Ilustrované dejiny zbraní. Od pazúrikových sekier po automatické zbrane 9788080463724

Citation preview

Ilustrované dějiny A A / 1

Od pazúrikových sekier po automatické zbraně Dýka s rozskakovacou čepelou

O

Vreckový revolver malého kalibru (0,22 palca)

'(D C Cti

Pisto! kombinovaná so sekerkou

Tibetská slávnostná dýka

Africky ostep

Námorný revolver Savage

Palcát kombinovaný s pistolou

Britská pistol' z 19. star

,.V

w:

j

Parna zbraň maskovaná ako zápalková krabička

U

Čínská bojová sekera

E U

PERFEKT

> Jí V

Pistol kačacia noha

PERFEKT

Ilustrované dějiny

ZBRANÍ

Africká dýka duchov

Pistol' kombinovaná so sekerkou

Browningova pistol’s nástavným puzdrom - pažbou

Ilustrované dějiny

ZBRANÍ Od pazúrikových sekier po automatické zbraně

Chuck Wills V spolupráci s Bermanovým múzeom světových dějin

Originál English Title: The Illustrated History of Weaponry

Copyright © Hylas Publishing 2007 Slovak Translation © Peter Koza 2007

Slovak Edition © PERFEKT 2007

Chuck Wills ILUSTROVANÉ DĚJINY ZBRANÍ

Z originálu The Illustrated History of Weaponry ( Hylas Publishing, LLC., New York) přeložil Ing. Peter Koza.

Zodpovědný redaktor: RNDr. Peter Dobrovodský

Vydal Perfekt, a. s., Karpatská 7, 811 05 Bratislava, ako svoju 466. publikáciu. Zalomenie podlá originálu: Štúdio Perfekt, Bratislava

Tlač: Bookmaster, s.r.o., Bratislava

ISBN 978-80-8046-372-4

„Meč nikdy nezabíja, je len nástrojom v ruke vraha. ” Seneca „Najváčším potěšením mužaje porazit’ svojich nepriatelbv,

hnát’ ich před sebou, jazdiť na

ich koňoch a zabrat’ im majetok.

Vidieť uplakané tváře jeho blízkých a přivlastnit’ si jeho ženy a dcery. ”

Džingischán „Koreňom zla nie je vyvíjanie nových, ničivějších zbraní.

Je ním duch dobýjania. ”

Ludwig Heinrich von Mises „Politická moc vyrastá z hlavní pušiek." Mao Ce-tung

Stojan na křis

Koreničky a deringery................................................................. 126

Obsah

Coltove revolvery........................................................................... 131

Coltovi konkurenti........................................................................ 134

Občianska vojna v USA.............................................................. 138 Zbraně Únie v občianskej vojně............................................... 140

Zbraně Konfederácie v občianskej vojně v USA................ 142

PREDSLOV................................................................................. ...8

Zbraně amerického Západu....................................................... 144 l. ČASt

Zásobníkové opakovačky so skrutkovicovým záverom.... 148

PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ............. 13

Citát z Aeneidy................................................................................ 14

Plejáda Mauserov.......................................................................... 151

Kamenné zbraně............................................................................. 16

Automatické pistole......................................................................152

Bronzová doba................................................................................ 20

Zbraně na sebaobranu................................................................. 156

Zbraně Ameriky a Australázie................................................... 22

Zákeřné zbraně............................................................................... 160

Luky a kuše...................................................................................... 26

Niekolko originálných zbrani................................................... 162

Križiacke výpravy............................................................................ 30

Kombinované zbraně................................................................... 164

Poplašné, nástražné a špeciálne palné zbraně.................... 170 II. ČASt

ZMĚNY VO VOJENSTVE............................................... 33

Úryvok z eposu Bhagavadgita.................................................... 34

V.

ČASt

1. SVĚTOVÁ VOJNA A JEJ NÁSLEDKY................. 173

Žezlovité zbraně a bijaky............................................................. 36

Chladné zbraně 1. světověj vojny............................................. 176

Storočná vojna................................................................................ 38

Pistole a revolvery 1. světověj vojny........................................178

Žrdbvé zbraně a sekery................................................................ 40

Pušky 1. světověj vojny................................................................. 180

Zbroj.................................................................................................. 46

Strojně pušky 1. světověj vojny................................................. 184

Dýky a bojové nože....................................................................... 50

Zákopová vojna............................................................................. 186

Iné bojové nástroje..........................................................................58

Zbraně amerických búrlivých dvadsiatych rokov.............. 188

Křis...................................................................................................... 60

Ázijské čepele.................................................................................. 62

Revolúcia vo vojenstve.................................................................. 64

VI.

ČASt

2. SVĚTOVÁ VOJNA A DOBA PO NEJ.................. 192

Pattonov výrok.............................................................................. 192

Chladné zbraně 2. světověj vojny............................................ 194 lil. ČASt

OBDOBIE REVOLÚCIÍ................................................... 67

Pistole štátov Osi........................................................................... 196

Citát z Machiavelliho.................................................................... 68

Pistole a revolvery spojencov.................................................... 198

Od ručného kanónu po knotový zámok.................................. 70

Pušky 2. světověj vojny............................................................... 200

Od knotového zámku ku kresadlovému.................................. 72

Ceremoniálne zbraně 2. světověj vojny................................. 202

Kresadlová pistol'............................................................................ 78

Gulbmety 2. světověj vojny....................................................... 206

Európsky meč od r. 1500 - 1800.............................................. 84

Samopaly 2. světověj vojny........................................................ 208

Meče Afriky a Ázie........................................................................ 90

Specializované zbraně 2. světověj vojny................................ 210

Terčové a súbojové pistole......................................................... 100

Zbraně na špionáž....................................................................... 212

Trombóny.........................................................................................102

Chemické a biologické vedenie vojny.................................... 214

Námorné zbraně........................................................................... 104

Obdobie po 2. Světověj vojně.................................................... 216

Dodatky........................................................................................... 221 IV.

OD NAPOLEONA PO R. 1914.................................. 107

Vysvětlivky.......................................................................................222

Hanibalov výrok............................................................................ 108

Bibliografia..................................................................................... 227

Zbraně napoleonských vojen.................................................... 110

O Bermanovom muzeu.............................................................. 231

Od kresadlového zámku po perkusnú zápalku.................... 114

Index................................................................................................ 232

ČASt

Chladné zbraně 19. stor............................................................. 120

Predslov Od kameňa, ktorý vzal do ruky paleolitický člověk, až po vojenskú pušku z 20. stor. boli zbraně vždy neoddělitelnou súčasťou Lidských dějin. Ako sa vyvíjal člověk, tak sa vyvíjali i jeho technologie. Z malých kameňov sa stali specializované nástroje a zbraně. Tieto objavy umožňovali člověku obstarávat’ si obživu a připadne chránit’ si rodinu a teritorium. Technológia kamennej doby otvorila cestu pre vznik metalurgie a ako člověk prechádzal z medenej doby do bronzovej a z nej do železnej, vývoj a používanie zbraní narastali. Od vzniku pofnohospodárstva a zdomácnenia zvierat sa změnilo uplatnenie zbraní z loveckého náradia na prostriedok obrany proti divej zveri a nepriatelbm.

Hlavica tureckej sekery

Novonadobudnutá schopnost’ vlastnit’ jedlo, zvieratá a prístrešie změnila chod světa a priniesla so sebou nové vztahy. Člověk začal používat’ zbraně na ochranu všetkého, čo si cenil. Zbraně z počiatočného obdobia vývoja ludstva boli účinné len v boji zblízka. Ale až zavedenie pušného prachu v Europe prinieslo radikálně změny vo výrobě zbraní a vo vedení vojny. Prvé vojenské použitie pušného prachu sa spomína v r. 919 před n. 1. a už v 11. stor. metali z katapultov v Čine výbušné bomby plněné pušným prachom. Prvé známe použitie pušného prachu v Europe zaznamenal v 13. stor. anglický filozof Roger Bacon (1220 - 1292) a funkčné kanóny boli vyrábané zvonolejárskou technológiou už okolo r. 1326 v Taliansku (Florencia). Koncom 14. stor. sa začínajú objavovať ručné palné zbraně. Len čo dokázali kovové projektily preraziť zbroj, stala sa krůžková zbroj nevyhnutnosťou, hoci najčastejšie bola iba slabou ochranou proti pušnému prachu a olovu. V dósledku toho bol boj zblízka už len núdzovým prostriedkom sebaobrany. Armáda však neostala jediným iniciátorom vývoja zbraní.

PREDSLOV

Hoci vojnu nenáviděl, uchvátili zbraně svojim zložením, funkčnosťou, krásou, dizajnom a účinkom vetkého renesančného umelca a vynálezců Leonarda da Vinciho. Pravděpodobně sa preto jeho génius prejavil aj vo vývoji viacerých zbraní, vrátane striel, viachlavňových automaticky odpalovaných zbraní a dokonca velmi modeme koncipo­ vaného tanku. Da Vinciho zbraně svojimi technologickými vlastnosťami předstihli dobu. Napriek používaniu palných zbraní však iné zbraně nevyšli z módy; nože, meče a ostatné zbraně sa používali naďalej. V snahe překonat nedostatok zbraní s jedinou funkciou, vznikli kombinované zbraně, ktoré v sebe spájali viac, ako jednu funkciu. Jednoranové pušky dostali prídavok, bodák, a například sekera mala zrazu v rukováti zabudovaná palná zbraň. Ak výstřel minul cief, majitel’ mal ešte možnost použit’ alternatívny bojový prostriedok, čiže bodák alebo sekerku. Kombinované zbraně sa vyrábajú dodnes, například mobilný telefon so zabudova­ nou malokalibrovou (0,22 palca) pištolbu, ktorá móže poslúžiť teroristom a možno ju prepašovať i cez bezpečnostnú kontrolu. Viacranové zbraně sa objavili v 19. stor., například tzv. korenička bola schopná odpálit 5 až 20

„Palné zbraně nespósobili, že by sa tie ostatné stali nepotřebnými; chladné zbraně, ako nože, meče a iné sa používajú naďalej.“

9

PREDSLOV

výstrelov. Z tohto obdobia je asi najznámejšia Gatlingova strojná puška (gulbmet), schop­ ná vypálit’ až 800krát za minutu. Aký asi triumf mohla priniesť unionistickej armádě v americkej občianskej vojně, keby sa bola objavila skór. 20. stor. priam hýřilo vynálezmi viacranových rýchlopalných zbraní; jednou z najznámejších bol Thompsonov samopal, oblubený v búrlivých 20. rokoch gangstermi ako John Dillinger alebo Bonnie a Clyde. Len čo sa automatických zbraní zmocnila armáda, změnil sa spósob vedenia vojny. Pri jednoranových zbraniach bolo náročné napadnúť nepriatefa, ak ste právě museli nabíjať. Od chvíle, keď bojiská ovládli strojně pušky (gufomety), stal sa pohyb na bojovom poli samovraždou, pretože navýše, strojně pušky operovali spoza zátarasov a barikád. Vystupňovala sa potřeba ochrany vojakov na bojovom poli; straty vojakov mali znížiť tanky a obrněné vozidlá vyvinuté začiatkom 20. stor. Napriek tomu, že súčasná technológia zbraní mění ich spoločenskú funkciu, palné zbraně stále existujú. V súvislosti s ich umelecko-historickou hodnotou a cenou materiálu (dobrým príkladom je šemšír z majetku Abbása I. Velkého, a neskór Kataríny II. Vefkej), spájajúc v sebe symbol blahobytu a moci, vyjadřovali zbraně v priebehu dějin najma společenské postavenie ich majitelbv. Vládcovia v Europe a Ázii sa obklopovali zbraňami zo zlata a striebra, vykládanými vzácnými kameňmi, aby ohromovali nielen svojich prívržencov, ale aj cudzincov. Množstvo nádherných zbraní pochádza z Perzie, dnešného Iránu a z Blízkého východu. Vykladanie zlatom zdobilo ocel’ damascénskych čepelí; rubíny, smaragdy a iné drahokamy zdobili rukováte. Zbraně dodnes symbolizujú společenské postavenie svojho majitela, ale iným spósobom. Krajiny, ktoré vlastnia najviac

10

-

PREDSLOV

najúčinnejších zbraní, majú najváčšiu vojenská moc a tým aj najvýznamnejšie postavenie vo svete. Okrem svojho praktického využitia majú zbraně mimoriadnu přitažlivost’ pre zberatelbv a múzeá, najma pre použité materiály, technologie výroby, remeselnú vypracovanosť a krásu. Aj tie najobyčajnejšie zbraně vypovedajú vela o době a spoločnosti, ktorá ich vyrobila a používala. Hoci ich póvodným účelom bolo zabíjať, dotvárajú zbraně v zbierkach pohlad na člověka a jeho dějiny.

Robert Lindley, riaditel’ zbierok Bermanovho muzea světových dějin, Anniston, Alabama, marec 2006

Perzský šemšír Abbása I. Velkého, neskór vo vlastníctve Kataríny II Velkej

II

I. ČASt

Prehistorické a starověké zbraně

„Daj, nech úpadku sa nedožijem, ja dobru cenu za život ti ponukám: kopija v pasti, hla, zálohou je a svojou krvou účet dorovnám!“ Vergílius: Aeneis (úryvok)

říběh zbraní sa začal prvými otesanými kamennými nástrojmi predkov člověka asi před 5 miliónmi rokov. Niekedy medzi r. 15 000 a 10 000 před n. 1. boli objavené účinné remeselné metody na výrobu funkčných sekier, čepelí nožov a hrotov na oštěpy, koncom tohto obdobia na výrobu lukov a šípov. Tieto prvotné zbraně súčasne so zariadením na vrhanie oštepov (atlatl) a s pomóckami ako bolas (vrhacie gule z Argentiny) slúžili predovšetkým na lov. Až keď India obrátili zbraně proti sebe spósobom, ktorý móžeme nazvat’ bojom alebo vojnou, móžeme sa touto témou zaoberať. Další velký technologický pokrok, ktorý India dosiahli, bolo získavanie kovov z rúd, najskór médi, potom bronzu, nakoniec železa a výroba ocele, čím sa vytvořila základna na výrobu trvalejších a odolnějších čepelí a striel.

P

Kamenné zbraně Přibližné před 5 až 1,5 miliónmi rokov žili australopitekovia v Olduvajskom úvale (Afrika). V istom okamihu jeden z nich zakresal malou skalkou o druhů, čím vytvořil primitívnu reznú hranu, prvý nástroj. Tento nenápadný okamih bol v skutočnosti tým „vefkým treskom“ lúdskej technologie, vrátane technologie výroby zbraní. NÁSTROJE KAMENNEJ DOBY Před miliónmi rokov přešli pred-

vanie koží ulovených zvierat. Hlavnou

s kamennými hlavicami. Niektorí vědci

prioritou pre Pudí v tomto predpoíno-

z množstva tiel a spósobu ich zabitia

hospodárskom období bolo zaistenie

usudzujú, že prehistorický spósob vede-

stupňami až dospěli k druhu Homo

stálého přijmu potravy. Ovocie, ořechy

nia vojny sa obmedzoval na pohraničně

sapiens, modernému člověku. O inej

a korienky mohli zbierať, ale zvieratá

přepady a zastrašovacie rinčanie zbraňa­

kovia člověka niekoVkými vývojovými

skupině hominidov, ktorí sa objavili

museli lovit’. Pravděpodobně prvou zbra-

mi. lni to pokladajú za nepřesvědčivé.

paralelné a azda vyhynuli, o neandertál-

ňou, ktorú člověk používal na lov cicav-

V tom istom čase lúdia začali zberačstvo

coch, sa zatial' vedu spory, či boli vývo­

cov, bol oštěp a už 250 000 - 100 000

a lov pomaly zamieňať za

jovou fázou moderného člověka, alebo

rokov před n. 1. sa naučil člověk vytvr-

poínohospodárstvo a ko-

celkom inou vetvou lúdskej evolúcie.

dzovať dřevené hroty v ohni, alebo

čovnictvo za usadlý

Předpokládáme, že asi před 3 miliónmi

nasadzovať na koniec palice hrot z na­

spósob života.

rokov sa začala kamenná doba, kedy

ostřeného kameňa. Vynájdením zariade-

Dve z dávných

lúdia vědomě vyrábali nástroje

nia na vrhanie oštepov (atlatl), sa zvýšil

sídlisk, Jericho

z kameňa.

dosah i prieraznosť zbraně, zatial’ čo

(Izrael) a

hroty z kosti alebo z parohu už maii vy­

Džatal Hujuk

Termín kamenná doba je široký a nepřesný; táto doba začala

řezané spatné háčiky, aby uviazli v tele

(Turecko),

a skončila v róznych častiach světa

zvieraťa. Luk a šípy přišli na scénu asi

prvýkrát obý­

v inom čase, a pokiaf to hodnotíme

10 000 rokov před n. I., rovnako i nóž

vané asi 7 000 až

z pohladu technologií, mnohí domorod­

v podobě, ako ho poznáme v súčasnosti.

6 000 rokov před n. 1.,

ci zotrvávajú na úrovni kamennej doby

boli obohnané hrubými

dodnes. Je ťažké zevšeobecňovat',

OD LOVU K VOJNĚ

múrmi, čo dokazuje, že obyvatelia sa

pretože archeologické mapovanie je

Je sporné, ako a kedy si zbraně s pře­

obávali útoku. Je to pravděpodobně

útržkovité a často rozporné, ale móžeme

vážným loveckým použitím obrátili lúdia

prvý příklad opevněného osídlenia

povedať, že onen pověstný další pokrok

proti sebe a odkedy vedenie vojny

v dějinách. Tieto nálezy privádzajú mno­

vo výrobě nástrojov urobilo 1’udstvo

dostalo organizovaný charakter. Nič

hých vedcov k názoru, že vedenie vojen

medzi 600 000 - 100 000 rokmi před

nevyvolává také vášnivé diskusie ako

třeba datovat’ ovelá skór, ako sa nazdá-

n. 1., keď viacúčelové kamenné výrobky

otázka, či má člověk agresivitu proti

vame. Zavedenie usadlého

typu pástných klinov nahradili primitiv­

iným lúdóm zakódovanú vo svojej DNA,

polnohospodárstva podnietilo vzrast

né nástroje. V závere tohto úseku

alebo je agresivita súčasťou jeho

městských štátov, neskór celých říší

1'udského vývoja lúdia vyvinuli rafino-

kultúrneho vývoja. Je očividné, že najma

s profesionálnými armádami, pre ktoré

vanejšie a premyslenejšie techniky

po sérii klimatických zmien, ktoré

bola dominantná výroba zbraní

štiepania kameňa na nástroje. Ako

negativné ovplyvnili životné prostredie,

určených výlučné na zabijanie lúdí.

materiál upřednostňovali pazúrik

bojovali prehistorickí lúdia o lovecké te-

Je pravdou, že všetky zbraně, ktoré sa

a existujú dókazy o tom. že prehistorickí

ritóriá. V r. 1964 našli archeológovia pri

používali v Europe až do zavedenia pal­

lúdia putovali aj viac ako 160 km, len

Džebel Sahaba, blízko dnešných hranic

ných zbraní (v mnohých častiach světa

aby našli jeho dobré nálezisko.

Egypta a Sudánu, nález pozostatkov

aj neskór), teda oštěp, luk, meč (ako

Pazúrikové nástroje slúžili na mnohé

z viac než 50 tiel mužov i žien, ktoré

vývojové vyvrcholenie noža) a sekera,

účely, od vyhrabávania jedlých

datujú do obdobia 12 000 - 5 000 rokov

malí svoje prototypy v prehistorických

korienkov až po odieranie a oškrabá-

před n. I. Všetci boli zabití zbraňami

nástrojoch.

16 • PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ

KAMENNÉ ZBRANĚ

Čepel’ motyky je vyrobená zo steatitu, mákkého druhu mastenca s vysokým obsahom vápnika. Kedže sa dobré

opracovával, používali ho příslušníci mnohých raných kultúr na výrobu nástrojov, dekoratívnych predmetov a zbraní. Zobrazená čepel’ pochádza z mississippskej kultúry (juhovýchod USA), z obdobia 1 000 - 1 500 rokov n. I.

KAMENNÉ DLÁTO CELT V archeologii sa používá slovo celt (odvedené

z latinského slova celtis) v zmysle dláto na označenie kamenných (neskór i bronzových) hlavic sekier a mlatov prehistorických ludí. Tieto dláta zo severnej Ameriky sú vyrobené zo zelených břidlic. Ide o velhii tvrdý kameň, ktorý sa najčastejšie nacháza v riečiskách horských riek a potokov. Ťažko sa opracúva, ale jeho trvanlivost je porovnatelná s trvanlivosťou železa.

PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ • 17

KAMENNÉ ZBRANĚ

BOLAS Podobné ako atlatl, aj bolas (zo španielskeho slova boleadros, lopty) bol vysoko účinnou zbraňou. Spočiatku ho používali domorodci v Južnej Amerike na lov lám guanaco. Bolas pozostáva z niekolkých (najčastejšie troch alebo viacerých) gulbvých závaží, spojených lanom. Lovec krúti závažiami nad hlavou a potom ich vrhne tak, aby omotali zvieratú nohy. Táto vynikajúca vlastnost’ bolas znehybniť zviera bez poranenia, bola příčinou jeho rozšírenia medzi gaučami pri zháňaní dobytka.

„Skupina sa přikrádala čo najbližšie k čriede... každý muž niesol štyri alebo páť bolas.“ Charles Darwin, popis gaučov pri love divého dobytka v svojej publikácii Cesta prírodovedca okolo světa na lodi Beagle, 1839 (The Voyage of the Beagle), zvázok 29.

18 • PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ

KAMENNÉ ZBRANĚ

ATLATL Medzi najvýkonnejšie zbraně starověku patří zariadenie na vrhanie oštepov, atlatl (z aztéckeho nárečia nahuatl). Pozostáva zo žliabkovaného telesa, do ktorého používáte!’vloží koniec oštěpu alebo bodca, pričom čepeFovitá príložka pridržiava patu oštepa v žliabku, kým nie je hodený na ciel’. Sila, ktorú atlatl přidá oštěpu, zabezpečí zvýšenie rýchlosti letu a účinnější zásah terča. Dalším zdokonalením je malé závažie umiestnené pod atlatlom. Atlatl sa používal asi od r. 18 000 před n. I. v róznych častiach světa a v rukách zdatného člověka zasiahol terč na vzdialenosť až 70 m. S jeho pomocou bolo možno ulovit aj najváčšie zviera, mamuta. V mnohých kultúrach nahrádzal atlatl luky a šípy, ale u Aztékov patřil medzi vojnové

zbraně. Ked Hernán Cortes (1485 -1547) so svojimi konkvistadormi v r. 1519 zaútočil na ríšu Aztékov, Španieli boli šokovaní, že oštěpy vrhané s pomocou atlatla dokážu přerazit ich panciere.

HLAVICA SEKERY Hlavica kamennej sekery, so žliabkom po celom obvode, 1 000 -1 500 rokov n. I. Žliabok umožňoval upevnit sekeru do rázštepu drevenej násadky.

PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ • 19

Bronzová

doba

Bola vel’kým technologickým pokrokom pre ludstvo, počas nej sa India naučili vyrábať nástroje a zbraně odlievaním a legováním kovov získaných tavením z rúd. Názov bronzová doba je velmi obsiahly, pretože rožne kultúry vyvinuli spracúvanie kovov v róznom čase. Ide přitom aj o trochu zavádzajúce označenie, pretože v prvej fáze výrobcovia používali meď s róznymi prímesami, až neskór skutočný bronz (90 % médi a 10 % cínu). Metalurgiu médi poznali už v období 3 500 - 3 000 rokov před n. 1. v starej Čine a v Středozemí; v priebehu tisícročia sa rozšířila do celej Európy a nezávisle sa vyvinula i v Južnej Amerike.

MEĎ, BRONZ, ŽELEZO A OCEL Měděné a najma bronzové zbraně

vyhladávanie miest výskytu měděných

uhlie nedokáže dosiahnuť tým, že liatie

a cínových rúd. Bronzové zbraně

nahradili kováním a vytvrdenie výrobku

poskytovali v porovnaní s kamennými

umožnili sice starověkým armádam

zo železa dosiahli chladením vo vodě,

zbraňami množstvo výhod v podobě tvr­

získat’ převahu nad protivníkmi, ktorí

kalením. Vďaka tomu železné nástroje

dosti, ostrosti a trvanlivosti. Převaha lep­

nemalí možnost’ získat’ tieto zbraně, ale

rýchlo vytláčali bronzové. Tak ako sa

ších vlastností kovových nástrojov bola

aj bronz mal svoje slabiny. Meď bola

v různých lokalitách a v róznom čase

taká zřejmá, že mnohí vědci spájajú ich

sice všeobecne dostupná, avšak zásoby

zoznamovali 1’udia s bronzom, aj železo

zavedenie so vzrastom městských civi-

cínu bolí sústredené len v niekoíkých

sa přesadilo v róznom čase. Všeobecne

lizácií, kde vznikla trieda remeselne

lokalitách v Anglicku a v strednej

sa začiatok železnej doby datuje medzi

zručných kovoobrábatelbv, a ktoré

Europe. Alternativa sa objavila v podobě

roky 1200 - 1000 před n. 1. Asi o 1 000

súčasne iniciovali masový pohyb kupcov

inej dostupnej rudy obsahujúcej železo.

rokov neskór indickí a čínski kováči

medzi rozptýlenými sidlami kmeňov,

Kováči železa vyriešili problém s jeho

odhalili, ako kombinovat' železo

kde sa okrem iného orientovali na

vysokým bodom tavenia, ktorý dřevené

s uhlíkom a vytvořili nový kov, ocel’.

HROT OŠTĚPU

Moderná replika hrotu oštěpu z neskorej bronzovej doby, z mykénskej kultúry nazvanej podlá gréckeho městského státu, ktorý dominoval v Středomoří v období 3 000 - 1 000 rokov před n. I. Má žliabkovaný, listový hrot a celkové dížku 70 cm.

PERZSKÝ HROT ŠÍPU Tento hrot, vyrobený z kvalitného bronzu, našli v horách Luristánu (Irán) a datujeme ho do obdobia 1 800 až 700 rokov před n, I. Výrobca je neznámy; bol vyrobený v miestnom prostředí, alebo ho mohli na miesto nálezu priniesť nomádske kmene z oblasti dnešného Ruska.

20 • PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ

BRONZOVÁ DOBA

BRONZOVA DÝKA Mimoriadne vzácná dýka z bronzovej doby, opáť z hór Luristánu, datovaná do obdobia 1 200 až 800 rokov před n. I. Má obojstranné ostrie,

28 cm dlhů čepel’sjemne tvarovanou rukováťou so zárezmi na prsty.

HLAVICE SEKIER Pár měděných hlavic sekier z bronzovej doby. Podobná sekeru mal so sebou Otzi, mumifikovaný

muž, ktorého pozostatky, datované do obdobia 3 300 rokov před n. I., sa našli v r. 1991 zamr­

znuté v I’adovci na rakúsko-talianskej hranici, Jedna z teorií o jeho smrti KRÁTKÝ MEC Grécky krátký meč s čepeíou vyrobenou asi 3 200 až 1 150 rokov před n. I. Zdobená

předpokládá, že podl’ahol zraneniam od členov bandy, ktorá chcela získat jeho cenná

rukověť a hlavica sú z neskoršieho obdobia.

výstroj.

PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ • 21

Zbraně Ameriky a Australázie Pre mnohých domorodcov z Nového světa, ako Európania nazvali Ameriku a ostrovy v Pacifiku, patřila vojna k běžnému spósobu života. V niektorých kulturách susedné kmene, ktoré neboli spojencami, boli stálými nepriatefmi, a žiadny mladík nebol uznaný za muža, kým sa nezúčastnil susedských vojnových šarvátok. Tu však bol spósob vedenia vojny kon­ cepčně iný, ako to, čo vojenský historik Victor David Hanson (*1953) nazval západoeurópskym, kde cielbm vojny bolo zničenie protivníka. POUŽÍVÁME TRADIČNÝCH

luku a šípov vo vojně, ale povolené

ZBRANÍ

v ceremoniálnych súťažiach. Tu boli

ktorý žil v 18. storoči u Tlingitov na

hlavnými zbraňami bojovníka kyjak, luk,

Aljaške, zhrnul tento tragický vývoj

tiach bolo prioritou bojovníka preveriť

šípy a oštěp dokonca aj potom, keď sem

takto: leh tradičné luky, šípy, oštěpy

svoju osobnú odvahu (z čoho pochádza-

priviezli európski a americkí obchodníci

a kyjaky sú teraz odložené a zabudnuté.

lo jeho spoločenské postavenie) a pri-

pušky. To preto, že pri tradičných spó-

V kmeni Nootka má každý svoju muške­

niesť korisť, či zajatcov, ktorí slúžili ako

soboch boja sa bojovník musel přiblížit'

tu. a hoci sú vybavení zbraňami, ktoré

V mnohých domorodých spoločnos-

sob života a teritóriá. Britský námořník,

otroci, alebo boli, ako v říši Aztékov,

čo najbližšie k nepriatelovi, a teda jeho

predtým nepoznali, okamžité ich obraca-

slavnostně obětovaní. Súboje boli často

víťazstvo bolo prestížnejšie a viac ctěné.

jú proti svojim darcom. Je len málo lodí,

vysoko ritualizované a mali přísné

Přitom domorodci neprehliadali vyššiu

ktoré neboli na pobřeží přepadnuté,

pravidlá; v niektorých častiach Polynézie

výkonnost' palných zbraní, najma ak už

pričom přišlo o život množstvo 1’udi na

bolo například zakázané používanie

vinou bielych prišelcov stratili svoj spó­

oboch stranách.

BOJOVÉ KYJAKY Z AMERICKÉHO SEVEROZÁPADU Bojový kyjak je spoločný pre mnohé kmene Severnej Ameriky; zobrazené sú dva rozličné kyjaky z pacifického severozápadu. Výzdoba a pomalbvanie horného naznačuje, že asi ide o ceremoniálny typ.

22 • PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ

ZBRANĚ AMERIKY A AUSTRALÁZIE

AMAZONSKY OSTEP Ceremoniálny oštěp kmeňa Caraja, ktorý žije hlboko v brazílskom dažďovom pralese na brehoch rieky Araguaia; je zdobený peřím orla a róznych

papagájov, napr. rodu Ara.

KYJAK A BUBIENOK TLINGITOV Hoře je ceremoniálny kyjak, vpravo bubienok Tlingitov z južnej Aljašky;

obidva zdobené kosťou, připadne slonovinou (mrožovinou), špeciálnytyp

sa používal na rituálně zabíjanie nepriatelbv zajatých v boji.

PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ • 23

ZBRANĚ AMERIKY A AUSTRALÁZIE

BOJOVÝ KYJAK INDIÁNOV Z VELKÝCH PRÉRIÍ

Bojový kyjak Dakotov (Lakota) zo severoamerických Velkých prérií, pozostávajúci z kamennej hlavice, pripevnenej na drevenom držiaku. Pre prérijných Indiánov nebolo váčšej cti, ako udrief protivníka takouto zbraňou, alebo sa ho aspoň dotknúť, čo sa nazývalo counting coup (zásah, ktorý sa počítá).

TANEČNÝ KYJAK DAKOTOV

Významnou súčasťou duchovného života severoamerických domorodcov vrátane Dakotov, boli rituálna hudba a tanec. Korálkami zdobený kyjak patří medzi predmety, ktoré sa používali pri ceremóniách.

PATU MAORIOV Krátký ručný vojnový kyjak patu bol hlavnou domorodou zbraňou Maoriov na Novom Zélande. Mohol byť vyřezaný z dřeva stromu

kauri (Agathis australis), z vefrybej kosti alebo

z jadeitu, ako je zobrazený. Diera v rukováti slúži na prevlečenie remienka, na ktorom visí kyjak na zápástí bojovníka.

24 • PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ

ZBRANĚ AMERIKY A AUSTRALÁZIE

PŘIPRAVENÝ

DO BOJA Kolorovaná snímka renomovaného

fotografa Williama

Henryho Jacksona

(1843- 1942)

z r. 1895 zobrazuje fldžijského bojovníka s kyjakom. Ako v Malajzii krisom, tak i v Oceánii prisudzovali domorodci kyjakom duchovnú moc a bojové kyjaky

boli často ako uctievané predmety vystavené v chrámoch.

farbou. Najma kyjaky z Havajských ostrovov mávajú na hranách vsadené žraločie zuby.

KYJAK KALAKULA Z OSTROVA FIDŽI

Kyjak, aiebo skór méč kalakula z ostrova Fidži s čepelbu z cellisti morskej ryby píliara; niekedy mal kyjak na hrané vsadené zuby z porazených nepriatelbv.

PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ • 25

Luky a

kuše

Luk a šíp je datovaný do mezolitu, asi 8 000 - 2 700 rokov před n. 1.; je spoločnou zbraňou celého ludstva. Schopnost’ zasiahnuť a zabiť na váčšiu vzdialenosť bola významnou výhodou pri love a v boji, najma potom, keď sa asi 3 000 rokov před n. 1. zjavili vrstvené luky. Skládali sa z vrstiev kosti, rohu, či parohu, dřeva a šliach, vrstvy dřevo spevňovali a dodávali mu zvýšená silu, ohybnosť a najma účinnost’. Predhnutý luk, či už reflexný alebo retroflexný, bol ďalšim významným vylepšením. Umožňoval účinnejšie využitie energie a praktickejšiu manipuláciu, pretože bol kratší a přitom pevnější, než rovné luky, a preto ho s výhodou používali na strel’bu najma jazdci na koňoch.

VÝZBROJ LUKOSTRELCOV Jazdní lukostřelci alebo lukostřelci

183 m. Nepoužívali sa vždy na strel'bu

povolila používanie kuše len v boji proti

na konkrétné ciele, ale anglicki lukostřel­

neveriacim.

na bojových vozoch boli významnou

ci s výhodou používali taktiku dažďa

zložkou vojenských sil starověkého

šípov, t. j. vystřelovali vysokým oblúkom

pomalá kadenciu stref-

Asýrska a Egypta. Keďže Gréci

salvy šípov.

by, a či už ju střelci

a Rimania dávali přednost' mečů

Pre francúzske rytierstvo bol dážď

Kuša mala relativné

napínali kladkostro­

a oštěpu, poklesla v európskych armá­

šípov taký zničujúci, že podlá zachova­

jem alebo prišliap-

dách miera použitia lukostrelcov voči

ného záznamu sa Francúzi v r. 1415

nutím napínacieho

štandardnej pěchotě. Používanie luku,

před bitkou pri Azincourte zastrájali,

strmena v podřepe

predovšetkým tzv. dlhého luku alebo

že každému zajatému lukostrelcovi

a vztykom oboch

kuše, vzrástlo až v středověku.

odseknu tri prsty, aby jeho šípy už nikdy

noh, vyžadovalo

Na východ od Stredomoria však luk

nemohli zabiť ani muža, ani koňa.

si to značná

a kuša představovali základ výzbroje

Nevýhodou dlhého luku bolo, že

námahu a čas.

tzv. nomádskych jazdeckých národov

na jeho účinné ovládanie potře­

v strednej Ázii. Pravděpodobně najváčší-

boval lukostřelec dlhoročný

mi majstrami v strel’be lukom a šípom

výcvik a značná fyzická silu.

boli Mongoli, ktorí si v 13. stor. pod­

Kuša, požívaná v kontinen-

manili rozlahlé oblasti Ázie a následné

tálnej Europe, mala krátké

tiahli do Európy a na Stredný východ.

lučisko připevněné

Každý mongolský jazdec si niesol krátký

v pravom uhle na dřevené

vrstvený retroflexný alebo reflexný luk

alebo kovové tělo kuše, tzv. sochu.

s dostrelom asi 305 m, a množstvo

Strielali z nej šípy (pre svoju krátkost'

špecializovaných šípov, určených

nazývané střelky) alebo železné bodce

na rozličné ciele a vzdialenosti, vrátane

na vzdialenosť 300 m. Ako predchodca

likvidácie koni nepriatefa.

střelných zbraní bola kuša technicky najpokrokovejšou zbraňou v stredo-

DLHÝ LUK A KUŠA Hoci dlhé luky pochádzajú z Walesu,

vekom vojenstve Európy a súčasne aj najobávanejšou; jej střely totiž dokázali

převzali ich Angličania a úspěšně ich

prebiť plátová zbroj. Pre tieto vlastnosti

využívali v storočnej vojně proti Fran-

kuše sa aj církev snažila jej používanie

cúzsku (1337 - 1453). Boli vyrobené

obmedziť prinajmenšom pri boji

z tisového alebo jaseňového dřeva, zvy-

kresťanov proti sebe navzájom;

čajne v dížke 183 cm a s dostrelom asi

na 2. Lateránskom koncile v r. 1139

26 • PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ

LUKY A KUŠE

Tieto šípy s horfavým nástavcom sa po jeho zapálení metali buď na opevnenia s předpokladem, že leh podpália, alebo do formácií nepriateía s ciel’om podlomit’jeho bojová morálku. Takýto šíp do kuše sa našiel na bojisku v Sempachu, kde sa 9. 7.1386 zrazili ozbrojené sily Švajčiarov proti Rakúšanom.

AFRICKÉ LUKY Tieto africké luky dokazujů, aká je Afrika rozmanitá. Najmá kmene a národy žijúce v džungli přednostně používajú krátké luky, zatiaíčo kmene otvoreného priestranstva, najmá náhornej plošiny dnešnej Keňe, používajú dlhšie luky.

ČÍNSKÁ OPAKOVACIA KUŠA

Vel'mi zriedkavý exemplár čínskej opakovacej kuše čukonu. Násypka v hornej časti je naplněná střelkami, ktoré sa pomocou napínacej páky dostávajú na tětivu do streleckej pohotovosti. Použitie čukonu je zdokumentované

od 2. stor. n. I. a ich použitie doznievalo v rokoch

LUKY A KUŠE

28 • PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ

INDO-PERZSKÝ LUK

Predhnutý zložený reflexný luk v nenapnutom stave.

JAPONSKÉ SIGNÁLNĚ ŠÍPY Šípy sa nepoužívali len ako standardně projektily, ale aj na dialkovů signalizáciu. Zobrazené šípy sú opatřené malými zástavičkami omotanými okolo

těla šípu, ktoré sa pri vystřelení odmotajú a vejú.

INDIÁNSKY LUK ZO STREDNEJ AMERIKY Domorodci zo Strednej Ameriky vyrábali kvalitně luky na lov, rybolov a vedenie vojny; šípy často napúšťali jedom kurare. Vyobrazený luk pochádza

z Panamy.

AFRICKÝ KOŠÍK Slúžil ako tulec na šípy do fúkačky, datovaný je asi do r. 1900. Bol upletený

z prútia a impregnovaný proti vlhkosti živicou (smolou); slúžil na nosenie a úschovu obyčajných, ako aj jedovatých šípov.

PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ • 29

Križiacke

výpravy

Deus Vult (Božia vola, alebo Deus lo Vult - Boh to chce!) vyhlásil 27. 11. 1095 pápež Urban II. (1042 - 1099) na koncile vo francúzskom Clermonte. Chcel tým podnietiť šlachtu, aby sa zjednotila, zastavila islámská expanziu z východu a získala Svátá zem pre kresťanov. Výsledkom boli križiacke výpravy, kruciáty, sáhrn jednotlivých vojnových kampaní, tiahnucich sa počas niekolkých storočí. Slovo kruciáta pochádza pravděpodobně z latinského slova crux alebo crus, kříž, ktorý ako znak niesli na odeve, zástavách a na štítoch križiaci. Odvtedy každá svátá vojnu označujeme ako kruciátu. V konečnom dósledku zlyhali križiaci v tom najdóležitejšom, nepodařilo sa im dobyť Svátu zem, ale položili základ pre nepriatelštvo medzi křesťanstvem a islamom, ktoré trvá dodnes. Přitom však križiacke výpravy podnietili kultúrnu výměnu medzi Východom a Západom a to aj v zbrojárstve a vo vojenstve. 30 • PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ

KRIZIACI PROTI SARACÉNOM Križiacki útočníci a ich protivníci (ktorých nazvali

polovica z nich bola na koňoch) úspěšně odolávalo 7 000

jazdcom sultána Saladina (1138 - 1193, sultán od 1174). Aj

Saracénmi) mali úplné rozdielne spósoby boja. Britský

islamskí bojovníci sa však přesvědčili, že ťažké jazdectvo má

vojenský historik John Keegan (*1934) uvádza, že križiacky

svoje výhody a snažili sa niektoré z nich využit’.

spósob boja, pozostávajúci z drsného merania sil tvárou v tvář podlá severoeurópskej tradicie, sa zrazu stretol s úhyb­

nou a premenlivou taktikou stepnej jazdy. To je však iba

OBLIEHANIA V SVÁTEJ ZEMI Historici pripúšťajú, že pre boje vo Svátej zemi boli

čiastočná pravda; seldžuckí Turci, momentální vládcovia na

menej typické brilantně bojové stretnutia v otvorených bit­

Blízkom východe, skutočne bojovali ako stepni jazdni

kách, ale skór úporné a zdíhavé obliehania. Kým boli útoč-

lukostřelci, ale povodní Arabi, najma mestskí, bojovali ako

níkmi, obliehali križiaci mestá ako Jeruzalém, ktorý v r. 1099

rytieri, t. j. s kopijou a štítom, ibaže na rýchlejších a 1’ahších

padol a obyvatelia boli vyvraždění. Za menej ako storočie

koňoch. Saracéni pokračovali v tradicii vysoko pohyblivých

však Jeruzalém opáť prešiel do rúk muslimov a križiaci sa

štěpných jazdcov zo Strednej Ázie a využívali tradičnú tak­

stiahli do hrstky pevnosti na pobřeží Stredozemného mora

tiku rýchlych prechodov útoku na útek a naopak. Používali

a sami museli čelit’ obliehaniam. Saracéni sa rýchlo prispó-

vrstvený reflexný, alebo retroflexný luk, ktorý dokázal pře­

sobili obom spósobom vedenia vojny, obrannému i oblieha-

razit’ drótený pancier na vzdialenosť 145 m. Európske

ciemu, a v značnom rozsahu používali hořlaviny (například

armády však ešte stále kladli doraz na rytiersku jazdu

grécky oheň), ktoré vhadzovali do obliehaných hradieb,

vyzbrojenú krúžkovou zbrojou, přilbou, štítom, mečom

alebo ich používali v podkopoch pod nimi. Pri útokoch

a kopijou. Za nerytierske bolo považované akékolvek takti-

využívali na vhadzovanie rózne praky, katapulty a balisty.

zovanie a akýkolvek spósob boja nezaložený na priamom

Najhoršie na obliehaní však neboli obyčajné alebo zápal­

útoku bol nečestný a nedůstojný. Postupné však bola oce­

né střely, ale hlad, smád, choroby a najma zrada. Tak napří­

něná schopnost' pěchoty čelit’ orientálnej nepravidelnej

klad Antiochia padla v r. 1098 do rúk križiakov na základe

jazde v zovretých formáciách, pričom sa uplatnili lukostřelci

útoku dohodnutého s jedným z obrancov města. A keď už

i střelci z kuši.

město padlo, osud obyvatelův bol často tragický, například

Anglický král’ Richard I. Levie srdce (1157 - 1199, král’

pád Jeruzaléma oslávili víťazní križiaci triumfálnym

od 1189) túto taktiku s úspechom využil v r. 1192 v bitke pri

vyvražděním židovských a muslimských obyvatelův bez

Jaffe, kedy jeho vojsko s 2 000 pešiakmi a 50 rytiermi (sotva

rozdielu veku a pohlavia.

PREHISTORICKÉ A STAROVĚKÉ ZBRANĚ • 31

II. ČASt Změny vo vojenstve

„Sú skúsení a osvědčení, připravení zomrieť dnes - za svojho krála každý zbraně zviera,

a bez výnimky všetci na bojisku zdatné obracať

sa vedia.“ Úryvok z eposu Bhagavadgita

echnológia výroby zbraní na Západe od pádu Rímskej říše po stáročia relativné stagnovala. Prijatie strmeňa niekedy medzi 9. a 11. stor. (spolu s niektorými dalšími faktormi) viedlo k jednostrannej dominancii jazdného rytiera, vyzbrojeného kopijou, mečom a štítom nad pěchotou, vyzbrojenou množstvom mlatov, sekier, bijakov a halapartní. Vývoj osobného panciera, sprvu z drótených očiek spletených do dróteného pletiva, pokračoval priberaním plátov plechu. Ale aj kompletná plátová zbroj středověkého rytiera bola zranitelná dlhým lukom a kušou. Na druhej straně světa dominovali Mongoli so svojimi vrstvenými retroflexnými lukmi; perzskí, indickí, čínski a japonskí zbrojári vyrábali zbraně rovnako krásné, ako vražedné.

T

Zezlovité

zbraně a bijaky

Žezlo ako zbraň je ťažký kyjak s hlavicou často pobitou hrotmi alebo výstupkami. Prvé nálezy sú z bronzovej doby a prvý opis je datovaný do obdobia 3 100 rokov před n. 1. Hoci zbraně tohto typu sú typické pre klasické obdobie Starého světa, v středověku sa vracajú do používania vďaka ich účinnosti v prerážaní zbrojí. Variáciou žezlovitých zbraní boli reťazové bijaky, ktorých póvod je v cepe na mlátenie obilia. ručné sú výsostné pešiacke. Pre jedno­

a vacovský biskup Sbarbellati dokáza-

duchá konštrukciú a dostupnú cenu si

telne bojovali mečom. Aj prvá známa

v středověku súvisí s rozvojom ochrannej

tieto zbraně oblúbili sedliacki a mestskí

učebnica šermu mečom a štítom

krúžkovej i plátovej zbroje, a to nielen

povstalci.

z 13. stor. zobrazuje kňaza (šermiarske-

STŘEDOVĚKÉ BICIE ZBRANĚ. Oživené rozšírenie bicích zbraní

ho majstra) ako učí novica šermovat’.

v Europe, ale aj v Afrike a na Indickom subkontinente. Bicie zbraně, teraz už spravidla ocelové alebo železné,

Ako halapartne, aj bicie zbraně sa

ŽEZLÁ Rózne bicie žezlá boli oblúbenou

v priebehu času měnili z čisto bojových

zbraní na ceremoniálne žezlá.

nemuseli nevyhnutné preraziť zbroj.

zbraňou bojujúcich cirkevníkov, pretože

Silná preliačina mohla spósobiť následná

ich použitie nemusí spósobiť prelievanie

zmliaždeninu alebo zlomeninu, ktorá

krvi, čo kanonické právo rímskokatolíc-

róznych symbolov bicích zbraní zachova­

mohla vyřadit' protivníka z boja. Medzi

kej církvi cirkevníkom zakazuje, aspoň

lo až do nedávných čias, ba niekde

11. a 13. stor. sa objavili palcáty s perami

pokial’ ide o křesťanského protivníka.

i dodnes, najma ako maršálske palice,

čepelbvitého prierezu usporiadanými do

Hoci mnohi historici vedú diskusie

plukovnícke palcáty, ale aj u akademic­

růžice, ktoré dokázali zbroj nielen pre­

o hodnovernom použití zbraní cirkevnik-

kých funkcionárov, městských úradníkov

raziť, ale ich viacčepelbvosť zaručovala,

mi, například biskup Odo (1036 - 1097)

a v prostej drevenej podobě aj u dědin­

že zbraň v zbroji neuviazla.

na známej tapisérii z Bayeux mává v boji

ských richtárov a starešinov.

Vo všeobecnosti používali bicie zbraně najma pěší bojovnici; základným

V róznych krajinách sa nosenie

veíkým kyjakom a pri bojoch proti Turkom v Uhorsku mnich Ján Kapistrán

rozlišením je dížka žrde: krátké jedno-

(1386 - 1456), kaločský biskup Pál

ručné sú spravidla jazdecké, dlhé oboj-

Tomori (1475 - 1526) pri Moháči

INDICKÝ PALCÁT Zobrazené indické palcátové žezlo pochádza přibližné z r. 1550. Má listovú

hlavicu, určená na prerážanie zbrojí.

TURECKÉ ŽEZLO Toto neobvyklé turecké žezlo je ukončené čepeíovitým hrotom. Dřevené, plechom pobité teleso žezla má na zvýšenie účinku na hlavici připevněné retiazky ukončené mincami. Mince datujú zbraň na koniec 14. alebo začiatok

15. stor. Krátké držadlo (56 cm) naznačuje, že ide o jazdeckú zbraň.

ŽEZLOVITÉ ZBRANĚ A BIJAKY

ANGLICKÝ BUAK Anglický bijak z čias panovania Henricha VII. (1457 - 1509, král’od 1485). Bijaky tohto typu majú hrotitá hlavicu v podobě tzv. rannej hviezdy, připadne niekolko hlavic na viacerých reťaziach. Hlavnou výhodou bijakov je zvýšenie účinnosti úderu odstředivou silou a možnost’ udrieť oblúkom aj za hranu rytierovho štítu.

PALCÁT MORGENSTERN (ranná hviezda)

Jedným z najobvyklejších bicích zbraní v Europe na začiatku 16. stor. bolo žezlo, palcát typu Morgen­ stern, s okrúhlou, hrotmi pobitou hlavicou na drevenej násadě. Najčastejšie rozšírenie je doložené v Strednej Europe a názov je s istou dávkou humoru odvedený z lúčovitého vzhíadu zbraně (například nizozemské kladivovité žezlo nesie s rovnakou dávkou humoru názov Godendag, t. j. dobrý deň).

KURIOZITY

DÝKA V KŘÍŽI

Táto dýka zo 16. stor., ukrytá v drevenom kříži, smrtelhe překvapí 24 cm dlhou podbrúsenou čepelbu.

PAS CUDNOSTI Jeho póvod je neistý. Mnohí historici sa nazdávajú, že jeho použitie bolo rýdzo

symbolické, ako pripomienka potřeby věrnosti, iní sa nazdávajú, že ide o hrubý žart a podvod. Napriek tomu sa v literatúre (napr. v zbrojnej knihe z r. 1405) objavujú údaje o železných opaskoch flo­ rentských žien. Populárně anekdo­

PALEČNICA Španielska palečnica je mučiaci nástroj, ktorý je určený na gniavenie palcov alebo iných prstov. Výřezy zaručujú, že kosti nebudú porušené a bolest’ spósobí len pomliaždenie mákkých častí prstov. Palečnice boli prostriedkom druhého stupňa mučenia a ako také ich oblibovala aj inkvizícia.

ty pripisujú pásy cudnosti rytierom, ktorí odchádzali na křížové výpravy a věrnost' svojich manželiek si zabezpečovali pásmi cudnosti. Toto vysvetlenie je nepravděpodobné už len z hygienických dóvodov. Možno předpokládat’, že pásy cudnosti nie sú opatřením na ochranu věrnosti, ale skór na obranu cnosti žien před násilníkmi a zbojníkmi na vtedajších cestách. Zobrazený pás cudnosti pochádza zo 17. stor.

ZMĚNY VO VOJENSTVÍ • 37

Storočná

vojna

Storočná vojna medzi Anglickom a Francúzskom bola sériou konfliktov medzi rokmi 1337 a 1453 a napriek svojmu označeniu trvala 116 rokov. Jej příčiny boli dynastické i územně. Začala nárokmi anglického krála Eduarda III. (1312 - 1377, král’ od 1327) na francúzsky trón na základe svojho póvodu od francúzskej princeznej Izabely, tzv. francúzskej vlčice, po vymretí mužských potomkov francúzskeho královského rodu Kapetovcov. Vojnové stretnutie bolo dlhé a pohlád historikov naznačuje, že sa počas něho skončil středověký vývoj vojenstva a výroby zbraní. Bola to právě úvodná bitka tejto vojny, v ktorej preukázali dlhé luky svoju smrtefnú účinnost’ a zároveň sa v nej prvýkrát v Europe použili střelné zbraně v podobě kanónov. Vzbíknutím národného cítenia v oboch krajinách sa súčasne začali systematicky využívat’ služby vojenských profesionálov namiesto náhodné odvedených urodzených ozbrojencov, sedliackej domobrany a oddielov obyvatelbv miest. 38 • ZMĚNY VO VOJEN ŠTVE

KREŠČAK A POITIERS Na začiatku konfliktu boli sily oboch stráň nerovnaké;

nené dynastické nároky viedli krajinu do občianskej vojny.

V r. 1415 anglický král’ Henrich V. (1387 - 1422, král’ od

14 miliónov obyvatelbv Francúzska stálo proti 2 miliónom

1413) překročil Lamanšský prieliv a s pomocou dvanástich

obyvatelbv Anglicka. Naviac sa Francúzi těšili pověsti špič­

kanónov dobyl přístav Harfleur. Hoci jeho armáda bola

kových bojovníkov, avšak svoje vojsko organizovali po starom,

v značnej menšine a vojáci trpěli chorobami a chýbalo mu

kde základom boja bola ťažká rytierska jazda. Angličania

zásobovanie, postavil sa 25. 10. 1415 proti Francúzom pri

boli prispósobivejší, v taktike mali menej rytierskych obme-

Azincourte, v jednej z najznámejšich bitiek dějin

dzení a najma ich waleské oddiely boli vyzbrojené dlhými

i vďaka jej opisu v Shakespearovej hre Henrich V. (Henry V.).

lukmi. V prvej, rozhodujúcej bitke vojny 26. 8. 1346, pri

Napriek opakovanému viťazstvu sa věci začali vyvíjať

Kreščaku (Crécy-en-Ponthieu), francúzske rytierske jazdect-

v neprospěch Angličanov. Anglický vpád zjednotil dovtedy

vo opátovne útočilo na pozície anglického vojska, ktoré vie-

rozhádaná francúzskú šlachtu a inspiroval prostých l’udí na

dol král’ Eduard III. so svojim 16 ročným synom Eduardom,

odpor proti uchvatitelem. Medzi vodcov tohto povstania

princom z Walesu (1330 - 1376), prezývaným Čierny princ

patřila aj charizmatická panna Jana z Areu (Jeanne d’Arc,

(údajné podlá farby jeho brnenia). Francúzskych rytierov

neskoršia sv. Panna Orleánska 1412 - 1431). Hoci aj dovtedy

však rozstrieláli salvy šípov z dlhých lukov waleských

existujú záznamy o použiti kanónov, odteraz už zohrávajú

a anglických lukostrelcov a demoralizované zvyšky dorazili

významná rolu vo vojenstve. V bitke pri Formigny 15. 4. 1450

anglicki rytieri bojujúci peši. Francúzsky král’ Filip VI.

ich Francúzi použili na ukážkové zničenie lukostrelcov domi-

(1293 - 1350, král' od 1328) plánoval rozstriefať anglických

nujúcich v doterajších bojoch. V poslednej vefkej bitke sto-

lukostrelcov janovskými kušiarmi, pretože kuša má vačší

ročnej vojny, 17. 7. 1453 pri Castillone, použili Francúzi viac

dostřel ako luk. Bolo by sa to podařilo, nebyť predchádza-

ako 300 kanónov, a podlá viacerých historikov to bola prvá

júceho brodenia riekou a dažďa před bojom. Kušiarom

bitka, ktorů rozhodlo dělostřelectvo. Po tejto porážke ostalo

navlhli tětivy kuši čím sa rapidně zmenšil ich dostřel, zatiaf

Angličanom len Calais, ktoré padlo do růk Francúzov v r. 1588.

čo anglicki lukostřelci použili rezervné suché tětivy a kušiarov zahnali na útek.

Tětivu kuše totiž nemožno vyměnit’ v poli,

ale iba v dielni výrobců. Správy o sku­

tečných stratách středověkých bitiek sú

vždy nespoláhlivé, no předpokládá sa, že padlo najmenej 10 000 Francúzov, medzi

nimi vela rytierov a vyššej šlachty. Francúz­

sky kronikář Jean Froissart (1293 - 1350) napísal, že prestiž Francúzska vo věci cti,

moci a vojenskej pověsti bola značné otrasená. Čierny princ sa znovu vylodil vo Francúzsku, no po opanovaní značnej časti se-

verného Francúzska ho pri Poitiers obklučila ovelá váčšia francúzska armáda. Fran­ cúzi sa však z porážky pri Kreščaku nepo­

učili a 19. 9. 1356 sa akoby odohrala repríza predchádzajúcej bitky. Do zajatia padol

i francúzsky král’ Ján II. Dobrý (1319 - 1364, král’ od 1350) a třetinu krajiny zabrali víťazi.

OD AZINCOURTU PO CASTILION Napriek porážke sa Francúzi spamátali

a pokúšali sa znovuzískať územia, ktoré stratili na konci 14. ster., pričom nevyjas-

ZMENY VO VOJENSTVE • 39

Zrďové zbraně

a sekery

Žrďová (tyčová) zbraň je zvyčajne vybavená bodným, sečným, alebo drásavým ostřím, nasadeným na drevenej násadě; používala sa ako obranný prostriedok pěchoty proti jazde. Hoci sa používali v prehistorických dobách, najváčší rozvoj zaznamenali žrdbvé zbraně v renesancii. Ich dížka mala umožnit’ ohrozenie jazdca bez toho, aby on dosiahol svojím mečom na pešiaka. Bojová sekera bola dalšou prastarou zbraňou, ktorá našla v středověku nové uplatnenie, t. j. sekat a mlátit bojovníkov chráněných celoplátovou zbrojou. Masové nasadenie palných zbraní postupné vytlačilo z bojov ťažkú jazdu a degradovalo žrdbvé zbraně na ceremoniálne nástroje v rukách tělesných stráží. Iba pika si ešte dlho v období palných zbraní zachovala svoju užitečnost ako prostriedok ochrany strelcov počas nabíjania. HALAPARTŇA A PIKA Základnými typmi různých

Oštěp, či už ako bodná zbraň na dial'ku alebo pre boj zblízka,

žrdbvých zbraní sú halapartňa a pika.

bol ešte před érou palných

Halapartňa vznikla v 14. stor. a jej dížka

zbraní dominantnou zbraňou

sa ustálila na viac ako 2,1 m. Je poly-

v mnohých kultúrach.

funkčnou zbraňou přednostně určenou

Najzdatnejší oštepári boli asi

na bodanie a drásanie, na čo slúži jej

bojovníci kmeňa Zulu v Južnej

bodec, hák a sekerovitá čepel'. Hákom

Afrike. Sformovaní do húfov

dokáže pešiak strhnůť jazdca zo sedla

zvaných impis, vyzbrojených

na zem. Pika je jednoduchá kopijovitá

krátkými oštepmi, asagajmi,

zbraň s malým hrotom na dlhej násadě;

dokázali si začiatkom 19. stor.

zjavila sa v 13. stor. ako obranná zbraň

podmanit rozsiahle územia.

pěchoty proti jazde. Boli to Švajčiari,

Na nasledujúcich stranách

ktori povýšili piku na útočná zbraň

je prehlad zaujímavých žrdbvých

vytvořením falangy, nazývanej

zbraní od 16. po 19. stor.

v němčině Gewalthaufen, s 6,7 m dlhými pikami.

ŽRĎOVÉ ZBRANĚ Z RŮZNÝCH KRAJÍN Nezávisle od Európy sa vyvinuli

žrdbvé zbraně i v iných krajinách. Ako hlavný bojový prostriedok proti jazde mali tieto zbraně niekol’ko předností,

například dostupnost’, relativné nizku

cenu a najma jednoduchost ich

použitia. Pojem samuraj sa sice spája s mečom, ale i jazdných samurajov

sprevádzali pešiaci s kopijami yari.

40 • ZMĚNY VO VOJEN ŠTVE

ANGLICKÁ HALAPARTŇA Halapartňa zo 16. stor.

ŽRĎOVÉ ZBRANĚ A SEKERY

PARTIZÁNA

Partizána (partisana) je spravidla vysokodekoratívna kopija s bočnými čepielkami.

ČÍNSKÁ ŽRĎOVÁ ZBRAŇ

Klasické čínské fu-pa (tigria vidlica) s trojitým hrotom, pričom dva bočné hroty sprevádzajú centrálny bodec. V južnej Čine slúžila původně na lov tigrov, dodnes sa používá v čínských bojových umeniach.

TALIANSKA ŽRĎOVÁ ZBRAŇ Glaiva alebo glévia je vidlicovitá bojová kosa s jednostrannou nožovitou čepelbu s dížkou 46 cm, upevněná na 2 m dlhej žrdi, Niektoré typy majú okrem základnej čepele aj jeden alebo niekolko hákov. Háky neslúžili iba na strhávanie jazdcov zo sedla, bolí určené najma na viazanie a hákovanie žrďových zbraní nepriatefskej zostavy pešiakov a na drásanie pri pohybe vpřed a aj vzad (dvojčinné drásanie).

RUKÁVOVÝ DRAPAK Túto zbraň používali v stredovekom Japonsku policajti pri chytaní zločincov. Bodce sa zapíchli a zamotali do kimona, čím zabránili prenasledovanému v akomkolvek

pohybe.

ŠVAJČIARSKA HALAPARTŇA

Klasickým príkladom tejto zbraně je zobrazená halapartňa, pravděpodobně vyrobená začiatkom 17. stor. Este i v období palných zbraní nosili poddůstojníci v mnohých krajinách halapartne (častejšie partizány) ako symbol svojej autority.

ZMĚNY VO VOJEN ŠTVE • 41

ŽRĎOVÉ ZBRANĚ A SEKERY

ANGLICKÉ ŽRĎOVÉ ZBRANĚ Dva příklady anglických pík. Hoci v 18. stor. nahradili bodáky v pozemných bojoch piky,

v námorných bojoch sa piky používali ešte v 19. stor.

INDO-PERZSKÁ HLAVICA OŠTĚPU A CELOKOVOVÁ BOJOVÁ SEKERA

Dvojčepelbvé oštepové hroty sa používali najma v období dynastie Qajar; bojovú sekeru používali najma jazdci.

OŠTĚP NA DIVIAKY A MEDVEDE Typická lovecká zbraň na udržiavanie odstupu od divého zvieraťa, ktorá sa vyskytuje v mno­ hých zbrojniciach, například v londýnskom Towri je séria oštepov na diviaky anglického kráía Henricha Vlil. (1491 -1547, král’od 1509). Příležitostné sa táto zbraň objavuje aj na bojiskách.

42 • ZMĚNY VO VOJEN ŠTVE

ŽRĎOVÉ ZBRANĚ A SEKERY

SVAJCIARSKA PARTIZANA Hlavica švajčiarskej partizány. Jedna z najobávanejších armád Európy v 14. - 15. stor. bola švajčiarska, vyzbrojená halapartňami a partizánami

INDO-PERZSKY KLANICNIK (bojový čakan) Klaničník je kombináciou kladiva a čakanu (zobca), jeho tupá strana (kladivo) neuviazne po údere v zbroji

zobec přebije přilbu alebo drótené pletivo, ale móže uviaznuť.

CINSKA BOJOVÁ SEKERA Zriedkavý typ čínskej bojovej sekery, ktorej ocefovú čepel’ drží na násadě bronzové teleso v podobě ryby.

ZMĚNY VO VOJEN ŠTVE • 43

ŽRĎOVÉ ZBRANĚ A SEKERY

JAPONSKÁ KOPIJA

Hrot japonskej kopije yari z 18. stor. Do širšieho používania sa táto zbraň dostala

v 14. stor. a vyvinula sa do niekolkých typov. Pešiaci používali kopije dlhé až 6 m, jazdní samuraji používali kratšie.

INDICKÁ BOJOVÁ SEKERA

Celokovová bojová sekera

s typickou sekerovitou čepelbu, Stylizovaným kladivom a bodcom.

OŠTĚP KMEŇA ZULU Oštěp umkhonto. Najrozšírenejší oštěp Zuluov bol kratší oštěp asagaj, ktorým vyzbrojil svojich bojovníkov známy král’Zuluov Saka (1787- 1828), ktorý najma s ich pomocou vybudoval v južnej Afrike rozsiahle impérium.

ČÍNSKÁ ŠABLOVÁ HALAPARTŇA YANUYE DAO

Jej měno má v čínštině význam pribúdajúci mesiac. Pochádza z obdobia dynastie Čchin (tiež

Qing, 221 - 226 rokov před n. I.); halapartňa je datovaná do r. 1840.

ŽRĎOVÉ ZBRANĚ A SEKERY

AFRICKÁ CEREMONIÁLNA SEKERA Používali ju příslušníci kmeňa Songye v Kongu. Železná

sekerka je upevněná měděnými klinmi v drevenej násadke.

AFRICKÁ MĚDĚNÁ SEKERA

Meď, niekedy nazývaná aj červené zlato Afriky, bola najrozšírenejším materiálom,

ktorý bol použitý i na výrobu tejto sekery.

ZMĚNY VO VOJENSTVE • 45

Zbroj Používanie ochranného oděvu určeného na ochranu proti čepeliam a hrotom striel je známe najmenej 10 000 rokov. V starej Čine používali vojáci panciere z kože nosorožca, ale rózne kožené ochranné oděvy nosili už predtým. Kovová ochrana, najprv v podobě doštičiek a šupin, neskór dróteného pletiva a nakoniec plátovej zbroje sa používala v Europe od starověku do středověku, v ostatných častiach světa i dlhšie, kým účinnost’ palných zbraní nepřekonala zbroj. Dnes umožňujú nové syntetické materiály návrat k odevom chrániacim aj před palnými zbraňami. OD HOPLITOV K RYTIEROM Starogrécki pešiaci, hopliti, nastupo­

vali do boja chráněni bronzovou přilbou,

nositela. Jej slabinou bola relativné

šipom vtiahol jeho hrot so sebou do

vetká hmotnost’, ktorá bola danou

raný kúsok košele bez toho, aby ju

za čiastočnú nezranitelnosť.

prederavil. To následné umožnilo lahko

vytiahnuť hrot z raný, ktorá bola

hrudným a holeňovými chráničmi. Rimania mali podobné chrániče, ale ich

zbroj bola železná. Asi v 9. stor. si začali

ZBROJ VO SVETE Od Perzie, Indie, cez Činu až po

európski rytieri obliekať drótené košele

Japonsko, sa drótené košele v rozličných

z tisícov pospletaných, znitovaných

kombináciách s kovovými plátkami vy­

alebo kováčsky zvarených ocelových

vinuli do podoby miestnych verzii. Tieto

krúžkov. Pod drótenú košelu si obliekali

ochranné oděvy boli, rovnako ako

kožené podkladové tuniky proti otlače-

európske, nádhernými výtvormi

niu a na zvýšenie ochrany proti vniknu-

uměleckých remesiel. V celom svete

tiu hrotu. Přilby sa vyvijali od

bolo pre vysokú nadobúdaciu cenu

jednoduchých kónických až po zložité,

vlastníctvo a nosenie ochrannej

s pohyblivými priezormi. Krúžkové

zbroje vyhradené bojovníckej elite.

zbroje mali hmotnost’ až 13,5 kg. ale

Chudobnější bojovníci nosili prešívanice

poskytovali nositelovi relatívnu volnost'

alebo kožené ochranné oděvy.

pohybu. Vo vrcholnom středověku, kedy

Velmi zaujímavé nekovové

dlhé luky a kuše dokázali preraziť

ochranné oděvy používali

drótené pletivo, bola vyvinutá celoplá-

mongolski jazdci; nosili

tová zbroj, ktorá chránila celé tělo

hodvábne košele. Pri zásahu

TALIANSKA OZDOBNÁ PŘILBA Bohato tepaná bronzová přilba bola pravděpodobně určená na ceremoniálne účely.

46 • ZMĚNY VO VOJENSTVE

čistejšia a lepšie sa hojila.

ZBROJ

INDO-PERZSKÁ PŘILBA Krásné spracovaná indo-perzská přilba kulah-khud ukončená hrotom, má po obvode závoj

z dróteného pletiva.

ANGLICKÁ PŘILBA Prvé oceíové přilbice sa objavujú v Europe v 10. stor., zobrazená přilba je zo 16. stor. a označujeme ju ako burgonet (burgundská). Na rozdiel od dávnějších prilieb, ktoré pokrývali hlavu kompletnejšie, má tento druh lepšiu pohyblivost a výhíad.

ZMĚNY VO VOJENSTVE • 47

ZBROJ

TALIANSKY ŠTÍT

Nádherný taliansky štít z tvrdenej kože překrásné pomalbvaný erbami troch rodov spojených sobášmi (tzv. aliančně erby). Tieto štíty sa často používali skór ako pripomienka vznešenej rodinnej příslušnosti a jej vojenskej tradicie, než na samotné bojové účely.

SPANIELSKY HRUDNÝ PLÁT

Hrudný pancier (predný a zadný diel) tážkého jazdca (kyrysníka)

z 18. -19. stor., pravděpodobně z obdobia bojov o nezávislost’; objavený v Bolívii v r. 1950.

i'

HROTITÝ ŠTÍT Európsky štít zo 16. stor. s hrotom uprostřed. Tento typ patří medzi typické španielske a talianske štíty. V středověku sa použí­ vali rózne typy štítov od velkých pavéz až po pástné štítky, ako doplnok k mečů pri šermovaní. V středověku převládali dřevené štíty, potiahnuté surovou kožou, v renesancii už bola váčšina štítov kovová.

48 • ZMĚNY VO VOJEN ŠTVE

ZBROJ

INDO-PERZSKY STIT DHAL Kovový, bohato leptaný štít. Nie sú zriedkavé |k prútené, kožené matované a vzácnými kameňmi

Mk

vykládané typy.

FRANCUZSKY STIT Francúzsky štít z druhej polovice 16. stor. bohato tepaný, s dížkou 58 cm a šířkou 42 cm.

Dýky

a bojové nože

Dýka je krátká zbraň, spravidla s rovnou obojreznou čepelbu; nóž je mierne zahnutá jednorezná zbraň. Existuje i nožová dýka (obojrezná zahnutá zbraň) a dýkový nóž (jednorezná priama zbraň). Takmer vo všetkých civilizáciách bolí dýkovité a nožovité zbraně predchodcami mečov a často ich používali zločinci a vrahovia. Dlhšie verzie nožov, ktoré přesahovali běžný rámec, sa často označovali ako bojové alebo dlhé nože, připadne tesáky. DÝKY ZÁPADU

vojny a špeciálnym zložkám dodnes

V středověku mala dýka konkrétné

slúžia na tichú likvidáciu protivnikov.

použitie, slúžila na prebodnutie drótenej

košele, vbodnutie cez škáry plátovej

ČEPELE VO SVETE

zbroje alebo cez priezor přilby. Ak rytier

V mnohých tradičných spoločno-

spadol z koňa, alebo sa inak stal nepohy­

stiach málo nosenie noža alebo dýky

blivým, bol 1’ahkou korisťou pešiaka

viac významov. Zbraň bola nielen

vyzbrojeného dýkou. Jedným z najzná-

bojovým nástrojem, ale i znakom

mejších typov dýk boli tzv. dýky milosti

osobnej prestiže. Kukri, ktoré

(misericordia, Gnadedolch), ktoré nosili

nosia nepálski Gurkhovia,

rytieri ako posledný prostriedok sebao-

je například známa

brany alebo prostriedok udelenia raný

zbraň, ale je aj nástro-

z milosti. Naproti tomu podobná dýka

jom na sťahovanie

stiletto je rýdzo civilná dýka používaná

kože zvierat, porco-

v 17. - 18. stor. na sebaobranu alebo

vanie masa, atď.

vraždu.

Bohato

V 16. stor. nastal výrazný posun

vo výzbroji a spósobe využitia zbraní

zdobené zbraně

subsaharských

v šerme. Do módy sa dostali tzv. dýky

kmeňov sa používali

lávoručky, ako doplňková zbraň ku

aj ako znaky

kordu v právej ruke.

společenského

Asi v r. 1700 prisúdila stúpajúca

postavenia.

popularita pistolí, ako zbraní na sebao­

Vo vztahu k týmto

branu alebo osobný útok, dýkám stále

vlastnostiam nožov

menší význam. Dýky (tzv. kordíky) však

a dýk mnohé

naďalej nosili pri ceremoniálnych prile-

společnosti připiso­

žitostiach vojenskí i polovojenskí hod­

vali dýkám duchovná

nostáři a členovia politických zoskupení.

moc. Typickým pří­

Bojové nože našli uplatnenie najma

v zákopovej vojně počas 1. světověj

kladem je juhoázijský

křis.

DÝKA VO VYCHÁDZKOVEJ PALIČKE, TZV. ŠPACÍRKE

V 18. a 19. stor. boli velkou módou skryté čepele dýk a kordov, ktoré sa nosili vo vychádzkových paličkách. Vyobrazená anglická palička so slonovinovou řezbou psej hlavy je zdobená očami z diamantov a golierom zo smaragdov, zafírov a rubínov.

50 • ZMĚNY VO VOJENSTVE

DÝKY A BOJOVÉ NOŽE

hlavu. Miestni remeselníci ich dodnes

vyrábajú. Prvýkrát táto zbraň na seba upo­ zornila v anglicko-nepálskej vojně

(1814-16). Postupné však Gurkhovia začali slúžif v britskej armádě a táto tradícia

dodnes pokračuje. Bojovní Gurkhovia použí­

vali kukri v róznych koloniálnych konfliktech a v oboch světových vojnách. Povesť nožov kukri je taká výnimočná, že sa traduje

nezaručená historka, ako Briti počas falk-

KUKRI Kukri alebo kukuri je jeden z najviac

landskej vojny vytlačili letáky upozorňujúce, že oddiely Gurkhov vyzbrojených nožmi

preslávených bojových nožov. Vyvinuli ho

kukri smerujú na Falklandy,

příslušníci kmeňa Gurkhov z Nepálu. Jeho

aby tým demoralizovali

velkost kolíše vo vel’mi širokom rozsahu,

argentinské jednotky.

základná dížka je asi 30 cm. Hoci je

poměrně ťažký (9 kg), je vysoko ergono­

mický. Možno ho točit na prste a jediným sekom dokáže odtát protivníkovi ruku alebo

ZMĚNY VO VOJENSTVE • 51

DÝKY A BOJOVÉ NOžE

NÁMOŘNICKY KORDÍK

Kordík je názov relativné dlhej dýky, ktorá sa nosila s uniformou. V britskej armádě sa tieto dýky zvyknú označovat ako dirk, reminiscencia

na uniformně dýky skotských peších plukov (royal highlanders). Námořnicky kordík však nemá s dirkom nič spoločné. Vyobrazený kordík je britský námorný model asi z r. 1770.

DÝKA LAVORUCKA Dýky 1’avoručky slúžili ako šermiarska zbraň v kombiná-

cii s mečom v právej ruke. Zobrazená

I*

talianska lávoručka pochádza

zo 16. stor., ale možno ide o neskoršiu francúzsku napo­

dobeninu. Dopředu zahnuté priečky umožnili šermiarovi viazať čepel’ protivníkovho meča, a skór ako si ju

vyslobodil, zasiahnuť ho svojím mečom.

SPANIELSKA LAVORUCKA Zobrazená dýka s dížkou čepele

34 cm a s lapačom súperovej čepele v silnej časti pochádza zo 17. stor. Tordovaná rukováťje krátká, pretože dýka sa podlá španielskeho zvyku drží v pasti a palec sa pri krytí cez plochu vysúva a stahuje podlá potřeby.

52 • ZMĚNY VO VOJENŠTVE

DÝKY A BOJOVÉ NOŽE

" 'v

*’kV’

PÁR ŠPANIELSKYCH ŠERMIARSKYCH NOZOV

Pochádzajú z 19. ston, podobné nože boli rozšířené aj na Sardinii a Korzike. Rukováte z gazelích rohov sú praktickým nesením držania, pretože umožňujú výborné uchopenie i manipuláciu, rohový hrot je doplňkovým útočným bodcom a prostriedkom na pritvrdzovanie pák.

KAUKAZSKÝ KINDŽAL

Podlá asymetrického žliabku na rozdiel od plochších a symetrických čepelí gruzínskych kám ide o čerkeskú formu zbraně. Kaukazské dýky přešli do

štandardnej výzbroje ruskej armády. Zobrazený kindžal má čepef dlhú 36 cm a rukováť zo slonoviny, vykladanú polodrahokamami. Kindžal je kaukazská národná zbraň, ktorá sa nosila spolu s perzským šemšírom kaukazského typu alebo s rýdzo kaukazskou šablbu šaškou.

SUPRAVA TROCH SUDANSKYCH DYK Sú to vrhacie dýky v spoločnej trojitej pošvě z krokodílej kože. Sudánci zásadné používali na výrobu pošiev svojich zbraní kožu krokodílov alebo

varanov, často v takých velkostiach, aby bolo dekorativně využité celé tělo jaštera aj s nožičkami. Dýky majú čepele dlhé 13 cm, prostredná dýka je

rovná, obe zvyšné zahnuté.

ZMĚNY VO VOJENSTVE • 53

DÝKY A BOJOVÉ NOŽE

DZAMBIJA Dve arabské zahnuté dýky džambije. V arabskom svete ide o najrozšírenejší typ dýk v rázných estetických a funkčných variáciách; je to výkonná zbraň symbolizujúca dospělost’ muža. Zdobené rukováte sú zo vzácného materiálu, pošvy sú obyčajné, potiahnuté čiernou kožou. Horná dýka je z 18., dolná z 20. stor.

CHURA Národná zbraň z Afganistanu; nemala by sa zamieňať s tuniskou národnou zbraňou flyssa, ktorá patří medzi handžáre.

54 • ZMĚNY VO VOJENSTVE

DÝKY A BOJOVÉ NOŽE

Balkánské zbraně, patriace do širšej rodiny handžárov s kosákovito zahnutými a na vnútornej straně brúsenými zbraňami. Boli obíúbené v celej Osmanskej říši a od 15. stor. a najmá v 19. stor. sa stali kostýmovou zbraňou, ako súčasť krojov balkánských národov a niektorých kmeňov v tureckej Anatólii. Nosili ich tiež janičiari a čo sa týká ich dížky, sú akýmsi

kompromisem medzi nožom a šablbu. Ich dížka kolíše medzi 60 a 80 cm a obyčajne sa nosili dva za pásom. Jatagány je

ťažko datovat’, pretože často nemajú značky výrobcov a ich tvar sa storočiami nemenil. Horný exemplár je pravděpodob­

ně z 18., dolný z 19. stor.

Dýka rozšířená v indo-perzskom prostředí, ale vďaka svojím kvalitám sa vyskytuje takmer vo všetkých muslimských krajinách. Jej do hrůbky rozšířený hrot umožňuje prebodnúť aj drótené pletivo bez zalomenia čepele. Zvyčajne bývá bohato zdobená a hlavica rukováte

mává ukončenie často v podobě konskej hlavy. Zobrazená dýka pochádza z Egypta.

AFRICKÝ MEČ Tradičná zbraň kmeňa Masajov s typickým tvarom a s názvom leví meč. Nosí sa v drevenej, červenou kožou

potiahnutej pošvě. Pochádza z 19. stor.

AFGÁNSKA CHURA Národná zbraň Afgáncov, v tomto případe z 18. stor. Bohaté zdobenie naznačuje, že ide

o ceremoniálnu zbraň alebo o zbraň zámožného muža.

INDO-PERZSKÁ DÝKA

Zriedkavá indo-perzská dýka s trojdielnou rozskakovacou čepelbu. Je to druh dýky, ktorá v pošvě vyzerá ako hocijaká iná dýka, ale po vytasení a uvoínení pružiny sa otvorí trojčepelie, ktoré umožňuje zachytit’ súperovu čepel’ meča alebo šable. Pootočením dýky sa viazanie čepeíou vzprieči a super vóbec nedokáže svoju zbraň uvoíniť V tej súvislosti hovoria niektorí autoři o lámaní čepele, čo je však technicky nemožné a stává sa len

výnimočne pri skrytom kaze v čepeli.

ZMĚNY VO VOJENSTVE • 55

DÝKY A BOJOVÉ NOŽE

TROJČEPELOVÁ PERZSKÁ DÝKA

Je to džambija, ktorej čepel’sa pri vytasení automaticky rozskočí na tri časti. Tento spósob riešenia patří do typu tzv. zulfikarov alebo dzulfakarov, čiže rozeklaných zbraní. Najoblúbenejší z deviatich

SUVENÍROVÁ NIMŠA Podobné ako je salt národná zbraň arab­ ských kmeňov, je nimša národná zbraň

severoafrických kmeňov, najma v Tunise. Patří k šabliam so štandardnou dížkou a zobrazený exemplár je ukážkou suvenírovej výroby pre turistov. Nemá ani patričnú dlžku a čepel’v tomto tvare

i s priečkou sú nefunkčně. Skutočnú nimšu připomíná iba tvarom rukováte.

BODÁK (BAJONET)

Špuntbajonet alebo zasúvací bodák do hlavně, neštandardnej proveniencie. Tento prvotný druh bodákov sa po výstřele z jednoranovej pušky zasunul rukováťou do jej hlavně a puška sa mohla použit’ ako krátká pika. Kuželovité mosadzné ukončenie rukováte umožňuje dobré utesnenie a bodák je potom takmer napevno spojený s hlavňou.

56 • ZMĚNY VO VOJENSTVE

DÝKY A BOJOVÉ NOŽE

AFRICKÉ BOJOVÉ MEČE Pár negativné brúsených afrických zahnutých zbraní s ebenovými rukováťami.

NOZNICE Indo-perzské nožnice, ktoré pre ich ostrost’ mohol majitel’ použit na sebaobranu. Ako u mnohých iných podobné sofistikovaných nástrojoch (hrebeňoch, náramkoch, opaskových sponách, atď.), niekedy nemožno rozlišit, kedy ešte ide o civilný nástroj s druhotnou funkciou a kedy už třeba jednoznačné hovořit o zbrani.

BOJOVÝ NARAMOK Vzácný bronzový bojový náramok, vyrobený na území

dnešnej Nigérie v 15. stor. Bojové náramky a prstové alebo zápástné nože sú nástrojom bojových umění vo viacerých subsaharských kultúrach.

VRHACI SEKAC Viaceré africké kmene používají) podobné vrhacie sekáče (druh zbraně medzi sekerou a polyfunkčným nožom), ktoré okrem použitia v boji slúžievali i na rituálně popravy. Vrh bol účinný na vzdialenosť 20 m. Zobrazený exemplár pochádza zo Somálska.

ZMĚNY VO VOJENSTVE • 57

Iné bojové nástroje ZÁPÁSTNÝ NÓŽ

Patří bojovníkovi z kmeňa Turkana v dnešnej Keni. Zápástné nože sú súčasťou kmeňovej kultúry a aby sa bojovník sám nezranil, keď nóž nepoužívá, natiahne na jeho ostrie ochranný krúžok z kozej kože. Okrem niektorých kmeňov v Súdáne sú příslušníci kmeňa Turkana jediní, ktorí takéto nože používajú.

INDICKÝ VRHACÍ KRUH ALEBO ČÍNSKY QUAN

Vrhacie krúžky, čakramy (sanskrtské slovo s významem kruh), ktoré používali sikhovia v Indii, sa nosili na špičatých čiapkach, odkiaíich zruční vrhači dokázali odpalovat’. Mali tvar plochých ocelbvých brúsených kruhov; vyobrazený má zriedkavý vzhl’ad s bodcami. Držiak najednej straně umožňuje vrh. Istý britský pozorovatel’ na začiatku 20. stor. zazna­ menal, že dosah vrhov čakramou bol až 60 m. Tvar prstenca však napovedá, že móže ísť aj o čín­ sky šermiarsky kruh Quan (čchúan, Lun).

58 • ZMĚNY VO VOJEN ST VE

INÉ BOJOVÉ NÁSTROJE

INDICKÁ PAZÚROVÁ DÝKA

Bagh nakh alebo tigrie pazúry sú samostatnou zbraňou indickej sekty vrahov. Prsty sa zasunú do kruhových otvorov a zásah pazúrmi vyzerá ako smrtelhá rana spósobená labou tigra. Nie vždy je

k pazúrom připojená aj dýka, ale v zobrazenej podobě ide o dokonalil zbraň.

PRSTOVÝ NÓŽ

Příklad kurióznej zbraně kmeňa Turkana. Prstový nóž sa na rozdiel od zápástného nenavlieka na zápástie, ale na prostředník.

BOSENSKÝ NÓŽ Tieto nože sa používali v Srbsku a aj na okolitom Balkáne. Sú typické jednoduchou kvalitnou čepelbu, vkusné zdobenou kostěnou rukováťou a dřevenou pošvou, vždy potiahnutou tenkým

mosadzným plechom. Nekvalitný, hrubo spájkovaný mosadzný povlak pošvy kontrastuje s inak přepracovaným vzhládom noža. Na čepeli vidno sarajevské nožiarsku značku.

ZMĚNY VOVOJENSTVE- 59

Křis POŠVA KRISU Zobrazená pošva sa skládá z dvoch častí, priečne postaveného ústia pošvy z drevenej kořenice zvanej v Malajsku wranga (v překlade člnok), a zo samotnej pošvy potiahnutej plechom a vykladanej polodrahokamami.

KRIS Vyobrazený křis na obrázku pochádza z Báli alebo z Malajska; má čepel’ lok sampana v tvare hada. Čepel’je zo šupinkového damasku, ktorý je vhodný

na napúšťanie jedom. Krásné vyřezávaná rukováť je

vykládaná polodrahokamami a má vzhl’ad démona Garudu, tátoša boha Višnu, na ktorom priletel do Malajzie.

KRIS

KRIS Kris alebo aj keris je zbraň, ktorú nosia národy Malajska a Indonézie až po Kalimantan (bývalé Borneo). Vplyv tejto zbraně cítit’ešte aj na Filipí­

nách, kde sa vyskytuje podobná zbraň kampilan. DÍžka zbraně kolíše od dýkovej velkosti až po rozměr krátkého meča. Podlá tvarov čepele, rukováte a pošvy možno odlišit krisy

DRŽIAK NA KŘIS Křis z ostrova Báli v tradičnom držiaku v tvare démona Garudu. V miestnej kultuře (podobné ako aj v iných kultúrach) sa krisu prisudzuje duša a vlastná osobnost’. Móže přivolat’ šťastie alebo nešťastie, a za istých okolností móže aj sám konat.

rázných kmeňov a národov s velkou geografickou presnostbu.

ZMĚNY VO VOJENSTVE • 61

Azijské čepele

TANTO Tanto je dížková miera označujúca

dýkovú velkost’japonských zbraní. V slonovinovom převedení, ako sú vyobrazené a bez kovověj záštity, sa nazývajú aikuči alebo haikuči a sú tými dýkami, ktoré samuraj vsunul za opasok obi, keď odložil svoje meče. Ide o dýku, správnejšie však nóž, rovnako ako v případe označenia japonských zbraní ako meče, hoci sú to napospol šable. Takáto dýka slúžila na osobnú sebaobranu a na rituálnu samovraždu seppuku, nezdvorilo nazývanú harakiri.

62 • ZMĚNY VO VOJENSTVE

ÁZIJSKÉ ČEPELE

CINSKE EXPORTNĚ NOŽE Počas 19. a 20. stor. zaplavovali čínski

výrobcovia západný trh nožmi a dý­ kami róznych, aj fantastických , tvarov, majúcich pre zákazníkov punc exotiky. Často pomiešali tvary a výzdobu róznych kultúr. K takýmto výrobkom patria i zobra­ zené dva nože a dýka. , Nože sú výrobkami á la Čína, dýka má jadeitová rukováť v tvare indickej dýky

yambwah v tvare stylizovaného stvolu.

ZMĚNY VO VOJENSTVE • 63

REVOLÚCIA VO VOJENSTVE, PUŠNÝ PRACH Pušný alebo čierny prach je výbušná zmes síry, dusičnanu draselného (triviálny názov liadok alebo sanitra) a dřevného uhlia. Jeho nástup vo vojenstve sa datuje do 14. stor. a znamená významný pokrok vo vedení vojny. Prvýkrát dodala energiu na vymrštenie projektilu chémia, na rozdiel od dovtedy používanej sily svalov alebo mechanickej sily pružin, či závaží. Tzv. revolúcia pušného prachu nevznikla takpovediac cez noc. Myšlienka vynájdenia spósobu účinného vystrelenia projektilu, rovnako ako definovanie taktického uplatnenia v bojovej praxi zaměstnala, ale i uchvátila celý svět. 64 • ZMĚNY VO VOJENSTVE

OD OHŇOSTROJA PO PALNŮ ZBRAŇ Existuje množstvo teorií, ako a kedy sa prvýkrát objavil

na zborenie hradieb Carihradu (Istanbul). Kanóny museli

odliať na mieste, pretože boli neprepravovatelné (dodnes ich

pušný prach a aký bol prvý pokus uplatnit’ ho vo vojenstve.

zvyšky ležia před mármi, lebo sú aj neukradnutelné) a sú

Vačšina vedcov tvrdí, že pušný prach poznali už v 10. stor.

symbolom pádu tisícročnej Byzantskej říše. V období medzi

v starej Čine, a využívali ho v taoistických náboženských

15. a 16. stor. sa na bojovom poli objavujá ručné palné

rituáloch alebo pri ohňostrojoch a na signalizáciu. Iní vědci

zbraně, nabíjané spředu cez ústie hlavně. Spočiatku sa nazý­

tvrdia, že nezávisle od Číňanov vynašli pušný prach Arabi

vali píšťaly a hákovnice, postupné sa vystriedalo viac názvov,

pri hladaní kameňa mudrcov. Ďalšou otázkou je, do akej

až sa v 16. stor. ustálil pre pušku pěchoty názov mušketa,

miery bol pušný prach sůčasťou, alebo aspoň spúšťačom

pravděpodobně z francúzskeho slova mousquette. Dobové

objavu gréckeho ohňa a blízko jeho objavu boli

muškety, predovky s knotovým (tlejakovým, luntovým)

i európski alchymisti.

zámkom boli citlivé na vlhkost, ale dobré vycvičení vojáci

Přibližné medzi 10. a 14. stor. bol uskutočnený objav, že

dokázali nimi strielať aj v daždi, chrániac ich pri nabíjaní svo-

expanzia spalin pušného prachu dokáže vymrštit projektil

jimi klobákmi so širokou střechou, preto sa odvtedy pre ne

z trubice. Prvé knižné spracovanie funkcie palnej zbraně je

zaužíval názov mušketiersky klobúk. Muškety boli palné

v iluminovanom rukopise z r. 1326, kde je zobrazený voják

zbraně s velkým kalibrem (v priemere 24 mm) a ťažké

držiaci vázovitú ručnú palná zbraň nabitá šípovitým projek­

olovené gufky z liateho mákkého olova sa vďaka malej

tilem. Okrem takýchto primitivných vývojových fáz, dospěli

výbušnosti vtedajšieho pušného prachu po vystřelení z hlad­

výrobcovia k funkčným kanónom zo železa, upevněných na

kých hlavní bez vývrtu rýchlo „unavili“ a strácali na přesnosti

dřevených podstavcoch a odpaluj úcich železné alebo kamen­

a účinnosti. Účinný dostřel muškiet bol 75 m, kadencia

né gule. Vzhládom na nezaručené výrobné postupy kovania

střelby závisela od vycvičenosti a počas tridsaťročnej vojny

a lejárstva, ako aj neustálené zloženie pušného prachu (až

dosiahla hranice možností pri nizozemských a švédských

do 17. stor. nedokázali výrobcovia pušného prachu zaručit

mušketách s knotovým zámkom. Postupom času sa muškety

jeho vyvážená výbušnosť, a skladovatelnosť) sa hlavně pal­

konštrukčne zlepšovali, v 17. stor. už mali kresadlové zámky,

ných zbraní často trhali a občas boli nebezpečnejšie pre

čo výrazné zlepšilo ich kvalitu. Ich relatívnu nepřesnost’

obsluhu, než pre nepriatela.

a nespoláhlivosť odstránilo až masové zavedenie gulbvníc,

zadoviek, s drážkovanými hlavňami v 19. stor.

OBLIEHANIE HRADOV Polemizuje sa i o prvom bojovom použití kanóna. V záz­

namech o bitke pri Kreščaku v r. 1346 sa spomínajá bombardy, používané Angličanmi proti Francúzom. Kanóny sa uplatnili i v bitke pri Azincourte v r. 1415. Účinok vtedajších kanónov, vzhládom na ich nepřesnost a malá kadenciu palby,

bol pravděpodobně skór psychologický. Oheň a dym, šlahajú-

ci z hlavně, rachot a ťažkopádne letiaci projektil dokázali pri mimoriadne šťastnom zásahu zrazit’ jazdca zo sedla alebo

vyrazit uličku v husto zomknutej zostave pešiakov. Koncom 15. stor. vyvinuli francázski a talianski výrobcovia kanónov

robustné a přitom relativné 1’ahko prepravovatelné kanóny. Vdáka nim francázski králi Eudovít XI., nazývaný Kapet

(1423 - 1483, král’ od 1461) a jeho nástupea Karol VIII. (1470 - 1498, král’ od 1483), dokázali účelným využitím dělostřelectva upevnit’ svoju autoritu doma i za hranicami. Pokrok v opevňovacích stavbách prispieval k zvyšovaniu účinku obliehacích kanónov, čo málo svojským spósobom podiel na vzniku centralizovaných národných štátov v Europe.

V tom istom období použilo dělostřelectvo Osmanskej říše obrovské obliehacie kanóny (v tom čase najváčšie na svete)

ZMĚNY VO VOJENSTVE • 65

III. ČASt

Obdobie revolúcií

„Všeobecným základom

každého státu, moderného, tradičného, alebo kombi­

novaného sú dobré zákony a silná armáda. Dobrú

armádu móžete vytvořit’ aj

bez dobrých zákonov, ale

keď už máte silnú armádu, dobré zákony sa zákonité dostavia.“ Citát z Machiavelliho „Vladára“

a vynáleze pušného prachu je niečo magického. Kanóny a ručné bomby sa v Čine používali už od 12. stor. a o necelé dve storočia sa objavujú prvé zmienky o ich použití v Europe. Hoci prvé kanóny strielali tesané kamenné gule a boli nespolahlivé a rizikové, dokázali byť účinným prostriedkom proti múrom pevností a v polných bitkách mali mohutný psychologický účinok. Použitie ručných palných zbraní mal jednoduchý dósledok, pešiak sa stal pánom bojového póla a súčasne nastal koniec rytierskej jazdy. V 18. stor. ovládli bojiská disciplinovaní vojenskí profesionáli, dokonale vycvičení a jednot­ né vyzbrojení najprv mušketami s knotovými zámkami, potom arkebúzami s kolieskovými zámkami a nakoniec pěchotnými puškami s kresadlovými zámkami. Mašinéria vojny v dósledku tzv. revolučného účinku pušného prachu poskytla armádam Starého světa převahu nad domorodcami najma v Novom svete.

N

Od

ručného kanónu

PO KNOTOVÝ ZÁMOK Ručné palné zbraně, nazývané píšťalami alebo hákovnicami, sa vyvíjali súbežne s kanónmi. Jed­ notný póvod dokazuje aj slovo puška, ktorým sa povodně v našom prostředí označovali kanóny. Prvé ručné palné zbraně sa objavili v polovici 15. stor., a v podstatě to boli zmenšené kanóny. Držali sa pod ramenom alebo ich odpalovali z podstavca, ktorý nezriedka jeden voják nastavoval a druhý kanón odpaloval pomaly tlejúcou hubkou vsadenou do rázštepu drevenej tyčinky. Objav odpalbvania hubkou umožnil výrobu lahších zbraní, obsluhovaných jediným mužom, a postupné viedol k vývojů arkebúz a muškiet. Dobré tlejúce, ale nemotorné hubky postupné nahradili knoty, s ktorými sa lahšie manipulovalo. V nasledujúcich storočiach převládli v odpalovacích systémoch zbraní Európy a Ázie knotové zámky. KNOTOVÉ ZÁMKY

zapálil prachová náplň za projektilem.

a okamih výstřelu. Napriek tomu sa tieto

Hubky boli upevněné v trubicovitej

zbraně používali v Europe až do polovice

palné zbraně, bola drevokazná stromová

úchytke kohúta, knoty sa zakladali medzi

17. stor., inde až do 20. stor.

Hubka, ktorou sa odpalovali prvotné

huba, vyvařená v dusičnane draselnom

dve plošky rozšiepeného držiaka. Napriek

a podobné boli preparované aj knoty,

nespornému pokroku zbraní s knotovým

ktoré sa vsádzali do odpalbvačov kno­

zámkom, mali tieto zbraně aj vela nedo-

tových zámkov. Stlačením páky zaviedol

statkov. Zdíhavá manipulácia pri nabíjaní

esovito přehnutý držiak tlejúci koniec

a citlivost’ na vlhkost’ spósobovali, že

knotu do lóžka pánvičky s nasypaným

strel'ba bola nespoláhlivá. Ohníček knotu

pušným prachom. Ten vzbíkoi a plameň

před výstrelom a viditelný zášláh ohňa

prešlahol cez priepalný kanálik (dierku,

z pánvičky počas zapalbvania prachu

nazývaná zátravka) až do hlavně, kde

v hlavni zase prezrádzali polohu strelea

ČÍNSKY SIGNÁLNY RUČNÝ KANÓNIK Hoci Číňania pravděpodobně poznali pušný

prach už v 10. stor. a využívali ho pri ceremoniách, ohňostrojoch a signalizovaní, nevedno, či ho používali i na vojenské účely. Vyobrazený kanónik z 18. stor. je možno signálna zbraň; je odňa­ ty z bronzu a hlaveň má ozdobená lezúcim jašterom.

Počas viacerých storočí boli v Indii oblúbené pušky s knotovým zámkom. Zobrazená zbraň z konca 18. alebo zo začiatku 19. stor. má ústie hlavně v tvare papule leoparda, hlaveň je inkrustovaná zlatom, technikou koftgari.

70 • OBDOBIE REVOLÚCIÍ

OD RUČNÉHO KANÓNU PO KNOTOVÝ ZÁMOK

ŠPANIELSKY RUCNY KANONIK

Hoci sa prvé palné zbraně držali pri výstřele pod ramenom, alebo ich odpařovali zo stojana, tento exemplár držal střelec v ruke a možno ho teda označit' za akúsi prvotná pistol’. Je odliata z bronzu, s držiakom v tvare sediaceho leva.

®

JAPONSKÁ PISTOL Z 18. STOR. Japonské pistole sú konstruované na odpalbvanie hubkou. Hubkové zámky majú pružiny pritláčajúce tlejúcu hubku do pánvičky, kde zapáli pušný prach. Naopak, knotový zámok odpružuje držiak knotu mimo prachu, preto střelec musí opakované pritláčať koniec knotu do pánvičky. Knot sa zapáli až jeho oddialením, keďvzbíknu čiastočky prachu, ktoré sa naň prichytia, a od nich sa zapáli prach v panvičke. Palné zbraně sa do Japonska dostali až po r. 1540.

RUČNÁ PALNÁ ZBRAŇ Z BITKY PRI

MORATE Malý ručný kanónik v tvare neskoršej pistole je korisťou Švajčiarov z bitky pri Morate, v ktorej sa 22. 6.1476 oslobodili od burgundského vojvodu Karola Smělého (1433 -1477). Bitka je pozoruhodná i tým, že sa v nej prvýkrát masovo použili ručné palné zbraně, údajné až 10 000 na oboch stranách.

FRANCÚZSKA RUČNÁ PALNÁ

ZBRAŇ Nález zo severoafrického Maro-

ka; železná hlaveň s kalibrom 2,5 cm, připevněná železnými obručami k masívnej drevenej soche, z ktorej sa zachoval len fragment.

DRÁŽKOVANIE HLAVNÍ Už v 15. stor. začali výrobcovia kvóli

spresneniu střelby drážkovat’ hlavně. Tento

proces sa často nazýva vývrtom, hoci sa

nedosahuje vrtáním, ale táháním (z anglic­ kého rifling). Povodně priame drážky začali

neskór stáčať do tvaru skrutkovice, čo do­

dávalo gulke stabilitu (ide o gyroskopický efekt udržiavania stability predmetu okolo

osi jeho rotácie). Drážkovanie je však tech­ nicky náročný proces a až do obdobia prie-

myslovej revolúcie v 19. stor. nebolo možné začat’ s hromadnou výrobou drážkovaných

PIŠTOL V TVARE KLŮČA

Menej obvyklé stvárnenie zbraně s knotovým zámkom v tvare klúča, Skotsko, 18. stor. Mala slúžiť na osobnú sebaobranu klúčiara před

zbraní. Pri love sa už používali drážkované

gul’ovnice, ich výroba na vojenské účely bola

však pridrahá a najma sa pomalšie nabíjali,

votrelcom počas manipulácie so zámkom.

pretože gulku bolo třeba vtlačit’ do drážok.

OBDOBIE REVOLÚCIÍ • 71

Od knotového zámku KU KRESADLOVÉMU Napriek dlhodobému používaniu knotových zámkov priviedli ich nevýhody puškárov začiatkom 16. stor. k vynálezu kolieskového a čoskoro i kresadlového zámku. Kresadlový zámok existoval na základe pyritu a pazúrika; postupné sa přesadil pazúrik. Kresadlové zbraně vykonali význam­ ný krok vo vývoji, ktorý vydržal až do vynálezu perkusného zámku v 19. stor. KOLIESKOVÝ ZÁMOK Kolieskové odpalbvanie má dve dóle-

žité sůčasti, ocelové koliesko s priečnymi

o vynáleze kolieskového zámku, je však očividná spojitost' medzi kolieskovým

KRESADLOVÝ ZÁMOK Kresadlovému zámku netrvalo dlho,

zámkom zbraní a dobovým kolieskovým

aby sa přesadil; niekol’ko rozdielnych vý­

i pozdížnymi drážkami a kresací kamie-

zapalovačem. Vynález kolieskového

vojových typov je známých z 2. polovice

nok. Kohútik je odpružený v prítlačnej

zámku umožnil vynájsť pistol’. Slovo

16. stor. V severozápadnej Europe

a otvorenej polohe. Koliesko, ktoré

pistol’ (tiež pistola) sa často odvodzuje

vznikol zámok snaphance, čo v překlade

zapadá do pánvičky s prachom možno

od názvu města Pistoia, ktoré bolo jed-

znamená zobajúci vták. Kresací kameň

kl’ůčom natiahnuť a spúšťou zaistiť, a po

ným z centier výroby týchto palných

bol zovretý v čelústiach tvaru vtáčej

natiahnutí sa k němu priklopi kohútik

zbraní v Taliansku. Existencia prvých

hlavy a udieral do kalenej platničky,

s kresacím kamienkom. Po spustení sa

pistolí posunula palné zbraně do rúk

následné vykřesaná iskra padla do pán­

koliesko roztoči a vykresáva iskry dopa-

jazdcov. Rýchlo si ich však osvojili

vičky s prachom. Kryt pánvičky bolo

dajúce na pušný prach. Vznietený prach

i zločinci; prvou obetbu politického aten-

třeba před výstrelom otvoriť ručně.

prešlahne cez zátravku do hlavně

tátu spáchanom pištolbu bol v r. 1584

Súbežne so zámkom snaphance sa

a odpálí jej prachová nálož. Existuje

vodca vzbúrených nizozemských provin-

v južnej Europe vyvinul zámok miquelet

mnoho protichodných teorií

cii Viliam I. Oranžský (1533 - 1584).

a iné ich kombinácie.

KOLIESKOVÁ LOVECKÁ GULOVNICA

Pravděpodobně vyrobená v Norimbergu v r. 1597. Vy­ kládaná rytou slonovinou s loveckými motívmi. Vysoká estetičnosť a technická kvalita týchto pušiek udržiavala záujem bohatých aristokratických zákazníkov o tieto zbraně viac než jedno storočie.

72 • OBDOBIE REVOLÚCIÍ

OD KNOTOVÉHO ZÁMKU KU KRESADLOVÉMU

Orleans 8.1.1815. Dávno před kentuckými

velkú vzdialenosť (istý britský dóstojník

puškami vyrábali nemeckí puškári drážko­

uvádza v svojich památiach, že videi

vané pušky v starej vlasti, ale išlo o relativné

hraničiara, ktorý zastřelil svojho prašivinou

KENTUCKÁ DRÁŽKOVANÁ

krátké zbraně s dížkou hlavně asi 76 cm.

nakaženého koňa na vzdialenosť 366 m),

GULOVNICA

V Amerike predížili hlavně na 101 až 117 cm,

avšak ich obsluha bola ešte pomalšia, než

čím výrazné zvýšili ich přesnost’ a táto zbraň,

u běžných vojenských pušiek s hladkou

pušky, ktorá přešla aj do amerického folkló­

najčastejšie kalibru 0,5 palca/12 mm, sa

hlavňou, čo znižovalo ich vojenské použitie.

ru, bolí nemeckí prisťahovaleckí puškári

stala ideálnou loveckou zbraňou v americkej

Póvodná konštrukcia kentuckých gulbvníc

v Pensylvánii, Virgínii a v iných vtedajších

divočině. Vynikala estetickými tvarmi a často

bola kresadlová, ale mnohé neskór prerobili

anglických kolóniách v polovině 18. stor.

bola bohato zdobená. Oddiely hraničiarov

na perkusné, vrátane oboch vyobrazených

Názov kentucká puška alebo dlhá puška

vyzbrojených kentuckými puškami, bojovali

exemplárov. Spodná pochádza z puškárstva

z Kentucky má póvod v populárnej piesni

proti Britom v oslobodzovacej vojně (1775 až

Lemans z Lancaster County, patriacemu

1783) a vo vojně v r. 1812. Samotné zbraně

významnej pensylvánskej rodině v období od

boli vynikajúce, so smrtelným účinkom na

poloviny r. 1700 do r. 1875.

Prví výrobcovia legendárnej americkej

Lovci z Kentucky,

ktorá oslavovala statočnosť

kentuckých dobrovolhíkov v bitke o New

„Hla, zriedkavá to, věru romantika: vidieť tu z Kentucky lovit’ polbvníka...!“ —Pieseň Lovci z Kentucky, 1824 NÁSTRAŽNÁ PUŠKA

Pušky tohto typu sa inštalovali napevno (například na múry opevnění alebo lodné zábradlia) a při­ padne aj zastriel’ali na terč, a potom sa odpálili motúzom, priviazaným na spúšť, ktorá mala na tento účel dierky. Odpálenie na dialku urobil střelec vědomě, alebo sa povrázok priviazal na nějaký spúšťač, ktorý si terč vlastným přičiněním na seba aktivoval (například otvorením dveří vstupujúcim, puška zameraná na střed jeho těla vystřelila). Zobrazený exemplár pochádza asi z r. 1600.

OBDOBIE REVOLUCI! • 73

OD KNOTOVÉHO ZÁMKU KU KRESADLOVÉMU

NEMECKE PISTOLE S KOLIESKOVYMI ZAMKAMI Tento pár krásné zdobených pistolí vyrobili v Sasku v r. 1590. Pri pištoliach je i napínací klúč a krabička na náboje (odmerané dávky prachu na nabíjanie spředu, spravidla balené v papieri alebo v koži, ktoré po vsypaní do hlavně slúžili ako upchávka). Pištol' tohto typu sa zvyčajne označuje ako rejtarská (jazdecká).

INDICKY TROMBON Trombóny bolí zbraně s rozširujúcou sa hlavňou, aby jej ústie rozptylovalo broky alebo sekané olovo. Vyobrazený trombón má hlaveň zdobenú striebornou tauziou (technológia vykladania ocele iným kovom), pravděpodobně domácej indickej výro­ by, zámok je však európskeho typu. V Oriente sa často prerábali západně zbraně, alebo sa dovážali len zámky, ostatně dlely věděli domácí remeselníci vyrobit. TURECKA PUSKA Vykládaná perletbu, představuje svojím vzhl’adom jeden z troch hlavných typov

tureckých pušiek, ktorými bolí vyzbrojení aj janičiari. Boli to přesné pušky vďaka ich

74 • OBDOBIE REVOLÚCIÍ

OD KNOTOVÉHO ZÁMKU KU KRESADLOVÉMU

PERKUSNÝ ODPALOVAČ KANONA Zámky neslúžili len na odpalbvanie ručných palných zbraní, ale aj na bezpečné odpalbvanie kanónov. Odpálenie kanóna bolo vždy nepříjemnou a riskantnou úlohou, preto najma u námorných zbraní bolí už v 17. stor. vyvinuté odpalbvače. Vyobrazený je britský perkusný (perkusný s významom bicí; kladívko udrie na kapslu, ktorá odpálí nálož) odpalbvač zo začiatku 19. stor.

KRESADLOVÁ PISTOL Pistol’ pravděpodobně západoeurópskej výroby s dekoráciou oblúbenou v strednej Ázii. Tento druh

výzdoby (zlaté vykladanie hlavně, strieborný drót zatíkaný do pažby) si osvojili západní remeselníci a doviedli ho často do velkej dokonalosti, najma v Paříži a v Liége.

AFRICKA OTROKARSKA PUSKA Tieto pušky sa vyrábali v Europe na vývoz do pobrežných afrických otrokárskych oblastí, kde

od 15. do 19. stor. slúžili v obchode s otrokmi. Obchodníci ich předávali alebo vymieňali za otrokov, čím podporovali otrokárske kmene v medzikmeňových vojnách. Vyobrazená puška je z 19. stor.

FRANCÚZSKA MUŠKETA Vojenská štandardná puška s nasadzovacím trubicovým bodákom z r. 1813. Pušky tohto typu sa vdáka svojej spolehlivosti dlho používali bez technických zmien, a aj po zastaraní bolí prerábané na perkusné.

NEMECKA TERCOVNICA Takéto pušky, spravidla bohato zdobené, sa používali na terčové střelbu alebo na lov. Terčová střelba bola extrémně oblúbená v Nemecku, o čom svedčia střelecké spolky takmer v každom meste.

OBDOB1E REVOLÚCIÍ • 75

OD KNOTOVÉHO ZÁMKU KU KRESADLOVÉM

SIGNÁLNY KANÓNIK

Odpalbvanie sa dosiahlo slnečnými hodinami (pomocou lupy zameranej na pán­ vičku); v presne vymedzených časových intervaloch vyšiel výstřel, ktorý oznámil na značnú vzdialenosť informá-

ciu o čase. Benjamin Franklin komentoval toto zariadenie výstižným a mierne ironickým textom v časopise Poor Richard’s Almanac: Ako učinit’ chod slnka sledovateíným tak, že nielen člověk sám, ale aj jeho rodina a susedia v okruhu niekolkých mil' sa dozvedia, kolko je hodin bez akéhokolVek sledovania času, pravda, ak svieti slnko. Třeba uvážit’, že jediným výdavkom, okrem zariadenia samotného, je

pušný prach, ktorý ak raz kúpite vo velkom, vydrží vám sto rokov a to ani nespomínam úsporu v zamračených dňoch. Už vás počujem, ako

si pochvalujete, že vlete, ako plynie čas.

MAŽIAR TYPU COEHORN

Mažiar je druh kanóna so strmou, balistickou dráhou střely, vo vojenskej

terminologii nepriamou střelbou, na rozdiel od priamej střelby konvenčných kanónov. Mažiare patřili k ideálnym prostriedkom obliehajúcich vojsk, pretože dokázali ponad hradby prestreliť explodujúce projektily (duté gule naplněné pušným prachom so zapáleným knótom, ktoré vybuchovali ešte počas letu alebo až po dopade). Prvé mažiare bolí často masivně zbraně, ktoré sa ťažko přepravovali. Koncom 17. stor. vyvinul nizozemský vojenský inžinier Menno van Coehorn (1641 -1704) mažiar s malou hmotnosťou, ktorý do palebného postavenia dokázali

preniesť 2-3 muži. Preto sa tento typ používal ešte v 19. stor. Vyobrazený je anglický vyrobok zo začiatku 19. stor. Coehornov mažiar

je predchodcom všetkých kanónov sa strmou, balistickou dráhou střely vo všetkých súčasných armádách.

76 • OBDOBIE REVOLÚCIÍ

OD KNOTOVÉHO ZÁMKU KU KRESADLOVÉMU

KABYLSKÁ PUŠKA Táto puška, oblíbená u berberských kmeňov v severnej Afrike, používá hromadné vyvážaný holandský zámok alebo katalánsky typ zámku (miquelet). Sú známe i zámky domácej výroby, ale tie sú zvyčajne vel’mi

hrubo spracované. Zvyšok potom dorábali africkí remeselníci podlá miestnej tradicie.

SALVOVÁ PUŠKA Pušky s niekolkými hlavňami, odpalovanými naraz jediným odpálením, pália v zásadě salvu, t. j. súčasný výstřel viacerých hlavní. Používali sa najma v námorníctve pri přirazení k nepriatelskej lodi. Problémom je znásobený spatný náraz, ktorý móže nepřipraveného strelca zhodiť z noh alebo poranit’, okrem toho výšíah spojených hlavní dokázal zapálit lanovie a plachty. Azda najpovestnejšie bolí salvovky puškára Henryho Nocka (1741 -1804), i keď nie sú jeho vynálezem. Prvýkrát sa objavili v r. 1780. Hlavně s dížkou 51 cm mali

kaliber 12 mm. Pre britské námořnictvo ich vyrobili asi 600 ks. Čitatelům historických próz Bernarda Cornwella (*1944) z napoleonských vojen sú tieto pušky známe, pretože ju nosí jedna z hlavných postáv.

ORGÁNOVÁ PUŠKA Tento druh malokalibrového kanóna je pomenovaný podlá svojho vzhládu. Má 15 hlavní s dížkou 51 cm a kalibru 12 mm. Vdáka spojovaciemu kanáliku bolo možné odpálit všetky hlavně jedným odpalom a tle potom postupné vystřelili ako dnešný samopal. Bolo však možné ich odpalbvaťaj jednotlivo. Boli vynájdené

už v 15. stor., a s istými technickými vylepšeniami ich používali ešte počas občianskej vojny v USA.

OBDOBIE REVOLÚCIÍ • 77

Kresadlová pistol Len čo sa kresadlový zámok zjavil na pištoliach, viedlo to k ich všeobecnému rozšíreniu. Napriek zjavným slabinám v relativné pomalom nabíjaní, citlivosti na vlhkost’, vietor a malý dostřel, boli kresadlové pistole oblubenou zbranou pre účely sebaobrany, čo nebolo vóbec zanedbatelné pri neexistenci! veřejného osvetlenia, výkonnej policie a vel’kom rozšíření zbojníkov a iných zločincov v mestách, na vidieku a najma na cestách.

VRECKOVÉ, PUZDROVÉ

A OPASKOVÉ PISTOLE

či už každá hlaveň mala svoj mechaniz­ mus a boli odpálené jediným zakresaním

V zásadě možno kresadlové pistole

všetky, buď individuálně alebo jednotli-

podlá použitia a spósobu nosenia deliť

vo. Pri jednotlivých odpaloch sa hlavně

na tri typy. Prvým typom boli vreckové

otáčali do odpalbvacej polohy, alebo sa

alebo kabátové pistole, niekedy ich

zámky posúvali od zátravky k zátravke.

nazývali aj cestovné pistole (hoci tie sa

Problematickou pri všetkých dobových

občas nosili v kazetách s příslušenstvem

viacranových zbraniach bola ich

na nabíjanie). Používali sa na sebao-

citlivost' na nekontrolované odpálenie

branu, mávali krátké hlavně, aby sa

inej nálože, než tej, ktorá sa právě

zmestili do vrecka a aby manipulácia

odpalovala. Vyobrazené, nádherné

s nimi na krátku vzdialenosť bola

vypracované pistole pochádzajú

jednoduchá. Druhým typom boli puz-

z 15. až 19. stor.

BALKANSKA KOMBINOVANÁ PISTOL Pištol’ kombinovaná so sekerkou z 18 stor. Vyrábala sa v Benátkách a na Balkáne sa len kompletovala.

drové pistole (najčastejšie do puzdier pri sedle), s relativné dlhými hlavňami.

Tieto jazdecké pistole sa vyrábali v identických pároch alebo ako pravé

a lávé. Třetím typom boli opaskové

pistole. Poznajú sa podlá toho, že majú na straně odvrátenej od zámku opaskový hák, pomocou ktorého bolo možné

zastrčit’ za opasok i niekoíko pistolí.

OPAKOVACIE A VIACHLAVŇOVÉ

ZBRANĚ Hoci váčšina kresadlových pištolí

boli predovky, už v polovici 17. stor. sa

objavili zadovky s otočným záverom. Mávali drážkované hlavně, preto boli

presnejšie. Počas anglickej občianskej

vojny (1642 - 1651) spomína také pistole velitel' rojalistickej armády,

princ Rupert (1619 - 1682). Vraj na

vzdialenosť 91 m trafil koruhvičku na streche kostola a výstřel zopakoval, aby

dokázal, že to nebola náhoda. Niekoťko rán mohla zabezpečit’ aj viachlavňovosť,

78 • OBDOBIE REVOLÚCIÍ

ZAPALOVAČ Hoci vyzerá ako zbraň, v skutočnosti ide o zapalovač asi z r. 1820. Zapalovali ním oheň v kozube, svietniky a lampáše.

KRESADLOVÁ PISTOL KOMBINOVANÁ PISTOL Táto zriedkavá pistol’ z polovice 18. stor. je kombinovaná s mečom. Hoci nikdy nepatřila do štan-

dardnej vojenskej výstroje, oblibovali ju najma námořní důstojníci.

NEMECKA PALNA ZBRAŇ V SEKEŘE Civilná zbraň, zdobená kostěným vykládáním; představuje sekeru, ktorá pravděpodob­

ně slúžila ako znak bojovníckeho stavu nositelé, zabudovaná palná zbraň zdórazňovala jej sebaobranú funkciu. Póvodom zo Sliezska, datovaná do 16. stor.

BALKÁNSKÁ KOSTÝMOVÁ PISTOL

Na Balkáne zvyčajne nosili muži jednu alebo dve pistole a jeden alebo dva jatagány,

alebo nože za opaskom. Aby takáto silná výzbroj nebola zdrojom smrtelných rozbrojov, najma pri slávnostných zhromaždeniach, vyrábalí sa mnohé pistole ako kostýmové, teda také, ktoré reprezentovali vystrojenosť muža, ale v skutočnosti boli nefunkčně. Zdobenie zbraní zvyšuje ich slávnostnosť a vhodnost’ právě na ceremoniálne účely.

PISTOL TYPU KACACIA NOHA Pistole tohto typu (ako táto štvorhiavňová) boli viachlavňové zbraně odpalované odrazu jedným odpalom. Rozptyl guliek je lúčovito zvýšený, čo je výhodné v boji osamělého strelca proti přesile. Populárna legenda hovoří, že ich používali kapitáni proti lodným vzburám a dozorcovia proti nebezpečným zločincom. Vyobrazený exemplár je výrobkom puškárstva Goodwin & Co.

OBDOBIE REVOLUCI! • 79

KRESADLOVÁ P1ŠTOE

VRECKOVÁ PISTOL

Pištol’ na sebaobranu, vyrobená pravděpodob­ ně vo Francúzsku na přelome 18. a 19. stor.

VRECKOVÁ PISTOL S RUKOVÁŤOU V TVARE PSEJ HLAVY Pistol’francúzskej výroby zdobená na pažbě řezbou hlavy rozzářeného psa.

KRESADLOVKA Z DUBLINU Pistol’ s pažbou z ořechového dřeva, vyrobená v Dubline, s mosadzným kováním a erbom kráťa Juraja III. (1738-1820, král'od 1760). Dublinský hrad bol zbrojnicou, podobné ako Towerská a Birminghamská zbrojnica, a kedže írsko bolo v tom čase britskou kolóniou, bola zbrojnica hlavným dodávatelbm zbraní pre britskú armádu v írsku.

80 • OBDOBIE REVOLÚCIÍ

KRESADLOVÁ PISTOL

FRANCUZSKA VRECKOVA PISTOL Jemne vypracovaná pistol’s kalibrom 12,19 mm, vyrobená v Clermonte.

ARMADNE STRÁZNĚ PISTOLE Pár britských sedlových pistolí, model 1796. Towerská značka napovedá, že ide o pistole Královského strážného jazdného regimentu.

PISTOL S HRANATOU HLAVNOU Anglická pistol’ z 19. stor. s neobvyklou hranatou hlavňou, najma vo vnútri. Hranatý projektil dokáže namiesto hladkého priestrelu v tele nepriatel’a spósobiť

dlhotrvajúce raný, ktoré sa ťažko hoja.

OBDOBIE REVOLUCI! • 81

RRESADLOVÁ PISTOL

SKOTSKA CELOKOVOVA PISTOL Škótski puškári vyrábali množstvo rozličných pistolí, mnohé z nich celokovové. Vyobrazený exem­

plár má na rukováti ukončenie v podobě pripomínajúcej baraniu hlavu. Stredný gombík hlavice medzi rohmi je ukončenie ihlice v rukováti, určenej na prešpáranie zátravky a na čistenie od spalin

pušného prachu. Celokovová opasková pistol’je vyrobená v r. 1780.

FRANCUZSKE ARMADNE PISTOLE Pár francúzskych vojenských pistolí vyrobených v králbvskom arzenáli Maubeuge, založenom v r. 1718 súbežne s arzenálmi v Saint-Étienne

a v Charleville.

\

" ;'

KANONOVITA PISTOL Puškár Patrick z Liverpoolu vyrobil asi v r. 1805 pistol’so středovým kohútom a s telesom a hlavňou odliatymi z jedného kusá. Hlaveň,

kedže ide o odliatok, má tvar kanónika. Pistole ako táto, pomenovali

pištolámi králbvnej Anny (1665 - 1714, od 1702 škótska a anglická královná, od 1707 Velkej Británie), hoci, ako tvrdí historik David Miller, váčšinu z nich vyrobili až po jej smrti. Mosadzné pistole sa používali vo vlhkom prostředí, ktoré nemohlo ohrozit’ hladký chod ich mechanizmov, pretože mosadz má tzv. samomastiace vlastnosti.

82 • OBDOBIE REVOLÚCIÍ

KRESADLOVÁ PISTOL

SPANIELSKA OPASKOVA PISTOL Vyrobili ju v r. 1740 a má typický katalánsky (miquelet) zámok a kaliber 17,5 mm. Takéto pistole so značkou Ripoll boli vyrábané

v značných množstvách.

FRANCUZSKE PISTOLE Pár značkových pištolí s francúzskym kresadlovým

batériovým zámkom a celkovo francúzskym dizajnom. vyrobených v talianskom meste Torino.

OBDOBIE REVOLÚClí • 83

Európsky meč

od r.

1500 - 1800

Hoci vynález palných zbraní změnil od základu vojenstvo v Europe (a neskór na celom svete), nebola to okamžitá změna. Meče ostali nadalej vo výzbroji bojovníkov, najma jazdných rytierov a žoldnierskej pěchoty. Postupný vývoj taktiky a zvyšovanie účinnosti palných zbraní obmedzili použitie mečov na bojiskách na minimum, ale obluba mečov přetrvala prinajmenšom v osobných súbojoch a ako stavovský symbol.

VÁČŠÍ A DLHŠÍ

striscia. Němci rozlišujú končúr. Panzer-

V 18. stor. bol kord základným módným

stecher, ako ekvivalent tučku a okrem

znakom gentlemana. Vtedy sa normali­

toho Haudegen a Stichdegen na rozlíše-

zovala francúzska podoba krátkého,

Povodně jednoručné sečné meče

nie bodného a sečného meča. Všetky

láhkého a elegantného kordu (épée,

nahradili v 14. stor. predížené a čias-

tieto bodné zbraně mali rozličné dížky,

small sword), ktorý sa sformoval kon­

točne už viac bodné meče jedenapol-

najčastejšie viac ako 1 m samotnej čepe­

cern 17. stor. V súvislosti s všeobecným

ručné, či bastardné. Jedenapolručnými

le. Hoci plátová zbroj nedokázali pro­

nošením kordu je zaujimavý doklad

sa nazývajú preto, lebo je možné ich

bodnut, mohli však so smrtelným účin-

z pozvánky na premiéru Hándlovho

použit' účinné ako jednoručné, avšak ich

kom proniknut do škár v plátovej zbroji.

oratoria Mesiáš v r. 1742 v Dubline.

MEČ AKO STAVOVSKÝ SYMBOL

pre příliš těsné poměry v sále, tentokrát

Vývoj mečov prebiehal v tesnom přepojení s vývojom ochran nej zbroje.

predížená rukováť umožňuje úchop aj

dvomi rukami. Nimi sa i začina datovanie moderného šermiarskeho umenia.

Pozvánka zdvorilo žiada pánov, aby si

Hoci palné zbraně vytlačili z bojísk

na koncert nebrali kordy. V 19. stor. však kordy vyšli z civilnej módy a ostali

Výsledkem tohto vývoja boli obojručné

chladné zbraně, stali sa významnějšími

meče landsknechtov.

civilné funkcie meča ako prostriedku

len ako doplnok k uniformám. Aj

sebaobrany, ako stavovského symbolu

v súbojoch sa stále viac uplatňovali

a zbraně v osobnom súboji.

pištole. Vyobrazené zbraně pochádzajú

Súbežne s týmto vývojom prebehol vývoj jednoručného rýdzo bodného

meča, nazývaného podlá španielskych

Stíhly rapír sa stal oblúbenou súbo-

předloh rapír (espada ropera, rappiére)

jovou zbraňou a po systematickom zbro-

a estoc (espada estocada). V Anglicku

jársko-šermiarskom vývoji sa z něho stal

sa tento meč nazýva tuck, v Taliansku

postupné súčasný športový kord.

REPLIKA MEČA

Najpravdepodobnejšie ide o divadelnú ponášku na rytiersky meč. Okrem iných odchýlok od originálu, je hrot bezpečnostně zaoblený.

KATZBALGER Krátký meč německých žoldnierov, landsknechtov, na boj zblízka, tzv. katzbalger (z německého katzbalgen, kočkovat’ sa). Patří k najkratším mečom na boje v poli, pretože je vlastně osobným doplnkom sebaobrany žoldniera k jeho hlavnej zbrani (pika, halapartňa, obojručný meč, hákovnica).

84 • OBDOBIE REVOLÚCIÍ

z obdobia 15. až 19. stor.

EVROPSKY MEČ OD R 1500 - 1800

ČEPELE Z TOLEDA Město Toledo v strednom Španielsku

před n. I. z pera římského spisovatelé Grat-

a oce/’(Guns, Germs, and Steel, 1997), pro­

tiusa. Toledskí mečiari vyrábali ocel’ porov-

fesor geografie a historik Jared Mason Dia­

bolo vychýrené výrobou mečov a iných

natefnej kvality s damascénskou, dokonca

mond (*1937), uvádza podiel toledských

chladných zbraní už v 5. stor. před n. I. Vtedy

i lepšej. V priebehu storočí sa preslávili

zbraní na dobytí říše Aztékov a vůbec na

ich preslávili zahnutý meč falcata (latinsky

v celej Europe, dokonca toledské čepele

amerických výbojoch konkvistadorov. Tradí-

ensis, grécky máchaira) a rovný iberský meč,

prenikli až do Japonska, pričom niektorí

cia toledských výrobcov sa v súčasnosti,

ktorý převzali Rimania s názvom gladius his-

panicus. Prvá písomná zmienka o toled­

ských mečoch pochádza z 1. stor.

samuraji boli nimi priam uchvátení. Vo svojej práci

Palné zbraně, suroviny

žial’, uplatňuje v masovej výrobě lacných turistických kopií zbraní, ktoré Toledo tak

preslávili.

*W**^M7S

Španielska šabfa, na čepeli so značkou FABRICA DE TOLEDO (vyrobené v Tolede).

NEMECKÝ REPREZENTAČNÝ PALOŠ

Hoci sa spoločnosť v 19. stor. demokratizovala, v armádě přežíval zvyk vyberať do důstojnického zboru sl’achticov. Tí si aj předpisové zbraně nechávali aspoň na čepeliach zdobit’ rodovými znakmi, ako například zobrazený paloš.

MEČÍK KOMPÁNIE KRÁLOVSKÝCH LUKOSTRELCOV

Škótsku kompániu Kráíovských lukostrelcov založená v r. 1670, promenovali začiatkom 19. stor. na Škótsku králbvskú telesnú stráž. Jej členovia nosili tento mečík s dížkou 42,6 cm, ako symbol přís­ lušnosti k britským branným silám, a jednak k svojej vlasti, k Škót­ sku (bodliak vo výzdobě). Ozdobná rukováť je z liateho zlatého

bronzu.

OBDOB1E REVOLÚC1Í • 85

EURÓPSKY MEČ OD R. 1500 - 1800

JEDNORUCNY MEC V středověku sa jednoručný rytiersky meč v Španielsku

uviedol ako už spomínaný espada ropera. Vyobrazený meč je podobný; pravděpodobně však ide o divadelnú repliku.

MAXMILIANSKY PALOS Paloše bolí rozšířené najma vo východoeurópskych krajinách, ktoré viedli vojny s tureckou Osmanskou ríšou, odkiaf sa ich obl’uba v priebehu 16.-17. stor. rozšířila do západnej Európy. Paloš je definovaný ako sečná zbraň s priamou jednosečnou širokou čepeíou a šablbvou rukováťou. Výnimočne sú známe obojsečné paloše, ako například

vyobrazený exemplár. Paloš je zbraň na rozdávanie mohutných jazdeckých sekov, preto má zanedbatelhý hrot. Zobrazený exemplár je evidovaný ako dar Maxmiliánovi I. (1459 -1519, římsky král'od 1493, římsky cisár od 1507). V skutečnosti je to replika a omyl v měnách; předlohou je dar Rudolfa II. (1576 - 1612, římsky král'od 1575, římsky cisár od 1576) kurfirstovi Maxmiliánovi I. Bavorskému (1597 - 1651), originál je v Bavorskom národnom múzeu v Mnichove. Čepel’s dížkou 90 cm je vsadená do

rukováte v tvare príšery, držiacej gul’u, ktorá symbolizuje zem i vladárske jablko.

86 • OBDOBIE REVOLÚC1Í

EURÓPSKY MEČ OD R. 1500 - 1800

SKOTSKY MEC Tradičné meče Škótov boli široké sečné zbraně, nazývané broadsword, čiže široký meč. Vyobrazený meč je

súčasná vývojová derivácia škótskeho broadswordu a vojenského jazdeckého paloša k súčasnej uniformě skot­

ských plukov.

KORD STRÁŽÍ LUDOVÍTA XIII.

MEČ MALTÉZSKÉHO RYTIERA Oficiálny názov rádu je Suverénny vojenský

špitálnický rád sv. Jána v Jeruzaléme, na Rhode a Malte, v skrátenej podobě často ako maltézskí rytieri. Povodně založení počas 1. križiackej výpravy (1096- 1099) na liečenie, ubytovanie a ochranu pútnikov v Svátej zemi, venujú sa najmá charitě, ich sídlo je Rím (Vatikán). Vyobrazený ceremoniálny mečík nosil

Kord z polovice 17. stor. Ludovíta XIII. (1601 až

1644, král’od 1610), pochádza asi z konca jeho vlády.

maltézsky rytierv 17. stor. Na čepeli s dížkou 65 cm je množstvo náboženských

symbolov.

DÁNSKY KRÁTKÝ MEČOVITÝ PALOŠ Vyobrazená zbraň je

označená ako model 1788, Hirschfánger (tesák). V sku­ tečnosti ide o typovo krátký paloš s mečovitou čepelbu.

OBDOBIE REVOLÚC1Í • 87

EUROPSKY MEČ OD R 1500 - 1800

FRANCUZSKY KORD Klasicistický kord z přelomu 18. a 19. stor., upomínajúci výzdobou na obdobie Ludovíta XIV. (1638 až

1715, král’od 1651), ešte v časoch vlády Napoleona I. (1769 - 1821).

KORD HRANICIARSKEHO REGIMENTU Tento mečík nosil dóstojník Osobného královského hraničiarskeho regimentu britskej armády, ktorý odvodzuje svoj póvod

od r. 1680, kedy sa podlá písomných údajov členovia regimentu regrutovali z grófstiev Lancashire a Cumbria ležiacich na oboch stranách hranice medzi Škótskom a Anglickom. Rukováť je odliata z bronzu v tvare draka.

EL1RÓPSKY MEČ OD R. 1500 - 1800

FRANCÚZSKY KORD

Důstojnický kord z napoleonského obdobia so zdobením inspirovaným Napoleonovým tažením do Egypta (1798 -1799). Hoci ide o kostýmová zbraň, určenú na nosenie k slávnostnej uniformě, koš poskytuje ruke nositelé určitú ochranu. Čím význam­ nější bol nositel’, tým zdobenejšia bola zbraň.

OBDOB1E REVOLÚCIÍ • 89

Meče Afriky a Azie Nasledujúci súbor obsahuje zbraně z celého světa okrem Západu. Hoci ich zhromaždili cestovatelia, misionáři, obchodníci a zberatelia v 18., 19. a v 20. stor., mnohé sú tvarom a konštrukciou identické so zbraňami z daného prostredia, ale staršími viac ako tisíc rokov. KOČOVNÍCKY VPLYV Keď z centrálnej Ázie vyrazili Mongo­

morom, ktorá přijala islám a udomácnila sa v nej kočovnícka šabla, podobná tej,

JAPONSKÉ ČEPELE V Japonsku mali meče jedinečnú

li, aby si podmanili známy svět, Európa sa

ktorú priniesli Avaři a Onoguri.

a nezamenitefnú úlohu. V priebehu

už niekofkokrát střetla s kočovnickym spó-

Archetypom tejto šable je kirgizská národ-

storoči sa nosenie (a vlastnenie) mečov

sobom boja, ktorý zanechal svoje stopy.

ná šabla, ordynka.

obmedzilo na triedu úradnícko-bojovníckej šlachty, samurajov, ktorí mali právo nosiť

Prví boli Huni, avšak ich vplyv bol krátký

a ich stopy sú nečitatefné. Po nich nastú-

pili Avaři, ktorých stopy sú identifikova­

DOMORODÉ MEČE Mimo oblasti európskeho a mongol­

dva meče, dlhý a stredný (dai šó).

Obchodníci na cestách, starostovia obci

telné; ide o prvé šable (jednosečné mierne

ského vplyvu prekvitalo miestne mečiar­

a niektorí iní vybraní členovia společnosti

zahnuté zbraně) v našom prostředí, a naj-

stvo v celom domorodom svete až po nás­

směli nosiť jeden meč. Samuraji sa riadili

dóležitejšou stopou je strmen. Ked ze

tup ovládnutia tretieho světa koloniálnymi

kódexom bušidó, v rámci ktorého slúžili

Avaři zotrvali niekofko storočí a rozplynu­

mocnosťami. Sem patří meč tabuka

tým, ktorí stáli na rebričku feudálnej moci

li sa v slovanskom etniku, tieto dve novin­

kmeňa Tuaregov, kočovníkov severnej

vyššie, t. j. daimjóm. Japonskí bojovníci

ky sa stihli zakořenit'. Onoguri, kmenový

Afriky, alebo meč kaskara zo Sudánu.

nosili v róznych obdobiach rozličné

zváz predkov dnešných Maďarov (Uhri),

Mnohé tzv. subsaharské meče pochádzajú

zbraně, ale najrozšírenejšou sa stal

boli z tohto hladiska len obnovitefmi

z kultúry Kuba, koalície kmeňov hovoria-

meč (presnejšie šabla) katana,

avarského posolstva, a keďže přijali kultú-

cich bantuskými jazykmi (Kongo).

mierne zakřivená jednosečná zbraň na jedenapolručné držanie. Hoci

ru usadlých národov, ich vplyv na vojenst­

vo ostal iba lokálny. Preto keď Mongoli po podmanění Číny, Perzie a časti Blízkého

ŘEMESLO V CÍNE Mečiarstvo má

východu priniesli kočovnícky spósob boja,

v Čine dlhú a pestrú

bol pre Európu opáť novinkou, najma,

históriu. ktorá začí­

keďže sa opieral o extrémnu disciplínu,

ná bronzovými

ktorá bola slabinou právě európskych ry-

zbraňami dynastie

tierskych armád. Mongoli sami nepriniesli

Čou(1122 - 770

v bitkách bojovali samu­

silný civilizaěný náboj, ale priniesli vefkú

před n. L). Čínskí

raji predovšetkým lukom, šípmi

migráciu tovarov, zbraní a najma názorov,

remeselníci si postupné

a kopijou (yari), alebo hala-

pretože bez predsudkov preberali to dobré,

osvojili výrobu železa a ocele, naučili sa

partňou (naginata), meč bol

čo našli u podmaněných národov. A tak

kuť, kaliť, zvárať, prekladať ocel' a ovplyv-

považovaný za dušu bojovníka

mal mongolský voják čínsky meč jian alebo

nili mečiarstvo v celej východnej Ázii, vrá-

a starostlivost’ o jeho výrobu

šablú dao, hodvábnu košelú pod domácím

tane Japonska. Mnohi majstri mečiari vys­

a údržbu pohltila obrovské

vrchným odevom, v jurtě perzský koberec,

tavovali svoje meče po ich vyhotovení

množstvo hodin. Mečiarstvo

jeho žena sa zdobila indickými perlami

extrémnym povetrnostným podmienkam

bolo a je v Japonsku súčasťou

a z Tibetu mal meštek s liekmi. Po roz­

a až po tejto previerke odolnosti ich kom­

bojových uměni hodné princov. Má v sebe

pade mongolskej říše sa jednotlivé hordy

pletovali. Ako neskór v Japonsku, tak aj

totiž nielen remeselný, ale aj duchovný

(Zlatá horda, Belasá horda. Ohnivá horda,

v Čine spíňali meče viacobsažnú úlohu.

a umělecký aspekt. Výroba mečov zahína

atď.) vyvíjali vlastným spósobom. Pre

Stelesňovali v sebe mnohostranné

v sebe mnohé technologie, kým sa podaří

Európu ostala rozhodujúcou Zlatá horda

poslanie; byť ozdobou, symbolom moci,

vyrobit' čepel' s legendárnou ostrosťou

v stepiach medzi Dneprom a Kaspickým

postavenia, cti a rituálnymi predmetmi.

a odolnosťou.

90 • OBDOBIE REVOLÚCIÍ

MEČE AFRIKY A ÁZIE

MAMELUCKÁ ŠABLA Perzsko-turecká šabía, ktorá sa

zástupca Osmanskej říše představil zástup­

pirátmi zo severoafrického pobrežia, ktorí

covi amerických námorných sil poručíkovi

zajímali lode a brali do otroctva posádky

Preslymu 0’Bannonovi mameluckú šabíu,

a cestujúcich. Velenie námořnictva šabíu

v Egypte a Sýrii u mamelukov, otrokov

aby ju zařadili do výzbroje miešaných

v zobrazenom převedení schválilo a námořní

vycvičených vo vojenskom řemesle. Pred-

námorných a žoldnierskych jednotiek

dóstojníci ju nosili ešte v 21. storočí.

chádzajúce arabské a seldžucké formy

v expedícii proti městu Derna (Libya). Tam

spadajú do obdobia 13.-14. stor. V r. 1804

mail bránit’ americké a európske lode před

udomácnila v priebehu 16.-17. stor.

PERZSKÝ ŠEMŠÍR

Jedna z najkrajších zbraní v tejto knihe je šabía, šemšír (všeobecné označenie perzských šablí), ktorá patřila perzskému šachoví Abbásovi I. Velkému (1571 -1629). Je vykládaná 1 295 kusovou súpravou diamantov vybrúsených do typu rose, 50 karátovou súpravou rubínov a 11 karátovou súpravou smaragdov, pričom rukováť a pošva sú vyrobené z 1,36 kg zlata. História tejto šable je nemenej uchvacujúca, ako jej vznik. Po páde perzskej dynastie Safíjovcov (1499- 1736) v 18. stor. padla šabía do rúk osmanským Turkom. Turecká vláda ju darovala ruskej cárovnej Kataríne II. Velkej (1729- 1796, cárovna od 1762). Nachádzala sa v cárskej pokladnici, odkiaí zmizla počas revolučného chaosu v r. 1917. Po 2. světověj vojně šabía měnila majitelbv

a načas skončila v súkromnej zbierke, kde ju objavil plukovník Farley Berman. V súčasnosti je korunným šperkom jeho zbierky.

OBDOB1E REVOLÚClí • 91

MEČE AFRIKY A ÁZ1E

DAMASCÉNSKA OCEL

nikdy obnovená. Damaskí čepeliari sa

ba dokonca, že sa tajomstvo jej výroby

pokůsili dosiahnuť identická kvalitu

v priebehu poloviny 18. stor. stratilo. To

v meste Damask na Strednom východe asi

kováčsky, pričom dosiahli pozoruhodný

však platí iba o indickej oceli, ktorú sa

v r. 900 znamenala velký technologický

úspěch, ich ocel’sa přibližovala kvalitou

napriek zachovanému popisu výrobného

Výroba prekladanej viaczložkovej ocele

pokrok. Hoci je názov damascénsky odve­

liatemu indickému originálu. Existujú

postupu zatiaí nepodařilo úspěšně

dený z názvu města, v skutočnosti bol

desiatky druhov damascénskej ocele podlá

rekonstruovat’.

Damask prekladiskom importovaných čepelí

kvality a vzhládu, například šupinkový,

z Indie. Indická ocel’ (viď. bulat) vznikala

vínkový, prúdový, atď. Existuje však i názor,

Hatím, ale táto unikátňa metalurgia nebola

že pravá damascénska ocel' sa už nevyrába,

PERZSKÁ ŠABLA

Poměrně rovná čepel’z 18. stor., vyrobená z damascénskej ocele vykladanej zlatom.

TALVAR Celokovová indická šablá talvar z konca 18., alebo začiatku 19. stor. Názov sa odvodzuje zo sanskrtského slova taravari (meč). Zbraň je přehnutá, jednosečná, s dížkou čepele 76 cm. Typické diskovité ukončenie rukováte

ukazuje na pástné držanie. Je to rovnako bodná, ako sečná zbraň.

ŠABLA MOGULOV Typická turecká čepel’ (kilidž) je vsadená do perzskej rukováte, vyrobenej z jadeitu a vyzdobenej dvomi rubínmi. Patří do obdobia vlády Velkých Mogulov (1526 -1857), ktorú založil indický panovník Bábur (1483- 1530).

INDICKY RITUALNY MEC Tento vzácný ceremoniálny chrámový meč z južnej Indie vyrobili v 18. stor. Na hornej časti obojsečnej čepele je sedem dierok, ku ktorým sa viazali zvončeky, ktoré zvonili pri každom pohybe meča.

92 • OBDOBIE REVOLÚC1Í

MEČE AFRIKY A ÁZ1E

MANDAU

TIBETSKÝ MEC Tibetský meč z 19, stor., vel’mi podobný čínskému mečů jian. Rukováť a pošva zo striebra, vykládaná

Domorodý meč lovcov hláv, Dajakov z ostrova Borneo (Kalimantan, Malajzia), 19. stor. Napriek jeho relativné malej velkosti a hmotnosti bola táto zbraň v rukách cvičeného bojovníka všestranné vražedná. Malý nožík pri zbrani slúžil na čistenie hláv usmrtených nepriatefov.

tyrkysmi a korálmi.

KORÁ Národný meč Nepálcov, hoci jeho dizajn má kořene v Indii a v Tibete. Čepel’je brúsená

na vnútornej (dutej) straně, takže korá je akousi mečovou verziou noža kukri, ktorý používajú Gurkhovia. Kedže je

to pádná zbraň, používajú ju nielen na boj, ale aj pri oběto­ vaní zvierat. Vyobrazený exemplár slúžil pravděpodob­ ně ako popravný meč.

OBDOBIE REVOLÚCIÍ • 93

MEČE AFRIKY A ÁZIE

Mra)

ADZE Nie je to sice meč, ale všestranná (i rituálna) kmeňová zbraň, sekerka z Dahomey v západnej Afrike (Benin). Zobrazený exemplár je z 19. stor.

MEČ LUDU KUBA Jazykové kmenové zoskupenie zo západnej Afriky sa samo nazýva kuba, čo znamená l’ud blesku. Názov je priliehavý, pretože patria k najbojovnejším kultůram v celej oblasti a okrem iného vynikali

tým, že posielali do boja i ženské bojovníčky. leh meče boli krásné, ale vražedné nástroje, ako například vyobrazený. Ocelbvá čepel’je vsadená do tvrdého dřeva. Čím významnější bol bojovník,

tým váčší a širší meč nosil.

MEČE AFRIKY A ÁZIE

DHA HMYAUNG V řeči národov Barmy slovo dha znamená čepel’ alebo chladná zbraň vůbec. Dha Iwe je meč a dha hmyaung je dýka. Vyobrazené sú dve dýky, číže dha hmyaung so striebornými pošva­ mi. Menšia je zdobená vykládáním striebrom, typickým pre tento druh dha. Táto národná zbraň je pre nositelá znakom spoločenského postavenia a národy Hmong, Karen, Mien a Šah, ktoré žili kedysi v Barmě (Myanmar) a oby-

vatelia súčasného Laosu a Thajska ich dodnes

AFRICKÉ MEČE Pár vzácných afrických obojsečných mečov má rukováte vyřezávané do podoby ženských hláv a čepele o dížkou 66 cm.

MEČ KMEŇA SALAMPASU

Železný meč kmeňa Salampasu pochádza z dnešného Zaire v strednej Afrike a má drevenú, kožou potiahnutú pošvu, zdobenú prúžkami švihlá.

DHA LWE Meč dha Iwe so zdobenou čepelbu a dřevenou pošvou. Čepel’je původně mod­ řená, aby vynikla jej krása, a zároveň, aby ju povrchová úprava chránila před

vlhkosťou. Typické je i zdobenie striebrom na rukováti a pošvě.

OBDOB1E REVOLÚCIÍ • 95

MEČE AFRIKY A ÁZIE

ŠABLAZ18. STOR. Čínská šablá dao, na ktorej chýba záštita. Rukováť je umělecky opletená koženým švihlbm.

Japonský krátký meč, dížkovo kvalifikovaný do skupiny šoto (středná velkost); nazývaný aj meč

spoločník. Na meči chýba záštita, tsuba. Vedl’a je položená hygienická ihlica kogai, ktorá patří do viditelného výřezu v pošvě. Na odvrátenej straně pošvy je ešte jeden výřez a v ňom je zapuštěný

nožík kogatana s rukováťou kózuka. Používal na rituálnu samovraždu seppuku a na vrh do vzdialeného protivníka.

SLONOVINOVÉ TANTO

V tomto případe ide o aikuči (alebo haikuči). Dýky tohto typu s bohato vyřezávanou slonovinou používali predovšetkým samuraji, keď odložili meče Vtedy im slúžili ako prostriedok sebaobrany a na vykonanie seppuku (nezdvorilo nazývané harakiri).

96 • OBDOBiE REVOLÚCIÍ

MEČE AFRIKY A ÁZ1E

KATANA UPRAVENÁ NA VOJENSKÉ NOSENIE

V 19. stor. přešlo Japonsko na moderný západný spósob vedenia vojny a tomu sa prispósobili uniformy a zbraně, vrátane ich zavesenia. Tradičné nosenie

mečov za šerpou obi už nebolo možné. Mnohí dóstojníci zo samurajských rodin však chceli nosit’ svoje rodinné meče a tak sa často na povodně katanové pošvy

JAPONSKÝ DŮSTOJNICKÝ MEČ

Meče, ktoré sa v Japon­ sku nosili za opaskom, sa označujú katana, meče zavesené na šnúrach, tači. Čiže všetky moderně armádně šable sú vlastně tači. Zobrazený meč patří k šingunto, moderným armádnym zbraniam. Používali sa ešte v 2. světověj vojně.

pripájali armádně držiaky.

OBDOBIE RÉVO LUCIÍ - 97

MEČE AFRIKY A ÁZIE

MEČ JIAN (tjien, kien) Medzi tými, ktorí sa zaoberajú čínskými bojovými umeniami, bývá tento meč označovaný za gentlemana medzi zbraňami. Vyobrazený exemplár z 19. stor. je zdobený priehradkovým emailom.

FANG Je to kratší meč s obojsečnou čepelbu a s bodcom nedaleko hrotu. Bodec jednak umožňuje viazanie čepele protivníka, jed­ nak má zvýšenú prieraznú funkciu (napří­ klad preráža kryty) a úspěšně sa používá na drásanie protivníka.

MEČOVÉ DVOJČA Šuangjian, mečové dvojča, je pár mečov,

ktoré sedia v tej istej pošvě a opticky vytvárajú ilúziu jedného meča. Keďsa vytiahne, má zrazu bojovník v každej ruke zbraň.

98 • OBDOBIE REVOLUCI!

MEČE AFRIKY A ÁZIE

PREBIJAC PRILIEB Bojový kyjak v prestížnom čínskom stvárnení, odlievaný

z mosadze. Patří do skupiny bicích zbraní.

KRÁTKÝ MEC U japonských zbraní je niekedy ťažké určit', či ide p krátký meč alebo dýku. Je to preto, lebo stvárnenie všetkých zbraní je v podstatě rovnaké a či je zbraň dýkou alebo mečom, určuje dížka čepele. Z tohto hl’adiska sa japonské zbraně delia na dlhé (daito), středné (čiže krátké meče, šoto) a krátké (čiže dýky, tanto). Zobrazený je krátký meč v štýle dýky aikuči (haikuči) s upínacím krúžkom na zavesenie, naznačujúcim, že ide o zbraň šingunto.

OBDOBIE REVOLUCI! • 99

Terčové

a súbojové pistole

Súboj ako prostriedok riešenia sporu je starý ako ludstvo, ale spósob, akým sa súboj viedol, sa v priebehu storočí měnil. Nášmu chápaniu je blízky súboj v podobě, ako ho vytvořili náiody ro­ mánského Stredomoria počas renesancie; jeho druhý rozkvet nastal v Europe a v Amerike počas 18. stor. Hoci boli súboje nezákonné a všestranné oficiálně odsudzované, súbojová prax pře­ trvávala do 2. polovice 19. stor. a ojedinele sa vie i o súbojoch v 20. stor. Oficiálně zákazy súbojov vo forme ediktov a zákonných článkov trestného práva od 16. stor. márne presadzovali mnohí vládcovia. V 17. stor. drvivú váčšinu súbojov vybojovali protivníci chladnou zbraňou. Pištofové súboje boli ešte len v kolíske. VÝZNAMNÍ PUŠKÁRI Póvodne sa na súboje používali

PŘESNOST A SPOEAHLIVOSŤ Váčšina súbojových pistoli mala cel­

zbraní, terčových pištolí na športovú

streťbu, alebo na nácvik súboja, s ktorými

[libovolné pistole, ale okolo r. 1770

ková velkost' asi 34,5 cm, hlaveň s dížkou

si aj znalci často mýlia súbojové pištole.

začali puškári, najma vo Francúzsku

asi 23 cm nesmela byť drážkovaná a hoci

Súboj sám mal mať najvyššiu možnú

a v Anglicku vyrábať speciálně súbojové

mala mušku, nesmela mať cieťnik! Tým sa

mieru náhodnosti. Preto bolo zvykom, že

pistole. Zváčša ich vyrábali ako párové,

zaistilo, že napriek relativné vysokej přes­

sa na súboj kúpili nové zbraně, alebo sa

v kazetách s kompletným vybavením na

nosti súbojových pistoli ostal priestor aj

čestným slovom sekundanti zaviazali, že

nabíjanie a čistenie. Mať pistole od

pre tzv. riadenie Božie. Dobrý střelec však

ich mandanti už použité

renomovaného výrobců, patřilo

so súboj ovou zbraňou presne zasiahol cieť

zbraně nepoznajú, a že ich

k spoločenskej prestiži, asi ako v dneš-

na vzdialenosť, obvyklú pri súboji, t. j.

neskúšali. Zbraně nabil

ných časoch vlastnit’ drahé športové

dvadsať krokov. Absolútne zakázané boli

alebo obchodník a kazetu

auto. Kazety s pištolámi od londýnského

na súbojových pištoliach tzv. napínače

zapečatil, alebo ich nabili

puškára Roberta Wogdona, alebo jeho

spúšte, spósobujúce jemný odpal. Tieto

sekundanti večer před súbo-

konkurentov bratov Johna a Josepha

všetky vymoženosti (cieťnik. drážkovanie,

jom a zapečatili. Pečate sa

Mantonovcov, to boli vtedajšie Porsche

jemná spúšť) sú však samozřejmým

zlomili až na druhý deň na

a Ferrari.

vybavením iného, podobného druhu

mieste súboja. Sekundanti sa však mohli dohodnúť a nabit’ pištole až na mieste súboja. O piš­ tole sa losovalo, alebo mala právo prvej

vol’by urazená strana. Vzhládom na účel nebývali pištole příliš zdobené, a ak, tak tlmeným a nevtieravým spósobom. Ak aj

existovali súpravy s bohatou výzdobou, najčastejšie skončili ako čestný dar výz-

namnej osobnosti.

KAZETA ALPHONSA CARONA V r. 1840 vyrobil významný pařížsky puškár Alphonse Caron súbojovú súpravu v kážete. Kazeta obsahuje obvyklé vybavenie, okrem samotných pištolí je tam prachovnica, dvojica nabijakov a kladívko na doklepnutie gulky do ústia hlavně před zatlačením, skrutkovač na pistony, klieštiky na odlievanie guliek a dózička na perkusné kapsle.

100 • OBDOBIE REVOLUCI!

TERČOVÉ A SÚBOJOVÉ PISTOLE

ZRIEDKAVY PAR TERCOVÝCH PISTOLI Súprava belgických terčových pištolí slúžila na nácvik súboja. Pištole mali malý kaliber a trénovalo sa so zmenšenou dávkou prachu, ktorý vystrelbval voskové projektily. Střelci mali oblečené speciálně prešívané kabáty s kapucňami a so sklom na ochranu očí. Ple­ chový kryt spúšte chránil ruku strelca od nepříjemného špenia pri zásahu a od zašpinenia voskom.

WOGDONOVA PISTOL Je polyfunkčnou zbraňou; připojením pažby sa z pištole stává karabina. Podlá európskych kritérií by teda nemala byť uznaná za súbojovú zbraň, ale v Amerike sa akceptoval i súboj karabinami. Povodně bola vyvinutá ako kresadlová, ale potom bola prerobená na perkusný zámok.

BELGICKÉ PISTOLE Pěkný pár perkusných terčových pistolí ukazuje vymoženost' napináčika, malej skrutky, ktorú vidno na spúšti. Ňou sa dal nastavit’zdvih spúšte tak, že pri

najmenšom dotyku pistol' vystřelila, čo výrazné zvyšovalo přesnost’ střelby. Pri súboji však boli napináčiky zakázané, pretože vystresovaný duelant mohol náhodným dotykom jemnej spúšte spósobiť neželaný výstřel.

OBDOBIE REVOLUCI! • 101

Trombóny Sú to relativné krátké pušky s rozširujúcim sa ústím hlavně, určené na strel’bu sekaným olovom alebo brokmi. Vyvinuli ich začiatkom 17. stor. pravděpodobně v Nemecku, ale než sa všeobecne rozšířili, uplynulo viac než sto rokov. Póvodný názov je Donnerbuchse, hromová rúra, odtial’ anglické slovo blunderbuss. Zbraň bola plošné nebezpečná najma na malú vzdialenosť. Bola to typická sebaobranná zbraň kočišov proti čestným zbojníkom, obchodníkov a domovníkov proti vlamačom, a podobné. Rovnako si ju však oblubili zbojníci a štvanci. Wvojenstve našli trombóny uplatnenie v námorníctve pri vylodbvaní a hákovaní, a u niektorých jazdných jednotiek (například vo francůzskej alebo uhorskej armádě). HROMOVÁ RÚRA

alebo dokonca rozbitým sklom. To sa

v americkej armádě, a niekde im dokon­

pravděpodobně občas stávalo z núdze

ca dávali přednost' před karabinami,

a dokonca povier, prečo má trombón

(například pri nedostatku střeliva), ale

hoci ich dostřel bol menší. Trombóny

rozšířenu hlaveň. Od zvukového

pri takomto pravidelnom spósobe nabíja-

boli populárně až do čias, keď ich

zastrašovacieho efektu (trúba), cez

nia by sa hlaveň rýchlo poškodila.

v 19. stor. nahradili opakovacie a najma

Existuje vela populárnych vysvětlení

automatické zbraně.

urýchlené nabíjanie, vražedný rozptyl až

po psychologický efekt. Richard Akehurst, historik zaoberajúci sa zbraňa-

NA CESTÁCH V 18. stor. bolo na cestách stále viac

mi, vraví, že ak na vás niekto mieri

l'udí, na ktorých mohli kdekolvek

trombónom, móžete si byť istý, že sa

striehnuť zbojníci ozbrojení pištolami.

před sekaným olovom neschováte. Ten

Hlavně trombónov bývali odliate

istý autor upozornil na to, že na

z bronzu, pretože nehrdzavie a to

viacerých hlavniach anglických trom­

s výhodou využívali nielen námořníci na

bónov býval nápis Šťastný ten, kto sa

moři, ale aj kočiši dostavníkov, ktorí

predo mnou ukryje. Pravda, niektoré

jazdili v každom počasí. Okrem

z odóvodnení sú nepodložené tvrdenia,

námorníkov a připadne pirátov, nosili

ba priam až pověry. lnou pověrou je, že

trombóny i vojáci pozemných armád.

na zvýšenie ničivého účinku výstřelu, ich

Jednotky vyzbrojené trombónmi boli

nabijali úlomkami železa, skrutkami

zavedené v rakúskej, pruskej, ale aj

NASTRAZNY TROMBON Nevedno, či táto nástražná perkusná trombónová puška z 19. stor. mala slúžiť na lov zveri alebo na zákeřné zlikvidovanie člověka. Spúšť sa aktivizo­ vala najčastejšie našliapnutím alebo potiahnutím retiazky.

102 • OBDOBIE REVOLUCI!

TROMBÓNY

FRANCÚZSKY TROMBÓN Hoci vo váčšine prípadov majú trombóny charakter krátkých pušiek, vyskytujú sa aj pištolbvé exempláre vo všetkých velkostiach. Vo francúzskej armádě ich používali najma námořní dóstojníci a uplatnili sa i v pouličných bojoch

francúzskej revolúcie.

INDICKÝ TROMBÓN

Anachronický indický trombón s knotovým zámkom z 18. stor., keďuž v Europe a Amerike převládal francúzsky kresadlový zámok. Pozoruhodná je na retiazke visiaca ihlica slúžiaca na prešpáranie zátravky. Hlaveň s dížkou 28 cm je zdobená vzorom rybích šupin. Pažba je identická ako na štandardných indických puškách torador.

AMERICKÝ TROMBÓN

TURECKÝ TROMBÓN Vkusné zdobený na pažbě strieborným vbíjaným drůtom na turecký sposob, je tento francúzsky trombón vzácným exemplárom puškárskeho umenia. Podlá všetkého ide o manželkin dar

Vyrobený r. 1814 v arzenáli Harper’s Ferry, Virginia. Ako iné krajiny, aj USA vyrábali trombóny najma pre námořnictvo a v menšej miere ako hradbové pušky pozemných pevností. Niekolko trombónov použili na svojej povestnej výpravě na Západ (1804 -1806) cestovatelia Meriwether Lewis (1774 - 1809) a William Clark (1770 -1837).

francúzskemu generálovi Aimable-Jean-Jacquesovi Pélissierovi, vojvodovi de Malakoff (1794-1864).

EURÓPSKY TROMBÓN Bez bližšieho určenia krajiny póvodu, pochádza tento trombón asi z přelomu 18. a 19. stor. Výrobou trombónov sa zaoberali i najlepší puškári ako Henry Nock (1741 - 1804) z Birminghamu a Londýna.

OBDOB1E REVOLÚCIÍ • 103

Námorné

zbraně

Od najstarších čias až do 16. stor. sa námorné vojenstvo zásadné nelišilo od pešieho. Lode, či už pohádané plachtami alebo veslami, mali jedinú úlohu, přirazit’ k nepriatelskej lodi a dobyť ju konvenčnými pěšími zbraňami, ako sú kopije, meče, luky a šípy. Samozřejmé, ak sa ju predtým nepodařilo zasiahnuť zápalnou střelou alebo potopit' katapultom. V polovici 16. stor. sa na paluby plachetnic začali montovat’ ťažké a účinné kanóny, čo pomohlo plachetniciam až do veku páry vybojovat množstvo bitiek. Radové lode, vyzbrojené niekotkými palubami kanónov s dostřelem 122 m, umožňovali nástup do formácií a možnost’ rozstrielania podobnej, ale nepriatelskej formácie. Uplatnilo sa i individuálně manévrovanie jednotlivých lodí s cielbm zahákovať alebo hákovanie odrazit’, pričom sa následné uplatnili chladné i ručné palné zbraně.

KANÓNOVÉ PALUBY Už v 14. stor. bolí kanóny instalo­

celková hmotnost’ salvy lode anglic­ kého královského námořnictva HMS

vané na lode, ale iba do věžovitých

Victory (vlajková loď admirála

nástavb, tzv. kastelov, čo nemálo ani

Nelsona v bitke pri Trafalgare

masové použitie, ani vysokú účinnost’.

v r. 1805) bola 522 kg.

GRÉCKY OHEŇ

PREČ S HRANICAMI!

jednej z ničivých námorných zbraní, je

Tajomstvo výroby gréckeho ohňa,

Počas panovania Henricha VIII.

(1491 - 1547, král’ od 1509) začali ins­ talovat’ kanóny do podpalubia, odkia!

V bojoch plachetnic účinkovali

pre nás nenávratné stratené. Bol vyvinu­

strielali cez dělové otvory, ktoré bolo

i námořníci, ktorí vyšplhali do lanovia

tý v 7. stor. v Byzantskej říši a dokázal

možné po boji zavrieť. Tento proces

odkia! strielali z ručných palných

zapálit takmer čokolVek a kohokolvek,

vyústil v napoleonských časoch

zbrani a keď sa lode k sebe přiblížili,

a so vtedajšími hasiacimi prostriedkami

do vytvorenia radových lodí, kde

hádzali granáty. Po zahákovaní zaú­

bol prakticky nezahasitelhý. Bola to

na niekolkých palubách bolo na lodi

točili námořníci všetkými možnými

děsivá zbraň, ktorú armády používali

umiestnených až 136 spředu nabí-

zbraňami (pikami, tesákmi, trombón-

i v pozemnom boji; na vodě bola ešte

janých, liatych, 24 alebo 32 librových

mi, skrátenými mušketami a podobné).

strašnejšia, pretože voda nielen že oheň

(podlá hmotnosti střely) kanónov.

V boji nebol čas ani pokoj na nabí-

nehasila, ale plamene sa po jej povrchu

Obyčajné gule mohli na moři 1'ahko

janie, takže po vystřelení námořník

nekontrolovatelné šířili. Pretože Byzan-

prestreliť a preto používali střelbu

svoju zbraň obrátil a použil ju ako

tínci dokázali cielene vrhat grécky oheň,

odrazom od vodnej hladiny, alebo

kyjak.

stali sa pánmi na moři a výroba grécke­

reťazové gule, kde dve polovice projek­

ho ohňa bolo leh najstráženejším štát-

tilu, spojené reťazou ničili plachty,

nym tajomstvom. Pri páde Carihradu

laná, alebo mužstvo protivníka.

(Istanbul) do rúk Turkov recept zničili,

Samozřejmé, že okrem diel s velkým

a odvtedy sa po ňom neobjavila ani

dostrelom (tzv. dlhé dělá), sa na boj

stopa. O zložení gréckeho ohňa sa

zblízka používali na lodiach i dělá

dodnes vedú polemiky, ale iba na úrovni

s menším dostrelom. Celková hmot­

dohadov.

nost’ výstřelu pri salvovej strel’be bola

priam monumentálna. Například

104 • OBDOBÍE REVOLÚCIÍ

GRANÁTOMETNÁ PUŠKA

NÁMORNÍCKY TESÁK KUTLAS

Zaujímavá britská námorná zbraň z 18. stor. sa použí­

Niekedy sa označuje ako námořnická krátká šabía; je masívna, láhko manévrovatelhá a plný kóš poskytuje vysokú

vala ako ručný mažiar na vystrel'ovanie rušných granátov do radov

nepriatefa alebo na paluby jeho lodí.

mieru ochrany v neprehl’adnom palubnom boji. Základem slova kutlas je taliansky výraz coltelaccio, dlhý nóž.

Kadeti (dostojnícki čakatelia) nosili tradičné k slávnostnej uniformě na opasku kordík, v Anglicku nazývaný dirk. Vyobrazený exemplár bol vyrobený za panovania králá

Juraja III. (1738 - 1820, král’ 1760 -1801).

BELGICKÁ PISTOL Belgická námorná pistol' kalibru 0,74 palca, podlá výrobnej značky

zr. 1810.

BRITSKÁ NÁMORNÁ SEKERA Takéto sekery sa používali v celom námorníctve najma na presekávanie lán, podtínanie sťažňov a hákovanie bodcom. Vyobrazená sekera má na boku rukováte pod hlavicou opaskový hák.

STRIELAJÚCE ZÁBRADLIE Zriedkavý druh zbraně používanej na rakúskych vojnových lodiach. Po odpálení strielajú postupné jednotlivé hlavně na nepriateíov, ktorí sa snažia preliezť na loď. Nie je však známa účinnost tejto kurióznej zbraně.

OBDOBIE REVOLÚCIÍ • 105

IV. ČASt

Od Napoleona po r. 1914

„Na oboch stranách, vpra­ vo i vlávo, vás uzatvárajú

dve moria bez jedinej lode, alebo možnosti úkry­ tu; za vámi Alpy, ktoré ste

ledva, ledva přešli, keď ste boli svieži a plní sil. Tu, vojáci, kde ste prvýkrát

střetli nepriatelá, tu musíte zvíťaziť, alebo zomrieť!“ Hanibal v preslove k svojim vojakom v r. 218 před n. I.

bdobie od bitky pri Waterloo 18. 7. 1815 po vypuknutie 1. světověj vojny 28. 7. 1914 trvalo len 99 rokov, ale počas něho urobilo vojenstvo v technológiách a následných taktických a strategických prístupoch obrovský skok vpřed. V polovici 19. stor. nahradili drážkované gulbvnice hladko vrtané muškety. Perkusné zámky nahradili kresadlové a tie ustúpili zadovkám s jednotným strelivom. Náboje umožnili opakovanie výstřelu a tak vznikli zásobníkové opakovačky. Revolver, ktorý spopularizoval Samuel Colt, dal jednotliv­ covi do rúk moc, akú dovtedy nepoznal. Ku konců storočia sa objavujú automatické zbraně, ako například gulbmet Hirama Maxima. Gulbmet strielal prakticky dovtedy, kým střelec tlačil na spúšť alebo kým sa neminulo střelivo. Vojnové polia opanovali palné zbraně všade na svete, okrem krajin, kam západná technológia neprenikla.

O

Zbraně napoleonských vojen Dňa 14. 8. 1789 zaútočil pařížsky lud na symbol králbvskej moci, Bastilu, čím začala Francúzska revolúcia a spustila sa séria událostí, ktoré vtiahli do bojov nielen Európu, ale aj širší svět. Revolučný chaos vyniesol hoře dělostřeleckého dóstojníka Napoleona Buonaparta (neskór sa písal Bonaparte), ktorý sa vdaka armádě dostal k moci. Vojny ktoré viedol, trvali od r. 1799 až do jeho definitívnej porážky pri Waterloo v r. 1815. Počas jeho éry nezazname­ nalo vojenstvo mimoriadny pokrok, ale jeho geniálny strategicko-taktický duch dokázal s existujúcim zbrojným potenciálom dobyť váčšinu Európy.

PĚCHOTNÉ ZBRANĚ Základnou zbraňou pěchoty bola

Ezekiela Bakera. Zaviedli ju do armády v r. 1800, a v r. 1809 v španielskej vojně

hladko vrtaná pěchotná kresadlová

zastřelil ňou anglický ostrostrelec

mušketa. Napoleonovi pešiaci nosili

francúzskeho generála na vzdialenosť

mušketu z Charleville kalibru 17,53 mm

550 m.

pomenovanú podlá zbrojnice v Ardenách, kde ju v r. 1777 prvýkrát vyrobili. Z Napoleonových nepriatelbv

JAZDECKÉ ZBRANĚ Jazda v napoleonskom období sa

používali: Angličania pozemnú verziu

dělila na láhkú a ťažkú. Váčšina jazdcov

zbraně, ktorú familiárně nazývali Brown

bola vyzbrojená sečnými šablámi, hoci

Bess (hnědá Beta) s kalibrom 19,05 mm,

Francúzi oblúbovali i taktiku rozniesť

Prušiaci po r. 1809 napodobeninu

nepriatela na hrotoch zbraní. Eahká

francúzskej muškety z Charleville s kali­

jazda občas zostupovala z koní a stielála

brom 19,05 mm a Rusi sa v r. 1809 po

z pištolí a karabin. Ťažká jazda, vyzbro­

vystriedaní viacerých dovozových zbrani

jená palošmi. bojovala v sedle. Podlá

ustálili na vlastnej muškete s kalibrom

polského vzoru zaviedli Francúzi

17,78 mm. Hladko vrtané muškety

hulánov, vyzbrojených jazdnými pikami,

neboli zvlášť přesné a aj dostřel mali

aby sa vyrovnali Rakúšanom, Prusom

iba asi 90 m. Vtedajšia lineárna taktika

a Rusom. ktorí už také jednotky mali.

však nejakú mimoriadnu přesnost’

Jazdných kopijníkov často nasadzovali

nevyžadovala. Salvami sa vytvořila

proti bodákmi vyzbrojenej pěchotě,

priehradová pafba, ktorá mala rozvrátit’

pretože dosah piky bol váčší, ako

nepriatela. Po palbě následoval

bodáku. Chladné zbraně nošené naboku

bodákový útok so značným psycholo­

však neboli vyhradené iba pře jazdectvo,

gickým účinkom. Už vtedy existovali

takisto ich mali pěší dóstojníci.

jednotky, vyzbrojené drážkovanými

gulbvnicami, ale keďže tie sa nabíjali

pomalšie ako hladko vrtané zbraně, bývali nimi vyzbrojené iba speciálně

jednotky ostrostrelcov a gárd. Jedna z najznámejšich drážkovaných pušiek

bola výrobkom londýnského puškára

110 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

NAPOLEONOV KORD V PALIČKE

Darovala ho Napoleonovi jeho obdivovatelka, keď ho v r. 1799 zvolili za prvého konzula republiky. Zlatěná, 76 cm dlhá čepe!je zasunutá do drevenej paličky. Na perleťovej doštičke na rukověti je písmeno N.

ZBRANĚ NAPOLEONSKÝCH VOJEN

NAPOLEONOVO DĚLOSTŘELECTVO Svoju vojenská kariéru začal Napoleon ako delostrelec a počas jeho vlády získalo

francúzske dělostřelectvo vynikajúcu povést’. Bola čiastočne oprávněná u jazdného

dělostřelectva, vybaveného l’ahkými a pohy­ blivými delami, ako je vyobrazený mosadzný

polhý kanón. Tento mohol byť rýchlo vyt­ lačený do pozície a priamou střelbou gul'ami alebo kartáčmi ostrelbvať pěchotu. Kartáče

boli krabice, naplněné gulkami, ktoré sa po

výstřele rozletěli na všetky strany. Vědci sa i dnes dohadujú o účinnosti napoleonského dělostřelectva, niektorí ho považujú za

BRONZOVÝ POLNÝ KANÓN

najvražednejšiu Napoleonovu zbraň, iní

Oproti obdobiu před 30 rokmi sa podařilo Francú-

tvrdla, že váčší psychologický účinok malí

zom konštrukčnými úpravami a použitím liateho

bodákové útoky alebo drvivé útoky jazdy.

bronzu výrazné odfahčiť kanóny. Vďaka tomu boli

pohotovejšie pri presunoch a operatívnejšie v strelbe.

ŠABLA „MLADOSTI“ Úpadková šablá z obdobia, kedy Francúzsko odrážalo inváziu promonarchistických európ-

skych armád a urýchlene stavalo vlastnú armádu v masovom rozsahu.

NÁROD V ZBRANI Za svoje úspěchy nevdačil Napoleon

zábran upravil na svoje mocenské účely a v období 1804 až 1813 povolal do činnej

prenikavým inováciám vo vedení vojny, ale

vojenskej služby takmer 2,5 miliónov

svojej brilantnej schopnosti veliť a bez

Francúzov. Jeho plýtvanie Lidskou silou

zábran využívat’ Lidské rezervy Francúzska.

bolo pověstné, před rakúskym kancelárom

Relativné malé profesionálně vojenské sily

Metternichom sa vyjádřil, že ho nikto

Bourbonov nahradila revolúcia všeobecnou

nezastaví, kedže mesačne dokáže obětovat’

brannou povinnosťou, známou ako Levée en

30 000 mužov.

masse. Napoleon si brannú povinnost' bez

OD NAPOLEONA PO R. 1914 -lil

BRITSKÉ PISTOLE

Dve kresadlové puzdrové pistole v modifikovanom převedení, boli hromadné vyrábané až do r. 1802. Kaliber 16,51 mm.

DRÁŽKOVANÁ GULOVNICA BUBENÍČEK

Po bitke pri Waterloo sa táto skrátená dragúnska mušketa (mousqueton) dostala k bubeníckemu učňovi. Svojou dížka 152 cm je protikladem štandardných muškiet charlevilleského typu; neskór bola prerobená na perkusný zámok.

VĚTROVKA Jedny z najneobvyklejších zbraní z obdobia napoleonských vojen boli větrovky, zaradené do výzbroja rakúskej armády v r. 1808 - 1809. Oproti puškám na pušný prach majú větrovky značné výhody, sú tiché, strelea neprezrádza ani dym, ani zášíah a čo je dóležité, dym mu nezastiera výhíad, preto sú ideálne pre ostrostrelcov. Na rozdiel od vzduchoviek, pri ktorých tlak vzduchu vzniká pomocou pružiny v okamihu výstřelu, větrovky majú zásobník, do ktorého je vopred natla­

čený vzduch. Prvý exemplár vyrobil tirolský hodinář a puškár Bartolomeo Girandoni (1774 -1799) asi v r. 1780 (patentovaná 1779). Mala kaliber 12,8 mm, úsťová rýchlosť bola 305 m za sekundu. Hoci Francúzov větrovky nezastavili, obávali sa ich najma dóstojníci, pretože sa mohli stať ich terčami. Napoleon ju pokládal za zákernú zbraň a vydal příkaz, aby každého rakúskeho strelea, u ktorého sa nájde, popravili.

112 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

ZBRANĚ NAPOLEONSKÝCH VOJEN

ŠABLA BRITSKEJ KAVALÉRIE Britská jazdecká šablá vzor 1796 pre fahkú jazdu. Je to elegantná a úspěšná šablá s dížkou čepele

84 cm, ktorú po skúsenostiach z bojov převzali i anglickí spojenci, Prušiaci. Ako prevažne sečná zbraň vraj spósobovala hrozne vyzerajúce a velÝni dlho sa hojace zranenia.

GARDOVÝ PALOŠ

Po abdikácii Napoleona v apríli 1814 nastala reštaurácia Bourbonov pod vládou Ludovíta XVIII. (1755 - 1824, král’od 1814). Počas Napoleonovho vyhnanstva na ostrove Elba, používali

kráíovské telesné stráže tento paloš

model 1814. Na liatom koši je erb s bourbonovskými láliami.

Od kresadlového

zámku po

PERKUSNÚ ZÁPALKU Na začiatku 19. stor. bol kresadlový zámok už viac ako storočie zaběhnutým a štandardným odpalovacím systémem. Slabiny zámku, hoci si už na ne ich súčasníci zvykli, viedli konštruktérov k tomu, aby sa pokúšali vyvolat’ zapálenie úderom kladívka na vhodnú chemikáliu, například na traskavú ortuť. Prvé pokusy úspěšně vykonali na polbvníckych puškách a armáda vynález rýchlo převzala.

POČIATKY PERKUSNÝCH ZBRANÍ Na začiatku vynálezu bolo skla-

jednoduchý, spolahlivý a rýchlo s ujal.

ChvíTu trvalo, kým sa přesadil aj pre

manie športovca. Skotskému kňazovi

armádně účely. Je pravdou, že

reverendovi Alexandrovi Johnovi

i Napoleon prejavil o Fosythov systém

Forsythovi (1769 - 1843) prekážalo, že

záujem, ale reverend ho vlastenecky

medzi vznietením prachu na panvičke

odmietol. Už v roku 1840 sa začali

a odpálením nálože v hlavni ubehne

v britskej armádě zavádzať perkusné

poměrně dlhý čas (kým oheň

zámky a čoskoro sa stali

prešlahne), čo často spósobuje nepřesný

samozrejmosťou každej modernej

výstřel.

armády.

Lovná zvěr je teda varovaná a móže

ujsť. V rokoch 1805 - 1807 skonštruoval

Perkusná kapsla sa teda relativné rýchlo přesadila, a už okolo r. 1850 sa

zámok, kde kladívko udiera na (Taštičku

objavili kovové náboje, čím sa urýchlil

s trhavinou, ktorá vznieti prach.

vývoj zozadu nabijaných zbraní.

Značnou nevýhodou bola možnost' samovznietenia (Taštičky, ale vynález

inšpiroval puškára Josepha Mantona

(1760 - 1835) a iných na skúšanie róznych detonačných teliesok, najma

MUŠKETA Z HARPER’S FERRY

potom, ako vypršal ochranný interval

V r. 1841 začal popredný americký arzenál v Harper’s Ferry vo Virgínii výrobu novej hladko vřtanej muškety. Spolu vyrobili arzenály

Forsythovho anglického patentu v r. 1821. V r. 1840 americký vynálezea

Edward Maynard (1813 - 1891) dokončil vývoj spolahlivej kapsle pre hračkářské pistole.

PERKUSNÁ KAPSLA Konečne sa zjavil víťazný vynález, a to plechový klobúčik (kapslá) s výbuš­

nou zmesou. Kapsla sa kládla na piston a úder spósobil prešTahnutie ohňa cez

zátravku do hlavně. Systém bol

I I4 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

v Springfielde, Massachussets a v Harper’s Ferry 175 000 muškiet modelu 1842. V r. 1855 bola vyskúšaná drážkovaná verzia. Vel’a

z povodně hladkých muškiet sa vrátilo do arzenálu, aby ich nadrážkovali kvóli zladeniu s novou jednotnou muníciou typu minnie ball.

i

OD KRESADLOVÉHO ZÁMKU PO PERKUSNÚ ZÁPALKU

SPRINGFIELDSKA KARABÍNA

Karabinu model 1835 s kalibrem 15,8 mm vyrábal vládny arzenál v Springfielde, a bola to jedna z posledných hladko vrtaných dlhých zbraní, vyrobených pre potře­ by státu. Medzi rokmi 1835 a 1844 ich vyrobili přibližné 30 000 kusov, povodně kresadlových, ktoré začiatkom r. 1840 prerobili na pekusné. Detailně je vyobrazené, ako kladívko kohúta udiera na piston.

ŠPANIELSKA PISTOL S FORSYTHOVÝM ZÁMKOM

Skór, než sa ustálil perkusný zámok s kapslámi v tvare klobúčika, pomocou róznych systémov sa vyvíjalo odpalbvanie úderem. Jeden z prvých úspěšných bol Forsythov systém, ktorý bol uplatnitelhý s minimálnymi změnami kresadlového zámku a tým pomohol preklenúť přechodné obdobie vo vývoji.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 115

OD KRESADLOVEHO ZÁMKU PO PERKUSNL

IAPALKU

SVAJCIARSKA PERKUSNA PISTOL Pistol’ťažkého kalibru 17,78 mm vyrobená v švajčiarskej továrni v r. 1855. Podlá všetkého je však poskládaná z dielov, vyrobených vo Francúzsku.

JEDNORANOVA ZADOVKA Pistole tohto typu mali skrytý mechanizmus a výklopná hlaveň. Viditelný kohút slúžil iba na natiahnutie mechanizmu, sám přitom nezasaho­ val do funkcie. Boli to najčastejšie terčové pistole na tzv. salónnu střelbu.

ZADOVKA NA NÁBOJE TYPU LEFAUCHEAUX Hlaveň je výklopná a po jej vyklopení sa vloží náboj, na konci s vlastným úderníkom trčiacim nahor. j Středový kohút znemožňuje mieriť a tak ide o typická zbraň na sebaobranu.

PERKUSNA PISTOL S VÝKLOPNÝM BODÁKOM

Vyrobil ju puškár John Twigg ako vreckovú verziu pistole na sebaobranu.

116 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

OD KRESADLOVÉHO ZÁMKU PO PERKUSNU ZAPALKU

BRITSKÁ VOJENSKÁ PISTOL Zobrazená pistol’ bola vyrobená bola pre elitný Jazdný strážný regiment v r. 1857. Na zámku má vyražený nápis

Tower, čo je dokaž póvodu a zároveň značka kvality. Towerské zbraně sa vyvážali do celého Britského impéria.

PERKUSNA STVORHLAVNOVKA Otočné hlavně vyobrazenej pistole, ktorú vyrobil londýnsky puškár Thomas Lloyd, umožňovali v krátkom

čase štyri výstřely.

VRECKOVA PERKUSNA PISTOL Malů pistol’s relativné velkým kalibrom 11,43 mm na osobnú sebaobranu vyrobil jeden z nevýznamnějších pařížských puškárov Henry Le Page; právě perkusný systém umožňoval

výrobu takýchto zbraní.

PERKUSNA PISTOL Vyrábali ju pre obchodníkov britskej Východoindické] spoločnosti, ktorú založili za panovania králbvnej Alžběty v r. 1600 a zastupovala britské záujmy na indickom subkontinente do r. 1858. Mala svoju vlastnů armádu a námořnictvo a bola významným zákazníkom pre zbrojárov všetkého druhu.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • I 17

OD KRESADLOVÉHO ZÁMKU PO PERKUSNÚ ZÁPALKU

PŘECHOD OD KRESADLA K PERKUSNÉMU (BICIEMU) ZÁMKU Přechod od kresadlových zámkov k perkusným bol technicky nenáročný, stačilo pánvičku s ocielkou nahradit’ telieskom, do kterého ústil piston,

naskrutkovaný kuželový valček s dierkou uprostřed, na ktorý sa nasadzovala kapsl’a a kterou prechádzal zášlah po náraze kladívka a kohútik s kresacím kameňom nahradit’ právě týmto kladivkom. Vďaka tomu nespočetné kresadlové zbraně prerobili na perkusné.

118 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

OD KRESADLOVÉHO ZÁMKU PO PERKUSNÚ ZÁPALKU

ANGLICKO-INDICKÁ PRERÁBKA

Slabinou perkusných zbraní bolo, že střelec mohol strieláť len dovtedy, kým mal kapsle. Ako čelit’tejto slabině, dokumentuje vyobrazený příklad: kresadlová puška, dodávaná do Indie indickou spoločnostbu, je prerobená nie nahradením kresadlového zámku, ale přidáním perkusného mechanizmu. Vdaka tomu bolo možné používat paralelné oba systémy.

ČÍNSKÁ PRERÁBKA Původně puška s knotovým zámkom (ktorý sa v Čine používal ešte v 20. stor.!), prerobená na kuriózně vsadený perkusný mechanizmus. Puška může pochádzať z 18. stor.

PISTOL S PŘÍDAVNÝM ZAMKOM Výrobca nezrušil póvodný kresadlový zámok, ale z druhej strany pažby přidal perkusný.

PRERABKA BOUTETOVEJ PISTOLE Nicholas Boutet bol riaditel’om arzenálu vo Versailles a vyrobil (alebo aspoň pod jeho vedením bola vyrobená) pištof, ktorú v 19. stor. prerobíli na perkus-

nú. Zujímavý je urýchlbvač nabíjania pod hlavňou. Mal dve funkcie; garanto­ val, že sa nabijak nestratí a navádzal ho do hlavně.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 119

stor.

Chladné zbraně 19.

Už v čase před skončením napoleonských vojen bolo používanie chladných zbraní vo vojenstve západných krajin na ústupe. Chladné zbraně, najma šable, ešte stále používali jazdné jednotky, ale v polovici 19. stor. viedli vynálezy revolverov a opakovačích karabin k zmene taktiky, t. j. namiesto chladných sa začali používat’ palné zbraně. Svoju dávnu rolu, ako symbol autority dóstojníka, si však chladné zbraně zachovávali a meče sa nosili najčastejšie ako súčasť slávnostnej uniformy pri prehliadkach a ceremóniách. Výnimočne sa však dominancia chladných zbraní prejavila ešte aj v 19. a 20. stor., například v povestnom útoku anglickej lahkej kavalérie v krymskej vojně, v Brusilovovej ofenzívě v 1. světověj vojně, alebo u Budbnného jazdectva v ruskej občianskej vojně. V civilnom svete však súboje s použitím chladných zbraní v 19. stor. stále přetrvávali a vyvinul sa z nich moderný šermiarsky šport.

BRITSKÁ GENERÁLSKA ŠABLA

Britská důstojnická šablá, ktorá patřila generálovi britského Královského námořnictva. Má mosadznú rukováť s košom s leto­ počtem 1822, a na čepeli s jednosečným ostřím vyryté V. R. - Victoria Regina.

čepeli je vyrytý tzv. pasovský vlk a letopočet 1414. Má to evokovat' před­ stavu o starobylom rodinnom meči, takú oblúbenú u pruskej šlachty. Tomu však odporuje komisně vyhotovenie čepele.

Juraja III. (1738- 1820, král’od 1760). Jeho

spoločnosť v krátkom čase medzinárodnú

spoločnosť vyrábala aj bodáky pre pušky

reputáciu. Neskór, v 19. stor., začala vyrábať

s mečiarstvom, spoločnosť povodně založil

svojej výroby. Po smrti Henryho Nocka

aj iné kovové výrobky od písacích strojov až

puškár Henry Nock, ktorý si v r. 1772 otvoril

v r. 1805 rozšířil jeho zať James Wilkinson

po záhradnícke náradie. Keďv r. 1898 uvied-

dielňu v londýnskej Ludgate Street. Nock sa

výrobný program firmy aj o výrobu šablí.

la na trh jedno z prvých vyhotovení tzv.

stal jedným z najslávnejších puškárov svojej

Neskór Wilkinson presťahoval výrobně

bezpečnostných žiletiek, stala sa spoločnosť

doby, v r. 1804 bol ustanovený za

spoločnosti na Pall Mall a vďaka kvalitným

aj popredným výrobcom žiletiek, a toto

královského puškára britského panovníka

vojenským a iným sečným zbraniam získala

postavenie si uchovává dodnes.

FIRMA WILKINSON SWORD COMPANY Hoci sa měno Wilkinson oddávna spája

120 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

CHLADNÉ ZBRANĚ 19. STOR.

FRANCÚZSKA DĚLO­ STŘELECKÁ ŠABLA Túto šablá model 1829, nosili příslušníci jazdného

MEČÍK AMERICKÉHO DĚLOSTŘELECTVA Touto zbraňou, model U. S. Army 1832, ktorá sa podobá antickým krátkým mečom, boli vyzbrojené jednotky pešieho polhého dělostřelectva. Podlá všeobecnej mienky ide iba čiastočne o zbraň. Vo váčšej miere je to nástroj na presekávanie miesta v křoví pre

palebné postavenie a priechodu pre výstřel.

dělostřelectva. Jej dizajn ovplyvnil vzhlád šablí, ktoré sa do americkej armády zaviedli v r. 1840.

BRITSKÁ ŠABLAZR. 1831 Tvar britskej dóstojníckej šable vzor 1831, inspirovala indická šablá typu šemšírkilidž, ktorú dostal do daru Sir Arthur Wellesley, budúci vojvoda z Wellingtonu (1769- 1852), keďslúžil

v Indii. Zahnutý tvar šable je odlišný od obvyklých britských vojenských zbraní, odlišná je i rukováť mameluckého typu, ktorý vidno v detaile.

CHLADNÉ ZBRANĚ 19. STOR.

FRANCÚZSKA ŠABLA 1845- 1855 Táto šablá má mosadzný koš a rukováť zo šagrénu surověj kože, často vyrábanej z koží mořských rýb, najčastejšie žralokov. Podobné ako predošlý

model, aj táto šablá ovplyvnila dizajn armádnych a námorných šablí USA.

DRAGÚNSKA ŠABLA

Čepel’je čiernená, s pozlátenou gravúrou vojenských symbolov pripomínajúcich Sevastopol (krymská vojna) a Dillí (indická vzbura v r. 1857). Rukováť z čiernenej rybej kože (žralok) má mosadznú výbavu. Časť koša chýba.

CHLADNÉ ZBRANĚ 19. STOR.

PALOŠ KRÁLOVSKEJ JAZDNEJ GARDY

Paloš, ktorý nosil člen elitnej jazdnej jednotky Royal Horse Guards. Rovná jednosečná čepel’ s dížkou 84 cm nesie ryté bojové vyznamena­ la od Dettingenu (Nemecko 1743) po Tel-el-Kebir (Egypt 1882).

BRITSKY SLAVNOSTNY KORD V TVARE MECA Ozdobný prehliadkový kord v tvare meča s priečkou a s hlavicou

z pozlátenej mosadze a s perleťovou rukováťou.

KORD Z DRUHÉHO CISARSTVA Bohato zdobený kord z Druhého cisárstva (1852 - 1870) s košom z pozlátenej mosadze a rukováťou z perlete. Výzdoba kosa nesie cisárskeho orla a reťaz Čestnej légie.

OD NAPOLEONA PO R. I9I4 • I23

CHLADNÉ ZBRANĚ 19. STOR.

VZOSTUP A PÁD PRUSKA Na dokresleme nasledovného poslúži okřídlený výrok historika: Pruský nemecký štát možno charakterizovat’ ako armádu a k nej přičleněný národ.

Prestiž pruskej vojenskej statočnosti

vznikla za panovania Fridricha II. (1712- 1786, král'od 1740), ktorého nazývali aj Fridrichom Velkým, alebo

familiárně „starým Fricom“. Armádu, ktorú vybudoval už jeho otec, velmi

úspěšně využil v početných vojenských konfliktoch proti susedom Pruska. Po

vojnách s Dánskom (1864), Rakúskom (1866) a Francúzskom (1870) sa roz­

drobené Nemecko zjednotilo. V r. 1888 sa po krátkej vládě svojho otca stal cisárom pruský král’Wilhelm II.

(1859-1941, král’1880- 1918).

LOVECKÝ TESÁK

Tesáky a lovecké meče sa v Europe používali na zabíjanie (neskór len dobíjanie) vysokej a čiernej zvere, ale v 19. stor. sa lovecké tesáky vyrábali zváčša na ceremoniálne účely, na prehliadky a ako odznak příslušnosti

k loveckému stavu. Tento tesák vyhotovila preslávená solingen-

Udržiaval v zbrani velkú armádu, ktorú

ská firma WKC (Weyersberg Kirschbaum & Co.) pre cisára

vybudoval odvodmi, a významné

Wilhelma II. a nesie jeho insignie.

pozdvihol aj úroveň německého námořnictva. V r. 1914 rozpútal vojnu

proti Francúzsku, Anglicku a ich spojencom. Hoci nemecká armáda bola vynikajúca, musela v r. 1918

kapitulovat’.

124 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

CHLADNÉ ZBRANĚ 19. STOR.

PALOSOVITY KORD PRE KRALA SIAMU Firma Wilkinson Sword vyrobila v r. 1898 tento krásny prehliadkový kord palošovitého typu pre vtedajšieho siamského (Thajsko) kráía Chualongkoma (1853-1910). Rukováťje slonovinová, kóš zo stirlinského striebra, čepel’ má dížku 81 cm. Hlavica je v tvare slonej

hlavy, na koši sú insignie siamského královského rodu.

PREROBENÁ ZBRAŇ Neobvyklá prerábka pechotnej dóstojníckej šable model 1897, na zbraň v tvare tradičných národných etiópskych chladných zbraní, tzv. šotel.

PREHLIADKOVÝ MEČOVITÝ KORD

Kostýmové zbraně, aké sa nosili k slávnostným prehliadkovým rovnošatám, například vyobrazený model z 19. stor., ktorý nosili příslušníci slobodomurárskych lóží Knights of Columbus (Kolumbových rytierov) a asociácie veteránskych zvázov Grand Army of Republic.

BODÁK CHASSEPOT

Vyrobila ho manufaktůra vo francúzskom Chátelleraulte a póvodný model skonštruovaii na pušku so skrutkovým záverom Cassepot. Čepele týchto bodákov bolí kuté ručně, táto technológia přetrvávala až do r. 1916.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 125

Koreničky

a deringery.

Skór, než sa vďaka Samuelovi Coltovi (1814 - 1862) a jeho nasledovníkom v 50. rokoch 19. stor. rozšířili revolvery, najoblubenejšími viacranovými zbraňami boli tzv. koreničkové pistole. Na rozdiel od revolveru, ktorý má jednu hlaveň a do nej ústia komory otočného valca, majú koreničkové zbraně niekoFko hlavní, ktoré sa otáčajú do odpalbvacej polohy. Najčastejší počet hlavní je štyri až šest. Přibližné v tom istom čase sa rozšířili iné, tiež velmi účinné zbraně, ale iného zamerania, vreckové zbraně sebaobranného typu, ktoré boli v súlade s miestnymi potřebami velmi rozdielne vyrábané. Patřili k nim aj pištole Howdah, ktoré vyrábali domorodí puškári v indickom meste Darra. KORENIČKA

V cestopisnej próze

Roughing it

deringery boli jednoranové predovky

Koreničku vytvořil puškár Ethan

(Ako som sa s tým bořil, 1872) z naj-

(zbraně nabíjané spředu) na perkusný

Allen z Massachusetts (1806 - 1871; pra­

populárnejšej zbierky zážitkov Marka

odpalovací mechanizmus, obvykle s kali-

vděpodobně iba menovec rovnomenného

Twaina (1835 - 1910) na Západe popi­

brom 0,41 palca s extrémně krátkými

hrdinu z americkej revolúcie v rokoch

suje autor skúsenosť kočiša dostavnika

hlavňami (len 38 mm). Takouto zbraňou

1775 - 1783). Dal si ju patentovat’

s touto zbraňou: Ak zbraň nezasiahla

zavraždil herec John Wilkes Booth

v r. 1837 (pódia iných zdrojov 1834)

ciel, ktorý ste si vybrali, vybrala si sama

( 1835 - 1865) v sobotu večer

a vyrábal ju zváčša so svojím švagrom

iný. Ak mala trafiť pikové eso přibité na

15. 4. 1865 vo Fordovom divadle vo

a spoločnikom vo firmě Allen & Thurber

strome, trafila mulicu tridsať yardov

Washingtone D. C. amerického prezi­

najskór v Graftone (Massachusetts),

nalavo od stromu. Koreničky stratili

denta Abrahama Lincolna (1809-1865,

potom v Norwichi (Connecticut) a na-

popularitu vďaka šíriacim sa revolverom,

prezident od 1861). Zbraně podobného

koniec vo Worchestri (Massachusetts).

a firma Allen & Thurber zastavila ich

typu neskór vyrábali rózni výrobcovia

Vraví sa, že svoj názov má zbraň odvte-

výrobu v polovici 60. rokov 19. stor.

vrátane Colta a Remingtona, používali

dy, ako náhodné odpálila všetky hlavně

Derringer je všeobecné označenie

do nich náboje, a často mali dve nad

súčasne. pričom akoby okořenila všetko

malých pištolí s krátkou hlavňou, ktoré

sebou umiestnené hlavně. Derringery

před sebou, čo nie je pravda, názov

sa rozšířili v 30. rokoch 19. stor. Jednou

boli oblúbené zbraně na sebaobranu,

získali jednoducho zo svojho vzhladu.

z ich přednosti je, že sa dajú 1’ahko skryt'.

pretože na krátku vzdialenosť boli

Ich výhodou bola rýchla střelba dvojčin­

Označenie je odvodené z měna puškára

pozoruhodné účinné, a bolo ich možné

ným mechanizmom, ktorý umožňoval

Henryho Deringera (1786 - 1878), ktorý

nenápadné ukryt’ vo vrecku, za sárou

stlačením spúšte na odpálenie zároveň

žil vo Filadelfii. (Odborníci označujú

čižmy, alebo v dámskom podvázkovom

pootočit’ sústavu hlavni do ďalšej polo­

pištole, ktoré vyrobil osobné Deringer

páse. Pre tieto vlastnosti ich oblubovali

hy, čím padol další výstřel. Přesnost’

ako deringery a ostatně podobné pištole

aj falošní hráči a rózni iní podvodníci.

však nebola silnou stránkou koreničiek.

iných výrobcov ako derringery). Povodně

KORENIČKA ALLEN & THURBER

Klasická korenička na perkusný zámok so středovým vonkajším bicím kohútom. Tento šesťranový model s kalibrom 0,36 palca vyrobili niekedy okolo r. 1857. Zbraně firmy Allen & Thurber boli známe svojou dokonalou konštrukciou a vyhotovením; například sústava hlavní bola vyrobená z jedného kusu ocele.

KORENIČKY A DERJNGERY

KORENIČKA MARIETTE Vel’mi jemne vypracovaná korenička belgickej výroby

s kalibrem 0,38 palca s vnútorným bicím kohútom a prstencovou spúšťou, ktorá zároveň napínala kohút. Hlavně sú damaskované a rukováťje ebenová. Systém Marlette používal poistku, ktorá pri nabíjaní umožňovala odpojit' sústavu všetkých štyroch hlavní od telesa pistole. Tento postup bol obvyklý aj u perkusných revolverov.

FRANCÚZSKA KORENIČKA Vyrobili ju okolo r. 1840 vo Francúzsku. Podobné ako systém Mariette, má vnútorný bicí mechanizmus, ktorý je výhodný okrem iného tým, že pohyblivé časti mechanizmu sa nezachytávajú pri vytahovaní z vrecka. Jemné a precizně zdobenie je obohatené vykládáním

striebrom a zlatom.

PISTOL Z MĚSTA DARRA ADAM KHEL Už koncom 19. stor. bolo toto město (vtedy patřilo Indii, dnes Pákistánu), preslávené svojimi puškármi, ktorí bolí známi najmá dokonalými kópiami aj tých najzložitejších palných zbraní. Tamojší puškári vyrobili niekolko naozaj originálnych zbraní. Jednou z nich je i pistol’, zadovka (zbraň nabíjaná zozadu) z 19. stor., vybavená na odpal’ovanie nábojov s kalibrom 0,12 palca. Originálnymi sú závěr a nabíjacia páka pozdíž rukováte.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 127

KORENIČKY A DER1NGERY

DÁMSKY KOZMETICKÝ KUFŘÍK S PRIEHRADKOU NA PISTOLE

KAZETA S ANGLICKÝMI MINIATURAMI

Pohodlná manipulácia a malé rozměry urobili z derringerov populárnu

Túto súpravu s miniatúrnymi koreničkami (velkost’ derringer) vyrobil brit­ ský puškár John Maycock. Šesťranové pistole kalibru 2 mm s modřený­

zbraň aj pre ženy. Dókazom je cestovný kozmetický kufřík, od firmy Halstaffe z Regent Street v Londýne. Okrem kozmetického vybavenia má

zabudovaná skrytů priehradku na peniaze a tajnú zásuvku pre dve jednoranové derringery Colt model 3, s kalibrom 0,44 palca z rokov 1875 až 1912. Derringery používali zváčša ženy podlá mravného kodexu 19. stor. nie právě slušné, i keď tento kufřík mohol patřit žene z lepšej spoločnosti.

mi hlavňami s dížkou 2,5 cm, slonovinovou rukováťou a mosadznou ko­

strou. Mahagonová skrinka obsahuje aj slonovinová krabičku na náboje, skrutkovač s rukováťou zo slonoviny, nabijak a mosadznú nádobku na mazací olej. Tieto miniatúry sú jednočinné, t. j. po každom výstřele třeba kohút natiahnuť a ručně pootočit hlavně. Pri takých malých rozměrech by bolo problematické zabudovávat’ dvojčinný mechanizmus.

DERRINGER REMINGTON Pri prísnom hodnotení to vlastně nie je klasický derringer. Táto zásobníková pistol’ Remington-Rider, vyrobená niekedy v rokoch 1871 - 1888, spina kritériá derringera vlastně iba rozmermi (má hlavně s dížkou 7,6 cm). Je to zadovka na speciálně krátké náboje s kalibrom 0,32 palca. Má tiež neobvyklý opakovači mechanizmus s piatimi nábojmi v trubicovitom zásobníku pod hlavňou. Stlačením hlavně nadol sa otvorí závěr, vyhodí sa vystře­ lená nábojnica a do komory sa vsunie nový náboj.

KORENIČKY A DER1NGERY

Neobvyklou kategóriou ručných palných zbraní 19. stor. je pistol'Howdah, ktorú používali britskí

důstojníci a úradníci koloniálnej správy v Indii. Howdah je názov plošiny pre cestujúcich na chrbte slona, ktorý býval obvyklým dopravným prostriedkom na loveckých výpravách v džungli a na služobných cestách úradníkov na vidieku Indie. A právě na ich obranu proti tigrom vyvinuli britskí puškári velkokalibrové pistole (obvykle s kalibrom 0,50 palca ako je vyobrazená pistol’, alebo dokonca 0,60 palca), často s dvomi hlavňami, aby ak střelec netratil, mohol výstřel zopakovat.

VRECKOVA PISTOL „TURN OVER“ Predchodcom derringerov boli pistole s otočnými, spředu nabíjanými hlavňami na perkusný zámok. Ako je zřejmé, ak je pistol’v zaisťovacej polohe kohúta, páč­ kou za kohútom odistí střelec otočenie hlavní. Tak móže poměrně rýchle za sebou vypálit dve raný. Pod hlavňou je malý výčnelok, ktorý si netřeba zamieňať so spúšťou. Je tam na ochranu druhej

zápalky na pistone proti spadnutiu a náhodnému odpáleniu nárazom. Spúšť je zapuštěná v telese pistole a vyklopí sa pri natiahnutí kohúta. Vyobrazená pistol’ bola vyrobená v Británii.

DVA BRITSKÉ DERRINGERY Tieto dva dvojhlavňové perkusné

derringery kalibru 0,22 palca vyrobila firma Hartwell & Stow.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 129

COLTOVE REVOLVERY Hoci Samuel Colt nevynašiel revolver, jeho měno je s ním nie bezdóvodne spájané, akoby kolt a revolver boli synonymom. Prvým dóvodom je, že aj ked technické vylepšenia, ktoré si dal patentovat’ v rokoch 1835 - 1836 neznamenali vefký pokrok, změnil nimi revolver na praktickú zbraň vhodmi pre armádně i civilné účely. Druhým dóvodom bola jeho schopnost přesadit svoje výrobky na trhu tak, že sa stali štandardom pri posudzovaní podobných zbraní, avšak všeobecné uznanie získali až po niekolkých rokoch. Coltov přínos k světovému puškárstvu nespočívá len v jeho koncepčných návrhoch; jeho továreň v Hartforde (Connecticut) bola prvou výrobnou, ktorá využívala přednosti priemyselnej revolúcie, t. j. masovú výrobu vzájomne zaměnitelných súčiastok, čím položil základ skutočnej sériovej velkovýroby zbraní. VÝVOJ REVOLVERU Myšlienka na zbraň vybavenú valcom s komorami, ktoré sa postupné natáčajú

do odpalbvacej polohy voči jedinej hlavni

pričom spriahnutý mechanizmus

samotným tlakom

pootočil valcom o jeden krok a zaistil

prstu na spúšť sa

komoru voči hlavni.

Potom stačilo potiahnuť spúšť

vyvolajú dva kroky:

v prvej fáze stlačenia

a padol výstřel. Tento mechanizmus mal

sa zároveň natiahne bicí kohút a pootočí

začiatku 19. stor. žiadnou novinkou.

pochopitelné menej pohyblivých súčias-

válec, a v druhej sa kohút uvolni a udrie.

Už v 17. stor. sa vyrábali kresadlové

tok, ako dvojčinné mechanizmy vyvinuté

Pri dvojčinnom mechanizme teda každé

revolvery, a knotové (tlejakové, luntové)

o dvadsať rokov skór inými výrobcami,

stlačenie dává výstřel a jednočinné

zbraně dokonca ešte v 16. stor. Problé­

mal menej příležitostí na zlyhanie a bol

Coltove revolvery bolí preto o niečo

mem bolo, že každá komora valca

teda spofahlivejší. Dvojčinný mechaniz­

pomalšie v kadencii střelby.

musela mať svoju vlastnú pánvičku na

mus sa nazýva dvojčinným preto, lebo

(na rozdiel od koreničiek), nebola už na

odpálenie nálože a zášfah mohol odpálit’

aj ostatné komory, ktoré právě neústili

do hlavně. Na přelome 18. a 19. stor. vyvinul americký vynálezea Elisha Collier podstatné vylepšený kresadlový revolver,

ktorý mal iba jednu pánvičku, spoločnú

pre všetky komory. Niekofko takýchto revolverov vyrobili v Anglicku krátko po

REVOLVER COLT-PATERSON A TUBOVÝ NABIJAC Najváčší z troch prvých typov Coltových revolverov je vyobrazený páťranový Texas Paterson s kalibrem 0,36 palca. Všetky revolvery před zavedením

dení perkusnej klobúčikovej zápalky

kovových nábojov boli zbraně nabíjané čiernym prachom a olovenou gulkou spředu, a kapsl'ou zozadu valca. Coltov revolver Texas Paterson bol prvým revolverem, ktorý sa používal v boji, a to proti domorodým Seminolom v rokoch 1835 - 1842. Zobrazený tubový nabíjač významné urýchlbval nabíjanie týchto revolverov, pretože odrazu plnil a zároveň dávkoval pušný prach do všetkých komor odrazu. Válce sa plnili vybraté z rámu, a skúsení

podlá základnej verzie systému Samuela

střelci nosili aj niekolko nabitých valcov ako zásobníky, a po vystrielaní ich len vymieňali.

r. 1810. Napriek pokroku Collierovho vynálezu, skutočne bezpečné a prakticky použitelné revolvery vznikli až po zave­

Colta. Coltove revolvery si získali dobrú povesť vďaka tomu, že boli účinné,

dobře vypracované a spoláhlivé. Ich spoláhlivosť vyplývala do značnej miery z poměrně jednoduchej mechaniky. Až

do polovice 70. rokov 19. stor. boli všetky Coltove revolvery jednočinné.

Střelec musel natiahnuť úderný kohút,

130 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

COLTOVE REVOLVERY

VRECKOVY MODEL COLTOVHO REVOLVERU Páťranový Coltov revolver Pocket Model (vreckový) z r. 1849, s kalibrom 0,31 palea a s osemhrannou hlavňou. Podlá rytiny na rukováti patřil dóstojníkovi Únie a dostal ho od dámského spolku Ladies of Bristol v Pensylvánii, v máji 1861. Pod hlavňou je nabíjacia páka združená s osou valca, ktorou sa natláča gulka do každej komory valca zvlášť. Přesná výroba zaisťovala těsnost’ valca voči hlavni (neunikanie plynov výstřelu), a dobré vystredenie naviedlo vypálená

gulku z komory súosovo do hlavně.

REVOLVER COLT NAVY Jedným z najúspešnejších Coltových modelov revolverov bola séria Navy s kali­ brom 0,44 palca. Prvýkrát sa objavili v r. 1851. Tieto revolvery neboli konstruované speciálně pre námořnictvo USA; svoj názov získali podlá rytiny námorného výjavu na

hlavni. Podobné ako aj pri iných modeloch, aj model Navy vyrábal Colt v menšom, vreckovom převedení ako Pocket Navy model s kalibrom 0,36 palca. Perkusné revolvery neskór fabricky prerábali na zadovky s kovovými nábojmi na středový zápal. Majitelia perkusných revolverov mali po všeobecnom rozšíření nábojových revolverov možnost’ poslat’ svoje revolvery do závodu v Hartforde a dať si ich prerobiť.

„Boh možno chcel urobiť mužov

seberovnými, ale až Sam Colt to aj

naozaj urobil.“ Okřídlený výrok na divokom Západe OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 131

COLTOVE REVOLVERY

SAMUEL COLT Narodil sa 19. 7.1814 v Hartforde (Con­

revolvery, které tam používala britská armá­

Komančmi. Ked vypukla americko-mexická

da? Nech už bola pravda akákolVek, faktem

vojna (1846-1848), Walker (v tom čase už

je, že ked sa vrátil do USA, vyřezal z dřeva

dóstojník americkej armády) a Colt spolu­

funkčný model revolveru. Aby mohol vyrobit

pracovali na výrobě nového revolveru. Vý­

skutečná zbraň, potřeboval samozřejmé pe-

sledkem bol mohutný a výkonný Colt Walker

niaze. Začal používat pseudonym Dr. S. Coult

s hmotnosťou 2,2 kg a s kalibrom 0,41 palca.

a stal sa pouličným predvádzačom účinkov

Vdáka vládnej zákazke na tisíc kusov sa Colt

oxidu dusného (tzv. rajský plyn), najma v lo-

mohol znovu vrátit k podnikaniu. Svoju vlast-

káloch pochybnej pověsti. Z výtažku platil

nú továreň už však nemal. Preto uzavřel

svojich dvoch puškárov, Antona Chaseho

zmluvu so synom známého vynálezců Ella

a Johna Pearsona, ktorí pre něho vyrábali

Whitneya, aby pre něho vyrábal revolvery

prototypy. Ked konečne v r. 1836 dostal svoj

v městečku Whitneyville (Connecticut).

prvý americký patent, založil v meste Pater­

Úspěch Coltových revolverov v americko-

son (New Jersey) společnost Patent Arms

-mexickej vojně výrazné prospěl leh pověsti

Manufacturing Company a začal svoju novů

a ked v r. 1851 Colt vystavil svoje revolvery

zbraň vyrábať. Tri modely Paterson však

na velkej zbrojárskej výstave v Londýne

zo začiatku našli len málo záujemcov

a jeho zbraně dokázali svoje kvality v krym-

a v r. 1842 zbankrotoval. Táto skutečnost

skej vojně, dostával stále častejšie objednáv­

necticut). Ako váčšina slávnych puškárov

a dlhé roky súdnych sporov, které následovali,

ky aj zo zahraničia. V r. 1855 bol Colt už

bol akýmsi geniálnym mechanikom. Už ako

by menej odolného člověka pravděpodobně

taký úspěšný, že mohol v Hartforde (Con­

chlapec rád rozoberal a skladal hodiny,

dohnali k tomu, aby sa vzdal svojich ciel’ov.

necticut) postavit' velká a vel’mi modernú

palné zbraně a iné mechanizmy. Práca

Colt však bol ctižiadostivý a odhodlaný,

továreň, z ktorej sa zanedlho stala najváčšia

v otcovej textilke ho nudila, a tak ako

a tak po niekolkých rokoch sa znovu objavil

súkromná zbrojovka na svete. Samuel Colt

15-ročný sa vydal na more ako plavčík. Na

na scéně. Niekolko jeho prvých revolverov

zomrel 10.1.1862, jedenásť rokov predtým,

tejto ceste vymyslel svoju prvú konštrukciu

sa totiž dostalo do rúk vojakov a hraničiarov.

ako vznikol najúspešnejší revolver jeho značky,

revolveru. Čo Colta v skutečnosti inspirova­

Jedným z nich bol příslušník texaských range-

jednočinný Army model a jeho civilná verzia.

lo, je zahalené závojom legiend. Pozoroval

rov, kapitán Samuel Hamilton Walker (1815

Ako legendárná zbraň amerického Západu

funkciu kormidla, či vratidla navijáku, kterým

až 1847). V r. 1844 Walker a pátnásť jeho

sa vyrábal v niekolkých kalibroch (vrátane

sa vytahovala kotva, alebo ovel'a prozaicke-

kolegov vyzbrojených Coltovými revolvermi

0,44 a 0,45 palca) pod názvom Peacemaker

jšie: mohol vidieť niekde v Indii Collierove

zvíťazili v boji s přibližné osemdesiatimi

(mierotvorca), alebo Six-Shooter (šesťraniak).

REVOLVEROVÁ GULOVNICA COLT Od vzniku továrně v Patersone, vyrábal Colt okrem revolverov tiež karabiny, pušky a dokonca lovecké gul’ovnice. Zo začiatku boli Coltove dlhé zbraně (ako napr. zobrazená karabina model 1855 s kalibrom 0,56 palca) vybavené otočným viackomorovým valcom, ale podnik neskór vyrábal aj zbraně lever-and-slide (zapákuj a posuň), čiže s posuvným záverom, ovládaným pákou. Aj kedsa Coltove dlhé zbraně v 19. stor. těšili určitej obllibe v armádě, ako aj v rukách civilistov, ich popularita nikdy nedosiahla popularitu jeho revolverov. Revolverové pušky sa vyrábali v róznych dížkach a často bývali pre potřeby používatelá dodatočne skracované.

132 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

COLTOVE REVOLVERY

COLTOV REVOLVER NEW NAVY Coltov dvojčinný revolver New Navy zavedený do výroby v r. 1892, sa vyrábal do r. 1908 a bol typickým príkladom revolverov firmy Colt z obdobia 1880 -1910. Na rozdiel od predchádzajúceho modelu Colt Navy, nakupovalo model Colt New Navy americké námořnictvo a bol aj štandardnou pobočnou zbraňou počas španielsko-americkej vojny (1898). Coltove revolvery sa dodávali s róznymi dížkami hlavní a s valcami so širokou škálou kalibrov. Model New Navy mal kaliber 0,38 alebo 0,41 palca (ktorý je aj zobrazený).

NOVÝ COLTOV DVOJČINNÝ REVOLVER

Keď sa v polovici 70. rokov 19. stor. rozhodol Colt vyrábať dvojčinné revolvery, prvým z nich bol model Lightning,

vybavený posuvným vyhadzovačom nábojnic. Vyobrazená je jeho verzia pre britský trh s kalibrom 0,38 palca.

COLTOVI KONKURENTI Napriek tomu, že vďaka stratégii patentov, marketingu a konštrukčnej dokonalosti ovládli pole Coltove revolvery, puškári na oboch stranách Atlantiku uvádzali na trh množstvo konkurenčných dizajnov revolverov. Mnohé z nich boli vyskúšané na bojiskách Krymu, v Indii a počas občianskej vojny v USA, v ktorej obe strany používali obrovské množstvo typov revolverov. V 50. a 60. rokoch prebiehal aj akýsi druh konkurenčnej vojny medzi samotnými výrobcami, ktorý sa týkal skutečného, alebo domnělého porušovania patentových práv. Okolo r. 1870 však už bolo v zásadě jasné, že bez ohladu na firmy, zvíťazila najma tvořivá idea dvojčinných revolverov na náboje. JEDNOČINNÉ REVOLVERY PROTI

DVOJČINNÝM

ZBRANĚ NA NÁBOJE Ďalšou výzvou pre Colta bolo zavede­

skom prostředí nebola ohrozená, pretože firma S&W zdaleka nedokázala pokryt’

me kovových nábojov. V polovici

dopyt po svojich revolveroch, a najma

v roku 1851 predviedol britský puškár

50. rokov 19. stor. Američania Horace

nestačila dodávat’ ani dostatočné

Robert Adams (1809 - 1870) nový typ

Smith (1808 - 1893) a Daniel Baird

množstvo munície. V posledných rokoch

revolveru. V jeho případe už nebolo

Wesson (1825 - 1906), ktorí boli

konfliktu však Coltove revolvery museli

třeba před stlačením spúšte zvlášť

priekopníkmi kovových nábojnic i opa­

bojovat’ s vážným protivníkom v podobě

natahovat’ bicí kohút. U tohoto dvojčin­

kovačích pušiek, vyvinuli revolver na

armádneho revolveru Remington, model

1863.

Na vel'kej výstave zbraní v Londýne

ného revolveru bolo možné natiahnuť

náboje s okrajovým zápalom, založený

kohút a vystřelit’jediným stlačením

na technike valca, ktorý odkúpili od

spúšte. Vďaka tomu sa s nim dalo strielať

bývalého Coltovho zamestnanca Rollina

rýchlejšie než s Coltovým revolverem,

Whita (podlá niektorých prameňov

ale súčasne bol menej přesný, lebo stře­

White tento technický princip najskór

lec musel stláčať spúšť značnou silou.

ponúkol Samuelovi Coltovi, ktorý ho

Prvé Adamsove revolvery trpěli róznymi

však odmietol, pretože sa nazdával, že

technickými problémami, ale po skúse-

náboje nemajú budúcnosť). Smith &

nostiach, získaných počas krymskej vojny,

Wesson uviedli svoj revolver model

bol v r. 1855 uvedený na trh vylepšený

s kalibrom 0,22 palca na trh v r. 1857,

model Beaumont-Adams. Střelec pri ňom

keď vypršala platnost’ Coltových paten­

mohol volit’ medzi jednočinnou a dvoj­

tov. Bojové přednosti revolverov, ktoré

činnou funkciou, a zbraň sa čoskoro stala

sa dali rýchlo nabíjať nábojmi na rozdiel

štandardnou pobočnou zbraňou britských

od pomalého nabíjania prachom

armádnych jednotiek, a tým vytlačili

a gulkami boli celkom zřejmé, nehládiac

z britského trhu revolvery Colt. Hoci re­

přitom na lepšiu ochranu náplně náboja

volvery Adams kupovali počas občian­

před poveternostnými vplyvmi. Verzia

skej vojny v USA Konfederácia aj Únia,

0,22 palca bola příliš civilná (bol to

Colt si v tom čase zachoval svoju domi-

primalý kaliber pre vojnové účely),

nanciu v oboch táboroch. Na rozdiel od

ale verzia 0,32 palca si získala

Colta, ktorý vyrábal svoje revolvery

v jednotkách Únie skutočnú

masovo, Adamsove revolvery sa vyrábali

popularitu, hoci sa revolvery

ručně, a preto boli drahšie. Okrem toho,

Smith & Wesson nad’alej

jednoduchšia mechanika Celtových re­

uplatňovali najma v civil-

volverov lepšie vyhovovala drsným pod-

nom sektore. Coltova

mienkam na bojiskách.

dominancia vo vojen-

134 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

C0LT0V1 KONKURENTI

REVOLVER TURRET Tento veími zaujímavý americký systém revolveru vznikol přibližné v rovnakom čase ako revolver Samuela Colta. Koncepciu zbraně si patentoval J. W. Cochran z New York City a vyrobil ju C. B. Allen v Springfielde (Massachusetts). Věžička (turret) sedemranovej, tzv. monitorové) zbraně mala horizontálny válec s kalibrom 0,40 palca. Perkusnú zbraň odpařovalo kladívko bicieho kohúta zboku revolveru; je velkou raritou, pretože

ich vyrobili len asi páť kusov.

GOSWELLOV PŘECHODOVÝ REVOLVER Popredný výrobca koreničiek, londýnská spoločnosť Goswell & Harrison, vyrábala začiatkom 50. rokov 19. stor. aj tento revolver, ktorý znalci označujú ako tzv. přechodový revolver. Jednočinná zbraň mala válec na šest’ nábojov.

KAZETA SO SÚPRAVOU K REVOLVERU MASSACHUSETTS

ARMS COMPANY Přibližné v rokoch 1849 -1851 spoločnosť Massachusetts Arms Company vyrábala aj revolvery Wesson & Leavitt. Na obrázku je šesťranový model s kalibrom 0,31 palca v drevenej kážete.

V r. 1851 žaloval Samuel Colt spoločnosť Massachusetts Arms Company z Chicopee Falls (Massachusetts) z porušenia patentových práv. Massachusetts Arms Company namietala, že jej systém pootáčania valcom šikmým prevodom, na rozdiel od Coltovho ozubeného hrebeňa a

západky, je celkom iný ako Coltov, avšak súd vyniesol rozsudok v Coltov prospěch. Massachusetts Arms Compa­ ny sa nestiahla z trhu a vyrábala niekolko typov revolverov, ktoré si získali popularitu, ako například vyobrazený šesťra­ nový revolver kalibru 0,28 palca. Bol neobvyklý tým, že mohol používat jednotlivé klobúčikové kapsle, alebo Maynardov systém zápalkových pások.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 135

COLTOVJ KONKURENTI

SMITH & WESSON Horace Smith a Daniel Baird Wesson sa

úspěch a museli svoj podnik předat (kupujú-

zbraně, jej pýchou naďalej ostávajú

ci bol Oliver Fisher Winchester). Tiež ako

revolvery. Aj po smrti oboch zakladatelův

už v mladosti dostali k puškárskemu řemeslu.

Colt, aj oni sa húževnato pridřžali svojich

přetrvává vo firmě tradícia vylepšovat tech­

Smith ako zaměstnanec federálnej zbrojovky

ciel’ov; v r. 1854 získali patent na revolver

nické riešenia, čo sa prejavilo v konštrukcii

v Springfielde (Massachusetts) a Wesson

odpalújúci náboje s okrajovým zápalom,

takých zbraní, ako bol revolver s kalibrom

ako pomocník svojho staršieho brata Edwina,

a v r. 1856 znovu založili svoju vlastnú

0,38 palca, model 1910 Military & Police. Je

popredného puškára v Novom Anglicku.

spoločnosť. Úspěch ich technického systé­

to asi najpopulárnejší revolver od r. 1899,

Svoje sily prvýkrát spojili krátko po r. 1850

mu počas občianskej vojny v USA a v nasle-

a ešte stále je v mnohých variáciách vo vý-

v Norwichi (Connecticut), kde spolupracovali

dujúcich rokoch, najma revolveru Model 3,

robnom programe firmy. Světoznámě sú aj

na výrobě opakovacej pušky, z ktorej sa

ktorý uviedli na trh v r. 1870, bol základom

revolvery Magnum 0,357 z r. 1935 a 0,44

dalo strieláť kovovými nábojmi. Rovnako ako

rastu společnosti, ktorá patří aj v 21. stor.

palca z r.1956. Posledný mal v oblúbe aj

Samuel Colt, ani oni spočiatku nemali so

k popredným výrobcom zbraní. I keďfirma

Dirty Harry (Špinavec Harry), postava, ktorú

svojou technickou inováciou komerčný

v súčasnosti vyrába najma automatické

pre Hollywood stvárnil Clint Eastwood.

REVOLVER SLOCUM V r. 1863 uviedla firma Brooklyn Arms Company z New Yorku na trh páťranový revolver, zrejme na­ zvaný podlá generála občianskej vojny v USA Henry­ ho Warnera Slocuma (1827 - 1894), ktorý sa narodil v New Yorku. Komory, vyrobené ako posuvné rúrky, sa nabíjali spředu a posúvali pomocou pevného

vyhadzovacieho mechanizmu.

REVOLVER REMINGTON NEW ARMY Šesťranový revolver New Army s kalibrom

0,44 palca bol (po Coltovom revolvere Model 1860), azda druhým najrozšírenejším revolverom branných sil Únie v občianskej vojně USA. V Remingtonovom závode v meste Ilion (New York), ich vyrobili 130 000 kusov.

136 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

COLTOVI KONKURENTI

SR*

REVOLVER SMITH & WESSON Šesťranový revolver Smith & Wesson No. 2 s kalibrom 0,32 palca, ktorý

bol rozšířený počas občianskej vojny a v západných pohraničných oblas-

tiach USA, bol rovnako ako ostatně typy z prvých modelov Smith & Wes­ son známy ako tip-up revolver (výklopný dohora), podlá spósobu manipulácie pri nabíjaní, a najma pri vyhadzovaní vypálených nábojnic. Po odistení západky sa hlaveň s valcom dali

vyklopit’ dohora, a válec bolo možné stiahnuť z otočnej osi. Tú potom střelec použil na vytláčanie použitých nábojnic z komor. Válec po nabití vložil spát'a hlaveň s valcom zaklapol. Ako prvý zaviedol Smith & Wesson neskór systém break-open, pri ktorom sa po uvol’neni západky hlaveň zalomila nadol a narážka v koncovej polohe vysunula z valca naraz všetky

nábojnice.

REVOLVER TRANTER Britský puškár Wiliam Tranter (1816-1890) z Birminghamu v Anglicku, vyrábal počas svojej dlhej kariéry viac typov revolverov. Vďaka vysokej kvalitě mali jeho výrobky skvelú povést', a vláda Konfederácie ich vo velkom množstve kúpila

pre svoje jednotky. Niektoré iné typy, (ako například vyobrazená páťranová verzia revolveru s kalibrom 0,54 palca) si súkromne kupovali najma britskí dóstojníci. Revolver mal dve spúšťové páky, z ktorých spodná natahovala bicí kohút,

horná ho spúšťala. Ide o revolver typu cap and ball, (perkusný, válec sa nabíja spředu), ale po skončení vojny vyrobil Tranton viac typov, nabíjaných nábojmi zozadu valca.

REVOLVER FIRMY ALLEN & WHEELOCK Iným zaujímavým typom nábojového revolvera bol výrobok firmy Allen & Wheelock z města Worchester (Massachusetts), revolver lipfire (okrajový zápal) s kalibrom 0,32 palca. Tieto revolvery nielenže odpal’ovali originálně náboje s okrajovým zápalom, ale mali pákový

vyhadzovač nábojnic na principe ozubeného hrebeňa a pastorka.

REVOLVER MOORE V snahe obísť patent firmy Smith & Wesson na nábojové revolvery,

vyrobila společnost Moor's Patent Firearms Company of Brooklyn v 60. rokoch 19. stor. celý rad revolverov podlá systému, ktorého autormi boli Daniel Moore a Daniel Wilson. Namiesto obvyklého nabíjania nábojmi zozadu valca, tieto revolvery sa nabíjali spředu. Sada nábojov zapadla do telesa valca pomocou výčnelkov v tvare bradaviek (v angličtině teat alebo t/t) a preto sa tieto revolvery často označovali ako

titguns

(bradavkové revolvery).

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 137

Občianska vojna

v

USA

Túto občiansku vojnu často, a právom, označujú za prvú vojnu moderného typu. Počas tohto vojnového konfliktu sa zaviedli, alebo aspoň vo váčšom rozsahu použili mnohé inovácie, ako například fotografia, telegraf, letectvo (balóny na pozorovanie nepriatefských jednotiek), ponorky, pancierované lode, dělá a pěchotné zbraně nabíjané zozadu, opakovacie zbraně a rýchlopalné zbraně. Aj po stopáťdesiatich rokoch ostává najváčšou vojnou, ktorá vznikla na západnej pologuli, a tiež najsmrtonosnejším konfliktom v Amerike. Počet jej obětí sa celkovo odhaduje na 700 000, viac než vo všetkých americ­ kých vojnách. Aj keď si nemoci často vyžiadali dvakrát viac mrtvých, než tých, čo padli priamo v boji, vysoký počet mrtvých bol v značnej miere dósledkom pokroku zbrojárstva 138 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

TAKTIKA A TECHNIKA Občianska vojna v USA je klasickým prikladom vojny,

EXPERIMENTY A INOVÁCIE V priebehu vojny boli zavedené niektoré typy zbraní,

v ktorej technika předběhla taktiku. Na jej začiatku velitelia

ktoré na svoju dobu představovali to, čo sa dnes označuje ako

oboch stráň předpokládali, že sa v nej bude bojovat tradič­

high-tech. Bolo takmer nemožné používat predovky za jazdy

ným spósobom, s množstvom mužov bojujúcich postojačky

na koni, avšak to platilo iba pre radové vojsko. Lovci a hra-

v otvorenom priestranstve, s pěchotou strielájúcou salvami

ničiari ich dokázali nabíjať a úspěšně používat’ aj v běhu,

a použivajúcou v boji zblízka bodáky, s podporou dělostře­

alebo na chrbte cválajúceho koňa, riadeného iba holeňami.

lectva a kavalériou, ktorá využívá každý prielom v líniách

Taký stupeň vojnového umenia sa však nemohol očakávať od

nepriatela. Táto taktika fungovala v 18. stor. a počas

běžného odvedenca. Preto kavaléria Únie vyšla do boja

napoleonských vojen. Roky, ktoré občianskej vojně pred-

vyzbrojená karabinami, zadovkami značky Burnside a Sharps.

chádzali, však priniesli v oblasti pěchotných zbraní skutočnú

Velmi účinné boli opakovacie karabiny značky Spencer so

revolúciu. Staršie muškety s hladkým vývrtom ustúpili zbra-

zásobníkom na sedem rán. Vojáci Konfederácie ich označo­

niam s drážkovanou hlavňou, ktoré boli štandardnými

vali ako prekliatu yankeeovskú pušku, ktorá sa v nedelú nabi­

zbraňami pěchoty na oboch stranách. Vystřelovali ťažké

je a móže striefať celý týždeň. Pretože pre Konfederáciu bolo

olovené gufky, najčastejšie s kalibrom 0,58 palca na účinný

prakticky nemožné vyrobit' podobné zbraně, ukořistěné

dostřel asi 450 m. Hoci to ešte stále boli predovky, používali

zadovky a opakovačky si vojáci Juhu velmi cenili.

už nový typ guliek, Miniého střely, nazvané podlá francůzskeho armádneho dóstojnika Clauda Etienna Miniého

Obidve strany tiež vytvořili elitně střelecké jednotky a urobili z nich to, čo sa dnes označuje ako ostrefovači alebo

(1804 - 1879), ktorý ich vynašiel v r. 1847. Střela pri výstřele

snajperi. Najznámejšou jednotkou tohto druhu, ktorá bojo­

expandovala a prispósobila sa drážkovaniu (vtlačila sa do

vala na straně Únie, boli Berdanovi ostrostrelci (Berdan’s

drážok), čím sa výrazné zváčšila přesnost strefby. (Těsnost

Sharpshooters), ktorým velil Hiram Berdan (1823 - 1893),

střely v hlavni zabránila stratám tlaku spalin a gul'ka mala

už ako civilista přeborník v strefbe na cief. Ostrostrelci na

vdáka tomu váčšiu úsťovú rýchlosť a teda plochšiu dráhu

straně Konfederácie skór používali britské pušky systému

letu, a výrazné vedená drážkami nadobudla silnú rotáciu,

Whitworth. Technika doby nedokázala ešte vyvinúť gulbmety

ktorá ju stabilizovala gyroskopickým javom proti odchýle-

v modernom poňatí, ale obe strany experimentovali s ručně

niu). Výsledok týchto inovácií pri náraze střely do lúdského

ovládanými rýchlopalnými zbraňami.

těla bol katastrofálný. Mákké olovo sa po náraze zdeformova­ lo a zanechávalo rozsiahle tržné raný, ktoré mohli byť devas-

tačné na ktoromkolvek mieste těla, nielen například pri priestrele brucha. Pokiaf střela vojaka ihned' neusmrtila, aj

tak mu hrozila smrť na následky otravy olovom, a tiež kvóli všeobecne surovému spósobu zdravotnej starostlivosti. Ak

bol voják zasiahnutý do ruky alebo do nohy, zvyčajne sa

postihnutá končatina amputovala. Zásah do hlavy bol prak­ ticky takmer vždy smrtelný.

Zavedenie rýchlo, daleko a presne strielajúcich pušiek

spósobilo, že zrazu boli na bojisku vo výhodě obrancovia před útočníkmi. Zakopaní do zeme, alebo ukrytí za inými překáž­

kami, dokázali vystřelit’ aj niekofkokrát za minútu a mohli vyřadit aj niekofkokrát váčší počet protivníkov v otvorenom teréne. Velitelia konfederačných jednotiek, najma Robert

Edward Lee (1807 - 1870), pochopili rýchlejšie, než ich pro­ tivníci na straně Únie, že pravidlá vojenskej taktiky sa změ­

nili. Napriek tomu sa i sám Lee v bitke pri Malvern Hill (1. 6. 1862) dopustil chyby, že poslal pěchotu cez otvorené

pole dobyt opevněné pozície protivníka. Rovnakú chybu uro­ bil i o rok neskór pri Pickett’s Charge v bitke pri Gettysburgu.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 139

Zbraně Unie v

občianskej

vojně Pokial’ ide o výrobu zbraní, Únia mala ovela viac šťastia než Konfederácia. V štátoch Severu sa nachádzala váčšina vládnych zbrojoviek, a táto časť Ameriky bola priemyselne ovela rozvinutejšia než Juh. Aj keď Únia rovnako ako Konfederácia spočiatku zápasila s nedostatkem zbraní pri vyzbrojovaní svojich jednotiek, okolo r. 1862 sa rozhodla používat niekofko standardizovaných palných zbraní, ktorých výrobu bolo možné zadat súkromným firmám. V r. 1864 bola už Únia vo výrobě zbraní plné sebestačná, zatiaf čo Konfederácia sa ešte stále pri mnohých zbraniach spoliehala na ich dovoz zo zahraničia. SPRINGFIELDSKA ŽLIABKOVANÁ

keď začala americká armáda nahrádzať

MUŠKETA

0,69 palcové kresadlové muškety perkus-

KARABINY A REVOLVERY Únia mala to šťastie, že mohla využí­

nými zbraňami. Od r. 1855 ich už vyrábali

vat’ výhody návrhov skvělých puškárov,

s označením knótovej zbraně zo 16. stor.,

so žliabkovanou hlavňou. Ich vyššia přes­

akými boli například Christian Sharps,

ku ktorému sa návykovo viaže. Mušketa je

nost’ v porovnáni s predchádzajúcimi

Christopher Spencer a Benjamin Tyler

predovšetkým tradičné označenie vefkoka-

modelmi s hladkým vývrtom viedla tiež

Henry, ktori vyrábali zdokonalené, zozadu

librovej pechotnej pušky. Standardu dlhých

k zavedeniu rebríčkového ciefnika. Neskór

nabíjané, a v případe Spencera a Henryho

zbrani, ktorými bola vyzbrojená pěchota

sa do výbavy muškety zařadil bodák. Zbraň

aj opakovacie pušky a karabiny. Tieto zbra­

Slovo mušketa si nemožno zamieňať

Únie, sa najviac blížila predovka Spring­

bola poměrně ťažká, mala hmotnost’ 4,2 kg

ně však vojenské úřady Únie nikdy nevy­

field rifled musket. Zbraň dostala názov

a celková dížku asi 147 cm. S nasadeným

dali běžným vojakom vo váčšom množstve.

podlá zbrojovky federálnej vlády v Spring-

bodákom dosahovala teda zhruba výšku

Mnohé z nich kupili vlády jednotlivých

fielde (Massachusetts), ktorá bola založe­

priemerného vojaka tej doby. Springfieldky

štátov Únie pre svoje vlastně regimenty,

ná v r. 1794. Mnohé z týchto zbraní boli

používali aj jednotky Konfederácie,

alebo si ich jednotliví vojáci kupovali indi­

vyrobené priamo v nej, i keď neskór počas

zmocnili sa ich, keď zbrojovka v Harper’s

viduálně. Podlá názoru niektorých histo-

občianskej vojny mnohé pochádzali z viac

Ferry (Virginia) padla do rúk jednotiek

rikov by Únia mohla porazit’ Konfederá-

než tridsiatich spoločností, ktoré ich vyrá-

generála Thomasa Jonathana

ciu rýchlejšie, keby zodpovědní činitelia

bali na základe uzavretých zmlúv. Úhrnné

„Stonewalla“ Jacksona (1824 - 1863)

boli menej konzervativní pri zavádzaní

sa vyrobilo asi poldruha milióna týchto

počas ťaženia, ktoré vyvrcholilo

modernej výzbroje.

predoviek. Najbežnejšou verziou bol model

17. 9. 1862 bitkou pri Antietame. Mnohé

Pokial išlo o pištole a revolvery Únie,

1861. Prvé série springfieldiek s kalibrom

ďalšie získali vojáci na bojovom poli ako

opáť to bola zmiešanina vládou dodáva­

0,58 palca vyrobili už krátko po r. 1840,

kořist’ od nepriatelškých vojakov.

ných a súkromne nakupovaných zbraní.

REVOLVER SAVAGE-NORTH Revolver typu 1859 Navy Model, šesťranová zbraň s kalibrom 0,36 palca s neobvyklým bicím

ústrojenstvom, ktorý vyrábala zbrojovka Savage Revolving Arms Co. v Middletowne (Connecticut). V ochrannom oblúku spúšte bola nie jedna, ale dve spúšťové páčky. Dolná, prstencová, svojím stlačením otočila valcom a natiahla bicí kohút. Konvenčná horná spúšťová páčka odpálila výstřel. Bolo teda možné súčinnosfou oboch pák dosahovat’ rýchlu kadenciu střelby.

140 • OD NAPOLEONA PO R 1914

ZBRANĚ ÚNIE V OBČIANSKEJ VOJNĚ

SPRINGFIELDSKA MUŠKETA V prvom roku vojny dostali mnohé jednotky Únie starý typ muškiet s kalibrom 0,69 palca, prerobených na perkusný systém z kresadlových pušiek. Počas ďalšieho trvania vojnového konfliktu zastaralé zbraň nahradili mušketou Springfield so žliabkovanou hlavňou. Niektoré z prerobených zbraní sa však použí­ vali naďalej, a boli nimi vyzbrojené aj státně milície.

SPENCEROVA KARABÍNA

Táto puška systému Spencer model 1860, bola prvou opakovačkou zásobovanou nábojmi zo zásobníka. Zbraň, ktorú navrhol Christopher Spencer (1833 -1922), mala závěr ovládaný pákou, ktorá tvořila ochranný spúšťový oblúčik a pri zatiahnutí do koncovej polohy vyhadzovala vypálené nábojnice. Zásobník na sedem nábojov s kalibrom 0,56 palca a s měděným pláštbm, bol umiestnený v pažbě pušky. Ked sa rozpútala občianska vojna v USA, Únia objednala váčšie množstvo týchto zbraní, ale

Spencerova spoločnosť mala nepřijatelné dodacie lehoty a nešťastné nehody v priebehu testov spósobili, že vláda uvažovala o zrušení objednávok. V auguste 1863 sa preto Spencer odhodlal osobné intervěnovat’ u prezidenta Abrahama Lincolna. Prezident si zbraň osobné vyskúšal a bol s ňou spokojný. GATLINGOVA STROJNÁ PUŠKA

Nakoniec Únia kupila viac ako 100 000 spenceroviek, vrátane vyobrazenej karabiny.

Póvodná Gatlingova strojná puška z r. 1861 mala šesť hlavní, ktoré sa nabíjali nábojmi s papierovými

počtu mužov potřebných na vedenie

nábojnicami z násypky. Neskoršie modely už

vojny, a následné i množstva padlých.

používali kovové nábojnice, čím sa podstatné zvýšila kadencia střelby. Modely, vyrobené po

V r. 1861 Gatling vyvinul viachlavňovú,

ukončení občianskej vojny (ako vyobrazený exemlár) mali už desať hlavní a používali bubnový zásobník. Táto zbraň sa často zvykne označovat’

viedol armádnym zložkám. Zbraň bola

za prvý gul’omet na svete. Označenie je však

však odmietnutá ako příliš zložitá

nepřesné, pretože zbraň sa ovládala mechanicky, ručně, a na svoju funkciu nevyužívala spatný náraz

a oficiálně ju schválili až po r. 1866, po

kl’ukou ovládanú zbraň, ktorú o rok pred-

skončení občianskej vojny. Napriek tomu

ani tlak plynov z výstřelu. Gatlingovi sa však podařilo dosahovat’ kadenciu až tisíc výstrelov za minútu, čím v plnom

rozsahu naplnil gulbmetný účinok svojej zbraně.

niektorí velitelia kupovali gatlingy na vlast-

nú pást’, a používali ich až do konca vojnového konfliktu. Behom ďalšieho

desaťročia schválilo Gatlingove strojně pušky britské námořnictvo, a americká

RICHARD GATLING Je iróniou osudu, že Richard Jordan

armáda ich úspěšně použila vo vojen-

skom konflikte v r. 1898 na Kube počas

Gatling (12. 9. 1818-26. 2. 1903),

španielsko-americkej vojny. Po 2. světověj

vynálezca prvej strojnej pušky, ktorú

vojně americká vláda oživila Gatlingovu

jednotky Únie prvýkrát nasadili v r. 1864

viachlavňovú koncepciu v elektricky

pri obliehaní Petersburgu (Virginia), sa

poháňanom převedení pri leteckých zbra-

narodil v Severnej Karolíně a (podlá

niach, akými boli 20 mm kanón M1961

niektorých historikov) sympatizoval

Vulcan a 7,62 mm gul’omet mingun.

s Konfederáciou. Este váčšou iróniou je, že ako kvalifikovaný lekár tvrdil, že

inšpiráciou, ktorá ho viedla k zostrojeniu zbraně, ktorá sa pokládá za prvú

úspešnú rýchlopalnú zbraň, bolo zníženie

OD NAPOLEONA PO R. 1914- 141

Zbraně Konfederácie V OBČIANSKEJ VOJNĚ V USA Johnny Reb i Billy Yank (Janko Rebel a Vilko Yankee, žargonové označenie vojakov Únie a Konfederácie), ktorí používali v zásadě tú istú zbraň, mušketu predovku s kalibrom 0,58 alebo 0,577 palca. Zatiaf čo dielne a zbrojovky Severu stačili poměrně slušné zásobovat’ jed­ notky Únie zbraňami (až na krátkodobý nedostatek na začiatku vojny), Juh nemal rozvinutý zbrojný priemysel, a váčšinu svojich zbraní musel dovážať z Európy. To však bola počas vojny stále ťažšia úloha, pretože námorná blokáda južanských prístavov odřezala Konfederáciu od jej dodávatelských zdrojov. ZAČIATKY Z NIČOHO Kritický nedostatok zbraní, ktorým na začiatku občianskej vojny trpěli, viedol

k tomu, že mnohí vojáci Konfederácie sa

museli vyzbrojit' brokovnicami a inými KARABINA Na začiatku občianskej vojny sa Konfe­ deraci! podařilo získat’ malý počet perkusných karabin vyrobených spoločnostbu Massachu­ setts Arms Company, podobných vyobrazené­ mu exempláru. Namiesto vtom čase zvyčajných klobúčikových kapslí, sa u nich používal

loveckými zbraňami, ktoré mali doma.

Situácia sa o niečo zlepšila, keď sa

rozběhli dodávky zbraní zo zámoria a keď konfederačné jednotky v r. 1861

ukořistili vládnu zbrojovku v Harper’s Ferry (Virginia). Časť strojového vybave-

nia zo zbrojovky poslúžila ako základ pre

JEFFERSON DAVIS Na rozdiel od Abrahama Lincolna,

vytvorenie malých zbrojoviek na území

ktorého jedinou vojenskou kvalifikáciou

Konfederácie, ale tito malí výrobcovia

bola krátká služba v milíciách státu Illi­

dokázali vyrábať len zlomok počtu

nois, přežil Jefferson Davis dlhé roky

Maynardov systém zápalkových pások. Vyobrazená zbraň je pravděpodobně dokonca prerábka na tento systém zo staršieho typu

kresadlového zámku.

pušiek, kanónov a iných zbraní, ktoré

ako profesionálny voják, než sa potom

vojsko potřebovalo.

stal prezidentem Konfederácie americ­

IMPORTY A NAPODOBENINY

v meste Fairview (Kentucky), absolvoval

kých štátov. Narodil sa 3. 6.1808

Najbežnejšou pěchotnou zbraňou

vojenská akadémiu vo West Pointe a až

účinných zadoviek, ktoré by sa dali

Konfederácie boli britské niuškety Enfield

do svojho odstůpenia z aktívnej služby

pohotovo nabíjať v sedle, takými ako boli

s kalibrom 0,577 palca a žliabkovanou

v r. 1835 slúžil na hranici. Do politiky

sharpsovky, ktoré používala kavaléria

hlavňou. Aj keď sa im v Amerike hovoři­

vstúpil ako vojenský sekretář (minister

Únie.

lo enfieldky, v skutočnosti ich nevyrábali

vojny) vo vládě prezidenta Franklina

v zbrojovke v anglickem Enfielde, preto­

Piercea (1804 - 1869, vo funkcii

pokusili kopírovat', ale výsledok týchto

že Velká Británia bola v tomto konflikte

1853 - 1857). Přesadil niektoré význam­

snáh, tzv. richmondské sharpsovky,

oficiálně neutrálna. Boli to napodobeni­

né reformy, například zavedenie muškiet

podlá hlavného města Konfederácie

Konfederační puškári sa ich sice

ny, ktoré na export vyrábali súkromní

so žliabkovanou hlavňou. Po porážke

Richmondu, kde ich vyrábali, bol taký

výrobcovia. Vláda Konfederácie ich

Konfederácie na jar r. 1865 strávil dva

ubohý, že konfederačný generál Robert

nakúpila počas vojny přibližné 50 000

roky vo vážení. Zomrel 6.12.1889

Edward Lee o tejto zbrani povedal, že je

a tuto zbraň bežne používali aj jednotky

v New Orleanse (Louisiana).

taká poruchová, až to mužov demorali­

Únie. Po celý čas trvania konfliktu trpěla

zuje. Celkove sa ich vyrobilo len asi

konfederačná kavaléria nedostatkom

5 000 kusov.

142 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

REVOLVER LE MAT Táto oblúbená zbraň vyšších dóstojníkov konfederačnej armády mala dve hlavně nad sebou. Horná

striel’ala z deváťkomorového valca projek­ tily s kalibrem 0,40 palca, pod ňou bola broková hlaveň s jediným nábojom. Túto pozoruhodná kombináciu revolveru a brokovnice vyrobil lekár francúzskeho póvodu v New Orleans, Jean Alexandre Francois Le Mat v r. 1856. Neskór,

po vypuknutí vojny, premiestnil jej výrobu do Európy.

PISTOLOVÁ SÚPRAVA JEFFERSONA DAVISA Túto kazetu s překrásným párem pravděpodobně cestovných pistolí, vyrobili v Belgicku v r. 1861 ako dar pre novoustanoveného prezidenta Konfederácie

amerických štátov. Pistole májů damaskované hlavně, rukováte z ryhovanej, vyrezávanej slonoviny a rám, ako aj iné ocelbvé časti, sú inkrustované zlatom. S týmto darem sa však prezident Davis nikdy nepotěšil; loď, ktorá mu ho vle­ zla na územie ovládané Konfederáciou zajali námorné sily Únie, ktoré účinné

blokovali pobřežně vody.

RAKÚSKY OCELOVÝ BODÁK Tento nasúvací bodák patřil k puške Infanteriegewehr model 1854, pechotnej puške, aká sa vyrábala v Rakúsku, známej ako

Lorenzova puška. Hoci obe strany ich nakupovali vo velkých množstvách, podlá slov istého historika boli u vojakov všeobecne neoblúbené. Vláda Únie kupila tisíce týchto pušiek len preto, aby ich nemohla kúpiť Konfederácia.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 143

Zbraně amerického Západu Len málo historických období sa spája s všeobecným používáním zbraní, ako osídlbvanie amerických západných území v 19. stor. Šlová divoký Západ ihned’ vyvolávajú představy o mužoch oháňajúcich sa šesťranovými revolvermi. Ale tiež o zálesákoch a lovcoch bizónov s ich opakovačkami a výkonnými jednoranovými zbraňami, a o potýčkách kavalérie s Indiánmi. Nekonečné rady knih a filmov vytvořili romantické představy o tých časoch, ktoré nezodpovedali vždy pravdě, ale skutočnosťou je, že mať vtedy na západnej hranici po ruke spolahlivú opakovačku (alebo i niekol’ko zbraní) často představovalo rozdiel medzi životom a smrťou. KRÍŽOM CEZ HORY Na začiatku 19. stor. tvořili hranicu

Zadovky Sharps používali závěr systému

trovku často označovali za zbraň, ktorá

falling block, kde páka, slúžiaca aj ako

dobyla Západ. Od skončenia občianskej vojny až do

so Západom Apalačské vrchy. Priekopni-

ochranný spúšťový oblúk, uzatvárala po-

ci zo štátov na východnom pobřeží, ktorí

hybom zhora nadol po nabití hlavně ma-

konca divokého Západu, bol hlavnou

tiahli na Západ, mali so sebou svoje Ken­

sívnym záverom nábojovú komoru. Pušky

úlohou americkej armády boj proti Indiá­

tucky rifles, dlhé pušky, jednak aby si

založené na Sharpsovom systéme boli na

nom. Hoci opakovačky dokázali svoje

mohli niečo ulovit’, alebo aby mohli bojo­

Západe populárně niekol’ko desaťročí.

kvality už v občianskej vojně, armáda

NA HRANICI

viek Springfield, že vo vojnách s Indián­

mala z čias vojny ešte také zásoby predo-

vat proti Indiánom. Keď v r. 1803 kupa Louisiany posunula hranicu ku Skalna­

tým vrchom a dálej cez ne, vybrali sa

Póvodná sharpsovka bola jednora-

mi sa často používali springfieldky nazý­

nová, ale v r. 1860 uviedol Christopher

vané trap door (sklapni pascu), pretože

nami, často vyzbrojení vefkokalibrovými

Spencer (1833 - 1922) na trh pušku so

ich prerobili na jednoranové zadovky.

puškami, ktoré vyrábali bratia Samuel

záverom systému falling block a s trubi-

Ďalšou kapitolou zbraní divokého Západu

(1792 až 1884) a Jacob (1786 - 1849)

covitým zásobníkom na sedem nábojov,

boli výkonné pušky s kalibrom 0,50 palca,

Hawkenovci zo Saint Louis. Po r. 1850,

umiestneným v pažbě. Bola prvou sku­

ktoré používali profesionální lovci bizó­

legendární traperi do divočiny za kožuši-

kedy sa začalo schylovat k občianskej

tečnou opakovačkou, ktorá zožala na

nov. Následkom týchto masakrov boli

vojně, sa stala západná oblast Kansasu

Západe velký úspěch. Přibližné v tom

bizony, ktorých stáda sa prechádzali

bojiskom, pretože osadníci zo Severu,

istom čase pracovala spoločnosť

prériami v státisícoch kusov, v polovici

ktorí boli proti otroctvu, sa dostali do

Winchester Repeating Arms Co. na

19. stor. takmer vyhubení.

konfliktu s jeho južanskými zástancami.

vývoji pušky vybavenej systémom

Pokial ide o pištole a revolvery, ich

pákového ovládania závěru a nabíjania

používatelia na straně zákona a aj jeho

jeni novými, technicky pokrokovými

súčasne, ktorú uviedla na trh v r. 1866.

narušitelia disponovali širokou paletou

zbraňami, karabinami, ktoré navrhol

Nasledujúce prevedenie, model 1873, sa

systémov a typov, ale favoritom boli kolty,

Christian Sharps (1811 - 1874) v r. 1848.

stalo velmi populárnym a tuto winches-

najma jednočinný model Colt Army 1873.

Mnohí osadníci zo Severu boli vyzbro­

PUŠKA WINCHESTER 66

Pre mosadzné teleso pušky prisúdil žargon winchestrovkám 1866 měno The Yellow Boy (žitý šarvanec). Zbraň bola priamym následovníkem Henryho opakovačky a použí­ vala rovnaké náboje s kalibrom 0,44 palca s okrajovým zápalom, ale rovnaký trubicový zásobník pod hlavňou mal viac než dvojnásobná kapacitu; namiesto siedmich nábojov pátnásť. Vyobrazená zbraň patřila ruskému cárovi Alexandrovi II. (1818 -1881, cár od 1855). Je na nej vyrytý cársky monogram a symboly ruskej monarchie.

144 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

ZBRANĚ AMERICKÉHO ZÁPADU

OLIVER FISHER WINCHESTER

ňoval na New Haven Arms Company, neskór

spoločnosť pokračovala v činnosti a ešte i dnes

na Winchester Repeating Arms Co. Společ­

je jednou z najváčších amerických zbrojoviek.

nost' Volcanic Company vyrábala poměrně

Vyrába širokú škálu guíovníc a brokovnic,

oblúbené opakovacie pušky a Winchester si

najma na športové účely. Závěr winchestro-

najal puškára menom Benjamin Tyler Henry

vského příběhu je bizarný; Williamovej vdově,

(1821 -1898), aby zdokonalil ich konštrukciu.

Sarah Pardee Winchestrovej vraj povedalo

Výsledkom bola v r. 1860 tzv. Henryho puška,

špiritistické médium, že musí vybudovat’

čiže henryovka, opakovačka s pákovým ovlá­

domov pre duše obětí winchestroviek, inak by

dáním závěru, ktorá sa přesadila počas ob-

bola rodina Winchestrovcov navěky prekliata.

čianskej vojny v USA, hoci jej zavedenie do

Sarah sa presťahovala do San José v Kali­

štandardnej výzbroje armádně orgány Únie

fornii, kde kúpila skromnú usadlosť, na rozšíre-

nikdy neschválili. Po vojně Winchester uviedol

nie ktorej až do svojej smrti v r. 1922 vynaklá­

na trh modely 1866,1873 a ich rfalšie vývo­

dala enormně finančně prostriedky. V tom

jové pokračovania. Bol aktívny aj ako politik,

čase mal dom už 160 miestností a množstvo

sachusetts). Svoje bohatstvo založil ako vý-

v rokoch 1866 -1867 vykonával funkciu

podivných prvkov, ako například schodisko,

robca pánských košelí a pretože prospero­

zástupců guvernéra štátu Connecticut. Zomrel

ktoré nikam neviedlo, alebo dveře, ktoré sa

val, rozhodol sa investovat’ do spoločnosti

11.12.1880 v New Havene (Connecticut);

otvárali proti stene. Winchestrovský Mystery

Narodil sa 30.11.1810 v Bostone (Mas­

Volcanic Repeating Arms Company. V r. 1856

riadenie firmy převzal jeho syn Wiliam, ktorý

House (tajomný dom) je v súčasnosti jednou

získal nad ňou kontrolu, najskórju přemě­

zomrel v priebehu nasledujúceho roka, ale

z tamojších velkých turistických atrakcií.

GULOVNICA COLT LIGHTNING Po r. 1880 firma Colt uviedla na trh svoje gul'ovnice Lightning (blesk) vychádzajúce

z patentu Williama Elliota. Mali na svoju dobu neobvyklé riešenie, tzv. slide action, hovorovo pumpovačka. Výkon opakovania sa uskutočnil posunutím pohyblivého podpažbia. Lightningy nikdy nedosiahli popularitu gulbvníc konkurenčných firiem. Rózne typové prevedenia používali náboje s kalibrom 0,32,0,38 a 0,44 palca.

KARABINA MASSACHUSETTS ARMS COMPANY Karabinu, zadovku kalibru 0,50 palca, vyrobila spoločnosť Massachusetts Arms Company. Gul’ovnica přesná až na vzdialenosť 600 stop, bola známa ako Maynardova karabina, pretože na odpálenie nálože používala Maynardov systém zápalkových pások. Konštrukcia bola paten­ tovaná v r. 1851 a zbraň bola počas občianskej vojny rozšířená u jednotiek Konfederácie. Táto konkrétna gul’ovnica so striebonou kartušou a Napoleonovým emblémem patřila Napoleonovi III. (1808-1873), synovcovi Napoleona Bonaparta.

WINCHESTROVA PUŠKA MODEL 1866 CISÁRA MAXMILIÁNA HABSBURSKÉHO Túto gufovnicu model 1866 vyrobila spoločnosť Winchester Arms Company ako dar pre cisára Maxmiliána Habsburského, vládců Mexika. Revolúcia pod vedením Benita Juaréza (1806 - 1872, prezident od 1858) ho zvrhla, a po krátkom procese ho povstalci zastřelili. Puška má slonovi­

nová pažbu, zlaté inkrustácie na čiernených ocelových súčiastkach, pozlátené teleso a kovania.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 145

ZBRANĚ AMERICKÉHO ZÁPADU

I

MB

GULOVNICA WINCHESTER MODEL 73 V r. 1873 vyrobil Winchester vylepšená verziu svojej gul’ovnice model 1866, prekomorovanú na štandardný náboj s kalibrom 0,44 palea so středovým zápalom. Tento model Winchester 73 sa stal najznámejšou winchestrovkou a najoslavovanejšou puškou divokého Západu. Vyobrazený exemplár patřil Albertovi Eduardovi, princovi z Walesu, neskoršiemu královi Eduardovi VII. (1841 -1910, král’od 1901). Strieborný medailón vsadený do pažby má vyryté imperiálne sym­ boly, vrátane Indickej hviezdy. Speciálně modrenie povrchu ocelových častí dodatočne vykonal

puškár James Kerr v London Armoury Co.

KARABINA SHARPS MODEL 1859 Karabiny a gul’ovnice so záverom rolling block, ktoré vyvinul Christian Sharps, obrubovali lovci, zálesáci a lni dobrodruhovia Západu. Vyobrazená je karabina Sharps 1859 New Model s farebne tónovanými ostrostreleckými okuliarmi proti oslneniu. Azda najslávnejšou Sharpsovou gulovnicou bola velkokalibrovka 0,50 palca, známa ako Big Fifty (velká páťdesiatka), ktorú často používali lovci bizónov. Bizona vraj dokázala zložiť jedinou gulkou na vzdialenosť 183 metrov.

PÁSTNÁ DÝKA Túto ohavnú zbraň, označovaná ako gamblers push dagger (hráčská pástná dýka), vyrobili v San Franciscu asi v r. 1870. Zrejme bola velmi užitočná pri vyvrcholení debaty o tom, odkial’ sa asi v hre vzalo plate eso. Má kostěná rukováť a čepel's dížkou 12,5 cm.

146 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

ZBRANĚ AMERICKÉHO ZÁPADU

ELIPHALET REMINGTON Narodil sa 28.11.1793 v Suffielde

(Connecticut). Podobné ako mnohí jeho rodáci sa přesídlil do státu New York. Vo veku asi 23 rokov si povedal, že dokáže

vyrobit’ lepšie zbraně, než tie, ktoré sa REVOLVER ADAMS Revolvery, ktoré vyrábal britský puškár Adams (1809 -1870) představovali na západnej hranici vážnu konkurenciu pre Coltove výrobky. Ako dvojčinné revolvery dokázali strieláť rýchlejšie, Coltove revolvery bolí zasa všeobecne presnejšie a výkonnejšie. Dósledne vypracované Adamsove revolvery vyrábané ručně boli tiež drahšie, ako továrensky vyrábané Coltove výrobky. Hovoří sa, že Georg Armstrong Custer (1839 -1876), plukovník americkej Siedmej kavalérie, ktorá utržila od spojených dakotských a čejenských kmeňov pri Little Big Horne zdrvujúcu porážku, nosil tiež

Adamsov revolver podobný vyobrazenému. Je však pravdou, že v záverečnej fáze boja zvieral

v rukách dva revolvery Schofield.

v jeho době předávali. Výsledok jeho snáh

urobil taký dojem na miestnych nadšen-

cov, že sa rozhodol věnovat' iba výrobě zbraní a založil dielňu, z ktorej sa vyvinula spoločnosť E. Remington & Sons (neskór

Remington Arms Company) v llione (New

York). Ked’12. 8.1861 v llione zomrel, z jeho predtým skromnej dielne sa vyvinula jedna z popredných amerických

firiem na výrobu zbraní, a táto pozíciu si

zachovává dodnes. Aj ked Remington

rozšířil svoj výrobný program a začal REVOLVER, PATRIACI DOBRODRUŽKE BELLE STARR

Páťranový jednočinný revolver Navy Model s kalibrom 0,36 palca patřil jednej zo slávnych ženských postáv Západu, Belle Starr (1848 -1889). Vyrobila ho firma Manhattan Firearms Co. v Newarku (New Jersey). Hovořilo sa, že Belle Starr bola ženskou obdobou Jesseho Jamesa (1847 - 1882), ktorá rada jazdila na koni ulicami miest divokého Západu a striel’ala přitom z revolveru do vzduchu, alebo do vývěsných tabúl’.

vyrábať množstvo rozličných výrobkov,

od písacích strojov až po bicykle, Remington Arms Company je najstaršou americkou firmou, ktorá ešte stále vyrába

svoje póvodné, originálně výrobky.

Po úspešnej zločineckej kariére, ktorá obsahovala aj pobyt vo vážení za krádež koňa, hoci by si ho zaslúžila skór za násil­ ná smrť váčšiny mužov v jej živote, bola za doslal’ nezistených okolností zastřelená nedáleko města Eufaule (Oklahoma).

GULOVNICA REMINGTON Jednoranové gufovnice Remington Rolling Block z 60. a 70. rokov 19. stor. vynikali mimoriadne robustnou konštrukciou. V Amerike sa uplatnili váčšinou ako civilně zbraně, hoci americká

armáda a námořnictvo kúpili menší počet gul’ovnic a karabin. Firma Remington však předala tisíce zbraní vládám cudzích krajin; niektoré sa používali ešte v 20. stor.

OD NAPOLEONA PO R. I9I4 • I47

Zásobníkové opakovačky SO SKRUTKOVICOVÝM ZÁVEROM Opakovacia puška so skrutkovicovým záverom nabíjaným zo zásobnika celokovovými nábojmi bola základnou pěchotnou zbraňou počas takmer 75 rokov od r. 1860 až do 2. světověj vojny, kedy ich nahradili samonabíjacie pušky, a neskór samopaly. Tento typ jednoduchých a spole­ hlivých zbraní dodnes používajú civilisti na lovecké účely a na športovú strel’bu do terča. PUŠKA IHLOVKA A PUŠKA

bolo možné dosiahnuť perkusnými pre-

a mali výrazné váčši dostřel. V prusko-

CHASSEPOT

dovkami, ktoré sa vtedy bežne používali.

-francúzskej vojně sa zase ihlovky střetli

Hlavnými nevýhodami ihloviek bolo, že

s podobnou pěchotnou zbraňou

ZatiaT čo občianska vojna v USA

explózia zápalky oslabovala úderník,

francúzskeho vynálezců Antoina

pušiek, zadoviek a zozadu nabíjaných

spósobovala jeho koróziu a tiež že

Alphonsa Chassepota (1833 - 1905).

karabin, Prusko zaviedlo takú zbraň už

konštrukcia závěru prepúšťala příliš vela

Francúzska armáda ju zaviedla v r. 1866.

v r. 1848. Bola to tzv. ihlovka.

plynov, čo znižovalo dostřel a přesnost'

Chassepotova puška s kalibrom 11 mm

Skonštruoval ju Johann Nikolaus von

vďaka „lenivej“ dráhe střely. Ihlovky

v mnohých ohladoch předčila pruská

Dreyse (1787 - 1867). Zbraň s kalibrom

poprvýkrát použili proti revolučným

ihlovku a mala aj váčši dostřel, ale

15,4 mm dostala meno podia dlhého

davom v rokoch 1848 - 1849 a potom

pruská převaha taktiky a dělostřelectva

ihlového úderníka. Po stlačení spúšte

vo vojenských konfliktoch Pruska proti

tieto výhody viac než vyrovnala.

úderník narazil do zápalky v dne

Dánsku (1864), Rakúsku (1866)

demonstrovala účinnost' rýchlopalných

papierovej nábojnice, ktorá obsahovala

a Francúzsku (1870 - 1871). Viťazstvo

aj hlavnú nálož a gul'ku. Vefkým prino-

Pruska v týchto konfliktoch nebolo

som ihlovky, okrem používania jed­

založené len na výhodě novej zbraně, ale

notlivých kompletných nábojov, bolo

najma na schopnosti taktického využitia

zavedenie závěru ovládaného klukou.

jej výhodných vlastností. Rakúske

Spojenie týchto dvoch výhod umožňova­

pěchotné pušky mali sice zastaralý

lo rýchlejšie nabíjanie a střelbu, než

systém nabíjania, ale bolí výkonnejšie

BELGICKÁ POLICAJNÁ KARABÍNA

Táto belgická polozadovka používá výklopná komoru na pohodlnejšie nabí­ janie, ale sám nabíjací proces je ako u predovky; pri prvej polohe kohúta sa

komora spředu vyklopí, naplní sa prachom, upchávkou a gulkou a zaklapne sa spát’. Na piston sa položí zápalka a kohút sa natiahne na druhá, odpal’ovaciu polohu.

148 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

ZÁSOBNÍKOVÉ OPAKOVAČKY SO SKRUTKOVICOVÝM ZÁVEROM

ZBRANĚ SYSTÉMU MAUSER

navrhol novů zbraň s kalibrem 7 mm, zalo­

puška s posuvným záverom. Puška G98 sa

žená na použití nedávno vyvinutého nábojo­

v nemeckej armádě používala až do 30.

1914) Mauserovci kráčali v otcových šíapa-

vého zásobníka. Modely 1893,1894 a 1895

rokov 20. stor., keďju nahradilo kratšie

jach ako puškári zbrojovky králbvstva Wůrt-

mali velký úspěch a objednávky na ne pri-

prevedenie Karabiner (KAR.) 98. Tri hlavně

temberg. Keďvláda zjednoteného Nemecka

chádzali z celého světa. Posuvný závěr

výrobně závody firmy Mauser boli zničené

híadala dokonalejší typ pušky ako odpověď

zbraní firmy Mauser sice neumožňovali taký

počas 2. světověj vojny. V súčasnosti je

Wilhelm (1834 - 1882) a Paul (1838 až

na výkonnejšie francúzske pušky Chassepot

počet výstrelov za minutu ako například brit­

Mauser súčasťou koncernu Rheinmetall

v prusko-francúzskej vojně, vyvinuli bratia

ský SMLE (Short Magazine Lee-Enfield), ale

a vyrába zváčša lovecké zbraně. Niekolko

spoločne jednoranovú pušku s posuvným

bol robustný, bezpečný a účinný. V r. 1898

bývalých konštruktérov firmy však zohralo

záverom, Gewehr Modell 1871, ktorú

zaviedol Mauser model Gewehr 98 s kalibrom

významná úlohu pri založení podniku Heck­

nemecká armáda pružné zaviedla ešte

7,92 mm. Podlá názoru mnohých historikov

ler & Koch, najváčšieho súčasného němec­

v tom istom roku. Po Wilhelmovej smrti Paul

z oblasti zbrojárstva to bola najdokonalejšia

kého výrobců zbraní od 2. světověj vojny.

PUŠKA KRAG Pušku Krag-Jorgensen navrhli v r. 1880 dvaja Nóri, armádny dóstojník Ole Krag a puškár Erik Jorgensen. Bola neobvyklá svojím zboku umiestneným tobolkovým zásobníkom na páť nábojov. Dánska a nórska armáda používala zbraně Krag-Jorgensen v množstve modelov a kalibrov. Americká armáda ju s kalibrom 30-40 Krag akceptovala v r. 1892, ale k jednotkám sa zbraň dostala až

ku konců desaťročia, ale len v malom počte. Vysokovýkonné parametre Mauserov, ktoré v r. 1898 používali španielske sily na Kube počas španielsko-americkej vojny, však o páť rokov neskór primáli Spojené státy schválit’ pušku, ktorá by sa mauserovkám vyrovnala, a to Springfield Model 1903. Medzitým však pušky Krag vo velkom rozsahu používala americká armáda na Filipínách pri bojoch o nezávislost’, ktoré vypukli, keď USA zobrali ostrov Španielsku.

BELGICKÁ KARABINA Jednoranová karabina, zadovka s kalibrom 0,45 palca na náboje so středovým zápalom, je typickým príkladom jazdeckých zbraní z obdobia 1860-1870. Po zavedení opakovačích pušiek s posuvným záverom sa konstruktéři zbraní snažili odstrániť

rozdiely medzi jazdeckými karabinami a pěchotnými puškami, a zaviesť namiesto nich univerzálně zbraně, akými boli britská SMLE (Short Magazine Lee-Enfield) a americká Springfield Model 1903.

BEAUMONTOV MOUSQUETON Mousquetonmi nazývali Francúzi v čase Napoleona jazdecké karabiny identické s hladko vrtanými pěchotnými puškami. Tento mousqueton navrhol holandský

technik Beaumont krátko po r. 1870. Je to jednoranová puška s kl'ukou ovládaným záverom, odvodená z francúzskej chassepotky. Konštrukcia bola neobvyklá tým, že namiesto hlavnej vinutej pružiny používala starší typ pružiny v tvare písmena V,

uloženej v dutej a dvojdielnej kl’uke závěru.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 149

ZÁSOBNÍKOVÉ OPAKOVAČKY SO SKRUTKOVICOVÝM ZÁVEROM

PUŠKA TORINO V r. 1887 začala talianska armáda k jednoranovým puškám s posuvným závěrem Vetterli model 1870 prirábať zásobníky, ktoré navrhol dělostřelecký důstojník G. Vitali. Výsledek přestavby Vetterli-Vitali s kalibrem 104 mm sa vo velkých počtoch používal v talianskych koloniálnych vojnách v Afrike koncom 19. a začiatkom 20. stor.

ARMÁDNA PUŠKA GEWEHR 1888

V obavě, že by Nemecko mohlo začat’zaostávat’vo výzbroji za Francúzskom, ustanovila nemecká armáda komisiu na urýchlenie zavádzania noviniek. Jedným z výsledkov bola puška Gewehr 1888 s kalibrem 7,92 mm, tzv. komisná puška, ktorá obsahovala kombináciu prvkov zbraní nemeckej spoločnosti Mauser a rakúskej zbrojovky Mannlicher. Neobvyklé bolo uloženie ústia hlavně v kovověj objímke, ktorá nahrádzala dřevené predpažbie, čo málo zabránit’ prehrievaniu hlavně pri

mienky si vyžadujú vyvinúť kratšiu pechotnú zbraň, ktorá by súčasne mohla slúžiť aj ako jazdecká karabina. Výsledkom bola univerzálna puška SMLE (Short Magazine Lee-Enfield) s kalibrem 0,303 palea, zavedená v r. 1907. Vyobrazený je model Mark III s 46 cm bodákom mečovitého typu.

Zásobník bol na desať nábojov, iné zbraně mail len pat’.

1 PUŠKA SYSTÉMU MOSIN Iba málo pušiek sa dočkalo dlhšieho času aktívneho nasadenia, než ruská puška Mosin-Nagant model 1891 s kalibrem 7,62 mm. Používali ju najskór ruské, potom sovietske vojská až do konca 40. rokov 20. stor. Před revolúciou v Rusku sa množstvo týchto pušiek vyrábalo v USA. Odtial’ je

i zobrazená zbraň s bodákom (štyk), výrobok firmy Westinghouse Corporation asi z r. 1890.

PUŠKA SYSTÉMU VETTERLI Švajčiarska pěchotná puška systému Vetterli model 1869 s kalibrem 0,41 palca bola už niekolko

rokov před zavedením mauseroviek prvou viacranovou zbraňou s posuvným závěrem. Zaviedli ju mnohé velké armády, hoci jej nabíjací systém obsahoval dvanásťranovú nábojové trubicu a nie krabicové zásobníky, obvyklé v Europe. Vyobrazený model je talianskou verziou z r. 1878.

150 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

ZÁSOBNÍKOVÉ OPAKOVAČKY SO SKRUTKOV1COVÝM ZÁVEROM

PLEJÁDA MAUSEROV Mnohé národy sa rozhodli zaviesť do výzbroje svojich armád pušky firmy Mauser. Podlá údajov samotnej firmy bolo na svete od konca

19. stor. do konca 2. světověj vojny vyrobených asi 100 miliónov mauseroviek. Vyobrazených je niekolko variantov pušiek Mauser

z celého světa.

štandardných nábojov s kalibrom 7,65 mm.

Československa.

ARGENTINSKY MAUSER S BODÁKOM A S POŠVOU

V r. 1891 nahradila argentinská armáda svoje zastarané Remingtony s kalibrom 0,43 palca s otáčavým záverom (rolling block) puškou Mauser 7,55 mm vyobrazenou spolu s bodákom a s pošvou.

ŠVÉDSKY MAUSER S BODÁKOM A S POŠVOU Švédsko zaviedlo pušky Mauser v r. 1893, ale s kalibrom 6,65 mm.

Podlá vojenských štandardov pre armádně pušky tej doby to bolí malé náboje. Švédi tiež trvali na tom, že pre ich Mausery, aj keď vyrábané v Nemecku, sa bude používat’ ich ocel’.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 151

Automatické

pistole

Automatická pistol’ možno označit’ za nevlastně dieta strojnej pušky (gulbmetu). Keď Hiram Stevens Maxim prišiel v 80. rokoch 19. stor. na spósob využitia spatného nárazu zbraně na nabitie, odpálenie, vyhodenie prázdnej nábojnice a nabitie ďalšieho náboja, v niekol’kých kra­ jinách sa konstruktéři zbraní usilovali zmenšit’ rozměry systému, aby bol použitelný v ručnej palnej zbrani. Samonabíjacie pištole sú totiž v skutečnosti poloautomatickými zbraňami. Pri každom stlačení spúšte vystrelia vždy len raz a nestielajú nepřetržíte ako gulbmet. Prvé auto­ matické pištole trpěli dětskými nemocami, najma čo sa týká vel’kosti nábojov, ale konštruktéri ako John Moses Browning tento problém vyriešili a vznikla použitelná zbraň. ZBRANĚ SYSTÉMU BORCHARDT,

Schmeisser (1848 - 1917), otec Huga

PŘÍCHOD JOHNA MOSESA

BERGMANN A LUGER

Schmeisser (1884 - 1953), vyvíjať model

BROWNINGA

Prvú úspešnú automatickú pistol’

automatickej zbraně, využívajúcej na

Námietkou armádnych nakupovačov

skonštruoval americký vynálezea němec­

pohyb závěru tlak plynov, vznikajúcich pri

zbraní proti prvým automatickým zbra-

kého póvodu Hugo Borchardt (1844 až

výstřele. Používali však zásobník, vložený

niam bola podlá ich názoru nedosta­

1924), ktorý pracoval pre niekol’ko ame­

před ochranný oblúčik spúšte, namiesto

tečná schopnost’ municie okamžité

rických výrobcov zbraní, vrátane Colta

v rukováti, podobné ako u Mauserovho

a účinné zastavit’ nepriatefa. Na začiatku

a Winchestra. V r. 1893 navrhol pistol’, pri

typu Broomhandle. Firma Deutsche

20. stor. však americká armáda zistila,

ktorej uplatnil Maximov princip využitia

Waffen & Munitionsfabriken (DWM) sice

že ani jej revolvery s kalibrom 0,38

spatného nárazu na odrazenie kíbového

nedokázala v r. 1890 predať Borchardtovu

palca nedokázali zastavit’ odhodlaných

závěru dozadu a dohora, čím sa vyhodila

pištof americkej armádě, ale jeden z jej

muslimských povstalcov v americkej

použitá nábojnica, a do nábojovej komory

zamestnancov, Georg Luger (1849 - 1923)

kolonii na Filipínách. John Moses

sa zasunul zo zásobnika v rukováti nový

vylepšil jej koncepciu, a nakoniec zostrojil

Browning túto námietku vyriešil pisto­

náboj. Traduje sa, že Borchardta na toto

prvú verziu známej pištole, ktorá potom

lou, ktorá hoci bola automatická, strie-

riešenie inspiroval pohyb ludského kolena.

niesla jeho měno. Zavedenie pištole Luger

lála extrémně výkonným strelivom s kali­

V USA nenašiel Borchardt pre svoju kon-

do výzbroje švajčiarskej armády v r. 1900

brom 0,45 palca. Náboj mal označenie

cepciu žiadnych záujemcov a tak sa

znamenal vefký pokrok. Nemecká armá­

0,45 ACP (Automatic Colt Pistol).

presťahoval do Nemecka, kde firma

da však pokladala Lugerovu pištof stává­

Americká vláda ju oficiálně schválila

Ludwig Loewe & Company uviedla tuto

nu na náboje 7,65 mm za příliš slabú.

ako súčasť svojej výzbroje v r. 1911.

priekopnícku pistol’ na trh.

Luger potom vyvinul pištof Parabellum

Colt Ml911 sa neskór stal jednou

(z latinského para bellům, pre vojnu) na

z najúspešnejších a najdlhšie

(1850 - 1931), podnikatel’ rakúskeho

střelivo s kalibrom 9 mm. Túto verziu

používaných ručných palných zbraní

póvodu, a nemecký konstruktér Louis

zaviedlo do výzbroje Nemecko v r. 1908.

na svete.

V Nemecku začali Theodor Bergmann

PISTOL BORCHARDT Hugo Borchardt povodně skonštruoval svoju ručnú palnú zbraň, prvú úspešnú samonabíjaciu pisto! pre nové náboje 7,65 mm, ktoré sa neskór začali označovat’ ako 7,65 Mauser. Bicí mechanizmus bol instalovaný do uzavretého pevného závěru. Pri výstřele kíbový mechanizmus odsunul hlaveň od závorníka, vyhodil prázdnu nábojnicu a nabil zbraň zo zásobníka na sedem nábojov, ktorý bol v rukováti. Nešikovné riešenie závěru však sťažovalo střelbu z pištole jednou rukou, a preto ich doplňovali odnímatelhou pažbou (karabinová úprava).

152 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

AUTOMATICKÉ PISTOLE

PISTOL BERGMANN

ÍT ' ‘

Samonabyacia pistol' Bergmann po (vyobrazený je model 1894), využívala tlak plynu na spatný chod závěru. Bola neobvyklá tým, že namiesto vytáhovacieho mechanizmu (drapák uchopí okraj nábojnice), aké

mail ostatně systémy, tu vyhadzoval nábojnice tlak plynov. Tento tzv. plynový extrakčný mechanizmus však spůsoboval, že pistole malí sklon k zablokovaniu. Používali střelivo s různými kalibrami a rukováte mail ako revolvery. Náboje sa do hlavně privádzali zo zásobníka před ochranným oblúčikom spúšte. Neskoršie verzie pistolí Bergmann vrátane typov Mars a Simplex využívali armády před i počas 1. světověj vojny.

v Ogdene, (Utah).

V otcovom podniku zostrojil John ako trinásť-

ročný svoju prvú zbraň.

V r. 1883 odišiel Browning pra­ covat’ k Winchestrovi, kde

W

v období 1890 - 1900 vyvinul různé

brokovnice a gul’ovnice, ktoré sa stali

legendou. Jeho záujem o automatické zbraně ho v r. 1895 priviedol ku skonštru-

ovaniu gufometu a množstva typov auto­ matických pistolí, ku ktorým patří aj Colt

JOHN M. BROWNING Bol bez pochyby najinšpirujúcejším

M1911A1 s kalibrom 0,45 palca. Brow-

ningove guťomety s kalibrami 0,30 a 0,50

a najvšestrannejším puškárom všetkých

palca sa stali štandardnou súčasťou

čias. Věnoval sa vývojů civilných i vojen­

výzbroje amerických vojsk, rovnako ako

ských zbraní, vrátane brokovnic, gul'ome-

gul’omet Browning Automatic Rifle (BAR).

tov, automatických pušiek a automatic-

John Browning zomrel 26. 9.1926

kých pistolí. Mnohé jeho modely sa

v Brusel!, kde pracoval na 9 mm automa­

vyrábajú ešte v súčasnosti. John Moses

tické] pištoli, ktorá sa neskor vyrábala

Browning sa narodil 21.11.1855

pod označením Browning High Power.

P1STOL LUGER Pistol’ Luger vo výzbroji švajčiarskej armády (vyobrazená s helvétskym krížom na puzdre závěru) mala kaliber 7,65 mm. Nemecký model P08, schválený v r. 1908, používal náboje 9 mm Parabellum, ktoré sú ešte i dnes, o storočie neskor, najbežnejším kalibrom automatických pistolí a samopalov. Aj ked bol Luger nepochybné vynikajúcou zbraňou a u spojeneckých jednotiek v oboch vojnách bol žiadaným suvenírom, povést’ o nej zjavne přeceňovala jej objektivně kvality.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 153

AUTOMATICKÉ PISTOLE

PISTOL GLISENTI 9 mm pisto! Glisenti, nazvaná podlá firmy Real Fabbrica ďArmi Glisenti, ktorů začali vyrábaťv r. 1910, bola štandardnou poboč­ nou zbraňou talianskej armády v 1. svě­ tověj vojně. Jej účinnost’ však znižoval příliš komplikovaný bicí systém kombinovaný s neobvyklým mechanizmom spúšte.

DĚLOSTŘELECKÝ LUGER Koncom 1. světověj vojny zaviedla nemecká armáda do výzbro­ je zaujímavý variant Lugeru, tzv. dělostřelecký model. Táto zbraň mala hlaveň s dížkou 20 cm namiesto štandardnej dížky 10 cm, a používala sa ako karabina s dřevenou pažbou a s bubnovým zásobníkom na 32 nábojov. Delostrelci s výhodou využili takú zbraň pri obrané dělostřeleckých pozícií, ale osvědčila sa aj u pěchoty pri dobýjaní nepriatelškých zákopov.

PISTOL COLT 0,45 PALCA Odolný, spofahlivý a priebojný, podlá týchto slov historika zbraní Craiga Philipa, si Colt 0,45 palea získal oblúbu u vojakov všetkých národov. Od jeho zavedenia v r. 1911 boli v USA vyrobené 3 milióny týchto pištolí, a neznámy počet vyrobili v licencii v mnohých krajinách světa. Póvodný, tzv. vládny model, na základe skúseností z bojov v 1. světověj vojně mierne upravili, a stal sa z něho M1911A1, ktorý zostal vo výzbroji americkej armády až do polovice 80. rokov 20. storočia. Hlavnými nevýhodami tejto zbraně bola jej vysoká hmotnost’ 1,1 kg, a skutečnost, že ako dvojčinná zbraň sa musela nosit’ s natiahnutým záverom, aby střelec mohol vypálit’ pohotovo prvý výstřel, čo však u neskúseného strelca mohlo sposobiť náhodné odpálenie.

154 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

AUTOMATICKÉ PISTOLE

MAUSER SO ZMETÁKOVOU PAŽBOU

Prvým pokusom firmy Mauser v oblasti samonabíjacích pistolí bolo zavedenie modelu s kalibrem 7,63 mm v r. 1896, ktorý mal, rovnako ako jeho vylepšený nástupea, model 1898, prezývku zmetákový mauser podlá charakteristického tvaru rukoviatky a jej postavenia voči hlavni a závěru. Podobné ako borchardt a dělostřelecký luger, aj zmetákový

mauser dodávali s dřevenou dutou připojitelnou pažbou, ktorá slúžila ako puzdro. Jedným z vylepšení inovovaného modelu bolo, že po vy­ střelení posledného (desiateho) náboja zo zásobníka ostal závěr v otvorenej polohe, čo umožňovalo urýchlené nabitie (a informáciu, že zbraň je vybitá) z nabíjacej pásky. Tento typ mauseru si často súkromne kupovali dóstojníci mnohých armád, medzi nimi aj mladý britský kavalerista Winston Leonard Spencer Churchill (1874 - 1965), ktorý tuto zbraň používal v r. 1898 v sudánskom Omdurmáne.

PISTOL SCHWARZLOSE Deváťmilimetrový model Schwarzlose 1908 Automatic, nazvaný podlá německého konstruktéra Andreasa Wilhelma Schwarzloseho (1867 až

1936), je jedinečný tým, že na svoje fungovanie používal systém blow forward (odsúvanie dopředu), s nepohyblivým záverom a s hlavňou, ktorá sa pri výstřele pohybuje dopředu, čím otvorí přístup k nábojovej komoře a vyhodí vystrelenú nábojnicu. Po návrate hlavně dozadu sa zbraň nabije a natiahne. Bol to účinný, ale nezvyklý systém, kedže pri

spátnom náraze jazdila hlaveň vpřed, namiesto závěru vzad. Schwarzlose vyvinul aj vel'mi cenený, vodou chladený gul’omet, ktorý v 1. světověj vojně používala rakúsko-uhorská armáda.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 155

Zbraně na sebaobranu Aj napriek pokrokem v oblasti ochrany verejnej bezpečnosti, akými bolo zavedenie organizo­ vaných policajných sil, v Europe i v USA bola zločinnost’ závažným problémom. Rozvoj priemyslu spósobil rýchly nárast miest a s nim prírastok samostatné, alebo v bandách pósobiacich zločincov. Na vidieku zase představovali naďalej vážné nebezpečenstvo banditi. Preto sa India často proti nim ozbrojovali malými palnými zbraňami, ktoré sa dali lahko ukryt. Avšak také isté typy zbraní používali samotní zločinci. Pretože v tých časoch viac-menej nejestvoval dohlad nad držaním zbraní, boli dostupné každému, kto mal na ich kupu peniaze. OSOBNÉ PISTOLE Tieto zbraně patria do niekofkých

Ak sa preto označuje ďalšia skupina

nenápadných zbraní ako dlaňové alebo

VYCHÁDZKOVÉ ZBRANĚ Zadal’ čo rákosové paličky a vychá-

stiskové pistole, ide o právě toto

dzkové palice z ušlachtilých driev, obsahu-

tzv. vreckové pistole a revolvery, ktoré

nepřesné zaradenie do skupiny na sebao­

júce dýkové a kordové čepele, boli běžné

majitel’ mohol pohodlné a nenápadné

branu. Tieto zbraně sa objavili na konci

v 19. stor., zavedenie perkusného odpalb-

nosiť vo vrecku. Typické boli revolvery

19. stor. Tvorcovia zanechali konvenčně

vacieho mechanizmu v rokoch 1810 - 1830

s krátkou hlavňou, do ktorých sa použí­

konštrukcie v prospěch neobvyklej

umožnilo mať v paličke účinná, spolahli-

vali velmi malé náboje, často vyrábané

mechaniky odpálenia zbraně ukrytej

vú a pohotová zbraň a tak vznikol pojem

pre konkrétny typ zbraně. Aby boli čo naj-

v pasti, z ktorej spomedzi prstov trčala

„rákosová puška“. V r. 1823 si britský

kategorií. Okrem derringerov existovali

menšie, a pri vytahovaní a manipulácii sa

len krátká, nenápadná hlaveň. Výstřel sa

puškár John Day dal patentovat’ mecha­

nezachytávali a neohrožovali samotného

odpálil stiskom ruky. Medzi najznámejšie

nizmus, pri ktorom sa posunutím páčky

majitelá, často mávali sklopnú spúšť

patřili, belgicko-francúzske modely

skrytej v paličke spustil výstřel. Palné zbra­

a v ráme uzavreté kladívko, čím sa

Le Merveilleux, Gauloise a americký

ně, ukryté v paličke nazvané Day’s Patent

predchádzalo aj náhodnému výstřelu.

Chicago Protector.

Koncepcia vreckových zbraní pokračovala v 20. stor. zavedením automatických, ultramalých pistolí s malým kalibrom.

Podskupinou týchto zbraní boli tzv. dámské pistole a revolvery, alebo rukávnikové zbraně. Dali sa lahko

skryt’ v kabelke alebo v rukávniku, aké

vtedy ženy bežne nosili na zohriatie rúk

v zimě. Medzi dámskými a vreckovými

pistolami a revolvermi je najčastejšie rozdiel len v estetike dizajnu; zdobenejšie a jemnejšie formované boli určené

DÁMSKY REVOLVER

ženám.

Jedným z príkladov dámských palných zbraní je aj tento jemne rytý revolver s kalibrom 0,22 palca, s perleťovou rukoviatkou a sklápacou spúšťou.

Medzi zbraňami na sebaobranu a zákeřnými zbraňami je velmi neurčitá

hranica, často založená len na interpretácii použitia. Ak má v dáždniku ukrytu

pistol' staršia dáma, označuje sa ako

sebaobranná zbraň. Ak má ten istý dáždnik profesionálny podvodník, tak

zbraň třeba chápat’ ako zákernú.

156 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

sa stali priemyselným štandardom tohto

typu zbrani.

ZBRANĚ NA SEBAOBRANU

BELGICKÝ PRSTOVÝ REVOLVER

Unikátny belgický páťranový revolver má rukováť tvarovaná, aby sa dala uchopit’ medzi palec a stredný prst. Okrem naozaj extravagantného dizajnu má

táto zbraň hrubou vrstvou pozlátený dvojčinný úderný kohút a sklápaciu spúšť.

FRANCÚZSKA DLAŇOVÁ PIŠTOL

V polovici 80. rokov 19. stor. skonštruoval francúzsky puškár Jacques Rouchouse dlaňovú pistol’, ktorá dostala měno Le Merveilleux (kúzelník). Zbraň nemala spúšť; na odpálenie jej používatel’jednoducho zovrel dlaň v pást’, čím

stlačil rám, ktorý uviedol do chodu úderník a ten odpálil špeciálne pre túto zbraň vyrobený náboj s kalibrom 6 mm. Podobný systém sa

používal pre pištol’značky Gauloise.

DLAŇOVÁ PISTOL PROTECTOR V r. 1882 si francúzsky puškár Jacques Edmont Turbiaux dal patentovat’ viacranovú pistol’, s istými výhradami by sa dalo povedať revolver, skonštruovanú tak, aby sa dala pohodlné skryt’

?

v dlani. Náboje v bubne (desať s kalibrem 6 mm, alebo sedem s kalibrom 8 mm) boli uložené po obvode horizontálně osadeného radiálneho valca. Pistole tejto konštrukcie sa vyrábali v licencii aj v USA (kde sa používali aj náboje 0,32 palca) vo firmě Minneapo­ lis Arms Company a neskór aj v Chicago Firearms Company,

ktorá ju uviedla na trh pod označením Chicago Protector.

OD NAPOLEONA PO R. I914 • 157

ZBRANĚ NA SEBAOBRANU BICYKLOVÁ PIŠTOL Skonštruovanie moderného tzv. bezpečného bicykla po r. 1880

vyvolalo v Europe a v USA skutočnú posadnutosť po cyklistike. Vtedy, rovnako ako dnes, neboli niektorí psi ochotní znášať pří­ tomnost’ takéhoto dopravného prostriedku na svojom teritoriu. Táto pistol's kalibrem 0,22 palea mala cyklistom slúžiť na odháňanie psov. Striel’ala slepými aj ostrými nábojmi.

BABY REVOLVER Niekedy po r. 1800 začal Henry Kolb, puškár z Filadelfie, vyrábať ultramalý revolver Baby, so skrytým bicím kohútom (systém sa nazýva hamerless, číže bez kladivka). Tento model

s kalibrom 0,22 palca je poniklovaný a má perleťou obloženú rukováť, takže by právom mohol byť zaradený medzi dámské revolvery.

PISTOL V ŠTÝLE DOSTAVNÍKOVEJ KARABÍNY Táto britská perkusná pištol’z 19. stor. má vybavenie na komplexnú sebaobranu:

hlavně dvojaka (nad sebou) odpal’uje jediný mechanizmus a na údernom kohúte je preto disk s otočnou bicou častou, ktorá pootočením raz bije na piston hornej, a raz na piston spodnej hlavně. Nabijak má výklopné páku a medzi hlavňami je vyskakovací bodec. Takto vybavené karabiny slúžili kočišom dostavníkov alebo leh ozbrojeným sprievodcom na obranu pri prepadoch na cestách.

158 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

PIŠTOL SPEVÁČKY PATTI Darčeková kazeta s jednoranovou pistolou, zadovkou s kalibrom 0,30 na střelivo s vlastnou ihlou (typu Lefaucheaux) so sklopnou hlavňou (páčka pod hlavňou sa posunie nabok a odistí sklopenie hlavně, kde narážka vysunie vystřelená nábojnicu) a sklopnou spúšťou (vyklopí sa pri natiahnutí kohú-

ta). Vlastnila ju speváčka Adeli­ na Patti (1843 -1919). Narodila sa v Španielsku talianskym

rodičom a bola jednou z velkých sopranistiek svojich čias.

RUKÁVNIKOVÉ PISTOLE Ako názov naznačuje, tieto v Belgicku vyrobené jednoranové perkusné pistole s kalibrem 0,36 palca nosila ich majitelka v rukávniku, v ktorom si v zimě zohrievala ruky.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 159

ZBRANĚ NA SEBAOBRANU

-

ZÁKEŘNÉ ZBRANĚ

KAZETA, OBSAHUJÚCA VYCHÁDZKOVÚ

PALIČKU SO ZABUDOVANOU PALNOU ZBRAŇOU

Súčasťou kazety je vybavenie na údržbu, nabíjanie a demontáž vychádzkovej paličky

z čerešňovej kořenice a so striebornou opierkou. Samotná zbraň je zaujímavá tým, že po oddělení spodnej časti paličky, ktorá sa dotýká zeme, vznikne palná zbraň, ktorú možno pri výstřele oprieť o rameno. Všeobecný názov týchto zbraní v Anglicku bol Lane Cane Gun, strielájúca trstenica na špacír po křivých chodníčkoch.

160 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

ZBRANĚ NA SEBAOBRANU

STRIELAJÚCI DÁŽDNIK

Pistol’z 19. stor. s perkusným zámkom bola skrytá v dáždniku. Spúšťje výklopná po natiahnutí kladívka v tvare dáždnikovej

poistky. Podobnou, i ked modernou dáždnikovou puškou a projek­ tilem, napuštěným jedom (ricínom) zavraždili v r. 1978 bulharského disidenta v Londýne.

PIŠTOL V TURISTICKEJ PALIČKE Táto britská turistická dvojúčelová palička pána z lepšej spoločnosti má zabudovaná jednoranovú perkusnú pištol’.

PIŠTOL V ŠPACÍRKE Anglická vychádzková palička z 19. stor. V nej ukrytá zbraň má jednoranový odpalovací mechanizmus na perkusný systém.

Vynálezcom bol anglický puškár John Day.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 161

i

ZBRANĚ NA SEBAOBRANU

NIEKOLKO ORIGINÁLNYCH ZBRANÍ

DÝKA V OVIEVAČKE PROTI MUCHÁM Náčelnícka hodnost’ v Afrike sa vizuálně prejavovala okrem iného

aj tým, že náčelník sa ovieval proti muchám antilopím, alebo iným chvostom so zdobenou rukováťou. Vyobrazená je ovievačka, vyrobená asi v r. 1840, ktorá skrývá v sebe dýku s dížkou 22 cm na obranu před případným zradcom alebo sokom.

MOSADZNÝ BOXER Tento mosadzný boxer (alebo zabijak) z 19. stor. sa navliekal na kíby prstov, aby bol úder ničivější a vlastně kíby chráněné. Polohu boxeru třeba dobré ovládat', lebo pri zlom nasadení, alebo

zošmyknutí hrozia zlomeniny vlastných prstov. V modernom převedení sa boxery najčastejšie

nevyrábajú z mosadze, ale z ocele.

162 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

ZBRANĚ NA SEBAOBRANU

I

ZABIJAK BLACKJACK Slovo blackjack označuje všeličo. Bývali to čižmy postiliónov, rovnako

ako plechová odmerka na pivo. Tieto zabijáky, patriace bezpochyby medzi obuškové zbraně mávali rózny tvar a bývali často potaho­ vané kožou. Dali sa nosit pod šata­

mi, v čižmě, alebo za pásom, a v Anglicku, kde mávali na konci olovené závažie, mali názov coshes alebo saps. Vyobrazený exemplár má duté gule z pleteného, ; 7.^.. vulkanizovaného rátánu na oboch stranách palice, a závěsný

zápástný remeň, ktorý umožňuje k odstředivý úder Mk opakované vždy opačným

koncom zabijáku.

ŠPANIELSKY ZAVIERACÍ NÓŽ NAVAJA Nože navaja sa začínajú objavovať v Španielsku

v 17. stor. a stali sa kostý­ movou zbraňou ako súčasť španielskeho lúdového

BODEC V ŠKRABADLE

V tomto škrabadle chrbta z 19. stor. je ukrytý 11,5 cm bodec, ktorý bol zrejme namočený v jede.

kroja. Móda nosit navaju zasiahla všetky vrstvy spoločnosti, takže v Španielsku vznikla

samostatná škola boja navajou. Jej oba extrémy, vysoká škola (v lepšej spoločnosti) a barratero (u spodiny a v cigánskom prostředí), sú vysoko efektívnym druhom bojového umenia, uplatňovanom dodnes v španielsky hovoriacich krajinách. Vyobrazený exemplár je

z 19. stor.

OD NAPOLEONA PO R. I914 • 163

Kombinované

zbraně

Zbraně spájajúce v sebe palnú zbraň s čepelbu, sekerou, obuchom, alebo obsahujúce všetky spomínané zložky, boli známe už v 16. stor. Do nástupu opakovačích palných zbraní okolo polovice 19. stor. však, pokial’ neboli viachlavňové, mohli vypálit len jeden výstřel. Preto sa výrobcovia snažili dat používatelbvi dalšiu možnost’, ako čelit nepriatelbvi. Koncom 19. stor. boli v móde kombinácie revolveru s dýkou, alebo s nožom. Chýrna francúzska zbraň Apache združuje v sebe revolver, nóž a boxer. Vidno, že póvodný záměr núdzového riešenia po vystřelení, alebo zlyhaní zbraně sa s možnosťou opakovat výstřel změnil na možnost alternatívnej volby tichého, alebo hlučného riešenia. Do istej miery ku kombinovaným zbraniam našich čias patria palné zbraně s róznymi hlavňami, tzv. trojak (dvojhlavňová brokovnica, dvojka s gulbvou hlavňou), kozlica a čapko, t. j. dve brokové hlavně nad sebou, alebo broková a gulbvá hlaveň, či zbraň na prežitie (kombinácia malokalibrovej gulbvnice a brokovnice), ktoré zaviedli v letectve niektorých armád ako zbraně pre posádky, zostrelené alebo havarované v odlahlých oblastiach.

DÝKOVÁ PIŠTOL Belgicko-francúzski puškári Dumonthier & Sons vyrábali niekolko kombinácií pistole s chladnou zbraňou. Zobrazený exemplár má dýkovú čepel’s dížkou 34 cm umiestnenú nad dvorní hlavňami.

Pistole sú zadovky typu Lefaucheaux so špeciálnym strelivom, kde každý náboj má vlastnil biciu ihlu. Dumonthier vyrobil aj istý počet pistolí, ukrytých v paličke.

OBUŠKOVITÁ PIŠTOL Zbraň má hlaveň v tvare prapóvodných bojových palcátov, bronzových a železných tyčí. Úderná tyč

je hlavňou zbraně a ústie hlavně je bicí bod. Držiaková hlavica má tvar hlavy gryfa a odpaíovací

systém je ten istý, ktorý vynašiel puškár John Day do svojich vychádzkových paličiek.

_____________________________________________________________________________________________________________________________ I 164 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

KOMBINOVANÉ ZBRANĚ

PISTOL NAMIESTO DYKY Zbraň v pošvě vyzerá na prvý pohl’ad ako japonská dýka tanto a protivník sa ňou nečiti ohrozený na dialku. Namiesto čepele je však zabudovaná jednoranová perkusná pistol’.

SEKEROVÁ PISTOL Zbraň má tvar zákopníckych sekier s opaskovým hákom. Jej funkcia je posilněná pištolbvou hlavňou s perkusným zámkom. Vyrobili ju v Indii asi v r. 1830.

PISTOL V ZAVERAKU Londýnská firma Unwin & Rodgers, ktorá bola priekopníkom pistolí kombinovaných

s dýkami a nožmi, vyrobila túto zbraň v tvare vreckového zavieracieho nožíka krátko po r. 1870. Nožík má dve čepielky a zabudovaná jednoranová _ perkusná palná zbraň.

OD NAPOLEONA PO R. 1914

KOMBINOVANÉ ZBRANĚ TURECKY PISTOLOVÝ STIT Celokovový štít s priemerom 13 cm je umělecky rytý po celom povrchu, miestami je pozlátený a postriebrený. Zozadu má v drevenom držiaku vsadenú perkusnú pistol’, ktorá sa odpařovala potiahnutím za šnórku

bk

DÍžka hlavně je 13 cm.

INDICKY STIT S PISTOLAMI Tento ocelový štít zdobený prelamovaním (prořezá­ váním) skrývá v střede puklic štyri hlavně, ktoré pri súčasnom odpálení zásypů nepriatel’a daždbm olova. Štít pochádza z 19. stor.

ETIOPSKY STIT Niektoré európske okrúhle štíty malí v střede bodec. Na orienW tálnych štítoch je neobvyklý. Tento štít, prelamovaný a plasticky tepaný, má miesto bodca v střede hlaveň zbraně, čo protivník zistí až keď je priamo v jej dostřele.

KOMBINOVANÉ ZBRANĚ

REVOLVER SO ZAVERÁKOM Iný příklad európskej kombinovanej zbraně, revolver a zavierací nóž. Revolver je dvojčinný so sklopnou spúšťou. Celé spracovanie hovoří o zbrani do vrecka.

APACHE Jednou z najunikátnejších a napriek tomu najznámejších kombinovaných zbraní 19. stor. bol Apache. Zbraň dostala měno podlé členov pařížského podsvetia, ktorí si hovořili apači podlá bojovného indiánského kmeňa, s ktorým v Amerike právě prebiehala krvavá vojna. Kombinovaná zbraň

Apache spájala revolver (zvyčajne s kalibrom 7 mm, s nábojmi so stře­ dovým zápalom alebo s nábojmi Lefaucheaux) so sklopnou čepelbu s dížkou 9 cm a s rukováťou, ktorú tvoří boxer. Označenie revolver je

v podstatě nepřesné, keďže zbraň nemá hlaveň. Je to skór obdoba koreničky, a z toho vyplývá aj ohraničená přesnost’ střelby, ktorá bola účinná len na bezprostředná vzdialenosť. Je to teda zbraň do krčmových a pouličných bitiek, čo nakoniec dokazuje aj jej relativné krátká čepel’.

INDICKÉ KOMBO Ak ide o viacúčelovosť, táto kombinovaná zbraň vyrobená pre niektorého indického princa, združuje v sebe sklápací bodákovitý meč s dížkou 30,5 cm,

palcát, jednoranovú perkusnú pistola na ochranu ruky i mechanizmu pistole, štítok. Je zdobená pozlátenou mosadzou.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 167

KOMBINOVANÉ ZBRANĚ

STREDOEURÓPSKA, PRAVDĚPODOBNĚ NEMECKÁ KOMBINOVANÁ ZBRAŇ ZO 16. STOR., ALEBO JEJ DOBRÁ KÓPIA Typická zbraň ťažkého jazdca představuje kolieskovú (kresaciu) pistol’kombinovaná s palcátom. Hlaveň je telom palcátu, spúšť je pri rukováti. Nosila sa pri sedle na opaskovom háku.

KOMBOZ19. STOR. Zvláštna obuškovitá zbraň z 19. stor. obsahuje jednoranová pistol', dýkový bodec v osi mlatu pod hlavňou a bicí dřevený válec s kovovými prieraznými výstupkami (palcami).

KOMBINOVANÁ PISTOL S DÝKOU A NOŽOM

Belgická pistol’s hrozivým kalibrem 0,80 palca má nielen jednu, ale hneďdve čepele. Priamu dýkovú čepel’s dížkou 16,5 cm, ktorá sa vysáva dopředu, a zahnutá nožová s dížkou 20 cm, ktorá kopíruje rukováť pažby. Naviac má spevnený ochranný oblúčik spášte na ochranu prstov před režnou alebo sečnou zbraňou.

168 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

KOMBINOVANÉ ZBRANĚ

PISTOL S NOZOM Dumonthier vyrobil aj túto masívnu jednohlavňovů zadovku na náboje Lefaucheaux s kalibrom 0,31 spojenú s nožom tesákového typu. Nóž aj hlaveň sú vyrobené z jedného kusá ocele a spúšťje natiahnutím kohúta samočinné výklopná. Originálně na tejto konštrukcii je, že okrem jedného výstřelu z hlavně pri pootočení o 60° do ďalších poloh, móže střelec odpálit ešte dva výstřely z krátkých lóžok pri čepeli takisto z jedného kusá s hlavňou, pravda iba na extrémně krátku vzdialenosť.

MARBLOV GAME-GETTER Zbraň, ktorú uviedla na trh Marble Safety Axe Company (neskór Marble’s Arms

& Manufacturing) z Michiganu. Game Getter (rozohrávač) má sklopné pažbu a dve nad sebou umiestnené hlavně. Horná je gulbvá na náboje s kalibrom 0,22 paica, dolná na broky s kalibrom 0,44 palca. Hlavně sú sklopné a každá je jednoranová. Pre úsporné rozměry je vhodná na športovú střelbu a lov, ale

aj na pytliactvo. Deklarovaná je ako lovecká zbraň na pernatú a drobnú štvornohú zvěr.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 169

Poplašné, nástrazne A SPECIÁLNĚ PALNÉ ZBRANĚ Nie všetky palné zbraně sú určené na zabíjanie. Od vynálezu pušného prachu mnohé palné zbraně sa využívali na signalizovánie, odmeriavanie času a akustické ohlasovanie poplachu. Množstvo týchto účelov ešte vzrástlo po vynáleze perkusného systému odpalbvania v 1. polovici 19. stor. Nasledujúca dvojstrana zobrazuje niekol’ko zaujímavých príkladov z toho obdobia. POPLAŠNÉ A NÁSTRAŽNÉ PALNÉ

pružinové palné zbraně, sa vo všeobec­

strielajúcu laná. Pobřežně hliadky

ZBRANĚ

nosti používali na vidieku, najma proti

a záchranné činy tiež používali nástrel-

pytliakom. Ako mnohé poplašné

né kanóny, ako bol pověstný americký

to, aby majitelbm domov poskytli ochra­

zbraně, aj ony sa aktivizovali zatiah-

Lyle Gun, ktorý sa používal od konca

nu proti vniknutiu vlamačov. Obvykle sa

nutím za drót, ale na rozdiel od

19. stor. do r. 1950 na strielanie lán do

instalovali na dveře alebo okná, ktoré,

poplašných zbrani nezriedka střídali

trupov stroskotaných lodi, aby sa do

keď sa ich vlamač pokusil otvoriť, aktivi­

cielene ostrým alebo slepým strelivom.

bezpečia přepravili pasažieri a náklad.

Poplašné palné zbraně vyvinuli na

Než bolo vynájdené rádio, ohlašo­

zovali spúšť, kladívko udřelo na perkus-

nú kapslu a odpálilo dávku prachu

PALNÉ ZBRANĚ STRIEEAJÚCE

val sa prichod lode, či už civilnej alebo

(neskor slepý náboj), čo zburcovalo

LANÁ A SIGNÁLNĚ PALNÉ

vojenskej, výstrelom z děla a lode často

majitela a súčasne sa předpokládalo, že

ZBRANĚ

potřebovali signalizovat’ výstrelmi, keď

zločinec sa zlakne a utečie. Jeden va­

Na moři je niekedy dóležité dostat

iné spósoby signalizácie zlyhávali.

riant takéhoto poplašného zariadenia

lano z lode na loď, či už preto, aby sa

Keďže odpalovat’ v takých prípadoch

představuje malokalibrová slepá zbraň,

poškodená loď vzala do vleku, alebo

velký kanón bolo ťažkopádne, nákladné

připevněná skrutkou na rám dveří alebo

aby sa z lode na loď přepravili zásoby

a nepraktické, vozili si lode často

okna, ktorá vystřelí, keď sa rám otvorí.

alebo depeše. To vyvolalo potřebu vy­

signálně kanóny menšieho kalibru ako

vinut nástrelnú palnů zbraň, ako pistol’

aj vyobrazený exemplár.

Nástražné zbraně, tiež známe ako

WALLISOVA POPLAŠNÁ PALNÁ SÚPRAVA

Poplašný mechanizmus firmy John Wallis z Hullu v Anglicku. Priskrutkuje sa na rám a výkyvné rameno na dveře alebo okno. Pri ich pohybe odpálí perkusnú kapsl’u a následné náložku v mažiarikovitom telese. Klobúčik na kíbovom ramene sa pri výstřele odklopil a svojou váhou určoval intenzitu detonácie.

170 • OD NAPOLEONA PO R. 1914

NAYLOROVA POPLAŠNÁ SÚPRAVA Iný anglický puškár, Isaac Naylor, si v r. 1836 patentoval túto poplašnú zbraň, alebo hlásič a odhalbvač. Tvoří ju ocelbvý blok s vertikálnymi komorami, nabitými slepými náložami čierneho pušného prachu. Odpružené perkusné kladivko sa aktivizovalo drótom. Počet nabitých komor sa pohyboval od jednej do šiestich.

PISTOL NA NASTRELOVANIE LÁN Nastreíovacia pistol' britského

námořnictva přibližné z r. 1860. Vystrelbvala tenké lano připevněné na mosadznů tyčku, ktorá tvořila projektil. Len čo sa podařilo dosiahnuf spojenie tenkým lanom, bolo možné za ním pretiahnuť hrubšie, ktoré bolo schopné prenášať ťažšie predmety.

NAMORNY KANONIK Z 19. STOR. Zmenšenina kanóna, ktorá sa používala na signalizáciu a na námorné zdravenie. Podobné kanóniky sa používali například aj na oznamovanie času. Kedže britské námořnictvo představovalo v čase svojej najváčšej slávy rozhodujúcu velmoc na moři, vyžadovalo, aby lode iných štátov ako prvé vypálili pozdravná salvu, na čo potom odpovedali mierovou odpoveďou.

GREENEROV HUMANNY ZABIJAC DOBYTKA ” Firma anglického puškára Williama Wellingtona Greenera, založená v r. 1855 a ktorá pohltila staršiu otcovu firmu založené v r. 1829, vyrobila toto zaujímavé zariadenie. Označené ako Greenerov humánny zabíjač dobytka slúžilo presne na to, aby zabilo zviera bez trápenia a medzizranení. Používal sa na to náboj s kalibrom 0,310 palca, ktorý vymrštil piestik s bicím nárazníkom a přebil zvieraťu čelo. Pomócku používalo britské jazdectvo až do 1. světověj vojny na udefovanie rán z milosti. Sám W. W. Greener pokračoval vo výrobě vysoko kvalitných zbraní.

OD NAPOLEONA PO R. 1914 • 171

V. ČASŤ

1. světová vojna a jej následky

„Avšak to, že neprišiel s mečom krvavým, ako zamýšlal, to, že nás nechal naživé, to že sme mu

vytrhli zbraň z ruky a že teda nechal občanov na pokoji a město stáť -

ó, len pomyslite, aký

strašný zármutok to pre něho musel byť!“ Cicero: Druhá reč proti Catilinovi. 63 před n. I.

rvá světová vojna ukázala smerovanie zbrojárskych technologií v predchádzajúcom storočí a začiatkom toho svojho, s hrózostrašným dopadom na vojakov, ktorí v nej bojovali. Závitové zadovky boli už štandardom, ale pre túto vojnu neboli rozhodujúce pušky. Boli to ťažké gulbmety a rýchlopalné dělá, ktoré strielali vysokovýbušné a šrapnelové střely. Prvé stretnutia na západnej fronte boli natofko vražedné, že sa postup oboch stráň zastavil a cez Belgicko a Francúzsko sa vytvořili súvislé linie zákopov. V tejto vojně vzniklo niekofko celkom nových zbraní ako tanky, lietadlá, plameňomety, a čo bolo najstrašnejšie, bojový otravný plyn. Úspěch strojnej pušky a dopyt po efektivnějších zbraniach pre zákopová vojnu, ako boli konvenčné gulbvnice, viedol zbrojárov k vývojů automatických rudných palných zbraní, i keď tieto inovácie přišli příliš neskoro, aby mohli ovplyvniť výsledok vojny.

P

Chladné

zbraně

1.

světověj

vojny Táto vojna bola konfliktom vyznačujúcim sa masovým nasadením palných zbraní, strojnými puškami a kanónmi, rozosievajúcimi smrť na velké vzdialenosti. Ale takisto ukázala pěchotu v nemilosrdnom boji zblízka, najma v zákopoch na západnom fronte. To potvrdilo, že chlad­ né zbraně majú svoje miesto aj v modernom spósobe vedenia vojny.

Každý vtedajší pešiak mal na puške

ZÁKOPOVÉ NOŽE Pri vypuknutí vojny sa meče a šable

bodák. Je to zřejmé zo všetkých

armády vyvinuli priamo zákopové nože,

alebo zákopové dýky, ako sú vyobrazené.

zobrazení útokov pešiakov s nasadenými

Samotní vojáci si často zbraně improvi­

zbraně, okrem šablí u jazdectva. Aj jazd-

bodákmi do tzv. zeme nikoho, ktorá

zovali na svoju potřebu presne v duchu

ci však nemalí spravidla příliš mnoho

rozdělovala zákopy protivníkov. Ak sa

středověkých bojovníkov. Niektorí si

im podařilo dostať sa cez palbu gulbme-

z nožov urobili bojové sekerky privia-

pokládali zváčša už iba za ceremoniálne

příležitostí použit' ich v boji. Hoci prvá zrážka medzi německými

tov až do těsných zákopov nepriatela,

zanim na tyč priečne, alebo si z nich vyrobili krátké piky.

a anglickými armádami v bitke pri Mons

stával sa bodák na puške neohrabanou

v auguste 1914 začala ako jazdecké stret-

zbraňou. Preto sa vojáci stále viac

nutie, čoskoro přešla do stádia pozičnej

vracali k obyčajným nožom a mnohé

vojny, kde jazda zohrávala len malú úlohu. Napriek tomu anglická armáda udržiavala v druhom slede značné

jazdecké sily, dúfajúc v ich nasadenie do případného prielomu v německých zákopoch.

176 • 1. SVĚTOVÁ VOJNA A JEJ NÁSLEDKY

CHLADNÉ ZBRANĚ 1. SVĚTOVĚJ VOJNY

Ide o dýkový nóž, vedený ako Grabendolch, zákopová dýka, ktorý bol široko rozšířený medzi vojakmi v zákopoch prvej linie. Tento model má čepel’s dížkou 14,5 cm

puzdrom) špeciálne na boj zblízka v zákopoch. Má trojhranú záražcovů čepel’,

záštitu z mosadzných boxerovitých výčnelkov a ukončenie rukováte ako palec na prerážanie lebiek.

ZÁKOPOVÝ ZÁRAŽEC MODEL 1918 Model záražec z r. 1917 bol náchylný na lámanie a tak ho v r. 1918 armáda nahradila modelom 1918, ktorý představuje rovnaké vlastnosti rukováte s masívnou čepelbu dýkového noža.

1. SVĚTOVÁ VOJNA A JEJ NÁSLEDKY • 177

PlŠTOLE A REVOLVERY 1. SVĚTOVĚJ VOJNY Počas 1. světověj vojny nosili pistole a revolvery najma dóstojníci a poddóstojníci. Boli tiež tradičnou zbraňou jazdy, ale samotná jazda znamenala v tejto vojně skutočne málo. Pěchota si vysoko cenila pistole pre boj zblízka, a ako zbraň na sebaobranu ich používali tankisti, letci a speciálně jednotky. Vyhladávané boli všade tam, kde bolo použitie pušiek nepraktické. REVOLVER V čase 1. světověj vojny definitivně

nedóverovali automatickým pištoliam,

dávali přednost’ revolverom Lebel a Rusi

pretože předpokládali, že v drsných pod-

revolverom Nagant. Bolo to aj preto,

vyhráli automatické pistole súťaž nad

mienkach (chlad, bláto, voda, piesok) sa

lebo automatické zbraně toho obdobia

revolvermi. Například Nemecko a Švaj-

móže ich komplikovaný mechanizmus

mali najčastejšie kaliber 0,65 mm, alebo

čiarsko přijali do výzbroje Luger s kali-

zaseknúť. Hoci sa v armádách indi­

9 mm, ktoré oproti kalibrom 0,38 alebo

brom 9 mm, zatial’ čo americká armáda,

viduálně používali revolvery róznych

0,45 palca mali menšiu „schopnost’

ktorá vstúpila do vojny v r. 1917, zavied-

systémov, Briti zostali počas vojny věrní

zastavit’ nepriatela“, pretože například

la automatický Colt s kalibrom 0,45

revolverem Webley & Scott, ktoré

kaliber 0,45 palca je zrovnatefný

palca. Napriek tomu mnohí dóstojníci

zaviedli do výzbroje v r. 1880, Francúzi

s kalibrom 11 mm.

ABLISSEMEN7S PIBřfR EREVtfl S-G.M

■’STAL-UčGE. PATtílŤ.