Malá encyklopédia hudby: Starovek - stredovek - renesancia. 1. diel 8096823906, 9788096823901

Citation preview

rfroli lopddia

U!,oJh enepklop 6dia hudbg

l. diel ;ftnrovele - 4ftredoveh -,penesancia

Zostsvila: PhDr., Mgr. art, Jrtfia Technickd spolupraca

nAfOWXSfA

: RNDr. Stefan BARTIIA

Tito encyklop6dia hudby je distribuovand aj ako multimedidlny interaktivny program pre poCitade IBM pC (podrobnosti na poslednej strane)

Nadricis Henrerkoycov a Hudobniny Amadeo Koirice rtgg ISBN 80-968239-0-6 ISBN 80-968239-l_4

Uvod Mali

encyklop6dia hudby - L.diel, s osobitnym zretelbm na dejiny h,udby, je urdend Studen'tom konzervat6rii, ale aj milovnikom hudby a zdujemcom o hudobn6 dianie v staroveku, stredoveku a v obdobi renesancie. V encyklopedii, ktord je doplnen6 notovymi prikladmi (v pripravovanej poditadovej verzii zvukoqimi ukdZkami), dobovymi ilustrfciami a obrinkarni v5ak nezachhdzarcte do podrobnostio ktor6 je moZn6 n6jst' v hudobnfch lexikonoch alebo diastkovych monografick!'ch prdcach dostupnlich v hudobnfch kniZniciach a na knihrom trhu. Dopldujirce Studium je pri texte tohoto dielu nevyhnutn6, pretohe jeho obsah je vporovnani s ostatnfmi vj'vinov!'mi St6diami hudobnej kultirry najnfrodnej3i - vedomosti z dejepisu, zemepisu di literatirry ako aj zikladn| znalosti z hudobnej te6rie (harm6nie a foriem) a n6uky o hudobnfch ndstrojoch sri nevyhnutnj,m predpokladom pre jeho rispe5n6 zvlddnutie. Na tento diel lvlalej encyklop6die hudby budir nadvilzovat d'alSie 2. diel (barok - klasicizmus), 3. diel (romatizmus), 4. diel (hudba 20.storodia),

:

ktord spolu s Hudobnfm terminologickfrn slovnikom (vydanfm v roku lg97 kolektivom autorov : Jurik, Bartha, Bukovinsk6, Barthov6) sa budt distribnrovat' aj ako poditadoqi multimedi6lny hypertextovjr interaktivny program pre poditade IBM PC.

Jtlia Bukovinsk6

__

PERToDTaACIA Dn JiN nUDBY I

Pre orientdciu v mnoZstve hudobnj'ch slohov, Stflov, smerov, skladatel'skj'ch Skdl a individudlnych rysov rdmych obdobi je potrebn6 vfvoj eur6pskej hudobnej kultirry urditfm

sp6sobom rozllenit'.!! Jednotliv€ obdobia hudobnfch prejavov sa vlak prellnajt, sri v r6zrych obXastiach dobovo posunut6, v detailoch majfi odli5nii charalrteristikuy' Periodiz;icia terda nikdy nemdZe byt' dokonald, presn6, pretoZe nemdZe vyderprivajricim sp6sobom rahmi,f- v5etky hl'adisk6. I napriek tomuto kon5tatovaniu v5ak peniodizdcia sprehl'adiuje a. ul'ahduje samotn6 Sttdium dejin hudby.lslouo periodizdcia je odvodend z gr6ckeho slova periodos, t,j. obeh, kolobeh; jednd sa teda o rozdelenie vjvojovdho procesu na jednotliv6 obdobia. I K samotndmu rozdleneniu vfvoja eur6pskej hudby (ktoni je vSak len dast'ou celo svetov6ho vj'voj a) lndZeme pristupovaf viacerf mi spdsobmi/

]

A/ P"riodizdcia vSeobecno-dejepisn{ T6to periodizfucia sa pridfZa letopoCtovj'ch medznikov a charakteristiky epoch vleobecrlch. dejin, ktor6 sa rdmcovo delia na : pravek pribliZne od existencie prailoveka asi pred 600 mO mkmi aZ po vznik relativne dokonal6ho druhu pisma okolo roku 5 000 p.n.l.; starovek pg1[S, t.j. po zadiarok st'ahovania (spad6 grdcky tu aj a rimsky starovek antikq krorej rozrnedzie siaha od @@u 9.storodia p.n.l. at po 6.storodie n.l.; stredovek - priblihre po^qUeveu€ A!0eriky K.Kt[unbusom v roku l4?Z:

-

-

pribliZne-

-

-

-

novovek -

aL,

oo sridasnri

dobu.

i

j

--

B/ Periodizdcia un iverzdln o-umeleckri Jej snahou je zjednotit' a zzmeraf svoje triedenie sfhrnne z hl'adiska v5etkfch umeni, najmii v5ak umenia vi'tvarn6ho a architektirry, tr& Stj'lovo vyhranen6 epochy a umeleck6 okruhy. Takto docielirne delenie na umenie pgrpdnfch ndrodov, na u-eni y byzantskei, {grne!{ej, gotickei, Jenesancie, klg\", q!9&, klasicizrnu, romantimru, -impresioniznlu,%plgsioni_Zlq11-414!'. l

$ C/ Periodiz{cia podl'a stupila hudobn6ho myslenia V rdmci periodizdcie podl'a stupfia hudobndho myslenia rozliSujeme Styri slohov6 typy.-

Ii

L/ Sloh rytmicko-monomelodickf zaloLeny na prevlddajfcej apercepcii (stupni vnimania) a skladobno-interpretad4ej ie predstave monofonneho (respektive heterofonneho, diastodne aj polyfonneho) vyuZitia jedndho rytmu alebo jedinej rytmicky dlenenej melodickej linie. Rytmicko-monomelodidkf sloh delime na: a) Stfl pravelcfch kultur (40 000 p,n.l. aL,5 000 p.n.l.) i b) starovekf Stfl orientrilny a gr6cky (5 000 p.n.l. at koniec 6.stor. n.l.) c) stredovekj' Stfl : - duchovnj' (asi 7.stor. aZ 2.polovica lO.stor, n.l,) ,, .- svetskf (asi koniec l0.stor. n.L aL 2.polovica l3,sror, n.l. ) .. _1 I 2/ Sloh polymelodicky I spodiva na prevlddajricom skladobnom principe rytmicky dlenen6ho polyfonneho (respektfve vyripele heterof6nneho, Ciastodne i homofonneho) vyuZitia viacerj'ch sridasne mejricich mel6dii. Polymelodiclc!' sloh tvori : a) ranj'stredovekj'europskyviachlas (asi 7,, l2.stor.), b) ars antiqua, tj. star6 umenie (asi 12. - l3.stor.), c) ars nova, t.j. nov6 umenie (asi 13. - l4.stor,), d) S{il nizozemskfch 3k6l (asi 15, - za5iatok t6.sror.), e) synt6zl'polymelodickdho slohu, a to najmfl benritska a rimska Skola a dielo Orlanda di Lasso (asi 2. a 3.tretina 16.stor.).

I

\

i

I

3/ Sloh melodicko-harmonickf roz5iruje moZnosti viachlasn6ho rytmicko-polymelodickdho hudobn6ho myslenia o uvedomeld harmonick6 citenie. V tomto slohu, ktordho centrom sri Stfly klasicizrnu a romantizmu, m6Zeme samostatne rozdlenit' : a) Stfl baroka (asi roky 1550 - 1750), b) Stfl rokoka (asi roky 1730 - 1760), c) Sffl klasicizmu (asi 2.pol. l8.stor.), d) Stj'l romantizmu (asi 2.pol, l9.stor.), e) ran6 syntezy melodicko-harmonickdho slohu /najmti synttza klasicko-romantickd, romanticko-realistick6 a itfl novoromantizmu - celkom asi 2.pol l9,stor. s doznievanim v 20.storodi/, Stfl impresionizmu (asi prelom 19. a 2O.stor.) 0 neskor6 synt6zy melodicko-harmonick6ho slohu s) konkrdtnejsierrv. modernu lO.-tych aL \-tych rokov n6iho storodia, ktoni je reprezentovand predovsetklfm 'neoklasicizmom, neobarokonq folklorizmom a expresionizmom vedfcich osobnosti hudby 20.storodia (napr. I.Stravinshj'm, p.Hindemithom, s.prokofievom, D.Milhaudom,

I

4

D.Sostakovidom, A.Honnegerom, L,Janddkom, B.Bart6kom, ale

dast'ou tvorby A.Berga, A.Schrinberga a 20.storodia s domievanim v polovici druhej).

I

i'\

\

I

znalnou A.Weberna (asi ll.polovica

cl sloh sdnickf

udrhije

doten'aj5i

i

stupei horizonti{lno-vertikdlnej predstavivosti v r6mci

h

vymoZenosti rytmicko-polymelodicko-harmonick6ho hudobn6ho myslenia. Najd6leZitejSou zloikeu, *\ na ktoru sa zameriava kompozidnd, interpretadnd a apercep'dnd pozornost' hudobn6ho prejavu \ je vlak s6nika. V s6nickom slohu m6Zeme dotenz rozli5it'(podl'a dasovych etip): a) ranf sdnickf Stfl (asi od roku 1908-9), b) punktu.dlny Styl (asi od 2.Stvrtiny 20.storodia), c) tembrovj', respektive aleatorne-tembrovf (asi od 2.pol.20,stor.), d) rand s1'nt6zy s6nick6ho slohu a synt6zy medzislohov6 (sridasnr{ doba).

,i i: fl .i i

I

Samotnj' s6nickf Stfl z hl'adiska prdce s hudobnj'm materidlom delime na dodekafoniu punktualizmus aleatoriku seridlnu hudbu tembrov{r hudbu moddlnu hudbu grafickri hudbu elektroakusticku a elektronickri hudbu synt64r Stflov s6nickdho slohu.

:

a) b) c) d) e) f) g) h) i)

Pri potrl'ade na tieto rozdlenenia hudobndho vlvoja je zjavn6, Ze neexistuje ustrilenf jeho tanec a ndstrojovd hra>tanec- spev- ndstroiovd hra

l\ ___>l__

,o,[,9

21

Sekvencia : Victimae oaschali laudes

Vi - cti - mae pa-scha-li lau

A-gnus re-de-mit re-con-ci - li -

con-fli-xe-

a-vit

- des

Chri-stus in - no-cens Pa - tri

o

res.

Pec-ca - to

Mors

et vi - ta

dux vi-tae mor-tu-us, re-gnat vi

re

et glo - ri - am vi - di

Se-pulcrum Christi vi.ven - tis,

Sur-re-xit,Christus spes rrre -

im-mo-lentChri-sti- a

prae-ce-det su-os in Ga-

&:

Sci - mus Chri-stum sur- re - xis

re - sur- gen - tis:

-

se

a mor-tu- is

li - lae.. am. ve

tu no-bis, vi-ctor Rex, mi-se-re Zliturpgie, konkr6tnejSie z tr6pov, vy5li aj liturgickd dramy. Vo Francrizsku sa nazlvali mirac:les alebo mysteres, v Taliansku rctppresentatione alebo drama sacro, po latinsky ludus. Predstavovali pribehy z Pisma a zo tivola sviitJzch apredvfudzali sa na ka|dy cirkevnf sviatok. Liturgickf drdma znamenh zadiatok vfvoja eur6pskeho dramatick6ho umenia. Spodiatku sa dr6my hrali v chrfmo{ch lodiach a na ch6re, postupner sa v5ak z tohto prostredia dostali na n6mestia - v tomto vjvojovom 5t6diu saut zavddzali hovoren6 dial6gy, popri latindine sa uplatilovali aj narodn6 jemlW a prevahu nadobirdal.i I'udovd prvky. Hry sa obohacovali komedidlnymi prvkami, ktord reprezentovali typickd postavy diabla, mastidkara, kupca atd. "f

ll

Cturt .t

*1.

, 7Q,,wht)

,,?{,'lu

'

j *-''

{\'/ '

fSI

/

:

i,,' \

Notfcia

,/

otAzok stredovekfch teoretikov bolo vytvorenie notdcie, \Spodl6'tku, kfm sa chonil tradoval fslne, posladovala nol6cia, kroni shiZila ako opora pamdti, Pismenovd latinskd notdcia, ktord sa vyvinula znotilcie grdckej, v5akuZ bola pre meliznatickf prednes gregorir{nskeho chorflu nevyhovujrica. Preto sa vdd5mi rozmohli syst6my zramienok (bodiek, diarok a h6dikov), ktor6 omadovali pribliZnd stripanie alebo goii to tm, : *Ft-e$a{.r*1"p mel6die. I%y*,(neuma pokyn), ktor6 vsakneurcovali-"ani presnt

,

i

)6dnou z ddleLitlch

vj'Sku ani dlZku t6nu. Hranidnfm intervalom, v rrimci k0or6ho kvinta. \\ Hlavnd ntavng zna(';Ky ;

znadkL: punktum t.] vrga Itl virga jacens t-]

r" neum" pohybovala,

bola

pre krat5i a relativne niZ3f t6n:', pre t6n relativne vy55i a dlh$i, pre dlh5i t6n.

Ry-tmus neumy neoznalovali, pretoZe

bol vZdy yol'nf. V priebehu l0.stor. sa

uZ

neumy vpisovali do r6mej vf5ky nad textom. Existovalo vel'a druhov neumovej notdcie (talianska, byzantskf att.\. Zmena v not6cii nastala, ked sa z,aviedla linajka a tj'm sa

fixoval t6n. Pn"i'krrit sa linajka objavila vtalianskych rukopisoch z ll.storodia. Najprvsa pouZlvala derven6 pre t6n -f-, neskdr Llti pre t6n -cr-. .Teoretlk.Quido -z Arezza ut v ll.stor, pouZival-Stvorlinajkovti osnovu. Na zadiatku linajok pouZival pismena$rtit6ny f, .' gt, z ktorfch sa pravdepodobne vyvinuli modernd kl'ride. " Zavedenie nLotovej osnovy si vyZiadalo zmenu v pisani neum, Vznikla notovd hlavidka a n62ka. Tvary n6t sa ustdlili v 12. - l3.stor. v juZnej Eur6pe do iharakteristickej Stvorhrannej formy * lm. nota quadrata, ktord sa dodnes pouhiva pri notovani chordlu, T6to notr{cia sa nafivala kvadratickd. Neumy sa v notdcii udrZali miestarni aZ do 13,l4.storodia a spodiatku sa nimi zapisovala aj run6 viachlasnd hudba. Gregori6nsky chor6l sa zapisoval dg knih rudne. Vmikli r6me liturgick6 spevniky-: gradudt (obsahoval spevy ordinhia a propria) a antifondr (obsahoval spevy celdho propria a misril so spevmi pre kiaza).

-Jkdtloveku existujri clva typy hudobnfch traktdto,v : teoretick6 a praktickd, Teoretick6 - boli sfdast'ou SFERiiiaCii-o etose hudby (o vychovnej funkcii hudby).qr-. l4alenratickom, diselnom zitklade hudbi. zfuklady srledovekej hgdobngj vj,chovy pg!'o'-Zii. ManigsTolqqqtus severinusBoETHIUs_880-525t* ktorf je autorom trataiu Dg *_ institutione-]nusics r fe"t"" -tFnaimal veffy vplyv na cel6 teoretickd myslenie o hudbe randho stredoveku.

Praktickd vfydba_:1_19ggyglatzv.*aplikg;qej_",te_6*rii, r.j, cvideniu ziakov v dftani n6t a ,y-spicvanijnrerualov.il'o ai v spnivn,irn poiiliu"ni konronancii?oison]nci i. Vfvoj stredovek6ho moddlneho syst6mu bol procesom postupnj'm, V riplnej foryne, dosiahnutej at, v ll.titorodi, zahrfioval sysGm 8 ntodov, diZe cirkevnj'ch stupnic, ktord sa odli5ovali rdznym zloLenim celj'ch t6nov a polt6nov v rdmci diatonickej oktr{vy.

23

VWoj stredovrlk6ho mod6lneho syst6mu bol procesom postupni'm. V irplnqj forme,

I

dosiahnutej al, v ll.storodi, zahriloval system modov, diZe cirkevnlch stupnic, ktor6 sa odli5ovali r6mym zloZenim ce$ch t6nov a polt6nov v rimci diatonickej okt6vy. Cirkevn6 t6niny sir na rozdiel od antiky ch6pan6 vZdy vzostupne v r6mci oktrivy. Stredoveki teoretici rozliBovali 4 p6vodn6 stupnice - autenticla| a 4 poloZen6 o interval kvarty niZ5ie plagdlne. Toto rozdelenie stupnic malo symbolizovat' dl'a druhy l6sky : autentick6 - l6sku k Bohu, plagilne - l6sku k blihremu.

-

Mody plag6lne

Mody autendick6

#

@

V stredovekej hudobnej te6rii sa preberali aj ot|zky ndzorn6ho hudobn6ho vyudovania. Jeden zpoprednfch teoretikovQujdo zArezza (1000-1050) vytvoril v ll.stor. UeJ-|du solmizaineho spievani*,-Spev6ci sa mali naudit' naspamtit' 6 solmlzatnfch slabjh ktor6 Oiido prevzal z hymnu parita Oiakona ,,Ut queant laxis", ktorj' m6 6 trilz a katdh zaEina jednou z n6t hexachordu. Slabiky slov tfchto Siestich fraz vytvorili solmizadnj'rad (polton sa nachfudza medzi mi-fa). .. .Y!-:I"_!

! -!!!

24

O dobovej interpretdcii gregoridnskeho chor6lu mdme vel'mi mdlo spriv. Spievalo sa pravdepodobne viac nazfilne a dasto sa pouZival aj spev falzetom (pre dosiahnutie mimoriadne vysokfch pol6h stredovekpovaZoval vysokd t6ny vieobecne z& kr6sne). PouZival sa spev antifondlny (striedanie zborov), responzoridlny (striedanie s6listu a zboru) a priamy ffeden zbor). Rozsah chonilovj'ch mel6dii bol najdastej$ie danj' rozsahom muZskdho hlasu (Zeny nesmeli spievat' v kostoloch). I{lavnjm dinitel'om dosiahnutia principu jasnosti a poriadku bola jednota textu a mel6die. Otime zostfva aj pouZivanie organu, ktorf sa v kostoloch vyskytoval uZ od 8.stor. n.1., ale so zborom sa zatal puhivaf aZ od l3.storodia, kedy sa zdokonalila kon5trukcia organa a skultivoval jeho zvuk.

-

Gregori pre5iel mnohj'mi zmenami. do mnohj'ch krajin Eur6py, na irzemie Ciech venskav9. - 10.s rozkvet lwil aL do l3.stor,, teda do obdobia kfm ho viac neYy Z gregoifnskeho chonilu derpala takmer v5etkj'ch eur6pskych ndrodov, duchovnd piesefi, hudba stredovekfch du hier, rytierske umenie a mal vplyv aj na poliatky operndho recitativu, Stal sa oporou lasnej hudby a tdmou pre tvorbu mnohj'ch novodobfch skladatel'ov (J. S. Bach, H. F. Liszt, G. Mahler atd,).

STREDOVEKV

SrfI - SvETSKV

Hlavni' hg{gQly^ uyuoj sa aL, do llstor. odohr6val nepochybne vnimci gregoriZfr6[efio';hi,SL$ uoio priioozene urrri'"O,im na skutodnost', Ze bol skoro iomerne

@.dba,atonajmiil'udov6,muselaosvojuexistenciubojovat'.Ludov6 hudba, ktor6 sa mnohfmi storodiami tradovala fstnym podanim, nepresla podstatnfmi zmenami. Najstar5imi zachovanymi ukri.Zkami svetskej hudby sri spevy s latinskfmi textami. Charakteristickfmi svets\imi piesiami stredoveku st v5ak uZ piesne s textami v ndrodni'ch jazykoch. Ranfmi rypmi takychto piesni boli chansons de geste -epick6 po6my, v ktorjch s& ospevovali diny hrdinov, spievand na jednoduchd melodick6 motivy

(najzn6mej5ou

je

Pieseil

o

Rolandovi, n6rodnf epos Francfzov poch6dzajrici ll.stor.). Triedu profesion6lnych hudobnfkov v lO.stor,, predstavovali tm, Eongleri (franc.jongleuri), ktori boli interpretmi piesni, ale nie ich tvorcami. Boli to muZi a Leny, vandruj(rci jednotlivo alebo v skupin6ch z miesta na miesto, ktori si na skromnd ffvobytie zafibali hrami, spevmi, nacvidenfmi trikmi a vystripeniami cvidenfch zvierat. pretoZe sp6sobom hvota zdanlivo prekradovali r6mec zitkana a morrilky, slali sa terdorn ftok.ov a sankcii zo strany spolodnosti. I'ongl& v sluZbr{ch feudila sa nazyval minstrel (franc,menestrel, ministralis: sluZobnik). V ll.stor. sa uZ Longlii sami organizujfi do bratstiev, z ktoqich sa neskdr vyvinuli hudobnfcke cechy. pravdepodobne z druhej polovice

! 25

KriZiacke vlpravy v ll.stor., mnoZstvo miestnych vojen, n6sledne

aj

rozvoj

obchodu a mies't viedli v Eur6pe k rozkvetu rytierskeho stavu. Boli to prfve rytieri, ktori sa pridinili o vznik a rozrnach svetskej dvornej hudby. Vznik rytierskej kultury sa viaZe na juZn6 Francitzsko, odkial'sa rozSirila na sever krajiny a nesk6r do Nemecka a Anglicka.

Franclizsko

Na juhu Francfzska (v Provensalsku) reprezentovali svetskir hudbu tuba&iri (odvoden6 od slova trobar - vyn6jst', objavif = texty a mel6die) a na severe krajiny truvdri. Umenie kubadurov, ktori pisali texty svojich piesni v provensaldine, sa rfchlo roziirilo do severn6ho Franctzska k tnrv6rom, ktori pisali v dialekte stredovekej francuz5tiny.

Pnlim trubadfrom bol vojvodca \ililhelm lX. zAkvit4nie (1071-ll2'7), ktory pre5iel vfvojom typiclcfm pre tuto gener6ciu trubadrirov. Lyrika jeho piesni sa sirshedila na Zenu ako milostni objekt, aZ nesk6r sa posunula do polohy zboZilovanej pane a vl6dkyne.

Medzi najvj'znamnej5ich trubadurov patia: gr6f Viliam z Poitiers (ako prrnj' ospieval l6sku rytiera k dievdat'u z I'udu), Bernard de Ventadour, ktor6ho St6vidia piesei patrila medzi najpopulimejSie skladby svojej doby, Pierre Vidal a d'al$i. ZaKadatelom umenia truvdrov je pravdepodobne Christian de Troyes(+ 1198), tvorca prv6ho dvorsk6ho rom:irnu. Mnoistvo textov a mel6dii na vysokej nrovni zanechal Thibaut IV.Navarskf, znfmym kuv€rom bol s6m krif Richard (naajrranf Lvie srdce), dalej Thibault de Champagne ako aj Adam de la Halle (tzv.arrarslcj'hrbrii) pdsobiaci na dvore l