Listy o „Kapitáli“

Citation preview

104vTEE AEA AE

pis EŠE >P ť» DÁ A sTa j tý

SH

NP vá

o

TY

NTN

MŤ pot a a k

:

a das náZAka ae

kd A

3

[73

A OddA MAN

A

aL VY VY, dávše v.

S

AA . KOP ú A ujAAE 1 Y.% fu

Buy

Ť

sá A

jJ

A

uOVÁVANÝ

J gobÉza

je ted

se usa

X

PROLETÁRI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA!

ÚSTAV DEJÍN KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA

KAROL MARX — FRIDRICH ENGEL>

LISTY O „KAPITÁLI“

Z nemeckého originálu, Karl Marx — Friedrich Engels, Briefe úber das ,„Kapital", ktorý vydal Dietz Verlag v Berlíne roku 1954, preložil Pavol Musil.

PREDSLOV

Do tohto sborníka sme zahrnuli z korešpondencie Marxa a Engelsa tie listy, ktoré sa zaoberajú ekonomickými otázkami. Listy, ktoré sú venované výlučne ekonomickým problémom, uvádzame bez akéhokoľ­ vek skrátenia. Naproti tomu listy, v ktorých sa popri ekonomických otázkach hovorí aj o otázkach historických, filozofických, o otázkach vedenia robotníckeho hnutia a pod., podávame vo výňatkoch. Väčšina listov pojatých do tohto sborníka sa vzťahuje na „Kapitál“. Sú pomôckou pri štúdiu vzniku, rozvíjania a formovania sa Marxovho ekonomického učenia, ktoré znamená úplný prevrat v ekonomickej vede av učení o socializme, a ukazujú, v akom poradí boli spracované jednotlivé časti marxistickej ekonomickej teórie, V tomto ohľade sú obzvlášť zaujímavé listy z päťdesiatych a šesť­ desiatych rokov, z obdobia, keď sa Marx najintenzívnejšie zapodieval ekonomickým bádaním, ktorého výsledky potom klasicky spracoval v „Kapitáli“. Mnohé listy sú cenným doplnkom a komentárom k jednotlivým ka­ pitolám alebo celým oddielom ,„Kapitálu“, napríklad Marxov list En­ gelsovi z 2. augusta 1862, v ktorom sa rozoberá otázka hodnoty, jeho list Engelsovi zo 6. júla 1863, v ktorom Marx podáva výklad svojich náhľadov na otázky reprodukcie, a list z 30. apríla 1868 o premene zisku na priemerný zisk a hodnoty na výrobnú cenu. Iná skupina listov ukazuje, ako sa rozpracovávala štruktúra a metóda výkladu ,Kapitálu“, napríklad Marxov list Lassallovi z 22. februára 1858 a Engelsovi z 2. apríla 1858 o pláne výkladu a rozvrhnutí celého ekonomického bádania na šesť kníh, list Kugelmannovi z 28. decembra 1862, v kto­ rom Marx oznamuje, že kapitola o „Kapitáli“ bude tvoriť samostatný zväzok, ktorý bude ,,kvintesenciou “ celej politickej ekonómie, ďalej list Kugelmannovi z 13. októbra 1866 a list Beckerovi zo 17. apríla 1867, v ktorých Marx nazýva celú vedeckú rozpravu už ,„Kapitálom“ a roz­ vrhuje definitívnu štruktúru.

Tento sborník obsahuje aj listy, ktoré vysvetlujú, prečo Marxova práca na „Kapitáli“ postupovala raz rýchlejšie, raz pomalšie. (Pozri Marxov list Lassallovi z 21. decembra 1857 a z 12. novembra 1858, Klingsovi zo 4. októbra 1864, Engelsovi z 13. februára 1866 a iné.) Časť Marxových a Engelsových listov zhrnutých v tomto sborníku je zameraná proti buržoáznym a maloburžoáznym ekonómom. Tieto listy bezprostredne nadväzujú na tie časti ,„Kapitálu“, v ktorých Marx pri rozvíjaní svojej teórie ostro polemizuje so svojimi predchodcami a súčasníkmi z buržoázneho a maloburžoázneho tábora. Z tohto hľa­ diska je obzvlášť zaujímavý Marxov list Kugelmannovi z 11. júla 1868, o ktorom Lenin napísal: ,„,Voforme polemických poznámok proti vul­ gárnym ekonómom Marx tu mimoriadne výrazne vykladá svoje poní­ manie takzvanej »pracovnej« teórie hodnoty ... Bolo by preto želateľ­ né, aby si každý, kto začne študovať Marxa a čítať »Kapitál«, pri študovaní prvých a najťažších kapitol »Kapitálu« opätovne prečitoval aj list, ktorý sme tu spomenuli.“ (V. I. Lenin, Spisy, zväzok XII, 4. ruské vyd., str. 84.) Niektoré listy tohto sborníka svedčia o tom, aké ťažkosti musel Marx a Engels zdolávať, aby sa revolučná ekonomická teória stala majetkom širokých kruhov. Napokon zahrnuli sme do tohto sborníka Engelsove listy, ktoré na­ písal po Marxovej smrti a z ktorých možno získať predstavu o ruko­ pisoch z Marxovej pozostalosti a o Engelsovom postupe pri práci na II. a III. zväzku ,„Kapitálu“. (Pozri Engelsove listy Beckerovi z 2. ap­ ríla 1885, Bebelovi z 30. augusta 1883 a z 22. júna 1885, ako aj nie­ koľko listov Danielsonovi.) Popri listoch, ktoré sa vzťahujú priamo na „Kapitál“, obsahuje tento sborník aj listy, v ktorých Marx a Engels používajú teóriu rozvinutú v „Kapitáli“ na skúmanie ekonómie rôznych krajín a epoch. V nich sa osvetľujú problémy konkrétnej ekonomiky, ekonomických dejín a eko­ nomického vývinu jednotlivých krajín, včítane Ruska. (Pozri Marxove a Engelsove listy ruským politickým činiteľom: Marxov list Zasuličovej z 8. marca 1881, Engelsov list Danielsonovi z 29.— 31. októbra 1891, z 15. marca, 18. júna a 22. septembra 1892, Plechanovovi z 26. feb­

ruára 1895 a iné.) Listy zhrnuté v tomto sborníku boli už uverejnené v Spisoch Marxa a Engelsa (zv. KXI—XXIX).

Ústav marxizmu-leninizmu pri ÚV KSSS

Rok 1845 1. ENGELS — MARXOVI

[20. januára 1845]

.. Obzvlášť ma baví, ako sa komunistická literatúra udomácnila v Nemecku, čo je teraz už hotová vec. Veď dokonca aj mimo Nemecka, v Paríži, začala sa ešte len pred rokom udomácňovať, vlastne len vzni­ kať, a dnes sa jej nemecký Michl už nevie striasť. Noviny, týždenníky, mesačníky, trojmesačníky a nastupujúce rezervy ťažkého delostrelectva — to všetko je v najlepšom poriadku. Šlo to čertovsky rýchle! Pod­ zemná propaganda priniesla tiež svoje plody — zakaždým, keď sa dostanem do Kolína, zakaždým, keď tu zájdem do hostinca, vidím nové úspechy, nových prívržencov. Kolínske zhromaždenie vykonalo priam zázrak — postupne sa objavujú jednotlivé komunistické skupiny, ktoré sa vyvíjali celkom tichučko, bez nášho priameho pričinenia. —

Týždenník ,„Gemeinnitziges Wochenblatt“ [Verejnoprospešný týžden­ ník], ktorý predtým vychádzal spolu s ,„Rheinische Zeitung“ [Rýnskymi novinami], je teraz v našich rukách. Ujal sa ho ďEster a pokusí sa z neho niečo urobiť. Potrebujeme však teraz predovšetkým niekoľko ktorí by sa radi vyporiadali s problémami, ale sami na to nestačia. Snaž sa dokončiť svoju knihu o národnom hospodárstve", aj keby si s nejednou vecou ešte nebol spokojný: na tom nezáleží, mysle už dozreli a železo treba kuť, kým je žeravé. Síce ani moje veci z Anglicka sa neminú účinkom — fakty sú príliš pádne — ale predsa by som chcel mať voľnejšiu ruku, aby som mohol napísať niečo aktuálnejšieho, čo by bolo pre nemeckú buržoáziu presvedčivejšie a účinnejšie. My Nemci-teoretici — znie to smiešne, ale je to znak doby a poľavenia nemeckej národnej kalamity — ešte ani nemôžeme dospieť k rozvíjaniu našej teórie, veď zatiaľ sa nám nepodarilo uverejniť ani len kritiku 1 Ide o Marxovo nedokončené dielo „Kritika politiky a národného hospodárstva", na vydanie ktorého Marx uzavrel zmluvu s Leskem. Pozri nasledujúci list. Red.

nezmyslu." No teraz je najvyšší čas, a preto čiň sa, aby si bol hoto­ vý do apríla. Rob to tak ako ja. Naznač si lehotu, do ktorej roz­ hodne chceš byť hotový a postaraj sa o skorú tlač. Ak to nejde tu [v Paríži], daj knihu vytlačiť vMannheime, v Darmstadte alebo inde. Ale vyjsťmusí čím skôr...

1 Jde o knihu „Svätá rodina čiže Kritika kritickej kritiky. Proti Brunovi Bauerovi a spol.", ktorá v tom čase nebola ešte uverejnená. Red.

8

Rok 1846 2. MARX — LESKEMU

1. augusta 1846

Na Váš list, v ktorom vyslovujete svoje pochybnosti o vydaní, som Vám ihneď odpovedal. Pokiaľ ide o ,vedeckosť“, napísal som Vám toto: Kniha! je ,vedecká, ale nie vedecká podľa predstáv pruskej vlády atď.“. Ak sa ešte pamätáte na svoj prvý list, veľmi Vás znepo­ kojovalo, že pruská polícia Vás vystríhala a práve vyšetrovala. Nato som Vám napísal, že si budem hľadať iného nakladateľa... Dostal som od Vás ešte druhý list, v ktorom ste jednak rozviazali nakladateľskú zmluvu, jednak ste súhlasili, aby som zálohu vrátil vo

forme poukazu na príslušného nového nakladateľa... Pokiaľ ide o oneskorenú odpoveď, oznamujem Vám toto: Niekoľko nemeckých kapitalistov sa rozhodlo vydať viacero mojich, Engelsových a Hessových spisov. Boli tu dokonca výhľady na utvorenie naozaj veľkého nakladateľstva, ktoré by pracovalo bez akéhokoľvek ohľadu na políciu. Okrem toho bolo mi prostredníctvom istého pria­ teľa“ týchto pánov takrečeno prisľúbené, že vydajú moju „Kritiku národného hospodárstva“ atď. Tento priateľ ostal v Bruseli až do mája, aby bezpečne previezol cez hranice rukopis prvého zväzku pub­ likácie, ktorá vyjde za mojej redakcie a za spolupráce Engelsa a iných. Z Nemecka mal potom definitívne oznámiť, či „Národné hospodárstvo“ prijali alebo neprijali. Nedostal som nijaké alebo len neurčité zprávy, a v tieto dni, keď najväčšia časť rukopisu druhého zväzku tejto publi­ kácie bola už v Nemecku, títo páni napokon napísali, že z celej veci nebude nič, lebo svoj kapitál použili na iné ciele. Preto som Vám dosiaľ nemohol dať jednoznačnú odpoveď. Keď vec dopadla takto, do­ hodol som sa s pánom Pirscherom z Darmstadtu, ktorý je teraz tu, že Vám odovzdá môj list. Pre spomenutú dohodu o uverejnení, uzavretú s nemeckými kapi­ 1 Pozri poznámku na str. 7. Red. 2 Weydemeyer. Red.

talistami, prerušil som prácu na ,„Národnom hospodárstve“. Pokladal

som totiž za veľmidôležité uverejniť ešte pred pozitívnym

vý­

kladom témy takýto polemický spis! proti nemeckej filozofii“ a odvte­ dajšiemu nemeckému socializmu. Je to nutné k príprave verejnosti na stanovisko môjho ,,Národného hospodárstva“, ktoré sa diametrálne rozchádza s doterajšou nemeckou vedou. Ostatne je to ten istý pole­ mický spis, o ktorom som Vám už v jednom zo svojich Jistov napísal, že ho musím dokončiť pred uverejnením ,„Národného hospodárstva“.

Toľkok tejto veci... Keďže takmer dokončený rukopis prvého zväzku môjho spisu leží u mňa už tak dlho, nedám ho do tlače bez toho, aby som ho nepre­ pracoval po vecnej a štylistickej stránke. Rozumie sa samo od seba, že autor, ktorý sa stále vzdeláva, nemôže dať bezo zmeny vytlačiť, čo napísal pred šiestimi mesiacmi. K tomu pristupuje, že ,„Fyziokrati“ vyšli v dvoch fóliových zväz­ koch len koncom júla a dôjdu sem až o niekoľko dní, hoci ich vyjdenie bolo ohlásené ešte za môjho pobytu v Paríži. Musím ich teraz brať

plne do úvahy... Prepracovaný prvý zväzok bude hotový do tlače koncom novembra. Druhý zväzok, ktorý je skôr historický, môže rýchle nasledovať. V jednom zo skorších listov som Vám už napísal, že rukopis bude o viac ako 20 tlačových hárkov obsiahlejší, než bolo dohovorené, a to jednak preto, lebo pribudol nový materiál v Anglicku, jednak preto,

lebo prepracovanie si to vyžaduje... Ak by bolo treba, mohol by som Vám mnohými listami z Nemecka a Francúzska dokázať, že verejnosť očakáva tento spis s napätím. 3. ENGELS — MARXOVI

18. septembra 1846

... Je ozaj do neba volajúce, ako som Proudhonovi v obchodnom liste krivdil. Keďže v tom liste niet miesta na doplnky, musím to na­ 1 Mieni sa Marxovo a Engelsovo dielo ,„Nemecká ideológia, kritika najnovšej ne­ meckej filozofie v jej predstaviteľoch Feuerbachovi, B. Bauerovi, Stirnerovi, a nemec­ kého socializmu v jeho rozličných prorokoch" (1845— 1846). Red. 2 V rukopise je prečiarknuté ,„„odBauera, Feuerbacha po Stirnera". Red. 3 E. Dairovo dvojzväzkové vydanie ,„Physiocrates", ktoré obsahuje príspevky fyzio­ kratov, ako je Ouesnay, Dupont de Nemours a iní. Vyšlo v Paríži r. 1846. Red.

10

praviť tu. Domnieval som sa totiž, že napísal malý nezmysel, nezmysel v medziach zdravého rozumu. Včera sme tú otázku ešte raz a dopo­ drobna prediskutovali, a zistil som, že tento nový nezmysel je predsa len úplne bezmedzným nezmyslom. Predstav si: proletári majú sporiť na malé účastiny. Z týchto prostriedkov (prirodzene, s menej než

10 000 —Z0000 robotníkmi tu ani nezačínajú) sa spočiatku založí jedna alebo viac dielní v jednom alebo vo viacerých remeselníckych odvet­ viach a časť účastinárov sa tam zamestná: produkty 1. sa majú pre­ dávať účastinárom za cenu suroviny a práce (takže účastinári nemusia platiť zisk) a 2. prípadný zvyšok sa predá za bežnú cenu na sve­ tovom trhu. V tej miere, ako sa kapitál spoločnosti bude zväčšo­ vať vstupovaním nových členov alebo novými úsporami starých účasti­ nárov, použije sa tento kapitál na založenie nových dielní a tovární atď. atď., až budú — všetci proletári zamestnaní a všetky výrobné sily krajiny skúpené, tým finančné prostriedky buržoázie stratia svoju moc, nebudú môcť vládnuť nad prácou a nebudú môcť prinášať zisk! Tak sa zruší kapitál, lebo sa „našla platlorma, ma ktorej možno dosiah­ nuť, že kapitál, t. j. inštitúcie úroku“ (pogriinšťovanie niekdajšieho droit ďaubaine"!, ktoré je tým trocha bližšie osvetlené) ,„takrečeno zmiz­ ne“.V tejto vete — ktorú starý Eisermann nesčíselnekrát opakoval, takže aj Grin sa ju naučil naspamäť — ešte zreteľne prebleskujú pôvodné proudhonovské frázy. Títo ľudia sa chystajú — nechcú ani viac, ani menej — skúpiť za úspory proletárov predbežne celé Francúzsko, ne­ skôr azda i ostatný svet, pričom sa proletári zrieknu zisku a úrokov zo svojho kapitálu. Či už niekto vymyslel takýto skvostný plán? A keď už niekto chce vykonať silácky kúsok, nebolo by jednoduchšie raziť päťírankovky zo striebra — mesačného svitu? A tunajší robotníci, totiž Nemci, sú takí hlúpi, že veria v takú gebuzinu: títo ľudia, ktorým ne­ zvýši ani šesť sous, aby si v dňoch svojich schôdzok zašli do hostinca, chcú za svoje úspory skúpiť celé krásne Francúzsko. Rothschild a jemu podobní sa môžu pred týmito veľkorysými skupovačmi schovať. Člove­ ka by z toho porazilo. Grún týchto chlapov zopsul natoľko, že naj­ nezmyselnejšia fráza má pre nich viac zmyslu než najjednoduchší fakt použitý ako ekonomický argument. Je to hnus, že sa treba boriť s ta­ kou hrozitánskou hlúposťou. No musíme byť trpezliví a nenechám tých chlapov na pokoji, kým Grúna nevyradím z boja a neprevetrám ich

zahmlenémozgy... 1 Droit ďaubaine — právo odúmrti — stredoveká feudálna obyčaj, privilégium, podľa ktorého kráľ mal právo privlastniť si imanie, ktoré nemalo priamych dedičov. Red.

11

4. MARX — ANNENKOVOVI

28. decembra [1846] Na Váš list z 1. novembra bol by som Vám už dávno odpovedal, keby mi môj kníhkupec nebol iba minulý týždeň poslal knihu pána Proudhona: „Filozofia biedy“. Prečítal som ju za dva dni, aby som Vám mohol zaraz povedať svoju mienku o nej. Keďže som knihu čítal veľmi rýchle, nemôžem sa ňou zapodievať dopodrobna a môžem Vám povedať len všeobecný dojem, ktorý na mňa urobila. Ak si to prajete, mohol by som sa v ďalšom liste púšťať aj do podrobností. Musím" sa Vám otvorene priznať, že táto kniha sa mi celkove vidi zlá, dokonca veľmi zlá. Aj Vy sa vo svojom liste posmievate tej „troške nemeckej filozofie“, ktorou sa pán Proudhon vo svojom nemotornom a pretencióznom diele vystatuje, no domnievate sa, že ekonomický rozbor nebol nakazený filozofickým jedom. Ani ja nijako nemienim chyby v ekonomickom rozbore pripísať filozofii pána Proudhona. Pán Proudhon podáva nesprávnu kritiku politickej ekonómie nie preto, lebo jeho filozofia je smiešna, ale naopak, jeho filozofia je smiešna preto, lebo nepochopil terajšie sociálne pomery v ich „engrénement"“ — aby som použil termín, ktorý si pán Proudhon, ako mnohé iné veci, vypožičal od Fouriera. Prečo hovorí pán Proudhon o bohu a univerzálnom rozume, o ne­ osobnom rozume ľudstva, ktorý sa nikdy nemýli, ktorý bol stále rov­ naký, ktorý si treba len správne uvedomiť, aby sme správne postupo­ vali? Prečo sa uchyľuje ku krotkému hegelianizmu, aby sa mohol vydávať za veľkého mysliteľa?

On sám nám rozlúštil záhadu. Pán Proudhon vidí v dejinách určitý rad spoločeriských evolúcií: tvrdí, že dejiny sú realizáciou pokroku, a naostatok tvrdí, že ľudia ako jednotlivci nevedeli, čo robili, že sa mýlili, pokiaľ ide o ich vlastný pokrok, to znamená, že sa ich spo­ ločenský vývin na prvý pohľad javí ako niečo nozdielne, oddelené, nezá­ vislé od ich individuálneho vývinu. Nevie tieto fakty vysvetliť, a tu mu hypotéza o prejavujúcom sa univerzálnom rozume prichádza veľmi vhod. Nie je nič ľahšie, ako vymýšľať mystické príčiny, t. j. frázy tam, kde zlyháva zdravý ľudský rozum.

Ale či pán Proudhon svojím priznaním, že vôbec nerozumie histo­ 1 Zviazanosť, spätosť, súvislosť. Red.

12

rickému vývinu ľudstva — a on to pripúšťa, lebo sa uchyľuje k bom­ bastickým slovám, ako univerzálny rozum, boh atď. — či tým zároveň a nevyhnutne nepriznáva, že je neschopný pochopiť ekonomický vývin? " Čo je spoločnosť, nech už má akúkoľvek formu? Je produktom wzá­ jomnej činnosti ľudí. Môžu si ludia slobodne voliť tú alebo onú spolo­ čenskú formu? Vôbec nie. Predpokladajte určitý vývinový stupeň vý­ robných síl [facultés] ľudí, a dostanete príslušnú formu výmeny [com­ merce] a spotreby. Predpokladajte určitý vývinový stupeň výroby, výmeny a spotreby, a dostanete príslušnú formu sociálneho zriadenia, príslušnú organizáciu rodiny, stavov alebo tried, slovom, príslušnú občiansku spoločnosť [société civile]. Predpokladajte určitú občiansku spoločnosť,a dostanete príslušné politické pomery [état politigue], ktoré sú len oficiálnym výrazom občianskej spoločnosti, To pán Proudhon nikdy nepochopí, lebo si myslí, že robí niečo veľkého, keď sa neodvo­ láva na štát [état], ale na spoločnosť, t. j. nie na oficiálne zhrnutie spoločnosti, ale na oficiálnu spoločnosť. Netreba dodávať, že ľudia nerozhodujú slobodne o svojich výrob­ ných silách — ktoré tvoria základ ich celých dejín: lebo každá vý­ robná sila je nadobudnutou silou, produktom predošlej činnosti. Vý­ robné sily sú teda výsledkom vynaloženej energie ľudí, no samu túto energiu vymedzujú okolnosti, v ktorých sa ľudia nachádzajú, ďalej už nadobudnuté výrobné sily a spoločenská forma, ktorá jest­ vovala pred nimi, ktorú nevytvárajú oni, ktorá je produktom predošlej generácie. Vďaka prostému faktu, že každá nasledujúca generácia na­ chádza výrobné sily nadobudnuté predošlou generáciou a že tieto výrobné sily jej slúžia ako základ pre novú produkciu, vzniká súvis­ losť v dejinách ľudí, vznikajú dejiny ľudstva, ktoré sú tým viac de­ jinami ľudstva, čím sú rozvinutejšie výrobné sily ľudí a tým aj ich spoločenské vzťahy. Z toho nevyhnutne vyplýva, že spoločenské de­ jiny ľudí sú vždy aj dejinami ich individuálneho vývinu, či si to ľudia uvedomujú alebo nie. Ich materiálne vzťahy sú základom všet­ kých ich vzťahov. Tieto materiálne vzťahy nie sú nič iné ako nevy­ hnutné formy, v ktorých sa realizuje ich materiálna a individuálna činnosť.

Pán Proudhon si pletie idey s vecami. Ľudia sa nikdy nevzdávajú toho, čo nadobudli, ale to neznamená, že sa nikdy nevzdávajú spo­ ločenskej formy, v ktorej nadobudli určité výrobné sily. Práve na­ opak. Aby dosiahnuté výsledky nevyšli nazmar, aby sa nestratili plody 16

civilizácie, sú ľudia nútení meniť všetky tradičné spoločenské formy, len čo spôsob ich vzťahov [commerce] už nezodpovedá nadobudnutým výrobným silám. — Používam tu slovo commerce v najširšom zmysle, ako používame v nemčine Verkehr. Napríklad: privilégiá, cechy a korpo­ rácie, celý systém stredovekej reglementácie vyjadroval spoločenské vzťahy,ktoré jedine zodpovedali nadobudnutým výrobným silám a pred­ chádzajúcim spoločenským pomerom, z ktorého tieto ustanovizne vzišli. Pod ochranou systému korporácií a pravidiel nahromadili sa kapitály, rozvinul sa námorný obchod, zakladali sa kolónie — a ľudia by sa boli sami pripravili práve o tieto plody, keby sa boli pokúsili zachovať formy, pod ochranou ktorých tieto plody dozreli. Preto aj udreli dva blesky: revolúcia roku 1640 a revolúcia roku 1688. V Anglicku boli rozbité všetky staré ekonomické formy, im zodpovedajúce spoločenské vzťahy a politické pomery, ktoré boli oficiálnym výrazom starej občian­ skej spoločnosti. Ekonomické formy, v ktorých ľudia vyrábajú, konzu­ mujú a vymieňajú, sú teda prechodné a historické. Ako ľudia nado­ búdajú nové výrobné sily, tak menia svoj spôsob výroby a so spôsobom výroby menia všetky hospodárske vzťahy, ktoré boli nevy­ hnutné len pre tento určitý spôsob výroby. Toto pán Proudhon nepochopil, a tým menej to dokázal. Pán Proud­ hon, keďže je neschopný sledovať skutočný chod dejín, podáva nám fantazmagóriu, ktorá chce byť považovaná za dialektickú. Nepo­ važuje za potrebné hovoriť o XVII., XVIII., XIX. storočí, lebo jeho dejiny sa odohrávajú v hmiistej oblasti predstáv a sú vysoko povzne­ sené nad čas a priestor. Slovom, je to staré hegelovské haraburdie, nie sú to dejiny: to nie sú profánne dejiny — dejiny ľudí — ale posvätné dejiny — dejiny ideí. Podľa jeho náhľadu je človek iba nástroj, ktorý idea alebo večný rozum používa pre svoj vývin. Evolúcie, o ktorých hovorí pán Proudhon, sú také evolúcie, aké prebiehajú v mystickom lone absolútnej idey. Ak roztrhneme závoj tejto mystickej frazeológie, uvidíme poriadok, v akom má pán Proudhon usporiadané ekono­ mické kategórie vo svojej hlave. Nebudem sa musieť veľmi namáhať, aby som vám dokázal, že je to poriadok veľmi neusporiadanej hlavy. Pán Proudhon začína svoju knihu rozpravou o hodnote, ktorá je jeho koníčkom. Nebudem sa teraz púšťať do rozboru tejto rozpravy. Rad ekonomických evolúcií večného rozumu sa začína deľbou práce. Pre pána Proudhona je deľba práce úplne jednoduchou vecou. Ale kastovníctvo azda nebolo určitou delbou práce? A nebolo cechovníctvo inou formou deľby práce? A či deľba práce v manufaktúre — ktorá 14

sa začína v polovici XVII. storočia a končí v Anglicku na sklonku XVIII. storočia — nebola tiež úplne odlišná od deľby práce vo veľko­ priemysle, vmodernom priemysle? Pán Proudhon je tak ďaleko od pravdy, že si nevšíma ani to, čo si všímajú dokonca aj obyčajní ekonómi. Keď hovorí o deľbe práce, ne­ pokladá za nutné hovoriť o svetovom trhu. A čo deľba práce v XIV. a XV. storočí — keď ešte nebolo kolónií, keď Amerika pre Európu ešte nejestvovala, keď do východnej Ázie bolo možné dostať sa len cez Carihrad — hádam sa nemusela od základov líšiť od deľby práce v XVII. storočí, keď existovali už rozvinuté kolónie? To ešte nie je všetko. Čo iné je celá vnútorná organizácia národov a všetky ich medzinárodné vzťahy, než výraz určitej deľby práce? A nemusia sa azda zmeniť, keď sa mení deľba práce? Pán Proudhon natoľko nepochopil otázku deľby práce, že nespomína ani odlúčenie mesta od dediny, ku ktorému došlo napríklad v Nemecku vIX.— XII. storočí. Pre pána Proudhona je teda toto odlúčenie zrejme večným zákonom, lebo nepozná ani jeho pôvod, ani jeho vývin. Preto hovorí v celej svojej knihe tak, akoby tento výtvor určitého výrobného spôsobu mal jestvovať až do súdneho dňa. Všetko, čo pán Proudhon hovorí o deľbe práce, je iba zhrnutím, a to veľmi povrchným, veľmi nedokonalým zhrnutím toho, čo pred ním povedal Adam Smith a tisíce iných. Druhou evolúciou sú stroje. Súvis medzi deľbou práce a strojmi je u pána Proudhona úplne záhadný. Každá forma deľby práce mala špe­ cifické výrobné nástroje. Tak napríklad od polovice XVII. storočia do polovice XVIII. storočia nevyrábali ľudia všetko ručne. Mali nástroje, a to nástroje veľmi zložité, ako krosná, lode, dvíhadlá atď. atď. Nie je teda nič smiešnejšie, ako označovať stroje vo všeobecnosti za dôsledok deľby práce. Mimochodom chcem ešte poznamenať, že pán Proudhon, keďže ne­ pochopil historický pôvod strojov, tým menej pochopil ich vývin. Mož­ no povedať, že do roku 1825 — do obdobia prvej všeobecnej krízy — vzrástli potreby konzumu rýchlejšie ako výroba a že rozvoj strojov bol nevyhnutným dôsledkom potrieb trhu. Od roku 1825 je vynachádzanie a používanie strojov len výsledkom boja medzi zamestnávateľmi a ro­ botníkmi. No aj to platí len o Anglicku. Ostatné európske národy prinútila používať stroje konkurencia, ktorú im robili Angličania tak na ich vlastných trhoch, ako aj na svetovom trhu. Napokon, pokiaľ ide o Severnú Ameriku, bolo zavedenie strojov dôsledkom jednak súpere­ 15

nia s inými národmi, jednak nedostatku pracovných síl, t. j. nepomeru medzi počtom obyvateľstva a priemyselnými potrebami Severnej Ame­ riky. Z týchto faktov môžete usúdiť, aký dôvtip prejavuje pán Proud­ hon, keď vyvoláva prízrak konkurencie ako tretiu evolúciu, ako antitézu strojov. A vôbec, je to úplne absurdné urobiť zo stroja takú istú ekonomickú kategóriu, ako je deľba práce, konkurencia, úver atď. Stroj práve tak nie je ekonomickou kategóriou ako vôl, ktorý ťahá pluh. Dnešné používanie strojov je jedna stránka nášho ekonomického zriadenia, ale spôsob, ako sa stroje využívajú, je niečo celkom iného ako samotné stroje. Pušný prach ostáva rovnakým, či sa už používa na zranenie človeka, alebo na ošetrenie rán zraneného. Pán Proudhon prekonáva seba samého, keď vytvára vo svojej hlave konkurenciu, monopol, dane alebo políciu, obchodnú bilanciu, úver, vlastníctvo v takom poradí, ako to tu uvádzam. Takmer všetky inštitúcie úveru boli v Anglicku začiatkom XVIII. storočia, pred vynájdením stro­ jov, úplne vyvinuté. Štátny úver bol iba novým spôsobom, ako zvyšovať dane a uspokojiť nové potreby, ktoré vznikli tým, že sa buržoázia zmocnila vlády. Napokon vlastníctvo je poslednou kategóriou v systéme pána Proudhona. V reálnom svete je to naopak: deľba práce a všetky ostatné kategórie pána Proudhona sú spoločenskými vzťahmi, ktorých súhrn tvorí to, čo sa dnes nazýva vlastníctvo: mimo rámca týchto vzťa­ hov nie je buržoázne vlastníctvo nič iného ako metatyzická alebo ju­ ristická ilúzia. Vlastníctvo inej epochy, feudálne vlastníctvo, vyvíja sa v rámci celého radu celkom iných spoločenských vzťahov. Pán Proud: hon tým, že robí z vlastníctva samostatný vzťah, dopúšťa sa nielen metodologickej chyby, ale jasne dokazuje, že nepostrehol spojivo, ktoré spája všetky formy buržoáznej výroby, že nepochopil historický a pre­ chodný ráz výrobných foriemv tej ktorej epoche. Pán Proudhon, ktorý v našich spoločenských inštitúciách nevidí produkty historického vý­ vinu, ktorý nechápe ani ich pôvod, ani ich vývin, môže ich podrobiť len dogmatickej kritike. Preto sa pán Proudhon musí uchýliť k fikcii, aby mohol vysvetliť vývin. Predstavuje si, že deľba práce, úver, stroje atď. boli vynájdené len preto, aby slúžili jeho fixnej idei, idei rovnosti. Jeho vysvetlenie je rozkošne maivné. Tieto veci boli vynájdené pre rovnosť, ale, žiaľ, obrátili sa proti rovnosti. To je celý chod jeho myšlienok. Vychádza totiž zo samovoľne vymysleného predpokladu, a keďže si skutočný vývin a jeho fikcia na každom kroku protirečia, vyvodzuje, že tu ide 16

o protirečenie. Zatajuje pritom, že je to len protirečenie medzi jeho fixnou ideou a skutočným vývinom. A tak pán Proudhon, hlavne pre nedostatočnú znalosť dejín, nespo­ zoroval, že ľudia rozvíjaním svojich výrobných síl, t. j. tým, že žijú, vytvárajú určité vzájomné wzťahy, a že sa povaha týchto vzťahov v dôsledku zmien a vzrastu týchto výrobných síl nevyhnutne mení. Nepochopil, že ekonomické kategórie sú len abstrakciami týchto reál­ nych vzťahov, že sú pravdivé len potiaľ, pokiaľ tieto vzťahy jestvujú. Upadá tak do chyby buržoáznych ekonómov, vidiacich v týchto eko­ nomických kategóriách večné zákomy a mie zákony historické, ktoré platia len pre určité štádium historického vývinu, pre určitý vývin výrobných síl. Teda namiesto toho, aby politickoekonomické kategórie považoval za abstrakcie skutočných, prechodných, historických spolo­ čenských vzťahov, vidí pán Prouďhon — v dôsledku mystického pre­ vrátenia — v skutočných vzťahoch iba stelesnenie týchto abstrakcií. Tieto abstrakcie samy sú formulami, ktoré od počiatku sveta driemali v lone boha-otca. Tu sa však dobrého pána Proudhona zmocňujú prudké duševné kíče. Ak sú všetky tieto ekonomické kategórie emanáciou božieho srdca, ak sú skrytým a večným životom ľudí, ako je potom možné, že — po prvé, existuje vývin, a — po druhé, že pán Proudhon nie je konzervatívcom? Tieto očividné protirečenia vysvetľuje celým systémom antagonizmov. Na osvetlenie tohto systému antagonizmov vyberme jeden príklad. Monopol je dobrý, lebo je ekonomickou kategóriou, teda emanáciou božou. Konkurencia je dobrá, pretože je tiež ekonomickou kategóriou. Čo však nie je dobré, je spôsob, akým sa monopol a konkurencia usku­ točňujú. Ešte horšie je, že sa monopol a konkurencia navzájom požie­ rajú. Čo robiť? Keďže si obidve tieto večné božie myšlienky protirečia, vidí sa mu zrejmým, že v lone božom dochádza k syntéze týchto dvoch myšlienok, pričom sa zlo monopolu vyvažuje konkurenciou a naopak. V boji týchto dvoch ideí sa nakoniec prejaví len ich dobrá stránka. Treba len vyrvať bohu túto tajnú myšlienku, potom ju aplikovať a všet­ ko bude v najlepšom poriadku. Ide o to, odhaliť syntetickú formulu skrytú v temnote neosobného rozumu ľudstva. Pán Proudhon neváha ani chvíľu, aby vystupoval ako zjaviteľ. Ale všimnite si na chvíľku skutočný život. V terajšom hospodár­ skom živote nájdete nielen konkurenciu a monopol, ale aj ich syntézu, ktorá nie je formulou, ale pohybom. Monopol plodí konkurenciu, kon­ kurencia plodí monopol. Lenže táto rovnica nijako neodstraňuie ťaž­ 2 Listy o ,„Kapitáli“

17

kosti terajšej situácie, ako si to predstavujú buržoázni ekonómi, ale vyvoláva ešte ťažšiu a spletitejšiu situáciu. Ak teda zmeníte základňu, o ktorú sa opierajú terajšie ekonomické vzťahy, ak odstránite dnešný spôsob výroby, odstránite nielen konkurenciu, monopol a ich antago­ nizmus, ale aj ich jednotu, ich syntézu, ako aj pohyb, ktorý predstavuje Ozajstné vyvažovanie konkurencie a monopolu. A teraz vám uvediem príklad z dialektiky pána Proudhona. Sloboda a otroctvo tvoria antagonizmus. Nemusím hovoriť ani o dob­ rých, ani o zlých stránkach slobody. Pokiaľ ide o otroctvo, nemusím hovoriť o jeho zlých stránkach. Jediná vec, ktorú treba vysvetliť, je dobrá stránka otroctva. Nejde o nepriame otroctvo, o otroctvo prole­ tára: ide o priame otroctvo, o otroctvo černochov v Suriname, Brazílii, južných štátoch Severnej Ameriky. Priame otroctvo je práve takou oporou mášho dnešného industria­ lizmu, ako stroje, úver atď. Bez otroctva by nebolo bavlny, bez bavlny by nebolo moderného priemyslu. Až otrootvo dalo kolóniám cenu, kolónie vytvorili svetový obchod, a svetový obchod je nevyhnutnou podmienkou strojového veľkopriemyslu. Pred zavedením obchodu s čer­ nochmi dodávali kolónie Starému svetu len veľmi málo produktov a vcelku nezmenili jeho tvárnosť. Otroctvo je teda veľmi významnou ekonomickou kategóriou. Bez otroctva by sa Severná Amerika, táto veľmi vyspelá krajina, premenila na patriarchálnu krajinu. Ale vy­ čiarknite Severnú Ameriku z mapy sveta, a nastane anarchia, úplný úpadok obchodu a modernej civilizácie. Lenže zrušiť otroctvo by zname­ nalo vyčiarknuť Ameriku z mapy sveta. Preto sa otroctvo, keďže je ekonomickou kategóriou, vyskytuje od počiatku sveta u všetkých ná­ rodov. Moderné márody mohli síce otroctvo zamaskovať vo vlastnej krajine, zaviedli ho však otvorene v Novom svete. Čo si počne dobrý pán Proudhon po tejto úvahe o otroctve? Hľadá syntézu slobody a otroctva, ozajstnú zlatú strednú cestu, inými slovami: rovnováhu me­ dzi otroctvom a slobodou. Pán Proudhon veľmi dobre pochopil, že ľudia zhotovujú súkno, plátno a hodvábne látky: a je jeho veľkou zásluhou, že postrehol aspoň takúto maličkosť!No naproti tomu pán Proudhon nepochopil, že ľudia podľa svojich [výrobných] síl vytvárajú aj spoločenské vzťahy, v ktorých vyrábajú súkno a plátno. Ešte menej pochopil pán Proudhon, že ľudia nevytvárajú len spoločenské vzťahy primerané ich spôsobu materiálnej výroby, ale aj idey, kategórie, čiže abstraktný ideový výraz týchto spoločenských vzťahov. Teda kategórie práve tak nie sú večné ako 18

vzťahy, ktorých sú výrazom. Sú to produkty historické a prechodné. Pre pána Proudhona sú práve naopak abstrakcie, kategórie prvotnou príčinou. Podľa jeho mienky abstrakcie, kategórie robia dejiny, a nie ľudia. Abstrakcia, kategória ako laká, t. j. odlúčená od ľudí a ich ma­ teriálnej činnosti, je, pravda, nesmrteľná, nemeniteľná, nevnímateľná, je iba bytosťou čistého rozumu, čo znamená len toľko, že abstrakcia ako taká je abstraktná. Obdivuhodná tautológia! Pre pána Proudhona sú teda ekonomické vzťahy — ak sa na ne hľadí ako na kategórie — večnými formulami, ktoré nemajú ani pôvod, ani vývin. Povedzme to ináč: Pán Proudhon netvrdí priamo, že buržoázny život je preňho večnou pravdou. Hovorí to nepriamo, a to tým, že zbožšťuje kategórie, ktoré vyjadrujú buržoázne vzťahy vo forme myšlienky. Keď­ že sa mu produkty buržoáznej spoločnosti javia vo forme kategórií, vo forme myšlienky, pokladá ich za spontánne vzniklé večné bytosti, ktoré majú vlastný život. A tak sa nevie povzniesť nad buržoázny obzor. Keďže operuje buržoáznymi myšlienkami, akoby boli večne pravdivé, hľadá syntézu, rovnováhu týchto myšlienok a nebadá, že spôsob, akým si teraz udržujú rovnováhu, je jedine možným spôsobom. Pán Proudhon robí vlastne to isté, čo všetci dobrí buržuovia. Všetci hovoria, že konkurencia, monopol atď. sú v zásade, t. j. ako abstraktné myšlienky, jediným základom života, že však v praxi majú veľké ne­ dostatky. Všetci chcú konkurenciu bez neblahých následkov konkuren­ cie. Všetci chcú niečo nemožného, t. j. buržoázne životné podmienky bez nevyhnutných následkov týchto podmienok. Ani jeden nechápe, že buržoázna forma výroby je práve tak historická a prechodná, ako bola forma feudálna. Ich omyl plynie z toho, že človeka-buržou pokladajú za jediný možný základ každej spoločnosti, že si nevedia predstaviť spoločenské zriadenie, v ktorom by človek prestal byť buržuom. Pán Proudhon je teda nevyhnutne doktrinárom. Historický pohyb, ktorý pretvára dnešný svet, redukuje sa v jeho očiach na problém, ako objaviť správnu rovnováhu, syntézu dvoch buržoáznych myšlienok. A tak tento obratný chlapík púhou prefíkanosťou objavuje skryté myš­ lienky boha, jednotu dvoch izolovaných myšlienok, ktoré sú len preto izolovanými myšlienkami, lebo ich pán Proudhon izoloval od praktic­ kého života, od terajšej výroby, ktorá je spojením skutočností, vyjad­ rovaných týmito myšlienkami. Veľký historický pohyb vznikajúci z kon­ tliktu medzi už nadobudnutými výrobnými silami ľudí a ich spoločen­ skými vzťahmi, ktoré už nezodpovedajú týmto výrobným silám — 19

strašné boje, ktoré narastajú jednak medzi rôznymi triedami jedného národa, jednak medzi rôznymi národmi — praktickú a násilnú akciu imás, ktorá jediná dokáže eliminovať tieto zrážky: tento obrovský, nepretržitý a zložitý pohyb nahrádza pán Proudhon nechutným. po­ hybom svojej hlavy. Históriu robia teda učenci, ľudia, ktorí vedia vymámiť od boha jeho intímne myšlienky. Drobní ľudia majú len konať podľa zjavení týchto učencov. — Teraz chápete, prečo je pán Proudhom. zjavným nepriateľom každého politického pohybu. Podľa neho riešenie terajších problémov nespočíva vo verejnej akcii, ale v jeho dialektickom.krútení hlavou. Keďže označuje kategórie za hybné sily, netreba meniť praktický život, aby sa zmenili kategórie. Práve naopak: treba zmeniť kategórie a to bude mať za následok zmenu skutočnej spoločnosti. Pán Proudhon si v snahe zmieriť protirečenia ani nekladie otázku, či netreba odstrániť samotný základ týchto protirečení. Úplne sa po­ dobá politickému doktrinárovi, ktorý pokladá kráľa, dolnú a hornú snemovňu za neoddeliteľné zložky spoločenského života, za večné ka­ tegórie. Iba že hľadá novú formulu, aby uviedol do rovnováhy tie sily, ktorých rovnováha tkvie práve v terajšom pohybe, kde jedna z týchto síl je hneď víťazom, hneď otrokom tej druhej. Tak sa stalo, že v XVIII. storočí sa hfba priemerne nadaných ľudí usilovala nájsť jedine správnu formulu, aby uviedla do rovnováhy spoločenské stavy, šľachtu, krála, parlamenty atď., kým z jedného dňa na druhý nezmizlo všetko: kráľ, parlament i šľachta. Správna rovnováha v tomto antagonizme sa pre­ javila zrušením všetkých spoločenských vzťahov, ktoré boli základom týchto feudálnych ustanovizní a ich antagonizmu. Keďže pán Proudhon stavia na jednu stranu večné idey, kategórie čistého rozumu, a na druhú stranu ľudí a ich praktický život, ktorý je podľa jeho tvrdenia aplikáciou týchto kategórií, badať uňho od po­ čiatku dualizmus medzi životom a ideami, medzi dušou a telom — dualizmus, ktorý sa opakuje vmnohých formách. Teraz vidíte, že tento antagonizmus nie je nič iného, ako neschopnosť pána Proudhona po­ chopiť pozemský pôvod a profánne dejiny kategórií, ktoré zbožšťuje. Môj list je už príliš dlhý, než aby som mohol ešte hovoriť o smieš­ nom obvinení, ktoré pán Proudhon vzniesol proti komunizmu. Pred­ bežne iste uznáte, že človek, ktorý nepochopil dnešné spoločenské zria­ denie, nemôže pochopiť ani hnutie, ktoré ho chce zvrhnúť, ani literárne prejavy tohto revolučného hnutia. Jediný bod, v ktorom úplne súhlasím s pánom Proudhonom, je jeho 20

odpor proti socialistickej sentimentalite. Už predtým som si mnoho ľudí znepriatelil, lebo som sa posmieval sentimentálnemu, utopickému, jahňaciemu socializmu. Ale nerobí si pán Proudhon podivné ilúzie, keď proti socialistickej sentimentalite, ktorá je napríklad u Fouriera oveľa hlbšia ako nafúkané banality nášho dobrého Proudhona, stavia svoju malomeštiacku sentimentalitu — myslím na jeho výlevy o rodine, manželskej láske a na všetky tieto banality. Veď on sám si natoľko uvedomuje ničotnosť svojich argumentov, svoju úplnú neschopnosť ho­ voriť o týchto veciach, že z bezuzdnej zúrivosti vykrikuje, predstiera irae hominis probi [hnev statočného človeka], soptí, kľaje, denuncuje, rozhorčene sa ohradzuje proti hanebnostiam, bije sa do pís a vystatuje sa pred bohom a ľuďmi, že nemá so socialistickými hanebnosťami nič spoločného! Nekritizuje socialistickú sentimentalitu, respektíve to, čo považuje za sentimentalitu. Ako nejaký svätec, nejaký pápež, exkomu­ nmikujeúbohých hriešnikov a spieva chválospevy na maloburžoáziu a na biedne, patriarchálne a milostné ilúzie rodinného kozuba. A to nijako nie je náhoda. Pán Proudhon je od hlavy až po päty filozofom, ekonómom maloburžoázie. V pokročilej spoločnosti je maloburžoa svojím postavením prinútený stať sa jednak socialistom, jednak ekonó­ mom: to znamená, že je zaslepený nádherou veľkoburžoázie a utrpenia ľudu v ňom vzbudzujú súcit. Je súčasne buržoa a ľud. V hlbke svojho svedomia je pyšný na to, že je nestranný, že našiel správnu rovnováhu, ktorá sa vraj líši od zlatej strednej cesty. Takýto maloburžoa zbožšťuje protirečenie, lebo protirečenie je základom jeho bytia. Je iba spoločen­ ským protirečením uvedeným do činnosti. Teóriou musí ospravedlniť to, čím je v praxi, a zásluha pána Proudhona spočíva v tom, že je ve­ deckým tlmočníkom francúzskej maloburžoázie: je to naozaj zásluha, pretože maloburžoázia bude nerozlučnou súčasťou všetkých budúcich sociálnych revolúcií. Rád by som Vám bol s týmto listom poslal aj svoju knihu o politickej ekonómii, ale doteraz sa mi nepodarilo vydať tlačou toto dielo, ani kritiku nemeckých filozofov a socialistov, o ktorej som Vám hovoril v Bruseli. Neviete si predstaviť, na aké ťažkosti naráža v Nemecku uve­ rejnenie takýchto kníh jednak zo strany polície, jednak zo strany vyda­ vateľov,ktorí sú sami zainteresovanými predstaviteľmi všetkých smerov, ktoré napádam. A pokiaľ ide o našu stranu, nielenže je chudobná, ale značná časť nemeckých komunistov mi zazlieva, že sa staviam proti ich utópiám a deklamáciám ... 21

Rok 1851 5. MARX — ENGELSOVI

7. januára 1851

Píšem Ti dnes, aby som Ti predložil maličkú teoretickú otázku, pri­ rodzene, politickoekonomického rázu. Začínam hneď od začiatku. Je Ti predsa známe, že podľa Ricardovej teórie renty, renta nie je nič iného ako rozdiel medzi výrobnými ná­ kladmi a cenou produktu pôdy, alebo ako to tiež hovorí, rozdiel medzi cenou, za ktorú musí predávať najhoršia pôda, aby uhradila svoje ná­ klady (pričom sa zisk a úroky nájomcu vždy započítavajú do nákladov), a cenou, za ktorú môže predávať najlepšia pôda. Podľa Ricardovho výkladu jeho vlastnej teórie, stúpanie renty do­ kazuje toto: 1. Pristupuje sa k obrábaniu čoraz horšej pôdy, čiže to isté množ­ stvo kapitálu, postupne vložené do tej istej pôdy, nevynáša ten istý produkt. Slovom: pôda sa zhoršuje v takej istej miere, v akej obyva­ teľstvo musí od nej požadovať viac. Pôda sa stáva pomerne menej úrodnou. V tom našiel Malthus reálnu základňu svojej populačnej teórie a vtom hľadajú teraz jeho žiaci svoju poslednú záchrannú kotvu. 2. Renta môže stúpať len vtedy, keď stúpa cena obilia (to platí prinaj­ menšom ako ekonomický zákon): musí klesať, ak klesne cena obilia. 3. Stúpanie úhrnnej pozemkovej renty v celej krajine možno vy­ svetliť len tým, že sa začalo obrábať veľmi veľké množstvo pomerne horšej pôdy. Lenže dejiny všade protirečia týmto trom tézam. 1. Je nesporné, že pokrokom civilizácie rozširuje sa obrábanie na pozemky čoraz horšej akosti. Ale práve tak nesporné je aj to, že v dô­ sledku pokroku vedy a priemyslu sú tieto horšie pozemky pomerne dobré oproti tým, ktoré sa predtým pokladali za dobré. 2. Od roku 1815 až do zrušenia obilných zákonov klesla cena obilia z 90 na 50 šilingov a nižšie: klesala nepravidelne, ale stále. Renta stále stúpala. Tak to bolo v Anglicku a s príslušnými zmenami aj všade na kontinente. 22

3. Zisťujeme, že vo všetkých krajinách, ako to spozoroval už Petty, malo klesanie ceny obilia za následok stúpanie úhrnnej pozemkovej renty krajiny. Pritom všetkom hlavnou vecou ostáva dať do súladu zákon pozem­ kovej renty s rozvojom produktivity polnohospodárstva vôbec: iba takto možno jednak vysvetliť historické fakty, jednak vyvrátiť Malthusovu teóriu o degenerácii robotníkov a o zhoršovaní samotnej pôdy. Myslím, že túto vec možno vysvetliť jednoducho, a to takto: Povedzme, že pri danom stave poľnohospodárstva je cena kvarteru pšenice 7 šilingov a že aker pôdy najlepšej akosti, ktorá vynáša 10­ šilingovú rentu, produkuje 20 bušlov. Výnos akru sa teda rovná 20x7 čiže 140 šilingom. Výrobné náklady činia v tomto prípade 130 šilingov. 130 šilingov je teda cena produktu najhoršej obrábanej pôdy. Povedzme, že by teraz nastalo všeobecné zdokonalenie poľnohospo­ dárstva. Ak toto predpokladáme, znamená to, že zároveň predpokla­ dáme aj rozmach vedy, priemyslu a obyvateľstva. Všeobecne zvýšená úrodnosť pôdy dosiahnutá zlepšením obrábania predpokladá tieto pod­ mienky, na rozdiel od úrodnosti vyvolanej len náhodnou okolnosťou, priaznivým počasím. | Povedzme, že cena pšenice klesne zo 7 na 5 šilingov za kvarter a že najlepšia pôda, číslo 1, ktorá dávala predtým 20 bušlov, dáva teraz 30 bušlov. Namiesto 20 «7 čiže 140 šilingov vynáša teda teraz 30 x 5 čiže 150 šilingov. To znamená rentu 20 šilingov namiesto pre­ došlých 10 šilingov. Najhoršia pôda, ktorá nedáva rentu, musí produ­ kovať 26 bušlov, pretože podľa nášho vyššie uvedeného predpokladu nevyhnutná cena jej produktu je 130 šilingov a 20 X5—- 130. Ak zlepšenie — t. j. všeobecný pokrok vedy, ktorý ide ruka v ruke s cel­ kovým rozmachom spoločnosti, populácie atď. — nie je natoľko vše­ obecné, aby najhoršia pôda, ktorú treba obrábať, mohla dávať 26 bušlov, tak cena obilia nemôže klesnúť na 5 šilingov za kvarter. Renta 20 šilingov vyjadruje aj naďalej rozdiel medzi výrobnými ná­ kladmi ma najlepšej pôde a cenou obilia, čiže rozdiel medzi výrobnými nákladmi najhoršej a výrobnými nákladmi najlepšej pôdy. Vždy však bude jeden pozemok v porovnaní s druhým menej úrodný. Ale vše­ obecne úrodnosť vzrástla. Predpokladáme tu len, že ak cena obilia klesne zo 7 na 5 šilingov, bude aj spotreba a či dopyt úmerne stúpať, teda že produktivita nepre­ výši ten. dopyt, ktorý možno očakávať pri cene 5 šilingov. Tento pred­ poklad by bol úplne nesprávny, keby bola cena klesla zo 7 na 5 šilin­ 23

gov v dôsledku mimoriadne bohatej úrody, ale je nevyhnutný pri postupnom zvyšovaní úrodnosti zásluhou samých dorábateľov. V kaž­ kom prípade ide tu len o ekonomickú možnosť tejto hypotézy. Z toho vyplýva: 1. Renta môže stúpať, hoci cena produktu pôdy klesá, a predsa ostáva Ricardov zákon správny. 2. Zákon renty — ako ho Ricarido, odhliadnuc od jeho ďalších vý­ vodov, vyjadruje vo forme najjednoduchšej tézy — nepredpokladá kle­ sajúcu úrodnosť pôdy, ale iba skutočnosť, že hoci s vývinom spoločnosti úrodnosť pôdy všeobecne vzrastá, úrodnosť jednotlivých pozemkov je rozličná, respektíve výnos kapitálu postupne vynaloženého na tú istú pôdu je rozličný. 3. Čím všeobecnejšie je zlepšenie pôdy, tým viac druhov pozemkov bude v ňom zahrnutých a úhrnná pozemková renta celej krajiny môže stúpať, hoci cena obilia vo všeobecnosti klesne. Berúc napríklad vyššie uvedený príklad, záleží len na tom, aký veľký je počet tých pozemkov, ktoré produkujú viac ako 26 bušlov po 5 šilingoch, a pritom netreba, aby produkovali práve 30 bušlov: inými slovami, záleží len na tom, o koľko rozmanitejšia je kvalita pôdy, ktorá je medzi najlepšou a naj­ horšou. To sa nedotýka výšky renty z najlepšej pôdy. To sa výšky renty vôbec nedotýka priamo. Vieš predsa. že celý vtip s rentou je v tom, že vzniká vyrovnávaním ceny produktov, u ktorých sú výrobné náklady rozdielne, ale že tento zákon trhovej ceny je iba zákonom buržoáznej konkurencie. Ale dokonca i po likvidácii buržoáznej výroby bol by aj naďalej háčik v tom, že úrodnosť pôdy by relatívne klesala, že rovnakým množstvom práce by sa postupne vytváralo menej, hoci — ma rozdiel od buržoáz­ neho režimu — najlepšia pôda by už nedodávala taký drahý produkt ako najhoršia. Táto pochybnosť by podľa môjho vysvetlenia odpadla. Napíš mi, prosím, svoju mienku o tejto veci... 6. ENGELS — MARXOVI

29. januára [1851]

... Tvoj nový výklad pozemkovej renty je rozhodne celkom správny. Ricardovo tvrdenie, že so vzrastom obyvateľstva vzrastá neúrodnosť pôdy, mi nebolo nikdy celkom jasné, a nemohol som nikdy nájsť dô­ 24

kazy ani pre jeho tézu o stálom stúpaní cien obilia, preto, veď poznáš moju lenivosť pokiaľ ide o teóriu, upokojil som sa vnútorným pro­ testom svojho lepšieho „ja“ a nešiel som na koreň veci. Tvoje riešenie je nesporne správne a Tvoj nárok na titul ekonóma pozemkovej renty je tým ešte väčšmi oprávnený. Keby na zemi ešte vládlo právo a spra­ vodlivosť, mala by teraz úhrnná pozemková renta aspoň jedného roka patriť Tebe, a to by ešte bolo minimum, čo by si si mohol náro­ kovať.

Nijako mi nešlo do hlavy, že Ricardo vo svojej jednoduchej téze označuje pozemkovú rentu ako rozdiel medzi produktivitou rozličných druhov pôdy a pri dokazovaní tejto tézy, po prvé, nepozná iný mo­ ment ako priberanie čoraz horšej pôdy, po druhé, vôbec neberie do úvahy pokrok v poľnohospodárstve a po tretie, že napokon takmer celkom upúšťa od priberania čoraz horšej pôdy a namiesto toho stále operuje tvrdením, že kapitál, postupne vynaložený na určité pole, čoraz menej prispieva k zvýšeniu výnosu. Aká bola jasná téza, ktorú bolo treba dokázať, tak nešli dokopy s tou istou tézou jeho dôvody, ktoré uvádza pri dokazovaní, iste sa ešte pamätáš, že som sa už v,,Ne­ mecko-francúzskych ročenkách“" ozval proti teórii o vzrastajúcej ne­ úrodnosti a poukazoval som na úspechy v poľnohospodárskej vede — prirodzene, len veľmi zhruba a bez súvislého výkladu. Teraz si túto otázku vyjasnil, a to je ďalší dôvod, aby si čím skôr dokončil a vydal svoju ,„Ekonómiu“. Vzbudilo by obrovskú pozornosť, keby nejaký an­ glický časopis uverejnil Tvoj článok o pozemkovej rente. Porozmýšľaj

o tom, o preklad sa postarám... 7. MARX — ENGELSOVI

3. februára 1851

... Moja nová teória o pozemkovej rente mi zatiaľ priniesla len ve­ domie dobre vykonanej práce, o ktoré sa nutne usiluje každý poriadny človek. No som veľmi rád, že si s ňou spokojný. Nepriama úmernosť úrodnosti pôdy k ľudskej plodnosti musela sa mňa, ako zdatného otca 1 Ide o Engelsov spis ,„Umrisse zu einer Kritik der Nationalôkonomie" [Náčrt ku kritike národného hospodárstva] (1844). Pozri Karl Marx—Friedrich Engels „Kleine ôkonomische Schriften" [Malé ekonomické spisy], Dietz Verlag, Berlín 1954. V ruštine: Marx— Engels, Spisy, zv. II, str. 293— 320. Red.

25

rodiny, hlboko dotknúť, a to tým skôr, že moje manželstvo je omnoho plodnejšie než moje povolanie. Teraz Ti predkladám len ilustráciu k teórii obeživa, hegeliáni by toto moje štúdium označili ako štúdium „inobytia“, ,cudzieho“, slo­

vom, „posvätného. Teória pána Loyda a všetkých ostatných, počínajúc Ricardom, spo­ číva v tomto: Povedzme, že máme obeživo čisto kovové. Keby ho tu bolo príliš veľa, stúpli by ceny, vývoz tovarov by teda klesol. Ich dovoz zo za­ hraničia by sa zväčšil. Dovoz by tým prevýšil vývoz. Obchodná bilancia by bola teda nepriaznivá. Zmenkový kurz by bol nepriaznivý. Kovové mince by sa vyvážali, množstvo obeživa by sa znížilo, ceny tovarov by klesli, dovoz by sa zmenšil, vývoz by vzrástol, peniaze by opäť prúdili sem, slovom, obnovila by sa predošlá rovnováha. Pri opačnom prípade prebieha to tak isto s príslušnými zmenami. Z toho plynie poučenie: Keďže papierové peniaze musia napodob­ ňovať pohyb kovového obeživa, keďže v tomto prípade umelá regu­ lácia musí nahrádzať to, čo je vdruhomprípade prirodzeným zákonom, musí Anglická banka zvýšiť emisiu bankoviek pri každom príleve dra­ hých kovov v prútoch (napríklad skupovaním štátnych papierov, po­ kladničných poukážok atď.), a pri odleve drahých kovov v prútoch musí znížiť emisiu bankoviek obmedzovaním diskontovania zmeniek

alebo predajom štátnych papierov. Ja však tvrdím, že banka musí po­ stupovať opačne, musí svoju zásobu diskontovaných zmeniek zvýšiť, keď sa zásoba drahých kovov zmenší, a diskontovať obvyklým spôsobom, stupňovala najstávajúcu obchodnú krízu. Ale o tom inokedy. To, čo tu chcem rozobrať, týka sa elementárnych základov otázky. Tvrdím totiž: Ani pri čisto kovovom obežive nemá jeho množstvo, teda či už rastie alebo ubúda, nič spoločného s prílevom a odlevom drahých kovov, s priaznivou alebo nepriaznivou obchodnou bilanciou, s priaz­ nivým alebo nepriaznivým zmenkovým kurzom, ledaže v ceľkom vý­ mnimočnýchprípadoch, ktoré sa v praxi nevyskytujú, no teoreticky mož­ mo ich určiť. Tooke tvrdí to isté, ale pokiaľ ide o roky 1843— 1847, nenašiel som v jeho dejinách cien" nijaký dôkaz. Ako vidíš, je to otázka dôležitá. Po prvé, tým sa vo svojom základe 1 Thomas Tooke and W. Newmarch, „A History of Prices and of the State of the Circulation from 1793 to 1856" (Dejiny cien a stavu obehu od roku 1793 do roku 1856 — 6 zväzkov), zv. IV, Londýn 1848. Red.

26

popiera celá teória obehu. Po druhé, tým sa ukazuje, že priebeh kríz, i keď úverový systém je jednou z ich podmienok, jednako má s obeži­ vom do činenia len potiaľ, že nezmyselné zásahy štátnej moci do re­ gulovania obeživa môžu jestvujúcu krízu stupňovať, ako to bolo roku 1847.

Treba poznamenať, že v nižšie uvedenej ilustrácii predpokladám toto: Prílev drahých kovov je spätý s obchodnou prosperitou, keď ceny ešte nie sú vysoké, no stúpajú, keď je prebytok kapitálu a vývoz pre­ vyšuje dovoz. Pri odleve zlata je to zas naopak s príslušnými zme­ nami. Z tohto predpokladu vychádzajú aj tí, proti ktorým je moja po­ lemika namieraná. Nemôžu proti tomu nič namietať. V skutočnosti môže dôjsť k tisíc a jednému prípadu odlevu zlata, hoci v krajine, ktorá zlato vyváža, sú ceny ostatných tovarov oveľa nižšie než v krajinách, do ktorých táto krajina zlato vyváža. Tak to bolo napríklad v Anglicku v rokoch 1809 až 1811 a 1812 atď. atď. Lenže všeobecný predpoklad je, po prvé, abstraktne vzaté, správny, a po druhé, aj chlapíci zo školy obeživa vychádzajú z neho. Tu teda predbežne netreba debatovať. Predpokladajme teda, že v Anglicku jestvuje obeživo iba kovové. Tým sa však nijako nepredpokladá, že úverový systém prestal existovať. Na­ opak, Anglická banka by sa skôr premenila na depozitnú a zároveň úvernú banku, lenže by poskytovala svoje pôžičky výlučne v hotových. peniazoch. Ak odhliadneme od tohto predpokladu, tak všetko, čo sa tu javí ako vklad Anglickej banky, by sa javilo ako poklady súkromných osôb, a to, čo sa javí ako pôžička banky, by sa javilo ako pôžička sú­ kromných osôb. Ak sa tu teda hovorí o vkladoch Anglickej banky, je to len skrátené podanie, aby sme proces zobrazili sústredene v jednom ohnisku, a nie roztrieštene. Prípad 1. Prílev drahého kovu. Tu je vec veľmi jednoduchá. Mnoho nečinného kapitálu, teda vzrast vkladov. Banka by znížila úrokovú mieru, aby zmobilizovala vklady. Tým by sa teda rozšírila obchodná činnosť v krajine. [Peňažný] obeh by však vzrástol len v tom prípade, keby obchodná činnosť vzrástla natoľko, že by vyžadovala zvýšené množstvo obeživa. Inak by sa zvyšok emitovaného obeživa v dôsledku splatnosti zmeniek, alebo ako vklady atď., opäť vrátil do banky. Obe­ živo tu teda nepôsobí ako príčina. Jeho vzrast je koniec koncov ná­

(V danom prípade najbližším následkom by bol teda vzrast vkladov, t. j vzrast nečinného kapitálu, a nie [peňažného] obehu.) Prípad II. Tu sa to vlastne začína. Predpokladáme vývoz drahého 21

kovu. Začína sa obdobie depresie. Zmenkový kurz je nepriaznivý. Pritom si zlá úroda vv atď. (alebo aj zdraženie priemyselných surovín)

takéhoto obdobia je bilancia Anglickej banky takáto:

a) Kapitál . 14500000 £ Rezervy. —3500000 £ Vklady . 12000000 £

Štátne papiere . . 10000000 £ Zmenky . . . . . 12000000 £ Drahé kovy v prútoch

alebo mince . . . 30 000 000 £

8000000 £ 30 000 000 £

Dlh banky — keďže za tohto predpokladu nejestvujú bankovky — činí len 12 miliónov vkladov. Podľa jej zásady (spoločnej depozitným a emisným bankám, že totiž len tretinu svojich záväzkov musia mať krytú v hotovosti) je kovová zásoba banky, 8 miliónov, dva razy

a zväčšuje zásobník diskontovaných zmeniek napríklad o 4 milióny, ktoré sa použijú na nákup obilia atď. v cudzine. Bilancia banky bude potom takáto:

b) Kapitál . 14500000 £ Štátne papiere. . . 10000000 £ Rezervy. 3500000 £ — Zmenky. . . . . 16000000 £ Vklady . 12000000 £ Drahé kovy v prútoch alebo mince

30 000 000 £

. . .

4000000 £ 30 000 000 £

Z tejto tabuľky vyplýva: Obchodníci, len čo musia vyvážať zlato, čerpajú predovšetkým z ko­ vovej zásoby banky. Toto vyvážané zlato zmenšuje zásobu banky bez najmenšieho vplyvu na obeživo. Z hľadiska obeživa je úplne ľahostajné, či sú tie 4 milióny v trezoroch banky alebo v lodi plávajúcej do Ham­ burgu. Napokon sa ukazuje, že možno odčerpať značné množstvo zo zásoby drahých kovov, v tomto prípade 4 milióny libier, a pritom sa to vôkec nedotýka ani obeživa, ani obchodného života krajiny, pravda, len dovtedy, pokiaľ sa kovová zásoba, ktorá bola oproti záväzkom ne­ úmerne veľká, redukuje iba na výšku úmernú týmto záväzkom. c) Predpokladajme však, že nedostatok obilia, stúpanie ceny surovej 28

bavlny atď., t. j. okolnosti, ktoré vyžadovali odčerpanie zo zásoby kovu, trvajú naďalej. Banka sa začína obávať o svoju istotu. Zvyšuje úrokovú mieru a obmedzuje diskontovanie. Tým nastáva depresia v obchodnom svete. Ako sa prejavuje táto depresia? Ľudia vyberajú z banky svoje vklady, kovová zásoba banky úmerne klesá. Ak vklady klesnú na 9 mi­ liónov, t. j. ak sa znížia o 3 milióny, musela by sa aj kovová zásoba banky zmenšiť o 3 milióny. Táto zásoba by teda klesla (4 milióny mínus 3 milióny) na 1 milión oproti 9 miliónom vkladov: to je pomer, ktorý by bol nebezpečný pre banku. Ak teda banka chce svoju zásobu kovu udržať na jednej tretine vkladov, zmenší zásobník diskontovaných zmeniek o 2 milióny. Bilancia banky bude potom takáto:

Kapitál Rezervy . Vklady

14 500 000 £ 3 500 000 £ 9 000 000 £

NO

Štátne papiere . 10 000 000 £ Diskontované zmenky 14000 000 £ Drahé kovy v prútoch

alebomince

27 000 000 £

„3000000 %£ 27 000 000 £

Z toho vyplýva: Len čo sa zásoba kovu zmenší natoľko, že je práve úmerná vkladom, zvýši banka úrokovú mieru a zmenší zásobník dis­ kontovaných zmeniek. To však zapôsobí na vklady, a v dôsledku ich poklesu zásoba kovu sa zmenší, ale v ešte väčšom pomere sa zmenší zásobník diskontovaných zmeniek. Obeživa sa to vôbec nedotýka. Časť odčerpaného kovu a vkladov zaplňa medzeru, ktorá v tuzemskom obe­ hu vznikla úbytkom vyrovnávacích prostriedkov bánk, a druhá časť putuje do zahraničia. d) Predpokladajme, že dovoz obilia atď. trvá aj naďalej a vklady klesnú na 4500 000: vtedy by banka, v snahe udržať patričnú zásobu na krytie svojich záväzkov, zmenšila svoj zmenkový zásobník o ďalšie 3 milióny a bilancia by bola takáto:

Kapitál Rezervy . Vklady

14 500 000 £ 3 500 000 £ 4 500000 £

NS 22 500000 £

Štátne papiere. . . 10000000 £ Diskontované zmenky 11000000 £ Drahé kovy v prútoch

alebo mince

1 500000 £ 22 500 000 £

29

Za tohto predpokladu banka znížila svoju zásobu diskontovaných zmeniek zo 16 na 11 miliónov, teda o 5 miliónov. Nevyhnutnú potrebu [peňažného] obehu kryjú vybraté vklady. Ale súčasne je tu: nedostatok kapitálu, vysoké ceny surovín, pokles dopytu, teda i obchodu, a preto napokon aj [peňažného] obehu, potrebného obeživa. Prebytočná časť obeživa by sa posielala vo forme prútov do cudziny na zaplatenie do­ vozu. Obeživo je dotknuté posledné a znížilo by sa pod potrebné množ­ stvo len vtedy, keby zásoba kovu klesla pod úroveň najnevyhnutnejšej proporcie ku vkladom. K vyššie uvedenému treba ešte poznamenať: 1. Banka by mohla namiesto zmenšenia svojho zásobníka diskonto­ vaných zmeniek odpredať svoje štátne papiere: to by bolo za daných predpokladov nevýhodné, no výsledok by bol ten istý. Namiesto toho, že by znížila svoje vlastné rezervy a zásobu diskontovaných zmeniek, znížila by rezervy súkromných osôb, ktoré uložili svoje peniaze do štátnych papierov. 2. Predpokladal som tu zmenšenie kovovej zásoby banky o 6 500 000 libier. Roku 1839 sa zmenšila o 9 až 10 miliónov. 3. Predpokladaný proces môže pri výlučne kovovom obežive — po­ Idobne ako pri papierovom — wiesť k zastaveniu výplat, ako sa to v osemnástom storočí stalo v Hamburgu dva razy. Napíš čím skôr. 8. ENGELS — MARXOVI

25. februára [1851] .. . Okrem toho som Ti už dlhší čas dlžný odpoveď v otázke obeživa. Podľa mojej mienky Tvoj prístup k veci je celkom správny a značne pomôže redukovať nezmyselnú teóriu obehu na jednoduché a jasné zá­ kladné fakty. Pokiaľ ide o výklad v Tvojom liste, mám iba tieto pri­ pomienky: 1l. Povedzme, že na začiatku obdobia depresie wykazuje bilancia Anglickej banky, ako uvádzaš, 12 miliónov libier vkladov a 8 miliónov libier drahého kovu v prútoch alebo minciach. Hovoríš, že banka zníži diskontnú úrokovú sadzbu, aby sa zbavila prebytočných zásob drahého kovu v hodnote 4 miliónov libier. Myslím, že by to nemusela urobiť, a pokiaľ sa pamätám, doposiaľ sa na začiatku depresie ešte nikdy ne­ 30

vyskytlo zníženie diskontnej úrokovej sadzby. Podľa mojej mienky depresia by hneď zapôsobila na vklady a nielenže by veľmi skoro ob­ novila rovnováhu medzi zásobou drahého kovu a vkladmi, ale by aj prinútila banku zvýšiť diskontnú úrokovú sadzbu, aby zásoba drahého kovu neklesla pod tretinu vkladov. Úmerne so vzrastom depresie viazne aj obeh kapitálu, obrat tovarov. Ale raz vystavené cudzie zmenky sa stávajú zročnými a treba ich zaplatiť. Preto treba zmobilizovať re­ zervný kapitál — vklady, veď chápeš, nie ako obeživo, ale ako kapitál, a tak postačí jednoduché odčerpanie drahých kovov popri depresii, aby sa banka zbavila svojej prebytočnej zásoby drahého kovu. Banka teda nemusí znížiť svoju úrokovú mieru v situácii, ktorá ináč vedie v celej krajine k všeobecnému zvýšeniu úrokovej miery. 2. V období vzrastajúcej depresie by musela banka, podľa mojej mienky, zvýšiť pomer zásoby drahého kovu ku vkladom (aby sa ne­ dostala do platobných ťažkostí) v takej miere, v akej rastie depresia. Spomenuté prebytočné štyri milióny by boli pre banku akoby nájdené a míňala by ich čo najpomalšie. Pri stúpajúcej depresii pomer zásoby drahých kovov ku vkladom “/5 : 1, %2:1, ba dokonca “/5 :1 by za Tvo­

jich predpokladov vonkoncom nebol premrštený a dosiahnuť tento pomer by bolo veľmi ľahké, lebo ubúdaním vkladov by absolútne po­ klesla aj zásoba drahých kovov, i keby relatívne vzrástla. K panickému vyberaniu vkladov môže tu dôjsť práve tak ako pri papierových penia­ zoch, a môžu to spôsobiť pomery celkom bežné v komerčnom svete bez toho, že by postavenie banky bolo k tomu zavdalo príčinu. 3. Hovoríš: „Obeživo je dotknuté posledné.“ Tvoj vlastný predpo­ klad, že je dotknuté v dôsledku viaznúceho obchodu, keď prirodzene treba menej obeživa, vedie k záveru, že sa množstvo obeživa zmenšuje súbežne s ochabovaním obchodnej činnosti, a časť obeživa sa stáva zbytočnou v takej miere, v akej stúpa depresia. Citeľným sa stáva toto zmenšenie, pravda, až na konci, pri silnej depresii, no celkove prebieha tento proces predsa od samého začiatku depresie, i keď ho nemožno dokázať detailnými faktami. No ak vychádzame z toho, že časť obeživa sa stáva zbytočnou následkom. ostatných obchodných vzťahov, násled­ kom depresie nezávislej od obeživa, a všetky ostatné tovarové a ob­ chodné vzťahy sú dotknuté depresiou skôr než obeživo, ďalej, ak sa tento všeobecný pokles stáva prakticky citeľným naposledy u obeživa, potom sa, pravda, kríza dotýka obeživa naposledy. Ako vidíš, tieto pripomienky sa vzťahujú výlučne na spôsob Tvojho výkladu: podstata veci je úplne správna. 31

9. MARX — ENGELSOVI

2. apríla 1851

... Najhoršie je, že som teraz musel náhle prerušiť svoje štúdiá v knižnici. Dospel som totiž tak ďaleko, že o päť týždňov budem ho­ tový s celou touto pľuhavou ekonómiou. Až to budem mať vybavené, dám sa doma do ekonómie a v múzeu sa vrhnem na iný vedný odbor. Začína ma to omífzať. Od čias A. Smitha a D. Ricarda sa táto veda v podstate nedostala dopredu, i keď sav jednotlivých, často mimoriadne starostlivých výskumoch všeličo vykonalo. Napíš mi odpoveď na otázku, ktorú som Ti položil vo svojom po­

slednomliste...

10. ENGELS — MARXOVI

3. apríla [1851]

... Pokiaľ ide o otázku v Tvojom predposlednom liste, nie je mi celkom jasná. Dúfam však, že Ťa nižšie uvedené riadky uspokoja. Obchodník ako firma, ako človek, ktorému ide o zisk, a ten istý ob­ chodník ako spotrebiteľ, sú v obchodovaní dve úplne rozdielne osoby, ktoré stoja proti sebe ako nepriatelia." Obchodník ako firma sa nazýva „účet kapitálu“, respektíve „účet straty a zisku“. Obchodník ako človek, ktorý žerie, slope, býva a robí deti, nazýva sa „účet výdavkov na domácnosť . Účet kapitálu zaťažuje teda účet výdavkov na domác­ nosť každým centimom, ktorý putuje z vrecka obchodníka do vrecka súkromníka, a keďže účet výdavkov na domácnosť má len stranu „má dať“, a nemá stranu „dal“, teda je jedným z najhorších dlžníkov firmy, súčet strany „má dať účtu výdavkov na domácnosť sa javí na konci roka ako čistá strata a odpíše sa zo zisku. Lenže pri zostavovaní bilancie a vypočítavaní percenta zisku sa obvykle pokladá suma spo­ trebovaná na domácnosť — akoby ešte jestvovala — za časť zisku, ak 1 Obchodníkom rozumie tu Engels podnikateľov každého druhu, ktorí vkladajú svoj kapitál do nejakého podniku, pretože v Marxovom liste Engelsovi z 31. marca 1851 je reč nielen o obchodníkoch, ale aj o továrnikoch atď. Pozri Karl Marx — Friedrich Engels, ,„Briefwechsel" [Korešpondencia], zv. I, Dietz Verlag, Berlín 1949, str. 217, v ruštine: Marx — Engels, Spisy, zv. XXI, str. 182. Red.

32

napríklad podnikateľ pri kapitáli 100 000 toliarov zarobil 10 000 tolia­ rov, no 5000 utratil, počíta, že mal 10 % zisku, a keď je potom všetko správne zaknihované, figuruje v nasledujúcom roku na strane ,,má dať“ účtu kapitálu 105 000 toliarov. Samotný. postup je trocha zloži­ tejší, než ho tu opisujem, pretože účet kapitálu a účet výdavkov na domácnosť sa dostávajú do styku len zriedkakedy alebo len pri ročnej uzávierke, a účet výdavkov na domácnosť figuruje zvyčajne ako dížnik „účtu pokladnice“, ktorý hrá úlohu sprostredkovateľa: ale výsledok je nakoniec ten istý. Ak má podnik viacero spoločníkov, je vec veľmi jednoduchá. Na­ príklad A má v podniku 50000 toliarov a B tiež 50000: dosahujú 10 000 toliarov zisku a každý z nich spotrebuje 2500 toliarov. Na konci roka vyzerajú kontá — pri jednoduchom účtovníctve, bez imaginárnych kont — takto:

A „dal“ u A £: B — vklad kapitálu .

A

0

ov

50 000 toliarov

— podiel na zisku .

| 5000

55000

„MádaťuA4 B—hotovosť

..

250

,

,

,

A „dal“ v nasledujúcom roku 52 500 toliarov

Tak isto u B. Ale pritom podnik vždy počíta, že dosiahol 10 % zisku. Slovom, pri vypočítaní percenta zisku podnikatelia ignorujú výdavky na živobytie spoločníkov, naproti tomu, keď vypočítavajú, o koľko im zisk zväčšil kapitál, berú tieto výdavky do úvahy... Teším sa, že si s ,„Ekonómiou“ konečne hotový. Táto práca sa ozaj priveľmi pretiahla: a kým budeš mať pred sebou čo i jedinú knihu, ktorú pokladáš za dôležitú a ešte si ju neprečítal, veru sa k písaniu

nedostaneš...

3 Listy o „Kapitáli

33

11. MARX — ENGELSOVI 14. augusta 18531

Zajtra alebo pozajtra Ti pošlem Proudhona!, ale musíš mi knihu po prečítaní hneď vrátiť. Chcem totiž — z finančných dôvodov — uve­ rejniť o nej dva-tri hárky. Napíš mi teda svoju mienku obšírnejšie, než to zvyčajne robievaš pri rýchlom písaní. Proudhonovu múdrosť — pritom celá jeho práca je predovšetkým polemikou proti komunizmu, hoci nejednu myšlienku ukradol od ko­ munizmu a hoci naň hľadí očami takého Cabeta či Blanca — možno podľa mojej mienky zhrnúť takto: Ozajstný nepriateľ, ktorého treba premôcť, je kapitál. Čisto ekono­ mickým potvrdením kapitálu je úrok. Takzvaný zisk nie je nič iné ako osobitná forma mzdy. Úrok odstránime tým, že ho premeníme na anuitu, t. j. ročitú umorovaciu splátku na kapitál. Takto sa robotníckej triede — podľa neho priemyselnej triede — zabezpečí navždy prevaha, zatiaľ čo vlastná kapitalistická trieda bude odsúdená na zánik. Rozlič­ nými formami úroku sú úroky z peňazí, nájomné, árenda. Takto sa buržoázna spoločnosť zachováva, ospravedlňuje a zbavuje sa len zlej tendencie. Sociálne zúčtovanie je iba prostriedok, aby bolo možné budovať od­ znova „zdravú buržoáznu spoločnosť.Rýchle alebo pomaly — na tom nám nezáleží. Chcem najprv poznať Tvoju mienku o protirečeniach, polovičatostiach a nejasnostiach samého tohto zúčtovania. Lenže naozaj liečivým balzamom pre spoločnosťbudovanú odznova je zrušenie úroku,

t. j. nepretržité premieňanie úroku na anuitu. Táto téza, chápaná nie ako prostriedok, ale ako ekonomický zákon zreformovanej buržoáznej spoločnosti, vedie, prirodzene, k dvom výsledkom: 1. K premene drobných nepriemyselných kapitalistov na priemysel­ ných. 2. K zvečneniu triedy veľkokapitalistov, pretože v podstate, ak berieme priemer, platí spoločnosť vcelku — vynímajúc priemyselný zisk — vždy len anuity, Keby bol pravdou opak, úroky z úrokov vypo­ čítané dr. Priceom by boli realitou, a celá zemeguľa by nestačila na 1 P. ]. Proudhon „ldée générale de la Révolution aud dix-neuvičme sičele" (Hlavná idea revolúcie v devätnástom storočí), Paríž 1351. Marx v liste Engelsovi z 8. augusta 1851 podáva podrobne obsah tohto spisu. Pozri aj Engelsovu odpoveď Marxovi z 1l. augusta 1851: Karl Marx — Friedrich Engels, ,„„Brietwechsel" [Korešpondencia|, zv. I, Dietz Verlag, Berlín 1949, str. 27/7—292: v ruštine: Marx — Engels, Spisy, zv. XXI, str. 233— 247. Red.

34

zúročenie ani toho najmenšieho kapitálu, ktorý pochádza z Kristových čias. Možno však skutočne s istotou tvrdiť, že napríklad v Anglicku — teda v najpokrokovejšej a najburžoáznejšej krajine — sa kapitál, nech už bol vložený do pôdy alebo do niečoho iného, za posledných 50 alebo 100 rokov ešte nikdy nezúročil, aspoň podľa ceny nie, čo je tu [predsa] rozhodujúce. Berme napríklad najvyšší odhad národného bohatstva Anglicka, povedzme 5 miliárd. Anglicko vyrába ročne pro­ dukty v hodnote 500 miliónov. Celé bohatstvo Anglicka sa teda rovná len desaťnásobku jednoročnej práce Anglicka. Teda nielenže sa kapitál nezúročuje, ale sa podľa svojej hodnoty ani len nereprodukuje. Vyplýva to z jednoduchého zákona. Hodnota sa pôvodne určuje pôvodnými výrobnými nákladmi, podľa pracovného času, ktorý bol pôvodne nutný na zhotovenie predmetu. No ak je predmet už vyrobený, jeho cenu ur­ čujú náklady, ktoré si vyžaduje jeho reprodukcia. A náklady reproduk­ cie klesajú stále a tým rýchlejšie, čím je epocha priemyselne vyspelejšia. Zákon neprestajného znehodnocovania samotnej kapitálovej hodnoty paralyzuje teda zákon renty a úroku, ktorý by inak viedol ad absurdum. Toto vysvetľuje aj Tvoju tézu, že ani jedna továreň nekryje svoje výrobné náklady. Proudhonovi sa teda nepodarí pretvoriť spoločnosť zavedením zákona, ktorým sa teraz spoločnosť v podstate riadi aj bez jeho rady. Prostriedok, ktorým Proudhon všetko dosahuje, je banka. Tu si to pletie. Úkony banky treba rozdeliť na dve časti: 1. Premena kapitálu na mincu. V tomto prípade dávam len peniaze namiesto kapitálu, a to, pravda, možno robiť pri púhych výrobných nákladoch, čiže pri %2alebo V4 %. 2. Preddavkovanie kapitálu vo forme peňazí, a tu sa úrok riadi podľa množstva kapitálu. V tomto prípade úver môže iba premeniť jestvujúce, no neproduktívne bohatstvo koncentráciou atď. atď. na sku­ točný aktívny kapitál. Proudhon pokladá úkon číslo 2 za práve taký lahký ako úkon číslo 1, ale nakoniec zistí, že — operujúc fiktívnou masou kapitálu vo forme peňazí — dosiahol tým v najlepšom prípade iba zníženie úroku z kapitálu a úmerné zvýšenie ceny kapitálu. Tým však nezískal nič, iba zdiskreditoval svoje papiere. V stati o súvislosti cla s úrokom sa pokochaj v origináli. Je totiž taká skvostná, že by som ju skrátením len pokazil. Pán Proudhon sa nevyjadruje presne ani o tom, ako je to s podielom komúny na domoch a pôde — a práve tým sa mal dištancovať od komunistov — ani o tom, ako robotníci prevezmú továrne. Rozhodne chce, aby vznikli ,,mo­ hutné robotnícke spolky“, ale pritom sa tak bojí týchto priemyselných ja

35

„cechov“, že vyhradzuje, i keď nie štátu, zato však spoločnosti, právo zrušiť ich. Ako pravý Francúz obmedzuje združovanie na továreň, pretože nepozná ani [firmu] ,,Moses a syn“, ani midlothianskeho far­ mára.! Francúzskeho roľníka a francúzskeho obuvníka, krajčíra, ob­ chodníka pokladá za odveké danosti, s ktorými sa treba zmieriť. Ale čím viac sa prehfňam v tejto gebuzine, tým väčšmi sa presviedčam, že reforma agrikultúry, teda i [reforma] toho pľuhavého vlastníckeho systému založeného na nej, je alľou a omegou nastávajúceho prevratu. Inak by mal pravdu starý Malthus. V porovnaní s knihami Louisa Blanca atď. je tento spis cenný, najmä pre bezočivé výlevy proti Rousseauovi, Robespierrovi, bohu, bratstvu a podobné táraniny. Pokiaľ ide o „New York Tribune“, musíš mi teraz pomôcť, lebo mám plné ruky práce s ,„Ekonómiou“. Napíš sériu článkov o Ne­ mecku, počínajúc rokom 1848. Môžeš písať vtipne a bez ostýchavosti. Páni zo zahraničnej rubriky sú veľmi trúfalí... 12. MARX — ENGELSOVI

13. októbra 1851

Musíš mi konečne napísať, hoci aj krátko, svoj názor o Proud­

honovi. Zaujíma ma tým skôr, že teraz vypracovávam „Ekonómiu. Ostatne chodím ďalej do knižnice a v poslednom čase bitľujem najmä technológiu, jej dejiny a agronómiu, aby som získal aspoň nejaký prehľad o týchto veciach. Čo počuť o obchodnej kríze? ,„Economist“ uverejňuje utešovania, uisťovania a prejavy, ktoré spravidla predchádzajú krízam. No sála z neho strach, i keď sa snaží rozptyľovať obavy ostatných. Ak sa Ti dostane do rúk kniha: ,„Johnston, Notes on North America, 2 vol. 1851“, nájdeš v nej rôzne zaujímavé poznámky. Johnston je totiž anglický Liebig. Hádam sa Ti podarí vypožičať si v niektorej manches­ terskej knižnici ,„Johnsonov“ atlas fyzikálnej geografie, no nemýľ si tohto ,„Johnsona“ s vyššie spomenutým. Zhfňa v ňom výsledky všet­ 1 Škótskeho roľníka: Midlothian je grófstvo v Škótsku. Red. 2 ]. Johnston, „Notes on North America, Agricultural, Economical and Social" (Poľnohospodárske, ekonomické a sociálne poznámky o Severnej Amerike), 2 sväzky, Edinburgh a Londýn 1851. Red.

36

kých novších a dávnejších bádaní v tejto oblasti. Cena knihy je 10 guineí, teda pre súkromníka neprístupná. O našom priateľovi Har­ neym nepočuť nič. Zdá sa, že je ešte v Škótsku. Angličania priznávajú, že si Američania odniesli trofej z priemy­ selnej výstavy a že zvíťazili nad nimi v každom ohľade. 1. Gutaperča. Nová hmota a nové výrobné odvetvia. 2. Zbrane. Revolvery. 3. Stroje. Žacie stroje, sejačky, šijacie stroje. 4. Dagerotypia použitá prvý raz v širokom meradle. 5. Námorná plavba s ich jachtou. Napokon, aby ukázali, že môžu dodávať aj luxusné články, vystavili obrovskú hrudu kalifornskej zlatej rudy a vedľa nej súpravu z rýdzeho zlata.

Rok 1852 13. MARX — WEYDEMEYEROVI 5. marca 1852

...na Tvojom mieste by som pánom demokratom vôbec pripomenul, že prv, mež sa odvážia brechať na odporcov buržoáznej literatúry, mali by sa s ňou oboznámiť. Títo páni by mali študovať historické diela takých autorov, ako napríklad Thierry, Guizot, John Wade atď., aby si ujasnili uplynulé ,dejiny tried“. Prv, než kritizujú kritiku po­ litickej ekonómie, mali by sa oboznámiť s počiatočnými základmi poli­ tickej ekonómie. Stačí napríklad otvoriť Ricardovo veľké dielo," a na prvej strane nájdu slová, ktorými sa začína jeho predslov. „Produkt zeme, všetko, čo sa získava z jej povrchu spojeným vy­ nakladaním práce, strojov a kapitálu, rozdeľuje sa medzi tri triedy spoločnosti, a to medzi vlastníka pôdy, majiteľa kapitálu potrebného na jej obrábanie a robotníkov, ktorých usilovnosťou sa pôda obrába.“ Najskvelší dôkaz toho, že buržoázna spoločnosť v Spojených štátoch nedozrela ešte natoľko, aby triedny boj bol očividný a pochopiteľný, podal C. H. Carey (z Philadelphie), jediný významný severoamerický ekonóm. Napáda Ricarda, najklasickejšieho predstaviteľa buržoázie a najstoickejšieho odporcu proletariátu, ako človeka, ktorého diela sú priam zbrojnicou pre anarchistov, socialistov a pre všetkých nepriateľov buržoázneho zriadenia. Obviňuje nielen Ricarda, ale aj Malthusa, Milla, Saya, Torrensa, Wakefielda, MacCullocha, Seniora, Whatelyho, R. Jonesa atď. — slovom, obviňuje všetkých popredných európskych ekonómov z rozrývania spoločnosti a pripravovania občianskej vojny, lebo dokazujú, že ekonomické základy rozličných tried musia medzi nimi vyvolať nevyhnutný a ustavične vzrastajúci antagonizmus. Usiluje sa vyvrátiť ich tvrdenia, lenže nie tak, ako to robí pochabý Heinzen, ktorý podmieňuje existenciu tried existenciou politických privilégií 1 David Ricardo, „On the Principles of Political Economy and Taxation" (O zása­ dách politickej ekonómie a zdaňovania). Red.

38

a monopolov, ale dokazovaním toho, že ekonomické podmienky: renta (pozemkové vlastníctvo), zisk (kapitál) a mzda (námezdná práca) nie sú podmienkami boja a antagonizmu, ale práve naopak, podmienkami združovania a harmónie. Dokazuje, prirodzene, jedine to, že ,,neroz­ vinuté“ spoločenské pomery v Spojených štátoch sú preňho ,,normálne spoločenské pomery. Pokiaľ ide o mňa, nie je mojou zásluhou ani objavenie existencie tried v modernej spoločnosti, ani objavenie ich boja. Už dávno predo mnou buržoázni dejepisci opísali historický vývin tohto boja tried a buržoázni ekonómi podali ekonomickú anatómiu tried. V tom, čo som vykonal, bolo nové toto: Dokázal som 1. že existencia tried je spätá iba s určitými historickými fázami vývinu výroby: 2. že triedny boj vedie nevyhnutne k diktatúre proletariátu: 3. že sama táto dikta­ túra je iba prechodom k zrušeniu všetkých tried a k beztriednej spo­ ločnosti. Nevedomí mamľasi, ako Heinzen, ktorí popierajú nielen boj, ale dokonca aj existenciu tried, dokazujú jedine to, že napriek všetkým ich krvavým výlevom a humanistickému pechoreniu pokladajú spolo­ čenské podmienky, na ktorých sa zakladá panstvo buržoázie, za po­ sledný, najdokonalejší výtvor dejín: dokazujú, že sú len sluhami bur­ žoázie, a toto prisluhovanie je tým odpornejšie, čím menej títo mamlľasi chápu trebárs len význam a prechodnú nevyhnutnosť samého buržoáz­

neho zriadenia...

14. MARX — CLUSSOVI

7. decembra 1852

.. Proudhon si vo svojom obvyklom, profesionálnom šarlatánstve prisvojil niekoľko mojich ideí a vydáva ich za svoje „najnovšie objavy“, napríklad tézu, že niet absolútnej vedy, že všetko treba vysvetľovať z materiálnych pomerov atď. atď. Vo svojej knihe o Ľudovítovi Bona­ partovi už otvorene priznáva to, čo som z jeho spisu: „Philosophie de la misére““ mohol ešte len vyvodiť, že totiž jeho ideálom je maloburžoa. 1 P. ]. Proudhon, „La Révolution sociale démontrée par le coup ďétat du 2 dé­ cembre" (Sociálna revolúcia znázornená štátnym pučom z 2. decembra), Paríž 1852. Red. 2 P. J. Proudhon, „Systéme des" contradictions économigues, ou Philosophie de la misére" (Systém ekonomických protirečení či filozofia biedy), Paríž 1846. Red.

39

Francúzsko, hovorí, skladá sa z troch tried: 1. buržoázia: 2. stredná trieda (maloburžuovia): 3. proletariát. Cieľom dejín, najmä revolúcie, je vraj včleniť krajnosti — prvú a tretiu triedu — do druhej triedy, do zlatého stredu, a toto sa má dosiahnuť proudhonovskými úverovými operáciami, ktorých konečným výsledkom je zrušenie rozličných foriem

úroku...

4(1

Rok 1853 15. MARX — ENGELSOVI 2. júna 1853

... Je veľmi zaujímavé, čo vo svojom liste" píšeš o Hebrejoch a Ara­ boch. Ostatne 1. u všetkých orientálnych kmeňov možno od prvopočiatku dejín dokázať všeobecný vzájomný vzťah medzi osadzovaním sa jednej časti a pokračovaním v kočovnom živote u časti druhej. 2. Za Mohamedových čias sa obchodná cesta z Európy do Ázie značne zmenila, a tie arabské mestá, ktoré mali veľký podiel na ob­ chode s Indiou atď., komerčne upádali, čo rozhodne dalo tiež podnet. 3. Pokiaľ ide o náboženstvo, táto otázka vyúsťuje v otázku všeobecnú, na ktorú bude možné ľahko odpovedať: Prečo sa dejiny Východu zdajú byť dejinami náboženstiev? ... Bernier správne zistil, že základ všetkých javov Východu — hovorí o Turecku, Perzii a Hindustane — je v tom, že neexistovalo súkromné vlastníctvo pôdy. To je skutočný kľúč dokonca i k orientálnemu

nebu...

16. ENGELS — MARXOVI

6. júna [1853]

.. „Okolnosť, že nebolo pozemkového vlastníctva, je naozaj kľúčom k pochopeniu celého Východu. V tom spočívajú [jeho] politické a ná­ boženské dejiny. Ale čím vysvetliť, že orientálci nedospeli k pozemko­ vému vlastníctvu, dokonca ani k feudálnemu? Myslím, že príčinou bolo predovšetkým podnebie a charakter pôdy, najmä rozsiahle púšte, ktoré 1 Pozri Karl Marx — Friedrich Engels, Briefwechsel [Korešpondencia], zv. 1, Dietz Verlag, Berlín 1949, str. 568/569: rusky: Spisy, zv. XXI, str. 483—484. Red.

41

sa tiahnu od Sahary cez Arábiu, Perziu, Indiu a Tatársko až po naj­ vyššiu ázijskú náhornú planinu. Prvou podmienkou poľnohospodárstva je tu umelé zavlažovanie, a toto je úlohou buď občín a provincií, buď ústrednej vlády. Veď na Východe mali vlády vždy len tri odvetvia štát­ nej správy: financie (plienenie vnútrozemia), vojna (plienenie vnútro­ zemia a cudzozemska) a verejné práce, starostlivosť o reprodukciu. Britská vláda v Indii upravila prvé a druhé odvetvie trocha viac filis­ tersky a tretie celkom zanedbala, takže indické poľnohospodárstvo upadá. Voľná konkurencia sa tam úplne blamuje. Toto umelé zúrod­ ňovanie pôdy, ktoré prestalo len čo zavlažovací systém prepadol skaze, vysvetľuje inak podivný fakt, že celé oblasti, kedysi skvele obrábané (Palmyra, Petra, rozvaliny Jemena, nesčíselné kraje v Egypte, Perzii a Hindustane), sú teraz pustatinou: tým sa vysvetľuje aj to, že jediná pustošivá vojna mohla na stáročia vyľudniť krajinu a zbaviť ju celej civilizácie. K týmto javom patrí hádam aj zničenie juhoarabského obchodu v období pred Mohamedom, čo veľmi správne pokladáš za jeden z hlavných momentov mohamedánskej revolúcie. Nepoznám dosť dobre dejiny obchodu prvých šiestich kresťanských storočí, aby som mohol posúdiť, nakoľko vplývali všeobecné materiálne podmienky vo svete na to, že sa obchodnej ceste cez Perziu k Čiernemu moru a cez Perzský záliv do Sýrie a Malej Ázie dávala prednosť pred cestou cez Červené more. Rozhodne však hrala nemalú úlohu okolnosť, že v perz­ skej, usporiadanej ríši Sasanidov boli karavány v pomernom bezpečí, zatiaľ čo Jemen bol v rokoch 200 až 600 takmer nepretržite podma­ ňovaný, napádaný a drancovaný Abesínčanmi. Juhoarabské mestá, ktoré v čase Rimanov ešte prekvitali, premenili sa v siedmom storočí na ozajstné púšte rozvalín: susední Beduini si za týchto 500 rokov vybájili číro mytické, rozprávkové tradície o svojom pôvode (pozri Korán a diela arabského dejepisca Novwairiho), a abeceda, ktorá sa používala v tamojších nápisoch, bola temer úplne neznáma, hoci inej abecedy nebolo, takže tam fakticky už nevedeli ani písať. Tieto okol­ nosti poukazujú na to, že popri úpadku, zavinenom pravdepodobne všeobecnými obchodnými podmienkami, došlo aj k priamemu násilnému nivočeniu, ktoré možno vysvetliť jedine vpádom z Etiópie. Abesín­ čanov vyhnali asi 40 rokov pred Mohamedom a bol to zrejme prvý čin prebúdzajúceho sa arabského národného povedomia, vybur­ covaného aj vpádmi Peržanov, ktorí zo severu prenikli skoro až do Mekky. Do štúdia histórie samého Mohameda sa pustím až v tieto dni: zatiaľ sa mi však vidí, že táto história má charakter beduinskej reakcie 42

proti usadeným, ale chátrajúcim fellahom miest, v ktorých boli vtedy aj civilné náboženské rozbroje a v ktorých schátralý kult prírody splýval so schátralým židovstvom a kresťanstvom... 17. MARX — ENGELSOVI 14. júna

18533

.. . Americký ekonóm Carey vydal novú knihu: „Slavery at home and abroad“ [Otroctvo u nás a v zahraničí]". „Otroctvom“ rozumie všetky formy poroby, námezdné otroctvo atď. Poslal mi svoju knihu a citoval ma niekoľko ráz (podľa článkov v „Tribune“), hneď ako „nového anglic­ kého autora“, hneď ako ,„korešpondenta »NewYork Tribune«“. Povedal som Ti už, že tento človek vo svojich doteraz uverejnených dielach rozvíjal teóriu o „harmónii ekonomických základov buržoázie a pripi­ soval všetko zlo zbytočným zásahom štátu. Štát bol preňho najväčším zloduchom. Teraz hudie inú pesničku. Za všetko zlo nesie vinu centra­ lizujúci vplyv veľkopriemyslu. Lenže z tohto centralizujúceho vplyvu obviňuje zase Anglicko, ktoré sa stáva dielňou sveta a znova nanucuje všetkým ostatným krajinám primitívne poľnohospodárstvo odtrhnuté od manufaktúry. Za hriechy Anglicka je zasa zodpovedná Ricardova a Malthusova teória, najmä Ricardova teória o pozemkovej rente. Ne­ vyhnutným dôsledkom tak Ricardovej teórie, ako aj priemyselnej cen­ tralizácie by bol komunizmus. A aby sa tomu všetkému vyhlo, aby sa proti centralizácii postavila lokalizácia, ako aj spojenie tovární a pol­ nohospodárstva po celej krajine, náš prehorlivý prívrženec slobodného obchodu napokon odporúča — ochranné clá. Aby sa vyhlo účinkom buržoázneho priemyslu, za ktoré je vraj zodpovedné Anglicko, Carey, ako pravý Yankee, uchyľuje sa k tomu, že chce tento vývin v Amerike samej umele urýchliť. Ostatne dáva sa natoľko strhnúť svojou nevra­ živostou voči Anglicku, že — podobne ako Sismondi — vychvaľuje

maloburžoázne pomery vo Švajčiarsku, Nemecku, Číne atď. A toto robí ten istý človek, ktorý sa predtým vysmieva] Francúzsku za podobnosť s Čínou. Skutočne zaujímavé v jeho knihe je iba porovnávanie skor-. šieho anglického systému zotročovania černochov na Jamajke atď. 1 Henry Charles Carey, „The Slave Trade, Domestic and Foreign: Why it exists, and how it may be extinguished" (Vnútorný a zahraničný obchod s otrokmi: Prečo existuje a ako ho možno vykynožiť), Londýn 1853. Red.

43

s otroctvom černochov v Spojených štátoch. Carey dokazuje, že zá­ kladnú masu černochov na Jamajke atď. tvorili vždy novodovážaní barbari, pretože pri anglickom spôsobe zaobchádzania sa nielenže nezachovalo černošské obyvateľstvo, ale pravideľne vyhynuli aj dve tretiny každoročne dovážaných černochov, zatiaľ čo terajšie americké pokolenie černochov sa narodilo v Amerike, viac-menej sa zamerikani­ zovalo, hovorí po anglicky atď. a má preto predpoklady na oslobodenie. „Tribune“, prirodzene, na plné ústa vychvaľuje Careyho knihu. Pravda, obom je spoločné, že pod kepienkom sismondicko-filantropicko­ socialistického antiindustrializmu zastupujú ochranársku, t. j. priemy­ selnú buržoáziu Ameriky. V tom väzí aj tajomstvo, prečo môžu byť noviny ,„Tribune“ napriek všetkým svojim ,,izmom“ a socialistickým táraninám „poprednými novinami“ Spojených štátov. Tvoj článok o Švajčiarsku!, samozrejme, priamo zasiahol a odbavil „úvodníky“ „Tribuny“ (stavajúce sa proti centralizácii atď.) a jej Careyho. Pokračoval somv tejto skrytej vojne prvým článkom o Indii“, v ktorom zničenie indického priemyslu Anglickom označujem ako revolučný čin. To im bude veľmi trápne. Inak bolo celé šafárenie Britov v Indii hanebné a je také podnes. Dve navzájom sa podporujúce okolnosti úplne vysvetľujú, prečo mala táto časť Ázie, napriek všetkým bezúčelným pohybom na politickej hladine, stály charakter: 1. verejné práce boli vecou centrálnej vlády,

— rozdelená na dediny, ktoré mali úplne samostatnú orgánizáciu a tvorili uzavretý malý svet. V jednej parlamentnej zpráve sa tieto dediny opisujú takto: „Zo zemepisného hľadiska je dedina územie, ktoré zahrnuje nie­ koľko sto alebo tisíc akrov obrábanej i neobrábanej pôdy: z hľadiska politického podobá sa korporácii alebo municípiu. V skutočnosti každá dedina je, a zrejme vždy bola, separátnou pospolnosťou, respektíve republikou. Činovníci: 1. Potail, goud, mundil atď., ako sa v rozličných nárečiach nazýva, je prvý medzi obyvateľmi, ktorý spravidla má na starosti záležitosti dediny, rieši spory medzi obyvateľmi, vykonáva po­ licajnú právomoc a plní funkciu vyberača daní v dedine... 2. Curnum, 1 Friedrich Engels, ,„Die politische Lage der Schweizer Republik" [Politické po­ stavenie Švajčiarskej republiky], (,,New York Daily Tribune", 17. mája 1853), rusky: Spisy, zv. IX, str. 301— 307. Red.

2 Karol Marx, „Britské panstvo v Indii" (,,New York Daily Tribune", 25. júna 1853): K. Marx —F. Engels, Vybrané spisy, zv. I, nakladateľstvo Pravda 1952, str. 305— 311. Red.

44

shanboag alebo putwaree vedie evidencie. 3. Taliary alebo sthulwar a 4. totie spoločne strážia dedinu a polia. 5. Neerguntee spravodlivo rozdeľuje vodu z riek alebo vodných nádrží medzi rozličné polia. 6. Joshee čiže astrológ ohlasuje čas sejby a žatvy, ako aj priaznivé alebo nepriaznivé dni a hodiny pre všetky poľnohospodárske práce. 7. Kováč a tesár zhotovujú primitívne poľnohospodárske náradie a ešte primitívnejšie obydlia roľníkov. 9, Hrnčiar vyrába jediné domáce náradie v dedine. 10. Práč sa stará o čistotu tých pár kúskov odevu... 11. Holič. 12. Strieborník, ktorý je často zároveň aj básnikom a uči­ teľom dediny v jednej osobe. Ďalej brahmin, ktorý koná bohoslužby. Dedinské obyvateľstvo žilo od nepamäti pod touto jednoduchou formou obecnej samosprávy. Hranice dediny sa len zriedkakedy menili: a hoci dediny boli neraz postihnuté, ba i spustošené vojnami, hladomorom a epidémiami, jednako sa po stáročia zachovali tie isté názvy, tie isté hranice, tie isté záujmy a dokonca i tie isté rodiny. Obyvatelia sa vonkoncom nestarajú o rozpad a delenie kráľovstiev: pokiaľ dedina ostáva nedotknutá, nezaujíma ich, do ktorej krajiny budú patriť a kto bude ich novým panovníkom, vnútorné hospodárstvo dediny ostáva mezmenené.“ Funkcia potaila je zväčša dedičná. V niektorých z týchto pospol­ ností sa pôda celej dediny obrába spoločne, ale vo väčšine prípadov každý obrába svoje vlastné pole. Vnútri pospolností vládne otroctvo a kastovníctvo. Neobrábané polia sa používajú ako spoločné pasienky. Ženy a dcéry sa zaoberajú domáckym tkaním a pradením. Tieto idylické republiky, ktoré úzkostlivo strážia iba hranice svojej dediny pred susednou dedinou, existujú ešte dosť neporušene v severozápad­ ných častiach Indie, ktorých sa Angličania zmocnili iba nedávno. Mys­ lím, že pre ustrnutý ázijský despotizmus si nemožno predstaviť solíd­ nejší základ. A čo ako zirlandizovali Angličania túto krajinu, rozbitie týchto stereotypných praforiem bolo nevyhnutnou podmienkou po­ európštenia. Vyberač daní by na to sám nebol stačil. Bolo treba zničiť aj pradávny priemysel a takto zbaviť tieto dediny charakteru sebe­ stačnosti. Na ostrove Bali — pri východnom pobreží Jávy — uchovala sa popri hindskom náboženstve i táto hindská organizácia, ktorej stopy, ako hindského vplyvu vôbec, možno objaviť na celej Jáve. Pokiaľ ide o otázku vlastníctva, tu sa názory anglických autorov, zaoberajúcich sa Indiou, veľmi rozchádzajú. Zdá sa, že v prerývanom náhornom teréne južne od Krišny existovalo pozemkové vlastníctvo. Naproti tomu 45

na Jáve, poznamenáva bývalý anglický guvernér Jávy sir Stamford Raffles vo svojej knihe „History of Java“"!, v celej krajine ,„absolút­ nym vlastníkom všetkej pôdy, ktorá prináša nejaký podstatnejší výnos“, je panovník. Na každý prípad sa zdá, že v celej Ázii až mohamedáni stanovili zásadu, že „pôdu nemožno vlastniť. O vyššie spomenutých dedinách ešte poznamenávam, že už Manu o nich píše a charakterizuje celú ich organizáciu takto: 10 dedín je podriadených vyššiemu vyberačovi daní, potom 100 a potom 1000. Napíš mi čím skôr. 18. MARX — CLUSSOVI

15. septembra 1853

...Tak sa mi vidí, že na jar sa začne obchodná kríza, aká bola roku 1847.... Ešte stále úfam, že sa mi do toho času podarí uchýliť na niekoľko mesiacov do samoty a vypracovať svoju politickú ekonó­ miu. No zdá sa, že to nepôjde. Omrzelo ma stále čmárať pre noviny. Zaberá mi to veľa času, rozptyľuje myšlienky a jednako nie je z toho nič. Čo ako by človek chcel byť nezávislý, predsa je viazaný na noviny a ich čitateľov, najmä ak je za to platený v hotovosti, ako ja. Čisto vedecké práce sú niečo celkom iného: a česť figurovať vedľa takého A. P. C.“, akejsi lady korešpondentky a nejakého Metropolitanusa zaiste nie je závideniahodná.

1 T, S. Raffles, „The History of Java" (Dejiny Jávy), dva zväzky, Londýn 1817. Red. 2 Pozri v mennom registri: Pulszky. Red.

46

Rok 1857 l9. MARX — ENGELSOVI

10. januára 1857

.. Proudhon uverejňuje teraz v Paríži „ekonomickú bibliu“. Destruam et aedificabo [zbúram a vybudujem]. Prvú časť, ako hovorí, rozpracoval vo „Philosophie de la misére““. Druhú „odhalí“ teraz. Ne­ mecky vyjde táto čmáranina v preklade Ludwiga Simona, ktorý je teraz v Paríži dobre situovaným zamestnancom Kônigswärtera (tak nejako sa volá majiteľtohto známeho bankového domu „National“). Dostal som novšiu brožúru Proudhonovho žiaka: „De la Réforme des Bangues, par 4lfred Darimon, 1856“. Je v nej stará múdrosť. Demonetizácia“ zlata a striebra čiže premena všetkých tovarov na práve taký výmenný prostriedok, ako je zlato a striebro. Úvod k brožúre — naplnený obdi­ vovaním [lsaaca Pereira — napísal Emile Girardin. Z tohto spisu možno preto získať približnú predstavu, na aké socialistické štátne prevraty by si Bonaparte ešte v poslednej chvíli trúfal... 20. MARX — ENGELSOVI

23. apríla 1857

... Ešte som sa k tomu nedostal, jednako len musím raz celkom presne preskúmať pomer medzi zmenkovým kurzom a drahým kovom 1 Ide o piate vydanie Proudhonovej práce „Manuel du spéculateur ä la bourse [Ru­ koväť burzového špekulanta], Paríž 1857. V tejto knihe Proudhon rozvíjal svoje anar­ chistické a maloburžoázne idey a usiloval sa spájať svoje ,„učenie" s aktuálnymi otáz­ kami. Aktuálnosť spracovaných otázok a mimoriadna prístupnosť výkladu prispeli k úspechu knihy. Roku 1857 vyšla v nemeckom preklade pod titulom: ,„Handbuch der Bôrsenspekulanten", Hannover 1857. Red. 2 Pozri poznámku“ na str. 39. Red. %Alfred Darimon, „De la Réforme des Bangues" (O reforme bánk), Paríž 1856. Táto kniha Marxa mimoriadne zaujímala. Marx začína svoju prácu o peniazoch kri­ tickým rozborom tejto knihy. Pozri Karl Marx, „Grundrisse der Kritik der politischen Okonomie" [Základy kritiky politickej ekonómie], Dietz Verlag, Berlín 1953, str. 35— 148. Red. %Zbaviť charakteru

peňazí. Red.

47

v prútoch. Úloha, ktorú peniaze ako také hrajú pri určovaní úrokovej miery a peňažného trhu, je trocha prekvapujúca a úplne sa prieči všet­ kým zákonom politickej ekonómie. Dva nové zväzky Tookovho diela „History of Prices“" sú v tomto ohľade dôležité. Škoda, že starkého viedol jeho vyložený nesúhlas s prívržencami teórie obeživa k tomu, aby dával všetkým svojim skúmaniam úplne jednostranný smer...“ 21. ENGELS — MARXOVI

7. decembra 1857

Kríza s jej večným kolísaním cien a hromadiacimi sa zásobami si minulý týždeň vyžiadala mnoho písačiek: namiesto listu mohol som Ti teda poslať len čísla ,„Guardiana. V Tvojom poslednom liste je malý omyl. Napísal si „cena obilia, cukru atď. sa ešte udržuje vďaka tomu, že majitelia diskontujú zmenky, vystavené za tieto tovary na nich, namiesto toho, aby predávali tovary“. Títo majitelia tovarov, ako trasáti, nemôžu spomenuté zmenky diskon­ tovať: môžu ich jedine akceptovať a pri zročnosti zaplatiť. Majitelia tovarov sa môžu zachrániť pred núteným predajom len tým, že vezmú preddavok na tovar. To sa im za týchto okolností ťažko podarí a pred­ davky budú rozhodne nižšie, lebo ceny tovarov ohromne klesli (35 % pri cukre!) a každý vie, že akonáhle predsa dôjde hoci len k niekoľkým núteným predajom, budú ceny tovarov ešte väčšmi klesať. Ak teda 1 Thomas Tooke a W. Newmarch, „A History of Prices and of the State of the Circulation from 1793 to 1856" (Dejiny cien a stavu obehu od r. 1793— 1856), zv. V—VI, Londýn 1857. Red. Z Ide tu o teóriu obeživa [currency-principle], ktorej hlavným predstaviteľom bol lord Overstone. On a jeho prívrženci sa prísne pridržiavali Ricardovej kvantitatívnej teórie, podľa ktorej zväčšovanie množstva peňazí pri nezmenenom množstve tovarov vyvoláva stúpanie cien tovarov. Vychádzajúc z tejto teórie, pokladali plné kovové krytie bankoviek za nevyhnutné, aby sa zabránilo obiehaniu prebytočných peňazí. Overstone a jeho prívrženci roku 1844 presadili zákon známy pod názvom Peeľs Bill. Podľa tohto zákona Anglická banka mala právo emitovať bankovky bez kovového krytia len po výšku štátneho dlhu, niečo viac ako 14 miliónov libier, pričom museli byť kryté štátnymi dlhopismi: každá bankovka emitovaná navyše tohto dlhu mala byť krytá zlatom. Peelov zákon slúžil záujmom vplyvných finančníkov, ktorí, keď sa dostali do fi­ nančných ťažkostí, zakaždým zvyšovali úrokovú mieru. Počas krízy roku 1847 bola platnosť tohto zákona prechodne zrušená, aby sa obmedzená emisná činnosť Banky mohla rozširovať. (Pozri aj K. Marx, ,Kapitál", zv. 1lII, č. 2, kap. 34, SNPL, Praha 19506, str.

48

93— 111.) Red.

majitelia tovaru dostali predtým preddavok vo výške “/3 alebo “/, vyššej hodnoty, teraz dostanú nanajvýš %2zníženej hodnoty, teda asi polovicu preddavku, ktorý mohli predtým dosiahnuť. Toto musí onedlho viesť k výbuchu. No možné je aj to, že obchod na Mincing Lane a na Mark Lane! bude ešte trochu dlhšie pomaly ochabovať a až potom dôjde k niekoľkým veľkým bankrotom. Že však v Londýne k týmto bankro­ tom dôjde, a taktiež v Liverpooli a iných prístavoch, je celkom isté. Straty pri cukre, káve, bavlne, vlne, koži, farbivách, hodvábe atď. sú obrovské. Ak úrodu bavlny v roku 1857 odhadujeme na 3 milióny balov (bude to 3% milióna), tak celé toto množstvo má teraz o 15000 000 libier menšiu hodnotu ako v septembri. Istá tunajšia firma má na ceste 35 000 vriec kávy, na každom stráca jednu libru. Strata na východoindickej bavlne je práve taká veľká — 33%. V tej miere, ako budú splatné zmenky vystavené ma tieto tovary, musí dôjsť aj k bankrotom. Vysvitlo, že pri pôžičke jedného milióna, ktorú po dvojdennom ro­ kovaní nedávno dostala od Anglickej banky veľká americká firma a tým sa zachránila, ide o Mr. Peabodyho, usporiadateľa banketu na výročie 4. júla [vyhlásenie americkej nezávislosti]. Povráva sa, že dokonca i neotrasiteľná spoločnosť Suse © Sibeth — jediná okrem firmy Frúh­ ling © Gôschen, ktorej zmenky boli od roku 1847 vo východnej Indii prijímané bez osvedčenia o nalodení tovaru ako záruky — bola nútená prosiť Banku na kolenách, aby ju zachránila. Títo Sluse] © Sl[ibeth] sú najväčší žgrloši a takí úzkostliví, že by — keby to tak išlo — radšej neuzavreli nijaký obchod, len aby nemuseli nič riskovať. Tuná to vyzerá ešte stále tak, ako predtým. Pred ôsmimi-desiatimi dňami sa náhle zjavili na trhu indickí a levantskí nakupovači, kryli svoje potreby za najnižšiu cenu a pomohli tým z najväčšej tiesne nie­ koľkým továrnikom, zavaleným zásobami bavlny, priadze, tkanív. Od utorka (4. novembra?)“ je všade opäť ticho. Náklady továrnika bežia ďalej, výdavky za uhlie, mazacie oleje atď. ostávajú úplne rovnaké pri skrátenom, ako aj pri normálnom pracovnom čase, len mzdy sú asi o tretinu až polovicu nižšie. Pritom sa nič nepredáva, a väčšina tunaj­ ších majiteľov pradiarní a iných tovární má príliš malý obežný kapi­ tál, takže mnohí sú na pokraji bankrotu. Osem či deväť malých firiem v tieto dni už skrachovalo, ale to je len prvý príznak toho, že kríza 1 Mincing Lane a Mark Lane sú londýnske ulice, na ktorých je burza na čaj a kávu, resp. plodinová burza. Red. 2 Pripísal Marx. Red. 4 Listy o ,„Kapitáli““

49

zachvacuje túto triedu. Dnes som počul, že Cookovci, majitelia obrov­ skej továrne na Oxford Road (Oxford Road Twist Comp.) predali svojich poľovníckych psov, jazevčíkov, chrtov atď., že jeden z nich pre­ pustil svoje služobníctvo a vysťahoval sa zo svojho paláca, aby ho mohol prenajať. Nie sú ešte hotoví, ale pravdepodobne čoskoro budú. Ešte štrnásť dní a bude tu veselo. Bankrot Sewella a Necka ťažko postihol Nórsko, ktoré doteraz ešte nebolo dotknuté. V Hamburgu to vyzerá prekrásne. Ullberg a Cramer (Švédi, ktorí skrachovali s dlhmi 12 000 000 mariek podľa bankového kurzu —z to­ ho 7 miliónov mariek zmenečných dlžôb!) nemali viac kapitálu ako 300 000 mariek!! Kopa ľudí sa ocitla v kaši len preto, lebo nemohli zohnať hotové peniaze na zaplatenie jednej jedinej splatnej zmenky a pritom snáď mali v zásuvke stonásobnú sumu v momentálne bez­ cenných zmenkách. Takú úplnú a klasickú paniku, aká je teraz v Ham­ burgu, ešte svet nevidel. Všetko je bezcenné, absolútne bezcenné, okrem striebra a zlata. Christ. Matth. Schroder, veľmi stará bohatá firma, minulý týždeň tiež skrachovala. Majiteľ londýnskej firmy J. H. Schrô­ der Gr Co. (jeho brat) telegrafoval, že ak dva milióny mariek podľa bankového kurzu postačia, je ochotný túto sumu v striebre poslať. Od­ poveď: tri milióny alebo nič. Tri milióny nemohol postrádať, a tak Christian Matthias ohlásil úpadok. Máme v Hamburgu dlžníkov, o kto­ rých ani nevieme, či ešte vôbec existujú. Celá hamburská história sa zakladá na zmenkárení nevídaných rozmerov. Najšialenejšie sa to praktizovalo medzi Hamburgom, Londýnom, Kodaňou a Štokholmom. Krach v Amerike a pokles cien plodín vyniesli celú túto históriu na svetlo božie, a nateraz je Hamburg obchodne zničený. Nemeckí prie­ myselníci, najmä v Berlíne, Sasku a Sliezsku, buďú tým zase ťažko postihnutí. Cena bavlny strednej akosti klesla teraz na 6“/16 penny a pravde­ podobne onedľho klesne na 6 penny. Ale tunajšie továrne budú môcť opäť naplno pracovať iba v tom prípade, ak ich zvýšená výroba ne­ vyženie cenu ihneď znova nad 6 penny. No k tomu by teraz hneď došlo.

Tunajší filistri pod vplyvom krízy prepadávajú opilstvu. Nik to doma nevydrží sám s rodinou a starosťami: kluby ožívajú a spotreba alko­ holu značne stúpa. Čím hlbšie je niekto v kaši, tým väčšmi sa chce rozveseliť. Na druhý deň ráno je potom stelesnením morálneho a fy­ zického čemeru. 50

Tento týždeň sa chcem znova pustiť do Encyklopédie a postupovať čo majďalej v heslách písmena C. Nemôžem teraz mnoho a sústavne pracovať, ale urobím, čo bude možné... 22. ENGELS — MARXOVI

9. decembra 1857

Oznamujem Ti narýchlo ešte niekoľko podrobností o kríze. V Ham­ burgu, kde stará chýrna Girobanka svojou pedantériou priostrila krízu až do krajnosti, stalo sa toto: Tunajšia firma Schunck, Souchay © Co. vystavila zmenky na Hamburg. Aby si bola celkom istá — hoci zmenky boli zaručené tovarmi atď. — poslala trasátom aj zmenky Anglickej banky so sedemdňovou splatnosťou. Tieto krátkodobé zmenky boli vrátené s protestom, sťaby makulatúra, a pôvodné zmenky boli riadne protestované. Už len drahý kov má ešte nejakú hodnotu! Dvojmesačné zmenky s rubopisom firmy Schunck, Slouchay] ©: Co. a dvoch iných rovnako solídnych firiem nebolo možné diskontovať minulý týždeň

pod 12/ %. Nota bene. Uvádzam síce mená týchto firiem, no je samozrejmé, že to ostane medzi nami. Čertovsky by som sa popálil, keby takéto zneužívanie dôverných zpráv vyšlo najavo. Liverpoolske a londýnske firmy pre obchod s plodinami onedlho pôjdu do úpadku. V Liverpooli to vyzerá príšerne, tamojší páni sú bez groša a majú ledva toľko energie, aby ohlásili insolvenciu. Človek, ktorý tam bol v pondelok, mi rozprával, že na tamojšej burze chodia ľudia s tri razy dlhším nosom ako tu. Ostatne, aj tu sa čierne mraky sťahujú čoraz hrozivejšie. Majitelia pradiarní a továrnici vydávajú peniaze, ktoré utížia za tovar, na mzdy a uhlie, a len čo sa tieto pe­ niaze minú, musia skrachovať. Včera bola nálada na trhu skleslejšia a dusnejšia než kedykoľvek predtým. Niekto mi povedal, že pozná päť-šesť indických firiem, ktoré pri­ veľké zásoby plodín v tieto dni nutne privedú na mizinu. Páni až teraz badajú, že peňažná špekulácia zavážila pri kríze naj­ menej, a čím väčšmi si to uvedomujú, tým chmúrnejšie sú tváre. Som zdravý. Zajtra alebo pozajtra napíšem wiac. Pripájam zväzok čísiel ,„Guardiana“. Rozhodne si všimni drobné miestne zprávy, sú v nich veľmi pekné fakty. Y

51

23. ENGELS — MARXOVI

11. decembra 1357

Mám ešte stále veľa práce s pochybnými pohľadávkami a znižova­ ním cien. Nadvýroba bola v tejto kríze taká všeobecná ako ešte nikdy, pritom je nepopierateľná aj v koloniálnych tovaroch, a práve tak aj v obilni­ nách. To je to veľkolepé, čo musí mať neslýchané násleďky. Dokiaľ sa nadvýroba obmedzovala iba na priemysel, bolo to len spolovice tak zle, ale keď zachvacuje aj poľnohospodárstvo, a to v trópach práve tak ako v miernom pásme, nadobúda všetko obrovské rozmery. Forma, za ktorou sa skrýva nadvýroba, spočíva vždy vo väčšom alebo menšom rozšírení úveru, tentoraz však celkom špeciálne v zmen­ kárení. Získať peniaze zmenkami vystavenými na bankára alebo na firmu, ktorá sa zapodieva „zmenkovými obchodmi“, a podľa okolností tieto zmenky kryť pred splatnosťou alebo ich vôbec nekryť — ten­ to spôsob je na kontinente a u kontinentálnych firiem v Anglicku pravidlom. Takto postupujú všetky tunajšie komisionárske firmy. Tento spôsob praktizovali v najväčšej miere v Hamburgu, kde boli v obehu zmenky, znejúce na vyše 100 miliónov mariek. Ale aj inde sa strašne rozbujnelo zmenkárenie, a to priviedlo na mizinu firmu Sieveking 8 Mann, Josling © Co., Draper Pietroni © Co. a iné londýnske firmy. Boli totiž v týchto transakciách predovšetkým trasátmi. V anglickom továrenskom podnikaní a vo vnútornom obchode sa postupovalo takto: Namiesto toho, aby zaplatili o mesiac v hotovosti, dali po splatnosti na seba vystaviť zmenku s trojmesačnou lehotou a platili úroky. Tento spôsob sa v hodvábnickom továrenskom podnikaní rozmohol úmerne stúpaniu cien hodvábu. Slovom, každý obchodoval nad svoje sily, they overtraded. I keď toto predimenzované obchodovanie nie je synony­ mom pre nadvýrobu, v podstate je to to isté. Ak mejaká obchodná spoločnosť má 20 000 000 libier kapitálu, má tým vymedzenú schopnosť vyrábať, robiť obrat a spotrebúvať. Ak s týmto kapitálom pomocou zmenkárenia uzavrie obchodnú transakciu, ktorá predpokladá 30 000 000

vzrastie aj spotreba, no ani zďaleka nie v tej istej miere, ale povedzme o 25 %. Na konci určitého obdobia dôjde nevyhnutne k nahromade­ niu tovarov, ktoré o 25 % prevýši normálnu, t. j. priemernú potrebu dokonca i v čase prosperity. Už aj toto by muselo viesť k vypuknutiu 52

krízy, dokonca i v tom prípade, keby ju peňažný trh, tento barometer obchodu, nezvestoval už predtým. Ak teda dôjde ku krachu, bude okrem týchto 25 % ešte aspoň ďalších 25 % zásob všetkých predmetov širokej potreby nepredajných. Toto vznikanie nadvýroby v dôsledku rozširovania úveru a predimenzovaného obchodovania možno na te­ rajšej kríze celkom podrobne študovať. Vec samotná nie je nová, ale nová je mimoriadne zreteľná forma, v akej sa teraz odohráva. Roku 1847 a vrokoch 1837— 1842 to nebolo ami zďaleka také zreteľné. Krásna situácia, v ktorej sa ocitol Manchester a bavlnársky priemy­ sel, je teraz takáto: Ceny sú dostatočne nízke, aby umožnili — ako to filistri nazývajú — zdravý obchod. Ale už pri najnepatrnejšom zvýšení výroby stúpa cena bavlny, pretože v Liverpooli jej niet. Musí sa teda i naďalej pracovať pri skrátenom pracovnom čase, dokonca i keby tu boli objednávky. Nuž objednávky by síce boli, ale z miest, ktoré ešte nepocítili intenzitu krízy: sprostredkovatelia to vedia a preto nekupujú: mali by len veľké ťažkosti a nadto aj pochybné pohľadávky. Na dnešnom trhu znovu klesli ceny. Priadza, ktorá stála 14 až 14 V, penny, ponúka sa po 11 % penny a radi ju dávajú aj za 10 %. Indovia vôbec nekupujú. Gréci uviazli s obilím: temer všetci obchodujú s obilím, hlavne ním nakladajú svoje lode na spiatočnú cestu (z Ga­ laca a Odesy). Nemci nemôžu kupovať z vyššie uvedených príčin. Tu­ zemské obchodné firmy zakázali svojim nakupovačom aj tie najmenšie kúpy. Amerika neprichádza do úvahy. Taliansko zápasí s poklesom cien všetkých svojich produktov. Ešte štyri týždne, a strhne sa strašná víchri­ ca. Neprejde deň, že by niekoľko malých pradiarov a továrnikov nešlo do úpadku. Merckovci z Hamburgu sa udržali len vďaka 15 miliónom, ktoré im požičala vláda, a ich tunajšia firma jeden deň odmietla platiť dokonca pradiarom, ktorých účty boli splatné. Hlavou Merckovcov v Hamburgu je bývalý ríšsky minister dr. Ernst Merck, právnik, ale spoločník

firmy...

24. ENGELS — MARXOVI

17. decembra 1857

Kríza ma drží v pekelnom napätí. Ceny sú deň čo deň nižšie. K to­ mu pristupuje, že kríza sa k nám dostáva do hrozivej blízkosti. Môj starý mal tieto dni ťažkosti, museli sme mu požičať peniaze. Jednako 93

nemyslím, že by došlo k niečomu vážnejšiemu, hoci je to teraz všetko ľahostajné. Manchester sa dostáva čoraz hlbšie do kaše. Stály tlak na trh pô­ sobí priam ohromujúco. Nikto nemôže predať. Každý deň počuť o niž­ ších ponukách, kto len trocha dbá o slušnosť, už vôbec nenúka svoj tovar. Situácia pradiarov a továrnikov je príšerná. Ani jeden agent ne­ predáva továrňam priadzu na tkanie inak ako za hotové alebo na zábez­ peku. Niekoľko malých tovární už skrachovalo, no to nie je ešte nič. Merckovci sú úplne hotoví aj tu aj v Hamburgu, napriek tomu, že dostali dva razy značnú subvenciu. Očakáva sa, že sa v tieto dni zrútia. Len nejaká mimoriadna náhoda by ich mohla zachrániť. Ich hamburská firma má údajne 4—5 miliónov mariek kapitálu, ale záväzky vo výške 22 miliónov (13 mariek — 1 libre). Podľa iných zpráv sa vraj ich kapitál v dôsledku krízy scvrkol už na 600 000 mariek. Dôjde ešte ku kríze v štyroch rozličných sférach: 1. koloniálne to­ vary, 2. obilie, 3. pradiari a továrnici, 4. vnútorný obichod — v tomto najskôr až na jar. Vo vlnárskych oblastiach sa začína kríza už teraz, a to celkom slušne. Nezabudni si zaznamenať bilancie insolventných firiem, ako sú Ben­ noch, Twentyman, Reed v Derby, Mendes da Costa, Hoare, Buxton a spol. Všetky sú veľmi poučné. Tvoj náhľad o Francúzsku potvrdili od toho času noviny temer do­ slova. Dôjde tam rozhodne ku krachu, ktorý strhne so sebou stredo­ nemeckých a severonemeckých špekulantov. Zapísal si si rokovania v súvislosti s firmami MacDonald, Monteith, Stevens (London and Exchange Bank)? Londýnska a zmenárenská banka s jej vypožičanými papiermi, ktoré figurujú ako zábezpeka — to je to najskwostnejšie, čo som vôbec kedy čítal. Severné Nemecko, okrem Hamburgu, kríza ešte takmer vôbec neza­ siahla. Ale teraz sa začína aj tam. V Elberfelde zbankrotoval Heimen­ dahl (výroba a predaj hodvábnych látok), v Barmene firma Linde a Trattenberg (výroba strižného tovaru). Obe sú solídne firmy. Se­ veronemecké firmy majú dosiaľ zväčša len straty: u nich, tak ako tuná, momentánne dezorganizovaný peňažný trh nepôsobí tak hrozne ako dlhotrvajúca nepredajnosť tovarov. Dôjde rad aj na Viedeň. Lupus teraz krotko priznáva, že sme mali pravdu. Vzrastá aj bieda proletariátu. Predbežne neveľmi badať revolučné javy: Dlhé obdobie prosperity malo strašne demoralizujúci účinok. 54

Nezamestnaní zatiaľ ešte žobrú a potulujú sa po uliciach. Počet lúpež­ ných prepadnutí síce vzrastá, ale nijako nebezpečne. Musím teraz toľko chodiť medzi ľudí, aby som mohol sledovať postup krízy, že mi ostáva sakramentsky málo času na prácu pre Danu. Lenže aj jemu musím vyhovieť. Čo píše? A ako platí za prácu?... Zprávy o manchesterskom trhu sú vždy v sobotňajšom a stredajšom čísle ,„Guardiana“. Dnes Ti pošlem celý balík novín. V dnešnom čísle je zas uverejnená štatistika o robotníkoch. Tvoje proroctvo o bankovom zákone sa splnilo — blahoželám. 25. MARX — ENGELSOVI

18. decembra 1857

Pracujem plnou parou, zväčša do 4. ráno. Moja práca je totiž dvojitá: 1. Vypracovanie základov ekonómie. (Je to absolútne nutné, jednak aby verejnosť poznala vec od základu, jednak aby som sa ja zbavil tejto mory.) 2. Terajšia kríza. Okrem článkov do „Tribune“ vediem o nej len záznamy, ale zaberá mi to veľa času. Myslím, že asi na jar napíšeme o tejto histórii spoločne brožúru, ktorou sa akosi znova ohlásime ne­ meckej verejnosti, aby videla, že sme opäť tu a sme ešte stále takí, akí sme boli. Založil som si tri veľké fascikle — Anglicko, Nemecko a Fran­ cúzsko. Všetok materiál o Amerike je v ,„Tribune“. Neskôr ho možno zostaviť. Ostatne bol by som rád, keby si mi ,„Guardiana“ mohol po­ sielať denne. Zdvojnásobuje a komplikuje mi prácu, keď musím naraz dodatočne spracovať materiál, povedzme z celého týždňa... 260. MARX — LASSALLOVI

21. decembra 1857

... Terajšia obchodná kríza ma povzbudila, aby som sa teraz vážne pustil do vypracovania mojich základov ekonómie a aby som niečo pripravil aj o terajšej kríze. Som prinútený deň..." zabíjať prácami pre zárobok. Pre ozajstnú prácu mi ostáva teda len noc, a v tom mi zas často bráni nevoľnosť... 1 Z listu je veľký kus odtrhnutý.

Red.

55

Rok 1858 2/1. MARX — ENGELSOVI 14. januára

18358

... Veľmi ma teší, že sa Tvoj zdravotný stav zlepšuje. Aj ja som sa posledné tri týždne opäť kfmil liekmi a až dnes som prestal. Príliš som prepínal nočnú prácu: pil som síce len limonádu, ale zato som úžasne veľa fajčil. Ináč prichádzam na pekné riešenia. Napríklad celé doterajšie učenie o zisku som úplne vyvrátil. V metóde spracovania mi veľmi pomohlo, že som čírou náhodou znova letmo prezrel Hege­ lovu Logiku — Freiligrath totiž našiel niekoľko zväzkov Hegela, ktoré patrili predtým Bakuninovi, a poslal mi idh do daru. Ak sa mi raz opäť naskytne príležitosť na také práce, mal by som sto chutí sprístupniť prostému ľudskému rozumu na dvoch-troch tlačových hárkoch to ra­ cionálne, čo je v metóde, ktorú Hegel objavil, ale zároveň mystifikoval. Spomedzi všetkých novších ekonómov podáva pán Bastiat v ,Har­ monies économigues“) extrakt hlúpostí najkoncentrovanejšie. Iba fran­ cúzsky filister mohol ukuchtiť takú harmonickú žbrndu ... 28. MARX — ENGELSOVI

29. januára 1858 ... Vo svojej ekonomickej práci som teraz dospel k bodu, kde by som potreboval od Teba určité praktické vysvetlenie, pretože v teore­ tických spisoch nemožno o tom nič nájsť. Totiž o obehu kapitálu — o jeho rozdielnosti v rozličných podnikoch: ako pôsobí na zisk a ceny. Bol by som veľmi rád, keby si mi o tom niečo napísal...

+“F. Bastiat, ,„„Harmonies économigues"

56

[Ekonomické harmónie],

Paríž 1851. Red.

29. MARX — LASSALLOVI

22. februára 1858 .. . Chcem Ti povedať, ako stojím so svojou ekonomickou prácou. Jej konečným vypracovaním sa fakticky zapodievam už niekoľko mesiacov. No postupujem veľmi pomaly, lebo veci, ktoré boli po mnohé roky hlavným predmetom štúdií, ustavične ukazujú nové a nové stránky a vyvolávajú stále nové pochybnosti, keď sa s nimi má konečne zúčto­ vať. Okrem toho nie som pánom svojho času, ale skôr jeho otrokom. Ostáva mi len noc a veľmi časté záchvaty a návraty choroby pečene rušia zas túto nočnú prácu. Za týchto okolností bolo by pre mňa naj­ pohodlnejšie, keby som mohol vydať celú prácu vo voľných zošitoch. To by malo azda aj tú výhodu, že sa skôr nájde vydavateľ, lebo takéto podujatie by si vyžiadalo malý prevádzkový kapitál. Bol by som Ti, samozrejme, veľmi zaviazaný, keby si sa pokúsil nájsť v Berlíne ne­ jakého podnikateľa. ,,Zošitmi“ rozumiem asi také, v akých postupne vychádzala Vischerova ,Estetika“". Práca, o ktorú teraz ide, je kritika ekonomických kategórií, alebo inými slovami, kriticky podaná sústava buržoáznej ekonómie. Je záro­ veň opisom sústavy a pomocou opisu jej kritikou. Ešte vôbec neviem, koľko tlačových hárkov bude mať celé dielo. Keby som mal čas, pokoj a prostriedky, aby som mohol úplne vypracovať celé dielo skôr, než ho odovzdám verejnosti, veľmi by som ho zhustil, pretože metódu zhusťovania som mal odjakživa rád. Ale takto — bude to azda zrozu­ miteľnejšie pre čitateľov, iste však pôjde na úkor formy — ak vyjde postupne v zošitoch, nevyhnutne sa to celé trochu roztiahne do šírky. Teda len čo zistíš, že sa v Berlíne niečo dá, respektíve nedá podnik­ núť, buď taký dobrý a napíš mi: lebo ak to nepôjde tam, pokusím sa v Hamburgu. Ďalšia otázka je, že vydavateľ, ktorý sa podujme spis vydať, mi musí zaplatiť — je to nevyhnutnosť, na ktorej by vec mohla v Berlíne stroskotať. Výklad, myslím spôsob podania, je celkom vedecký, teda formálne sa neprieči policajným predpisom. Celé dielo je rozdelené na 6 kníh. 1. O kapitáli (obsahuje niekoľko úvodných kapitol). 2. Opozemkovom vlastníctve. 3. Onámezdnej práci. 4. O štáte. 5. Medzinárodný obchod. 1 F. Th. Vischer, „Asthetik oder Wissenschaft des Schônen" [Estetika čiže veda o krásne], 3 diely, Reutlingen a Lipsko 1846— 1857. Red.

6. Svetový trh. Prirodzene, nemôžem vyhnúť tomu, aby som miestami nekritizoval iných ekonómov, menovite aby som nepolemizoval s Ri­ cardom, pokiaľ sa aj on, ako buržoa, musí dopúšťať chýb dokonca z prísne ekonomického hľadiska. Vcelku by však mala kritika a dejiny politickej ekonómie a socializmu tvoriť predmet druhej práce. Napokon krátky historický náčrt vývinu ekonomických kategórií či vzťahov by mal tvoriť tretiu prácu. A nakoniec sa mi zdá, že teraz, keď som po pätnástročných štúdiách tak ďaleko, že môžem priložiť ruku k dielu, pravdepodobne zasiahnu búrlivé udalosti. No zato nič. Ak sa natoľko oneskorím, že svet už nebude mať záujem o takéto veci, tak je to

zrejme moja chyba... 30. MARX — ENGELSOVI

2. marca 1858

... Môžeš mi povedať, po akom čase obnovujete strojové zariadenie napríklad vo vašej továrni? Babbage tvrdí, že vManchestri sa prevažná časť strojového zariadenia obnovuje priemerne každých 5 rokov. Mne sa to zdá trocha zarážajúce a neveľmi vierohodné. Priemerná doba, za ktorú sa strojové zariadenie obnovuje, je jeden z dôležitých mo­ mentov pri vysvetľovaní viacročného cyklu, ktorým prebieha priemy­ selný vývin od tých čias, čo sa veľkopriemysel skonsolidoval... 31. ENGELS — MARXOVI

4. marca 1858

...O otázke strojového zariadenia je ťažké povedať niečo pozitívne­ ho, rozhodne však Babbageovo tvrdenie neobstojí. Najistejším kritériom je percento, ktoré každý továrnik ročite odpisuje na opotrebovanie a opravu strojov, takže za určitý čas získa späť všetko, čo vydal na stroje. Obvykle sa odpisuje 7 /2 %, takže týmito ročitými odpismi zo zisku sa za 13/3 roka kryjú výdavky na strojové zariadenie a možno ho bez strát úplne obnoviť. Napríklad mám stroje za 10 000 libier. Po uplynutí jedného roku, keď zostavujem bilanciu, 58

odpisujem z . . 7%. % na opotrebovanie

.

10 000 £ 750 £

9250 £ vydávam na opravy

100 £

9350 £ Na konci druhého roku odpisujem

7%.%210000 £, 7%%20100£.

757£ 10/ 8592 £

platímzaopravy. celé strojové zariadenie stojí teraz .

307

10 /

£ 10/

8900 £

—/

atď. Pravda, 13 "/3 roka je dlhá doba, za ktorú dochádza k mnohým bankrotom a zmenám, podnikatelia presedlávajú na iné priemyselné odvetvie, predávajú staré stroje, zavádzajú nové zlepšenia: keby však tento výpočet nebol celkove správny, bola by ho prax už dávno zme­ nila. Staré odpredané stroje tiež nejdú hneď do starého železa, kúpia ich malé pradiarne atď., ktoré ich ešte používajú. U más bežia stroje, ktoré sú iste dvadsať rokov staré: a ak tu človek nahliadne do starých, vetchých výrobní, vidí zastaralé haraburdie najmenej tridsaťročné. Keď­ že pri väčšine strojov sa len málo častí opotrebúva natoľko, že ich treba po piatich-šiestich rokoch obnoviť, a dokonca i po pätnástich rokoch — ak totiž nový vynález medzičasom nezatlačil základný prin­ cíp stroja — možno opotrebované časti dosť lahko obnoviť (hovorím tu špeciálne o spriadacích a predpriadacích strojoch), je ťažké presne vymedziť životnosť takýchto strojov. Nuž zlepšovania spriadacích stro­ jov za posledných dvadsať rokov neboli takého rázu, že by nebolo bý­ valo možné takmer všetky prispôsobiť jestvujúcej základnej konštrukcii strojov, tieto zlepšenia spočívajú zväčša v jednotlivých maličkostiach. (Pravda, pri mykaní bolo zväčšenie mykacieho valca podstatným zlep­ šením, ktoré z výroby kvalitnejších druhov vyradilo staré strojové za­ riadenie, ale na výrobu obyčajných druhov bude staré strojové zaria­ denie ešte dlho vyhovovať.) Babbageovo tvrdenie je také absurdné, že keby zodpovedalo pravde, musel by sa priemyselný kapitál v Anglicku neprestajne zmenšovať a peniaze by sa museli priam zahadzovať. Továrnik, ktorý za štyri roky obracia celý svoj kapitál päťkrát, čiže ho za 5 rokov obracia 6 %a-krát, by musel teda okrem priemerného 10 % zisku každoročne zarobiť ešte 20 % ma asi tri štvrtiny svojho kapitálu (na strojové za­ 59

riadenie), aby mohol bez strát nahrádzať úbytok starých strojov, t. j. musel by dosiahnuť 25 % zisk. To by nesmierne zvýšilo výrobné ná­ klady všetkých výrobkov, takmer väčšmi než ich zvyšujú mzdy: A aké by potom boli výhody zo strojov? Ročne vyplácané mzdy tvoria snáď tretinu ceny strojového zariadenia — v jednoduchých pradiarňach a tkáčovňách zaiste menej — a opotrebovanie vraj pätinu — to je predsa smiešne. Medzi bežnými podnikmi anglického veľkopriemyslu určite niet ani jediného, ktorý by obnovoval svoje strojové zariadenie každých päť rokov. Keby niektorý podnikateľ bol taký hlúpy, vyšiel by na mizinu už pri prvej výmene strojov, staré stroje, dokonca i keď sú omnoho horšie, by boli výhodnejšie než nové stroje, a mohli by vyrábať oveľa lacnejšie, pretože trh sa neriadi podľa tých, čo prirážajú na každý funt priadze 15 % na opotrebovanie, ale podľa tých, čo pri­ rážajú len 6 % (asi štyri pätiny 7 /2 % ročného opotrebovania), teda predávajú lacnejšie. Desať až dvanásť rokov stačí, aby prevažná časť strojového zariade­ nia dostala iný charakter, čiže aby sa viac-menej obnovila. Bankroty, vážne poruchy strojov, ktorých oprava by bola príliš drahá atď. a po­ dobné príhody, prirodzene, ovplyvňujú periódu 13 “/3roka v takej miere, že ju možno pokladať za trocha kratšiu. No kratšia ako desať rokov

iste nebude...

32. MARX — ENGELSOVI

5. marca 1858

. Srdečná vďaka za vysvetlenie o strojoch. Cifra trinásť rokov zodpovedá, pokiaľ je to nutné, teórii, pretože znamená jednotku pre jeden cyklus priemyselnej reprodukcie, ktorý sa viac-menej zhoduje s periódou opakovania sa veľkých kríz, pričom, prirodzene, priebeh týchto kríz — čo do intervalov medzi nimi — je určovaný aj cel­ kom inými momentmi. Pre mňa je dôležité nájsť v bezprostredných materiálnych predpokladoch veľkopriemyslu jeden moment, ktorý určuje tieto cykly. Pri skúmaní reprodukcie strojového zariadenia na rozdiel od reprodukcie obežného kapitálu mevdojak mi zídu na um Moleschottovia, ktorí tiež príliš málo prihliadajú na periódu obnove­ nia kostry a radšej sa — spolu s ekonómami — uspokojujú s prie­ mernou periódou obnovy celého ľudského tela. Iná otázka, o ktorej by som potreboval hoci aj len povrchnú ilustráciu, je táto: Ako sa 60

napríklad vo vašej továrni alebo skôr továrenskom podnikaní delí obež­ ný kapitál na suroviny, mzdy, a priemerne akú jeho časťmávate u ban­ kára? Ďalej, ako vypočítavate obrat vo svojich knihách? Teoretické zá­ kony sú tu veľmi jednoduché a samozrejmé. Ale je predsa dobré, keď človek aspoň tuší, ako to vyzerá V| praxi. Spôsob vypočítania ssa u ob­

u ekonómov: ale na druhej strane takýto spôsob koriguje oraktickými ilúziami ich ilúzie teoretické. Hovoríš o 10-percentnom zisku. Pred­ pokladám, že nezapočítavaš úroky a tieto pravdepodobne figurujú popri zisku. Vo „First Report of the Factory Commissioners“! nachádzam ako priemernú ilustráciu toto:

Kapitál vložený do budov a strojov 10000 £ Obežný kapitál . . 7000 £ 500 £ úroky z 10 000 £ fixnéhokapitálu 350 £ úroky z obežného kapitálu 150 £ nájomné, dane, dávky 650 £ 6/2 % umorovací fond na opotrebovanie fixného kapitálu

1650 £ 1 100 £ mepredvídané výdavky (?), doprava, uhlie, olej

2750 £ 2600 £ mzdya platy

5350 £ 10000 £ za asi 400 000 funtov surovej bavlny po 6 penny 15 350 £ 16 000 za 363000 funtov spradenej priadze. Hodnota 16 000. Zisk 650 čiže asi 4,Z percenta. Mzdy robotníkov tvoria tu teda asi šestinu. Pravda, v tomto prípade je celý zisk len asi 10 percent, včítane úro­ kov [z kapitálu]. Ale pán Senior, ktorý predsa písal v záujme továr­ nikov, udáva pre Manchester — 15-percentný priemerný zisk (včítane úrokov). Žiaľ, vo vyššie uvedenej tabuľke nie je udaný ani počet ro­ botníkov, ani pomer medzi platmi a ozajstnými mzdami. Ostatne, že aj tí najschopnejší ekonómi, ako napríklad sám Ricardo, začínajú úplne detinsky tárať, keď sa dostanú do zajatia buržoáznej 1 Prvá zpráva továrenských inšpektorov. Red.

61

mentality, o tom ma opäť presvedčila nižšie uvedená pasáž z Ricarda, na ktorú som včera náhodou naďabil. Pamätáš sa, že A. Smith. ktorý je ešte veľmi staromódny, tvrdí, že výsledok porovnania zahraničného obchodu s vnútorným je len jednou stránkou vzpruhy pre produktívnu prácu niektorej krajiny atď. Ricardo na to odpovedá týmto príkladom: „Smithov argument sa mi vidí nesprávny, lebo hoci sa vynakladajú — ako Smith predpokladá — dva kapitály, portugalský a anglický, v zahraničnom obchode bude vynaložený vždy jeden kapitál, dvojná sobok toho, ktorý by sa vynaložil vo vnútornom obchode. Povedzme, že Škótsko vynakladá na výrobu plátna 1000 libier kapitálu, ktorý používa na to, aby získalo rovnaký kapitál vynaložený v Anglicku na výrobu hodvábu. V týchto dvoch krajinách sa teda vynakladá 2000 libier a pri­ merané množstvo práce. Ak Anglicko zistí, že z Nemecka môže dostať viac plátna za hodváb, ktorý predtým vyvážalo do Škótska, a ak Skót­ sko zistí, že z Francúzska môže dostať viac hodvábu za svoje plátno, ako dostalo predtým z Anglicka, potom Anglicko a Škótsko hneď pre­ stanú navzájom obchodovať: zrieknu sa obchodu pre vnútornú spotrebu a budú dávať prednosť zahraničnému obchodu. No hoci sa do obchodu zapoja dva ďalšie kapitály, kapitál Nemecka a Francúzska, nebude sa azda aj naďalej vynakladať tá istá suma škótskeho a anglického kapi­ tálu a nebude tým priemysel zamestnávaný v tom istom rozsahu, ako ho predtým zamestnával vnútorný obchod?“ Predpoklad, že za uve­ dených okolností bude Nemecko hodváb kupovať v Anglicku a nie vo Francúzsku, a Francúzsko bude kupovať plátno v Škótsku a nie v Ne­ mecku, je od takého človeka ako Ricardo predsa len trochu silný tabak. Zomrel máš priateľ Thomas Tooke a s ním odišiel posledný anglický

ekonóm,ktorý niečo vedel... 33. MARX — LASSALLOVI

11. marca 1858

... Prvý zošit! musí rozhodne tvoriť relatívny celok, a keďže obsa­ huje základ celého ďalšieho výkladu, sotva bude kratší než 5—6 hár­ 1 Do prvého zošitu plánovaného obsiahleho diela ,„,Ku kritike politickej ekonómie" hodlal Marx vtedy vsunúť kapitolu o kapitáli. Neskoršie sa rozhodol vydať túto kapitolu osve v druhom zošite. Jeho dôvody sú uvedené v nasledujúcom liste. Lenže ďalšie bádania viedli Marxa k tomu, aby zmenil celú skladbu svojho diela. Namiesto plánovaného druhého zošitu pripravoval Marx ,Kapitál". Red.

62

kov. To však uvidím pri definitívnom vypracovaní. Zošit obsahuje: 1. hodnota, 2, peniaze, 3. kapitál vo všeobecnosti (proces výroby ka­ pitálu, proces obehu kapitálu, jednota oboch čiže kapitál a zisk, úrok). Toto bude samostatná brožúra. Pri študovaní ekonómie si pravdepo­ dobne zbadal, že Ricardo sa pri výklade zisku dostáva do protirečení so svojím (správnym) určovaním hodnoty a že tieto protirečenia viedli v jeho škole k úplnému zavrhnutiu samého základu alebo k najodpor­ nejšiemu eklekticizmu: Myslím, že som otázku vyjasnil. (Pravda, eko­ nómi pri podrobnejšom skúmaní zistia, že je to vcelku ošemetná

vec.)...

Pokiaľ ide o ceľkový počet hárkov, veru ani sám neviem, koľko toho bude, pretože materiál knihy mám vo svojich zošitoch len vo forme monografií, zabiehajúcich veľmi často do podrobností, ktoré pri zosta­ vovaní vynechám. Okrem toho nijako nemienim všetkých šesť kníh, na ktoré som celé dielo rozdelil, rovnako podrobne vypracovať, ale v po­ sledných troch knihách podať skôr len základné črty, zatiaľ čo v prvých troch knihách, v ktorých sú rozvinuté najvlastnejšie základy ekonómie, nemožno vždy vyhnúť podrobnému zdôvodneniu. Neverím, že sa mi

podarí vtesnaťknihu do menej ako 30 —40 hárkov... 34. MARX — ENGELSOVI

2. apríla 1858 .. . Uvádzam tu krátky náčrt prvej časti. Celé dielo sa má skladať zo šiestich kníh: 1. O kapitáli. 2. Pozemkové vlastníctvo. 3. Námezdná práca. 4. Štát. 5. Medzinárodný obchod. 6. Svetový trh. I. Kapitál má štyri oddiely. a) Kapitál vo všeobecnosti. (Toto je predmet prvého zošitu.) b) Konkurencia čiže vzájomné pôsobenie mnohých kapitálov. c) Úver, v ktorom vystupuje kapitál voči jednotli­ vým kapitálom ako všeobecný prvok. d) Účastinný kapitál ako najdo­ komalejšia forma (obracajúca sa v komunizmus), spolu so všetkými jeho protirečeniami. Prechod od kapitálu k pozemkovému vlastníctvu je zároveň historický, pretože moderná forma pozemkového vlastníctva je produktom pôsobenia kapitálu na feudálne atď. pozemkové vlastníc­ tvo. Práve tak je prechod pozemkového vlastníctva na námezdnú prácu nielen dialektický, ale aj historický, lebo posledným produktom mo­ derného pozemkového vlastníctva je všeobecné ustálenie námezdnej 63

práce, ktorá potom predstavuje základ celého svinstva. Nuž (ťažko sa mi dnes píše), pristúpme teraz ku corpus delicti. I. Kapitál. Prvý oddiel. Kapitál vo všeobecnosti. (V celom tomto oddiele sa predpokladá, že sa mzda vždy rovná svojmu minimu. Pohyby mzdy samej a klesanie alebo stúpanie jej minima patria do skúmania námezdnej práce. Ďalej sa predpokladá, že pozemkové vlastníctvo sa rovná nule, t. j pozemkové vlastníctvo, ako osobitný ekonomický vzťah, tu sa nás ešte netýka. Jedine takýmto postupom možno vyhnúť tomu, aby sa pri skúmaní jednotlivých vzťahov nehovorilo stále naraz o všet­ kých.) 1. Hodnota. Načisto redukovaná na množstvo práce: čas ako miera práce. Úžitková hodnota — skúmaná či už subjektívne ako užitočnosť práce, či už objektívne ako použiteľnosť výrobku — javí sa tu len ako materiálny predpoklad hodnoty, ktorého ekonomická forma sa zatial vôbec neurčuje. Hodnota ako taká nemá inú ,„matériu“ ako sa­ motnú prácu. Toto určenie hodnoty — ktoré po prvý raz náznakovite vypracoval Petty, potom presnejšie Ricardo — je len najabstraktnejšou formou buržoázneho bohatstva. Toto určenie totiž už predpokladá zru­ šenie 1. prvobytného komunizmu (India atď.), 2. všetkých nevyvinutých, predburžoáznych spôsobov výroby, v ktorých si výmena ešte nepod­ manila celú výrobu. Je to síce abstrakcia, no abstrakcia historická, ktorú bolo možné urobiť práve len na základe určitého ekonomického vývinu spoločnosti. Všetky námietky proti tejto definícii hodnoty sú vzaté buď z menej vyvinutých výrobných vzťahov, buď spočívajú na mylnom postupe, že sa konkrétnejšie ekonomické určenia, z ktorých je hodnota abstrahovaná a ktoré preto na druhej strane možno pokladať aj za ďalšie rozvinutie hodnoty, stavajú proti nej v tejto jej abstraktnej nerozvinutej forme. Keďže pánom ekonómom samým nebolo jasné, aký Je vzťah tejto abstrakcie k neskorším konkrétnym formám buržoázneho bohatstva, boli tieto námietky viac alebo menej oprávnené. Z protirečenia medzi všeobecnými charakterovými črtami hodnoty a jej materiálnou existenciou v tom ktorom tovare atď. — sú to tie isté všeobecné charakterové črty, ktoré sa neskôr zjavia pri peniazoch — plynie kategória peňazí. Z. Peniaze. Niečo o drahých kovoch ako nositeľoch peňažného vzťahu. a) Peniaze ako miera. Niekoľko poznámok o ideálnej miere podľa Steuarta, Attwooda, Urguharta: v zrozumiteľnejšej forme u hlásateľov pracovných peňazí. (Gray, Bray atď. Niekoľko príležitostných úderov 04

proti proudhonistom.) Hodnota tovaru vyjadrená v peniazoch je jeho cena, ktorá sa zatiaľ javí ešte len v tejto iba formálnej odlišnosti od hodnoty. Podľa všeobecného zákona hodnoty, určité množstvo peňazí vyjadruje potom len určité množstvo spredmetnenej práce. Pokiaľ sú peniaze mierou, nezáleží na tom, že ich vlastná hodnota je premenlivá. b) Peniaze ako výmenný prostriedok čiže jednoduchý obeh. Tu treba skúmať len jednoduchú formu tohto obehu. Všetky okol­ nosti, ktoré ho určujú bližšie, ležia mimo neho a prichádzajú teda do úvahy len neskoršie. (Predpokladajú vyvinutejšie pomery.) Ak nazý­ vame tovar T a peniaze P, tak jednoduchý obeh ukazuje síce dva kolobehy čiže pohyby: T—P—P—T a P—T—T—P (tento posledný vzorec tvorí prechod k bodu c), ale východiskový a konečný bod sa vonkoncom nekryjú, alebo sa kryjú iba náhodne. Väčšina takzvaných zákonov stanovených ekonómami skúma peňažný obeh nie v medziach jeho vlastných hraníc, ale ako podriadený vyšším pohybom a nimi určo­ vaný. Toto všetko treba vylúčiť. (Patrí to sčasti do učenia o úvere, sčasti však treba to aj skúmať v tých bodoch, kde peniaze zasa vystu­ pujú, ale bližšie určené.) Tu teda ide o peniaze ako obežný prostriedok (minca), no zároveň aj ako (nielen miznúca) realizácia ceny. Z jedno­ duchého určenia, že tovar vyjadrený cenou, je v predstave vymenený za peniaze ešte skôr, než sa skutočne vymení, sám od seba vyplýva dôležitý ekonomický zákon, že množstvo obežných prostriedkov je určované cenami a nie naopak. (Tu niekoľko historických poznámok o polemike v tejto otázke.) Ďalej z toho vyplýva, že rýchlosťou obehu možno nahradiť množstvo [peňazí], že je však potrebné určité množ­ stvo na súčasné úkony výmeny, pokiaľ nie sú vo vzájomnom pomere ako plus a mínus, takže sa vyrovnávajú: je to však hľadisko, ktorého sa možno na tomto mieste dotknúť iba vo forme predbiehajúcej po­ známky. Nejdem tu ďalej rozvádzať tento oddiel. Poznamenávam ešte len toľko, že osamostatnenie T—P a P—T je najabstraktnejšou a naj­ povrchnejšou formou, v ktorej je vyjadrená možnosť kríz. Z výkladu zákona, podľa ktorého množstvo obežných prostriedkov je určované cenami, vyplýva, že sa tu vychádza z predpokladov, ktoré nijako ne­ platia pre všetky spoločenské pomery: je preto hlúpe jednoducho pri­ rovnávať napríklad prílev peňazí z Ázie do Ríma a ich pôsobenie na tamojšie ceny k moderným obchodným pomerom. Najabstraktnejšie určenia, ak ich bližšie skúmame, poukazujú vždy na ďalšiu konkrétnu, určitú historickú základňu. (Samozrejme, veď sú z nej v tejto určenosti abstrahované.) 5 Listy o,„Kapitáli

65

c) Peniaze ako peniaze. Je to rozvinutie formy P—T—T—P. Pe­ niaze ako — v pomere k obehu — samostatné bytie hodnoty: mate­ riálne bytie abstraktného bohatstva. Toto sa ukazuje už pri obehu, pokiaľ sa peniaze javia nielen ako obežný prostriedok, ale ako reali­ zátor ceny. Vo vlastnosti ako v bode c), keď sa a) a b) javia len ako funkcie, sú peniaze všeobecným tovarom zmlúv (tu sa stáva dôležitou premenlivosť ich hodnoty, ktorá je určovaná pracovným časom) a pred­ metom tvorenia pokladov. (Táto funkcia je dôležitá v Ázii až dodnes a v starovekom svete a v stredoveku všeobecne. Dnes existuje už len v podriadenej forme w bankovníctve. V krízových časoch nadobúdajú peniaze dôležitosť zase v tejto forme. Peniaze v tejto forme skúmané v súvislosti so svetodejinnými delúziami [bludmi], ktoré vyvolávajú atď. Ich deštruktívne vlastnosti atď.) Ako realizácia všetkých vyšších foriem, v ktorých bude hodnota vystupovať: definitívne formy, v ktorých sa všetky vzťahy hodnoty navonok dovršujú. Lenže peniaze fixované v tejto forme prestávajú byť ekonomickým vzťahom: táto forma zaniká v materiálnom nositeľovi peňazí, v zlate a striebre. Na druhej strane, pokiaľ vstupujú do obehu a vymieňajú sa za T, vypadne z ekonomic­ kého vzťahu zas záverečný proces, spotreba tovaru. Jednoduchý peňaž­ ný obeh nezahrnuje princíp reprodukcie, ktorá prebieha sama od seba, a treba ho preto hľadať mimo neho. V peniazoch — ako ukazuje vývin ich určení — je obsiahnutá tendencia stať sa hodnotou, ktorá vchádza do obehu, ktorá sa v ňom uchováva a ktorá sa zároveň sama rozmno­ žuje, t. j. kapitálom. Tento prechod je zároveň aj historický. Predpo­ topná forma kapitálu je obchodný kapitál, z ktorého sa vyvíjajú vždy peniaze. Zároveň vznik skutočného kapitálu z peňazí čiže z obchod­ ného kapitálu, ktorý sa zmocňuje výroby. d) Tento jednoduchý obeh skúmaný osebe —a je to povrch bur­ žoáznej spoločnosti, kde hlbšie procesy, z ktorých jednoduchý obeh vyviera, sú zotreté — neukazuje nijaký rozdiel medzi subjektami vý­ meny, ledaže formálny a miznúci. Je to ríša slobody, rovnosti a vlasi­ níctva založeného na ,práci . Akumulácia, tak ako sa tu javí vo forme tvorenia pokladov, je potom už len výsledkom väčšej sporivosti atď. [Je to] teda pochabosť jednak zo strany hlásateľov ekonomickej harmó­ nie, moderných zástancov slobodného obchodu (Bastiat, Carey atď.), že uplatňujú oproti vyvinutejším výrobným vzťahoma ich antagoniz­ mom tento najpovrchnejší a najabstraktnejší vzťah ako svoju pravdu, [jednak] pochabosť zo strany proudhonistov a im podobných socialis­ tov, že idey rovnosti atď., zodpovedajúce tejto výmene ekvivalentov 66

(respektíve domnelých ekvivalentov), stavajú proti nerovnostiam atď., ku ktorým takáto výmena vedie a z ktorých vzmiká. Zákonom privlastňo­ vania v tejto slére javí sa privlastňovanie na podklade práce, výmena ekvivalentov, takže výmenou sa vracia len tá istá hodnota v inom zhmotnení. Slovom, všetko je tu „pekné“, ale čoskoro tu vyústi v straš­ mý koniec, a to práve v dôsledku zákona ekvivalencie. Prejdeme totiž teraz na 3. Kapitál. Toto je vlastne v tomto prvom zošite to najdôležitejšie, o čom by som najviac chcel vedieť Tvoj názor. Ale dnes nevládzem ďalej písať. Pre bolesti žlčníka neudržím pero v ruke a skláňanie hlavy nad papier mi spôsobuje závraty. Teda nabudúce. 35. ENGELS5 — MARXOVI

9. apríla 1858

Štúdium Tvojho náčrtu prvej polovice zošitu ma veľmi zaujalo: je to skutočne veľmi abstraktný náčrt, ako že sa tomu pri stručnosti výkladu ani nedalo vyhnúť, a často mi prichodí s námahou hľadať dialektické prechody, pretože som veľmi odvykol od všetkého abstraktného mys­ lenia. Usporiadanie celého diela do šiestich kníh by ani nemohlo byť lepšie a mimoriadne sa mi páči, hoci ešte nevidím jasne dialektický prechod od pozemkového vlastníctva k námezdnej práci. Aj výklad o peniazoch je výtečný: ani tu nie som si ešte načistom s niektorými vecami, pretože často si to musím najprv historicky ujasniť. Myslím však, že až dostanem aj koniec celej kapitoly, budem môcť lepšie sle­ dovať chod myšlienok a potom Ti napíšem podrobnejšie. Abstraktne dialektický tón tohto výťahu pri ďalšom spracovaní isteže zmizne...

5"

67

30. MARX — ENGELSOVI

31. mája 1858

... Za mojej neprítomnosti vyšla v Londýne Maclarenova kniha o súhrnných dejinách obeživa", ktorá je podľa výňatkov uverejnených [v časopise] ,„„Economist“prvotriedna. V knižnici ju ešte nemajú, ako že sa tam knihy vôbec objavujú až o niekoľko mesiacov po ich vyjdení. Musím ju, prirodzene, prečítať ešte skôr, než podám svoj rozbor. Poslal som preto svoju ženu do City k nakladateľovi. So zdesením sme však zistili, že kniha stojí 9 šilingov 6 penny — viac, ako činí celý náš majetok. Bol by som preto veľmi rád, keby si mi túto sumu posla] poštovou poukážkou. Je pravdepodobné, že v knihe nebude pre mňa nič nového, lenže vzhľadom na chválospevy v ,„Economiste“ a vzhľa­ dom na výňatky, ktoré som sám čítal, mi moje teoretické svedomie nedovoľuje pokračovať v písaní, kým sa s ňou neoboznámim...

37. MARX — LASSALLOVI

12. novembra 1858

... Pokiaľ ide o oneskorené odoslanie rukopisu, zdržovala ma naj­ prv choroba a neskoršie som musel doháňať iné zárobkové práce. Sku­ točná príčina je však táto: Materiál bol pripravený, išlo už len o úpra­ vu. Lenže sloh všetkého, čo som napísal, mal príchuť mojej choroby pečene. A mám dvojakú príčinu nepripustiť, aby zdravotné dôvody pokazili toto dielo: 1. Je výsledkom pätnásťročného bádania, teda najlepších rokov môjho života. 2. Prvý raz vyjadrujem dôležitý náhľad na spoločenské vzťahy vo vedeckej forme. Moje povinnosti voči strane teda nedovoľujú, aby kni­ ha bola znetvorená takýmto tupým, dreveným štýlom, aký zaviňuje chorá pečeň. 1 James Maclaren, „A Sketch of the History of the Currency: Comprising a Brief Review of the Opinions of the Most Eminent Writers on the Subject" (Náčrt dejín obežív, obsahujúci stručný prehľad názorov najvýznamnejších autorov o tomto pred­ mete), Londýn 1858. Red.

08

Neusilujem sa o elegantný spôsob podania, ale iba o to, aby som pri písaní dosahoval svoju priemernú úroveň, čo mi bolo v mesiacoch choroby, aspoň pri tejto téme, nemožné, hoci som za tento čas musel napísať — a preto som aj napísal — majmenej na dva zväzky anglic­ kých úvodníkov de omnibus rebus et guibusdam aliis [o všetkom a ešte

inom]...

38. MARX — ENGELSOVI

29. novembra 1858

... Moja žena prepisuje rukopis a sotva ho budem môcť odoslať skôr ako koncom tohto mesiaca. Príčiny omeškania: Veľké prestávky pre fyzickú nevoľnosť, ktorá teraz, keď mastalo chladné počasie, pre­ stala. Priveľa rodinných a finančných trampôt. Napokon: prvý oddiel je objemnejší, pretože prvé dve kapitoly — prvá: Tovar, nebola vôbec napísaná v koncepte, a druhá: Peniaze čiže jednoduchý obeh, bola iba v celkom stručných obrysoch — som spracoval zovrubnejšie, ako som

pôvodne zamýšľal...

09

Rok 1859 39. MARX — ENGELSOVI

[asi 13. januára 1859]

... Rukopis má približne 12 tlačových hárkov (3 zošity) a — teraz sa drž — hoci jeho titul znie: „Kapitál vo všeobecnosti“, tieto zošity neobsahujú ešte nič o kapitáli, ale pozostávajú iba z dvoch kapitol: 1. Tovar, 2. Peniaze čiže jednoduchý obeh. Vidíš teda, že podrobne spracovaná časť (z mája, keď som bol u Teba) ešte vôbec nevyjde. Je to takto dobré z dvoch dôvodov. Ak publikácia vzbudí záujem, môže tretia kapitola o kapitáli rýchle nasledovať. Po druhé, keďže pre povahu predmetu sa tí psi vo svojej kritike uverejnenej časti nemôžu obmedziť iba na tendenčné osočovanie a keďže celá vec vyzerá mimoriadne vážne a vedecky, donucujem túto zberbu, aby neskôr brala moje názory o ka­ pitáli vážne. Ostatne myslím, že — odhliadnuc od všetkých praktických cielov — kapitola o peniazoch bude odborníkov zaujímať... 40. MARX — WEYDEMEYEROVI

1. februára 1859

... Moja „Kritika politickej ekonómie“ vyjde v zošitoch (prvé zo­ šity o 8—10 dní) u Franza Dunckera v Berlíne (Besserovo naklada­ teľstvo). Len Lassallovej mimoriadnej horlivosti a presvedčovacej schop­ nosti sa podarilo pohnúť Dunckera k tomuto kroku. Nechal si však otvorené zadné dvierka. Definitívna zmluva závisí od predaja prvých zošitov. Celú politickú ekonómiu delím na 6 kníh: Kapitál: pozemkové vlastníctvo: námezdná práca: štát: zahraničný obchod: svetový trh. Kniha I o kapitáli sa skladá zo 4 oddielov. Oddiel I: Kapitál vo všeobecnosti sa delí na tri kapitoly: 1. Tovar: 10

2. Peniaze čiže jednoduchý obeh: 3. Kapitál. 1. a 2. kapitola, asi 10 hárkov, tvoria obsah zošitov, ktoré vyjdú prvé. Chápeš politické dô­ vody, ktoré ma viedli k tomu, aby som 3. kapitolu o „kapitáli“ zadržal dovtedy, kým nestojím zasa na pevnej pôde. Obsah vychádzajúcich zošitov je tento: Kapitola prvá: Tovar. A. Historické poznámky k rozboru tovaru. (William Petty (Angličan z dôb Karola II.): Boisguillebert (z dôb Ľudovíta XIV.): B. Franklin (prvotina z r. 1719): fyziokrati, sir James Steuart: Adam Smith: Ri­ cardo a Sismondi.| Kapitola druhá: Peniaze čiže jednoduchý obeh. 1. Miera hodnôt. B. Teórie o mernej jednotke peňazí. Koniec XVII. storočia, Locke a Lowndes: biskup Berkeley (1750): sir James Steuart: lord Castle­ reagh: Thomas Attwood: John Gray: proudhonisti.| 2. Obežný prostriedok. a) Metamorfóza tovarov. b) Obeh peňazí. c) Minca. Znak hodnoty. 3. Peniaze. a) Tvorenie pokladov. b) Platidlo. c) Svetové peniaze. 4. Drahé kovy. C. Teórie o obežnom prostriedku a peniazoch. (Monetárny sys­ tém: Spectator, Montesguieu, David Hume: sir James Steuárt, A. Smith, J. B. Say, „bullionový výbor"“, Ricardo, James Mill: lord Overstone a jeho škola“: Thomas Tooke, James Wilson, John Fullarton.) V týchto dvoch kapitolách zároveň úplne rozdrvím proudhonovský, teraz vo Francúzsku módny socializmus, ktorý chce ponechať súkrom­ nú výrobu, ale chce výmenu súkromných výrobkov organizovať, ktorý chce tovar, no nechce peniaze. Komunizmus sa musí predovšetkým zbaviť tohto ,„nepravého brata“. Ale, odhliadnuc od každého polemic­ kého zámeru, vieš predsa, že rozbor jednoduchých foriem peňazí je najobťažnejší, lebo je najabstraktnejšou časťou politickej ekonómie. 1 bullion — drahé kovy v prútoch. Red. 2 Pozri poznámku“ na str. 48. Red. 71

Dúfam, že vydobyjem našej strane vedecké víťazstvo. Lenže musí teraz aj sama ukázať, či je dosť početná, aby kúpila dosť výtlačkov a rozptýlila tým nakladateľove „výčitky svedomia“. Závisí od predaja prvých zošitov, či bude možné pokračovať vo vydávaní. Až uzavriem definitívnu zmluvu, bude všetko v poriadku. 41. MARX — ENGELSOVI

25. februára 1899 ... V duchu som si istý, že Duncker po mojom liste Lassallovi bro­ žúru prijme. Židáčik Braun mi síce odvtedy, čo dostal môj rukopis, a to je už vyše štyroch týždňov, nenapísal. Po prvé, bol zaujatý vydá­ vaním vlastného nesmrteľného ,„vznecujúceho“ diela (práce tohto židá­ čika, dokonca i jeho „Herakleitos “, hoci je pramizerne napísaný, sú predsa len lepšie ako čokoľvek, čím sa môžu pýšiť demokrati), a okrem toho bude musieť pravdepodobne robiť poslednú korektúru mojej čar­ baniny. Po druhé, moja analýza peňazí mu nepriamo zasadila strašný úder, ktorý ho asi trochu omráčil. Pripojil totiž k ,„„Herakleitovi“) po­ známku, ktorú tu uvádzam doslovne, i keď je nekonečne dlhá (ale musíš si ju aj prečítať): „Ak sme aj vyššie hovorili, že Herakleitos v onom fragmente ukázal opravdivú národohospodársku povahu a funkciu peňazí (Herakleitos totiž hovorí: »Z ohňa však pochádza všetko a zo všetkého zas oheň, podobne ako zo zlata statky a zo statkov zlato«), je vari zbytočné po­ znamenať, že tým z neho ešte nerobíme národohospodára a že sme teda nijako nechceli tvrdiť, že pochopil niektorý z ďalších dôsledkov vyplývajúcich z tohto fragmentu. Ale hoci tento vedný odbor vtedy neexistoval a ani existovať nemohol, teda ani nebol predmetom herak­ leitovského myslenia, predsa je pravda, že Herakleitos — práve preto, lebo sa nikdy nepridržiava reflektívnych určení, ale výlučne špeku­ latívnych pojmov — v onom fragmente spoznal podstatu peňazí v jej skutočnej hlbke a správnejšie než mnohí moderní ekonómi: taktiež nie je hádam celkom nezaujímavé všimnúť si — a nie je od témy ani tak vzdialené, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať — ako z púheho rozvinutia vyššie uvedenej myšlienky samy od seba plynú moderné ob­ 1 Ide o knihu Ferdinanda Lassalla ,,Die Philosophie Herakleitos des Dunklen von Ephesos" [Filozofia Herakleita Temného z Efezu], Berlín 1858. Red.

[2

javy na tomto poli. (Nota bene. Ll[assalle] nepozná ani za mačný mak z týchto objavov.) Ak sú podľa Herakleita peniaze ako výmenný prostriedok protikla­ dom všetkých reálnych produktov, ktoré vstupujú do výmeny, a na­ dobúdajú svoju skutočnú existenciu až v týchto produktoch (podčiar­ kujem to, čo podčiarkol Ll[assalle]), tak peniaze ako také nie sú produktom, ktorý má samostatnú materiálnu hodnotu, nie sú tovarom popri iných tovaroch, ako to Sayova škola podnes zanovite tvrdí o ko­ vových peniazoch (pekná kontinentálna ilúzia, že jestvuje nejaká Sayova škola), ale sú len ideálnym predstaviteľom obiehajúcich reál­ mych produktov, znakom hodnoty týchto produktov, ktorý značí iba tieto produkty. A toto je len sčasti záver vyvodzovaný z fragmentu a sčasti len myšlienka, ktorú v ňom vidí sám Herakleitos. Ale ak všetky peniaze sú len ideálnou jednotou, čiže výrazom hod­ noty všetkých reálnych obiehajúcich produktov a svoju skutočnú exis­ tenciu nadobúdajú až v týchto produktoch, ktoré tvoria zároveň protiklad peňazí, nasleduje už aj z čírej konzekvencie (Prekrásny štýl! Nasleduje z »číreho následku«) tejto myšlienky, že súhrn hodnôt alebo bohatstva krajiny možno zväčšovaťiba rozmnožovaním skutočných pro­ duktov, no nikdy nie rozmnožovaním peňazí, lebo peniaze samy osebe vonkoncom nie sú prvkom bohatstva a hodnoty (Teraz máme bohat­ stvo a hodnotu, predtým to bol súhrn hodnôt alebo bohatstvo), ale vyjadrujú ako abstraktnú jednotu vždy len v produktoch tkvejúcu hod­ notu (tiež krásny zvrat), ktorá je výlučne v nich skutočná. Z toho plynie mylnosť systému obchodných bilancií. (Toto je hodné Rugeho.) Ďalej z toho vyplýva, že všetky peniaze sa svojou hodnotou rovnajú vždy všetkým obiehajúcim produktom, pretože peniaze zhrnujú len tieto produkty do ideálnej jednoty hodnôt, čiže vyjadrujú len ich hod­ notu, že sa teda zväčšením alebo zmenšením jestvujúceho množstva peňazí nikdy nezmení hodnota tohto celkového množstva peňazí a rov­ ná sa vždy len všetkým obiehajúcim produktom: že — prísne vzaté — nemožno ani hovoriť o hodnote všetkých peňazí v porovnaní s hodno­ tou všetkých obiehajúcich produktov, lebo pri takomto porovnávaní sa hodnota peňazí a hodnota produktov kladú ako dve samy osebe samostatné hodnoty, zatiaľ čo jestvuje iba jedna hodnota, ktorá je v hmatateľných produktoch konkrétne realizovaná a v peniazoch vy­ jadrená ako abstraktná jednota hodnôt, alebo správnejšie, sama hod­ nota nie je nič iného ako jednota vyabstrahovaná zo skutočných vecí, v ktorých hodnota ako taká nejestvuje, jednota, ktorá v peniazoch do­ 73

stáva svoj špeciálny výraz, teda hodnota všetkých peňazí sa nielenže vždy rovná hodnote všetkých produktov, ale, správnejšie povedané, všetky peniaze sú len hodnotou všetkých obiehajúcich produktov. (Tento dvojnásobný dôraz pochádza od autora). Z toho teda vyplýva, že pri zväčšení množstva peniazov. — keďže hodnota súhrnu ostáva rov­ naká —klesne vždy len hodnota každého jednotlivého peniaza a pri zmenšení množstva peniazov musí hodnota každého jednotlivého penia­ za zase stúpnuť. — Ďalej z toho vyplýva — keďže peniaze predstavujú len neskutočnú myšlienkovú abstrakciu hodnoty a protiklad skutočných produktov a matérií — že peniaze ako také ani nemusia mať samy osebe nijakú realitu, to znamená, že nemusia byť z naozaj hodnotnej hmoty, ale môžu to byť tak isto papierové peniaze, a práve vtedy naj­ väčšmi zodpovedajú svojmu pojmu. Všetky tieto a mnohé iné výsledky — dosiahnuté len od čias Ricardových bádaní celkom inou metódou a ešte ani zďaleka nie všeobecne uznávané — plynú už ako číre ná­ sledky toho špekulatívneho pojmu, ktorý spoznal Herakleitos.“ Prirodzene, nebral som túto talmudistickú múdrosť vôbec do úvahy, ale Ricarda som poriadne skresal za jeho teóriu peňazí, ktorá, mimo­ chodom, nepochádza od neho, ale od Huma a Montesguieuho. Možno, že sa Lassalle tým bude cítiť osobne dotknutý. V podstate na tom ne­ bolo nič, veď v spise proti Proudhonovi" som sai ja pridržiaval Ricar­ dovej teórie. Lenže židáčik Braun. mi napísal veľmi smiešny list, v kto­ rom hovorí, že má záujem na skorom vyjdení môjho spisu, hoci aj on pracuje na veľkom politickoekonomickom diele a bude sa dva roky venovať výlučne tejto práci. Ale keby som mu vraj priveľa nového vy­ fúkol, možno sa celej veci vzdá. Nuž dobre! Odpovedal som mu na to, že sa netreba obávať rivality, lebo v tomto „novom“ vednom odbore je dosť miesta pre neho, pre mňa i pre tucet iných. Z môjho rozboru peňazí musí teraz vidieť, buď že ja sa v tejto veci vôbec nevyznám, hoci v tom prípade sa so mnou previnili celé dejiny teórií peňazí, alebo že on je somár, ktorý niekoľkými abstraktnými frázami, ako ,„abstrakt­ ná jednota“ a podobné, trúfa si posudzovať emipirické veci, ktoré musí človek študovať, a to dlho, aby sa k nim mohol tiež vyjadriť...

1 Ide o Marxovu knihu „Bieda filozofie" (1847), kde Marx stavia proti Proudho­ novej „teórii“ peňazí Ricardovu kvantitatívnu teóriu peňazí. Pozri Karol Marx, „Bieda filozofie", SVPL, Bratislava 1955, str. 79—87. Red.

[4

42. MARX — LASSALLOVI

28. marca 1859

... Ako uvidíš, prvý oddiel neobsahuje ešte hlavnú kapitolu, totiž kapitolu tretiu o kapitáli. Pokladal som to za účelné z politických dô­ vodov, pretože s treťou kapitolou sa začína vlastná bitka! a nezdalo sa mi radné postrašiť ľudí už vopred... 43. MARX — ENGELSOVI

22. júla 1859

... Zabudol si mi oznámiť, či napíšeš článok o mojej knihe. Tunajší mamľasi jasajú. Sú presvedčení, že celá vec stroskotala, lebo nevedia, že Duncker doteraz vydanie knihy ešte ani neohlásil. Ak niečo napíšeš, nemal by si zabudnúť: 1. že proudhonizmus je zničený až do koreňov, 2. že hneď v najjednoduchšej forme, vo forme tovaru, analyzuje sa len špecifický spoločenský a vonkoncom nie absolútny charakter buržoáz­ nej výroby. Pán Liebknecht vyhlásil Biskampovi, že „ešte nikdy nebol nejakou knihou tak sklamaný“, a sám Biskamp mi povedal, že nechápe,

„na čoje to dobré“... 44. MARX — LASSALLOVI

6. novembra 1859

... Ďakujem Ti, že si sa ustával u Dunckera. Ostatne sa mýliš, ak sa nezdávaš, že som od nemeckej tlače očakával nejaké uznanie, alebo že mi na tom vôbec záleží. Očakával som útoky alebo kritiku, no ne­ očakával som úplné ignorovanie, ktoré má nutne veľmi nepriaznivý vplyv aj na odbyt knihy. Veď podľa toho, ako výdatne hanili títo ľudia pri rôznych príležitostiach môj komunizmus, dalo sa právom očakávať, 1 V liste Engelsovi zo 7. novembra 1859 Marx sa vyjadruje o tretej kapitole takto: „Je to naozaj jadro celého buržoázneho pľuhavstva." Pozri K. Marx—F. Engels, Ko­ rešpondencia, zv. II, Dietz Verlag, Berlín 1949, str. 531: rusky: Spisy, zv. XXII. Red.

75

že sa vytasia svojou múdrosťou proti jeho teoretickému zdôvodneniu. V Nemecku predsa existujú aj odborné ekonomické časopisy. V Amerike, od New Yorku až po New Orleans, celá nemecká tlač podrobne posudzovala prvý zošit. Obávam sa len, že je pre tamojších

robotníkov príliš teoretický...

16

Rok 1860 45. ENGELS — MARXOVI

31. januára 1860

... Vystupovať v samom Nemecku nezastrete politicky a polemicky v duchu našej strany je úplne nemožné. Čo nám teda ostáva? Alebo držať hubu, alebo vyvíjať úsilie, o ktorom sa dozvedia len emigranti a americkí Nemci, no nikto v Nemecku, alebo pokračovať tak, ako si Ty začal vo svojom prvom zošite a ja v ,„Páde a Rýne““. Toto pokladám teraz za najdôležitejšie, a keď budeme postupovať takto, môže Vogt kričať, koľko chce, onedlho sa natoľko uchytíme, že kedy-tedy budeme môcť v nemeckej tlači (ak to bude nutné) uverejniť potrebné osobné vyhlásenia. Pritom je, prirodzene, najdôležitejšie, aby Tvoj druhý zošit vyšiel čo najskôr, a dúfam, že sa touto vogtovskou históriou“ nedáš v práci vyrušiť. Buď konečne raz troška menej svedomitý vo svojej vlastnej práci: pre to všivavé publikum je ešte stále príliš dobrá. Hlavné je, aby kniha bola napísaná a vyšla: veď slabiny, ktoré Ty pobadáš, tí somári aj tak nezbadajú: a keď nadídu búrlivé časy, čo budeš mať z toho, že sa celá Tvoja práca preruší ešte skôr, než by si ,„Kapitál vo všeobecnosti“ dokončil? Veľmi dobre viem, čo všetko Ti prekáža: no viem aj to, že najviac Ťa zdržuje Tvoja úzkostlivosť. Koniec koncov je predsa lepšie, keď kniha vyjde, ako keby pre takéto pochybnosti nemala

vyjsťvôbec...

1 Engelsova brožúra „Pád a Rýn", Berlín 1859: rusky: Spisy, zv. XI, č. 1I, str.

1— 50. Red.

? Mieni sa Marxov polemický spis proti Vogtovi, ktorý Marxa a revolučnú emi­ gráciu hnusne ohováral. Z politických dôvodov pripravoval Marx tento pamflet ob­ zvlášť dôkladne. Vyšiel v novembri 1860 v Londýne ako brožúra pod titulom „Pán Vogt". Pozri Karl Marx, ,„Herr Vogt", Dietz Verlag, Berlín 1953: rusky: Spisy, zv. X1I, č. I, str. 247— 543. Red.

77

40. MARX — LASSALLOVI

15. septembra 1860

... Tvoja pochvala o mojej knihe ma tešila, pretože ju vyslovuje kompetentný znalec. Myslím, že do Veľkej noci vyjde aj druhá časť!. Formou bude trochu odlišná, do určitej miery populárnejšia. Vôbec nie preto, žeby som túžil byť populárny, ale jednak táto druhá časť má priamo revolučnú úlohu, jednak vzťahy, ktoré tam opisujem, sú konkrétnejšie. Moja kniha vzbudila v Rusku veľkú pozornosť a istý profesor mal o nej v Moskve prednášku“. Dostal som -aj množstvo priateľských listov

o knihe od Rusov a tak isto od Francúzov, ktorí vedia po nemecky...

1 Ide o druhý zošit. Pozri poznámku na str. 62. Red. 2 Zprávu o tom podal Sazonov (pozri Marx —Engels, Spisy, zv. XII, č. I, str. 268 rusky) bez toho, aby udal meno profesora. Bol to pravdepodobne I. K. Babst, ktorý mal 10. januára 1860 v sále Moskovskej praktickej akadémie obchodných vied verejnú prednášku o politickej ekonómii. V tejto prednáške Babst nevyložil Marxovo učenie, ako ho Marx podal ... vo svojom spise „Ku kritike politickej ekonómie", ale re­ produkoval iba najdôležitejšie poučky z predslovu. Reď.

[8

Rok 1802 47. MARX — ENGELSOVI

6. marca 1862

... Môžeš mi vymenovať robotníkov všetkých kategórií (bez vý­ nimky, okrem robotníkov v skladoch) zamestnaných napríklad vo vašej továrni a uviesť proporciu medzi jednotlivými kategóriami? Potrebujem totiž vo svojej knihe dokázať na príklade, že v mechanic­ kých dielňach nejestvuje deľba práce v takej forme, v akej je základom manufaktúry a ako ju opisuje A. Smith. Samotnú tézu vypracoval už

Ure. Stačí hocaký príklad... 48. MARX — LASSALLOVI 16. júna

18362

... Tvoja zmienka o Rodďdbertovia Roscherovi mi pripomenula, že si ešte musím urobiť výpisky z nich a poznámky o nich. Pokiaľ ide o Rodberta, nehodnotil som ho vo svojom predošlom liste dosť spra­ vodlivo. V jeho knihe je naozaj mnoho dobrého. Len jeho pokus vytvoriť novú teóriu o rente je skoro detinský a komický. Podľa neho sa totiž v poľnohospodárstve nezapočítava surovina, pretože nemecký roľník — ako Rodbertus tvrdí — nepokladá osivo, krmivo atď. za svoj vý­ davok, nezapočítava tieto výrobné náklady, teda počíta nesprávne. V Anglicku, kde farmár už viac ako 150 rokov počíta správne, by podľa tejto teórie neexistovala nijaká pozemková renta. Z toho by teda nevyplývalo, ako to vyvodzuje Rodbertus, že nájomca platí rentu preto, lebo jeho miera zisku je vyššia než v priemysle, ale preto, lebo sa v dôsledku nesprávneho výpočtu uspokojuje s nižšou mierou zisku. Ostatne, už aj tento jediný príklad ukazuje, ako čiastočná nerozvitosť nemeckých ekonomických vzťahov nevyhnutne mätie mysle. Ricardova teória o pozemkovej rente v jej terajšej formulácii je rozhodne ne­ 79

správna, no všetko, čo sa proti nej namietalo, svedčí alebo o nepo­ chopení, alebo v najlepšom prípade ukazuje, že určité javy sa na prvý pohľad nezhodujú s Ricardovou teóriou. Táto okolnosť však vôbec nedokazuje nesprávnosť nejakej teórie. Veď pozitívne protiteórie sta­ vané proti Ricardovej teórii sú v porovnaní s jeho teóriou ešte tisíc ráz nesprávnejšie. Nech je pozitívne riešenie pána Rodberta akokoľvek detinské, predsa je v ňom správna tendencia, ale jej charakteristika by bola príliš rozsiahla pre tento list. Pokiaľ ide o Roschera, budem sa môcť jeho knihou zaoberať a urobiť o nej pár poznámok až o niekoľko týždňov. Ponechávam si tohto chla­ píka pre poznámku pod čiarou. Do textu takíto profesorátski žiaci ne­ patria. Roscher má nesporne veľké, často ceľkom užitočné znalosti príslušnej literatúry, hoci ešte aj v tom ohľade jasne v ňom spoznávam odchovanca Gôttingenskej univerzity, ktorý sa nesamostatne prehra­ búva v pokladoch literatúry a pozná takrečeno len „oficiálnu litera­ túru “: je to chválitebné. Ale nejde o to. Načo by mi bol človek, ktorý pozná celú literatúru o matematike, no nerozumie sa matematike? Aká to samolúba, chvastúnska, slabo podkutá a eklektická kreatúra! Keby takýto prolľesorátsky žiak, ktorý podľa svojej nátury nikdy nedokáže viac, ako učiť sa a vyučovať to, čomu sa naučil, ktorý nikdy medospeje k poučovaniu seba samého, keby takýto Wagner bol aspoň čestný a svedomitý, mohol by svojim žiakom byť užitočný. Keby sa neuchy­ ľoval k falošným vytáčkam a úprimne by priznal: Je tu protirečenie. Jeďni tvrdia toto, druhí ono. Ja sám, vzhľadom na povahu veci, nemám vlastný názor. Vymotajte sa z toho sami! Pri takejto metóde by študenti jednak dostali určitý materiál, jednak by boli povzbudení pracovať samostatne. Pravda, požadujem tu niečo, čo sa prieči náture profeso­ rátskeho žiaka. Je to jeho podstatná vlastnosť, že sám nechápe otázky, a preto sa vo svojom eklekticizme vlastne len rýpe v množstve odpovedí, ktoré dali iní: no ani to nerobí čestne, ale jedným okom stále pošku­ ľuje po predsudkoch a záujmoch svojich chlebodarcov! Posledný za­ metač je v porovnaní s takouto háveďou úctyhodný človek...

80

49. MARX — ENGELSOVI 18. júna 1862

... Ináč pracujem teraz plnou parou a pritom je podivné, že i na­ priek všetkej tej biede, ktorá ma obklopuje, funguje mi mozog lepšie ako za posledné roky. Značne rozširujem tento zväzok, pretože títo nemeckí psi posudzujú hodnotu kníh podľa kubatúry. Mimochodom som si konečne vyjasnil aj tú prekliatu pozemkovú rentu (ale v tejto časti sa jej nechcem dotknúť ani len v náznakoch). Už dávno som šípil, že Ricardova teória nie je úplne správna, a konečne som mu prišiel na jeho fígeľ. Ináč aj v súvislosti s tým, čo bude už v tomto zväzku, som odvtedy, čo sme sa nevideli, objavil niekoľko zaujímavých a pre­ kvapujúcich novôt. U Darwina, ktorého som si opäť prezrel, je zábavné jeho tvrdenie, že aplikuje ,„Malthusovu“ teóriu aj na rastliny a živočíchov, akoby u pána Malthusa nebol celý vtip v tom, že svoju teóriu neaplikuje na rastliny a živočíchov, ale iba na ľudí — [ktorí sa rozmnožujú] v geo metrickom rade — na rozdiel od rastlín a živočíchov. Je podivuhodné, ako spoznáva Darwin v ríši beštií a rastlín svoju anglickú spoločnosť s jej deľbou práce, konkurenciou, získavaním nových odbytíšť, ,,vyná lezmi“ a malthusovským „bojom o existenciu“. Je to Hobbesov bel­ lum omnium contra omnes! a pripomína Hegela vo Fenomenológii, kde zobrazuje občiansku spoločnosť ako „duchovnú ríšu zvierat“, zatiaľ čo u Darwina ríša zvierat figuruje ako občianska spoločnosť... Ä propos! Keby Ťa to nezaťažovalo, prosil by som Ťa, aby si mi zostavil celkom stručný príklad talianskeho účtovníctva (s výkladom). Pomohlo by to pri rozbore „Ekonomickej tabuľky“ dr. Ouesnayho.... 50. MARX — ENGELSOVI

2. augusta 1862

... Je priam zázrak, že som mohol napredovať vo svojich teoretic­ kých prácach w takej miere, ako sa mi to podarilo. Hodlám teraz predsa len už do tohto zväzku zaradiť teóriu renty ako vsunutú ka­ pitolu, t. j. ako ,ilustráciu“ skoršie postavenej tézy. Vyložím ti nie­ 1 Boj všetkých proti všetkým. Red.

6 Listy o ,„Kapitáli“

81

koľkými slovami túto ináč rozsiahlu a zložitú históriu,

oznámil svoju mienku.

aby si mi

Vieš, že rozlišujem dve časti kapitálu [po prvé], konštantný kapitál (suroviny, pomocný materiál, stroje atď.), ktorého hodnota sa v hod­ note výrobku Jen znovu zjavuje, a po druhé, variabilný kapitál, t. j. kapitál vynaložený na mzdu, ktorý obsahuje menšie množstvo spredmetnenej práce než zaň dáva robotník. Napríklad, ak sa denná mzda rovná 10 hodinám a robotník pracuje 12 hodín, nahrádza ro­ botník variabilný kapitál plus “/s (2 hodiny). Tento prebytok nazývam nadhodnotou (surplus value). Predpokladajme, že miera nadhodnoty (čiže dlžka pracovného dňa a nadpráca prevyšujúca nutnú prácu, ktorú robotník odpracováva na reprodukciu mzdy) je daná, napríklad rovná sa 50 percentám. V tomto prípade by mapríklad robotník pri dvanásthodinovom pracovnom dni pracoval 8 hodín pre seba a 4 hodiny (“/2) pre zamestnávateľa. A teraz predpokladajme, že je to tak vo všetkých priemyselných odvetviach, takže eventuálne rozdiely v priemernom pracovnom čase len vyrov­ návajú väčšiu alebo menšiu obťažnosť práce atď. Za týchto okolností, pri rovnomernom vykorisťovaní robotníkov v rozličných priemyselných odvetviach, rozličné kapitály rovnakej veľkosti vynesú v rozličných sférach výroby veľmi odlišné množstvá nadhodnoty, a teda aj miery zisku budú veľmi odlišné, pretože [miera] zisku je iba pomer nadhodnoty k celému preddavkovanému kapitálu. Bude to závisieť od organického zloženia kapitálu, čiže od toho, ako sa delí na konštantný a variabilný kapitál. Predpokladajme, ako vyššie, že nadpráca sa rovná 50 percentám. Teda, ak sa napríklad 1 libra rovná 1 pracovnému dňu (je ľahostajné, či tým rozumieme deň trvajúci hoci aj týždeň atď.), pracovný deň sa rovná 12 hodinám, nutná práca (reprodukujúca mzdu) sa rovná 8 ho­ dinám, potom mzda 30 robotníkov (čiže za 30 pracovných dní) by sa rovnala 20 librám a hodnota ich práce 30 librám: variabilný ka­ pitál pripadajúci denne alebo týždenne na jedného robotníka by sa rovnal “/3 libry, kým hodnota, ktorú vytvorí, by činila 1 libru. Množ­ stvo nadhodnoty, ktorú vytvorí 10O-librový kapitál v rozlič­ ných odvetviach priemyslu, bude veľmi rozličné podľa pomeru, v akom sa 100-librový kapitál delí na konštantný a variabilný kapitál, Nazývajme konštantný kapitál C, a variabilný V. Keby bolo zloženie kapitálu napríklad v bavlnárskom priemysle C 80, V 20, potom by sa hodnota výrobku rovnala 110 (pri 50-percentnej nadhodnote čiže 82

nadpráci). Množstvo nadhodnoty by činilo 10 a miera zisku 10 per­ cent, pretože [miera] zisku sa rovná pomeru 10 (nadhodnota) ku 100 (celková hodnota vynaloženého kapitálu). Povedzme, že vo veľkých odevných závodoch je zloženie kapitálu takéto: C 50, V 50, takže pro­ dukt sa rovná 125, nadhodnota (pri 50-percentnej miere, ako vyš­ šie) sa rovná 25 a miera zisku sa rovná 25 percentám. Vezmime iné priemyselné odvetvie, v ktorom je pomer: C 70, V 30, potom sa pro­ dukt rovná 115 a miera zisku 15 percentám. Napokon vezmime prie­ myselné odvetvie, v ktorom zloženie sa rovná: C 90, V 10, potom sa produkt rovná 105 a miera zisku 5 percentám. Pri rovnakom vykorisťovaní práce a pri kapitáloch rovnakej veľkosti [vynaložených] v rozličných priemyselných odvetviach máme tu veľmi odlišné množstvá nadhodnoty a preto aj veľmi odlišné miery zisku. No ak zhrnieme všetky 4 vyššie uvedené kapitály, dostaneme:

Hodnota výrobku 1.

C80V 20

110 Miera zisku — 10%

2. C50V 50 12

,

„ 325% | Mieranadhodnoty sa

3C70V 30 4C€C90V10

, ,

„ 215% |! vovšetkýchprípadoch „ s 5% | rovná 50%

Kapitál

400

115 15

Zisk 2 55%

Podľa toho činí miera zisku na 100 libier 13 % %. Ak skúmame úhrnný kapitál (400 libier) [kapitalistickej] triedy, rovná sa miera zisku 13 % %. A kapitalisti sú bratia. Konku­ rencia (premiestenie, resp. stiahnutie kapitálu z jedného priemysel­ ného odvetvia do druhého) spôsobuje, že rovnako veľké kapitály v rozličných odvetviach vynášajú napriek ich rozličnému organickému zloženiu tú istú priemernú mieru zisku. Inými slovami: ak napríklad 100-librový kapitál vynáša v určitom priemyselnom odvetví priemerný zisk, nevynáša ho ako špeciálne použitý kapitál, teda ani nie v takom pomere, v akom sám vytvára nadhodnotu, ale ako alikvotná časť úhrnného kapitálu kapitalistickej triedy. Je to účastina, na ktorú sa úmerne jej veľkosti vypláca dividenda zo súhrnu nadhodnoty (čiže nezaplatenej práce), ktorú vytvára celý variabilný (t. j. na mzdy vy­

naložený) kapitál [kapitalistickej] triedy. Aby vo vyššie uvedenom príklade [majitelia kapitálov] 1, 2, 3, 4 do­ siahli ten istý priemerný zisk, musí každý z nich predávať svoj tovar ja

83

za 113 % libry. 1 a 4 budú ho predávať nad jeho hodnotu, kým 2 a 3 pod jeho hodnotu. Takto určená cena sa rovná vynaloženému kapitálu plus priemer­ ný zisk, napríklad 10 %, a je tým, čomu Smith hovorí natural price [prirodzená cena], costprice [výrobné náklady] atď." Je to tá prie­ merná cena, na ktorú konkurencia medzi rozličnými priemyselnými odvetviami (premiestením alebo stiahnutím kapitálu) redukuje ceny v rozličných priemyselných odvetviach. Konkurencia neredukuje teda tovary na ich hodnotu, ale na výrobné náklady, ktoré — podľa orga­ nického zloženia kapitálov — sú raz nad, raz pod ich hodnotou, alebo sa rovnajú ich hodnote. Ricardo si pletie hodnoty a výrobné náklady. Domnieva sa teda, že keby existovala absolútna renta (t. j. renta, ktorá nezávisí od roz­ dielnej úrodnosti pôdy rôznej akosti), poľnohospodárske produkty atď. by sa predávali stále nad hodnotu, pretože by sa predávali nad vý­

robné náklady (preddavkovaný kapitál plus priemerný zisk). Toto by vyvrátilo základný zákon. Popiera teda absolútnu rentu a uznáva len rentu diferenciálnu. Ale je vonkoncom nesprávne, že stotožňuje hodnoty tovarov s vý­ robnými nákladmi tovarov a prevzal to ako tradíciu od A. Smitha. "Fakticky je to takto: Ak predpokladáme, že priemerné zloženie všetkého nepoľnohospo­ dárskeho kapitálu je C 80, V 20, tak sa výrobok (pri 50-percentnej miere nadhodnoty) rovná 110 a miera zisku je 10-percentná. Predpokladajme ďalej, že priemerné zloženie poľnohospodárskeho kapitálu je C 60, V 40 (podľa štatistiky sú tieto cifry pre Anglicko dosť blízke skutočnosti: dobytkárske renty atď. sú v tejto otázke ľaho­ stajné, pretože nie sú určované samy sebou, ale obilnou rentou). Vtedy sa produkt — pri rovnakom vykorisťovaní práce, ako vyššie — rovná 120, a miera zisku je Z0-percentná. Ak teda farmár predáva poľnohospodársky produkt za jeho hodnotu, tak ho predá za 120, a nie za 110, za jeho výrobné náklady. Pozemkové vlastníctvo však znemož­ ňuje, aby farmár — podobne svojim bratom-kapitalistom — urobil z hodnoty produktu jeho výrobné náklady. Konkurenciou kapitálov to 1 Smith, a po ňom Ricardo, zahrnuje priemerný zisk do výrobných nákladov. Po­ lemizujúc s týmito ekonómami, používa Marx v tomto liste ich terminológiu. Neskôr razí pojem výrobná cena [Produktionspreis] a prísne rozlišuje výrobnú cenu od výrob­ ných nákladov [Kostpreis]. Výrobnými nákladmi rozumie len tie prostriedky, ktoré kapitalista vynakladá na výrobu tovarov. Red.

84

nemožno vynútiť. Zasiahne do toho pozemkový vlastník a zhrabne rozdiel medzi hodnotou a výrobnými nákladmi. Okolnosť, že kon­ štantný kapitál je v pomere k variabilnému malý, je vôbec výrazom nízkeho (alebo pomerne nízkeho) vývinového stupňa produktivity práce v tej ktorej sfére výroby. Ak teda priemerné zloženie poľnohospodár­ skeho kapitálu je napríklad C 60, V 40, zatiaľ čo priemerné zloženie nepoľnohospodárskeho kapitálu je C 80, V 20, dokazuje to, že poľno­

hospodárstvo ešte nedosiahlo ten stupeň vývinu,aký dosiahol priemysel. (Je to celkom pochopiteľné, pretože — nehľadiac na všetko ostatné — predpokladom priemyslu je staršia veda — mechanika, kým predpo­ kladom poľnohospodárstva sú celkom nové vedy — chémia, geológia a fyziológia). Ak v poľnohospodárstve bude proporcia C 80, V 20 (pri vyššie uvedenom predpoklade), absolútna renta odpadne. Ostane len diferenciálna renta, ktorú však tiež vysvetľujem tak, že Ricardov predpoklad o stálom klesaní poľnohospodárskych výnosov sa javí nad­ mieru smiešnym a svojvoľným. Pri vyššie uvedenom určovaní výrobných nákladov, na rozdiel od hodnoty, treba ešte poznamenať, že okrem rozdielu medzi konštant­ ným kapitálom a variabilným kapitálom, vyplývajúceho z bezprostred­ ného procesu výroby kapitálu, pristupuje ešte rozdiel medzi fixným a obežným kapitálom, vyplývajúci z procesu obehu kapitálu. Keby som však bral aj toto do úvahy, bol by vzorec príliš zložitý. Tu máš — v hrubých črtách, lebo otázka je dosť komplikovaná — kritiku Ricardovej teórie. Zaiste uznáš, že prihliadnutím na organické zloženie kapitálu odpadá množstvo doterajších zdanlivých protirečení

a problémov... Uvidíš, že — podľa mojej formulácie „absolútnej renty“ — pozem­ kové vlastníctvo (za určitých historických okolností) vskutku zdražuje ceny produktov. Z hľadiska komunizmu možno to veľmi dobre použiť. Ak predpokladáme, že vyššie uvedený náhľad je správny, nie je ni­ jako nevyhnutné (dokonca ani pri predpokladanom zložení poľnohos­ podárskeho kapitálu), aby sa absolútna renta dosahovala za každých okolností alebo z pôdy akejkoľvek akosti. Nedosahuje sa tam, kde po­ zemkové vlastníctvo — fakticky alebo právne — nejestvuje. V tomto prípade poľnohospodárstvo neznamená nijakú zvláštnu prekážku pre použitie kapitálu. Vtedy si kapitál počína v tomto živle práve tak nenútené ako v tom druhom. Vtedy sa poľnohospodársky produkt — tak ako to vždy býva s určitou masou priemyselných výrobkov — pre­ dáva pod svoju hodnotu za výrobné náklady. Fakticky môže pozem­ 83

kové vlastníctvo odpadnúť aj v tom prípade, keď je kapitalista a vlast­ ník pozemku tá istá osoba. No tu je zbytočné rozvádzať tieto podrobnosti. Púhu diferenciálnu rentu — ktorá nevzniká z toho, že kapitál sa vkladá do pôdy, namiesto do nejakej inej oblasti — z teoretického hľadiska nie je ťažké vysvetliť. Diferenciálna renta nie je nič iné ako mimoriadny zisk, ktorý existuje aj v každej sfére priemyselnej výroby pre každý kapitál, pôsobiaci v lepších podmienkach, ako sú priemerné. V poľnohospodárstve sa však ustaľuje, pretože spočíva na takom solíd­ nom a (pomerne) pevnom podklade, ako sú rozdielne stupne prirodze­ nej úrodnosti pôdy rozličnej akosti. 51. MARX — ENGELSOVI

9. augusta 1862

.. Pokiaľ ide o teóriu renty, musím, prirodzene, najprv vyčkať Tvoj list. Aby som však zjednodušil „debatu“, ako by sa vyjadril Hein­ rich Búrgers, poznamenávam toto: I. Teoreticky musím dokázať jedine možnosť absolútnej renty, a to bez porušenia zákona hodnoty. Toto je bod, okolo ktorého sa krúti teoretický spor od čias fyziokratov až podnes. Ricardo popiera túto možnosť: ja sa k nej staviam kladne. Zároveň tvrdím, že Ricardo pri popieraní tejto možnosti vychádza z teoreticky nesprávnej dogmy zde­ denej od A. Smitha — z predpokladanej totožnosti výrobných nákla­ dov a hodnôt tovarov. Okrem toho tvrdím, že Ricardo, keď príkladmi ilustruje túto otázku, predpokladá vždy také podmienky, v ktorých buď neexistuje kapitalistická výroba, buď neexistuje (fakticky alebo právne) pozemkové vlastníctvo. No ide práve o to, aby sme zákon skúmali [v podmienkach|, keď tieto veci existujú. 11. Pokiaľ ide o existenciu absolútnej pozemkovej renty, je to otázka, ktorú treba v každej krajine rozriešiť na základe štatistiky. Ale dôle­ žitosť čisto teoretického rozriešenia plynie z toho, že štatistici a prak­ tici vôbec už 35 rokov tvrdia, že absolútna pozemková renta existuje, kým (ricardovskí) teoretici sa ju usilujú veľmi násilnými a teoreticky vratkými abstrakciami popierať. Doteraz som vždy zistil, že vo všetkých takýchto sporoch boli to zakaždým teoretici, ktorí nemali pravdu. 111I.Dokazujem, že dokonca i keď predpokladáme existenciu abso­ 80

lútnej renty, z toho nijako nevyplýva, že najhoršie obrábaná pôda alebo najhoršia baňa za každých okolností vynáša rentu. Naopak, je veľmi ľahko možné, že tieto musia svoje produkty predávať za trhovú hod­ motu, ale pod ich individuálnu hodnotu. Ricardo, aby dokázal opak, vždy predpokladá — a to je teoreticky nesprávne — že trhovú hodnotu určuje za každých trhových podmienok tovar, ktorý bol vyrobený v najnevýhodnejších podmienkach. Na to si už dal správnu odpoveď v Nemecko-francúzskych ročenkách“.! Toľko som chcel ešte doložiť o rente. Pokiaľ ide o Brockhausa, sľubuje Lassalle vykonať v jeho silách: a to mu verím, lebo slávnostne vyhlásil, dielo o politickej ekomómii môže uverejniť, respektíve pracovať — čo vlastne uňho znamená to isté — až po

spisu...

všetko, čo je že svoje veľké začať na ňom vyjdení môjho

52. MARX — ENGELSOVI

20. augusta 1862 .. . Nemohol by si sem prísť na niekoľko dní? Svojou kritikou som vyvrátil toľko starých poučiek, že by som predtým predsa len rád kon­ zultoval s Tebou o niekoľkých otázkach. Písať o všetkom je aj Tebe aj mne nudné. Je tu jedna otázka, v ktorej sa ako praktik zaiste vyznáš. Povedzme. že pri založení nejakého podniku činí hodnota strojov 12 000 libier. Predpokladajme, že sa opotrebujú priemerne za 12 rokov. Ak sa každý rok priráža k tovarom hodnota 1000 libier, je cena strojov za 12 rokov uhradená. Tak hovorí A. Smith a všetci jeho nasledovníci. Ale fakticky je to len priemerná kalkulácia. So strojmi, ktoré majú vydržať 12 ro­ kov, je to asi tak ako s koňom, ktorý by mal žiť alebo by bol práce­ schopný 10 rokov. Hoci ho po 10 rokoch treba nahradiť novým koňom, bolo by predsa nesprávne hovoriť, že kôň každým rokom odumiera o /19. Naopak, pán Nasmyth v jednom zo svojich listov továrenským inšpektorom poznamenáva, že stroje (aspoň niektoré) fungujú vdruhom roku lepšie ako vprvom. V každom prípade netreba hádam počas týchto 12 rokov každoročne nahrádzať in natura "/12strojov? Čo sa robí s týmto fondom, ktorý nahrádza každý rok “/12 strojov? Nie je to 1 Pozri poznámku na str. 25. Red.

87

v skutočnosti akumulačný fond na rozširovanie reprodukcie, odhliadnuc od všetkej premeny dôchodku na kapitál? Či existencia tohto fondu čiastočne nevysvetľuje veľmi odlišnú mieru, akou sa kapitál akumuluje v krajinách s vyvinutou kapitalistickou výrobou, kde je teda mnoho fixného kapitálu, na rozdiel od krajín, ktoré nie sú tak vyvinuté? 53. ENGELS — MARXOVI

9. septembra 1862

... Teória renty bola pre mňa v tomto frmole s bavlnou naozaj príliš abstraktná — musím o tom porozmyšľať až budem mať viac pokoja. To isté platí o opotrebovaní strojov, no som pevne presvedčený, že si

na nesprávnej stope. Veď perióda opotrebovania nie je pre každý stroj rovnaká. O tom Ti však napíšem podrobnejšie až sa vrátim... 54. MARX — KUGELMANNOVI

28. decembra 1802

...S veľkým potešením som sa dozvedel z Vášho listu, že Vy a Vaši priatelia sa tak vrelo zaujímate o moju ,„Kritiku politickej ekonómie“. Druhá časť je teraz konečne hotová, t. j. treba ju už len prepísať na čisto a vybrúsiť pre tlač. Bude toho asi 30 tlačových hárkov. Je to po­ kračovanie prvého zošitu, ale vyjde samostatne pod titulom ,,Ka­ pitál“ a „Ku kritike politickej ekonómie“ bude len podtitul. Obsa­ huje vlastne len to, čo malo byť treťou kapitolou prvého oddielu, totiž „Kapitál vo všeobecnosti“. Nezahrnuje teda konkurenciu kapitálov a úver. Tento zväzok obsahuje to, čo Angličan nazýva ,the principles of political economy“) Je v ňom (spolu s prvou časťou) to najhlavnej­ šie, a ďalšie (vyjmúc vari len vzťah rozličných štátnych foriem k roz­ ličným ekonomickým štruktúram spoločnosti) by mohli na základe tohto výkladu ľahko rozpracovať aj iní... Pokiaľ ide o vydavateľa, druhý zväzok“ za nijakých okolností ne­ 1 Zásady politickej ekonómie. Red. “ Mieni sa pokračovanie diela ,,Ku kritike politickej ekonómie". Pozri poznámku na str. 62. Red.

88

zverím pánu Dunckerovi. Rukopis prvého zošitu, ktorý dostal v de­ cembri 1858, vyšiel až v júli alebo v auguste 1859. Mám určitú nádej, i keď nie zrovna veľkú, že knihu vydá Brockhaus. Organizované igno­ rovanie, ktorým ma háveď nemeckých literátov poctieva, len čo po­ badá, že púhym osočovaním nemožno vec odbaviť, neprospieva odbytu mojich kníh, ani nehovoriac o tendencii mojich prác. Len čo bude rukopis hotový v čistopise (začnem ho prepisovať v januári 1863), od­ nesiem ho sám do Nemecka, lebo osobne sa ľahšie dohovorím s na­ kladateľmi. Mám najlepšie výhľady, že po vyjdení môjho spisu v nemčine, hneď sa vydá v Paríži aj francúzsky. Na to, aby som ho sám preložil do franzúzštiny, vonkoncom nemám čas, tým menej, že chcem buď napísať nemecky pokračovanie, t. j. zakončenie výkladu kapitálu, kon­ kurencie a úveru, buď zhrnúť prvé dva spisy pre anglickú verejnosť v jednom diele. Neverím, že možno počítať s úspechom v Nemecku, do­ kiaľ kniha nedostane dobré vysvedčenie v zahraničí. Pravda, v prvom zošite bol spôsob výkladu veľmi nepopulárny. Bolo to zavinené sčasti abstraktnou povahou témy, obmedzeným rozsahom, ktorý mi určili, a samým zameraním diela. Táto časť je ľahšie pochopiteľná, lebo sa za­ podieva konkrétnejšími vzťahmi. Vedecké pokusy o zrevolucionizovanie nejakého vedného odboru nikdy nemôžu byť skutočne populárne. Ale ak je raz vedecký základ položený, je popularizácia ľahšia. Ak nastanú trocha búrlivejšie časy, bude možné voliť aj taký atrament a také farby, aké si vyžaduje populárny výklad týchto tém. No zato som rozhodne očakával, že nemeckí odborníci už aj zo slušnosti nebudú moju prácu tak úplne ignorovať. Okrem toho ma nijako nepotešilo, že partajní priatelia v Nemecku, ktorí sa už dávno zaoberajú touto vedou a v sú­ kromných listoch mi prepiato vyslovovali uznanie za prvý zošit, neurobili ani len najmenší krok, aby v časopisoch im prístupných umiestili kritiku, alebo hoc aj len zprávu o obsahu knihy. Ak to má byť stranícka taktika, priznávam sa, že som neschopný vnikať do jej

tajov...

89

Rok 1803 55. MARX — ENGELSOVI

24. januára [18]63 ... Som vo veľkých rozpakoch pri kapitole, ktorú vo svojej knihe venujem strojom. Nikdy mi nebolo jasné, ako automatické spriadacie stroje [selfaktory] zmenili proces pradenia, respektíve — keďže sa parná sila používala už aj predtým — ako musel zasahovať pradiar svojou hybnou silou i napriek parnej sile? Bol by som rád, keby si mi to vysvetlil... 556.MARX — ENGELSOVI

28. januára 1863

... V predošlom liste som sa Ťa pýtal na automatický spriadací stroj. Otázka je totiž taká: V čom spočívala práca takzvaného pradiara pred vynájdením tohto stroja. Chápem automatický spriadací stroj, ale nechápem predchádzajúci postup. Doplňam teraz kapitolu o strojoch. Vynorilo sa tu niekoľko zaují­ mavých otázok, ktorých som si pri prvom spracovaní nevšimol. Aby som si to vyjasnil, prečítal som všetky svoje zošity (výpisy) o techno­ lógii aokrem toho chodím na praktický (čisto experimentálny ) kurz pre robotníkov, ktorý vedie profesor Willis (na Jermyn Street v Geologic­ kom ústave, kde prednášal aj Huxley). S mechanikou som na tom tak, alkos rečami. Matematické zákony chápem, ale s najjednoduchšou tech­ nickou realitou, ktorá vyžaduje názornú predstavu, ide mi to ťažšie ako najväčším tupohlavcom. Vieš, a snáď ani nie — veď táto otázka je sama osebe bezvýznamná — že sa vedú veľké spory o tom, čím sa líši stroj od nástroja. An­ glickí (matematickí) mechanici svojím hrubým spôsobom nazývajú ná­ stroj jednoduchým strojom a stroj zložitým nástrojom. Ale anglickí 90

technológovia (a podľa ich príkladu mnohí, ba väčšina anglických eko­ nómov), ktorí si trochu viac všímajú ekonomickú stránku, vidia rozdiel v tom, že pri nástrojoch vychádza hybná sila z človeka, kým pri stro­ joch z nejakej prírodnej sily. Nemeckí somári, ktorí sú v takýchto imaličkostiach veľkí, z toho teďa vyvodili, že napríklad pluh je stroj, a najzložitejšia Jenny! atď., pokiaľ sa uvádza do chodu rukou, nie je stroj. No ak hľadíme na stroj v jeho elementárnej forme, je úplne ne­ sporné, že priemyselná revolúcia nevychádza z hybnej sily, ale z tej časti stroja, ktorú Angličan nazýva working machine [pracovný stroj]: teda nespočíva v tom, že sa napríklad noha, ktorá uvádza do pohybu kolovrat, nahradí vodou alebo parou, ale v premene samého bezpro­ stredného procesu pradenia a vo vyradení tej časti ľudskej práce, ktorá nebola iba vyvíjaním sily (ako napríklad poháňanie kolovratu nohou), ale zahrnuje aj spracovanie, priame pôsobenie na materiál, ktorý treba spracovať. Na druhej strane je práve tak nesporné, že len čo už nejde o historický vývin strojov, ale o stroje na základe terajšieho spôsobu výroby, je rozhodujúci jedine pracovný stroj (napríklad pri šijacom stroji), lebo dnes, len čo sa tento proces zmechanizoval, každý vie, že možno tento mechanizmus podľa jeho rozmerov poháňať rukou, vodou alebo parným strojom. Pre púhych matematikov sú tieto otázky ľahostajné, ale stávajú sa veľmi dôležitými, keď ide o dokázanie súvislosti medzi spoločenskými vzťahmi ľudí a vývinom týchto spôsobov materiálnej výroby. Prečítal som znova svoje technologickohistorické výpisky a dospel som k záveru, že od XVI. až do polovice XVIII. storočia, čiže v období manufaktúry, vyvíjajúcej sa z remesla až na vlastný veľkopriemysel, predstavujú hodiny a mlyn (predovšetkým obilný mlyn, a to vodný), ktoré oba pochádzajú zo staroveku — odhliadnuc od vynájdenia puš­ ného prachu, kompasu a kníhtlače, týchto nevyhnutných predpokladov vývinu buržoázie — tie dve materiálne základne, na ktorých sa v rámci manufaktúry pripravuje strojový priemysel. (Vodný mlyn sa dostal do Ríma z Malej Ázie v časoch Júliusa Cézara.) Hodiny sú prvý automat, ktorý sa použil na praktické ciele, na ich základe sa vyvíjala celá teória vytvárania rovnomerného pohybu. Podľa svojho charakteru sa hodiny zakladajú na spájaní spola umeleckého remesla s bezprostrednou teó­ riou. Napríklad Cardanus písal (a dával praktické návody) o zostrojení 1 „Jenny“ — spriadací stroj, ktorý roku 1764 vynašiel Angličan Hargreaves a na­ zval na počesť svojej dcéry jej menom. Red.

91

hodín. ,„Učené (necechové) remeslo“ — tak nazývajú hodinárstvo ne­ meckí autori XVI. storočia: a na vývine hodín by sa dalo dokázať, že v remesle je vzťah medzi učenosťou a praxou úplne iný ako napríklad vo veľkopriemysle. Aj to je nesporné, že v XVIII. storočí dali hodiny prvý podnet na použitie automatov (a to uvádzaných do pohybu pruži­ nou) vo výrobe. Možno historicky dokázať, že Vaucansonove pokusy v tomto smere mimoriadne silne pôsobili na fantáziu anglických vy­ nálezcov. Na druhej strane, pokiaľ ide o mlyn, boli už samým vynájdením vod­ ného mlyna dané podstatné zložky organizmu stroja. Mechanická hna­ cia sila. Anticipuje motor. Prevodný mechanizmus. Napokon pracovný stroj, ktorý uchopí materiál: každá z týchto zložiek existuje nezávisle jedna od druhej. Učenie o trení a s tým súvisiace skúmanie matema­ tických foriem súkolí, zubov atď., to všetko vychádza z mlyna, taktiež na základe mlyna sa prvý raz vypracovalo učenie o meraní stupňa hybnej sily, o spôsobe najlepšieho využitia atď. Od polovice XVII. storočia temer všetci veľkí matematici, pokiaľ sa zapodievajú prak­ tickou mechanikou a snažia sa ju teoreticky sformulovať, vychádzajú z jednoduchého vodného obilného mlyna. A preto sa vlastne názov Mihle a mill! ktorý vznikol v období manufaktúry, používa pre každý mechanický hnací stroj zameraný na praktický cieľ. Lenže pri mlyne, celkom tak ako pri strojnom lise, strojnom kladive, pluhu atď., koná sa ozajstná práca, t. j. mletie, lisovanie, kovanie, roz­ drobenie atď. od začiatku bez ľudskej práce, i keď hybnou silou je človek alebo zviera. Preto sú tieto stroje, prinajmenej ich počiatky, veľmi staré a poháňali sa predtým vlastne mechanickou hnacou silou. Preto sú to temer jediné stroje, ktoré sa v období manufaktúry vysky­ tujú. Priemyselná revolúcia sa začína vtedy, keď sa mechanizmus po­ užíva tam, kde si konečný výsledok od pradávna vyžaduje prácu člo­ veka, teda nie tam, kde sa ruka človeka — ako pri vyššie spomenutých nástrojoch — odjakživa nedotýkala materiálu, ktorý vlastne treba spra­ covať, ale kde človek podľa povahy veci nepôsobí a priori ako púha sila. Keby sme — ako to robia nemeckí somári — vyhlasovali použitie zvieracej sily (teda v podstate práve tak dobrovoľného pohybu, ako je pohyb ľudský) za stroj, potom je použitie hýbadiel takéhoto druhu rozhodne omnoho staršie ako ten najjednoduchší remeselnícky ná­

stroj...

1 Nem. slovo ,„Mäihle" a angl. slovo ,„mill" majú pôvodný význam: mlyn. Red.

92

57. MARX — ENGELSOVI

29. mája 1863

... Medzitým som, prirodzene, nezaháľal, ale pracovať som nemo­ hol. Jednak som sa snažil doplniť medzery (diplomatické, historické) vo svojich znalostiach rusko-prusko-poľských dejín, jednak som čítal a robil si výpisky z rôznych literárnohistorických diel vzťahujúcich sa na tú časť politickej ekonómie, ktorú som spracoval. Robil som to v Britskom múzeu. Teraz, keď som zase pomerne práceschopný, zba­ vím sa tejto príťaže a prepíšem politickú ekonómiu ňa čisto pre tlač (a dobrúsim ju). Keby som sa teraz mohol uchýliť do samoty, išlo by všetko veľmi rýchle. V každom prípade odnesiem to! do Nemecka

osobne...

58. MARX — ENGELSOVI

12. júna 1863

... lcík mi poslal (snáď aj Tebe) svoju súdnu reč o nepriamych da­ niach. Jednotlivé pasáže sú dobré, ale ako celok je to písané jednak neznesiteľne dotieravo a rozvláčne, jednak s krajne smiešnou pavedec­ kosťou a bombastom. Okrem toho je to v podstate len zlátanina „žiaka“, ktorý si chce silou-mocou robiť reklamu ako „hlboko vzdelanému člo­ vekovi“ a samostatnému bádateľovi. Preto sa tento spis len tak hemží hrubými historickými a teoretickými chybami. Stačí uviesť jediný prí­ klad (ak si to sám neprečítal). Aby súdu a poslucháčom zaimponoval, pokúša sa podať akýsi retrospektívny historický prehľad polemiky proti nepriamym daniam a preto cituje bez ladu a skladu, vracia sa od Boisguilleberta a Vaubana až po Bodina atď. A tu sa z neho vykľuje typický školák. Ani len nespomína fyziokratov, lebo zrejme nevie, že všetko, čo A. Smith a iní napísali na túto tému, opísali od fyziokratov, ktorí vôbec udávali tón v tejto „otázke“. Práve tak úplne školácky poníma „nepriame dane“ ako ,dane buržoázne“, čím boli „v stredo­ veku“, ale nie sú dnes (aspoň nie tam, kde je buržoázia vyspelá): podrobnejšie sa o tom môže poučiť u pánov R. Gladstone a spol. v Li­ verpooli. Ten somár asi nevie, že polemika proti „nepriamym“ daniam 1 Ide o rukopis „Kapitálu".

Red.

93

bola heslom anglických a amerických kolegov ,Schulze-Delitzscha“ a spol., teda nijako nemôže byť heslom proti nim, t. j, proti prívržen­ com slobodného obchodu. Je úplne školácke (totiž naskrze nesprávne), že aplikuje istú Ricardovu tézu na pruskú pozemkovú daň. Dojímavá je pasáž, v ktorej oboznamuje súd so „svojimi“ objavmi, ktoré načerpal z hlbín „vedy a pravdy“ za strašných ,,bezsenných nocí , že totiž v stredoveku panovalo „pozemkové vlastníctvo“, v novej dobe „kapitál“ a teraz „princíp robotníckeho stavu“, „práca“ čiže „mravný princíp práce“: a ten istý deň, keď so svojím objavom oboznámil tých ťulpasov, hlavný vládny radca Engel (bez toho, že by o Lassallovi niečo vedel) vyhlásil to isté pred vybranejším publikom v sále Speváckej akadémie. Lassalle a Engel si navzájom ,,písomne“ blahoželali k ich ,„,súčasným“ vedeckým objavom. „Robotnícky stav“ a „mravný princíp“ sú nesporne vymoženosťami [cíka a hlavného vládneho radcu. Od začiatku tohto roku som se nevedel odhodlať, aby som tomuto chlapovi napísal. Kritizovať jeho čmáraninu, znamenalo by stratu času: okrem toho si prisvojuje každé slovíčko ako vlastný „objav“. Vytýkať mu otvorene jeho plagiáty, bolo by smiešne, pretože nestojím o autorstvo našich myšlienok v takej spotvorenej forme. Zmieriť sa s jeho chvastúnstvom a netaktnosťou je tiež nemožné. Hneď by to zneužil. Neostáva teda nič iné, ako čakať dovtedy, až sa nakoniec rozčertí on. Potom budem maťprekrásnu zámienku, lebo on (a hlavný vládny radca Engel tiež) stále vyhlasujú, že to nie je „komunizmus“. Môžem mu potom odpovedať, že keby som bol chcel reagovať na tieto jeho opä­ tovné vyhlásenia, bol by som býval nútený 1l. ukázať verejnosti, ako a v čom nás kopíroval: 2. ako a v čom sa naše práce líšia od jeho čmáranín. Aby som sa teda neprehrešil proti „komunizmu“ a aby som mu ne­

ublížil, som ho reku radšej úplne ignoroval...

94

59. MARX — ENGELSOVI

6. júla 1863

Priloženú ,,Ekonomickú tabuľku“, ktorou nahradzujem Oues­ nayho tabuľku"!,prezri trošku pozornejšie, ak to dokážeš v tejto horú­ čave, a napíš mi svoje prípadné pripomienky. Tabuľka zahrnuje celý proces reprodukcie. Ako vieš, podľa A. Smitha sa „natural“ [prirodzená] či „necessary price“ [nutná cena] skladá zo mzdy, zisku (úroku), renty — čiže iba z dôchodku. Ricardo si osvojil tento nezmysel, i keď rentu vylučuje zo zoznamu ako čisto náhodný jav. Temer všetci ekonómi to prevzali od Smitha, a tí, čo s tým nesúhlasia, robia iné kopance. Smith sám cíti, že sa dopúšťa nezmyslu, keď redukuje úhrnný pro­ dukt spoločnosti na číry dôchodok (ktorý možno každoročne spotre­ bovať), zatiaľ čo v každom jednotlivom odvetví výroby redukuje cenu na kapitál (surovinu, stroje atď.) a na dôchodok (mzdu, zisk, rentu). Podľa toho by musela spoločnosť každý rok začínať odznova bez ka­ pitálu. Na pochopenie mojej tabuľky, ktorú uvádzam v jednej z posledných kapitol svojho spisu ako resumé, treba pripomenúť toto: 1. Cifry sú lahostajné, znamenajú milióny. 2. Životnými prostriedkami treba tu chápať všetko, čo ide každo­ ročne na fond spotreby (alebo všetko, čo by mohlo ísť na fond spotreby bez akumulácie, ktorú som z tabulky vylúčil). V triede I (životné prostriedky) skladá sa celý produkt (700) zo životných prostriedkov, ktoré teda podľa svojej povahy nevchádzajú do konštantného kapitálu (suroviny a stroje, budovy atď.). Práve tak v triede II sa celý produkt skladá z tovarov, ktoré tvoria konštantný kapitál, to jest zase vchádzajú do reprodukčného procesu ako suroviny a stroje. 3. Vzostupné čiary označujem vybodkovaním, zostupné súvislou čiarou. 4. Konštantný kapitál je tá časťkapitálu, ktorá sa skladá zo surovín a strojov. Variabilný kapitál je tá časť, ktorá sa vymieňa za prácu. 5. Napríklad v poľnohospodárstve atď. tvorí jedna časť toho istého 1 Tabuľka, ktorú uvádza Francois Ouesnay vo svojom diele „Analyse du tableau économigue" (Rozbor ekonomickej tabuľky). Pozri M. Eugéne Daire ,„Physiocrates" (Fyziokrati), časť I, Paríž 1846, str. 65. Red.

95

produktu (napríklad pšenice) existenčný prostriedok, zatiaľ čo jeho druhá časť (taktiež pšenica) vchádza vo svojej naturálnej forme (na­ príklad ako osivo) znova do procesu reprodukcie ako surovina. Ale toto na veci nič nemení, pretože takéto výrobné odvetvia figurujú po­ dľa jednej vlastnosti v triede II, a podľa druhej v triede I. 6. Jadro celej histórie je teda: Kategória 1. Existenčné prostriedky. Pracovný materiál a stroje (t. j. tá časť strojov, ktorá opotrebovaním prechádza do ročného produktu: nespotrebovaná časťstrojov atď. vôbec nefiguruje v tabuľke) sa napríklad rovnajú 400 librám. Variabilný kapitál vymenený za prácu sa rovná 100, reprodukuje sa ako 300, z čoho 100 nahrádza v produkte mzdu, kým 200 vyjadruje nadhodnotu (nezaplatenú nadprácu). Produkt sa rovná 700, z čoho 400 predsta­ vuje hodnotu konštantného kapitálu, ktorý však prešiel celý do pro­ duktu, treba ho teda nahradiť. Pri tomto vzájomnom pomere variabilného kapitálu a nadhodnoty sa predpokladá, že robotník "/3 pracovného dňa pracuje pre seba, kým 2/3pracuje pre svojich „prirodzených predstavených“. 100 £ (variabilný kapitál) sa teda — ako to označuje vybodkovaná čiara — vypláca v peniazoch ako mzda: za týchto 100 £ (označených zostupnou čiarou) kupuje robotník produkt tejto triedy, t. j. existenčné prostriedky za 100 £. Peniaze sa takto vracajú kapitalistickej triede I. Nadhodnota 200 vo svojej všeobecnej forme sa rovná zisku, ktorý sa však rozpadá na priemyselný zisk (včítane obchodného), ďalej na úrok, ktorý priemyselný kapitalista platí v peniazoch, a na rentu, ktorú platí tiež v peniazoch. Tieto peniaze vyplatené za priemyselný zisk, úrok a rentu prúdia späť (naznačené zostupnými čiarami) tým, že sa za ne kupuje produkt triedy I. Všetky peniaze vynaložené priemysel­ ným kapitalistom v rámci triedy I sa teda k nemu vracajú, zatiaľ čo z produktu 700 £ spotrebujú robotníci, podnikatelia, finančníci a po­ zemkoví vlastníci 300. V triede I ostáva prebytok produktu vo výške 400 £ (vo forme existenčných prostriedkov) a 400-librový deficit kon­ štantného kapitálu. „Kategória lI. Stroje a suroviny. Keďže sa celý produki tejto kategórie — nielen tá časť produktu, ktorá nahrádza konštantný kapitál, ale aj tá, ktorá predstavuje ekvi­ valent mzdy a nadhodnotu — skladá zo surovin a strojov, dôchodok tejto kategórie sa nemôže realizovať vo svojom vlastnom produkte, ale iba v produkte kategórie I. No ak si nevšímame akumuláciu, ako 96

to tu robíme, môže kategória I kúpiť od kategórie II len toľko, koľko potrebuje na nahradenie svojho konštantného kapitálu, kým kategória II môže vydávať na produkt kategórie I len tú časť svojho produktu, ktorá predstavuje mzdu a nadhodnotu (dôchodok). Robotníci kategó­ rie XIvydávajú teda svoje peniaze, t. j. 133 "/3, na produkt kategórie I. To isté sa deje snadhodnotou kategórie II, kde sa nadhodnota — ako v kategórii I — delí na priemyselný zisk, úrok a rentu. Priemyselní kapitalisti kategórie I dostávajú teda od kategórie II vo forme peňazí 400: kategória I odstupuje za to kategórii II zvyšok produktu — 400 £. Za týchto 400 £ v peniazoch kupuje trieda I od kategórie II, čo potrebuje na nahradenie svojho konštantného kapitálu, ktorý činí 400 £, a kategórii II sa takýmto spôsobom znova vracajú peniaze, ktoré vydala na mzdu a na spotrebu (samých priemyselných kapita­ listov, finančníkov a pozemkových vlastníkov). Kategórii II teda ostáva zo svojho úhrnného produktu 533 "/3, ktorými nahrádza svoj vlastný spotrebovaný konštantný kapitál. Pohyb sčasti v rámci kategórie I, sčasti medzi kategóriami I a II zároveň ukazuje, ako sa príslušným priemyselným kapitalistom vracajú peniaze, ktorými vyplácajú znova mzdu, úrok a pozemkovú rentu. Kategória III zobrazuje úhrnnú reprodukciu. Úhrnný produkt kategórie II javí sa tu ako konštantný kapitál celej spoločnosti, a úhrnný produkt kategórie I ako tá časť produktu, ktorá nahrádza variabilný kapitál (mzdový fond) a dôchodky tried, ktoré sa delia o nadhodnotu. Pod svojou tabuľkou som nakreslil Ouesnayho tabuľku, ktorú nie­ koľkými slovami vysvetlím v budúcom liste. 60. MARX — ENGELSOVI

15. augusta 1863

. Moja práca (úprava rukopisu do tlače) pokračuje v jednom smere dobre. Zdá sa mi, že pri definitívnom vypracovaní nadobúdajú veci dosť populárnu formu, vyjmúc niekoľko nevyhnuteľných vzorcov P—T a T—P. Na druhej strane, hoci píšem celý deň, nepostupujem tak rýchlo, ako si to želám vo svojej nedočkavosti, ktorá je už tak dlho podrobovaná skúške trpezlivosti. Rozhodne bude o 100 % ľahšie po­ chopiteľná než prvá časť. Ostatne, keď sa teraz dívam na toto dielo 7 Listy o ,„Kapitáli“

97

a vidím, ako som musel všetko obrátiť na ruby a dokonca i historickú časť zostavovať na základe sčasti úplne neznámeho materiálu, pripadá mi Icík, ktorý ,,svoju“ ekonómiu už vypracováva, naozaj komický, lebo všetko, čo doteraz vykrámil, svedčí o tom, že to načarbal sextán, ktorý krajne odporným a nafúkaným táraním vytrubuje — ako vlastné naj­ novšie objavy — poučky, ktoré sme už pred dvadsiatimi rokmi desať ráz lepšie sformulovali a rozdávali svojim prívržencom ako drobnú mincu. Tento lcík vôbec zbiera vo svojej továrni na hnojivo naše par­ tajné výkaly vylučované pred dvadsiatimi rokmi, aby tým pohnojil

svetovédejiny...

98

Rok 1864 61. MARX — KLINGSOVI

4. októbra 1864

... Celý minulý rok som bol chorý (trápili ma rôzne vredy). — Inak by bol môj spis: „Kapitál“, politická ekonómia, už vyšiel. Dúfam, že s tým budem o niekoľko mesiacov konečne hotový a zasadím bur­ žoázii teoreticky taký úder, z ktorého sa už nikdy nespamätá. Majte sa dobre a spoľahnite sa na to, že robotnícka trieda bude mať vo mne vždy verného bojovníka.

Rok 1865 62. MARX — ENGELSOVI

20. mája 1865

... Pracujem teraz ako kôň, pretože musím využiť čas, keď som práceschopný: mám totiž ešte stále vredy, ale bolesti sú len miestne a kotrba mi dá pokoj. V prestávkach, veď nemožno stále písať, zapodievam sa ditferenciá|­ v

da:

1

2»

.

.

v

.

2

v

v

» .

» v?

nym počtom m Nemám trpezlivosť niečo iného čítať. Každé iné číta­ nie ma ženie stále späť k písaciemu stolu. Dnes večer bude mimoriadne zasadnutie „Internacionály“. Starý čudák, owenista Weston (tesár) vyslovil dve poučky, ktoré neustále obhajuje v ,Beehive"“: 1l. že všeobecné zvýšenie miezd by robotníkom nijako nepomohlo, 2. že preto atď. sú odborové sväzy škodlivé. Keby sa tieto dve poučky, v ktoré z našej spoločnosti verí jedine on, prijali, boli by sme smiešni tak v očiach tunajších odborových organi­ zácií, ako aj v súvislosti so štrajkovou epidémiou, ktorá teraz zachvá­ tila kontinent. Keďže na túto schôdzu majú prístup aj nečlenovia, bude Westona pri tejto príležitosti podporovať aj nejaký Angličan, ktorý napísal bro­ žúru v tom istom duchu. Prirodzene, každý očakáva, že vyvrátim tieto náhľady. Mal som teda vlastne pripraviť na dnešný večer svoju repliku, ale pokladal som za dôležitejšie pokračovať v písaní mojej knihy a mu­ sím sa preto spolahnúť na improvizáciu.“ Prirodzene, viem vopred, čo sú jeho dva hlavné argumenty: 1l. že mzda určuje hodnotu tovarov: 2. že ak kapitalisti platia dnes 5 šilingov namiesto 4, budú zajtra 1 „Beehive" (slov. úľ) — názov časopisu. Red. ? Na zasadnutiach Generálnej rady dňa 20. a 27. júna roku 1865 mal Marx pred­ nášku, známu pod titulom ,„Mzda, cena a zisk", v ktorej vyvrátil Westonove tézy.

Red.

100

predávať svoje tovary (umožní im to zvýšený dopyt) za 5 šilingov namiesto za 4. Hoci to celé je plytké a pohybuje sa len na povrchu javov, predsa nie je ľahké vyložiť nevedomcom všetky ekonomické otázky, ktoré sú s tým späté. Nemožno vtlačiť kurz politickej ekonómie do jednej hodiny. No urobím všetko, čo je v mojich silách... 63. MARX — ENGELSOVI

24. júna 1865

... Mal som v Generálnej rade prednášku (v rozsahu asi dvoch tla­ čových hárkov) o otázke, ktorú nadhodil pán Weston: Aký účinok by malo všeobecné stúpanie miezd atď. V prvej časti odpovedám na Wes­ tonove hlúposti: v druhej časti podávam teoretický výklad, pokiaľ to okolnosti dovoľovali. Naši ľudia chcú to dať vytlačiť. Na jednej strane bolo by to hádam užitočné, pretože sa to vzťahuje aj na ]. St. Milla, profesora Beeslyho, Harrisona atď. Na druhej strane mám pochybnosti, 1. lebo mať za protivníka ,„,Mr. Westona“ nie je zrovna veľmi li­ chotivé: 2. druhá časťprednášky obsahuje v mimoriadne stručnej, ale pomer­ ne populárnej forme mnoho novôt, ktorými predbieham svoju knihu“, no pritom som sa niektorých otázok mohol, prirodzene, iba letmo do­ tknúť. Je otázne, či je radné takéto predbiehanie?“ Myslím, že Ty v tejto veci ľahšie rozhodneš ako ja, lebo ju môžeš z diaľky pokojnejšie

posudzovať... 604. MARX — ENGELSOVI

31. júla 1865

... Pokiaľ ide o moju prácu, poviem Ti o nej čistú pravdu. Na zakon­ čenie teoretickej časti (prvých troch kníh) mám napísať ešte tri kapi­ 1 Ide o I. zväzok „Kapitálu", ktorý Marx vtedy pripravoval do tlače. Red. 2 Marx nechcel svoju prednášku, v ktorej podal výklad procesu tvorenia nadhod­ noty v jej všeobecnej forme, uverejniť pred vyjdením jeho diela, ,„Kapitálu". Táto prednáška vyšla len po Marxovej a Engelsovej smrti roku 1898 pod titulom ,,Mzda, cena a zisk“. Pozri Marx — Engels, Vybrané spisy I, Bratislava 1952. Red.

101

toly. Potom treba ešte napísať štvrtú knihu, historicko-literárnu:! táto časť je pre mňa pomerne najlahšia, pretože všetky problémy som roz­ riešil v prvých troch knihách, a štvrtá je teda skôr opakovaním v his­ torickej forme. Neviem sa však rozhodnúť odoslať z toho niečo, kým nemám pred sebou celé dielo. Nech majú moje spisy hocaké nedostatky, ich prednosťou je, že tvoria umelecký celok: toto možno dosiahnuť len mojou metódou — nedať do tlače dielo, kým nie je úplne hotové. Metódou Jakuba Grimma“ to nijako nemožno dosiahnuť: táto metóda je vôbec vhodnejšia pre spisy, ktoré nie sú dialekticky členeným celkom. 65. MARX — ENGELSOVI

20. novembra 1865

... Nezabudni mi zaobstarať (a to čím skôr) potrebné údaje od Knowlesa. Priemernú týždennú mzdu či už pradiara pri stroji ,„„Mule­ Jenny“ alebo pradiarky pri prstencovom spriadacom stroji: priemerne koľko priadze, respektíve bavlny (včítane odpadu, ktorý pri pradení vychádza nazmar) spradie týždenne jeden človek spomedzi priemerné­ ho (alebo aj hocijakého) počtu robotníkov: okrem toho samozrejme hocijakú (mzde primeranú) cenu bavlny a cenu priadze. Nemôžem

prepísať druhú kapitolu“, kým nedostanem tieto údaje...

1 Marx zamýšľal vydať „Teórie o nadhodnote" ako štvrtý zväzok ,Kapitálu". Po Engelsovej smrti Kautsky nevydal „Teórie o nadhodnote" ako pokračovanie prvých troch zväzkov ,„Kapitálu", ale ako samostatné dielo. Red. 2 Marx tu hovorí o induktívnej, historickoporovnávajúcej metóde, ktorá je použi­ teľná pri skúmaní jednotlivých častí, ale je vonkoncom nepoužiteľná pri rozbore „dia­ lekticky členeného" celku. Red. %V prvom vydaní I. zväzku ,„Kapitálu" zadelil Marx text do 6 kapitol, v druhom vydaní do 7 oddielov a 25 kapitol. Marx sa v tomto liste zmýlil, keď poukazuje na druhú kapitolu. Tieto otázky rozoberá v tretej kapitole prvého vydania, ktorá zod­ povedá tretiemu oddielu druhého vydania. Pozri Karol Marx, „Kapitál", zväzok I, Bratislava

102

1955. Redď.

Rok 1866 60. MARX — ENGELSOVI

10. februára 1866

... Najväčšmi ma mrzelo, že som musel prerušiť prácu, ktorá potom od 1. januára, keď pominuli bolesti pečene, postupovala už skvele. Pravda, o „sedení“ nemohla byť ani reč. To mi robí ťažkosti ešte aj teraz. Ale po ležiačky som predsa pokračoval v robote, i keď len cez deň a po chvíľkach. V čisto teoretickej časti som nevládal napredovať. Na to bol mozog príliš slabý. Preto som oddiel o „pracovnom dni“ rozšíril po historickej stránke, čo som pôvodne nemal v pláne. To, čo som teraz „vsunul“, doplňuje (v náčrte) Tvoju knihu! do roku 1865 (ako to aj vpoznámke uvádzam) a plne ospravedlňuje, prečo je rozdiel medzi Tvojou predpoveďou budúcnosti a tým, aká je v skutočnosti. Teda len čo vyjde moja kniha, treba Tvoju knihu vydať v druhom vydaní, a to nebude ťažké. Potrebnú teoretickú časť Ti dodám. Pokial ide o ďalšie historické doplnky, ktoré musíš k Tvojej knihe pripojiť ako dodatok, je celý materiál iba brak a pre vedecké ciele nepoužíva­ teľný, vynímajúc „Factory Reports““, ,„Childrens Employment Com­ mission Reports“? a „Board of Health Reports““. Ty s Tvojím pracov­ ným elánom nepodlomeným vredmi zvládneš tento materiál pohodlne

za tri mesiace...

1 Fridrich Red. 2 „Zprávy ? „Zprávy + „Zprávy

Engels „Postavenie robotníckej triedy v Anglicku", Bratislava

1954.

továrenských inšpektorov." Red. Komisie pre vyšetrovanie práce detí." Red. zdravotníckeho výboru". Red.

103

67. MARX — ENGELSOVI

13. februára 1866

Povedz alebo napíš Gumpertovi, aby mi recept poslal s návodom. Mám k nemu dôveru, takže už aj kvôli „politickej ekonómii“ nesmie hľadieť na profesionálnu etiketu a musí ma liečiť z Manchestra. Včera som zase ležal nečinne, pretože sa mi na ľavom boku vyhodilo škaredé vredisko. Keby som mal pre svoju rodinu dosť peňazí, t. i. viac ako > — 0, a keby moja kniha bola hotová, bolo by mi úplne ľahostajné, či ma vyhodia dnes alebo zajtra na mrchovisko, inými slo­ vami, keby som skapal. Ale za takýchto okolností to predsa nejde. Čo sa týka tej ,,priekliatej“ knihy, vec stojí takto: Dokončil som ju koncom decembra. Iba stať o pozemkovej rente, predposledná kapitola, tvorí v terajšej podobe temer celú knihu. Vo dne som chodil do Múzea a vnoci som písal. Musel som sa prehrýzť jednak cez nemeckú agro­ chémiu, najmä cez diela Liebiga a Schônbeina, ktorí sú v tejto otázke dôležitejší ako všetci ekonómi dovedna, jednak cez obrovský materiál, ktorý nazhromaždili Francúzi od tých čias, čo som sa naposledy za­ podieval touto otázkou. Svoje teoretické skúmania v otázke pozemkovej renty som ukončil pred dvoma rokmi. A práve odvtedy sa na tomto poli vykonalo mnoho nového, čo mimochodom úplne potvrdzuje správ­ nosť mojej teórie. Boli tu dôležité aj údaje o Japonsku (ináč, ak to len nepotrebujem k práci, takmer nikdy nečítam. cestopisy). Preto som u seba samého uplatňoval ,„smenový systém“, ktorý anglickí továrnici,

títo podliaci, v rokoch 1848—1850 praktizovali u tých istých osôb. Rukopis, hoci je hotový, je v terajšej forme taký objemný, že ho okrem mňa nikto nemôže vydať, dokonca ani Ty nie. S prepisovaním a štylistickou úpravou začal som presne 1. januára a práca mi šla od ruky, lebo po toľkom vajataní ma, prirodzene, baví olizovať svoje mláďa. Potom som však opäť dostal vred, takže som do­ teraz nemohol pokračovať, ale vlastne len doplňovať to, čo bolo podľa plánu už hotové. Ostatne úplne súhlasím s Tebou a prvý zväzok, len čo bude hotový, odnesiem Meissnerovi. Aby som ho však dohotovil, musí sa môj stav zlepšiť natoľko, aby som mohol aspoň sedieť. Nezabudni mapísať Wattsovi, lebo som teraz došiel ku kapitole

o strojoch... 104

68. MARX — KUGELMANNOVI

23. augusta 1866

... Hoci venujem príprave ženevského sjazdu! mnoho času, nemô­ žem, ba ani nechcem ta cestovať, lebo mi práca nedovoľuje, aby som ju na dlhší čas prerušil. To, čo dávam touto svojou prácou, pokla­ dám za omnoho dôležitejšie pre robotnícku triedu ako všetko, čo by

som mohol vykonať osobne na hocakom sjazde... 09. MARX — KUGELMANNOVI 13. októbra 1866

... Pomery, v akých žijem (choroba a rodinné starosti ma nepre­ stajne prerušujú v práci), ma donucujú vydať najprv prvý zväzok, a nie oba spolu, ako som pôvodne zamýšľal. Nadto budú z toho teraz pravdepodobne tri zväzky. Celé dielo sa totiž skladá z týchto častí: Kniha 1) Proces výroby kapitálu. Kniha 11) Proces obehu kapitálu. Kniha 111) Formy celkového procesu. Kniha IV) K dejinám teórie. Prvý zväzok zahrnuje prvé dve knihy. Myslím, že kniha III zaplní druhý a kniha IV tretí zväzok. Pokladal som za potrebné začať v prvej knihe zase úplne od začiatku, t. j. zhrnúť svoj spis“, ktorý vyšiel u Dunckera, do jednej kapitoly o tovare a peniazoch. Považova] som to za nutné nielen kvôli úplnosti, ale aj preto, lebo dokonca aj niektoré rozumné hlavy to nepochopili celkom správne, teda pôvodný výklad, najmä analýza tovaru, zrejme mal nejaké nedostatky. Napríklad Lassalle vo svojej knihe ,Kapitál a práca““, v ktorej údajne podáva ,kvintesenciu“ môjho rozboru, robí 1 Prvý [ženevský] sjazd Medzinárodného robotníckeho združenia sa konal od 3. do 8. septembra 1866. Red. i 2 K, Marx, „Ku kritike politickej ekonómie", Berlín 1859 (Bratislava 1952). Red. %Ferdinand Lassalle, ,„„HerrBastiat-Schulze von Delitzsch, der ôkonomische Julšan: oder: Kapital und Arbeit" [Ekonomický Julián pán Bastiat-Schulze von Delitzsch, či: Kapitál a práca], Berlín 1864, Red.

105

hrubé chyby, čo sa mu ostatne pri jeho ceľkom neostýchavom plagi­ zovaní mojich prác ustavične stáva. Je to komické, ako kopíruje do­ konca moje literárnohistorické ,,nedopatrenia“ — občas totiž citujem z pamäti bez toho, aby som si to overil. Ešte som sa nerozhodol, či mám v predslove utrúsiť niekolko slov o Lassallovom sústavnom plagi­ zovaní. Nehanebné vystupovanie jeho obdivovateľov voči mne by to

rozhodne ospravedlňovalo....

106

Rok 1867 70. MARX — BECKEROVI

17. apríla 1867

Minulú stredu odcestoval som parníkom z Londýna, a za búrky a nečasu došiel som v piatok poobede do Hamburgu, aby som tam pánu Meissnerovi odovzdal rukopis prvého zväzku. Začiatkom tohto týždňa už prikročili k tlači, takže prvý zväzok vyjde koncom mája. Celé dielo bude mať tri zväzky a titul: ,„Kapitál. Kritika politickej eko­ nómie.“ Prvý zväzok obsahuje prvú knihu: „Proces výroby kapitálu.“ Je to zaiste najstrašnejšia strela, aká dosiaľ zasiahla hlavu buržuov (včítane pozemkových vlastníkov). Teraz je dôležité, aby ste v tlači, t. j. v novi­

nách, ku ktorým máte prístup, upozorňovali na skoré vyjdenie knihy... 71. MARX — S. MEYEROVI

30. apríla 1867

... Prečo som Vám teda neodpovedal? Preto, lebo som bol celý čas jednou nohou v hrobe. Musel som teda každú chvíľu, keď som bol schopný pracovať, využiť na dokončenie svojho diela, ktorému som obetoval zdravie, životné šťastie a rodinu. Dúfam, že toto vysvetlenie postačí. Smejem sa takzvaným „praktickým“ ľuďom a ich múdrosti. Pravda, ak by niekto chcel byť volom, mohol by sa obrátiť chrbtom k utrpeniam ľudstva a starať sa len o vlastnú kožu. No bol by som sa ozaj pokladal za nepraktického, keby som bol skapal bez toho, že by som úplne dokončil svoju knihu aspoň v rukopise. Prvý zväzok diela vyjde o niekoľko týždňov u Otta Meissnera v Ham­ burgu. Titul spisu znie: „Kapitál. Kritika politickej ekonómie.“ Pri­ cestoval som do Nemecka, aby som odovzdal rukopis, a na spiatočnej ceste do Londýna zdržujem sa niekoľko dní v Hannoveri u istého priateľa. 107

Prvý zväzok zahrnuje „Proces výroby kapitálu“. Okrem všeobecného teoretického výkladu podávam — na základe dosiaľ ešte nepoužitých oficiálnych prameňov — veľmi podrobný popis postavenia anglického polnohospodárskeho a priemyselného proletariátu za posledných 20 rokov a taktiež popis pomerov v Írsku. Je Vám zaiste vopred jasné, že to všetko mi slúži len ako argumentum ad hominem.! Dúfam, že do roka bude celé dielo uverejnené. V druhom zväzku nasleduje pokračovanie a záver teórií“, a v treťom zväzku dejiny poli­ tickej ekonómie od polovice XVII. storočia... 72. MARX — BUCHNEROVI 1l. mája 1867

Ak si dovoľujem, hoci sa vôbec nepoznáme, obrátiť sa na Vás osob­ ne, a to vo veci osobnej, i keď zároveň vedeckej, pripíšte to dôvere, ktorú mám k Vám ako vedcovi a straníkovi. Prišiel som do Nemecka, aby som svojmu nakladateľovi pánu Ottovi Meissnerovi v Hamburgu odovzdal prvý zväzok svojho diela , Kapitál. Kritika politickej ekonómie.“ Musím tu pobudnúť ešte niekoľko dní, aby som zistil, či možno knihu vytlačiť tak rýchlo, ako to pán Meissner zamýšľa, t. j. či sú korektori dostatočne vzdelaní pre takýto pracovný postup. Príčina, prečo sa obraciam osobne na Vás, je táto: Po uverejnení knihy v Nemecku chcel by som ju vydať aj vo francúzštine v Paríži. Osobne ta nemôžem ísť, aspoň nie bez rizika, pretože ma z Francúz­ ska dvakrát vykázali: prvý raz za Ľudovíta Filipa, poťom za prezi­ denstva Ľudovíta Bonaparta, a nadto som za svojho vyhnanstva v Lon­ dýne pána Ľudovíta ustavične napádal. Nemôžem si teda sám hľadať preklaďateľa. Viem, že Váš spis ,„„Stoffund Kraft“ vyšiel vo francúz­ štine, a preto predpokladám, že by ste ma vedeli priamo alebo ne­ priamo spojiť s vhodným prekladateľom. Keďže v lete musím pripraviť do tlače druhý a v zime posledný zväzok, nemám čas, aby som sa sám podujal na prekladanie spisu do francúzštiny. 1 2 bolo ?

108

Dôkaz dovolávajúci sa človeka. Red. Pôvodne mal Marx v úmysle pojať do druhého zväzku ,„Kapitálu" všetko, čo neskôr zaradené do druhého a tretieho zväzku. Red. Ludwig Bäichner, ,„,Kraft und Stoff" [Sila a hmota], Lipsko 1862. Red.

Považujem za mimoriadne dôležité vyslobodiť Francúzov zo zajatia nesprávnych názorov, do ktorých ich Proudhon svojím idealizovaním maloburžoázie zamotal. Na nedávnom ženevskom sjazde, práve tak ako v styku, ktorý ako člen Generálnej rady Medzinárodného robot­ níckeho združenia udržujem s parížskou odbočkou, badať ešte stále najodpornejšie následky proudhonizmu. Keďže neviem, dokedy tu ostanem, bol by som Vám vďačný, keby ste mi odpovedali čím skôr. Ak by som Vám mohol byť v niečom ná­ pomocný v Londýne, urobím to veľmi rád. 73. ENGELS — MARXOVI

16. júna 1867

Minulý týždeň ma všelijaké škriepky s pánom Gottfriedom a iné podobné histórie vyrušovali natoľko, že som len málo mohol pokojne študovať hodnotovú formu. Inak by som Ti bol hárky" už dávmo vrátil. Najmä na štýle druhého hárku sa akosi prejavuje skleslosť vyvolaná vredmi: no to už nemožno zmeniť, a podľa mojej mienky nemusíš sa k tomu v dodatku vrátiť, veď filister aj beztak nie je zvyknutý na ta­ kéto abstraktné myslenie a zaiste sa nebude mučiťpre hodnotovú formu. Nanajvýš by snáď bolo treba historicky trochu obšírnejšie dokázať to, k čomu si dospel dialekticky, takrečeno overiť na príkladoch z dejín, hoci aj o tom si už uviedol to najnutnejšie: máš však o tom toľko ma­ teriálu, že by si zaiste mohol napísať celkom dobrý exkurz na túto tému a historicky dokázať filistrovi nevyhnutnosť vzniku peňazí a uká­ zať mu, akým procesom sa to deje. Urobil si veľkú chybu, že si myšlienkový chod tohto abstraktného výkladu nesprístupnil viacerými pododdielmi a osobitnými titulkami. Mal si túto časť podať podobne ako Hegel svoju Encyklopédiu: v krát­ kych odstavcoch, vyzdvihujúc každý dialektický prechod osobitným titulkom a podľa možnosti všetky príklady a vedľajšie výklady iným typom. Kniha by síce vyzerala tak trochu punktičkársky, ale zato by to širokému kruhu čitateľov podstatne uľahčilo pochopiť ju. Veď ľudia, dolkonca i učení, si teraz už celkom odvykli takémuto spôsobu myslenia, a treba im štúdium všemožne ulahčiť. 1 Ide o korektúry prvého zväzku „Kapitálu". Red.

109

V porovnaní so skorším výkladom (Duncker) je pokrok v dôslednej­ šom dialektickom podaní veľmi značný, ale v samom výklade sa mi niektoré state páčia lepšie v predošlej podobe. Veľká škoda, že práve dôležitý druhý hárok nesie stopy Tvojich vredov. Na tom sa však už nedá nič zmeniť, a kto vie myslieť dialekticky, pochopí to i tak. Ostatné hárky sú veľmi dobré a čítal som ich s veľkou radosťou... Päť hárkov dnes vraciam. 74. MARX — ENGELSOVI

22. júna 1867

Posielam Ti ďalšie štyri hárky, ktoré som dostal včera... Dúlam, že s týmito štyrmi hárkami budeš spokojný. Dosiaľ sa Ti to páči, a to mi je dôležitejšie než hocičo, čo by mohol ostatný svet o tom povedať. Na každý prípad dúfam, že buržoázia bude do smrti spomínať na moje vredy. Tu máš zase nový dôkaz jej podlosti! Vieš predsa, že Komisia pre vyšetrovanie práce detí fungovala päť rokov. Po jej prvej zpráve uverejnenej roku 1863 sa proti priemyselným od­ vetviam, ktoré obvinila, hneď ,,urobili opatrenia“. Na začiatku tejto sesie toryovská vláda prostredníctvom Walpola, tejto smútočnej víby, predložila návrh zákona, na základe ktorého boli všetky návrhy ko­ misie, i keď vo veľmi obstrihanej forme, prijaté. Páni, ktorých tieto opatrenia mali postihnúť, medzi nimi majitelia veľkých kovospracujú­ cich závodov, a najmä aj upíri „domáckeho priemyslu“, mali plné gate a čušali. Teraz podávajú v parlamente petíciu a žiadajú — nové vy­ šetrovanie! Predošlé bolo vraj „zaujaté“! Počítajú s tým, že návrh reformy upúta na seba pozornosť celej verejnosti, takže sa podarí túto vec hladko a potajomky presadiť, veď beztak prišli zlé časy pre odborové organizácie. To najošemetnejšie v týchto „Zprávach“ sú vlastné výpovede týchto pánov. Vedia teda, že nové vyšetrovanie znamená len jedno, ale práve to, „čo my bur­ žuovia chceme“ — predlženie lehoty na vykorisťovanie o päť rokov! Našťastie mi moje postavenie v „Internacionále“ umožňuje zmariť pre­ fíkané plány týchto psov. Táto vec je nesmierne dôležitá. Ide o to, zbaviť múk pol druha milióna ľudí, nerátajúc dospelých robotníkov! Pokiaľ ide o výklad hodnotovej formy, som Tvoju radu prijal i ne­ prijal, aby som sa aj v tomto ohľade zachoval dialekticky. To znamená, 110

1. napísal som dodatok, v ktorom tú istú vec vysvetľujem čo najjedno: duchšie a najprístupnejšie a 2. zaradil som podľa Tvojej rady každú tézu znamenajúcu ďalšie rozvinutie do osobitného odseku s vlastným nadpisom. A v predslove radím „nedialektickému“ čitateľovi, aby tie a tie strany preskočil a namiesto nich prečítal dodatok. Nejde tu len o filistrov, ale aj o mládež, ktorá túži po vedomostiach atď. Okrem toho táto vec je z hľadiska celej knihy priam rozhodujúca. Páni eko­ nómi si doteraz nevšímali tú úplne jednoduchú vec, že totiž forma: 20 lakťov plátna sa rovná 1 kabátu, je len nerozvinutou základňou formy: 20 lakťov plátna sa rovná 2 librám, že teda najjednoduchšiu tovarová forma — v ktorej hodnota tovaru nie je ešte vyjadrená ako pomer k všetkým ostatným tovarom, ale iba ako niečo odlišné od jeho vlastnej naturálnej formy — obsahuje celé tajomstvo peňažnej formy a tým v kocke aj tajomstvo všetkých buržoáznych foriem produktu práce. Ťažkostiam spojeným s rozvinutím tejto tézy som sa v prvom výklade (Duncker) vyhol tým, že ozajstnú analýzu výrazu hodnoty podávam až vtedy, keď sa tento výraz zjaví vo vyvinutej forme ako peňažný výraz. Čo sa týka Hofmanna"1 máš celkom pravdu. Ostatne, v záverečnej časti mojej tretej kapitoly“, kde letmo ukazujem, ako sa remeselnícky majster v dôsledku čisto kvantitatívnych zmien mení na kapitalistu, uvidíš, že tam v texte uvádzam Hegelom objavený zákon o zvrate čisto kvantitatívnej zmeny na kvalitatívnu ako zákon, ktorý platí tak pre dejiny, ako aj pre prírodné vedy. V poznámke k textu (v tom čase som práve chodil na Hofmannove prednášky) hovorím o molekulárnej teórii, no nie o Hofmannovi, ktorý z tejto teórie neobjavil nič, iba že jej dal poslednú úpravu, ale o Laurentovi, Gerhardtovi a Wurizovi, ktorý je vlastne jej tvorcom. Po prečítaní Tvojho listu sa mi o tom niečo marilo, a preto som nahliadol do svojho rukopisu...

1 Pozri Marx—Engels, Spisy (rusky) zv. XXIII, str. 415. Red. > Ide o 3. kapitolu I. zväzku prvého vydania ,„Kapitálu", ktorej v ďalších vyda­ niach zodpovedá 3. oddiel (5. až 9. kapitola). Pozri Karol Marx, ,„Kapitál", zväzok I, SVPL, 1955, str. 200—338. Red.

111

75. ENGELS — MARXOVI

24. júna 1867

Ďakujem Ti, hárky — včítane dvanásteho — som dostal, ale prečítal som z nich ešte len osem. Pokiaľ ide o výklad a obsah, sú kapitoly o premene [peňazí] na kapitál a o vzniku nadhodnoty doteraz naj­ lepšie. Včera som z nich prekladal Moorovi, ktorý ich aj správne po­ chopil a bol veľmi prekvapený, aké výsledky možno dosiahnuť touto

jednoduchoumetódou...

Koľko hárkov je vlastne vysádzaných? Už sa v tom nevyznám, ale polovica knihy je teraz už podistým vysádzaná? Vopred sa teším na rozpaky pánov ekonómov, až si prečítajú spomenuté dve partie. Rozvíjanie hodnotovej formy je, pravda, podstatou celej buržoáznej komédie, ale revolučné vývody sa tam ešte neprejavujú tak vypukle, takže páni môžu tieto abstraktné veci ľahšie zahovárať frázami. No tu to už nepôjde, otázka je tu nastolená tak jasne, že si neviem pred­ staviť, čo by mohli namietať... 76. ENGELS — MARXOVI

a? 26. júna 1867

... O vzniku nadhodnoty ešte toto: Továrnik a spolu s ním vulgárny ekonóm Ti hneď namietnu: Ak kapitalista platí robotníkovi za jeho 12-hodinový pracovný čas len cenu 6 hodín, tak z toho nemôže vznik­ núť nadhodnota, lebo potom sa každá pracovná hodina továrenského robotníka počíta iba ako polovica pracovnej hodiny — t. j. je taká, akú ju platia — a vchádza do hodnoty produktu práce len v tejto hodnote. Potom uvedú ako príklad obvyklú kalkulačnú formulu: toľko na suro­ viny, toľko na opotrebovanie, toľko na mzdu (skutočne vydanú za kaž­ dý skutočný hodinový produkt) atď. I keď je tento argument strašne plytký, i keď stotožňuje výmennú hodnotu s cenou a hodnotu práce so mzdou, i keď jeho predpoklad, že 1 pracovná hodina zaplatená len ako polhodina prechádza i do hodnoty len ako polhodina, je absurd­ ný, predsa ma udivuje, že si to nebral do úvahy, lebo Tito celkom iste hneď vytknú, a bolo by lepšie tomu predísť. Vďalšom hárku by si sa hádam mohol vrátiť k tejto otázke... 112

77. MARX — ENGELSOVI

27. júna 1867

Dodatok ku kapitole I, 1

Forma hodnoty I. Jednoduchá forma hodnoty

a) Nerozlučnosť oboch foriem. b) Polarita oboch foriem. c) Relatívna hodnota a ekvivalent, obe len formy hodnoty. Relatívna forma hodnoty. a) Vzťah rovnosti. b) Hodnotový vzťah. c) Kvalitatívny obsah relatívnej formy hodnoty obsiahnutej v hodnotovom vzťahu. d) Kvantitatívna určenosť relatívnej formy hodnoty obsiahnu­ tej

vhodnotovom vzťahu.

e) Relatívna forma hodnoty ako celok. Ekvivalentná forma. a) Forma bezprostrednej vymeniteľnosti. b) Ekvivalentná forma neobsahuje kvantitatívnu určenosť. c) Zvláštnosti ekvivalentnej formy.

a) Prvá zvláštnosť: Úžitková hodnota sa stáva javovou for­ mou svojho opaku, hodnoty. 6) Druhá zvláštnosť: Konkrétna práca sa stáva javovou formou svojho opaku, abstrakine ľudskej práce. y) Tretia zvláštnosť: Súkromná práca sa stáva formou svoj­ ho opaku, prácou v bezprostredne spoločenskej forme. ô) Štvrtá zvláštnosť: Fetišizmus tovarovej formy je výraz­ nejší v ekvivalentnej forme ako v relatívnej forme hod­ noty. $ 4. Forma hodnoty čiže samostatná javová forma hodnoty — vý­ menná hodnota.

$ 3. Jednoduchá forma hodnoty tovaru — jednoduchý prejav v nej obsiahnutého protirečenia medzi úžitkovou hodnotou a hodnotou. $ 6. Jednoduchá forma hodnoty tovaru — jednoduchá tovarová for­ ma veci.

$ 7. Vzťah medzi tovarovou formou a peňažnou formou. $ 8. Jednoduchá relatívna forma hodnoty a jednotlivá ekvivalentná forma. $ 9. Prechod jednoduchej formy hodnoty do rozvinutej.

II. Úplná čiže rozvinutá forma hodnoty $ 1. Nekonečnosť radu relatívnych výrazov hodnoty. $ 2. Ďalšie určenia, ktoré sú obsiahnuté v rozvinutej relatívnej for­ me hodnoty. $ 3. Nedostatky rozvinutej relatívnej formy hodnoty. $ 4. Rozvinutá relatívna forma hodnoty a zvláštna ekvivalentná forma. $ 5. Prechod k všeobecnej forme hodnoty. 111. Všeobecná forma hodnoty

$ 1. Zmenená podoba relatívnej formy hodnoty. $ 2. Zmenená podoba ekvivalentnej formy. $ 3. Rovnomernosť vo vývine vzťahu relatívnej formy hodnoty a ekvivalentnej formy. 114

$ 4. Vývin polarity relatívnej formy hodnoty a ekvivalentnej formy. $ 5. Prechod od všeobecnej formy hodnoty k peňažnej forme.

IV. Peňažná forma (O peňažnej forme píšem sotva pol strany — uvádzam to tu len kvôli súvislosti. ) $ 1. Odlišnosť prechodu všeobecnej formy hodnoty k peňažnej for­ me od predošlých vývinových prechodov. $ 2. Premena relatívnej formy hodnoty na cenovú formu. $ 3. Jednoduchá tovarová forma je tajomstvom peňažnej formy.

Bodka, hotovo!...

78. MARX — ENGELSOVI

27. júna 1867

... Naposledy som dostal 20. hárok. Počítam, že celá kniha bude mať takých 40 až 42 hárkov. Ďalšie obťahy som okrem tých, ktoré som Ti zaslal, dodnes nedostal. Tie, čo máš u seba, mi predtým než odces­ tuješ vráť. Pokiaľ ide o Tvoju pripomienku, že filistri a vulgárni ekonómi 1 (ktorí samozrejme zabúdajú, že ak započítavajú zaplatenú prácu pod názvom mzda, tak nezaplatenú prácu započítavajú pod názvom zisk atď.) sa určite vytasia svojimi námietkami, tak táto vec — vedecky vyjadrené — vyústuje v otázku: Ako sa hodnota tovaru premieňa na jeho výrobnú cenu, v ktorej 1. sa celá práca javí ako zaplatená vo forme mzdy: 2. však nadpráca čiže nadhodnota nadobúda pod názvom úrok, zisk atď. formu cenovej prirážky na výrobné náklady (rovnajúce sa cene konštantnej časti kapitálu plus mzda). Zodpovedanie tejto otázky vyžaduje: I. aby sa rozobrala premena povedzme dennej hodnoty pracovnej sily na mzdu čiže na cenu dennej práce, ako to robím v kapitole V tohto zväzku: 1 Pozri Engelsov list Marxovi z 26. júna 1867, str. 112. Red.

já

115

II. aby sa rozobrala premena nadhodnoty na zisk, zisku na prie­ merný zisk atď. Toto predpokladá predchádzajúci rozbor procesu obe­ hu kapitálu, pretože obrat kapitálu atď. hrá pri tom úlohu. Túto otázku možno preto rozobrať až v tretej knihe (zväzok lI obsahuje druhú a tretiu knihu). Tu potom vysvitne, čím vznikla táto predstava filistrov a vulgárnych ekonómov: totiž tým, že sa v ich mozgu odráža vždy len bezprostredná javová forma vzťahov, a nie ich vnútorná súvislosť. Ostatne, keby túto súvislosťpoznali, načo by bola vôbec veda potrebná? Keby som teda chcel všetky takéto námietky vopred znemožniť, po­ kazil by som celú dialektickú metódu výkladu. Naopak. Táto metóda má tú prednosť, že týmto pánom ustavične nastavuje pasce, ktoré ich nútia predčasne prejaviť svoju hlúposť. Ostatne, hneď za treťou“ kapitolou: „Miera nadhodnoty“, ktorú si mal naposledy v rukách, nasleduje kapitola „Pracovný deň“ (boj o dížku pracovného času), kde názorne ukazujem, že pán buržoa si v praxi veľmi jasne uvedomuje, v čom je zdroj a substancia jeho zisku. Dokazuje to aj prípad Seniora, kde buržoa tvrdí, že celý jeho zisk a úrok pochádza z poslednej nezaplatenej pracovňej hodiny. 79. MARX — ENGELSOVI 16. augusta 1867 o 2. hodine v noci

Práve som dokončil korektúru posledného (49.) hárku knihy. Do­ datok — o formách hodnoty — tlačený drobným typom má 1 % hárku. Predslov som včera taktiež odoslal skorigovaný. Tento zväzok je teda hotový. Len Tebe vďačím za to, že to bolo možné! Keby si sa nebol pre mňa tak obetoval, nebol by som vôbec mohol vykonať celú obrov­

skú prácu na týchto troch zväzkoch. Objímam Ťa a mnohokrát Ti ďakujem!

Prikladám dva hárky obťahu...

1 Pozri poznámku“ na str. 108. Red. 2 V ďalších vydaniach siedma kapitola. Red.

116

80. ENGELS — MARXOVI

23. augusta 1867

Preštudoval som doteraz asi 36 hárkov a blahoželám Ti k dokona­ losti, s akou jednoducho a temer rukolapne objasňuješ najspletitejšie ekonomické problémy, a to iba tým, že ich zaraďuješ na správne miesto a uvádzaš do patričnej súvislosti. Taktiež Ti blahoželám k výkladu vzťahu medzi prácou a kapitálom, ktorý je, pokiaľ ide o podstatu, ozaj skvelý a podáva sa tu po prvý raz v plnej súvislosti a celistvosti. Okrem toho som s veľkou radosťou konštatoval, ako dobre si si osvojil techno­ logickú terminológiu, čo Ti zaiste spôsobilo mnoho ťažkostí a kvôli čomu som si aj robil ťažkú hlavu. Niekoľko prepisových chýb som sko­ rigoval ceruzou na okraji a riskoval som dokonca niekoľko opráv. No ako si mohol vonkajšie rozdelenie knihy nechať v takejto podobe?! Štvrtá kapitola zaberá takmer 200 strán a má len štyri podkapitoly, ktoré sú označené s tak slabo tlačenými titulkami, že ich ledva možno májsť. Pritom je sled myšlienok neprestajne prerušovaný príkladmi, a to, čo sa má ilustrovať, nikdy nie je na konci príkladu zhrnuté, takže čitateľ znenazdajky a ustavične vpadá z ilustrácie jednej otázky priamo do inej novonadhodenej otázky. To strašne unavuje a pri nedostatočne ostrej pozornosti aj mätie. Tu si mal bezpochyby vsúvať viac podtitul­ kov a väčšmi vyzdvihnúť hlavné tituly: pri anglickom vydaní to treba rozhodne urobiť. A vôbec, niektoré veci v tomto rozbore (najmä kde ide o kooperáciu a manufaktúru) nie sú mi ešte celkom jasné, neviem z nich vylúštiť, na aké fakty sa vzťahuje analýza, ktorú podávaš len celkom všeobecne. Súdiac podľa vonkajšej formy výkladu, zdá sa, že si túto štvrtú kapitolu napísal najrýchlejšie a vybrúsil najmenej. Ale to všetko nezaváži: hlavná vec je, že páni ekonómi tu nenájdu nikde slabinu, kde by mohli preraziť: som naozaj zvedavý, ako budú títo páni reagovať, veď nemajú vôbec nič, do čoho by sa mohli zadrapiť. Pravda, ľudia typu Roschera si aj pri tom májdu útechu: no s tunajšími Angličanmi, ktorí nepíšu pre trojročné deti, je to predsa len inak. Budem sa veľmi tešiť, ak mi opäť pošleš niekoľko hárkov: rád by som

si prečítal akumuláciu súvisle...

117

81. MARX — ENGELSOVI

24. augusta 1867

.. . Najlepšie v mojej knihe je, 1. dvojaká povaha práce, podľa toho, či sa prejavuje v úžitkovej alebo výmennej hodnote (na ťom spočíva celé pochopenie faktov), zdôraznená hneď v prvej kapitole: 2. skú­ manie nadhodnoty nezávisle od jej zvláštnych foriem ako zisk, úrok, pozemková renta atď. Ukáže sa to najmä v druhom zväzku. Skúmania týchto zvláštnych foriem v klasickej ekonómii, ktorá ich hádže stále do jedného vreca so všeobecnou formou, sú rýdzi miš-maš. Vpisuj, prosím ťa, svoje želania, námietky, otázky atď. do obťahov. Je to pre mňa veľmi dôležité, pretože počítam skôr alebo neskôr s druhým vydaním. Pokiaľ ide o štvrtú kapitolu, poriadne som sa za­ potil, kým som našiel samotné veci, to jest ich súvislosť. Potom, keď som túto súvislosť už vypátral a venoval sa definitívnemu vypracova­ niu, začali sa Modré knihy hrnúť jedna za druhou, a s potešením som zistil, že fakty plne potvrdzujú moje teoretické výsledky. Napokon, písal som túto kapitolu s vredmi a každodenne obťažovaný veriteľmi! Teraz, keď dokončujem druhú knihu (proces obehu), musím Ťa, tak ako pred mnohými rokmi, znova požiadať o vysvetlenie v jednej otázke! Fixný kapitál treba obnoviť in natura povedzme napríklad až po 10 rokoch. Medzitým sa jeho hodnota čiastočne a postupne vracia preda­ jom tovarov vyrobených pomocou tohto kapitálu. Tieto postupné úhra­ dy fixného kapitálu sú (odhliadnuc od opráv atď.) na jeho obnovu potrebné až vtedy, keď vo svojej materiálnej forme, napríklad ako stroj, už prestal existovať. No kapitalista má tieto postupné úhrady už medzi­ tým v rukách. Pred mnohými rokmi som Ti napísal, že podľa môjho názoru sa ta­ kýmto spôsobom utvára akumulačný fond, lebo kapitalista používa tieto vrátené peniaze medzitým, t. j. predtým než nimi obnoví fixný kapitál. V jednom z Tvojich listov vyjadril si sa proti tomu trochu povrchne. Neskôr som zistil, že MeCulloch označuje tento umorovací fond za akumulačný fond. Súc presvedčený, že MeCulloch nikdy ne­ dokáže správne uvažovať, som sa o to viac nestaral. Apologetické zá­ mery, ktoré McCulloch sledoval svojím tvrdením, vyvrátili už maltu­ ziáni, ale samotný fakt uznali aj oni. Ty, ako továrnik, musíš vedieť, čo robíte s úhradami fixného kapitálu 118

pred tým, než ho treba in natura obnoviť. Musíš mi odpovedať na túto otázku (bez teórie, čiste prakticky). 82. ENGELS — MARXOVI

26. augusta 1867

O fonde obnovy napíšem zajtra podrobne a pripojím výpočty. Mu­ sím sa totiž opýtať ešte niekoľkých továrnikov, aby som zistil, či je náš spôsob všeobecne praktizovaný alebo len výnimočný. Je totiž otázne, či pri pôvodnej investícii do strojov v sume 1000 libier, keď sa v prvom roku odpisuje 100 libier, je pravidlom odpisovať v druhom roku 10 % z 1000 libier alebo z 900 libier. My odpisujeme z 900 libier, a tým vec beží pochopiteľne donekonečna, aspoň teoreticky. Toto v značnej miere ovplyvňuje výpočty. No inak je nepochybné, že továrnik už používa fond obnovy, respektíve má ho k dispozícii priemerne o 4 % roka skôr, než je stroj opotrebovaný. To sa však započítava takrečeno ako určitá záruka proti morálnemu opotrebovaniu, alebo na to hľadí továrnik aj takto: Predpoklad, že sa stroje za 10 rokov úplne opotre­ bujú, je len približne správny, to znamená za predpokladu, že fond obnovy mi bude vyplácaný v 10 ročitých splátkach hneď od začiatku. Výpočty Ti rozhodne pošlem: táto vec, pokiaľ ide o jej ekonomický význam, nie je mi úplne jasná: nechápem, ako by mohol továrnik ta­ kýmto predstieraním falošných skutočností ošmeknúť — a k tomu ešte sústavne — ostatných, čo participujú na nadhodnote, respektíve po­ sledných spotrebiteľov. Ostatne, zo strojového zariadenia sa spravidla odpisuje 7 V2 %, čiže predpokladá sa asi 13-ročná perióda opotrebo­

vania...

Kapitola o akumulácii je skvelá. 83. ENGELS — MARXOVI

27. augusta 1867

Prikladám dva výpočty o strojovom zariadení, z ktorých Ti bude vec úplne jasná. Je pravidlom, že sa každý rok odpisuje z pôvodnej sumy, obyčajne 7 %2%, mo pre jednoduchosť výpočtu nechávam 10 %, čo pri niektorých strojoch nie je ani mnoho. Teda napríklad 119

18601. jan. Nákup

A

1861 1. jan. Odpis 10%

200.0.

Novýnákup

ŽU

1000 £

10

£900

200

£ —1100

18621. jan. Odpis10% z £ 1200 (£ 1000+ £ 200)

Nový nákup 1863 1. jan. Odpis 10% z £ 1000 +£

00A

A

10 £

NE

200+ £ 200.

o

980

200

1LB ÁU V140 £

1040

atď.

Nuž vo výpočte číslo I predpokladám, že továrnik ukladá odpísané [sumy] na zúročenie: v ten deň, keď musí staré stroje nahradiť nový­ mi, má 1252 £ 11 / namiesto 1000 £. Výpočet číslo II predpokladá, že továrnik každoročne vkladá tieto peniaze hneď do nových strojov. Alkovidieť z posledného stlpca, ktorý ukazuje hodnotu všetkých nakú­ pených strojov v posledný deň 10. roku, továrnik v tento deň má stroje, ktorých hodnota, pravda, neprevyšuje 1000 £ (ani nemôže mať viac, pretože do nich vkladal iba hodnotu zodpovedajúcu opotrebova­ niu a úhrnná hodnota strojov pri tomto postupe teda nemôže rásť), zato však rok čo rok rozširoval svoju továreň a v priemere týchto je­ denástich rokov pracoval strojmi, ktoré pri nákupe stáli 1449 £: teda vyrobil a zarobil omnoho viac než pri pôvodných 1000 £. Predpokla­ dajme, že ide o majiteľa pradiarne a že každá libra predstavuje jedno vreteno včítane predpriadacieho stroja: v tomto prípade pracoval prie­ merne s 1449 vretenami namiesto 1000 a po úplnom opotrebovaní pôvodných 1000 vretien vstupuje 1. januára 1866 do novej periódy s 1357 medzitým kúpenými vretenami, ku ktorým z odpisu za rok 1865 pribudne ešte 236 nových, čiže bude pracovať s 1593 vretenami. Tento odpisový preddavok mu teda umožnil, aby — vychádzajúc zo starých strojov a bez vloženia jediného haliera zo svojho skutočného zisku do nových investícií — zväčšil strojové zariadenie o 60 %. V týchto dvoch výpočtoch nebral som do úvahy opravy. Pri 10 % odpise by mal stroj kryť náklady svojich vlastných opráv, to znamená, tieto náklady by mali byť v odpise zahrnuté. Ale aj tak nič nemenia na veci, pretože buď sú zahrnuté v 10%, alebo primerane predlžujú životnosť stroja, čo vyjde na jedno. 120

£ 1000

1856 1858

18539

1860

1861

1862

1863

1864

[2

Úroky z £ 100. Odpis 10% Úroky Odpis

zá 205. 10%

Úroky z A 315/5 Odpis 10%

Úroky z A 431. Odpis 10%

MNM

£ 100

£ £

5 100

£

105

£

205

£ £

10/5 100

£

110/5

£

315/5

.

£

.

£

15/15 100

£ —115/1:

£

431

£

121/11

£

552/11

£

127/13

£

680/4

£

134

£

814/4

£

140/14

£ —21/11

£

100

Úroky z £ 552/11 Odpis 10 %

£

100

Úroky z A 680/4 Odpis 10%

£ £

34 100

Úroky z A 814/4 Odpis 10%

£ —40/14

£ —27/13

£

100

A —954/18

1865

£ —42/15

Odpis 10 %

£

100

£

—54/18

£

142/15

£ 1097/13 1866

Odpis

10%

£

100

£

154/18

£ 1252/11

121

II. Fond obnovy sa každý rok investuje do nových strojov

1856 1. jan. Nákup strojov

Nová

Percento

investícia

opotrebovania 100 %

£ 1000

Hodnota 1. jan. 1866 £ —

1857 1. jan. Odpis 10 %

nanovo investovaný

£

100

90 %

£

10

100—4£ 10£

110

80 %

£

2

£

210

70%

a

36

60 %

£

53

50 %

£

73

40 %

£

97

30 %

£ 124

20 %

a

1858 1. jan. Odpis 10% z £ 1000 — £ 100

a zo

£

1859 1. jan. Odpis 10 % z £ 1000 — £ 100

A 210—£

214£ 121 a

1860 1. jan. Odpis 10% z £ 1000 — £ 100 £ 331—4£ 334£

£

331

133

464

1861 1. jan. Odpis 10 % z £ 1000 — £ 100

£

4642—4£ 46£

£

146

610

1862 1. jan. Odpis 10% z £ 1000 — £ 100

£

610—£

61£ £.

161 771

1863 1. jan. Odpis 10% z £ 1000 — £ 100

A 7712 A 774

177

£

948

954£

195

1864 1. jan. Odpis 10% z £ 1000 — £ 100

£

948—1£

£ 1143

122

156

1865 1. jan. Odpis 10 % z £ 1000 — £ 100

£ 1143 H. Lopatin (roku 1873 ušiel z väzenia a navštívil opäť Londýn, no roku 1877 ho v Rusku zase zatkli). Red. %K tomuto listu je päť konceptov. Pozri XXVII, str. 67/7—697. Red.

14 Listy o,Kapitáli“

Marx—Engels, Spisy (ruské vyd.), zväzok

209

postihuje. Ľutujem, že na otázku“, s ktorou ste sa na mňa ráčili obrá­ tiť, Vám nemôžem dať stručnú odpoveď, vhodnú na uverejnenie. Už pred niekoľkými mesiacmi som sľúbil Petrohradskému výboru prácu na tú istú tému. Jednako dúfam, že postačí niekoľko riadkov, aby som rozptýlil všetky Vaše pochybnosti, čo sa týka nedorozumenia v sú­ vislosti s mojou takzvanou teóriou. Vo svojom rozbore vzniku kapitalistickej výroby hovorím toto: „Kapitalistický systém sa teda zakladá na úplnom odlúčení výrobcu od výrobných prostriedkov... Základom tohto celého procesu je vyvlasinenie roľníka. Radikálne to bolo uskutočnené ešte len v Anglic­ ku... Ale všetky ostatné krajiny západnej Európy sa uberajú tou istou

cestou. (,,Kapitál“, francúzske vydanie, str. 315.) „Historická neodvratnosť “ tohto procesu sa teda výslovne obmedzuje ma západoeurópske krajiny. Príčinu tohto obmedzenia uvádzam v tejto pasáži XXXII. kapitoly: „Súkromné vlastníctvo založené na vlastnej práci... bude vytlačené súkromným vlastníctvom kapitalistickým založeným na vykorisťovaní cudzej práce, na práci námezdnej.“ (Tamtiež, str. 340.) V tomto procese, ktorý prebieha na Západe, ide teda o premenu jed­ nej formy súkromného vlasiníctva na druhú formu súkromného ulast­ níctva. Naproti tomu u ruských roľníkov bolo by treba premeniť ich spoločné vlastníctvo na vlastníctvo súkromné. Rozbor podaný v „Kapitáli“ neposkytuje teda dôvody ani pre, ani proti životaschopnosti občiny, ale špeciálne štúdium tejto otázky, ku ktorému som čerpal materiál z pôvodných prameňov, ma presvedčilo, že táto občina je oporným bodom sociálneho obrodenia Ruska: na to však, aby mohla túto funkciu plniť, bolo by najprv treba odstrániť zhubné vplyvy, ktoré na ňu zo všetkých strán prudko pôsobia, a potom jej zabezpečiť normálne podmienky spontánneho vývinu...

1 Zasuličová 16. februára 1881 napísala Marxovi: ,,...akú veľkú službu by ste nám preukázali, keby ste sa vyslovili k tomu, aký osud môžu mať naše občiny, ako aj k teórii, že všetky krajiny sveta musia s historickou nevyhnutnosťou prejsť všetkými fázami kapitalistickej výroby." Red. Z Preložené z francúzštiny. Znenie francúzskeho vydania ,Kapitálu" sa odchyľuje od nemeckého vydania. Marx o tom hovorí v doslove k francúzskemu vydaniu: ,„„... má vedeckú hodnotu nezávisle od originálu a mali by ho používať aj čitatelia, ktorí ovlá­ dajú nemčinu. Karol Marx, „Kapitál", zväzok I, SVPL, Bratislava 1955, str. 37. Citovanú pasáž porovnaj tamtiež, str. 756—757. Red. 3 Pozri tamtiež, str. 804. Red.

210

163. ENGELS — BERNSTEIJNOVI

12. marca 1881

. . . Ináč majú noviny! celkove dosť dobrú úroveň, niektoré čísla sú veľmi dobré: neškodilo by, keby články boli trocha menej doktrinárske, ako bol článok o štátnom socializme. Ako možno Turgota, jedného z prvých ekonómov XVIII. storočia, hodiť do jedného vreca s veľmi praktickým veľkofinančníkom Neckerom, predchodcom Laffittov a Pereirov a tobôž mizerného Calonna, človeka, ktorý vo svojich prostriedkoch vôbec nebol vyberavý a ako typický aristokrat konal podľa hesla: Po nás po­ topa. Ako možno týchto ľudí, najmä Turgota, ba i Neckera priradiť k Bismarckovi, podobajúcemu sa v najlepšom prípade Calonnovi, lebo chce tiež za každú cenu peniaze, a ako možno na druhej strane tohto Bismarcka bez okolkov prirovnávať jednak k Stoeckerovi a jednak Schäfilemu a spol., z ktorých zasa každý sleduje úplne iné ciele? Ak buržuovia hádžu toto všetko do jedného vreca, nie je to ešte dôvod, aby sme postupovali práve tak nekriticky. Veď práve v tom je koreň doktrinárstva, že človek uverí zaujatým a hlúpym tvrdeniam protivníka a na týchto tvrdeniach buduje systém, ktorý, samozrejme, s nimi stojí a padá. Bismarckovi ide o peniaze, peniaze a ešte raz o peniaze, a zá­ mienky na ich získanie mení podľa čisto vonkajších hľadísk. Dajte mu iné zloženie väčšiny v Ríšskom sneme, a odhodí všetky svoje terajšie plány a urobí opačné. Je preto naprosto nemožné vyrozumieť z činov živočícha v teórii tak nerozumného a v praxi tak nestáleho, ako je Bismarck, či ide o ohlásenie bankrotu modernej spoločnosti. Práve tak sa to nedá vylúštiť ani z psychických kotrmelcov takého šaša, akým je Stoecker, ani z gebuziny ,mysliteľov“ typu Schäffleho. Títo ľudia ani „nepomýšľajú“ na to (je to vari jediná ich ,„myšlienka“) vyhlásiť mo­ dernú spoločnosťza zbankrotovanú. Naopak, veď ich drží pri živote iba snaha, aby túto spoločnosťznova pozlátali. Čo za mysliteľa je napríklad taký Schäffle: Tento hlúpy Šváb v podstate priznáva, že rozmýšľal desať rokov o jednej (najjednoduchšej) otázke v ,„„Kapitáli“, kým ju pochopil, a to, ako ju pochopil, je číročistá hlúposť! Nazývať ,socializmom“ akékoľvek vmešovanie sa štátu do voľnej 1 Ide o denník ,„Der Socialdemokrat" (1879— 1890), ústredný orgán nemeckej sociálnej demokracie v období platnosti zákona proti socialistom: od januára roku 1881 redigoval tieto noviny Bernstein. Engels pomáhal týmto novinám pokynmi, ktoré dával vo svojej korešpondencii s Bernsteinom, Bebelom a inými. Red. 14»

211

konkurencie: ochranné clá, živnostenské spoločenstvá, tabakový mo­ nopol, zoštátnenie jednotlivých priemyselných odvetví, Pruskú štátnu banku, kráľovskú porcelánku — je obyčajné zlomyseľné manchester­ sko-buržoázne falšovanie. Sme povinní to kritizovať, a nie uveriť. Ak tomu uveríme a vybudujeme na tom teóriu, padne táto teória spolu so svojimi predpokladmi, len čo sa dokáže, že tento údajný socializmus nie je nič iné, ako jednak feudálna reakcia, jednak zámienka na žmý­ kanie peňazí s vedľajším úmyslom premeniť čo najväčší počet prole­ tárov na úradníkov a penzistov závislých od štátu a organizovať popri disciplinovanej vojenskej a úradníckej armáde ešte aj armádu robot­ nícku. Nátlak pri voľbách by vykonávali štátni predstavení namiesto továrenskych dozorcov — krásny to socializmus! No k tomu dospeje každý, kto buržuovi uverí, čo tento sám neverí, ale iba predstiera: že totiž štát je — socializmus... 164. MARX — SORGEMU 20. júna 1881

... Skôr než od Teba došla kniha Henryho Georgea", dostal som z nej už dva výtlačky, jeden od Swintona a jeden od Willarda Browna, odovzdal som ich teda Engelsovi a Lafargueovi. Musím sa zatiaľ ob­ medziť na celkom stručné formulovanie mojej mienky o tejto knihe. Tento človek v teórii úplne zaostal. Vôbec nepochopil, čo je nad­ hodnota, a preto sa podľa vzoru Angličanov púšťa do jalových úvah o osamostatnených častiach nadhodnoty, t. j. o vzájomnom pomere zisku, renty, úroku atď., bav týchto špekuláciách zaostáva ešte aj za An­ gličanmi. Jeho základnou dogmou je, že všetko by bolo v poriadku, keby sa pozemková renta platila štátu. (Zmienku o takomto platení nájdeš aj v „Komunistickom manifeste“, v stati o prechodných opatreniach.) Tento názor pochádza pôvodne od buržoáznych ekonómov, hlásali ho sprvoti (ak nerátame podobné požiadavky, uplatňované na sklonku XVIII. storočia) prví radikálni prívrženci Ricarda hneď po jeho smrti. Roku 1847 som sa o tom vo svojom spise proti Proudhonovi vyslovil takto: „Chápeme, že ekonómi, ako Mill (starší, nie jeho syn John 1 H. George, „The Land Ouestion etc.... 3 edition of »The Irish Land Ouestion«" (Agrárna otázka atď.... 3. vydanie Írskej agrárnej otázky), Londýn. Red.

212

Stuart, ktorý to s malou obmenou tiež opakuje), Cherbuliez, Hilditch a iní žiadali, aby renta pripadla štátu a takto sa zrušili dane. Je to ne­ zastretý výraz nenávisti, ktorú priemyselný kapitalista chová voči majiteľovi pôdy, lebo ho považuje za nepotrebného a zbytočného v systéme buržoáznej výroby.“ Ako som už spomenul, aj my sme toto prisvojenie pozemkovej renty štátom zaradili medzi početné iné prechodné opatrenia, v kto­ rých, ako sa hovorí taktiež v „Manifeste“, sú a musia byť vnútorné protirečenia. Ale až Colins urobil z tejto požiadavky radikálnych anglických bur­ žoáznych ekonómov socialistický všeliek a vyhlásil túto procedúru za riešenie antagonizmov, ktoré sú obsiahnuté v dnešnom spôsobe výroby: Colins, bývalý husársky dôstojník Napoleona, narodil sa v Belgicku. žil v posledných rokoch Guizota a v prvých rokoch Napoleona ma­ lého v Paríži a obšťastnil svet objemnými zväzkami o tomto svojom „objave“: objavil aj to, že boh síce nejestvuje, ale zato jestvuje ,,ne­ smrteľná“ ľudská duša a že zvieratá „nemajú pocity . Keby totiž mali pocity, čiže dušu, boli by sme kanibalmi a ríša spravodlivosti by sa na zemi nikdy nedala založiť. Ostalo mu len zopár stúpencov, poväčšine Belgičania, ktorí v parížskom mesačníku „Philosophie de ľAvenir“ [Filozofia budúcnosti] už roky pravidelne hlásajú jeho „teóriu proti pozemkovému vlastníctvu“ spolu s jeho teóriou o duši a pod. Nazývajú sa „racionálnymi kolektivistami“ a vychvaľujú Henryho Georgea. Po­ dľa ich vzoru a popri nich rozpisoval sa o tomto „socializme“ v ob­ jemnom zväzku medziiným aj pruský bankár, bývalý komisionár lotérie Samter, tupáň z Východného Pruska. Od čias Colimsa všetkým týmto ,socialistom“ je spoločné, že nesia­ hajú na námezdnú prácu, teda ani na kapitalistickú výrobu, pričom chcú sebe samýma či svetu nabaláchať, že premenou pozemkovej renty ma štátne dane musia všetky nešváry kapitalistickej výroby automa­ ticky zmiznúť. To celé je teda len socialisticky maskovaný pokus za­ chrániť panstvo kapitalistov, ba znova ho ustaviť na základni ešte širšej, než je dnešná. Toto konské kopyto, ktoré je zároveň aj somárske, trčí celkom zre­ teľne aj z deklamácií Henryho Georgea. Jemu to možno tým menej odpustiť, pretože by si bol musel položiť otázku naopak: Ako došlo k tomu, že v Spojených štátoch — kde bola pôda pre široké masy ľudu relatívne, t. j. v porovnaní s civilizovanou Európou, prístupná, a je do určitej miery (zase relatívne) prístupná dodnes — rozvíjalo sa 213

kapitalistické hospodárstvo a s ním spojené ujarmenie robotníckej triedy rýchlejšie a nehanebnejšie ako v ktorejkoľvek inej krajine? Na druhej strane význam Georgeovej knihy a senzácie, ktorú u vás vzbudila, je v tom, že je to prvý, aj keď nevydarený pokus vymaniť sa z ortodoxnej politickej ekonómie. Ostatne H. George zrejme vôbec nepozná históriu skorších americ­ kých odporcov renty, ktorí boli skôr praktikmi než teoretikmi. Ináč je to talentovaný spisovateľ (má talent aj pre yankeeovskú reklamu), o čom svedčí napríklad jeho článok o Kalifornii v časopise „Atlantic“. Je vňom aj tá odporná namyslenosť a povýšenosť, ktorou sa vyznačujú všetci takíto vynálezcovia všeliekov bez výnimky...

214

Rok 1882 165. ENGELS — BERNSTEIJNOVI

25. (—31.] januára 1882

... Birkliovské zúročujúce sa hypotekárne úpisy, ktoré majú predsta­ vovať aj peniaze, sú ešte omnoho staršie ako Cieszkowski, tento do špiku zmätený starohegeliánsky Poliak. Už v čase založenia Anglickej banky zosnovali podobné plány na oblaženie sveta. Keďže sa v prvom zväzku „Kapitálu“ ešte vôbec nehovorí o úvere (nepočítajúc jedno­ duchý dlžobný pomer), možno tam skúmať úverové peniaze nanajvýš v ich najjednoduchšej forme (znak hodnoty atď.) a z hľadiska ich pod­ radných peňažných funkcií, no skúmať zúročujúce sa úverové peniaze tam ešte vôbec nemožno. Búrkli má teda pravdu, keď Schrammovi ho­ vorí: Ani jedna z týchto pasáží ,„Kapitálu“ sa nehodí na moje špe­ ciálne papierové peniaze: a Schramm má pravdu, keď, odvolávajúc sa na „Kapitál“, dokazuje Birklimu, že o povahe a funkcii peňazí nemá ani potuchy. Lenže nezmyselnosť Búrkliho plánu o špeciálnych pe­ niazoch nie je tým ešte priamo dokázaná: na to treba — okrem vše­ obecného dôkazu, že tieto „peniaze“ nie sú spôsobilé plniť podstatné peňažné funkcie — aj špeciálny dôkaz o funkciách, ktoré takéto papiere môžu snád skutočne plniť: okrem toho by Birklimu stačilo povedať: Čo ma po Marxovi? Pridržiavam sa Cieszkowského — a Schrammova celá argumentácia proti Búrklimu padá. Ešte šťastie, že sa ,Socialde­ mokrat“ nevmiešal do tejto histórie. Celá táto agitácia zaspí asi sama od seba. Že krízy sú jednou z najmohutnejších pák politického prevratu, ho­ vorí sa už v ,„Komunistickom manifeste“ a ilustrujú to články v revue denníka ,„,Neue Rheinische Zeitung“ až do roku 1848 (včítane): zá­ roveň sa však tiež dokazuje, že návrat prosperity podlamuje potom aj revolúcie a pripravuje víťazstvo reakcie. Pri podrobnom rozbore treba prihliadať na medzikrízy, ktoré sú sčasti skôr miestneho, sčasti skôr špeciálneho rázu: v tejto chvíli prežívame takúto medzikrízu, ktorú treba pripisovať výlučne burzovej špekulácii: do roku 1847 boli tieto 215

krízy pravidelnými medzičlánkami, takže vo svojej knihe „Postavenie robotníckej triedy“ uvádzam cyklus ešte ako päťročný... 166. ENGELS — BERNSTEINOVI

22. februára 1882

.. . Predpokladám, že Birkli! dovoľuje každému zirišskému vlastní“ kovi pozemku, aby si na svoj dom vzal takúto hypotéku a aby úpis za túto hypotéku obiehal ako peniaze. Čiže potom sa množstvo obieha­ júcich peňazí riadi podľa celkovej hodnoty dotyčného pozemkového majetku, a nie podľa omnoho menšej sumy, ktorá stačí pre obeh. Teda už z toho vyplýva, že: 1. alebo nebudú úpisy speňažiteľné, a potom sa znehodnotia podľa zákona, ktorý stormuloval Marx, 2. alebo budú speňažiteľné, a potom sa ich časť, ktorá je pre obeh nadbytočná, vráti banke na výplatu a prestáva byť peniazmi, pričom banka, prirodzene, musí viazať kapitál. Náhradka peňazí, ktorá sa zúročuje, teda denne mení svoju hodnotu, nehodí sa už aj pre túto vlastnosť na obeživo: bolo by treba dohodnúť sa najprv nielen o cene tovaru v skutočných peniazoch, ale aj o cene tohto papiera. Ako poznám Zurišanov, nie sú takí zlí obchodníci, aby neodovzdali všeťky úpisy — ak sú speňažitelné — čo najskôr banke na výplatu a aby nepoužívali opäť výľučne staré, príhodné peniaze, ktoré sa nezúročujú. Kantonálna banka by potom mala celý svoj vlastný kapitál a všetko, čo by si mohla vypožičať, viazané v hypotékach a mohla by si lámať hlavu, skadiaľ naberie nový prevádzkový kapitál. Ale ak hypotekárne úpisy nie sú speňažiteľné, jednoducho prestanú byť peniazmi. Ľudia by si zadovážili kovové alebo spoľahlivé papierové

zúrišský kanton, a používali by ich, pretože nikto neprijme ako pe­ niaze tieto pochybné papiere, ktoré — ako správne hovoríte — budú potom iba záložnými listami miestneho významu. A keby ich vláda predsa chcela nanucovať verejnosti ako peniaze, dožije sa nepríjemných

prekvapení...

1 K. Birkli, ,„Demokratische Bank-Reform. Oder: Wie kommt das Volk zu bil­ ligerem Zins?" [Demokratická banková reforma. Alebo: Ako sa dostane ľud k lacnej­ ším úrokom?], Zurich 1881. Red.

216

167. ENGELS — BERNSTEINOVI 10. marca 1882

... Bimetalizmus. Najdôležitejšie je — najmä po príšernom chvas­ túnstve mnohých „vodcov“ o prevahe našej strany nad buržoáziou v ekonomických otázkach, hoci títo páni nemajú na tom ani najmenšiu zásluhu — aby sme sa nekompromitovali slabinami v ekonomických otázkach, ako lo títo páni bez ostychu robievajú, keď predpokladajú, že sa tým zalichotia určitej skupine robotníkov a že tým dosiahnu ví­ ťazstvo pri voľbách alebo iné výhody. A keďže sa teda v Sasku doluje striebro, domnievajú sa, že si môžu dovoliť švindeľ s dvojakou menou. Či sa má naša strana naveky blamovať v oblasti, v ktorej rozhodne musí byť silná, a to len preto, aby získala zopár voličov?! Ale takí sú už naši páni literáti. Presne tak ako buržoázni literáti si namýšlľajú, že majú výsadu nocučiťsa nič a mudrovať o všetkom. Na­

čmárali nám literatúru, ktorá svojím ekonomickým ignorantstvom, no­ vopečeným utopizmom a namyslenosťou nemá páru: Bismarck nám preukázal veľkú láskavosť, keď ju zakázal. V otázke dvojakej meny nejde dnes natoľko o dvojakú menu vo všeobecnosti ako o špeciálnu dvojakú menu, kde je pomer medzi zlatom a striebrom 15 %2:1. Tu teda treba rozlišovať. Dvojaká mena sa stáva zo dňa na deň nemožnejšou v dôsledku toho, že vzájomný pomer medzi hodnotou zlata a striebra, ktorý bol pred­ tým aspoň približne konštantný a menil sa len pomaly, podlieha teraz každodenným a prudkým výkyvom, a to predovšetkým v tom smere, že hodnota striebra klesá v dôsledku obrovsky vzrastajúcej produkcie najmä v Severnej Amerike. Vyčerpanie zásob zlata je výmysel maji­ teľov strieborných baní. No nech by bola príčina zmeny hodnoty striebra akákoľvek, na fakte to nemení, a predovšetkým s týmto faktom máme do činenia. Striebro deň čo deň čoraz väčšmi stráca spôsobilosť slúžiť ako meradlo hodnoty, zlato ju uchováva. Vzájomný pomer hodnoty oboch kovov je teraz asi 17 V :1. Lenže majitelia strieborných baní chcú svetu nanútiť opäť predošlý pomer 15 % :1, čo je práve tak nemožné, ako udržiavať cenu strojovej priadze a tkaniny natrvalo a všade na úrovni ceny priadze a tkaniny ručnej. Razidlo mince neurčuje hodnotu mince, ale zaručuje príjemcovi len váhu a obsah, a nikdy nemôže na 15 V funta striebra preniesť hod­ notu 17 % funta. 217

Toto všetko je v „Kapitáli“ v kapitole o peniazoch (3. kapitola, str. 72—120)! opísané tak jasne a vyčerpávajúco, že k tomu netreba pridať ami slova. Pokiaľ ide o novšie výkyvy, porovnaj materiál v Soetbeerovej knihe „Edelmetall-Production und Werthverhältnis usw.“, Gotha, Per­ thes 1879. Soetbeer je najväčšou autoritou v tejto oblasti a pôvodcom nemeckej mincovej reformy: už pred rokom 1840 vystupoval za ,mar­ ku“ rovnajúcu sa "/3 toliara. Ak sa teda striebro bude raziť v pomere 15 /2 funta striebra — 1 funtu zlata, vráti sa striebro do štátnych pokladníc, pretože každý sa bude usilovať zbaviť sa ho. O tom sa presvedčili Spojené štáty so svojím strieborným dolárom, ktorý sa razí s predošlým obsahom striebra, no má hodnotu len 90 centov, a to isté skúsil aj Bismarck, keď chcel stiahnuté a zlatom nahradené strieborné toliare dať násilím znova do obehu. Prezident Ríšskej banky pán Dechend si namýšľa, že pomocou dvo­ jakej meny bude môcť zaplatiť zahraničné dlhy Nemecka zlým strieb­ rom namiesto plnocenným zlatom a tak vyhnúť akejkoľvek kríze pre nedostatok zlata, čo by bolo isteže veľmi pohodlné pre Ríšsku banku, keby to tak išlo. Z toho však plynie jedine to, že pán Dechend sám dokazuje svoju úplnú neschopnosť byť prezidentom banky a že patrí skôr do školskej lavice ako do [kresla prezidenta] Ríšskej banky.“ Pravda, aj pruský junker by bol šťastný, keby mohol svoje hypo­ tekárne dľhy, kontrahované v striebre po 15 V :1, vrátiť alebo splácať z nich úroky v striebre po 17 % :1. A keďže by sa to realizovalo v tu­ zemsku, bolo by aj možné, aby dlžníci takto ošmekli veriteľov, keby — keby sa len našli takí ľudia, čo by šľachte požičali striebro po 17 % :1, aby mohla svoje dlžoby splácať po 15 % :1: pretože vlastných pro­ striedkov na splácanie dlžôb šľachta nemá. Ináč by si totiž musela potrebné striebro obstarať tiež po 15 /2, a tak by pre ňu ostalo všetko po starom. Pokiaľ ide o produkciu striebra v Nemecku, produkcia z nemeckej rudy každým rokom ustupuje v porovnaní s (porýnskou) produkciou z juhoamerickej rudy. Roku 1876 činila úhrnná produkcia v Nemecku 1 Karol Marx, „Kapitál", zväzok I, SVPL, Bratislava 1955, str. 116—168. Red. Ž A, Soetbeer, ,„„Edelmetall-Production und Werthverháltnis zwischen Gold und Silber seit der Entdeckung America"s bis zur Gegenwart" [Produkcia drahých kovov

a1879. vzájomný Red. pomer hodnoty zlata a striebra od objavenia Ameriky až dodnes], Gotha 3 Nepreložiteľná slovná hra: Bank znamená v nemčine i lavicu i banku: Schul­ bank a Reichsbank teda školskú lavicu a Ríšsku banku. Red.

218

asi 280 000 funtov — z toho 58 000 z juhoamerickej rudy — a odvtedy ešte značne vzrástla.

Je jasné, že degradácia striebra na úlohu drobných peňazí musí ešte väčšmi znížiť hodnotu striebra: spotreba striebra na iné účely je cel­ kom nepatrná oproti jeho spotrebe na peniaze a nerastie rýchle preto, lebo demonetizácia priťahuje na trh viac striebra. Je nemysliteľné, že by Anglicko raz zaviedlo dvojakú menu. Ani jedna krajina, ktorá má zlatú menu, nemôže teraz natrvalo zaviesť zase dvojakú menu. Všeobecná dvojaká mena je už aj beztak úplnou ne­ možnosťou. Keby sa všetci ľudia dohodli, že odo dneška bude pomer medzi hodnotou zlata a striebra opäť 15 %2:1, nemohli by nič zmeniť na fakte, že pomer je len 17 % :1, a proti tomu sa nedá vôbec nič robiť. Práve tak by sa mohli uzniesť, že 2 X 2 bude 5... 168. ENGELS — KAUTSKÉMU

12. septembra 1882

.. Pýtate sa ma, čo si anglickí robotníci myslia o koloniálnej poli­ tike. Nuž, presne to isté, čo si myslia o politike vôbec: to isté, čo si o tom myslia buržuovia. Veď tu niet robotníckej strany, sú tu len kon­

zervatívci a liberálno-radikáli, a robotníci sa veselo priživujú na mo­ nopole Anglicka, pokiaľ ide o svetový trh a kolónie. Podľa mojej mienky všetky skutočné kolónie, t. j. krajiny osídlené Európanmi, ako Kanada, Južná Afrika, Austrália, si všetky vydobyjú samostatnosť: naproti tomu krajiny, v ktorých Európania len vládnu, no ináč sú obývané domorodcami, ako India, Alžír, holandské, portugalské a španielske dfžavy, bude musieť proletariát zatiaľ prevziať a čo najrýchlejšie viesť k samostatnosti. Ťažko povedať, ako sa tento proces vyvinie. V Indii dôjde snáď, ba veľmi pravdepodobne k revolúcii, a keďže oslobodzu­ júci sa proletariát nemôže viesť koloniálne vojny, bude treba dať mu úplnú voľnosť, pričom, prirodzene, nebude možné vyhnúť všelijakému nivočeniu, no to už je sprievodný zjav každej revolúcie. To isté by sa mohlo odohrať aj inde, napríklad v Alžíri a v Egypte, a pre nás by to bolo nesporne to najlepšie. My budeme mať dosť roboty doma. Až bude reorganizovaná Európa a Severná Amerika, bude to taká obrovská sila a taký príklad, že polocivilizované krajiny sa dostanú celkom samy od seba do vleku: o to sa postarajú už samotné ekonomické potreby. Lenže 219

o tom, aké sociálne a politické fázy prichodí týmto krajinám prekonať, pokým tiež dospejú k socialistickej organizácii, môžeme, myslím, dnes postaviť iba jalové hypotézy. Len jedno je isté: Víťazný proletariát ne­ môže nijaký cudzí národ násilne oblažiť bez toho, aby tým nepodry] svoje vlastné víťazstvo. Pravda, tým sa nijako nevylučujú rôzne obranné

vojny...

169. ENGELS — MARXOVI

15. decembra 1882

... Mimochodom, všeobecné obnovenie nevoľníctva je jednou z prí­ čín, prečo sa v XVII. a XVIII storočí nemohol v Nemecku rozvinúť priemysel. Po prvé, opačná deľba práce v cechoch než v manufaktúre: Práca sa nedelí v rámci dielne, ale medzi cechmi. Tu došlo v Anglicku k vysťahovaniu na vidiek, kde nebolo cechov. V Nemecku tomu zabrá­ nila okolnosť, že z dedinčanov a z obyvateľov poľnohospodárskych mes­ tečiek urobili nevoľníkov. Ale to naostatok priviedlo cechy aj na mizinu, len čo nastúpila konkurencia zahraničnej manufaktúry. Nespomeniem tu ostatné príčiny, ktoré mali tiež podiel na tom, že sa nemecká manu­

faktúra nemohla vyvinúť...

220)

Rok 1883 170. ENGELS -- BERNSTEINOVI

8. februára 1883

... Burzovádaň. Tá tu v Anglickujestvujeuž veľmidávnov podobe jednoduchého, obyčajného kolku na prevodnej listine vo výške Vz per­ centa zo zaplatenej sumy a 5 šilingov prepisovacieho poplatku (účastín na doručiteľa je tu málo, tieto nepodliehajú kolkovaniu). Následok je len ten, že pri skutočnej špekulácii na burze sa robia len diferenčné transakcie, pri ktorých nedochádza k ozajstnému prevodu. Zdaňuje sa teda len takzvaná „solídna kapitálová investícia“. A ani to nemožno nikdy zariadiť tak, aby to burzoví špekulanti nemohli obísť. Som proti tomu preto, 1. lebo žiadame vôbec len priame dane a za­ vrhujeme všetky nepriame, aby ľud vedel a cítil, koľko platí, a pretože týmto spôsobom si možno poradiť s kapitálom: 2. lebo tejto vláde nemôžeme predsa nikdy odhlasovať ani fenig. Hromženie proti burze označujete oprávnene za maloburžoázne. Burza mení len rozdelenie nadhodnoty, ktorá bola robotníkom už ukradnutá, a ako sa to deje, je robotníkom ako takým zatiaľ úplne ľa­ hostajné. Ale burza mení rozdelenie v smere centralizácie, mimoriadne urýchľuje koncentráciu kapitálov a je preto práve tak revolučným fak­ torom ako parný stroj. Typicky maloburžoázne sú aj dane s morálnym cielom, pričom daň z piva a pálenky sa vari ešte dá ospravedlniť. Tu je to úplne smiešne a naskrze reakčné. Keby burza nebola v Amerike vytvorila obrovské majetky, ako by bol mohol v tejto agrárnej krajine vzniknúť veľkopriemysel a sociálne hnutie? Nebolo by od veci, keby ste do toho zarýpali. Lenže s rozvahou. Neslobodno pred Stoeckermi odkryť nijaké slabiny. Pokiaľ ide o tretie vydanie ,„Kapitálu“, potrvá to ešte nejaký čas, pretože Marx ešte stále chorlľavie. Pobyt vo Ventnori, keďže stále pršalo, mu neposlúžil. Smrť dcéry mu ešte pridala. Pred troma týž­ dňami sa vrátil, a je taký zachrípnutý, že ledva hovorí: za takýchto 221

okolností sa nedá veľa urobiť (ale božechráň o tom slovíčko v no­

vinách ).

Za Rodbertus-Mayerovu knihu! Vám budeme povďační. Tento človek raz nebol ďaleko od objavenia nadhodnoty, jeho pomoranský veľko­

statok mu v tom zabránil...

Kautsky mi poslal svoju brožúru o americkom obilí. Aká to skvostná irónia“: Pred troma rokmi hovoril, že treba obmedziť rast obyvateľ­ stva, lebo nebude mať čo jesť: teraz zisťuje, že nie je dosť ľudí, aby

zjedli čo i len americké produkty! Takto pochodí, kto takzvané ,,otáz­ ky“ študuje jednu za druhou bez súvisu. Stane sa, prirodzene, obeťou tej dialektiky, ktorá napriek Dihringovi ,je objektívne vo veciach

samotných“... 171. ENGELS — BERNSTEINOVI

10. februára 1883

.. . Vraciam sa k burzovej dani: veď vôbec nemusíme popierať ,,amo­

rálnosť“a prešibanosťburzy, ba môžemeju hodnedrastickyvykresliťako vrchol kapitalistického spôsobu zarábania, kde vlastníctvo celkom bez­ prostredne vyúsťuje do krádeže: potom však môžeme ďalej vyvodzovať, že nie je vôbec v záujme proletariátu zlomiť túto podarenú špičku dnešného hospodárstva, ale naopak, že je preň výhodnejšie, ak sa čo najvoľnejšie rozvíja, aby aj najhlúpejším bolo jasné, kam toto dnešné hospodárstvo vedie. Morálne sa pohoršovať prenechávame tým, čo sú natoľko chamtiví, že špekulujú na burze, hoci sami nie sú burziánmi, takže ich napokon poriadne ošklbú. A keď sa potom burza a ,solídny obchod“ pustia do seba, a keď junkerský statkár — ktorý sa tiež pokúša privyrobiť si voľačo na papierikoch a pritom zaručene stratí aj noha­ vice — pribudne ako tretí vo vzájomnom boji troch hlavných častí vy­ korisťujúcej triedy, potom my budeme tým štvrtým, ktorý sa smeje...

1 K. Rodbertus, „Briefe und Sozialpolitische Aufsätze" [Listy a sociálnopolitické state], 2 zväzky. Red. 2 Je to osteň proti Kautskému, ktorého roku 1880 veľmi znepokojoval nadmerný vzrast obyvateľstva (pozri Engelsov list Kautskému z 1. februára 1881, str. 205) a teraz bije na poplach pre nadmernú produkciu obilia. Red.

222

172. ENGELS — LAVROVOVI

2. apríla 1883

.. . Našiel som rukopis ,„Obehu kapitálu“ a tretej knihy: ,,Formy cel­ kového procesu“ — asi 1000 strán fóliového formátu. Ešte nemožno povedať, či je rukopis v takom stave, že môže v terajšej podobe ísť do tlače. Vkaždom prípade ho musím opísať, pretože je to len koncept. Zajtra budem mať konečne čas venovať niekoľko hodín prezeraniu všetkých rukopisov, ktoré nám Murín zanechal. Ide predovšetkým o štúdiu o dialektike, ktorú vždy chcel napísať. Ale nikdy nám nepre­ zradil, vakom stave sú jeho práce: vedel, že ak sa dozvieme, čo má ho­ tové, budeme naň naliehať tak dlho, dokiaľ nedá súhlas k publikovaniu. Toto všetko nech ostane medzi nami, nemám právo uverejniť niečo bez

Tussy, ktorá je spoluvykonávateľkouliterárneho odkazu... 173. ENGELS — DOMELA-NIEUWENHUISOVI 11. apríla 1883

... Marx zanechal objemný rukopis druhej časti „Kapitálu“), ktorý musím najprv celý prečítať (ale to písmo!), aby som vedel povedať, do akej miery je pripravený do tlače a nakoľko ho treba doplniť z neskorších zošitov. Jednako, to najdôležitejšie máme. — Keďže však ešte nič určitejšieho nemôžem povedať, prosím Vás, aby ste sa o tom predbežne v tlači nezmienili: mohlo by to vyvolať len nedorozumenia. Okrem toho je Marxova najmladšia dcéra Eleanor mojou literárnou spoluvykonávateľkou a bez nej nemôžem nič robiť, veď viete, dámy

držia na formu...

174. ENGELS — SORGEMU

29. júna 1883

... Tretie vydanie ,„Kapitálu“ mi dáva strašne veľa roboty. Máme jeden exemplár, v ktorom Marx vyznačil, čo treba opraviť a doplniť 1 Pozri predslov k II. zväzku ,„Kapitálu", kde Engels podrobne charakterizuje tento rukopis. Red.

223

podľa francúzskeho vydania, no všetku mravčiu prácu treba ešte vykonať. Po ,„Akumuláciu“ som to už urobil, ale tu ide o takmer úplné prepracovanie celej teoretickej časti. A k tomu tá zodpovednosť! Pre­ tože francúzsky preklad je sčasii sploštením nemeckého textu a ne­ mecky by Marx nikdy nebol takto písal. Priťom ma súri nakladateľ. Dokiaľ nie som s tým hotový, nemôžem ani pomyslieť na to, aby som sa pustil do druhého zväzku. Začiatok je tu najmenej v štyroch va­ riantoch: toľkokrát pristupoval Marx k práci a choroba mu zakaždým znemožnila definitívnu redakciu. Nemôžem ešte povedať, ako usporia­ danie a záver posledného variantu z roku 1878 pôjdu dokopy s prvým

variantom, ktorý bol napísaný pred rokom 1870... Nebyť takého veľkého množstva amerického a ruského materiálu (len ruské štatistiky činia viac ako Z kubické metre kníh), bol by druhý zväzok už dávno vytlačený. Tieto dielčie štúdiá zdržovali Marxa roky a roky. Chcel mať, ako vždy, všetko kompletné až do dnešného dňa: a teraz to všetko vyšlo nazmar, vyjmúc jeho výpisky, ktoré, dúfam, obsahujú podľa jeho zvyku mnoho kritických glos používateľných v po­

známkach druhého zväzku...

Z tretieho vydania som už prečítal päť hárkov poslednej korektúry: nakladateľ sľúbil, že mi bude posielať tri hárky týždenne... 175. ENGELS — BEBELOVI

30. augusta 1883 Využívam chvíľku pokoja, aby som Ti napísal. VLondýne mám mno­ ho povinností, tu som zas stále vyrušovaný (traja dospelí a dve malé deti v jednej izbe!), a nadto korektúra, revízia anglického skúšobného prekladu a francúzskeho populárneho výkladu ,„Kapitálu“" — a to aby človek písal listy! Z tretieho vydania, v ktorom je množstvo doplnkov, skorigova|l som už 21 hárkov: kniha vyjde do konca tohto roku. Len čo sa vrátim, pustím sa vážne do druhého zväzku: bude to nesmierna práca. Popri úplne vypracovaných častiach sú mnohé len načrtnuté, a to všetko, s vý­ nimkou asi dvoch kapitol — v koncepte. Dokumentačné citáty sú 1 G. Deville, „Le Capital de Karl Marx. Résumé et accompagné ďun apercu sur le socialisme scientifigue" [Kapitál od Karola Marxa. Stručný výklad s prílohou o vedeckom socializme], Paríž 1883. Red.

224

neusporiadané, nahádzané na kôpky, teda len zozbierané pre neskorší výber. Pritom ten rukopis, ktorý jedine ja viem čítať, a to tiež len s námahou. Pýtaš sa, ako sa mohlo stať, že Marx práve predo mnou tajil, ako ďaleko je s prácou. Veľmi jednoducho: Keby som to bol vedel, bol by som ho vo dne vnoci pokúšal, kým by kniha nebola celkom hoto­ vá a vytlačená. A to vedel Marx lepšie ako ktokoľvek iný: no vedel aj to, že v najhoršom prípade, ktorý teraz nastal, vydám rukopis v jeho duchu, čo aj povedal [svojej dcére] Tussy... 176. ENGELS — KAUTSKÉMU

18. septembra 1883

...A vôbec, vo všetkých týchto vedeckých bádaniach, ktoré za­ hrnujú takú rozsiahlu oblasť a taký obšírny materiál, možno skutočne niečo dosiahnuť len po dlhoročnom štúdiu. Jednotlivé nové a správne hľadiská, s ktorými sa stretávame napríklad aj vo Vašich článkoch, nú­ kajú sa už skôr, ale mať prehľad o celom materiáli a nanovo ho uspo­ riadať môže len ten, kto ho úplne zvládol. Inak by bolo kníh, ako je „Kapitál“, oveľa viac. Preto ma veľmi teší, že ste si pre bezprostredné literárne spracovanie vybrali témy, ako sú biblické pradejiny a kolo­ nizácia, kde aj pri menej zovrubnom štúdiu detailov možno niečo vy­ konať a pritom predsa pôsobiť časove. Článok o kolonizácii sa mi veľmi páčil. Škoda len, že uvádzate zväčša iba nemecký materiál, ktorý je — ako zvyčajne — nevýrazný a nevrhá plné svetlo ani ma ko­ lonizáciu trópov, ani na jej najnovšiu formu. Mám na mysli spôsob kolonizácie v záujme burzových podvodov, ktorý teraz Francúzsko

vTunisea Tonkinepriamoa otvorenepraktizuje.Všimnitesinový zará­

žajúcipríkladobchodu s otrokmi v tichomorskej oblasti:PokusOueens­

landu anektovať Novú Guineu atď. bol zameraný priamo na obchod s otrokmi. Temer toho istého dňa, keď vyplávala anekčná výprava do Novej Guiney, pustila sa aj gueenslandská loď ,Fanny“ smerom k Novej Guinei a východne položeným ostrovom, aby ulovila pracovné sily, ale vrátila sa bez pracovných síl, zato však s ranenými a inými nepríjemnými stopami boja. Noviny „Daily News“ podávajú o tom zprávu a poznamenávajú v úvodníku, že Angličania neveľmi môžu takéto praktiky vyčítať Francúzom, pokým robia sami to isté! (Za­

čiatkom septembra)... 15 Listy o ,„„Kapitáli““

225

Mimochodom Jáva skytá dôkaz o tom, že obyvateľstvo sa nikde a nikdy nerozmnožuje tak rýchle, ako pri systéme mepríliš tiesnivej poddanskej roboty: Roku 1755 — 2 milióny: 1826 — 5% milióna: 1850 — 9 miliónov, 1878 — 19 miliónov: za 125 rokov sa obyvateľ­ stvo temer zdesaťnásobilo — jediný to príklad skoro malthusovského vzrastu. Vyžeňte holandské pijavice, a počet obyvateľstva sa viac­

menej ustáli... S druhým zväzkom ,„Kapitálu“ budem mať ešte hodne práce. Pre: važná časť rukopisu bola napísaná pred rokom 1868 a je miestami púhy koncept. Druhá kniha veľmi sklame vulgárnych socialistov: ob­ sahuje takmer len prísne vedecké, veľmi podrobné rozbory vecí, ktoré sa dejú v rámci samej triedy kapitalistov, a nič takého, z čoho by sa

dali fabrikovať heslá a nabubrelé frázy...

226

Rok 1884 177. ENGELS5 — LAVROVOVI

28. januára 1884 ... Pokiaľ ide o tento druhý zväzok, začínam konečne vidieť jasne. Z druhej knihy, „Obeh kapitálu“, máme pre najdôležitejšie časti, t. j. začiatok a koniec, text z roku 1875 a z neskorších rokov. Tu treba len vsunúť citáty podľa Marxových pokynov. Pre strednú časť máme dokonca štyri varianty, ktoré boli napísané pred rokom 1870, v tom je jediná ťažkosť. Tretia kniha, kapitalistická výroba ako celok"), jest­ vuje v dvoch variantoch napísaných pred rokom 1869: z neskorších čias je tu len niekoľko poznánmioka celý zošit rovníc na vypočítanie rozličných faktorov, podľa ktorých sa miera nadhodnoty mení na mieru zisku. Ale výpisky z kníh tak o Rusku, ako aj o Spojených štátoch obsahujú množstvo materiálu a poznámok o pozemkovej rente: iné sa vzťahujú na peňažný kapitál, na úver, na papierové peniaze ako úverové prostriedky atď. Ešte neviem, ako by som ich mohol použiť pre tretiu knihu: možno by bolo lepšie zhrnúť ich do osobitnej publi­ kácie: rozhodne to urobím, ak bude príliš ťažké včleniť ich do ,Ka­ pitálu“. Záleží mi predovšetkým na tom, aby kniha vyšla čím skôr, a najmä na tom, aby to, čo uverejním, bolo ozaj dielo Marxovo. Výtlačky tretieho vydania I. zväzku čakáme každý deň, a len čo dôjdu, pošleme Vám jeden. Ženevské publikácie v ruštine — ,„Manifest“ atď. — spôsobili mi veľkú radosť.

Práve som dostal list od dvoch Poliakov, Krzywického a Sosnow­ ského, v ktorom ma žiadajú o náš súhlas na prekladanie ,Kapitálu“ do poľštiny — samozrejme sme im ho dali...

1 Tretia kniha nebola pojatá do II. zväzku, ale tvorí III. zväzok ,„Kapitálu" s tro­ cha zmeneným titulom ,„Celkový proces kapitalistickej výroby". Red.

1.

227

178. ENGELS — LAVROVOVI

5. februára 1884

... Ach, tento druhý zväzok! Keby ste vedeli, starý môj priateľ, ako mi to súri! A tu máte, stratil som šesť mesiacov pre svoju prekliatu chorobu. Pritom sa pred polovicou marca ani nemôžem pustiť vážne do práce: toľko času budem potrebovať, aby som usporiadal všetky knihy, papiere, noviny atď. — a môžem tomu venovať len niekoľko hodín denne, inak by ma to príliš vyčerpalo. Znepokojuje ma to tým viac, že som jediný, kto vie rozlúštiť Marxovo písmo a jeho slovné a štylistické skratky. Pokiaľ ide o vydávanie v zošitoch, závisí to čiastočne od nakladateľa a od zákonov v Nemecku, zatiaľ nemyslím, že by to bolo vhodné pre knihu tohto druhu. Vynasnažím sa postu­ povať pri korektúrach tak, ako si to žiada Lopatin". Ale asi pred dvoma mesiacmi mi napísala Viera Zasuličová!, aby som jej zveril preklad. Odpovedal som jej, že prednostné právo vyhradzujem Lopa­ tinovi! a že je ešte predčasné o tom rokovať: ale uvažovať a predisku­ tovať možnosť uverejnenia prekladu v Rusku by sme mohli už dnes. Myslíte, že by sa to dalo uskutočniť? Druhá kniha je čisto vedecká a zaoberá sa výlučne otázkami vzájomného vzťahu buržuov: no v tre­ tej budú pasáže, pre ktoré pochybujem, či bude možné uverejniť ich ešte aj vNemecku, kým tam platí zákon proti socialistom. Na tú istú ťažkosť naráža vydávanie Marxových zobraných spisov, a pritom je to len jedna z početných ťažkostí, ktoré treba prekonať. Mám asi 60 hárkov (po 16 tlačených strán) starých Marxových a mo­ jidh rukopisov z rokov 1845 —1848. Z toho všetkého budú sa môcť uve­ rejniť len výťahy, ale nemôžem sa tomu venovať, kým nedokončím ruko­

pis druhého zväzku ,Kapitálu “. Neostáva teda nič iného, ako čakať... Deville mi poslal svoj rukopis“ na revíziu. Keďže som bol chorý, obmedzil som sa len na teoretickú časť, kde bolo treba opraviť len málo vecí. Popisná časť je však robená narýchlo: predovšetkým je miestami nepochopiteľná pre toho, kto nečítal originál: okrem toho veľmi často podáva Marxove závery a vôbec sa nezmieňuje o pod­ mienkach, za ktorých jedine sú tieto závery správne: pôsobí to niekedy viac-menej nesprávnym dojmom. Upozornil som ho na to, ale veľmi sa tam ponáhľali s vydaním knihy. 1 Mená sú v originál napísané azbukou. Red. 2 Pozri poznámku na str. 224. Red.

228

179. ENGELS — BERNSTEINOVI

11. apríla 1884

... S Rodbertom radšej čakajte, kým nedostanete môj predslov k ,„Biede“ [filozofie]“: najdôležitejšie, totiž anglické diela tam vôbec

nepoznáte (sú spomenuté v „Biede“ na str. ...)). Z týchto diel vy­ svitá, že socialistická aplikácia Ricardovej teórie hodnoty — Rodbertov najoblúbenejší koníček — bola v Anglicku od roku 1820 všeobecne známa fráza u ekonómov a od roku 1830 u socialistov. Myslím, že som Vám už napísal o svojom úmysle dokázať v tomto predslove, že Marxa ani nenapadlo, aby od Rodberta niečo „ukradol“, ale na­ opak, už v,,Biede“ vopred a nevedomky podrobil kritike tak napísané, ako aj všetky ešte nenapísané diela spomenutého Rodberta. Podľa mojej mienky najlepšie bude čakať s útokom, kým „Bieda“ nevyjde v nemčine, a potom tuho do toho (mám na mysli hlavný útok: pre­ strelky na vyprovokovanie Rodbertiánov do boja sa vždy zídu). Rukopis“ očakávam so záujmom. Mimochodom, ak by ste v druhom oddiele mali ťažkosti s hegelovskými výrazmi, jednoducho nechajte v rukopise volné miesto, ja to tam doplním: v nemčine sa treba pri­ držiavať správnej školskej terminológie, inak sa stáva text nepochopi­ teľným.,

Z tretieho vydania“ došli tri výtlačky. Lámal som si hlavu, načo bol pribalený ,„Dihring““, ale potom som ho pokojne odložil, mysliac, že sa ta dostal omylom. Nezišlo mi ani na um, že to má byť výzva ma druhé vydanie. Mimoriadne ma to teší, a to tým skôr, lebo sa teraz z rôznych strán dozvedám, že táto kniha mala, najmä aj v Rus­ ku, takú odozvu, akú som vôbec neočakával. Nudnosť takejto polemiky s bezvýznamným protivníkom teda predsa len nezabránila tomu, aby pokus podať encyklopedický prehľad nášho ponímania filozofických, prírodovedeckých a historických problémov nezapôsobil. Opravy budú temer výlučne štylistické a snáď doplním prírodovedeckú časť. — Je­ diný dôvod, prečo malo predošlé vydanie dve časti, bol ten, že spis vyšiel na dvakrát, ináč to nebolo vôbec odôvodnené... 1V liste ostalo toto miesto prázdne. Ide zrejme o pasáž v Marxovej ,Biede filo­ zofie" na str. 71 slov. vydania (Bratislava 1955). Red. 2 Ide o nemecký preklad ,Biedy filozofie", na ktorom Kautsky a Bernstein vtedy pracovali. Reď. $ prvého zväzku ,„Kapitálu" (1883). Red. £ Ide o Engelsovo dielo „Anti-Dihring". Red.

229

180. ENGELS — KAUTSKÉMU

26. apríla 1884 Zaumienil som si a každému som povedal, že si zahrám s Bis­ marckom a napíšem niečo takého (Morgan), čo nijako nebude môcť zakázať. Ale i pri najlepšej vôli — nejde to. Kapitolu o monogamii a záverečnú kapitolu o súkromnom vlastníctve ako zdroji triednych protikladov a zároveň ako páke na rozbíjanie starých pospolností vonkoncom nedokážem skoncipovať tak, aby sa nepriečila zákonu proti socialistom." Ako hovorí Luther: Nech ma čert vezme, nemôžem inak. Veď by to ani nemalo zmysel, keby som len „objektívne“ referoval] a nepedal o Morganovi kritický rozbor, keby som nezúžitkoval novo­ získané výsledky a nevyložil ich v súvislosti s našimi náhľadmi a zá­ vermi, ku ktorým sme už dospeli. Z toho by naši robotníci nemali nič. Teda — písať dobre a to, čo treba, je zakázané, ale písať podlo je povolené. Podlo písať neviem. Budúci týždeň budem pravdepodobne hotový (Schorlemmer je zase tu a ostane do pondelka). Budú to dobré štyri hárky alebo aj viac. Ak by ste po prečítaní tejto práce riskovali jej uverejnenie v ,,Neue Zeit“, budete musieť sami znášať všetky následky a mňa neobviňujte. No ak ste rozumní a neriskujete existenciu celého časopisu kvôli jed­ nému článku — potom to uverejníte ako brožúru, či už v Zurichu, alebo tak ako „Ženu“. To už je Vaša vec. Podľa mňa bude tento spis pre naše celkové nazeranie mimoriadne dôležitý. Morgan nám umožňuje vytýčiť celkom nové hľadiská, pretože svojimi pradejinami nám dáva faktami podložený základ, ktorý do­ teraz chýbal. Aj keby si snáď mal ešte nejaké pochybnosti, pokiaľ ide o jednotlivosti pradejín a o „divochov“, je to výkladom o rode v pod­ state vyriešené a pradejiny sú objasnené. A preto treba túto tému dôkladne spracovať, starostlivo uvážiť a uviesť do všetkých súvislostí — ale treba ju aj podať bez ohľadu na zákon proti socialistam. Ešte niečo závažného: Musím dokázať, ako geniálne anticipoval Fou­ rier v mnohých otázkach Morgana. Fourierova kritika civilizácie vy­ 1 Engels hovorí o svojej práci ,„,Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu". Red. 2 August Bebel, „Žena a socializmus", Zärich-Gôttingen 1879, slov., Bratislava 1956. Red.

230

niká v celej svojej genialite až zásluhou Morgana. A to si vyžaduje

nemalúprácu... 181. ENGELS — KAUTSKÉMU

23. mája 1884

... Rodbertov „Kapitál“! už mám. Zdá sa mi bezobsažným. Je to večné opakovanie veľmi úbohého obsahu. Archiválie sú u mňa na dobrom mieste a poctive ich vrátim. Len čo dokončím záverečnú kapitolu, a rôzne veci — knihy atď. — budú v dome usporiadané, pustím sa do druhého zväzku ,„Kapitálu“, na ktorom budem pracovať cez deň, kým večer zrevidujem predovšetkým Vašu“ „Biedu filozofie“ a napíšem k nej poznámky a predslov. Takto si zadeliť prácu je nielen užitočné, ale aj absolútne potrebné, pretože Marxovo písmo sa nedá donekonečna lúštiť pri umelom svetle, ak človek nechce nasilu oslepnúť. Ostatne, vo svojej kritike Rodberta sa zamerám predovšetkým na plagiát, kým všetkého ostatného — jeho utópií o sociálnej záchrane, pozemkovej renty, odbremenenia statkár­ skej šlachty od dlžôb z pozemkových úverov [Bodenkreditgrundadels­ schuldenentlastung] atď. — dotknem sa iba letmo. Budeš teda mať dosť materiálu na poriadne skresanie tohto bezvýznamného vykoris­ ťovateľa pomoranských domkárov, ktorý by sa vari bol stal druho­ radým ekonómom, keby nebol Pomoran. Keďže trubirohovia ä la Freiarsch? Thúringer — ktorí sa vešajú jednak na nás, jednak na ka­ tedrových socialistov, pričom sa chcú zabezpečiť na obe strany — používajú „veľkého Rodberta“ ako tromf proti Marxovi, ba ľudia typu Adolfa Wagnera a iní Bismarckovia ho teraz dokonca povyšujú na proroka štréberského socializmu, vonkoncom nemáme dôvod šetriť túto Rodbertom samým vymyslenú a Meyerom vychvaľovanú veličinu (pričom Meyer o ekonómii nemá ani poňatia a Rodbertus mu bol tajným orákulom). Tento človek na poli ekonómie nevykonal abso­ 1 Karl Rodbertus-Jagetzow, ,„Das Kapital. Vierter socialer Brief an von Kirch­ mann..." (Kapitál. Štvrtý sociálny list von Kirchmannovil, Berlín 1884. Red. 2 Ide o Bernsteinov a Kautského nemecký preklad Marxovej práce ,„„Misérede la philosophie" vydaný pod titulom ,»Das Elend der Philosophie«. Antwort auf Proud­ hons »Philosophie des Elends«" [,,Bieda filozofie". Odpoveď na Proudhonovu ,„Filo­ zofiu biedy"], Štutgart 1885. (Slov. vyd. SVPL, Bratislava 1955.) Red. ? Engels posmešne mení pseudonym Freiwald na Freiarsch — holoriť. Red.

231

lútne nič: bol veľminadaný, ostal však vždy diletantom a predovšetkým ignorantským Pomoranom a bezočivým Prušiakom. Maximum, čo do­ kázal, sú všelijaké vtipné a správne hľadiská, no nikdy ich nevedel rozvinúť. A vôbec, ako sa to môže stať poriadnemu chlapovi, aby sa z jeho spisov urobilo evanjelium štréberov bismarckovského socializmu? Takto sa dejiny pomstili tejto umele nafúknutej „veličine“... 182. ENGELS — KAUTSKÉMU

21. júna 1884

... Na druhej knihe ,„Kapitálu“ — aspoň spočiatku — budú s ľudia lámať hlavu ešte väčšmi ako na prvej. Sú to však prekrásne ana­ lýzy: len z nich bude ľuďom jasné, čo sú to peniaze a čo je kapitál,

ako aj mnoho iného... 183. ENGELS — KAUTSKÉMU

26. júna 1884

Rukopis ,„Anti-Rodberta“! vrátim zajtra doporučene. Mám len málo pripomienok — pripísal som ceruzou niekoľko poznámok na okraj. Ináč dodávam ešte toto: 1. Rímske právo je dokonalým právom jednoduchej tovarovej vý­ roby čiže predkapitalistickej tovarovej výroby, ktorá však zväčša za­ hrnuje aj právne vzťahy kapitalistického obdobia. Je teda práve tým, čo naši mešťania v čase svojho rozmachu potrebovali, ale vdomácom obyčajovom práve nenachádzali. K strane 10 mám viacero námietok. 1. Nadhodnota je pri výrobe pomocou otrokov a nevoľníkov len vý­ nimkou, treba povedať: nadvýrobok, ktorý sa väčšinou priamo spo­ trebúva, a nerealizuje. Z. S výrobnými prostriedkami nie je to celkom tak. Vo všetkých spoločnostiach založených ma živelnej deľbe práce panuje výrobok, 1 Ide o Kautského článok proti Rodbertovej knihe ,„Das Kapital" 1884). Red.

232

(„Neue Zeit",

teda do určitej miery aj výrobný prostriedok — aspoň v niektorých prípadoch — nad výrobcom: v stredoveku pôda nad rolníkom, ktorý je len príslušenstvom pôdy, remeselnícke nástroje nad cechovým re­ meselníkom. Deľba práce znamená priamo nadvládu pracovného pro­ striedďku nad robotníkom, i keď nie v kapitalistickom zmysle. Niečo podobného sa Ti prihodilo s výrobnými prostriedkami na konci článku. 1. Poľnohospodárstvo ani techniku nesmieš od politickej ekonómie oddeliť takým spôsobom, ako to robíš na strane 21 a 22. Trojpoľné hospodárenie, umelé hnojivo, parný stroj, mechanický tkáčsky stav sú práve tak neoddeliteľné od kapitalistickej výroby, ako nástroje divocha a barbara od jeho výroby. Nástroje divocha podmieňujú jeho spoloč­ nosť práve tak, ako novšie nástroje podmieňujú kapitalistickú spoloč­ nosť. Z Tvojho náhľadu plynie, že výroba teraz síce určuje spoločenské zriadenie, ale pred kapitalistickou výrobou ho neurčovala, pretože ná­ stroje ešte nespáchali prvotný hriech. Keď hovoríš výrobný prostriedok, znamená to zároveň spoločnosť, a to spoločnosť, ktorú tieto výrobné prostriedky spoluurčujú. Nejest­ vujú výrobné prostriedky osebe, mimo spoločnosti a bez vplyvu na ňu, ako že nejestvuje ani kapitál osebe. Lenže ako dospeli výrobné prostriedky — ktoré v skorších obdo­ biach, včítane obdobia jednoduchej tovarovej výroby, panovali v po­ rovnaní s dneškom iba veľmi mierne — k dnešnej despotickej nad­ vláde, to treba dokázať, a Tvoj dôkaz sa mi zdá nedostatočným, lebo sa nezmieňuje o jednom póle: o vytvorení takej triedy, ktorá sama už nemala výrobné prostriedky, teda ani existenčné prostriedky, a musela teda po častiach predávať seba samu. Pri Rodbertových pozitívnych návrhoch treba zdôrazniť jeho prou­ dhonizmus — veď vyhlasuje sám seba za Proudhona I., ktorý anticipo­ val francúzskeho Proudhona. Konštituovaná hodnota, ktorú Rodbertus objavil už roku 1842, má sa obnoviť. Jeho návrhy pritom žalostne pokuľhávajú za Brayom a Proudhonovou výmennou bankou. Robotník má dostať iba štvrtinu produktu, to však bezpečne! O tom môžeme hovoriť neskoršie. Pokoj (telesný) mi znamenite prospieva, zotavujem sa každým dňom a tentoraz sa vyliečim. Diktovanie druhej knihy ,„Kapitálu“ pokračuje výborne. Sme už pri druhom oddiele — lenže tu sú veľké medzery. Redakcia je, prirodzene, len provizórna, no aj to sa urobí. Vidím jasne, ako mám postupovať, a to stačí. 233

184. ENGELS — BERNSTEINOVI

August 1884

... Register ku ,Kapitálu“ je veľmi želateľný. Ale prečo ho ne­ zostaviť hneď pre celé dielo, až bude dokončené? Veď iste bude na budúci rok hotové, ak sa len nezrútim, a to predbežne nie je pravde­ podobné. Medzi nami, aj ,„Dejiny teórie“) sú v podstate napísané. Tu­ ším, že som Ti ukázal rukopis ,„Kritiky politickej ekonómie“ z rokov 1860 až 1862, ktorý obsahuje asi 500 strán kvartového formátu ve­ novaných ,„Teóriám o nadhodnote“: pravda, treba z toho veľmi mnoho vyčiarknuť, pretože to bolo neskôr spracované inak, ale aj tak zostane ešte dosť.

Lassalle vo svojom diele o ,Schulze-Bastiatovi “2 citoval Rodberta v takej súvislosti, že každý iný by sa bol smrteľne urazil. Citoval ho totiž ako autoritu, respektíve ako objaviteľa nejakého nešváru. Pravda, je možné, že „Listy Š napomáhali kult Rodbertovej osoby. Ale naj­ väčšmi sa o to pričinila snaha predstaviť nekomunistom nejakého Mar­ xovho súpera, taktiež nekomunistu, ako aj protivedecký zmätok v hla­ vách ľudí. Pre všetkých tých, čo sa so svojou štátnosocialistickou koncepciou ponevierajú na perilérii našej strany a rečnia o svojich sympatiách, ale pritom predsa nechcú porušiť policajné predpisy, je Jeho Excelencia Rodbertus priam stvorený... 185. ENGELS — KAUTSKÉMU

22. augusta 1384

. „Bieda [filozofie] “. S revíziou tej časti rukopisu, ktorú tu mám, som hotový. Okrem niekoľkých nie celkom presne vystihnutých jem­ ností francúzštiny, ktoré pozná ozaj len ten, čo žije vo Francúzsku, nebolo treba veľa zmeniť. Pri preklade slova ,rapports“ píšem na­ miesto ,„„Beziehungen“ poväčšine ,„Verhälinis““, pretože jednak je to prvé príliš neurčité, jednak i Marx prekladal nemecké slovo ,Verhält­ 1 Engels má na mysli „Teórie o nadhodnote". Pozri poznámku! na str. 102. Red. ? Pozri poznámku“ na str. 105. Red. 3%Karl Rodbertus ,Sociale Briefe an von Kirchmann" [Sociálne listy von Kirch­ mannovi], zv. I—IV, Berlín 1850— 1884. Red. £ Beziehungen — vzťahy, Verhältnis — pomer. Red.

234

nis“ vždy slovom „rapport“ a naopak. Okrem toho napríklad vo vý­ raze „rapport de proportionalité“! označuje ,rapport niečo kvanti­ tatívneho, čo sa dá reprodukovať len slovom ,,Verhältnis“, pretože „Beziehung“ má prevažne kvalitatívny význam. Niekoľko poznámok musím ešte pripojiť. Pasáže, ktoré sa vzťahujú na Hegela a na hege­ lovštinu, môžem revidovať až v Londýne, pretože k tomu potrebujem Hegela. Vykonám všetko, čo je v mojich silách, aby som to čím skôr dokončil. Ale v tom istom čase má byť hotová aj druhá kniha ,„Kapi­ tálu“, s ktorou mám ešte sakramentsky veľa roboty, no pri takejto ko­ lízii má predsa len prednosť! Zato však urobím všetko, čo budem môcť. Ale nakedy vlastne potrebujete ten predslov?“ Rozdelím svoju repliku Rodbertovi: jednu časť zaradím do predslovu k druhej knihe ,,Kapi­ tálu“, druhú časť do predslovu k ,Biede“. Nejde to ináč, keďže obe diela vyjdú súčasne a obvinenie formuloval tak jasne sám Rodbertus.? V „Kapitáli“ musím zachovať dôstojnosť, kým v predslove k „Biede“ môžem skôr hovoriť z mosta doprosta... 186. ENGELS — KAUTSKÉMU

20. septembra 1884

Priložene vraciam rukopisy doporučene. Tvoj článok o Rodbertovi“ bol, pokiaľ ide o ekonomickú stránku, veľmi dobrý: no mám opäť námietky proti apodiktickým tvrdeniam vo vedných odboroch, v ktorých sa sám necítiš byť dosť istým a kde aj pred Schrammom odhaľuješ svoje slabiny, čo tento vedel obratne využiť.

Stalo sa ti to najmä pri „abstrakcii“, ktorú si veru zrezal príliš všeobecne, Rozdiel je v tomto prípade takýto: Marx zhrnuje spoločný obsah väziaci vo veciach a pomeroch v ich najvšeobecnejšom logickom výraze: jeho abstrakcia teda reprodukuje len v myšlienkovej forme obsah, ktorý tkvie už vo veciach. Naproti tomu Rodbertus si vytvára takýto viac-menej nedokonalý 1 proporcionálny pomer. Red. 2 Predslov k nemeckému vydaniu „Biedy filozofie", ktorú Marx napísal (1847) vo francúzštine, je od Engelsa. Slov. vyd., SVPL, Bratislava 1955, str. 17—30. Red. %Rodbertus obviňoval Marxa úplne neoprávnene z plagiátu. Red. £ Pozri poznámku na str. 232. Red.

235

logický výraz a meria veci týmto pojmom, podľa ktorého sa veci majú riadiť. Hľadá opravdivý, večný obsah vecí a spoločenských pomerov, ktorých obsah je však v podstate pominuteľný. Teda opravdivý kapitál. Nie je to kapitál terajší, ktorý je len nedokonalou realizáciou pojmu. Namiesto toho, aby pojem kapitálu odvodil z terajšieho, jedine sku­ točne existujúceho kapitálu, berie si — aby sa od dnešného kapitálu dostal k opravdivému kapitálu — na pomoc izolovaného človeka a pýta sa, čo by asi mohlo vo výrobnej činnosti tohto človeka figurovať ako kapitál. Zrejme jednoduchý výrobný prostriedok. Tým sa oprav­ divý kapitál hádže jednoducho do jedného vreca s výrobným pro­ striedkom, ktorý podľa okolností je, alebo aj nie je kapitálom. Tým sú z kapitálu odstránené všetky zlé vlastnosti, totiž všetky jeho skutočné vlastnosti. A teraz môže žiadať, aby sa skutočný kapitál riadil týmto pojmom, aby totiž figuroval už len ako jednoduchý spoločenský vý­ robný prostriedok, aby sa zbavil všetkého, čo ho kapitálom robí, a aby kapitálom predsa ostal, ba čo viac, aby sa práve tým stal kapitálom

opravdivým...

Rok 1885 187. ENGELS — LAVROVOVI

12. februára 1885

... Nemecký preklad ,Biedy som doplnil iba niekoľkými vlastnými vysvetlivkami, ale je tam aj Marxov článok z roku 1865 o Proudhonovi a jeho prejav z roku 1847 o slobodnom obchode. Druhý zväzok „Kapitálu“ je v tlači: včera som urobil korektúru štvrtého hárku. Ostatok rukopisu odošlem o dva týždne. Najdôležitejší bude tretí zväzok, do ktorého sa pustím, len čo budem hotový s dru­ hým. — Anglické vydanie mešká, lebo obidvaja prekladatelia majú primnoho iných povinností, než aby mohli na ňom naplno pracovať.

Dúfam, že do leta ho dokončia... V predslove k druhému zväzku ,„Kapitálu“ sa vraciam k Rodbertovi, aby som dokázal, že jeho autorské nároky voči Marxovi" sa zakladajú na priam neslýchanej neznalosti klasickej politickej ekonómie. 188. ENGELS — BECKEROVI

2. apríla 1885

... Druhý zväzok ,„Kapitálu“ je z dvoch tretín vytlačený a vyjde asi o dva mesiace: na treťom pracujem plnou parou. Tento tretí zvä­ zok, v ktorom sú konečné závery, a to mimoriadne skvelé veci, vyvolá definitívny prevrat v celej ekonomickej vede a vzbudí obrovský roz­

ruch...

1 Pozri poznámku“ na str. 235. Red.

237

189. ENGELS — DANIELSONOVI 3. júna 1885

Dostal som Váš list z 24./6. mája! a dúfam, že Vám došli hárky 21—26, ktoré som odoslal 13. mája. Dnes Vám posielam dokončenie: hárky 27—33. Dúfam, že o niekoľko dní Vám stihnem poslať predslov

[k druhému zväzku ,„Kapitálu ] atď. Z tohto predslovu uvidíte, že rukopis tretieho zväzku bol napísaný už v rokoch 1864—1866, teda ešte predtým, než sa autor, vďaka Vašej láskavosti, tak dôkladne obo­ známi] s agrárnou sústavou Vašej krajiny. Teraz pracujem na kapitole O pozemkovej rente a dosiaľ som ešte nenašiel zmienku o pomeroch v Rusku. Len čo bude rukopis prepísaný tak, aby bol čitateľný, budem ho musieť spracovať na základe porovnania s ostatným materiálom, ktorý nám autor zanechal: pre kapitolu o pozemkovej rente sú tu totiž veľmi obšírne výpisky z rozličných štatistických diel, ktoré dostal od Vás — ale nemôžem ešte povedať, či sú v nich nejaké kritické po­ známky, ktoré možno použiť pre tento zväzok. Všetok materiál po­ užijem čo najsvedomitejšie. Samotné prepisovanie mi rozhodne potrvá do neskorej jesene, a keďže rukopis má temer 600 fóliových strán, bude ho asi treba tiež rozdeliť na dva zväzky. Analýza renty je z teoretického hľadiska taká úplná, že v nej roz­ hodne nájdete mnoho zaujímavého o špeciálnych pomeroch Vašej krajiny. Jednako, tento rukopis sa nezaoberá predkapitalistickými for­ mami pozemkového vlastníctva, ale ich len kde-tu spomína kvôli po­ rovnaniu.“ 190. ENGELS — SORGEMU 3. júna 1885

... Druhý zväzok „Kapitálu“ teraz už čoskoro vyjde, čakám ešte posledný signálny polhárok predslovu, kde Rodbertus opäť dostáva, čo mu patrí. S treťou knihou rýchle napredujem, ale potrvá ešte dlho, kým bude hotová: na tom však nezáleží, veď čitatelia musia najprv 1 24. apríl podľa starého kalendára, 6. máj podľa nového. Red. 2 Engels, keď písal tento list, zrejme neprečítal ešte všetky rukopisy, pretože v šiestom oddiele III. zväzku ,„Kapitálu" je kapitola o predkapitalistických formách pozemkovej renty (kapitola 47). Red.

438

stráviť druhý zväzok. Druhý zväzok bude veľkým sklamaním, lebo je čisto vedecký a obsahuje málo agitačného materiálu. Zato tretí zapô­ sobí opäť, ako keď udrie blesk, pretože až tu sa podáva celá kapita­ listická výroba v jej súvislosti a celá oficiálna buržoázna ekonómia je v ňom vyvrátená. No dá to ešte mnoho roboty. Od nového roku som nadiktoval do čistopisu už viac ako polovicu a počítam, že túto prvú lázu práce dokončím asi o štyri mesiace. Ale potom sa začne vlastné redigovanie, a to nebude ľahké, pretože najdôležitejšie ka­ pitoly — pokiaľ ide o formu — nie sú veľmi upravené. Zato ja si s tým už poradím, len potrebujem na to čas. Iste pochopíš, že kým to neurobím, musím všetko ostatné nechať bokom: preto zanedbávam aj svoju korešpondenciu a o písaní článkov nemôže byť ani reči. Pro­ sím Ťa však, aby si o tom, čo som povedal o treťom zväzku, neuve­ rejnil nič v časopise ,„Sozialist“). Spôsobuje to vždy len nepríjemnosti v Zúrichu a inde. O všetkom, čo majú čitatelia vedieť, hovorím v pred­

slove k druhému zväzku...

191. ENGELS5 — BEBELOVI

22. júna 1885

... Prevažnú časť tretej knihy „Kapitálu“ som z rukopisu nadik­ toval do čitateľného čistopisu. O päť-šesť týždňov budem s touto fázou práce zhruba hotový. Potom ma čaká veľmi ťažká definitívna redakcia, ktorá si bude vyžadovať mnoho roboty. No kniha je skvelá a zapôsobí ami blesk. Prvé výtlačky druhej knihy čakám každý deň. Jeden Ti hneď pošlem.

192. ENGELS — DANIELSONOVI 8. augusta

18385

Uvažoval som nad Vaším návrhom napísať špeciálny predslov k rus­ kému vydaniu“, lenže neviem, ako by som to najlepšie urobil. 1 Orgán Krajinského výkonného výboru Socialistickej strany Severnej Ameriky vy­ dávaný v New Yorku. Red. 2 Ide o II. zväzok ,„Kapitálu". Red.

439

Ak myslíte, že bude lepšie Rodberta vôbec nespomenúť), navrhol by som Vám, aby ste celú druhú časť predslovu vynechali. Táto časť je príliš neúplná, než aby objasnila, aké miesto zaujíma náš autor v dejinách ekonomickej vedy, a dá sa to ospravedlniť jedine tými osobitnými okolnosťami, za ktorých bola napísaná, totiž v dôsledku útokov rodbertovskej kliky. Táto klika má v Nemecku mimoriadny vplyv, robí veľa hluku a nepochybne sa o nej čoskoro dopočujete aj v Rusku. Je to také lacné a pohodlné odbaviť celú otázku tvrdením, že náš autor jednoducho plagizoval Rodberta: iste to teda budú opa­ kovať všade, kde nášho autora čítajú a kde sa o ňom diskutuje. Ale celú otázku môžete najlepšie posúdiť sám, takže to prenechávam cel­ kom Vášmu rozhodnutiu, tým skôr, že nemám ani tušenia o tom, čo

by vaša cenzúra prepustila a čo nie... 193. ENGELS — DANIELSONOVI

13. novembra 1885

... Nepochyboval som o tom, že druhý zväzok Vás poteší práve tak ako mňa. Rozbory, ktoré obsahuje, sú Ozaj na takej vysokej úrovni, že si obyčajný čitateľ nedá námahu, aby ich do hlbky skúmal a sledoval až do konca. Taká je totiž teraz situácia v Nemecku, kde všetka his­ torická veda, včítane politickej ekonómie, klesla tak hlboko, že hlbšie už sotva môže. Pokiaľ ide o teóriu, naši katedroví socialisti neboli nikdy viac ako mierne ľudomilní vulgárni ekonómi a teraz klesli na úroveň obyčajných obhajcov bismarckovského štátneho socializmu. Pre mich ostane druhý zväzok navždy knihou pod siedmymi zámkami. Je to prekrásny príklad toho, čo Hegel nazýva iróniou svetových dejín, že totiž povýšením Nemecka na prvú európsku mocnosť upadla ne­ mecká historická veda zase do takého istého žalostného stavu, v akom bola v časoch najhlbšieho politického úpadku Nemecka, po tridsať­ ročnej vojne. Ale je to fakt. A tak nemecká „veda“ gáni na tento nový zväzok a nevie ho pochopiť, lenže blahodarný strach z následkov bráni týmto „vedcom“, aby knihu verejne kritizovali, a preto oficiálna ekonomická literatúra o nej opatrne mlčí. Tretí zväzok ju však prinúti,

aby sa ozvala... 1 Danielson to odporúčal Engelsovi, pretože Rodberta vraj v Rusku neveľmi po­ znajú. Red.

240)

Rok 1886 194. ENGELS5 — SORGEMU

29. apríla 1886 ... Rukopis"! obsahuje zväčša to isté, čo Marx vo svojom exemplári poznačil pre tretie vydanie. Nepridržiavam sa bezpodmienečne iných exemplárov, v ktorých Marx predpisuje viac vsuviek z francúzskeho vydania, 1. lebo práca na treťom vydaní bola vykonaná omnoho ne­ skoršie, a je teda pre mňa rozhodujúcejšia: 2. lebo Marx, počítajúc s tým, že sa kniha preloží v Amerike, kde nebude môcť zasiahnuť, želal si radšej správny preklad niektorých ťažkých pasáží zo zjedno­ dušeného francúzskeho textu, než nesprávny z nemeckého: a tento dôvod teraz odpadá. Napriek tomu vďačím francúzskemu prekladu za niekoľko veľmi užitočných pokynov, ktoré — až na to príde — uplat­ ním aj pri štvrtom nemeckom vydaní. Len čo s tým budem hotový,

vrátim Ti rukopis doporučene... Myslím, že o dva-tri týždne začnú tlačiť anglický preklad prvého zväzku ,Kapitálu“. Revíziu som ešte ani zďaleka nedokončil, ale 300 strán je úplne a ďalších 100 temer úplne hotových do tlače... 195. ENGELS — KELLEY-VIŠNEVECKEJ

13. [—14.] augusta 1886

... Séria brožúr, v ktorých sa vykladá obsah ,„Kapitálu“ v populár­ nej forme, by vykonala veľmi cennú službu. Prvá [brožúra by bola] venovaná teórii nadhodnoty, druhá dejinám rozličných foriem nad­ hodnoty (kooperácia, manufaktúra, moderný priemysel): tretia akumu­ lácii a dejinám pôvodnej akumulácie, štvrtá vývinu výroby nadhodnoty 1 Pre anglický preklad I. zväzku ,„Kapitálu", ktorý mal vyjsť v Amerike, pripravil Marx mnoho doplnkov a zmien a dokonca odporúčal, aby sa anglický preklad robil na základe francúzskeho textu. Engels tu hovorí o tomto rukopise. Red.

16 Listy o ,„Kapitáli“

241

v kolóniách (posledná kapitola). Tieto brožúry by boli pre Ameriku obzvlášť poučné, pretože by podali ekonomické dejiny krajiny, ktorá sa z krajiny nezávislých roľníkov premenila na centrum moderné­ ho priemyslu, a bolo by možné doplniť ich faktami špecificky americ­

kými...

Rok 1887 196. ENGELS — DANIELSONOVI

19. februára 1887

... Podľa mojej mienky bude veľmi užitočné, ak čitateľom Vašej krajiny ukážete, ako treba teóriu nášho autora aplikovať na tamojšie pomery. Ale bolo by hádam lepšie vyčkať — ako sám píšete — kým sa nedokončí jeho dielo. Kapitola o pozemkovej rente, hoci ju autor napísal predtým, než preštudoval ekonomické pomery v Rusku, a ani ich nespomína, bude pre Vás jednako len veľmi potrebná. Do tretieho zväzku sa pustím po vybavení iných prác, ktoré sa nahromadili: s vý­

nimkou troch oddielov je väčšia časťtemer pripravená do tlače... O anglickom vydaní nevyšla doposiaľ ani jediná recenzia. Profesio­ mnálnirecenzenti si s tým zrejme nevedia rady a nechcú si spáliť prsty. 197. ENGELS — SORGEMU

10. marca 1887

... Višnevecká nie je schopná preložiť „Manifest“. Dokáže to urobiť len jediný človek, totiž Sam Moore, a ten na tom práve robí, rukopis prvej časti už mám. Pritom si však treba uvedomiť, že tak „Manifest, ako aj temer všetky Marxove a moje menšie spisy sú nateraz pre Ameriku ešte ťažko pochopiteľné. Tamojší robotníci sa práve len do­ stávajú do hnutia, sú ešte ceľkom nevyspelí a majmä v teórii značne zaostalí v dôsledku ich všeobecne anglosaskej a špecificky americkej povahy a predbežného vzdelania — tu treba páku nasadiť bezpro­ stredne v praxi, a ma to je potrebná úplne nová literatúra. Višneveckej som už dávnejšie navrhol, aby v malých samostatných brožúrach spra­ covala v populárnej forme najdôležitejšie otázky ,„Kapitálu“. Až sa tamojší ľudia dostanú ako-tak do správnych koľají, „Manifest“ sa ne­ minie svojím účinkom, teraz by zapôsobil iba na nemnohých... 16%

243

Rok 1888 198. ENGELS — DANIELSONOVI

5. januára 1888

... Obávam sa, že vaša agrárna banka pre šľachtu povedie asi k tým istým výsledkom ako pruské agrárne banky. Tu uzavierala šlachta pôžičky pod zámienkou, že zveľadí svoje veľkostatky, ale

obvyklého spôsobu života, na hazardné hry, na výlety do Berlína a do provinciálnych metropol atď. Pretože šľachta pokladala za svoju hlav­ nú povinnosť žiť primerane svojmu stavu a videla hlavnú povinnosť štátu v tom, aby jej toto umožňoval. A tak sú pruskí šľachtici, napriek všetkým obrovským priamym a nepriamym peňažným darom od štátu, zadlžení až po uši u židov a nijaké zvyšovanie dovozných ciel na poľ­

nohospodárske produkty ich nezachráni... Aj rolnícka banka zdá sa byť podobnou pruským roľníckym bankám, a je temer nepochopiteľné, ako môžu niektorí ľudia nevidieť, že všetky nové zdroje úveru sprístupnené pozemkovým vlastníkom (veľkým i malým) nevyhnutne povedú k zotročeniu týchto pozemkových vlast­ níkov víťaznými katpitalistami. Musím svoje oči ešte stále šetriť, ale predsa dúfam, že onedlho, hádam budúci mesiac, budem môcť pokračovať v práci na treťom zväz­ ku, žiaľ, ešte nijako nemôžem sľúbiť, kedy budem hotový. Odbyt anglického prekladu bol a je veľmi dobrý, dokonca prekva­ pujúco dobrý, ak prihliadame na rozsah a druh tejto knihy, nakladateľ je nadšený úspechom svojho podujatia. Zato kritiky zďaleka nedosa­ hujú ani obvyklú nízku úroveň. Jediný dobrý článok vyšiel v časopise

„Athenaeum : ostatné podávajú väčšinou len výňatky z predslovu, a tie, ktoré sa pokúšajú o rozbor samotnej knihy, sú nevysloviteľne žalostné. Teraz je tu v móde teória Stanleyho Jevonsa, podľa ktorej hodnota je určovaná jednak užitočnosťou, t. j. výmenná hodnota — úžitkovej hodnote, jednak rozsahom ponuky (t. j. výrobnými náklad­ mi), čím sa iba zmätene a nepriamo tvrdí, že hodnota je určovaná 244

ponukou a dopytom. Všade len vulgárna ekonómia! Druhý tunajší veľl­ ký literárny orgán , Academy“ sa ešte neozval. Odbyt nemeckého vydania prvého a druhého zväzku postupuje veľmi dobre. O knihe a jej teóriách vyšlo mnoho článkov: napríklad výňatok alebo skôr samostatné podanie týchto teórií od Karola Kautského: „Ekonomické učenie Karola Marxa : kniha nie je zlá, i keď nie je vždy celkom správna: pošlem Vám ju. Okrem toho nejaký ničomný židovský renegát Georg Adler, vratislavský súkromný docent, napísal bachant — titul som zabudol — aby vyvrátil Marxa, je to však iba grobiánsky a smiešny pamílet, ktorým autor chce upútať pozornosť — pozornosť vlády a buržoázie — na seba a na svoju dôležitosť. Poprosil som. všetkých svojich priatelov, aby na to vôbec nereagovali. Je to už tak, že keď si nejaká mizerná, neschopná kreatúra chce urobiť rekla­

mu, útočí na nášho autora... 199. ENGELS — SCHMIDTOVI

8. októbra 1888 ... Som veľmi zvedavý na Váš spis". Okrem Vás sa aj Lexis pokúsil vyriešiť túto otázku, a v predslove k tretiemu zväzku ,„„Kapitálu“ mu­ sím sa k nej vrátiť. Nijako sa nečudujem, že ste v priebehu Vašich štúdií napokon dospeli k Marxovmu stanovisku a nazdávam sa, že takto pochodí každý, kto k tejto téme pristupuje nepredpojato a dô­ kladne. Veď nejeden profesor, ktorý má vo zvyku čerpať rozum z Marxa, musí sa ešte dodnes hodne namáhať, aby sa ako-tak dôstojne vyhýbal záverom mevyhnutne vyplývajúcim z toho, čo si prisvojil: a iní zas, ako to dokazuje pasáž, ktorú ste vypísali znášho Thukydida“, musia sa uchýliť k číročistej detinskosti, aby mohli vôbec niečo od­ povedať! Ak to moje oči vydržia, v čo dúľam — môj výlet do Ameriky mi veľmi osožil — bude tretí zväzok „Kapitálu“ tejto zimy pripravený do tlače a o rok dopadne medzi túto kompániu ako bomba. Prerušil, respektíve odložil som všetky ostatné práce, aby som toto dielo konečne 1!Engels tu hovorí o spise Conrada Schmidta „Die Durchschnittsprofitrate auf Grundlage des Marx"schen Werthgesetzes" [Priemerná miera zisku na základe Mar­ xovho zákona hodnoty], Štutgart 1889, na ktorom Schmidt vtedy pracoval. Red. 2 Marx a Engels nazývali Wilhelma Roschera ironicky nemeckým Thukydidom. Red.

245

dohotovil, lebo mi už poriadne prihára. Prevažná časť je temer hotová do tlače, ale dva-tri oddiely zo siedmich si vyžadujú ešte mnoho brú­ senia, najmä prvý, ktorý je tu v dvoch variantoch. Amerika ma veľmi zaujímala: túto krajinu, ktorej dejiny nesiahajú za obdobie tovarovej výroby a ktorá je zasľúbenou zemou kapitalistic­ kej výroby, treba naozaj vidieť na vlastné oči. Naše bežné predstavy O nej sú práve také nesprávne, ako predstavy nejakého nemeckého

školáka o Francúzsku...

200. ENGELS — DANIELSONOVI 15. októbra 1888

Nemohol som odpovedať na Vaše ctené listy z 8./20. januára a 3./15. júna — ani na mnohé iné listy — po prvé, pre slabosť očí, ktorá mi znemožňovala sedieť pri písacom stole viac ako dve hodiny

denne, takže som temer úplne zanedbal svoju prácu a korešpondenciu, po druhé, v auguste a septembri som bol v Amerike a práve teraz som sa len vrátil z cesty. Môj zrak sa zlepšil, ale keďže sa teraz chcem dať do tretieho zväzku a dokončiť ho, musím byť aj naďalej opatrný, aby som si oči nepresilil: priatelia mi preto musia prepáčiť, ak im budem písať len krátko a zrieďkavo. Úvahy vo Vašom prvom liste o pomere medzi mierou nadhodnoty a mierou zisku sú vrcholne zaujímavé a nesporne veľmi cenné pre zoskupovanie štatistického materiálu: lenže náš autor pristupuje k to­ muto problému ceľkom inak. Vo Vašom vzorci vychádzate z predpo­ kladu, že každý priemyselný podnikateľ si ponecháva celú nadhodnotu, ktorú si [v procese výroby] privlastňuje. Lenže za takéhoto pred­ pokladu by obchodný kapitál a bankový kapitál nemohli existovať, pretože by nevynášali nijaký zisk. Zisk továrnika nemôže teda pred­ stavovať celú nadhodnotu, ktorú vyžmýkal zo svojich robotníkov. Na druhej strane, Váš vzorec môže snáď slúžiť na približné vypo­ čítanie zložemia rozličných kapitálov v rozličných priemyselných od­ vetviach, ak všeobecne platí rovnaká miera zisku. Hovorím, snád, pretože momentánne nemám poruke materiál, na ktorom by som si mohol Váš teoretický vzorec overiť. Divíte sa, prečo je politická ekonómia v Anglicku na takej žalostnej úrovni. Tak je to teraz všade: dokonca na klasickú ekonómiu, ba čo 246

viac, ešte aj na najvulgárnejších ekonómov, kupčiacich so slobodným obchodom ani podomoví obchodníci, hľadia s pohfdaním ešte vulgár­ nejšie „vyššie“ bytosti, ktoré teraz zaujali katedry politickej ekonómie na univerzitách. A toto zavinil v nemalej miere náš autor, naučil totiž ľudí vidieť nebezpečné dôsledky klasickej ekonómie, a teraz zisťujú, že — aspoň v tomto odbore — je najistejšie zriecť sa akejkoľvek vedy. A podarilo sa im ohúriť obyčajných filistrov natoľko, že v tejto chvíli máme v Londýne štyroch ľudí, ktorí sa vydávajú za „socialistov“ a hlásajú svoje zdrvujúce víťazstvo nad naším autorom, dosiahnuté tým, že proti jeho teórii postavili teóriu — Stanleyho Jevonsa!... S veľkým záujmom som si prečítal Vaše fyziologické pozorovania o vyčerpanosti v dôsledku predíženého pracovného času a o množstve potenciálnej energie vo forme potravín, ktoré treba na náhradu tejto straty. Pokiaľ ide o citované tvrdenie Rankeho, mám malú námietku: Ak 1000 000 kilogrammetrov vo forme potravín nahrádza iba množ­ stvo tepla a vykonanej mechanickej práce, tak to ešte nestačí, pretože nenahrádza opotrebovanie svalov a nervov, na to je potrebná nielen potrava, ktorá dodáva teplo, ale aj bielkoviny, a tieto nemožno merať len kilogrammetrami, lebo živočíšny organizmus nie je schopný tvoriť bielkoviny z prvkov. Nepoznám tie dve knihy od Edwarda Younga a Philipsa Bevana, ale v ich tvrdení, že pradiari a tkáči v americkom bavlnárskom prie­ mysle dostávajú 90 až 120 dolárov ročne, musí byť nejaká chyba. To by znamenalo 2 doláre čiže 8 šilingov týždenne, ale v skutočnosti — podla kúpnej sily — je to menej ako v Anglicku 5 šilingov. Podľa mojich informácií sú mzdy pradiarov a tkáčov v Amerike nominálne vyššie ako v Anglicku, fakticky však úplne rovnaké, t. j. asi 5 až 6 dolárov týždenne, čo zodpovedá 12 až 16 šilingom v Anglicku. Neza­ búdajte pritom, že pradiarmi a tkáčmi sú teraz výlučne ženy alebo 15 až 18-roční chlapci. Pokiaľ ide o Kautského údaje, urobil chybu, že bral doláre akoby išlo o libry: pri prepočítaní na nemecké marky násobil dvadsiatimi namiesto piatimi a vyšiel mu štvornásobok správ­ nej sumy. Cifry sčítania ľudu (Výsledky sčítania ľudu v Spojených štátoch roku 1880, Washington 1883: str. 1124, údaje o bavlnárskom priemysle) ukazujú:

247

Robotníci a ostatní zamestnanci

A

po odpočítaní úradníkov, vedúcich atď.

174 659

A

2 115 172 544 robotníkov

Muži (nad 16 rokov) . Chlapci (pod 16 rokov) . Ženy (nad 15 rokov) .

Dievčatá (pod 15 rokov)

59 685 15 107 84 539

0.

13 213

172 544 robotníkov Úhrnná mzda 42 040 510 dolárov

čiže 243,06 dolára na osobu a rok, čo sa zhoduje s mojím vyššie uve­ deným odhadom, pretože vyššia mzda mužov sa vyrovnáva nižšou mzdou dievčat a chlapcov. O tom, ako hlboko klesla ekonomická veda, svedčí prednáška Luja Brentana, ktorú uverejnil pod titulom ,„Klasická politická ekonómia“ (Lipsko 1888) a kde vyhlasuje: Všeobecná čiže teoretická ekonómia nestojí za nič, ale dôležitá je len špeciálna čiže praktická ekonómia. Podobne ako v prírodných vedách (!) musíme sa obmedziť na opisovanie faktov: a takéto opisovanie je omnoho cennejšie než akékoľvek apriorné závery. „Ako v prírodných vedách!“ Je to ozaj nezaplatiteľné v storočí Darwina, Mayera, Joula a Clausia, v storočí evolúcie a premeny ener­

gie!...

248

Rok 1889 201. ENGELS — KAUTSKÉMU

28. januára 1889 Chcem Ti dnes predložiť návrh, ktorý Ede, Gina a Tussy schvaľujú. Počítam s tým, že aj v najlepšom prípade budem musieť ešte veľmi dlho šetriť svoj zrak, aby som sa opäť dostal do poriadku. Tým sa najmenej na niekoľko rokov vylučuje možnosť, aby som niekomu sám diktoval rukopis štvrtej knihy ,„Kapitálu“." Na druhej strane sa musím postarať o to, aby Marxove rukopisy boli aj bezo mňa použiteľné, a to nielen tento, ale aj ostatné. To sa dá dosiahnuť len tak, že naučím čítať tieto hieroglyfy takých ľudí, ktorí, potom v prípade potreby môžu nastúpiť na moje miesto a do­ vtedy by mi pomáhali pri vydávaní. A na túto úlohu prichádzaš do úvahy len Ty a Ede. Navrhujem teda, aby sme to robili my traja. Predovšetkým sa však treba pustiť do štvrtej knihy: no Ede je príliš preťažený redigovaním ,Socialdemokrata“ a množstvom ťažkostí a roz­ brojov súvisiacich s tunajšou organizáciou. Nazdávam sa však, že Ty máš toľko voľného času, aby si po určitom zaučení sa a praxi, ako aj za pomoci Tvojej ženy, mohol už za dva roky premeniť na čitateľný rukopis asi 750 strán originálu (z ktorého značná časť pravdepodobne odpadne, lebo bude zahrnutá v tretej knihe). Len čo sa trochu zacvičíš do čítania písma, budeš môcť diktovať svojej žene, a potom to už

pôjde rýchlo... Aj Ede horí túžbou, aby som ho zasvätil do hieroglyfov: mám preňho už iné rukopisy a tiež ho zaučím, ale som mu, prirodzene, povedal, že platiť môžem len jedného z vás, a on s tým plne súhlasí. Ide tu nakoniec aj o to, aby sa neskôr — za môjho života to asi nebude možné — vydali Marxove a moje zobrané spisy, a práve v tomto ohľade by som chcel pri tejto príležitosti urobiť potrebné opatrenia. Spomenul som to aj pred Tussy a môžeme počítať aj s jej všemožnou 1 Ide o Marxovo dielo „Teórie o nadhodnote". Red.

249

pomocou. Až dosiahnem, že budete obaja spoľahlivo čítať Marxovo písmo, spadne zo mňa veľká starosť a zatiaľ budem môcť šetriť svoje oči bez toho, aby som zanedbával dôležitú povinnosť, lebo potom tieto rukopisy už nebudú — aspoň pre dvoch ľudí — knihou pod siedmimi zámkami. Okrem Lenchen vedia doteraz o mojom pláne len Edovci a Avelin­ govci, a keď naň pristaneš, nikto okrem vás sa nebude musieť do­ zvedieť o podrobnostiach. Pre Louisu sa pritom azda tiež nájde nejaká vyhovujúca práca.

Teda uvažujte o tom, a keď súhlasíte, pricestujte čím skôr... 202. ENGELS — DANIELSONOVI 4. júla 1889

Pre všelijaké nepredvídané okolnosti ležal tretí zväzok za posledné tri mesiace ladom!: a keďže v letnom období nikdy nejde práca od ruky, obávam sa, že na ňom do septembra či októbra asi veľa neuro­ bím. Oddiel o bankách a úvere mi spôsobuje veľké ťažkosti. Hlavné princípy sú vyslovené dosť jasne, ale celkový kontext je taký, že pred­ pokladá u čitateľa dobrú znalosť najdôležitejšej literatúry o tomto predmete, napríklad diel Tooka a Fullartona“, a keďže ich čitatelia väčšinou nepoznajú, bude treba mnoho vysvetliviek atď. Posledný oddiel o „pozemkovej rente“ si vyžaduje, pokiaľ sa pa­ mätám, len formálnu revíziu, takže — až budem mať oddiel o bankách a úvere za sebou (je to tretina celého zväzku) — práca na poslednej tretine (renta a rozličné formy dôchodku) už nezaberie mnoho času. Ale keďže tento záverečný zväzok je také veľkolepé a naprosto ne­ vyvratiteľné dielo, pokladám za svoju povinnosť vydať ho v takej po­ dobe, aby celá argumentácia vynikla jasne a plasticky. A vzhľadom ma stav tohto rukopisu — je to len prvý náčrt, často prerušovaný a ne­ dokončený — nie je to tak celkom ľahké... 1 0 tom, v akom stave boli rukopisy, ktoré Marx zanechal, a o práci na nich sa Engels zmieňuje ešte v niekoľkých listoch, ktoré nie sú zaradené do tohto sborníka, tak napríklad v listoch Danielsonovi z 23. apríla 1885 a 9. novembra 1886, Beckerovi z 22. mája 1883 a 20. júna 1884 a Bebelovi zo 6. novembra 1892. Red. 2 Spomenuté diela uvádza Engels v liste Schmidtovi z 12. septembra 13892. Pozri str. 275. Red.

250

203. ENGELS — KAUTSKÉMU

15. septembra 1889

... Pre ten prekliaty sjazd som sa od februára vôbec nedostal k tretiemu zväzku a teraz mi do toho prišlo ešte aj to, že treba vydať štvrté vydanie prvého zväzku, a toto musím vybaviť predovšetkým. Nie je to veľká práca, ale keď smiem len tri hodiny denne pracovať pri písacom stole, pretiahne sa to veru dosť dlho. A okrem toho máme pred sebou dva mesiace večnej tmy a hmly... Tvoje články o durínskych baníkoch! sú to najlepšie, čo si doteraz dokázal: ozajstné štúdium, vyčerpávajúce všetky rozhodujúce otázky, pritom zamerané na jednoduché zisťovanie faktov a nie na potvrdenie vopred utvorenej mienky, ako si to robil pri dejinách populácie a prvobytnej rodiny. Preto z toho aj vzišlo niečo reálneho. Tento spis objasňuje významný úsek nemeckých dejín: kde-tu sú síce neveľké medzery v slede vývinu, ale to nie je podstatné. Iba teraz som si náležite ujasnil (zo Soetbeerovej práce som o tom získal iba nejasnú a neurčitú predstavu)“, v akej značnej miere bola ťažba zlata a striebra v Nemecku (a v Uhorsku, odkiaľ sa vzácne kovy dostali cez Nemecko ma celý Západ) posledným hnacím momentom, ktorý v rokoch 1470 až 1330 postavil Nemecko ekonomicky na čelo Európy a tým ho urobil stredobodom prvej buržoáznej revolúcie v náboženskom rúchu, tak­ zvanej reformácie. Posledným momentom v tom zmysle, že cechové remeslo a medziobchod dosiahli pomerne vysoký vývinový stupeň a Nemecko tým získalo prevahu nad Talianskom, Francúzskom a An­

glickom...

1 Séria článkov v časopise „Neue Zeit", ročník 1889, „Die Bergarbeiter und der Bauernkrieg, vornehmlich in Thúringen" [Baníci a sedliacka vojna, so zvláštnym zre­ teľom na Durínsko]. Red. 2 Pozri poznámku“ na str. 218. Red.

251

Rok 1890 204. ENGELS — SCHMIDTOVI

27. októbra 1890 Využívam prvú voľnú chvíľu, aby som Vám odpovedal. Myslím, že urobíte veľmi dobre, ak prijmete to zirišské miesto. Z ekonómie sa tam rozhodne môžete všeličomu priučiť, najmä ak budete mať na pa­ mäti, že Zirich je ešte stále iba treforadým peňažným a špekulačným trhom a že preto vplyvy, ktoré sa tam uplatňujú, sú dvoj- až trojná­ sobným odrazom oslabené, respektíve úmyselne sfalšované. Ale obo­ známite sa bezprostredne s celou praxou a budete nútení sledovať z prvej ruky burzové zprávy z Londýna, New Yorku, Paríža, Berlína, Viedne, a tu sa vám odhalí svetový trh vo svojom odraze ako peňažný trh a trh cenných papierov. S ekonomickými, politickými a inými odrazmi je to práve tak ako s odrazmi v ľudskom oku: prechádzajú vypuklou šošovkou a prejavujú sa preto obrátene, hlavou dolu. Lenže chýba nervový aparát, ktorý by ich pre našu predstavu postavil zase na nohy. Človek z peňažného trhu vidí pohyb priemyslu a svetového trhu práve len v prevrátenom odraze peňažného trhu a trhu cenných papierov, a tak sa mu stáva účinok príčinou. Videl som to už v štyri­ dsiatych rokoch v Manchestri: Pre chod priemyslu a pre jeho perio­ dické maximá a minimá boli londýnske burzové zprávy vonkoncom nepoužiteľné, pretože páni chceli všetko vysvetľovaťkrízami peňažného trhu, ktoré predsa samy boli zväčša iba symptomami. Vtedy sa usilovali dokázať, že priemyselné krízy nevznikajú z dočasnej nadvýroby, a vec mala teda nadto ešte aj tendenčnú stránku, ktorá zvádzala ku skres­ ľovaniu. Teraz tento bod odpadá — pre nás aspoň raz navždy — a okrem toho je predsa nesporný fakt, že aj peňažný trh môže mať svoje vlastné krízy, pri ktorých majú priame priemyselné poruchy len podradnú úlohu, alebo dokonca nemajú nijakú: a tu treba ešte všeličo zistiť a preskúmať, najmä aj historické údaje z posledných 20 rokov. Kde jestvuje deľba práce v spoločenskom meradle, tam sa i čiastkové pracovné procesy navzájom osamostatňujú. Rozhodujúca je v posled­

292

nej inštancii výroba. Len čo sa však obchod s výrobkami osamostatní od ozajstnej výroby, sleduje svoj vlastný pohyb, ktorý je síce celkove ovládaný pohybom výroby, ale v jednotlivostiach a v rámci tejto vše­ obecnej závislosti sa riadi zasa len vlastnými zákonmi, tkvejúcimi v povahe tohto nového činiteľa: tento pohyb obchodu má svoje vlastné lázy a pôsobí zase spätne na pohyb výroby. Amerika bola objavená vďaka hladu po zlate, ktorý už predtým hnal Portugalcov do Afriky (porov. Soetbeer: ,„„Výrobadrahých kovov“), pretože európsky prie­ mysel, ktorý sa v XIV. a XV. storočí tak mohutne rozšíril, a jemu zodpovedajúci obchod vyžadovali toľko výmenných prostriedkov, koľko Nemecko — krajina, ktorá v rokoch 1450—1550 vyrábala najviac striebra — nemohlo dodávať. Dobytie Indie Portugalcami, Holanďan­ mi, Angličanmi v rokoch 1500—1800 malo za cieľ dovoz z Indie: na vývoz do Indie nik ani nepomýšľal. A predsa, i keď tieto objavy a vý­ boje, podmienené čiste obchodnými záujmami, mali mohutný spätný účinok na priemysel — až potreba vývozu do týchto krajín vytvorila a rozvinula veľkopriemysel. Tak je to aj s peňažným trhom. Len čo sa obchod s peniazmi od­ delí od obchodu s tovarmi, uberá sa — za určitých podmienok stano­ vených výrobou a obchodom %tovarmi a v týchto medziach — vlastným vývinom, má zvláštne zákony a osobité fázy určované jeho povahou. Ak teraz k tomu ešte pristupuje, že sa obchod s peniazmi pri tomto ďalšom vývine rozšíri na obchod s cennými papiermi a že tieto cen­ né papiere nie sú len štátne papiere, ale pribúdajú k nim aj účastiny priemyselných a dopravných podnikov, ak si teda obchod s peniazmi vydobyje priame panstvo nad časťou výroby, ktorá ho celkove ovláda, bude spätné pôsobenie obchodu s peniazmi na výrobu ešte silnejšie a spletitejšie. Finančníci sú majiteľmi železníc, baní, železiarní atď. Tieto výrobné prostriedky dostávajú dvojaký ráz: Ich prevádzka sa musí riadiť raz podľa záujmov bezprostrednej výroby, raz však podľa potrieb účastinárov, pokiaľ sú finančníkmi. Ako najpádnejší príklad možno uviesť severoamerické železnice, ktorých prevádzka je úplne závislá od momentánnych burzových operácií takého Jay Goulda, Van­ derbilta atď., od operácií, čo nijako nesúvisia s tou ktorou železnicou a jej záujmami ako dopravného prostriedku. A dokonca tu v Anglicku sme videli, že rôzne železničné spoločnosti bojovali po desaťročia o územia, ktoré tvoria hranicu medzi dvoma spoločnosťami: v týchto 1 Pozri poznámku“ na str. 218. Red.

253

bojoch sa premárnili obrovské peniaze, nie v záujme výroby a do­ pravy, ale jedine kvôli súpereniu, zameranému poväčšine iba na to, aby sa umožnili burzové operácie finančníkom, vlastniacim účastiny. Týmito niekolkými poznámkami, ako chápem vzťah výroby k ob­ chodu s tovarom a vzťah oboch k obchodu s peniazmi, som v pod­ state zodpovedal už aj Vaše otázky vo veci „historického materializmu“ vôbec. Najľahšie to možno pochopiť z hľadiska deľby práce. Spoločnosť vytvára isté verejné funkcie, bez ktorých sa nemôže zaobísť. Ľudia poverení ich vykonávaním tvoria novú vetvu deľby práce vnútri spo­ ločnosti. Nadobúdajú tým osobitné záujmy aj voči svojim splnomocni­ telom, osamostatňujú sa od nich a — je tu štát. A potom je to už podobne ako pri obchode s tovarom a neskoršie pri obchode s peniaz­ mi: Nová, samostatná sila sa musí síce celkove riadiť podľa pohybu výroby, ale — vďaka relatívnej samostatnosti, ktorá v nej tkvie, t. j. ktorá sa jej raz udelila a pozvoľna ďalej rozvíjala — pôsobí zas aj spätne na podmienky a chod výroby. Je to vzájomné pôsobenie dvoch nerovných síl: jednak ekonomického pohybu, jednak novej politickej moci, ktorá sa usiluje o čo najväčšiu samostatnosť a má, keďže je už raz nastolená, aj vlastný pohyb: ekonomický pohyb sa vcelku presa­ ďzuje, ale musí znášať aj spätné pôsobenie ním samým vytvoreného a relatívne samostatného politického pohybu, totiž pohybu jednak štátnej moci, jednak opozície, ktorá vznikla súčasne s ňou. Ako sa pohyb priemyselného trhu — popri vyššie uvedených výhradách — celkove odzrkadľuje na peňažnom trhu, a to, samozrejme, prevrátene, tak sa v boji medzi vládou a opozíciou odzrkadľuje boj už predtým jestvujúcich a bojujúcich tried, ale tiež prevrátene, už nie priamo, ale nepriamo, nie ako triedny boj, ale ako boj o politické zásady, a natoľko prevrátene, že to trvalo tisícročia, než sme tomu prišli na klb. Spätné pôsobenie štátnej moci na ekonomický vývin môže byť tro­ jaké: Štátna moc môže postupovať tým istým smerom, a vtedy sa eko­ nomický vývin zrýchli: môže postupovať opačným smerom, a vtedy v dnešných časoch u každého veľkého národa napokon stroskotá: alebo môže zabrániť určitým smerom ekonomického vývinu a predpísať iné — tento prípad sa nakoniec redukuje na jeden z oboch predchádza­ júcich. Je však jasné, že v 2. a 3. prípade môže politická moc veľmi poškodiť ekonomický vývin a spôsobiť úžasné plytvanie energiou a ma­ teriálom. Okrem toho sú tu ešte prípady dobytia a brutálneho zničenia hos­ 254

podárskych zdrojov, čo mohlo prv za istých okolností úplne zmariť ekonomický vývin jednotlivých krajov, ako aj celých krajín. Takéto prípady majú dnes poväčšine opačné účinky, aspoň u veľkých národov: Porazení niekedy získavajú napokon ekonomicky, politicky a morálne viac ako víťazi. Podobne je to s právom: Len čo sa stáva potrebnou mová deľba práce, ktorou vznikajú právnici z povolania, otvára sa opäť nová, samostatná oblasť, ktorá má osobitnú schopnosť spätne pôsobiť na vý­ robu a obchod, i keď všeobecne závisí od nich. V modernom štáte musí právo nielen zodpovedať všeobecnej hospodárskej situácii, nielen byť jej výrazom, ale musí predstavovať aj súrodý výraz, ktorý nevy­ vracia sám seba vnútornými protirečeniami. A aby sa toto dosiahlo, čoraz väčšmi sa stráca vernosť pri odzrkadľovaní ekonomických vzťa­ hov. A to tým viac, čím zriedkavejšie sa stáva, že by zákonník stroho, nezmiernene a otvorene vyjadroval panstvo jednej triedy — veď to by už samo osebe odporovalo ,,pojmu práva“. Rýdzi, dôsledný pojem práva revolučnej buržoázie z rokov 1792 až 1796 je predsa už v Code Napoléon v nejednom ohľade sfalšovaný, a pokiaľ je v ňom aj steles­ nený, tak ho rastúca moc proletariátu deň čo deň všelijako oslabuje. Ale to nebráni tomu, aby Code Napoléon nebol zákonníkom, ktorý je základom všetkých nových kodifikácií vo všetkých svetadieloch. „Právny vývin“ spočíva takto z veľkej časti len v snahe odstrániť naj­ prv protirečenia vyplývajúce z bezprostredného vyjadrovania ekono­ mických vzťahov v právnych zásadách a vytvoriť harmonický právny systém, pričom vplyv a tlak ďalšieho ekonomického vývinu znova a zmova prelamuje tento systém a zapletá ho do nových protirečení (hovorím tu zatiaľ iba o občianskom práve). Pri odzrkadľovaní ekonomických vzťahov v právnych zásadách nutne dochádza tiež k prevráteniu: Odzrkadľovanie prebieha bez toho, že by si to konajúce osoby uvedomovali: právnik si namýšľa, že operuje apriornými tézami, hoci sú to iba ekonomické reflexy — a tak všetko stojí na hlave. A vidí sa mi samozrejmým, že toto prevrátenie — ktoré, kým ho nespoznáme, predstavuje to, čo nazývame ideologickým náhľa­ dom — pôsobí zase spätne na hospodársku základňu a môže ju v urči­ tých medziach modifikovať. Základ dedičského práva je — ak pred­ pokladáme rovnaký stupeň vývinu rodiny — ekonomický. Jednako bude ťažké dokázať, že napríklad absolútna sloboda testamentárneho poru­ čenia v Anglicku a jej značné obmedzenie vo Francúzsku majú vo všetkých jednotlivostiach iba ekonomické príčiny. Ale jedno i druhé 255

pôsobí vo veľmi značnej miere spätne na ekonomiku, a to tým, že ovplyvňuje rozdeľovanie majetku. Pokiaľ ide o ideologické oblasti, ktoré sa vznášajú v ešte vyšších sférach: náboženstvo, filozofia atď., tie zas majú predhistorickú, na začiatku historického obdobia už jestvujúcu a ním prevzatú náplň toho — čo by sme dnes nazvali nezmyslom. Tieto všelijaké nesprávne predstavy o prírode, o vlastnostiach samého človeka, o duchoch, ča­ rovných silách atď. majú zväčša len negatívne ekonomický základ: mylné predstavy o prírode sú doplnkom, ale miestami aj podmienkou, ba i príčinou nízkeho stupňa ekonomického vývinu v predhistorickom období. A hoci ekonomická potreba bola a stále viac sa stávala hlavnou hnacou silou postupujúceho poznávania prírody, bolo by predsa punk­ tičkárstvom, keby sme pre všetky tieto prvobytné nezmysly chceli hľa­ dať ekonomické príčiny. Dejiny vied sú dejinami pozvoľného odstra­ ňovania tohto nezmyslu, respektíve jeho nahradzovania novým, ale čoraz menej absurdným nezmyslom. Ľudia, ktorí sa tým zaoberajú, náležia opäť k osobitným sféram deľby práce a nazdávajú sa, že spra­ cúvajú nezávislú oblasť. A nakoľko tvoria v rámci spoločenskej deľby práce samostatnú skupinu, natoľko majú ich výtvory, včítane ich omy­ lov, spätný vplyv na celý spoločenský vývin, ba i na vývin ekonomický. Ale pritom všetkom sami zasa podliehajú rozhodujúcemu vplyvu eko­ nomického vývinu. Napríklad vo filozofii to možno najľahšie dokázať na buržoáznom období. Hobbes bol prvým moderným materialistom (v zmysle XVIII. storočia), ale bol prívržencom absolutizmu vtedy, keď absolútna monarchia prekvitala v celej Európe a začala v Anglicku svoj boj proti ľudu. Locke bol tak v náboženstve, ako aj v politike synom triedneho kompromisu z roku 1688. Anglickí deisti a ich dô­ slednejší pokračovatelia, francúzski materialisti, boli ozajstnými filo­ zotmi buržoázie, Francúzi dokonca ozajstnými filozofmi buržoáz­

nej revolúcie. Nemecká filozofia od Kanta po Hegelaje poznačená nemeckým filisterstvom — hneď kladne, hneď záporne. V kaž­ dej epoche však predpokladom filozofie, ako určitej oblasti deľby práce, je určitá myšlienková látka, ktorú filozofia prevzala od svojich predchodcov a z ktorej vychádza. A to je príčina, že ekonomicky zaostalé krajiny môžu napriek tomu hrať vo filozofii prím: Francúzsko v XVIII. storočí prevyšovalo vo filozofii Anglicko, o filozofiu ktorého sa Francúzi opierali, neskoršie Nemecko prevyšovalo vo filozofii obi­ dve spomenuté krajiny. Ale tak vo Francúzsku, ako aj vNemecku bola filozofia, práve tak ako vtedajší všeobecný rozkvet literatúry, tiež vý­ 256

sledkom ekonomického rozmachu. Som pevne presvedčený, že ekono­ mický vývin je v poslednej inštancii rozhodujúci aj v týchto oblastiach, ale uplatňuje sa v rámci podmienok, ktoré si jednotlivé oblasti samy predpisujú: napríklad vo filozofii pôsobením ekonomických vplyvov (ktoré zväčša pôsobia sprvoti tiež vo svojom politickom a inom pre­ oblečení) na už jestvujúcu filozofickú látku, ktorú zanechali predchod­ covia. Ekonómia tu netvorí nič nanovo, ale určuje spôsob pretvárania a rozvíjania prevzatej myšlienkovej látky, a aj to väčšinou nepriamo, lebo najväčší priamy vplyv na filozofiu vykonávajú politické, právne, morálne reflexy. O náboženstve som najpotrebnejšie povedal v poslednom oddiele svojej práce o Feuerbachovi. Ak teda Barth tvrdí, že popierame akékoľvek spätné pôsobenie po­ litických a iných odrazov ekonomického procesu na samotný tento proces, bojuje jednoducho proti veterným mlynom. Nech len nazrie do Marxovho ,„Osemnásteho brumaira“, kde predsa ide takmer vý­ lučne o osobitnú úlohu, ktorú hrajú politické boje a udalosti, pravda, v rámci všeobecnej závislosti od ekonomických podmienok. Alebo

nech nazrie do ,„Kapitálu , napríklad do oddielu o pracovnom dni, kde tak prenikavo pôsobí zákonodarstvo, ktoré je predsa politickým činom. Alebo do oddielu o dejinách buržoázie (24. kapitola). Alebo prečo potom bojujeme za politickú diktatúru proletariátu, ak je poli­ tická moc ekonomicky bezvládna? Aj násilie (t. j. štátna moc) je eko­ momickou potenciou! No teraz nemám čas, aby som kritizoval túto knihu.! Najprv musí vyjsť III. zväzok“, a ostatne myslím, že by to napríklad aj Bernistein mohol celkom dobre vybaviť. Všetkým týmto pánom chýba jedno: dialektika. Vidia stále iba: tu prí­ čina, tam účinok. Že je to prázdna abstrakcia, že v skutočnom svete jestvujú takéto metafyzické polárne protiklady len vkrízach, že však celý tento veľký proces prebieha vo forme vzájomného pôsobenia — i keď veľmi nerovnakých síl, z ktorých ekonomický pohyb je rozhodne naj­ silnejší, najpôvodnejší a najrozhodujúcejší — že tu nie je nič absolút­ ne, ale všetko je relatívne, to títo páni vôbec nevidia, pre nich Hegel

nejestvoval... 1 Ide o knihu Paula Bartha ,,Die Geschichtsphilosophie Hegeľ“s und der Hegelianer bis auf Marx und Hartmann" [Filozofia dejín Hegela a hegeliánov až po Marxa a Hartmanna]. Red. 2 Marxovho „Kapitálu". Red. 17 Listy o ,„Kapitáli““

297

Rok 1891 205. ENGELS — SORGEMU

4. marca 189] ... Mám teraz dohotoviť tri brožúry pre nové vydanie: 1. ,,Ob: čiansku wojnu vo Francúzsku“, ohlas Generálnej rady o Komúne. Túto revidujem a nové vydanie doplním dvoma ohlasmi Generálnej rady o nemecko-francúzskej vojne, ktoré sú dnes aktuálnejšie ako hoci­ kedy predtým. Okrem toho napíšem úvod. 2. Marxovu ,„Námezdnú prácu a kapitál“, ktorú musím pozdvihnúť na úroveň ,„Kapitálu“, lebo inak by v robotníckych kruhoch vyvolala zmätok — totiž formulácia nie je ešte dokonalá (napríklad predaj práce namiesto pracovnej sily atď.), a preto je potrebný aj úvod. 3. Môj „Vývin socializmu“ — ten sa len vynasnažím urobiť trocha populárnejším... 206. ENGELS — KAUTSKÉMU 17. marca 1891

.. Okrem toho ,„Námezdnú prácu a kapitál“ napísal Marx ešte terminológiou, akú používal pred vznikom teórie nadhodnoty, teraz, keď vyjde v náklade 10000 výtlačkov ako propagandistická brožúra, nemôže to tak ostať.Musímju teda prepísaťdo dnešnej reči aodôvodniť

to vúvode...

207. ENGELS — OPPENHEIJMOVI

24. marca 1891

.. .Dotkli ste sa niekoľkých zložitých tém, ktoré v krátkom liste nijako nemožno vyčerpať. Bol by to nesporne pokrok, keby robotnícke 258

združenia mohli priamo a v mene všetkých [robotníkov] rokovať s pod­ nikateľmi o mzdových zmluvách. Tu v Anglicku sa už temer päťdesiat rokov fakticky aj usilujú o to, lenže kapitalisti si príliš dobre uvedo­ mujú svoje záujmy, než aby na to pristúpili bez prinútenia. Podarilo sa to presadiť pri veľkom štrajku dokárov roku 1889, a kedy-tedy už aj pred ním i po ňom na nejaký čas: no páni sa pri prvej vhodnej prí­ ležitosti zase vyslobodzujú z tejto „neznesiteľnej tyranie“ robotníckych združení a vyhlasujú za neprípustné, aby tretie, nepovolané osoby zasahovali do patriarchálnych vzťahov medzi nimi a ich robotníkmi. Je to stará história: V časoch prosperity dopyt po pracovných silách prinucuje pánov k ústupčivosti, a v časoch stagnácie využívajú nad­ mernú ponuku pracovných síl, aby všetky tieto ústupky opäť zrušili. Celkove však úmerne so vzrastajúcou organizovanosťou robotníkov ich odpor predsa vzrastá natoľko, že všeobecné postavenie — priemer — sa trošku zlepšuje, a nijaká kríza nemôže robotníkov zase natrvalo stlačiť pod alebo hoci len na východiskový bod, t. j. najnižší bod pre­ došlej krízy. Ale je ťažké povedať, čo sa stane, keby raz došlo k dlhej, chronickej, všeobecnej priemyselnej kríze, ktorá by trvala päť až šesť rokov. Zamestnávanie nadbytočných robotníkov štátom, respektíve obcami, a zoštátnenie obchodu s potravinami — to sú otázky, ktoré podľa mojej mienky bolo by treba postaviť oveľa širšie, než to robíte vo Vašom liste. Bolo by treba zahrnúť nielen obchod, ale aj výrobu: po­ travín, ktoré možno produkovať v tuzemsku. Lebo čím iným chcete zamestnať nadbytočné pracovné sily? Veď títo robotníci sú nadbytoční práve preto, lebo pre ich výrobky niet odbytu. Takto však dochádzame k vyvlastneniu pozemkových vlastníkov, čo je omnoho viac než dnešný nemecký alebo rakúsky štát by bol ochotný urobiť. Okrem toho ani ne­ meckému, ani rakúskemu štátu nemôžeme zveriť takúto úlohu. Ako sa to robí a čo z toho vzíde, ak sa vyvlastnenie junkerov zveruje junke­ rom, možno vidieť tu v Anglicku, kde napriek všetkým stredovekým formám je štátne zriadenie omnoho modernejšie ako po pravej i ľavej strane Krušných hôr. Veď háčik je práve v tom, že dokiaľ ostanú pri kormidle majetné triedy, nebude nijaké zoštátnenie odstránením vy­ korisťovania, ale iba zmenou jeho formy, a to vo francúzskej, americkej a švajčiarskej republike práve tak ako v monarchickej strednej Európe a v despotickej východnej Európe. A na to, aby sme mohli kormidlo vybrať z rúk majetných tried, potrebujeme predovšetkým prevrat v hlavách robotníckych más, ktorý teraz — i keď pomerne pomaly — 17.

259

prebieha: a na dosiahnutie tohto prevratu potrebujeme ešte rýchlejšie tempo prevratu vo výrobných metódach, viac strojov, viac vyradených robotníkov, ako aj to, aby viac roľníkov a maloburžuov vyšlo na mi­ zinu a aby neodvratné dôsledky moderného veľkopriemyslu boli ešte hmatateľnejšie a masovejšie. Čím rýchlejšie a prenikavejšie sa uskutoční tento ekonomický pre­ vrat, tým skoršie budú nevyhnutné i opatrenia, ktoré — hoci zdanlivo určené iba na odstránenie nešvárov, ktoré isa náhle rozrástli do obrov­ ských a neznesiteľných rozmerov — vo svojich následkoch podryjú korene doterajšieho spôsobu výroby, a robotnícke masy si pomocou všeobecného hlasovacieho práva vynútia rešpekt. Ktoré opatrenia budú prvé, to závisí od miesta a času, o tom sa vopred a všeobecne nedá nič povedať. Podľa mojej mienky však opatrenia, ktoré skutočne vedú k oslobodeniu, budú možné až vtedy, keď ekonomický prevrat už pri­ viedol široké masy robotníkov k uvedomeniu si svojho postavenia a prekliesnil im tým cestu k politickému panstvu. Ostatné triedy sú schopné len príštipkáriť alebo zaviesť pseudoreformy. A tento proces uvedomovania robotníkov postupuje teraz každým dňom rýchlejšie, takže za päť až desať rokov budú rozličné parlamenty vyzerať celkom ináč. V práci na treťom zväzku budem pokračovať len čo mi to tie pre­

kliate drobné nepredvídané práce a nekonečná korešpondencia so všet­ kými krajinami sveta dovolia. Ale potom sa vzbúrim, zavriem krám a nedám sa už vyrušovať. Dútam, že tohto roku budem hotový, už mi to prihára, a musím to dokončiť...

208. ENGELS — SCHMIDTOVI 1. júla 1891

... Mám pred sebou Vaše listy z 5. marca a 18. júna. Bude naj­ lepšie, ak svoju prácu o úvere a peňažnom trhu nedokončíte, dokiaľ nevyjde tretí zväzok, tam nájdete mnoho novôt a ešte oveľa viac ne­ vyriešených problémov súvisiacich s touto témou, teda popri nových riešeniach i nové úlohy. Len čo sa vrátim z letoviska, nezadržateľne dorazím tretí zväzok. O Vašom druhom pláne, o prechodných etapách ku komunistickej spoločnosti, hodno porozmýšľať, ale radil by som 260

Vám: Nonum prematur in annum!: niet ťažšieho problému, lebo pod­ mienky sa neprestajne menia. Menia sa napríklad so vznikom každého nového trustu, a každých desať rokov sú miesta, kde treba začať útok,

úplne zmenené... 209. ENGELS — DANIELSONOVI 29. [— 31.] októbra 1891

. „Chov milionárov“, ako hovorí Bismarck, zrejme postupuje vo Vašej krajine naozaj mílovými krokmi. O takých ziskoch, aké vykazuje Vaša oficiálna štatistika, dnes v anglických, francúzskych a nemeckých textilkách nepočuť. 10, 15, nanajvýš 20-percentný priemerný zisk, a vo veľmi, veľmi výnimočných rokoch prosperity 25 až 30-percentný, je tu považovaný za dobrý. Takéto miery zisku vedeli dosahovať len v detských rokoch moderného priemyslu niektoré podniky s najnovším a najlepším strojovým zariadením, takže vyrábali svoj tovar so značne menším množstvom práce, ako bolo v tom čase spoločensky nutné. Teraz sa dosahujú také zisky len pri úspešných špekulačných poduja­ tiach na základe nových vynálezov, teda pri jednom podujatí zo sto, kým ostatné končia zväčša úplným fiaskom. Jediná krajina, kde podobné alebo skoro podobné zisky sú v hlav­ ných priemyselných odvetviach možné aj dnes, sú Spojené štáty ame­ rické. Ochranné clá zavedené po občianskej vojne a teraz MacKinleym viedli tam k podobným výsledkom, takže zisky musia byť, a skutočne sú, obrovské. Fakt, že tento stav závisí výlučne od colných predpisov, ktoré možno zo dňa na deň meniť, úplne stačí, aby sa zabránilo kaž­ dému rozsiahlemu investovaniu zahraničného kapitálu do týchto prie­ myselných odvetví (rozsiahlemu v porovnaní s výškou investovaného domáceho kapitálu) a aby sa tým odstránil hlavný zdroj konkurencie a zamedzil pokles ziskov. Vaša stať o zmenách, ktoré nastali týmto rozvojom moderného prie­ myslu v živote ľudových más, o zániku ich domáckeho priemyslu, pra­ cujúceho pre priamu spotrebu výrobcov, a o pozvoľnom zanikaní aj tých odvetví domáckeho priemyslu, ktoré pracujú pre kapitalistických 1 Do deviateho roku zadrž dielo. (Horatius to radí básnikom a mieni tým, aby sa neponáhľali a pracovali dôkladne.] Red.

261

priekupníkov, mi živo pripomína kapitolu nášho autora o vytvorení vnútorného trhu!, ako aj to, čo sa v rokoch 1820—1840 odohralo tak­ mer v celej strednej a západnej Európe. Účinky tejto zmeny sú u vás, prirodzene, trochu iné. Francúzsky a nemecký roľník-vlastník sa tak ľahko nevzdá, bude sa zvíjať v pazúroch úžerníka ešte dve-tri generá­ cie, kým bude dosť zrelý na to, aby mu vydražili pôdu a dom, tak je to aspoň v tých krajoch, kam moderný priemysel ešte neprenikol. V Ne­ mecku sa roľník drží nad vodou najrôznejším domáckym priemyslom — vyrába [ľajky,hračky, košíky atď. na účet kapitalistov. Keďže voľný čas, ktorý mu ostáva po obrobení jeho políčka, nemá preňho nijakú hod­ notu, pokladá každú kopejku, ktorú zarobí vedľajšou prácou, za čistý zisk: preto sú v Nemecku mzdy tak nehorázne nízke a tieto prie­ myselné výrobky tak neuveritelne lacné. U vás treba ešte zdolať odpor občiny“ (hoci by som povedal, že v stálom boji s moderným kapitalizmom musí tento odpor značne ochabovať), ďalej sa praktizuje prenajímanie pôdy od veľkostatkárov, ako to opisujete vo svojom liste z 1l. mája — čo je spôsob, ktorý umožňuje pozemkovému vlastníkovi, aby si zabezpečil nadhodnotu, ale aj rolníkovi, aby živoril ďalej ako roľník: a kulaci, pokiaľ to môžem posúdiť, pokladajú tiež za výhodnejšie držať roľníka vo svojich pa­ zúroch ako objekt vykorisťovania, než zničiť ho raz navždy a prisvojiť si jeho pôdu. A preto sa mi vidí, že ani ruský roľník — tam, kde ho nepotrebujú ako robotníka v továrni alebo v meste — sa tak lahko ne­ poddá a bude ho treba veľmi dlho biť, než umrie. Obrovské zisky, ktoré dosahuje mladá ruská buržoázia, a závislosť týchto ziskov od dobrej úrody, ako ste to správne vystihli, vysvetľujú mnohé veci, ktoré by inak boli veľmi nejasné. Napríklad, ako by som inak pochopil odeskú zprávu uverejnenú dnes ráno v istých londýn­ skych novinách, podľa ktorej ruské obchodné kruhy sú teraz zrejme posadlé jedinou myšlienkou, že vojna je jediným skutočným univerzál­ nym. liekom proti stále vzrastajúcej depresii a nedôvere, ktorou teraz trpia všetky odvetvia ruského priemyslu: ako by som to inak pochopil a čomu by som to pripisoval, ak nie tomu, že takýto priemysel, jest­ vujúci vďaka colným opatreniam, je totálne závislý od vnútorného trhu a od úrody v poľnohospodárskych oblastiach, od ktorej závisí kúpna sila jediných zákazníkov tohto priemyslu! A keď tento trh sklame, čo 1 Pozri Karol Marx, „Kapitál", zv. I, SVPL, Bratislava 1955, kap. 24, 5. Red. 2 V origináli azbukou. Red.

262

môže byť pre naivných ľudí prirodzenejšie, než rozšíriť ho úspešnou vojnou? Veľmi zaujímavé sú Vaše poznámky o zdanlivom protirečení, že u vás dobrá úroda nevedie nevyhnutne k zníženiu cien obilia. Ak skúmame skutočné ekonomické pomery v rôznych krajinách a na rôz­ nych stupňoch civilizácie, akými krajne mylnými a nedokonalými sa nám javia racionalistické zovšeobecňovania z XVIII. storočia — vezmime len starého Adama Smitha, ktorý pokladal pomery v Edin­ burghu a Lothiane! za normálne, aké vládnu na celom svete! Nuž, Puškin to už vedel:

.. prečo nenačim mu zlata, keďže postačí, ak produktov má dostatočne. Otec ho nijak nechápal a zeme do zálohu dal.“ Váš oddaný P. W. Rosher Budúci pondelok začnem znova pracovať na treťom zväzku — a dúfam, že neprestanem, kým nebudem hotový. Dokončenie listu sa pretiahlo do dneška, 31. októbra, pretože ma medzičasom vyrušili. 210. ENGELS — SCHMIDTOVI 1. novembra 1891

.. „Prevrátenie dialektiky u Hegela spočíva v tom, že podľa neho dialektika má byť ,,samorozvitím myšlienky“, a preto dialektika faktov je len jej odleskom, zatiaľ čo dialektika v našej hlave je predsa iba od­ razom skutočného vývinu, ktorý prebieha vo svete prírody a ľudských dejín a ktorý sa podriaďuje dialektickým formám. Porovnajte trebárs vývin od tovaru ku kapitálu u Marxa s vývi­ nom od bytia k podstate u Hegela a dostanete ceľkom dobrú paralelu: u Marxa konkrétny vývin, ako plynie z faktov, u Hegela abstraktná 1 Úrodný kraj v Škótsku. Red. 2 Tento úryvok z Puškinovho ,Eugena Onegina" cituje Engels v ruštine, slovenský preklad je od J. Jesenského. Red. 2603

konštrukcia, v ktorej sa nanajvýš geniálne myšlienky a miestami veľmi dôležité zvraty — napríklad zvrat kvality v kvantitu a naopak — podávajú ako zdanlivé samorozvitie jedného pojmu z druhého, takých­ to pojmov bolo by možné vykonštruovať celý tucet... 211. ENGELS — KAUTSKÉMU

3. decembra 1891

Na Tvoj list z 30. októbra som dlho neodpovedal: zavinil to tretí zväzok, s ktorým sa zas morím. Prichádzam teraz práve k najťažšej časti, k posledným kapitolám (asi 6 až 8) o peňažnom kapitáli, ban­ kách, úvere atď.: a tu, keď už som raz v tom, musím pokračovať bez prerušenia, preštudovať znova literatúru, slovom, zvládnuť látku do­ konale — a pravdepodobný výsledok: Môže to zväčša ostať tak, ako je, zato však si budem úplne istý, že som nestrelil capa ani v pozi­ tívnej, ani v kritickej častí... Novšie bádania, ktorými sa Marxova kapitola o historickej tendencii kapitalistickej akumulácie stala vraj zastaralou, vykonal nesporne Gei­ ser, ktorého totiž vo Vratislavi pokladajú za ozajstnú vedeckú autoritu. Ale je tiež možné, že Liebknecht v rozpakoch (lebo zrejme nevedel, že tieto poučky sú vzaté z „Kapitálu“) potáral — ako sám často hovorieva — nejaké „hlúposti“, ktoré mu práve zišli na um... 212. ENGELS — KAUTSKÉMU

27. decembra 1891

... Keďže sa musím čím skôr zase pustiť do tretieho zväzku a do­ končiť ho bez prerušenia, pochopíš, že Tvoj rukopis môžem prezrieť iba letmo, ale rád urobím všetko, čo mi bude možné. Novoty o výmennej hodnote a hodnote v treťom vydaní „Kapitálu“ pochádzajú z Marxových rukopisných dodatkov: žiaľ, je ich málo a vy­ pracoval ich v čase, keď mu to choroba veľmi sťažovala. Marx dlho hľadal správnu formuláciu a mnoho opravoval... 1 0 Geiserovi porovnaj Engelsov list Liebknechtovi zo 17. augusta 1889: v ruštine Marx a Engels, Spisy, zv. XXVIII. Red.

264

Rok 13892 213. ENGELS — SCHMIDTOVI

4. fehruára 1892 .. . Srdečná vďaka za Váš článok" proti Wolfovi. Bol som však takto predsa nútený prečítať si aj Wolfovo dielo", ktoré som bol pokojne odložil na horšie časy. Keďže sa tento človek nazdáva, že jediným úče­ ľom nemeckej reči je zakrývať jeho bezmyšlienkovitosť, dáva čítanie tejto gebuziny dosť roboty, jednako len sa čoskoro ukazuje, že v tom väzí iba veľké ,nič“. Podstatu ste vystihli celkom správne a jasne, a bolo veľmi múdre, že ste nechali bokom všetky vedľajšie momenty: veď autor ich uvádza len preto, aby odvádzal čitateľovu pozornosť, takže potom mezbadá hlavnú chybu. Že tento človek je génius ekono­ mickej hlúposti, zistil som už z jeho článku v „Neue Freie Presse“, ktorým sa usiluje ešte väčšmi zmiasť aj beztak zmätené hlavy vieden­ ských buržuov. No tentoraz ešte aj predstihol moje očakávania. Vyjadrime jeho argument matematicky: Ki, K,, dva celkové kapi­ tály, ktorých príslušné variabilné zložky — vi, vz a ich príslušné množ­ stvá nadhodnoty — mi a ms. Pri rovnakej miere zisku pre oba kapi­ tály (predbežne predpokladáme, že zisk a nadhodnota sú rovnaké) dostaneme teda:

Ka Ki. Ka—mi:maČižeK, ———­ My

Mo

Teraz musíme zistiť miery nadhodnoty

nevyhnutne vyplývajúce

v

z tohto predpokladu, znásobíme teda jednu stranu rovnice s -1 — 1 , vo ... a druhú stranu s — l: čiže 2

aNEVEK Va

May Vy

Mal,

0V0

(Mi

0%,“

m,

1 Charakteristiku Schmidtovho článku a práce Júliusa Wolfa podáva Engels v pred­ slove k 1lII. zväzku ,„Kapitálu". Red.

265

|

Ak prenesieme príslušné činitele na druhú stranu rovnice, kde sa teda zlomok obráti, dostaneme ]

Ka MoKr Ma v1

Va

Va

a

alebo

v1

1Y

:

——

Va

1

Š2 v2

čiže, aby sme dospeli k Wolfovej rovnakej miere zisku, musí byť medzi mierami nadhodnoty taký pomer ako medzi príslušnými ceľkovými kapitálmi delenými ich príslušnými variabilnými zložkami. Ak to nie je tak, padá Wolfova rovnaká miera zisku. Ale že medzi mierami nad­ hodnoty 1. môže byť a 2. vždy musí byť taký pomer — to bol ekono­ mický fakt, ktorý mal pán Wolí dokázať. Namiesto toho nám podáva dedukciu, v ktorej to, čo treba dokázať, figuruje ako predpoklad. Pre­ tože, ako som vyššie ukázal, rovnica mier madhodnoty je len inou formou rovnice rovnakej miery zisku.

Priklad:

K, — 100, v, — 40, m, — 10 K „ — 100, v, — 10, m, — 10

Ka. K, m.m, vy

0%,

V,

0%,

100 100 10 10

10 1010:

10“ Správne.

Domnievam sa síce, že zachádzate príliš ďaleko, keď tvrdíte, že miery nadhodnoty sú v celej veľkovýrobe bezpodmienečne rovnaké. Tie eko­ nomické páky, ktoré presadzujú rovnosť miery zisku, pôsobia podľa mňa omnoho silnejšie a rýchlejšie ako tie, ktoré tlačia na to, aby sa vy­ rovnala miera nadhodnoty. Taká tendencia však jestvuje, a rozdiely sú v praxi len bezvýznamné, veď konečne všetky ekonomické zákony sú len výrazom tendencií, ktoré sa pozvoľna presadzujú a navzájom krížia. Až budem písať predslov k tretiemu zväzku, pripravím pánu Wolfovi

milé prekvapenie... 214. ENGELS — BEBELOVI

8. marca 1892

.. . Pravda, problém nezamestnanosti sa môže v budúcom roku zhor­ šiť. Systém ochranných ciel mal totiž presne tie isté následky ako slo­ bodný obchod: presýtenie jednotlivých národných trhov, a to temer 266

všade — lenže tu to ešte nie je také zlé ako u vás. Ale aj tu, kde sme od roku 1867 prekomali dve až tri menšie skryté krízy, napokon sa zrejme opäť chystá akútna kríza. Obrovské úrody bavlny za posledné dva-tri roky (až vyše deväť miliónov balov ročne) stlačili ceny na takú úroveň ako v čase vyvrcholenia krízy z roku 1846, a vyvíjajú pritom ohromný tlak na výrobu, takže tunajší továrnici musia vyrábať viac než treba, lebo americkí plantážnici produkovali viac mež treba! Pritom ustavične doplácajú, lebo ceny surovín klesajú, takže kým sa ich výrobok, spradený z drahšej bavlny, dostane na trh, je už zakaždým znehodnotený. Preto volajú o pomoc aj nemeckí a alsaskí pradiari: v Ríšskom sneme však o tom mlčia. Už ani v iných priemyselných odvetviach nie je tu situácia nejaká ružová: príjmy železníc a vývoz priemyselných výrob­ kov už pätnásť mesiacov radikálne klesajú, takže budúcej zimy môže aj tu nastať mrzká situácia. V ochranárskych štátoch kontinentu sotva možno očakávať zlepšenie, obchodné zmluvy môžu na kratšiu dobu niečo napraviť, ale do roka bude určite zase tá istá situácia. A keď sa na budúcu zimu začnú v Paríži, Berlíne, Viedni, Ríme a Madride také isté nepokoje ešte väčšieho rozsahu a budú mať v Londýne a New Yorku taký istý ohlas, môže dôjsť k vážnejším udalostiam. V tom prí­ pade však bude výhoda, že aspoň v Paríži a v Londýne sedia v mestskej rade ľudia, ktorí si až príliš dobre uvedomujú svoju závislosť od robot­ níckych voličov a tým menej sa budú vzpierať proti takým požiadav­ kám, ktoré sú uskutočniteľné už dnes: zamestnávanie pri verejných prácach, skrátenie pracovného času, stanovenie miezd podľa požia­ davky odborových zväzov atď., pretože v tom vidia jediný a najlepší prostriedok, ako predísť tomu, aby sa masy nedopustili horších socia­ listických — skutočne socialistických — kacírstiev. Potom uvidíme, či aj členovia berlínskej a viedenskej mestskej rady, zvolení podľa tried a cenzového volebného práva, nebudú musieť voľky-nevoľky cupotať za

nimi...

215. ENGELS — DANIELSONOVI 15. marca 1892

.. „Vaša krajina teraz prechádza naozaj veľmi dôležitým obdobím, ktorého plný význam nemožno ani doceniť. Z Vašich listov usudzujem, že terajšiu neúrodu! nepokladáte za náhodu, ale za nevyhnutný následok, 1 Engels tu napísal azbukou ,„neurožaj". Red.

207

za jeden z nevyhnuteľných sprievodných javov ekonomického vývinu, ktorý sa začal v Rusku roku 1861. A — pokiaľ sa to dá posúdiť z diaľky — je to aj moja mienka. Roku 1361 sa začal v Rusku rozvoj moderného priemyslu v rozmeroch dôstojných veľkého národa. Zavládlo presved­ čenie, že v dnešných časoch ani jedna krajina nemôže zaujať primerané miesto medzi civilizovanými národmi, ak nemá priemyselné strojové za­ riadenie poháňané parou a ak nekryje sama — aspoň do značnej miery — vlastnú potrebu priemyselných výrobkov. Podľa tohto presvedčenia konalo Rusko, a to s veľkou vervou. Bolo celkom prirodzené, že sa pritom obklopilo hradbami ochranných ciel, lebo konkurencia An­ glicka donútila k takej politike temer všetky veľké krajiny, dokonca i Nemecko, kde sa veľkopriemysel úspešne rozvinul pri takmer úplnej slobode obchodu, pridalo sa k tomuto chóru a zaviedlo ochranné clá len preto, aby urýchlilo — ako to nazval Bismarck — proces , chovu milionárov“. A keď sa Nemecko dalo na túto cestu, hoci to nebolo vô­ bec nutné, kto môže vytýkať Rusku, že urobilo to, čo bolo preň ozaj nevyhnutné, keď sa už raz rozhodlo pre nový kurz priemyselného rozvoja? Zdá sa mi, že vaša terajšia situácia sa do určitej miery podobá si­ tuácii vo Francúzsku za Ľudovíta XIV. Aj tam vytvoril Colbertov ochranný systém priaznivé podmienky pre manufaktúry: a o 20—30 rokov vysvitlo, že za vtedajších podmienok bolo možné vybudovať ná­

rodný manufaktúrny priemysel iba na úkor roľníctva. Naturálne hospo­ dárstvo roľníkov bolo podrývané a nahradzované peňažným hospodár­ stvom: bol vytvorený vnútorný trh a zároveň — aspoň na nejaký čas — takmer znova zničený tým istým procesom a tou nevídanou silou, akou si ekonomická nevyhnutnosť razila cestu, a taktiež zvýšenými obeťami ma peniazoch a ľuďoch, ktoré si vtedy vyžadovalo zriadenie stálej armády pomocou odvodov, ako si to aj v dnešných časoch vyžaduje za­ vedenie pruského vojenského systému založeného na všeobecnej bran­ nej povinnosti. Akeď potom rok alebo dva bola neúroda, nastala v celej krajine taká všeobecná bieda, ako to opisuje Boisguillebert a maršal Vauban. Je tu však jeden obrovský rozdiel: rozdiel medzi starou ,manufak­ túrou“ a moderným ,,veľkopriemyslom“, ktorý (pokiaľ ide o účinok na roľníka, na poľnohospodárskeho malovýrobcu, ktorý pracuje vlastnými výrobnými prostriedkami) zodpovedá rozdielu medzistaromódnou muš­ ketou s kresadlom a hladkou hlavňou z roku 1680 a modernou 7,5-mili­ metrovou opakovačkou z roku 1892. Ba čo viac, roku 1680 bola malovýro­ 208

ba v poľnohospodárstve ešte bežným spôsobom výroby a poľnohospodár­ ska veľkovýroba mohla byť iba čoraz častejšou výnimkou, ale jednako len výnimkou, kým dnes je poľnohospodárska veľkovýroba pomocou strojov pravidlom a stáva sa stále viac jedinou možnou formou poľno­ hospodárskej výroby. A preto sa zdá, že roľník našich dní je odsúdený na zánik. Pamätáte sa, čo náš autor hovorí v liste o Žukovskom!: Ak Rusko pôjde ďalej cestou, ktorú nastúpilo roku 1861, musí roľnícka občina zaniknúť. Tak sa mi vidí, že [táto predpoveď] sa teraz splňa. Zrejme sa blíži chvíľa, keď — aspoň vwniektorých oblastiach

— všetky staré

sociálne ustanovizne ruského roľníctva stratia pre individuálneho rol­ níka nielen svoju cenu, ale stanú sa okovami práve tak, ako predtým v západnej Európe. Obávam sa, že budeme musieť vašu občinu“ po­ kladať za sen minulosti a počítať pre budúcnosť s Ruskom kapitalis­ tickým. Niet pochýb, že sa tým prepasie veľká možnosť, ale proti eko­ nomickým faktom sa nedá nič robiť. Podivné je len to, že v Rusku tí istí ľudia, ktorí jednostaj zdôrazňujú nesmierne prednosti primitívnych ruských ustanovizní pred ustanovizňami prehnitého Západu, robia všetko, čo je v ich silách, aby tieto primitívne ustanovizne zničili a na­ hradili ich ustanovizňami prehnitého Západu! Ale ak sa z ruského roľníka má stať proletár, či už priemyselný alebo poľnohospodársky, tak je zrejme aj ruský statkár“ odsúdený na zánik. Podľa mojich informácií je táto trieda ešte väčšmi zadlžená než rol­ níci a musí svoje majetky postupne rozpredávať. A zdá sa, že medzi týmito dvoma vzniká nová trieda pozemkových vlastníkov, dedinskí kulaci“ a či mestskí buržuovia — hádam otcovia budúcej ruskej pozem­

kovej aristokracie?? Vlaňajšia neúroda to všetko zreteľne ukázala. Úplne súhlasím s Vami, že príčiny sú čiste sociálne. Pokiaľ ide o odlesňovanie, je to v podstate — práve tak ako úpadok roľníkov — jedna zo základných podmienok buržoáznej spoločnosti. Niet ani jedinej „civilizovanej“ európskej kra­ jiny, ktorá by to nebola prekonala, a teraz to prežíva Amerika“ a nepochybne i Rusko. Odlesňovanie je teda podla mňa v podstate sociálnym faktorom, ako aj sociálnym výsledkom. Ale pre zaintereso­ 1 Ide o Marxov list redakcii ,„Otečestvennych zapisok". Pozri K. Marx a F. Engels, Vybrané dopisy, Praha 1952, str. 285. Red. 2 Slová „občina", ,„pomeščik" a „kulaki" napísal Engels azbukou. Red. # V Amerike som to pred štyrmi rokmi videl na vlastné oči. Tam sa všemožne usilujú, aby účinky odlesňovania paralyzovali a túto chybu napravili.

209

vané strany je to zároveň veľmi bežná zámienka, aby vinu na hospo­ dárskych neúspechoch zvalili na také príčiny, za ktoré očividne ne­ možno nikoho robiť zodpovedným. Podľa mojej mienky sa v dôsledku neúrody stalo len zjavným, čo bolo doteraz skryté. Neúroda však úžasne urýchlila tempo tohto pro­ cesu. Tejto jari bude roľník v čase sejby omnoho slabší, ako bol v čase sejby minulej jesene: a bude sa musieť znova postaviť na nohy v omno­ ho horších podmienkach. Čo si však môže počať bedár, po uši zadlžený, bez dobytka — čo si môže počať ešte aj v tých krajoch, kde sa mu podarilo prezimovať bez toho, aby opustil svoju pôdu? Preto sa mi zdá, že to bude trvať dlhé roky, kým sa táto kalamita úplne prekoná, a že potom bude Rusko celkom inou krajinou, dokonca inou, akou bolo 1. januára 1891. A budeme sa musieť utešovať myšlienkou, že to všetko nakoniec nutne poslúži pokroku ľudstva... 216. ENGELS — KAUTSKÉMU

30. marca 1892

Predslov som včera odoslal skorigovaný a doplnený dvoma riadkami k druhému vydaniu. Myslím, že to stačí. Predošlý predslov má ešte stále určité poslanie: brániť tomu, aby neožilo rodbertovské klamstvo, ktoré — ako každý takýto módny článok — má sklon periodicky sa vra­ cať. Treba totiž konštatovať, že tento predslov mal udivujúco rýchly účinok. Nie je však moja vina, že velikáni, s ktorými proti nám ope­ rujú, sú takí chlapi, že ich možno zabiť dvoma predslovmi. Okrem toho sa Nemcom ešte stále zídu ekonomické úvahy, ktoré tam podá­ vam: je zarážajúce, no neveľmi potešujúce, akí nemohúci sú niektorí naši ludia v ekonomickej polemike. . Ä propos, korektúru Marxovho článku o Proudhonovi“ z berlín­ skych novín ,Social-Demokrat“ som neprezrel, nemal som čas...

1 Predslov. k prvému nemeckému vydaniu Marxovej knihy „Bieda filozofie" napí­ sal Engels roku 1884. Roku 1392 použil Engels ten istý predslov, doplnený niekoľkými riadkami, pod titulom ,,K druhému vydaniu“. Red. Z Karol Marx, „O P. ]J. Proudhonovi": tento článok z roku 1865 zaradil Engels na začiatok nemeckého vydania Marxovej knihy „Bieda filozofie". Red.

270

217. ENGELS — DANIELSONOVI 18. júna 1892

... Chcel som osobitne vyzdvihnúť, že vlaňajšia neúroda! — aby som použil oficiálny výraz — nebol izolovaný a náhodný jav, ale nevy­ hnutný následok celého vývinu od skončenia Krymskej vojny, že je to výsledok prechodu od spoločného obrábania pôdy a patriarchálneho domáckeho priemyslu k modernému priemyslu, a že sa mi zdá, že táto premena nakoniec nutne ohrozí existenciu občiny"!a zavedie kapita­ listický systém aj do poľnohospodárstva. | Z Vašich listov usudzujem, že súhlasíte so mnou, pokiaľ ide o tieto fakty: je iná otázka, či sa nám tieto fakty páčia, alebo nie: no či sa nám páčia, alebo nie, fakty ostanú aj naďalej faktami. Čím väčšmi od­ hliadneme od svojich sympatií a antipatií, tým lepšie budeme vedieť posúdiť fakty a ich následky. Je úplne nesporné, že terajší náhly vzrast moderného ,veľkoprie­ myslu“ v Rusku bol vyvolaný umelými prostriedkami, ochrannými cla­ mi, štátnymi subvenciami atď. To isté sa odohralo vo Francúzsku, kde ochranný systém jestvuje od Colbertových čias, v Španielsku, Taliansku a od roku 1878 dokonca i v Nemecku, hoci táto krajina už temer za­ víšila svoju premenu v priemyselný štát, keď roku 1878 zaviedla ochranné clá, aby kapitalisti mohli prinútiť svojich tuzemských spotre­ biteľov platiť také vysoké ceny, ktoré by kapitalistom umožnili predávať v zahraničí pod výrobné náklady. A v Amerike urobili presne to isté, aby skrátili obdobie, v ktorom americkí továrnici ešte nebudú schopní konkurovať s Anglickom pri rovnakých podmienkach. Nepochybujem o tom, že Amerika, Francúzsko, Nemecko a Rakúsko dosiahnu taký stav, že budú môcť na voľnom svetovom trhu úspešne čeliť anglickej konkurencii prinajmenej v niektorých dôležitých článkoch. Francúzsko, Amerika a Nemecko v určitej miere už teraz zlomili priemyselný mono­ pol Anglicka, čo sa tu veľmi pociťuje. Bude Rusko schopné dosiahnuť také isté postavenie? O tom pochybujem, lebo Rusko — práve tak ako Taliansko — trpí nedostatkom uhlia v miestach, ktoré sú pre prie­ mysel priaznivé, a nadto — ako ste to vo svojom liste z 12./24. marca tak dobre rozviedli — musí sa boriť s úplne odlišnými historickými podmienkami. Lenže potom tu musíme zodpovedať inú otázku: Bolo by mohlo Rusko roku 1890 existovať a udržať si svoje nezávislé po­ stavenie vo svete ako čisto agrárna krajina, ktorá žije z vývozu obilia 271

a kupuje za to zahraničné priemyselné výrobky? Myslím, že tu môžeme s istotou odpovedať: nie. Stomiliónová krajina, ktorá hrá v dejinách sveta dôležitú úlohu, by nemohla pri terajších ekonomických a priemy­ selných podmienkach ustrnúť na stupni, na akom bolo Rusko až do Krymskej vojny. K zavedeniu parného stroja a obrábacích strojov, k pokusu vyrábať textilné a kovové výrobky modernými výrobnými prostriedkami, aspoň pre domácu spotrebu, muselo dôjsť skôr alebo neskôr, no v každom prípade niekedy medzi rokom 1856 a 1880. Jed­ nako len, aj keby k tomu nebolo došlo, konkurencia anglických strojov by bola zničila váš patriarchálny domácky priemysel, a koniec by bol býval — osud Indie, krajiny, ktorá je ekonomicky podrobená veľkej ústrednej dielni sveta, Anglicku. A dokonca aj India stanovila ochranné clá na anglické bavlnené tovary: a všetky ostatné britské kolónie, len čo dosiahli samosprávu, začali chrániť svoj vlastný priemysel pred ná­ ramnou konkurenciou materskej krajiny. Zaujatým anglickým autorom nejde do hlavy, prečo všade zavrhujú slobodný obchod anglického vzoru a zavádzajú proti nemu ochranné clá. Samozrejme, netrúfajú si vidieť, že tento — teraz takmer všeobecný — colný systém je viac alebo menej rozumným a v niektorých prípadoch načisto hlúpym pro­ striedkom sebaobrany proti tomu istému anglickému slobodnému ob­ chodu, ktorý pozdvihol anglický priemyselný monopol na majvyšší stupeň. (Tento prostriedok je hlúpy napríklad v Nemecku, ktoré sa stalo veľkou priemyselnou krajinou vďaka slobodnému obchodu a kde colná ochrana zahrnuje aj polnohospodárske výrobky a suroviny, čím sa zväčšujú náklady priemyselnej výroby!) Nepokladám tento všeobecný návrat k ochranárskemu systému za číru náhodu, ale za reakciu na neznesiteľný priemyselný monopol Anglicka: forma tejto reakcie, ako som už povedal, môže byť neprimeraná a dokonca ešte horšia, no his­ torická nevyhnutnosť takejto reakcie je pre mňa jasná a zjavná. Všetky vlády, aj tie najabsolutistickejšie, sú vkonečnom dôsledku len vykonávateľkami ekonomických nutností vyplývajúcich zo situácie krajiny. Môžu túto úlohu plniť rôznym spôsobom, dobre, zle a prie­ merne: môžu urýchliť alebo brzdiť ekonomický rozvoj a jeho politické i právne dôsledky, ale nakoniec ho musia predsa rešpektovať. Či boli prostriedky, ktorými sa uskutočnila priemyselná revolúcia v Rusku, tie najúčelnejšie, je osobitná otázka, a prediskutovať ju by nás zaviedlo priďaleko. Mne stačí, ak môžem dokázať, že táto priemyselná revolúcia, ako taká, bola neodvratná. To, čo hovoríte o nevyhnutných sprievodných javoch takýchto úžas­ 212

ných ekomomických zmien, je celkom správne, ale vzťahuje sa to viac­

menej na všetky krajiny, ktoré prekonali alebo prekonávajú tento proces. Vyčerpanie pôdy — pozri Ameriku, odlesňovanie — pozri An­ glicko, Francúzsko a teraz Nemecko a Ameriku: v Rusku sa podne­ bie mení a rieky vyschýnajú pravdepodobne väčšmi než hocikde inde v dôsledku rovinného charakteru krajiny, ktorá tieto obrovské rieky zásobuje vodou, a v dôsledku toho, že niet alpských snehových rezer­ voárov, aké sýtia Rýn, Dunaj, Rhônu a Pád. Rozklad starých agrár­ nych pomerov, postupný prechod ku kapitalistickému spôsobu hospo­ dárenia na veľkostatkoch, to sú procesy, ktoré sa už zavíšili v An­ glicku, vo východnom Nemecku a postupne napredujú všade. A pokla­ dám za samozrejmé, že veľkopriemysel v Rusku zahubí poľnohospo­ dársku občinu", ak len nedôjde k iným veľkým zmenám, ktoré by ju zachránili. Ide o to: Bude dosť času pre takú zmenu verejnej mienky v Rusku, ktorá by umožnila naočkovať občine moderný priemysel a moderné poľnohospodárstvo a súčasne ju pozmeniť tak, aby bola súcim a vhodným prostriedkom na organizovanie tejto modernej vý­ roby a na jej pretvorenie z kapitalistickej formy na zospoločenštenú? Uznáte, že na to, aby sa mohlo čo len pomyslieť na takúto zmenu, musí najprv dôjsť k mohutnému pokroku vo verejnej mienke vašej krajiny. Bude dosť času, aby sa to dosiahlo skôr, než kapitalistická výroba, podporovaná účinkami terajšej krízy, podryje občinu" príliš hlboko? Nepochybujem, že sa občina! v mnohých krajoch zotavila z úderu, ktorý dostala roku 1861 (ako to opisuje V. V.“). Ale odolá nepretržitým úderom, ktoré na ňu dopadajú v dôsledku priemyselnej premeny, dravo napredujúceho kapitalizmu, rozkladu domáckeho prie­ myslu, zániku práv na spoločné užívanie pasienkov a lesov, premeny naturálneho roľníckeho hospodárstva na peňažné, vzrastu bohatstva a moci kulakov! a dedinských vydriduchov!? Musím sa Vám ešte poďakovať za knihy, ktoré ste mi láskavo po­ slali, najmä za Kablukova a Karyševa. Momentánne som natoľko za­ valený prácou, že som za posledných šesť mesiacov nemohol prečítať ami jedinú knihu, a to v nijakej reči: odložím si Vaše knihy na august, keď budem na dovolenke. To, čo hovoríte o Kablukovovi, sa mi zdá byť úplne správne, pokiaľ to môžem posúdiť bez prečítania knihy. Poľno­ hospodársky robotník, ktorý nemá ani vlastnú, ani prenajatú pôdu, 1 Slová „neurožaj“, „občina", „kulaki" a ,mirojedy" napísal Engels v origináli azbukou. Red. 2 V. P. Voroncov. Red.

18 Listy o ,„Kapitáli“

273

nájde zamestnanie iba na určitú časť roka, a keďže ho platia len za túto prácu, musí počas nezamestnanosti hladovať, ledaže si na tento čas nájde prácu iného druhu: lenže moderná kapitalistická výroba mu to úplne znemožňuje. V západnej a strednej Európe sa táto ťažkosť zdoláva, pokiaľ je to možné, takto: 1. Pozemkový vlastník alebo kapi­ talistický nájomca si drží časť robotníkov po celý rok na svojom statku a živí ich podľa možnosti produktami majetku, aby utrácal čo najme­ nej peňazí v hotovosti. Tak sa to praktizuje vo veľkej miere v severo­ východnom Nemecku a v menšej miere v Anglicku, hoci pri tunajšom podnebí možno v mnohých polnohospodárskych prácach pokračovať aj v zime. Ba čo viac, pri kapitalistickom obhospodarovaní pôdy sú na statku ešte aj v zime mnohé práce, ktoré treba vykonávať. 2. Všetko, čo je ešte nadto potrebné, aby poľnohospodárski robotníci prežili zimu, a to, aby ju práve len prežili, obstarávajú dosť často ženy a deti svojou prácou v nejakom novom odvetví domáckeho priemyslu (pozri „Kapitál“, zv. I, kapitola 13, 8 d). Tak je to v južnom a západnom Anglicku a u maloroľníkov v Írsku a Nemecku. Samozrejme, v čase, keď prebieha táto premena, prejavujú sa zhubné následky odluky polnohospodárstva od patriarchálneho domáckeho priemyslu obzvlášť vypukle, a toto sa deje práve teraz vo vašej krajine... 218. ENGELS — SCHMIDTOVI

12. septembra 1892

... Očakávam so záujmom Vaše ďalšie štúdie o miere zisku. Fire­ man mi neposlal svoj článok." Je možné dostať tento zošit osve? Objednám si ho, ak mi presne udáte číslo zošitu a titul článku. Uve­ rejniť dopredu len kapitolu o miere zisku je načisto nemožné, veď viete, u Marxa je všetko tak sklbené, že nemožno nič vytrhnúť zo súvisu. Ak budem zdravý a nebudú ma vyrušovať, aj beztak dokončím tejto zimy III. zväzok — o tom však, prosím, nikomu ani slovíčka, lebo ja viem najlepšie, koľkokrát mi do toho niečo prišlo — a potom bude mať úbohá profesorská duša v tomto smere pokoj, vzápätí však bude aj tým väčšmi znepokojená. 1 1de o Firemanov článok „Kritik der Marxschen Werttheorie"" [Kritika Marxóvej teórie hodnoty]. Engels podáva charakteristiku tohto článku v predslove k III. zväzku „Kapitálu". Red.

274

O Marxovej koncepcii dejín nájdete v najbližšom čísle ,„Neue Zeit“ môj článok", ktorý tu v angličtine už vyšiel. Spisy Nemcov o peniazoch a úvere sú vonkoncom nepoužiteľné. Už sám Marx sa pred rokmi poriadne vysmieval Kniesovi.“ Dve najlepšie anglické diela sú: Tooke, „An Inguiry into the Currency Principle“ [Štúdia o teórii obeživa], 1844, a Fullarton, „On the Regulation of Currencies“ [O regulácii obežív]l, druhé vydanie 1845: obe knihy dostať už len antikvárne. O peniazoch ako peniazoch sa všetko po­ trebné hovorí v prvom zväzku ,„Kapitálu“. Tretí zväzok obsahuje, prirodzene, veľa o úvere a úverových peniazoch: práve s touto časťou mám najväčšie ťažkosti. Rogersov ,,Economical Interpretation of History“ [Ekonomický vý­ klad dejín] je v nejednom ohľade poučná, ale z teoretického hľadiska veľmi plytká kmiha. Samozrejme, nemôže byť ani reči o tom, že by išlo o niečo podobného, ako je Marxova koncepcia. Vášmu článku“ v „Neue Zeit“ som sa veľmi potešil: je ako stvorený pre tunajšie pomery, pretože stúpenci Jevonsa a Mengera sa tu ohrom­ ne rozťahujú vo Fabianskej spoločnosti a hľadia na dávno prekona­ ného Marxa s nekonečným pohfdaním. Keby tu jestvoval taký časopis, v ktorom by bolo možné článok umiestiť, dal by som ho s Vaším sú­ hlasom a pod mojou kontrolou Avelingovi preložiť. Nateraz však sotva z toho niečo bude — takého časopisu niet!... 219. ENGELS — DANIELSONOVI

22. septembra 1892 Zatiaľ sa teda zhodujeme v tom, že Rusko nemohlo roku 1892 exis­ tovať ako čisto agrárna krajina, že jej poľnohospodársku výrobu treba doplniť priemyselnou výrobou. Pritom tvrdím, že priemyselná výroba znamená dnes veľkopriemysel, paru, elektrinu, automatické spriadacie stroje, tkáčske stavy a napokon 1 Článok ,,O historickom materializme" napísal Engels ako úvod k anglickému vydaniu brožúry „Vývin socializmu od utópie k vede", pozri K. Marx a F. Engels, Vybrané spisy, lI. Red. 2 Pozri Marxov list Engelsovi z 25. júla 1877, str. 192. Red. %Conrad Schmidt, „Die psychologische Richtung in der neueren National-OÓko­ nomie" [Psychologický smer v novšom národnom hospodárstve], článok vyšiel v časopise „Die Neue Zeiť", 10. ročník (1891— 1892), zv. II, str. 421—429 a 459—464. Red. 18"

475

strojnú výrobu strojov. Od toho dňa, čo Rusko zaviedlo železnice, bolo zavedenie týchto moderných výrobných prostriedkov samozrej­ mostou. Musíte byť schopní opraviť svoje rušne, vagóny, koľajnice, a to sa dá lacno len vtedy, ak ste schopní vyrobiť doma tie veci, ktoré mienite opraviť. Od tej chvíle, čo sa vedenie vojen stalo odvetvím veľkopriemyslu (pancierové lode, ťažké strelné zbrane s vftanými hlavňami, rýchlopalné delá, opakovačky, oceľové náboje, bezdymný pušný prach atď.), stal sa veľkopriemysel, bez ktorého všetky tieto veci nemožno vyrobiť, politickou nevyhnutnosťou. Toto všetko nemož­ no zvládnuť bez vysokovyvinutého kovopriemyslu. A tento priemyse] zas nemožno vybudovať bez primeraného rozvoja vo všetkých ostat­ ných priemyselných odvetviach, najmä v textilnom priemysle. Súhlasím s Vaším tvrdením, že nové priemyselné obdobie začalo vo vašej krajine okolo roku 1861. Krymskú vojnu charakterizoval bez­ nádejný boj krajiny s primitívnymi formami výroby proti krajinám s modernou výrobou. Ruský národ to plne pochopil: to je príčina jeho prechodu na moderné formy, prechodu, ktorý sa stal Zákonom o zru­ šení nevoľníctva z roku 1861 neodvolateľným. Ak túto nevyhnutnosť prechodu od primitívnych spôsobov výroby, ktoré panovali roku 1854, na moderné spôsoby, ktoré sa zavádzajú teraz — ak túto nevyhnutnosť raz uznáme, stáva sa druhoradou otáz­ kou, či tento skleníkový proces napomáhania priemyselnej revolúcie ochrannými clami bol výhodný alebo dokonca potrebný alebo bohvie aký. Proces, ktorý mohol ináč nadobudnúť skôr chronickú formu, stáva sa v dôsledku tohto ovzdušia priemyselného skleníka akútnym. Roz­ voj, ktorý by bol ináč trval hádam šesťdesiat alebo aj viac rokov, je zásluhou tohto ovzdušia zhustený do dvadsiatich rokov. Toto ovzdušie však nemá nijaký vplyv na povahu samotného procesu, ktorý sa, ako hovoríte, začal roku 186]. Jedno je isté: Ak Rusko skutočne potrebovalo vlastný veľkopriemysel a bolo rozhodnuté vybudovať ho, tak to mohlo dosiahnuť výlučne po­ mocou určitej ochrany: a toto uznávate aj Vy. Teda aj z tohto hľadiska je otázka ochrany len otázkou stupňa, nie zásady: zásada bola nevy­ hnuteľná. Isté je aj toto: Ak Rusko potrebovalo po Krymskej vojne vlastný veľkopriemysel, mohlo ho mať iba v jednej forme — v kapitalistickej. A spolu s touto formou muselo brať na seba aj všetky dôsledky, ktoré sprevádzajú kapitalistický veľkopriemysel vo všetkých ostatných kra­ jinách. 276

Nuž nezdá sa mi, že by priemyselná revolúcia, ktorá v Rusku pre­ bieha pred našimi očami, mala nejaké iné výsledky, ako má, alebo mala v Anglicku, Nemecku, Amerike. V Amerike sú podmienky poľno­ hospodárstva a pozemkového vlastníctva iné, a v tom je určitý rozdiel. Sťažujete si, že vzrast počtu robotníkov zamestnaných v textilnom priemysle je v porovnaní s kvantitatívnym vzrastom výroby pomalý. To je všade tak. Ako by ináč vznikla naša početná „priemyselná re­

zervná armáda ? (, Kapitál“, kapitola 23, podkapitola 3 a 4.) Dokazujete, že práca mužov sa postupne nahradzuje prácou žien a detí. (,„Kapitál“, kapitola 13, podkapitola 3 a.) Sťažujete si, že výrobky strojovej výroby vytláčajú výrobky domác­ keho priemyslu a tým ničia vedľajšiu výrobu, bez ktorej sa roľník ne­ uživí. Tu však ide o naprosto nevyhnutný dôsledok kapitalistického veľkopriemyslu — o vytvorenie vnútorného trhu (,Kapitál“, kapitola 24, podkapitola 5), ku ktorému došlo v Nemecku za môjho života a pred mojimi očami. Ba aj to, čo spomínate, že zavedenie bavlnených tovarov ničí nielen domácke pradiarstvo a tkáčstvo roľníkov, ale aj ich ľanové kultúry — aj to sa odohralo v Nemecku v čase od roku 1820 až doteraz. A pokiaľ ide o túto stránku otázky: o zničenie do­ máckeho priemyslu a tých odvetví poľnohospodárstva, na ktoré nad­ väzuje, myslím, že skutočná otázka ťkvie pre Vás v tom, že sa Rusi museli rozhodnúť, či svoj domácky priemysel zničia svojím vlastným veľkopriemyslom, alebo či to má vykonať dovoz anglických tovarov. Pomocou ochranných ciel urobili to Rusi, bez ochranných ciel [boli by to urobili] Angličania. Mne sa to vidí úplne jasným. Váš výpočet, že celková produkcia textilných výrobkov veľkoprie­ myslu a domáckeho priemyslu nestúpa, ale ostáva rovnaká, ba ešte aj klesá, je nielen celkom správny, ale bol by nesprávny, keby ste dospeli k inému výsledku. Kým sa výroba v Rusku bude obmedzovať na vnú­ torný trh, jej výrobky môžu kryť len domácu spotrebu. Táto spotreba však môže stúpať len pomaly, ba nazdávam sa, že pri terajších po­ meroch v Rusku by mala dokonca klesať. Je totiž jedným z nevyhnutných následkov veľkopriemyslu, že ničí svoj vlastný vnútorný trh tým istým procesom, ktorým ho vytvára. Vytvára ho zničením základne domáckeho priemyslu roľníkov. Lenže bez domáckeho priemyslu roľníctvo nemôže žiť. Roľníci sú zničení ako roľníci: ich kúpna sila je znížená na minimum, a kým sa ako proletári vžijú do nových existenčných podmienok, predstavujú veľmi slabý trh pre nové továrne. 277

Kapitalistická výroba, keďže predstavuje prechodnú ekonomickú fázu, je plná vnútorných protirečení, ktoré vznikajú a prejavujú sa úmerne jej vývinu. Jedným z nich je spomenutá tendencia kapitalistic­ kej výroby vytvárať a súčasne ničiť svoj vlastný trh. Ďalším protireče­ ním je, že vedie k beznádejnej situácii", a to v krajine, ktorá nemá zahraničný trh, ako napríklad Rusko, skôr než v krajinách, ktoré sú viac-menej schopné súťažiť na volnom svetovom trhu. Z tejto situácie, z ktorej zdanlivo niet východiska, nachádzajú tieto krajiny východisko v prevratných zmenách v obchode, v násilnom odkrývaní nových trhov. Ale aj tak im hrozí, že sa dostanú do slepej uličky. Pozri Anglicko. Ostáva už len jeden trh, ktorý by mohol spôsobiť dočasné oživenie prosperity tým, že bude sprístupnený anglickému obchodu — Čína. Preto anglický kapitál trvá na tom, že čínske železnice vybuduje on. Čínske železnice však znamenajú zničenie celej základne čínskeho maloroľníctva a domáckeho priemyslu, a keďže tam nebude ani čínsky veľkopriemysel, ktorý by to mohol vyvážiť, budú stámilióny zbavené možnosti existencie. Následok bude také masové vysťahovalectvo, aké svet ešte nevidel: zaplavenie Ameriky, Ázie a Európy nenávidenými Číňanmi, boj o prácu s americkými, austrálskymi a európskymi ro­ botníkmi na základe životnej úrovne Číňanov, ktorá je zo všetkých najnižšia — a keby sa systém výroby v Európe medzičasom nezmenil, bude ho treba zmeniť vtedy. Kapitalistická výroba si kope svoj vlastný hrob, a môžete byť istý, že to urobí aj v Rusku. Môže vyvolať a — keby dostatočne dlho trvala — určite aj vyvolá fundamentálnu agrárnu revolúciu — mám

na mysli revolúciu v pomeroch pozemkového vlastníctva, ktorá pri­ vedie na mizinu tak statkára! ako aj mužíka" a mahradí ich novou triedou veľkostatkárov, pochádzajúcich z radov dedinských kulakov! a mestských buržoáznych špekulantov, V každom prípade som pre­ svedčený, že konzervatívci, ktorí v Rusku zaviedli kapitalizmus, budú jedného dňa zhrození nad následkami svojich vlastných činov.

1 V pôvodnom liste napísal Engels azbukou „bezvychodnoje položenie", ,,pomeš­ čiki", ,„„mužiki", ,„kulaki". Red.

278

Rok 1893 220. ENGELS — BEBELOVI

24. januára 1893

... Som veľmi zvedavý na stenogram Singerovej reči o burze: vo „Vorwärts“ sa čítala výborne. No všetci naši ľudia ľahko zabúdajú pri tejto téme na jeden bod: Burza je ustanovizeň, v ktorej buržuovia nevykorisťujú robotníkov, ale jeden druhého: nadhodnota, ktorá na burze prechádza z ruky do ruky, je nadhodnotou, ktorá už jestvuje, je produktom predchádzajúceho vykorisťovania robotníkov. Nadhod­ nota môže byť predmetom burzovej špekulácie až po vykonaní vyko­ risťovania. Burza nás zatiaľ zaujíma len nepriamo, pretože aj jej vplyv, jej spätný účinok na kapitalistické vykorisťovanie robotníkov sa pre­ javuje len nepriamo a okľukou. Žiadať, aby sa robotníci priamo za­ ujímali o to a rozhorčovali nad tým, ako sa junkeri, továrnici a malo­ buržuovia na burze navzájom zdierajú, znamená žiadať, aby robotníci uchopili zbraň a chránili svojich priamych vykoristovateľov pred stratou nadhodnoty z nich samých vyžmýkanej. Ďakujeme veľmi pekne. Ale ako najušlľachtilejší výplod buržoáznej spoločnosti, ako ohnisko najväčšej korupcie, ako parenisko panamského a iných škandálov — a preto aj ako výborný prostriedok koncentrácie kapitálov, rozkladu a likvidácie posledných zvyškov samorastlého spojiva buržoáznej spoločnosti a sú­ časne ako prostriedok, ktorý ničí a obracia v pravý opak všetky vžité pojmy morálky — ako rozkladný živel, ktorý nemá obdoby, a ako páka, ktorá najväčšmi urýchľuje nastávajúcu revolúciu — v tomto

historickom zmysle nás zaujíma burza i priamo... 221. ENGELS — ŠMUILOVOVI

7. februára 1893

... Marx v päťdesiatych rokoch celkom sáma v tichosti vypracoval teóriu nadhodnoty a ani za svet nechcel o tom nič uverejniť, kým si 279

mebol načistom so všetkými dôsledkami. Preto nevyšiel druhý a ďalšie zošity knihy ,,Ku kritike politickej ekonómie“... 222. ENGELS — DANIELSONOVI

24. februára 1893 Odpusťte mi moje dlhé mlčanie. Nebolo to mlčanie úmyselné. Musím sa usilovať — vypäť všetky sily, aby som tejto zimy a jari dokončil tretí zväzok. Aby som to zvládol, nesmiem sa venovať nijakej inej

práci, ba ani korešpondencii, ktorá nie je bezpodmienečne nutná. Ináč by mi nič nebolo zabránilo v tom, aby som s Vami pokračovat v diskusii o našom nadmieru zaujímavom a dôležitom probléme. Dokončil som teraz — okrem niekoľkých formálnych vecí — redakciu piateho oddielu (banky a úver), ktorý je najťažší, a to tak pokiaľ ide o tému, ako aj o stav rukopisu. Ostávajú už len dva oddiely — tretina celého zväzku — z ktorých jeden: o pozemkovej rente, je venovaný tiež veľmi ťažkej téme, ale tak sa pamätám, že rukopis je omnoho dôkladnejšie vypracovaný ako rukopis piateho oddielu. A preto ešte stále dúfam, že sa mi podarí splniť svoju úlohu v určenom čase. Naj­ väčšia ťažkosť bola v tom, že som potreboval tri až päť mesiacov celkom nerušene pracovať, aby som mohol celý tento čas venovať pia­ temu oddielu: a toto som teraz šťastne vykonal. Pri práci som často myslel na to, ako veľmi Vás poteší tento zväzok, až vyjde: budem Vám posielať signálne hárky, ako pri druhom zväzku... 223. ENGELS — R. MEYEROVI 19. júla 1893

... Ale Vaša hlavná námietka! spočíva v tom, že priemyselní ro­ botníci nemôžu vykonávať poľnohospodársku prácu a že skrátiť pra­ covný deň tak, aby bol po celý rok rovnaký, je v poľnohospodárstve nemožné. To ste však tokára Bebela nepochopili. Pokiaľ ide o pracovný čas, nič nám neprekáža, aby sme v čase 1 Proti Bebelovej knihe „Žena a socializmus", SVPL, Bratislava 1956. Red.

280

sejby, žatvy a vôbec zakaždým, keď treba zväčšiť počet pracovných síl, nenasadzovali toľko robotníkov, ako je potrebné. Pri osemhodino­ vom pracovnom dni možno zaviesť dve, ba i tri smeny denne: dokonca aj keby každý pracoval denne iba dve hodiny — na tejto špeciálnej práci — možno rad-radom nasadiť osem, deväť, desať smien, pokiaľ máme dostatočný počet ľudí, ktorí sú vyškolení pre takúto prácu. A Bebel hovorí len toto, a nič iného. Veď ani v priemysle nebude nik taký hlúpy, aby pri dvojhodinovej práci, povedzme, v pradiarňach zväčšil počet vretien natoľko, aby potreba bola uspokojená dvojhodi­ novou prácou každého vretena. Naopak, vretená budú pracovať desať až dvanásť hodín, kým robotníci len dve hodiny, a každé dve hodiny nastúpi nová smena. Čo sa týka Vašej námietky, že vraj úbohí mestskí obyvatelia už do konca života nebudú schopní konať poľnohospodárske práce, to je, hádam, celkom pravda. Ochotne pripúšťam, že nie som schopný orať, siať, kosiť, ba ani len zemiaky vykopávať, ale veď našťastie máme v Nemecku také početné dedinské obyvateľstvo, že pri racionálnej prevádzke by sme smelo mohli značne skrátiť pracovný čas každého, a predsa by ostali ešte zvyšné pracovné sily. Rozdeľte celé Nemecko na 2000 až 3000-jutrové hospodárstva — výmera v rámci tohto roz­ pätia nech sa všade určí podľa prírodných podmienok — zaveďte strojovú prevádzku a všetky moderné zlepšenia: Nebudeme azda mať školených robotníkov spomedzi roľníkov viac než treba? V tomto prí­ pade by však poľnohospodárska práca nestačila zamestnávať toto oby­ vateľstvo po celý rok. Veľké masy ľudí by dlhý čas zaháľali, keby sme ich nezamestnávali v priemysle. A práve tak aj naši priemyselní ro­ botníci by telesne upádali, keby nemali príležitosť pracovať na čerstvom vzduchu a najmä v polnohospodárstve. Pripusťme, že sa dospelí z te­ rajšieho pokolenia na to nehodia. No mládež sa dá zaučiť. Ak niekoľko rokov za sebou pôjdu chlapci a dievčatá na dedinu v lete, keď je mnoho roboty — koľkože semestrov budú musieť bitlovať, aby mohli promovať z orania, žatia atď.? Veď zaiste nechcete tvrdiť, že sa celý život ne­ slobodno zaoberať ničím iným, že treba tak ohlúpnuť v robote, ako naši roľníci, kým sa človek v poľnohospodárstve niečomu užitočnému naučí? A len toto — nič iného — napísal Bebel vo svojej knihe: ,,... že sama výroba, práve tak ako psychický a fyzický nozvoj ľudí, dosiahne svoj najvyšší stupeň až vtedy, keď stará deľba práce medzi mestom

a dedinou, medzi polnohospodárstvom a priemyslom bude odstrá­ nená. 281

Pokiaľ ide o rentabilitu latifundií v porovnaní s poľnohospodárskou

malovýrobou,táto otázka podľa mojejmienkyjednoduchovyúsťujev to, že výrobný systém latifundií nakoniec plodí poľnohospodársku malový­ robua táto zasa práve tak a rovnako nevyhnutne vytvára veľkovýrobu. Presne tak, ako nespútaná konkurencia vyvoláva monopol a monopol zase konkurenciu. Tento kolobeh je však nevyhnuteľne spojený s krí­ zami, s akútnymi a vleklými chorobami a periodicky sa opakujúcou skazou celých vrstiev obyvateľstva, ako aj s nesmiernym mrhaním výrobnými prostriedkami a výrobkami: a keďže sme teraz našťastie dospeli tak ďaleko, že sa môžeme zaobísť bez pánov latifundistov a roľníkov-vlastníkov a keďže aj poľnohospodárska výroba a tak isto priemysel dosiahli taký vývinový stupeň, ktorý podľa našej mienky nielen pripúšťa, ale aj vyžaduje, aby ich spoločnosť prevzala do svojich rúk en bloc, je našou úlohou preťať tento bludný kruh. Na to sú lati­ ľundiá a veľké šľachtické majetky pre nás lepšou pomôckou než malo­ rolnícke hospodárstva, práve tak, ako sa v priemysle veľké továrne hodia na to omnoho wiac než drobné remeselnícke podniky. A toto sa politicky odráža v tom, že poľnohospodárski proletári z veľkostat­ kov, presne tak ako mestskí proletári, stávajú sa sociálnymi demokrat­ mi, len čo sa mestským proletárom podarí podchytiť poľnohospodár­ skych proletárov, zatiaľ čo upádajúci roľníci a remeselníci prichádzajú k sociálnej demokracii len okľukou, cez antisemitizmus. Protirečí všetkým skúsenostiam zo všetkých niekdajších feudálnych krajín, že by sa šľachtický veľkostatkár — lord alebo sguire — ktorý vzišiel z lona feudalizmu, niekedy naučil hospodáriť ako buržoa a že by si osvojil ako svoju prvoradú povinnosť za každých okolností každo­ ročne kapitalizovať určitú časť uchmatnutej nadhodnoty. Ochotne Vám uverím, že núdza prinúti týchto pánov zriecť sa mnohého, čo patrí k životnému štýlu primeranému ich stavu: no že by sa niekedy naučili žiť v medziach svojich dôchodkov a odkladať niečo na horšie časy, to by som musel vidieť na vlastné oči, to sa ešte nestalo, ledaže výni­ močne, a rozhodne nie tejto triede ako takej. Veď títo ľudia žijú už dvesto rokov iba vďaka štátnej podpore, pomocou ktorej vybídli z kaž­ dej krízy.

282

224. ENGELS — SORGEMU.

2. decembra 1893

... Zrušenie Zákona o nákupe striebra! zachránilo Ameriku pred ťažkou peňažnou krízou a podnieti priemyselný rozmach. Ale neviem, či by nebolo bývalo lepšie, keby bolo naozaj došlo k tomuto krachu. Zdá sa, že u vás na Západe roľníci priveľmi lipnú na fráze o „lacných peniazoch“. Po prvé, namýšľajú si, že keď je v krajine mnoho obeživa, musí úroková miera klesnúť, pričom si však mýlia obeživo s voľným peňažným kapitálom: v treťom zväzku budú o tom veľmi poučné vysvetlenia.“ Po druhé, každý dlžník by rád robil dlžoby v dobrej mene a splácal ich potom v znehodnotenej. Preto sa aj zadlžení pruskí jun­ keri dožadujú dvojakej meny, aby sa pod rúškom akéhosi Solónovho zákona striasli dlhov. Keby teda v Spojených štátoch boli mohli čakať s reformou striebornej meny, až následky tejto hlúposti postihnú aj roľníkov, bolo by to predsa len otvorilo nejednu zadubenú hlavu. Reforma taríf, čo ako pomaly sa uvádza do života, zrejme predsa už vyvolala akúsi paniku medzi továrnikmi v Novom Anglicku. Do­ zvedám sa — zo súkromných prameňov a z novín — že na mnohých miestach prepúšťajú robotníkov. To však prestane, len čo otázka zá­ kona bude vyriešená, čím zmizne aj neistota: som presvedčený, že Amerika môže v každom veľkom priemyselnom odvetví smele kon­ kurovať s Anglickom...

1 Americký kongres, aby upevnil menu, roku 1893 v súvislosti s krízou odhla­ soval zrušenie zákona z roku 1890, ktorý stanovil každoročný nákup 54 miliónov uncií striebra. Red. 2 Pozri 22., 26. a 28. kapitolu tretieho zväzku „Kapitálu". Red.

283

Rok 1894 225. ENGELS — STARKENBURGOVI

25. januára 1894

Odpovedám na Vaše otázky. 1. Ekonomickými pomermi, ktoré pokladáme za rozhodujúci základ dejín spoločnosti, rozumieme spôsob, akým ľudia určitej spoločnosti produkujú prostriedky na svoje živobytie a vzájomne si vymieňajú výrobky (pokiaľ jestvuje deľba práce). Teda všetka technika výroby a dopravy je v tom zahrnutá. Táto technika určuje podľa nášho chá­ pania i spôsob výmeny, ďalej spôsob rozdeľovania výrobkov a tým. — po rozklade rodového zriadenia — aj rozdelenie na triedy, určuje preto vzťahy nadvlády a poroby, teda štát, politiku, právo atď. V eko­ nomických pomeroch je ďalej zahrnutá zemepisná základňa, na ktorej sa tieto vzťahy rozvíjajú, ako aj fakticky zachované zvyšky skorších stupňov ekonomického vývinu, ktoré sa udržali často len tradíciou alebo zotrvačnosťou, a, prirodzene, aj vonkajšie prostredie, ktoré ob­ klopuje túto spoločenskú formu. Ak technika, ako vravíte, závisí z veľkej časti od stavu vedy, tak je veda ešte omnoho väčšmi závislá od stavu a potrieb techniky. Ak má spoločnosť nejakú technickú potrebu, popoháňa to vedu viac ako desať univerzít. Celú hydrostatiku (Torricelli atď.) vyvolala potreba regulo­ vať horské toky v Taliansku v XVI. a XVII. storočí. O elektrine sme sa dozvedeli niečo rozumné až vtedy, keď objavili jej technickú po­ užiteľnosť. No v Nemecku sa, žiaľ, stalo zvykom písať dejiny vied tak, akoby vedy boli spadli z neba. Z. V ekonomických podmienkach vidíme to, čo v poslednej inštancii podmieňuje historický vývin. Ale i rasa je ekonomickým činiteľom. Pritom však neslobodno prehliadnuť dva momenty: a) Politický, právny, filozofický, náboženský, literárny, umelecký a iný vývin sa zakladá na vývine ekonomickom. Ale všetky pôsobia i navzájom na seba a na ekonomickú základňu. Nie žeby ekonomická situácia bola príčinou, žeby jedine ona bola aktívna a že všetko ostat­ né len pasívnym účinkom. Ale naopak, je tu vzájomné pôsobenie na 284

podklade ekonomickej nevyhnutnosti, ktorá sa v poslednej inštancii vždy presadzuje. Štát napríklad pôsobí pomocou ochranných ciel, slo­ bodného obchodu, dobrého alebo zlého finančného systému, dokonca ani smrteľné ochabnutie a nemohúcnosť nemeckého lilistra, ktoré vy­ vierali zo žalostného hospodárskeho stavu Nemecka v rokoch 1648 až 1830 a prejavovali sa najprv v pietizme, potom v sentimentalite a v otrockom pätolizačstve voči kniežatám a šladhte, neostali bez hos­ podárskeho účinku. Táto nemohúcnosť bola jednou z najväčších pre­ kážok nového rozmachu a bola otrasená až tým, že revolučnými a na­ poleonskými vojnami stala sa chronická bieda akútnou. Nejde teda o automatické pôsobenie ekonomickej situácie, ako si to kde-tu po­ hodlne vysvetľujú, ale ľudia si sami robia svoje dejiny, no v danom prostredí určujúcom ich konanie, na základe už jestvujúcich faktických pomerov, z ktorých sú ekonomické podmienky, čo ako na ne pôsobia ostatné, politické a ideologické podmienky, predsa len v poslednej inštancii rozhodujúce a sú červenou niťou, ktorá sa tiahne celým vý­ vinom a jediná vedie k pochopeniu. b) Ľudia sami robia svoje dejiny, ale dosiaľ ich robili tak, že sa nedávali viesť spoločnou vôľou podľa spoločného plánu, a to ani v jasne ohraničenej danej spoločnosti. Ich úsilia sa vzájomne križujú, a práve preto panuje vo všetkých takýchto spoločnostiach nevyhnutnosť, ktorej doplnkom a formou prejavu je náhodnosť. Nevyhnutnosť, ktorá sa tu presadzuje cez všetky náhodilosti, je napokon zase ekonomická. Tu sa potom dostávame k otázke takzvaných veľkých ľudí. Prirodzene, je čírou náhodou, že sa taký a práve tento veľký človek zjaví v tomto určitom čase v tejto určitej krajine. Ale ak ho vylúčime, zjaví sa po­ treba náhrady, a táto náhrada sa nájde (či už dobrá alebo zlá), ale skôr-neskôr sa nájde. Že Napoleon, práve tento Korzičan, bol vojen­ ským diktátorom, ktorého Francúzska republika, vyčerpaná vlastnou vojnou, potrebovala, to bola náhoda: ale že by sa na toto miesto bol postavil niekto iný, keby nebolo bývalo Napoleona, je dokázané tým, že sa zakaždým našiel človek, keď ho bolo treba: Cézar, Augustus, Cromwell atď. I keď to bol Marx, ktorý objavil materialistické poní­ manie dejín, jednako Thierry, Mignet, Guizot a všetci anglickí deje­ pisci dô roku 1850 sú dôkazom toho, že sa k tomu smerovalo, a obja­ venie tohto istého ponímania Morganom dokazuje, že doba na to dozrela a že sa to muselo objaviť. Práve tak je to so všetkými ostatnými náhodami a zdanlivými ná­ hodami v dejinách. Čím viac sa oblasť, ktorú práve skúmame, vzďaľuje 283

od ekonomiky, a čím viac sa blíži k oblasti čisto abstraktno-ideologic­ kej, tým viac náhod nájdeme v jej vývine, tým kľukatejšia bude jej krivka. No ak nakreslíte strednú os krivky, uvidíte, že čím dlhšie je pozorované obdobie a čím rozsiahlejšia je skúmaná oblasť, tým viac bude táto os približne súbežná s osou hospodárskeho vývinu. Správnemu pochopeniu v Nemecku najväčšmi prekáža, že sa v li­ teratúre nezodpovedne zanedbávajú hospodárske dejiny. Je veľmi ťažké nielen vymaniť sa z predstáv o dejinách, ktoré človeku vtíkali do hlavy v škole, ale ešte ťažšie je pozháňať potrebný materiál. Ktože napríklad čítal čo len starého Gustava von Gulicha, v ktorého suchopárnej zbier­ ke materiálu je predsa toľko látky na objasnenie nespočetných politic­ kých faktov! Ostatne myslím, že už krásny príklad, ktorý Marx ukázal v ,„Osem­ nástom brumairi , by Vám mohol Vaše otázky dosť dobre objasniť, a to práve preto, že je to praktický príklad. Myslím, že som sa väčšiny bodov dotkol v „Anti-Dihringu“ (I., kap. 9—11, a II., kap. 2—4, ako aj III., kap. 1, alebo v úvode) a potom aj v poslednom oddiele

„Feuerbacha“. Prosím Vás, aby ste v tom, čo som napísal, neskúmali jednotlivé slovíčka, ale mali na zreteli celkovú súvislosť: ľutujem, že nemám dosť času, aby som Vám všetko vypracoval tak presne, ako by som to musel

napísať, keby to bolo určené pre verejnosť... 220. ENGELS — KAUTSKÉMU

23. septembra 1394

... Vojna medzi Čínou a Japonskom znamená koniec starej Číny“, úplné, i keď postupné zrevolucionizovanie celej ekonomickej základne až po likvidáciu starodávneho spojenia poľnohospodárstva a priemyslu na dedine prenikaním veľkopriemyslu, železníc atď., takže tým dôjde k masovému vysťahovalectvu čínskych kuliov aj do Európy — čo zas u nás urýchli krach a vyostrí rozpory až po krízu. Je to opäť nádherná irónia dejín: Kapitalistickej výrobe ostáva podmaniť už len Čínu, a tým, že ju konečne podmaní, znemožní seba samu vo svojej domo­

vine...

1 K tejto otázke sa Engels vracia vo svojom liste Sorgemu z 10. novembra 1894. Pozri K. Marx a F. Engels, Vybrané dopisy, Svoboda, Praha 1952, str. 426. Red,

286

Rok 1895 227. ENGELS — PLECHANOVOVI

26. februára 1895 ... Nebudem mať čas prečítať kritiku, ktorú ,„Russkoje Bogatstvo“" uverejnilo o mojej knihe.“ Stačí mi úplne, čo som o tom prečítal v ja­ nuárovom čísle z roku 1894. Pokiaľ ide o Danielsona, obávam sa, že je to s ním celkom beznádejné. Poslal som mu v liste materiál o Rusku z môjho sborníka ,State na medzinárodné témy z časopisu »Volks­ staat«“ a okrem toho dodatok z roku 1894“, ktorý bol — sčasti — pria­ mo jemu adresovaný. Dostal to, ale ako vidíte, nevedie to k ničomu. Je nemožné diskutovať s Rusmi jeho generácie, ktorá ešte stále verí v živelno-komunistické poslanie, ktorým sa líši Rusko, ozajstná Svwja­ taja Rus", od iných profánnych národov. Ostatne nemožno sa diviť, že v krajine, ako je Vaša, kde sa moderný veľkopriemysel naočkuje na primitívnu roľnícku občinu a kde všetky medzistupne civilizácie sú zastúpené súčasne, že v krajine, ktorú nadto obklopuje viac-menej účinný intelektuálny čínsky múr postavený des­ potizmom, vznikajú najčudesnejšie a najnemožnejšie kombinácie ideí. Tu je napríklad ten úbožiak Flerovskij, ktorý verí, že stoly a postele myslia, ale nemajú pamäť. Je to fáza, ktorou musí krajina prejsť. Po­ stupom času, so vzrastom miest, zmizne izolovanosť nadaných ľudí a s ňou zmiznú aj tieto duševné bludy vyvolané osamotenosťou, ne­ súrodosťou chabých vedomostí týchto čudáckych mysliteľov a — u na­ rodnikov! — trocha i zúfalstvom, keď vidia, ako sa ich nádeje roz­ plývajú. Vskutku, taký narodnik"), bývalý terorista, by mohol ceľkom dobre skončiť ako stúpenec cárizmu. 1 Engels napísal tieto slová v origináli azbukou. Red. 2 Ide o článok L. Zaka „Historický materializmus", v ktorom sa autor pokúsil kritizovať Engelsovu knihu „Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu". Red. %Engels má na mysli prehľad N. Michajlovského „Literatúra a život", uverejnený v „Ruskom bohatstve", čís. 1 z roku 1894. Red. + Engelsov dodatok k článku „O sociálnych pomeroch v Rusku". Red.

287

Aby som sa mohol zamiešať do tejto polemiky, musel by som najprv prečítať hromadu vecí a potom sledovať polemiku a odpovedať. Nuž, a toto by si vyžadovalo celý rok a jediným užitočným výsledkom by bolo pravdepodobne len to, že by som vedel omnoho lepšie po rusky, ako teraz: lenže to isté žiadajú odo mňa aj Taliani v spojitosti so sláv­

nym Loriom. A som už teraz zavalený robotou!... 228. ENGELS — SCHMIDTOVI 12. marca 1895

... Myslím, že Váš list mi do určitej miery objasňuje, čo Vás v otázke miery zisku! odvádza z priamej cesty. Zisťujem v ňom taký istý spôsob odbočovania do podrobností a pripisujem to eklektickej metóde filo­ zofovania, ktorá sa od roku 1848 udomácnila na nemeckých univerzi­ tách a ktorá stráca akýkoľvek prehľad a príliš často zabieha do ne­ konečného a dosť bezvýsledného mudrovania o podrobnostiach. Nuž ale predtým ste sa z klasikov zaoberali prevažne Kantom, a stav ne­ meckej filozofie v jeho dobe a jeho postoj voči pedantskému Wolfovmu leibnizianizmu viac-menej prinútili Kanta, aby tomuto wolfovskému mudrovaniu robil zdanlivé ústupky, pokiaľ ide o formu. Aj Váš sklon utápať sa v podrobnostiach, ktorý sa prejavuje aj vo Vašom liste, v exkurze o zákone hodnoty — pričom, zdá sa mi, nemáte vždy na zreteli celkovú súvislosť — si vysvetľujem tak, a preto ďdegradujete zákon hodnoty na fikciu, na nevyhnutnú fikciu, asi tak, ako Kant de­ graduje existenciu boha na postulát praktického rozumu. Vaše výhrady proti zákonu hodnoty sa týkajú všetkých pojmov, ak na ne hľadíme zo stanoviska skutočnosti. Totožnosť myslenia a bytia — aby som sa vyjadril po hegelovsky — kryje sa všade s Vaším príkla­ dom o kruhu a mnohouholníku. Alebo inými slovami, obidvoje, pojem veci a jej skutočnosť prebiehajú popri sebe ako dve asymptoty: stále sa navzájom približujú a jednako sa nikdy nestretnú. Tento rozdiel medzi oboma je práve tým rozdielom, ktorý spôsobuje, že pojem nie je jednoducho a bezprostredne už realitou a realita nie je bezpro­ stredne svojím vlastným pojmom. Zato, že nejaký pojem má podstatné povahové črty pojmu, že sa teda nekryje jednoducho na prvý pohľad 1 Pozri poznámku! na str. 245. Red.

288

s realitou, z ktorej ho bolo treba najprv vyabstrahovať, zato je ešte stále viac ako fikcia, ledaže by ste wyhlásili všetky výsledky myslenia za fikcie, lebo im skutočnosť zodpovedá len veľkou okľukou, a aj po­ tom iba s asymptotickou približnosťou. Je to pri všeobecnej miere zisku inak? Táto existuje v každej chvíli len približne. Ak sa aj niekedy v dvoch podnikoch úplne realizuje, ak oba podniky dosiahnu v určitom roku presne tú istú mieru zisku, tak je to číra náhoda: v skutočnosti sú miery zisku podľa rozličných oko]­ ností odlišné v každom jednotlivom podniku a v každom roku: vše­ obecná miera zisku existuje len ako priemer mnohých podnikov a nie­ koľkých rokov. Keby sme však žiadali, aby bola miera zisku — pod

hrozbou jej degradácie na fikciu — povedzme, 14,8/6934... až na sté desatinné miesto v každom podniku a každom roku presne rov­ naká, chápali by sme úplne nesprávne povahu miery zisku a ekono­ mických zákonov vôbec, realita všetkých týchto zákonov jestvuje iba v približnosti, v tendencii, v priemere, no nie v bezprostrednej sku­ točnosti. Je to tak sčasti preto, lebo ich pôsobenie sa križuje so súčas­ ným pôsobením iných zákonov, sčasti však aj v dôsledku ich povahy ako pojmov. Alebo vezmite zákon mzdy, realizáciu hodnoty pracovnej sily, ktorá sa uskutočňuje — a ani to nie vždy — len v priemere a je iná na každom mieste, ba v každom odvetví, podľa obvyklej životnej úrov­ ne. Alebo pozemkovú rentu, tento mimoriadny zisk prevyšujúci vše­ obecnú mieru, ktorý vzniká z monopolizovania prírodnej sily. Ani tu sa skutočný mimoriadny zisk nijako nekryje priamo so skutočnou ren­ tou, ale iba približne, v priemere. Presne tak je to aj so zákonom hodnoty a s rozdeľovaním nadhod­ noty na základe miery zisku. 1. Oboje sa najväčšmi približuje k svojej realizácii len za predpo­ kladu, že všade existuje len kapitalistická výroba, to znamená, že spoločnosť je zredukovaná na novodobú triedu statkárov, kapitalistov (priemyselníkov a obchodníkov) a robotníkov, kým všetky medzistupne sú odstránené. To nejestvuje ešte ani v Anglicku a nebude nikdy jest­ vovať, nedopustíme, aby to tak ďaleko došlo. 2. Zisk, včítane renty, sa skladá z rozličných súčastí: a) zo zisku z podvádzania, ktorý sa v algebraickom súčte anuluje,

b) zo zisku zo vzrastu hodnoty zásob (napríklad zo zvyšku úrody posledného roku, ak sa v nasledujúcom roku úroda nevydarí). Teore­ ticky sa aj tento zisk napokon nutne vyrovná, pokiaľ nebol už anulo­ 19 Listy o ,Kapitáli"

289

vaný poklesom hodnoty iných tovarov, pričom musia alebo kupujúci kapitalisti toľko pridať, koľko predávajúci získajú, alebo — ak ide o existenčné prostriedky robotníkov — musí natrvalo stúpnuť mzda. Lenže najpodstatnejšie z týchto zvýšení hodnôt nie sú trvalé, k vyrov­ naniu dochádza teda len v priemere rokov, pritom veľmi nedokonale a — ako je všeobecne známe — na úkor robotníkov: robotníci vyrá­ bajú viac nadhodnoty, pretože ich pracovná sila nie je plne zaplatená: c) z úhrnnej sumy nadhodnoty, z ktorej však opäť odpadá tá časť, ktorá sa daruje kupujúcemu, najmä v krízach, keď sa nadprodukcia redukuje na svoj skutočný rozsah spoločensky putnej práce. Z toho predsa už vopred vyplýva, že sa úhrnný zisk môže kryť s úhrnnou nadhodnotou len približne. No ak beriete do úvahy ešte aj to, že ani úhrnná nadhodnota, ani úhrnný kapitál nie sú veličiny konštantné, ale variabilné, ktoré sa 1zo dňa na deň menia, vysvitne, m

|

že miera zisku sa môže kryť s ©, —— nxiba na poďklade približného

Z (c + v) radu a že zhoda úhrnnej ceny a úhrnnej hodnoty spočíva jedine v ich ustavičnom smerovaní k jednote a ustavičnom vzďaľovaní sa od nej. Inými slovami, jednota pojmu a javu sa ukazuje ako v podstate neko­ neičnýproces, a je to tak v tomto prípade, ako aj v každom inom. Či snáď feudalizmus niekedy zodpovedal svojmu pojmu? Vznikol v Západofranskej ríši, nórski dobyvatelia ho ďalej rozvíjali v Nor­ mandii, francúzski Normani ho zdokonaľovali v Anglicku a v južnom Taliansku a najväčšmi sa priblížil svojmu pojmu — v podenkovom Jeruzalemskom kráľovstve, ktoré v Assises de Jerusalem! zanechalo najklasickejší výraz feudálneho zriadenia. Bolo snáď toto zriadenie fikciou, zato že len v Palestíne existovalo krátky čas v plnej klasič­ nosti, a aj to — zväčša — len na papieri?

Alebo sú vari základné pojmy v prírodných vedách fikciami, zato že sa vonkoncom nekryjú vždy s realitou? Od tej chvíle, čo prijmeme evolučnú teóriu, všetky naše pojmy o organickom živote len približne zodpovedajú skutočnosti. Inak by nebolo nijakých zmien: deň, v ktorý by sa pojem a skutočnosť v organickom svete absolútne kryli, znamenal by koniec akéhokoľvek vývoja. Pojem „ryba“ zahrnuje žitie vo vode a dýchanie žiabrami, ako sa chcete dostať od ryby k obojživelníkovi, ak nie narušením tohto pojmu? A bol aj naozaj narušený, lebo po­ 1 zákonník Jeruzalemského

n. l Red.

290

kráľovstva: vzťahuje sa na XI.

až XIII.

storočie

známe množstvo rýb, u ktorých sa vzduchový mechúr vyvinul v pľúca a ktoré vedia dýchať na vzduchu. Ako sa chcete dostať od plaza zná­ šajúceho vajcia k cicavcovi rodiacemu živé mláďatá a nevyvolať kon­ ilikt jedného alebo oboch pojmov s realitou? A v skutočnosti jedno­ maternicové tvoria celú podtriedu cicavcov, ktorí kladú vajcia: roku 1843 videl som v Manchestri vajcia vtákopyska a vo svojej namyslenej obmedzenosti som sa posmieval takej hlúposti, že vraj cicavec znáša vajcia — a teraz je to dokázané! Nerobte teda s pojmom hodnoty to isté, za čo som musel vtákopyska dodatočne odprosiť!... 229. ENGELS — V. ADLEROVI

16. marca 1895

... Keďže chceš v base bifľovať druhý a tretí zväzok ,„Kapitálu“, dám Ti pre uľahčenie niekoľko pokynov. Zväzok druhý, oddiel I. Čítaj 1. kapitolu dôkladne, potom môžeš 2. a 3. kapitolu prebrať zbežnejšie, zato 4. kapitolu ako resumé opäť dôkladnejšie, 5. a 6. sú lahké a najmä 6. kapitola rozoberá podružné otázky. Oddiel II, kapitola 7 až 9 sú dôležité. Obzvlášť dôžité sú 10 a 11. Taktiež 12, 13 a 14. Naproti tomu 15., 16. a 17. kapitolu prečítaj zatial len zbežne. Oddiel 111 je výborný opis ceľkového kolobehu tovaru a peňazí v kapitalistickej spoločnosti, podaný tu po prvý raz od čias fyziokratov, je obsahom výborný, ale formou hrozne ťažkopádny, pretože 1. je zlátaný z dvoch variantov, ktoré boli vypracované dvoma rozličnými metódami, a 2. preto, lebo Marx nasilu dokončil druhý variant, keď bol chorý a trpel chronickou nespavosťou. Tento oddiel by som pre­

bral až celkom nakoniec, po prvom preštudovaní tretieho zväzku. Okrem toho Ti bude pri Tvojej práci najmenej chýbať. Potom tretí zväzok. Tu je dôležité: V I. oddiele kapitoly 1 až 4, zato kapitoly 5, 6a 7 sú pre všeobecnú súvislosť menej dôležité, teda im predbežne nevenuj mnoho času.

Oddiel 1I. Veľmi

dôležité

sú kapitoly 8, 9 a 10. Zbežne

prečítaj 1l a 12.

Oddiel III. Všetko veľmi 17

dôležité,

13. až 15. kapitola. 291

Oddiel IV. Taktiež veľmi dôležité sú, ale sa aj ľahko čítajú kapitoly 16 až 20.

Oddiel V. Kapitoly 21 až 27 veľmi dôležité. Menej dôležitá je ka­ pitola 28. Dôležitá je kapitola 29. Pre Tvoje účely sú vcelku málo dôležité kapitoly 30 až 32, dôležité sú 33 a 34, pokiaľ ide o papierové peniaze atď.: dôležitá je kapitola 35 o medzinárodnom zmenkovom kurze, pre Teba bude veľmi zaujímavá kapitola 36, ktorá sa lahko číta.

Oddiel VI. Pozemková renta, 37. a 38. dôležité. Menej dôležité sú 39 a 40, ale predsa ich preber. Povrohnejšie prebehni 41 až 43 (di­ ferenciálna renta II, jednotlivé prípady). 44. až 47. sú zase dôležité a zväčša sa aj lahko čítajú. Oddiel VII je veľmi pekný, žiaľ, nedokončený a naďto veľmi badať aj stopy nespavosti. Ak si podľa týchto pokynov dôkladne preberieš najhlavnejšie otázky a menej dôležité predbežne len povrchne (najlepšie bude prečítať si najprv znova hlavné body z prvého zväzku) získaš celkový prehľad a budeš potom môcť ľahšie stráviť aj vynechané pasáže... 230. ENGELS — SCHMIDTOVI

6. apríla 1895

Som Vám veľmi povďačný za Vašu tvrdošijnosť v otázke ,fikcií. Ide tu naozaj o ťažkosť, ktorú som zdolal len vďaka tomu, že ste tak trvali na „fikcii“. Riešenie je v tretom zväzku, I, str. 154—157, lenže nie je pôsobivo vypracované a vyzdvihnuté, a preto som sa rozho­ dol, že v súvislosti so Sombartovými a Vašimi námietkami podám V „Neue Zeit“! stručný výklad tejto otázky. V treťom zväzku je aj beztak ešte jedna otázka, ktorú by som chcel doplniť, respektíve — prihliadajúc k určitým zmenám v ekonomických pomeroch od roku 1865 — uviesť do súladu s dnešnou situáciou.“ Ľahšie by som však vysvetlil otázku pôsobenia a platnosti zákona hodnoty, keby ste mi dovolili, aby som pri tom nadväzoval nielen na 1 F. Engels, „Doplnok a dodatok k tretiemu zväzku »Kapitálu«. I. Zákon hodnoty a miera zisku," pozri Karol Marx „Kapitál“, zv. III. Red. 3 F. Engels, „Doplnok a dodatok k tretiemu zväzku »Kapitálu«. II. Burza," pozri Karol Marx, „Kapitál", zv. 1II. Red.

292

„hypotézu“, o ktorej hovoríte vo svojom článku" v ,Centralblatt“, ale aj na „fikciu , ktorú spomínate vo svojich dvoch listoch, respektíve aby som z nich citoval jednu alebo dve pasáže na bližšie objasnenie toho, čo vlastne rozumiete hypotézou vo Vašom článku. Preto prečí­ tajte si, prosím, ešte raz vyššie uvedenú pasáž a napíšte mi potom, či mi dovolíte, aby som tieto citáty uviedol s tým, že pochádzajú z lis­ tov, ktoré mi napísal dr. Conrad Schmidt. Ak by Vás spomenutá Mar­ xova pasáž presvedčila o tom, že zákon hodnoty je pre tovarovú vý­ robu predsa len niečo viac než nevyhnutnou fikciou, a tým by sa naše názory zhodli, potom by som sa, prirodzene, s potešením zriekol

uverejnenia... 231. ENGELS — S. BAUEROVI

10. apríla 1895

Čo najsrdečnejšie Vám ďakujem, že ste mi láskave zaslali faksimile Ouesnayho tabulky, ako aj Vašu monografiu o nej, ktorú s veľkým záujmom práve čítam. Právom podčiarkujete, že od čias Baudeaua nikto okrem Marxa nepochopil toto významné ekonomické dielo: ved Marx bol vôbec prvý, ktorý vyzdvihol fyziokratov zo zabudnutia, kam ich zatlačili neskoršie úspechy anglickej školy. Ak mi bude dopriate vydať ešte aj štvrtý zväzok ,„„Kapitálu“, nájdete v ňom aj ďalšie a po­ drobnejšie uznanie zásluh Ouesnayho a jeho žiakov. 232. ENGELS — R. FISCHEROVI

15. apríla 1895

... S článkami starých ,„Rýnskych novín“ sa stalo to, čoho som sa obával: Autorské právo prepadlo a našu majetkovú podstatu môžeme zachrániť jedine rýchlym konaním. Bude teda veľmi správne, ak hneď oznámiš, že články vyjdú u Vás s mojím úvodom a poznámkami. Titul by mohol byť asi takýto: 1 Conrad Schmidt, ,,Der dritte Band des »Kapital«" [Tretí zväzok »Kapitálu«“], článok uverejnený v ,„Sozialpolitisches Centralblatt" [,,Ústredný orgán pre sociálnu politiku"), (ročník IV, čís. 22) z 25. februára 1895.

293

„Literárne prvotiny Karola Marxa. Tri články z (prvých) »Rýn­ skych novín« z roku 1842. I. Rýnsky krajský snem o slobode tlače. II. Ten istý o Zákone proti krádeži dreva. III. Postavenie moselských vinohradníkov. Za redakcie a s úvodom F. Engelsa.“ Tento titul sa mi nepozdáva: ak by to bolo možné, mal by si sa vyhnúť tomu, aby si udal presný titul, kým nevymyslíme vyhovujúci. Čo sa týka článku o moselských vinohradníkoch, som si v tom istý preto, lebo Marx mi vždy hovorieval, že práve štúdium Zákona proti krádeži dreva a postavenia moselských vinohradníkov ho priviedlo od púhej politiky k ekonomickým pomerom a tým k socializmu... 233. ENGELS — KAUTSKÉMU

21. mája 1895

... Chystám Ti teraz pre ,,Neue Zeiť“ prácu, ktorá Ťa zaiste po­ teší — doplnky a dodatky ku „Kapitálu“, zväzok III, čís. 1: ,,Zákon hodnoty a miera zisku“, odpoveď na výhrady Sombarta a Conrada Schmidta.! Neskôr príde čís. 2 — o veľmi značne zmenenej úlohe burzy od roku 1865, keď o nej písal Marx. Pokračovať budem podľa potreby a času. Prvý článok by už bol hotový, keby som bol mal čis­ tejšiu hlavu. O Tvojej knihe“ môžem povedať, že je čím ďalej tým lepšia. Platóna a prakresťanstvo si ešte nespracoval tak, ako to malo byť podľa pô­ vodného plánu. Stredoveké sekty sú už omnoho lepšie, a to crescendo. Najlepší sú táboriti, Múnzer a novokrstenci. Podávaš mnohé veľmi dôležité ekonomické zdôvodnenia politických udalostí, ale popri tom aj ošúchané veci, ktoré svedčia o medzerách v štúdiu. Naučil som sa z tejto knihy veľmi mnoho a je v nej nepostrádateľný materiál pre nové spracovanie ,,Sedliackej vojny“. Podľa mňa má dve hlavné chyby: 1. Veľmi nedostatočne si skúmal vývin a úlohu deklasovaných živ­ lov, stojacich takmer na úrovni páriov a úplne mimo feudálneho čle­ nenia, ktoré sa nevyhnuteľne vytvárali so vznikom každého mesta, ktoré predstavujú najnižšiu bezprávnu vrstvu obyvateľstva každého 1 „Doplnky a dodatky k III. zväzku »Kapitálu«": pozri Karol Marx, ,„Kapitál", zv. 1II. Red. 2?Jde o Kautského knihu ,„Predchodcovia novšieho socializmu", zv. [, časť 1--2, Štutgart 1895. Red.

294

stredovekého mesta a ktoré nie sú viazané ani markovým spoločen­ stvom, ani feudálnou závislosťou, ani cechovým zväzkom. Je to ťažké, ale je to hlavný základ, pretože pozvoľným rozkladom feudálnych zväzkov sa tieto živly stávajú predchodcom proletariátu, ktorý roku 1789 robil revolúciu v parížskych predmestiach a ktorý vstrebával všetkých vydedencov feudálnej i cechovej spoločnosti. Hovoríš o pro­ letároch — tento výraz nesedí — a zaraďuješ medzi nich tkáčov, ktorých dôležitosť opisuješ celkom správne — ale môžeš ich zaradiť medzi svojich „proletárov“ len odvtedy, čo už jestvovali deklasovaní, necechoví tkáčski nádenníci, a len pokiaľ takí vôbec jestvovali. Tu treba ešte mnoho dohnať. 2. Nevystihol si úplne postavenie na svetovom trhu — pokiaľ o tom možno vôbec hovoriť — totiž medzinárodné hospodárske postavenie Nemecka na sklonku XV. storočia. Jedine toto postavenie vysvetľuje, prečo buržoáznoplebejské hnutie v náboženskej forme — ktoré v An­ glicku, Nizozemsku a Čechách podľahlo — mohlo mať v XVI. storočí v Nemecku určitý úspech, totiž úspech náboženského prestrojenia, zatial čo úspech buržoázneho obsahu ostal vyhradený nasledujúcemu storočiu a krajinám reprezentujúcim nový smer svetového trhu, ktorý medzitým vznikol: Holandsku a Anglicku. Je to obsiahla téma, ktorú dúfam podrobne spracovať v ,Sedliackej vojne“ — bodaj by som už bol tak ďaleko! Snažíš sa zachovať populárny štýl a preto upadáš hneď do úvodní­ kového, hneď do rechtorského tónu. Dalo by sa tomu vyhnúť. Okrem toho kvôli Janssenovi ešte stále nechceš pochopiť slovnú hru Ulricha von Huttena s obscuri viri". Veď vtip je v tom, že to znamená oboje: obiskúrni“ a obskurantní“, a práve to chcel Hutten povedať.“ Ale to všetko len tak mimochodom. Ty a Ede ste spracovali celkom novú tému a na prvý raz sa to nikdy nepodarí dokonale. Nech Vás teší, že ste napísali knihu, za ktorú sa nemusíte hanbiť, a to ani teraz nie, keď ide ešte len takrečeno o prvý náčrt. No pole, ktoré ste začali obrábať, nesmiete teraz nechať ležať ladom, ale musíte pokračovať v bádateľskej práci, aby ste o pár rokov dokázali vydať opravené vydanie, ktoré obstojí v každom ohľade...

1 Tmári. — ? Temní, neznámi. — “ Tmárski. Red.

# Ide o sériu anonymných satirických pamfletov Ulricha von Huttena, Crota Ru­ biana a iných, ,„Epistolae obscurorum virorum" [Listy temných ludí — tmárov], ktoré vychádzali v rokoch 1515— 1517. Red.

295

234. ENGELS — TURATIMU

28. júna 1895 Zhrnúť obsah troch zväzkov ,„„Kapitálu“, je jedna z najťažších úloh, akú si spisovateľ môže vytýčiť. Podľa mojej mienky sa v celej Európe nenájde viac ako poltucta ľudí, ktorí by boli súci podujať sa na to.

Okrem iných nevyhnutných predpokladov treba do hlbky poznať bur­ žoáznu politickú ekonómiu a dokonale ovládať nemčinu. Hovoríte však, že Váš Labriolino! nie je v nej obzvlášť zbehlý, a mne zas jeho články v „Critica Sociale“ dokazujú, že by mal radšej najprv dobre pochopiť prvý zväzok a len potom sa pustiť do samostatnej práce o celom diele. Nemám zákonné právo mu v tom zabrániť, no rozhodne umývam si

ruky...

1 Arturo Labriola. Red.

296

Adler, Georg (1863— 1908) nemecký bur­ žoázny ekonóm, sociálny reformista. 245 #Adler, Victor (1852— 1918) zakladateľ a vodca rakúskej sociálnej demokracie, vplyvný predstaviteľ reformizmu v II. internacionále: za prvej svetovej vojny centrista. 291

#Annenkov,Pavel Vasilievič(1812—1887) ruský novinár a literárny kritik, umier­ nený liberál, Marxov osobný známy. 12 A. P. C. pozri Pulszky Attwood, Thomas (1783— 1856) birming­ hamský bankár, politik a ekonóm, bur­ žoázny radikál. 64, 71 Augustus Octavianus (63 pred n. 1.—14 n. LI) prvý rímsky cisár. 285 Aveling, Edward (1851— 1898) anglický socialista, spisovateľ a lekár: pod En­ gelsovým vplyvom sa priklonil k mar­ xizmu a pôsobil v Socialistickej lige: manžel najmladšej Marxovej dcéry Elea­

nor. 250, 2/5 Babbage, Charles (1792— 1871) anglický matematik a mechanik, ekonóm. 58— 59 Babst, Ivan Kondratievič (1824— 1881) ruský ekonóm, publicista a štatistik. 78 Bakunin, Machail Alexandrovič (1814 až 1876) jeden z teoretikov a vodcov anar­ chizmu, odporca marxizmu. 56 Barth, Paul (1858— 1922) nemecký bur­ žoázny publicista, odporca marxizmu. 257

Bastiat, Frédéric (1801— 1850) francúz­ sky vulgárny ekonóm, hlásal „záujmovú harmóniu medzi prácou a kapitálom", prívrženec slobodného obchodu. 56, 66, 153— 155, 234

Baudeau, Abbé Nicolas (1730— 1792) francúzsky politik a ekonóm, fyziokrat. 292 Bauer, Bruno (1809— 1882) nemecký teo­ lóg a publicista, jeden z vodcov mlado­ hegeliánov. 134

"Bauer, Stephan (nar. 1865) sky buržoázny ekonóm. 292

švajčiar­

Bayer, Karl Robert von (pseudonym Byr) (1335—1902). nemecký románopisec, publikoval aj vojenské spisy. 186 "Bebel, August (1840— 1913). 224, 239, 266, 279, 280, 281 "Becker, Johann Philipp (1809— 1886) kefársky robotník, od roku 1830 pôsobil v revolučnom hnutí, zúčastnil sa na re­ volučných bojoch roku 1848 a na bá­ densko-falckom povstaní roku 1849, jeden z organizátorov nemeckej sekcie Medzinárodného robotníckeho združenia vo Švajčiarsku a redaktor jeho orgánu „Der Vorbote": dôverný priateľ Marxa a Engelsa. 107, 237 Beesly,

Edward Spencer (1831— 1915) radikálny maloburžoázny politik, profe­ sor dejín staroveku na Londýnskej uni­ verzite, predseda zakladajúceho sjazdu

297

Medzinárodnáho robotníckeho združenia. 101, 156, 159 Berkeley, George (1685— 1753) anglický

biskup, ako filozof subjektívny idealista, ako ekonóm kritik merkantilizmu. 71 Bernier, Francois (1625— 1688) francúz­ sky filozof a spisovateľ. 41 #Bernstein, Eduard (Ede) (1850— 1932). 211, 215— 217, 221, 222, 229, 234, 249, 250, 257, 295

Bernsteinová, Regina (Gina) manželka vyššie menovaného. 249 Bervi, Vasilij Vasilievič (pseudonym Fle­ rouskij) (1829— 1918) ruský publicista a ekonóm, Marx vysoko hodnotil jeho knihu „Postavenie robotníckej triedy v Rusku" (1869). 171, 172, 173, 177, 287 Bevan, Philip G. anglický ekonóm a šta­ tistik, žil v druhej polovici XIX. sto­ ročia. 247 Biskamp, Elard nemecký novinár, demo­ krat, neskôr emigrant v Londýne. 75 Bismarck, knieža Otto von (1815— 1898). 123, 129, 211, 217, 218, 230, 232, 240,

2601, 268

Blake, Francis (1738— 1818) anglický eko­ nóm a spisovateľ. 162 Blanc, Louis (1811—1882) francúzsky historik a maloburžoázny socialista, hlá­ sal ,„zmierenie" tried a práce s kapitá­ lom, roku 1848 člen francúzskej Do­ časnej vlády, roku 1871 zradil parížsku Komúnu. 34, 36 Bodin (Bodinus), Jean —(1530— 1596) francúzsky publicista a teoretik štátne­ ho práva. 93 Boisguillebert, Pierre Le Pesant, Sieur de (1646— 1714) francúzsky ekonóm, pred­ chodca fyziokratov,: prvý predstaviteľ buržoáznej politickej ekonómie vo Fran­ cúzsku. 71, 93, 268

Bonaparte pozri Ľudovít Bonaparte

298

Borkheim, Sigismund Ludwig (1825 až 1885) nemecký spisovateľ, demokrat, zúčastnil sa na bádensko-falckom po­ vstaní roku 1849, žil ako emigrant vo Švajčiarsku, neskôr v Londýne. 152, 159

€Bracke, Wilhelm (1842— 1880) nemecký sociálny demokrat, jeden z vodcov eise­ našskej strany. 195

Braun pozri Lassalle Bray, John Francis (1809— 1895) anglic­ ký ekonóm, prívrženec Roberta Owena, chartista, jeden z teoretikov ,,pracov­ ných peňazí". 64, 233 Brentano, Lujo (1844— 1931) nemecký profesor politickej ekonómie, katedrový socialista, prudko napádal Marxa v or­ gáne sväzu nemeckých priemyselníkov. 248 Brockhaus, Heinrich (1804— 13874) lipský vydavateľ. 87, 89 Brown, Willard americký novinár, socia­ lista. 212 Bruno pozri Bauer, Bruno Buchez, Philippe-Joseph (1796— 1865) francúzsky historik a publicista, ideológ „katolíckeho socializmu", Saint-Simonov žiak. 162 #"Búchner, Ludwig

(1824— 1899) nemec­ ký fyziológ a filozof, vulgárny mate­ rialista. 108, 176, 185 Birgers, Heinrich (1820— 1878) jeden z redaktorov novín „Neue Rheinische Zeitung", člen Ústredného výboru Svä­ zu komunistov, jeden z hlavných obža­ lovaných v kolínskom procese proti ko­ munistom, neskôr pokrokár a poslanec Ríšskeho snemu. 86

Búrkli,Karl (1823—1901)švajčiarskyso­ cialista, Fourierov prívrženec, pripojil sa k Medzinárodnému robotníckemu zdfuženiu. 215, 216 Byr pozri Bayer

Cabet, Etienne (1788— 1856) francúzsky utopický komunista. 34 #Cafiero, Carlo (1846— 1892) taliansky revolucionár, člen Medzinárodného ro­ botníckeho združenia, Bakuninov prí­ vrženec, vydal r. 1879 v taliančine skrá­ tené vydanie „Kapitálu". 202 Calonne, Charles- Alexandre (1734— 1802) od r. 1785 do r. 1787 minister financií Ľudovíta XVI. 211 Cardano, Geronimo (Hieronymus Carda nus) (1501— 1576) taliansky matema­ tik, lekár a filozof. 91 Carey, Henry Charles (1793— 1879) ame­ rický vulgárny ekonóm, odporca Ricar­ dovej teórie o pozemkovej rente, ,,teo­ retik" harmónie triednych záujmov, spo­ čiatku prívrženec slobodného obchodu, neskôr ochranár. 38, 43— 44, 66, 131 až 134, 152, 163— 170.

Cézar, Gajus Julius (100—44 pred n. 1.) 91, 136, 285

Castlereagh, Henry Robert Stewart (1769 až 1822) anglický štátnik, konzervatí­ vec, r. 1798 organizoval potlačenie ír­ skeho povstania. 71 Cieszkowski, August (1814— 1894) polský politik, filozof a ekonóm. 215 Clausius, Rudolf (13822—1888) nemecký fyzik. 248 #Cluss, Adolph, mohučský inžinier, člen Sväzu komunistov: roku 1849 emigroval

do Ameriky a pracoval na admiralite vo Washingtone. 39, 46 Cobden, Richard (1804— 1865) manches­ terský továrnik: liberál, vodca freetra­ derov. 172 Colbert, Jean-Baptiste (1619—1683) fran­ cúzsky štátnik, za Ľudovíta XIV. mi­ nister, najdôslednejší predstaviteľ mer­ kantilistickej hospodárskej politiky, na­ zývanej po ňom aj ,„colbertizmom". 2068, 271

Colins, Jean Guillaume Hippolyt (1783 až 1859) belgický ekonóm a sociálny re­ formátor. 213 Contzen, Karl Wilhelm (nar. 1835) ne­ mecký buržoázny ekonóm, v šesťdesia­ tych rokoch súkromný docent politickej ekonómie v Lipsku. 126 Cowell-Stepney pozri Stepney-Cowell Cromwell, Oliver (1599—1658) vodca anglickej buržoáznej revolúcie v rokoch 1648/1649, od roku 1653 protektor An­ glicka. 285 Cuvier, Georges baron de (1769— 1832) francúzsky prírodovedec, paleontológ a porovnávajúci anatóm. 136 Černyševskij, Nikolaj Gavrilovič (1828 až 1889) ruský učenec, kritik a publicista, revolučný demokrat a socialista. 158, 177, 182, 133

Čičerin, Boris Nikolajevič(1828—1904) ruský právnik a historik: odporca mar­ xizmu. 196

Dana, Charles Anderson (1819— 1897) americký novinár, člen Republikánskej strany: redaktor novín „New York Daily Tribune" a lexikónu ,„New American Cyclopaedia". 55 #Danielson, Nikolaj Francevič (pseudonym Nikolaj-on) (1844— 1918) ruský eko­ nóm, narodnik, ideológ liberálneho na­ rodnického smeru: ruský prekladateľ „Kapitálu". 157, 178, 179, 181, 182, 196, 198, 207, 239, 240, 243, 244, 246, 250, 261, 267, 275, 280, 287

Darimon,Louis Alfred(13819 —1902)fran­ cúzsky politik a novinár, proudhonista. 47 Darwin, Charles (13809—1882). 81, 128, 136, 185, 248 Davies, sir John (1569— 1626) anglický politik a spisovateľ, za Jakuba I. ge­

nerálny prokurátor v Írsku. 170—171

499

Dechend, Hermann Friedrich Alexander (1814— 1890) od roku 1880 riaditeľ Nemeckej štátnej banky. 218 Demuthová, Helene (Lenchen) (1823 až

1890) gazdiná u Marxov a dôverná pria­ teľka rodiny: po Marxovej smrti žila v Engelsovej domácnosti. 249 #De Paepe, César (1842— 1890) belgický lekár a publicista, jeden zo zakladateľov socialistického hnutia v Belgicku, člen Medzinárodného robotníckeho združenia, Marxov prívrženec. 172 Deville, Gabriel (nar. 1854) francúzsky socialista, autor populárneho výkladu prvého zväzku ,„Kapitálu", neskôr sa vzdal činnosti v socialistickom hnutí. 228

Dollfus,Jean (1800—1887)továrnikv al­ saskom Mäilhausene: prenajímal svojim robotníkom závodné byty. 135 +Domela-Nieuwenhuis, Ferdinand (1846 až 1919) zakladateľ holandskej sociálno­ demokratickej strany: neskôr anarchista. 204, 223

Dihring,Eugen(1833—1921).130—133, 176, 190, 191, 222, 229

Duncker,Franz Gustav (1822—1888)ne­ mecký vydavateľ, demokrat, zakladateľ Hirsch-Dunckerovských odborových or­ ganizácií, ktoré boli vytvorené s úmys­ lom dostať robotnícke hnutie pod vplyv buržoázie: Lassallov priateľ. 70—72, 75, 89, 105, 110, 111, 158

Ede pozri Bernstein, Eduard Eisermann nemecký stolár, žil v Paríži, „Opravdivý" socialista. 11 Eleanor pozri Marxová, Eleanor Engel, Johann Jakob (1741— 1802) ne­ mecký spisovateľ a literárny historik, člen Pruskej akadémie vied. 94 #Engels, Friedrich (1820— 1895). 9, 126, 161, 176, 177, 212, 294

300

Ermen, Gottfried spolumajiteľ firmy ,„Er­ men a Engels" v Manchestri. 109, 147, 148 Ermen, Henry synovec vyššie menované­ ho. 147, 148 ďEster, Karl Ludwig (1811— 1859) ko­ línsky lekár, člen Sväzu komunistov, zúčastnil sa na bádensko-falckom po­ vstaní r. 1849 a bol členom revolučnej vlády, neskôr emigroval. 7

Euler,Leonhard(1707—1783) matematik, fyzik a astronóm, od roku 1766 žil v Rusku a tam aj umrel. 206

Fallmerayer, Jakob Philipp (1790— 1861) dejepisec a cestovateľ. 133 Faucher, Julius (1820— 1878) nemecký vulgárny ekonóm, ľavý hegelián, prí­ vrženec slobodného obchodu. 126, 153 až 155

Fechner, Gustav Theodor (1801— 1887) nemecký fyzik a idealistický filozof. 176 Feuerbach, Ludwig (1804— 1872). 179, 257, 286 Fielden, John (1784— 1849) anglický to­ várnik a radikálny politik, vystupoval za uzákonenie desaťhodinového pracov­ ného času. 135

Fireman, Peter (nar. 1863) ruský chemik a ekonóm, vysťahoval sa do Ameriky. 274

Firks, barón Fiodor Ivanovič (Šedo-Fer­ roti) (1812—1872) baltický veľkostat­ kár, reakčný spisovateľ, odporca oslo­ bodenia sedliakov.

#Fischer, Richard

1599

(1855— 19260) nemecký

sociálny demokrat, jeden z redaktorov novín ,„„Vorwäárts",neskôr centrista. 293

Flerovskij pozri Bervi Foster, John Leslie (zomrel 1842) írsky sudca a ekonóm. 162 Fourier, Frangois Marie Charles (1772 až

1837) francúzsky

utopický socialista.

12, 21, 230

Fraas, Karl Nikolaus (1810—1875) ne­ mecký botanik a agronóm, profesor Mníchovskej univerzity. 130, 133, 136 až 137 Franklin, Benjamin (1706— 1790) severo­ americký štátnik, fyzik a ekonóm, bo­ joval za nezávislosť Spojených štátov amerických, vo svojej dobe najpresnejšie sformuloval pracovnú teóriu hodnoty. 71

Freiligrath, Ferdinand (1810— 1876) ne­ mecký revolučný básnik, člen Sväzu ko­ munistov, jeden z redaktorov novín „Neue Rheinische Zeitung": koncom päťdesiatych rokov sa v Londýne pri­ pojil k maloburžoáznym živlom nemec­ kej emigrácie a roku 1868 sa vrátil do Nemecka. 56 Freiwald Thúringer pozri Ouarck Fullarton, John (1780— 1849) anglický buržoázny ekonóm, odporca Overstona: písal o otázkach úveru a obehu peňazí. 71, 250, 275 Ganilh, Charles (1758— 1836) francúzsky politik a vulgárny ekonóm: predstaviteľ „obnoveného merkantilizmu". 154 Garnier, Germain (1754— 1821) francúz­ sky vulgárny ekonóm: preložil do fran­ cúzštiny jedno dielo Adama Smitha. 154 Geib, August (1842— 1879) nemecký so­ ciálny demokrat, lassallovec, neskôr člen eisenašskej strany, od roku 1874 po­ slanec Ríšskeho snemu. 129 Geiser, Bruno (1846— 1898) sociálnode­ mokratický novinár, redaktor časopisu „Die Neue Welt", jeden z vodcov opor­ tunistického krídla strany. 264 George, Henry (1839— 1897) americký maloburžoázny ekonóm: propagoval zná­ rodnenie pozemkovej renty. 211—213

Gerhardi, Charles-Frédéric (1816— 1859) francúzsky chemik. 111 Gina pozri Bernsteinová, Regina Girardin, Emile de (1806—1881) fran­ cúzsky novinár, buržoázny republikán, neskôr bonapartista. 47 Gladstone, Rudolph anglický ekonóm, prí­ vrženec slobodného obchodu. 93 Gotifried pozri Ermen, Gottfried Gould, Jay (1836— 1892) americký ban­ kár, železničný magnát: získal podvod­ nými finančnými machináciami obrov­ ský majetok 208, 253 Gray, John (1798— 1850) anglický eko­ nóm a utopický socialista, žiak Owena,

teoretik „pracovných peňazí".

64, 71

Grimm, Jakob Ludwig Karl (1785— 1863) filológ, germanista. 102, 135, 136 Griin, Karl (1818—1887) nemecký pub­ licista, predstaviteľ ,„opravdivého" so­ cializmu: neskôr buržoázny demokrat. 11

Guizot, Frangois- Pierre Guillaume (1787 až 1874) francúzsky historik a počas Jú­ lovej monarchie reakčný štátnik, 1847 ministerský predseda. 38, 213, 285 Gulich, Gustav von (1791— 1847) nemec­ ký ekonomický historik. 286 Gumpert, Eduard (zomrel 1893) nemec­ ký lekár v Manchestri: Marxov a En­ gelsov priateľ. 104 Harney, George Julian (1817— 1897) vodca ľavého krídla chartistov, redak­ tor hlavného orgánu chartistov ,,The Northern Star", Marxov a Engelsov priateľ. 36 Harrison, Frederic (1831— 1923) anglický právnik a publicista, stúpenec Augusta Comta. 101

Hegel, Georg Wilhelm Friedrich (1770 až 1831). 14, 56, 81, 109, 111, 132, 136,

301

150, 176, 229, 235, 240, 256, 257, 2603

Heinzen, Karl (1809— 1880) demokratic­ ký publicista: v rokoch 1842— 1843 spolupracovník novín ,,Rheinische Zei­ tung“, od roku 1849 žil v Amerike, kde bol redaktorom viacerých nemec­ kých novín, zúrivý odporca Marxa a

Engelsa.38—49 Held, Adolf (1844— 1880) nemecký eko­ nomický historik, katedrový socialista. 161, 17/5

Hellwald, Friedrich von (1842— 1892) nemecký etnograf, zemepisec a histo­ rik. 136

Herakleitos z Efezu (asi 535—475 pred n. |.) starogrécky filozof. 72—74. Hess, Moses (1812— 1875) spoluzaklada­ teľ a spolupracovník novín ,„Rheinische

Zeitung", predstaviteľ ,opravdivého" socializmu, neskôr lassallovec. 9, 127, 157

Hilditch, Richard anglický advokát a eko­ nóm. 213 Hobbes, Thomas (1588— 1679) anglický materialistický filozof, prívrženec abso­ lútnej monarchie. 81, 186, 256 Hofmann, August Wilhelm (1818— 1892) nemecký chemik. 111.

glický prírodovedec: Darwinov priateľ a prívrženec. 90 Cherbuliez, Antoine-Elisée (1797— 1869) švajčiarsky politik a ekonóm, žiak Sis­ mondiho. 213

Icík pozri Lassalle Jaclard, Charles Victor (1843— 1903) francúzsky publicista, blanguista, člen Medzinárodného robotníckeho združenia, bojovník Komúny. 173 Jakub 1. (1566— 1625) anglický kráľ

(1603 —1625).170

Janson, Julij Eduardovič (1835— 1892) ruský liberálny ekonóma štatistik, pro­ fesor Petrohradskej univerzity. 209 Janssen, Johannes (1829— 1891) nemecký historik. 295

Jevons, William Stanley (1835— 1882) anglický filozof a ekonóm, zástanca subjektívnej teórie hodnoty. 243, 247, 215 Johnston, Alexander (1804— 1871) zosta­ vil v Anglicku prvý atlas fyzikálneho zemepisu. 36

lohnston, James Finley Weir (1796 až 1855) anglický agrochemik, profesor v Durhame, autor niekoľkých agroche­

Hofstetten, Johann Baptist (zomrel 1887) lassallovec, jeden z redaktorov novín „Social-Demokrat". 129

mických a geologických diel. 36, 168 Jones, Richard (1790—1855) anglický ekonóm. 38

Hume, David (1711— 1776) anglický filo­ zoí a ekonóm, v boji proti merkantiliz­ mu vypracoval kvantitatívnu teóriu pe­ ňazí. 71, 74, 191

Joule, James Prescott (1818— 1889) an­ glický fyzik. 248

Hutten, Ulrichvon (1488—1523) básnik, humanista: bojoval proti rímskemu klé­ ru, počas povstania šľachty roku 1522 jeden z vodcov nemeckého rytierstva. 295

Huxley, Thomas Henry (1825— 1895) an­

302

Kablukov, Nikolaj Alexejevič (1849 až 1919) ruský ekonóma štatistik, liberál­ ny narodnik, profesor Moskovskej uni­ verzity. 209, 273 Kant, Immanuel (1724— 1804). 256, 288 Karol II. (1630—1685) anglický král (1660— 1685). 71

Karyšev, Nikolaj Alexandrovič (1855 až 1905) ruský ekonóm, štatistik a publi­ cista, liberálny narodnik. 273 Kaufman, lllarion Ignatievič (1848 —1916) ruský ekonóm a štatistik, profesor Pet­ rohradskej univerzity. 193, 202 #Kautsky, Karl (1854— 1938) 205, 219, 222, 225, 230, 231, 234, 235, 245, 247, 249, 251, 258, 264, 270, 286, 293 Kautsky, Louise (rod. Strasserová) ra­ kúska socialistka, od roku 13890 Engel­ sova sekretárka. 250 #Kelley-Višnevecká, Florence (1860 až 1932) členka socialistickej strany USA, neskôr buržoázna reformistka, preložila do angličtiny Engelsovu knihu ,„„Posta­ venie robotníckej triedy v Anglicku". 241, 243 #Klings, Karl solingenský robotník, jeden z vedúcich členov Všeobecného nemec­ kého robotníckeho spolku. 99 Knies, Karl (1821— 1898) jeden zo za­ kladateľov nemeckej reakčnej historickej školy politickej ekonómie. 192, 275 Knoules, Alfred manchesterský obchodník, Engelsov priateľ. 102 Kônigswärter, Maximilien (1817— 1878) francúzsky bankár. 47 Kovalevskij, Maxim Maximovič (1851 až 1916) ruský liberálny historik a socio­ lóg. 197

Krzywicki, Ludwig (mar. 1859) poľský sociológ, antropológ a ekonóm. 227

#Kugelmann,Ludwig (1830—1902) han­ noverský lekár, zúčastnil sa na revolúcii roku 1848, člen Medzinárodného robot­ níckeho združenia, Marxov priateľ, za­ slúžil sa o rozširovanie ,„Kapitálu". 88 105, 154,

124, 125, 158, 161,

126, 129, 171, 175

132,

134,

#Lachátre, Maurice (1814— 1900) fran­ cúzsky historik, bojovník Komúny: vy­ davateľ prvého francúzskeho vydania

„Kapitálu". 179 Lafargue, Paul (1842— 1911) francúzsky socialista, člen Medzinárodného robot­ níckeho združenia, jeden zo zakladate­ ľov francúzskej robotníckej strany: man­ žel druhej Marxovej dcéry Laury. 173, 212 Lajfitte, Jacgues (1767— 1844) riaditeľ Francúzskej banky v období reštaurá­ cie. 211

Lalor, John (1814— 1856) anglický kleri­ kálny spisovateľ a novinár. 149 Lange, Friedrich Albert (1828— 1875) ne­ mecký publicista a filozof, novokanto­ vec, buržoázny demokrat. 176.

Lankester,Edwin Ray (1847—1929) an­ glický biológ. 208 #Lassalle, Ferdinand (1825—1864) 55, 57, 02, 68, 70—73, 75, 78, 79, 87, 93, 98, 105, 106, 123, 129, 161, 152, 234

Laurent, Auguste (1807 —1853) francúz­ sky chemik. 111

Laveleye, Emile Louis Victor de (1822 až 1892) belgický buržoázny ekonóm, písal o poľnohospodárstve. 172 —1900) #Lavrov, Peter Lavrovič (1823 ruský publicista, teoretik narodnikov, predstaviteľ , ruskej subjektívnej školy" v sociológii: redaktor časopisu ,„Vpe­

riod", ktorý vychádzalv Zirichu a Lon­ dýne. 184, 185, 190, 223, 227, 228, 237

Lenchen pozri Demuthová "Leske, Karl Wilhelm darmstadtský vy­ davateľ, demokrat. 9 Lessing, Gotthold Ephraim (1729— 1781).

Labriola, Arturo (nar. 1875) taliansky ekonóm, teoretik syndikalizmu. 296

176

Lexis, Wilhelm

(1837— 1914)

nemecký

303

ekonóm, hlásateľ objektívnej teórie hod­ noty. 245 Liebig, Justus von (1803— 1873) nemecký chemik, zakladateľ agrochémie, najmä učenia o minerálnom hnojení. 36, 104,

Ľudovít XV. (1710— 1774) francúzsky král (1715— 1774). 201 Lupus pozri Wolff, Wilhelm Luther, Martin (1483— 1546). 230

130, 185 #Liebknecht, Wilhelm (1826— 1900) 75, 126, 129, 177, 264 Lilienfeld-Toal, Pavel Fedorovič (1829 až 1903) baltický veľkostatkár, gubernátor

MacCulloch, John Ramsay (1789— 1864) anglický ekonóm, vulgarizátor Ricar­ dovho učenia, podľa Marxa „úbohý ne­

Petrohradu, neskôr Kurlandska. 159 Lippe Bielefeld, gróf Leopold zur (1815 až 1889) berlínsky prokurátor, v rokoch 1862—1867 pruský minister pravosú­ dia. 124 Locke, John (1632— 1704) anglický sen­ zualistický filozof, písal aj o ekonómii. 71, 256

Lopatin, German Alexandrovič (1845 až 1918) ruský revolucionár, narodnik, člen Generálnej rady Medzinárodného robotníckeho združenia: preložil do ruš­ tiny časť prvého zväzku ,„Kapitálu". 158, 178, 183, 184, 209, 228

Loria, Achille (nar. 1857) taliansky bur­ žoázny ekonóm, snažil sa vo svojich dielach diskreditovať Marxa. 288 Louise pozri Kautsky, Louise Lowndes, William (1652—1724) britský minister financií. 71 Loyd pozri Overstone #Ludlow, John Malcolm (1821— 1911) jeden zo zakladateľov kresťanského so­ cializmu v Anglicku, zúčastnil sa na družstevnom hnutí. 162

Ľudovít Bonaparte (Napoleon III.) (1808 až 1873) francúzsky cisár (1852— 1870). 39, 47, 108, 201, 213 Ľudovít Filip (1773— 1850) francúzsky

král (13830 —1848). 108, 162, 201, Ľudovít XIV.

(1638—1715) francúzsky

kráľ (1643— 1715). 71, 201, 268

304

douk“". 38, 118

MacKinley,William (1843—1901) prezi­ dent USA (1896— 1901), pôvodca ochra­ nárskeho colného tarifu. 261 Maclaren, James škótsky ekonóm. 68 Macleod, Henry Dunning (1821 —1902) škótsky ekonóm. 130, 149 Malthus, Thomas Robert (1766— 1834). 22, 23, 36, 38, 43, 81, 165, 176, 186, 206, 226 Manu pozri Menu Marxová, Eleanor (Tussy) (1855— 1898) najmladšia Marxova dcéra, vydatá za Edwarda Avelinga: v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch vyvíjala aktivitu v anglickom a medzinárodnom robotníc­ kom hnutí, preložila do angličtiny mno­ hé socialistické diela. 223—225, 249, 250 Marxová, Jenny (rod. von Westphalen) (1814— 1881) manželka Karola Marxa. 68, 69

"Marx, Karl (1818—1883) 125, 126, 128, 129, 161, 192, 215, 216, 221 až 225, 227, 228, 231, 234— 237, 240, 241, 243, 245, 246, 249, 250, 257, 258, 263, 2604, 269, 270, 274, 275, 279, 285, 286, 291, 293, 294 Maurer, Georg Ludwig von (1790— 1872)

nemecký právnik a historik, skúmal staroveké a stredoveké spoločenské zria­ denie Nemecka. 133, 135 Mayer, Julius Robert (1814— 1878) lekár, fyziológ: objavil zákon o zachovaní a premene energie. 248

Mayer, Karl (1819— 1889) švábsky bás­ nik a publicista, buržoázny demokrat. 128, 129 Meissner, Otto demokratický vydavateľ v Hamburgu, v jeho vydavateľstve vy­ šiel ,„Kapitál". 104, 107, 124, 125, 127, 161, 17/5, 176

Mendelssohn, Moses (1729—1786) ne­ mecký maloburžoázny filozof. 176 Menger, Anton (1841— 1906) rakúsky právnik a sociológ. 275 Menu (Manu) legendárny autor indické­ ho „zákonníka". 46 Metropolitanus korešpondent novín „New York Daily Tribune". 46 Meyer, Gustav bielefeldský továrnik, Ku­ gelmannov známy. 134 "Meyer, Rudolf Hermann (1839— 1899) reakčný nemecký publicista a ekonóm, vydavateľ Rodbertových „Listov a so­ ciálnopolitických statí". 221, 231, 280 "Meyer, Siegfried (1840— 1872) nemecký socialista, emigrant v Amerike, člen Medzinárodného robotníckeho združenia, jeden zo zakladateľov Všeobecného ne­ meckého robotníckeho spolku v New Yorku. 107, 125, 152, 177 Michaelis, Otto (1826— 1890) nemecký vulgárny ekonóm, zástanca slobodného obchodu. 126

Michajlovskij Nikolaj Konstantinovič (1842— 1904) ruský publicista a lite­ rárny kritik, teoretik liberálnych narod­ nikov, „kritik“ marxizmu. 196

francúzsky liberálny historik. 285 Mill, James (1773— 1836) anglický filo­ zoí a ekonóm, prívrženec Ricarda. 38, 71, 212 Mill, John Stuart (1806— 1873) anglický filozof a ekonóm, pokúsil sa eklekticky zlúčiť liberalizmus so socializmom. 101, 184, 212 20 Listy o ,,Kapitáli"

Mohamed (asi 570— 632). 41— 42 Moleschott, Jakob (1822— 1893) nemecký prírodovedec a lekár, vulgárny mate­ rialista. 60, 185 Monteil, Amans Alexis (1769 —1850) francúzsky historik. 173 Montesguieu, Charles de Secondat, baron de (1689—1755) francúzsky historik a spisovateľ, ideológ konštitučnej mo­ narchie, v politickej ekonómii jeden z pôvodcov kvantitatívnej teórie peňazí. 71, 74 Moore, Samuel (1830— 1912) anglický sudca, preložil do angličtiny ,„Komu­ nistický manifest" a prvý zväzok „Ka­ pitálu": Marxov a Engelsov priateľ. 112, 182, 243 Morgan, Lewis Henry (1818— 1881) ame­ rický etnológ: skúmal prvobytnú spo­ ločnosť. 229, 230, 231, 285 Morley, John (1838— 1923) anglický li­ berálny politik, novinár a kritik, re­

daktor časopisu ,Fortnightly Review". 156, 157, 159

Môser, Justus (1720— 1794) reakčný ne­ mecký publicista a historik. 133, 136 Mojžiš pozri Hess

Murín pozri Marx, Karl Mänzer, Thomas (asi 1490—1525). 294 Napoleon I. (1769— 1821) francúzsky ci­ sár (1804— 1814/15). 285 Napoleon Malý pozri Ľudovít Bonaparte Nasmyth, James (1808— 1890) anglický inžinier a astronóm. 87 Necker, Jacgues (1732— 1804) francúzsky bankár, za Ľudovíta XVI., v predvečer buržoáznej revolúcie, minister financií. 211

Novairi(1280—1332)arabskýhistorik.42 "Oppenheim, Max pražský obchodník, brat pani Kugelmannovej. 258

305

Overstone, lord Samuel Jones Lloyd (Loyd) (1796— 1883) anglický bankár, zástanca teórie obeživa, presadil roku 1844 ban­ kový zákon založený na tejto teórii. 20, 48, 71 Owen, Robert (1771— 1858) anglický uto­ pický socialista. 134

Pereire, Isaac (1806— 1880) francúzsky bankár. 4/, 211 Petty, sir William (1623— 1687) anglický ekonóm a štatistik: zakladateľ buržoáz­ nej politickej ekonómie. 23, 64, 71, 162, 170, 191

Pindaros (asi 522— 442 pred n. l.) staro­ grécky lyrik. 202 Platón (427— 347 pred n. 1.) starogrécky idealistický filozof. 294 #Plechanov, Georgij Valentinovič (1856 až 1918). 287 Poľakov, N. P. ruský vydavateľ, v jeho vydavateľstve vyšla (roku 1869) Flerov­ ského kniha „Postavenie robotníckej triedy v Rusku" a (roku 1872) prvý zväzok ,„Kapitálu". 158, 183

Prendergast,John Patrick (1808—1893) írsky historik a politik. 170 Price, Richard (1723— 1791) anglický publicista a ekonóm, písal o štátnych financiách. 34 Proudhon, Pierre-Joseph (1809— 1865). 10, 12—20, 34—46, 39, 47, 71, 74, 109, 127, 135, 158, 163, 167, 212, 233, 237, 270 Pulszky, Ferenc (A. P. C.) (1814— 1897) maďarský publicista a archeológ, zúčast­

nil sa na revolúcii1848—1849:neskôr emigrant v Londýne, spolupracovník denníka ,„,NewYork Daily Tribune". 46 Puškin, Alexander Sergejevič (1799— 1837) 263 Ouarck, Max (1859— 1930) nemecký so­ ciálny demokrat, reformista, na začiatku

306

osemdesiatych rokov vystupoval pod pseudonymom Freiwald Thúringer. 231 Ouesnay, Frangois (1694— 1774) fran­ cúzsky lekár a ekonóm, zakladateľ fy­ ziokratického učenia. 82, 95, 97, 293

Raffles, sir Thomas Stamford (1781 až 1826) anglický spisovateľ: guvernér Ja­ vy (1811— 1816), neskôr Sumatry. 46 Ranke, Leopold von (1795—1886) ne­ mecký buržoázny historik. 247 Reclus, Elie (1827— 1904) brat geografa Elisé Reclusa, za parížskej Komúny ria­ diteľ Národnej knižnice. 127 Ricardo, David (1772— 1823). 22, 24—26, 32, 38, 43, 58, 61, 62, 64, 74, 80, 81, 84, 85, 86, 94, 95, 131, 132, 155, 162, 163— 169, 181, 190, 193, 204, 212, 229 Rittershaus, Emil (1834— 1897) wupper­

tálsky básnik. 124 Robespierre, Maximilien de (1758— 1794) francúzsky revolucionár, jeden z vodcov jakobínov. 36, 163 Rodbertus, Johann Karl (Jagetzow) (1805 až 18/5) pruský statkár a ekonóm, teo­ retik pruského junkerského „štátneho socializmu". 79, 80, 222, 229, 231, 233, 234, 237, 238, 240, 270 Rogers, James Edwin Thorold (1823 až 1890) anglický politik, ekonóm a his­ torik. 275 Roscher, Wilhelm (1817—1894) nemec­ ký vulgárny ekonóm. 79, 80, 117, 126, 131, 132, 245 Rosher, P. W. jeden z Engelsových pseu­ donymov. 263

Rothschild,James (1792—1868)šéfbanko­ vého domu Rothschildovcov v Paríži. 11 Rousseau, Jean-Jacgues (1712— 1778). 36 Roy, Joseph preložil do francúzštiny diela L. Feuerbacha a prvý zväzok ,„Kapitá­ lu“. 181

Ruge, Arnold (13802—1880) nemecký ra­

dikálny publicista, ľavý hegelián, roku 1844 vydával spolu s Marxom ,„Nemec­ ko-francúzske ročenky". 73 Samter, Adolf (1824— 1883) pruský ban­ kár. 213 Say, Jean-Baptiste (1767— 1832) fran­ cúzsky vulgárny ekonóm. 38, 71, 73 Schäáffle, Albert Eberhard Friedrich (1831 až 1903) nemecký vulgárny ekonóm, katedrový socialista, odporca marxizmu. 205, 211 +Schily, Victor (1810—1875) advokát v Trieri a Barmene, zúčastnil sa na bá­ densko-falckom povstaní roku 1849, potom emigrant vo Švajčiarsku a v Pa­ ríži, aktívny člen Medzinárodného ro­ botníckeho združenia. 127 Schmalz, Theodor Anton Heinrich (1760 až 1831) nemecký vulgarizátor fyzio­ kratov. 153, 154 "Schmidt, Conrad (1865— 1932) nemecký sociálny demokrat, novokantovec: jeden zo zakladateľov revizionistického časo­ pisu ,,Sozialistische Monatshefte". 245, 252, 260, 263, 265, 274, 288, 292, 294 Schônbein, Christian Friedrich (1799 až 1868) nemecký chemik, profesor Bazi­ lejskej univerzity. 104 Schorlemmer, Karl (1834— 1892) nemec­ ký komunista, profesor chémie v Man­ chestri: Marxov a Engelsov priateľ. 130, 230 +"Schott, Siegmund (nar. 1818) nemecký novinár, demokrat. 193 Schramm, Karl August nemecký ekonóm, v sedemdesiatych rokoch sa zúčastnil na sociálnodemokratickom hnutí v Ne­

mecku, neskôr vystupoval proti marxiz­ mu. 204, 215, 235 Schulze- Delitzsch, Franz Hermann (1808 20%

až 1883) nemecký maloburžoázny eko­ nóm a demokrat: chcel nemecké robot­ nícke hnutie orientovať na utváranie zárobkových a hospodárskych združení. 94, 234 Schweitzer, Johann Baptist von (1833 až 18/5) nemecký novinár, redaktor las­ sallovských novín ,Social-Demokrat", po Lassallovej smrti predseda Všeobec­ ného nemeckého robotníckeho spolku: dostával od Bismarcka tajne podpory. 124, 129, 145, 146 Seidlitz nemecký prírodovedec, darvinista. 186 Senior, Edward brat nižšie uvedeného. 175 Senior, William Nassau (1790— 1864) an­ glický vulgárny ekonóm, apologet kapi­ talizmu. 38, 61, 113, 116, 175 Siebel, Karl (1836— 1868) rýnsky básnik, Engelsov príbuzný, pomáhal pri rozši­ rovaní ,„Kapitálu". 124 Simon, Ludwig (1810— 1872) triersky ad­ vokát, člen Frankfurtského národného zhromaždenia (krajný ľavičiar): emigro­ val do Švajčiarska a neskôr do Fran­ cúzska. 47 Singer, Paul (1844— 1911) nemecký so­ ciálny demokrat, od r. 1887 člen pred­ sedníctva Sociálnodemokratickej strany Nemecka, neskôr centrista. 279

Sismondi, Jean Charles Simonde de (1773 až 1842) švajčiarsky historik a ekonóm, kritizoval kapitalistické spoločenské zria­ denie z maloburžoázneho stanoviska a idealizoval malovýrobu ako protiváhu kapitalistického veľkopriemyslu. 43, 71 Smith, Adam (1723— 1790). 15, 32, 62, 71, 79, 84, 86, 87, 93, 95, 131, 144, 150, 151, 154, 193, 204, 263 Smith, Goldwin (1823— 1910) anglický historik a politik. 171 Soetbeer, Georg Adolf (1814— 1892) ne­

307

mecký buržoázny ekonóm, finančný a menový štatistik. 218, 251, 253 Solón (asi 640— 558 pred n. l) staro­ grécky štátnik, ktorý dal Aténam novú ústavu. 283 Sombart, Werner (1863— 1941) nemecký buržoázny ekonóm: bol prvý z nemec­ kých vysokoškolských profesorov, ktorý bojoval proti Marxovi popri formálnom uznaní jeho génia: neskôr sa stal ideo­ lógom imperializmu a prešiel do tábora fašizmu. 292, 294 "Sorge, Friedrich Albert (1828— 1906) nemecký socialista, zúčastnil sa na bá­ densko-falckom povstaní roku 1849, emigroval do Ameriky, kde sa stal vod­ com Všeobecného nemeckého robotníc­ keho spolku a neskôr tajomníkom Ge­ nerálnej rady Medzinárodného robotníc­ keho združenia v New Yorku: Marxov a Engelsov priateľ. 180, 189, 212 223, 238, 241, 243, 258, 283 Sosnowski poľský emigrant v Paríži. 226 Spencer, Herbert (1820— 1903) anglický filozof a sociológ. 149

Swinton,John (1830—1901)americkýno­ vinár, radikál, odporca otrokárstva, re­ daktor niekoľkých novín. 212 Šedo-Ferroti pozri Firks +Šmuilov, Vladimír. 279 Tacitus, Publius Cornelius (asi 55—117) rímsky dejepisec. 136 Thierry, Augustin (1795— 1856) francúz­ sky liberálny historik. 38, 285 Thukydides (asi 460—400 pred. n. 1.) starogrécky dejepisec. 245 Tooke, Thomas (1774—1858) anglický buržoázny ekonóm a štatistik, odporca Ricardovej kvantitatívnej teórie peňazí a bankových zákonov z rokov 1844 až 1845. 26, 48, 62, 71, 150, 250, 275 Torrens, Robert (1780— 1864) anglický dôstojník a ekonóm, prívrženec slobod­ ného obchodu. 38 Torricelli, Evangelista (1608— 1647) ta: liansky matematik a fyzik. 284

Trafford, sir Humphreyde (1808—18860! lancashirský veľkostatkár. 165

Spinoza,Baruch (Benedikt)(1632—1677) Trafford, John de (1757—1815) starý holandský materialistický filozof. 176 #Starkenburg, Heinz nemecký sociálny de­ mokrat, písal do časopisu ,,Die Neue Zeit". 284 Stepney- Cowell, William Frederick (1820 až 1872) pokladník Generálnej rady Medzinárodného robotníckeho združenia. 161

Steuart (Stewart), sir James (1712—1780) anglický ekonóm, merkantilista. 64, 71, 150

otec vyššie uvedeného. 165 "Turati, Filippo (1857— 1932) taliansky socialista, reformista, jeden zo zaklada­ teľov a vodcov talianskej Socialistickej strany, počas prvej svetovej vojny šo­ vinista. 296 Turgot, Anne-Robert-Jacgues, baron de LAulne (1727— 1781) francúzsky štát­ nik a ekonóm, fyziokrat, Ouesnayho žiak. 150, 211 Tussy pozri Marxová, Eleanor

Stirling,James Hutchinson(1820—1909) anglický novinár, hegelián. 150 Stoecker, Adolf (1835— 1909) kresťanský socialista, antisemita, v rokoch 1881 až 1893 a 1898— 1908 poslanec Ríšskeho snemu. 211, 221

308

Ure, Andrew (1778— 1857) anglický che­ mik a ekonóm. 79

Urguhart, David (1805—1877) anglický spisovateľ a politik, odporca Palmersto­ novej zahraničnej politiky. 64, 133

Vanderbilt,Cornelius(1843—1899) ame­ rický finančník a železničný magnát. 253 Vauban, Sébastien (1633— 1707) maršal Francúzska, vojenský inžinier a publi­ cista. 93, 268 Vaucanson, Jacgues de (1709— 1782) fran­ cúzsky mechanik a konštruktér automa­ tov. 92

Vischer,FriedrichTheodor (1807—1887) nemecký estetik a filozof, hegelián, ro­ ku 1848 člen Frankfurtského národného zhromaždenia. 57

Višnevecká pozri Kelley-Višnevecká Vogt, Karl (1817— 1895) nemecký prí­ rodovedec a publicista, vulgárny mate­

rialista, maloburžoázny demokrat: pla­ tený agent Ľudovíta Bonaparta. 77, 128, 185

Voroncov, Vasilij Pavlovič (pseudonym V. V.) (1847— 1918) teoretik narodnikov. 273 Wade, John (1788— 1375) anglický eko­ nóm, publicista a historik. 38 Wagner, Adolph (1835— 1917) nemecký buržoázny ekonóm, katedrový socialista, Bismarckov prívrženec: spoluzakladateľ reakčnej Kresťanskosociálnej strany. 80, 231

Wakefield, Edward (1774—1854) otec nižšie uvedeného, anglický štatistik, pí­ sal o írskych otázkach. 38, 170 Wakefield, Edward Gibbon (1796— 1862) anglický ekonóm a koloniálny politik. 38, 168, 170

Walpole, Spencer Horace (1806— 1898) anglický konzervatívny politik. 110 Watts, John (13818—1887) anglický cialista, Owenov prívrženec. 104

vinár, demokrat, zúčastnil sa na revo­ lúcii 1848/1849. 129 Weston, John anglický tesár, prívrženec Roberta Owena, člen Generálnej rady Medzinárodného robotníckeho združenia. 100, 101

"Weydemeyer, Joseph (1818— 1866) no­ vinár, člen Sväzu komunistov, zúčastnil sa na revolúcii roku 1848, od roku 1851 emigrant v Amerike, bojoval na strane severných štátov v americkej občianskej vojne, člen Medzinárodného robotnícke­ ho združenia: Marxov a Engelsov dô­ verný priateľ. 9, 38, 70 Whately, Richard (1787— 1863) anglický arcibiskup, profesor politickej ekonómie v Drumande a Dubline. 33

Willis, Robert (1800— 1875) anglický ve­ dec, profesor mechaniky, archeológ. 90 Wilson, James (1805—1860) anglický ekonóma politik, prívrženec slobodného obchodu. 71

Wirth, Max (1822— 1900) nemecký vul­ gárny ekonóm, prívrženec Careyho. 126 Wolf, Julius (nar. 1862) švajčiarsky bur­ žoázny ekonóm. 265, 266, 288 Wolff, Wilhelm (Lupus) (1809— 1864) syn sliezskeho nádenníka, člen Ústred­ ného výboru Sväzu komunistov, člen redakcie novín ,„,Neue Rheinische Zei­ tung", roku 1851 emigroval do Lon­ dýna a potom do Manchestra, patril do kruhu najlepších priateľov Marxa a En­ gelsa, jemu venoval Marx prvý zväzok

„Kapitálu". 54 Wurtz, Charles-Adolphe (1817— 1884) francúzsky chemik. 111 Young, Arthur (1741— 1820) anglický spisovateľ, ekonóm a štatistik. 170.

so­

Weiss, Guido (1822—1899) nemeckýno­

#Zasuličová,VeraIvanovna(1851—1919) členka skupiny

„Oslobodenie práce",

309

redaktorka „Iskry“, preložila niekoľko Marxových diel do ruštiny: po II. sjazde SDRSR (1903) pridala sa k menševikom a neskôr k likvidátorom. 209, 210, 228 Ziber, Nikolaj Ivanovič (1844— 1888) ruský ekonóm, skúmal kultúru prvobytnej spoločnosti, jeden z prvých propa-

310

gátorov ekonomického učenia Marxa a Engelsa v Rusku. 181, 196, 209 Žukovskij, Julij Galaktionovič (1822 až 1907) ruský buržoázny ekonóm a libe­ rálny publicista, autor článku „Karol Marx a jeho kniha o kapitáli", v ktorom sa pokúsil podrobiť Marxove ekonomické učenie kritike. 181, 197, 269

OBSAH

Predslov 1845

1. Engels — Marxovi 20 januára 1846 2. Marx — Leskemu 1. augusta 3. Engels — Marxovi 18. septembra 4. Marx — Annenkovovi 28. decembra

10 12

1851

5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12.

22 24

Marx — Engelsovi 7. januára Engels — Marxovi 29. januára Marx — Engelsovi 3. februára Engels — Marxovi 25. februára Marx — Engelsovi 2. apríla Engels — Marxovi 3. apríla Marx — Engelsovi 14. augusta Marx — Engelsovi 13. októbra

39 7 4a

32 34 36

1852 38 39

13. Marx — Weydemeyerovi 5. marca 14. Marx — Clussovi 7. decembra

1853 15. 16. 17. 18.

41 41 43 46

Marx — Engelsovi 2. júna Engels — Marxovi 6. júna Marx — Engelsovi 14. júna Marx — Clussovi 15. septembra 1857

19. Marx — Engelsovi 10. januára 20. Marx — Engelsovi 23. apríla

47 47

311

21. 22. 23. 24. 25. 26.

Engels Engels Engels Engels Marx Marx

27. 28. 29. 30. 31. 32. 33. 34. 33. 36. 37. 38.

Marx — Engelsovi Marx — Engelsovi Marx — Lassallovi Marx — Engelsovi Engels — Marxovi Marx — Engelsovi Marx — Lassallovi Marx — Engelsovi Engels — Marxovi Marx — Engelsovi Marx — Lassallovi Marx — Engelsovi

— Marxovi — Marxovi — Marxovi — Marxovi — Engelsovi — Lassallovi

7. 9. 11. 17. 18. 21.

48

decembra decembra decembra decembra decembra decembra

51

52 53 55 55

1858

14. januára 29. januára 22. februára 2. marca 4. marca 5. marca 11. marca 2. apríla 9. apríla 31. mája 12. novembra 29. novembra 1859

39. 40. 41. 42. 43. 44.

Marx Marx Marx Marx Marx Marx

— — — — — —

Engelsovi asi 13. januára Weydemeyerovi 1. februára Engelsovi 25. februára Lassallovi 28. marca Engelsovi 22. júla Lassallovi 6. novembra

1860 77 78

45. Engels — Marxovi 31. januára 46. Marx — Lassallovi 15. septembra

1862 47. 48. 49. 50. 51. 52. 53. 54.

312

Marx — Engelsovi 6. marca Marx — Lassallovi 16. júna Marx — Engelsovi 18. júna Marx — Engelsovi 2. augusta Marx — Engelsovi 9. augusta Marx — Engelsovi 20. augusta Engels — Marxovi 9. septembra Marx — Kugelmannovi 28. decembra

79 79 81 8] 86 87 88 88

1863

Marx Marx Marx Marx Marx Marx

90 90 93 93 95 97

— Engelsovi 24. januára — Engelsovi 28. januára — Engelsovi 29. mája — Engelsovi 12. júna — Engelsovi 6. júla — Engelsovi 15. augusta 1864

99

Marx — Klingsovi 4. októbra 18365

Marx Marx Marx Marx

— — — —

Engelsovi Engelsovi Engelsovi Engelsovi

20. 24. 31. 20.

100 101 101 102

mája júna júna novembra

1866 Marx Marx Marx Marx

— — — —

Engelsovi 10. Engelsovi 13. Kugelmannovi Kugelmannovi

februára februára 23. augusta 13. októbra

103 104 105 105

1867

Marx — Beckerovi 17. apríla Marx — S. Meyerovi 30. apríla Marx — Búchnerovi 1. mája Engels — Marxovi 16. júna Marx — Engelsovi 22. júna Engels — Marxovi 24. júna Engels — Marxovi 26. júna Marx — Engelsovi 27. júna Marx — Engelsovi 27. júna . Marx — Engelsovi 16. augusta Engels — Marxovi 23. augusta Marx — Engelsovi 24. augusta Engels — Marxovi 26. augusta Engels — Marxovi 27. augusta Engels — Marxovi 1. septembra Engels — Marxovi 11. septembra Marx — Engelsovi 12. septembra . Marx — Kugelmannovi 11. októbra Engels — S. Meyerovi 18. októbra Engels — Kugelmannovi 8.(—20.) novembra

107 107 108 109 110 112 112 113 115 116 117 118 119 119 123 124 124 124 125 125

313

90. Marx — Kugelmannovi 30. novembra 91. Marx — Schilymu 30. novembra 92. Marx — Engelsovi 7. decembra

1868 93. 94, 95. 96. 97. 98. 99. 100. 101. 102. 103. 104. 105. 106. 107. 108. 109. 110. 111. 112. 113. 114. 115. 116. 117. 118. 119. 120. 121.

Marx — Engelsovi 3. januára Engels — Marxovi 7. januára Marx — Engelsovi 8. januára Marx — Kugelmannovi 6. marca Marx — Engelsovi 14. marca Marx — Kugelmannovi 17. marca Marx — Engelsovi 25. marca Marx — Engelsovi 22. apríla Engels — Marxovi 26. apríla Marx — Engelsovi 30. apríla Marx — Engelsovi 4. mája Engels — Marxovi 6. mája Marx — Engelsovi 7. mája Engels — Marxovi 10. mája Marx — Engelsovi 16. mája Marx — Engelsovi 23. mája Marx — Engelsovi 23. júna Engels — Marxovi 2. júla Marx — S. Meyerovi 4. júla Marx — Engelsovi 11. júla Marx — Kugelmannovi 11. júla Engels — Marxovi 12. augusta Engels — Marxovi

Marx Marx Marx Marx Marx Marx

— — — — — —

160. septembra

Danielsonovi 7. októbra Engelsovi 10. októbra Kugelmannovi 12. októbra Engelsovi 15. októbra Engelsovi 7. novembra Engelsovi 14. novembra

130 130 131 132 133 134 135 137

13) 140 145 145 147 147 149 149 151 152 152 153 154 156 157 157 157 158 159 159 160

1869 122. 123. 124. 125. 126. 127. 128.

314

Marx — Kugelmannovi 11. februára Marx — Engelsovi 1. marca Marx — Ludlowovi 10. apríla Engels — Marxovi 19. novembra Marx — Engelsovi 20. novembra Engels — Marxovi 29. novembra Marx — Kugelmannovi 29. novembra

161 162

162 163

16: 170 171

1870 172 172 173 174 175

Marx — de Paepovi 24. januára Marx — Engelsovi 10. februára Marx — Engelsovi 14. apríla Engels — Marxovi 15. apríla Marx — Kugelmannovi 27. júna 1871

177 177 178 178

Marx Marx Marx Marx

— — — —

S. Meyerovi Liebknechtovi Danielsonovi Danielsonovi

21. januára 13. apríla 13. júna 9. novembra

Marx Marx Marx Marx

— — — —

Lachátrovi 18. marca Danielsonovi 28. mája Sorgemu 21. júna . . . Danielsonovi 12. decembra

1872 179 179 180 181

1873 182 182 153

Marx — Danielsonovi 18. januára Marx — Engelsovi 31. mája Engels — Marxovi 29. novembra 1875

Marx — Lavrovovi 11. februára Marx — Lavrovovi 18. júna Engels — Lavrovovi 12.(—17.) novembra

1876 Marx

189

— Sorgemu 4. apríla 1877

190

Marx — Engelsovi 5. marca Engels — Marxovi 6. marca Marx — Engelsovi 7. marca Marx — Engelsovi 25. júla Marx — Engelsovi 1. augusta Marx — Schottovi 3. novembra .

190)

191 192 193 193

1878 Engels — Brackemu 30. apríla Marx — Danielsonovi 15. novembra

195 196

315

1879 198

157. Marx — Danielsonovi 10. apríla 158. Marx — Cafierovi 29. júla

22 1880

159. Marx — Domela-Nieuwenhuisovi 27. júna

204

1881 160. 161. 162. 163. 164.

205 207 209 211 212

Engels — Kautskému 1. februára Marx — Danielsonovi 19. februára Marx — Zasuličovej 8. marca Engels — Bernsteinovi 12. marca Marx — Sorgemu 20. júna 1882

165. 166. 167. 168. 169.

Engels Engels Engels Engels Engels

— — — — —

Bernsteinovi 25.(— 31.) januára Bernsteinovi 22. februára Bernsteinovi 10. marca Kautskému 12. septembra Marxovi 15. decembra

170. 171. 172. 173. 174. 175. 176.

Engels Engels Engels Engels Engels Engels Engels

— — — — — — —

Bernsteinovi 8. februára Bernsteinovi 10. februára Lavrovovi 2. apríla Domela-Nieuwenhuisovi 11. apríla Sorgemu 29. júna Bebelovi 30. augusta Kautskému 18. septembra

215 216 217 219 220)

1883 221

222 223 223 223 224 225

1884 177. 178. 179. 180. 181. 182. 183. 184. 185. 186.

316

Engels Engels Engels Engels Engels Engels Engels Engels Engels Engels

— — — — — — — — — —

Lavrovovi 28. januára Lavrovovi 5. februára Bernsteinovi 11. apríla Kautskému 26. apríla Kautskému 23. mája Kautskému 21. júna Kautskému 26. júna Bernsteinovi v auguste Kautskému 22. augusta Kautskému 20. septembra

227 228 229 23%)

231 232 232 234 234 235

1885

Engels Engels Engels Engels Engels Engels Engels

Lavrovovi 12. februára Beckerovi 2. apríla Danielsonovi 3. júna Sorgemu 3. júna Bebelovi 22. júna Danielsonovi 8. augusta Danielsonovi 13. novembra

237 237 238 238 239 239 240

1886 Enge]s Engels

241 241

Sorgemu 29. apríla 1887

Engels Engels

Danielsonovi 19. februára Sorgemu 10. marca

243 243

1888

Engels Engels Engels

Danielsonovi 5. januára Schmidtovi 8. októbra Danielsonovi 15. októbra

Engels Engels Engels

Kautskému 28. januára Danielsonovi 4. júla Kautskému 15. septembra

Engels

Schmidtovi 27. októbra

1889 249 250 231

1890

252 1891

Engels Engels Engels Engels Engels Engels Engels Engels

Sorgemu 4. marca Kautskému 17. marca Oppenheimovi 24. marca

Engels Engels

Schmidtovi 4. februára Bebelovi 8. marca

Schmidďtovi 1. júla

Danielsonovi 29.(— 31.) októbra Schmidtovi 1. novembra Kautskému 3. decembra Kautskému 27. decembra

258 258 258 260 261 203 264 264

1892

265 206

317

Engels Engels Engels Engels Engels

Danielsonovi 15. marca Kautskému 30. marca Danielsonovi 18. júna Schmidtovi 12. septembra Danielsonovi 22. septembra

2b/ 270 271 274 275

13893

Engels Engels Engels Engels Engels

Bebelovi 24. januára Šmuilovovi 7. februára Danielsonovi 24. februára . R. Meyerovi 19. júla Sorgemu 2. decembra

2749

274 260 280 283

1894

Engels Engels

Starkenburgovi 25. januára Kautskému 23. septembra

Engels Engels Engels Engels Engels Engels Engels Engels

Plechanovovi 26. februára Schmidtovi 12. marca V. Adlerovi 16. marca

204 266

1395

Schmidďtovi 6. apríla S. Bauerovi 10. apríla R. Fischerovi 15. apríla Kautskému 21. mája . Turatimu 28. júna

287 288 291 292 293 293 294 296 297

Mzda

. 1. # Prieniyz. Zi7X

10.

# /

4

Produktívna trieda

le

#

Ww

#

9+ b)1miliarda .-

aa

„——

Oaú

4: 1lmiliarda

d) 1 miliarda

„.

u

x.

2

„TT.

­ ——

-

—

o

spolu

7

.­

I miliarda f)

“w

—

ná.“sá

s

o

-e-e-e TT

>.

—— 22.

2 miliardy

Spolu

5 miliárd

Príloha k Marxovmu listu Engelsovi zo 6. júla 1863.

] miliarda g) 1

RÚ se

Ročné preddavky

#s

„

„— —

A »“

2 2.273.

S. “—

#

12

Vlastníci

a) 2 miliardy

c)

#

1 miliarda h) 2 milisrdy

Mzda 1019

/#

I. Existenčné prostriedky

/

s ,

s

/, ,

,7 Tá

4

,

//

7 NON Variabilný kapitál

Kanštantný kanitál

400

/M Tá

|

//

" Nadhodnota

100

Produkt w

209

100 JJ

S

„ „„n „r „

.“

A

i|

k

.

Mzdy

/

Priemys. zisk

4

1

v

ý

1 Úrok

„o ne Y Renta „ s»

II. Stroje a suroviny

,

! | č

Vá

Konštantnýkapitál

VariabilnýkapitálION

5331,

Nadhodnota

133!/

Produkt

2662/3

933,“

II. Úhrnný produkt

700

Konštantnýkapitál

Variabilnýkapitál

9337/4

233!/3

0

TV

Nadhodnota

Produkt

466/5

1633/,

Ekonomická tabuľka dr. Ouesnayho Produktívna trieda

Vlastníci

a) 2 miliardy

Neproduktívna trieda

2 miliardy 2.272e)NY „-..“ na b) 1 miliarda „22“ aloe ná. a —< „ „nn >. >.

c) 1lmiliarda

..

“7

d) 1 miliarda eee

ná

TT

—22

Spolu

2 miliardy

Spolu

5 miliárd

Príloha k Marxovmu listu Engelsovi zo 6. júla 1863.

1 miliardag)

kb.IN s.

Ročné preddavky

1 miliarda f)

1lmiliarda h) 2 milierdy

dno 1Cy

>x

NY,VOVO VEC

951%

5

lete

d , NEDAJ ——7

Gr

o u,

Bi M

—

—

NS

22

U Z

-

—

-—— ——

10533%,

A)

— — —

z

v

—

Óô—ÔO—

-.

—n——I—D

AL a fimo

S

udmno "AL

3>

AM TA

Dama 5X

4 Ay Úč

>. AA—)—My

N

Ado 4 VÝ A Vahry NA saa9Mv Na i A OSY,dze 1.3 x

ha.

akom a Ň NT

+1 SAT

do sa

ZB HANm

0.máPV.ý

> Jj>SN TU > sd chnA.

) 5Anaša u

2

li 3 dl k A 2:2afa—2A DA A UA o SLIÔ% M 12.

Marx Engelsovi, 16. augusta 1867

Kso

K. MARX—F. ENGELS

LISTY O „,KAPITÁLI" Vydalo Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry v Bratislave roku 1957. šéfredaktor dr. E. Friš, zodpovedný redaktor $. Je­ nikov, odborný konzultant dr. Dušan Plachtinský, technický redaktor M. Kočvara, korektorka ]. Ščasná. 301-200

— 343 — 1. vyd.

4000 ex. PI. h. 10 — Aut. h. 19.95

— Vyd. h. 20.57 — Pap. 7209-21,

61X86/70

g

— Vytlačila

Pravda, vydavateľstvo ÚV KSS, Bratislava, zo sadzby garmond Kolektív — Do sadzby v decembri 1956, vydané v máji 1957 4%

— C-HSV/1-24841/56

Cena viaz. cpl. Kčs 10.40 Nom. skupina [I/3