uprostred západno-kresťanskej kultúry povolaná k tomu, aby oslobodila svet. Dnešná generácia mládeže netrpí už v prvom rade pod mocnými ideologickými a inštitučnými poriadkami, ako to robila ešte generácia v roku 1968 (a jej nasledovníci), ktorá sa musela konfrontovať s rekonštrukciou občianskeho sveta prostredníctvom štruktúry generácie otcov a matiek. Ohrozenie, ktoré dnešné deti a mladí ľudia zažívajú vo svojom živote, je dané predčasným rozpadom a transMaterialismus. Frankfurt a. M.: Fischer Verlag 2002. Prednášku v slovenskom preklade publikoval časopis Mládež a spoločnosť 2005, č. 1. 36

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

formáciou poriadkov, do ktorých majú alebo chcú preniknúť predtým, ako k tomu vôbec dostanú nejakú šancu. Keď budúcnosť ohrozuje týmto spôsobom možnosti konania prítomnosti, tak sa zúži potreba po odvážných spoločenských utópiách. Nielen intelektuálom, ale aj mladej generácii sa v súčasnosti zdá, že chuť na takéto náčrty budúcnosti sa už stratila. Vždy menej dospelých sa cíti schopných garantovať mladej generácii isté a stabilné podmienky rastu a rovnako aj budúcnosť pre ich život. V mnohých oblastiach života im sprostredkuje staršia generácia, že aj ona sama má strach, že nerozumie (už viac) mnohému, že je bezradná, že nevie presne, akoby sa mali problémy riešiť. Riešenia problémov sú presúvané na neurčitú budúcnosť. Zástupcami a obetnými baránkami neschopnosti dospelej generácie obrániť spoľahlivý poriadok života, resp. opäť ho vybudovať, sú politici a ich inštitúcie. Cez neschopnosť vytvoriť konsens medzi dospelými sa stávajú oni sami faktorom instability a neporiadku. Najmladšia generácia sa cíti povolaná k tomu, aby podporila prostredníctvom vlastného angažmánu ohrozený poriadok v procese modernizácie. To sa podarí, samozrejme, najskôr v súkromnom svete, v ktorom sú deti a mládež doma, pri rodine, priateľoch, v osobnom zažitom, blízkom svete. Aj situativné poriadky sa dajú ľahšie vytvoriť ako nadčasové. Najmladšia generácia chce uskutočniť situativné poriadky, ktoré presahujú každodenný život. Oni sú príhovorcami a malými majstrami kultúry sviatkov a osláv, súkromných a mediálne uskutočnených udalostí. Centrálny životný svet mladej generácie sa medzitým stal systémom vzdelávania. Tým kooperuje pragmatickým spôsobom s organizačným systémom vzdelanostnej kariéry a záverečných vzdelanostných skúšok. Nespochybňuje viac maturitu ako vstupný krok do života dopelých, ale snáži sa spoločne s rodičmi o vzdelanostný titul. Oceňuje spoľahlivych pomocníkov pri svojom pokuse využiť úspešne ponuky tohto poriadkom povzbudzujúceho systému. Tým uprednostňuje ovládanie faktov pred vágnymi poznatkami o probléme a oceňuje jednoznačne odskúšané poriadky, na ktoré sa možno spoľahnúť. Na rozdiel od neprehľadného, reorganizujúci sa zárobkového systému ponúka organizačný systém vzdelávania spoľahlivé cesty kariéry, na ktorej možno kráčať na základe vlastných snažení. viditeľne dopredu. Najmladšia generácia sa vzdáva – vzhľadom na mnohokrát ohrozené poriadky – podpory toho, čo pokladá za neporiadok a neistotu. Nekladie si žiadne zneisťujúce otázky zmyslu, napr. o školskom učení, a nerebeluje otvorene proti pretrvávajúcim integračným ponukám spoločnosti dospelých. Namiesto toho sa snaží optimálne využiť existujúci poriadok pre seba a svoj vlastný život. K tomu patrí aj hospodáriť znesiteľne až pohodlne v jestvujúcich poriadkoch. Tak sa nerebeluje proti škole a vyučovaniu, ale inštitucía je vybudovaná nato, aby bola čo najlepším miestom stretnutia, komunikačným priestorom rovesníkov, pričom systém vyučovania, ktorý tu má prednosť, reguluje optimálne priebeh pracovného dňa mladého človeka. Najmladšia generácia mládeže má ešte druhú tvár. Nie je len motivovaná podopierať a reštaurovať ohrozené poriadky sociálneho a kultúrneho systému. Ona

37

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

je tiež generáciou poľovníkov na príležitosti. Príslušníci tejto generácie majú ešte o jednu vlastnosť moderny naviac. Táto uvoľňuje nielen existujúce poriadky, ale aj nové možnosti. Na tieto priestory možností čaká najmladšia generácia. Nikto nevie, kedy presne a kde sa otvoria – ale je isté že sa otvoria. Ide o to, byť v pravom čase na pravom mieste a uchopiť ich. V tomto zmysle je najmladšia generácia generáciou „lapačov-poľovníkov“. Nájdeme ju všade tam, kde sa ohlasuje niečo nové: aktuálne módne hity a trendy v odevnom či hudobnom priemysle, prekvapujúce hracie a komunikačné prístroje, nové druhy športov s prislúchajúcimi športovými prístrojmi, vynález ešte neslýchaných vysielacích formátov, novovyvinuté kombinácie predmetov a študijných smerov, novodobé zamestnania. Príslovečný optimizmus mladých poľovníkov príležitostí, čo vyžaduje budúcnosť ich vlastného života, sa zakladá na tom, že – prostredníctvom skúsenosti – sú si istí, že sa pre nich otvárajú takéto novodobé priestory možností. Sú si istí tým, že sú lepšie vybavení na poľovačku príležitostí ako tí predchádzajúci uprostred stárnucích generácii. Uvoľniť sa, sem-tam experimentovať, všetkého sa raz dotknúť, všetko vyskúšať a opäť si dovoliť spadnúť – to sa im zdá celkovo tou najlepšou prípravou na poľovačku príležitostí. Zaviazať sa dlhodobo a jednostranne v mladom veku, skrýva v sebe nebezpečenstvo,že bude pri očakávanom odchode za novou šancou až priveľmi nepohyblivý a neflexibilný. Mnohí z nich si preto nahromadia s určitou trpezlivosťou vzdelanostný titul za titulom, príležitostnú prácu za príležitostnou prácou – čo je pravdepodobne využiteľné rovnako ako aj pravdepodobne nevyužiteľné: človek nemôže ale nikdy vedieť. Podľa filozofie moderny: Všetko je možné, avšak nič nie je určité.

38

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Kapitola II. Modernizácia spoločnosti a individualizácia mládeže

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Úvod Výchova mladých ľudí k demokratickému občianstvu je proces, ktorý sa aj v podmienkach školskej výchovy mládeže úspešne realizuje iba vo väzbe na reálne procesy obnovy demokratického občianstva v celej spoločnosti. V súhrne ide o nadobúdanie občianskych (napr. právo na osobné a súkromné vlastníctvo, uzatváranie dohôd, sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania), politických (napr. aktívne a pasívne volebné právo) a sociálnych (napr. právo na istý sociálny štandard zodpovedajúci krajine) práv. Pritom majú byť tieto práva garantované fungujúcim právnym štátom s jeho nezávislými inštitúciami zodpovedajúcimi za ich dostupnosť každému štátnemu občanovi, ako sú napr. súdy, sociálne siete a vzdelávacie inštitúcie. Sociologická reflexia vývoja tohto procesu v klasických demokraciách, ako je obsiahnutá v diele anglického sociológa T. H. Marshalla (1950), naznačuje, že občianstvo sa vyvíjalo počas dlhých storočí a v istej logickej nadväznosti: a. občianska dimenzia v 18. storočí, b. politická dimenzia v 19. storočí a c. sociálna dimenzia v 20. storočí. Občianstvo vyjadruje integratívny spoločenský princíp, pretože uvedené práva sú v princípe univerzálne. Prístup k občianstvu však univerzálny nie je, pretože ho determinujú nielen právne normy, ale aj schopnosti jednotlivcov zmobilizovať vlastné zdroje a možnosti. Ako to pregnantne sformulovala C. Wallace (1993, s. 164): "Človek môže mať právo cestovať, kúpiť si vlastný dom, zmeniť zamestnanie, ale prakticky nemôže urobiť ani jednu z týchto vecí kvôli nedostatku peňazí alebo z rodinných dôvodov." Nastoľovanie problému občianstva v postkomunizme všeobecne, ale na Slovensku osobitne sa musí vyrovnať s tým, že komunistický experiment od roku 1948 do roku 1989 obetoval hodnote sociálneho občianstva tak politické, ako aj občianske práva a slobody. V súčasnosti je už čoraz zrejmejšie, že v postkomunistickej etape transformácie sa rieši problém rekonštrukcie politickej a občianskej zložky občianstva pri cielenejšej redistribúcii toho, čo sa podarilo dosiahnuť v jeho sociálnej vrstve. Tu hrozí veľa nebezpečenstiev štátneho dirigizmu a autoritárskych riešení pri narastajúcich hospodárskych a sociálnych problémoch "...ak u istého kritického množstva občanov nebude vôľa garantovať platnosť demokratickej ústavy príslušným typom občianskych postojov a občianskeho správania..." (Roško, R., 1993, s. 194) Prekonanie postkomunizmu je teda rovnako spojené s transformáciou hospodárstva na princípe trhovej ekonomiky, ako aj s "...nevyhnutnosťou rozhýbať systémový proces zrodu oživujúcej organizačnej formy individuálnej účasti vo verejnej sfére spoločenského života..." (Stena, J., 1993, s. 179-180) Podporné programy štátu tých občianskych iniciatív, hnutí a združení, ktoré sa zameriavajú na ochranu životného prostredia, pomoc zdravotne postihnutým a

41

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

sociálne slabým, zdravotnú osvetu a prevenciu, otázky ľudských práv, národnostných menšín, utečencov, rozličné formy výchovy k ľudským a občianskym právam, sledujú, aby občania mali istú nevyhnutnú zásobu poznatkov, ale aj výbavu "zručností" občianskej participácie. V celom systéme výchovy mládeže k občianstvu sa vyžaduje rešpektovanie poznatkov sociológie mládeže a sociálnej pedagogiky, ktoré predstavujú dôležité vedné zázemie výchovy mládeže k občianstvu, sociálnej práce, práce s mládežou. Sociologický výskum mládeže v Európe zaznamenal nové podnety. Zdá sa, že predovšetkým politické, ekonomické a sociálne zmeny v krajinách strednej a východnej Európy predstavujú príležitosť pre verifikovanie tézy K. Mannheima (Mannheim, K., 1952) o nezvratnej spätosti generácií s dynamikou sociálnej reprodukcie a zmeny. J. Lagréé sa usiluje rehabilitovať myšlienku generačnej analýzy práve pod dojmom, že rozsah súčasných demografických, sociologických i technologických zmien v Európe je taký zreteľný, že je celkom dôveryhodné, ak označíme možnosť vzniku generačnej priepasti termínom sociálnohistorického predelu. (Lagree, J., 1995, s. 2) To, čo utvára náš prístup k problematike mládeže ako k problematike generačnej, musí byť nezvyčajná, povedané s istým zveličením, historicky neopakovateľná dynamika a rozsah sociálnych zmien. Za základ vymedzenia generácie (generational units) z istej vekovej skupiny môžeme podľa K. Mannheima (1927) vziať kritérium jej relatívnej homogénnosti sprihliadnutím na socializačný kontext. Podľa nášho názoru, nič nemení na veci, že v súčasnosti je čoraz zložitejšia odpoveď na otázku, ako veľa vnútornej homogenity (objektívnej či subjektívnej) treba, aby sme mohli aplikovať termín „generácia“ na konkrétnu vekovú skupinu zoči voči skutočnosti, že ju charakterizujú čoraz viac aj klasické sociálne nerovností, t.j. vnútorná heterogenita. Osobitosťou uplatnenia generačného prístupu v sociologickom výskume v postkomunistických krajinách Európy je práve to, že historické zmeny, uvoľňujúce priestor pre procesy individualizácie všetkých členov vekovej skupiny mládeže, sa dotýkajú historicky poslednej, sociálne vnútorne homogenizovanej generácie mládeže, kde sa klasické sociálne rozdiely ešte iba začínajú objektívne prejavovať a subjektívne prežívať. Vo viacerých medzinárodných výskumných projektoch sociológov v postkomunistických krajinách sa mladá generácia chápe: „ako najcitlivejšia sociálna skupina, perfektne pripravená na preskúmanie sociálnych zmien a sociálnej terapie danej spoločnosti“. (Jouzeliuniene, I., 1995, s. 99) Podľa autorky začínala robiť táto veková skupina svoje prvé životné kroky ešte v marxisticko-sovietskom type spoločnosti, „...ale v 90. rokoch bola zatiahnutá do viacerých súčasných tranzícií: smerom k národnej nezávislosti, z centrálne plánovanej a riadenej ekonomiky k trhovej ekonomike, z autoritárstva k demokracii a konsolidácii demokratických inštitúcií“. (s. 100) Charakteristika transformácie a procesov individualizácie prvej postkomunistickej generácie mládeže (Roberts, K.; Jung, B., 1995, s. 11) predstavuje dôležitý signál o budúcnosti novej Európy.

42

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Tranzícia politického a ekonomického systému Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska (Adamski,W.; Machonin, P.; Zapf,W., 2001) je iba časťou zrodu „novej Európy“, ktorá otvára nové perspektívy pre široký proces ekonomickej, politickej, sociálnej a kultúrnej integrácie. „Nikto nie je schopný predpovedať smery týchto zmien. Jedno je však isté: bude hlboko ovplyvňovať ľudské životy, najmä tých, ktorí sú dnes deti a mladí ľudia.“ (Chisholm, L., 1995, s. 1) Vznikajúca európska politika mládeže citlivo artikuluje obavy, že dnešná a budúce generácie detí a mládeže v novej Európe budú skôr subjektom segregácie a marginalizácie aže ich životné perspektívy budú už od včasného veku poznačené štruktúrnymi nerovnosťami. 1. Mládež v kontexte modernizácie Modernizáciou sa v súčasnej sociologickej reflexii (Martin, D., 1996) chápe každý proces kumulatívnych transformácií, ktoré prekračujú zvyčajný prah reforiem. D. Martin (1996, s. 189) zdôrazňuje, že proces modernizácie sa odlišuje od iných typov reforiem tým, že je naprogramovaný a uskutočňovaný koherentným spôsobom na podnet riadiacich aktérov, ktorí presadzujú nový kultúrny model a snažia sa privodiť zlom v danom stave celospoločenských súvislostí, prípadne sociálnych vzťahov, ktoré sa pokladajú za archaické a prekonané. Skúsenosti z rokov socialistickej výstavby (1948-1989), ale aj z ostatnej dekády transformácií v tzv. európskych postkomunistických krajinách naznačujú, že modernizáciu nemožno chápať ako proces nevyhnutne ústiaci do široko chápaného kultúrneho a civilizačného pokroku. (Machonin, P.; Juchler, J.; Delhey, J.; Keller, J., 2001) O modernizácii by sa nemalo uvažovať ako o nejakom posvätnom idole modernej doby. Modernizácia je zdroj uvoľňovania napätia medzi každodennosťou človeka, jeho životným svetom (J. Habermas) a zdrvujúcim tlakom systémov: ideologických, politických, ekonomických. Je to konfliktný zápas s neistým koncom. V jeho priebehu sa stagnačné, konzervatívne, antimoderné tendencie prekonávajú úsilím individuálnych, skupinových a inštitucionálnych aktérov. Modernizácia má tvár Janusa. Janusov pohľad späť do minulosti, ale aj nie tak dávneho včerajška oprávnene spája modernizáciu • s ničením ustálených životných foriem a zbezvýznamňovaním tradícií s bolestnou históriou tých, ktorí museli zaplatiť a neustále platia za zavádzanie nových technológií a výrobných spôsobov, • so stratou životných istôt jednotlivcov, osudovými premenami ich životnej dráhy, s krízou sociálnej príslušnosti a osobnej identity.

43

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Janusov pohľad do budúcnosti, do sveta globalizácie a európskej integrácie však naznačuje, že už nikdy nebude možné spájať modernizáciu s prísľubmi nových istôt, ostrovčekov pohody alebo jednoduchých odpovedí. Pravda, dnes sa už tieto zmeny netýkajú iba jednotlivcov a sociálnych skupín, ale celých regiónov a národných štátov. Je už len otázkou, ako to vtipne poznamenáva Z. Bauman (Bauman, Z., 1997), či to budeme vnímať ako svoju slobodnú voľbu alebo riadenie krutého osudu. Dekáda transformácií nám umožňuje dospieť k poznaniu, že potenciál kultúry v našej krajine, potenciál občianskych iniciatív, jednoduchej občianskej odvahy a občianskych cností sa rozvíja a vzbudzuje nádej pre budúcnosť. (Roško, R., 2000) Spoločnosť pôsobí na seba samu obrodou demokratického občianstva – či už sa to týka individuálnych aktérov vyjadrujúcich odpor k ústupkom mocných v otázke mravných zásad alebo príslušníkov charitatívnych skupín pôsobiacich v prospech resocializácie ľudí marginalizovaných systémom. (Ondrejkovič, P., 2000) Obroda demokratického občianstva rozširuje oslobodzovanie sa od systémového nátlaku bez ohľadu na to, či sa to týka sféry práce, spotreby, štátneho dirigizmu alebo politickej moci. Na pozadí krachu utopických sociálnopolitických projektov z minulého storočia je pochopiteľné, že po roku 1989 „koncept“ modernizácie nahradili v postsocialistických krajinách rozličné postmodernistické prístupy. S atraktívnymi spôsobmi interpretácie nových spoločenských javov importoval postmodernistický relativizmus do našej vedeckej reflexie aj hermeneutickú deštrukciu pravdy a objektívnosti, útek vedeckej komunity pred zodpovednosťou za spoluutváranie spoločenskej skutočnosti, veľkú mieru kapitulácie pred iracionalistickými a fundamentalistickými tendenciami. Vo sfére pôsobnosti politických i hospodárskych aktérov, v politike i ekonomike sa to prejavuje rezignáciou na osobnú a inštitucionálnu zodpovednosť za závažné rozhodnutia a ich dôsledky. Po dekáde spoločenskej transformácie sme náchylnejší vnímať argumenty stúpencov neomodernizmu a reflexívnej modernizácie (R. Beck, A. Giddens) o tom, že nesporné zlyhanie pseudovedeckých utópií neznačí koniec moderného, do istej miery predvídateľného vývoja. Ak akceptujeme tézu P. Machonina (Praha, 1997), ktorého pokladáme za čelnú postavu českej školy neomodernizácie, že rozhodujúce kritérium modernizácie spoločnosti bude „kvalita života širokých vrstiev populácie“, tak na zrozumiteľných indikátoroch (akými sú demografia, ekológia, HDP, produktivita práce a reálne mzdy, výstavba bytov, kriminalita, informatizácia, výskum a veda, vzdelanie, participácia občanov na vládnutí) by sa mali dať analyticky oddeliť v reálnych spoločenských procesoch skutočné modernizačné zmeny od fiktívnych, stagnáciu od regresu alebo progresu. Teória modernizácie sa stáva teoretickým konceptom, v ktorom uvažujeme obudúcnosti našej krajiny a prognóze jej rozvoja.

44

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Zameranie transformácie v európskych postkomunistických krajinách na inštitucionálne zmeny neprináša automaticky skvalitnenie života pre väčšinu občanov, komplexnú modernizáciu celého ich spôsobu života. (Adamski, W.; Machonin, P.; Zapf, W., 2001) – Slovensko, na rozdiel od relevantných stredoeurópskych postsocialistických krajín, malo pred sebou modernizačný problém par exellence, projekt národného a štátneho rozvoja, ktorý niektorí po roku 1989 chápali skôr ako prekážku transatlantických a európskych integračných snažení, ale iní ako nutný predpoklad zavŕšenia občianskej modernizácie. (Stena, J., 1996; Roško, R., 2000) – (Neo)modernizácia umožňuje prekračovať všetkým zrozumiteľné a tradičné prvotné väzby modernizácie na ekonomické, vedecké a technologické stránky spoločenského rozvoja. Jej esenciou zostáva síce modernizácia výroby prostredníctvom nových technológií alebo nových manažérskych a organizačných prvkov, avšak čoraz viac sú ekologické aspekty trvalo udržateľného rozvoja ich neodmysliteľnou organickou súčasťou. – Proces pridružovanie Slovenska k EÚ a jeho povstupová integrácia po roku 2004 zasahuje nielen do takých oblastí, ako sú charakter práce a profesná štruktúra, výskum, vývoj a technológia, informatizácia a vzdelávanie, sociálne istoty a ochrana zdravia, utváranie životného prostredia, ale aj oblasť modernizácie participácie občanov na vládnutí (governance) v obci, regióne, národnom štáte a zjednocujúcej sa Európe. (Biela kniha o mládeži, 2002) 2. Modernizácia a osobitosti jej “oneskorovanie“ na Slovensku Typická osobitosť vnímania ohrozenia mladých ľudí v tzv. postkomunistických krajinách Európy spočíva v tom, že sa spája s transformáciou socialistického politického a ekonomického systému. Kľúčovou otázkou zostáva, „...či osvojené hodnotové a inštitucionálne premeny sústreďujúce sa na prechod k trhu a pluralitnej demokracii budú fungovať ako stimuly dostačujúce k prekonaniu zdedenej zaostalosti, k vývoju smerujúcemu k informačnej spoločnosti,.k celému komplexu modernizačných zmien“. (Machonin, P., 2000, s. 150) Transformačné procesy po roku 1989 treba chápať z viacerých dôvodov v kontexte procesov modernizácie, ktoré prebiehajú na Slovensku prinajmenšom po roku 1918. (Macháček, L., 2002) Vznikom prvej Československej republiky sa v nasledujúcich dvadsiatich rokoch vyriešila otázka zachovania národnej identity upevnením pozície slovenského jazyka ako hlavného nástroja výchovy a vzdelávania mladej generácie a na tomto základe sa splnila modernizačná úloha rozvoja elementárnej gramotnosti národného spoločenstva. V slovenskom štáte (1939-1945) sa rozvinulo vysoké školstvo a dôraz sa kládol na prípravu slovenskej inteligencie. Jej významná časť viedla v SNP odpor proti vlastnému klérofašistickému kolaborantskému režimu a fašistickým nemeckým vojskám.

45

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

V rokoch 1948-1968 sa v rámci programu socialistickéj výstavby rozvinula nebývalým spôsobom industrializácia a urbanizácia Slovenska. Nesporný bol rast vzdelanosti a kultúrnej úrovne obyvateľstva, postupná premena pôvodnej rurálnej spoločnosti na spoločnosť agrárno-industriálneho a mestského typu (urbanizácia). Spoločenský systém socializmu súčasne poskytoval najmenej vzdelaným sociálnym vrstvám neobyčajne veľké sociálne istoty a rozsiahlu sociálnu a zdravotnú starostlivosť. Intervencia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a následná normalizácia zablokovala nielen procesy politickej pluralizácie a demokratizácie, ale aj prvé tendencie prieniku informačno-technologických inovácií a reštrukturalizáciu priemyslu, najmä strojárstva. Až politická zmena nazývaná „nežnou revolúciou“ v roku 1989 vlastne otvorila dvere pre typické systémové globalizačné promodernizačné tendencie. Tieto neprinášajú iba nevyhnutné sociálne riziko a sociálne problémy kumulujúce sa v nezamestnanosti mládeže, ale otvárajú súčasne aj rozvojovú šancu vo využívaní uvoľňovanej kreativity individuálnej osobnosti ako nevyčerpateľného zdroja prosperity spoločnosti v informačnej ére. (Suchý, J., 1992) Tendencie globalizácie trhovej ekonomiky a technológie informatizácie vytvárajú jeden svetový priestor, v ktorom sa prehlbujú možnosti uplatnenia kreativity jednotlivca a jeho individuálnej výkonnosti. S odstupom času možno konštatovať, že využívanie počítačových technológií a internetu prináša nesporné a viditeľné modernizačné prvky do hospodárskeho a spoločenského života, pričom tento trend sa presadzuje prostredníctvom mladej generácie. To, že Slovenská republika má na tejto ceste odlišné osudy od Česka, Poľska a Maďarska, možno objasniť tým, že na rozdiel od nich zavŕšila svoju osemdesiat ročnú modernizačnú trajektóriu dobudovaním mocenských štruktúr štátu po jeho osamostatnení v roku 1993. Množstvo historických udalostí a sociologických faktov demonštruje, že to bola dlhoročná solidarita kultúrne vyspelejšieho českého národa, ktorá umožnila Slovensku po roku 1918 úspešne zavŕšiť na prelome tisícročia tie úlohy modernizácie, ktoré okolité krajiny dosiahli už koncom 19.storočia. K tomu patrí aj diskutabilné rozhodnutie českých a slovenských politických elít o rozdelení Československa. Vznik dvoch samostatných štátov sa v súčasnosti nevníma iba ako dôsledok snaženia Slovákov o samostatnosť, ale aj ako dôsledok úsilia Čechov o rýchlejšie a bezproblémovejšie zavŕšenie integrácie Českej republiky do severoatlantických a európskych štruktúr. V občianskom zápase s týmito novými štátnymi štruktúrami a iba vďaka podpore mladých voličov do 24 rokov rozhodla o demokratickom charaktere republiky v parlamentných voľbách v roku 1998. (Macháček, L., 2000). V predčasných parlamentných voľbách roku 2006 prejavili občania svoju politickú vôľu po sociálnejšej obdobe pluralitnej demokracie.

46

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

3. Individualizácia mládeže a teória modernizácie Nie všetci slovenskí sociológovia v oblasti problematiky mládeže spájali transformačné procesy v oblasti politického (pluralizácia) a ekonomického (marketizácia) života s takým typickým prvkom modernizácie, akým je informatizácia. J. Suchý sa v úvode svojho textu Situácia mládeže v transformácii Slovenska, predneseného ešte na jeseň 1992, posťažoval, že informatizácia vstúpila do života slovenskej spoločnosti nebadane a akosi príliš v tieni demokratizácie a privatizácie. Pritom tvrdil, že práve informatizácii vďačia transformačné zmeny za ich vysoké tempo a komplexnosť, ale aj perspektívnosť, ktoré im dávajú epochálny význam a emancipačný ľudský zmysel.Je to podľa neho informatizácia, ktorá posúva spoločenskú reprodukciu „...po osi historického vývinu od modernej industriálnej spoločnosti k postindustriálnej informačnej spoločnosti, ktorá v súčasnosti generuje nové postmoderné hodnoty a štandardy spoločenského života“. (Suchý, J., 1992, s. 8) Pre tému vzťahu spoločenského kontextu a individualizácie prvej postkomunistickej generácie mládeže je významná teória Ulricha Becka, autora monografie Risikogesellschaft. Auf dem Weg in eine andere Moderne (1986), o protirečení medzi produkciou ekonomických zdrojov (bohatstva) a produkciou sociálneho rizika v rozvinutých západných industrializovaných spoločnostiach. V interpretácii sociológov mládeže Nemecka sa v 80. rokoch objavoval nový obraz o mladistvých, ktorý bol založený na Beckovej téze tzv. individualizácie. U.Beck ju vymedzil ako spoločenský individualizačný posun dovtedy neznámeho dosahu a dynamiky, ktorý nadviazal na zhodnotenie výsledkov modernizácie po druhej svetovej vojne. Spoločenská situácia vo všetkých bohatých západných industriálnych krajinách, najmä v Nemecku sa javila ako situácia relatívne vysokého materiálneho životného štandardu a ďalekosiahlych istôt. V dôsledku toho vznikla podľa U. Becka historická diskontinuita, ktorou boli ľudia vytrhnutí „...z tradičných triednych podmienok a zaopatrenia rodiny a posilnila sa ich odkázanosť na vlastný individuálny osud na trhu práce so všetkými rizikami, šancami a protirečeniami“. (Beck, U., 1986) Polemika o tom, či takýto obraz platí aj v súčasnosti, či možno pokladať za vedecky korektné uplatniť v danom prípade mannheimovskú terminológiu (1928) „generačnej formy“ a hovoriť o tzv. Lebenswelt generácii 80. rokov (Richter, I., 1995), pokračuje až do dnešných dní. K. Roberts sa pozastavil nad interpretáciou individualizácie ako reštrukturácie situácie mladých ľudí, v ktorej predĺžený prechod do sveta práce a dospelosti utvára „moratórium“ (Zinnecker, J.), počas ktorého mladí ľudia môžu utiecť od starých determinánt ich životných šancí, napr. pohlavia, sociálnotriedneho pôvodu a výsledkov dosiahnutých na strednej škole. „V skutočnosti si však staré sociálne predpoklady udržujú svoju účinnosť. Situácia mladých ľudí a vyhliadky do budúcnosti sú ovplyvnené ich rodinným pôvodom, školskými výsledkami, pohlavím a miestom bydliska.“ (Roberts, K., 1995). Nedávno zareagoval na

47

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

populárnu tému empirického verifikovania postmoderných zmien L. Siuralla otázkou: „strácajú tradičné sociálne premenné svoju interpretačnú silu?“ (Siuralla, L., 1996, s. 63) Empirická verifikácia modernizačnej teórie v podmienkach Fínska naznačila, že proces pretŕhania väzieb s tradíciou a s kolektívnou solidaritou postupuje iba veľmi pomaly: „...sociálnotriedne pozadie, regionálne pozadie a odlišné kultúry mužské aženské si udržiavajú svoju silnú pozíciu v socializačnom procese a sprostredkovaní tradícií. Obdobne je to aj s voľbou vzdelávania, spotrebou a voľným časom.“ (Lähteenma, J.; Siurala, L., 1992, 128 s.) Je však nesporné, že isté zmeny v spôsobe života súčasnej mládeže vo Fínsku možno dobre vysvetliť modernizačnou teóriou. Procesy individualizácie neplatia všeobecne a podľa fínskych expertov ich možno spájať predovšetkým s veľkomestskými regiónmi ich krajiny. I. Richter (Richter, I., 1995, s. 64) mohol o dekádu neskoršie načrtnúť v stručných tézach tento obraz mládeže: Rodina – neskoršie uzatváranie manželstiev, rast počtu samostatne žijúcich ľudí, premena manželstva na partnerstvo. Vzdelanie – diverzifikácia vzdelávacej kariéry a predĺženie fázy vzdelávania, demokratizácia pedagogického štýlu. Práca – nové väzby vzdelávania, nezamestnanosti, ďalšieho vzdelávania, dôraz na individuálnu sebarealizáciu v práci. Kultúra – skupinový život mládeže náboženského, športového, politického typu ovplyvňujú mnohodimenzionálne mediálne sprostredkované vzťahy a sieťové systémy, ktoré spôsobujú súčasne priblíženie i odlúčenie. Politika – individualizácia sa v tejto oblasti prejavuje predovšetkým v nižšej účasti na tvorbe politickej vôle. Každodennosť – v móde, sexualite a komunikácii sa uplatňujú médiami predkladané a rovesníckymi skupinami sprostredkované formy správania, ktoré sa často opisujú ako hedonistické.

To, že oslabenie rodiny, susedstva a náboženského spoločenstva musí posilniť zmysel mladých ľudí pre individualitu ako typ vedomia vyjadrujúci pocit osobnej zodpovednosti za vlastné životné podmienky a za budovanie vlastnej budúcnosti, je významným prvkom doby či už ju označíme za modernú alebo postmodernú. O. Stafseng sa domnieva, že program oslobodenia od konvencií a tradícií, ako aj od akejkoľvek mechanickej formy kolektivizmu, teda program modernej individuality, v ktorom si mladí ľudia sami určujú vlastný život, má svoje staršie zdroje. Tí, ktorí ho nazvali postmoderným, vytvorili podľa neho iba vágnu teóriu, ktorou zakrývajú, že napr. občianstvo ako právny a politický základ pre modernú individualitu vo význame osobnosti bolo pôvodne vymedzené len pre mužov a osoby, ktoré patrili „k lepšie situovaným“ triedam spoločnosti. (Stafseng, O., 1995) Napriek týmto pochybnostiam je zrejme potrebné pripustiť, že tendencia k individualizácii v moderných západných spoločnostiach, ale aj v transformujúcich sa európskych spoločnostiach je dôsledkom čiastočnej subverzie tradičných

48

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

triednych rozdielov založených na askriptívnom statuse a tradičnom životnom štýle. Individuálny výkon má rastúcu dôležitosť a diverzifikácia a individualizácia životných štýlov je v posune tam, kde preto vznikli podmienky modernizáciou (industrializácia, urbanizácia, informatizácia, sekularizácia).Teda napríklad vo veľkomestských regiónoch krajín Európy. Tento vývoj reflektuje vznik nových možností a slobody voľby, ako aj nové formy ohrozenia a donucovania. Skutočnosť, že vzory mládežníckych tranzícií od detstva k dospelosti sú pluralitné a že životné skúsenosti mladých ľudí potvrdzujú posun od tradičných normatívnych očakávaní, sa stáva v súčasnosti hlavnou hypotézou výskumu mládeže v Európe. Pritom sa táto zmena odohráva v rozhodujúcich blokoch prechodu, akými sú vzdelanie a pracovný výcvik, separácia od rodičovskej rodiny, budovanie nového partnerstva, vstup na pracovný trh, spotrebné správanie, voľnočasové aktivity, občianska a politická participácia aj napriek „...zotrvávaniu sociálnych nerovností medzi mladými ľuďmi“. (Chisholm, L.; Hurrelman, K., 1995, s. 133) V priebehu storočia vzrástol význam vzdelávania a výcviku na úkor zamestnania a akceleroval sa tým aj proces integrovania väčšej časti mládeže do mládežníckej kultúry a partnerských vzorov. A keďže proces fyzickej zrelosti akceleruje obdobne, ale opačným smerom, utvára sa väčší priestor pre mladých ľudí zostať mladými dlhšie v porovnaní s minulým obdobím. Dôležité pre správne pochopenie individualizácie mládeže je (pozri schéma č. 1), že v istých oblastiach získavajú mladí ľudia vysoký stupeň autonómnosti, možnosť voľby alternatív, prípadne individuálneho stvárnenia každodennosti (móda, hudba, voľnočasové aktivity, kultúra reči, politická artikulácia). To všetko sa však odohráva v nestabilnom sociálnom kontexte, v ktorom je sociálna pozícia „postadolescenta“ alebo „mladého dospelého“ dočasná a neurčitá najmä preto, že istota realizácie zásadných životných plánov v budúcnosti neexistuje. Mladí ľudia teda môžu získavať autonómnosť a preberať zodpovednosť v oblastiach, v ktorých je to typické pre dospelých (napr. v spotrebe alebo v partnerstve), ale status dospelých ešte definitívne nemajú. Predovšetkým diskontinuita (sekvencovanie, krokovanie) a inkonzistentnosť procesu tranzície z adolescencie do dospelosti predstavujú fundamentálny rizikový faktor. Všetci mladí ľudia bez rozdielu svojho sociálneho pôvodu sú istým spôsobom hodení do „štruktúrnych kontradikcií“ mládežníckej životnej fázy a majú možnosť optimalizovať svoje životné šance na získanie sociálnej pozície. Pochopiteľne, znovu sa vracia do výskumnej stratégie tradične osvedčená modernizačná hypotéza, že „... ak osobnostná kompetencia a sociálne zdroje sú dostupné a dostatočné, mladí ľudia môžu a aj nájdu produktívne spôsoby ako sa vyrovnať s mládežníckou tranzíciou úspešne, aby si zabezpečili zdravú dospelú osobnosť a vývoj. Tam, kde sú kompetencie a zdroje nedostatočné, vyúsťuje tranzícia do chudobnej existencie.“ (Chisholm, L.; Hurrelman, K., 1995, s. 152) Nie tak dávno sme s istou obavou zostavili z dostupných textov publikáciu (Individualizácia mládeže a modernizácia spoločnosti, Sociologický ústav SAV,

49

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Bratislava 1995), ktorou sme chceli upozorniť na súčasný trend v sociologickej teórii mládeže. Sociologické analýzy prechodu mladých ľudí z detstva do dospelosti signalizovali, že sociálnej realite nezodpovedajú zjednodušené predstavy o netriednom charaktere súčasných spoločností v Európe.

Publikácia A. Furlonga a F. Cartmela Young people and Social Change (1997) si kladie tri otázky: Ako sa zmenil život mladých ľudí za ostatných dvadsať rokov? Sú tradičné koncepty sociálnej diferenciácie ako trieda a pohlavie stále užitočné pri predpovedaní životných šancí a skúseností? Ako sa mladí ľudia vyrovnávajú s rastom pocitu zraniteľnosti a stresu? Stručná charakteristika uvádzajúca publikáciu v marketingových objednávkach a na zadnej strane obálky vyzdvihuje, že autori sa zaoberajú problémom, či sú tradičné parametre chápané ako štrukturácia životných šancí a skúseností mladých ľudí a či individualizácia alebo ohrozenie zodpovedajú reálnemu stavu života mládeže. Ich odpoveď je obsiahnutá v obraznom vyjadrení o „epistomologickom omyle“ alebo „o epistomologickej pasci“, do ktorej sa dostali viaceré sociologické autority, keď nepostrehli, že štruktúry ako trieda formujú životné šance mladých ľudí na križovatke sociálnej repodukcie naďalej napriek tomu, že sa stávajú neurčitými vdôsledku ochudobňovania kolektivistických tradícií a posilňovania indivi-

50

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

dualistických hodnôt. Tým sa A. Furlong a F. Cartmel včlenili do prúdu konštruktívnej reflexie teórie sociológie mládeže, ktorú sme sa snažili zrekonštruktovať z príspevkov roztratených v časopisoch a zborníkoch z konferencií. V úvodnej kapitole The risk society (Ohrozená spoločnosť) autori stručne rekapitulujú názory sociológov (Lyotard, Baudrillard, Lash, Urry, Elias, Bauman) o charaktere súčasnej doby ako novej éry, v ktorej štruktúrne analýzy strácajú svoju validitu, v ktorej veľké teórie nemajú čo povedať k štúdiu sociálneho života, v ktorej sa trieda, priemysel, mestá, kolektivita, národné štáty strácajú vo „vzduchu“. Podrobnejšie však analyzujú najmä práce tých teoretikov, ktorí sú opatrnejší a hovoria skôr o „vysokej modernite“, „neskorej modernite“ alebo o „reflexívnej modernizácii“. Najmä idey Ulricha Becka (Risk Society, 1992) a Anthonyho Giddensa (Modernity and Self Identity, 1991) o podstate týchto zmien pokladajú za také inšpirujúce, že sa ich pokúsili verifikovať výsledkami výskumov mladých ľudí vo Veľkej Británii. V tomto zmysle autori oceňujú najmä tézu A. Giddensa o raste významu nových sociálnych hnutí, ktoré reprezentujú akýsi posun z emancipačnej politiky založenej na triednej identite k vzniku „životnej politiky“, ktorej prioritou je proces sebaaktualizácie. Na druhej strane sa tu formuluje istá výhrada k tomu, že mladým ľuďom sa podsúvajú politické priority vyplývajúce z postmaterialistických hodnôt. U mládeže v Anglicku je i naďalej v popredí orientácia konzervatívneho typu. To patrí i k záverom, ku ktorým dospievajú autori na podklade relatívne širokého zhodnotenia životnej situácie mládeže v ostatných dvadsiatich rokov vo Veľkej Británii: sociálne diferenciácia je stále centrálnou pre pochopenie štruktúrnych nerovností v neskorej modernite. (Furlong, A.; Cartmell, F., s. 112) To však neznamená, že neprebieha proces ochudobňovania kolektívnych sociálnych identít. Naopak. Proces individualizácie predstavuje dlhodobý vývojový trend. V oblasti vzdelávania a trhu práce dochádza u mladých ľudí k posilňovaniu individuálnej zodpovednosti. Slovami citovaných autorov život v neskorej modernite je súčasťou historického procesu od kolektivizovaných k individualizovaným identitám a je spojený so subjektívnou percepciou ohrozenia a neistoty. Všetci sa rovnako nedokážu vysporiadať na individuálnej úrovni so všetkými nástrahami anepredvídateľnosťami tohto sveta. Niečo treba podľa ich názoru nechať aj vsúčasnosti na kolektivistickú solidaritu prostredníctvom štátu a jeho prerozdeľovacích funkcií a niečo na kolektívny zápas v tradičných štruktúrach odborového typu. Pre A. Furlonga a F. Cartmella je nepredstaviteľný kapitalizmus bez tried, pretože niektoré skupiny majú schopnosť monopolizovať zdroje a udržiavať a reprodukovať túto výhodu prostredníctvom generácií. Napokon sa k tejto téme vrátil aj I. Richter vo výročnej správe o situácii mládeže v Nemecku. (Das Forschungsjahr 98, DJI, München, s. 231-238) Konštatuje, že ak sa pýtame na sociálne rozdiely v spoločnosti, vyzerá to u mládeži v podstate rovnaké ako v celej spoločnosti. Spočíva to podľa neho v tom, že rozhodujúce kritériá sociálnych rozdielov podľa statusu ich rodičov (náboženstvo,

51

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

etnický pôvod, vrstva, obmedzenia), ktorými formuje spoločnosť mládež, sa reprodukujú nevyhnutne práve v mladej generácii. Na to, čo chceme z toho vyvodiť, odpovedá I. Richter novou otázkou: sú mladiství dnes vzdelanejší, ale chudobnejší a v rovnakej miere nezamestnaní ako starší? Jeho analýza naznačuje problém prekrývania týchto tendencií. Nemožno podľa neho poprieť, že reforma vzdelávania v 70. rokoch viedla k tomu, že stále viac a viac mladých ľudí dosahuje vyššie vzdelanie. Dnes končí v západnom Nemecku vyššie vzdelanie ako základné približne 40% mladých ľudí zvekovej kohorty 18-20 ročných, zatiaľ čo v roku 1960 to bolo iba 6%. Avšak expanzia vzdelávania a lepšie šance získať vzdelanie neviedli k tomu, že by sa zmenili špecifické nerovnosti prístupu k vzdelaniu podľa sociálneho pôvodu mladých ľudí a užšia spojitosť medzi školským systémom a pozičným umiestňovaním v zamestnaneckom systéme. Zdá sa, že vzdelávacia expanzia neovplyvnila skutočnosť, že medzigeneračný sociálny vzostup sa vyskytuje iba zriedkavo. Ani špecifické nerovnosti podľa pohlavia mladých ľudí na trhu práce sa podľa I. Richtera nepodarilo prekonať napriek tomu, že podiel dievčat medzi maturantami dosahuje 50%. Tak napr. podiel žien medzi profesormi na vysokých školách nedosahuje viac ako 5%. Obdobne podiel žien medzi manažerskou elitou v súkromnom sektore neprekračuje 5-10%. Pritom podiel žien na nezamestnanosti je oveľa vyšší ako u mužov. Aj o pojme chudoba a o meraní chudoby treba podľa I. Richtera ostro diskutovať. Rodiny s väčším počtom detí, so staršími deťmi, prípadne rodina s jedným rodičom sa podľa I. Richtera nedajú porovnávať z tohto hľadiska s tými, ktorých označujeme ako DINKS (Double income no kids – dvojitý príjem bez detí). To sa týka aj detí s jedným rodičom: 40% na západe a o niečo viac ako jedna tretina mladých ľudí na východe Nemecka pod 18 rokov žijúcich v roku 1994 v domácnostiach s jedným príjmom dosahuje približne 50% priemerných príjmov domácnosti v krajine. Ale aj v rodinách s troma a viac deťmi rastie riziko chudoby dvojnásobne na západe a trojnásobne na východe Nemecka v porovnaní s deťmi bez súrodencov žijúcimi v úplných rodinách. Podľa autora pravdou zostáva, že chudobnými v týchto rodinách sú nielen deti a mladiství. Hovorí sa dokonca o akomsi nebezpečenstve „dedičstva“ chudoby. Čo sa týka nezamestnanosti mládeže v Nemecku, nezaznamenal I. Richter, že sa nejako osobitne odlišuje od priemernej nezamestnanosti v roku 1996, ktorá dosiahla 10%. To, ako vieme, je v ostatných krajinách Európy iné. Vo Francúzsku alebo Grécku dosahuje nezamestnanosť mladých ľudí pod 25 rokov 25% alebo 30% mieru a táto prekračuje mieru nezamestnanosti dospelých štvornásobne. Takéto porovnania, pochopiteľne, nemôžu uspokojovať ani nás z viacerých dôvodov, ktoré uvádza I. Richter. Týka sa rozličných metód vylepšovania našich dojmov o vlastnej krajine, ale najmä toho, že nezamestnanosť v mládežníckej fáze má prekérne následky z hľadiska životného pocitu a životného plánovania.

52

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Ako sociológovia vieme, že obmedzenia dané sociálnou štruktúrou, ktoré vládnu v spoločnosti, sa reprodukujú u mladej generácii dokonca v jej želaniach. Ak to vidíme predsa len ako problematické, konštatuje I. Richter, tak najmä preto, že to vnímame ako sociálne znevýhodňujúce dôsledky, lebo chceme pre všetkých mladistvých vytvoriť rovnaké šance a pretože spoločnosť nechce ponechať „svoju mládež” osudu starších generácií. Procesy transformácie politických a ekonomických systémov postkomunistických krajín Európy historicky neobyčajným spôsobom otvárajú možnosť preskúmať a zovšeobecniť, ako sa rodí a prehlbuje nová podoba sociálnej diferenciácie a ako bude vplývať na jej generačnú reprodukciu. Príčiny a dôsledky individualizácie mládeže sa stávajú nosnou otázkou súčasného výskumu mládeže aj v krajinách, ktoré transformujú svoj politický a ekonomický systém. Preto sa aj na Slovensku (Ondrejkovič, P., 1997) začíname pýtať, aké sú negatívne stránky individualizácie mládeže. Zaujímame sa aj o to, aké zreteľné zmeny nastávajú v sociálnej štruktúre mládeže a v mládežníckom hnutí (Macháček, L., 1996), ktoré špecifické skupiny mládeže sú ovplyvnené týmto vývojom a akým spôsobom kto stráca a kto získava, kto je víťazom a kto porazeným. 4. Procesy individualizácie prvej postkomunistickej generácie mládeže Veková skupina 20-24 ročných, ktorú sme skúmali v empirickom sociologickom výskume (sociologické ústavy akadémií vied v SR, ČR a PL v roku 1995), sa vyznačuje viacerými odlišnosťami socializačného kontextu. Z demografického hľadiska najmä na Slovensku ide o generačnú skupinu, ktorej mohutnosť nemá historickú paralelu. L. Pisca konštatoval, že sčítanie ľudu v r. 1970 exaktne naznačilo sociálne dôsledky poklesu pôrodnosti po roku 1953 v Čechách a po r. 1957 na Slovensku: „Zostávalo ako jediné riešenie vykonať všetko, čo sa javilo ako optimálne (teda v daných podmienkach a čase) na zvýšenie natality. Začiatok 70. rokov bol demograficky dobre zvolený: do obdobia najvyššej realizácie fertility – v ČSSR 24 rokov – práve prichádzali bohaté povojnové ročníky mladých žien.“ (Pisca, L., 1980, s. 23) Systém sociálnych opatrení priniesol už v roku 1970 obrat v pôrodnosti na celú nasledujúcu dekádu, pričom došlo k poklesu jednodetných v prospech dvoj a dokonca trojdetných rodín pri zvýšenej kvalifikácii a zamestnanosti žien. V roku 1980 sa reflektovali už aj negatívne súvislosti obnovenej populačnej vitality. „Vsúčasnosti je nevyhnutné a teda minimálne riešenie také, aby sme pribúdajúcim občanom zabezpečili, resp. aby sme im udržali rovnakú, t.j. dosiahnutú životnú úroveň, akú mala východisková populácia. To predovšetkým značí zabezpečenie minimálne tej istej priemernej početnosti a vybavenosti bytov, nemocníc (zdravotníckych. zariadení), škôl, dopravy, pracovného uplatnenia a pracovných nástrojov.“ (Pisca, L., 1980, s. 524) Všetky tieto ťažkosti sprevádzali najmä prvých päť ročníkov narodených v rokoch 1971-1975 počas celého ich životného cyklu, pretože materiálna

53

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

infraštruktúra pre uspokojovanie ich základných životných potrieb sa uvádzala do života minimálne s troj až päťročným posunom. Rodili sa v rodinách, ktoré si až neskoršie ako mladé dvoj-trojdetné rodiny získavali nárok na lepšie umiestnenie vsociálnych poradovníkoch na štátny alebo družstevný byt, zažili veľa stresov svojich pracujúcich rodičov pre nedostatok miest v jasliach a materských škôlkach, vyskúšali si najmä na sídliskách veľkých miest vyučovanie na základných školách v popoludňajšej smene, vnímavo reagovali na obrovský zápas celého príbuzenského klanu (t.j. sociálnej siete) pri hľadaní protekcie o získanie miesta na strednej a vysokej škole. Zo sociologického hľadiska je pre mladú generáciu spred r. 1989 typický (Adamski, W., 1987) všeobecne rozšírený pocit sociálnej istoty v oblasti základných potrieb, najmä možnosť získať vzdelanie a prácu, ktorý vyplýval zo súčinnosti vzájomne sa prepletajúcich sústav paternalizmu, štátnej starostlivosti a rodičovskej podpory a ochrany. Tento systém sa zjavne prejavoval v nadmernej závislosti mladého človeka od štátu a rodiny najmä pri snahe založiť si vlastnú rodinu, získať vlastný byt alebo aj vyššie sociálne postavenie. W. Adamski (1987, s. 37) pripomína, že v dôsledku pôsobenia dominujúcej ideológie rovností príležitostí záviseli ašpirácie mládeže v socialistických krajinách značne menej ako v krajinách západnej Európy od štruktúrneho zázemia. V socialistických krajinách vplyv štátu vo výrobných vzťahoch, systémoch sociálneho vzostupu a profesionálnych kariérach utváral spoločenský socializačný kontext pri riešení protirečení medzi ašpiráciami mládeže a možnosťami ich realizácie a ovplyvňoval tak priebeh socializačných procesov. Veľký počet mladých ľudí aj na plánovanom trhu vzdelania na Slovensku utváral neopakovateľnú konkurenciu a prehĺbenie rozporu medzi rastúcimi subjektívnymi ašpiráciami a objektívnymi možnosťami ich uspokojenia. Obmedzené možnosti uplatnenia na gymnáziách, ale najmä stredných odborných školách s maturitou, vynucovanie štúdia na prípravkách pre robotnícke povolania v stredných odborných učilištiach, aj keď s maturitou, obmedzený počet miest pre študentov prvých ročníkov na atraktívnych študijných smeroch vysokých škôl – to všetko predstavovalo bariéru pre individualizáciu mládeže. Táto generácia s atypickým napätím medzi ašpiráciami a ich uspokojovaním v oblasti vzdelania preto predstavovala nielen rozbušku a aktérov demonštrácií a občianskych zhromaždení na jeseň 1989, ale spoločne so svojimi rodičmi aj silné sociálne zázemie občianskeho odporu proti totalitnému systému politickej moci v roku 1989 a 1990. Prvá postkomunistická generácia mládeže na Slovensku začína svoju životnú cestu rozhodovaním o profesionálnej orientácii (1985-1990) vo veku, v ktorom sa podľa slov A. Melluciho (1996, s. 3) začína zážitok a skúsenosť vnímať už ako významná a protirečivá dimenzia vlastnej osobnostnej identity. Jej druhá etapa spočívajúca v rozhodnutiach o spoločenskom uplatnení na trhu práce sa už presunula do iného civilizačného časopriestoru transformáciou reálneho socializmu na reálny kapitalizmus.

54

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Až teraz s väčším časovým odstupom si uvedomujem podstatu a celý rozsah a bohatosť týchto šancí a ohrození pre mladých ľudí v dôsledku rozchodu s víziou „socialistickej modernity“. C. Wallaceová ju pomenúva nie veľmi lichotivo ako antikvitu „modernej“ spoločnosti založenej na silnej industrializácii, typickej pre koniec 19. storočia, a kolektivizácii, ktoré spoločne produkovali obrovské podniky a sústredenie pracovníkov do gigantických bytových sídlisk. Ľudia boli rozdelení do veľkých zoskupení založených na „triedach“ a „veku“, ktoré boli prísne inštitucionalizované a podporovali svoju kolektívnu identitu oslavami s rituálmi, heslami a zhromaždeniami. „Podporoval sa tu typ subjektivity pasívneho jednotlivca závislého od vonkajších inštitúcií, čo viedlo k stabilnému životu s malou geografickou a profesionálnou mobilitou. Kritické myslenie bolo prísne potlačované.“ (Wallace, C., 1996, s. 4) To je presný opak „reflexívnej individualizácie“, ktorá sa odohráva v neskorom kapitalizme, pretože tu už väčšinou absentujú vonkajšie inštitúcie určujúce napr. ako, kde a kedy začať pracovať, kedy vstúpiť do manželstva a mať deti, ako a s kým tráviť voľný čas. To všetko nahradzuje nutnosť samostatného rozhodovania medzi rozličnými možnosťami formovať si nimi vlastný individualizovaný životný štýl, kriticky sa vyrovnávať so sebahodnotením a postupne rozvíjať aj skeptický prístup k prostrediu, v ktorom prestávajú pôsobiť staré hodnoty a istoty. Pravda C. Wallace nepopiera existujúce prvky individualizačných tendencií a istý manévrovací priestor pre individualizáciu v tejto „gigantickej apoteóze modernizmu a fordizmu“. Avšak je nesporné, že práve nedostatočná flexibilitu starého systému a jeho rezistencia na „reflexívnu individualizáciu“ bola rozhodujúcou príčinou jeho krachu. Zmeny, ktoré systémovo utvárajú zdroje individualizácie a umožňujú rast flexibility životnej dráhy mladých ľudí v postkomunistických krajinách Európy, treba podľa C. Wallaceovej sledovať na štyroch hlavných osiach: a) Ťažisko zamestnanosti sa presúva zo štátneho/verejného sektora k súkromnému, z veľkých do menších podnikov, pričom hľadanie miesta zamestnania sa stáva dôležitou zložkou vlastnej aktivity, s väčším príjmom jednotlivca sa čoraz častejšie spájajú straty jeho predchádzajúcich zamestnaneckých istôt. b) Orientácia sa presúva z čo možno najrýchlejšiho vstupu do zamestnania na pokračujúce vzdelávanie v záujme získať kvalifikáciu ako istú dodatočnú poistku, ktorá nemusí byť užitočná na prvom pracovnom mieste, ale až neskoršie. c) V dôsledku uvolnenia reklamy, filmu, ako aj vplyvom možností cestovať a pod. posúva sa orientácia z produkčného na spotrebný vzor sociálneho života. d) Pretože práca v jednom zamestnaní neuspokojujúco zabezpečuje sprostredkovávanie mnohých vecí a služieb, dochádza k pozoruhodnej kombinácií s činnosťami v informálnych ekonomických aktivitách, ktoré predstavujú výrazné aspekty marketizácie. (Wallace, C., 1996, s. 4)

Možno teda akceptovať, že prvá postkomunistická generácia mládeže sa socializovala v dvoch kvalitatívne odlišných spoločenských kontextoch. Je preto

55

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

nielen generáciou intenzívneho ohrozenia a súčasne obrovských historicky neopakovateľných šancí životných kariér s neobyčajne bohatými možnosťami sociálnych i priestorových mobilít. Je súčasne generáciou, ktorá musí prekonávať hodnotovú štruktúru vhodnú pre iný systém spoločenského usporiadania. 5. Tri výzvy modernizácie Slovenska a mládež Výzva trhovej ekonomiky Medzi najvýznamnejšie výsledky empirických výskumov hodnotových orientácií mládeže spred roku 1989 patrí prehlbujúce sa poznanie, že najmä dve hodnoty – rozvoj vedy a techniky, využívanie myšlienok a nápadov ľudí – mali v jej štruktúre špecifické miesto. „Relatívne vyššie je zastúpené presvedčenie, že vtýchto hodnotách sa kapitalizmus vyrovnáva socializmu a dokonca sa vyskytujú početné prípady tých, ktorí sa domnievajú, že kapitalizmus zabezpečuje realizáciu týchto hodnôt úspešnejšie. Porovnanie za uplynulých desať rokov umožňuje konštatovať, že v tejto oblasti sa kritické postoje mládeže prehĺbili.“ (Macháček, L., 1988, s. 136-137) Už v tomto období bolo zrejmé, že predstava o spojení predností na oboch stranách mince, t.j. tvorivé uplatnenie myšlienok a nápadov a minimálne sociálne riziko v celoživotnom priebehu bola typicky schizofrenická črta vtedajšej socialistickej generácie mládeže. S víziou „ľudskej tváre“ kapitalizmu vstupovali mladí ľudia aj do procesu transformácie po roku 1989. (Macháček, L., 1991, s. 37) To vysvetľuje jej prekvapujúce a komplikované reakcie na nezamestnanosť ako prvý viditeľný systémový sociálny dôsledok liberálnej ekonomickej reformy s tou stranou transformačnej a modernizačnej mince, na ktorej je zobrazená Janusova tvár „rizika a ohrozenia”. V našej úvahe o dôsledkoch rozvoja trhovej ekonomiky na správanie mládeže v prípade nezamestnanosti (Macháček, L., 1994) sme formulovali očakávanie, že mladí ľudia začnú koncipovať svoje profesionálne a zamestnanecké stratégie flexibilne a že rodičia a verejnosť budú túto stratégiu akceptovať. Predovšetkým sme tým mali na zreteli akceptovanie nezamestnanosti a poberanie podpory v nezamestnanosti, ako aj využívanie možností odborných rekvalifikačných kurzov, rozličných foriem jazykového a odborného vzdelávania a ich prelínanie s krátkodobým zamestnaním ako „normálny“ jav ich individuálnej životnej cesty. Výsledky, ktoré sme získali, naznačili, že pružnosť riešiť nezamestnanosť formou súkromného podnikania možno očakávať najmä u mladých vo veku od 18 do 24 rokov. Táto skupina sa vyznačovala aj najvyššou preferenciou zo všetkých vekových skupín zakomponovať do nového štandardného správania na trhu práce aspoň prvých šesť mesiacov po ukončení školy aj taktický variant „brať podporu vnezamestnanosti a dúfať, že sa situácia nejako vyrieši“. Prvá postkomunistická mladá generácia jednoducho reflektuje nezamestnanosť ako nový príťažlivý prvok životného štýlu, ktorým slobodný občan môže riešiť svoju situáciu na trhu práce.

56

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Tým skôr, že ich rodičia si ešte pamätajú povestný mechanizmus plánovanej ekonomiky – reguláciu pracovných síl na „trhu práce“ a ich symbol „umiestenky“ do konkrétnych organizácií. Potvrdzuje sa, že nezamestnanosť je sociálna skúsenosť, ktorá sa v tomto historicky neopakovateľnom časopriestore transformácie ekonomického systému v SR získava rozdielne podľa veku. Aj podľa štatistických testov je to skúsenosť významne viac zastúpená u najmladšej generácie (vo veku nad 44 rokov 13%, vo veku 30-44 rokov 25%, vo veku 25-29 rokov 35%) vo veku 18-24 rokov 44% skúmaných uviedlo, že boli aspoň dva mesiace nezamestnaní. Stratu zamestnania očakáva najmenej osôb vo veku nad 44 rokov (34,5%). Osoby vo veku do 24 rokov (50%) a od 25 do 29 rokov (62%) uvádzali v roku 1995 očakávanie straty zamestnania podstatne častejšie. Komparácia údajov z rokov 1993 a 1995 ukazuje pozoruhodnú zmenu riešenia prípadnej nezamestnanosti. Na Slovensku sme predovšetkým zaznamenali prudký pokles kalkulácie so štátnou podporou v nezamestnanosti. Z pôvodných 67,5% „stúpencov“ štátnej podpory u mladých občanov Slovenska do 24 rokov pozoruhodne zostalo v roku 1995 iba 34%. Naopak, mladí ľudia v Čechách začali kalkulovať so štátnou podporou v nezamestnanosti oveľa častejšie v roku 1995 – 38% – ako predtým (roku 1993 – 27%). Obdobná zmena sa uskutočnila v postoji k podnikateľským aktivitám, ktoré pokladáme za modernizačnú životnú stratégiu v podmienkach prechodu na trhovú ekonomiku. V Čechách poklesla preferencia tejto stratégie riešenia nezamestnanosti tak u celej populácie (z 40 na 30%), ako aj u mladých občanov (z 47 na 36%). Na Slovensku sme zaznamenali nevýznamný pokles u celku populácie (33-30%). Mladí ľudia do 24 rokov v prípade nezamestnanosti čiastočne upevnili svoju orientáciu na podnikateľské aktivity (z 31 na 37%). Napozoruhodnejšia zmena, ktorú zistíme pri porovnaní údajov výskumu vrokoch 1993 a 1995, je návrat k najrigidnejšiemu variantu spájania hľadania práce s miestom bydliska: uprednostňujem zamestnanie v mojom odbore a lokalite môjho trvalého bydliska. Zdá sa, že šok z očakávaných dôsledkov nezamestnanosti sa prekonal a prejavil sa v návrate k variantu preferujúcemu všetky výhody takého zamestnania, ktoré zúročí riadne získanú kvalifikáciu a profesiu a minimalizuje náklady spojené so zmenou bydliska alebo cestovania. Pre Slovensko je tu ešte dôležitý variant preferencie lokality bydliska aj na úkor kvalifikácie a odbornosti : u populácie vcelku (10%) a u mladých ľudí (18%). Vysoké náklady na cestovanie alebo nemožnosť získať ubytovanie zrejme eliminujú všetky výhody práce v odbore a profesii mimo bydliska rodičov. Tento trend zakopávania sa slovenskej mládeže v mieste svojho bydliska potvrdzuje aj pokles preferencie hľadania práce v odbore kdekoľvek: zo 71% roku 1993 na 62% roku 1995. Napokon je tu variant hľadania akejkoľvek práce kdekoľvek, ktorá stráca na prestíži tak na Slovensku, ako aj v Česku. Starší (31%), ale najmä mladší Slováci (44%) však asi vedia, že konkurencia na našom trhu práce si napokon bude vyžadovať zmieriť sa aj s touto najmenej populárnou stratégiou.

57

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Porovnanie stratégií riešenia životnej situácie v prípade nezamestnanosti v roku 1993 a 1995 ukazuje, že dochádza k ich postupným premenám. Na Slovensku sa v dôsledku skvalitňovania nástrojov štátnej politiky zamestnanosti prestáva preferovať pasívne odovzdávanie do opatery úradov práce a sociálnych oddelení. Najmä u mladej generácie postupne získava svoje primerané miesto aj orientácia na podnikateľské aktivity. Mohli by sme preto konštatovať, že táto tendencia v premene životných stratégií v uplynulom období má modernizačný rozmer a je adekvátna náročnosti trhovej ekonomiky v podmienkach našej integrácie do trhu krajín Európskej únie. Celková nepreviazanosť transformácie hospodárstva v zmysle trhových princípov a trhu s bytmi je zrejme najväčšou prekážkou efektívnosti všetkých ďalších opatrení aktívnej zamestnaneckej politiky. Pripravenosť na hľadanie pracovného uplatnenia mimo svojho bydliska sa paradoxne v uplynulom období zmenšila. Treba teda konštatovať, že táto tendencia v životných stratégiách nemá, ale ani nemôže v daných podmienkach mať potrebný modernizačný rozmer dovtedy, kým bol pracovný trh krajín Európskej únie pre Slovensko v podstate zatvorený. Skutočný prelom v tejto oblasti dokumentuje „exodus“ mladých ľudí do niektorých krajín EÚ po roku 2004 za novými kvalitnejšiemi a dobre platenými pracovnými a študijnými príležitosťami. Zmenu v postojoch mladých ľudí, želanie aby zakomponovali do svojich flexibilných životných stratégií variant hľadania práce mimo svojho bydliska, nemožno dosiahnuť iba prostriedkami národnej štátnej politiky zamestnávania. Táto politika je v podstate limitovaná nielen bytovou politikou, ale predovšetkým rozšírením nášho pracovného trhu o voľný pohyb pracovníkov zo Slovenska v krajinách EÚ. Výzva občianskej spoločnosti Mládežnícke hnutie patrí spoločne s feministickým a ekologickým hnutím k najčastejšie enumerovaným druhom tzv. nových sociálnych hnutí v Európe. Starými sociálnymi hnutiami sa označujú spravidla hnutia práce (labour movement), aj keď nik nepopiera ich súčasný význam a vplyv na priebeh spoločenských procesov v krajinách transformácie. S. N. Eisenstadt (1992) pripomína, že na mládež v moderných spoločnostiach získali veľký vplyv nové sociálne hnutia, ktoré sa na rozdiel od klasických socialistických alebo nacionalistických hnutí nezameriavali na rekonštrukciu sociálno-politických centier moci a ktoré neprichádzali s novou víziou ich revolučnej premeny. Nové sociálne hnutia sa orientujú v podstate „...na rozšírenie systémových medzí sociálneho života a participácie, na prístup k zdrojom a niekedy dokonca k symbolom centra, avšak bez skutočného úsilia jeho rekonštrukcie..., cieľom je získať od centra dostatok prostriedkov na vytvorenie vlastného sociálneho priestoru odlišným spôsobom“. (Eisenstadt, S. N., 1993, s. 38-39) Za týmto egotistickým skupinovým záujmom tvorby vlastného sociálneho priestoru treba vidieť charakteristiku nových hodnôt, ktorými ich stúpenci

58

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

odmietajú akceptovať spoločnosť založenú na ekonomickom raste. Členovia nových sociálnych hnutí spretrhávajú svoje väzby na tradičnú kapitalistickú spoločnosť a hľadajú odlišný vzťah k prírode, k vlastnému telu, k opačnému pohlaviu, k práci a k spotrebe. Nové sociálne hnutia sa od starých odlišujú aj tým, že široko používajú nekonvenčné akčné formy, prezentujúc nimi svoj odpor k tradičnej politike. Ich stúpenci preferujú malé decentralizované formy organizácie, ktoré sú striktne antihierarchické a uprednostňujú priamu demokraciu. Podľa B. Klandermansa (Rucht, D., 1991, s. 26) nové sociálne hnutia čerpajú svoje ľudské zdroje z dvoch skupín populácie, ktoré majú istú predispozíciu k participácii na nových sociálnych hnutiach: a) Ľudia, ktorí doplácajú na problémy vyplývajúce z modernizácie, predovšetkým ľudia marginalizovaní sociálnym vývojom. Nemožno o nich povedať, že predstavujú sociálnu triedu alebo vrstvu, pretože problémy, s ktorými sa stretávajú, sa neobmedzujú na konkrétnu sociálnu vrstvu. b) Ľudia, ktorí v dôsledku problémov vyplývajúcich z modernizácie zaznamenali istý posun v hodnotách a potrebách. Ide predovšetkým o členov skupín pochádzajúcich z nových stredných tried a spomedzi dobre vzdelaných mladých ľudí pracujúcich vo sfére služieb.

Vznik nových sociálnych hnutí sa všeobecne odvodzuje od toho, že modernizačný vývoj po druhej svetovej vojne umožnil uspokojovať materiálne potreby vtakom širokom rozsahu, že mohli vzniknúť potreby uspokojovať také nemateriálne potreby, ako sú ašpirácie na sebarealizáciu a participáciu. Zdá sa však, že vhodnejšou pre etapu transformácie a modernizácie v postkomunistických krajinách, akým je Slovensko, je taká interpretácia, ktorá spája rozmach nových sociálnych hnutí predovšetkým s reakciou občanov na neobyčajne veľké úsilie štátu a jeho byrokracie ovplyvňovať ich každodenný život. Štát, ktorý vytvára rozsiahle siete regulácie, usmerňovania, dohľadu a kontrolných inštitúcií, riskuje, že rastie nebezpečenstvo straty legitímnosti jeho jednotlivých opatrení. Vzniká otázka, kto má plniť funkciu mediátora medzi štátom a jeho subsystémami najmä vtedy, keď spoločnosť v procese modernizácie dosahuje istú separáciu náboženstva, politiky, vedy, hospodárstva nielen samých od seba, ale najmä od životného sveta(„life world“) celku populácie. F. Neidhart a D. Rucht prichádzajú s hypotézou, že „...vznik rozhodujúcich typov súčasných sociálnych hnutí, ako aj ich častí a foriem má vzťah k dysfunkcii a deficitu záujmovej mediácie prostriedkami politických strán anátlakových skupín. Sociálne hnutia dopĺňajú tieto inštitúcie na strednej úrovni... ‚pričom‘ ...táto doplňujúca alebo kompenzačná rola sociálnych hnutí nie je sporadickou alebo viacmenej náhodnou, ale práve naopak, je priamo spojená s prebiehajúcou modernizáciou a možno ju chápať ako atribút štruktúrnych zmien.“ (Neidhardt, F.; Rucht, D., 1991, s. 448)

59

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Dôležitým momentom, ktorý umocňuje opodstatnenosť tejto hypotézy v podmienkach transformácie politického systému Slovenska, je zreteľný proces inštitucionalizácie vládnych politických strán a záujmových zamestnaneckých skupín (Čambáliková, M., 1996) v rámci tripartitného systému, ktorý podporuje rast ich organizovanosti a funkčnosti. Znižuje sa však súčasne ich citlivosť na mnohé špecifické problémy, redukuje sa ich potenciál pre radikálne aktivity. To oprávňuje dospieť k záveru, že takýto vývoj utvára potreby a možnosti pre sociálne hnutia. Preto je neprimerané hovoriť o sociálnych hnutiach iba ako o náhodnom vedľajšom produkte modernizácie. Dá sa skôr povedať, že „...vysoko modernizované spoločnosti majú tendenciu stávať sa spoločnosťami hnutí „movement societies“. (Neidhardt, F.; Rucht, D., 1991, s. 449) Ak sa zohľadnia tieto úvahy na tému sociologického ukotvenia sociálnych hnutí v modernizačnom procese, zdá sa, že adekvátnou je definícia sociálneho hnutia ako organizované a sústavné úsilie kolektivity vzájomne spolupracujúcich jednotlivcov, skupín a organizácií podporiť alebo udržať sociálnu zmenu s využitím protestných verejných aktivít. (Neidhardt, F.; Rucht, D., 1991, s. 450) Nestačí teda iba vytvoriť štát blahobytu ako materiálny základ, aby sa občianstvo a moderná individualita mohli aplikovať na všetkých. Rovnako ženy, mládež anapokon aj deti sa formujú ako občania iba v procese subjektivizácie, t.j. v procese organizovaného úsilia, hnutia alebo iniciatívy ľudí v rovnakom postavení a srovnakým záujmom, ktorí sa združujú, aby dosiahli sociálnu zmenu vo svojich právach, presadili ich legitimitu a zabezpečili ich legalitu. Združovanie V našich analýzach občianskych typov v postkomunistickom Slovensku sme nie náhodou vyčlenili ako jednu z piatich typotvorných dimenzií asociatívnosť. (Roško, R., 1995) Už prvé sociografické dotyky s empíriou transformujúcej sa štruktúry spoločenských organizácií Národného frontu (Macháček, L., 1991) na základe nového zákona o združovaní občanov č. 83 z roku 1990 umožnili si všimnúť zmenu postoja občanov k spolkovému združovaniu. Súčasne sme formulovali hypotézy v záujme overenia podstatnejších tendencií v oblasti združovania občanov pri prehlbovaní procesov transformácie politického a ekonomického systému. V našom príspevku (Macháček, L., 1993) založenom na empirickom výskume Občianska spoločnosť Slovenskej republiky 1992 sme už mohli charakterizovať tri základné tendencie utvárajúce spoločenský kontext procesov združovania mladých občanov. Deetatizácia, pluralizácia a transcendencia občianskeho združovania sa v súčasnosti prejavujú zreteľnejšie najmä preto, že prestal pôsobiť psychologický faktor odporu jednotlivcov k politickým nástrojom donucovania k členstvu v rozličných typoch spoločenských organizácií. Systémové zmeny sociálnej sféry viacej odčleňujú vymoženosti sociálneho občianstva od občianskeho združovania a

60

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

odstraňujú diskvalifikáciu občana v jeho sociálnych právach, ak by z akýchkoľvek dôvodov odmietal využiť svoje občianske právo na združovanie. Tendencie v oblasti občianskeho združovania a poznatky o úspešnom individuálnom uplatňovaní politických, občianskych a sociálnych práv sa prejavujú vočistení združení od pasívnych členov a oblasti občianskeho združovania od tradičných nánosov a predsudkov, spájaných s asociatívnym životom v podmienkach totalitného štátu. To nám umožňilo v roku 1995 formulovať nové hypotézy o pozitívnom prínose aktívneho alebo participatívneho občianstva pre modernizačný proces, ktorý očakáva, že v konfrontácii s trhom a štátom bude dobrovoľnícky sektor občianskej spoločnosti slúžiť ako mediátor medzi požiadavkami individuálnej slobody (práv) a záväzkom (povinnosťami) zodpovednosti indivídua za spoločenstvo, že bude účinne pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi individuálnou slobodou a občianskou solidaritou. (Les, E., 1994) Naše analýzy programov, ale aj konkrétnej činnosti niektorých občianskych združení (Macháček, L., 1995) naznačujú ich úsilie udržať si apolitickú, alebo lepšie povedané občiansku orientáciu. To je typické pre mnohé spoločenské organizácie plniace svoje humanitné poslanie (červený kríž, charitatívne organizácie), vypĺňajúce miestny kultúrny život rozličnými spoločenskými podujatiami (ženské, mládežnícke a dôchodcovské organizácie) a využívajúce finančnú podporu štátu. Politická orientácia Postupujúca polarizácia politického života, spôsob transformácie a celkové smerovanie modernizačných procesov (Bútora, M. a kol., 1996, s. 185) narúšajú tradičné hranice medzi politickým, sociálnym a občianskym v spoločenskom živote. Domnievame sa, že tomu zodpovedá i poznatok o sebaidentifikácii politickej orientácie členov občianskych združení na škále ľavicovej a pravicovej orientácie. Porovnanie členov a nečlenov občianskych združení spolkového typu (Macháček, L., 1996) ukázalo, že členovia spolkov (podľa roku 1995) sú predsa len politicky diferencovanejší ako ich nečlenovia. Mládež, ale koniec koncov aj ostatné vekové skupiny sa politicky názorovo diferencujú. Stredová vrstva politickej orientácie mládeže (64%), ktorú možno označiť ako nevyhranenú, má v prípade členov občianskych združení nižšiu hladinu (58%). To značí, že voľba stať sa členom asociácie predsa len podporuje proces istého politického profilovania. Krajné polohy či ľavicovej alebo pravicovej orientácie na Slovensku sú rezervované viac pre dospelú populáciu ako pre mladých ľudí do 24 rokov. V Česku mala pravicová orientácia istú štatisticky nevýznamnú prevahu u mládeže (9,5%) ako v ostatných vekových skupinách. Podľa klasickej hypotézy o dôsledkoch modernizácie na politické správanie mladých občanov dominantnou tendenciou je nižšia participácia na tvorbe politickej vôle usmerňovať priebeh základných spoločenských procesov v krajine.

61

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Ak budeme vychádzať z údajov o poklese asociatívneho združovania mládeže v tradičných spolkoch a občianskych združeniach, prípadne aj z údajov klasicky identifikujúcich túto skutočnosť v podobe deklarovaného záujmu o politiku, musíme s tým súhlasiť. Na Slovensku veľký záujem (2,7%) a záujem (18,6%) o politiku prejavilo spoločne iba 21,3% mladých ľudí do 24 rokov, zatiaľ čo celý výskumný súbor dosahuje vtomto postoji až 36,2% čo už je rozdiel štatisticky významnejší. V Česku rozhodný záujem (6,9%) a záujem (17,8%) predstavoval spoločne 24,7% skupinu mladých ľudí do 24 rokov so záujmom o politiku, zatiaľ čo celkový súbor skúmaných občanov dosahuje výššiu úroveň záujmu o politiku 40,6%. Avšak podrobnejší pohľad na problematiku tradičných i netradičných foriem občiansko-politického správania mládeže hypotézu o modernizačnej tendencii znižovania participácie mládeže na tvorbe politickej vôle v krajine spochybňuje. Možno doložiť, že mladí ľudia dokážu identifikovať sociálnopolitickú situáciu v krajine práve tako ako starší občania. Aspekt veku nehrá podstatnejšiu úlohu v rozpoznaní spoločenskopolitickej situácie na Slovensku (75,7% mladí ľudia do 24 rokov, 77,7% celý súbor) a v Poľsku (85,2% mládeže do 24 rokov, 85,1% celý súbor). V Česku chápe situáciu v krajine ako konfliktnú najmä staršia generácia (celý súbor 51,0%), čo je významne viac ako mládež do 24 rokov (41,8%). Interpretovať generačné rozdiely v chápaní priebehu spoločensko-politických procesov nemožno mimo konkrétneho kontextu v jednotlivých krajinách. Z údajov výskumu môžeme usúdiť predovšetkým na podstatný rozdiel (25%-30%) medzi vnímaním konfliktnosti spoločensko-politickej situácie v Čechách (51%), na Slovensku (78%) a v Poľsku (85,1%). V tej krajine, kde je vyhrotenosť politickej situácie zrejmá, sa aj generačné hodnotenie zbližuje, zatiaľ čo v latentnejšej situácii politického sporu o transformačno-modernizačný proces sa jeho hodnotenie generačne odlišuje. Volebné správanie Z hľadiska legalizácie politickej moci má v systéme pluralitnej demokracie najväčší význam odovzdávanie občianskych kompetencií formou účasti na voľbách do parlamentu alebo do miestnych samosprávnych orgánov. Účasť mladých ľudí v ostatných voľbách dosahuje približne rovnakú úroveň ako u iných vekových skupín. Na Slovensku volilo v parlamentných voľbách 1994 podľa údajov výskumu z občanov do 24 rokov 83,1% a 85,6% z celého súboru. Ako prehlasovali, rovnako mládež i ostatná populácia chceli ísť voliť v nasledujúcich parlamentných voľbách 1998 (82,6% do 24 rokov a 79,5% celý súbor).Po roku 1993 a výsledkov volieb v roku 1994 (koalícia národných politických strán: V. Mečiar a J. Slota) sa v skutočnosti spomalili a pozastavili všetky politické procesy akceptovania Slovenska ako vhodného partnera nielen pre NATO, ale aj pre EU. Slovensko sa ocitlo v politickej a kultúrnej izolácii.

62

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

To všetko sa zmenilo po parlamentných voľbách v roku 1998 aj zásluhou mladej generácie, ktorá pochopila, že svojou pasivitou v parlamentných volbách umožní predlžovať agóniu vlády, ktorá nebola schopná zaručiť prosperitu krajiny. Nová vláda demokratickej koalície (M. Dzurinda) dostala mandát na urýchlenie procesov európskej integrácie Slovenskej republiky. V roku 2002 sa Slovensko stalo členom NATO (bezpečnosť zahraničných investícií). Spoločne s Českom, Poľskom, Maďarskom, Slovinskom, Estonskom a Maltou v roku 2003 úspešne uzavrelo predvstupové rokovania pre členstvo v EÚ (záruka uplatňovania štandardov demokratického vládnutia) a stalo sa jej členom 1.5.2004. V oblasti mládežníckych aktivít treba spomenúť kampaň Rock volieb 98 s cieľom zabezpečiť maximálnu účasť ľudí vo veku 18-21 v parlamentných voľbách. Infolinku ICM Bratislava Voľby 1998, organizácia stretnutí stredoškolákov na 35 stredných školách v 17 mestách Slovenska, petičná akcia Hlas mladým za rozšírenie volebného práva aj na 16 a 17 ročných občanov a pod. Boli to mládežnícke projekty v rámci skutočne širokej iniciatívy mimovládnych organizácií združených v Občianskej kampani 98, ktorej cieľom bolo na nestraníckom princípe vstúpiť do oblasti verejnej politiky v záujme spravodlivého a čestného priebehu volebného procesu s cieľom : 1. zlepšiť infomovanosť voličov o parlamentných voľbách v roku 1998, 2. zvýšiť účasť občanov Slovenskej republiky vo voľbách, 3. zväčšiť vplyv občanov na prípravu volebných zákonov a zabezpečiť občiansky dohľad nad čestným priebehom volieb.

Tento obrat nie je mysliteľný bez programu Rady mládeže Slovenska “Moja budúcnosť”, v ktorom podnecovali účasť mladých na parlamentných voľbách na Slovensku v roku 1998. Podľa expertných odhadov predstavovali prvovoliči vo veku 18-20 rokov približne 10% voličov. Z nich sa na parlamentných voľbách 1998 zúčastnilo približne 80%. Z toho približne 70% volilo opozičné demokratické politické strany. Najviac hlasov získali Strana demokratickej koalície (30%) SDK, Strana demokratickej ľavice SDĽ (18%) a Strana občianského porozumenia – SOP (13%). Mladí prvovoliči teda uprednostnili spoločne s ostatnými voličmi pri voľbe SDĽ najmä snahu riešiť významné sociálne problémy, pri voľbe SDK potrebu zmeny vládnutia na Slovensku a v prípade SOP tieto dva dôvody približne rovnako. Ukázalo sa, že najmenší podiel mladých ľudí vo veku od 18 do 24 rokov (8%) malo vo svojej vekovej štruktúre voličov vtedajšie vládnúce politické zoskupenie Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Niet teda pochybností o tom, že vysoká účasť mladých ľudí na parlamentných voľbách roku 1998, ako výsledok aktivít občianskych združení, hnutí a iniciatív mládeže, umožnila závažnú zmenu vo vnútornom spoločenskom živote krajiny i v jej akceptovaní v európskom priestore ako krajiny usilujúcej sa o vstup do NATO a integráciu do EÚ spoločne so susednými európskymi krajinami, najmä Českom, Poľskom a Maďarskom.

63

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Rok 1998 potvrdil, že participácia mladých ľudí na volebnom procese mala nielen svoj význam, ale aj výsledný efekt v zmene vládnutia. Z výskumu možno jednoznačne vyvodiť poznatok, že na Slovensku mladí ľudia rovnako vysoko ako ostatné vekové zoskupenia hodnotia ako najúčinnejšie pokojné tradičné formy odovzdávania svojich občianskych kompetencií a tvorby politickej vôle formou negociácií a získavania podpory verejnou mienkou. Rozdiel je skôr v hodnotení účinnosti ostrejších a netradičných foriem tvorby politickej vôle využívaných práve v období medzi voľbami. Z nich najmä petície ale aj nezávislé občianske hnutia a iniciatívy či dokonca bojkot, demonštrácie a štrajk hodnotí mládež v SR a ČR ako podstatné, vhodnejšie a účinnejšie nástroje presadzovania záujmov a názorov občanov. V tomto kontexte treba iba uviesť, že deliaca čiara tu nejde ani tak cez vekovo-demografické skupiny ako cez sídelnú štruktúru. Vo veľkých sídlach sa účinnosti občianskych protestných apodporných hnutí a iniciatív, ako aj petičnému hnutiu pripisuje podstatnejší význam ako v menších sídlach. Pre občianske hnutia a iniciatívy sú príznačné netradičné formy politickej práce, získavania podpory občanov a vyjadrovania ich protestov v medzivolebnom období. Ide predovšetkým o využívanie petičného práva, ktoré ako forma občianskeho protestu alebo podpory je obsiahnuté v zákone. Vo výskume sa venovala pozornosť právu občanov na prejavenie politickej vôle formou petičného práva aj preto, že sa frekvencia jej uplatnenia v občianskom živote značne rozšírila a túto formu mobilizácie občanov využívali a využívajú najrozličnejšie subjekty politického a občianskeho života. Pripravenosť podpory a aj skutočná podpora občianskym hnutiam formou podpisu petície dosahuje zo všetkých foriem podpory najvyššie hodnoty práve umladých ľudí. Údaje o reálnej účasti na podpore týchto hnutí dosahujú približne polovicu vyjadrenej pripravenosti poskytnúť podporu: napr. u petícií 68% oproti 32%, u ohlásených demonštrácií 45% oproti 16%. Tento pomer medzi pripravenosťou a skutočnosťou nevyjadruje ani tak občiansky potenciál ako organizátorský potenciál občianskeho hnutia a iniciatívy. V oboch prípadoch sú ich prejavy viazané na veľkosť sídla, či sa to týka na jednej strane pripravenosti podporiť obsadenie verejnej budovy, vylepovať plagáty, alebo na druhej strane skutočnej podpory podpisom petície alebo skutočným vylepovaním plagátov. Naznačili sme, že najmä vo verejnom priestore dochádza k produktívnemu zápasu o demokraciu. Zápas, spor, dialóg, negociácie sú vlastne nepredstaviteľné bez orientácie na demokratické procedúry a technológie. Všeobecne platí, že občania na Slovensku neakceptujú a ani nepodporujú násilné a silové formy občianskeho a politického zápasu. Väčšia participácia mládeže na ohlásených demonštráciách alebo vylepovaní plagátov naznačuje, že sa správa na verejnom živote podľa očakávania. Z prvej analýzy získaných údajov vyplýva, že existuje istá deľba v politickej práci medzi mladšími a staršími alebo preferencia foriem politických prostriedkov. Z nich plagát ako forma sprostredkovania informácie môže byť špecifickým

64

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

generačným podporným a protestným prostriedkom, ale najmä jeho vylepovanie súčasne aj úlohou typickou pre mladšie vekové skupiny v prípade spoločnej akcie vekovo heterogénnej iniciatívy alebo hnutia. Tak to aspoň naznačuje štatisticky významný rozdiel v skutočnej aktivite podporného alebo protestného typu medzi vekovými skupinami. Pochopiteľne, občiansky kapitál alebo potenciál príslušníkov rozličných demografických zoskupení sa môže hodnotiť až vo vzťahu k procesom transformácie a modernizácie. Pre test našej hypotézy sme vybrali iba jeden z nich, v ktorom sa hodnotí osobný názor a postoj respondenta k úlohe štátu v oblasti riadenia národného hospodárstva, v regulácii vývoja poľnohopodárstva, štátnej politiky voblasti vzdelávania, kultúry, vedy a výskumu, sociálnej politiky štátu, priebehu procesov privatizácie, ochrany vnútorného trhu a regulácie prílevu zahraničného kapitálu, integrácie do Európskej únie a NATO. Ak si postupne prezrieme získané výskumné údaje, potvrdzuje sa, že mládež na Slovensku uprednostňuje štátne zásahy do vývoja a premien štruktúry národného hospodárstva menej (34,2%) ako staršie vekové zoskupenia (44,4%). Naproti tomu v Česku je hladina postojov k tejto stratégii modernizácie z vekového hľadiska vzácne rovnaká. Aj v oblasti sociálnej politiky prezentuje mládež na Slovensku mierne liberálnejší postoj ohľadne individuálnej zodpovednosti, ako je to v prípade starších generácií. V Česku je však možno pozorovať výraznejší únik rovnako mládeže, ako aj celej populácie do stredových polôh nerozhodnosti, čím sa vytvára zdanie, že na Slovensku uprednostňujú (54,2%) zodpovednosť štátu za sociálne istoty obyvateľstva viac ako v Česku (41,9%). V akceptácii individuálnej zodpovednosti za sociálne istoty obyvateľstva sa oba súbory populácií vzácne vyrovnávajú (26%). Európska integrácia Európska integrácia je výzvou občanom Slovenska, aby spolurozhodovali osvojej perspektíve stať sa aj občanmi Európy v situácii, keď transformácia politického, ako aj ekonomického systému prechádza skúškami politickej polarizácie. Jednotlivé zložky európskej integrácie – politicko-občianska, sociálnoekonomická a vojensko-bezpečnostná – sú permanentne prítomné v systémových zmenách našej spoločnosti po roku 1989. Náročný proces etablovania sa Slovenskej republiky v Rade Európy (ľudské a občianske práva), asociovanie a riadne členstvo v Európskej únii (ekonomickosociálny aspekt európskeho občianstva), ako aj vstup do NATO (vojenskobezpečnostná stránka euroobčianstva) sa nereflektovali vždy ako vzájomne prepojené a podmienené dimenzie jednotného procesu európskej integrácie. Urýchlenie procesu osvojovania a zvládania europeizácie ako otázky riešenia národnej identity a suverenity sa spája na jednej strane slovenského politického spektra s predstavou o ešte väčšej ingerencii západoeurópskych inštitúcií na

65

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

správanie sa domácich generalizovaných (štát) i kolektívnych politických aktérov (parlamentné strany), na druhej strane s predstavou autonómnejšej národnoštátnej sebaregulácie procesov budovania štátu alebo procesov priebehu privatizácie. Polarizované politické zoskupenia pri riešení vlastných politických záujmov uplatňovali odlišné predstavy o tom, aké sú dlhodobé strategické národno-štátne záujmy Slovenska. NATO ako významná integračná inštitúcia mala ešte v roku 1995 najnižšiu mieru akceptácie občanmi Slovenska. Pri posudzovaní poznatkov získavaných z obdobných expertných výskumov európskej integrácie do roku 1989 je cenné poznanie, že aspekt mieru a bezpečnosti sa spája aj s ekonomicko-sociálnou zložkou, ktorú reprezentuje EÚ. Proces utvárania európskeho spoločenstva alebo európskej identity sa aj v súčasnosti chápe ako niečo „komplexné“, integrujúce v sebe ekonomické záujmy, sociotropické kalkulácie a ideologické či postmoderné hodnoty. K. Newton a A. Bosch (1994) vo výskumnej správe o vývoji postojov občanov 9 a neskoršie12 krajín ES k legitimizácii tejto formy európskej integrácie za obdobie 17 rokov konštatujú, že výsledky sú pre výskumníka frustrujúce svojou neurčitosťou. Predovšetkým neplatí Ingelhartová hypotéza o esencialite ekonomických faktorov v akceptácii integračných procesov v Európe. Občania podporujúci tento proces oceňujú ani nie tak ekonomické ako skôr sociálne faktory a také hodnoty ako bezpečnosť, mier, sociálna solidarita, ochrana životného prostredia. Správne teda vidia previazanosť všetkých troch známych európskych inštitúcií a preto EÚ je pre nich aj zárukou európskej bezpečnosti a mieru v tomto priestore. Pritom preferencia niektorých faktorov kolíše od krajiny ku krajine a od globálnej situácie, ktorá sa utvorila v čase výskumov v Európe za uvedené obdobie. Výsledky, ktoré sme získali v sociologickom výskume Transformácia a modernizácia v troch krajinách Európy – Slovensko, Česko, Poľsko – treba, pochopiteľne konfrontovať s reálnou politickou situáciou v tomto období a neprenášať ich do súčasnosti. To, čo poznáme v období vyhlásenia, realizácie a prvých pokusov o vyhodnotenie referenda k vstupu do NATO v Slovenskej republike v roku 1997 o tom, ako sa správali v propagačnej predreferendovej kampani vo verejnoprávnych inštitúciách, najmä v rozhlase a televízii, aké argumenty používali politické strany vyzývajúce občanov k istému druhu volebného správania, sme mohli v roku 1995 iba neurčito predpokladať. Platí však aj opačná výskumná stratégia ako hodnotiť proces formovania sa politickej vôle politických subjektov v tejto otázke. Politické strany v opozícii alebo vládnej koalícii musia reflektovať vo svojich rozhodnutiach očakávania občanov, svojich sympatizantov. A tie poznáme z viacerých výskumných zdrojov. V roku 1993 boli k dispozícii výsledky dvoch výskumov verejnej mienky. (Malová, D., 1996). Prvý v marci 1993 potvrdil orientáciu na Západ, EÚ a NATO (24%) ako rovnocennú v konfrontácii s orientáciou na Vyšehradskú skupinu (15%) a na neutralitu (14%).

66

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Druhý výskum verejnej mienky v auguste 1993 potvrdil rastúci súhlas občanov so vstupom Slovenska do NATO (45%). D. Malová (1996) vo svojej politologickej analýze situácie na Slovensku v rokoch 1993-1995 naznačuje nejednoznačnú zahraničnú orientáciu Slovenska. Vznikla interpretáciou rozpadu Československa výlučne ako dôsledok slovenského nacionalizmu a stereotypmi západných vzdelancov, politikov a novinárov, ktorí zabúdali vymenúvať Slovenskú republiku v prvej skupine stredoeurópských štátov pri ich hodnotení z hľadiska šance úspešne sa zaradiť medzi vyspelé krajiny Európy. Na druhej strane nevyjasnenosť zahraničnej politickej orientácie štátu na Západ bola signalizovaná vo viacerých výrokoch vládnych politických predstaviteľov nielen navonok k medzinárodným inštitúciám, ale aj k občanom Slovenska. Koketovalo sa s myšlienkou, že Slovensko je most medzi Východom a Západom, uvádzalo sa, že neašpirujeme na členstvo v NATO, pripomínalo sa, že aj NATO je nepripravené na rozšírenie, že máme špecifický záujem o spoluprácu sRuskom, odmietali sa spôsoby vmešovania orgánov EÚ a RE do vnútropolitickej situácie a pod. V našom reprezentatívnom (N=890 resp.) výskume, ktorý sa uskutočnil v lete 1995 spoločne aj s výskumom v Česku (N=1200) a Poľsku (N=2000), sme mohli už konštatovať isté zmeny v názoroch a postojoch občanov k európskemu integračnému procesu. Dobová analýza údajov hovorila aj o tom, že pre skupinu orientovanú proti európskej integrácii, najmä však proti NATO má relatívne významný demokratizačný a privatizačný potenciál., R.Roško ich nazval (Roško, R., 1997) EUKRITICI. V tejto skupiny bolo až 69,9% pre neutralitu. Ale variant neutrality bol istou alternatívou voľby aj pre skupinu AKCEPTANTOV všetkých transformačných stratégií, akými sú nielen európska integrácia, ale aj pluralizácia politického systému a privatizácia rozhodujúcich sfér ekonomického života. V tejto osobitnej skupine, ktorá má najlepšie výsledky vo všetkých testoch európskeho občianstva, bolo 42,9% pre neutralitu. Ako sociológovia sme pripustili, že občania SR vykazujú relatívne najrezervovanejšie postoje k európskemu integračnému procesu. Slovensko sa nielen tým, ako sa to javí prostredníctvom obrazu v masmédiách, ale i tým, aký je jeho obraz vo vedeckej reflexii, dalo iba ťažko jednoducho zaradiť do utváraných typov spoločnosti podľa schém integrujúcej sa Európe. A. Meier (The Europe, 1996) nenašiel dosť informácií alebo aj odvahy, aby zaradil Slovensko medzi niektoré z dvoch typov duálnej spoločnosti so silnými kapitalistickými tendenciami a výberovou modernizáciou (Maďarsko, Česko, Poľsko) alebo so slabými kapitalistickými tendenciami a blokovanou modernizáciou (Rumunsko, Bulharsko, Srbsko). Nie je to až tak exkluzívne v súčasnej Európe. Sociológovia z Nórska (Stafseng, O., The Europe, 1996) s prekvapením konštatovali, že NIE Európskej únii povedalo viac dobre informovaných ľudí o všeobecných i špecifických otázkach európskej integrácie, z nich najmä farmári a rybári. Takže neplatí vždy

67

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

všeobecné očakávanie, že čím bude viac občanov informovaných, tým ich bude viac hlasovať pre európsku integráciu. Nie EÚ povedali v Nórsku predovšetkým ženy, ktoré sa obávali straty svojho emancipovaného postavenia vo verejnej správe krajiny. Je totiž dosť známe, že v orgánoch EÚ dominuje mužský fenomén. V našich analýzach sa objavujú typické rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sa prejavujú v rozhodnejších negatívnych alebo pozitívnych postojoch mužov na jednej strane a v istej nerozhodnosti žien v politicko-spoločenských otázkach. Proti EÚ v referende hlasovali aj mladí Nóri, ktorí by sa neradi zbavili svojho vysokého životného štandardu nutnou solidaritou s menej rozvinutými krajinami Európy. Ako to komentuje O. Stafseng, mladí ľudia volili proti svojim objektívnym záujmom v budúcnosti, čo podľa neho v Nórsku nie je nič neobvyklé. Takže nemusí platiť vždy ani zásada, že oporou stúpencov európskej integrácie bude v každom období a v každej krajine mladá generácia. Podľa O. Stafsenga chybu urobila aj nórska vláda, ktorá mohla viac zdôrazňovať, že Európa ako cieľ je i prostriedkom širšieho sociálneho, ekologického a mierového pokroku a nielen zlepšením alebo zhoršením sociálnej situácie mládeže v Nórsku. Európska integrácia je nielen šanca pre mládež zlepšiť svoje možnosti uplatniť sa v práci, ale je aj šanca na každodenný život v mieri. V našom výskume sme s prekvapením nezistili štatisticky významné rozdiely medzi jednotlivými vekovými skupinami ani v prípade NATO ani v prípade EÚ Pozornejšia analýza predsa len umožňuje bližšie charakterizovať preferencie jednotlivých vekových skupín. V sociologickom výskume mladí ľudia vo veku 15-26 rokov žijúci v ôsmich krajských mestách Slovenska (Macháček, L., 2000) preukázali pozitívne postoje a názory k otvoreniu Slovenska európskemu integračnému procesu (72% vidí viac predností ako nevýhod), v ktorom vidia perspektívu pre hospodársky rozvoj nielen samotného Slovenska, ale všetkých krajín EÚ. Otváranie hraníc Slovenska Európe vnímajú ako vnútorne protirečivé, prinášajúce nádej na riešenie nezamestnanosti, ale aj problémy istého ohrozenia bezpečnosti obyvateľov. Spomedzi susedných krajín predstavuje Rakúsko nášho partnera, ktorého mladí občania poznajú za ostatných desať rokov vcelku dôverne. Často navštevujú Rakúsko, najmä jeho hlavné mesto Viedeň a mestá Dolného Rakúska. Najmä s nimi existujú mnohovrstvové formy občianskej spolupráce. Mládežnícke projekty spolupráce tu majú svoje miesto aj vďaka LJR Dolného Rakúska a Magistrátu mesta Viedeň. Mladí občania Slovenska majú pozitívne skúsenosti z týchto kontaktov a práve ich kvalita sa prejavila aj vo vyšších očakávaniach podporného postoja Rakúska k akceptácii Slovenska medzi členskými krajinami EÚ. Ukazuje sa spätosť štátnej mládežníckej politiky s ostatnými strategickými programami modernizácie a prosperity Slovenska. V nich má významné miesto napojenie na procesy európskej integrácie, ktoré nie sú ničím iným ako reakciou kontinentálneho spoločenstva Európy na výzvu globalizácie.

68

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Záver Výzva transformácie plánovanej ekonomiky na trhovú ekonomiku a totalitného politického systému na pluralitnú demokraciu značí pre prvú postkomunistickú generáciu mládeže zásadnú sociálnu zmenu, prejavujúcu sa v inej štrukturácii tranzície do dospelosti v tých najvýznamnejších oblastiach: vstup na pracovný trh aobčianska participácia. Na rozdiel od plánovaného hospodárstva v reálnom socializme, kde po ukončení vzdelávania nasledovala plynule etapa začleňovania vo sfére práce s preberaním sociálneho statusu dospelého aj v tej najrozhodujúcejšej oblasti, prináša transformačno-modernizačná zmena zneistenie realizácie životných plánov. Nezamestnanosť a v jej rámci rekvalifikácia s čiastkovými zmluvnými pracovnými úväzkami vnášajú do tohto procesu diskontinuitu a inkonzistentnosť. Prvá postkomunistická generácia mládeže zakomponovala do tohto procesu fenomén predĺžených prázdnin (nenastupujú do práce všetci ihneď po ukončení školy), etapu niekoľkomesačného hľadania zamestnania s finančnou podporou štátu s pokusmi o štúdium alebo krátkodobé zamestnanie v zahraničí, s pokusmi o podnikateľské aktivity až po prepad do sociálnych sietí štátnych i neštátnych organizácií. Nezamestnanosť ako sociálne ohrozenie a ako životná skúsenosť je prvkom individualizácie mládeže, ktorá sa prejavuje v akceptácii flexibilných riešení, vrátane pripravenosti na zmenu miesta bydliska a zmenu pracovnej odbornosti. Výsledky výskumov v roku 1993 a 1995 naznačili, že prvý psychologický šok z nezamestnanosti sa prekonal. Prejavuje sa to v tendencii akceptovať sociálnu podporu v nezamestnanosti a pripravenosti na podnikateľské aktivity, ako aj v tendencii radšej dlhšie hľadať zamestnanie v odbore a mieste bydliska ako zobrať akúkoľvek prácu kdekoľvek. Na rozdiel od totalitného politického systému s vysokou mierou organizovaného členstva v politických stranách a spoločenských organizáciách prináša transformačno-modernizačná zmena rozvíjania pluralitnej parlamentnej demokracie diferenciáciu s jasnými príznakmi nižšej účasti občanov a aj mládeže na tvorbe politickej vôle najmä v medzivolebnom období organizovaným členstvom v politických stranách a občianskych združeniach. Občianska participácia sa prejavuje iba formou občianskych aktivít vzdelaných ľudí vo veľkých mestách, reagujúcich na postupujúce posilňovanie vplyvu štátneho aparátu vo všetkých oblastiach spoločenského života. Tretí sektor prejavil veľkú flexibilitu v negociačných zápasoch o legislatívne vyjadrenie nového rozdelenia kompetencií štátu a budúcu podobu občianskej spoločnosti na Slovensku. Aj známy expert v tejto oblasti Lester M. Salamon vyjadril podnetnú myšlienku, že pojem občianska spoločnosť by sa nemal redukovať alebo aplikovať iba na istý čiastkový sektor, napr. na dobrovoľnícky sektor. V skutočnosti treba do neho zahrnúť vzťahy medzi sektormi – štátom, súkromným sektorom, neziskovým sektorom – „...neziskový sektor je väčší a

69

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

občianska spoločnosť rozvinutá tam, kde je partnerstvo medzi sektormi rozvinuté a vice versa obe sú nerozvinuté, ak absentuje spolupráca“. (Salamon, L. S., 1997) Pritom mladšia generácia na Slovensku je užšie spojená aj s technológiami mediácie medzi občanmi a štátom s cieľom podporiť alebo udržať transformačnomodernizačnú zmenu v oblasti fungovania demokratických princípov občianskej spoločnosti. Všeobecne sa však môže konštatovať, že tranzícia do dospelosti u prvej postkomunistickej generácie mládeže je špecifickým procesom, ktorý kliesni cestu lepšiemu chápaniu problémov nasledujúcich generácií mládeže. Analýza oblastí občianskeho správania na trhu práce a na občianskom fóre, ako aj preferencie stratégií modernizácie upevňujú celkový dojem, že tranzíciu do občianskej „dospelosti“ prekonávajú všetky generácie, aj tie najstaršie a nie najhoršie. Akceptovanie sociálnej zmeny je síce lepšie prijímané mladšími generáciami, ale jej významné dimenzie, akými sú privatizácia a demokratizácia, nemajú až také významné väzby na vekové skupiny. Ide skôr o civilizačno-kultúrny proces, ktorý preniká všetkými generáciami. Z toho možno odvodiť hypotézu, že púhe presúvanie generácií mládeže do dospelosti neprinesie, žiaľ, zásadnú zmenu v občianskom potenciáli a ani v ekonomickej prosperite našej spoločnosti. Tretia výzva modernizácie, ktorú predstavuje projekt pridruženia Slovenskej republiky ku krajinám Európskej únie, jej členstvo v NATO, mala ale má aj svoj mládežnícky rozmer. Aktivity mládežníckych združení v európskom priestore majú svoj význam z hľadiska integrácie Slovenska do novej Európy. Tým skôr, že mnohé iniciatívy prehlbujúce tento proces sa uskutočňujú práve prostredníctvom európskej mládežníckej politiky. Tým, ako rozvíjame spoluprácu medzi mládežou v krajinách EÚ, posilňujeme európsky prointegračný postoj mladých ľudí na Slovensku.

70

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Kapitola III. Mládežnícka politika a práca s mládežou

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

1. Formovanie štátnej politiky mládeže v Slovenskej republike Kreovanie štátnej politiky vo vzťahu k mládeži na Slovensku bol a je predovšetkým zložitý proces prerozdelenia kompetencií štátnej správy v oblasti starostlivosti o mládež, ako aj hľadania partnerského vzťahu štátu a občianskej spoločnosti. Toto úsilie v najnovšom období fungovania parlamentnej demokracie na Slovensku po roku 1989 možno rozčleniť na niekoľko etáp. Prvú predstavuje legislatívna iniciatíva odboru štátnej starostlivosti o mládež Ministerstva školstva, mládeže a športu SR, ktorú zavŕšila vláda SR (J. Čarnogurský) svojím rozhodnutím o zásadách štátnej politiky v súlade s prvým programovým vyhlásením (1992). Druhú predstavuje príprava zásad tzv. zákona o ochrane a podpore mládeže pre rokovanie legislatívnej rady vlády SR po schválení Koncepcie ochrany a podpory mládeže (1995) vo vláde SR (V. Mečiar). Tretiu zavŕšila Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k mládeži do roku 2007, schválená vo vláde SR v roku 2001 (M. Dzurinda). Štvrtú predstavuje Návrh zákona o podpore práce s mládežou v SR v roku 2008. (R. Fico) Prvá etapa formovania koncepcie štátnej politiky Zásady štátnej politiky vo vzťahu k mládeži (Zásady, 1992) vytvárajú už niekoľko rokov právny rámec pre prácu s mládežou na Slovensku. Rozhodnutím vlády sa v Zásadách zakotvila skutočnosť, že Slovensko sa zaradilo k početným členským krajinám Rady Európy so stálymi orgánmi ústrednej štátnej správy, zaoberajúcimi sa mládežníckou politikou a koordinujúce oblasť práce s mládežou. Vyhodnotenie, ktoré sa uskutočnilo na porade ministrov zodpovedných za mládež v krajinách Európy (Ramos, M., 1993), ukázalo, že v roku 1985 pôsobilo v týchto krajinách iba šesť ministrov a štátnych tajomníkov pre mládež a ďalší piati mali problematiku mládeže začlenenú vo svojom ministerskom úrade (školstvo, kultúra). V roku 1993 sa situácia zmenila dosť podstatne. Až 14 štátov malo ústredný orgán štátnej správy pre mládež, v ktorých existoval pre tento úsek minister alebo štátny tajomník. V 13 štátoch spadal mládežnícky rezort pod iné ministerstvá. Kultúrna dohoda Rady Európy, ktorá reguluje inštitúciu spolupráce ministrov zodpovedných za mládež, zatiaľ nezaujíma striktné stanovisko k otázke „samostatnosti“ mládežníckeho rezortu. Rešpektuje sa aj to, že na stretnutiach mládeže sa niektoré krajiny zúčastňujú (napr. Veľká Británia), aj keď permanentne hlasujú proti navrhovaným uzneseniam, pretože nepovažujú mládež za osobitnú vrstvu obyvateľstva. Slovenská republika mala počas uplynulého obdobia Ministerstvo školstva, mládeže a športu so sekciou mládeže a športu, neskoršie Ministerstvo školstva

73

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

a vedy SR malo štátneho tajomníka, do ktorého pôsobnosti patril úsek mládeže a športu. V súčasnosti MŠ SR má odbor štátnej starostlivosti o mládež. Všetky tieto riešenia sú štandardné a nijako neprekračujú rámec daný konvenciou. Treba rešpektovať vyhlásenie zo 4. konferencie európskych ministrov zodpovedných za mládež (13.-15. apríl 1993 Viedeň), v ktorom sa hovorí (Mladí, 1993): a) akákoľvek politika v oblasti mládeže musí byť globálna a jej princípy by mali byť zahrnuté do koordinovanej politiky v rámci jednotlivých rezortov (bod 9), b) každá globálna a integrovaná politika zameraná na mládež sa konkretizuje v súvislom prepojení viacerých oblastí činností v prospech mladých, pričom koordinácia rozličných oblastí činností so zameraním na mládež sa musí konkretizovať tak v regionálnom, ako aj v celoštátnom a európskom meradle (bod 19).

Približovanie bývalých postkomunistických krajín strednej a východnej Európy k štandardom „veľkej“ Európy v oblasti spolupráce s medzinárodnými medzivládnymi organizáciami a Európskou úniou vyžadujú, aby aj na Slovensku existoval orgán ústrednej štátnej správy, ktorého funkciou by bolo rozvíjať koncepciu štátnej politiky vo vzťahu k mládeži prinajmenšom v takom rozsahu, ako ju vymedzujú Zásady v bode 7 a aby bol poverený úlohami v rozsahu približujúcom sa vymedzeniu v bode 8. Pochopiteľne, z hľadiska tendencie naznačenej medzi rokmi 1985 a 1993, teda medzi prvou a štvrtou konferenciou ministrov poverených zodpovednosťou za problematiku mládeže treba pripravovať také perspektívne riešenie postavenia výkonu štátnej správy v oblasti starostlivosti o mládež v zákone NR SR o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré by bolo v súlade s touto tendenciou. Perspektívnym cieľom je podobné riešenie, aké majú v Rakúsku (Ministerstvo životného prostredia, rodiny a mládeže), Nemecku (Ministerstvo mládeže, ženy a dôchodcov) alebo vo Francúzsku (Ministerstvo mládeže a športu). Druhá etapa formovania štátnej politiky Pre vtedajšiu situáciu bolo príznačné zníženie prestíže mládežníckej štátnej politiky, vyplývajúce zo zamietnutia Návrhu zásad zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej podpore a ochrane detí a mládeže už v legislatívnej rade vlády SR. Zákon prijatý v NR SR by bol nesporne silnejšiou právnou normou, ktorá by upevnila pozície štátnej politiky mládeže. Už pri príprave textu v expertnej skupine vznikali spory, ktoré reflektoval na konferencii venovanej práci s mládežou predstaviteľ Rady mládeže Slovenska. (Kubík, P., 1992) Pravdou je, že predstavitelia RMS vypracovaný návrh nepodporili, aj keď si uvedomovali, že právna istota daná zákonom by pomohla odstrániť alibizmus kompetentných a zneužívanie situácie kýmkoľvek.

74

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Predstaviteľ RMS naznačil tri prekážky, ktoré podľa jeho názoru zabránili prijatiu predloženého návrhu: a) návrh bol inkonzistentný s realitou, teda vôbec neriešil problémy, ktoré je potrebné riešiť, b) návrh bol inkonzistentný s existujúcim právnym stavom, najmä pokiaľ ide o pojem mládež a jeho vekové vymedzenie. Práva a povinnosti rôznych subjektov sa dostávali do protirečenia s existujúcimi úpravami hraníc občianskoprávnej spôsobilosti a trestnoprávnej zodpovednosti, c) návrh sa dotýkal štátnej správy, ktorá je plne pod vplyvom doterajšej aplikácie sovietskych správnych princípov, ktoré zasa čerpali z bohatých „demokratických“ tradícií ruského cárizmu. Porovnanie argumentov RMS a rezortného pripomienkového konania k Návrhu zásad zákona o mládeži ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy ukazuje, že je istá oblasť, ktorá problematizuje legitimizáciu záujmov a potrieb skupiny mládeže vo forme zákonnej normy. Jej prijatie si vyžaduje znovu definovať problém a nájsť vhodnejšiu terminológiu na jeho vyjadrenie. Tieto zmeny musia mať takú zásadnú podobu, aby sa podobné pripomienky vylúčili a nemuseli sa relatívne neurčitými stanoviskami objasňovať. Z hľadiska závažnosti si treba všimnúť tri pripomienky vyplývajúce z rezortného oponovania: 1. Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nesúhlasia s Návrhom zásad vzhľadom na to, že problematiku už upravujú existujúce právne normy (Ústava SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách, Dohovor o právach dieťaťa). 2. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR naznačuje, že viaceré body Zásad sa dotýkajú práva a povinnosti, t.j. kompetencie ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Osobitne sa to týka ustanovenia ústredného orgánu štátnej správy povereného funkciou najvyššieho štátneho dozoru vo veciach ochrany a realizácie práv detí a mládeže. 3. Ministerstvo pôdohospodárstva SR upozornilo, že pojem „mládež" treba zosúladiť s terminológiou v iných právnych predpisoch. Ak odhliadneme od dobových ideologických osobitostí, už v období prvého pokusu občianskych združení mládeže a vedeckých pracovníkov, ktorí sa stretli na spoločnej porade 10.4.1969, bolo zrejmé nebezpečenstvo medzirezortných kompetenčných sporov. Celkové chápanie prezentoval na verejnosti prof. J. Čečetka, predseda Komisie pre sociológiu mládeže pri Sociologickom ústave SAV, ktorý prijal kandidatúru na predsedu Štátneho výboru pre deti a mládež v SR. Oproti dosť rozšírenému názoru o potrebe „ministerstva mládeže“ naznačil, že je výhodnejšie a veci primeranejšie „...ponechať terajším ministerstvám ich agendu mládeže a vytvoriť nadrezortný orgán, ktorý by kooperoval s nimi pri riešení otázok mládeže, a to aj čo sa týka koordinácie práce, vzájomného styku jednotlivých rezortov, pričom by im bol

75

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

v riešení, resp. určovaní zásad riešenia istého druhu problémov mládeže nadradený, ba do jeho výhradnej kompetencie by sa mohli preradiť isté problémy mládeže a pravda, aj tie problémy mládeže, ktoré neboli doteraz v kompetencii žiadneho ministerstva“. (Macháček, L., 1992, s. 710) V tom čase vznik štátneho výboru pre mládež alebo ministerstva mládeže ako výrazu novej štátnej politiky vo vzťahu k mládeži neznemožnili kompetenčné spory štátnych rezortov školstva a práce, ale politický spor o jednotnú mládežnícku organizáciu. Normalizácia priniesla späť aj ideu jednotnej organizácie mládeže ako svojráznej štátnej inštitúcie pre mládež. V tomto paternalistickom modeli štátnej starostlivosti o mládež s jeho ideologickou previazanosťou na „jedinú“ správnu ideológiu sa úsilie sociológov nemohlo javiť iba ako nevinná zábavka či donkichodiáda, ale ako nebezpečná tendencia rozbíjajúca jednotu mládeže a rešpektujúca rodiacu sa pluralitu jej občianskych združení. Existencia plurality občianskych združení mládeže v súčasnosti je najvyšším legitímnym zdôvodnením potreby ucelenej štátnej politiky v oblasti mládeže

Autentický demokratický a autonómny rozvoj mládežníckeho hnutia a jeho premena na nezávislých nositeľov práce s mládežou, ktorí si samostatne určujú ciele, obsah a formy svojej činnosti, vymedzuje a definuje základnú kompetenciu a súčasne aj zdôvodnenie existencie nového ústredného orgánu štátnej správy v oblasti mládeže. Jednoducho povedané, existencia objektu kompetencie v občianskej spoločnosti v podobe občianskych združení mládeže legitimizuje, určuje legitímnu podobu subjektu pre oblasť štátnej politiky a táto kompetencia je mimo akého-koľvek kompetenčného sporu s iným rezortom štátnej správy. V súčasnosti, ak to povieme v súlade s tézami J. Čečetku, vznikli skutočne nové potreby mládeže v súvislosti s náročnosťou jej individualizácie v podmienkach trhovej ekonomiky. Predstavuje ich nevyhnutnosť pohotových informačných a poradenských služieb, ktoré sa zásluhou odboru starostlivosti o mládež MŠ SR aj postupne inštitucionálne rozvíjajú. Oblasť informačných služieb pre mládež odporúča v nasledujúcich rokoch rozvíjať a v európskom priestore prepájať ich siete aj 4. porada ministrov zodpovedných za oblasť práce s mládežou. Takýchto nových kompetencií je niekoľko, uvedieme ešte podporu mobility a výmeny mládeže, výskum mládeže a pod. Niekoľkoročné skúsenosti zo spolupráce odboru mládeže ministerstva s ostatnými úsekmi umožnili, aby sa konsenzuálne presunuli do jeho kompetencie aj metodické a vecné problémy riadenia centier voľného času mládeže. Je to príklad, ako možno riešiť kompetenčné spory bez toho, aby vzbudzovali problémy a obavy, ako sa nový útvar štátnej správy vyrovná so svojimi úlohami a zodpovednosťou. Na druhej strane sa žiada silnejšia verbalizácia odmietania presahovania vlastných kompetencií úseku mládeže do sféry iných partnerov, pretože partneri

76

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

v negociačných procesoch očakávajú ubezpečenie, že sa tak nestane ani náhodou. Veľmi presvedčivo to vyplýva z textu A. Kagera z Dolného Rakúska, ktorý na základe uplatňovania dolnorakúskeho zákona o mládeži z r. 1983 v súčasnosti zdôrazňuje, že práca s mládežou: „Oveľa viac má byť aktívna tam, kde vznikajú voľné miesta, ktoré v dostatočnej miere nemôže vyplniť rodičovský dom ani škola, napríklad voľnočasové ponuky, kultúra, šport atď.“ (Kager, A., 1995) To sa týka najmä sociálnej a pracovnej oblasti, ktorá plne spadá do kompetencií takých orgánov ústrednej štátnej správy, ako je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne ministerstvá vnútra a spravodlivosti. Problematiku kompetencií zverených do pôsobnosti nového typu orgánu štátnej správy v podobe zákona treba pokladať za ústredný problém. Ako to vyplýva z predvedených argumentov, zdalo by sa, že najvýznamnejšie sú tie, ktoré vzišli zo strany uvedených orgánov štátnej správy. Z procesuálneho hľadiska existuje problém kompetencií medzi občianskymi združeniami mládeže a odborom ministerstva mládeže. Práve jeho nevyriešenie (alebo aspoň uzavretie taktického kompromisu) ohrozilo možnosť prekonať následné problémy a prekážky spoločným úsilím. Problematika štátnej starostlivosti o mládež je relatívne rozvinutá v krajinách s vládami so silnou sociálnodemokratickou orientáciou, ktoré vyjadrujú touto politikou princíp sociálnej solidarity starších a mladších generácií. Súčasne sa tu uplatňuje aj princíp silnejšieho vplyvu alebo intervencie štátu do priebehu sociálnych a občianskych procesov. V štátoch, kde sa uplatňuje liberálno-konzervatívna orientácia, sa vlastne nepripúšťa existencia mládeže ako špecifickej skupiny. Štát si neosobuje právo na intervenciu do tejto oblasti a problémy mladých dospelých sa riešia na striktnom občianskom princípe. V takýchto krajinách sa aj v právnom poriadku prísne rešpektuje ochrana a podpora detí do 18 rokov. Odlišuje sa od riešenia sociálnych a iných problémov mladých ľudí nad 18 rokov v rámci existujúceho súboru právnych noriem, ktoré vymedzujú isté odlišnosti poskytovania výhod a podpory, alebo aj zodpovednosti pred zákonom podľa veku občana. Pojem mládež skutočne náš právny poriadok nepozná. Aj u nás dobre známy dolnorakúsky zákon o mládeži v paragrafe 12 uvádza pojmy deti a mladiství, pričom dospelí sa definujú ako všetky osoby od dokončeného 18. roku. V zákone o mládeži Spolkovej republiky Nemecko sa v par. 99 (znaky pre štatistické zisťovania) k pojmu dieťa a mladiství pripája aj pojem mladí dospelí alebo mladí plnoletí. (Štát a mládež, 1991, s. 30,77) Pojem mládež v marxisticko-leninskej sociologickej paradigme zodpovedal rovnorodej sociálnej štruktúre, v ktorej špecifické úlohy spojené so socializačným procesom prípravy a začleňovania do spoločenského života prekrývali sociálno-triedne, všeobecne určené sociálne východiská a podmienky tohto procesu. Podstata systémovej zmeny prechodu na trhovú ekonomiku vyvoláva moderné očakávanie, ktoré spája novodobú prosperitu spoločnosti s perfektnými výkonmi

77

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

a enormným úsilím indivíduí v konkurenčnom zápase na trhu práce. Zásadne sa menia všeobecné východiská a podmienky socializačného procesu, a preto sa aj mládež mení zo svojrázne rovnorodej sociálnej skupiny socialistickej sociálnej štruktúry na sociálno-vekovú skupinu jednotlivcov v istej etape životného cyklu. Môžeme skôr hovoriť o mladých občanoch, mladých robotníkoch, mladých umelcoch, mladých občanoch miest, mladých občanoch stredoslovenského regiónu a pod. V tomto zmysle vzniká aj sociologicky zdôvodnená pochybnosť nad automatickým zaraďovaním mladých ľudí v pracovnom procese do kategórie mládež (pracujúca mládež). K argumentu právnej vedy a legislatívnej praxe, aby sa udržiavala v nových právnych normách ich kompatibilita s už existujúcimi právnymi normami, sa pripájajú aj argumenty sociologickej teórie mládeže. Napokon aj uvedené príklady z iných právnych noriem, t.j. z rozličných zákonov o ochrane a podpore mládeže naznačujú, že sa táto zásada pragmaticky dodržuje a používajú sa uznané definície a pojmy: deti, mladiství, mladí dospelí. A to napriek tomu, že všetky tieto zákony sa nazývajú v skrátenej alebo slangovej podobe zákon o pomoci alebo o ochrane a podpore detí a mládeže. Z uvedeného rozboru vyplýva, že existujú viaceré dôvody na zásadnú zmenu prípravy tzv. zákona o mládeži v legislatívnom procese. Zotrvačnosť v doterajšom postupe sa môže prejaviť v tzv. medzirezortnom konaní v obnove už známych pripomienok. Ak prihliadneme na to, že cieľom legislatívnej aktivity pre oblasť mládeže nebolo nikdy rozšírenie existujúcich kompetencií Ministerstva školstva SR v oblasti štátnej mládežníckej politiky, treba tomu prispôsobiť aj celé znenie Zásad. Po prijatí Zásad štátnej politiky vo vzťahu k mládeži vo vláde SR r. 1992 nemal vzniknúť zámer prijať zásady tzv. veľkého zákona o ochrane a podpore detí a mládeže. Všimnime si pripomienku ministerstiev ohľadne problematiky kompetencie najvyššieho štátneho dozoru nad ochranou práv dieťaťa, na odvolávanie sa na Ústavu SR a podobne. Stručne ich zhrnieme: 1. podpora činnosti občianskych združení mládeže a ostatných subjektov pre prácu prostredníctvom programov na ochranu a podporu mládeže, 2. metodické usmerňovanie miestnej práce s mládežou prostredníctvom referentov štátnej správy na okresných úradoch, 3. metodické a informačné zabezpečovanie formujúcej sa siete informačných centier mladých, 4. metodické usmerňovanie a riadenie činnosti siete centier voľného času detí a mládeže.

78

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Strategickým cieľom legislatívneho procesu by malo byť podľa nášho názoru stabilizovať a ukotviť tzv. malým zákonom o práci s mládežou (deťmi a mladými ľuďmi) vo voľnom čase v orgáne ústrednej štátnej správy tie kompetencie, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom odboru mládeže MŠ SR. Tým sa umocňujú tie funkcie ústredného orgánu štátnej správy, ktoré sa dostanú do popredia najmä vtedy, keď sa bude završovať proces správnej regionalizácie (samosprávne kraje) Slovenskej republiky reálnym preberaním kompetencií. Stručne ich uvedieme: 1. tvorba koncepcie štátnej politiky, jej plánovanie a koordinácia so všetkými štátnymi i občianskymi subjektmi z oblasti práce s mládežou, 2. správa a rozdeľovanie finančného príspevku na prácu s mládežou zo štátneho rozpočtu, 3. získavanie a vyhodnocovanie informácií potrebných pre koncipovanie štátnej politiky a rozvoj práce s mládežou vo voľnom čase, vrátane výsledkov vedeckého výskumu mládeže, 4. rozvíjanie a podpora medzinárodnej spolupráce v oblasti práce s mládežou a výmeny mládeže. Tretia etapa formovania štátnej politiky mládeže Skutočnosť, že vláda SR schválila 17.10.1995 Koncepciu ochrany a rozvoja mládeže (Mládež a spoločnosť, 1996, č. 1) s cieľom, aby sa stala podkladom pre prípravu návrhu zákona SR o ochrane a podpore detí a mládeže, sa nenaplnila. Rovnako Rada ministerky školstva pre deti a mládež (Perašínová, E., 1995) sa nestala miestom pokroku vo vzťahu k dlhodobému snaženiu o legislatívne ukotvenie štátnej politiky mládeže v podobe jej najvyššej formy. Všetky analýzy rozličných pracovných skupín pre prípravu zákona, tak ako sme to predpokladali (Macháček, L., 1995), sa ukázali ako zbytočné, lebo boli neúspešné kompetenčné negociácie s dvoma subjektmi. Predstavitelia Rady mládeže Slovenska nespolupracovali z dôvodov politických a predstavitelia niektorých štátnych rezortov (vnútro, práce a sociálnych vecí) z dôvodov vecných i kompetenčných. Pritom stanovisko občianskych združení bolo prezentované už dvoma strešnými organizáciami. (Bôžik, J., 1996) Kľúčovým momentom, že sa zákon nedopracoval a nepredložil do NR SR, bola absencia participácie iných štátnych rezortov na jeho príprave. (Bošňáková, M., 2001, č. 2, s. 44) Stratégia premyslenej negociácie s prípadnými kompetenčnými partnermi nemôže opomenúť legislatívnu iniciatívu odboru starostlivosti o telesnú výchovu a šport, ktorá získala významnú podporu v Národnej rade SR. Spojenie problematiky mládeže so športom patrí v štruktúrach ústrednej štátnej správy v zjednocujúcej sa Európe k najčastejšie sa vyskytujúcim.

79

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Treba konštatovať, že úlohu predložiť návrh zákona o mládeži do Národnej rady SR sa zatiaľ nepodarilo žiadnej reprezentácii mládeže. V nadväznosti na nové Programové vyhlásenie vlády SR po voľbách 1998 (Bošnáková, M., 1999) sa rozbiehali koncepčné a organizačné práce na novej koncepcii i zákone. K tomu sa začali prípravné práce na vznik „vládneho výboru pre mládež ako koordinátora politiky zameranej na mládež“. Rozbehli sa diskusie o štátnej politike (Drnzíková, E., 1999), v ktorých organizačnou platformou sa stala sekcia mládeže Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV, ktorá aj predložila návrh na vznik www.mládež.sk. Prísľub a podporu týmto legislatívnym iniciatívam prejavil aj minister školstva (Ftáčnik, M., 1999), ktorý naznačil komplikovanosť celého zámeru. Schválená Rada vlády pre deti a mládež (13.10.1999) sa stala „hnacím motorom“ (Ištván, M., 1999, s. 7; Bošňaková, M., 2000, s. 54) tvorby zákona o mládeži. Odbor detí a mládeže MŠ SR predložil svoj plán hlavných úloh (Šípoš, J., 2000), v ktorom sa predloženie zákona o mládeži na schválenie do NR SR prvýkrát spojilo s termínom jeseň 2001. Rada mládeže Slovenska sa stala „partnerskou organizáciou MŠ SR, čím sa ukončilo obdobie neujasnených a pomerne často sa meniacich vzťahov medzi zástupcami štátu na jednej strane a detskými a mládežníckymi organizáciami na strane druhej“. (Šípoš, J., 2000, č. 2, s. 19) Na zasadnutí Rady vlády SR 18.4.2000 sa vytvorila pracovná skupina pod vedením poslanca NR SR M. Ištvána, ktorej úlohou bolo koordinovať prácu na príprave zákona o mládeži. (Bošnáková, M., 2001) História sa však zopakovala a ani v tomto legislatívnom období sa nepodarilo „historickú“ úlohu schválenia zákona o mládeži úspešne zavŕšiť. Svedčí o tom aj požiadavka RMS začiatkom roka 2002 adresovaná vláde SR a NR SR (Fórum mladých, 2002, č. 1, s. 6), aby sa zákon schválil ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2002. Problém spočíval v neschopnosti dosiahnuť konsenzus medzi jednotlivými subjektmi mládeže v podmienkach parlamentnej pluralitnej demokracie a v oslabení toho, čomu sa hovorí politická vôľa podstúpiť zápas o schválenie zákona o mládeži, prípadne jednoducho preto, že sú dôležitejšie iné oblasti spoločenského života a politické priority. Problém, ako sme to naznačili v roku 2002, spočíval v nerealistickom a nepragmatickom zhodnotení priechodnosti legislatívneho návrhu, ktorý by umožnil udržať a rozvinúť prácu s mládežou na úrovni zodpovedajúcej požiadavkám procesu modernizácie Slovenska. Zdá sa, že vyššia forma, akou je zákon o mládeži, ňou ešte stále nie je. Možno až po parlamentných voľbách 2002. Štvrtá etapa kreovania zákona o práci s mládežou Ako sa to uvádza v predkladacej správe najnovší návrh zákona sa predkladá na základe bodu A. 11/11.3. Prioritných úloh MŠ SR na roky 2006 – 2010,

80

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR a Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007. V správe sa súčasne zdôrazňuje, že východiskom pre prípravu tohto návrhu zákona je predovšetkým súčasný stav práce s deťmi a mládežou na Slovensku. Tento systém sa od roku 2001 utváral netradičným spôsobom v rámci dlhodobej Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži v Slovenskej republike do roku 2007 a realizáciou každoročných akčných plánov ochrany a podpory mládeže akceptovaných všetkými rezortmi vlády SR. Toto obdobie práce s deťmi a mládežou na Slovensku, inšpirované aj mnohými iniciatívami európskej politiky mládeže v procese integrácie Slovenska do EÚ, akumulovalo hodnotné skúsenosti „vládnutia“ v tejto kompetenčne prierezovej a občianskou verejnosťou sledovanej oblasti štátnej politiky. Jeho vyhodnotenie jednoznačne vyústilo do spoločného záveru všetkých zainteresovaných aktérov, že oblasť životných zdrojov spoločnosti, jej intelektuálnej, kultúrnej, národnej a občianskej reprodukcie ako aj ľudských predpokladov ekonomického rozvoja Slovenska v novom európskom priestore je nevyhnutné ukotviť v zákone schválenom Národnou radou SR. Týchto 7 rokov praxe štátnej politiky mládeže umožnilo prelomiť psychologickú bariéru a urobiť tzv. koperníkovský obrat z prípravy zákona o istej sociálno-demografickej skupine našej spoločnosti na návrh zákona o oblastiach, subjektoch a nástrojoch práce s mládežou. Tento prístup rešpektuje skutočnosť, že spoločnosť v ktorej žijeme nemusí byť nevyhnutne spoločnosť dezintegrovaná a fragmentovaná. Spoločnosť oslobodená od paternalizmu štátu a založená na individualnej emancipácii je nesporne sama osebe príťažlivou najmä pre mladých, sociálne ešte neukotvených členov spoločnosti, ktorých poznáme podľa toho, že majú nezlomnú vieru vo svoju úspešnú kariéru a budúcnosť20. Možnosť mládeže uskutočniť vlastné ambície v podmienkach rovnosti šancí predstavuje mohutný spoločenský integračný potencial. Garantovať a budovať spoľahlivejší životný poriadok pre všetký generácie v procesoch globalizácie a európskej integrácie nemôžu iba politické strany a štátne inštitúcie. Ich dôveryhodnosť porastie ak sa oveľa viac ako doteraz umožní, aby aj mladí ľudia mohli samostatne a iniciatívne riešiť osobité a neopakovateľné generačné životné problémy a súčasne prejaviť aj sociálnu solidaritu s tými, ktorí sa dostávajú na okraj spoločnosti v dôsledku nevybalansovaného pôsobenia trhovej ekonomiky alebo aj v dôsledku nedostatočnej osobnostnej výbavy či oslabeného zdravia.

20

Dokladajú to aj výsledky sociologického výskumu stredoškolskej mládeže, ktorý s podporou IUVENTA uskutočnila Slovenská spoločnosť pre výskum mládeže v roku 2007 (www.vyskummladeze.sk). 81

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Práca s mládežou21 ako špecifický systém sociálnej práce je kvalifikovanou odpoveďou štátu v spoločnosti, kde sa mladí ľudia snažia samostatne rozhodovať a individualne prevzať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia v kľúčových momentoch štartovania životného behu (napr.voľba školy, voľba povolania, založenie domácnosti). Štát legislatívnou reguláciou, ako aj elementárnou finančnou pomocou podporuje infraštruktúry práce s mládežou (napr. združenia mládeže, poradenské a informačné služby,) a tak bráni dezintegrácii socializačného procesu a marginalizácii mnohých mladých ľudí. V definícii pojmu práca s mládežou (Youth Work, Jugendarbeit) ako špecifickej forme sociálnej práce sa zdôrazňuje, že jej základným cieľom je integrácia a inklúzia mladých ľudí do spoločnosti. Napomáha osobnej a sociálnej emancipácii mladých ľudí od rozličných závislosti, od zneužívania či exploatácií. Podporné programy štátu a samosprávy pre tie občianske iniciatívy, hnutia a združenia, ktoré sa zameriavajú na ochranu životného prostredia, pomoc zdravotne postihnutým a sociálne slabým, zdravotnú osvetu a prevenciu, otázky ľudských práv, národnostných menšín, utečencov, rozličné formy výchovy k ľudským a občianskym právam, súčasne zabezpečujú, aby občania získavali istú nevyhnutnú zásobu poznatkov, ale aj výbavu "zručností" občianskej participácie. Prácu s mládežou z hľadiska vymedzenia jej osobitostí, princípov a úrovní chápame aj ako súčasť výchovy mladých ľudí k demokratickému participatívnemu občianstvu. Zákon o práci s mládežou predstavuje nástroj zodpovednejšieho a systémovejšieho prístupu pri utváraní podmienok prípravy mladých ľudí, v ktorých budú svojpomocné dobrovoľnícke formy práce s mládežou predstavovať významné integračné mechanizmy nášho národného spoločenstva v následnom období rokov 2008 – 2013. Treba pripomenúť, že kreovanie štátnej politiky vo vzťahu k mládeži a pokusy jej legislatívneho ukotvenia formou zákona na Slovensku má svoju históriu, v ktorej sa prelína vzťah štátu a občianskej spoločnosti reprezentovanej mládežníckou organizáciou. V roku 1968 sa prijal zákon o mládeži iba v Českej republike a tam aj vzniklo Ministerstvo mládeže a športu. Na Slovensku to bolo celé obdobie inak. Jeden účastník diskusie r. 1968, keď sa u nás prvýkrát nastoľovala otázka zriadenia ministerstva pre mládež dobre vystihol jeden faktor: „Momentálne sa mi zdá, že by vari toto ministerstvo aj mohlo vzniknúť, ale potom by musel zaniknúť Socialistický zväz mládeže.“ 21

V definícii pojmu práca s mládežou (Youth Work Jugendarbeit) sa zdôrazňuje, že je doménou mimoškolskej výchovy a vzdelávania, predovšetkým sa chápe ako non-formal alebo informal learning (učenie). Strasbourg, 26 June 2006 The Socioeconomic Scope of Youth Work in Europe A study commissioned by the Partnership in Youth Research between the European Commission & the Council of Europe. 82

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Na Slovensku bola pozícia mládežníckej organizácie mimoriadne citlivým problémom. Aj v roku 1991 a 1992 to bolo RMS, ktorá na 6 mesiacov zablokovala prijatie Zásad štátnej politiky o ochrane a podpore mládeže vo vláde SR nakoľko v nich videla skôr upevnenie pozície štátnej správy. Ešte trvalejším faktorom odmietania Zákona o mládeži bol a je predovšetkým zložitý proces prerozdelenia kompetencií štátnej správy v oblasti starostlivosti o mládež. Etablované rezorty vždy využili neskúsenosť predkladateľa, ale predovšetkým neujasnenosť tzv.vlastného kompetenčného portfólia mládežníckej politiky. Na začiatku sa zdalo, že skutočne všetko čo sa týka mládeže sa pokrývalo celkom dobre v rezorte školstva, sociálnych vecí a vnútra. Nové kompetencie sa však v EÚ ustálili po prijatí Bielej knihy o mládeži (2001): participácia, informácie, dobrovoľníctvo a lepšie porozumenie mládeži. To sú oblasti, ktoré nemá v kompetencii ani jeden terajší rezort. Domnievame sa, že približne 15 rokov spoločného „učenia sa“ všetkých partnerov umožnilo dosiahnuť konsensus pri akceptovaní návrhu Zákona o práci s mládežou, ale aj utvorilo predpoklady pre spoluprácu na jeho plnení v nasledujúcich rokoch. Dôležitým momentom je skutočnosť, že vo všetkých prelomových etapách sa rozhodujúce politické strany správali k myšlienke vždy ústretovo a problematiku mládeže vždy podporovali, takže možno očakávať celkovú podporu predloženého Zákona aj v NR SR. Porovnanie vymedzenia pojmov v prvej (október 2007) a definitívnej podobe návrhu Zákona (január 2008) naznačuje, že predkladateľ a jeho oponenti dospeli k názoru, že Zákon si nevyžaduje tak podrobné objasnenia jednotlivých pojmov a ani nie všetky pojmy, ktoré prichádzajú do úvahy. Naša integrácia do EÚ je už tak intenzívna,že máme akýsi problém „infiltrácie“ anglických pojmov z dokumentov EÚ do našej komunikácie. Niektoré sa do slovenského jazyka dajú preložiť (napr. youth leader ako mládežnícky vedúci, ale nie ako „mladý vodca“ čo má nepríjemné konotácie s vodcovským princípom z minulého obdobia), ale niektoré iné už zostanú v anglickej podobe napr. streetworker (lebo doslovný preklad by síce správne značil pracovníka/pracovníčku s mládežou na ulici, ale vieme, že „na ulici“ poskytujú služby iné zvyčajne však mladé „pracovníčky“). Mnoho sa dá urobiť neskoršie po prijatí zákona, ale predsa len by sme upozornili na potrebu zvážiť upresnenie jedného z nich: Prof. E. Kratochvílová upozornila v štúdii pre Slovenskú spoločnosť pre výskum mládeže (www.syrs.org), že angl. „learning“, rovnako ako angl. „education“ sa prekladá do slovenčiny nesprávne iba pojmom „vzdelávanie“, napr. “Nonformal education” (v prekladoch „neformálne vzdelávanie“). a “non formal learning” (neformálne učenie sa). V pedagogickej terminológii angl. pojmu „education” zodpovedá “výchova v širokom zmysle slova“, teda „výchova a vzdelávanie” v slovenskom jazyku. Rozdelenie týchto pojmov nám zostalo ako

83

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

dedičstvo herbartizmu a vplyvu nemeckej pedagogiky 19. storočia. Ide o problém jazykovej komunikácie v transformovaní cudzích jazykov do slovenského jazyka, používanej terminológie v uvedených európskych dokumentoch a ich preklad do slovenského jazyka. Odporúčali sme veľmi jednoducho pridať k slovu vzdelávanie aj slovo výchova, takže by sa v návrhu zákona použil všade kde je to treba termín „neformálna výchova a vzdelávanie“.Použiť pojem „neformálna edukácia“ by mohol znovu iba vyvolať nedorozumenie medzi laickou a odbornou verejnosťou nakoľko je pravda, že ani vo vedeckej obci sa nedosiahol konsensus. Vo viacerých krajinách EÚ, kde reguluje prácu s mládežou Zákon schválený v parlamente je pravidlom, že každé legislatívne obdobie sa končí a súčasne začína prerokovaním tzv. Národnej správy o situácii mládeže. Napr. SRN/BRD prerokoval parlament nedávno v poradí už 12 správu (2006). Je to aj v súlade s programom EK, ktorá v oblasti európskej mládežníckej politiky EÚ obdobným spôsobom predkladá parlamentu a iným inštitúciam exekutívy analytické a koncepčné materiály systematizujúce dosiahnuté výsledky práce s mládežou a upozorňujúce na nové ohrozenia, v ktorými sa musí vyrovnať daľšia generácia mládeže. Do tohto procesu je vťahovaná aj Slovenská republika a musí mobilizovať všetký dostupné vedecké a odborné zdroje, aby na adekvátnej úrovni plnila neustále rastúce a čoraz sofistikovanejšie očakávania administrácie EK. Predkladanie Národnej správy o práci s mládežou do NR SR má však plniť nielen kontrólnu funkciu nad výkonom štátnej správy v danej oblasti, ale je jednoducho priležitosťou, aby téma „mládež“ sa stala predmetom širokej verejnej rozpravy, vďačnej diskusie o problematike marginalizovaných skupín mládeže alebo o skupinách, ktoré ohrozujú spoločnosť. Na rozdiel od bulvárnych prístupov je tu príležitosť prezentácie výsledkov rozličných projektov práce s mládežou, priležitosť na artikuláciu požiadaviek samotnej mládeže v záujme hľadania nevyhnutného generačného konsensu aj v dôsledku demografického vývoja. Mladý parlament 2002 13. júna 2002 sa v budove bývalej Slovenskej národnej rady na Župnom námestí v Bratislave uskutočnilo stretnutie zástupcov organizácií so zástupcami vlády SR, ktorého úlohou bolo vytvoriť priestor na spoločnú diskusiu o závažnýchotázkach spoločnosti, týkajúcich sa mladých ľudí. Zúčastnilo sa na ňom 90zástupcov organizácií, z toho 20 percent tvorili delegáti z regiónov. Mladý parlament prebiehal v diskusných fórach – na nich sa prerokovala príprava odporúčanívláde SR. Na otázky účastníkov odpovedali zástupcovia vlády, Ministerstva školstva SR, Ministerstva zahraničných vecí SR, Ministerstva regionálneho rozvojaSR. Na Mladom parlamente vystúpili aj predseda NR SR Jozef Migaš a podpredseda NR SR Ľubomír Fogaš. Na programe bola takisto hodina otázok.Výstupom projektu boli odporúčania každého parlamentného výboru, ktoré boli zaslané všetkým ministerstvám a politickým stranám na Slovensku, ktoré kandidovalivo voľbách 2002.

84

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Pripomenieme, že NR SR vcelku pozitívne reagovala na iniciatívy mládežníkov, ktorí realizovali projekt Parlamentný deň mládeže (napr. 8.6.2000 v Sieni ústavy Bratislavského hradu) ako nástroj „vypočutia” mládeže poslancami Národnej rady, čo umožňilo „verejnú artikuláciu” záujmov a potrieb mládeže a súčasne sa stalo aj formou oboznámenia sa prvovoličov a mladých voličov s poslaním a fungovaním najvyššieho zákonodárneho orgánu krajiny. Odporúčali sme dopísať ako ostatnú kompetenciu v § 4, písmeno l tento text: Ministerstvo v spolupráci s ďalšími orgánmi štátnej správy a regionálnej samosprávy vypracúva každé štyri roky Národnú správu o práci s mládežou, ktorú predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto návrhu zákona je transponovaná do nášho právneho poriadku Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby v oblasti dobrovoľnej práce. Predkladacia správa zdôrazňuje, že touto transpozíciou sa zabezpečí dobrovoľná práca s mládežou v súlade s právom Európskej únie. V mnohých oblastiach práce s mládežou sa prejavuje absencia participácie tradičných združení detí a mládeže, ale aj tam kde tieto subjekty pôsobili vznikalo často riziko poškodenia detí a mládeže. Preto čoraz viac týchto aktivít preberal štát a rozličné verejnoprávne inštitúcie (čo je niekedy problematické), ale aj v regiónoch pôsobiace občianske združenia pre prácu s mládežou s výraznejším podielom starších skúsených odborníkov. Situácia sa mení a súčasné združenia detí a mládeže posilňujú nové generácie mladých odborníkov, absolventov vysokoškolského štúdia pedagogiky, sociálnej práce, psychológie. Ak to domyslíme do dôsledkov, práca s mládežou sa začína chápať aj ako perspektívny zamestnanecký sektor, v ktorom si každý mladý človek môže preveriť vlastnú kreativitu, koncepčnosť a organizačné schopnosti. V štruktúre verejnoprospešných prác v obciach a ohrozených mestských sídliskách si vieme dobre predstaviť okrem rómskych školských asistentov aj širokú škálu krátkodobých (6-12 mesačných) pracovných miest pre mladých streetworkerov, pracovníkov klubov mládeže a informačných centier, vytvorených v oblasti preventívnej a sociálnej práce a zameraných najmä na marginalizované skupiny bez rozdielu veku (dlhodobo nezamestnaní, drogovo závislí, prostitútky, bezdomovci, osamelí starí ľudia). Čoraz viac sa prejavuje akceptácia myšlienky, že poslaním združení mládeže nie je iba hra s deťmi vo voľnom čase. Je to predovšetkým sociálny priestor na učenie sa „občianstvu”. Občianstvo si vyžaduje aj schopnosť participovať na projektoch svojpomocnej práce s mládežou. Mladí občania sa môžu aktívne prejaviť v užitočnej sociálnej a kultúrnej práci so znevýhodnenými a marginalizovanými skupinami svojich rovesníkov.

85

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

2. Sociologické osobitosti, princípy a úrovne práce s mládežou Kto pozornejšie sleduje procesy transformácie politického a ekonomického systému Slovenska po roku 1989, nemôže obísť skutočnosť, že verejnosť začína mládež vnímať ako najviac ohrozenú (AIDS, nezamestnanosť) a súčasne pre spoločnosť aj nebezpečnú skupinu, ktorá najrýchlejšie podlieha nástrahám otvorenej spoločnosti – intolerancii, rasovým predsudkom (skinheads), drogovým závislostiam (delikvencia, násilnosti). Spoločenský jav alebo problém marginalizácie mládeže je produktom systémovej zmeny vyvolanej trhovou ekonomikou a pluralitnou demokraciou, ktorá spája novodobú prosperitu spoločnosti iba s presadením sa podnikateľských subjektov na svetovom trhu produktov a služieb, ako aj s perfektnými výkonmi a enormným úsilím indivíduí v konkurenčnom zápase na trhu práce. Modernizácia, ktorá sa postupne prediera na povrch z procesov transformácie politického a ekonomického systému, sa začína správne chápať aj ako civilizačná výzva pre jednotlivca na adaptáciu k novej kultúre permanentného ohrozenia. Najmä vo vzťahu k mládeži sa táto civilizačná výzva vymedzuje ako výzva jej individualizácie. Mohli by sme ju pochopiť ako vypestovanú osobnostnú dispozíciu alebo schopnosť preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia a vyrovnať sa s ich rizikami a sociálnymi dôsledkami. Individualizácia mládeže predstavuje tak aj predpoklad modernizácie našej spoločnosti. Individualizácia sa u nás vníma zatiaľ iba ako proces zvládnutia výzvy transformujúcej sa totalitnej spoločnosti, ako vyslobodenie jej občanov zo „žihľavovej košele“ štátneho paternalizmu, od zvyku, že štát ako rodič to za každého, aj mladého človeka nejako vyrieši. Vieme dobre, že sme ani túto výzvu transformácie na Slovensku ešte nezvládli tak, ako by to bolo potrebné. To všetko sú situácie, ktoré začínajú oslovovať mladú generáciu skoro vo všetkých regiónoch Slovenska. Pripravenosť mladých ľudí na ich zvládnutie nie je primeraná dobe. Na druhej strane treba priznať, že štát by predsa len mal najmä včasnou legislatívou, ako aj elementárnou finančnou pomocou podporovať infraštruktúry práce s mládežou a tak zabrániť dezintegrácii socializačného procesu. Ide o zaujímavú tendenciu, ktorá sa zvyčajne objaví tak, že tam, kde sa zhoršuje ekonomická situácia, sa rýchle rozpadá aj tá stránka životných podmienok, ktorú by sme radi pomenovali sociálna komunitná infraštruktúra (centrá voľného času, dobrovoľnícky sektor, občianske hnutia a iniciatívy, charitatívne spolky) zložená z tých indivíduí – občanov, ktorí dokážu motivovať a dokonca aj mobilizovať ohrozených jednotlivcov, aby pomohli sami sebe a prípadne sebe navzájom. Osobitosti práce s mládežou Akumulácia praktických skúseností v tejto oblasti dospela do etapy formulácie osobitostí, princípov a úrovní práce s mládežou, ktoré majú všeobecnejšiu

86

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

platnosťa mohli by sme ich vhodne uplatniť aj v rozpracovávanom systéme práce s mládežou. Podľa D. Damma práca s mládežou, keď sa uvážia jej špecifické silné stránky a možnosti v porovnaní s komerciou alebo informačnými klikami, má predovšetkým šancu poskytnúť mladým príležitosť k sebaartikulácii a sebaorganizácii svojich záujmov, k nájdeniu vlastnej identity, k realizácii skutočne vlastného náčrtu života, k intenzívnejšiemu sebauplatňovaniu v živote. V stále zložitejšej spoločnosti, v ktorej je jedinec stále viac odkázaný na seba, stávajú sa vzácnejšími nekomerčné a neinštitucionálne definované priestory, možnosti vzdelávania a stykov, ktoré umožňujú sebaorganizáciu, hľadanie zmyslu a sociálne siete. Túto medzeru na “trhu” sociálnej práce by mohla zaplniť práca s mládežou. Jej špecifickosť v porovnaní so sociálnou prácou možno podľa D. Damma charakterizovať niekoľkými nižšie prezentovanými osobitosťami. (Damm, D., 1992) V práci s mládežou ide o osobitý priestor Práca s mládežou môže – bez značnej konkurencie – ak dá dôraz na vlastnú aktivitu mládeže vytvoriť nový “priestor” pre získanie žiaducich životných skúsenosti. Môže to byť pri exotickej turistike, pri ekologických a ochranárskych podujatiach, ale aj v rámci rozvíjania tradičnejších kultúrno-záujmových aktivít detí a mládeže. Toto sú možnosti aj pre centrá voľného času detí a mládeže, združenia detí a mládeže, ak sa oslobodia od byrokratických predpisov, ktoré ich často zväzujú a zabraňujú uplatniť nové prístupy v práci s mládežou. V práci s mládežou ide o styk s dospelými Paradoxom pre prácu s mládežou v rámci tradičných združení mládeže je nevyhnutnosť hľadať kontakty s občianskymi iniciatívami, umelcami, svojpomocnými iniciatívami a inými pre problémy a potreby mládeže "vhodnými" zaujímavými osobami. Toto vytvára šance k intenzívnym vzťahom medzi mladými a dospelými aj mimo modelu rodiny, učiteľa, sociálneho pracovníka alebo predavača, na usmerňovanú, podnetnú a jednotnú činnosť. Predovšetkým práca s mládežou môže využiť šancu podporovať nielen možnosti solidárnych vzťahov medzi rovesníkmi, chlapcami a dievčatami, mladými a skupinovými vedúcimi, ale aj poskytnúť šancu konfrontovať svoje názory na svet, kultúry a životné štýly s dospelými. Tak môže sa práca s mládežou stať jedným z mála miest v tejto spoločnosti, kde je možné, (napr. osamotenosť, opustenosť alebo napríklad aj nepriateľstvo voči cudzincom, alebo predsudky voči tomu, čo je iné), ovplyvniť a plodne využiť existujúcu mnohotvárnosť práve pre vývoj identity mladých.

87

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Práca s mládežou poskytuje šancu tvorby identity mladých Dnes je obzvlášť ťažké – a nielen pre mladých – nájsť seba samého. Oveľa viac sa experimentuje a čo z niekoho bude – nielen v povolaní – je nejasnejšie ako kedy predtým. Tu sa v posledných rokoch vyvinul celý rad nových projektov, ktoré sa pokúšajú tejto komplikovanej situácii prispôsobiť. Práca s mládežou poskytuje mimoriadne šance na základe svojich otvorených štruktúr pre angažovaných a iniciatívnych spolupracovníkov – spolupracovníčok. Dôležitým elementom práce s mládežou je orientácia na potreby mládeže Vieme, že mládež aj ku konfesionálnemu zväzu neprichádza len kvôli túžbe po náboženskej orientácii a styku, ale preto, že práca s mládežou uspokojuje celý rad ich potrieb. Z nich najdôležitejšie, okrem základných potrieb jedenia, pitia, spánku, sexuality, fyzického a psychického zdravia a blaha, ako to zdôrazňuje D. Damm sú túžby po silnom zážitku, sociálnom uznaní a sebapotvrdení v spoločnosti a v skupinovom zážitku, sebaurčení, orientácii na uspokojujúce partnerské vzťahy a túžba niečo dokázať. V práci s mládežou ide teraz na jednej strane o to, zachytiť čo možno najviac potrieb, teda akceptovať a brať vážne celého človeka a nielen tie potreby, ktoré sa zdajú byť pre organizáciu špecificky využiteľné. Na druhej strane záleží na tom, aby sa potreby ďalej emancipačne rozvíjali a aby sa prekonali antiemancipačné formy uspokojovania potrieb. Predovšetkým ale ide o to nadviazať na životné skúsenosti, aktuálne potreby, problémy a témy, ktoré “letia” v práci s mládežou. To pochopiteľne značí, že pracovník/pracovníčka s mládežou si majú vytvoriť presný obraz o živote svojej mládeže, ich rodinnej, bytovej a miestnej, školskej a výchovnej, prípadne pracovnej situácii, miestach trávenia ich voľného času atď. Mali by si zistiť ako mládež subjektívne interpretuje túto objektívnu životnú situáciu – jednotlivo a ako skupina – ktoré problémy, potreby, silné a slabé stránky, zvláštne schopnosti a záľuby, hodnoty a ciele, štýly a spôsoby konania uprednostnujú a ktoré sú teraz ich "tajné/generačné" témy, ktoré sú pre nich aktuálne a ktoré sa ich dotýkajú. V práci s mládežou ide o činnorodosť a možnosti samostatnej tvorivosti D. Damm poukázuje práve na to, že proces dospievania je dnes značne ovplyvnený spôsobom konzumnej socializácie a mladí majú iba malý zmysel pre reálne spoločenské procesy. Chápu predovšetkým, že ich treba učiť, poučovať, zaopatriť, ale aj to že sčasti sú prebytoční a v každom prípade bezmocní. K tomu prispieva zvyšujúca sa materiálna závislosť. Zjednodušene povedané, nastalo spomalenie procesu odlúčenia sa od rodičov a osamostatnenia sa mladých z hľadiska materiálno-ekonomického a vzhľadom na bytovú situáciu. Mladí zostávajú s väčšou pravdepodobnosťou v rodičovskom dome a kvôli nepriaznivým podmienkam na

88

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

bytovom trhu sú pri zakladaní vlastných domácností vo vyššej miere odkázaní na podporu rodičov. Tu by mohla práca s mládežou ponúknuť priestor a čas pre vlastnú činnosť a spoločenskú akciu v spoločensky významných a dôležitých akciách a projektoch – ako napríklad spoluprácu pri obnove a skrášlení obce alebo napr. pri projekte vytvorenia miestnej televízie. Práca s mládežou umožňuje získať skúsenosť ako prekonať zažitú bezmocnosť Pasivita, prispôsobenie, rezignácia a podobne sa dajú v podstate odvodiť z každodennej skúsenosti, že svet je v istom slova zmysle "hotový". Táto skúsenosť by sa podľa názoru D. Damma mohla korigovať. Pritom je dôležité, aby mladí v každom prípade zažili, že sa ešte niečím dá hýbať, že vlastné a iné životné nápady sú realizovateľné. Preto sú tak dôležité kontakty s alternatívnymi projektami, sociálnymi hnutiami a experimentami, výmeny názorov s vhodnými protikladnými osobami a iniciatívami, účasť na hnutiach a akciách odporu, kontakt so samoorganizujúcimi sa iniciatívami. Čím intenzívnejšie sú spory, tým väčšie je priblíženie sa práce s mládežou k náležitému prostrediu, a tým väčší je aj z toho vychádzajúci impulz a motivácia rozmýšľať o vlastných perspektívach a dať sa do pohybu. Ako živé príklady samoorganizujúcich perspektív, ako sociálne experimenty samourčujúcej, ekologicky orientovanej, na mier a spoločenské potreby orientovanej pespektívy sa preto prikladá mimoriadny význam alternatívnym projektom v kontexte práce s mládežou. Pravda len vtedy, keď ich nepostavia na okraj ako exotické rastliny, ale keď sa začlenia do aktívnej činnosti a komunikácie. Práca s mládežou má pri organizácii takýchto skúseností mimoriadne šance, pretože disponuje mobilitou, informáciami, akciami a projektami, skúsenosťami atď. a relatívne ľahko môže zmobilizovať peniaze, nadviazať kontakty atď. Práca s mládežou vyžaduje rast odbornej kompetencie sociálnych pracovníkov Dnes už nestačí jednoducho ponúknuť prácu v skupine alebo seminár a všetci sa jej zúčastnia. Mnohé tradičné ponuky pre mládež nedokážu reagovať na existujúce problémy a potreby mladých. Oveľa viac je nutná kvalifikácia pracovníkov s mládežou, je nutné dobre poznať potreby mladých a pomáhať ich ďalej rozvíjať. Na druhej strane treba viac materiálnej, osobnej a programovej podpory. Mladým nezamestnaným nepomôže len využitie voľného času, poradenstvo alebo vzdelávanie. Práca so skupinami mládeže orientujúca sa na potreby mládeže je náročnejšia ako zorganizovanie stanového tábora.

89

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

V práci s mládežou potrebujeme kvalitných odborníkov. Pre nich treba uskutočňovať s praxou spojené vzdelávanie, ktoré je systematicky sa opakujúce a regionálne zamerané. Musíme im poskytnúť možnosť spolupracovať s rôznymi poradenskými "expertami", napr. pre divadelný projekt, sociálnu výpomoc, projekt vzdelávania atď., ale aj možnosť kooperácie s občiansky angažovanými sociálnymi hnutiami, ktoré naznačujú, že mladí ľudia nie sú bezmocní, ale v mnohých otázkach majú možnosť zasiahnuť. Princípy práce s mládežou K rozvoju takto chápanej práce s mládežou sú potrebné nové siete tretieho sektoru, nové typy funkcionárov a aktivistov, koncepčná kompetencia, ktorá je schopná zmobilizovať spoločenské iniciatívy a vytvoriť spojenie medzi mládežníckou iniciatívou, občianskym združením alebo centrom voľného času detí a mládeže, medzi štátnou a samosprávnou sférou, hospodárskym a politickým systémom. V poslednom období sme získali cenné poznatky o práci s mládežou v Rakúsku. V tomto systéme je mládež podporená všade tam, kde sa práve zrodila myšlienka, koncept alebo len predstava želania zo strany mladistvých, kde sa práve plánuje modelová mládežnícka aktivita, ale zápasí s organizačnými ťažkosťami, alebo chýbajú na to finančné prostriedky. Nemožno diskutovať o tom, že hlavná časť výchovy sa realizuje v rodičovskom dome a hlavná časť vzdelávania v škole. Mimoškolská práca s mládežou je oblasťou, kde sa prekonáva obmedzenosť rodinnej a školskej výchovy a utvárajú sa dispozície k aktívnemu občianstvu. Zvyčajne sa v práci s mládežou uplatňujú zásady (Jugendarbeit 1992), ktoré sa v projektoch pre mladistvých a mládež pokladajú za hodné podpory: vlastná iniciatíva, sociálne angažovanie sa, uvedomovanie si zodpovednosti, tolerancia, pomoc k svojpomoci, solidarita, kreativita, demokratické zmýšľanie. Schéma 1: Princípy práce s mládežou Žiaduce 1. aktívna svojpomoc 2. otvorená práca 3. spoločenstvo obce 4. metodicko-pedagogická pomoc

Nežiaduce 1. konzum agentúrnej ponuky 2. uzavreté kluby členov 3. izolácia mládeže 4. absencia výchovného cieľa

Prvý princíp (aktívna svojpomoc) vyjadruje skutočnosť, že nie je želateľná taká práca s mládežou, ktorá je kompletne plánovaná, organizovaná a financovaná oficiálnymi miestami a ktorá

90

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

učí mladistvého iba "konzumovať" bez toho, aby bol on sám aktívnym. Mladiství sa v zmysle tohto princípu nemajú vychovávať k tomu, aby si jednoducho len "vyzdvihli" to, čo im ktokoľvek ponúkne, nech už je to štát, obec, občianske hnutia a iniciatívy. Mládež by mala oveľa viac plánovať a tvoriť podľa vlastných myšlienok, záujmov, sympatií a želaní. Je to v súlade s takým chápaním mimoškolskej výchovy mládeže, v ktorej sa využije kreatívna sila mládeže. Práca s mládežou podľa skúseností Rakúska má predovšetkým preventívny charakter. Podporuje projekty, ktoré predchádzajú chybnému vývoju mladistvých, pôsobia proti pasivite a izolácii, proti násiliu a obmedzovaniu slobody a voľnosti cudzincov, proti rastúcej závislosti od alkoholu, drog a liekov. K tomuto sa prirátajú všetky aktivity, ktoré stavajú do popredia zážitky v spoločenstve skupiny a napokon sem možno zaradiť i sociálne a charitatívne aktivity. Druhý princíp (otvorená práca) stavia na prekonávaní obmedzení, ktoré sa spájajú so spolkovou (činnosť v združeniach detí a mládeže viažuce sa na členstvo) prácou s mládežou. Cieľom otvorenej práce s mládežou je obsiahnuť čo možno najviac mladistvých, ktorí nepatria k žiadnej mládežníckej organizácii. V práci s mládežou nejde iba o združenia a zoskupenia mladých ľudí, ale aj o jednotlivcov. Autorské a rečnícke, spevácke, hudobné, tanečné, výtvarné, ako aj technické a remeselnícke súťaže sú príkladmi toho, ako možno získať i takých, ktorí sa z akéhokoľvek dôvodu nezúčastňujú života mládežníckych zoskupení. Tretí princíp (spoločenstvo obce) rešpektuje skutočnosť, že pre mládež má veľký význam spoločenstvo obce. V medzinárodnom roku mládeže 1985 odštartovali v Rakúsku akciu mládež obci, ktorá sa úspešne rozvíjala celú nasledujúcu dekádu. Obce sú jedinečnou bázou pre prácu s mládežou. Z toho dôvodu obce podporujú zmysluplnú prácu s mládežou a sú aj zo zákona rovnako zodpovedné za túto oblasť ako štátna správa. Pre pozitívny vývoj práce s mládežou v obciach mala veľký význam súťaž o obec s najpriateľskejším vzťahom k mládeži. Jej verejné vyhodnotenie poskytuje prehľad o aktivitách a prostriedkoch podpory v jednotlivých obciach. (Macháček, L., 1998) Štvrtý princíp (odborná pomoc) vyjadruje myšlienku, že práca s mládežou vo voľnom čase sleduje výchovný cieľ, a preto si vyžaduje aj metodickú pomoc. Aktivisti a dobrovoľníci v práci s mládežou majú nárok na informácie a vzdelávanie, ktoré im poskytujú pracovníci referátu pre prácu s mládežou v príslušnom regióne.

91

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Práca s mládežou, ktorá sa buduje na uvedených osobitostiach a princípoch si vyžaduje informácie, ktoré majú povahu aplikovaného interdisciplinárneho výskumu, teda nielen sociologického, ale aj etnografického, psychologického a pedagogického. Informácie o problémových skupinách mládeže, problémových situáciách mládeže a jej každodenných životných problémoch môžu napomôcť stratégii práce s mládežou, ktorá bude zjednocovať 1. politický aspekt zacielený na artikulácie závažnosti problému, 2. s aspektom občianskym, zvýznamňujúcim svojpomocné aktivity, 3. ako aj s aspektom sociálnym, zabezpečujúcim prejavy solidarity a charity vo vzťahu k najslabším skupinám občanov. Práca s mládežou má aj svoje špecifické úrovne, ktoré je žiadúce si uvedomiť a im prispôsobiť stratégie určenia zodpovedných subjektov pôsobiacich v celej oblasti sociálnej práce. Schéma 2: Úrovne sociálnej práce s mládežou Typy sociálnych problémov mládeže problémové správanie mladistvých sociálne problémové situácie každodenné životné ťažkosti

Cieľové skupiny delikventi, vandali postihnutí, zamestnaní, študujúca mládež

Podľa G. Steina môžeme rozlíšiť tri úrovne sociálnych problémov mladistvých, ktoré sa celkom zjavne viažu na osobitné cieľové skupiny (Stein, G., 1991): 1. Sociálne problémy mladistvých sa zväčša stotožňujú s formami problémového správania mladistvých. Spravidla sa tým myslia: delikventní mladiství, mladiství násilníci, vandali združujúci sa napríklad v gangoch a bandách atď., mladiství závislí od drog, ale predovšetkým od alkoholu. Ako problémové správanie sa vnímajú aj subkultúry mladistvých, ktoré čoraz častejšie budia pozornosť "verejnej mienky" ako napríklad anarchisti a skinheads. 2. Sociálne problémy mladistvých sa často manifestujú nespektakulárne a nepozorovane – v kontexte sociálnych problémových situácií. Objektívne spoločenské danosti zužujú objektívny priestor pre zdravý osobnostný vývoj mladistvých. Príkladmi sú: nezamestnaní mladiství, mladiství cudzinci, žiaci osobitných škôl, mladiství so zmenenou schopnosťou učiť sa, telesne postihnutí, mentálne postihnutí, mladiství žijúci v periférnych regiónoch, ktorí majú sťažený prístup ku vzdelávacím a voľnočasovým zariadeniam, ale aj dievčatá, ktoré sú tradične silne orientované na úzko fixované vzory rozdelenia rol.

92

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

3. Napokon aj vtedy, keď neexistuje sociálne problémová situácia, vznikajú každodenné životné ťažkosti typické pre vývojovú fázu mladistvých. Takéto životné ťažkosti môžu vzniknúť ako reakcia na problémy v rámci rodiny, školy, na pracovisku, ale aj ako reakcia na mnohé požiadavky prijať závažné rozhodnutia s nepredvídateľnými a neistými následkami (napr. voľba povolania alebo životného partnera). Konkrétne môžu vyzerať napríklad ako strata perspektívy a orientácie (samovraždy mladých ľudí), problémy rovesníckych alebo partnerských vzťahov. Ako sme to naznačili v niektorých oblastiach sociálnej práce s mládežou, ktoré sa budú zameriavať na problémové marginálne skupiny s charitatívnou a resocializačnou činnosťou, už teraz dominuje aktivita klasických typov občianskych združení. Mládežnícka politika a práca s mládežou na vysokej škole Výzva k modernizácii Slovenska a jeho začleňovania do štruktúr zjednocujúcej sa Európy bude aj výzvou pre inštitucionalizáciu plnohodnotnej štruktúry občianskych združení. Tieto subjekty ako sociálni aktéri majú svoje poslanie v posilňovaní "občianstva mladých ľudí", t.j. aby sa učili demokracii a získali nielen schopnosť artikulovať záujmy a potreby svojej society v oblasti detí a mladistvých, ale aby dokázali tvoriť projekty práce s mládežou. Ide najmä o tie skupiny mladých občanov na Slovensku, ktorí získali potrebné vzdelanie, schopnosť komunikácie so zástupcami štátnej správy a podnikateľskej sféry a osobnostnú integritu a kultúrnu identitu, ktorú akceptujú aj ich spoluobčania. To ich predurčuje k prevzatiu zodpovednosti za rozvíjanie rozličných svojpomocných hnutí a iniciatív v obciach a sídliskách miest a spoločne s tými, ktorí sa dostávajú na okraj spoločnosti v dôsledku nedostatočne vybalansovaného pôsobenia sociálnej politiky a trhovej ekonomiky. Vyžaduje si to premyslieť a vedecko-výskumne podložiť doterajšie rozvíjanie mládežníckej politiky. Prácu s mládežou možno chápať ako súčasť výchovy mladých ľudí k participatívnemu občianstvu. Práca s mládežou nie je zatiaľ samostatnou zložkou bakalárskeho alebo dokonca magisterského štúdia akou je špecializácia sociálna práca v rámci magisterského štúdia sociológie na FFUK alebo pedagogiky na PF niektorých univerzít na Slovensku. Ako to zdôrazňujú v diskusii o sociálnej práci a sociálnej pedagogike O. Baláž (1991), P. Ondrejkovič (2000), A. Tokárová (1997), Z. Bakošová (1999), E. Kratochvíľová, J. Hroncová (1998) a i. je naliehavou úlohou prispieť k rozvoju teórie a metodiky sociálnej práce s dospelými, analyzovať možnosti rozvoja ľudských práv, prevencie a zamedzenia nárastu sociálno patologických javov a posúdiť súčasný stav a perspektívy profesnej kvalifikácie sociálnych pracovníkov. Katedry pedagogiky a Katedry sociálnej práce na pedagogických fakultách univerzít v Bratislave, B. Bystrici, Nitre a Trnave, ako aj úsilie založiť obdobné katedry na iných fakultách vysokých školách alebo v rámci iných katedier sú

93

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

podnetom k premysleniu celkovej koncepcie rozvoja sociálnej práce aj ako oblasti, ktorá sa rozvíja s podporou sociológie mládeže. Nedávno zhodnotili skúsenosti Katedry pedagogiky a sociálnej práce PF UMB v B. Bystrici J. Hroncová a T. Matulayová (1998, č. 2, ss. 65-68). Ich analýza hodnotí doterajšie skúseností návrhom,aby štúdium sociálnej práce sa rozvíjalo ako bakalárske štúdium, na ktoré môže nadväzovať magisterské štúdium sociálnej pedagogiky. Učebné plány vychádzajú z predpokladu, že sociálna práca je interdisciplinárny teoreticko-metodicko-praktický odbor, ktorý nemá vlastnú vedeckú profiláciu. Jeho prednosť spočíva v tom, že poskytuje všeobecné vedné poznatky predovšetkým z psychológie a sociológie,ale aj pedagogiky a filozofie, ako aj biológie,fyziológie, informatiky. Odborný základ štúdia tvorí sociálna politika, dejiny, teória a metodika sociálnej práce, legislatíva sociálneho zabezpečenia, etika sociálnej práce a pod. Praktický základ štúdia tvoria rozličné typy praxe, priebežná, letná terénna, súvislá prax s dôrazom na získanie komunikačných a sociálnych zručnosti. Absolvent bakalárskeho štúdia sa môže uplatniť v rozličných oblastiach sociálnych služieb, na úradoch práce, v poradenskopsychologických službách, charitatívnych zariadeniach, výchovných a nápravných ústavoch pre deti a mládež a pod. Absolvent nadväzného magisterského štúdia sociálnej pedagogiky by sa mohol uplatniť podľa autoriek aj ako učiteľ sociálnej práce, či ako sociálny pedagóg v škole. Z hľadiska poslania práce s mládežou by mala prioritu získať preventívna a výchovná starostlivosť o tzv nerizikové skupiny mládeže. V tomto úsilí má iste veľký význam prevencia, poradenstvo, vzdelávanie, výchova a sebavýchova, ktoré môžu rozvíjať tzv. sociálne kompetencie človeka. Zdá sa, že perspektívna možnosť odbornej práce s mladými ľudmi v ich voľnom čase utvára nový rámec, aby sa aj práca s mládežou stala dokonca samostatným študijným programom alebo špecializáciou v súčasnej vysokoškolskej príprave pedagógov alebo sociálnych pracovníkov. Problematika práce s mládežou spojená so sociológiou mládeže umožňuje lepšie profilovať absolventov špecializácie sociálna práca alebo sociálna pedagogika pre potreby analýz, tvorby a implementácie sociálnych programov, sociálnej politiky a politiky zamestnanosti na makrospoločenskej, regionálnej a lokálnej úrovni. Absolvent sociologicko-pedagogického štúdia špecializovaný na problematiku práce s mládežou získava spôsobilosť na výskum a analýzu konkrétnych sociálnych problémov a sociálneho potenciálu mládeže v mieste alebo regione, na expertnú úlohu pri príprave a tvorbe koncepcií a programov v oblasti sociálneho rozvoja a politiky zamestnanosti s prihliadnutím na mladých ľudí, na riadenie a manažérske činnosti pre inštitúcie sociálnej politiky a sociálnej práce, na overovanie nových prístupov a metód v tejto oblasti, na vyhodnocovanie a posudzovanie efektov sociálnych koncepcií a programov, na samotný výkon sociálnej pomoci, na prácu s mladým klientom a sociálnu intervenciu. Predpokladané možnosti

94

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

uplatnenia absolventov vysokoškolského štúdia takejto reprofilácie sú aj v mládežníckych štruktúrach tretieho sektoru, ktoré sa postupne profesionalizujú. Práca s mládežou v súčasnosti je aj neodmysliteľnou zložkou európskej politiky mládeže, rozvíjajúcich sa európskych štúdií, ktoré spracúva politológia a sociológia mládeže. Prezentuje to séria špecializovaných príručiek o práci s mládežou v Španielsku, Luxemburgu, Fínsku, Nemecku, Izraelu, Rusku a pod., ktoré s podporou Európskej komisie vydáva IJAB v Bonne (Youth work 1996 – 2001). Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v Rade Európy má aj svoj mládežnícky rozmer. Európa sa po roku 1990 prezentuje premyslenou koncepciou, v ktorej sa mládež reflektuje ako mládežnícka vrstva občianskej spoločnosti, prejavujúca sa ako pestrá paleta národných a medzinárodných organizácií, ako aj občianskych iniciatív a hnutí mládeže. Rozvíja sa ako európska politika integrujúca rozličné národné politiky mládeže členských štátov EÚ a Rady Európy22. Preto je perspektívnejšie rozvíjať prípravu vysokoškolských odborníkov nielen v rámci pedagogiky alebo sociológie, ale aj politológie prostredníctvom študijnej špecializácie mládežnícka politika a práca s mládežou. Podľa nášho názoru predložená schéma kľúčových občianskych a politických kompetencií to dostatočne zdôvodňuje. Svojim spôsobom vymedzuje okruh otázok dôležitých pre obsah študijného programu politickej sociológie mládeže, ktorý nie je mysliteľný bez politických vied. Vstup politických vied do prípravy odborníkov pre prácu s mládežou prostredníctvom politickej sociológie mládeže má osobitný význam v nadväznosti na zákon o práci s mládežou, ktorý schváli Národná rada SR v roku 2008 a Koncepciu štátnej politiky na roky 2008-2013, ktorý schváli vláda SR v roku 2008.

22

V našich štúdiách možno získať o tejto skutočnosti množstvo dôkazov z jednotlivých krajín Európy. Súhrn poznatkov o spektre foriem a metód práce s mládežou sme sústredili v publikácii Príprava mládeže na európske občianstvo. SSS pri SAV (Bratislava 1998). V tejto činnosti pokračuje Centrum pre európsky a regionálny výskum mládeže (Centre for European and Regional Youth Studies-CERYS) pri FF UCM v Trnave. Na základe databázy o jednotlivých krajinách a regiónoch Európskej únie poskytuje výskumné i metodické informácie pre všetkých študentov slovenských univerzít a sociálnych pracovníkov pôsobiacich v systéme práce s mládežou. 95

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Schéma: Kľúčové občianske a politické kompetencie23 Vedomosti, pochopenie: I. Pojem demokracie. II. Pojem demokratického občianstva. III. Fungovanie demokracie (aj občianskej spoločnosti). IV. Vplyv spoločnosti na jednotlivca. V. Politické rozhodnutia a legislatíva. VI. Občianske práva a povinnosti. VII. Úloha politických strán a záujmových skupín. VIII. Možnosť participácie na rozhodovacích procesoch. IX. Ako ovplyvniť tvorbu politiky. X. Súčasné politické problémy Postoje / názory: XI. Záujem o sociálne a politické záležitosti. XII. Národná identita. XIII. Úcta k demokracii. XIV Smerovanie k demokratickému občianstvu. XV. Politická dôveryhodnosť. XVI. Politická efektívnosť. XVII. Sebadisciplína. XVIII. Lojalita. XIX. Tolerancia a poznanie vlastných predsudkov. XX. Rešpektovanie ostatných jednotlivcov. XXI. Hodnoty európskej civilizácie. XXII. Hodnoty, na ktorých je postavená Európa (demokracia, sociálna spravodlivosť, ľudské práva) Intelektuálne schopnosti: XXIII. Zhromažďovanie a absorbovanie politických informácií prostredníctvom rôznych médií. XXIV. Kritický prístup k informáciám, politike, názorom. XXV. Komunikačné schopnosti (byť schopný zdôvodniť, obhájiť a vyjadriť vlastné názory). XXVI. Opísať procesy, inštitúcie, funkcie, charakterizovať ciele atď. XXVII. Používať nenásilné riešenie konfliktov. XXVIII. Prevzatie zodpovednosti XXIX. Schopnosť rozhodovať. XXX. Zvoliť si možnosť, zaujať stanovisko Participačné schopnosti / zručnosti: XXXI. Ovplyvňovanie politiky a rozhodnutí (petície a lobovanie). XXXII. Uzatvárať koalície a spolupráca s partnerskými organizáciami. XXXIII. Účasť na politických diskusiách. XXXIV. Účasť na spoločenských a politických procesoch (členstvo v politickej strane, záujmové organizácie, aktívna účasť vo voľbách, demonštrovanie atď.) 23

Prameň: Education for Democratic Citizenship: dimensions of citizenship, core competences, variables and internatio-nal activities. Document prepared by Ruud Veldhuis,Instituut voor Publiek en Politiek, Amsterdam Seminar on Basic Concepts and Core Competences. Strasbourg, 11-12 December, 1997, Palais de l'Europe, Meeting Room n°5.

96

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Kapitola IV. Participácia mládeže na samosprávnej demokracii

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

1. Európska výzva k aktívnemu občianstvu a participácii mládeže Európa sa má stať v krátkej budúcnosti nielen svetovým regiónom s konkurencie schopnou a na poznaní založenou ekonomikou, ale aj fungujúcou občianskou spoločnosťou. Európsku integráciu prezentoval A. Martinelli24, ako ojedinelý experiment modernej doby, v ktorom sa spájajú politické a ekonomické prvky s občianskymi a kultúrnymi prvkami. Projekt európskeho zjednocovania skutočne venuje veľkú pozornosť ethosu (ľudské hodnoty, vízie premien sveta, občianske práva a povinnosti) a eposu (osobnosti, produkty a udalosti predstavujúce európske kultúrne dedičstvo). Poskytuje nezvyčajnú šancu všetkým národným štátom, aby sa usilovali včleniť svoje hodnoty a osobnosti nielen do spoločnej európskej klenotnice, ale aj do programov výchovnovzdelávacieho procesu mladej generácie. Základné podmienky výmeny generácií v Európe sa rapídne zmenili. Ovplyvňujú ich nielen demografické (starnutie populácií krajín EÚ) a sociálne zmeny (predĺženie tranzície mladých ľudí do dospelosti). Vzniká aj obava o súlade potrieb demokratického európskeho vládnutia (governance) a ochotou mladých občanov Európy venovať sa verejným otázkam. V Európe treba zastaviť vznikajúcu hrozbu „občianskeho deficitu mládeže“ (Biela kniha o mládeži 2001). Na túto situáciu reaguje program skvalitňovania štruktúrných možnosti pre participáciu mládeže na občianskom a politickom živote spoločnosti. Vyplýva zo záväzku, ktoré ešte v roku 1997 prevzali vlády členských krajín Rady Európy, keď výchovu k demokratickému občianstvu (Education for Democratic Citizenship – EDC) akceptovali ako politickú prioritu. Výsledkom rozsiahlej práce expertov, ktorá sa kontinuálne rozvíjala v dvoch za sebou idúcich etapách (prvej od 1997-2000 a druhej od 2001 – 2004), bolo rozhodnutie Výboru ministrov Rady Európy, že rok 2005 bude “European Year of Citizenship through Education”. V Akčnom pláne politiky mládeže na rok 2005, ktorý bol schválený Uznesením vlády SR č. 216 zo 16. marca 2005 sa osobitne po prvý krát formulovala ako priorita politiky mládeže “Podpora vzdelávania k aktívnemu občianstvu a participácii mládeže“ s cielom „utvárať štruktúrne príležitosti, ktoré umožňujú reálnu občiansku a politickú participáciu mladých ľudí na rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú a podporovať ich, aby sa zapájali do života svojho spoločenstva“.eci EDC je novým zastrešujúcim konceptom25, ktorý obsahuje tradičnejšie programy aj u nás známe ako občianska výchova či výchova k občianstvu. EDC sa 24

Martinelli, A.: Trhy, vlády, komunity a globálne vládnutie. Sociológia 35, 2003, č. 1, s. 5-36. 25 Nakoľko v jednotlivých krajinách sa pre “učenie sa demokracii” zaužívali rozličné termíny: politická výchova (Germany), občianska výchova (France), výchova k občianstvu (UK), socialna výchova (Estonia), personálny a sociálny vývoj (Portugal), societalna veda (Denmark), akceptoval sa termín education for democratic citizenship (EDC), ktorý začala používať Rada Európy po Druhom stretnutí predstaviteľov jej členských krajín (Heads of 99

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

vyznačuje osobitným prístupom, ktorý zdôrazňuje význam individuálnej skúsenosti či osobného zážitku a hľadá praktické možnosti podporujúce vývoj spoločenstiev. EDC ako cieľ podporuje kultúru demokracie a ľudských práv, kultúru umožňujúcu jednotlivcom zúčastňovať sa kolektívneho projektu kreovania komunity,v ktorej bude silná sociálna kohézia, vzájomné porozumenie a solidarita. Hlavným kľúčom v koncepcii EDC k podpore a posilňovaniu demokratickej kultúry založenej na takých základných hodnotách akými sú ľudské práva a sloboda, rovnocennosť rozdielov a pánstvo práva – je participácia. Aj keď cieľe EDC ako sú participácia, partnerstvo, sociálna kohézia, rovnosť prístupu, rovnocennosť, solidarita a pod. sa spájajú s procesom celoživotného vzdelávania, zdôrazňuje sa, že v škole sa aplikuje ako v prvom verejnom prostredí. EDC tu predstavuje paletu cvičení a aktivít, v ktorých sa napomáha žiakom a mladým ľudom, aby mohli aktívne participovať na rozhodnutiach a prevziať zodpovednosť za svoje spoločenstvá. Integrácia Slovenska do Európskej únie predstavuje neustálu výzvu aj pre jej mládežnícku politiku. Osobitne sa týka tej oblasti mládežníckej politiky, ktorá sa definuje ako príprava mladých ľudí na demokratické európske občianstvo. Sociologický výskum – hľadá poznatky o tom ako by sa mohla zvýšiť zodpovednosť mládeže za súčasnosť a budúcnosť Európy. 2. Mládežnícka Slovensku

politika

a výchova

k demokratickému

občianstvu

na

Súčasne premeny Slovenska sú vlastne súčasťou komplexného modernizačného procesu, ktorý na prekvapenie mnohých nespočíva iba v informačných technológiách a globalizácii kapitálu, ale zahrňuje v sebe aj procesy občianskej modernizácie. P. Lauritzen upozorňuje na skutočnosť, že je to práve mládežnícka politika, ktorá v členských krajinách Rady Európy plní významnú funkciu modernizacie fungovania národného štátu26. Práve jej prostredníctvom sa presadzuje koncepcia “znalostnej” spoločnosti a spoločnosť sa učí akceptovať skutočnosť, že rastie priestor pre non-profit sektor na úkor štátnej starostlivosti. Mládežnícka politika svojráznym spôsobom napomáha legitimizovať “moc” združených občanov, ktorá sa nespája so štátnym aparátom alebo ekonomickými

State and Government) v roku 1997. Definícia dostačujúcim spôsobom vyjadruje ciele a trendy, ktoré sa v tejto oblasti sledujú: EDC is a set of practices and principles aimed at making young people and adults better equipped to participate actively in democratic life by assuming and exercising their rights and responsibilities in society. Zdroj: All-European Study on Education for Democratic Citizenship Policies. Council of Europe co-ordination: Angela Garabagiu, Administrator, DG IV, 2005. 26 P. Lauritzen, Youth Policy. salto-youth.net/toolbox. Partnership CoE/EC Pilot Training Course “European Citizenship in Youth Work”. 100

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

subjektmi. Združenia občanov, občianske hnutia a iniciatívy – predstavujú významnú školu demokracie. V jednom z prvých učebných textov občianskej výchovy pre žiakov stredných škôl po "nežnej" revolúcii sa uvádzalo, že zvládnuť ochranu a rozvíjanie demokracie môže úspešne generácia, ktorá získa dôkladné vedomosti a jej jednotliví príslušníci sa budú prejavovať ako mravne vyspelí občania. Mali by teda rozvíjať občianske iniciatívy a hnutia, vytvárať ”verejnosť” a usilovať sa, aby mienka občanov mala reálny vplyv na spoločenský život. O pár rokov neskôr, poučení z fungovania demokratického pluralitného parlamentného systému a trhovej ekonomiky na Slovensku sociológovia apelujú na to, aby sme neplesali, ale ani neupadali do pesimizmu či pasivity. Mali by sme sa všetci sústrediť na zveľaďovanie a rozvoj osobnostných občianskych potenciálov27. Už v tomto období sa pripomínalo, že občania môžu dosahovať istú úroveň demokracie, prejavujúcej sa rešpektovaním práv menšín (nielen etnických či národnostných skupín, ale aj politickej opozície), rešpektovaním práva občana na neodňateľnosť štátneho občianstva za politické názory a postoje, uznávaním a uplatňovaním občianskych práv na slobodu zhromažďovania, združovania a prejavenia názoru prostredníctvom petície. Učiť sa byť dobrým občanom značí nielen vedieť rozpoznať, či štát začína fungovať pod úrovňou našich občianskych možností, ale súčasne chcieť a aj vedieť ako prejaviť svoj názor a postoj v legálnych verejných formách (parlamentné voľby, petície, občianske zhromaždenia a hnutia) a dosiahnuť požadovanú sociálnu zmenu. Ak sa má proces prechodu dospievajúceho do dospelosti zavŕšiť nestačí preto získať iba základné kvalifikácie vzbudzujúce nádej na úspešné pracovné uplatnenie (jazyky, zručnosť využívať informačné technológie, podnikateľský duch a sociálno-komunikačné schopnosti) ale aj znalosti o demokratickom občianstve, a schopnosti uplatňovať svoje občianske práva a povinnosti, t.j. tým, čo môžeme vymedziť ako občianska gramotnosť28. V modernej koncepcii výchovy k občianstvu sa rovnocenne akcentujú obidve oblasti: Výchova k občianstvu v škole: v základných učebných predmetoch (napr. história, slovenský jazyk a literatúra) a v špecializovaných učebných predmetoch (napr. etická výchova, náuka o spoločnosti), v školských žiackych samosprávnych radách a akademických senátoch. 27

Roško, R.: Smer moderné občianstvo. IRIS, Bratislava 1995, 108 s. V súlade so štúdiou OECD PISA 2003 chápeme pod pojmom „občianska gramotnosť“ schopnosť žiaka a študenta aplikovať vedomosti a zručnosti z kľúčových oblastí vyučovacích predmetov (história, nauka o spoločnosti, etická výchova, slovenská literatúra), analyzovať, efektívne komunikovať svoje názory a postoje, riešiť a interpretovať problémy života školy a jej fungovania v spoločnosti. 28

101

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Občianska participácia mládeže v mimoškolskom čase: združenia dospelých občanov s účasťou detí a mládeže, občianske združenia detí a mládeže, neformálne občianske hnutia a iniciatívy, mestské (obecné) parlamenty detí alebo mládeže. Moderná koncepcia výchovy mládeže k demokratickému občianstvu v škole nielenže umožňuje, ale aj vyžaduje, aby sme si uvedomili, že v tomto priestore sa vzájomne prelínajú vplyvy formálného s informálnym a neformálným učením. V škole sa riadne vyučuje problematika demokracie a občianstva v takých špecifických predmetoch ako je občianska výchova alebo v integrovaných (nauka o spoločnosti) či neintegrovaných (história) programoch spoločenských vied alebo sa niektoré otázky objavuje ako prierezová kurikulárna téma (napr. ľudské práva). To patrí do kategórie formálneho vzdelávania29. V škole sa proces učenia demokratickému občianstva realizuje aj prostredníctvom samosprávnych inštitúcii, v ktorých sa uskutočňujú dôležité rozhodovania o fungovaní a rozvoji školy (detské parlamenty, žiacke školské rady,študentské rady, akademické senáty). Do ich agendy môžu patriť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa bezprostredne i sprostredkovane týkajú žiaka v škole. K.H.Durr ich systematizoval ako osem oblastí potencionálne otvorených pre participáciu žiakov: „ individuálne – záležitosti a konflikty jednotlivca týkajúce sa artikulácie záujmov a problémov žiakov; „ skupinové – záležitosti a konflikty vyplývajúce zo vzťahov jednotlivých žiakov alebo skupín žiakov; „ triedne – záležitosti a konflikty žiackej triedy a učiteľa,ako aj aktivít, projektov a riešení konfliktov rovesníkov; „ školské – záležitosti a konflikty komunity žiakov a vedenie či administrácie; školské projekty; komunikácia s lokálnou komunitou; slávnosti; a školské prostredie; „ organizačné – záležitosti a konflikty týkajúce sa regulácie školského života, vzťahy s osadenstvom, údržba a prestavba budovy, problémy s administráciou a dopravou; „ didaktické – záležitosti a konflikty o výber metód vyučovania, vzdelávacie projekty; „ kurikulárne – záležitosti a konflikty o kurikulárnu reguláciu a ich interpretácia, voľba predmetov „ mimoškolské – záležitosti a konflikty týkajúce sa vzťahov školy s vonkajšou komunitou, mimoškolské aktivity, spolupráca s mimoškolskými agentúrami a organizáciami.

29

Karlheinz Dürr: The School: A Democratic Learning Community. The All-European Study onPupils’ Participation in School. Landeszentrale für politische Bildung BadenWürttemberg, Germany, Council of Europe Publishing F-67075 Strasbourg Cedex.

102

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Podstatné formy učenia v systéme neformálneho vzdelávania sú priama sociálna akcia sledujúca sociálnu zmenu. V jej priebehu sa uskutočňuje komunikácia medzi študentmi, medzi študentmi a učiteľmi, t.j. neverbálne metódy a informálna komunikácia, ktoré s vyžadujú intelektuálne schopnosti a participačné zručnosti30. Sprievodným dôsledkom participácie ich členov sú prvky, ktoré sú typické pre neformálne vzdelávanie: podriadenie sa rokovaciemu poriadku, štúdium, pripomienkovanie a príprava potrebných podkladových materiálov pre hlasovania, písanie zápisnice, organizovanie protestných akcií študentov, artikulácia záujmov študentov na verejných zhromaždeniach, spísanie petície a pod. Napokon je to aj učenie sa a pochopenie zodpovednosti za všetkých žiakov školy alebo členov akademickej obce pri hlasovaní o dôležitých otázkach školského poriadku a rozvoja školy. V škole je významným segmentom aj „duch školy“, čo autor vtipne identifikuje prostredníctvom fungovania jej organizačnej kultúry vedenia školy, vplyvu vodcovských osobností medzi žiakmi, etnických vzťahov. Do kategórie neformálneho vzdelávania sa pochopiteľne zaraďuje aj všetko čo je za stenami školy vo sfére dobrovoľníckej práce, projekty, výmeny žiakov, kluby. Formálne i neformálne vzdelávanie musí dnes nutne rešpektovať skutočnosť, že žiaci najmä dospievajúci, ale všeobecne študenti sa učia o spoločenskom živote, o jeho reálnych hodnotách, normách a pravidlách, o tom ako možno byť úspešným aj prostredníctvom informálneho vzdelávania, ktorého prvou inštitúciou sú rovesnícke skupiny (skúsenosti z prežívania voľného času) a druhou inštitúciou postriedky masmediálnej komunikácie (napodobovanie charismatických osobností, správanie sa predstaviteľov politických strán, poslancov, vplyv mýtov a symbolov, spotrebné správanie). 3. Súčasný stav poznania občianskej participácie mládeže na Slovensku V mnohých krajinách Európy v súčasnosti rezonujú a odborná verejnosť a predstavitelia politických strán diskutujú výsledky prieskumu PISA 2003 a 2006, v ktorých sa empiricky dokladajú vedomosti a schopnosti 14 ročných žiakov v oblasti matematiky, prírodovedných vied a čitateľských kompetencií 31. Máme k dispozícii aj výsledky medzinárodných výskumov Mládež a európska identita(2002)32 a Politická participácia mladých ľudi

30

Intelektuálne schopnosti: napr. zhromažďovanie a absorbovanie politických informácií prostredníctvom rôznych médií. Participačné zručnosti: Napr. uzatvárať koalície a spolupráca s partnerskými organizáciami. 31 PISA SK 2003 Národná správa SR (P. Koršnáková), Štátny pedagogický ústav, Bratislava 2004, 38 s. 32 Macháček, L. a kol.: Orientácia mladých mužov a žien na občianstvo a európsku identitu. SÚ SAV, Bratislava 2004.

103

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

v Európe(2004)33, ktoré dokresľujú osobitným spôsobom našu súčasnú situáciu v oblasti občianskej gramotnosti mladých ľudí. ROK 1999 Kompetentnosť 14 ročných žiakov porozumieť textom s politickým obsahom Trochu v pozadí pozornosti odbornej verejnosti i politickej verejnosti zostali výsledky zisťovania The International Association for Evaluation of Educational Achievement (Amsterdam), ktorá uskutočnila výskum CIVIC EDUCATION STUDY v roku 1999 v 28 krajinách na reprezentatívnych súboroch 14 ročných žiakov34. Jej cieľom bolo zistiť faktografické vedomosti ako aj zručnosti v interpretácii materiálov s občianskym a politickým obsahom (napr.úryvky textov a obrázky), ako žiaci rozumejú pojmom (napr. demokracia a občianstvo), postoje žiakov (napr. dôvera vláde), ich aktuálnu a očakávanú participáciu na politických a občianskych aktivitách. Pokiaľ sa to týka občianskych vedomostí žiakov vysoko nad priemerom sa umiestnilo Fínsko (podobne ako vo výsledkoch PISA 2003), za ním spoločne rovnako Taliansko a Slovensko. Pod medzinárodným priemerom sa umiestnili aj Nemecko a Anglicko. Napokon sa umiestnilo Estónsko, ktoré dosiahlo obdobné výsledky ako Litva, Lotyško, Belgicko, Portugalsko, Švačiarsko, Bulharsko, Rumunsko. Zisťovanie rozdielov medzi faktografickými znalosťami v oblasti politiky a interpretačnými zručnosťami v zásade potvrdilo zhodu. V prípade Fínska a Talianska, Nemecka, ale aj Estónska (94 bodov za vedomosti a 95 bodov za zručnosti) sa potvrdila zhoda medzi vedomosťami a zručnosťami. Niektoré krajiny preukázali značné rozdiely. K ním patrí napr. USA, kde žiaci dosiahli v prípade vedomostí 102 bodov a v prípade zručností až 114 bodov (analogicky Anglicko 96 bodov a 105 bodov). Slovensko sa začlenilo medzi niekoľko krajín (napr. Poľsko), kde vedomosti 14 ročných žiakov dosť značne (107 a 103 bodov) presahujú úroveň ich občianskych a politických zručností. V prípade Slovenska (Pearson koeficient r=0,689) pozitívna korelácia určuje priamoúmerný vzťah premenných, „čím dosahujú žiaci lepšie výsledky vo vedomostiach o občianskych princípoch, tým skôr vedia úspešne interpretovať politické správy a naopak“ (CEA, Bratislava 2002, s. 22). Aj keď žiaci na Slovensku dosiahli vysokú úroveň občianskych a politických

33

Macháček, L.: Politická participácia mladých ľudí na Slovensku. Mládež a spoločnosť vol. 11, 2005, č. 2, s. 39-55. 34 Civic Education Study. Výskum občianskeho vzdelávania štrnásťročných žiakov v SR. (M. Čapová, I. Sklenárová) Štátny pedagogický ústav, Bratislava 2002, 156 s. 104

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

vedomostí, nič to nemení na veci, že majú skôr lepšie faktografické vedomosti ako interpretačné zručnosti35. Nie je teda prekvapením, že naši žiaci a študenti majú dobré vedomosti o rozličných historických skutočnostiach, demokratických inštitúciách, aj európskych. Tradičné formy vzdelávania v škole prostredníctvom vyučovania orientovaného na pamäť a nie na porozumenie vysvetľujú, že naši žiaci dosiahli lepšie výsledky v oblasti faktografických vedomostí ako v oblasti interpretačných zručností. ROK 2002 Čo a ako sa učia mladí ľudia na škole o demokracii 36 Prvý pohľad na výsledky výskumu Mládež a európska identita (2002) potvrdil naše očakávanie, že v Bratislave sa učí o demokracii, občianstve a Európskej únii podľa vyjadrenia žiakov podstatne menej ako vo Viedni. Súčasne sa potvrdilo, že mladšie vekové 18-21 rokov v Bratislave uvádzajú, že sa v škole „učili o EÚ a EŠ“ podstatne viac ako to uvádzajú staršie vekové skupiny vo veku 22-24 rokov. Ak si uvedomíme, že skúmané osoby zväčša myslia školou „strednú školu“,tak mladší hovoria o strednej škole v rokoch 1998-2002, zatiaľčo starší o strednej škole, ktorú navštevovali približne v rokoch 1994-1998. V tomto období sa odohrávali nielen významné spoločenské zápasy o európsku orientáciu Slovenska a jeho akceptáciu v orgánoch Európskej komisie či NATO. Súčasne sa koncepčne i obsahovo obohacovalo vyučovanie v predmete nauka o spoločnosti37, učitelia i žiaci spoločne získavali informácie a poznatky o poslaní i fungovaní európskej únie prostredníctvom masívnejšej masmediálnej informačnej kampane, špecializovaných podujatí subjektov občianskeho sektora. 35

Je skľučujúce priznať si, že Slovensko sa spomedzi všetkých súčasných 25 krajín umiestnilo na poslednom mieste v testoch čitateľskej gramotnosti“ (PISA 2003, s. 22). V tejto kompetencii sa Slovensko umiestnilo postupne za Fínskom, Francúzskom, Nemeckom, Rakúskom i Talianskom. 36 Medzinárodný výskum Orientácia mladých mužov a žien na občianstvo a európsku identitu, ktorý sa začal v roku 2002 v spolupráci sociológov,psychológov a pedagógov Veľkej Británie, Španielska, Nemecka, Rakúska a Slovenska na spoločnej výskumnej vzorke 4000 respondentov vo 10 veľkých mestách týchto krajín: (Praha, Bratislava, Madrid, Bilbao, Bielefeld, Chemnitz, Edingburgh, Manchester, Wien, Bregenz). Umožňuje prezentovať niektoré poznatky o výsledkoch výchovy k občianstvu v takých mestách, ktoré majú bohatú kultúrnu stredoeurópsku tradíciu spoločného života i v mestách, ktoré sa po roku 1989 vyrovnávajú s dôsledkami totalitného a autoritatívneho politického systému s podporou európskych inštitúcií akými sú Rada Európy a Európska komisia.Bližšie informácie o výskume pozri www.vyskummladeze.sk 37 VZDELÁVACÍ ŠTANDARD S EXEMPLIFIKAČNÝMI ÚLOHAMI Z NÁUKY O SPOLOČNOSTI PRE GYMNÁZIÁ. Vypracovali: PhDr. Anna Bocková, PhDr. Daniela Ďurajková PhDr. Zdenka Janasová Posúdili členovia Ústrednej predmetovej komisie náuky o spoločnosti ŠPÚ, Bratislava, máj 2001. 105

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Graf 1 Spomínate si na to, že by ste sa v škole učili niečo o EU alebo ES - parlamente, zákonoch, politike v rôznych oblastiach alebo členských štátoch? 52 60 50

30

32

30

31

40

21

18

20 10 0 Neučili sme sa oUčli sme sa o tom Učili sme sa o tom tom nič niečo veľa Bratislava Viedeň

Graf2 Preberali alebo diali sa tieto veci na Vašej škole? 80 70

73

70 66

64

62

56 60 44

50

39

39

34,5

40

33

30 16 20 10 0 Diskusia o demokracii alebo občianstve?

Dostali žiaci príležitosť,aby vyjadrili názor na to, ako by mala fungovať škola?

Učili ste sa o sviatkoch v iných náboženstvách alebo kultúrach?

Bratislava

Beseda alebo vystúpenie politika/poslanca mestského zastupiteľstva?

Zbieranie peňazí na Zbieranie odpisov charitu? pod petíciu, účasť na nejakej kampani,podpora občianskej iniciatívy?

Viedeň

Výskum potvrdil súvislosť medzi učením sa o EÚ a ES v škole a učením sa „demokracii“. Je zrejmé, že celospoločenská príprava občanov na vstup Slovenska do Európskej únie do istej miery „zastupovala“ alebo lepšie povedané „intenzifikovala“ celkový proces učenia sa žiakov a študentov o demokracii.

106

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Čo sa týka problémov intolerancie a xenofóbie máme vo výskume zaradenú jednu položku, ktorá sa týka učenia sa o sviatkoch v iných náboženstvách alebo kultúrach. Je to položka, ktorá v Rakúsku má najvyššie zastúpenie a možno teda predpokladať, že mladí Viedenčania sa aj v škole dozvedia veľa o etnických menšinách žijúcich v Rakúsku, o ich sviatkoch, či náboženských zvykoch. Aj to môže vysvetlovať zistené rozdiely. Podrobnejšia analýza ukazuje, že vo všetkých položkách, ktoré sme predostreli našim respondentom sa mladí Viedenčania učili alebo zúčastňovali viac ako mladí Bratislavčania. Získané poznatky naznačujú prinajmenšom dve zaujímavé súvislosti, ktoré majú strategický význam pre koncipovanie výchovy mládeže k európskemu občianstvu. Prvou osobitosťou je, že v rakúskej škole sa dejú celkom často rozličné občianske ba dokonca politické akcie a podujatia. Obdobne, aj keď na nižšej úrovni, sa to dá konštatovať aj o pražských školách. Na Slovensku, teda v Bratislave besedy s politikmi alebo verejne známymi osobnosťami, či účasť na rozličných petičných akciách alebo kampaniach, či dokonca zbierky na charitatívne akcie boli podstatne menej frekventované. Vzhľadom na relatívne zrejmú tendenciu vytesniť stranícku politiku mimo školských stien u nás po roku 1989 by sme sa nemali čudovať zreteľným rozdielom na Slovensku a v Rakúsku. Druhou osobitosťou je klasický rozpor medzi vysokou úrovňou učenia sa o demokracii alebo občianstve a príležitosťou vyjadriť sa k tomu ako by mala fungovať škola, školská a triedna samospráva. Tento rozpor sa zdá byť prirodzený, nakoľko sa v škole predovšetkým vyučuje a vzdeláva. Ale v škole sa možno učiť demokracii aj jej robením – learning by doing. Analýzy školy aj ako priestoru občianskej socializácie naznačujú problémy s chápaním obsahu výchovy k občianstvu. Prvý problém je ak vzniká istá redukcia občianskej výchovy na výchovu k patriotizmu. Tomu zodpovedajú relatívne frekventované tradičné prostriedky výchovy akými sú školské výlety na pamätné miesta a do muzeí, stretnutia s účastníkmi bojov, povstaní a disidentského odporu. Druhý problém výchovy k občianstvu v škole je, že ak sa odohráva na vyučovacej hodine, tak sa realizuje predovšetkým prostredníctvom aktívneho učiteľa a pasívnych žiakov. Podstatné je však, že participácia žiakov na pôde školy (žiacky parlament alebo žiacka školská rada) zďaleka nedosahovala úroveň angažovanosti v iných krajinách. Ich zapojenosť bola takisto hlboko podpriemerná. Ak v mnohých európskych krajinách participovalo v žiackom školskej rade, parlamente 28% žiakov, v SR participovalo iba 3% žiakov, čo bola najnižšia hodnota zo všetkých zúčastnených krajín38. Napodiv mladí Viedenčania dostávali nezvyčajne viac príležitostí participovať na fungovaní svojej základnej a strednej školy. To značí, že mali utvorené odlišné 38

Civic Education Study. Výskum občianskeho vzdelávania štrnásťročných žiakov v SR. (M. Čapová, I. Sklenárová) Štátny pedagogický ústav, Bratislava 2002, 156 s. 107

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

podmienky39, štruktúrne príležitosti, aby mohli a dokonca museli spolurozhodovať, vyjadrovať svoje názory a prejavovať postoje, kde sa učili a získavali skúsenosť s fungovaním demokracie vo vlastnej škole. Rok 2004: čo vedia mladí ľudia o národnej a európskej politike Medzinárodný výskum Európskej komisie Politická participácia mládeže – EUYOUPART, napokon akceptoval náš návrh, že je dôležité, aby sme zisťovali nielen názory a postoje respondentov, prípadne ich občianske a politické správanie, ale aj isté elementárne vedomosti o politickom živote v jednotlivých krajinách a v Európskej únii. Z každej oblasti sme vybrali štyri otázky, t.j. spoločne 8 otázok, na ktoré mal respondent možnosť odpovedať : správne, nesprávne, neviem. Tabuľka 1 Teraz vám prečítam niekoľko tvrdení o politike. Odpovedzte, prosím, čo je správne, alebo nesprávne. Správne

Nesprávne

Neviem

1

Srbsko je člen Európskej únie

12,4

70,6

17,1

2

EÚ má 25 členských štátov

68,4

18,6

13,0

3

Vlajka EÚ je modrá s bielymi hviezdičkami

26,2

71,9

2,0

4

Josè Barroso sa stal hlavou Európskej komisie po Romanovi Prodim

41,1

18,4

40,5

5

Predseda vlády SR je

92,6

5,8

1,6

6

Predsedom KSS je

10,3

78,9

10,8

7

Ma Slovensku sa konajú parlamentné voľby každé 4 roky

93,2

3,0

3,8

8

Predseda vlády má právomoc rozpustiť parlament

26,6

48,2

25,2

Poznámka: Mladí ľudia dostali možnosť striedavo súhlasiť alebo nesúhlasiť s pravdivým tvrdením (napr. počet členov EÚ) alebo s nepravdivým tvrdením (napr. vlajka EÚ).

V prípade európskej problematiky sa ukázalo, že približne 70% mladých ľudí má správnu predstavu o EÚ, jej členoch a symboloch. Iba v prípade výmeny predsedu EK (R. Prodi – J. Barroso) ešte dosť značná časť z nich (40%) priznáva, že túto udalosť nevie posúdiť. Vo všetkých 4 otázkach približne 15-20% respondentov odpovedalo nesprávne. V prípade domácej politiky sa potvrdilo, že mladí ľudia o domácej politickej scéne vedia podstatne viac, t.j. na úrovni 80-90%, či už sa to týka parlamentných 39

Starter Package. Eine Service der Niederosterreichischen Schulerunion für all Shullervertreterinnen und Schulervertreter Niederösterreichs. NÖ Schulerunion, St. Polten, im Oktober 2002.

108

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

volieb, kto je predseda vlády alebo predseda konkrétnej politickej strany. Iba v prípade kompetencií predsedu vlády a parlamentu v demokratickom politickom systéme dosiahli správne odpovede iba 48%, pričom prejavili veľkú neznalosť (25%), ale aj nesprávne (27%) hodnotenie ich vzájomného vzťahu. Ak sa na 8 politických znalostí pozrieme z hľadiska veku respondentov ukazuje sa, že úroveň správnych odpovedí sa postupne s vekom od 15 do 25 rokov zlepšuje s výnimkou znalostí o fungovaní parlamentnej demokracie. Problém tu pravda spočíva v tom, že práve tento jediný indikátor z celkového počtu 8 neskúmal až tak „úroveň znalostí“, ale umožňoval skôr prejaviť respondentom svoj „názor a postoj“ k fungovaniu demokracie. Aj v medzinárodnom porovnaní vidieť (Graf 3), že veľmi dobré výsledky dosiahli Estonci a Rakúšania. Slovensko má deficit v tejto oblasti znalosti o demokracii nie preto, že mladí ľudia nemajú potrebné informácie, ale skôr preto, že si myslia, že by bolo pre krajinu niekedy lepšie ak by premier rozpustil parlament (27 %) hoci dobre vedie, že je to v skutočnosti naopak a iba parlament môže odvolať premiera a jeho vládu. Na druhe strane z grafu 3 možno zistiť, že takáto skupina“demokratov-valaškárov“ sa nachádza medzi mladými ľudmi všetkých skúmaných krajín, najmenej však v Rakúsku a Estonsku. Z celkovej povahy skúmaných politických znalostí sa dá predpokladať, že úroveň vedomostí žiakov a mladých ľudí o nich je výsledkom zvláštnej symbiozy vplyvu informálného (masmédiá), neformálného (občianske združenia a žiacke školské rady) a formálného vzdelávania. V žiadnom prípade nemožno úroveň vedomostí mladých ľudí o domácej a európskej politike dať iba do vzťahu s procesom školskej edukácie o demokracii a občianstve v špecializovaných predmetoch občianska výchova alebo nauka o spoločnosti. Existujúce poznatky aj z viacerých sociologických výskumov na Slovensku v rokoch 2005 a 2007 (www.vyskummladeze.sk) potvrdzujú, že skutočnou nádejou na reálne zvýšenie záujmu mladých ľudí o veci verejné, o participáciu v zastupiteľskej demokracii (napr. účasť na voľbách všetkých úrovní), je predovšetkým nová štruktúrna príležitosť – žiacke školské rady na stredných školách. V súlade s ustanoveniami Zákona č.596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sú žiacke školské rady na stredných školách zo zákona40 „školou demokracie“ so všetkými parametrami programu EDC.

40

Zákon č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. V ustanovení § 26 „Žiacka školská rada“ tohto zákona umožňuje, aby žiacka rada sa vyjadrovala k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, aby sa podielala na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku, aby zastupovala žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, aby volila svojich zástupcov do rady školy. 109

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Graf 3

„Neformálná škola demokracie“ participáciou na samospráve školy však neznačí, že sa nemá venovať pozornosť aj tomu čo a ako sa vyučuje v predmetoch občianska výchova a nauka o spoločnosti. Výsledky najnovších výskumov stredoškolskej a vysokoškolskej mládeže naznačujú, že práve o problematike vzťahu rozličných druhov mocí v štáte (exekutívna,zákonodárna a súdna) a ich o poslaní vedia študenti najmenej, čo im spôsobuje najväčšie problémy. Ako sme to pripomenuli bolo by vhodné prehodnotiť vyučovanie tejto prierezovej témy aj v predmetoch občianska výchova, občianska nauka, nauka o spoločnosti a história“.41 4. Formálna a nonformálna edukácia k demokratickému občianstvu v škole Na pôde školy sa diskutovalo o existencii špecializovaného predmetu „občianska výchova“, aj keď skôr problém spočíval v nedôvere k jeho učiteľom a k tomu čo bolo jeho pôvodným obsahom pred rokom 1989. Napokon sa predmet zachoval a pod rozličnými názvami existuje aj v iných krajinách EÚ42. 41

Macháček, L.: Ako sa „učíme“ demokracii na škole? Formálna a neformálna edukácia študentov k demokratickému občianstvu na Slovensku. IUVENTA 2008, 35 s. 42 Orientácia mladých mužov a žien na európske občianstvo a európsku identitu. Zost. L. Macháček, SÚ SAV, Bratislava 2004, 44 s. 110

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Postupne sa uskutočnila jeho vnútorná prestavba, stanovili sa nové štandardy ako pre občiansku výchovu na základných školách, občiansku nauku na stredných odborných školách a učilištiach tak aj nauky o spoločnosti na gymnáziách. Osobitne pripomíname, že na vysokých školách sa uskutočňuje príprava učiteľov ako pre občiansku výchovu na základných školách (PF UK), tak aj pre nauku o spoločnosti na stredných školách (FF UCM v Trnave). Vyučovacie predmety V našom výskume sme museli predovšetkým konštatovať, že občianska výchova, ale aj nauka o spoločnosti zaujali dôležité miesto medzi vyučovacími predmetmi ak sa zaujímame o klasické otázky parlamentnej demokracie, fungovania politického systému, volieb do zastupiteľských orgánov na rozličných úrovniach, prezidentských volieb, referenda, občianských práv na zhromažďovanie a združovanie, petičného práva a pod. Graf 4 Občianska výchova a nauka o spoločnosti podľa stredoškolákov

111

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Graf 5 „Demokracia“ v spoločenskovedných predmetoch u stredoškolákov (2007)

Dokonca nauka o spoločnosti v roku 2007 si u stredoškolákov vylepšila svoju pozíciu oproti roku 2005 o celých 20%. (pozri graf 4) Na základe odpovedí žiakov stredných škôl i vysokoškolákov na tú istú otázku (pozri graf 5 a graf 6) možno vysoko hodnotiť aj pozíciu dejepisu. Prekvapujúce je ako hodnotia študenti zemepis alebo slovenčinu. V oboch odborných predmetoch sú isté potencionálne možnosti, ktoré aj podľa výsledkov nášho výskumu niektorí učitelia dokážu využiť až tak, že študenti si spomínajú na preberanie alebo objasňovanie témy „demokracie“ ako v slovenskej literatúre, tak aj v zemepise. Osobitnú zmienku si zaslúži hodnotenie predmetov „etická výchova“ a „náboženská výchova“. Aj keď tento výchovný predmet má dotáciu iba 1 hodinu týždenne a treba ju organizovať zoskupovaním žiakov z viacerých ročníkov (Podmanický, I., 2005) aj v reflexii vysokoškolákov si etická výchova v roku 2007 udržiava svoje miesto z hľadiska témy „demokracia“, ktorej dôkladné objasnenie nielen v politických a právnych, ale aj morálnych súvislostiach, môže mať vplyv na ich súčasnú a budúcu občiansku a politickú participáciu. Pri hodnotení náboženskej výchovy si nemôžeme klásť obdobné otázky. Chápeme ho ako výchovný predmet s odlišným poslaním a špecifickými témami spojenými s takými hodnotami ako viera, láska, solidarita, úcta a pod. Vyjadrenia vysokoškolákov i stredoškolákov potvrdzujú (11%-13%), že ide skutočne o osobitný predmet, ktorý nemôže zastupovať iné predmety, ale môže mať k nim významnú komplementárnu povahu.

112

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Graf 6 Demokracia na hodinách podľa vysokoškolákov v roku 2007

Politické vedomosti Predpokladá sa, že záujem o politiku sprevádza aj istá úroveň vedomostí o politických faktoch a udalostiach. Je to nielen dobrý indikátor hĺbky „záujmu o politiku“, ale aj indikátor „predpokladu“ občianskej a politickej participácie. Fenomén „vedomosti“ skúmame s rovnakou metodikou už od roku 2004. Vo výskume EUYOUPART43 sme tento smer výskumu rozpracovali prostredníctvom systému testu elementárnych znalostí (4 otázky) o európskej a (4 otázky) o národnej politike v participujúcich krajinách výskumu EUYOUPART (Francúzsko, Rakúsko, Estónsko, VB, Slovensko, Taliánsko). Výsledky na Slovensku vtedy ukázali značnú orientáciu mladých ľudí vo veku od 18 do 26 rokov v politických reáliách s výnimkou prebiehajúcej výmeny R. Prodiho J. Barrosom na pozícii vedúcej osobnosti Európskej komisie. Tu boli odpovede „neviem“ najvyššie. V roku 2005 sme uskutočnili prvý výskum vysokoškolákov na Slovensku s tým, že sme otázky aktualizovali v súlade s diskutovanými skutočnosťami v európskej a národnej politike: Srbsko sme nahradili Tureckom a pozmenili sme počet členov EÚ z 25 v roku 2005 na 27 v roku 2007 a podobne. 1. Turecko je člen Európskej únie 2. EÚ má 25/27 členských štátov 3. Vlajka EÚ je modrá s bielymi hviezdičkami 4. EÚ má schválenú tzv.ústavnú zmluvu 43

EUYOUPART Politická participácia mladých ľudí v Európe. L. Macháček. UCM Trnava 2005, 64 s. 113

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

5. SNS je/nie je parlamentnou stranou? 6. Na Slovensku sa konajú parlamentné voľby každé 4 roky 7. Prezident SR je ? 8. Premier má právomoc rozpustiť parlament 9. Parlament má právomoc odvolať premiéra (len v roku 2007) Výsledky testov dokumentujú , že vyššie znalosti dosahujú študenti v prípade najelementárnejších politických skutočností na Slovensku, ku ktorým sme zaradili poznanie prezidenta SR ako aj skutočnosť, že parlamentné voľby sa na Slovensku sa uskutočňujú každé 4 roky. Slovenské politické reálie dokázali úspešnejšie identifikovať stredoškoláci v roku 2007. Relatívne dobré výsledky dosiahli študenti v prípade otázky o vlajke EÚ alebo otázky o krajine nepatriacej medzi jej členov (Turecko). Predsa však pozorujeme, že európske reálie identifikuje súčasná generácia stredoškolákov v roku 2007 menej úspešne ako to dokázali jej rovesníci v roku 2005. Diskusia o Turecku ako aj pristúpenie Bulharska a Rumunska za členov EÚ zvlaštnym spôsobom zneistili aj vysokoškolských študentov v roku 2007. Európske reálie identifikuje súčasná generácia vysokoškolákov v roku 2007 menej úspešne ako to dokázali jej rovesníci v roku 2005. Najobtiažnejšou sa ukázala otázka či má EÚ schválenú tzv. ústavnú zmluvu. V roku 2005 práve tak ako v roku 2007 odpovedalo správne málo študentov (teda že nie). Iba pre zaujímavosť uvedieme, že zber údajov pre výskum v roku 2007 sa uzavrel tesne pred stretnutím EK v Lisabone, na ktorom sa dosiahla istá pozitívna dohoda o tejto skutočnosti aj keď jej pomenovanie je odlišné (nehovorí sa o ústave EÚ, ale o ústavnej zmluve). Z oblasti národnej politiky sme v roku 2005 predložili respondentom tvrdenie, že SNS je parlamentnou stranou. Vtedy správnou odpoveďou bolo, že nie je takouto politickou stranou (52%). V roku 2007, aby sme dodržali dikciu pôvodnej otázky sme tvrdili, že SNS nie je parlamentnou stranou, napriek tomu, že od roku 2006 sa takouto stranou stala a dokonca je súčasťou vládnej koalície. Respondenti mali teda „správne“ odpovedať, že nemáme pravdu. Dokázali to ešte úspešnejšie ako v roku 2005 a správne identifikovali, že SNS je parlamentnou stranou (72,5%). Tradične najproblémovejšou otázkou z hľadiska úspešnosti respondentov vo vedomostnom teste je už od počiatku otázka skúmajúca vzťah dvoch mocí v demokracii – exekutívnej (vláda na čele s predsedom vlády, t.j. premiérom) a zákonodárnej (parlament). V zásade sme vždy položili identickú výskumnú otázku „Premier môže rozpustiť parlament“ a respondent mal možnosť štandardne odpovedať neviem, správne, nesprávne. Úlohou respondentov bolo odpovedať, že je to nesprávne.

114

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Graf 7 Úroveň vedomostí o politických reáliách stredoškolákov (2005-2007)

Graf 8 Úroveň vedomostí o politických reáliách vysokoškolákov v SR 2007

115

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Graf 9 Úroveň vedomostí o politických reáliách vysokoškolákov v SR 2005

V roku 2004 dokázali 18 až 25 roční mladí ľudia44 v Rakúsku a Estónsku odpovedať správnejšie o 10% viac ako na Slovensku (58%-48%). Pokiaľ sa to týka vysokoškolákov (Graf 8 a 9) v roku 2005 správne odpovedalo iba 21,6%, ale v roku 2007 už 31,4%. Ostatní odpovedali neviem alebo dali nesprávnu odpoveď. Stredoškoláci na Slovensku v roku 2005 a 2007 (pozri graf 7) boli na tom podstatne horšie. Ich úspešnosť klesla na úroveň 31-35%. Vysokoškoláci však nedosiahli lepšie výsledky ako stredoškoláci. V prípade žiakov a študentov vo veku 16,17 i 18 rokov môže byť akceptovateľnou odpoveď „neviem“, ktorá sa dostala na prvé miesto (43%-46%) v oboch prípadoch výskumu. Dôležitý je však aj podieľ odpovedajúcich, ktorí vyjadrujú súhlas s možnosťou, aby predseda vlády rozpustil parlament. V tomto prípade možno usudzovať, že „neznalosť“ právnej regulácie dvoch mocí možno interpretovať aj ako vlastný postoj vyjadrujúci tendenciu k naivnému autoritarizmu, teda akémusi hľadaniu rýchlejšieho riešenia problémov, v horšom prípade k hľadaniu „silného muža“, ktorý by nahradil pri rozhodovaniach o veciach verejného záujmu chaosom sa zmietajúci parlament ak napr. nedokáže dlhodobo prijať(odhlasovať primeranou väčšinou) akékoľvek rozhodnutie vo veci.

44

Macháček, L. 2005: Political knowledge and the political attitudes of youth in EU. In: The Central European Dimension of Youth Research. Ed. By L. Macháček, UCM Trnava 2005, s. 36-46. 116

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Tu možno konštatovať, že všetky výskumné skupiny majú takýchto mladých občanov na úrovni 18-27%. Teda každý piaty mladý občan by prípadne akceptoval, ale dokonca aj podporil nejakého silného muža pri hľadaní riešení spoločenských problémov aj v Rakúsku Týka sa to však aj slovenských vysokoškolákov. Napokon v grafe 8 nájdeme aj novú otázku pripravenú iba pre výskum v roku 2007: môže parlament odvolať premiera? Výsledky ukazujú, že klesla úroveň nesprávnych odpovedí ako aj odpovede neviem. Správne odpovede u stredoškolákov dosiahli o viac ako 10% (t.j. na 48%) a u vysokoškolákov o viac ako 20% (t.j. na 54,8%). Túto otázku sme zaradili z „didaktických“ dôvodov ako prvú, aby sme umožnili študentom uvedomiť si podstatu problému vzťahu dvoch mocí s očakávaním, že ich to ovplyvní aj pri hľadaní správnej odpovede na otázku o premierovej možnosti rozpustiť parlament. Výsledky nás však nepotešili. Didaktický experiment v roku 2007, teda akási „barlička“ so správnou odpoveďou v jednej predchádzajúcej otázke zásadnejšie nezmenila štruktúru odpovedí stredoškolákov i vysokoškolákov na otázku o právomoci premiera ani v porovnaní s rokom 2005. To možno interpretovať aj tak, že otázka respondentov podnecuje k vyjadreniu nie toho, čo o veci vedia alebo čo vedia, že je správne z hľadiska politologických teórii o demokracii, ale snažia sa prezentovať svoj postoj alebo presvedčenie ako by to malo byť podľa konkrétnej spoločenskej situácie v ich krajine. Je tu ešte možnosť interpretácie týchto výsledkov, ktorá sa spája s čitateľskou gramotnosťou (najmä študentov stredných odborných učilíšť), teda s neporozumením otázke nakoľko obsahuje neznáme pojmy a ich súvzťažnosti. To však nemožno tolerovať u vysokoškolákov. V každom prípade je vedomostný test prínosný z hľadiska poznania, že študenti vedia správne odpovedať predovšetkým na otázky týkajúce sa elementárných a v dlhšom časovom období nemeniacich sa politických faktov (prezident, parlamentné voľby). Problémy im nerobia akékoľvek zmeny, alebo iba rýchlo sa meniace politické reálie a ich pomenovania. Problémy predstavujú „jadrové“ problémy zastupiteľskej demokracie, fungovanie politického systému, súvzťažnosť zdrojov mocí – zákonodarnej, výkonnej a súdnej. Výskum potvrdil, že študenti majú v tejto oblasti politických znalostí relatívne veľké medzery alebo „manká“. Ako sa ukazuje v poslednom období sa situácia ani nezlepšuje. Je to oblasť, ktorá by si zaslúžila systematickejšiu a aj väčšiu pozornosť v špecializovaných predmetoch akými sú občianska výchova a nauka o spoločnosti, či dokonca v neformálnej edukácii k demokratickému občianstvu. Čitateľské kompetencie študentov Otázke čitateľskej gramotnosti študentov sme sa venovali v danej oblasti aj preto, že Slovensko sa v testoch PISA ocitlo na najhorších pozíciách nielen v roku 2002, ale aj 2006. Zhodou okolností sme práve v čase príprav na výskum v roku 2005 dostali k dispozícii aj sadu 5 otázok, ktoré sa použili vo výskume Civic

117

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

education study aj na Slovensku (ŠPU v Bratislave) na súbore 14 ročných žiakov v roku 1998. Vo výskume stredoškolákov a vysokoškolákov na Slovensku sme tento blok uviedli osobitným príhovorom: Správne pochopiť a rozumieť čo sa deje v politickom živote značí mať isté vedomosti o tom ako funguje parlamentná demokracia v našej spoločnosti,ako sa uplatňujú záujmy rozličných zoskupení občanov, čo je dovolené a čo je protizákonné, a pod. Test 1 Dvaja ľudia vykonávajú tú istú prácu. Jeden z nich dostáva nižšiu mzdu. Podľa vás sa PRINCÍP ROVNOSTI poruší a takýto postup zamestnávateľa je nesprávny iba v prípade, ak pracovník, ktorý dostáva nižšiu mzdu A) má nižšiu kvalifikáciu B) má menej pracovných skúseností C) pracuje menej hodín D) má iné pohlavie VYSOKOŠKOLÁCI

Výsledky ukazujú, že správnu odpoveď “má iné pohlavie“ si zvolilo 62,4% vysokoškolákov a 46,4% stredoškolákov v roku 2005 a 66,1% vysokoškolákov a 44% stredoškolákov v roku 2007. Takže platí, že nič podstatnejšieho sa neudialo v škole alebo mimo nej čo by výraznejším spôsobom posunulo študentov k správnej odpovedi.

118

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

STREDOŠKOLÁCI

Test 2 Z nasledujúcich 4 stručných viet tri z nich vyjadrujú nejaký NÁZOR a iba jedna z nich má podobu TVRDENIA. Pokúste sa nájsť túto vetu. Je to veta? A)ľudia s nízkymi prijmami by nemali vôbec platiť dane b) v krajine XY platia bohatí ľudia rovnaké dane ako chudobní, c)je správne ak bohatí platia vyššie dane ako tí ostatní d)najlepší spôsob ako riešiť problém chudobných je zvýšiť dotácie charitatívnym organizáciam VYSOKOŠKOLÁCI

Ide o veľmi špecifickú testovú otázku, ktorej úlohu je preskúmať schopnosť logického myslenia a kompetenciu porozumieť formulácii mnohých otázok vo 119

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

výskumoch verejnej mienky. Aj v tomto prípade preukázali vysokoškoláci relatívne lepšie porozumenie otázke ako stredoškoláci a našli medzi 4 možnosťami odpovedí tú, ktorá predstavuje „tvrdenie“, pričom znovu sme potvrdili, že v roku 2005 (50,9% a 63,4%) sme zaznamenali rovnaké výsledky ako v roku 2007 (53,1% a 63,7%) a ani jedna študentská skupina nedosiahla nejaké zlepšenie v porozumení formulácii otázky. STREDOŠKOLÁCI

Test 3 Ktorá z nasledujúcich situácii by najviac spôsobila, že VLÁDA BUDE OZNAČOVANÁ AKO NEDEMOKRATICKÁ? A) B) C) D)

ľudia nemajú dovolené kritizovať vládu politické strany sa často medzi sebou hádajú ľudia musia platiť vysoké dane každý občan má právo na prácu

Testová otázka predložila študentom niekoľko možností odpovedí, ktoré predstavujú možné odpovede, keď sa hovorí o tom, že vláde je alebo nie je demokratická. Pochopiteľne správnou je iba jedna z nich. V tomto prípade išlo o odpoveď „ľudia nemajú právo kritizovať vládu“ a vysokoškoláci dokázali identifikovať správnu odpoveď v roku 2007 (83,2%) viac aj v porovnaní s rokom 2005 (77%). Stredoškoláci dokázali identifikovať správnu odpoveď v roku 2007 viac aj v porovnaní s rokom 2005, ale podstatne sa odlišujú od vysokoškolákov.

120

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

VYSOKOŠKOLÁCI

STREDOŠKOLÁCI

121

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Test 4 Ked sa pozrieš na NAJNOVŠIE UČEBNICE DEJEPISU, zdá sa, že v súčasnosti najpodstatnejšie čo sa s nimi deje by mohlo byť to, že A) knihy pre žiakov musia byť krajšie ako pre dospelých B) sa menia v nich názory na niektoré historické udalosti C) knihy o histórii sú plné nezaujimavých informácií D) knihy o histórii by mali mať viac obrázkov ako iné učebnice VYSOKOŠKOLÁCI

STREDOŠKOLÁCI

122

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Testová otázka zisťuje schopnosť žiakov stredných škôl zaznamenať dôležitý proces permanentného prehodnocovania historických udalostí v školských učebniciach v porovnaní so zmenami, ktoré sa týkajú formálnych, vonkajších a teda nepodstatných zmien v učebnicach. V tomto teste dosiahli vysokoškoláci relatívne vysokú úroveň v oboch rokoch, ale v roku 2007 je podstatne nižšia (53%) ako v roku 2005 (66,5%) na úkor tých odpovedí, ktoré požadujú, aby v učebniciach dejepisu bolo viac obrázkov a mali by byť celkovo krajšie ako iné učebnice. Obdobne stredoškolácii dosiahli dosiahli v roku 2007 podstatne nižšiu (55%) úroveň očakávaných odpovedí ako v roku 2005 (62,7ˇ%) na úkor tých odpovedí, ktoré si povšimli, že v učebniciach dejepisu by malo byť viac obrázkov a mali by byť celkovo krajšie ako iné učebnice. Tento výsledok si zasluhuje podrobnejšiu interpretáciu. Predovšetkým študenti majú pravdu ak zdôrazňujú formálne požiadavky na učebnicu dejepisu. Zdá sa však, že majú pravdu aj v tom, že po roku 2005 sa už názory na historické udalosti podstatnejšie nemenia alebo sa nemenia tak ako tomu bolo pred rokom 2005. Pozoruhodne to dokladá aj zvláštna zhoda smeru zmien vo výsledkoch testu u oboch skupín študentov. Test 5 Dostal si do rúk PREDVOLEBNÝ LETÁK nejakej politickej strany. Je na ňom nasledujúci text: MY OBČANIA MÁME TOHO UŽ DOSŤ Nevoľte striebornú stranu znamená to vyššie dane, ekonomickú stagnáciu a mrhanie národnými zdrojmi! Voľte zlatú stranu znamená to ekonomickú prosperitu, voľnú súťaž, hlasujte pre viac peňazí v každej peňaženka, nepremárnite daľšie 4 roky.

Tento letáčik napísala a vám pravdepodobne poslala A) strieborná strana B) strana, ktorá je v opozícii k striebornej strane C) skupina, ktorá sa dohliada nad tým, aby voľby boli v súlade s právom D) strieborná a zlatá strana spoločne V ostatnej testovej otázke sa skúmala schopnosť študentov identifikovať správnu odpoveď, ktorou je, že jedna z politických strán sa snaží získať hlasy voličov na úkor inej. Aj keď z letáčku je odpoveď celkom zrejmá je v prípade rozličných predvolebných aktivít politických strán v masovokomunikačných prostriedkoch, na verejných priestranstvách (plagáty, bilboardy), ale aj prostredníctvom letákov vhadzovaných do poštových schránok občanov nie vždy je jasné v prospech koho je poskytovaná informácia a či politický subjekt postupuje v duchu „fair play“.

123

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

VYSOKOŠKOLÁCI

STREDOŠKOLÁCI

124

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Nielen mladší (ale aj starší ľudia) nedokážu niekedy správne identifikovať program politických strán a správne sa rozhodnúť koho budú voliť podľa toho aké záujmy bude tento subjekt obhajovať a presadzovať. Aj v tomto prípade ide v testovej otázke o to, ako študenti porozumeli textu na predvolebnom letáčku. Kompetencia vysokoškolákov ako čitateľov „odhaliť“ autora predvolebného letáku sa podľa týchto výsledkov v odstupe dvoch rokov zlepšila z 77,1% až na 84,9% a obdobne aj kompetencia stredoškolákov ako čitateľov letáku sa podľa týchto výsledkov zlepšila z 65% až na 75%. Celkový pohľad na výsledky vedomostných testov naznačujú, že vysokoškoláci dokážu správne odpovedať na všetky otázky. To však neznačí, že nie sú medzi nimi tí, ktorí otázke neporozumeli alebo nechcú porozumieť. Aj keď je časový odstup medzi rokmi 2005 a 2007 neveľký, politické zmeny spojené s parlamentnými voľbami boli zjavnou „školou“, ktorá našla výraz v lepších politických vedomostiach tak stredoškolákov ako aj vysokoškolákov. Napokon treba pripomenúť, že rovnako obidve skupiny študentov signalizujú, že učebnice dejepisu si zasluhujú v každom prípade formálne i obsahové zmeny.

Neformálna edukácia k demokratickému občianstvu v škole Samospráva na stredných školách V roku 2004 výskum participácie mladých ľudí vo veku od 18 do 25 rokov potvrdil, že všetky sledované ukazovatele „participácie na školskej demokracii“ mali mladí ľudia v Rakúsku vyššie (napr.funkcia hovorcu triedy,zúčastňovať sa študentských mítingov, členstvo v študentskej rade, participoval na protestoch.) Vysvetlenie sa zdá byť jednoduché: a) Samospráva na školách v Rakúsku funguje podľa obdobného zákona už viac ako 15 rokov. b) Rakúsky zákon neurčuje počet členov ŽSR na škole ako je to na Slovensku, ale jednoducho každá trieda školy si volí triedneho hovorcu a jeho zástupcu do žiackej školskej rady. Takže je v tejto funkcii každý rok viac žiakov. c) Okrem žiackej školskej rady existujú v Rakúsku aj Krajínske žiacke zastupiteľstvo (má najmenej 12 a najviac 30 členov z rozličných typov stredných škôl) a Federálne žiacke zastupiteľstvo (pozostáva z 27 oblastných školských hovorcov a hovorkýň a z 3 členov zo škôl, ktoré sú priamo podriadené Spolkovému ministerstvu školstva) ako partneri školskej správy na svojej úrovni. d) Tieto žiacke zastupiteľstvá si volia na svojom prvom zasadnutí zo svojho stredu predsedu (predsedkyňu) tzv. Krajínského alebo Spolkového školského hovorcu resp. (hovorkyňu). e) Krajínska, ale aj federálna žiacka školská rada má možnosť prezentovať záujmy žiakov vis-à-vis školským úradom. Prezentuje ich aj na vlastnej internetovej stránke, aby získala podporu širšej odbornej verejnosti expertov, učiteľov a rodičov, predkladá vlastné projekty a námety na zlepšenia (napr.formou

125

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

petícií Ministerstvu školstva); poskytuje aj služby pri riešení školských problémov, konzultácie pri výchovných problémoch, publikuje pravideľný spravodaj. To, čo sa oceňuje v zahraničí na našom procese prehlbovania participácie žiakov na školskej samospráve je jeho dobrovoľnosť a z toho vyplývajúca charakteristická črta „spontánnosti“ typická pre občianske hnutie. Ak nie je záujem medzi žiakmi o participáciu na školskej samospráve nemusí žiacka rada vzniknúť, prípadne ak sa ukazuje, že jej činnosť neprináša očakávané výsledky možno jej existenciu ukončiť. Empiricky je overené, že vo väčšine prípadov je iniciátorom vzniku žiackej samosprávy niekto z učiteľov alebo dokonca vedenie školy. Sú však aj prípady, že žiaci majú záujem o vznik žiackej rady, ale vedenie školy to odmieta. ŽŠR vznikla 6.12.2005 Záujem žiakov je malý, vyžaduje neustále podnecovanie a usmerňovanie zo strany pedagog. koordinátora činnosti ŽŠR,resp. ostatných pedagógov školy a členov RŠ.Na zasadnutiach Rady školy sa zástupca ŽŠR zúčastňoval pravidelne a bol aktívny. Riaditeľ, SOU.

Študentská rada bola ustanovená v školskom roku 2004/2005, zo začiatku vyvíjala nejakú činnosť, ktorá postupne zanikla. V škole prebieha čulý študentský život aj bez iniciatívy nefungujúcej študentskej rady. Komunikácia študentov s vedením školy je dobrá. Vedenie školy je prístupné racionálnym študentským nápadom. (Funguje napr. študentské školské rádio, ktoré vysiela každú prestávku,...) Riaditeľ a predseda SR, SOU. ŽŠR vznikla v školskom roku 2003/2004, jej činnosť sa pomaly rozbiehala, záujem o jej činnosť je pomerne prekvapujúci, žiaci sú aktívni a zodpovední. Riaditel, SOU lesnícke.

Prieskum UIPŠ v Bratislave potvrdil, že v roku 2007 vzrástol počet škôl oproti roku 2005 so ŽSR z 1/3 na ½ pri celkovom počte 800 stredných škôl na Slovensku. V mnohých európskych krajinách (Nemecko,Holandsko) majú skúsenosť, že po istom čase sa sformovaná štruktúrna príležitosť participácie formou žiackej samosprávy zmení na formálnu inštitúciu bez života, o ktorej všetci vedia, že nejde o skutočnú demokraciu, ale iba o „hru“ na demokraciu. Očakávania študentov od participácie na samospráve školy Veľmi dôležitou otázkou teda je aké očakávania spájajú študenti so samosprávnymi orgánmi na ich školách, ktoré úlohy by im vložili do vienka predovšetkým. (Graf 10) Naše výskumy stredoškolskej mládeže v roku 2005 a 2007 potvrdzujú, že A. špeciálne služby pre žiakov a podmienky pre mimoškolskú záujmovú aktivitu nielenže zostávajú ako hlavné očakávanie od ŽŠR, ale si v roku 2007 upevnili svoje prvé miesta. B. Do popredia sa dostávajú aj keď iba o trochu viac očakávania spojené s hodnotením učiteľov a riešením problémov školy so sídelným mestom.

126

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

C. Také očakávania ako sú rozvíjať odbornú a vedeckú činnosť, vybaviť školy didaktickou technikou si udržiavajú svoju naliehavosť. D. Zatiaľčo problematika školského rozvrhu, školského poriadku alebo vyučovacieho procesu v očakávaniach študentov pre nás prekvapujúco o niečo málo, ale poklesla. Riešili sme odmeny žiakom na konci školského roka a pri rôznych súťažiach. Napr.dohoda s vedením školy o odmeňovaní študentov na konci školského roka. Študenti navrhli ako odmeny praktické pomocky, ktoré využijú v škole. Školská rada, Stredna škola podnikania, Stražské Žiaci sa prostredníctvom ŽŠR zúčastnili na zriadení školského bufetu, tvoria jedálny lístok ŠJ, navrhujú názvy školských súťaží. ZSS hotelovych služieb, Humenné Žiacka rada sa podieľa na úpravách školského poriadku. Študent, Stredpriemdopravna, Stražské Myslím si, že dobrým príkladom je to, že plán práce zostavujeme podľa pripomienok, požiadaviek, predstáv žiakov našej školy. Študent, Obch.škola R. Sobota U nás bol asi „dobrý príklad“ hlavne to, že sme túto radu spravili, aby mohol každý vyjadriť svoj názor. Náš najväčší problém boli naše školské WC, z ktorých sa v priebehu roka väčšina opravila. Opravila sa skôr aj vďaka nášmu upozorneniu, taktiež našej štvrtáckej fyzickej práci. Študent, Obchodná akadémia, Humenné Pravidelné stretnutia výboru ŽŠR a vedenia umožňujú rýchle reagovanie na vzniknuté problémy a ich riešenie. V tomto šk. roku sme sa zamerali hlavne na humanizáciu vzťahu učiteľ – študent prípravou takých akcií ako: Imatrikulácia, deň učiteľov – športové akcie študentov a učiteľov, Rozlúčka s maturantmi, spolupráca s UNICEF, charitatívné akcie. Predseda ŽŠR, ZS Služieb, Prešov ŽŠR si zobrala patronát nad záškoláctvom žiakov, odstránenie krádeží na škole, zúčastňuje sa projektov školy. Akcie, ktoré organizuje ŽŠR sú zámerne tvorené pre výchovný vplyv žiakov, profesijné zameranie a formovanie osobnosti žiakov. Riaditeľ, Združená stredná škola. Krasno nad Kysucou

Je zrejmé, že niektoré problémy alebo úlohy spadajúce do „portfólia“ ŽŠR sa dajú ľahšie identifikovať a naformulovať. Iné si vyžadujú expertné poradenstvo a spoluprácu učiteľov, koordinátorov, výchovných poradcov, psychológov. K nim patria tie, ktoré sa týkajú akejkoľvek inovácie obsahu vyučovacieho procesu, problematiky hodnotenia učiteľov, prípravy na maturitné skúšky. Takže sa nečudujeme, že práve túto oblasť stredoškoláci nevedia zhodnotiť z hľadiska jej naliehavosti. Pre súčasných zástupcov žiakov stredných škôl je k dispozícii tzv. katalóg požiadaviek, ktoré v priebehu 15 rokov sformulovali žiaci v Rakúsku (www.žiackerady.iuventa.sk). Našli sme tu niekoľko mimoriadne aktuálnych a prekvapujúco inovačných námetov. Na prezentáciu sme vybrali z nich tri, aby sme dokumentovali, že nemusí ísť vždy o témy, ktoré by mali vyvolávať nejakú

127

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

konfrontáciu s vedením školy, ale práve naopak. Dokladajú spoločný záujem žiakov a učiteľov na skvalitnení vyučovania v záujme úspešnej prípravy študentov pre štúdium na vysokých školách alebo pre život v práci. Graf 10 Očakávané aktivity žiackých školských rád v rokoch 2005 a 2007 finančné zbierky špeciálne služby záujmové aktivity

60,00% 50,00%

záujmy školy v sídle

40,00% 30,00%

riešiť problémy Rozhodne áno (2005

20,00% 10,00%

školsky poriadok

údržba školy, čistota

0,00%

didaktická technika

pracovný servis

študentská www

Rozhodne áno (2007

hodnotiť učiteľov svoč

Nepripomíname tento okruh úloh školskej samosprávy náhodou. Skutočné praktické učenie sa demokracii jej robením „learning by doing“ môže stredná škola žiakom poskytnúť iba vtedy, ak sa ŽŠR bude brať vážne ako partner vedenia školy nielen v oblasti záujmovej mimoškolskej činnosti, ale vtedy ak pôjde o podstatnejšie otázky, ktoré zveril zákon do vienka ŽSR a ktoré sa budú dotýkať aj záujmov a rutiny či pohodlia učiteľov vo vyučovaní, či stereotypov riadenia školy jej vedením. Je príznačné, že prezentácie pozitívnych príkladov na druhej celoslovenskej konferencii ŽŠR (Bratislava, 14.11.2007) ani v jednom prípade sa nezamerali na tieto otázky (pozri www.iuventa.sk). Naše rozhovory s nimi potvrdili, že svojou činnosťou nechcú vyvolávať konflikty alebo problémy, ale chcú urobiť pre svojich spolužiakov a školu to, čo nikto zatiaľ nerobil a o čo majú všetci záujem, čo spája aj žiakov s učiteľmi a rodičmi. To sú práve aktivity v mimoškolskej oblasti. Výsledky prieskumu potvrdzujú naše poznanie, že dochádza ku koncepčnej zámene. Skúsenosť slabého záujmu študentov o činnosť ŽŠR vedie rovnako aktívnych študentov ako aj riaditeľov škôl k myšlienke, že bude lepšie ak vznikne nejaká malá skupinka aktívnych študentov, ktorá ako „organizácia stredoškolskej mládeže“ bude lepšie zastupovať záujmy stredoškolákov na danej škole. Takéto

128

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

združenie študentov môže existovať či na škole, v krajskom regióne alebo na celoslovenskej úrovni. V žiadnom prípade nemôže zastúpiť žiacke školské rady ako nástroje „zastupiteľskej demokracie“, ako nástroj neformálneho vzdelávania. ŽŠR je formou neformálneho vzdelávania a nevyhnutnú súčasť občianskej výchovy. Ponuka osvojenia si rétorickej a prezentačnej techniky pre maturitné triedy Pre záverečné triedy musí byť vytvorená ponuka pre vzdelávanie v oblasti rétoriky, komunikácie a prezentačnej techniky. Žiačky/žiaci majú použiť svoje schopnosti, aby vytvorili referát, voľne sa vyjadrovali a mohli dobre obstáť pred skúšobnou komisiou. Takúto ponuku musí škola poskytnúť záväzne. Žiačky/žiaci, ktorí ukončia svoju školu, obdržia fundované vzdelanie v rétorike, ktorá im poslúži nielen pri ich záverečných skúškach, ale aj na ich ďalšej vzdelávacej a pracovnej ceste. Písomná práca na niekoľko fáz. Žiačkam a žiakom sa má poskytnuť možnosť ešte raz si prečítať vlastnú písomnú školskú prácu a opraviť pravopisné a štylistické chyby. Samozrejme, je to možné len v určitých predmetoch (jazyky) a pri určitých tematických oblastiach. Trvanie fázy korektúry by malo byť 10 – 20 minút (závisí od dĺžky) a chyby sa musia opraviť perom takej farby, ktorá sa bude odlišovať od farby, ktorou bola napísaná školská práca. Žiačky/žiaci získavajú odstup od témy a môžu sa koncentrovať na „chyby z nepozornosti“. Tým je možné vyhnúť sa chybám, ktoré sa nevyskytujú za normálnych okolností. Vo fáze korektúry možno pracovať koncentrovanejšie a efektívnejšie. Nemožno už meniť základný koncept svojej práce. Aj v praxi je to predsa tak, že človek dostane možnosť, v pokoji si prečítať a opraviť napísaný text. Lepšie vzdelávanie učiteliek/učiteľov. Učiteľky/učitelia potrebujú lepšie vzdelávanie. Predovšetkým didaktická a pedagogická časť v ich vzdelávaní je príliš krátka. Je pravdou, že mnohé/í učiteľky/učitelia, to tiež kritizujú. Preto žiadame, aby sa táto oblasť masívne podporila v 5ch vzdelávaní!

Najmä tam, kde mali negatívne poznatky treba vychádzať z toho, že ide o nikdy nekončiaci proces učenia sa demokracii pre občiansky život, získavanie znalostí a skúseností v oblasti zastupiteľskej demokracie. Nemožno túto formu odpísať len preto, že mladí ľudia nemajú záujem alebo preto, že aj bez toho to ide dobre. Motivácia činnosti študentov v žiackej školskej rade Na prvom celoslovenskom stretnutí stredoškolákov v NR SR (Bratislava 15.11.2005) sme sa zhodli tiež na tom,že je málo študentov so záujmom kandidovať a že aj voliť prichádza iba malý počet študentov. Mali by sme vychádzať z toho, že podiel skupiny študentov s preferenciou rozvíjania skupinového života a uplatnenie svojich schopností v prospech fungovania tejto skupiny, teda mladých ľudí zameraných na uplatnenie svojich bytostných síl aj v oblasti politickej alebo občianskej je relatívne malý. To potvrdil opakovane aj výskum v roku 2007. Dôveryhodnosť motivácie členov žiackej školskej rady a jej zástupcu v školskej rade je oporou pri „zastupovaní“ žiakov pri dôležitých rozhodnutiach, ktoré sa ich 129

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

bezprostredne týkajú. Pre súčasných členov žiackej samosprávy je dôležité poznanie, že ich kolegovia ich prácu uznávajú a pripisujú im prevážne pozitívne motívy. Porovnanie dvoch výskumov ukazuje predovšetkým relatívnu stabilitu štruktúry motivácie (Graf 11). Dôležité je, že sa zlepšilo sa chápanie „motívov“ činnosti členov zvolených do ŽSR medzi žiackou obcou na stredných školách. Priznávajú im ako prioritné tri skupiny motívov. Graf 11 Motívy činnosti členov ŽSR podľa stredoškolákov (2007 resp. 2005)

V prvej skupine sú to motívy „byť užitočný“,“pomáhať iným“ „sebarealizovať sa v zmysluplnej činnosti“, “nebyť sám“. V druhej skupine sa nachádzajú motívy ako „využívať svoje schopnosti“ a súčasne „získavať skúsenosti pre budúcu kariéru“, „ovplyvňovať chod vecí“ alebo „zažiť, že sa niečo mení“. V tretej skupine motívov je aj možnosť „získať si uznanie“ a mať aj: “isté výhody“, ktoré z takejto práce vyplývajú.

130

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

To všetko sú motívy občianskej alebo dokonca politickej participácie, s ktorými môžu aktívni študenti zdôvodňovať svoju organizátorskú prácu vo vlastnom voľnom čase a ktoré sa akceptujú ako legitímne. Zástupca študentov v školskej rade Pripomenme si, že Zákon NR SR 596 z 5.novembra 2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v ustanovení § 26 „Žiacka školská rada“ tohto zákona umožňuje, „ aby žiacka rada sa vyjadrovala k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, „ aby sa podielala na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku, „ aby zastupovala žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, „ aby volila svojich zástupcov do rady školy Na prvej celoslovenskej konferencii sme vyslovili obavu ako prebieha volba študentov do rady školy. Mali sme isté informácie, že niektorí riaditelia si vyberajú do školskej rady nejakého ochotného študenta bez toho, aby bol zvoleným členom ŽŠR, alebo aspoň bez toho, aby ho existujúca ŽŠR aspoň delegovala či s takýmto návrhom súhlasila. Takéto praktiky sú hrozbou demokracie a niekedy aj príčinou, že študenti strácajú motiváciu pre participáciu v školskej samospráve. Pritom môžu byť motívy oboch – riaditeľa i študenta – tie najčistejšie. Pri realizácii výberového konania na funkciu riaditeľa školy, kedy obaja kandidáti pochádzali z pedagogického zboru, zástupca žiakov organizoval anketu medzi žiakmi školy a jej výsledky dôrazne presadzoval pri hlasovaní i napriek silnému nátlaku zo strany jedného z kandidátov, čím zásadne ovplyvnil výsledky výberového konania. Predseda ŠR, SOU

Najnovšie poznatky z výskumu stredoškolákov v roku 2007 ukazujú, že podľa ich odpovedí majú študenti zastúpenie spolu v 45% školských rád a z nich 35% sú členmi ZSR. Iba 10% študentov v školskej rade nie sú členovia ŽŠR. Pravda o činnosti a problémoch študentov v školskej rade všeobecne zatiaľ nevieme veľa. Na škole nemáme ŽIACKU ŠKOLSKÚ RADU. Jedna študentka, zvolená študentami školy je členkou Rady školy. Rada školy, XY

Informačné zdroje samosprávneho hnutia stredoškolákov Pokiaľ sa to týka, zdrojov vedomostí o poslaní a činnosti školskej samosprávy obsadzujú učebné predmety podľa vyjadrenia študentov veľmi dôležité postavenie. Budeme musieť však podrobnejšie analyzovať čo sa skutočne učí v občianskej výchove o ŽŠR na jednotlivých školách a odkiaľ majú svoje informácie učitelia.

131

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________ O Žiackej školskej rade sme sa prvý krát dozvedeli od zasadnutia ŽSR, kde nás vedenie školy informovalo podrobne o jej povinnostiach, úlohách a právach. Na hodine ON, Nos, tr.hod. sme uvedenú problematiku preberali a prispôsobili úlohy pre tú, ktorú triedu. Študent, Zdruz. stred. sk. drev. O ŽŠR nás informoval na triednickej hodine náš triedny učiteľ. Hovoril o jej poslaní, o jej fungovaní a žiadal nás aktívne sa žúčastňovať na jej činnnnosti. Študent SOU. Oslovila ma koordinátorka činností ŽŠR a o jej činnosti sa učíme na hodine OBN. Študent, SOU lesnicke.

Hodnovernejšie sú už preverené informácie o využívaní dostupných metodických materiálov publikovaných IUVENTov, z jej internetového portálu, na diskusných stretnutiach a seminároch. To všetko má v ostatných dvoch rokoch svoju materiálnu podobu. Aj na základe odporúčaní sociologického výskumu UIPŠ MŠ SR v Bratislave (Bošnáková, M., 2004) sa uskutočňujú metodicko-vzdelávacie podujatia s cieľom objasniť poslanie participácie mladých ľudí na samospráve škôl a prispieť tak k rozvoju neformálneho vzdelávania v oblasti výchovy mládeže k demokratickému občianstvu. Napokon je tu aj vedenie školy, ktoré spolupôsobí na študentov prostredníctvom svojich učiteľov-koordinátorov. Spoločne to predstavuje približne 30% diverzifikovaných informačných zdrojov. V ich štruktúre bude rást úloha novej webovskej stránky žiackych školských rád (www.ziackeskolskerady.sk).

Samospráva na vysokých školách Participácia na tvorbe samosprávy Mnohí vysokoškolskí študenti majú svoje osobné skúsenosti s činnosťou školskej samosprávy na stredných školách a svoje skúsenosti môžu uplatniť na vysokých školách. Na vysokých školách tvorba samosprávnej demokracie má svoje osobitosti a upravuje ju príslušný zákon o vysokých školách. Domnievam sa, že legislatívny rámec participácie študentov upravuje v adekvátnej miere. Napriek tejto skutočnosti je dôležitá aj faktická realizácia zámerov zákonodarcov v reálnom „akademickom“ živote. Mnohokrát ide len o formálnu účasť, častokrát aj neúčasť na zasadnutiach a podobne. V histórii však boli aj svetlé príklady aktívnych študentov, ktorí boli veľkým prínosom pre samosprávu školy. Veľmi individuálne...Často sa stávajú nevinnými obeťami v manipulatívnych hrách niektorých záujmových skupín (z radov pedagógov) a slúžia len ako ideálne ideologické krytie. Hlas študenta, vox dei. AS Univerzita Sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

132

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Začína sa úrovňou informovanosti o existencii akademickej obce a jej akademického senátu, prejavuje sa aj nižšou volebnou účasťou, prípadne aj ochota kandidovať za člena akademického senátu zastupujúceho študentov. Naše výsledky naznačujú, že v roku 2007 približne 80% študentov vedelo o existenci študentského parlamentu alebo akademického senátu (AS) na svojej fakulte alebo univerzite. Ich účasť na voľbách študentov do AS sa v roku 2007 významne zvýšila (41,5%) a dokonca aj viac študentov kandidovalo vo voľbách do AS (9,1%). Dokazuje to i skutočnosť, že medzi študentmi je relatívne značné zastúpenie osobnostného typu označovaného ako Martin (9,7% v roku 2005 a 11,5% v roku 2007), u ktorého orientácia na dobré študijné výsledky sa spája s pripravenosťou venovať svoje voľnočasové kapacity svojim kolegom alebo členom študijného krúžku pri zabezpečovaní potrebných informácií, pri spolupráci s učiteľmi,či inými funkcionármi školy a dokonca pri organizovaní spoločných katedrových alebo fakultných akcií. Graf 12 Účasť študentov na voľbách do AS počas štúdia v roku 2007

Mali by sme vychádzať z toho, že podiel skupiny študentov s preferenciou rozvíjania skupinového života a uplatnenie svojich schopností v prospech fungovania tejto skupiny, teda mladých ľudí zameraných na uplatnenie svojich bytostných síl aj v oblasti politickej alebo občianskej je relatívne malý aj na strednej škole.

133

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________ Napriek vytvorenému priestoru nie je záujem o činnosť v samosprávnych orgánoch veľká. Je problémom získať kandidátov na senátorov z radov študentov, zväčša je to výsledok “tlaku“ učiteľov. Záujem študentov o samotné voľby je veľmi malý, aj keď sú vždy vytvorené dobré časové u priestorové podmienky pre ich účasť na voľbách. Činnosť členov študentskej komory ASF je závislá od osobnostných vlastností zvolených senátorov. Zo skúsenosti v terajšom funkčnom období ASF môžem konštatovať, že iniciatívy zo strany študentov – senátorov nenašli výraznejšiu podporu medzi študentskou časťou akademickej obce. Prejavilo sa to napr. aj v čase, keď sme sa snažili získať názory a postoje študentov napr. k pripravovanému zákonu o študentských pôžičkách, alebo k iným otázkam, vyžadujúcim širšiu diskusiu. Fakulta špeciálneho inžinierstva ŽU v Žiline.

Kvantitatíne prevažujú dva typy, z ktorých jeden (Pavol) spája orientáciu na dobré študijné výsledky s najrozličnejšími voľnočasovými záujmovými aktivitami športového a kultúrneho zamerania a druhý (Jozef) skôr s takými, ktoré mu prinesú isté finančné prostriedky, aby mohol uhrádzať rastúce náklady na štúdium a študovať vôbec alebo aby si prilepšil na dosiahnutie istej finančnej nezávislosti od rodičov a prípadne aj životného štandardu a štýlu ostatných študentov. Graf 13 Študentské typy podľa ich zamerania na štúdium a voľný čas

Jeho partnerom je totiž nielen typ (Peter), ktorého možno označiť za typického workoholika, ale aj typ (Janko), ktorý je skôr opak workoholika a jednoznačne uprednostňuje radosti študentského života pred študijnými povinnosťami. Ak Peter je pre Martina oporou, tak Janko je jeho zlomyselným kritikom, ktorému vadí, že participácia na samosprávnom živote mu prináša isté „výhody“ vyplývajúce z toho,

134

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

že preniká do toho ako funguje škola, má kontakty s učiteľmi v riadiacich a kontrólnych štruktúrach, má z toho aj isté reálne (napr.ubytovanie) alebo pomyselné (skúšky) výhody. Očakávania vysokoškolákov od participácie na samospráve školy Veľmi dôležitou otázkou teda je aké očakávania spájajú študenti so samosprávnymi orgánmi na ich školách, ktoré úlohy by im vložili do vienka predovšetkým. (Graf 14) Na rozdiel od stredoškolákov, kde boli v popredí dve elementárne očakávania: špeciálne služby pre žiakov a podmienky pre mimoškolskú záujmovú aktivitu, sa očakávania vysokoškolákov rozmanitými spôsobmi spájajú viac so samotným edukačným procesom a jeho efektívnosťou vo vzťahu k úspešnosti na výkon budúceho povolania: A. Do popredia sa dostáva zlepšeníe informovanosti študentov o činnosti AS, prípadne študentského parlamentu prostredníctvom jej vlastnej webstránky (60-70%). B. Študenti očakávajú, že na rokovaniach AS budú ich zástupcovia predkladať ich návrhy a riešiť ich sťažnosti (rozhodne áno 45%-50%) C. Podpora vedeckej činnosti študentov, vybavenie školy didaktickou technikou, budovanie knižnice a pod.si udržiavajú svoju naliehavosť na takej istej úrovni ako je požiadavka hodnotiť systematicky a efektívne učiteľov (rozhodne áno 35%-40%). D. Problematika mimoškolských aktivít, pracovného servisu a údržby školy je na veľmi nizkej úrovni z hľadiska naliehavosti. (20-34%) E. Napokon ostatné miesto v tejto ponuke zaujíma organizovanie finančných zbierok (16,8%) Je zrejmé, že táto hierarchia problémov spadajúca do „portfólia“ AS plne zodpovedá potrebám a záujmom nielen študentov, ale aj učiteľov, koordinátorov štúdia a poradcov, vedenia fakulty a školy. K tým rozhodujúcim patrí urovnávanie a riešenie problémov a sporov medzi študentmi a príslušnými oddeleniami fakulty alebo univerzity, ktorých je neúrekom nakoľko postavenie študentov, ich práva a povinnosti nie sú vždy jasne definované a akceptované. Druhým je okruh samotného učebného procesu, jeho kvality a intenzity, procesu hodnotenia jeho výsledkov formou písomných a ústnych skúšok.

135

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Graf 14 Očakávané aktivity študentov od akademických senátov (2007)

Dovolím si však spomenúť príklad úspešnej aplikácie evaluačného dotazníka, prostredníctvom ktorého majú študenti možnosť anonymne sa vyjadriť ku vzdelávaciemu procesu na VŠ. Spomínaný dotazník bol v minulosti podávaný papierovou formou, voči ktorej mali študenti veľkú nedôveru. Na podnet študentskej časti AS sa evaluačné dotazníky transformovali do elektronickej formy – formuláre a následne boli umiestnené na elearningový portál VŠ. Avšak rozsah dotazníka, množstvo a formulácia otázok vyvolali u študentov opačný ako žiadaný efekt. Počet študentov, ktorí sa vyjadrili k priebehu vzdelávacieho procesu a vyplnili spomínané dotazníky bol každoročne nižší. Riešenie sme našli vo vybratí najdôležitejších otázok, ktorých formulácia bola obmenená, znížení počtu otázok a pridali sme na e-learningový portál možnosť výberu krátkej prípadne rozšírenej formy evaluačného dotazníka. Otázky boli pripravené tak, aby odpovede na ne poskytovali základné informácie o vnímaní predmetu zo strany študenta, o spôsobe podania a vedenia prednášky a seminárov zo strany vyučujúceho a taktiež aby odpovede poskytli podnet na možné riešenia vzniknutých problémov.Úspešnosť zmeny bola zaznamenaná vyšším počtom vyplnených dotazníkov. Nakoľko bola však uvedená zmena prevedená len v uplynulom akademickom roku, nemožno detailnejšie analyzovať výsledky evaluácie. Študent – člen AS Zilinska univerzita v Žiline.

136

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Hodnotenie a spokojnosť študentov s prácou svojich zástupcov v AS Študenti vysoko oceňujú činnosť svojich zástupcov v AS (skoro 70%). Naznačujú, že informovanie o tom, čo sa deje v AS a aké rozhodnutia prijíma patrí k dôležitým povinnostiam členov AS za študentskú časť akademickej obce. Vcelku sa zdá, že dokonca činnosť študentov-členov AS sa oceňuje vyššie ako ostatných členov v zmysle ich zodpovedného prístupu k úlohám. Niektorí študenti poznajú prípady, keď návrhy študentov-členov AS pomohli vysloviť a vyriešiť nejaký skutočný problém (30%) či dokonca sú známe prípady študentov-členov AS, ktorí hlasovali proti návrhu, ktorý predkladal dekan alebo vedenie fakulty (25%). Problém prichádza pri akceptovaní demokratických princípov zo strany niektorých (našťastie ich je menšina) pedagógov a vedenia. Niekoľkokrát som bol napríklad po hlasovaní „upozornený“ že nie je pekné hlasovať proti fakulte a obávam sa, že v budúcnosti budem nútený hlasovať aj proti svojmu presvedčeniu.Záujem a informovanosť študentov o práci v akademickom senáte je nízka. Často aj samotní kandidáti majú o fungovaní a o práci v akademickom senáte skreslené predstavy. „Vytriezvenie“ príde až po prvých schôdzach. AS LF UPJS Košice.

Graf 15 Študenti o svojich zástupcoch v AS

Na druhej strane, aj keď je ich oveľa menej ako v prvom prípade, sú prezentované prípady, ktoré členstvo študentov v AS nestavajú do najlepšieho svetla. Predovšetkým je tu dosť rozširený názor o „výhodách“ členov AS pri skúškach, ktoré získavajú nakoľko ich učiteiia poznajú a predpokladá sa

137

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

kompenzovanie alebo bonifikovanie v tejto oblasti (36%). Iní študenti sa viac domnievajú, že účasť študentov v AS je vlastne iba hra na demokraciu (25%), kedže zákon stanovuje taký pomer hlasov študentov a učiteľov v AS, ktorý neumožňuje prijať rozhodnutie v prospech študentov bez súhlasu ostatných členov. Prípadne sa vie, že zo študentmi sa manipuluje pri hlasovaniach. Iste by stál za uváženie fakt, že v AS či už univerzity alebo fakúlt majú študenti 1/3 zastúpenie, čo kvázi znamená, že pokiaľ by chceli prejsť s vlastnou iniciatívou v nejakej oblasti, ktorá by bola ich prioritou,prípadne, ak by chceli vetovať nejaký návrh zo strany zamestnaneckej časti, prakticky nemajú dosah na výsledok hlasovania, keďže ich zástupcovia zamestnaneckej časti môžu prehlasovať, pretože majú nadpolovičnú väčšinu v senáte. Preto by stálo za uváženie, vymedziť niektoré prioritné oblasti, o ktorých rozhodujú AS, ktoré by sa museli schvaľovať minimálne 2/3 väčšinou +1 jeden hlas. Tak by sa participácia študentov na dôležitých rozhodnutiach školy preniesla z formálnej do praktickej roviny. AS UKF Nitra.

Napokon sú tu i názory, ktoré reflektujú skutočnosť, že študenti nemajú príliš veľa času, aby sa oboznámili s príslušnými podkladmi na rokovania či vôbec s pravidlami fungovania senátov (15%). Je tu aj skúsenosť, že niektorí študenti sa nechajú zvoliť, ale potom sa už o nich ich voliči nič nedozvedeli, či vôbec pracujú v senáte a aké je prípadne ich argumentovanie v diskusii alebo ako hlasujú ak ide o prospech študentov (18%). Graf 16 Spokojnosť študentov so svojimi zástupcami v AS

138

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Graf 16 ukazuje, že najviac študentov pravdivo priznáva, že nevedia posúdiť činnosť študentov v AS lebo ich to nezaujíma a nevedia čo študenti v AS robia. Na druhej strane sú spokojní študenti (43%) v prevahe nad počtom nespokojných (19%), čo plne zodpovedá iným informáciám, ktoré máme k dispozícii. Graf 17 Motivácia študentov-členov AS podľa študentov vysokých škôl

Záujem študentov o prácu v AS je mierne nevzrušivý. Vo všeobecnosti môžem povedať, že väčšina študentov sa o prácu AS príliš nezaujíma. Pokúšame sa vtiahnuť do práce AS práve tie typy aktívnych študentských osobností, ktoré sa ojedinele nájdu v každom ročníku, ktoré sa veľmi prirodzene zaujímajú o všetko, čo sa školy týka, ich záujmový diapazón je spravidla oveľa širší. Sú to proste od základu veľmi aktívni a činorodí ľudia. Práve pre svojou neutíchajúcu aktivitu a názorovú priebojnosť a nekompromisnosť bývajú zvyčajne navrhovaní do senátu aj študentskou časťou akademickej obce, lebo značná časť tých ostatných vie, že potom už sama nebude musieť vyvíjať žiadne zbytočné aktivity, že sa môže na nich spoľahnúť v zmysle zastupovania. Zvyčajne to bývajú aj lídri ročníkov. Úroveň zvolených zástupcov študentov je veľmi slušná, zo štyroch študentov je najvýraznejšia a najaktívnejšia najstaršia z nich, má skúsenosť s fungovaním AS na inej škole, kde študovala, zodpovedne si naštudováva materiály pred zasadnutím a velmi puntičkársky a podrobne má pripravené pripomienky, ostatní traja nebývajú pripravení vždy, najmä ak AS prerokováva rozsiahlešie materiály, na ich reakciách k jednotlivým problémom, je viditeľné, že si materiáli letmo preleteli. Niekedy. Dokážu sa však veľmi aktívne zasadzovať za študentské výhody a aktivity, ich postoje k všeobecnejším témam, týkajúcich zákonov,vnútrofakultných predpisov, problematiky pedagogickej, ich až tak veľmi neoslovujú. Väščinou sa pravidelne zúčastňujú zasadnutí AS. AS FTF VŠMU.

To sa týka napríklad aj motivácii, ktorú študenti pripisujú svojim kolegom ak si vyberajú členstvo v AS a nechajú sa zvoliť na príslušné obdobie. Pozitívna 139

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

motivácia členov akademických senátov je oporou pri „zastupovaní“ študentovčlenov akademickej obce pri dôležitých rozhodnutiach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú. Pre súčasných členov AS je dôležité poznanie, že ich kolegovia ich prácu uznávajú a dôverujú im: V prvej skupine sú to motívy „byť užitočný“,“pomáhať iným“ „sebarealizovať sa v zmysluplnej činnosti“, “nebyť sám“., V druhej skupine sa nachádzajú motívy ako „využívať svoje schopnosti“ a súčasne „získavať skúsenosti pre budúcu kariéru“, „ovplyvňovať chod vecí“ alebo „zažiť, že sa niečo mení“. V tretej skupine motívov je aj možnosť „získať si uznanie“ a mať aj:“ isté výhody“, ktoré z takejto práce vyplývajú. Do AS kandidujú aj študenti, ktorí členstvom v AS získajú výhody v ubytovaní na Študentských domovoch, ale o prácu v AS v skutočnosti záujem nemajú, nepoznajú čo práca v AS obnáša. Na zasadnutiach AS sú neaktívni, študenti univerzity o nich potom už vôbec nepočujú a nevedia za kým majú možnosť ísť v prípade problému. Na našej fakulte je to s aktivitou členov študentskej časti AS tak 50 na 50%. V AS pracujú členovia, ktorí záujem v skutočnosti majú, ale bohužial aj členovia, ktorí sú tam len preto, že im členstvo v AS prináša výhody. V šk. roku 2004/2005 náš AS LF spolu s člemni študentskej časti pripravil novú závažnú zmenu Študijného a skúšobného poriadku, ich výsledok práce môžem považovať za výborný. AS Technická univerzita Zvolen Lesnícka fakulta.

To všetko sú motívy občianskej alebo dokonca politickej participácie, s ktorými môžu aktívni študenti zdôvodňovať svoju obetavú organizačnú prácu navyše a ktoré sa akceptujú aj v iných oblastiach spoločenského života ako legitímne. Informačné zdroje študentov o AS na vysokých školách Pokiaľ sa to týka, zdrojov vedomostí o poslaní a činnosti samosprávy na vysokej škole je to trochu odlišné ako v prípade ŽŠR na stredných školách. Budeme musieť podrobnejšie analyzovať či vôbec a ak áno čo sa skutočne učí v nauke o spoločnosti o vysokej škole a fungovaní akademických senátov najmä na gymnáziách. Isté informácie máme o propedeutike do vysokoškolského štúdia, v rámci ktorej sa na niektorých vysokých školách novoprichádzajúci študenti môžu niečo dozvedieť o samosprávnom charakter školy. Inou je otázka ako sa dozvedajú o rokovaniach AS na fakulte prípadne ich rozhodnutiach. Jednoznačne je tu www konkrétnej školy, kde sú zväčša k dispozícii uznesenia ako verejne dostupné dokumenty pre všetkých členov akademickej obce (56%). O výsledkoch sa možno dozvedieť aj priamo na ich rokovaniach alebo z informácií vedenia fakulty. Špecifické miesto v štruktúre univerzitnej samosprávy má Študentská rada vysokých škôl, ktorá pôsobí podľa zákona o vysokých školách a predstavuje partnera štátnej správy v oblasti školstva. 140

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________ Záujem študentov o prácu v AS je skutočne veľmi nízky, a čo je poľutovaniahodné, mnohí (a nielen študenti nižších ročníkov) ani nevedia, že táto inštitúcia vôbec existuje. O činnosti členov AS LF za študentov (v 2004-2005) nemám žiadne informácie! Dokonca ani to, či boli pasívni. Pripisujem to nízkej informovanosti akademickej obce o činnosti v AS LF. Na internetovej stránke LF nie sú zverejnené zápisnice a chýba kontakt ne jednotlivých členov ASLF (výnimkou je kontakt na predsedu AS LF).Navrhujem, aby bola každému členovi AS LF za študentov pridelená internetová schránka, pretože na LF v súčasnosti neexistuje žiaden spôsob, aby sa študenti mohli obrátiť na svojich zástupcov v AS LF. AS LF UPJŠ Košice.

Graf 18 Študenti vysokých škôl o Rade študentov vysokých škôl .

Myslím si, že jednania senátov (fakultného i univerzitného) na Ekonomickej univerzite prebiehajú podľa zákona o VŠ, a keďže priebeh senátov nám, študentom vyhovuje, nemám k nemu žiadne výhrady. Ako člen ŠRVŠ som bol na zasadnutiach rady so zákonom o VŠ veľmi dobre oboznámený a všetky výhrady (i keď neboli tak závažné) som prerokovával s predsedníctvom rady. Z toho dôvodu by som osobne nenavrhoval žiadne jeho zmeny, ani neodporúčal konkrétne zmeny znenia zákona v tejto oblasti. Preto by som všetky otázky kladené týmto smerom ponechal na predsedníctvo ŠRVŠ, ktorému v danej oblasti prináleží asi najväčšia zodpovednosť. AS EÚ Bratislava.

Vo výskume sme získali orientačnú informáciu, že značná časť študentov nevedela o jej existencii (23,8%) a aj tá časť, ktorá niečo o nej počula nevie nič bližšie o jej poslaní a konkrétnej činnosti (35,9%). Ostatní študenti, t.j. približne 40% nielenže poznajú ŠRVS, ale zaznamenali jej stanoviská k niektorým aktuálnym problémom (31%), navštevujú jej webovskú stránku (2,5%) a dokonca osobne poznajú jej člena (7%). Relatívne vysokú znalosť

141

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

o existencii jej www potvrdzuje aj iný údaj z tohto výskumu, kde sa preukazuje ako v poradí druhý najznámejší portál po vlastnej univerzite. Graf 19 Webovské stránky, ktoré poznajú vysokoškoláci na Slovensku

Zisťovanie rozličných úrovní participácie študentov na samosprávnom živote školy v roku 2007 potvrdilo, že sa už utvára akási participačná pyramída, ktorá vyjadruje logiku zastupiteľskej demokracie.

INFORMOVANOSŤ ` 75% stredoškoláci ` 80% vysokoškoláci ` vedia o tom, že na škole je samospráva ` VOLILI ` 30% stredoškolákov ` 42 % vysokoškolákov ` svojich zástupcov do ŽŠR alebo AS ` KANDIDOVALI ` 11% stredoškolákov ` 9 % vysokoškolákov ` za člena ŽŠR alebo AS na svojej škole

142

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Participácia študentov na činnosti samosprávnych orgánov škôl nadobúda klasickú hierarchickú podobu – najviac študentov je informovaných o ich existencii, podstatne menej sa zúčastňuje na voľbách, ešte menšia časť sleduje ich činnosť a výsledky aj prípadnou osobnou účasťou na rokovaniach, najmenej z nich sa uchádza o kandidatúru vo voľbách a napokon skutočne aj po voľbách pracuje v samosprávnych orgánoch.V tom je však podstata zastupiteľskej demokracie. Nakoľko nemôžeme a nechceme byť všetci permanentne na uliciach, demonštrovať na námestiach alebo pred školou, či inak prejavovať svoju občiansku vôlu na verejnosti, volíme si svojich zástupcov. Očakávame od nich, že sa postarajú o to, aby sa odstraňovali drobné prekážky a nedostatky pri štúdiu, riešili spory a konflikty žiakov a učiteľov, zlepšovala kvalifikovanosť učiteľov a vybavenosť škôl didaktickou technikou a pod. Študenti majú množstvo problémov, s ktorými sa obracajú prostredníctvom AS na vedenie fakulty – v minulom roku to bolo riešenie oddychových zón vo vstupných priestoroch fakulty a internátu. Vedenie našlo finančné prostriedky a vyšlo požiadavke študentov v ústrety. V závere akademického roka 2004/2005 predniesli študenti v AS požiadavku na úpravu štátnych skúšok a obhajobu záverečnej práce. Vedenie fakulty vypracovalo nový Študijný a skúšobný poriadok FHV UMB a na výjazdovom zasadnutí 9.-10. 6. 2005 sme prediskutovali návrhy a pripomienky všetkých členov AS (vrátane študentov) a zapracovali do konečného znenia študijného poriadku. Bol to výrazný krok v zmene štúdia, ktorý iniciovali študenti. Vedenie fakulty sa snaží vychádzať študentom v ústrety a berie ich ako rovnocenných partnerov. FHV UMB BB.

Členovia ŽSR ale aj AS prechádzajú dôležitou životnou skúsenosťou občianskej socializácie, učia sa nielen ako zložité je dospieť k spoločnému rozhodnutiu. Učia sa aj to, že od rozhodnutia o nejakej dobrej veci k jej realizácii je väčšinou ďaleko. Napokon sa musia vyrovnať s tým, že moc chutí niekedy „trpko“. Najmä ak zistia, že strácajú dôveru tých, ktorí ich zvolili, že ich skvelé nápady nikto nechápe a nepodporuje. Ale aj to patrí do zážitkovej pedagogiky pri učení sa demokracii „jej robením“. Snažil som sa o mnoho vecí, ale väčšinou som narážal len na pasivitu študentov + obmedzenosť (alebo svoju vlastnú nemohúcnosť – „presvedčiť“ o dobrej myšlienke?!). Niektoré veci sa podarili, ale to sú len také detaily. Na predmete Marketingový informačný systém, som – po dovolení vyučujúceho – urobil projekt prestavby Študentskej rady EF na občianske združenie, ktorý v sebe zahŕňal aj vytvorenie účelnej komunikačnej štruktúry. Tento projekt som však zavrhol po tom, ako nastali veľké rozpory na úrovni AS EF – vznikla z toho kauza, o ktorej Vám môžem porozprávať/napísať (na Vašu zvláštnu žiadosť).......Samospráva na úrovni univerzity – kapitola na niekoľko strán ;) Ak by ste mali záujem, napíšem aj o tom. AS EF UMB.

143

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Poslaním rozvoja samosprávneho života na školách s účasťou študentov nie je iba „učenie sa demokracii hrou na demokraciu v škole“, nie je iba neformálnou edukáciou pre budúci občiansky život. Je to predovšetkým nástroj riešenia každodenných i perspektívnych problémov v škole, ktorá nie je iba výchovnovzdelávacou inštitúciou, ale aj komplikovanou administratívnou organizáciou s príslušnou deľbou práce a moci.

144

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Kapitola V. Participácia mládeže na zastupiteľskej demokracii

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

1. Politická a občianska socializácia študujúcej mládeže Záujem o politiku Záujem o politiku patrí ku klasickým indikátorom politickej a občianskej participácie a zdá sa, že relatívne presne odzrkadluje aj situáciu a tendencie úrovne politickej a občianskej socializácie medzi mladými ludmi a ich pripravenosti účastniť sa na rozličných konkrétných formách demokratického vládnutia v krajine. Podľa medzinárodného výskumu EUYOUPART(4), konkrétne výsledky získané na výskumnom súbore 8 tisíc mladých ludí vo veku od 18 do 26 rokov vo vybraných krajinách Európy ešte v roku 2004 potvrdili,že o politiku sa zaujímajú najviac v Nemecku – 51%. Taliansko je na druhom mieste s 43% tesne nasledované Rakúskom s 42%. Francúzsko a Fínsko sa radia vedla seba s 36% a 35% v uvedenom poradí. V Spojenom královstve Velkej Británie a Írska (30%), Estónsku (29%) a na Slovensku (28%) sa mladí ludia zaujímajú o politiku najmenej. Výskum ukazuje, že väčšina mladých ludí v Európskej únii sa o politiku nezaujíma (63% nezainteresovaných z celku). Tú istú otázku sme položili stredoškolákom a vysokoškolákom. na Slovensku (pozri Graf 1 a Graf 2) V prvom (25%) i v druhom prípade (38%) sa záujem o politiku udržiava na rovnakej úrovni aj v oboch sledovaných rokoch., pravda vysokoškoláci majú o politiku podstatne vyšší záujem. Graf 1 Záujem o politiku u stredoškolákov

147

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Z analýzy údajov vyplýva, že významnejšia časť stredoškolákov v roku 2007 sa oproti roku 2005 presunula do kategórie „vôbec sa nezaujíma o politiku“ (25%). Táto časť sa pôvodne v roku 2005 mierne zaujímala o politiku. K tomu istému poklesu záujmu o politiku došlo aj medzi vysokoškolákmi predovšetkým tak, že časť tých, čo sa málo zaujímala do skupiny posilnila tých čo „vôbec sa nezaujíma o politiku“ (18,4%). Ale platí to aj opačne. V roku 2007 došlo oproti roku 2005 k nárastu študentovstredoškolákov (1,6% a 3,2%) i vysokoškolákov (6,9% a 7,8%) v kategórii veľmi sa zaujímam o politiku. Aj tu platí, že vysokoškoláci predstavujú skupinu s vyšším zastúpením hlbšieho záujmu o politiku ako stredoškoláci. Graf 2 Záujem o politiku u vysokoškolákov

V zásade však platí, že mladí ľudia, stredoškoláci (70%) i vysokoškoláci (60%) nemajú záujem o politiku. 2. Polarizácia politickej orientácie Pri skúmaní politickej aktivity vysokoškolákov sme tiež zisťovali ich politickú orientáciu. Relatívne zaužívaný systém jej zisťovania je pomocou škály orientácie naľavo, stred a napravo. V politológii je možno definovať aj iné typy politickej orientácie (liberálny, konzervatívny), ale pre účely skúmania mladých ľudí v procese politickej socializácie je tento typ skúmania politickej orientácie najadekvátnejšií vzhľadom na ich znalosti o fungovaní politického systému, o mediálne častom označovaní politických strán ako „ľavica“ a „pravica“, na strany „stredové“ či „od stredu na ľavo“ alebo opačne. Možno predoslať, že už aj mladí ľudia vo veku 16-18 rokov začínajú rozumieť skutočnému obsahu ľavicovej (sociálna, solidárna) alebo pravicovej (individuálna sloboda a zodpovednosť, výkonnosť a odbornosť) politiky.

148

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Politickú socializáciu súčasnej generácie mládeže vystihuje skutočnosť, že stredovú pozíciu medzi lavicou a pravicou zastávali mladí respondenti v roku 2004 od 15 do 25 rokov (50%) najčastejšie. Pre mnohých z nich je príznačné, že v tejto neutrálnej pozícii zostanú celoživotne. Aj ich rodičia sa snažili držat „zlatého“ stredu: 40% matiek a 30% otcov zastávalo v roku 2004 stredovú pozíciu. Predsa však nižšia úroveň stredovej pozície u matiek, ale najmä otcov naznačuje, že skúsenosti s fungovaním politického systému, realizáciou programov politických strán vedú dospelých občanov k výraznejšej politickej orientácii jedným alebo druhým smerom podľa ich konkrétnej životnej sociálnej situácie. V roku 2004 sme identifikovali medzi mladými ľuďmi na oboch póloch pozoruhodne rovnako veľké zoskupenia ľavičiarov a pravičiarov (15%). Z nich bolo podla vlastnej identifikácie iba nepatrné zoskupenie (1%-2%) tzv. „ostrých“ alebo veľmi vyhranených či už smerom do ľava či do prava. Už v tom čase sme si kládli otázku či súčasní mladí ľudia sa budú v budúcnosti orientovať na ľavo-pravej škále politickej orientácie ako ich otcovia a dievčatá ako ich matky. Alebo nám stredová – „pragmatická“ alebo skôr „nevyhranená“ orientácia mládeže zostáva do budúcnosti ako nový generačný jav – mládež zlatého stredu? Moja politická orientácia V roku 2006 sa uskutočnili predčasné parlamentné voľby, v ktorých sa už neviedol plebiscit na tému „demokracia alebo totalita“, alebo na tému “izolácia alebo európska integrácia“ ale po prvý krát sa mohli občania rozhodovať o konkretnejšej predstave demokracie. Občania sa rozhodli, že by boli radšej, aby liberálnu demokraciu po rokoch 2002-2006 vystriedala demokracia sociálnejšia, aby sa po potrebnej finančnej a hospodárskej reforme uskutočnili aj nejaké zmeny v sociálnej politike. Z výsledkov výskumu študujúcej mládeže, rovnako vysokoškolákov aj stredoškolákov, možno konštatovať, že relatívne veľká a v rokoch 2005 a 2007 aj stabilná skupina mladých ľudí sa odmieta na tejto škále zaradiť, nakoľko sa o politiku nezaujíma (35% stredoškoláci a 22% vysokoškoláci). Celkové rozloženie politickej orientácie študentov je klasické s dominantnou „stredovou pozíciou“, ktorá sa v roku 2007 oproti roku 2005 oslabila: u vysokoškolákov z 38% na 34%, u stredoškolákov z 43% na 36%. V roku 2007 sme zaznamenali a) v prípade stredoškolákov rovnomernú polarizáciu smerom „veľmi na ľavo“ (z 1,3% na 2,9%) a na ľavo (z 7,4% na 10,1%) ako aj „veľmi na pravo“ (z 2,1% na 3,8%) a na pravo (z 10,5% na 12,1%). Celkovo sa na ľavej strane ocitlo v roku 2007 približne 13% a na pravej strane 16% stredoškolákov

149

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

b) v prípade vysokoškolákov jednoznačnejšie posilňovanie pravicovej orientácie nielen na úkor stredovej pozície, ale aj na úkor pôvodne ľavicovo orientovaných vysokoškolákov. Skutočnosť, že u vysokoškolákov je v roku 2007 iba 14% na ľavej strane, ale až 30% na pravej strane už nemožno interpretovať ako relatívne rovnomerné rozloženie. Graf 3 Moja politická orientácia – vysokoškoláci

Graf 4 Moja politická orientácia – stredoškoláci

Dominanciu získava u študentov vysokých škôl pravicová orientácia V oboch prípadoch má táto orientácia aj špecificky vyššie zastúpenie radikálnejších stúpencov ako je to v prípade ľavicovej orientácie.

150

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Dôvera v politické inštitúcie Vo všetkých krajinách Európskej únie, kde sa uskutočnil výskum v roku 2004, mladí ludia hovorili, že sú to mimovládne organizácie ako Greenpeace alebo Amnesty International, ktorým dôverujú najviac. Taktiež európske inštitúcie (napr.Európsky parlament a Európska komisia) sa tešili väčšej dôvere ako národné inštitúcie v príslušných krajinách. Najmenej dôvery mali politici a politické strany na národnej úrovni, národný parlament získal o niečo viac dôvery vo všetkých krajinách, s výnimkou Slovenska. V tomto období bola nedôvera mladých ľudí k národným politickým inštitúciám na Slovensku veľmi vysoká. Začínala sa nedôverou k politikom (69%) a pokračovala nedôverou k politickým stranám (62%). Vláda SR vedená koalíciou SDKU KDH a SMK (56,7%) a Národná rada SR (55%) obstáli predsa len o niečo lepšie, nakoľko niektorí respondenti sa ešte nevedeli rozhodnúť ako ich majú hodnotiť. Hoci sme konštatovali, že dôvera v politické strany bola všeobecne veľmi nízka, väčšina opýtaných mala blízko k nejakej strane, najmä v Taliansku (71%) a Fínsku (68%). Mladí Briti mali najmenej blízko k nejakej politickej strane (23%). Vo mnohých európskych krajinách existoval celkom idealistický pohľad na politiku. Politika sa spájala so spôsobom, ako riešit medzinárodné problémy (68%) a sociálne problémy v krajine (67%). V Nemecku a Rakúsku (42%) mladí ľudia verili, že politici sú tu na to, aby budovali lepší svet. To sme nemohli vtedy povedať o Slovensku. Treba priznat, že politika sa pre mladých ľudí na Slovensku spájala predovšetkým s takými tvrdeniami, ako sú „korupcia“ (70,4%) a „prázdne sľuby“ (53,5%). Tieto „cynické“ pohľady sú však všeobecne menej trvalé ako optimistické pohľady spomenuté vyššie. Politika sa všeobecne vníma ako niečo pozitívne. To, čo niekedy vedie k rozčarovaniu je jej realizácia v meste,kraji,v celej krajine alebo na úrovni Európskej únie. Študujúca mládež na Slovensku v rokoch 2005 a 2007 mala vo výskume tiež možnosť prejaviť dôveru v politické inštitúcie na mnohých úrovniach – politickým stranám a politikom, vláde SR a Národnej rade SR, Európskej komisii a Európskemu parlamentu, ako aj Greenpeace a Amnesty International. V zásade sa spomínaná úroveň dôvery potvrdila. V roku 2007 podľa vysokoškolákov najnižšiu dôveru mali politici (9,2%), politické strany (11,5%), vláda SR (18,9%) a Národná rada SR (19,5%). Nedôvera prevažuje vo všetkých prípadoch (39%-55%). Iná je situácia v prejavenej dôvere k európským inštitúciám (38%), ktorá významne prevažuje nad nedôverou (15%-21%).

151

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Graf 5 Dôvera a nedôvera k politickým inštitúciám u vysokoškolákov v roku 2007

Graf 6 Dôvera vláde SR u stredoškolákov

152

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Osobitnú pozornosť si zaslúži dôvera k vláde SR. V roku 2007 prekvapujúco „poskočila“ dôvera k vláde SR u stredoškolákov na úroveň 27,8%. Analýza údajov naznačuje, že ide o proces akejsi premeny nedôvery k vláde SR. Vyprázdnuje sa nielen hodnota „vôbec nedôverujem“ (z pôvodných 16,6% na 11,9%), ale oslabuje sa najmä postoj „nedôverujem“ vláde (z pôvodných 28% na 19,2% v roku 2007). To neplatí pre vysokoškolákov, kde sa v podstate nič nezmenilo ako pri dôvere (17,1% a 18,9%), tak aj pri nedôvere (42,4% a 44,1%) k vláde SR. Pozoruhodné je, že v oboch rokoch sa rezervovaný alebo vyčkávací postoj veľkej skupiny stredoškolákov „ani-ani“ 36% v podstate nezmenil. Predsa však je zmena dôvery k vláde SR jednoznačná v jej prospech. Ako chápú svoju budúcnosť mladí ľudia? V roku 2004 medzinárodný sociologický výskum potvrdil, že mladí ľudia v Európe chápu svoju budúcnosť odlišne. Estónska mládež (nad 18 rokov) bola ohľadne svojej budúcnosti najoptimistickejšia: viac ako 80% mladých ľudí očakávalo oveľa lepšie alebo aspoň lepšie podmienky pre svoj život v budúcnosti ako generácia ich rodičov. Fínsko, Spojené kráľovstvo Velkej Británie a Írska, ale aj Slovensko mali tiež celkom optimistickú mládež. Mladí Francúzi i Taliáni mali optimistickí pohľad na svoju prácu a platové perspektívy, ale obávali sa masívneho zníženia sociálných istôt. Nemci a Rakúšania vyjadrovali najpesimistickejší postoj k budúcnosti: Ich mládež všeobecne očakávala, že bude čelit horšej situácii, akej čelia teraz ich rodičia. Mysleli si, že odvtedy ako sa EÚ postupne rozširuje, budú iba strácať. Identickú otázku na skúmanie očakávaní v budúcnosti sme použili aj vo výskumoch študentov na Slovensku. V roku 2007 sú očakávania stredoškolákov (Graf 8) ešte optimistickejšie (56,6%) ako boli v roku 2005 (45,2%). Tento vzostup optimizmu sa uskutočnil nielen na úkor pesimistov, ale oslabila sa aj skupinka „neviem“ (22% na 18%). Inak to je u vysokoškolákov.Celkové očakávania vysokoškolských študentov ohľadne ich budúcnosti boli optimistickejšie v roku 2005 (60%) ako sú v roku 2007 (55%). Ba dokonca sa viac študentov domnieva, že ich budúcnosť bude horšia (18%) v roku 2007 ako bola v roku 2005 (10%). Pravda tento výkyv nemôže prekryť celkovo optimistickú pozíciu vysokoškolákov k ich budúcnosti v porovnaní s rodičmi.

153

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Graf 7 Moja budúcnosť v porovnaní s rodičmi o 10 rokov u vysokoškolákov

Graf 8 Moja budúcnosť v porovnaní s rodičmi o 10 rokov u stredoškolákov

Hodnotová orientácia vysokoškolákov V demokratickej spoločnosti sú dôležité niektoré „hodnoty“, ktoré by mali zdielať občania v záujme jej sociálnej súdržnosti a riešenia sporov a problémov

154

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

rozvoja bez sebazničujúceho politického zápasu, ktorý by mohol viesť k veľkým ekonomickým stratám, ničeniu kultúrnych hodnôt alebo dokonca k prelievaniu krvi nevinných občanov. V našom výskume študentov sme pokladali za kľúčové také hodnoty ako rovnosť, spravodlivosť, solidarita, tolerancia, pod. Graf 9 Preferencie hodnôt medzi vysokoškolákmi v roku 2007

Pri interpretácii získaných výsledkov môžeme postupovať podľa prirodzene sa utvárajúcej hierarchii štruktúry hodnotovej orientácie študujúcej mládeže na vysokých školách. Najvýznamnejšia zhoda na úrovni 78% sa dosiahla v prípade orientácie vysokoškolákov na väčší dôraz pri výchove detí k disciplíne a poslušnosti v rodine a v škole. V zásade priznávajú užitočnosť takejto výchovy aj stredoškoláci (75,6% v roku 2007). Je zrejmé,že „disciplína“ a „poslušnosť“ rezonuje nielen medzi rodičmi a učiteľmi, ale aj medzi študentmi v škole a detmi v rodine. Medializované príklady násilia mladých ľudí medzi sebou (šikanovanie), voči rodičom a dokonca učiteľom signalizujú zvýšenú citlivosť k tejto problematike a pripravenosť na verejný diskurz všetkých zainteresovaných. Prekvapujúca je vysoká zhoda študentov vysokých škôl (75%) v prípade hodnotenia kvality fungovania právneho štátu v našej pluralitnej demokracii. Ale aj stredoškoláci konštatujú, že „nerovnosť pred zákonom“ (rok 2005 až dokonca 72,2%) je vnímaná v zásade rovnako kriticky (rok 2007 už iba 69,4%).

155

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Sociálna diferenciácia je už všadeprítomná v živote demokratickej spoločnosti budovanej na princípe meritokracie a trhového hospodárstva. Problém demokracie alebo aj trvalej udržateľnosti demokratickej spoločnosti nie je chudoba a bohatstvo, ale občianska rovnosť chudobných a bohatých občanov pred zákonom. Problematika eliminácie zo spoločenského života tých, ktorí prišli k „bohatstvu“ kratšou cestou, posudzovanie ich priestupkov a prečinov proti verejnému poriadku rovnakým metrom sa stáva tou oblasťou, prostredníctvom ktorej sa študujúca mládež prepracúva k chápaniu demokracie a zodpovednému občianskemu správaniu. Pre Slovenskú republiku po jej vzniku, ale ešte aj skôr po roku 1989 bola veľmi príznačná malá citlivosť k takým postmoderným hodnotám ako je rovnosť príležitostí žien vo všetkých sférach spoločenského života. Súčasná mladá generácia študujúcej mládeže naznačuje, že sa utvára akýsi nový otvorenejší postoj aj k týmto otázkam. Približne 55% vysokoškolákov odpovedá súhlasne, že by malo byť viac žien v politike. Rovnako stredoškoláci preferujú túto myšlienku (viac ako 50%). Silných odporcov žien v politike nie je veľa, skôr je tu väčšia skupina s neujasneným postojom k tejto otázke. Napokon je tu ešta jedna oblasť regulácie spoločenského života, v ktorej dosahuje študujúca mládež výraznú zhodu. Je to podpora uplatnenia trestu smrti za niektoré obzvlášť zavrhnutiahodné trestné činy. Vysokoškoláci prehlasujú, že takúto úpravu trestu by podporilo 56%. Stúpenci „trestu smrti“ medzi stredoškolákmi dosahujú ešte vyšší podiel, t.j. 59,6% v roku 2007. Pre dokreslenie iba uvedieme, že v roku 2005 to bolo iba 53,6% v prípade stredoškolákov a 50,7% v prípade vysokoškolákov. Zmena sa udiala na úkor nerozhodnutých stredoškolákov (z 21,3% na 11,5% v roku 2007). V tomto prípade však nedošlo k polarizácii, ale skôr k jednoznačnej radikalizácii stúpencov trestu smrti aj medzi vysokoškolákmi, nakoľko sa posilnila skupinka jednoznačne podporujúcich tento konečný trest (z 20,4% v roku 2005 na 23,9% v roku 2007). Relatívne s veľkým odstupom sa nachádza zhoda vysokoškolákov ohľadne príčin nezamestnanosti. Iba 30,6% sa domnieva, že ide predovšetkým o osobné a nie tzv.štruktúrne faktory (40%). V roku 2005 to bolo však iba 20,8% respondentov. V tomto období sa prevážna väčšina vysokoškolákov (42%) ešte nevedela rozhodnúť, kde je správne vysvetlenie tohto fenoménu. Osobnú vinu za nezamestnanosť pripisujú aj stredoškoláci už oveľa viac (30,2%) ako pred dvomi rokmi (21,7%) osobám, ktoré sa nachádzajú v tejto sociálnej situácii. „Nezamestnanosť“ sa rastom nových pracovných príležitostí často mení medializáciou na „nezamestnateľnosť“ niektorých špecifických skupín, čo v značnej miere mení postoje k tomuto fenoménu. Presadzuje sa presvedčenie o „osobnej vine“ za nezamestnanosť. Európska integrácia prináša našej krajine mnohé výhody, ale aj nepríjemnosti. Všeobecne sa predpokladá, že mladá generácia je s európskou integráciou uzrozumená a je je podporovateľom, nakoľko sa jej otvárajú nové študijné i pracovné príležitosti.

156

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Je tu však aj otázka nebezpečenstva ohrozenia národnej identity ako fenoménu kultúrnej svojbytnosti Slovákov. Približne 27% vysokoškolákov odpovedalo pozitívne na otázku či Európska únia značí pre nás faktor straty národnej kultúry a tradícií. V roku 2005 ich bolo iba 21,6%. Nie procesy európskej integrácie, ale globalizačné procesy sa v nových krajinách EÚ ako je Slovensko spájali s fenoménom imigrantov a azylantov ako zdrojom nekalej konkurencie na trhu práce alebo rastu kriminality. Zdá sa však, že sa postoj k ľudom, ktorí prichádzajú na Slovensko z rozličných dôvodov, ale aj za prácou, mení. Nemožno ho charakterizovať ako trend nejakej všeobecnej akceptácie alebo odmietania. „Je tu príliš veľa imigrantov“ prehlásilo 21,6% vysokoškolákov v roku 2007 (20,9% v roku 2005). Stredové, nerozhodné postoje ohľadne imigrácie sa menia, ale odlišne u stredoškolákov a vysokoškolákov. V roku 2005 sa priklonilo k postoju „ani-ani“ 24,7%, ale v roku už 36,9% vysokoškolákov. Iná je situácia u stredoškolákov, kde sa práve stredové pozície oslabujú. Ak v roku 2005 až 28,9% odpovedalo „ani-ani“, tak v roku 2007 ich bolo iba 25,3%. To umožnilo, aby sa prehĺbila polarizácia stredoškolákov v tejto tak citlivej otázke spájajúcej sa s rešpektovaním ľudských práv. Viac stredoškolákov akceptuje imigráciu (17,8% v roku 2005) 22,6% v roku 2007, ale aj ju odmieta (20% v roku 2005) na 25,5% v roku 2007. Graf 10 Je tu priliš veľa imigrantov podľa stredoškolákov v rokoch 2005 a 2007

Sklony občanov Slovenska k utiekaniu sa k silnej osobnosti, k „silnému mužovi“ alebo k autorite po roku 1989 sú relatívne známe a hodne popularizované v celej Európe. Majú svoje historické korene v dlhoročnej tradícii „hnedej“ a „červenej“ diktatúry. Je tu však aj nezrelá „parlamentná demokracia“ po roku 1989

157

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

s najrozličnejšími politickými stranami, ktoré niekedy vznikajú a zanikajú počas jedného parlamentného obdobia. To spôsobuje neistotu občanov o kompetentnosti parlamentu rýchle a kvalitne rozhodovať, zaručiť demokratický rozvoj spoločnosti. Výskum vysokoškolákov umôžňuje konštatovať, že 18,3% z nich vyjadrili s týmto tvrdením svoj súhlas v roku 2007 a 20,3% v roku 2005. Priznačný je teda odklon od silnej politickej osobnosti, ktorá by riešila zložité problémy Slovenska rázne a kompetentne. To platí aj pre stredoškolákov. Ak pred dvoma rokmi bolo stúpencom silného muža 31,1%, tak v roku 2007 to bolo už iba 26,3%.stredoškolákov Posilnili sa odporcovia silného vodcu u vysokoškolákov z 40,6% v roku 2005 na 49,3% v roku 2007. To isté sa udialo medzi stredoškolákmi v roku 2007, keď sa presúvala váha hlasov priamo na nesúhlas s takýmto tvrdením (35,7%). V rámci tohto postoja dokonca najväčší nárast sa dá identifikovať v rozhodne odmietavom postoji“ úplne nesúhlasím“ (zo 6,9% na 10,3%). 3. Formy občianskej a politickej participácie študujúcej mládeže Volebné správani Občianska a politická participácia, ktorá sa prejavuje v rozličných formách (dialóg, verejné diskusie, petície, zhromaždenia, demonštrácie, združovanie, voľby do zastupiteľstiev rozličnej úrovne a pod.) odlišnou silou legitimizuje politické strany a vlády, ktoré utvárajú, aby oprávnene rozhodovali v mene občanov. Mladí ľudia aj po získaní volebného práva (18 rokov) sa nezúčastňujú na tomto procese v takom počte, ako by sa očakávalo. Klasickým problémom nielen na Slovensku je volebná účasť prvovoličov, ale aj mladých ľudí po dosiahnutí volebného práva všeobecne. Voľby do zastupiteľstiev rozličnej úrovne sú jednou z najvýznamnejších možností ako sa uplatňuje vôľa občana pri legitimizovaní svojich zástupcov k výkonu zákonodateľskej alebo výkonnej činnosti. V našej otázke sme nežiadali, aby sa respondent vyjadroval k jednotlivým druhom volieb (voľba prezidenta, do európskeho a národného parlamentu, do krajského a mestského zastupiteľstva. Na rozdiel od stredoškolákov majú študenti vysokých škôl reálnu šancu zúčastniť sa niektorého volebného aktu. V súbore roku 2005 sa mohli teda niektorí vysokoškoláci zúčastniť parlamentných volieb v roku 2002. V súbore roku 2007 sa predčasných parlamentných volieb mohli zúčastniť aj študenti druhého ročníka ako prvovoliči v roku 2006. Ak budeme porovnávať rok 2005 „vždy“ (57%) a rok 2007 „vždy a často“ (61%) máme tu približne rovnaké skupiny študentov, ktorí sa zúčastnili nejakého volebného procesu. Obdobne zhodné údaje sme získali o ich priateľoch, ktorí sa podľa vyjadrenia našich respondentov zúčastnili volieb v roku 2005 na úrovni 40% a v roku 2007 na úrovni 45%.

158

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Graf 11 Účasť vysokoškolákov na volebnom procese 2007

Graf 12 Účasť vysokoškolákov na volebnom procese 2005

Aj rodičia, podľa odpovedí študentov, patria k zodpovedným občanom v roku 2007, kedy ich účasť dosahovala viac ako 70% (v roku 2005 obdobne 65%).

159

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Aj keď stredoškoláci sa zvyčajne nezúčastňujú parlamentných volieb, nakoľko mnohí nemajú ešte 18 rokov, je dôležité ako sa formujú ich predvolebné témy, ktoré by ich oslovili ako voličov. Okrem klasických tém ako sú pracovné a študijné príležitosti, je podľa nich dôležitá systémová podpora pre bývanie mladých rodín a dokonca podpora podnikateľských aktivít mládeže. Klasické detské a mládežnícke témy o využívaní voľného času ustupujú v prvej línii do úzadia. Inak je tomu ak respondent mal možnosť uviesť aj druhú predvolebnú tému, ktorú pokladá za dôležitú. Mimoriadne si polepšili tzv. komunálne témy a medzi nimi životné prostredie, prevencia násilia a práca s marginalizovanými skupinami mládeže. Občianske združovanie mládeže Volebné správanie mladých občanov sa dáva do súvislosti aj s celkovým záujmom mladých ľudí o prácu v tradičných občianskych alebo politických združeniach mládeže najrozličnejších orientácií v ostatných rokoch. Očakáva sa, že participácia na činnosti rozličných hnutí a združení mládeže má svoj výsledok v pozitívnejšej orientácii vo verejnom živote a ujasnení si možností občanov ovplyvňovať spoločenské procesy voľbou politických strán a osobností. Graf 13 a Vysokoškoláci a mládežnícke združovanie

Výsledky výskumu potvrdili tradičné poznatky o tom, že mladí ľudia, aj vysokoškoláci, uprednostňujú najmä športové a kultúrne združenia. Pozoruhodnou zmenou prešli aj mládežnícke združenia. Ako vždy je medzi ich členmi isté aktívne jadro členov – organizátorov a jeho pasívnejšie okolie členov – účastníkov. Získali

160

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

si nielen nových aktívnych (5,6%) a pasívnych členov (4,7%), ale aj nových priaznivcov. Okolo každej organizácie „krúžia“ aj mladí ľudia, ktorí nie sú jej členmi, ale sa radi zúčastňujú jej otvorených podujatí a programov či už pravidelne alebo iba občas podľa svojho záujmu. V roku 2007 ich bolo už 24,3 percent. Graf 14 b Stredoškoláci a mládežnícke združovanie

To isté sa udialo aj na stredných školách na Slovensku, kde oveľa viac stredoškolákov ako v roku 2005 (7,2%) uviedlo, že ich činnosť mládežníckych združení zaujala a dokonca sa stali aj ich členmi (15,1%). Ak porovnáme „mládežnícke“ združovanie v kontexte rozmanitých a dokonca vzájomne si konkurujúcich možností združovania a iných participačných aktivít tak je zrejmé, že za zmenou sú všeobecnejšie spoločenské faktory. Pre vysokoškolákov je ako dôvod nezáujmu o združovanie jednoznačne nedostatok voľného času (66%). Mnohí nevnímajú združenie mládeže ako možnosť kreativity a osobnej sebarealizácie, ale skôr ako miesto, kde sa ponúka nejaká možnosť niečo „spotrebovať“ (nenašiel som, neviem). Iní môžu byť členmi iných ako mládežníckych združení. Dokonca sme našli i takých (4%), ktorí zásadne odmietajú združovanie ako spôsob ako dosiahnuť nejaký cieľ či uspokojiť svoj záujem alebo potrebu. Pre stredoškolákov v roku 2007 tiež dominuje ako zdôvodnenie nezáujmu o činnosti združení mládeže „nedostatok voľného času“ (47%). Postoj, ktorý signalizuje, že mládežnícke organizácie nie sú pre mladého človeka od princípu protivné a jediný dôvod, že v nich nepracujú alebo nepôsobia je dôvod: „..nenašiel som takú čo by ma zaujala“ (21,9% stredoškoláci a 12,2% vysokoškoláci). To je potenciálny rezervoár záujemcov pre „mládežnícke združenia“. Ostatné dôvody sú 161

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

relatívne nasýtenejšie u stredoškolákov ako u vysokoškolákov. Predovšetkým je tu informácia, že stredoškoláci sú členmi iných združení (8,5%) ba dokonca uvádzajú, že sú členmi žiackej školskej rady alebo študentského parlamentu (2,7%). Nedôvera a nezáujem je u stredoškolákov relatívne početne zastúpená (9%). Napokon aj skupina, ktorá „združovanie“ z princípu nepokladá za svoj cieľ alebo prostriedok k uspokojovaniu svojich záujmov. Graf 15 Dôvody nezáujmu o mládežnícke organizácie medzi vysokoškolákmi

Netradičné formy politickej participácie Najprekvapujúcejšie je zistenie, že aj politické strany zaznamenali súčinnosť s vysokoškolákmi, aj keď patria k najmenej frekventovaným subjektom spolupráce. To nesporne súvisí s parlamentnými voľbami (2006), kde je vždy veľa agitačnej práce, na ktorú sa hodia šikovné ruky a rýchle nohy mladých ľudí. Študenti majú možnosť participovať na príprave rozhodovania o nejakej sociálnej zmene aj celkom netradične. Participácia študentov na netradičných formách participácie 1. Zúčastnil som sa nejakého občianskeho zhromaždenia na politickú tému 2. Zbieral som podpisy občanov alebo sám podpísal petíciu 3. Rozdával som letáky, písal politické heslá, nosil na tričku nejaký politický symbol 4. Zúčastnil som sa na študentskej demonštrácii 5. Dal som peniaze na charitu, onkológiu, ekológiu, bezdomovcov 6. Napísal som článok napr.do študentských novín, časopisu, preposlal e-mail s politickým obsahom

162

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Graf 16 Participácia vysokoškolákov na netradičných občianskych a politických aktivitách

Výsledky naznačujú, že relatívne najfrekventovanejšou formou sú finančné príspevky alebo dary na rozmanité aktivity ekologického alebo charitatívneho charakteru. Výsledky v roku 2005 (66.7%) a v roku 2007 (79,6%) naznačujú, že ide o neobyčajne významnu formu občianskej participácie, ktorou sa môže vyjadrovať nielen ľudská solidarita. Podpora ekologických hnutí finančnými prostriedkami umožňuje ich efektívnu protestnú alebo podpornú aktivitu na adekvátnej a mediálne príťažlivej podobe. V rokoch 2005 (30%) a 2007 (40%) si upevnila svoju pozíciu „petícia“ umožňujúca vyjadrenie občianskeho alebo politického postoja. Môže sa tak udiať formou získavania podpisov iných občanov alebo najmä podporou petície vlastným podpisom. Vzostup môže byť spôsobený nielen aktivitou tvorcou petícií, ale aj skutočnosťou, že v mnohých prípadoch uznáva sa jej podpora sprostredkovaná elektronickou formou.

163

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Graf 17 Participácia stredoškolákov na netradičných občianskych a politických aktivitách

Rovnako účasť študentov na zhromaždeniach občanov s aktuálnym obsahom dotýkajúcich sa najrozličnejších otázok spoločenského života v rokoch 2005 (30%) a 2007 (24,5%) je v súlade s občianskymi právami a patrí k dôležitým formám artikulácie sociálneho záujmu nejakej špecifickej spoločenskej skupiny. Osobitou formou sú občianske zhromaždenia (demonštrácie), ktoré môžu byť na verejnom mieste (námestie) a nadobudnúť podobu pochodu k nejakému symbolu „establishmentu“ ako je napr. budova reprezentujúca vládnu moc (ministerstvo, parlament). Podľa vyjadrenia študentov „študentské demonštrácie“ poznajú a zúčastnilo sa ich aspoň jeden raz v uplynulom období približne 25% respondentov. Okrem týchto základných právne regulovaným občianskym právam (petičné, zhromažďovacie a združovacie), môžu mladí ľudia vyjadriť svoj názor alebo postoj aj menej tradičnými formami. Klasickým netradičným spôsobom prezentácie občianskeho názoru je nosenie nejakého oblečenia so symbolom alebo politickým heslom. Takúto formu pozná a hlási sa k nej približne 10 -15% študentov. Napokon nemožno opomenúť najmodernejšie formy komunikácie mobilným telefónom alebo internetom (chat), ktoré sú už pre súčasných mladých ľudí niekedy normálnejšou formou ako sú tradičné. Napísanie alebo pre poslanie nejakého textu s politickým a občianskym posolstvom sa vyskytuje v našich súboroch už na obdobnej úrovni (10%) ako je fyzická účasť na študentských demonštráciách.

164

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Rozdiely medzi stredoškolákmi (Graf 16) a vysokoškolákmi (Graf 17) sme zaznamenali v mnohých netradičných formách politických aktivít, ale ich štruktúra je v zásade obdobná. Finančné dary jednoznačne dominujú, nasleduje petičná aktivita a participácia na rozličných zhromaždeniach. Zhrnutie Politická a občianska orientácia študujúcej mládeže, vysokoškolákov a stredoškolákov na Slovensku sa v súčasnosti značne mení. Tí, ktorí majú záujem o politiku sa politicky polarizujú. Na rozdiel od stredoškolákov, kde ide o celkovo rovnomerné posilnenie ľavej i pravej orientácie, dochádza na vysokých školách k výraznejšiemu posilneniu práveho krídla politických preferencií. Pre študentov platí, že dôvera k politikom, politickým stranám, vláde SR i NR SR v roku 2007 je relatívne nízka. V prípade stredoškolákov však stúpla dôvera k vláde SR. To neplatí pre vysokoškolákov, kde sa v podstate nič nezmenilo a prevažuje nedôvera aj vo vládu SR. Dôvera k európským inštitúciám stabilne prevažuje nad nedôverou. Očakávania mladých ľudí ako sa im bude dariť v budúcnosti v porovnaní s ich rodičmi sú optimistickejšie u stredoškolákov ako u vysokoškolákov. Istou zmenou prechádzajú aj hodnotovo-politické orientácie študentov, ktorými reagujú na najaktuálnejšie spoločenské problémy. Osobnú vinu za nezamestnanosť v súčasnosti pripisujú študenti už oveľa viac ako pred dvomi rokmi samotným ľudom bez zamestnania. Polarizuje sa postoj k imigrantom, ktorí prichádzajú na Slovensko. U stredoškolákov sa posilnila nielen ich akceptácia ale aj intolerantnosť „Nerovnosť pred zákonom“ na Slovensku konštatujú v roku 2007 rovnako stredoškoláci ako študenti vysokých škôl. Dochádza k radikalizácii stúpencov trestu smrti najmä medzi stredoškolákmi.Priznačný je odklon od silnej politickej osobnosti, od tzv. silného muža, ktorý by riešil zložité problémy Slovenska. Viac ako polovica študentov odpovedá súhlasne, že by malo byť viac žien v politike. Prevážna väčšina vysokoškolákov odpovedalo negatívne na otázku či Európska únia a naša integrácia v nej značí pre nás trend straty národnej kultúry a tradícií. Výchova detí k disciplíne a poslušnosti v rodine a v škole patrí k tej hodnote, s ktorou je najvšeobecnejší konsenzus medzi študujúcou mládežou. Volebná participácia vysokoškolákov je relatívne vysoká. To nesporne súvisí s predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2006. Nepriamo to potvrdzuje aj ich účasť v tzv. netradičných formách občianskej participácie mládeže v uvedenom období ako je: účasť na zhromaždeniach občanov, získavanie podpisov pod petície, rozdávanie letákov, písanie článkov na internete a pod.. Študenti uprednostňujú najmä športové a kultúrne združenia. Mládežnícke združenia si získali nielen nových členov, ale aj nových priaznivcov, ktorí nie sú jej členmi, ale sa radi zúčastňujú jej otvorených podujatí podľa svojho záujmu. Vznikajú nové možnosti participácie na škole (žiacka školská rada, akademické senáty) a v obci (mládežnícke parlamenty), ktoré

165

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

umožňujú študentom zmysluplné uplatnenie a rozvinutie svojho občianského potenciálu na samosprávnom živote škole a obce s väčším dopadom na ich študijné i profesné osudy. Podstatnou zmenou, ktorá sa uskutočnila v rokoch 2005 až 2007, je tendencia k výraznejšej politickej a hodnotovej polarizácii študujúcej mládeže. Rozdiely v chápaní toho čo je „pravicové“ a čo je „ľavicové“ podľa študujúcej mládeže na Slovensku možno identifikovať najmä v sociálnej oblasti vnímania príčin a dôsledkov sociálnej nerovnosti. Dobre to možeme demonštrovať v prípade hľadania vinníka za nezamestnanosť ako aj v prípade rozličného uplatňovania zákona u bohatých a chudobných. Ľavicovo orientovaní študenti odmietajú „osobnú vinu“ za nezamestnanosť podstatne viac (57,2%) ako pravicovo orientovaní študenti (32,2%). Charakterizuje ich aj hlbšie presvedčenie o tom, že zákon sa uplatňuje odlišne v prípade bohatých a chudobných (36,1% oproti 16,5%). Celkové očakávania životnej situácie v budúcnosti o 10 rokov v porovnaní s rodičmi sú medzi všetkými študentmi optimistické. Teraz už môžeme aj upozorniť, že očakávaná budúcnosť sa zdá byť pravicovo orientovaným študentom v porovnaní s ľavicovo orientovanými študentmi oveľa „ružovejšia“, či sa jedná o rok 2005 (78,9% – 55,5%) alebo rok 2007 (68,8% – 51,9%).

166

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Záver Politická sociológia mládeže a rozvoj európskej a národnej mládežníckej politiky Rozvoj mládežníckej politiky je nielen integrálnou súčasťou, ale aj nástrojom formovania novej Európy. European Youth Centre (Európske mládežnícke centrum) v Strasbourgu pomáhajú národným vládam koncipovať, formulovať a realizovať vlastné mládežnícke politiky. Tieto politiky majú byť založené na spoločných základných princípoch, hodnotách a postojoch a sú koncipované so zreteľom na rozmanitosť situácií (politických, ekonomických, spoločenských), historických kontextov a kultúrnych tradícií členských štátov Rady Európy. Dokladajú to aj iniciatívy EÚ, ktorá prostredníctvom dokumentov Rady EÚ systematicky rozvíjajú koncepciu európskej politiky mládeže a vyžadujú od svojich členských krajín, aby tieto prístupy začleňovali do svojho organizačného úsilia na úrovni národných vlád.45 Na začiatku bola Biela kniha o mládeži (2001) a neskoršie Európsky pakt pre mládež (2005). Proces tvorby európskej mládežníckej politiky sa uskutočňuje dlhodobo a prostredníctvom takých inštitútov ako sú „konferencie ministrov Rady Európy“, “prieskumy situácie v členských štátoch“, ako aj „konzultačno-poradenské misie v krajinách Európy“.46 Vznikla tradícia európskych konferencií ministrov zodpovedných za mládežnícku agendu, na ktorých sa postupne artikulovali potreby a záujmy mládeže a neskoršie aj schvaľovali koncepcie a programy európskej mládežníckej politiky. Prvá ministerská konferencia (Štrasburg, 1985) sa zamerala na význam, aký má pre mládežnícke politiky vytvorenie podmienok nevyhnutných pre efektívnu participáciu mladých ľudí na chode spoločnosti a pre garanciu ich spokojného života (napríklad sociálne zabezpečenie, prístup k bývaniu). Druhá ministerská konferencia (Oslo, 1988) sa zamerala už aj na situáciu marginalizovaných mladých ľudí ako aj mladých prisťahovalcov a mladých ľudí patriacich k menšinám alebo situácia dievčat a mladých žien. Hlavnou témou Tretej ministerskej konferencie (Lisabon, 1990) bola mobilita mladých ľudí. Táto konferencia odporučila vládam, aby v prvom rade mobilitu

45

Návrh implementácie Európskeho paktu mládeže na podmienky SR a jej začlenenie do stratégie konkurencieschopnosti SR do roku 2010. Akčné plány. Uznesenie vlády č. 6 z 11.1.2006. Tomu zodpovedajú jednoročné alebo dvojročne akčné plány vlády SR ako napr. Akčný plán politiky mládeže na rok 2007, ktorý vyplýva z Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži v SR do roku 2007. 46 Siurala, L. Európsky rámec mládežníckej politiky. Materiál European Steering Committee for Youth – CDEJ Budapešť, 11. a 13. 10. 2004. 167

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

umožnili a sprístupnili všetkým mladým ľuďom bez ohľadu na ich ekonomickú, sociálnu či geografickú situáciu. Na Štvrtej ministerskej konferencii, ktorá sa konala v roku 1993 vo Viedni, sa ministri dohodli na realizácii mládežníckej politiky zameranej na presadzovaní európskeho občianstva mladých ľudí. V roku 1995 v Luxemburgu sa uskutočnilo iba neformálne stretnutie na ktorom sa ministri dohodli, že svoje úsilie zjednotia, aby zabránili exklúzii narastajúceho počtu mladých ľudí a rozvíjali nové formy solidarity. Piata ministerská konferencia v roku 1998 v Bukurešti prijala Záverečné vyhlásenie, v ktorom ministri určili predpokladané ciele mládežníckej politiky pre budúce roky. Medzi nimi sa objavila požiadavka stimulovať spolkový život a všetky ďalšie formy mládežníckej práce a demokratickej činnosti mladých ľudí, aby uľahčili ich participáciu vo všetkých zložkách spoločnosti; osobitne sa zdôraznila výchovu k európskemu demokratickému občianstvu. Na Šiestej konferencii, ktorá sa konala v novembri 2002 v Thesaloniki (Solúne) Záverečné vyhlásenie zdôrazňuje, že mládežnícke politiky majú v prvom rade mať medziodvetvový rozmer a presadzovať spoluprácu medzi detskými, rodinnými a mládežníckymi politikami ako aj uľahčiť mladým ľuďom prístup k informáciám, ktoré sa ich týkajú a najmä prístup k novým komunikačným technológiám. Závery a odporúčania siedmej konferencie európskych ministrov zodpovedných za mládež (Budapešť 2005) sa týkali tém ľudská dôstojnosť a sociálna súdržnosť: politika mládeže v boji proti násiliu. V súlade s odporúčaním ministrov na ich neformálnom stretnutí v Luxemburgu v roku 1995 odbor mládeže Rady Európy vyvinul nový prístup týkajúci sa rozvoja politiky mládeže: 1. Spracoval sa program medzinárodných prieskumov národných politík mládeže. Ich cieľom je zlepšiť riadenie v oblasti štátnej politiky mládeže konkrétnej krajiny tým, že vznikne dialóg a zlepší sa spolupráca medzi vládou, organizáciami občianskej spoločnosti a vedeckým výskumom. Prvou krajinou, v ktorej sa vykonal prieskum bolo Fínsko v roku 1997. Po ňom nasledovalo Holandsko (1998), Španielsko (1999), Rumunsko (2000), Estónsko (2000), Luxemburg (2001), Litva (2002), Malta (2003), Nórsko (2004), Cyprus a Slovensko (2005). 2. Rozvinul sa program poradensko-konzultačných misií pre oblasť národnej politiky mládeže. Ich cieľom od roku 2002 je poskytovať kompetentné rady členským krajinám o konkrétnych prvkoch ich politík mládeže alebo o zamýšľaných prieskumoch ich globálnej politiky mládeže. Doteraz sa takéto poradné misie mládežníckej politiky uskutočnili na Slovensku, v Maďarsku a Chorvátsku. Konzultácie prebiehajú alebo sa očakávajú v Macedónii, Kosove, Čiernej Hore a Bosne-Hercegovine. 3. Systematická práca Rady Európy v oblasti politík mládeže tiež umožnila, aby v niektorých krajinách vznikli národné akčné plány pre mládež. Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži v SR do roku 2007 (ďalej len „koncepcia“),

168

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1213 z 19. 12. 2001. Na základe záväznosti plnenia tohto dokumentu je každoročne vypracovaný Akčný plán, ktorý formuluje aktuálne úlohy pre jednotlivé oblasti zohľadňujúc priority na základe potrieb podľa ukazovateľov stavu politiky detí a mládeže v celoslovenskom meradle zachovávajúc prierezový charakter štátnej politiky premietnutý do všetkých rezortov. Osobitne sú tieto aktivity Rady Európy a Európskej komisie dôležité po roku 2004, kedy došlo k rozšíreniu členských krajín Európskej únie na 25 krajín. Vo všetkých 8 nových členských krajinách (Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Litva, Estonsko, Lotyšsko, Cyprus) dochádza k rozvoju vedeckého výskumu mládeže a k podpore jeho účasti na tom, čo sa zaraďuje do portfólia mládežníckej politiky ako úloha ”lepšie poznať a porozumieť mladej generácii” Na základe prieskumnej akcie Európskej komisie v roku 2002 v 25 krajinách Európy vznikla analýza (Brussels, 14. 5. 2004), v ktorej sa konštatuje, že z Mnohé krajiny EÚ nemajú dostatočné informácie o mládeži a rozhodnutia, ktoré sa prijímajú sa uskutočňujú v podmienkach slabého poznania a porozumenia osobitostiam mladej generácie. z Zistilo sa, že sa nedostatočne rozvíjajú kvalitatívne a kvantitatívne metódy v oblasti výskumu mládeže a najmä, že koordinácia a dialog medzi rozličnými aktérmi sa nepodporuje. z To sa prejavuje v tom, že informácie o mládeži síce niekde existujú, ale nie sú k dispozícii vtedy, keď ich politici, aktéri v oblasti práce s mládežou a samotná mládeže potrebuje. Nedávno sa hodnotili reálne predpoklady participácie mládeže pri vykonávaní odporúčaní Európskeho paktu pre mládež predstaviteľmi vlád členských štátov EÚ: Výzva žiada Európsku radu47, aby podporila ďalší pokrok, ktorý sa vykonal v opatreniach pre mladých ľudí na základe vykonávania Európskeho paktu pre mládež v lisabonskej stratégii a preto: 1. vyzvala členské štáty, aby posilnili prepojenia medzi politikami vzdelávania, odbornej prípravy, zamestnanosti, sociálneho začlenenia a mobility a aby pre mladých ľudí vytvárali účinnejšie medziodvetvové stratégie; 2. vyzvala členské štáty, aby pri príprave svojich národných reformných programov, a Komisiu EÚ, aby vo svojej výročnej správe o pokroku systematickejšie a viditeľnejšie podávali správu o pakte v rámci lisabonskej stratégie s cieľom uľahčiť sledovanie vykonaného pokroku;

47

Závery Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady o vykonávaní Európskeho paktu pre mládež 22.3.2006 SK Úradný vestník Európskej únie (2006/C 70/01). 169

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

3. opätovne zdôraznila svoju žiadosť Komisii a členským štátom, aby do vykonávania Európskeho paktu pre mládež zapojili mladých ľudí a mládežnícke organizácie na všetkých úrovniach. V európskej politike mládeže sa osobitná pozornosť48 venuje príprave tých čo pracujú s mládežou a čo pôsobia v združeniach mládeže. V uznesení Rady o riešení aktuálnych problémov mladých ľudí z hľadiska aktívneho občianstva sa zdôrazňuje, že: 1. aktívne občianstvo mladých ľudí je kľúčom k budovaniu demokratických a inkluzívnych spoločností na všetkých úrovniach; 2. mladí ľudia a ich organizácie môžu zohrať úlohu vo vývoji Európskej únie, ako aj prispieť k splneniu lisabonských cieľov, ktorými sú zvýšenie zamestnanosti a rastu; 3. mladí ľudia sa musia plne začleniť do spoločnosti, aby mohli pomôcť pri plnení lisabonských cieľov v oblasti zamestnanosti, a preto je potrebné: — podporovať ich pri vstupovaní na pracovný trh a pri rozvíjaní tvorivosti a podnikateľských schopností; — umožniť im získať znalosti, zručnosti a schopnosti vďaka kvalitnému a náležitému vzdelávaniu, odbornej príprave a skúsenostiam s mobilitou vo formálnom, ako aj neformálnom sektore; — aby dokázali zosúladiť pracovný a rodinný život. 4. nástroje Spoločenstva na podporu lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť, ako napríklad pracovný program Vzdelávanie a odborná príprava 2010 a stratégie pre zamestnanosť a sociálne začlenenie, môžu zohrať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov Európskeho paktu pre mládež; 5. politickí činitelia na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni by mali zohľadniť osobitné potreby mladých ľudí, aby sa vo všetkých príslušných politikách posilnil aspekt mládeže; 6. mladí ľudia a ich organizácie by sa mali konzultovať a priamo zapájať do prípravy a vykonávania politických činností, ktoré ich ovplyvňujú, a do opatrení, ktoré na ne nadväzujú, čím by sa medzi mladými ľuďmi posilnil zmysel pre aktívne občianstvo; 7. tí, čo pracujú s mládežou a v mládežníckych organizáciách, musia mať vhodnú odbornú prípravu a kvalifikáciu, aby mohli mladých ľudí účinne podporiť. Pre objektívne posúdenie skutočných možnosti reagovať na európsku výzvu, aby sa mladí ľudia vrátili do politického system, treba zohľadniť dve skutočnosti, ktoré sú dôležité najmä na národnej úrovni. Vzťah medzi jednotlivcom a spoločnosťou sa konštantne reprodukuje v situácii nedostatku príležitostí. Vzťah medzi jednotlivcom a spoločnosťou ovplyvňuje skutočnosť, že prístup k týmto príležitostiam je diferencovaný štruktúrou sociálnych nerovností, ktoré sa prejavujú 48

Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov v rámci zasadnutia Rady o riešení problémov mladých ľudí v Európe – vykonávanie Európskeho paktu pre mládež a presadzovanie aktívneho občianstva (2005/C 292/03).

170

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

aj rozdielnou skúsenosťou kontaktu s inštitúciami (kolektívnymi formami činnosti) čo implikuje aj nerovnaké schopnosti a znalosti nevyhnutné pre participáciu. Uznesenie Rady EÚ Návrh rezolúcie o spoločných cieľoch pre lepšie porozumenie a znalosti mládeže z 28.5.2004 obsahuje aj požiadavku, aby sa znalosti a pochopenie mládeže identifikovali ako „pochopenie rozdielov v životných podmienkach mladých mužov a žien“.Preto sa v európskej politike mládeže osobitná pozornosť venuje“rovnosti príležitostí”. Rada vyzýva svoje členské štáty, aby: 1. pomohli pri vypracovaní miestnych a/alebo regionálnych stratégii v rámci ďalšieho vykonávania Európskeho paktu pre mládež. Tieto stratégie by mali zhŕňať všetky zainteresované strany, sociálnych partnerov a samotných mladých ľudí a mali by pomáhať pri zavádzaní individuálnych podporných opatrení, aby sa podporili kvalifikované, ľahko dostupné usmerňovacie a poradenské služby pre prechod z etapy vzdelávania a odbornej prípravy do zamestnania a aby sa vytvárali vhodné podmienky pre zosúladenie rodinného,osobného a pracovného života; 2. v národných programoch reforiem a kľúčových politikách, ktoré majú vplyv na kvalitu života mladých ľudí, venovali prioritnú pozornosť problémom mladých ľudí najmä tým, že posilnia viacodvetvovú spoluprácu medzi politikou v oblasti mládeže a inými súvisiacimi politikami (oblasť vzdelávania, hospodárstva a zamestnanosti, rodiny, zdravia a športu, práv dieťaťa, rodovej rovnosti, kultúry, územného plánovania, ako aj sociálnej, bytovej a regionálnej politiky); 3. .sa naďalej usilovali o ďalšie zníženie počtu osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou prostredníctvom vhodných stimulov a činností, najmä zavedením opatrení, ktoré umožnia, aby sa pre mladých ľudí, ktorí majú menej príležitostí, stala plná účasť vo vzdelávaní realitou, a prostredníctvom zvyšovania kvality a atraktívnosti vzdelávania a odbornej prípravy;49 Myšlienka európskej politiky mládeže sa aj na budúce obdobie rozvíja prostredníctvom jej atribútov (lepšie poznanie mládeže, jej participácia na štátnej politike a prierezový charakter politiky mládeže) nevyhnutných na riešenie základných životných problémov mládeže. Rada EÚ a zástupcovia členských štátov EÚ koncom roku 2007 znovu zdôraznili niektoré známe skutočnosti obsiahnuté v Bielej knihe o mládeži ako aj v Európskom pakte o mládeži:50 1. rast a prosperita Európy závisia od aktívneho prínosu a účasti všetkých mladých ľudí, najmä preto, lebo ich počet sa vzhľadom na celkový počet obyvateľov zmenšuje; 49

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE. V Bruseli 27. apríla 2007 Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady: „Vytváranie rovnakých príležitostí pre všetkých mladých ľudí – plná účasť na spoločenskom dianí“. 50 Návrh závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, 16. novembra 2007, o prierezovom prístupe k politike pre mládež s cieľom umožniť mladým ľuďom využiť svoj potenciál a byť aktívnymi v spoločnosti SK Úradný vestník Európskej únie 24.11.2007. 171

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

2. mladí ľudia budú musieť znášať rastúce náklady na starnúce obyvateľstvo, čo si vyžaduje spoločnú reakciu všetkých generácií; 3. pre hospodársky, kultúrny a sociálny rozvoj EÚ je dôležité vytvoriť priaznivé podmienky pre mladých ľudí, aby sa rozvíjali ich zručnosti, aby pracovali a aktívne sa zúčastňovali na dianí v spoločnosti, najmä vzhľadom na globalizáciu a znalostné ekonomiky; 4. mnohé problémy, s ktorými sa mladí ľudia stretajú, ako sú vysoká miera chudoby detí, zlý zdravotný stav, predčasné ukončenie školskej dochádzky a nezamestnanosť mladých ľudí, naznačujú potrebu prehodnotiť investície, ktoré Európa dáva do svojej mládeže; 5. zdravý životný štýl je základným predpokladom pre budovanie ľudského potenciálu a pre plnohodnotnú účasť mladých ľudí; 6. je potrebné mať skutočne komplexnú znalostnú politiku pre mládež, ktorá vychádza zo silnej spolupráce medzi politikmi a zainteresovanými stranami vrátane mladých ľudí, mládežníckych organizácií, lídrov, výskumníkov v oblasti mládeže a pracovníkov s mládežou na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni; 7. je potrebné mať prierezovú stratégiu pre mládež, ktorou sa vytvárajú užšie väzby medzi európskym rámcom politiky pre mládež stanoveným od prijatia Bielej knihy o mládeži a ostatnými politikami, ktoré sa dotýkajú mládeže, s cieľom rozvíjať ucelený prístup k politike pre mládež ako kľúč k dosiahnutiu skutočného pokroku k stanoveným cieľom politiky pre mládež; 8. úspešné napĺňanie cieľov európskeho paktu pre mládež závisí od lepšej spolupráce medzi politikmi a ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami na politickej aj technickej úrovni a vytvorenia lepších väzieb medzi pokračujúcimi procesmi a politickými nástrojmi na európskej, celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. V ambicióznom európskom výskumnom projekte Mládež ako faktor sociálnej zmeny (UP2YOUTH 2004-2008), na ktorom sme mali možnosť zastupovať Slovensko, sa okrem oblasti budovania mladej rodiny a oblasti pracovných očakávaní mladých ľudí, skúmala aj oblasť občianskej angažovanosti a zodpovednosti mladých ľudí v Európe. Práve táto oblasť života mladých ľudí spomedzi všetkých uvedených oblastí najexplicitnejšie umožnuje preskúmať či platí téza obsiahnutá v názve projektu. Ak by mal byť názov projektu korektný, tak by na jeho konci nemala byť bodka, ale otáznik. Výskumný projekt sa iba usiloval dať odpoveď na otázku: či vôbec a do akej miery predstavuje mládež faktor sociálnej zmeny. V projekte UP2YOUTH sa aktuálne sociálne zmeny objasňujú procesmi individualizácie mládeže.51 Individualizácia podľa výskumného tímu zrkadlí takú 51

Youth Actor of Social Change Theoretical reflections on young people‘s agency in comparative perspective. Interim discussion paper for the UP2YOUTH project Deliverable No. 12 of the project Youth Actor of Social Change (UP2YOUTH) Contract no. 028317 Axel Pohl, Barbara Stauber, Andreas Walther October 2007.

172

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

sociálnu zmenu medzi jednotlivcom a spoločnosťou, v ktorej sociálna integrácia závisí viac ako predtým od rozhodnutí jednotlivca ako od koletívnych vzoroch správania. Jednotlivec sa pokúša realizovať vlastné záujmy vo verejnom priestore bez toho, aby akceptoval nejaké predom definované ciele a formy participácie. Pod pojmom individualizácia sa “skrývajú” už čoraz viditeľnejšie prejavy “autonómnosti” mladých ľudí. Mladí ľudia sa stávajú nezávislejšími na svojich rodičoch, majú väčší priestor ako predtým aj na vyjednávanie v škole. Na druhej strane významná časť mladých ľudí má ťažkosti pri prechode zo školy do práce, ale aj vtedy ak si chcú založiť vlastnú rodinu a budovať si novú domácnosť (bývanie). Výskumný projekt UP2YOUTH pripomenul, že ak sa mladí ľudia neuznávajú ako občania práve v týchto, pre život najdôležitejších oblastiach, poškodzuje to politickú legitimitu týchto inštitúcií. Ide skutočne o závažné otázky práve preto, že mladí ľudia sú hlavnými užívateľmi verejných služieb nielen v tradičnej oblasti akým je školstvo, ale aj v oblasti verejnej dopravy, sociálnych služieb. Sú dokonca hlavnými užívateľmi verejných priestorov. Paradoxom je, že politici zľahčujú názory mladých ľudí. Neuvedomujú si, že aktívne občianstvo a politická participácia mladých ľudí sa môže priaznivo prejaviť v obnove medzigeneračných hodnôt solidarity. Ak sa mladí ľudia nezapájajú do spoločnosti ako plnohodnotní aktéri tak sociálna zmluva medzi generáciami je nerozvinutá a dokonca ohrozená. Participácia v sociálnom kontexte býva fragmentovaná nakoľko aj vzťahy jednotlivými participačnými aktami a celkový process sociálnej integrácie sa menia. Teória racionálnej voľby sa snaží interpretovať pokles politickej participácie v asociáciách tým, že niektoré kolektívne formy nie sú už efektívne z hľadiska dosiahnutia individuálnych cieľov nakoľko hodnoty demokracie a solidarity sú oslabené. Diverzifikácia a deštandardizácia životnej cesty jednotlivca komplikuje identifikáciu inštitucionalizovaných foriem činnosti ako užitočných pre zmysluplný život. Úsilie vrátiť mladých ľudí do politického systemu predstavuje najväčšiu výzvu, ktorú na európskej úrovni dokumentuje Biela kniha o mládeži (EK 2001). Implementácia tejto výzvy na lokálnej a národnej úrovni zabezpečujú nielen rady mládeže členských krajín, ale predovšetkým ucelený prierezový systém štátnej politiky mládeže. Treba kriticky priznať, že participácia mládeže sa obmedzuje skôr na tú oblasť mládežníckej politiky, ktorá sa spája iba s “prácou s mládežou”. V takých oblastiach participácie ako sú vzdelávanie a výcvik, pracovný trh a sociálne služby sa participácia mládeže ako “ko-management”52 nereflektuje vôbec alebo sa tak deje iba formálne a pasívne, bez toho, aby mali cieľové skupiny mládeže na rozvoj 52

Termínom spolumanažment L. Siurala odkazuje na model participácie mládeže, ktorý realizuje sektor mládeže Rady Európy. Predstavitelia vlády, ale aj mládeže spoločne rozhodujú o prioritách, o hlavných kapitolách rozpočtu implementovaní programových priorít a o rozdelení zdrojov na aktivíty sektoru mládeže. Siurala, Lasse (Budapest 2005): European framework of youth policy. 173

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

týchto oblastí primeraný vplyv. To je dané aj tým, že ich zástupcovia nemajú možnosť spolupodielať sa na príprave, realizácii a dokonca na hodnotení participačných programov. Výskumná skupina “participácia” vyšla z uznania dlhodobej tendencie poklesu účasti mládeže na parlamentných voľbách a v organizovaných formách združovania. Preto sa diskusia v prvej etape sústredila na presnejšie definovanie význam pojmu participácia53. Relevantnú odlišnosť chápania participácie v politickom systéme ako skutočnej participácie občianskej a politickej možno lepšie pochopiť(aj v tradičných demokraciách) ak si povšimneme aké “zvrátenosti” sa môžu skrývať pod týmto pojmom ak sa hovorí o participácií detí a dospievajúcej mládeže. Participácia na príkaz Žiaci nesú plagáty alebo heslá pri manifestácii alebo demonštrácii. Participácia ako dekorácia Študenti sú na podujatí bez toho, aby bol nato dôvod (iba ak zaplniť sálu). Participácia ako alibi – účasť Mladí ľudia sa zúčastňujú zhromaždenia v škole alebo v obci, ale nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť jeho priebeh a výsledky. Participácia ako diskusia Študenti na stretnutí diskutujú s učiteľmi alebo zástupcami obce a majú možnosť navrhnúť námet riešenia problemu či rozporovať rozhodnutie vedenia školy či zastupiteľstva v obci. Participácia ako spoluúčinkovanie Názor žiakov sa uplatní ak ich zástupca v školskej rade hlasuje pri rozhodovaní spoločne s ostatnými členmi školskej samosprávy. Participácia na žiackej samospráve Skupina mladých ľudí má plnú slobodu rozhodovania vo veci a výsledky v podobe uznesenia sa oznamujú vedeniu školy alebo školskej rade. Participácia na školskej samospráve Zvolení zástupcovia študentov v akademickom senate vysokej školy alebo fakulty spolurozhodujú o všetkých relevantných problémoch fungovania školy. 53

„Participácia nie je svojim vlastným cieľom, ale cestou k aktívnej občianskej participácii ako spôsobu prevzatia aktívnej roly v rozvoji prostredia jednotlivca a v európskej spolupráci“ (CDEJ 1997: 7). Takýto prístup bol prijatý pri tvorbe štúdie mládežníckych experimentov v členských štátoch Európskej Únie. Pracovná definícia prijatá v tejto štúdii akceptuje politologickú interpretáciu:participácie ako „moc, ktorá je založená na možnosti použitia vplyvu na ekonomické a sociálne aspekty života v širšej komunite“. In: ‘What About Youth Political Participation?’ 24-26 November 2003, European Youth Centre, Strasbourg. Final Report on the proceeding and recommendations for implementation of European Objectives on participation.

174

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

Participáciu nemožno preto chápať iba ako právo zúčastniť sa (pozorovateľ). Participácia vychádza zo skutočnosti, že každý jednotlivec ako občan má v spoločnosti svoje miesto a prispieva k jej rozvoju na nejakej z mnohých možných úrovní, napr. v škole alebo v obci, v samosprávnom kraji alebo republike. Participácia je teda predovšetkým “moc občana”, t.j. základný element trvalej udržateľnosti demokracie prostredníctvom práva jednotlivca zúčastniť sa verejného rozhodovacieho procesu. Zúčastňovať sa na živote spoločnosti vo všetkých oblastiach predpokladá aj pripravenosť a schopnosť jednotlivca ku konfrontácii s inými jednotlivcami, ale aj ku konfrontácii medzi spoločenstvami, ako aj medzi jednotlivcami a existujúcimi inštitúciami. Podľa tohto možno rozlíšiť participáciu na politickú participáciu, ktorá sa spája s oblasťou formálne akceptovanej a inštitucionalizovanej činnosti a na občiansku participáciu, ktorá zahrňuje aj rozmanité formy v ktorých sa ľudia (mladí) angažujú predovšetkým v komunálnych záležitostiach prostredníctvom občianskych združení, občianskych hnutí a iniciatív, krátkodobých projektov a rozličných kampaní.54 Politickú participáciu mládeže definujeme takými formálne akceptovanými a inštitucionalizovanými činnosťami ako je aktívne i pasívne volebné právo (prezidenta, poslancov do európskeho i národných parlamentov, poslancov do miestnych a regionálnych zastupiteľstiev, do akademických senátov na vysokých školách a žiackych školských rád na stredných školách), ale aj takými ako sú sú petičné právo, právo zhromažďovania a právo združovania.

54

Ako to dokumentujú kolegovia z Francúzska a Talianska týka sa to aj akcií, ktoré niekedy bývajú kriminalizované ako sú squatting (nelegálne obývanie starých domov určených na demoláciu alebo rekonštrukciu) a riots (bláznivé a hlučné demonštrácie končiace zvyčajne demoláciou obchodov, zapalovaním automobilov a nakoniec bitkou s políciou) alebo predstavujú aj riskantné trávenie voľného času (korčulovanie a skateboard,bujaré verejné pitky, nebezpečné súťaže v riadení vozidiel) podľa možností na najfrekventovanejších verejných priestoroch miest. 175

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________

LITERATÚRA ADAMSKI, W., 1988: Youth Research and Theorie: Recent Trends. In: Cross-system and Cross cultural Perspectives. Sisyphus Vol. IV, pp. 139 156. ADAMSKI, W., 1987: Wydluzona mlodosc. Uwarunkowania i konsekwencje spoleczne. In: Mlodziez w swietle badan socjologicznych. COM SNP, Warsawa. 466 p. ANTOLÓGIA sociologických a politologických textov k problematike občianskej spoločnosti. Zost. L. Macháček. Katedra politológie FF UMC v Trnave, Trnava 2001. BAKOŠOVÁ, Z., 2005: Sociálna pedagogika ako životná pomoc.FF UK, Bratislava 2005, 219 s. BALÁŽ, O., 1991: Sociálna pedagogika – problémy, perspektívy. Pedagogická revue 43, 1991, č. 8. BARIAK, L., 2000: Národná konferencia o deťoch a mládeži. Fórum mladých, č. 7-8, s. 8-9. BAUMAN, Z., 1997: Glokalizacja, czyli komu globalizacja a komu lokalizacja. Studia socjologiczne 3, p. 53-70. BECK, U., 1986: Risikogesellschaft. Auf dem Weg in eine andere Moderne. Frankfurt/Main. BIELIKOVÁ, M., 2000: Situácia mládeže z pohľadu výskumu v SR. Mládež a spoločnosť. č. 2, s. 33-42. BLAAS, P., 2000: Regionálne rady mládeže. Fórum mladých, č. 1. BOŠNÁKOVÁ, M. – GALUSOVÁ, M., 2000: Niektoré detské a mládežnícke organizácie v SR. Mládež a spoločnosť. č. 1, s. 65-71. BOŠŇÁKOVÁ, M., 2000: Rada vlády SR pre deti a mládež. MaS, č. 1, s. 54-55. BOŠŇÁKOVÁ, M., 2001: Príprava zákona o deťoch a mládeži. Mládež a spoločnosť. č. 2, s. 43-44. BOŠNÁKOVÁ, M., 1998: Informácia. Mládež a spoločnosť 1998, č.3. BRUNMAYER, E. – KOWATSCH, CH., 1997: Jugend in der Gemeinde. NO LJR, St.Polten, 128 s. BUCHNER, P. – BOIS REYMOND de, M. – KRUGER, H. H., 1995: Growing Up in Three European Regions. In: Growing Up in Europe. Walter de Gruyter. Berlin NY, s. 43 60. BÚTORA, M., 1997: Slovakias NGOs A Civic Archipelago of Hope and Action. Bratislava, NGOs News 7, 10. BÚTORA, M. – KOŠŤÁLOVÁ, K. – DEMEŠ, P. – BÚTOROVÁ, Z., 1996: Tretí sektor, dobrovoľníctvo a mimovládne organizácie na Slovensku. In: Slovensko 1995, Bratislava, s. 289. BÚTORA, M. – FIALOVÁ, Z., 1995: Neziskový sektor a dobrovoľníctvo na Slovensku. (Non-profit sector in Slovakia) Focus, SAIA, Bratislava 1995, 87 s. CHISHOLM, L., 2001: Mannheim revisited: youth, generation and life-course. www.sociology2002.com Civic Education Study. Civic education survey among 14-years old students in SR. (M.Čapová, I. Sklenárová) State Paedagogical Institute, Bratislava 2002, 156 p.

176

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________ Creation of the Civil Society in Slovakia: 1990-1993. Ed by L. Macháček Institute for Sociology Slovak Academy of Sciences, Bratislava. p. 90. ČAMBÁLIKOVÁ, M., 1998: Slovak Social Partners in the transformation and Integration Processes, Sociológia – Slovak Sociological Review, No. 6, pp. 23-631. ČAMBÁLIKOVÁ, M., 1994b: Vyjednávanie a partnerstvo ako spôsob regulácie a spoluúčasti organizovaných záujmov. Sociológia 26, No. 4, s. 347-360. ČEČETKA, J., 1967: Medziľudské vzťahy a zoskupovanie mládeže. SPN, Bratislava. ČUPROV, V. I. – ZUBOK, J. A., 2000: Molodež v obščestvennom vosproizvodstve: problemy i perspektivy. RAN, Moskva,114 s. DAMM, D.,1992: Potrebujeme ešte prácu s mládežou. In: Metodické listy Slyica 1992, 9 s. DEMEŠ, P., 1999: The Third Sector and Volunteerism. In: Slovakia 1998-1999. A Global Report on the State of Society. Institute for Public Affairs, Bratislava, pp. 347-364. DEMEŠ, P., 2001: Spoločnosť v pohybe. OS, č. 1, s. 27-28. Deti a mládež v číslach za rok 1998 – ročenka o deťoch a mládeži. UIPŠ oddelenie ISOM, Bratislava 1999, 106 s. Deti a mládež v číslach za rok 1999 – ročenka o deťoch a mládeži. UIPŠ oddelenie ISOM, Bratislava 2000, 102 s. DIKANT, R., 1999: RADAM trochu inak. Fórum mladých, č. 4, s. 7. DRANČÁK, Š., 1998: Rada mládeže Slovenska.Mládež a spoločnosť. č. 2, s. 61-65. DRNZÍKOVÁ, E., 1999: Aktuálne otázky politiky mládeže. Mládež a spoločnosť. č. 1, s. 50-51. EISENSTADT, S. N., 1993: Youth in Europe between Modern and Postmodern Society. In: Young People and Religions in Europe (Ed by Luigi Tomasi), Reverdito Ediuzioni, Trento. 195 p. ESTERGÁJOŠ, M., 1998: Projekt Moja budúcnosť. Parlamentné voľby 1998. Občianska kampaň OK 98. RMS, 25 s. Európska integrácia: vybrané spoločenskopolitické a medzinárodné aspekty. Ed. Mesežnikov, G. Miháliková, S., Tempus UK Bratislava 1996, 124s. Eurydice The information network on education in Europe, CITIZENSHIP EDUCATION AT SCHOOL IN EUROPE SLOVAKIA NATIONAL DESCRIPTION – 2004/05 Európska dimenzia v praxi školy. Zost. N. Ondrušková, EVYAN, Bratislava 2001, 154 s. EUYOUPART Politická participácia mladých ľudí v Európe. L. Macháček. UCM Trnava 2005, 64 s. FONTAINE, P., 1995: Europa in Zehn Lektionen. EGKS-EG-EAG, Brussel Luxemberg, 46 s. FRANCE, A., 1996: Youth and Citizenship in the 1990s. Youth and Policy. Issue No. 50, pp. 28-43. FURLONG, A. CARTMELL, F., 1997: Sociology and Social Change, Individualization and Risk in Late Modernity. 141 s. GALUSOVÁ, M., 2000: Výchova k demokratickému občianstvu. MaS, č. 1, s. 56-59.

177

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________ GUIMARAES, E., 1999: The Youth Voteś: from the Democratical Ideal to the Citizenship Experience. In: Comparative Youth Research and Policy. Ed. By L. Machacek and L. Chisholm, RC-34 ISA, Bratislava, s. 51-57. HOFFMANOVÁ, V., 1998: Ja a Európa. Príručka pre žiakov stredných škôl. Metodické centrum, Bratislava, s. 36. CHISHOLM, L., 1997: Initial Transition between Education, Training and Employment in a Learning Society. Sociologia 29, no. 6, p. 659-670. CHISHOLM, L., 1995: European Youth Research. In: Growing Up in Europe. Walter de Gruyter. Berlin NY, s. 21 34. CHISHOLM, L.  HURRELMAN, K., 1995: Adolescence in Modern Europe. Pluralized transition pattern and their implications for personal and social risks. Journal of Adolescence. 18, pp. 129 158. JONSSON, B., 1997: Mladí ľudia, ich životné programy a plány na budúce profesie vo Švédsku. In: Mládež a nezamestnanosť v Európe. Ed. L. Macháček. SÚ SAV, Bratislava. JONSSON, B., 1997: Mladí ľudia, ich životné programy a plány. In: Mládež a nezamestnanosť. Ed by L. Macháček SÚ SAV, Bratislava, s. 71. Jugendarbeit in Ősterreich und Slowakei, SSS pri SAV, Bratislava 1992, 140 s. Jugendarbeit und Demokratie: Slowakei  Bayern. Veda, Bratislava 1995, 110 s. Jugendarbeitslosigkeit; Ausbildungs und Beschäftigungsprogramme in Europa. Ingo Richter Sabine Sardei-Biermann (Hrsg.), Leske + Budrich, Opladen 2000, 205 s. JUNG, B., 1997: Initial Analysis of the Lifestyle of Young Unemployed and Young Self-Employed in Bulgaria, Hungary, Poland and Slovakia. In: Youth Unemployment and Selfemployment in East-Central Europe. Institute for Sociology, Bratislava. JUOZELIUNIENE, I., 1995: Young People in Lithuania: Social Conditions and Search for New Values. In: Value and Post-oviet Youth. The Problem of Transition. Ed. by L. Tomasi. Franco Angeli, Milano. s. 176. JURČI, M., 2000: Mladý parlament 2000. Fórum mladých, č. 3-4, s. 6-7. JUROVSKÝ,A., 1965: Kultúrny vývin mládeže. SPN, Bratislava. Koncepcia ochrany a rozvoja mládeže v SR (schválené vo vláde SR 17.10.1995). Mládež a spoločnosť 1996, č. 1, s. 6-11. Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži do roku 2007. MŠ SR, IUVENTA, Bratislava 2001, 164 s. KRÍŽ, M. a kol: Stručný katalóg ľudských práv s námetmi na ich uplatnenie v škole. ŠPU,Bratislava 2005, 68 s. KUGLA, M., 2000: Reforma dôchodkového systému a mladí ľudia. Fórum mladých, č. 6, s. 3. KURZYNOWSKI, A., 1997: Young Unemployed (in Katowice and Suwalki). Warsawa Smolenice. LAGREE, J. Ch., 1995: Youth(s) in Europe? Tackling up the Generation Issue at the European Level. European Seminar on „Research on Youth“, Malaga. November 21 23, Spain, 30 p. LÄHTEENMAA, J.  SIURALA, L., 1992: Youth and Change. Helsinki. 192 p.

178

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________ LES, E., 1994: The Voluntary Sector in Post Communist East Central Europe, CIVICUS-World Alliance for Citizen Participation. Washington, D. C. USA, p. 76, pp. 257-270. MAHLER, F., 1987: Juventology revisited. In: Ungdom Motar 2000. Ed by Stafseng, O. Frones, I. Gyldendal Norsk Forlag, Oslo. s. 45 89. MACHÁČEK, L., 1994a: Občianske typy v rodiacom sa právnom štáte v SR: „solitér“ a „valaškár“. In: Právny obzor, ročník 77, č. 3. MACHÁČEK, L., 1996b: Občianska participácia a mládež. SÚ SAV, Bratislava, 98 s. MACHÁČEK, L., 1997: Príprava občanov SR na európsku integráciu. Právny obzor, ročník 80, č. 3, s. 372-377. MACHÁČEK, L., 1998a: Citizenship Potencial of Unemployed and Self-Employed Youth in East-Central Europe. Sociologia  Slovak sociological review, No. 3, pp. 283-296. MACHÁČEK, L., 1998b: Práca s mládežou v systéme prípravy slovenských občanov na európske občianstvo. Slovenská sociologická spoločnosť pri SAV  sekcia mládeže, Bratislava, 120 s. MACHÁČEK, L., 1999: Youth in the Processes of Transition and Modernisation in the Slovak Republic Czech sociological review, Vol. 6, No. 1 pp. 103-115. MACHÁČEK, L., 2000a: Youth and Creation of Civil Society in Slovakia. Sociologia – Slovak Sociological Review, No. 3, s. 241-256. MACHÁČEK, L., 2000b: Sociologické aspekty združovania a občianskej participácie mládeže v SR. Bratislava, SSS pri SAV, 60 s. MACHÁČEK, L., 1988: Hnutie mládeže a formovanie jej socialistickej hodnotovej orientácie. Sociológia 20, No 2, s. 129-140. MACHÁČEK, L., 1991: Sociografia mládežníckeho hnutia na Slovensku. Sociológia 23, č. 1-2, s. 99-110. MACHÁČEK, L., 1993: Združovací potenciál občanov SR. Sociológia 25, č. 3, s. 217-226. MACHÁČEK, L., 1994b: Social life net and the Influence of the State on Youth in Slovak Republic. In: Creation of the Civil Society. In: Slovakia: 1990 1993. IS SASc, Bratislava. pp. 74-76. MACHÁČEK, L., 1996a: Asociatívnosť a občianska participácia. In: Sociológia 28, No. 2, s. 60. MACHÁČEK, L., 1998c: Dlhodobo nezamestnaná mládež v Európe a na Slovensku. (1997), SÚ SAV, Bratislava, 70 s. MACHÁČEK, L. 2005: Political knowledge and the political attitudes of youth in EU.In: The Central European Dimension of Youth Research. Ed. By L. Macháček, UCM Trnava 2005, s. 36-46. MACHONIN, P., 1996b: Post-Communist Social Transformation and Modernization. Sociológia. Slovak Sociological Review 28, Spring, pp. 5-12. MACHONIN, P., 2000: Teorie modernizace a česká zkušenost. In: Ekonomické a společenské změny v české společnosti po roce 1989 (L. Mlčoch – P. Machonin – M. Sojka) Nakladatelství Karolinum, UK v Praze, 274 s. MACHONIN, P., 1996a: Postkomunistická sociální transformace a modernizace. Sociológia 28, No. 1, s. 5-12.

179

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________ MANNHEIM, K., 1952: Essays on the Sociology of Knowledge. Ed. by Kecskemeti. London (na s. 276-322 je štúdia The problem of generations). MANGEIM, K., 2000: Očerki sociologiji znanija. Problema pokolenij – sostjazateľnosť-ekonomičeskije ambicii. Institut naučnoj informacii po obščestvennym naukam. INION RAN, Moskva, 162 s. MARSHALL, T. H., 1950: Citizenship and Social Class and other Essays. Cambridge, Cambridge University Pres. MARTIN, D., 1996: Modernizácia v kríze: Od T. Parsonsa k J.Habermasovi. Sociológia 28, č. 3, s. 183-205. MARTINKOVIČ, K., 1998: Financovanie štátnej starostlivosti o mládež prostredníctvom kapitoly MŠ SR. Mládež a spoločnosť. č. 1, s. 58-61. MELUCCI, A., 1996: Youth, Time and Social Movements. Young. Nordic Journal of Youth Research, Vol. 4, No. 2, pp. 3 14. MIŠÍKOVÁ,A.  KÖVEROVÁ,Š., 1992: Nie je generácia ako generácia. In: Sociológia 24, č. 6, s. 545-553. Mladý parlament 2000. Ed. J. Holešová, L. Bariak, RMS, Bratislava 2001, 42 s. My rozhodneme.sk – 333 dobrých dôvodov. Prečo ísť voliť. Ed. P. Demeš, IVO, Bratislava 2002, 142 s. Názory občanov v SR a ČR. Interný materiál. Sociologický ústav SAV a Ústav sociológie ČAV. Praha – Bratislava 1993. Neuer Zeitgeist – Neue Jugend. NO – Jugendstudie 1997. Ed. by E. Brunmayr, Dezember 1998, 228 s. NEWTON, K. – BOSCH, A., 1994: The Economic Basis of Attitudes towards the European Community: Familiarity Breeds Content? Institut fűr Hohere Studien, April, No. 12, p. 27. NOVÁK, P. – LACKOVÁ, M., 2002:. Rada mládeže Slovenska.Regionálne rady mládeže. Mládež a spoločnosť. č. 1, s. 68-71. Nový impulz pre európsku mládež. Biela kniha Európskej komisie. EK IUVENTA, Bratislava 2002, 98 s. ONDREJKOVIČ, P., 2000: Sociálna pedagogika a sociálna práca. In: Súčasný stav sociálnej pedagogiky na Slovensku. Bratislava UK, 275 s. ONDREJKOVIČ, P., 1997a: Negatívne stránky individualizácie mládeže. Sociológia 29, č. 4, s. 353-374. ONDREJKOVIČ, P., 1997b: Katedra sociológie výchovy a mládeže PF UK. Mládež a spoločnosť, č. 2. ONDREJKOVIČ, P., 2000: Modernizácia a anómia. Je teória anómie aktuálna i v súčasnej slovenskej spoločnosti? Sociológia, 32, č. 4, s. 343-360. PAYNE, M. A., 2002: Youth Studies and Adolescent Psychology: Why they need to know more about each other. www.sociology2002.com Participácia študentov na samospráve školy. Zost. L. Macháček, IUVENTA, Bratislava 2006. PODMANICKÝ, I. Status učiteľa etickej výchovy v súčasnej školskej edukácii. In:Promeny pedagogiky. Ed. Prokop, J. a. Rybičková, M. UK v Praze a ČPS, Praha 2005, s. 231-237.

180

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________ PUURONEN, V., 1997: Zamestnateľnosť a každodenný život dlhodobo nezamestnaných mladých ľudí vo Fínsku. In: Mládež a nezamestnanosť v Európe. Ed. L. Macháček, SÚ SAV, Bratislava. Research on Social Movements. Dieter Rucht (ed.), Campus Verlag, Frankfurt am Main 1991, 464 p. RICHTER, I., 2000: Jugendhilfe und Politik Diskurs. No. 2, s. 43-50. RICHTER, I., 1995: Nové epochy sa nezačínajú prvý raz. In: Individualizácia mládeže a modernizácia spoločnosti, SÚ SAV 1995, Bratislava, s. 7 22. ROBERTS, K., 1995: Individualizácia a ohrozenie mládeže v Európe. In: Individualizácia mládeže a modernizácia spoločnosti, SÚ SAV 1995, Bratislava, p. 4558. ROBERTS, K., 1996: Youth Unemployment and Self-Employment in Former Communist Countries. IBYR 13 RC 34 ISA, Bratislava, pp. 23-25. ROBERTS, K., 1997: Youth Unemployment in East Central Europe. Sociologia – Slovak Sociological Review 6. ROBERTS, K. – JUNG, B., 1995: Poland´s First Post Communist Generation, Avebury. 234 p. ROSENMAYER, L., 1988: Jugend als Spiegel der Gesellschaft? In: Schöner Vogel Jugend. Univerlag R. Trauner, Linz. 691 s. ROŠKO, R., 1995: Smer moderné občianstvo. Vydavateľstvo IRIS, Bratislava. s. 100. ROŠKO, R., 1996: The Transformation Modernization Petencial of Slovak Actors. Slovak Sociological Review, No 2, pp. 146 158. ROŠKO, R., 1997: Občianstvo v sociálnosystémovom zlome Slovenska. In: Občan a transformácia. Sociologický ústav SAV, Bratislava. ROŠKO, R., 2000 Slovensko na prelome tisícročí. VEDA, Bratislava 2000. Rozhovor L. Macháčka s predsedníčkou RMS E. Forraiovou. Mládež a spoločnosť. 1995, č. 3, s. 62-65. Rozhovor L. Macháčka s E. Perašínovou, riaditeľkou odboru štátnej starostlivosti o mládež. Mládež a spoločnosť. 1995, č. 4, s. 5-9. Rozhovor L. Macháčka s predsedom Slovenského mládežníckeho snemu J. Božikom. Mládež a spoločnosť. 1996, č. 4, s. 58-61. Rozhovor L. Macháčka s poslancom NR SR M. Ištvánom. Mládež a spoločnosť. č. 4, s. 5-8. Rozhovor L. Macháčka s riaditeľom odboru detí a mládeže MŠ SR. RNDr.J.Šípošom,CSc. Mládež a spoločnosť 2000, č. 1, s. 5-9. Rozhovor s predsedom RADAM-u A. Bitterom. Fórum mladých 1999, č. 4, s. 7-8. RUCHT, D., 1994: Offentlichkeit und sozialle Bewegung. WZB Bericht 1992-1993. WZB Berlin, s. 146. SAK, P., 2000: Proměny české mládeže. Petrklíč, Praha, 290 s. SALAMON,L.M., 1997: The Civil Society. In: Society, No. 1, p. 65. SCHUBERT, L., 1967: Problémy s kriminalitou mládeže. Veda  SAV, Bratislava. SIURALLA, L., 1996: Holes into the blackbox of school rexperience. Studies on youth and schooling in Sweden. Young. Nordic Journal of Youth Research. Vol. 4, No. 2, s. 60 64.

181

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________ SLOVÍKOVÁ, M. – BOŠŇÁKOVÁ, M., 1999: Činnosť centier voľného času. Mládež a spoločnosť. č. 1, s. 26-39. Sociokulturnyje transformacii vtoroj poloviny XX. veka v stranach Centralnoj i Vostočnoj Evropy. Ed. N. V. Korovicyna, RAN, Moskva 2002, 294 s. Správa o stave práce s deťmi a mládežou v SR. MŠ SR, Bratislava 2000, s. 111. STAFSENG, O., 1995: Kritika vágnych teórií o postmodernosti a mládeži. In: Individualizácia mládeže a modernizácia spoločnosti, SÚ SAV 1995, Bratislava, s. 7-22. STAFSENG, O., 1997: Citizenship and Welfare: Youth Research Agenda for a Changing Milennium. Paper at Smolenice, Slovakia. STAFSENG, O., 2002: University of Oslo (Norway): On the Problem of Youth in Educational Research, and the Problem of Education in Youth Research. Historical Controversies and Actual. Agendas. www. Sociology 2002. com STANOVÁ, E., 1999: Nové možnosti prezentácií mládežníckych organizácií na internete.Mládež a spoločnosť. č. 2, s. 52-54. STENA, J., et. all., 1990: The Project of the Research Task ”Civil Society forming in Slovakia in the Nineties”. Bratislava, The Institute of Sociology, Slovak Academy of Sciences. STENA, J., 1991: Utváranie občianskej spoločnosti ako rozvojový problém. In: Sociológia 23, č. 1-2, s. 7-21. STENA, J., 1992: Anatómia protestu a jeho empirické typy. In: Sociológia 24, č. 4, s. 249-266. STENA, J., 1993: Občan v postkomunizme: vecné a výskumné problémy. In: Sociológia 25, č. 3, s. 177-192. SUCHÝ, J., 1992: Situácia mládeže v transformácii Slovenska. Mládež a spoločnosť 1992, No. 4, s. 8 14. SÝKORA, E., 1972: Základné ciele komunistickej výchovy mládeže a SZM. Sociológia 4, č. 5, s. 384-398. ŠÍPOŠ, J., 2000: Základná štruktúra pomoci mládeži v SR. Mládež a spoločnosť. č. 2, s. 16-20. The Young. The Balkans. The Europe. Ed. by Petar-Emil Mitev, Jim Riordan. IMIR, Sofia 1996, 141 pp. TOKÁROVÁ, A., 1997: Sociálna práca a ľudské práva. Zost. A.Tokárová. Filozofická fakulta UPJŠ, Prešov, 247 s. TOURAINE, A., 1993: Youth and Society in Chile. ISSJ, No 137. Transitions of Youth Citizenship in Europe: culture, subculture and identity. Ed. Furlong,A. and Guidikova,I., Council of Europe publishing, Strasbourg 2001, 325 s. TURNER, B. S., 1990: Outline of a Theory of Citizenship. Sociology, Vol. 24, No. 2, pp. 189-217. Voľby 1998, SAIA Nonprofit Bratislava 1998. Výchova k občanství. Učebnice pro střední školy. Ed. R. Dostálová, NS Svoboda, Praha 1998, 152 s. Vzdelávací štandard s exemplifikačnými úlohami z náuky o spoločnosti pre gymnáziá štvorročné štúdium Vypracovali: PhDr. Anna Bocková, PhDr. Daniela Ďurajková,

182

ÚVOD DO POLITICKEJ SOCIOLÓGIE MLÁDEŽE _________________________________________________________________________ PhDr. Zdenka Janasová Ministerstvo školstva SR schválilo vzdelávacie štandardy s exemplifikačnými úlohami pre gymnáziá so štvorročným štúdiom dňa 11. januára 2002 pod číslom 045/2002-4. Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, 830 00 Bratislava. WALLACE, C. – HAERPHER, Ch., 2001: Migration Potential in Slovakia. Sociológia 33, č. 6, s. 549-567. WALLACE, C., 1993: Koncepcia občianstva v súčasnej svetovej sociológii. Sociológia vol. 25, č. 3, s. 163-176. WALLACE, C., 1997a: Work and Education in Post-Communist World: on the Road to Individualisation? IBYR 15, ISA RC 34, Bratislava. WALLACE, C., 1997b: Institute for Advanced Studies. Who is for Capitalism, Who is for Communism? Attitudes to Economic Change in 10 Post-Communist Countries. Vienna, Austria, Institute for Advanced Studies, No. 44. WALLACE, C., 1997c: Mládež, práca, vzdelanie v postkomunistickej Európe: cesta k individualizácii? In: Mládež a nezamestnanosť v Európe. Ed. by L. Macháček, SÚ SAV, Bratislava, s. 50-57. WALLACE, C. – KOVATCHEVA; S., 1998: Youth in Society. The Construction and Deconstruction of Youth in East and West Europe. Macmillans: London, St. Martins Press: USA. WALLACE, C., 1996: Work and Education in Post-Communist World: on the road to individualisation? Arbeit und Bildung, University of Bremen, 18 p. WEST, A., 1996: Citizenship, Children and Young People. Youth and Policy. Issue No. 55, pp. 69-74. WOLEKOVÁ, H. – SALOMON, L. M., 2000: Neziskový sektor na Slovensku – ekonomická analýza. (Non-profit sector in Slovakia economical analysis). SPACE, Bratislava. Youth Policy and Youth Services in Finland. IJAB, Bonn 2001, s. 76. Youth Policy and Youth Services in France. IJAB, Bonn 2001, 320 s. Youth Policy and Youth Work in Slovakia. Ed by L. Macháček, Slyica, Bratislava 1999, 72 p. Youth Policy and Youth work in Spain. IJAB, Bonn 1995, s.76. Youth, Citizenship and Empowerment. Ed. by H.Helve and C.Wallace. Ashgate, Aldershot 2001, 327 s. Záverečná správa: Učíme sa navzájom. Komunálne projekty pre mládež, Trenčín, 8.12.7.2000. NAFYM-IUVENTA, Bratislava 2000, 29 s. Zborník analyticko-prognostických štúdií k prognóze rozvoja Slovenska do roku 2010. Ed. Š.Zajac, PÚ SAV, Bratislava 2002, 174 s. ZUBOKOVÁ, J. A., 1998: Socialnaja integracija molodeži v uslovija nestabilnogo obščestva. RAN, Moskva, 142 s. 1998 SLOVAK Parliamentary Elections. Final Report. Focus for International Republican Institute. Focus, Bratislava 1998, 65 p.

183

Vedeckí oponenti:

Prof. PhDr. Peter Ondrejkovič, PhD. PhDr. Peter Horváth, PhD.

© Prof. Mgr. Ladislav Macháček, CSc. Katedra politológie FF UCM a CERYS FF UCM v Trnava 2008 © Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Publikácia vznikla v rámci medzinárodného projektu UP2 YOUTH – Mládež ako faktor sociálnej zmeny s podporou MVTS pri MŠ SR v rokoch 2006 – 2008 Náklad: 250 ks Tlač: Michal Vaško – VYDAVATEĽSTVO, Prešov

ISBN 978-80-8105-012-1 EAN 978808105012