127 10 12MB
Slovak Pages 190 [96]
Právnická fakulta Univerzity Komenského
Florián Siváka kolektiv
,
v
,
A CESKE DEJINY SLOVENSKE , STATU A PRAVA V ROKO CH 1918 - 1945 v
,
1998 UNIVERZITA KOMENSKÉ HO BRATISLAVA
ÚVOD
vysokoškols ký učebný text Slovenské a české dejiny štátu a práva v rokoch 1918-1945 je určený predovšetký m študentom právnických fakúlt Slovenskej republiky, ale móže byt zaujímavý aj pre ostatnú čitatetskú verejnost. Autorský kolektiv pri koncipovan í obsahu vysokoškols kých skript vychádzal z vlastných pedagogický ch skúseností získaných pri výučbe odboru slovenské a české dejiny štátu a práva. Predmetom týchto vysokoškolských skript je preto skúmanie aj takých štátnych a právnych inštitúcií, ktoré determinov ali životné podmienky slovenského národa a ktoré by sme mali poznat, aby sme získali správny pohtad na historické štátoprávne procesy, ktoré viedli k vzniku slovenskej samostatnej štátnosti,prvým januárom 1993. Autori upozorňujú, že predrnetom učebného textu sú predovšetký m dejiny štátu a práva v skúmanom historickom -období /1918-1945 /, t.j. iba vybraná čast našej národnej a štátoprávne j minulosti. štúdium preto predpokladá primerané vedomosti z celého radu iných spoločensko vedných disciplín, najma slovenskej, ale aj českej všeobecnej histórie vrátane štátovedec kej, od vzniku štátu a práva na Slovensku a tiež v strednej Európe. Cietom učebného textu je ukázat študentom, že historické a štáto~ právne procesy sa realizovali v rámci eur6pskych i celosvetový ch udalostí, ktoré napfňajú dnešok, majú svoje začiatky v minulých desatročiach a stáročiach. V tomto smere je nám dóležitým pomocníkom i štáto~ právna história Slovenska.
I
O prof. JUDr. Florián Sivák, CSc.i, JUDr. Anton Jančo, CSc., prof. JUDr. Štcfá.nia Mertanová., DrSc., JUDr. Ladislav Vojáček, CSc., 1996, 1998
Recenzenti: doc. JUDr. Jozef Beňa, CSc., JUDr. Blažena Antalová, CSc.
Bratislava , máj 1995 Autori
Za odbornú stránku tejto publikácie zodpovedajú autori.
ISBN 80-223-1279-7
3
1. PRVÁ ČESKOSLOVENSKÁ REPUBL1KA 1.1. Vznik Československej republiky Vytvorenie samostatného československého štátu 28. októbra 1918 bolo završením ekonomického, politického a kultúrneh~ vývoja Slovákov a Čechov v 19. storočí a vyústením ich národnooslobodzov acieho zápasu. Vo vzájomnej korelácii sa v ňom premietli svetové udalosti, najma priebeh prvej svetovej vojny, politika vládnych garnitúr habsburskej monarchie a úsilie domácej i zahraničnej vetvy národnooslobodzov acieho a demokratického hnutia na Slovensku a v českých krajinách. Po vypuknutí vojny sa pre národné hnutia na Slovensku a v českých krajinách, ktoré dovtedy realisticky vychádzali z existencie dualistickej habsburskej monarchie, ako z jednej z~ základných determinánt ich politiky, otvorili nové horizonty. Vojna dovtedy nevídaných rozmerov otriasla všetky istoty, kterými sa pýšil svet na prelome storočí. Nepredvídate1nost áalšieho vývoja otvorila netušené možnosti pre politické kombinácie, ktoré sa ešte pred nieko!kými ·rokmi zdali. byt najbujnejšou politickou utópiou, hodnou predstavivosti predtým zesnulého Julesa Vernea. Vypatá vojnová situácia navyše znásobila všetky ekonomické, sociálne a národné protiklady zakódované v spoločenskej a ekonomickej štruktúre rakúsko-uhorského dvojštátia. Hospodárstvo krajiny jednoznač ne preferovalo potreby vedenia vojny. Prudko sa zhoršilo sociálne postavenie širších vrstiev obyvate!stva. Viedenskí a budapeštianski čini telia, ktorí obviňovali z vypuknutia vojny slovanské hnutie, zostrili svoju národnostnú politiku a ešte užšie sa primkli k vilhelmovskému Nemecku. Zatia! čo nemecké a maďarské obyvate!stvo vojnu privítalo, slovanskí príslušníci monarchie ju za svoju vcelku neprijali.
5
1.1.1. SLOVENSKO-ČESKÁ SPOLUPRÁCA NA ZAČIATKU 20. STOROČIA zostrujúca sa národnostná perzekúcia, ktorá sa presadzova la napriek všetkým peripetiám vývoja v zalitavskej časti habsburskej monarchie, viedla slovenskú politiku k rezignácii na úsilie o zmenu svojho postavenia vlastnými silami, resp. spojenými silami slovanských národov v Uhorsku. Viedla k h1adaniu podpory za hranicami. Ve1mi zretetne sa to prej·avi1o najmii po krviprelia tí v černovej. Okrem zhliadnutia sa v slovanskej ve1moci v Rusku - sa mnohí obracali k západnému susedovi k čechom. l.l,l,l. VZŤAH SLOVENSKEJ. POLITIKY K ČESKÉMU NÁRODU v
druhej polovici 19. storočia slovensko-čes~é vztahy ochladli. sa o to urazená reakcia českej politiky na slovenskú jazykovú odluku, ako aj seria objektívnyc h činitetov. Obe politické reprezentácie minimalizo vali svoje politické kontakty a sústredili sa na rozvíjanie svojho národného života. No, už v prvom desatročí XX. storočia všetky rozhodujúce politické smery na Slovensku zahrnuli spoluprácu s českým národom do svojho obranného programu. Myšlienka posilňovania vzájomných vazieb sa pozitívne prijímala aj v českých krajinách. Vedúcich činitetov slovenskej národnej strany priviedla k intenzívnem u záujmu o ostatné slovanské národy a o spoluprácu predovšetký m s Rusmi a tiež s čechrni už spomenutá úvaha o stabilite daného rozloženia sil v monarchii, doplnená o kalkulovan ie s eventuálnou možnostou zmemy tohto statu quo v dOsledku bližiaceho sa radikálneho posunu na zahranično politickej scéne. Mladšia generácia, predstavova n~ čoraz vplyvnejším M. Hodžom, sa inšpirovala myšlienkou federalizác ie ríše, čo ju priamo predurčovalo na htadanie politických kontaktov s nespokojným i národmi jej západnej časti. Kontakty so svojimi straníckym i kolegami v českých krajinách, ktorí si v tom čase osvojili rodiacu sa čechoslovakistickú koncepciu, posilňovali aj slovenskí sociálni demokrati. Pokiat ide 0 klerikálne strany, spoluprácu s českými a moravskými katolíkmi akcentovala novoustanov ená (1913) Ludová strana. Pripomínat pročeskú orientáciu hlasistov, inšpirovaný ch Masarykovým pokrokárstv om, azda ani nie je potrebné. Mimoriadnu aktivitu, aj keá vo svojich východiskác h nie celkom realistickú , vyvíjali pri posilňovaní česko-slovenských vztahov aj českí slovakofil i združení v. českoslovanskej jednote (1895; na čele dlho stál J. Rotnágl). Pričinila
6
V posledných mierových mesiacoch smerovalo roztriešten é slovenské národné hnutie k zblíženiu. Koordináciu slovenskej politiky mala zabezpečovat Slovenská národná rada. Návrh ·na jej ustanovenie , prednesený na porade predstavite tov všetkých slovenských politických smerov v Budapešti v máji 1914, však už vývoj udalostí nedovolil realizovat. Významnú úlohu v rozvoji spolupráce poli