Hlas evanjelia do celého sveta

Citation preview

Pán Ježiš povedal: Iďte po celom svete a kážte evanjelium každému stvoreniu!

Ev. Marka 16:15

Htos CTonjjelta uto celélh® sveta

PAVOL KULAČÍK

HLAS EVANJELIA DO CELÉHO SVETA

1990

Hlas evanjelia Prvý krát zaznel silný hlas evanjelia na Judskej púšti. Vychádzal z úst posledného starozákonného proroka Jána Krstiteľa: Pokánie čiňte! Lebo sa pri­ blížilo kráľovstvo nebeské.' Mt 3,1-2. V tom istom čase volá aj Pán Ježiš: Naplnil sa čas, a priblížilo sa kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie a verte v evan­ jelium! Mk 1,14-15.

Po smrti a vzkriesení Pána Ježiša hlas evanjelia prešiel z púšte do ulíc, Synagóg, domov a sŕdc ludí. Formuje sa do konkrétnej podoby a podáva sa v nie­ koľkých variantoch: Kristus zomrel za naše hriechy a vstal pre naše ospravedlnenie. Krv Ježiša Krista Syna Božieho očisťuje od každého hriechu. Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty, aj tvoj dom! Ten kto uverí a pokrstí sa, bude spasený... MK 16,16.

Evanjelium má úžasnú moc. Ľudia mu rozumejú, prijímajú ho, radujú sa, dávajú sa krstiť a nesú ho ďalej. Z Jeruzalema sa nesie do okolitých dedín, miest a krajín. Preniká všade, do žobráckych chatr­ čí, väzenských ciel, aj do kráľovských palácov. Evanjelium sa vzmáha, doslova útočí proti hrie­ chu. Je to veľká bojová stratégia proti satanovi. Boj sa vyostruje, on tiež útočí. Nastáva veľké prenasle­ dovanie po všetkých krajinách. No, radosť zo spa— 3 —

senia je väčšia ako strach z utrpenia. Čím väčšie prenasledovanie, tým je hlas evanjelia silnejší. Ví­ ťazný postup evanjelia však nič nezastaví, práve na­ opak, už sa ozýva aj v Európe, Afrike a postupne preniká do všetkých kontinentov.

Taký bol nástup evanjelia v prvom storočí. Odvte­ dy uplynulo veľa, veľa rokov. Evanjelium stále za­ sahuje; kráľovstvá, ríše a systémy. Nesie sa éterom ako lavína, mocne a rýchlo, ale na srdce hriešnikov pôsobí ticho, jemne a nenásilne. Je to hlas Božej lás­ ky k zahynulému stvoreniu — k človekovi. Prešli takmer dve tisícročia. Človek je stále ten istý — hriešny. Potrebuje Pána Ježiša ako svojho osobného Spasiteľa, práve tak, ako v prvom storočí. Dnešný človek je múdrejší, vyspelejší a inteligent­ nejší, ale srdcom je od Boha tak ďaleko, ako človek v prvom storočí, alebo v staroveku.

Milý priteľ, aj ty si človekom dvadsiateho storo­ čia. Si vyspelý, inteligentný a snáď aj bohatý. Pred Bohom to neznamená nič — si hriešnikom a potre­ buješ Spasiteľa. Hlas evanjelia zaznieva celkom blíz­ ko Teba: Uver v Pána Ježiša Krista celým srdcom a budeš spasený ty, aj tvoj dom! To je Boží hlas, to je posolstvo pre Teba. To je hlas evanjelia v dvad­ siatom storočí. Boh už nebude iným spôsobom volať ľudí k pokániu a k záchrane, lebo už, ... mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Boh našim otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril vo svojom Synovi. Žd 1,1.

— 4 —

Nebeský Veľkňaz Kňaz je podlá Písma aj úsudku ľudí až dodnes vztyčná osoba medzi Bohom a hriešnikom. Má dá­ vať do poriadku veci, ktoré v poriadku nie sú, má upravovať narušené vzťahy medzi Bohom a ľuďmi.

Potreba kňaza začala v starozákonnej dobe v sú­ vislosti s hriechom a obeťami. Výber kňazov bol veľmi dôležitý. Kňaz musel byť z pokolenia Léviho a bez telesnej vady. Hlavným prostriedkom zbližovania Boha s ľuďmi a ľudí s Bohom bola obeť. Aby sa mohla uskutoč­ niť, museli byť k tomu traja činitelia: Kňaz ako pro­ stredník — obetný baránok, ktorý bol zabitý namies­ to hriešnika a hriešnik ako vykonávateľ hriechu.

Úloha kňaza: zabiť baránka, pokropiť jeho krvou toho, kto zhrešil a vyhlásiť hriešnikovi odpustenie. Povinnosť hriešnika: priznať sa k hriechu v plnom rozsahu. Obstarať si baránka. Baránok musel byť jeho majetkom, vychovaný, alebo kúpený za penia­ ze. Krátko pred zabitím musel položiť svoje ruky na hlavu baránka. Týmto aktom preniesol svoje hrie­ chy na baránka. Musel tiež veriť že hriechy, ktoré práve v tej chvíli preniesol na baránka, sú jeho smrťou zakryté.

Potreba nebeského Veľkňaza vyplýva z pomerov na zemi. Všetci ľudia zhrešili ... Boh vidí veľkosť hriechu a žalostný stav ľudskej biedy na zemi. Vzťa­ hy medzi Bohom a ľuďmi sú silne narušené. Boh sa hnevá na bezbožných každý deň. ŽI 7,12. Ľudia sa rúhajú Bohu a zneucťujú Ho. Kto to všetko dá do poriadku, kto to napraví? — Koho pošlem a kto nám pôjde zachrániť celý svet? Celá zem zúfalo vo­ — 5 —

lá SOS o Božiu pomoc. Národy potrebujú obnoviť svoje vzťahy s Bohom — potrebujú urýchlene nebes­ kého Veľkňaza — Ježiša Krista. Áno, len On môže zachrániť ľudstvo od večnej záhuby. Je tu veľká nádej pre každého človeka. Lebo čím väčší a svätej­ ší kňaz, tým väčšia nádej pre hriešnika.

Pán Ježiš prišiel na našu zem obetovať za hriechy celého sveta, veľkú bitnú obeť — sám seba. Neobě­ tuje pod chrámovými klenbami, ale pod šírym ne­ bom, na vrchu Golgoty, pred Božou tvárou. Nebes­ ký Veľkňaz Ježiš vykonal na Golgotskom kríži obeť, ktorá svojou veľkosťou prevyšuje všetky starozákon­ né obete. Dal do poriadku to, čo v poriadku nebolo od rajského pádu. Vo veľkosti obete a obetujúceho je naša istota, že náš hriech je navždy odpustený. Milý priateľ, prijmi Pána Ježiša ako svojho osob­ ného Spasiteľa! Ak si Ho privlastníš za svojho Ba­ ránka, jeho smrť za tvoje hriechy bude pripočítaná tebe. Polož svoju ruku viery na Jeho hlavu a ver, že tvoj hriech zomrel spolu s Ním. Keď to urobíš, bu­ deš navždy oslobodený od hriechu. Či ešte stále ne­ chápeš, že istotu večného života získaš až vtedy, keď srdcom uveríš a ústami vyznáš, že Ježiš Kristus zo­ mrel aj za tvoj hriech, a ty si hriechu zomrel spolu s Ním? Áno, záveť je naozaj platná až pri mŕtvych aj v tvojom prípade.

Pán Ježiš je tvoj Veľkňaz aj zástupca. Povedz Mu v úprimnom pokání celý rozsah svojej viny, lebo On ťa chce zastupovať pred spravodlivým Bohom. Boh ti pre zásluhy svojho Syna odpustí. Neboj sa, len ver! Lebo ak vtedy, keď sme boli nepriateľmi, boli sme zmierení s Bohom skrze smrť jeho Syna, tak je omnoho istejšie, že súc ■ zmierení budeme spasení Jeho životom. R 5,10.

— 6 —

Daň velkých možnosti V priestore dejín aj ľudí je veľký časový rozsah a ten si vtesnáme do troch dní: Včera — dnes — zaj­ tra. Minulosti hovoríme včera, prítomnosti dnes a budúcnosti zajtra. Včerajšok je stratený v minulos­ ti, zajtrajšok je zahalený tajomstvom budúcnosti. Najväčšou aktívnou hodnotou pre človeka je dneš­ ný deň. Dnes chcem, dnes môžem, dnes musím! Dnes nás napadne myšlienka, že máme niekomu vykonať dobrú vec, našou malou pozornosťou urobiť nieko­ mu radosť. Nemajme pokoja dokiaľ tú vec nedotiahneme do konca v ten istý deň. Dnes Slovo Božie počuť a veriť. To je Božia výzva pre veriacich aj pre neveriacich. Ak ťa dnes oslovil Boh, neodkladaj nič na zajtra, On chce odpoveď od teba v ten istý deň. Dnes Pána Ježiša prijať. Pán ponúkol Zacheovi návštevu pre dnešný deň. Keď by Zacheus povedal: Pane, dnes nemám čas, prídi zajtra, bol by premeš­ kal deň svojho spasenia. Lk 19,5. Dnes pracuj na mojej vinici. Syn z podobenstva Pána Ježiša dostal príkaz od svojho Otca: Dieťa, idi, pracuj dnes v mojej vinici! Zaváhal, ale ten istý deň si to rozmyslel a išiel. Pridlhým váhaním tak­ mer stratil príležitosť dňa. Mt 28,29. Kde si zbierala dnes a kde si robila? Tá otázka bola daná Rúti Moábskej od jej svokry Noemi. Rť ♦ •

— 7 —

2,19. Je veľmi dôležité, aby starší vedeli kde chodia a čo robia mladší. Je ešte veľa vecí, ktoré neznesú odklad, musia byť vykonané dnes. Ale obráťme svoj pozor aspoň k týmto štyrom naliehavým výzvam dňa. Lebo deň rýchle utečie a ak si ho nevyužil, stratil si životnú šancu. Neotáľaj príliš, aby si na sklonku dňa, vidiac že ti deň tvojich možností utiekol, v zúfalstve nevo­ lal ako prorok Jeremiáš: Beda nám, lebo uchodí deň, a tiahnú sa už tiene večera! Jr 6,4b. Ak si bol zasiahnutý Božím Slovom dnes a počul si Jeho volanie, nezatvrdzuj svoje srdce a neodkladaj na zajtra. Pán ti chce dnes niečo dôležité povedať, môže to mať veľký vplyv na celý tvoj ďalší život: Po­ čúvaj dnes! Ak cítiš, že ťa Pán volá do obecenstva veriacich, alebo k nejakej práci, ozvi sa Mu hneď v ten deň! Poslúchni dnes! Ak zistíš, že sa ti Pán Ježiš ponúka za hosťa dnes, prijmi Ho hneď, v ten deň, do svojho domu a do svoj­ ho srdca. Prijmi Ho dnes! Ak počuješ varovnú otázku od staršieho zboru, alebo od svojich rodičov: Kde si dnes zbieral, čo si robil a kade si chodil? Vyznaj svoje poblúdenie hneď, v ten deň. Vyznaj svoj hriech dnes! Aby si ne­ skoršie nemusel v trápení volať ako trpiaci Jób: Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil..., Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Boh... Jb 3,1-4. Nezabudni: Deň, ktorý si nevyužil k svojej vlast­ nej záchrane nezahynie, ani sa neobráti na tmu, Boh sa ťa istotne bude naň pýtať! Čo Mu odpovieš, prečo si ho nevyužil? Začínaj každé ráno s modlitbou, a pros Pána Boho za požehnaný deň! Ak budeš naozaj počítať s Ním, On bude tiež počítať s tebou. Len tak bude pre teba každý deň dňom veľkých možností. — 8 —

Boží súd Pri slove súd, sudca, súdny proces, sa človek za­ razí a zachveje, príde na neho odrazu strach. Súd­ ny tribunál je všetko to, čo robí súd súdom. Je tam sudca v slávnostnom obleku, súdna stolica, zapisova­ teľ, prísediaci, ozbrojená stráž, obvinený, žalobca, obhajca, svedkovia a senát. Štátny znak úradnej mo­ ci majestátne visí na stene a na prsiach sudcu. Všet­ ko pôsobí tak slávnostne, ale zároveň aj hrozne. Vládne tam moc a autorita, cítime sa veľmi biedne, opustí nás každá smelosť a odvaha. Sto­ jíme tam pred zákonom spravodlivosti. Môžeme byť na súde tiež ako svedkovia a vtedy to nie je s nami tak zlé, nemusíme sa báť, ale aj tak to všetko má na nás silný dojem. Najhoršie je na tom ten, kto sa do­ pustil zločinu. Vie, že bude odsúdený, potrestaný aj keď má obhajcu: Teraz sa prenesme na iné miesto súdneho proce­ su. Áno, všetci ľudia raz budú stáť pred súdnou sto­ licou Božou, ako je napísané v Písme Svätom: . .. my všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kris­ tovou, aby si jeden každý odniesol to, čo vykonal skrze telo, už či bolo dobré či zlé. 2K 5,10. Boží súd bude prísnejší a hroznejší ako sú súdy ľudské. Zem­ ský súd môže odsúdiť na niekoľko rokov väzenia, alebo doživotne, prípadne na trest smrti. Na Božom súde budú neveriaci odsúdení na celú večnosť.

Boh skôr než odsúdi bezbožných, volá ich k po­ kániu. Nemá záľuby v smrti hriešnika. Chce, aby všetci ľudia boli spasení. Dáva každému šancu, aby sa spamätal. Ľudia sa búria proti Bohu, neuznávajú Ho za zvrchovaného sudcu, ani hriech si nechcú priznať. — 9 —

Tak je to až dodnes, ľudia sa nedajú usvedčiť z hriechu. Často sú pristihnutí pri čine a ešte sa vy­ hovárajú. Pred ľuďmi sa dá všeličo ukryť, zatajiť, odškriepiť, zvaliť vinu na iného. Človek vie výborne hrať divadlo na obhajobu svojho pokriveného cha­ rakteru. Pred Bohom však nikto nič neukryje. On pozoruje celú zem, všetko vidí a všetko počuje. Božia spra­ vodlivosť pristihla ľudí pri čine: Všetci ľudia zhre­ šili a nemajú slávy Božej ... R 3,23. Nie je spravo­ dlivého ani jedného ... Pred Bohom nič neukryješ. Vyznaj Mu svoj hriech skôr, než ťa On odhalí a usvedčí. Keby sa dal svet usvedčiť z hriechu, všetci ľudia by boli spasení. Dnes môže ešte každý človek vyznať svoj hriech pred Pánom Bohom a prosiť o mi­ losť. Urob to dnes, milý priateľ. Snáď zajtra, alebo o týždeň už bude neskoro. Ak odídeš s nevyznaným hriechom na večnosť, prídeš pred Boží súd: Strašné je upadnúť do rúk živého Boha. Žd 10,31. Boží súd bude, mal by si to uvedomiť každý člo­ vek. Boh pred každým súdom robí pokus o zmiere­ nie. Preto poslal Pána Ježiša Krista na zem so zves­ ťou milosti. Ak Ho prijmeš ako svojho osobného Spa­ siteľa, nebudeš odsúdený. Prijmi Ho hneď teraz, keď čítaš tieto riadky! Veď prečo máš zahynúť? Pán Je­ žiš povedal: Amen, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života. J 5,24.

— 10 —

Nevydarená žatva

Keď prišiel čas žatvy, nastal všeobecný ruch. Kom­ bajny sa zahryzli do obrovských lánov, klasy posluš­ ne padali pod kosou a putovali do mláťačky. Zrno sa kopilo na hromadách, odkiaľ ho autá odvážali do skladišť. Celá žatva trvá len niekoľko dní, je akoby vecou všetkých ľudí. Heslo žatvy: „Ani jedno zrnko na zmar“! Nepremrhať čas žatvy“! To je obraz mo­ dernej a úspešnej žatvy. Kedysi, za starých čias, neprebehla žatva tak rých­ lo ako dnes. Trvala aj niekoľko týždňov. Mnoho zŕn prišlo na zmar, nedostali sa do skladišť. Často zo­ stali aj celé lány klasov nepokosené. Čas žatvy však prešiel, skončilo sa leto a mnoho zŕn nebolo zachrá­ nené — zostali na poliach, ako výsmech ľudskej ľa­ hostajnosti k žatve.

Pán Ježiš vo svojom podobenstve o kúkoli, prirov­ náva svet k obrovskému poľu, do ktorého On sám zasial to dobré semeno Slova Božieho. Vyzýva svo­ jich učeníkov, aby pozdvihli svoje oči a pozreli na krajiny, že sa už belejú, len ich žať. J 4,35. Každý človek je malou čiastkou toho obrovského poľa, ktoré volá po žatve. Áno, svet dozrel k žatve. Aká však bude žatva, to záleží na každom jednom z nás, a nie na nejakom zlom osude, ktorý stihne tento svet. Ľuďom sa to zdá príliš absurdné, neuve­ riteľné, že Pán Ježiš hovoril pred 2000 rokmi o na­

li —

sej, súčasnej dobe. Je preto na mieste, že sa pýtajú spolu s učeníkmi: Pane, vylož nám podobenstvo o kú­ koli toho poľa? Mt 13,37-43. Zmarenie jednotlivých zŕn spočíva v tom, že ne­ boli zhromaždené do obilnice v čase žatvy. Zahynu­ tie jednotlivých ľudí spočíva v tom, že neprijali Pá­ na Ježiša Krista, za svojho osobného Spasiteľa v ča­ se milosti.

Žatva prešla, skončilo sa leto, a my nie sme za­ chránení! Tak narieka prorok Jeremiáš, za svoj ná­ rod. Je to nárek nad premrhaným životom — nad nevydarenou žatvou. Žatva bola ich veľká príležitosť k pokániu a hľadaniu Božej tváre, a oni ju nevyužili.

Dnes Božie volanie mocne zaznieva k nám, do stredu Európy, v živom odkaze veľkého učiteľa ná­ rodov, Jána Amosa Komenského: „Navráť se k Bo­ hu, můj národe! Živ buď, národe posvěcený Bohu, neumírej!“ Sloboda vyznania, v ktorej dnes žijeme je veľkou príležitosťou pre náš národ k návratu k Bohu cez Ježiša Krista a to Toho ukrižovaného: Lebo tak milo­ val Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný ži­ vot. J 3,16.

Ako hlboko v pokáni vstúpime do seba, taký bude výsledok našej žatvy. Bude to žatva bohatá a úspeš­ ná, alebo chudobná a nevydarená? To bude záležať na každom jednom z nás. Teraz je čas žatvy, a heslo nebeského Hospodára znie: „Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám od­ počinutie.“

— 12 —

Zelený bazén Plný radostného očakávania stojím pred sklenený­ mi dverami, nad ktorými je nápis „Zelený bazén“. Nech sa páči, ďalej... a už stojím v oddelení vodo­ liečby. Sestrička berie môj liečebný preukaz a pred­ písanou frázou ma upozorňuje: Pobyt v bazéne je 15, najviac 20 minút, ďalší... V rýchlosti som sa stačil pozrieť na štítok, ktorý informoval pacientov o teplote vody: Dnes je teplota vody 41 °C. Po očist­ nej sprche schádzam dolu schodmi — do spo­ ločného bazénu. Je tu už niekoľko mužov a žien, ktorí bez pohybu stoja, sedia, alebo ležia a nechá­ vajú na seba pôsobiť blahodarne účinky vody. Zara­ dil som sa medzi nich. Cítim sa výborne, voda je na­ ozaj dobrá, telo sa uvolňuje a saje do seba „liečivú moc“. Pacienti odchádzajú a noví prichádzajú. Môj čas dávno uplynul, ani som to nespozoroval. Tak dobre mi je, že som zabudol na čas: V tom sa objaví vo dverách môj „anjel strážny“ v podobe sestričky, ktorá ukazuje prstom na mňa a prísne zakričí: Vy ste ešte tu, rýchlo z vody von! Svoj hnev na mne si vylieva tak, že na plné hrdlo po chodbách kričí: Štyridsaťpäť minút tam bol, to je hrozné, veď ho to mohlo zabiť. Uznal som, že má pravdu. Vďaka jej, že konala svoju zdravotnícku povinnosť svědomitě. Neskoršie som sa dozvedel, že pobyt v bazéne do 20 min. je čas na uváženie, 30 min. je stav ohrozenia a 40. min. je kritický stav. Nemusí to vždy a každému tak dobre dopadnúť ako mne. Nechajme sa z tohoto príkladu duchovne poučiť. Vodu v zelenom bazéne chápme ako obraz mora hrie­ chu a pacientov ako tých, čo opustili Boha a pustili sa cestou neprávosti. Je stále viac odvážlivcov, chlapcov a dievčat z veriacich rodín, čo chcú skú­ siť svet. Doma a v zbore je to vraj tak nezaujíma­

— 13 —

vé, stereotypné a nudné, nemôžeme sa v ničom rea­ lizovat Ten anjel strážny v podobe rodičov je nám stále v pätách. My to chceme skúsiť konečne sami, bez dozoru, veď sme už silní a máme svoje roky. S takými myšlienkami odchádzajú mnohí mladí od ro­ dičov, i keď by nemuseli. Mnohí síce zostávajú do­ ma, ale chcú to tiež skúsiť sami. A tak, plní akéhosi radostného očakávania, pustia sa do samostatného života. Schádzajú pomaly dolu do „zeleného bazé­ nu“, — do mora hriechu. Ach, to je krása, to sú po­ city, to je život! Cítia veľké uvoľnenie. Nikto nás nekontroluje, nevidí, konečne sa môžeme realizovať v plnom rozsahu ... Máme pred sebou „veľkú ze­ lenú. ..“ — cestu do zahynutia. Ale pozor, mladí odvážlivci, predsa vás niekto vi­ dí. Sú to oči Božie, ktoré vidia všetko čo sa deje na zemi. Boh si ponechal nad vami svoj patronát. Chce vás upozorniť, že ste v mori hriecha, že tam už sto­ jíte, sedíte, alebo dokonca ležíte. Na hriech ste si už zvykli, je vám v ňom tak dobre, že vás už ukolí­ sal, ubezpečil a myslíte si, že žijete život „fit“, na vysokej úrovni a zdá sa to dobré vo vašich očiach. Snáď ste už prestali vnímať aj čas. Možno ste v hrie­ chu už tak dlho, že je to čas na uváženie, alebo je to už stav ohrozenia, či dokonca 'kritický stav. Milý mladý priateľ, brat, sestra, snáď touto cestou na teba, osobne kričí tvoj anjel strážny: A Ty si ešte tam? Rýchlo z hriechu von, dokiaľ je čas milosti. Máš zase zelenú — cestu k návratu, do Božej prítomnos­ ti, do zboru, do rodičovského domu. Márnotratný syn vstúpil do seba už v kritickom čase a bolo mu od­ pustené. Ty však nečakaj tak dlho, nečakaj, až bu­ deš na dne ako on. Dnes je tvoj deň, dnes je tvoj čas, využi ho k opravdovému pokániu, návratu k Bohu, aj k rodičom, aby si v živote niečo veľké ne­ premeškal. Tvoja „zelená“ ešte svieti. Ponáhľaj sa!

14 —

Návrat domov Biblický príbeh o márnotratnom synovi, ktorý odišiel z domu otcovho je výstražným príkladom pre mnohých mladých mužov i ženy. V evanjeliu Lukáša 15,11-32 čítame o jeho odchode s plnými vreckami peňazí, aj o jeho žobráckom návrate. Odlúčenie od otca mu nerobilo problémy, veď za peniaze sa dá žiť aj v cudzom svete. Žiť na vysokej úrovni z otcovho majetku dokáže len ľahkomyseľný syn, či dcéra. No, bez práce sa dlho nejedia koláče. Prišla núdza a hlad. Ľahkomyseľná veselá spoloč­ nosť ho opustila. Zostal sám. Bieda a samota je však dobrá k premýšľaniu — k pokániu. Marnotratný syn prešiel trojstupňovým pokáním. To je hodné nasledovania. Neznesiteľné životné pod­ mienky ho prinútili k návratu k Bohu a do rodičov­ ského domu. — 15 —

Uvedomil si, že zhrešil. Iste stokrát oľutoval, že odišiel z domu, kde bol základ požehnania a hojnosť všetkého dobrého. Vstúpil do seba a vyznáva hriech — pred Bohom a sám pred sebou. To je veľký začia­ tok slávneho návratu domov. Hlas svedomia sa ozval, a on mu dáva voľný prechod — od srdca k činu. Vstal a išiel k svojmu otcovi. Ak sa svedomie ozve, nedá sa už umlčať. Pôjdem ku svojmu otcovi a po­ viem mu všetko, poviem mu celú pravdu. Sám so se­ bou bol už hotový, vtedy keď vstúpil do seba. Ale o jeho vine vedeli: Otec, starší brat a služebnictvo. Mu­ sím to povedať všetkým, ano musím, inak hlas sve­ domia nebude umlčaný. Musím ísť za nimi, ach, ale aké je to ťažké... Hlas svedomia je však neúprosný. Choď, choď, choď, lebo inak pokoja nedosiahneš! A tak vstal a išiel. Príchod k otcovi: Márnotratný syn je pred otcom a žaluje na seba. Vyznáva, že zhrešil proti Bohu aj proti svojmu otcovi. Cíti sa veľmi biedne, ale nedá sa nič robiť, hriech je hriech a musí byť vyznaný. Dožaduje sa odpustenia ... Nemá nič, čo by dal na smierenie, len svoje zodraté šaty a kajúce srdce. To však stačí, netreba nič viac. Milosrdenstvo otcovo: Otec na základe pokánia a vyznania odpúšťa bez zbytku všetko. To nie je pre syna žiadna ilúzia ani sen, je to radostná skutoč­ nosť. Otec svoje odpustenie potvrdzuje viditeľne: Dá­ va synovi nové šaty, prsteň a obuv. Potom nasleduje radostná oslava. Stratený syn na základe pokánia a vyznania získal znova všetky synovské práva. Tak drahé a vzácne je úprimné pokánie pred Bohom aj pred ľuďmi. Všetci ľudia sú pred Bohom stratení, ako márno­ tratný syn. Žijú v duchovnej biede, doslova živoria. Je nutné vstúpiť do seba, priznať si hriech a vyznať ho, pred Pánom Bohom aj pred ľuďmi. To je jediná cesta do Božej prítomnosti a k návratu domov. Ak si to dosial neurobil, urob to čím skôr! Urob to ešte dnes, dokiaľ je čas milosti! Nebeský Otec na teba čaká a denne vyzerá, kedy sa k Nemu v úprimnom pokání vrátiš. Aj doma na teba všetci čakajú!

— 16 —

Útek ako záchrana Útek je prirodzený pud sebazáchovy, má ho kaž­ dý živý tvor. Aj človek má veľmi vyostrený pudový reflex na zachovanie tela. Jedno staré porekadlo ho­ vorí, že hanba je utekať, ale osoží. Ktosi zase povedal, že hrdina nikdy neuteka, len zbabelec. Pravda je však taká, že každý živý tvor uteká pred nebezpe­ čenstvom, aby si zachránil život.

Počnúc Adamom a jeho ženou, dodnes sa ľudia skrývajú a utekajú. Hagar utiekla od tváre Sáry. Jákob utiekol pred hnevom svojho brata. Mojžiš utie­ kol z dvora faraona. Dávid utekal pred Saulom. Izra­ elskí utekali pred obrom Goliášom. Jonáš utekal pred Hospodinom. A tak by sme mohli pokračovať ako dodnes ľudia utekajú pred niekým a pred nie­ čím. Veľakrát sa to podarí, útekom si zachránia život, ale niekedy neutečú. Opravdoví kresťania majú okrem toho vyvinutý aj pud duchovnej sebazáchovy. Utekajú pred hriechom a bežia za spravodlivosťou. Tak spĺňajú odrazu dve biblické disciplíny. Od hriechu nestačí ísť krokom, lebo hriech by nás dobehol. Za spravodlivosťou ne­ stačí ísť krokom, lebo nikdy by sme nedošli k plnos­ ti kresťanského života.

Pán Boh dáva možnosť každému človekovi, aby si útekom od hriechu zachránil svoju dušu. Ak ti je tvoja duša drahá, milý priateľ, brat, sestra, utekaj od hriechu každého druhu. Pán Boh mal rád ľud, ktorý žil v starozákonnej do­ be a preto ich včas upozornil: Utečte zprostred Babylona! A zachráňte útekom každý svoju dušu! Aby ste nezahynuli, majúc účasť na jeho neprávosti! Le­ 17 —

bo je to čas pomsty Hospodinovej ... Jr 51:6. Pán Boh každého človeka upozorňuje osobne, jeho sve­ domím, aby sa chránil každej bezbožnosti. Lepšie je utiecť od hriechu, aj keď sa to v tej chvíli zdá zba­ belosť, ako sa zúčastniť na nejakej neprávosti a zná­ šať následky. Žijeme v duchovnom Babylone. Dobro sa mieša so zlom, láska s nenávisťou, viera s neverou, spra­ vodlivosť s neprávosťou. Hriech v očiach ľudí pres­ tal byť hriechom. Na scénu vystupuje akási miešanima rôznych náboženstiev. V tomto chaose nábožensko-politického diania je dobrá pôda pre kvas hriecha ... Ale Ty, ó, človeče Boží, utekaj od takých vecí a žeň sa za spravodlivosťou, pobožnosťou, vierou, láskou, trpezlivosťou, krotkos­ ťou. Áno, utekaj, utekaj, utekaj od každého hrie­ chu s tými, ... ktorí vzývajú Pána s čistým srdcom! I. Tim 6,11. II Tim 2,22.

— 18 —

Stratená příležitost

V jednej dobre situovanej rodine zomrel jediný syn, veľmi milovaný. V deň pohrebu bola každému daná príležitosť, aby sa na mŕtveho ešte raz pozrel. Veriaci kazateľ sa díva na mŕtvolu a rodičom hovo­ rí: „Krásne ste ho pripravili, pekne ste ho obliekli a ozdobili do zeme; ale ako bolo pripravené a ozdo­ bené jeho srdce pre večnosť?“ Telo sa dá po smrti okrášliť, ozdobiť, ale čo bude s jeho dušou, ako sa postaví pred Božím súdom s touto úbohou ozdobou? Rodičom sa skoro dych za­ stavil, ešte nikdy o veci tak nerozmýšľali, ešte nikdy nevideli život a smrť v takom ostrom svetle, ako v tejto chvíli. Božie slovo prišlo v pravý čas a zasiahlo naplno. Nepomohol však už ani plač, ani výčitky svedomia, že pri svojom synovi aj pri sebe na niečo zabudli. Nepočítali s Pánom Ježišom — a práve v tej­ to chvíli by Ho tak veľmi potrebovali, aby pomohol ich synovi do neba, aby sa pred Bohom za neho pri­ hovoril. Akási veľká ťažoba zaľahla na ich srdce, už ani nie nad stratou syna, ale nad tým, že pre neho navždy unikla možnosť večnej záchrany. Cítili ťažké obvinenie, že pri všetkej starostlivosti o jeho telo zabudli na to najzákladnejšie. Neviedli svojho syna od malička k Pánu Ježišovi. Videli jas-

— 19 —

ne, kde chybili. Veď Božie Slovo im bolo známe, cho­ dili občas do kostola. Tie slová, ktoré povedal Pán Ježiš, už niekde počuli: „Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebraňte im..Nie, nemohli sa hnevať na kazateľa, že ich tak ranil Božím Slovom, veď on zves­ toval len to, čo mu bolo zverené. Ale nikdy ani len nepomysleli, že to s tým kresťanským životom a s Bohom treba brať tak vážne. Oni ešte môžu byť spa­ sení, ak uveria celým srdcom v Boha a príjmu Pá­ na Ježiša ako svojho Spasiteľa — ale čo bude s ich synom? Kde bude tráviť večnosť? To je otázka na­ ozaj vážna a mali by sa nad ňou zamyslieť všetci rodičia.

Boh to myslí od začiatku až do konca s ľuďmi na­ ozaj veľmi vážne a veľmi dobre. Preto poslal svojho Syna Pána Ježiša, aby zomrel za hriešnikov. Život a smrť, hriech a milosť, odsúdenie a odpustenie, to nie sú len nejaké biblické frázy. Sú to veľké reality a musíme ich brať veľmi vážne, lebo každý človek sa s jednou alebo druhou stretne v časnosti aj vo večnosti. Ak Boh berie ľudí vážne a počíta s nimi v časnos­ ti i vo večnosti, mali by aj ľudia konečne brať Boha vážne a počítať s Ním. Ľudia budú spasení na zákla­ de svojej viery v Boha a v Toho, ktorého poslal, Pá­ na Ježiša Krista. Odsúdení budú na základe nevery. Mnohým sa to zdá absurdné, ako Božie Slovo hovorí na viacerých miestach, že v nebi budú zástupy ľudí spasených — a v pekle budú tiež zástupy ľudí od­ súdených. Tak veľmi vážne berie Boh vieru v Pána Ježiša, že ľudí skrze ňu zachráni. A tak veľmi vážne berie Boh hriech a neveru ľudí, že ich skrze ňu od­ súdi naveky. To je Božie rozhodnutie a nikto na ňom nič ne­ zmení. Ale ty môžeš zmeniť svoj život. Priblíž sa vo viere v Pána Ježiša k Bohu, vyznaj Mu svoj hriech a budeš spasený. Ver tomu! Boh ti bude tvoju vieru počítať za spravodlivosť.

— 20 —

Zacheus Je taký celkom obyčajný deň, akých nadcolný na svojom stanovisku prežil veľa. Pocestní, ktorí prichád­ zajú do mesta musia sa zastaviť na colnici, zaplatiť predpísanú daň, a zase je čas k premýšľaniu. Zacheus aj dnes sedí na colnici, a kto vie, o čom premýšľa. O Bohu, o zákone lásky, o etických zása­ dách seba a svojich blížnych? Sotva. Je plne zauja­ tý svojim remeslom aj dnes, ved je to celkom vý­ hodné postavenie z dobrým zárobkom. Odrazu ako blesk, doniesla sa k jeho ušiam sprá­ va, že ide okolo Ježiš. Áno, počul už o Ňom všeličo, vraj roby veľké zázraky v Jeruzaleme a v okolí. Už skoro tri roky sa hovorí o Ňom, no nikdy sa mu nenaskytla príležitosť vidieť Ho. Musím vidieť toho človeka, rozhodol sa odrazu Zacheus, musím zistiť, kto je Oni Svoje rozhodnutie sa snaží hned aj uskutočniť. Rýchlo obhliadol situá­ ciu a koná. Tu je cesta, musí ísť len tadiaľto. Zástup vedľa cesty narastal, a on je len malej postavy, ne­ bude nič vidieť. Skoda. Ale už to má, tu je strom, vyšplhá sa naň a predsa Ho bude vidieť. Nevieme, čo priviedlo Zachea k rozhodnutiu, že musí vidieť Ježiša. Možno len celkom obyčajná zve­ davosť, alebo túžba po senzácii, no je možné, že to bola aj opravdová láska k dobrému človekovi, o kto­ rom už toľko počul. No niet času na rozmýšľanie. Už je tu, celkom blízko, pod ním na ceste. Aký je vážný a vznešený, pravý typ proroka. Je mi dosť, že Ho vidím. Stálo to za tú námahu a hanbu vyškria­ bať sa na strom, veď sa mi aj ľudia smiali, ale na­ ozaj to stálo za to?! Zacheus asi premýšľal takto: Ježiš prejde, dobre že ma nevidel, takú komickú po­ stavu na strome. Zídem dole, vrátim sa ku svojmu

21 —

remeslu a zostane mi pekný zážitok. Kto sa však raz stretne s Ježišom, ten nezostane len pri peknom zážitku. Túžba Zacheova sa trikrát splnila: Videl Pána Je­ žiša, stretol sa s Ním a On k nemu prehovoril. Zacheus je nadšený osobou Pána Ježiša — uchvátený Jeho rečou — a premožený Jeho láskou. A v tom okamihu sa to stalo. V jednej sekunde. Na strome medzi vetvami planého fíku sa rodí nový život — nový Zacheus! Stálo to naozaj za to! Zacheus sa od základu zmenil a čo viac, získal večný život. Tento div Božej lásky nie je len nejaký biblický prežitok minulosti. Môže sa stať aj pri tebe, dnes, v dvadsiatom storočí. Máš túžbu stretnúť sa s Pá­ nom Ježišom? Urob to, čo urobil Zacheus. Choď tam, kde je predpoklad, že sa stretneš s Ježišom. Pod zvuk Božieho Slova. Snáď tam pôjdeš len zo zvedavosti, ale moc evanjelia je úžasná, mocná a rýchla. V jednej sekunde sa z teba môže stať nový človek. Len pri stretnutí s Pánom Ježišom a v Jeho prítomnosti môžeš získať tú blaženú istotu večného života. Tak ako aj Zacheus. Po stretnutí s Ním iste radostne zvoláš: Ó, Pane, naozaj to stálo za to!

— 22 —

Život človeka ako cesta

Život každého človeka sa môže prirovnať k ceste. Vo chvíli narodenia, sa každý človek vydal na cestu — z časnosti do večnosti. Je to cesta nevery, nech by tu žil človek akýkoľvek poctivý a bezúhonný ži­ vot. Hneď pri narodení je každý poznamenaný de­ dičným hriechom. Len pre samotný tento hriech bu­ de človek odsúdený. Skrze Adama smrť. Teda každý neobrátený človek ide cestou nevery, či si to uve­ domuje, alebo nie.

Ale každý človek môže ísť aj cestou viery. Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, zrovna tak i v Kris­ tovi všetci budú oživení. I Ko 15,22. Veď Pán Ježiš preto prišiel na zem, aby nás vykúpil z hriechu. Le­ bo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto v Neho verí nezahynul, ale mal večný život. Jn 3,16. Život človeka sa rychle kráti. Už od tvojho naro­ denia ti ubúda dní, myslíš na to? Príde jeden deň, taký istý akých si mnoho prežil, a predsa to bude tvoj posledný deň. Tvoja cesta bude skončená, budeš v cieli. Kde sa ocitneš, kde vystúpiš...? Sú len dve posledné stanice: na jednej budú vystu­ povať veriaci, na druhej neveriaci. Výstupná stanica — 23 —

cesty viery je — Nový nebeský Jeruzalem. Niet kraj­ šieho miesta, krajšej scenérie. Je opísaná v posled­ ných dvoch kapitolách Zjavenia. Priali by sme všet­ kým, ktorí čítajú tieto riadky, aby výstúpili tam. Áno, tam Boh zotrie každú slzu z očí a smrti tam už viac nebude ani žalosti ani kriku, ani bolesti viac nebu­ de, lebo prvé veci pominuli. Zj 21,4. Co oko nevidelo, ucho nepočulo a na srdce človeka nikdy nevstúpilo, to pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.

Výstupná stanica cesty nevery je naproti tomu hrozná. Mnohí budú prekvapení a rozčarovaní keď sa ocitnú v pekle. Tak je napísané o neveriacom bo­ háčovi, ktorý zomrel: Potom v pekle v mukách po­ zdvihol svoje oči a videl Abraháma zdaleka a Laza­ ra v jeho lone. Vtedy volal boháč: Otče Abraháme, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby omočil ko­ niec svojho prsta vo vode a ovlažil môj jazyk, lebo sa tu mučím v tomto plameni. Lk 16, 23-24. Spamä­ tal sa, ale už neskoro. Volal, ale jeho volanie nebo­ lo nič platné — po smrti sa pokánie už nedá urobiť. Veľmi mnoho ľudí cestuje do večnosti v spacích vozňoch nevery a vo vozňoch náboženskej ľahostaj­ nosti. Bude to pre nich po smrti hrozné prebudenie a veľké rozčarovanie, ale bude už neskoro! Otázku hriecha treba riešiť v časnom živote. Po smrti sa už nič nenapraví, ani nikto nikoho z pekla nevymodlí! Ktorú cestu si vyvolíš — cestu viery, alebo cestu nevery? To rozhodnutie sa necháva na teba. Môžeš aj dnes nastúpiť na cestu viery. Pán Ježiš sa ti po­ núka za sprievodcu, daj Mu svoju ruku, aj srdce a povedz Mu svoje Áno! Na ceste viery s Ježišom pre­ žiješ mnoho radostných chvíľ. Je to síce cesta po­ kory, viery a poslušnosti, ale je to jediná cesta, kto­ rou prídeš do neba. Nepôjdeš touto cestou sám. Pán Ježiš v ľudskom tele už šiel touto cestou, aj mnohí bratia a sestry idú — pôjdete spoločne a spoločná cesta do nebeského domova je krásna. — 24 —

Hľadajte Boha Hľadajte Hospodina, dokiaľ Ho možno nájsť! Vo­ lajte na Neho, dokiaľ je blízko! Iz 55,6. Tak vyzýva Božie Slovo všetkých ľudí. Boh je toho naozaj ho­ den, aby Ho ľudia hľadali každého času a na každom mieste.

Ľudia obyčajne hľadajú veci, ktoré mali a stratili sa im. Len cenné veci sa hľadajú. No ľudia hľadajú aj také veci, o ktorých sú presvedčení alebo upozor­ není, že sú dobré. Ak stratíme cennú vec, hneď to poznáme a vyvinieme maximálne úsilie na to, aby sme stratenú vec našli. Žena z podobenstva Pána Je­ žiša o stratenom groši zapaľuje svetlo a bedlivo hľadá, vymetá všetky kúty, až nakoniec stratený groš nájde. Tak isto aj pastier, keď sa mu stratila jedna ovca zo stáda, vytrvalo hľadá až dokiaľ ju nenájde.

Dnes zamerajme pozornosť na hľadanie Boha. To je veľké nešťastie, Boh sa stratil, alebo lepšie pove­ dané, ľudia stratili Boha. Aká to tragédia! Ľudia stratili kontakt s Bohom a ani to nespozorovali. Tak drahý a vzácny je náš Boh. Ľudia ani nevedia, že Ho stratili. Slzy sa nám tlačia do očí, keď pomyslí­ me, že väčšina ľudí v dvadsiatom storočí stratila kontakt s Bohom a vôbec im nechýba. Ú, kedy ľu­ dia spozorujú túto stratu, a kedy začnú vážne hľa­ dať Boha?

Kedy ľudia stratili kontakt s Bohom? V rajskom období! Áno, tam sa odohrala najväčšia tragédia ľudstva. Odvtedy až dodnes je dlhá doba hľadania: Boh hľadá človeka... Človek hľadá Boha... Boh hľadá človeka dlho, vážne a vytrvalo. Ako Ho hľa— 25 —

dáš Ty? Pozoruješ to pri sebe, že si stratil kontakt s Ním, túžiš po stretnutí? Boh aj v tejto situácii prichádza ľuďom vústrety, aj keď oni nespozorovali túto veľkú stratu. On sám upozorňuje na seba a volá skrze prorokov: ... je čas hľadať Hospodina! Hľadajte ma a žite! Am 5,4. Boh hľadá hriešnikov rôznym spôsobom. V jednom období to vyjadruje tak, že celý deň vystiera svoje ruky oproti hriešnikom a volá ich k návratu. Iz 65, 1-2.

V období Nového zákona Boh hľadá a volá ľudí skrze svojho Syna Pána Ježiša Krista: Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení a ja vám dám odpočinutie. Syn Boží prišiel na zem ako syn člove­ ka. Prišiel hľadať a spasiť to, čo bolo zahynulo. Äno, prišiel hľadať aj teba. Lk 19,10. Ak teda Boh hľadá človeka a človek hľadá Boha, malo by prísť k radostnému stretnutiu. Prečo sa te­ da mnohí ľudia nestretli s Pánom Bohom dodnes? Odpovieme slovami Písma: Nieto spravodlivého ani jedného; niet toho, kto by rozumel, niet toho, kto by vážne hľadal Boha. R 3,10-11.

Milý priateľ, Boh ťa hľadá, volá, chce sa dostať k tebe, k tvojmu srdcu, chce ti povedať radostnú správu, že ťa má rád, že ťa miluje a chce ti všetko odpustiť. Musíš však začať dnes vážne hľadať Boha. Ak Ho budeš hľadať celým srdcom cez Pána Ježiša, v úprimnom pokání, istotne sa ti dá nájsť. Äno, ty a Boh sa stretnete! Bude to pre teba najkrajšia chví­ ľa, akú si vo svojom živote prežil. Potom radostne s Jóbom zvoláš: Doteraz som iba počul o tebe; ale teraz ťa vidí moje oko! Jb 42,5.

— 26 —

Príležitosť k zamysleniu Zomrieť je od pradávna pre každého p človeka nevyhnutnou realitou. Človek mu- • sí odísť z časnosti do večnosti či chce alebo nechce. Napriek tomu ľudia na smrť neradi myslia. Pri slove smrť zviera naše srdce akási neviditeľná moc, povedzme to otvorene, smrti sa bojíme. A skutočne, I smrť je strašná. Napríklad v rodine vždy JDK1 l naruší pokojnú hladinu, nutne vyvolá akú­ si bázeň. Nedá sa však ani zastrašiť, ani uprosiť, ne­ pomáha ani krik, ani plač. Často príde vtedy, keď ju človek najmenej čaká.

Otázkou, čo je vlastne smrť, sa ľudia zaoberali už veľmi dávno. V každom prípade je koncom pozem­ ského života a bránou do večnosti. Mnohí prežívajú, pred smrťou najväčšiu depresiu. Ako by aj nie. Veď nastupujú na cestu, po ktorej ešte nikdy nešli. Pri­ tom smrť nie je žiadnym tajomstvom, o ktorom by ľudia dopredu nevedeli. Kresťan či ateista vie, že raz musí zomrieť. A práve preto, že to vie, má sa na ňu pripraviť. Ľudia sa veľmi starostlivo pripravujú na­ príklad na dočasný pobyt na nejakom mieste na ze­ mi. Prečo sa teda nepripraviť na večnosť? Smrť je a má byť nevšednou príležitosťou k zamy­ sleniu sa nad zmyslom a cieľom nášho života. Je klopaním Božieho prsta na srdcia všetkých ľudí. A predsa je tu niekto, kto zlomil jej osteň a zví­ ťazil nad ňou. Je to Pán Ježiš Kristus. Zomrel na golgotskom kríži a porazil i toho, ktorý má vládu nad smrťou, diabla. Pán Ježiš vybojoval aj slobodu z ne­ prekonateľnej bázne pred smrťou pre každého člo­ veka. Ale iba ten, kto verí v túto skutočnosť, má več— 27 —

ný život, prechádza zo smrti do života. Len vo viere v Pána Ježiša je strata prirodzenej moci smrti. Žit vo viere v Krista je krásne už na tejto zemi, ale ešte krajšie je vo viere v Neho zomierať a prechád­ zať spolu s Ním z časnosti do večnosti.

Na zemi panuje všeobecný strach pred smrťou. Ľudia si túžobne šepkajú: Žiť, žiť — chceme žiť, ži­ vot je krásny, ale zároveň so strachom konštatujú: Musíme zomrieť a smrť je strašná. V jednej povesti z Orientu sa hovorí, že pútnik na svojej ceste stretol mor a pýtal sa tejto desnej zhuby, kam ide. Mor odpovedal: „Idem do Bagdadu zabiť 5000 ľudí“. Po čase sa pútnik znova stretol z morom a vyčíta mu: Hovoril si, že ideš zabiť 5000 ľudí a ty si ich tam zabil 50 000“. Mor sa však brá­ nil: „Mýliš sa, ja som ich zabil len 5000. Tých dal­ ších 45 000 zomrelo strachom.“

Bojíš sa smrti? Cítiš úzkosť pri srdci? Neboj sa! Tb všetko je len slabunký dotyk smrti, ktorá je už zbavená moci a ostňa. Pán Ježiš v Getsemane bol zovrený úzkosťou zo všetkých strán, aby nás zbavil strachu a úzkosti pred smrťou. Je to div golgotské­ ho kríža! Smrť je prekonaná! Pán Ježiš svojou smr­ ťou na kríži, zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla, a vyprostil všetkých, ktorí bázňou smrti po celý čas žitia_boli držaní v strachu. Žd 2,14-15. Chceš sa nebáť smrti? Dívaj sa na ňu cez okuliare viery — cez Krista. On svojou smrťou na kríži, po­ hltil smrť a zvíťazil nad ňou. Jeho víťazstvo nad smrťou je aj tvojim víťazstvom. Ver tomu, nič ne­ pochybuj, len potom smieš zvolať: Smrť, kde je tvoj osteň? Kde peklo, tvoje víťazstvo? Viera hovorí: ... mne je žiť Kristus a zomrieť zisk! Ver pevne v Krista a získaš prevahu nad smrťou. — 28 —

Evanjelium zasahuje

Odpoludňajšie zhromaždenie začalo. Tiché tóny harmónia a text piesne nás unášajú k nebeským vý­ šinám. Boli sme pripravení počuť kázané Božie Slo­ vo. V tomto stíšení sme odrazu počuli tichý vzlykot. V poslednej rade pri dverách sedela neznáma mladá žena. Oči mala plné sĺz a jej bledá tvár prezrádzala, že ju iste už dlhší čas niečo trápi. Služba slovom sa niesla v znamení Ko 3,1-2: „A tak, ak ste vstali z mŕtvych s Kristom, hľadajte veci, ktoré sú hore, kde sedí Kristus po pravici Boha.“ Zvestované evanjelium malo moc. Duch Svätý usved­ čoval z hriechu, no zároveň ponúkal aj radostnú istotu tomu, kto naozaj úprimne uverí v Pána Ježiša ako Toho, ktorý bol obetovaný na Golgote za hriechy ľudí. Na tvári neznámej bolo vidieť, že bojuje tvrdý boj s mocou tmy. Slzy pokánia tiekli po jej tvári. Bolo vidieť, že Duch Boží zasahuje a má moc aj utíšiť jej bolesť. Evanjelium je moc, ktorá láme okovy hriecha. V krátkom čase mi vyrozprávala svoj smutný životopis: — 29 —

„Keď som mala 20 rokov, moja teta sa obrátila k Pánu Ježišovi a rozprávala mi, aká je šťastná a čo sa s ňou stalo. Jej svedectvo mi bolo odporné a po­ vedala som jej, že ak sa s ňou niečo stalo, tak sa asi zbláznila. Prerušila som s ňou všetky príbuzen­ ské vzťahy a dala som jej najavo, že v budúcnosti nechcem mať s ňou nič spoločné. Teta sa skutočne odmlčala a za ďalších 20 rokov sme sa ani nestretli. Od svojich dvadsiatich rokov som žila voľným štýlom bezbožného života. Vydala som sa za vyso­ koškolsky vzdelaného muža, ktorý si po čase ešte zvýšil vzdelanie. A tak sa moja životná úroveň dví­ hala stále vyššie a vyššie. Pohybovala som sa len vo vybranej spoločnosti, čo sa mi páčilo. Čoskoro som poznala, koľko hriechu sa skrýva v živote „vyš­ šieho štýlu“. Na obyčajných ľudí som sa dívala z vysoka. Tak som žila 16 rokov a bola som svojím spôso­ bom šťastná. Bola to však len akási imitácia toho pravého šťastia, po ktorom som kedysi v kútiku srd­ ca túžila. — Potom sa začali búrať základy našej rodiny. Začalo to manželovou neverou a vyvrcholi­ lo tragickou smrťou mojej sestry. Všetci priatelia a priateľky, ktorí mi predtým robili poklony, ma odrazu opustili. Zdalo sa mi, že celý svet je proti mne, ba dokonca aj ten Pán Boh, v ktorého som už vôbec neverila. Životné údery ma tak pritlačili k ste­ ne, že som viackrát pomýšľala na samovraždu. Štyri roky som bola akoby terčom všetkých možných úde­ rov, depresií. Nebolo nikoho, kto by mi preukázal lásku. Preto sa aj z môjho srdca vytratila láska ku všetkému a každému. Zostali mi tri deti, dve dcéry a jeden syn — mrzáčik, ktorý má už 20 rokov a ni­ kdy mi nepovedal mama ... V bolesti a utrpení som sa snažila rozdeliť zbytok lásky deťom, ale aj pri nich som sa dožila určitého sklamania. — 30 —

Bola som na dne ... A práve vtedy ma navštívila moja vzdialená veriaca teta. Bolo to skutočne Bo­ žie riadenie, že po dvadsiatich rokoch prišla vtedy, keď som bola na konci so silami. Životným bojom som bola vyčerpaná a moje srdce bolo prázdne. Teta mi ho­ vorila o veľkej Božej láske, ktorú má Boh pre všet­ kých ľudí. Hovorila, že Boh miluje každého hriešni­ ka a pokoj chce dať každej utrápenej duši. Moje srdce sa začalo otvárať tejto radostnej zvesti. Pozva­ la ma do zhromaždenia. Išla som. Hneď pri prvej návšteve som cítila, že Boh sa ku mne skláňa vo svojej odpúšťajúcej láske. Preplakala som celé zhro­ maždenie. Boli to slzy pokánia nad pokriveným ži­ votom, ale súčasne aj slzy radosti z odpustenia v zá­ sluhách Kristovej obeti. Zvestované evanjelium som prijímala dychtivo a ono vykonalo pri mne veľkú zmenu. Vedela som, že sa so mnou niečo deje. Dotyk Pána Ježiša na moje srdce bol taký zvláštny a krás­ ny, že som poznala tri veci: Pán ma prijal na milosť a všetko mi odpustil, —- uistil ma o tom, — a povo­ lal ma do nového života. To bolo moje znovuzrode­ nie, môj najkrajší deň života. Z Božej milosti chcem znovu začať žiť. Ale nie sa­ ma, s mojím Pánom, ktorého som pozvala do svojej stroskotanej rodiny. Pevne verím, že to bude iný ži­ vot, skutočne nový, ktorý ďaleko prevýši ten minulý, na ktorý nechcem ani pomyslieť. Súčasne túžim aj po tom, aby aj ostatní moji príbuzní a priatelia sa zastavili na ceste do zahynutia. Nájdite si čas pre čítanie Biblie a verte evanjeliu! Nečakajte, až prídu chvíle stroskotania! Hľadajte Boha, dokiaľ je čas milosti, aby ste svoj život tak nezaťažili hriechom ako ja. Moju rodinu skutočne hriech zasiahol napl­ no, aj mňa. Ale vďaka Bohu, že aj Jeho milosť ma za­ siahla naplno! — 31 —

Šťastné a požehnané vianoce Stalo sa to v zime na studenom severe. Zámožnej rodine sa narodil vytúžený syn. Bolo to radosti! Jeho narodenie sa musí náležíte osláviť. Na krstiny prišlo 'Jik mnoho bohatých hostí na saniach. Uzimení vošli do teplej miestnosti. Povyzliekali si kožuchy, pohádzali na posteľ a zasadli uĚ ku stolu hodovať. Keď sa rozveselilo ich srdce, niektorí hostia chceli vidieť dieťa. Hľadali, ale nemohli ho nikde nájsť. Pre hodovanie zabudli na dieťa. Tu sa matka spamätala, že pri vítaní hostí dieťa položila na posteľ. — Ale posteľ bola zahádzaná kožuchmi a pod kožuchmi dieťa — zadusené. Takmer celý svet si pripomína cez Vianoce naro­ denie Pána Ježiša. Poriadajú sa okázalé slávnosti a hostiny za bohatými stolmi. Ľudia sa navzájom ob­ darúvajú a blahoželajú si. Stromček sa ligoce v zá­ plave svetiel, pod stromčekom bohaté darčeky. Ach, aké kúzlo Vianoc! Aká pohoda! Vianoce treba nále­ žíte osláviť, veď symbolizujú narodenie malého Je­ žiška. Pre samotnú radosť z narodenia zabudli ľudia na narodeného. Na Jeho veľké spasiteľné dielo. Kú­ zlo Vianoc zatienilo veľkú biblickú pravdu o poslaní narodeného Krista. Pán Ježiš, ktorý dodnes žije, v mnohých rodinách za prestretým stolom a v srd­ ciach chýba — leží zabudnutý pod veľkým leskom prepychu a pod tvrdou kôrou nevery. Ako Ho priví­ taš ty?

Pán Ježiš chce byť nie len na tvojom bohatom sto­ le a pod stromčekom, ale predovšetkým v tvojom srdci. On klope dnes na dvere tvojho srdca. Keď Mu otvoriš, Vianoce budú pre teba najkrajším dňom v tvojom živote, najkrajšími sviatkami lásky!

— 32 —

Vianoce, vianoce, x'ý / |j

akési zázračné slovo sa nesie po tieto dni svetom. Slovo Vianoce svojim kúzlom vie očariť každého človeka. Každá radosť sa po tieto dni zdvojnásobí. Ľudia sú ako vymenení, zabúdajú na krivdy, na bolesť, snažia sa odpúšťať a usmievať. Akýsi zvláštny pokoj, akási zvláštna tíšina zniesla sa na celý svet- Do tejto tíšiny — odrazu zo všetkých kontinentov sveta v stovkách jazykov a nárečiach — sa ozve mohutné, ľudské „glória“ Tichá noc, svätá noc, ... Kristus sa narodil vám ... Spasenie priniesol nám.

Keď sa minú okázalé oslavy narodenia Spasiteľa, pominie aj radosť, ľudia sú zase tí istí, bez radosti, bez nadšenia. Kúzlo Vianoc sa rozplynulo, začína znovu starý život, život bez Krista. Bola to len fata­ morgána na púšti tohoto sveta, ktorá sa málo uká­ zala a zmizla. Narodený Spasiteľ nebol prijatý do sŕdc. Ľudia oslavovali len Jeho narodenie, spievali len ústa, srdcia zostali bez radosti. Je však ešte niekoľko málo ľudí aj dnes, ktorí sa úprimne radujú z toho, že sa narodil Spasiteľ. Tí ne­ oslavujú len malého Ježiška v betlehemských jas­ liach a pod stromčekom. Ale vidia v Ňom veľkého Spasiteľa, ktorý priniesol spasenie a trvalú radosť pre celý svet. Kedy však pochopia všetci ľudia pravý význam Vianoc? V akom zmysle oslavuješ Vianoce ty? Už si po­ znal Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa? Ak áno, tak Mu spievaj celým srdcom to svoje radostné glória: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch zaľúbenie! — 33 —

Moje svedectvo Narodil som sa v roku 1928 ako posledný zo šty­ roch detí. Žili sme vo veľkej biede a nedostatku. Otca som vôbec nepoznal, odišiel do cudziny pred mojím narodením, odkiaľ sa už nevrátil. Jeho tvár poznám len z fotografie. Na mamičke spočívala celá ťarcha obživy a výchovy štyroch malých nezaopa­ trených detí. Bola to starostlivá žena, plná dobroty, lásky, pokory a bázne Božej. Preto stále rád na ňu spomínam. Učila nás spievať duchovné piesne a mod­ liť sa. Čítavali sme spoločne z Božieho Slova a učili sme sa niektoré výroky z Písma naspamäť. Stále nám pripomínala, aby sme sa Pána Boha báli, aby sme Ho milovali a spoliehali sa na Neho. Často spievala z kancionálu až do nočných hodín a ráno, sotva sa prebudila, už bola na jej rtoch zase pieseň na Bo­ žiu chválu. Spomínam si, ako raz pri takom speve dopadla na strechu nášho domu spŕška kamenia. To sused si takto uľavil a s hnevom to komentoval svojim synom: „Už zasa spievajú.“ Ked sme už boli väčší, často nám mamička hovo­ rievala: „Deti moje, nezabudnite, že raz opustíte ten­ to život a túto zem. Preto myslite na to, že raz odídete z časnosti do večnosti, myslite na smrť!“ Toto napomenutie mi veľmi poslúžilo. Kedykoľvek som sa zamyslel nad krátkosťou a krehkosťou ľudského ži­ vota, vždy ma to viedlo do pokory. Ako sme doras­ tali, museli moji starší súrodenci jeden po druhom opúšťať rodný domov a odchádzať za živobytím do sveta. Čo bolo však horšie, pri návrate prinášali do­ mov svet a jeho zvyky. Nad tým sa mamička trápievala. Keď som bol s ňou sám, s plačom mi hovorie­ vala: „Vidíš, čo robia tvoji starší súrodenci! Aspoň ty, najmladší sa pridŕžaj Boha!“ — 34 —

Mamičkine slzy na mňa veľmi zapůsobily. Všetky jej slová som si uložil hlboko do srdca. Za­ čal som chápať kontrast medzi svetom a bohabojnou rodinou. Asi šesť rokov od tejto udalosti mamička zomre­ la. Zostal som sám. Bolo mi za ňou smutno. Jej po­ korný život, tichý a odovzdaný odchod z tejto zeme mi natrvalo zostal v pamäti. Často v hľbke svojho srdca som počul jej slová: „Máš imeno Pavol po apoštolovi Pavlovi. Pôvodne sa menoval Saul, ale na ceste do Damasku ho Pán Ježiš zastavil a on tam padol na kolená a otvoril mu svoje srdce. Pavol sa obrátil, — a ty si tiež Pavol.“ Zostal som dlho vážny a smutný. Moji súrodenci, ktorí medzitým úplne za­ padli do sveta, ma nemohli pochopiť. Ale ja som bol tým všetkým zasiahnutý a otrasený. V snahe po­ lepšiť sa, zanechal som všetky svetské zábavy a za­ čal som horlivo chodiť do chrámu, na biblické ho­ diny a medzi mladých ľudí v cirkvi. Ale v tom som nenašiel to, po čom moje oslovené a prebudené srd­ ce túžilo. Myšlienka na obrátenie Saulovo bola prí­ liš silná, aby ma nechala na pokoji. Dnes viem, že ten nepokoj v mojom srdci — to bola Božia práca na mne. A bolo to i Božie vedenie, že som sa ocitol v stolárskej dielni, kde mi Pán Ježiš pripravil brata L........ a. On mi hneď v prvých dňoch nášho zoznámenia vydal svedectvo — a po­ tom tri roky mi vytrvalo svedčil o Božej milosti v Pánu Ježišovi. Keď ma pozval do zhromaždenia, išiel som. Keď som prvýkrát prišiel do obecenstva veria­ cich, všetci ma srdečne vítali a milé úsmevy na ich tvárach prezrádzali, že prežívajú pokoj vo svojich srdciach a radujú sa z istoty večného života. — Tak toto sú ľudia, ktorí raz budú prebývať v nebesiach so svojim Spasiteľom, myslel som si — a zmocnila sa ma veľká túžba patriť medzi nich. Počúval som — 35 —

spev — to spievali srdcia plné vďačnosti, poslušnos­ ti a lásky. Počúval som modlitby — tie boli vedené Duchom Božím. Slovo, modlitby a svedectvo brata L., ktorý mi daroval Bibliu, to všetko ma viedlo k hlbokému premýšľaniu a čítaniu Písma každý deň.

Ten pamätný deň som čítal dlho do noci. Čítal som výstrahy: Uložené je ľuďom raz zomrieť a po­ tom bude súd... Odplata za hriech je smrť... Kaž­ dé telo je ako‘tráva... Spomenul som si na svoju bohabojnú mamičku a — zhrozil som sa sám seba, svojich hriechov, svojho neposväteného života. Pri­ šiel mi na mysel krik boháča k Abrahámovi v pekel­ nom trápení. Pochopil som, že po smrti je na poká­ nie neskoro a že obrat k Bohu je možný len v tom­ to živote. Usvedčený Božím Duchom o svojich vinách a hriechoch, padol som na kolená a v hlbokej poko­ re s úprimnými slzami som vyznával nebeskému Otcovi svoje hriechy a prosil Ho, aby sa pre zásluhy svojho Syna Ježiša Krista, môjho drahého Spasiteľa zmiloval nado mnou. A On ma počul, prijal na milosť a uistil ma o tom. Moje vnútro bolo naplnené hlbokým pokojom a hrejúcou radosťou. Moja malá izbička za dielňou sa v tej chvíli stala svätyňou, kde sa veľmi hlboko sklonil svätý Boh k biednemu človekovi a daroval mu milosť a to milosť spasi­ teľnú.

— 36 —

Posledné hodnotenie Na konci dňa a roka sa vždy horúčkovité počíta a rekapituluje. Vtedy sa vidí najviac nedostatkov. Je chyba, že mnohí ľudia si uvedomujú svoje povin­ nosti až v posledné dni, keď je už neskoro. Každý sme zodpovední za svoju prácu niekomu a to nás núti, aby sme deň, alebo rok nepremrhali, ale využi­ li naplno. Koniec každého dňa, alebo roka nám má pripomenúť, že raz príde koniec aj nášho pozemské­ ho života.

Hodnotenie na konci života je najvážnejšou chví­ ľou pre veriacich í pre neveriacich. Tam sa už veľa zachrániť a dobehnúť nedá. Prišiel čas a človek mu­ sí odísť, či chce alebo nechce, či je pripravený ale­ bo nie je, smrť je neúprosná. Smrťou končí každá ďalšia činnosť. V akom stave zastihne človeka, v ta­ kom musí odísť na večnosť. Lebo je uložené ľudom raz zomrieť a potom bude súd. Žd 9,27. Tí, ktorí sa obrátili k Bohu a vo svojom živote vždy s Ním počítali, majú v srdci pokoj, na tvári úsmev, veria, že Boh v hodine smrti počíta s nimi. Vchádzajú do nebeského prístavu ako naložená loď. Sú znamenaní krvou Pána Ježiša ku dňu vykúpenia. To získali na zemi vierou v ukrižovaného Krista. Ve­ ria, že v Jeho zásluhách budú prijatí. Boh ich v zna­ mení krvi svojho Syna prijíma. Cieľ a koniec ich vie­ ry je spasenie duší. Hrôza smrti sa láme na sile ich viery a Božom zasľúbení: pod služobníku dobrý a verný...

S tými však, ktorí sa neobrátili k Bohu, On tiež ne­ počíta v hodine smrti a v nebeskom kráľovstve. Ich koniec je žalostný, čaká ich večné odsúdenie. Aký bude tvoj koniec, milý priateľ, priateľka...? — 37 —

Počítaš vo svojom živote naozaj s Bohom? Si opravdovým živým kresťanom, alebo len mŕtvym členom cirkvi? Tvoj koniec sa blíži. Každý deň mô­ že byť tvojim posledným dňom. Smrť si nevyberá, ani nečaká až sa ty pripravíš na večnosť. Príde vte­ dy, keď ju budeš najmenej čakať. Ak si po celý ži­ vot nepotreboval živú vieru v ukrižovaného Krista, v hodine smrti ju budeš veľmi potrebovať. Uver v Pá­ na Ježiša Krista celým srdcom, lebo čas tvojho po­ sledného hodnotenia príde skôr, než si to uvedomíš. Teba osobne bude Boh súdiť! Pred Božím okom nič neukryješ ani nezatajíš, tvoj život bude Boh skú­ mať, nie život tvojho zboru. V kolektíve môžeš ľah­ ko a dlho hrať úlohu zbožného kresťana, klamať svojho kňaza, kazateľa, aj celý zbor. Boh nepozná žiadny kompromis. Vidí skrz naskrz do tvojho srd­ ca. Teba osobne bude Boh hodnotiť, tvoj vzťah k Ne­ mu, tvoju vieru, tvoje skutky. Len v spravodlivosti Kristovej a tvojej viery k Nemu obstojíš pred Bo­ hom. Priprav sa vustrety svojmu Bohu, lebo nevieš, kedy ťa zavolá na zodpovednosť! On naozaj bude hodnotiť tvoj život spravodlivo. Si na to pripravený?

38 —

Dnes alebo nikdyV živote ľudí prídu často také situácie, že sa musia o nejakej veci rozhodnúť hneď, dnes, zajtra by už bolo neskoro. Akceptovanie myšlienky niekedy mož­ no vykonať aj neskôr, o deň, týždeň, mesiac ,rok a podobne. No prídu do života aj také chvíle, že dnes sa o niečom musíme rozhodnúť a dnes to roz­ hodnutie musíme aj vykonať, zajtra by bolo už ne­ skoro. Do života ľudí má čo povedať aj Boh, aj keď mno­ hí s Ním nepočítajú a neuznávajú Ho. Boh volá ľu­ dí k návratu, k pokániu. Nevolá však všetkých ľu­ dí odrazu, volá osobne, volá len tých, ktorých oslo­ vuje, keď sa priblížili k Nemu, k Jeho Slovu. Chceš sa naozaj navrátiť k Bohu a máš uši pripravené k Jeho volaniu? Potom volá i teba. Volá ťa dnes. Boh tiež nevolá vždy a za každú cenu. Volá roz­ ličným spôsobom: V prvom rade Boh volá ľudí k ná­ vratu skrze svoje Slovo. Božie Slovo je dnes dostup­ né každému. Máš svoju Bibliu? A keď nemáš, tak prečo? Boh tiež volá cez inú duchovnú literatúru, cez rozličné skúšky, nemoc, osobné oslovenie a po­ dobne. „Dnes keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.“ Žd 4,7! Otvor svoje srdce pre Boží hlas dokorán, hneď teraz, aby si v živote niečo dôležité nepremeškal! Boh volá raz i dvakrát, teba osobne, Jeho volanie je špecifické len pre teba, v tvoj deň, v tvojej situácii. Neraď sa s nikým, je to šanca len pre teba. Nepre­ meškaj ju! Dnes — alebo nikdy! Zajtra bude volať Boh už k inému. Nikomu nebol ešte raz daný život na opravu - a nebude daný ani tebe. Ak si mohol niečo urobiť dnes a neurobil si to, ušla ti vzácna príleži­ tosť, ktorá sa ti už nikdy nevráti. — 39 —

H fa, človek Hla, človek žil na zemi.. jeho nohy boli rýchle a borili sa v piesku. Chcel ešte veľa vykonať, mnoho kilometrov prejsť, ale odrazu prišla smrť a povedala: Dosťl Hla, človek žil na zemi..., jeho ruky zostali poznačené prácou. Chcel ešte veľa vykonať pre seba a pre spoločnosť, ale odrazu prišla smrť a povedala: Dosťl

Hľa, človek žil na zemi..., zem bola pre neho primalá pustil sa na prechádzku Vesmírom, zastavil sa na Mesiaci a zapichol tam svoju vlajku. Chcel ešte ďalej, a vyššie, ale odrazu prišla smrť a povedala: Dosťl Hľa, človek žil na zemi..., jedného dňa sa zastavil ako uštvaná zver. Pre samú tú prácu zabudol na lásku, zabudol hľadať Boha. V úzkosti duše chcel bežať naspäť, do strateného života. Hľadať Božiu tvár a povedať svojim najbližším, že ich mal rád. Ale aj tu sa s ním stretla smrť

— 40 —

a povedala mu: Stoj! Život sa neopravuje! Ešte som nikomu nedovolila žiť život druhýkrát.

Ó, ty smrť zlá a neľútostná, ty priepasť bezodná. Kedy sa nasýtiš bolesti, sĺz a plaču? Kedy prestaneš boriť ľudské úmysly? Kedy príde čas, že aj ty budeš zmarená? A smrť pristúpi ešte bližšie, až cítiť jej mrazivý dych a v ironickom výsmechu odpovie: Ešte sa nezrodil človek, pred ktorým by som zložila svoju moc! A človek pred smrťou, pokorne sklonil svoju hlavu. Hľa, človek žil na zemi..., menuje sa Ježiš Kristus. Ten bojoval so smrťou a pokoril ju. Zlomil jej osteň, zmaril jej moc a hodil jej výčitku do tváre: Smrť, kde je tvoj osteň a peklo tvoja sila? A smrť pokorne pred Ním zložila svoju moc.

Milióny ľudí žijú dnes na zemi, životom sklamaní, opustení, blížia sa k večnosti a boja sa. Nemali čas, hľadať Božiu tvár, nemali čas, pre záchranu duše a zomierať bez viery je strašné.

— 41 —

Hla, Ježiš je tu, Ten víťaz předivný, klope na tvoje srdce a volá ťa, k spoločnej ceste do večnosti. Ty Ho však musíš poznať, s Ním sa stretnúť, a pre Neho sa rozhodnúť, čím skôr, ešte dnes, skôr, než sa s tebou stretne smrť!

— 42 —

Obsah: Hlas evanjelia Nebeský Veľkňaz Deň velkých možností Boží súd Nevydařená žatva Zelený bazén Návrat domov Útek ako záchrana Stratená príležitosť Zacheus Život človeka ako cesta Hľadajte Boha Príležitosť k zamysleniu Evanjelium zasahuje Šťastné a požehnané Vianoce Vianoce — Vianoce Moje svedectvo Posledné hodnotenie Dnes, alebo nikdy Hľa, človek

— 43 —

Pavol Kulačík Hlas evanjelia do celého sveta Vydali Kresťanské zbory v ČSFR Cena 5,— Kčs Tisk: OT, s. p., provoz 26, Valašské Meziříčí