A History of Slovak Music: From the Earliest Times to the Present 8088820049

Citation preview

Ústav hudobmj vedy Slovensk~j akadťmic \'ied ASCO Art & Sdence Bratislava 1996

Dejin y slovenskej hudby od najstarších čias po súčasnosť

Vydané k Roku slovenskej hudby za podpory Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia

Dejiny slovenskej hudby

Editor

Prof. PhDr. Oskár Elschek

Redakčná spolupráca

Vladimír Zvara Júlia Adamková

od najstarších čias po súčasnosť

a registre

editor

Oskár Elschek autori

Ladislav Burlas Alica Elscheková Ladislav Kačic Juraj Lexmann František Turák

Oskár Elschek Lubomír Chalupka Jana Lengová Darina Múdra Ludovít M. Vajdička

Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied ASCO Art & Science Bratislava

1996

Vydané k Roku slovenskej hudby za podpory Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia

Dejiny slovenskej hudby

Editor

Prof. PhDr. Oskár Elschek

Redakčná spolupráca

Vladimír Zvara Júlia Adamková

od najstarších čias po súčasnosť

a registre

editor

Oskár Elschek autori

Ladislav Burlas Alica Elscheková Ladislav Kačic Juraj Lexmann František Turák

Oskár Elschek Lubomír Chalupka Jana Lengová Darina Múdra Ludovít M. Vajdička

Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied ASCO Art & Science Bratislava

1996

Na úvod

© Oskár Elschck © Burlas L., Elschek O., Elschcková A., Chalupka L., Lexmann J., l\lúdra D., Turák F., Vajdička L. M. Foto: © Tibor Szabó, V. Vavrek, Igor Grossman Korekttíry: Vladimír Zvara, Júlia Adamková

Editor: Autori:

Kačic

L., Lcngová J.,

Ústav hudobnej vedy SA V dokuje inštittíciám, ktoré poskytli dokumentárny materiál:

Archív hl. mcsta SR, Bratislavy - Čaplovičova knižnica, Dolný Kubín Galéria mcsta Bratislavy - Hudobné múzeum, Slovenské národné múzcum, Bratislava - Knižnica ev. a.v. církvi, Levoča - Marica slovenská, Martin Opus, Bratislava - Országos Széchényi Kčinyvtár, Budapest - Ůsterrcichische Nationalbibliothek, Viedcň - PANTON - Slovenská národná galéria, Bratislava - Sloven- ský hudobný fond, Bratislava - Slovenský národný archív, Bratislava - Tlačová agentúra Slovenskcj republiky, Bratislava Východoslovenské múzeum, Košice - Wisscnschaftliche Allgcmeinbibliothck der Stadt Schwerin - Uršulínsky kláštor, Trnava.

Tlač:

ASCO Typografia & DTP DURLAK Senica

Vydal:

© 1996 ASCO Art & Science, Bratislava. Vydanic prvé.

Sadzba:

ISBN 80-88820-04-9 Všecky práva vyhradcné. Táto publikácia ani žiadna jej časť nesmic byť publikovaná a šírcná v akejkofvek podobe bez výslovného súhlasu vydavatefa. Alie Rechte, insbesondcrc das des auszugsweisen Abdrucks und das der photomechanischen Wiedergabe, vorbchalten.

Distribtícia a pndaj na adrese: ASCO A11 & Science, Dúbravská cesta 9, 841 OS Bratislava tel./fax (07) 373 509, c-mail [email protected]

Dejiny slovenskej hudby podávajú prehfad od počiatkov vývinu hudby na Slovensku až po slovenskú hudbu a hudobnú tvorbu 90. rokov nášho storočia. Neobmedzujú sa len na tradičné hudobné žánre umelej hudby. Obraz hudobného vývinu sme rozšírili o niektoré v hudobnom dejepisectve menej frekventované hudobné žánre. Je to okruh prameňov a poznatkov o hudbe na Slovensku od praveku, tak ako ho dokumentuje archeológia, resp. hudobná archeológia, ktorý sa týka najma hudobných nástrojov. Hudba 20. storočia sa v posledných desaťročiach výrazným spósobom zmenila. Začiatkom storočia vznikli nové smery modernej hudby. Nanovo sa sformovali v medzivojnovom období, a opať sa pretvárali na základe zmien v kompozičnej technike koncom 50. a opať v priebehu 80. rokov. Hudbu výrazným spósobom ovplyvnili nové technické médiá. Preto sú osobitné kapitoly venované hudbe v rozhlase, hudbe v televízii a vo filme. Populárna hudba spolu s jazzom a rockom si získali medzi mládežou mimoriadnu popularitu a sú výrazom spoločenských zmien, nových posluchových a psychofyziologických ideálov, ktoré sa spájajú s hudbou. Osobitej dynamike v živote človeka 20. storočia zodpovedá aj širokospektrálna hudba róznych štýlov, smerov a žánrov. Na Slovensku hrá ešte stále významnú úlohu fudová pieseň, fudové hudobné nástroje a nástrojová hudba, a to ako v dedinskom tak i malomestskom spoločenstve. Ludová hudba sa stala východiskom oživovania folklórnych tradícií. Preto sme fudovej hudobnej tradícii venovali v závere publikácie osobitnú kapitolu. Chceli sme všetky dóležité žánre a oblasti hudobného života, aj keď len v skratkovitej forme, pojať do celostných dejín slovenskej hudby. Prehfadný charakter publikácie si vyžaduje istú skratkovitosť a stručnosť. K jednotlivým kapitolám sme pripojili výberovú bibliografiu a sčasti aj výber titulov z okruhu pramenných a audiovizuálnych vydaní, ktoré majú záujemcov usmerniť k dalším zdrojom poznania slovenskej hudby. Podstatný je nielen žánrovo rozšírený rámec dejín slovenskej hudby, ale aj zmeny týkajúce sa obsahu poznatkov, ktoré prezentujú jednotliví autori. Sú obrazom výsledkov výskumu, ktorý obohatil naše poznanie v posledných dvoch desaťročiach.

Nechceli sme len vo verbálnej forme prezentovať poznatky o hudbe a hudobnej kultúre, ale zároveň sme sa pokúsili krátkou antológiou na konci diela sprístupniť čitatefovi vo výbere príznačné hudobné diela. Pre plastickejšiu charakteristiku tvorcov a nositefov hudobného živote sme k jednotlivým kapitolám pripojili dokresfujúce ilustrácie. Pre lepšie sprehfadenie poznatkov obsiahnutých v dejinách slovenskej hudby sme vyhotovili osobitné registre. Predkladáme čitatefovi už tretí akademický prehfad dejín slovenskej hudby.

5

Na úvod

© Oskár Elschck © Burlas L., Elschek O., Elschcková A., Chalupka L., Lexmann J., l\lúdra D., Turák F., Vajdička L. M. Foto: © Tibor Szabó, V. Vavrek, Igor Grossman Korekttíry: Vladimír Zvara, Júlia Adamková

Editor: Autori:

Kačic

L., Lcngová J.,

Ústav hudobnej vedy SA V dokuje inštittíciám, ktoré poskytli dokumentárny materiál:

Archív hl. mcsta SR, Bratislavy - Čaplovičova knižnica, Dolný Kubín Galéria mcsta Bratislavy - Hudobné múzeum, Slovenské národné múzcum, Bratislava - Knižnica ev. a.v. církvi, Levoča - Marica slovenská, Martin Opus, Bratislava - Országos Széchényi Kčinyvtár, Budapest - Ůsterrcichische Nationalbibliothek, Viedcň - PANTON - Slovenská národná galéria, Bratislava - Sloven- ský hudobný fond, Bratislava - Slovenský národný archív, Bratislava - Tlačová agentúra Slovenskcj republiky, Bratislava Východoslovenské múzeum, Košice - Wisscnschaftliche Allgcmeinbibliothck der Stadt Schwerin - Uršulínsky kláštor, Trnava.

Tlač:

ASCO Typografia & DTP DURLAK Senica

Vydal:

© 1996 ASCO Art & Science, Bratislava. Vydanic prvé.

Sadzba:

ISBN 80-88820-04-9 Všecky práva vyhradcné. Táto publikácia ani žiadna jej časť nesmic byť publikovaná a šírcná v akejkofvek podobe bez výslovného súhlasu vydavatefa. Alie Rechte, insbesondcrc das des auszugsweisen Abdrucks und das der photomechanischen Wiedergabe, vorbchalten.

Distribtícia a pndaj na adrese: ASCO A11 & Science, Dúbravská cesta 9, 841 OS Bratislava tel./fax (07) 373 509, c-mail [email protected]

Dejiny slovenskej hudby podávajú prehfad od počiatkov vývinu hudby na Slovensku až po slovenskú hudbu a hudobnú tvorbu 90. rokov nášho storočia. Neobmedzujú sa len na tradičné hudobné žánre umelej hudby. Obraz hudobného vývinu sme rozšírili o niektoré v hudobnom dejepisectve menej frekventované hudobné žánre. Je to okruh prameňov a poznatkov o hudbe na Slovensku od praveku, tak ako ho dokumentuje archeológia, resp. hudobná archeológia, ktorý sa týka najma hudobných nástrojov. Hudba 20. storočia sa v posledných desaťročiach výrazným spósobom zmenila. Začiatkom storočia vznikli nové smery modernej hudby. Nanovo sa sformovali v medzivojnovom období, a opať sa pretvárali na základe zmien v kompozičnej technike koncom 50. a opať v priebehu 80. rokov. Hudbu výrazným spósobom ovplyvnili nové technické médiá. Preto sú osobitné kapitoly venované hudbe v rozhlase, hudbe v televízii a vo filme. Populárna hudba spolu s jazzom a rockom si získali medzi mládežou mimoriadnu popularitu a sú výrazom spoločenských zmien, nových posluchových a psychofyziologických ideálov, ktoré sa spájajú s hudbou. Osobitej dynamike v živote človeka 20. storočia zodpovedá aj širokospektrálna hudba róznych štýlov, smerov a žánrov. Na Slovensku hrá ešte stále významnú úlohu fudová pieseň, fudové hudobné nástroje a nástrojová hudba, a to ako v dedinskom tak i malomestskom spoločenstve. Ludová hudba sa stala východiskom oživovania folklórnych tradícií. Preto sme fudovej hudobnej tradícii venovali v závere publikácie osobitnú kapitolu. Chceli sme všetky dóležité žánre a oblasti hudobného života, aj keď len v skratkovitej forme, pojať do celostných dejín slovenskej hudby. Prehfadný charakter publikácie si vyžaduje istú skratkovitosť a stručnosť. K jednotlivým kapitolám sme pripojili výberovú bibliografiu a sčasti aj výber titulov z okruhu pramenných a audiovizuálnych vydaní, ktoré majú záujemcov usmerniť k dalším zdrojom poznania slovenskej hudby. Podstatný je nielen žánrovo rozšírený rámec dejín slovenskej hudby, ale aj zmeny týkajúce sa obsahu poznatkov, ktoré prezentujú jednotliví autori. Sú obrazom výsledkov výskumu, ktorý obohatil naše poznanie v posledných dvoch desaťročiach.

Nechceli sme len vo verbálnej forme prezentovať poznatky o hudbe a hudobnej kultúre, ale zároveň sme sa pokúsili krátkou antológiou na konci diela sprístupniť čitatefovi vo výbere príznačné hudobné diela. Pre plastickejšiu charakteristiku tvorcov a nositefov hudobného živote sme k jednotlivým kapitolám pripojili dokresfujúce ilustrácie. Pre lepšie sprehfadenie poznatkov obsiahnutých v dejinách slovenskej hudby sme vyhotovili osobitné registre. Predkladáme čitatefovi už tretí akademický prehfad dejín slovenskej hudby.

5

František Zagiba v roku 1943 zverejnil prvú dejinnú syntézu - Dejiny slovenskej hudby (SAVU, Bratislava), ktorá končila reformáciou. Celostnejšie dejinné ašpirácie mala publikácia Konštantína Hudeca z roku 1949: Vývin hudobnej ku/túry na Slovensku (SAVU, Bratislava). Prvá vskutku rozsiahla syntetická práca bol a kolektívnym dielom a vyšla pod názvom Dejiny slovenskej hudby (SA V, Bratislava 1957). K rozšírenému pohfadu na dejinný vývin na Slovensku prispeje pripravovaný paťzvazkový prehfad Dejiny hudobnej ku/túry na Slovensku, z ktorého sú zatiaf k dispozícii dva zvazky, a to od Richarda Rybariča (I. Stredovek, renesancia, barok; Opus, Bratislava 1984) a od Dariny Múdrej (li. Klasicizmus; SHF, Bratislava 1993). Pripravujú sa zvazky o hudbe 19. a 20. storočia a o slovenskej fudovej hudobnej kultúre. Vzhfadom na to, že od uverejnenia jednozvazkového prehfadu dejín slovenskej hudby prešlo 40 rokov, rozhodli sme sa pripraviť pre slovenskú hudobnú verejnosť stručný prehfad o dejinnom vývoji hudby na Slovensku. Nechcem porovnávať predložené dejiny s tými, ktoré boli doposiaf uverejnené, avšak treba povedať, že ide vskutku o zhrnutie poznatkov špecialistami, ktorí sa po desaťročia venovali jednotlivým vývinovým epochám hudby na Slovensku. V práci zhrnul Ladislav Kačic staršie dejiny hudby (stredovek, renesanciu a barok), Darina Múdra predložila syntézu o hudbe klasicizmu a Jana Lengová sa venovala hudbe 19. storočia. Zložitá problematika hudby 20. storočia si vyžiadala spoluprácu viacerých autorov: Ladislav Burlas pripravil štúdiu o hudbe prvej polovice 20. storočia, Lubomír Chalupka sa sústredil na hudobnú tvorbu po roku 1945. Audiovizuálnej problematike sa venoval Juraj Lexmann, rozhlasu Ludovít M. Vajdička, populárna hudba bola predmetom štúdie Františka Turáka. Slovenskej fudovej piesni sa venovala Ali ca Elscheková a vydavatef monografie pripravil prfspevky o počiatkoch hudby, o slovenskej fudovej inštrumentálnej hudbe a o slovenskej hudbe v európskom kontexte. Osobitnú pozornosť sme venovali úvahám, ktoré sa týkajú konceptu a interpretácie slovenskej hudby v jej dejinnom vývine. Domnievam sa, že nejestvuje univerzálny koncept európskych hudobných dejín, rovnako ako niet univerzálneho a nemenného pohfadu na jednotlivé národné hudobné dejiny. Každá generácia si koncepty a pohfady, predsavzatia a ciele hudobného dejepisectva musí vytvoriť v dialógu a v procese interpretácie poznatkov, ktoré má k dispozícii. Akokofvek sa usilujeme o celostný pohfad na súčasné a uplynulé deje, predsa len spočívajú na fragmentoch poznaného a odkrytého, na pramennej báze, ktorá sa neustále rozširuje. Je to aj otázka prehlbujúceho sa pohfadu na predtým už poznané hudobné fakty a skutočnosti. Výskum je kompletizácia a niekedy aj úplné prehodnotenie výkladu dejín. Zrejme aj teraz stojíme na rázcestí. Hfadáme a definujeme predmet slovenských hudobných dejín, hfadáme miesto slovenskej hudby v európskej hudobnej kultúre, vyjasňujeme spoločné vazby so susednými kul túrami, súčasne hfadáme aj vlastnú hudobnú identitu. Konštruujeme, rekonštruujeme hudobnú minulosť,

do ktorej prináležia nielen deje, od ktorých nás delia tisícročia, ale aj kritická kontemplácia o hudbe, ktorá odznela len včera. Hudobná realita je v jej celej šírke sotva uchopitefná, hfadáme však v nej podstatné línie a kontinuity, ktoré sú jadrom jej genézy a osobitosti. K tomuto procesu sebapoznania má svojim skromným dielom prispieť aj táto práca. Ku genéze diela treba ešte povedať, že sa povodne formovalo pre cudzojazyčné vydanie. Pravdepodobne v krátkej dobe bude toto slovenské vydanie nasledovať anglická verzia. K slovenskému vydaniu nás primala na jednej strane aktuálna potreba takého diela pre širokú verejnosť a na druhej strane Rok slovenskej hudby, ktorý bilancoval najma tvorbu 20. storočia. Za to, že sa také predsavzatie vobec mohlo uskutočniť, vďačíme finančnej podpore fondu Pro Slovakia určenej pre Rok slovenskej hudby. Bez ochoty a mimoriadne dochvífnej a intenzívnej spolupráce autorov by však toto dielo sotva bolo mohlo uzrieť svetlo sveta. Preto moja vďaka patrí všetkým autorom: Ladislavovi Kačicovi, Darine Múdrej, Jane Lengovej, Ladislavovi Burlasovi, Lubomírovi Chalupkovi, Jurajovi Lexmannovi, Ludovítovi M. Vajdičkovi, Františkovi Turákovi a Alici Elschekovej. Okrem toho by sme sotva boli mohli toto vydanie realizovať v takom krátkom čase bez jazykovej a korektorskej pomoci Vladimíra Zvaru a Júlie Adamkovej, ktorí vyhotovili aj registre. Za to, že od prvého podnetu až po vytlačenie práce prešli len tri mesiace, vďačíme intenzívnej spolupráci s vydavatefstvom ASCO Art & Sdence, a osobitne Miroslavovi Ruttkayovi, ktorý sa ujal nefahkej technicko-edičnej práce na diele.

6

7

Bratislava, 17. novembra 1996 Oskár Elschek

František Zagiba v roku 1943 zverejnil prvú dejinnú syntézu - Dejiny slovenskej hudby (SAVU, Bratislava), ktorá končila reformáciou. Celostnejšie dejinné ašpirácie mala publikácia Konštantína Hudeca z roku 1949: Vývin hudobnej ku/túry na Slovensku (SAVU, Bratislava). Prvá vskutku rozsiahla syntetická práca bol a kolektívnym dielom a vyšla pod názvom Dejiny slovenskej hudby (SA V, Bratislava 1957). K rozšírenému pohfadu na dejinný vývin na Slovensku prispeje pripravovaný paťzvazkový prehfad Dejiny hudobnej ku/túry na Slovensku, z ktorého sú zatiaf k dispozícii dva zvazky, a to od Richarda Rybariča (I. Stredovek, renesancia, barok; Opus, Bratislava 1984) a od Dariny Múdrej (li. Klasicizmus; SHF, Bratislava 1993). Pripravujú sa zvazky o hudbe 19. a 20. storočia a o slovenskej fudovej hudobnej kultúre. Vzhfadom na to, že od uverejnenia jednozvazkového prehfadu dejín slovenskej hudby prešlo 40 rokov, rozhodli sme sa pripraviť pre slovenskú hudobnú verejnosť stručný prehfad o dejinnom vývoji hudby na Slovensku. Nechcem porovnávať predložené dejiny s tými, ktoré boli doposiaf uverejnené, avšak treba povedať, že ide vskutku o zhrnutie poznatkov špecialistami, ktorí sa po desaťročia venovali jednotlivým vývinovým epochám hudby na Slovensku. V práci zhrnul Ladislav Kačic staršie dejiny hudby (stredovek, renesanciu a barok), Darina Múdra predložila syntézu o hudbe klasicizmu a Jana Lengová sa venovala hudbe 19. storočia. Zložitá problematika hudby 20. storočia si vyžiadala spoluprácu viacerých autorov: Ladislav Burlas pripravil štúdiu o hudbe prvej polovice 20. storočia, Lubomír Chalupka sa sústredil na hudobnú tvorbu po roku 1945. Audiovizuálnej problematike sa venoval Juraj Lexmann, rozhlasu Ludovít M. Vajdička, populárna hudba bola predmetom štúdie Františka Turáka. Slovenskej fudovej piesni sa venovala Ali ca Elscheková a vydavatef monografie pripravil prfspevky o počiatkoch hudby, o slovenskej fudovej inštrumentálnej hudbe a o slovenskej hudbe v európskom kontexte. Osobitnú pozornosť sme venovali úvahám, ktoré sa týkajú konceptu a interpretácie slovenskej hudby v jej dejinnom vývine. Domnievam sa, že nejestvuje univerzálny koncept európskych hudobných dejín, rovnako ako niet univerzálneho a nemenného pohfadu na jednotlivé národné hudobné dejiny. Každá generácia si koncepty a pohfady, predsavzatia a ciele hudobného dejepisectva musí vytvoriť v dialógu a v procese interpretácie poznatkov, ktoré má k dispozícii. Akokofvek sa usilujeme o celostný pohfad na súčasné a uplynulé deje, predsa len spočívajú na fragmentoch poznaného a odkrytého, na pramennej báze, ktorá sa neustále rozširuje. Je to aj otázka prehlbujúceho sa pohfadu na predtým už poznané hudobné fakty a skutočnosti. Výskum je kompletizácia a niekedy aj úplné prehodnotenie výkladu dejín. Zrejme aj teraz stojíme na rázcestí. Hfadáme a definujeme predmet slovenských hudobných dejín, hfadáme miesto slovenskej hudby v európskej hudobnej kultúre, vyjasňujeme spoločné vazby so susednými kul túrami, súčasne hfadáme aj vlastnú hudobnú identitu. Konštruujeme, rekonštruujeme hudobnú minulosť,

do ktorej prináležia nielen deje, od ktorých nás delia tisícročia, ale aj kritická kontemplácia o hudbe, ktorá odznela len včera. Hudobná realita je v jej celej šírke sotva uchopitefná, hfadáme však v nej podstatné línie a kontinuity, ktoré sú jadrom jej genézy a osobitosti. K tomuto procesu sebapoznania má svojim skromným dielom prispieť aj táto práca. Ku genéze diela treba ešte povedať, že sa povodne formovalo pre cudzojazyčné vydanie. Pravdepodobne v krátkej dobe bude toto slovenské vydanie nasledovať anglická verzia. K slovenskému vydaniu nás primala na jednej strane aktuálna potreba takého diela pre širokú verejnosť a na druhej strane Rok slovenskej hudby, ktorý bilancoval najma tvorbu 20. storočia. Za to, že sa také predsavzatie vobec mohlo uskutočniť, vďačíme finančnej podpore fondu Pro Slovakia určenej pre Rok slovenskej hudby. Bez ochoty a mimoriadne dochvífnej a intenzívnej spolupráce autorov by však toto dielo sotva bolo mohlo uzrieť svetlo sveta. Preto moja vďaka patrí všetkým autorom: Ladislavovi Kačicovi, Darine Múdrej, Jane Lengovej, Ladislavovi Burlasovi, Lubomírovi Chalupkovi, Jurajovi Lexmannovi, Ludovítovi M. Vajdičkovi, Františkovi Turákovi a Alici Elschekovej. Okrem toho by sme sotva boli mohli toto vydanie realizovať v takom krátkom čase bez jazykovej a korektorskej pomoci Vladimíra Zvaru a Júlie Adamkovej, ktorí vyhotovili aj registre. Za to, že od prvého podnetu až po vytlačenie práce prešli len tri mesiace, vďačíme intenzívnej spolupráci s vydavatefstvom ASCO Art & Sdence, a osobitne Miroslavovi Ruttkayovi, ktorý sa ujal nefahkej technicko-edičnej práce na diele.

6

7

Bratislava, 17. novembra 1996 Oskár Elschek

Obsah 1. Slovenská hudba v spoločenskom a kultúmom kontexte Európy (Oskár Elschek) Hudobnokultúrna geografia Európy......................................... Koncept celoeurópskych a regionálnych hudobných dejín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Hudobné dejiny „malých" národov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . „Slovenská hudba", ,,hudba na Slovensku" a všeobecné historické otázky . . . . Stredoeurópske dejiny hudby a kontexty slovenskej hudby . . . . . . . . . . . . . . . . . . Osobitné slovenské a maďarské dejiny hudby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Bib/iografia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Počiatky

21 24 27 32 35 39 43

hudby na Slovensku (Oskár Elschek) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

46

Bib/iografia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

52

2.

3. Od stredoveku po renesanciu (Ladislav Kačic) Stredovek Spoločenské

a kultúrne pomery na Slovensku v 9.-14. storoč{ . . . . . . . . . . . . . Štruktúra a nositelia hudobného života v stredoveku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Hudobná kultúra Vefkej Moravy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Jednohlasný latinský liturgický spev . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Začiatky polyfónie a najstaršie pramene viachlasnej hudby . . . . . . . . . . . . . . . Začiatky duchovnej piesne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Svetská hudba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Začiatky hudobnej teórie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Najstaršie správy o hudobných nástrojoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

54 55 56 57 60 61 62 63 64

Renesancia Spoločenské a kultúrne pomery na Slovensku v 15. a 16. storoč{........... Štruktúra a nositelia hudobného života . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Humanistické školstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Hudobné nástrojárstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Formy šírenia hudby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Pamiatky polyfónnej hudby a domáca tvorba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Duchovná pieseň v 15. a 16. storočí...................................... Hudobná teória . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Bib/iografia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Diskografia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

64 65 66 67 67 67 68 69 70 74

4. Barok (Ladislav Kačic) Úvod..................................................................... Periodizácia hudobného baroka na Slovensku a štýlové znaky . . . . . . . . . . Hudobný život

75 76

Štruktúra hudobného života . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Cenrá - okruhy - repertoár.............................................. Hudobné nástrojárstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

78 81 84

9

Obsah 1. Slovenská hudba v spoločenskom a kultúmom kontexte Európy (Oskár Elschek) Hudobnokultúrna geografia Európy......................................... Koncept celoeurópskych a regionálnych hudobných dejín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Hudobné dejiny „malých" národov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . „Slovenská hudba", ,,hudba na Slovensku" a všeobecné historické otázky . . . . Stredoeurópske dejiny hudby a kontexty slovenskej hudby . . . . . . . . . . . . . . . . . . Osobitné slovenské a maďarské dejiny hudby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Bib/iografia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Počiatky

21 24 27 32 35 39 43

hudby na Slovensku (Oskár Elschek) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

46

Bib/iografia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

52

2.

3. Od stredoveku po renesanciu (Ladislav Kačic) Stredovek Spoločenské

a kultúrne pomery na Slovensku v 9.-14. storoč{ . . . . . . . . . . . . . Štruktúra a nositelia hudobného života v stredoveku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Hudobná kultúra Vefkej Moravy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Jednohlasný latinský liturgický spev . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Začiatky polyfónie a najstaršie pramene viachlasnej hudby . . . . . . . . . . . . . . . Začiatky duchovnej piesne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Svetská hudba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Začiatky hudobnej teórie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Najstaršie správy o hudobných nástrojoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

54 55 56 57 60 61 62 63 64

Renesancia Spoločenské a kultúrne pomery na Slovensku v 15. a 16. storoč{........... Štruktúra a nositelia hudobného života . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Humanistické školstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Hudobné nástrojárstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Formy šírenia hudby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Pamiatky polyfónnej hudby a domáca tvorba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Duchovná pieseň v 15. a 16. storočí...................................... Hudobná teória . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Bib/iografia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Diskografia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

64 65 66 67 67 67 68 69 70 74

4. Barok (Ladislav Kačic) Úvod..................................................................... Periodizácia hudobného baroka na Slovensku a štýlové znaky . . . . . . . . . . Hudobný život

75 76

Štruktúra hudobného života . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Cenrá - okruhy - repertoár.............................................. Hudobné nástrojárstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

78 81 84

9

Nototlač

a šfrenie hudby Hudobná tvorba Kompozícia Polyfónia a polychória 17. storočia .................................... . Koncertantný štýl 17. storočia ........................................ . Chorál 17. a 18. storočia .............................................. . Evanjelická a katolfcka duchovná pieseň .............................. . Svetská hudba (tanečná) ............................................. . Príležitostná (svetská) hudba ......................................... . Cirkevná hudba na začiatku 18. storočia .............................. . Svetská hudba 18. storočia ........................................... . Hudobnodramatická tvorba .......................................... . Interpreti ............................................................. . Hudobná teória ...................................................... . Bibliografia ..................... • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Diskografia ............................... • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · ·

85

86 92 94 99 101 102 102 108 110 111 112 113 118

5. Hudba klasicizmu (Darina Múdra) Charakter doby .......................................................... . Hudobný život Mecéni hudobného umenia ............................................ . Miesta pestovania hudby ............................................... . Formy šírenia hudby Hudobný repertoár ..................................................... . Hudobné vzdelávanie .................................................. . Vydavatefská a obchodná činnosť ....................................... . Hudobné nástrojárstvo ................................................. . Hudobná tvorba Skladatelia ............................................................. . Interpreti .............................................................. . Hudobná teória a kritika ............................................... . Bibliografia ................................... • • • .. • • • • • • • • • • • • • • • • · • • · · · · · Diskografia ................................. • • • • • • . • • • • • • • • • • • • • • • • · · • · · · · · ·

139

Všeobecná charakteristika .............................................. . Romantizmus, historizmus. Hudobnokultúrne vplyvy a prieniky .......... . Národná hudba, folklorizmus ........................................... . Hudobný život Charakter, štruktúra, spoločenský kontext ............................... . Koncert, hudobný salón, komorná hudba ................................ . Hudobné spolky, spevokoly ............................................ . Pestovanie cirkevnej hudby ............................................ . Hudobné divadlo ...................................................... . Vojenská hudba ........................................................ . Zábavná a tanečná hudba ............................................... .

~;~;b~ ··································

Opera, opereta ......................... : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : Duchovná tvorba ....................................................... . Hudobnoteoretická reflexia ........... ' ................................. . Osobnosti v profiloch Slovenskf skladatelia ....... . Skladatelia českého povodu . : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : Skladatelia nemecko-rakúskeho povodu ................................. . Maďarskf skladatelia ............. . Bibliografia ........................... ·.· .·.·.·.·.·.·.·.·.· .·.· .· .· .· .·.· .· .· .·.·.·.·.· .· .·.· .· .· .·.· .·.· .· .· .· .·

141 144

Diskografia ................................................................ .

150 154 155 156

Vývoj v prvej polovici

157 172 178 180 195

6. Hudba v období romantizmu a národno-emancipačných snáh (1830-1918) (Jana Lcngová) Spoločensko-politické, národnostné a hudobnokultúrne pomery

Ludová hudba ......................................................... . Hudobná výchova a hudobné školstvo . . Šírenie hudby ......................... : : . : ·.: ·.: ·.: ·. ·.:::::: ·.:::::::: ·.:::::: Hudobné nástrojárstvo ................................................. . Hudobná tvorba Hudobné druhy a žánre. Charakteristika Umelá pieseň .......................... ::::::::::::::::::::::::::::::::: Zborová tvorba Sólová inštrum~~~ál·~; ~- k~~~~~á· Orchestrálna tvorba. . . . . . . . . . . . . . . . ·································· Vokálno-orchestrálna tvorba ....... : : : : : · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·

195 196 197 199 200 202 204 206 207 208

7. Slovenská hudba 20.

208 209 210 210 211 213 215 218

220 222 222 225 227 230 237 239 241 243 249

storočia

storočia

(Ladislav Burlas) ........................ .

259

Vývoj po roku 1945 (Lubomír Chalupka) ................................ . Bibliografia ............................................................... . Diskografia ................................................................ .

273 323 330

Moderná populárna hudba a jazz (František Turák) .................... . Bibliografia ............................................................... . Diskografia ................................................................ .

342 358 359

Vajdička)

................................. .

360

Filmová hudba (Juraj Lexman) ........................................... . Bibliografia ............................................................... . Hudobné dokumentáme filmy vytvomév Slovenskej filmovej tvorbe ............... .

365 373 373

Hudba v televízii (Juraj Lexmann) ....................................... . Bibliografia ............................................................... . Opera v televfzii ........................................................... .

374 380 380

Hudba v rozhlase (Ludovít M.

8. Slovenská fudová hudobná kultúra Slovenská Tudová pieseň (Alica Elscheková) Celková charakteristika hudobného folklóru ............................ . Piesňové štýly Historicko-genetické vrstvy ............................................ . Hudobné nárečia regiónov .............................................. .

11

393 394 398

Nototlač

a šfrenie hudby Hudobná tvorba Kompozícia Polyfónia a polychória 17. storočia .................................... . Koncertantný štýl 17. storočia ........................................ . Chorál 17. a 18. storočia .............................................. . Evanjelická a katolfcka duchovná pieseň .............................. . Svetská hudba (tanečná) ............................................. . Príležitostná (svetská) hudba ......................................... . Cirkevná hudba na začiatku 18. storočia .............................. . Svetská hudba 18. storočia ........................................... . Hudobnodramatická tvorba .......................................... . Interpreti ............................................................. . Hudobná teória ...................................................... . Bibliografia ..................... • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Diskografia ............................... • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · ·

85

86 92 94 99 101 102 102 108 110 111 112 113 118

5. Hudba klasicizmu (Darina Múdra) Charakter doby .......................................................... . Hudobný život Mecéni hudobného umenia ............................................ . Miesta pestovania hudby ............................................... . Formy šírenia hudby Hudobný repertoár ..................................................... . Hudobné vzdelávanie .................................................. . Vydavatefská a obchodná činnosť ....................................... . Hudobné nástrojárstvo ................................................. . Hudobná tvorba Skladatelia ............................................................. . Interpreti .............................................................. . Hudobná teória a kritika ............................................... . Bibliografia ................................... • • • .. • • • • • • • • • • • • • • • • · • • · · · · · Diskografia ................................. • • • • • • . • • • • • • • • • • • • • • • • · · • · · · · · ·

139

Všeobecná charakteristika .............................................. . Romantizmus, historizmus. Hudobnokultúrne vplyvy a prieniky .......... . Národná hudba, folklorizmus ........................................... . Hudobný život Charakter, štruktúra, spoločenský kontext ............................... . Koncert, hudobný salón, komorná hudba ................................ . Hudobné spolky, spevokoly ............................................ . Pestovanie cirkevnej hudby ............................................ . Hudobné divadlo ...................................................... . Vojenská hudba ........................................................ . Zábavná a tanečná hudba ............................................... .

~;~;b~ ··································

Opera, opereta ......................... : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : Duchovná tvorba ....................................................... . Hudobnoteoretická reflexia ........... ' ................................. . Osobnosti v profiloch Slovenskf skladatelia ....... . Skladatelia českého povodu . : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : : Skladatelia nemecko-rakúskeho povodu ................................. . Maďarskf skladatelia ............. . Bibliografia ........................... ·.· .·.·.·.·.·.·.·.·.· .·.· .· .· .· .·.· .· .· .·.·.·.·.· .· .·.· .· .· .·.· .·.· .· .· .· .·

141 144

Diskografia ................................................................ .

150 154 155 156

Vývoj v prvej polovici

157 172 178 180 195

6. Hudba v období romantizmu a národno-emancipačných snáh (1830-1918) (Jana Lcngová) Spoločensko-politické, národnostné a hudobnokultúrne pomery

Ludová hudba ......................................................... . Hudobná výchova a hudobné školstvo . . Šírenie hudby ......................... : : . : ·.: ·.: ·.: ·. ·.:::::: ·.:::::::: ·.:::::: Hudobné nástrojárstvo ................................................. . Hudobná tvorba Hudobné druhy a žánre. Charakteristika Umelá pieseň .......................... ::::::::::::::::::::::::::::::::: Zborová tvorba Sólová inštrum~~~ál·~; ~- k~~~~~á· Orchestrálna tvorba. . . . . . . . . . . . . . . . ·································· Vokálno-orchestrálna tvorba ....... : : : : : · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·

195 196 197 199 200 202 204 206 207 208

7. Slovenská hudba 20.

208 209 210 210 211 213 215 218

220 222 222 225 227 230 237 239 241 243 249

storočia

storočia

(Ladislav Burlas) ........................ .

259

Vývoj po roku 1945 (Lubomír Chalupka) ................................ . Bibliografia ............................................................... . Diskografia ................................................................ .

273 323 330

Moderná populárna hudba a jazz (František Turák) .................... . Bibliografia ............................................................... . Diskografia ................................................................ .

342 358 359

Vajdička)

................................. .

360

Filmová hudba (Juraj Lexman) ........................................... . Bibliografia ............................................................... . Hudobné dokumentáme filmy vytvomév Slovenskej filmovej tvorbe ............... .

365 373 373

Hudba v televízii (Juraj Lexmann) ....................................... . Bibliografia ............................................................... . Opera v televfzii ........................................................... .

374 380 380

Hudba v rozhlase (Ludovít M.

8. Slovenská fudová hudobná kultúra Slovenská Tudová pieseň (Alica Elscheková) Celková charakteristika hudobného folklóru ............................ . Piesňové štýly Historicko-genetické vrstvy ............................................ . Hudobné nárečia regiónov .............................................. .

11

393 394 398

Piesňové druhy, ich funkcia a hudobno-poetický štýl .......... • • • • • • • • • • • · 399 Európske kontexty .......................................... • • • • • • • • • • · · • • 402 Pramene, výskumy a fondy piesňového folklóru ....................... • .. 406 408 Bibliografia ............. • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 411

Diskografia .............. • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·

Bibliografia ........... • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Diskogra/ia .................. • ..... • • • • • • • • • • • • • · · · • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Filmografia a videografia ....................... • • • • • • • • • • • · · • • • · · · · · · · · · · · · · ·

1. Slowakische Musik im sozialen und kulturellen Kontext Europas (Oskár Elschek)

412 412 414 417 422

Musikkulturelle Geographie Europas ....................................... . Oas Konzept der gesamteuropaischen und regionalen Musikgeschichte ....... . Musikgeschichten „kleiner" Lander ........................................ . „Slowakische Musik", ,,Musik der Slowakei" und allgemeine geschichcliche Fragen ...................................................... . Mitteleuropaische Musikgeschichte und die Einfůgung der slowakischen Musik . Slowakische und ungarische Geschichte der Musik .......................... .

35 39

423

Bibliographie ............................................................... .

43

428

2. Anfange der Musik in der Slowakei (Oskár Elschek) ............. .

429

Bibliographie ............................................................... .

46 52

Ludové hudobné nástroje a nástrojová hudba (Oskár Elschek) Nástroje a piesňová tradícia ........................ • .... • • •. • • • • • • • • • • • • · • • • Pramene, význam a povaha hudobných nástrojov ................. • • .. • • • • • • • • Rozšfrenie, klasiflkácia a funkcia rudového inštrumencára ............... • • • .. • Nástrojová hudba a jej repertoárová skladba ....................... • • • • • • • • • • • Vokálny a inštrumencálny štýl .............. • ..... •. • . • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · Tance a tanečná hudba ........................... • • • • • • • • • • • • · · · · • · · · · · · · · ·

Inhalt

425

Summary ................................................. •·•••·••••···•· 431 Notová pn1oha ukážok k dejinám slovenskej hudby ............. . 447 Registre - osobný, vecný a geograficko-etnický ............... • .. • 545

21 24 27

32

3. Vom Mittelalter bis zur Renaissance (Ladislav Kačic) Mittelalter Gesellschafcliche und kulturelle Zustande in der Slowakei im 9.-14. Jahrhunderc .................................................. . Die Struktur und die Trager des Musiklebens im Mittelalter ............. . Musikkultur des GroBmahrischen Reiches .............................. . Der einstimmige lateinische liturgische Gesang .......................... . Anfánge der Polyphonie und die altesten Quellen der mehrstimmigen Musik ................................................................. . Anfánge der geistlichen Lieder . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Die weltliche Musik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Anfánge der Musiktheorie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Die altesten Berichte i.iber Musikinstrumence . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

54 55 56 57 60 61 62 63 64

Renaissance Gesellschaftliche und kulturelle Zustande in der Slowakei im 15. und 16. Jahrhunderc . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Die Struktur und die Trager des Musiklebens . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Oas humanistische Schulwesen . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Herstellung von Musikinstrumenten . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Formen der Verbreitung von Musik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Quellen der mehrstimmigen Musik und das heimische Musikschaffen . . . . . Oas geistliche Lied im 15. und 16. Jahrhundert . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Musiktheorie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Bibliographie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Diskographie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

64 65 66 67 67 67 68 69 70 74

4. Barock (Ladislav Kačic) Einfilhrung . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

12

13

75

Piesňové druhy, ich funkcia a hudobno-poetický štýl .......... • • • • • • • • • • • · 399 Európske kontexty .......................................... • • • • • • • • • • · · • • 402 Pramene, výskumy a fondy piesňového folklóru ....................... • .. 406 408 Bibliografia ............. • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 411

Diskografia .............. • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·

Bibliografia ........... • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Diskogra/ia .................. • ..... • • • • • • • • • • • • • · · · • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Filmografia a videografia ....................... • • • • • • • • • • • · · • • • · · · · · · · · · · · · · ·

1. Slowakische Musik im sozialen und kulturellen Kontext Europas (Oskár Elschek)

412 412 414 417 422

Musikkulturelle Geographie Europas ....................................... . Oas Konzept der gesamteuropaischen und regionalen Musikgeschichte ....... . Musikgeschichten „kleiner" Lander ........................................ . „Slowakische Musik", ,,Musik der Slowakei" und allgemeine geschichcliche Fragen ...................................................... . Mitteleuropaische Musikgeschichte und die Einfůgung der slowakischen Musik . Slowakische und ungarische Geschichte der Musik .......................... .

35 39

423

Bibliographie ............................................................... .

43

428

2. Anfange der Musik in der Slowakei (Oskár Elschek) ............. .

429

Bibliographie ............................................................... .

46 52

Ludové hudobné nástroje a nástrojová hudba (Oskár Elschek) Nástroje a piesňová tradícia ........................ • .... • • •. • • • • • • • • • • • • · • • • Pramene, význam a povaha hudobných nástrojov ................. • • .. • • • • • • • • Rozšfrenie, klasiflkácia a funkcia rudového inštrumencára ............... • • • .. • Nástrojová hudba a jej repertoárová skladba ....................... • • • • • • • • • • • Vokálny a inštrumencálny štýl .............. • ..... •. • . • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · Tance a tanečná hudba ........................... • • • • • • • • • • • • · · · · • · · · · · · · · ·

Inhalt

425

Summary ................................................. •·•••·••••···•· 431 Notová pn1oha ukážok k dejinám slovenskej hudby ............. . 447 Registre - osobný, vecný a geograficko-etnický ............... • .. • 545

21 24 27

32

3. Vom Mittelalter bis zur Renaissance (Ladislav Kačic) Mittelalter Gesellschafcliche und kulturelle Zustande in der Slowakei im 9.-14. Jahrhunderc .................................................. . Die Struktur und die Trager des Musiklebens im Mittelalter ............. . Musikkultur des GroBmahrischen Reiches .............................. . Der einstimmige lateinische liturgische Gesang .......................... . Anfánge der Polyphonie und die altesten Quellen der mehrstimmigen Musik ................................................................. . Anfánge der geistlichen Lieder . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Die weltliche Musik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Anfánge der Musiktheorie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Die altesten Berichte i.iber Musikinstrumence . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

54 55 56 57 60 61 62 63 64

Renaissance Gesellschaftliche und kulturelle Zustande in der Slowakei im 15. und 16. Jahrhunderc . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Die Struktur und die Trager des Musiklebens . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Oas humanistische Schulwesen . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Herstellung von Musikinstrumenten . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Formen der Verbreitung von Musik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Quellen der mehrstimmigen Musik und das heimische Musikschaffen . . . . . Oas geistliche Lied im 15. und 16. Jahrhundert . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Musiktheorie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Bibliographie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Diskographie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

64 65 66 67 67 67 68 69 70 74

4. Barock (Ladislav Kačic) Einfilhrung . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

12

13

75

Periodisierung des musikalischen Barocks in der Slowakei und seine Stilmerkmale ................................................. . Oas Musikleben Struktur des Musiklebens .............................................. . Zentren - Bereiche - Repertoire ........................................ . Herstellung von Musikinstrumenten .................................... . Notendruck und Verbreitung der Musik ................................. .

Das Musikleben 76 78 81 84 85

Oas Musikschaffen Komposition

86 Polyphonie und Polychorie im 17. Jahrhundert ........................ . 92 Oer konzertante Stil des 17. Jahrhunderts ............................. . 94 Choral im 17. und 18. Jahrhundert .................................... . 99 Oas evangelische und katholische Kirchenlied ..................... • .. . Weltliche Musik -Tanzmusik ........................................ • 101 Auffůhrungs- und kompositorische Gelegenheiten der weltlichen Musik .. 102 Kirchenmusik am Anfang des 18. Jahrhunderts .................... • • • • • 102 Die weltliche Musik im 18. Jahrhundert ......................... • • .. • • 108 Oas musikdramatische Schaffen ............................... • • • • • • • • 110 Interpreten .................................. • ... • • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · 111 Musiktheorie ......................................................... . 112 Bibliographie ........................................... • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · 113 Diskographie ............................................................. .. . 118

5. Klassizismus (Darina Múdra) Charakter der Zeitepoche .............................................. . Das Musikleben Mazenen der musikalischen Kunst ...................................... . Zentren des Musiklebens .............................................. .

139 141 144

Formen der Verbreitung von Musik

Musikrepertoire ........................................................ . 150 Die Musikerziehung ................................................... . 154 Die verlegerischen und geschaftlichen Aktivitaten .............. • • • • • • • • • • 155 Herstellung von Musikinstrumenten ................................. •. • • 156

Das Musikschaffen Komponisten ..................................... • • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · Interpreten .................................. • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Musiktheorie und Musikkritik .......................................... .

Bibliographie ...................................... • • • • • • • · • • • · · · · · · · · · · · · · · Diskographie ..................................... • • • • • • • · · · • • · · · · · · · · · · · · · · ·

157 172 178 180 195

Charakter und Struktur der gesellschaftlichen Einfiigung ................. . Konzert, Musiksalon, Kammermusik .................................... . Musikvereine und Gesangvereine ....................................... . Die Kultivierung der Kirchenmusik ..................................... . Musiktheater .......................................................... . Militarmusik ............................ ' .............................. . Unterhaltungs- und Tanzmusik ......................................... . Volksmusik ............................................................ . Musikerziehung und das musikalische Schulwesen ...................... . Verbreitung von Musik ................................................. . Herstellung von Musikinstrumenten .................................... .

Gesellschaftspolitische, ethnische und musikkulturelle Zustande Allgemeine Kennzeichnung der Epoche. Periodisierung ................ • • • Romantik, Historismus. Musikkulturelle Einfliisse ................... • • • • • Nationale Musik, Folklorismus ......................................... .

14

195 196 197

210 210

Das Musikschaffen Musikgattungen und Musikarten - ihre Kennzeichnung .................. . Oas Kunstlied ......................................................... . Oas Chorschaffen ...................................................... . Die solistische Instrumentalmusik und die Kammermusik ................ . Orchesterwerke ........................................................ . Vokal-instrumentale Musik ............................................. . Oper und Operette ..................................................... . Die geistliche Musik ................................................... . Musiktheoretische Reflexion ............................................ .

211 213 215 218 220 222 222 225 227

Personlichkeiten Slowakische Komponisten .............................................. . Komponisten tschechicher Herkunft .................................... . Komponisten čisterreichisch-deutscher Herkunft ......................... . Ungarische Komponisten ............................................... .

Bibliographie ............................................................. .. . Diskographie ............................................................. .. .

230 237 239 241 243 249

7. Slowakische Musik im 20. J ahrhundert Die Entwicklung in der 1. Halíte des 20. Jahrhunderts (Ladislav Burlas) ..

259

Die Entwicklung nach 1945 (Lubomír Chalupka) ........................ . 273 Bibliographie ............................................................. .. . 323 Diskographie ............................................................. .. . 330 Modeme Unterhaltungsmusik und Jazz (František Turák) ............. . 342 Bibliographie ............................................................. .. . 358 Diskographie ............................................................. .. . 359 Musik im Rundfunk (Ludovit M.

6. Musik zur Zeit der Romantik und national-emanzipatorischen Bewegungen: 1830-1918 (Jana Lengová)

199 200 202 204 206 207 208 208 209

Vajdička)

.............................. . 360

Film und Musik (Juraj Lexmann) ......................................... . 365 Bibliographie ............................................................. .. . 373 Verzeichnis der von der Slowakischen Filmgesellschaft hergestellten musikalischen Dokumenta,filme .................................... . 373 Musik im Fernsehen (Juraj Lexmann) ................................... . 374

15

Periodisierung des musikalischen Barocks in der Slowakei und seine Stilmerkmale ................................................. . Oas Musikleben Struktur des Musiklebens .............................................. . Zentren - Bereiche - Repertoire ........................................ . Herstellung von Musikinstrumenten .................................... . Notendruck und Verbreitung der Musik ................................. .

Das Musikleben 76 78 81 84 85

Oas Musikschaffen Komposition

86 Polyphonie und Polychorie im 17. Jahrhundert ........................ . 92 Oer konzertante Stil des 17. Jahrhunderts ............................. . 94 Choral im 17. und 18. Jahrhundert .................................... . 99 Oas evangelische und katholische Kirchenlied ..................... • .. . Weltliche Musik -Tanzmusik ........................................ • 101 Auffůhrungs- und kompositorische Gelegenheiten der weltlichen Musik .. 102 Kirchenmusik am Anfang des 18. Jahrhunderts .................... • • • • • 102 Die weltliche Musik im 18. Jahrhundert ......................... • • .. • • 108 Oas musikdramatische Schaffen ............................... • • • • • • • • 110 Interpreten .................................. • ... • • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · 111 Musiktheorie ......................................................... . 112 Bibliographie ........................................... • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · 113 Diskographie ............................................................. .. . 118

5. Klassizismus (Darina Múdra) Charakter der Zeitepoche .............................................. . Das Musikleben Mazenen der musikalischen Kunst ...................................... . Zentren des Musiklebens .............................................. .

139 141 144

Formen der Verbreitung von Musik

Musikrepertoire ........................................................ . 150 Die Musikerziehung ................................................... . 154 Die verlegerischen und geschaftlichen Aktivitaten .............. • • • • • • • • • • 155 Herstellung von Musikinstrumenten ................................. •. • • 156

Das Musikschaffen Komponisten ..................................... • • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · Interpreten .................................. • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Musiktheorie und Musikkritik .......................................... .

Bibliographie ...................................... • • • • • • • · • • • · · · · · · · · · · · · · · Diskographie ..................................... • • • • • • • · · · • • · · · · · · · · · · · · · · ·

157 172 178 180 195

Charakter und Struktur der gesellschaftlichen Einfiigung ................. . Konzert, Musiksalon, Kammermusik .................................... . Musikvereine und Gesangvereine ....................................... . Die Kultivierung der Kirchenmusik ..................................... . Musiktheater .......................................................... . Militarmusik ............................ ' .............................. . Unterhaltungs- und Tanzmusik ......................................... . Volksmusik ............................................................ . Musikerziehung und das musikalische Schulwesen ...................... . Verbreitung von Musik ................................................. . Herstellung von Musikinstrumenten .................................... .

Gesellschaftspolitische, ethnische und musikkulturelle Zustande Allgemeine Kennzeichnung der Epoche. Periodisierung ................ • • • Romantik, Historismus. Musikkulturelle Einfliisse ................... • • • • • Nationale Musik, Folklorismus ......................................... .

14

195 196 197

210 210

Das Musikschaffen Musikgattungen und Musikarten - ihre Kennzeichnung .................. . Oas Kunstlied ......................................................... . Oas Chorschaffen ...................................................... . Die solistische Instrumentalmusik und die Kammermusik ................ . Orchesterwerke ........................................................ . Vokal-instrumentale Musik ............................................. . Oper und Operette ..................................................... . Die geistliche Musik ................................................... . Musiktheoretische Reflexion ............................................ .

211 213 215 218 220 222 222 225 227

Personlichkeiten Slowakische Komponisten .............................................. . Komponisten tschechicher Herkunft .................................... . Komponisten čisterreichisch-deutscher Herkunft ......................... . Ungarische Komponisten ............................................... .

Bibliographie ............................................................. .. . Diskographie ............................................................. .. .

230 237 239 241 243 249

7. Slowakische Musik im 20. J ahrhundert Die Entwicklung in der 1. Halíte des 20. Jahrhunderts (Ladislav Burlas) ..

259

Die Entwicklung nach 1945 (Lubomír Chalupka) ........................ . 273 Bibliographie ............................................................. .. . 323 Diskographie ............................................................. .. . 330 Modeme Unterhaltungsmusik und Jazz (František Turák) ............. . 342 Bibliographie ............................................................. .. . 358 Diskographie ............................................................. .. . 359 Musik im Rundfunk (Ludovit M.

6. Musik zur Zeit der Romantik und national-emanzipatorischen Bewegungen: 1830-1918 (Jana Lengová)

199 200 202 204 206 207 208 208 209

Vajdička)

.............................. . 360

Film und Musik (Juraj Lexmann) ......................................... . 365 Bibliographie ............................................................. .. . 373 Verzeichnis der von der Slowakischen Filmgesellschaft hergestellten musikalischen Dokumenta,filme .................................... . 373 Musik im Fernsehen (Juraj Lexmann) ................................... . 374

15

7 i

Bibliograpňie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Verzeicňnis der aufgezeicňneten Opernauffiíňrongen, Fernseňbearbeitungen

380

von Opern und Fernseňopern . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 380

8. Die slowakische Volksmusikkultur

Content

Oas slowakische Volkslied (Alica Elscheková) Allgemeine Kennzeichnung der Musikfolklore .......................... . 393 Liedstile

1. Slovak music in the social and cultural context of Europe

Historisch-genetische Schichten ........................................ . Volksmusikdialekte der Kulturregionen ................................. . Liedgattungen, ihre Funktlon und ihr musikalísch-poetischer Stil ........ . Europii.ische Kontexte ................................................... .

394 398 399 402 Quellen, Forschungen und Sammlungen der Liedfolklore ............ . 406 Bibliograpňie .............................................................. . 408 Diskograpňie ............................................................... . 411

Volksmusikinstrumente und Instrumentalmusik (Oskár Elschek) Inscrumententradition und Volkslied ....................................... . 412 Quellen, Bedeutung und Beschaffenheic der Muslklnscrumente ............. . 412 Verbreitung, Klassifikatlon und Funkcion des Volksmusikinstrumencariums .... . 414 Instrumentalmusik und die Zusammensetzung ihres Repertolres ............ . 417 Vokal- und Instrumentalstil ................................................ . 422 Tanz und 'I'anzmusik ..................................................... . 423 Bibliograpňie ............................................................... . 425 Diskograpňie ............................................................... . 428 Film- und Videograpňie ................. , ................................... . 429

Summary .............................................................. . 431 Anthologie zur Geschichte der Musik in der Slowakei ......... . 447 N amenregister - Sachregister - Geographisch-ethnisches Register ................................................................ . 545

(Oskár Elschek) Music-cultural geography of Europe ........................................ . The concept of global and regional music histories of Europe ................ . The music history of „small" nations ...................................... . ,,Slovak music", ,,music in Slovakia" and related questions .................. . Middle-European music history and che concept of Slovak music ............ . Speclal Slovak and Hungarlan history of muslc .............................. . Bibliograpňy

21 24 27 32 35 39 43

2. The heginnings of music in Slovakia (Oskár Elschek)

46

Bib/iograpňy

52

............................................................... .

3. From the Middle Ages to the Renaissance (Ladislav Kačic) Middle Ages The social and cultural situation in Slovakia in the 9th - 14ch centuries Scructure and bearer of che musical life in che Middle Ages ............... . Music culture of the Great Moravian empíre ............................. . Monodie Latin liturglcal chant .......................................... . The beginnings of the polyphony and the oldest sources of che polyphonic music ................................................ . The beginnings of che church songs ..................................... . Secular music .......................................................... . The beginnings of the music cheory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ......... . The oldest sources on musical instruments .............................. .

54 55 56 57 60 61 62 63 64

Renaissance The social and cultural situacion in Slovakia in the 15th and 16th centurles .. . Structure and bearers of musical Jive .................................... . Humanistic system of education ........................................ . Producers of musical inscruments ....................................... . Diffusion of music ..................................................... . Sources on polyphonic music and local compositlons ..................... . Religious songs in the 15th and 16th centuries ........................... . Musle theory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .................... . Bibliograpňy .............................................................. . Discograpňy ............................................................... .

64 65 66 67 67 67 68 69 70 74

4. Baroque music (Ladislav Kačic) Introduction . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Periods of baroque music in Slovakia and their style features . . . . . . . . .

16

17

75 76

7 i

Bibliograpňie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Verzeicňnis der aufgezeicňneten Opernauffiíňrongen, Fernseňbearbeitungen

380

von Opern und Fernseňopern . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 380

8. Die slowakische Volksmusikkultur

Content

Oas slowakische Volkslied (Alica Elscheková) Allgemeine Kennzeichnung der Musikfolklore .......................... . 393 Liedstile

1. Slovak music in the social and cultural context of Europe

Historisch-genetische Schichten ........................................ . Volksmusikdialekte der Kulturregionen ................................. . Liedgattungen, ihre Funktlon und ihr musikalísch-poetischer Stil ........ . Europii.ische Kontexte ................................................... .

394 398 399 402 Quellen, Forschungen und Sammlungen der Liedfolklore ............ . 406 Bibliograpňie .............................................................. . 408 Diskograpňie ............................................................... . 411

Volksmusikinstrumente und Instrumentalmusik (Oskár Elschek) Inscrumententradition und Volkslied ....................................... . 412 Quellen, Bedeutung und Beschaffenheic der Muslklnscrumente ............. . 412 Verbreitung, Klassifikatlon und Funkcion des Volksmusikinstrumencariums .... . 414 Instrumentalmusik und die Zusammensetzung ihres Repertolres ............ . 417 Vokal- und Instrumentalstil ................................................ . 422 Tanz und 'I'anzmusik ..................................................... . 423 Bibliograpňie ............................................................... . 425 Diskograpňie ............................................................... . 428 Film- und Videograpňie ................. , ................................... . 429

Summary .............................................................. . 431 Anthologie zur Geschichte der Musik in der Slowakei ......... . 447 N amenregister - Sachregister - Geographisch-ethnisches Register ................................................................ . 545

(Oskár Elschek) Music-cultural geography of Europe ........................................ . The concept of global and regional music histories of Europe ................ . The music history of „small" nations ...................................... . ,,Slovak music", ,,music in Slovakia" and related questions .................. . Middle-European music history and che concept of Slovak music ............ . Speclal Slovak and Hungarlan history of muslc .............................. . Bibliograpňy

21 24 27 32 35 39 43

2. The heginnings of music in Slovakia (Oskár Elschek)

46

Bib/iograpňy

52

............................................................... .

3. From the Middle Ages to the Renaissance (Ladislav Kačic) Middle Ages The social and cultural situation in Slovakia in the 9th - 14ch centuries Scructure and bearer of che musical life in che Middle Ages ............... . Music culture of the Great Moravian empíre ............................. . Monodie Latin liturglcal chant .......................................... . The beginnings of the polyphony and the oldest sources of che polyphonic music ................................................ . The beginnings of che church songs ..................................... . Secular music .......................................................... . The beginnings of the music cheory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ......... . The oldest sources on musical instruments .............................. .

54 55 56 57 60 61 62 63 64

Renaissance The social and cultural situacion in Slovakia in the 15th and 16th centurles .. . Structure and bearers of musical Jive .................................... . Humanistic system of education ........................................ . Producers of musical inscruments ....................................... . Diffusion of music ..................................................... . Sources on polyphonic music and local compositlons ..................... . Religious songs in the 15th and 16th centuries ........................... . Musle theory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .................... . Bibliograpňy .............................................................. . Discograpňy ............................................................... .

64 65 66 67 67 67 68 69 70 74

4. Baroque music (Ladislav Kačic) Introduction . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Periods of baroque music in Slovakia and their style features . . . . . . . . .

16

17

75 76

l Musical life Structure of musical life ................ • • • • • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·

Centres - circles - repertory ........... • ... • . • • • • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · Production of musical instruments ......... •. • • •. • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · Publishing and diffusion of music ................... •. • • • • • • · • • • · • •

78 81 84 85

M usical works Compositions Polyphony and polychoric style in the 17th century .. • • • • • • • · · • · · · · · · · · · Concertant style in the 17th century ........ • • .. • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · Choral music in che 17th and 18th centuries ..... • , , • • • • · • · · · · · · · · · · · · · · Evangelic and catholic religious songs ...... , . , . • • • . • • • • • • · • · · · · · · · · · · · · Secular music - dance music ............... • • • • • • • · · · • · · · · · · · · · · · · · · · ·

Occasional secular music ........... • .. • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Religious music at che beginning of the 18th century .. , • • • • • • · · · · · · · · · · · Secular music of che 18th century .... , , • • . • • • · • • • · • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Oramatic music ........ , ...... • • . • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Performers ................. • . • • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Music theory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . •· •• · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Bibliograpňy ....................... · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Discograpňy ............ • • • • • • · · • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·

86 92 94 99 101 102 102 108 110 111 112 113 118

5. Classical music (Darina Múdra) The character of the period ............... ••••••••·•··•··················

139

Musical life

141 Maecenas of music ............... • • . • • • • • • • • • · · · · • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 144 Places of musical performances ...... • .. • • • • • · · • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Fonns of distributing music .............. 150 Musical repertory ............. •. • • • • • • • · · · • · · · · · · · · · · · · · · · 154 Music education .............. • • • • • • • · • • · · • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 155 Editorial and commercial activities ........ • • • • • • • · • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 156 Production of musical instruments ............. • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · ·

Music composition

.............

Composers ........... , .... • . • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Performers ........... , .......... • • , • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Music theory and critics ......... , • .. • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·

ť~~::::::;.:

·. ·. ·. ·. ·. ·. ·.: ·. ·. ·.: ·. ·. ·.: ·.: ·. ·. ·. ·. ·.: ·. ·. ·. ·. ·. ·. ·. ·. ·.: ·.: ·. ·. ·. ·. ·. ·. ·. ·. ·.: ·. ·. ·. ·. ·. ·.: : ·. ·. ·. ·. ·.:

157 172 178 180 195

Concert, music salon, chamber music .................... , . . . . . . . . . . . . . . . . 200 Music societies and choirs ............... , ....... , ..... , . . . . . . . . . . . . . . . . . 202 Cultivating church music .......... , ....................... , . . . . . . . . . . . . . 204 Musical theatre ........ , ..... , .......... , ..... , ... , ........... , . . . . . . . . . 206 207 Military music ........... , ........... , ............. , . . . . . . . . . . . . . Entertaining and dance music ............... , . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 208 Folk music ..... , ........ , .............. , ....... , ........... , . . . . . . . . . . . 208 Music education and system of music schools .. , . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 209 Oiffusion of music ................. , .......................... , . . . . . . . . . 210 Production of musical instruments ........... , ................ , . . . . . . . . . . 210

Music works Composition ............................................................ Songs ................................................. , ................ Choir music............................................................. lnstrumental and chamber solo music ...................... , ........ , . , . . Orchestral music . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vocal-instrumental music ... , .................................. , . . . . . . . . . Opera, operetta ....... , ............... , , ......... , , . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Church music ........................ , ............ , , ............. , . . . . . . Reflection of music theory , ..................................... , . . . . . . . .

Personalities and their portrays Slovak composers .......... , ................. , .............. , . . . . . . . . . . . Composers of Czech origin ...... , ........................ , . . . . . . . . . . . . . . Composers of Austro-German origin .... , .... , , ..... , , ........ , . . . . . . . . . . . Hungarian composers ....... , ............... , , . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Bibliograpňy ....................... , ................................. , , . . . . . Discograpňy ... , .................................. , ....... , . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Social, political, national and music-cultural situation General characteristics ............... , . • • • • • • • • • · • · · · · · · ·_- · · · · · · · · · · · · · · · Romantical, classical music, historicism. Influence and mus1c cul ture • · · · · · · National music, folklorism .............. • , . • • • • • · • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·

Musical life

Character, struccure, social context .......... • . • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·

18

195 196 197 199

230 23 7 239 241 243 249

7. Slovak music in the 20th century Developments in the 1st half of the century (Ladislav Burlas) . . . . . . . . . . . .

259

The development after 1945 (Lubomír Chalupka) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 273 Bibliograpňy ..... , , ................. , ..... , ................ , , . . . . . . . . . . . . . . . 323 Discograpňy ........................................... , . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 330 Modem popular music and jazz (František Turák) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 342 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 358 Discograpňy ........... , . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 359

Bib/;ograpňy

Music in the radio (Ludovít M.

6. Music in the romantic period and national emancipation movement: 1830-1918 (Jana Lengová)

211 213 215 218 220 222 222 225 227

Vajdička)

.. . . . . . .. .. . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . 360

Film music (Juraj Lexmann) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 365 Bibliograpňy . . .. . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . 373 Musicdocuments produced by tňeS/ooakfilm works . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 373 Music in television (Juraj Lexmann) ...................................... 374 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 380 list oj opera petformances, arrangements for tňe 1V and teleoision operas . . . . . . . . . . . . 380 Bibliograpňy

19

l Musical life Structure of musical life ................ • • • • • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·

Centres - circles - repertory ........... • ... • . • • • • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · Production of musical instruments ......... •. • • •. • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · Publishing and diffusion of music ................... •. • • • • • • · • • • · • •

78 81 84 85

M usical works Compositions Polyphony and polychoric style in the 17th century .. • • • • • • • · · • · · · · · · · · · Concertant style in the 17th century ........ • • .. • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · Choral music in che 17th and 18th centuries ..... • , , • • • • · • · · · · · · · · · · · · · · Evangelic and catholic religious songs ...... , . , . • • • . • • • • • • · • · · · · · · · · · · · · Secular music - dance music ............... • • • • • • • · · · • · · · · · · · · · · · · · · · ·

Occasional secular music ........... • .. • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Religious music at che beginning of the 18th century .. , • • • • • • · · · · · · · · · · · Secular music of che 18th century .... , , • • . • • • · • • • · • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Oramatic music ........ , ...... • • . • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Performers ................. • . • • • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Music theory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . •· •• · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Bibliograpňy ....................... · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Discograpňy ............ • • • • • • · · • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·

86 92 94 99 101 102 102 108 110 111 112 113 118

5. Classical music (Darina Múdra) The character of the period ............... ••••••••·•··•··················

139

Musical life

141 Maecenas of music ............... • • . • • • • • • • • • · · · · • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 144 Places of musical performances ...... • .. • • • • • · · • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Fonns of distributing music .............. 150 Musical repertory ............. •. • • • • • • • · · · • · · · · · · · · · · · · · · · 154 Music education .............. • • • • • • • · • • · · • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 155 Editorial and commercial activities ........ • • • • • • • · • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 156 Production of musical instruments ............. • • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · ·

Music composition

.............

Composers ........... , .... • . • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Performers ........... , .......... • • , • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · Music theory and critics ......... , • .. • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·

ť~~::::::;.:

·. ·. ·. ·. ·. ·. ·.: ·. ·. ·.: ·. ·. ·.: ·.: ·. ·. ·. ·. ·.: ·. ·. ·. ·. ·. ·. ·. ·. ·.: ·.: ·. ·. ·. ·. ·. ·. ·. ·. ·.: ·. ·. ·. ·. ·. ·.: : ·. ·. ·. ·. ·.:

157 172 178 180 195

Concert, music salon, chamber music .................... , . . . . . . . . . . . . . . . . 200 Music societies and choirs ............... , ....... , ..... , . . . . . . . . . . . . . . . . . 202 Cultivating church music .......... , ....................... , . . . . . . . . . . . . . 204 Musical theatre ........ , ..... , .......... , ..... , ... , ........... , . . . . . . . . . 206 207 Military music ........... , ........... , ............. , . . . . . . . . . . . . . Entertaining and dance music ............... , . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 208 Folk music ..... , ........ , .............. , ....... , ........... , . . . . . . . . . . . 208 Music education and system of music schools .. , . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 209 Oiffusion of music ................. , .......................... , . . . . . . . . . 210 Production of musical instruments ........... , ................ , . . . . . . . . . . 210

Music works Composition ............................................................ Songs ................................................. , ................ Choir music............................................................. lnstrumental and chamber solo music ...................... , ........ , . , . . Orchestral music . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vocal-instrumental music ... , .................................. , . . . . . . . . . Opera, operetta ....... , ............... , , ......... , , . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Church music ........................ , ............ , , ............. , . . . . . . Reflection of music theory , ..................................... , . . . . . . . .

Personalities and their portrays Slovak composers .......... , ................. , .............. , . . . . . . . . . . . Composers of Czech origin ...... , ........................ , . . . . . . . . . . . . . . Composers of Austro-German origin .... , .... , , ..... , , ........ , . . . . . . . . . . . Hungarian composers ....... , ............... , , . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Bibliograpňy ....................... , ................................. , , . . . . . Discograpňy ... , .................................. , ....... , . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Social, political, national and music-cultural situation General characteristics ............... , . • • • • • • • • • · • · · · · · · ·_- · · · · · · · · · · · · · · · Romantical, classical music, historicism. Influence and mus1c cul ture • · · · · · · National music, folklorism .............. • , . • • • • • · • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·

Musical life

Character, struccure, social context .......... • . • • • • • • • • · · · · · · · · · · · · · · · · · · ·

18

195 196 197 199

230 23 7 239 241 243 249

7. Slovak music in the 20th century Developments in the 1st half of the century (Ladislav Burlas) . . . . . . . . . . . .

259

The development after 1945 (Lubomír Chalupka) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 273 Bibliograpňy ..... , , ................. , ..... , ................ , , . . . . . . . . . . . . . . . 323 Discograpňy ........................................... , . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 330 Modem popular music and jazz (František Turák) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 342 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 358 Discograpňy ........... , . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 359

Bib/;ograpňy

Music in the radio (Ludovít M.

6. Music in the romantic period and national emancipation movement: 1830-1918 (Jana Lengová)

211 213 215 218 220 222 222 225 227

Vajdička)

.. . . . . . .. .. . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . 360

Film music (Juraj Lexmann) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 365 Bibliograpňy . . .. . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . 373 Musicdocuments produced by tňeS/ooakfilm works . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 373 Music in television (Juraj Lexmann) ...................................... 374 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 380 list oj opera petformances, arrangements for tňe 1V and teleoision operas . . . . . . . . . . . . 380 Bibliograpňy

19

l

8. Slova k folk music al cultu re Slova k folk songs (Alica Elscheková) Gener al charac teristi cs of musica l folklor e ....... ....... ..... • ..... • .. • • • Song styles Historic-genetical strata ....... ....... ....... ....... ...... • • • • .. • • ... . Music dialects of che regions ....... ....... ....... ....... .... • • .. • • • • •. • • • Musical genres, thelr functlon and music-poetic style ... •..... • • • •••• • •· • · Europ ean contex ts ....... ....... ....... ....... . • • • • • • • • • • • •• • •• • • · • • • • • · · · Sourc es and collec tions of the song folklor e ....... ....... . • • • ... • • • • • • • • •

393

394 398 399 402 406 Bibliography ....... ....... ...... · .... · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 408 Discograplzy . . . . . ....... ....... .. • . • • • • • • • • · · • • · · · · · · · · · · · 411 · ·· · ··· · ·· ·· ·· ·

Folk music instru ments and instrumental music (Oskár Elsche k) Instruments and the song tradition ....... ....... .... • • . • • • •• • • •· • •· • ••• •· · · · Sources, importance and character of musical instruments .. • •. • • • •• • • • • • • • · · • · Oistributlon, classiflcatlon and functlon of che instruments ....... .... •. • . • • • • Instrumental music and its reperrory ....... . • .. ••. • • • • • • • • · · • · ·· ·· · ·· ·· · · ·· · · Vocal and instrumental style ....... ....... ...... •• • • • • • • • • • • • • • •• •· · · · · · · · · · Dance and dance music ....... ....... ... • • • • • . • •• · • • · • · · · · · · · ·· ·· ·· · ··· ··· ··

412 412 414 417 422 423 Bibltography ....... ....... ....... ....... · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 425 Discography ....... ....... ... • • • • • • • • • · · · · · • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 428 Filmography and Videography ....... ....... . , • • • . • • • • • • · · · · • • · · · · · · · · · · · · · · · · 429 Summ ary ....... ....... ....... ....... ....... ....... ....... ....... ......

.

431

Antho logy of music al comp ositio ns ....... ....... ....... ....... . • •· • 447 Index ....... ....... ....... ....... ....... ••.••• ·•••·· ······· ······· ······· · 545

20

1. Slov ensk á hudba v spoločenskom a kult úmo m kon text e Eur ópy Oská r Elsch ek

Hudo hnok ultúr na geog rafia Euró py Ani európ ska hudba ako osobit ý kontin entáln y hudob ný prejav v jej celistvosti, ani žiadna jej jednot livá zložka netvor í autonó mny, uzatvo rený a sebestačný celok. Európ ska hudob ná kul túra sa vyvíjala počas celých svojich dejín v multikultúr nom, multie tnicko m, histori cky dynam ickom a žánrov o difere ncova nom procese. To, čo nazývame európs kymi hudob nými dejinami, je oveťa mnohovrstevnatejšie a mnohostrannejšie ako to, čo obvykle chápe me a interp retuje me pod týmto pojmo m. Európ ske hudob né dejiny sa spravidla stotožňujú so stredo vekým vývino m posled ného tisícročia, pričom sa kultúrno-geograflcké centru m hudby ešte stále situuje výlučne do západnej, stredozápadnej ajuhoz ápadn ej Európ y. Viemc však, že juhový chodn á a výcho dná Európ a zohrávala s jej mnoho strann ými orient álnymí kultúr nohist orický mi kontak tami v európs kej predhi stórii a v celom neskoršom vývine (rovnako ako napríklad aj Škandinávia), nezast upitef nú úlohu pri formovaní európ skeho hudob ného povedomia. Na róznyc h hudob ných prameňoch vyrastal materi álne, ducho vne a hudob noštylisticky celý stredo veký vývin. Jedno tlivé európ ske hudob né región y výdatn e čerpali z grécko -rímsk ych, prednoorientálnych, arabských a dalších prameňov, a stavali na predkresťanskom i formu júcom sa kresťanskom ideáli hudby a umenia. Celé hudob noteor etické dedičstvo starov eku výrazne ovplyvnilo hudob nú štrukt úru a predst avy o vývine hudby . A v posled nom tisícročí sa napok on začala formovat autonó mnejš ia hudobno teoret ická reflexia európs kej hudob nej kultúr y v jej dnešn om význa me. Bez toho, aby sme poznali čo jej predchádzalo, ju nemóž eme pochopiť v jej vlastnej ducho vnej a umele cko-es teticke j podsta te. Selektívnosť pohfad u na európ ske hudob né dejiny súvisí s obmedzenosťou tradičnej kultúr no-geo grafic kej prizmy , ktorá sa reduko vala na západ oeuróp sky vývin. Tomu to pohfad u bola podria dená podsta tná časť klasick ých monog rafií 19. a 20. storočia o „európ skych " hudob ných dejiná ch. Ďalšia zúžen á prizm a súvisí s národn ým alebo nacion alistic kým videní m vlastných hudob ných dejín a s preceňovaním prínos u vlastn ých hudob ných dejín do európs kej hudby , ako to krátky mi senten ciami dokum entova l Georg Knepler, uzatvo riac svoju úvahu konštatovaním, že ,, ... wobei selbstv erstan dlich, Chauv inismu s und Fortsc hrittsfeindlichkeit einand er erganzen. "(Kne pler 1977:466). V tom zmysle treba chápať aj Vince nta Duckl esa, ktorý k tejto proble matik e pozna menáv a: ,,Natio nalism is a dange rous subjec t to bring into discus sion of scholarship. It brings to mind

21

l

8. Slova k folk music al cultu re Slova k folk songs (Alica Elscheková) Gener al charac teristi cs of musica l folklor e ....... ....... ..... • ..... • .. • • • Song styles Historic-genetical strata ....... ....... ....... ....... ...... • • • • .. • • ... . Music dialects of che regions ....... ....... ....... ....... .... • • .. • • • • •. • • • Musical genres, thelr functlon and music-poetic style ... •..... • • • •••• • •· • · Europ ean contex ts ....... ....... ....... ....... . • • • • • • • • • • • •• • •• • • · • • • • • · · · Sourc es and collec tions of the song folklor e ....... ....... . • • • ... • • • • • • • • •

393

394 398 399 402 406 Bibliography ....... ....... ...... · .... · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 408 Discograplzy . . . . . ....... ....... .. • . • • • • • • • • · · • • · · · · · · · · · · · 411 · ·· · ··· · ·· ·· ·· ·

Folk music instru ments and instrumental music (Oskár Elsche k) Instruments and the song tradition ....... ....... .... • • . • • • •• • • •· • •· • ••• •· · · · Sources, importance and character of musical instruments .. • •. • • • •• • • • • • • • · · • · Oistributlon, classiflcatlon and functlon of che instruments ....... .... •. • . • • • • Instrumental music and its reperrory ....... . • .. ••. • • • • • • • • · · • · ·· ·· · ·· ·· · · ·· · · Vocal and instrumental style ....... ....... ...... •• • • • • • • • • • • • • • •• •· · · · · · · · · · Dance and dance music ....... ....... ... • • • • • . • •• · • • · • · · · · · · · ·· ·· ·· · ··· ··· ··

412 412 414 417 422 423 Bibltography ....... ....... ....... ....... · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 425 Discography ....... ....... ... • • • • • • • • • · · · · · • · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 428 Filmography and Videography ....... ....... . , • • • . • • • • • • · · · · • • · · · · · · · · · · · · · · · · 429 Summ ary ....... ....... ....... ....... ....... ....... ....... ....... ......

.

431

Antho logy of music al comp ositio ns ....... ....... ....... ....... . • •· • 447 Index ....... ....... ....... ....... ....... ••.••• ·•••·· ······· ······· ······· · 545

20

1. Slov ensk á hudba v spoločenskom a kult úmo m kon text e Eur ópy Oská r Elsch ek

Hudo hnok ultúr na geog rafia Euró py Ani európ ska hudba ako osobit ý kontin entáln y hudob ný prejav v jej celistvosti, ani žiadna jej jednot livá zložka netvor í autonó mny, uzatvo rený a sebestačný celok. Európ ska hudob ná kul túra sa vyvíjala počas celých svojich dejín v multikultúr nom, multie tnicko m, histori cky dynam ickom a žánrov o difere ncova nom procese. To, čo nazývame európs kymi hudob nými dejinami, je oveťa mnohovrstevnatejšie a mnohostrannejšie ako to, čo obvykle chápe me a interp retuje me pod týmto pojmo m. Európ ske hudob né dejiny sa spravidla stotožňujú so stredo vekým vývino m posled ného tisícročia, pričom sa kultúrno-geograflcké centru m hudby ešte stále situuje výlučne do západnej, stredozápadnej ajuhoz ápadn ej Európ y. Viemc však, že juhový chodn á a výcho dná Európ a zohrávala s jej mnoho strann ými orient álnymí kultúr nohist orický mi kontak tami v európs kej predhi stórii a v celom neskoršom vývine (rovnako ako napríklad aj Škandinávia), nezast upitef nú úlohu pri formovaní európ skeho hudob ného povedomia. Na róznyc h hudob ných prameňoch vyrastal materi álne, ducho vne a hudob noštylisticky celý stredo veký vývin. Jedno tlivé európ ske hudob né región y výdatn e čerpali z grécko -rímsk ych, prednoorientálnych, arabských a dalších prameňov, a stavali na predkresťanskom i formu júcom sa kresťanskom ideáli hudby a umenia. Celé hudob noteor etické dedičstvo starov eku výrazne ovplyvnilo hudob nú štrukt úru a predst avy o vývine hudby . A v posled nom tisícročí sa napok on začala formovat autonó mnejš ia hudobno teoret ická reflexia európs kej hudob nej kultúr y v jej dnešn om význa me. Bez toho, aby sme poznali čo jej predchádzalo, ju nemóž eme pochopiť v jej vlastnej ducho vnej a umele cko-es teticke j podsta te. Selektívnosť pohfad u na európ ske hudob né dejiny súvisí s obmedzenosťou tradičnej kultúr no-geo grafic kej prizmy , ktorá sa reduko vala na západ oeuróp sky vývin. Tomu to pohfad u bola podria dená podsta tná časť klasick ých monog rafií 19. a 20. storočia o „európ skych " hudob ných dejiná ch. Ďalšia zúžen á prizm a súvisí s národn ým alebo nacion alistic kým videní m vlastných hudob ných dejín a s preceňovaním prínos u vlastn ých hudob ných dejín do európs kej hudby , ako to krátky mi senten ciami dokum entova l Georg Knepler, uzatvo riac svoju úvahu konštatovaním, že ,, ... wobei selbstv erstan dlich, Chauv inismu s und Fortsc hrittsfeindlichkeit einand er erganzen. "(Kne pler 1977:466). V tom zmysle treba chápať aj Vince nta Duckl esa, ktorý k tejto proble matik e pozna menáv a: ,,Natio nalism is a dange rous subjec t to bring into discus sion of scholarship. It brings to mind

21

T all the all-too-frequent abuses and distortions that occur when research is pursued along chauvinistic lines. But just as there are recognizable national styles in music composition, so are rhere national styles - perhaps one should say 'national traditions in scholarship that develop as a result of local tastes, habits of thought, and institutional structures." (Duckles 1972:47). Oba selektívne a napokon aj deformujúce aspekty (eurocentrizmus a nacionalizmus) nachádzame opliť vo výraznej podobe prezentované v monografických dejinách európskej hudby od Hansa Heinricha Eggebrechta, ktorý vo svojom poslednom prehfade zdóvodnil a demonštroval viac ako tisícročnú cestu európskymi hudobnými dejinami. Svoje de facto výrazne germanofilské videnie európskych hudobných dejín zdóvodňuje autor subjektívnou sentenciou: ,,leh ka~n nur das dem Leser nahebringen, was mir selbst nahegekommen und inwend1g geworden ist.'' (Eggebrecht 1991:9). Je to nielen individualistické ale aj iluzionistické videnie dejín. Je to prizma hudobného historika 20. storočia, ktorý chce v sebe zjednotiť takmer jedno tisfcročie vývinu. Dejiny boli a sú vždy rekonšt~ukciou už dávno nejestvujúceho, alebo len vo fragmentoch latentne uchovaneho. Chcieť ich vidieť a pojať do svojho ja nesmeruje k rekonštrukcii hudobného objektu a dejinného procesu ako historickej kategórie, ale je subjektívnym, psychickým, duchovným fenoménom vlastného, iracionálneho hudobného sveta. A historik móže a musí sprostredkovať viac. Carl Dahlhaus k tejto problematike hovorí: ,,Die gegenwartige asthetische Erfahrung eines Werkes, dessen Entstehung anderthalb Jahrhunderte zuri.ickliegt, ist offenkundig nicht dasselbe wie das Erfassen einer musikgeschichtlichen Tatsache, mag auch das BewuBtsein des Zeitabstandes in die asthetische Wahrnehmung cingehen." (Dahlhaus 1977:58). Eggebrechtov subjektívny a selektívny pohfad na európske hudobn~ dej_iny ic~ naviac obmedzil na konzervatívne „anificiálny" rozmer. Tento aspekt Je vyJadreny naprfklad aj v rradičných poj moch „Musik" a „Tonkunst" v poňatí Waltera Wioru (1957), ktorý západoeurópskej tradícii pripísal takisto nadmieru výnimočné postavenie v európskej hudobnej kultúre (Wiora 1959). S týmto problémom savecným spósobom vyrovnal v 80. rokoch Jan Ling, ktorý venoval v európskych hudobnvch dejinách osobitný diel aj Iudovej hudbe (Ling 1983, 1989). Napokon je s~ále aktuálnou otázkou súčasnosti problém etnickej alebo národne determinovanej hudobnej tradície, v takom zmysle, ako samu venoval aj Richard Rvbarič vo svojom úvode do hudobnej historiografie (Rybarič 1994:63) a ako sa st;I predmerom medzinárodnej konferencie Národně, individuá/ne a univerzálne

prvky v hudbe. 1 Antikvovaný koncept Eggebrechtovho typu vedie k značnému skresleniu interpretácie európskych hudobných dejín. Na túto skutočnosť poukázal v kritickej úvahe Vladimir Karbusicky (1995), ked parafrázoval Eggebrechtov koncept slovami: ,,Die 'extrem subjektive Selektion' ist eine spate Bli.ite des seit dem Auf1

Konfcrencia usporíadaná v rámci Bratislavských hudobných slávností, 2.-5. októbra 1996.

22

schwung des deutschen Kaiserreiches verstarkt betriebenen und von Th. \V. Adorno dialektisierten Deutschzentrizmus; etwas Engeres als der wohl schon unter dem Druck der Vergleichenden Musikwissenschaft aufgegebene Europaozentrismus." (Karbusicky 1995:46 ). Zfklado;;' tohto pohťadu na európske hudobné dejiny je istá kategorizácia ,,a_kt1v_nych , ,,centrálnych" kul túr, a tých, ktoré sú ich pasívnymi, prijímajúcim1 obJektami na okraji európskych dejfn, ktoré boli označené ako „okrajové" alebo „periférne kultúry". To sa nevzťahuje len na interné kultúrno-historické vz~ahy medzi európskymi hudobnými kultúrami, ale dotýka sa v rovnakej miere vztahu Európy k iným hudobným kontinentom. Vincent Duckles sleduje krvštalizáciu novokonštituujúceho sa konceptu európskeho dejepisectva, tak ako postupne rozširovalo svoj obzor od 18. storočia nielen stále hlbšie do staro- a stredoveku, ale aj na poznanie „svetovej hudby" a fudových piesňových tradícií vo vnútri vlastnej európskej kultúry (Duckles 1972:42 a ďalej). O reflektovanie širšieho chápanie hudobnej súčasnosti sa usiloval koncept ,,univerzálnych" hudobných dejín, vyjadrený v pojme „world historv of music" ktorý bol v 80. a 90. rokoch intenzívne diskutovaný európskymi hud~bnými his~ torikmi a etnomuzikológmi (Vandor 1980). Žiaf, tento projekt sa doposiať nepodarilo realizovať. Ak sa dnes zaoberáme slovenskými hudobnými dejinami, musíme ich vidieť nielen na pozadí európskych historických a kultúrno-spoločenských procesov, a:e aj na pozadí diferencovaného chápania európskych hudobných dejín a europskeho hudobného dejepisectva, ktoré musí reflektovať a interpretovať Európu nielen v jej celistvosti, ale aj ako sumu mnohovýznamového a diferencovaného kultúrného dedičstva, ktoré siaha pred náš letopočet. Zúžený pohl'ad západoeurópskeho hudobného dejepisectva sa nevzťahoval len na slov~nskú hudob1~ú kultúru, ale na celý „východný", slovanský,2 byzantský a pravoslavny hudobny svet, so všetkými jeho historickými determináciami, ktoré len vefmi neúplne korešpondovali s predstavou o „európskej" hudbe. 3 Táto druhá, akoby skrytá, odvrátená tvár „európskej" hudobnej kultúry sa takmer vóbec nedostala do povedomia „európskeho" hudobného dejepisectva. To bol dóvod, prečo sa napríklad započalo s vydávaním ročenky ,tlusik des Ostens4 a prečo vzniklo festivalové a konferenčné podujatie v Bydgoszczi. 5 lšlo o to, prekonať informačné Pozri zborník Mokrý Ladislav, ed. (1966). " K tejto problematike nachádzame viaceré materiály a príspcvky v konfcrenčnom zbomíku z Brna z roku 1981 (Vysloužil 1981 ). 4 Vydával ju od roku 1962 Barenrcitcr Verlag, Kassel, pričom zahájená bola programovým prfspevkom od Eimara Arro Hauptprobleme der osteuropaisdten Musikgeschichte. In: l\1u~ik des Ostens 1, 46_ a ďalcj. Súčasnc sa v 50. rokoch zahajuje skúmaníe v zmysle práce Walte~~ Sal~ena 1e Sch1:htung der mittelalterlichen lrlusikkultur in der ostdeutschen Grenzlage. (Barcnreitcr \crlag, Kassel 1954) v prácach typu „Musik in Biihmen" a atd. Od roku 1972 a s početnými konfercnčnýrni zborníkmi. Jfusica antiqua - Bydgoskie. Towarisztwo naukowc Filharmonia Pornorska im. Padcrewskicgo, Bydgoszcz 1972.

f

23

T all the all-too-frequent abuses and distortions that occur when research is pursued along chauvinistic lines. But just as there are recognizable national styles in music composition, so are rhere national styles - perhaps one should say 'national traditions in scholarship that develop as a result of local tastes, habits of thought, and institutional structures." (Duckles 1972:47). Oba selektívne a napokon aj deformujúce aspekty (eurocentrizmus a nacionalizmus) nachádzame opliť vo výraznej podobe prezentované v monografických dejinách európskej hudby od Hansa Heinricha Eggebrechta, ktorý vo svojom poslednom prehfade zdóvodnil a demonštroval viac ako tisícročnú cestu európskymi hudobnými dejinami. Svoje de facto výrazne germanofilské videnie európskych hudobných dejín zdóvodňuje autor subjektívnou sentenciou: ,,leh ka~n nur das dem Leser nahebringen, was mir selbst nahegekommen und inwend1g geworden ist.'' (Eggebrecht 1991:9). Je to nielen individualistické ale aj iluzionistické videnie dejín. Je to prizma hudobného historika 20. storočia, ktorý chce v sebe zjednotiť takmer jedno tisfcročie vývinu. Dejiny boli a sú vždy rekonšt~ukciou už dávno nejestvujúceho, alebo len vo fragmentoch latentne uchovaneho. Chcieť ich vidieť a pojať do svojho ja nesmeruje k rekonštrukcii hudobného objektu a dejinného procesu ako historickej kategórie, ale je subjektívnym, psychickým, duchovným fenoménom vlastného, iracionálneho hudobného sveta. A historik móže a musí sprostredkovať viac. Carl Dahlhaus k tejto problematike hovorí: ,,Die gegenwartige asthetische Erfahrung eines Werkes, dessen Entstehung anderthalb Jahrhunderte zuri.ickliegt, ist offenkundig nicht dasselbe wie das Erfassen einer musikgeschichtlichen Tatsache, mag auch das BewuBtsein des Zeitabstandes in die asthetische Wahrnehmung cingehen." (Dahlhaus 1977:58). Eggebrechtov subjektívny a selektívny pohfad na európske hudobn~ dej_iny ic~ naviac obmedzil na konzervatívne „anificiálny" rozmer. Tento aspekt Je vyJadreny naprfklad aj v rradičných poj moch „Musik" a „Tonkunst" v poňatí Waltera Wioru (1957), ktorý západoeurópskej tradícii pripísal takisto nadmieru výnimočné postavenie v európskej hudobnej kultúre (Wiora 1959). S týmto problémom savecným spósobom vyrovnal v 80. rokoch Jan Ling, ktorý venoval v európskych hudobnvch dejinách osobitný diel aj Iudovej hudbe (Ling 1983, 1989). Napokon je s~ále aktuálnou otázkou súčasnosti problém etnickej alebo národne determinovanej hudobnej tradície, v takom zmysle, ako samu venoval aj Richard Rvbarič vo svojom úvode do hudobnej historiografie (Rybarič 1994:63) a ako sa st;I predmerom medzinárodnej konferencie Národně, individuá/ne a univerzálne

prvky v hudbe. 1 Antikvovaný koncept Eggebrechtovho typu vedie k značnému skresleniu interpretácie európskych hudobných dejín. Na túto skutočnosť poukázal v kritickej úvahe Vladimir Karbusicky (1995), ked parafrázoval Eggebrechtov koncept slovami: ,,Die 'extrem subjektive Selektion' ist eine spate Bli.ite des seit dem Auf1

Konfcrencia usporíadaná v rámci Bratislavských hudobných slávností, 2.-5. októbra 1996.

22

schwung des deutschen Kaiserreiches verstarkt betriebenen und von Th. \V. Adorno dialektisierten Deutschzentrizmus; etwas Engeres als der wohl schon unter dem Druck der Vergleichenden Musikwissenschaft aufgegebene Europaozentrismus." (Karbusicky 1995:46 ). Zfklado;;' tohto pohťadu na európske hudobné dejiny je istá kategorizácia ,,a_kt1v_nych , ,,centrálnych" kul túr, a tých, ktoré sú ich pasívnymi, prijímajúcim1 obJektami na okraji európskych dejfn, ktoré boli označené ako „okrajové" alebo „periférne kultúry". To sa nevzťahuje len na interné kultúrno-historické vz~ahy medzi európskymi hudobnými kultúrami, ale dotýka sa v rovnakej miere vztahu Európy k iným hudobným kontinentom. Vincent Duckles sleduje krvštalizáciu novokonštituujúceho sa konceptu európskeho dejepisectva, tak ako postupne rozširovalo svoj obzor od 18. storočia nielen stále hlbšie do staro- a stredoveku, ale aj na poznanie „svetovej hudby" a fudových piesňových tradícií vo vnútri vlastnej európskej kultúry (Duckles 1972:42 a ďalej). O reflektovanie širšieho chápanie hudobnej súčasnosti sa usiloval koncept ,,univerzálnych" hudobných dejín, vyjadrený v pojme „world historv of music" ktorý bol v 80. a 90. rokoch intenzívne diskutovaný európskymi hud~bnými his~ torikmi a etnomuzikológmi (Vandor 1980). Žiaf, tento projekt sa doposiať nepodarilo realizovať. Ak sa dnes zaoberáme slovenskými hudobnými dejinami, musíme ich vidieť nielen na pozadí európskych historických a kultúrno-spoločenských procesov, a:e aj na pozadí diferencovaného chápania európskych hudobných dejín a europskeho hudobného dejepisectva, ktoré musí reflektovať a interpretovať Európu nielen v jej celistvosti, ale aj ako sumu mnohovýznamového a diferencovaného kultúrného dedičstva, ktoré siaha pred náš letopočet. Zúžený pohl'ad západoeurópskeho hudobného dejepisectva sa nevzťahoval len na slov~nskú hudob1~ú kultúru, ale na celý „východný", slovanský,2 byzantský a pravoslavny hudobny svet, so všetkými jeho historickými determináciami, ktoré len vefmi neúplne korešpondovali s predstavou o „európskej" hudbe. 3 Táto druhá, akoby skrytá, odvrátená tvár „európskej" hudobnej kultúry sa takmer vóbec nedostala do povedomia „európskeho" hudobného dejepisectva. To bol dóvod, prečo sa napríklad započalo s vydávaním ročenky ,tlusik des Ostens4 a prečo vzniklo festivalové a konferenčné podujatie v Bydgoszczi. 5 lšlo o to, prekonať informačné Pozri zborník Mokrý Ladislav, ed. (1966). " K tejto problematike nachádzame viaceré materiály a príspcvky v konfcrenčnom zbomíku z Brna z roku 1981 (Vysloužil 1981 ). 4 Vydával ju od roku 1962 Barenrcitcr Verlag, Kassel, pričom zahájená bola programovým prfspevkom od Eimara Arro Hauptprobleme der osteuropaisdten Musikgeschichte. In: l\1u~ik des Ostens 1, 46_ a ďalcj. Súčasnc sa v 50. rokoch zahajuje skúmaníe v zmysle práce Walte~~ Sal~ena 1e Sch1:htung der mittelalterlichen lrlusikkultur in der ostdeutschen Grenzlage. (Barcnreitcr \crlag, Kassel 1954) v prácach typu „Musik in Biihmen" a atd. Od roku 1972 a s početnými konfercnčnýrni zborníkmi. Jfusica antiqua - Bydgoskie. Towarisztwo naukowc Filharmonia Pornorska im. Padcrewskicgo, Bydgoszcz 1972.

f

23

a poznatkové vákuum v poznaní celoeurópskej hudobnej minulostí a opustit antikvovanú predstavu o hodnotových kategóriách v curópskych hudobných dejinách. Ten istý zámer mali aj konferenčné podujatía Congressus Internationales Musicologid Bratislavenses, vzťahujúce sa osobime na stredoeurópsky región (Polák 1993).

Koncept celoeurópskych a regionálnych hudobných dejín Domnievať

sa, že európska hudba vytvára jeden organický kontinuálne sa rozvíjajúci hudobný organizmus, je ílúzia. Európa je kontinuom heterogénneho charakteru, s mnohými prudkými dejinnými zvratmi a štýlovými zlomami neustále dvnamicky sa meniacich a striedajúcich žánrov a hudobnosociologických funkcií. Só to vačšie alcbo menšie mikrosvety, ktoré získavajú svoj špecifický profil vďaka osobitým kultúrno-spoločenským podmienkam, meniacim sa estetickým a etickým požiadavkám, ktoré im po isté obdobie zaisťujú zvláštnu obfubu a výsadné postavenie. Monódia alcbo polyfónia, vokálne alebo inštrumentálne preferencie, svetské alebo duchovně žánre, univerzalizmus alebo nacionalizmus, klasická vyváženosť alebo romantická citovost a expresívnost, objektivita alebo subjektivita výrazu - to sú len niektoré z mnohých kategórií, ktoré sú základom neprehfadného počtu hudobných prúdov, módnych trendov a všeobecne akceptovaných tendencií v hudobnom vývine. Každá z nich je prestúpená individuálnymi, regionálnymi, národnými alebo univerzálnymi hudobnými princípami. Oni tvoria tú diferencovanú. panorámu hudobných kultúr, ktoré prichádzajú s neustále novými hudobnoštylistickými prvkami a dielami. Hudobná historiografia musí ich peripetie rekonštruovať a odkryť ich vnútorný význam. Až potom sa nám otvára pohfad na ich vnútorné kontinuity alebo diskontinuity, v ich variabilnej alebo „normatizovanej" podobe. Všetko to móžeme charakterizovať ako európsku hudbu, v mimoriadne mnohovrstevnatej a diferencovanej štruktúre. Hudobné kultúry každého regiónu, každého národného spoločcnstva sú určité mikrosvety osobitého významu, s vlastnou sémantikou, hodnotovými kategóriami, zvukovým ídeálom a umeleckými preferenciami. Akokofvek sú súčasťou vačšieho celku európskeho, stredoeurópskeho alebo iného regiónu, sú otvoreným systémom, do ktorého prichádzajú a z ktorého vyžarujú podnety, ktoré móžu presiahnuť ich spoločenské a etnické hranice. Tak to bolo počas celých európskych, ale nielen európskych hudobných dejín. Zvláštnosťou hudby je to, že nemá jednoznačne uzatvorenú etnickú a „jazykovú" sústavu, že hudba fahšie prekračuje diferencujúce bariéry, aj ked pritom nestráca vlastný vnútorný íntegrujúci kultúrny význam. Preto sú európske hudobné dejiny reťazou dynamicky sa presúvajúcich hudobných centier, ktoré nadobudli na isté historické obdobie rozhodujúci vplyv

24

na významnú časť európskeho kontinentu. Hudba je v tom zmysle kultúrnogeograficky diskontinuitným systémom. Bezpochyby sa počiatky staro- a stredovekých európskych hudobných dejín formovali v oblasti stredomoria, ktoré takmer na jedno tisícročie ovládlo velké regióny európskej hudobnej vzdelanosti. Mám na mysli grécku antiku, ktorá položila základy hudobnej teórie a dodnes platného hudobného myslenia, ku ktorému svetovládna Rímska ríša v oblasti hudby nepripojila žiadne rozhodujúce nóvum (pravda ak zaň nepokladáme neskoroantické, starokresťanské hudobné prejavy, ktoré sa v jej Jone rozvinuli). Gréci boli aj v oblasti hudby a hudobnej teórie starovekými „učitcl'mi národov". Bolí v neustálom dialógu s prednoorientálnou hudobnou vzdelanosťou a Arabi sa stali významným mostom medzi antikou a stredovekom. leh prostrednfctvom nadviazal európsky stredovek na prvotně hudobnoteoretické, hudobnofilozofické a hudobné podnety gréckej antiky. Aj počiatky slovanskej „artificiálnej" hudby boli v istom slova zmysle pokračovaním gréckej antiky, a to prostredníctvom byzantskej misie solúnskych bratov Cyrila a Metoda, ktorá smerovala do strednej Európy. Hlaholika je výrazom písmového transferu z gréckeho unciálu a bezpochyby aj glagolitský bohoslužobný svet mal úzku vazbu na byzantský liturgický spev. Prvá glagolitská pamiatka omšového zlomku - Kyjevské listy (7 pergamenov) - obsahuje napokon aj notové znaky ekfonetického charakteru, ktoré korešpondujú s byzantskými prameň­ mi [obr. č. 1]. Od 9. a 10. storočia ovládal stredoeurópske slovanské hudobné kultúry starosloviensky bohoslužobný spev v staroslovienčine ako Rímom schválenom bohoslužobnom jazyku. Po jeho násilnom vytlačení latinským chorálom sa však pole jeho pósobnosti presúvalo do Panónie a juhovýchodnej Európy. Podobným spósobom unifikácie sa postu pne aj v západnej Európe centralizoval vývoj okolo chorálu rímskej tradície a proveniencie. Prvé spofahlivé správy o stredo- a východoeurópskych Slovanoch a o naddunajských Slovanoch, najma o ich kultúre a hudbe, pochádzajú z pera franských letopiscova arabských cestovatel'ov (Kresánek 195 l :29). Írsko-aglosaské misijné tradície, vzostup významu severozápadnej Európy s počiatkami viachlasu a jeho kultivácie, napr. na britských ostrovoch už od 9. storočia, položili základy novodobého európskeho hudobného vývinu. Otvorila sa velká kapitola rozvoja stredovekej, kresťanským videním sveta determinovanej hudobnej teórie a hudobnej filozofie, ktorá sa postupne emancipovala od antickej tradície a zvukovej predstavy poznačenej viachlasom. Svetská monódia bola výdatne inšpirovaná arabskou lyrikou, jej nástrojovou a vokálnou tradíciou (Perkuhn 1976, Falvy 1986). Otvorila cestu pre nové, ,,artificializujúce sa" svetské hudobné žánre, ako ich reflektoval už okolo roku 1300 sorbonský Johannes de Grocheo (Stockmann l 988). Školy polyfonickej kompozície postup ne v Anglicku, v parížskej škole Notre Dame, v Ars nove v románskych krajinách

25

a poznatkové vákuum v poznaní celoeurópskej hudobnej minulostí a opustit antikvovanú predstavu o hodnotových kategóriách v curópskych hudobných dejinách. Ten istý zámer mali aj konferenčné podujatía Congressus Internationales Musicologid Bratislavenses, vzťahujúce sa osobime na stredoeurópsky región (Polák 1993).

Koncept celoeurópskych a regionálnych hudobných dejín Domnievať

sa, že európska hudba vytvára jeden organický kontinuálne sa rozvíjajúci hudobný organizmus, je ílúzia. Európa je kontinuom heterogénneho charakteru, s mnohými prudkými dejinnými zvratmi a štýlovými zlomami neustále dvnamicky sa meniacich a striedajúcich žánrov a hudobnosociologických funkcií. Só to vačšie alcbo menšie mikrosvety, ktoré získavajú svoj špecifický profil vďaka osobitým kultúrno-spoločenským podmienkam, meniacim sa estetickým a etickým požiadavkám, ktoré im po isté obdobie zaisťujú zvláštnu obfubu a výsadné postavenie. Monódia alcbo polyfónia, vokálne alebo inštrumentálne preferencie, svetské alebo duchovně žánre, univerzalizmus alebo nacionalizmus, klasická vyváženosť alebo romantická citovost a expresívnost, objektivita alebo subjektivita výrazu - to sú len niektoré z mnohých kategórií, ktoré sú základom neprehfadného počtu hudobných prúdov, módnych trendov a všeobecne akceptovaných tendencií v hudobnom vývine. Každá z nich je prestúpená individuálnymi, regionálnymi, národnými alebo univerzálnymi hudobnými princípami. Oni tvoria tú diferencovanú. panorámu hudobných kultúr, ktoré prichádzajú s neustále novými hudobnoštylistickými prvkami a dielami. Hudobná historiografia musí ich peripetie rekonštruovať a odkryť ich vnútorný význam. Až potom sa nám otvára pohfad na ich vnútorné kontinuity alebo diskontinuity, v ich variabilnej alebo „normatizovanej" podobe. Všetko to móžeme charakterizovať ako európsku hudbu, v mimoriadne mnohovrstevnatej a diferencovanej štruktúre. Hudobné kultúry každého regiónu, každého národného spoločcnstva sú určité mikrosvety osobitého významu, s vlastnou sémantikou, hodnotovými kategóriami, zvukovým ídeálom a umeleckými preferenciami. Akokofvek sú súčasťou vačšieho celku európskeho, stredoeurópskeho alebo iného regiónu, sú otvoreným systémom, do ktorého prichádzajú a z ktorého vyžarujú podnety, ktoré móžu presiahnuť ich spoločenské a etnické hranice. Tak to bolo počas celých európskych, ale nielen európskych hudobných dejín. Zvláštnosťou hudby je to, že nemá jednoznačne uzatvorenú etnickú a „jazykovú" sústavu, že hudba fahšie prekračuje diferencujúce bariéry, aj ked pritom nestráca vlastný vnútorný íntegrujúci kultúrny význam. Preto sú európske hudobné dejiny reťazou dynamicky sa presúvajúcich hudobných centier, ktoré nadobudli na isté historické obdobie rozhodujúci vplyv

24

na významnú časť európskeho kontinentu. Hudba je v tom zmysle kultúrnogeograficky diskontinuitným systémom. Bezpochyby sa počiatky staro- a stredovekých európskych hudobných dejín formovali v oblasti stredomoria, ktoré takmer na jedno tisícročie ovládlo velké regióny európskej hudobnej vzdelanosti. Mám na mysli grécku antiku, ktorá položila základy hudobnej teórie a dodnes platného hudobného myslenia, ku ktorému svetovládna Rímska ríša v oblasti hudby nepripojila žiadne rozhodujúce nóvum (pravda ak zaň nepokladáme neskoroantické, starokresťanské hudobné prejavy, ktoré sa v jej Jone rozvinuli). Gréci boli aj v oblasti hudby a hudobnej teórie starovekými „učitcl'mi národov". Bolí v neustálom dialógu s prednoorientálnou hudobnou vzdelanosťou a Arabi sa stali významným mostom medzi antikou a stredovekom. leh prostrednfctvom nadviazal európsky stredovek na prvotně hudobnoteoretické, hudobnofilozofické a hudobné podnety gréckej antiky. Aj počiatky slovanskej „artificiálnej" hudby boli v istom slova zmysle pokračovaním gréckej antiky, a to prostredníctvom byzantskej misie solúnskych bratov Cyrila a Metoda, ktorá smerovala do strednej Európy. Hlaholika je výrazom písmového transferu z gréckeho unciálu a bezpochyby aj glagolitský bohoslužobný svet mal úzku vazbu na byzantský liturgický spev. Prvá glagolitská pamiatka omšového zlomku - Kyjevské listy (7 pergamenov) - obsahuje napokon aj notové znaky ekfonetického charakteru, ktoré korešpondujú s byzantskými prameň­ mi [obr. č. 1]. Od 9. a 10. storočia ovládal stredoeurópske slovanské hudobné kultúry starosloviensky bohoslužobný spev v staroslovienčine ako Rímom schválenom bohoslužobnom jazyku. Po jeho násilnom vytlačení latinským chorálom sa však pole jeho pósobnosti presúvalo do Panónie a juhovýchodnej Európy. Podobným spósobom unifikácie sa postu pne aj v západnej Európe centralizoval vývoj okolo chorálu rímskej tradície a proveniencie. Prvé spofahlivé správy o stredo- a východoeurópskych Slovanoch a o naddunajských Slovanoch, najma o ich kultúre a hudbe, pochádzajú z pera franských letopiscova arabských cestovatel'ov (Kresánek 195 l :29). Írsko-aglosaské misijné tradície, vzostup významu severozápadnej Európy s počiatkami viachlasu a jeho kultivácie, napr. na britských ostrovoch už od 9. storočia, položili základy novodobého európskeho hudobného vývinu. Otvorila sa velká kapitola rozvoja stredovekej, kresťanským videním sveta determinovanej hudobnej teórie a hudobnej filozofie, ktorá sa postupne emancipovala od antickej tradície a zvukovej predstavy poznačenej viachlasom. Svetská monódia bola výdatne inšpirovaná arabskou lyrikou, jej nástrojovou a vokálnou tradíciou (Perkuhn 1976, Falvy 1986). Otvorila cestu pre nové, ,,artificializujúce sa" svetské hudobné žánre, ako ich reflektoval už okolo roku 1300 sorbonský Johannes de Grocheo (Stockmann l 988). Školy polyfonickej kompozície postup ne v Anglicku, v parížskej škole Notre Dame, v Ars nove v románskych krajinách

25

dobovej tvorby sú jasne demonštrované napr. v hudobno-kartografických vydaniach, ktoré sú dokumentované v osobitnom európskom hudobnom atlase (Collaer -van der Linden-van den Brent 1960/1963). Vplyv talíanskej renesancie a vóbec vplyv talianskej hudby a hudobnej tvorby výrazne poznačil celoeurópsky hudobný život a kompozíčnú techniku od 16. do 18. storočia. 19. storočie s vedome diferencovanými národnými školami, s ideálom univerzálnej romantickej citovosti a precitlivelosti opať zjednotilo európske hudobné snaženia vo výraze a v hudobných žánroch (tance, symfonické básne, charakterové skladby atď.). Kultúrne centrá v jednotlivých európskych regiónoch výrazným spósobom stimulovali celoplošný alebo aspoň výrazne multiregionálny vývoj. Ten však nijako nemóžeme zameniť za akýsi pomyselný celoplošný univerzálny vývin európskej hudby. Multiregionálny vývin determinoval a spoluvytváral celoeurópske procesy. Konfesionálne, kultúrne, etnické, mocenské, štátne, ekonomické a iné hranice obmedzovali možnosti vol'ného prelievania hudobných produktov, diel, kompozičných princípov a štýlov do iných oblastí. Nie je to prosté „zaostávanie", reliktně statické prechovávanie archaických štruktúr a nedostatočná hudobná adaptabilita alebo malá vývinová dynamičnost' ako taká. Autonómne samovývinové mechanizmy neboli rozhodujúcimi bariérami, ktoré diferencovali európske regióny. Bola to rozmanitá konfigurácia horeuvedených kultúrnych a spoločenských podmienok, ktorá pozitívne alebo negatívne ovplyvňovala možnosti hudobnej migrácie a integrácie v európskom priestore. Cieťom a zmyslom muzikologickej a osobitne hudobnohistorickej práce nie je len sledovanie ciest šírenia istých štýlových a kultúrnych fenoménov z jednej kultúry do druhej, z jedné ho regiónu do druhého, ale najma to, aké špecifické a organické hudobnokultúrne celky charakterizujú hudobnú kultúru v jednotlivom regióne. Podstatná je integračná a adaptačná schopnosť pretvorenia ,,domáceho", ,,cudzieho", ,,starého", ,,nového" a „iného" do jedného súvzťaž­ ného celku, ktorý je v súlade s miestnymi hudobnými funkciami, požiadavkami na hudobný život, na hranú, interpretovanú a komponovanú hudbu. A to odhliadnuc od kvalitatívnych, estetických alebo iných kritérií, spod zorného uhla kterých móžeme ex post hodnotiť hudobné prejavy.

Hudobné dejiny „malých" národov

a vo formujúcich sa nizozemských školách s ich európskou hegemóniou do 16. storočia výrazne ovplyvnili vývin aj v ostatných častiach Európy. Jej pramene siahajú do strednej Európy, do Pofska, Čiech a na Slovensko (Košický graduáf, bratislavský Kódex Anny Hansenovej a i.). Neustále sa presúvajúce centrá módnej

Európa je sumou mnohých kultúrnych regiónov, etník a štýlových okruhov. V nich sa spájajú vel'ké kultúrne oblasti, napr. románskeho, slovanského a anglosaského sveta, ako aj reliktně oblasti keltského póvodu a mnohých menších kultúrnych okruhov. Každá z nich má svoju osobitú vnútornú skladbu, vlastnú tradíciu a vefmi rozdielny vývin. leh výsledkom je európska hudba, ako istý abstraktný, vyabstrahovaný fenomén, ktorý má mnohé a veťmi rozmanité formy existencie. Každá

26

27

Obr.

č.

1. Omšov_ý zlom ok z Kyjevských lL~tov z 9./1O. 1·torofia.

dobovej tvorby sú jasne demonštrované napr. v hudobno-kartografických vydaniach, ktoré sú dokumentované v osobitnom európskom hudobnom atlase (Collaer -van der Linden-van den Brent 1960/1963). Vplyv talíanskej renesancie a vóbec vplyv talianskej hudby a hudobnej tvorby výrazne poznačil celoeurópsky hudobný život a kompozíčnú techniku od 16. do 18. storočia. 19. storočie s vedome diferencovanými národnými školami, s ideálom univerzálnej romantickej citovosti a precitlivelosti opať zjednotilo európske hudobné snaženia vo výraze a v hudobných žánroch (tance, symfonické básne, charakterové skladby atď.). Kultúrne centrá v jednotlivých európskych regiónoch výrazným spósobom stimulovali celoplošný alebo aspoň výrazne multiregionálny vývoj. Ten však nijako nemóžeme zameniť za akýsi pomyselný celoplošný univerzálny vývin európskej hudby. Multiregionálny vývin determinoval a spoluvytváral celoeurópske procesy. Konfesionálne, kultúrne, etnické, mocenské, štátne, ekonomické a iné hranice obmedzovali možnosti vol'ného prelievania hudobných produktov, diel, kompozičných princípov a štýlov do iných oblastí. Nie je to prosté „zaostávanie", reliktně statické prechovávanie archaických štruktúr a nedostatočná hudobná adaptabilita alebo malá vývinová dynamičnost' ako taká. Autonómne samovývinové mechanizmy neboli rozhodujúcimi bariérami, ktoré diferencovali európske regióny. Bola to rozmanitá konfigurácia horeuvedených kultúrnych a spoločenských podmienok, ktorá pozitívne alebo negatívne ovplyvňovala možnosti hudobnej migrácie a integrácie v európskom priestore. Cieťom a zmyslom muzikologickej a osobitne hudobnohistorickej práce nie je len sledovanie ciest šírenia istých štýlových a kultúrnych fenoménov z jednej kultúry do druhej, z jedné ho regiónu do druhého, ale najma to, aké špecifické a organické hudobnokultúrne celky charakterizujú hudobnú kultúru v jednotlivom regióne. Podstatná je integračná a adaptačná schopnosť pretvorenia ,,domáceho", ,,cudzieho", ,,starého", ,,nového" a „iného" do jedného súvzťaž­ ného celku, ktorý je v súlade s miestnymi hudobnými funkciami, požiadavkami na hudobný život, na hranú, interpretovanú a komponovanú hudbu. A to odhliadnuc od kvalitatívnych, estetických alebo iných kritérií, spod zorného uhla kterých móžeme ex post hodnotiť hudobné prejavy.

Hudobné dejiny „malých" národov

a vo formujúcich sa nizozemských školách s ich európskou hegemóniou do 16. storočia výrazne ovplyvnili vývin aj v ostatných častiach Európy. Jej pramene siahajú do strednej Európy, do Pofska, Čiech a na Slovensko (Košický graduáf, bratislavský Kódex Anny Hansenovej a i.). Neustále sa presúvajúce centrá módnej

Európa je sumou mnohých kultúrnych regiónov, etník a štýlových okruhov. V nich sa spájajú vel'ké kultúrne oblasti, napr. románskeho, slovanského a anglosaského sveta, ako aj reliktně oblasti keltského póvodu a mnohých menších kultúrnych okruhov. Každá z nich má svoju osobitú vnútornú skladbu, vlastnú tradíciu a vefmi rozdielny vývin. leh výsledkom je európska hudba, ako istý abstraktný, vyabstrahovaný fenomén, ktorý má mnohé a veťmi rozmanité formy existencie. Každá

26

27

Obr.

č.

1. Omšov_ý zlom ok z Kyjevských lL~tov z 9./1O. 1·torofia.

d,vor,ný hudobník Mathias Eržen (ako Reschen), Caspar Miglič (Miglich) a mnohí dalš1. Kontakty a vzťah k talianskemu baroku bezprostredne, ale aj prostrcdníctvom talianskych hudobníkov pósobiacich v Slovinsku bol mimoriadne intcnzívny- ako ~šade v E urópe v 17. a 18. storočí. Aj známy európsky skladatel' Jacobus Gallus ma obvykle ponemčené a latinizované meno, a to z póvodného Petelius (uvádzaný často ako Handl, Han, Hantel, Hentelius atd.). Podstatnú úlohu hrala ~d začia_tku 18. ~toročia Academ!a Phil-Harmonicorum Labacensium, opera a pocetné d1vadelne spoločnosti. Hladanie národných a rudových prvkov slovinskej provcniencie sa vo výrazncj forme prejavuje až v období romantizmu, a to relatívne neskoro, v poslednej štvrtine 19. storočia, čo súviselo s politicko-emancipačnvm hnutím Slovincov. Cvetko (1967:214) k tejto problematike píše: ,,La questÍon de l'e?1ancipation de la musique slověne se posait ďune fa~on de plus un plus c~ncre~e. lJn fait particulierement important et qui la concernait de prěs fut la revolutwn de mars [1848]." Vplyv na hudobné emancipačné hnutie malo najmii „Slovensko družstvo" založené v roku 1848, v súvislosti s ním organizovanými koncertami, zborovým hnutím, besedami, ale predovšetkým piesňovou tvorbou a symfonickými dielami. O slovinskej hudbe, ako ju reflektovala hudobnohistorická literatúra v 60. rokoch, boto zrejmé, že vývoj v Slovinsku bol v úplnom súlade s európskymi módnymi trendami a že rozhodujúcimi faktormi boli čulé výmenné kontakty s južným Rakúskom a Talianskom. Vlastná idea slovinskej národnej hudby preto našla odozvu až v súvislosti s národno-obrodeneckým a politickvm emancipačným hnutím. Z toho dóvodu štýlová artikulácia slovinských prvkov nechala na seba mimoriadne dlho čakať. Je to aj problém hudobnohistoriekého poňatia, lebo Dragotin Cvetko sa takmer vóbec nezmienil v konkrétnejšej podobe o,slovinskej l'udovej hudbe, a prcto ju nemohol hfadať ani v „artificiálnej" tvorbe. V tomto smere bola Cvetkova koncepcia pine v súlade so západoeurópskym hudobným dejepisectvom.

z týchto entít, mikrosvetov sui generis, je predmerom širokej pozornosti, najma zo strany vlastnej národnej hudobnohistorickej tradície, pričom nic vždy je reflektovaná a akceptovaná vo vefkých, ,,univerzálnych" hudobnohistorických prehfadoch. To sa týka najma starších dejín, kde heuristická práca je ešte stále v plnom prúde, zatiaf čo hudba 20. storočia sa stala vefmi skoro predmetom celoeurópskeho spracovania (napr. Dibelius 1965), ktoré sa neustále rozširovalo a doplňo­ valo. Napokon išlo o aktuálne diela, aj ked Clrich Dibelius v kapitole o „Ostlander" hovorí, že ,,..bei denen cine Angleichung an den kompositorisch gi.iltigen Stand des Westens erreicht und Eigenes damit sinnvoll verbunden wird." (Dibelius 1965:297). Syndróm „prispósobenia sa", orientovania sa na „iné" hrá stále ešte nemalú úlohu pri pohl'ade na prejavy prekračujúce horizont západného hudobného „sveta". Z toho dóvodu koncepty novo sa formujúcich dejinných pohfadov na menšie hudobné kultúry hfadali možnosti vlastnej dejinnej reflexie, ktorá by bola v súlade s procesmi, ktoré prebiehajú v jednotlivých krajinách a v jednotlivých regiónoch Európy. Išlo o interpretáciu špecifických hudobných procesov v užšom kultúrno-regionálnom kontexte. Tento proces má v jednotlivých krajinách nerovnomerný charakter. Započal sa v 30.-40. rokoch, naplno sa však rozvinul až v priebehu 50.-80. rokov. Po krátkych stručných prehfadoch, akýchsi pokusoch o uchopenie vlastnej tradície, vznikali vcfké syntetické hudobnohistorické projekty. Z množstva jednotlivých európskych národných historických prehfadov mažeme uviesť len niekofko príkladov najmi.i zo strednej Európy, ktoré sú akruálnc aj pre slovenskú hudobnú historiografiu. Roku 1967 boli pri príležitosti svetového muzikologického kongresu Medzinárodnej hudobnovednej spoločnosti vydané v Ljubljani Dejiny hudby Slovincov (Cvetko 1967). Monografia je výrazne historicky orientovaná, pričom popri krátkych častiach venovaných vývoju do 15. storočia je v centre pozornosti hudba obdobia humanizmu, reformácie a baroka. Kapitoly venované 18. a najma 19. sroročiu, s pohfadom na vývin národnej hudby a modernej hudby 20. storočia, podávajú ucelený obraz o vývine hudby Slovincov. Celkový obraz hudby je tu začlenený do štýlových periód európskej hudby, ktoré zodpovedajú vývinu hudby v Slovinsku s jej silnými vazbami na rakúsku a taliansku hudbu. To zodpovedá kultúrnej orientácie Slovinska. Pri vykreslení počiatkov hudby Slovincov sa venuje zvláštna pozornosť slovanským vzťahom, vazbe na hudbu Bulharov, Srbova k Vefkomoravskej ríši, a najmi.i procesu christianizácie korutánskych Slovanov. V tomto kontexte hrá dóležitú úlohu umelecká orientácia na gotické prúdy z,ipadnej Európy, ktoré postupne prevládli i vo V)'Vine hudby v Slovinsku. Aj pre generácie slovinských skladatefov hralo hfadanie lepších umeleckých podmienok v zahraničí rozhodujúcu úlohu, či už išlo o taliansky kultúrny okruh, viedenský dvor, alebo dialóg s nemeckou kultúrou. Tam sa prispósobili nielen umeleckým prúdom, ale ako obvykle si zmenili aj mená. Či to holi interpreti alebo skladatelia Andreas Gerlašič (Gerlaschitz), Adam Janež (Janesch), Georgius Kunc (Kucntz, Kuntz),

Očividne na inej koncepcii je založený prehfad dejín srbskej hudby od Sta~y Djurié-Klajnovej (1972). Je zameraný menej na staršie dejiny srbskej hudby. S~ri patiny práce sú venované hudbe 19. a 20. storočia (vrátane stručného prehladu populárnej hudby). V stredovekých dcjinách je doraz kladenv na svetskú monódiu a na pósobenie „igricov" (s označeniami skomrahs, gudec, s;iralnik), ktorých úloha bola rovnaká ako aj v iných európskych krajinách. Základom pramennej bázy stredovekej hudby v Srbsku je ikonografia a pamiatky ortodoxnej liturgickej hudby. Dóležitú funkciu zohrávajú v danom koncepte hudobných dejín srbské rudové piesne, historická epika, inštrumentálna hudba a ďalšie žánre. Óasť týkajúca sa chrámovej hudby (Hilandar) sa vztahuje na slovanskú liturgiu, na macedón~ku tradíciu a na poslanie Cyrila a Metoda v zmysle konštituovania liturgického Jazyka a slovanského bohoslužobného spevu v ortodoxii. 15. storočím sa táto vývinová fáza srbskej hudby viae-menej uzatvára, Iebo dlhodobá turecká okupácia znemožnila akékofvek kontakty s okcidentálnym svetom. Preto vývoj pokračuje v intenzívnej forme až od 18. a najmi.i v 19. storočí. Diferencovanosť jednotlivých

28

29

d,vor,ný hudobník Mathias Eržen (ako Reschen), Caspar Miglič (Miglich) a mnohí dalš1. Kontakty a vzťah k talianskemu baroku bezprostredne, ale aj prostrcdníctvom talianskych hudobníkov pósobiacich v Slovinsku bol mimoriadne intcnzívny- ako ~šade v E urópe v 17. a 18. storočí. Aj známy európsky skladatel' Jacobus Gallus ma obvykle ponemčené a latinizované meno, a to z póvodného Petelius (uvádzaný často ako Handl, Han, Hantel, Hentelius atd.). Podstatnú úlohu hrala ~d začia_tku 18. ~toročia Academ!a Phil-Harmonicorum Labacensium, opera a pocetné d1vadelne spoločnosti. Hladanie národných a rudových prvkov slovinskej provcniencie sa vo výrazncj forme prejavuje až v období romantizmu, a to relatívne neskoro, v poslednej štvrtine 19. storočia, čo súviselo s politicko-emancipačnvm hnutím Slovincov. Cvetko (1967:214) k tejto problematike píše: ,,La questÍon de l'e?1ancipation de la musique slověne se posait ďune fa~on de plus un plus c~ncre~e. lJn fait particulierement important et qui la concernait de prěs fut la revolutwn de mars [1848]." Vplyv na hudobné emancipačné hnutie malo najmii „Slovensko družstvo" založené v roku 1848, v súvislosti s ním organizovanými koncertami, zborovým hnutím, besedami, ale predovšetkým piesňovou tvorbou a symfonickými dielami. O slovinskej hudbe, ako ju reflektovala hudobnohistorická literatúra v 60. rokoch, boto zrejmé, že vývoj v Slovinsku bol v úplnom súlade s európskymi módnymi trendami a že rozhodujúcimi faktormi boli čulé výmenné kontakty s južným Rakúskom a Talianskom. Vlastná idea slovinskej národnej hudby preto našla odozvu až v súvislosti s národno-obrodeneckým a politickvm emancipačným hnutím. Z toho dóvodu štýlová artikulácia slovinských prvkov nechala na seba mimoriadne dlho čakať. Je to aj problém hudobnohistoriekého poňatia, lebo Dragotin Cvetko sa takmer vóbec nezmienil v konkrétnejšej podobe o,slovinskej l'udovej hudbe, a prcto ju nemohol hfadať ani v „artificiálnej" tvorbe. V tomto smere bola Cvetkova koncepcia pine v súlade so západoeurópskym hudobným dejepisectvom.

z týchto entít, mikrosvetov sui generis, je predmerom širokej pozornosti, najma zo strany vlastnej národnej hudobnohistorickej tradície, pričom nic vždy je reflektovaná a akceptovaná vo vefkých, ,,univerzálnych" hudobnohistorických prehfadoch. To sa týka najma starších dejín, kde heuristická práca je ešte stále v plnom prúde, zatiaf čo hudba 20. storočia sa stala vefmi skoro predmetom celoeurópskeho spracovania (napr. Dibelius 1965), ktoré sa neustále rozširovalo a doplňo­ valo. Napokon išlo o aktuálne diela, aj ked Clrich Dibelius v kapitole o „Ostlander" hovorí, že ,,..bei denen cine Angleichung an den kompositorisch gi.iltigen Stand des Westens erreicht und Eigenes damit sinnvoll verbunden wird." (Dibelius 1965:297). Syndróm „prispósobenia sa", orientovania sa na „iné" hrá stále ešte nemalú úlohu pri pohl'ade na prejavy prekračujúce horizont západného hudobného „sveta". Z toho dóvodu koncepty novo sa formujúcich dejinných pohfadov na menšie hudobné kultúry hfadali možnosti vlastnej dejinnej reflexie, ktorá by bola v súlade s procesmi, ktoré prebiehajú v jednotlivých krajinách a v jednotlivých regiónoch Európy. Išlo o interpretáciu špecifických hudobných procesov v užšom kultúrno-regionálnom kontexte. Tento proces má v jednotlivých krajinách nerovnomerný charakter. Započal sa v 30.-40. rokoch, naplno sa však rozvinul až v priebehu 50.-80. rokov. Po krátkych stručných prehfadoch, akýchsi pokusoch o uchopenie vlastnej tradície, vznikali vcfké syntetické hudobnohistorické projekty. Z množstva jednotlivých európskych národných historických prehfadov mažeme uviesť len niekofko príkladov najmi.i zo strednej Európy, ktoré sú akruálnc aj pre slovenskú hudobnú historiografiu. Roku 1967 boli pri príležitosti svetového muzikologického kongresu Medzinárodnej hudobnovednej spoločnosti vydané v Ljubljani Dejiny hudby Slovincov (Cvetko 1967). Monografia je výrazne historicky orientovaná, pričom popri krátkych častiach venovaných vývoju do 15. storočia je v centre pozornosti hudba obdobia humanizmu, reformácie a baroka. Kapitoly venované 18. a najma 19. sroročiu, s pohfadom na vývin národnej hudby a modernej hudby 20. storočia, podávajú ucelený obraz o vývine hudby Slovincov. Celkový obraz hudby je tu začlenený do štýlových periód európskej hudby, ktoré zodpovedajú vývinu hudby v Slovinsku s jej silnými vazbami na rakúsku a taliansku hudbu. To zodpovedá kultúrnej orientácie Slovinska. Pri vykreslení počiatkov hudby Slovincov sa venuje zvláštna pozornosť slovanským vzťahom, vazbe na hudbu Bulharov, Srbova k Vefkomoravskej ríši, a najmi.i procesu christianizácie korutánskych Slovanov. V tomto kontexte hrá dóležitú úlohu umelecká orientácia na gotické prúdy z,ipadnej Európy, ktoré postupne prevládli i vo V)'Vine hudby v Slovinsku. Aj pre generácie slovinských skladatefov hralo hfadanie lepších umeleckých podmienok v zahraničí rozhodujúcu úlohu, či už išlo o taliansky kultúrny okruh, viedenský dvor, alebo dialóg s nemeckou kultúrou. Tam sa prispósobili nielen umeleckým prúdom, ale ako obvykle si zmenili aj mená. Či to holi interpreti alebo skladatelia Andreas Gerlašič (Gerlaschitz), Adam Janež (Janesch), Georgius Kunc (Kucntz, Kuntz),

Očividne na inej koncepcii je založený prehfad dejín srbskej hudby od Sta~y Djurié-Klajnovej (1972). Je zameraný menej na staršie dejiny srbskej hudby. S~ri patiny práce sú venované hudbe 19. a 20. storočia (vrátane stručného prehladu populárnej hudby). V stredovekých dcjinách je doraz kladenv na svetskú monódiu a na pósobenie „igricov" (s označeniami skomrahs, gudec, s;iralnik), ktorých úloha bola rovnaká ako aj v iných európskych krajinách. Základom pramennej bázy stredovekej hudby v Srbsku je ikonografia a pamiatky ortodoxnej liturgickej hudby. Dóležitú funkciu zohrávajú v danom koncepte hudobných dejín srbské rudové piesne, historická epika, inštrumentálna hudba a ďalšie žánre. Óasť týkajúca sa chrámovej hudby (Hilandar) sa vztahuje na slovanskú liturgiu, na macedón~ku tradíciu a na poslanie Cyrila a Metoda v zmysle konštituovania liturgického Jazyka a slovanského bohoslužobného spevu v ortodoxii. 15. storočím sa táto vývinová fáza srbskej hudby viae-menej uzatvára, Iebo dlhodobá turecká okupácia znemožnila akékofvek kontakty s okcidentálnym svetom. Preto vývoj pokračuje v intenzívnej forme až od 18. a najmi.i v 19. storočí. Diferencovanosť jednotlivých

28

29

regíónov srbskej hudobnej kultúry a výrazná vazba na slovanskú líturgiu priblížili srbskú hudbu byzantskej tradícii. Vývoj v posledných storočiach inklinoval vedome k národnej hudbe, ako tomu bolo aj v iných krajinách, nielen na Balkáne. Hudobná historiografia hfadá kontinuitu zo starosrbskými duchovnými arudovými hudobnými prejavmi, ktoré umožnili Srbom a Macedóncom, aj v období dlhotrvajúcej tureckej nadvlády udržať si vnútornú duchovnú integritu. Pokiaf ideo hudbu v Čechách, o českú hudbu a české hudobné dcjepisectvo, tak tam sa hudba nemecká a česká vyvíjala najma od 15.-16. sroročia samosrarne, ale predsa len v istom komplementárnom vztahu. Európske, ,,univerzálne" prúdy bolí v hudobnej tvorbe intenzívne reflektované. Podstatnú úlohu pri tom hrali dve etniká a kultúrne okruhy: český a nemecký. Kontakty a hudobná migrácia medzi nimi sa nevyvíjali v podobe protikladu domáceho a cudzieho, lebo sa vyvíjali v jednom štátnom útvare. Na druhej strane bolí české krajiny, najma po potlače­ ní husitského hnutia s výrazne česky národnými a konfesijnými črtami, oslabené druhým exodusom protestantov v 17. storočf. Ten pokračoval v 18. storočí odlivom dobre pripravených českých a nemeckých hudobníkov do mnohých európskych metropol (najma nemeckých, talianskych a francúzskych). Z tohro dóvodu má v českej historiografii osobitý význam výskum hudobnej emigrácie. Je zahrnutá do českých hudobných dejín vo vačšom rozsahu, ako je to obvyklé v iných európskych dejinách. Dejiny hudby v Čechách, v prácach nemeckých i českých muzikológov, siahajú, aj keď s rozdielnymi koncepciami, hlboko do 19. storočia. Či už v podobe autonómne vyprofilovanej českej hudby alebo ako forma participácie hudby v Čechách na hudbe nemeckej. Koncept českej hudby a fudového spevu sa konštituoval v 16. storočí, našiel však svoje vyvrcholenie až v 19. storočí. Vývin pokračoval osobnosťami podiefajúcimi sa na kreovaní modernej európskej (ale aj českej) hudby 20. storočia. Tieto aspekty bolí nosnými piliermi interpretácie dejín, rak ako bolí zhrnuté vo viacerých moderných syntézach: v sociokultúrne orientovanom diele Hudba v českjch dějindch (Lébl 1988); hudbe 20. storočia bola venovaná kolektívna monografia Dějiny české hudební kultury 1890-1945 (Smetana 1972, 1981) a napokon to bolí reprezentatívnc antologické vydania - Dějiny české hudby v obrazech (Volek-Jareš 1977) a Dějiny české hudby v pfíkladech (Pohanka 1958). Koncept dejín českej hudby očividne stavia na aktívnom podieli hudby v Če­ chách (od vrcholného stredoveku) na profilovaní európskej hudby, aspoň v stredoeurópskom regióne, so zvýraznenými českými etnickými hudobnými črtami od 15. a 16. storočia. Národno-emancipačné hnutie, žánre a formy s ním spojené majú až do súčasnosti významné miesto pri diskutovaní základných problémov českej hudby, pričom v popredí „národno"-štýlových analýz je nielen Bedřich Smetana, ale aj európsky výraznejšie akceptovaná osobnosť Antonína Dvořáka. Napríklad otázka tzv. dumky u Dvořáka je východiskom mnohých polemík, ktoré sa týkajú medziiným „slovanského" a „českého" idómu v jeho hudbe (Beveridge 1993:305). Dokumentuje to i záujem zahraničných bádatel'ov o českú hudbu.

K stredoeurópskej tradícii patrí aj hudba na Slovensku a hudba v Maďarsku kto~ým však budeme venovať pozornosť v osobitej kapitole. ' Styri príklady dejinných koncepcií rzv. ,,malých" národov (Slovinci Srbi Česi Rakúšania) malí demonštrovať výrazné rozdiely v intepretovaní a spr~cov,:ní ich hudobných dejín. Sú determinované samotnými rozdielmi vo vÝvine hudobných k~ltúr, osobitými sociálnymi a kultúrno-historickými podmien,kami, ktorÝmi sa vyra:ne lfšia od „ univerzálneho" alebo „celostného" obrazu európskej h udobnej ~uln~ry. Bezpochyby absrraktný celostný obraz európskych vývojových línií, ale 1europske kontakty v ich konkrétnych podobách, stoja v pozadí každého z tÝchto konceptov. Podstatné však je, že ich dejinná konfigurácia sa v konečnom důsled­ ku ~ýrazne ?,dlišuje od tohto abstraktného obrazu „európskeho" alebo „západoeuropskeho , lebo sa realizuje v rámci iných životných, sociálnych, kultúrnych,

30

31

. Osobitný prípad tvorí vývoj hudby v Rakúsku, resp. vývoj rakúskej hudby, ktorá Je hudbou ~ultikultúrneho charakteru, čo súvisí so stáročným imperiálnym sratu~om Raku~ka~ Na jednej strane je otvorená smerom k nemeckej hudbe, na druheJ strane ma vyrazne sprostredkujúcu funkciu medzi talianskou kultúrou a stredocu~óps~o~ ~-udbou. ,Dole~itú úlohu ~rali hudobné centrá, najmli viedenský dvor, ale aJ dals1e centra fcudalnej ríšc v Stajcrskom Hradci, v Salzburgu, v lAnzi, v Innsbrucku, k čomu sa pripájajú Praha, Ljubljana, Bratislava atď. Rakúske hud,obné centrá prispievali najma od 18. storočia vo zvýšenej miere k profilácii ďal­ štc~ stredoeur~psky~h hu~obných kultúr, medzi iným aj sliezskej, bavorskcj, čes­ keJ, s!ovenskeJ, madarskeJ, ale aj smerom na Balkán (Slovinsko, Chorvátsko). To vyplyvalo z mocensko-politických konštelácií a funkcic Rakúska v nich. Tieto aspekty nachádzame aj v posledných dejinách rakúskej hudbv, okolo ktofÝch prebe_hla,di~_kusia, do akej miery je rakúska hudba autonómna, do akej miery,má orga~1ck~ va~by s nemeckou hudobnou kulrúrou, a v čom sú jej hudobnoštýlové os~b1tostt. T1,eto procesy sa dajú obzvlášť jasne sledovať vo vývoji od baroka, naj:1;a však v pnspevku oboch tzv. viedenských škól, ktoré hrali európsky stimuluJUCU a centralizujúcu úlohu v 18. a v prvej tretine 20. storočia. Ak hovoríme o funkciá~h rakúsky_~h d~jín hudby v stredoeurópskom priestore, tak je to nielen podiel na Jeho rozvoJt z hladiska hudobnej tvorby, ale aj vytváranie významných centier eu_rópskeho hudobného života festivalovými a inými umeleckými podujatiami. Pnrom hrá dóležitú úlohu aj skutočnosť, že vicdenská a pražská nemecká hudobnohistor,ická š~ol~ mali významnú úlohu pri formovaní základov európskeho hudobneho deJep1sectva. Rozdicly v koncipovaní Geschichte der Musik in Osterreich (Flotz;nger 988) spočfvajú v tom, že popri čisto hudobných, štýlových a osobnostnych ~tazok sa autor sústreďuje na kultúrno-historické, sociologické a žán'.~vo-fu~kcné ~roblémo~é o~ruhy, ktoré tvoria kostru interpretácie hudobných deJm Rak~ska. V tom sa F lotzmgerova konccpcía výrazne lfši od všetkých doposiaf uv~denych a zároveň ~ev súlade so zmenenými trendami v európskom h udobnom de1ep1sectve. Je to navrac ku kultúrno-historickým a sociografickým hudobným konceptom. ·

!

regíónov srbskej hudobnej kultúry a výrazná vazba na slovanskú líturgiu priblížili srbskú hudbu byzantskej tradícii. Vývoj v posledných storočiach inklinoval vedome k národnej hudbe, ako tomu bolo aj v iných krajinách, nielen na Balkáne. Hudobná historiografia hfadá kontinuitu zo starosrbskými duchovnými arudovými hudobnými prejavmi, ktoré umožnili Srbom a Macedóncom, aj v období dlhotrvajúcej tureckej nadvlády udržať si vnútornú duchovnú integritu. Pokiaf ideo hudbu v Čechách, o českú hudbu a české hudobné dcjepisectvo, tak tam sa hudba nemecká a česká vyvíjala najma od 15.-16. sroročia samosrarne, ale predsa len v istom komplementárnom vztahu. Európske, ,,univerzálne" prúdy bolí v hudobnej tvorbe intenzívne reflektované. Podstatnú úlohu pri tom hrali dve etniká a kultúrne okruhy: český a nemecký. Kontakty a hudobná migrácia medzi nimi sa nevyvíjali v podobe protikladu domáceho a cudzieho, lebo sa vyvíjali v jednom štátnom útvare. Na druhej strane bolí české krajiny, najma po potlače­ ní husitského hnutia s výrazne česky národnými a konfesijnými črtami, oslabené druhým exodusom protestantov v 17. storočf. Ten pokračoval v 18. storočí odlivom dobre pripravených českých a nemeckých hudobníkov do mnohých európskych metropol (najma nemeckých, talianskych a francúzskych). Z tohro dóvodu má v českej historiografii osobitý význam výskum hudobnej emigrácie. Je zahrnutá do českých hudobných dejín vo vačšom rozsahu, ako je to obvyklé v iných európskych dejinách. Dejiny hudby v Čechách, v prácach nemeckých i českých muzikológov, siahajú, aj keď s rozdielnymi koncepciami, hlboko do 19. storočia. Či už v podobe autonómne vyprofilovanej českej hudby alebo ako forma participácie hudby v Čechách na hudbe nemeckej. Koncept českej hudby a fudového spevu sa konštituoval v 16. storočí, našiel však svoje vyvrcholenie až v 19. storočí. Vývin pokračoval osobnosťami podiefajúcimi sa na kreovaní modernej európskej (ale aj českej) hudby 20. storočia. Tieto aspekty bolí nosnými piliermi interpretácie dejín, rak ako bolí zhrnuté vo viacerých moderných syntézach: v sociokultúrne orientovanom diele Hudba v českjch dějindch (Lébl 1988); hudbe 20. storočia bola venovaná kolektívna monografia Dějiny české hudební kultury 1890-1945 (Smetana 1972, 1981) a napokon to bolí reprezentatívnc antologické vydania - Dějiny české hudby v obrazech (Volek-Jareš 1977) a Dějiny české hudby v pfíkladech (Pohanka 1958). Koncept dejín českej hudby očividne stavia na aktívnom podieli hudby v Če­ chách (od vrcholného stredoveku) na profilovaní európskej hudby, aspoň v stredoeurópskom regióne, so zvýraznenými českými etnickými hudobnými črtami od 15. a 16. storočia. Národno-emancipačné hnutie, žánre a formy s ním spojené majú až do súčasnosti významné miesto pri diskutovaní základných problémov českej hudby, pričom v popredí „národno"-štýlových analýz je nielen Bedřich Smetana, ale aj európsky výraznejšie akceptovaná osobnosť Antonína Dvořáka. Napríklad otázka tzv. dumky u Dvořáka je východiskom mnohých polemík, ktoré sa týkajú medziiným „slovanského" a „českého" idómu v jeho hudbe (Beveridge 1993:305). Dokumentuje to i záujem zahraničných bádatel'ov o českú hudbu.

K stredoeurópskej tradícii patrí aj hudba na Slovensku a hudba v Maďarsku kto~ým však budeme venovať pozornosť v osobitej kapitole. ' Styri príklady dejinných koncepcií rzv. ,,malých" národov (Slovinci Srbi Česi Rakúšania) malí demonštrovať výrazné rozdiely v intepretovaní a spr~cov,:ní ich hudobných dejín. Sú determinované samotnými rozdielmi vo vÝvine hudobných k~ltúr, osobitými sociálnymi a kultúrno-historickými podmien,kami, ktorÝmi sa vyra:ne lfšia od „ univerzálneho" alebo „celostného" obrazu európskej h udobnej ~uln~ry. Bezpochyby absrraktný celostný obraz európskych vývojových línií, ale 1europske kontakty v ich konkrétnych podobách, stoja v pozadí každého z tÝchto konceptov. Podstatné však je, že ich dejinná konfigurácia sa v konečnom důsled­ ku ~ýrazne ?,dlišuje od tohto abstraktného obrazu „európskeho" alebo „západoeuropskeho , lebo sa realizuje v rámci iných životných, sociálnych, kultúrnych,

30

31

. Osobitný prípad tvorí vývoj hudby v Rakúsku, resp. vývoj rakúskej hudby, ktorá Je hudbou ~ultikultúrneho charakteru, čo súvisí so stáročným imperiálnym sratu~om Raku~ka~ Na jednej strane je otvorená smerom k nemeckej hudbe, na druheJ strane ma vyrazne sprostredkujúcu funkciu medzi talianskou kultúrou a stredocu~óps~o~ ~-udbou. ,Dole~itú úlohu ~rali hudobné centrá, najmli viedenský dvor, ale aJ dals1e centra fcudalnej ríšc v Stajcrskom Hradci, v Salzburgu, v lAnzi, v Innsbrucku, k čomu sa pripájajú Praha, Ljubljana, Bratislava atď. Rakúske hud,obné centrá prispievali najma od 18. storočia vo zvýšenej miere k profilácii ďal­ štc~ stredoeur~psky~h hu~obných kultúr, medzi iným aj sliezskej, bavorskcj, čes­ keJ, s!ovenskeJ, madarskeJ, ale aj smerom na Balkán (Slovinsko, Chorvátsko). To vyplyvalo z mocensko-politických konštelácií a funkcic Rakúska v nich. Tieto aspekty nachádzame aj v posledných dejinách rakúskej hudbv, okolo ktofÝch prebe_hla,di~_kusia, do akej miery je rakúska hudba autonómna, do akej miery,má orga~1ck~ va~by s nemeckou hudobnou kulrúrou, a v čom sú jej hudobnoštýlové os~b1tostt. T1,eto procesy sa dajú obzvlášť jasne sledovať vo vývoji od baroka, naj:1;a však v pnspevku oboch tzv. viedenských škól, ktoré hrali európsky stimuluJUCU a centralizujúcu úlohu v 18. a v prvej tretine 20. storočia. Ak hovoríme o funkciá~h rakúsky_~h d~jín hudby v stredoeurópskom priestore, tak je to nielen podiel na Jeho rozvoJt z hladiska hudobnej tvorby, ale aj vytváranie významných centier eu_rópskeho hudobného života festivalovými a inými umeleckými podujatiami. Pnrom hrá dóležitú úlohu aj skutočnosť, že vicdenská a pražská nemecká hudobnohistor,ická š~ol~ mali významnú úlohu pri formovaní základov európskeho hudobneho deJep1sectva. Rozdicly v koncipovaní Geschichte der Musik in Osterreich (Flotz;nger 988) spočfvajú v tom, že popri čisto hudobných, štýlových a osobnostnych ~tazok sa autor sústreďuje na kultúrno-historické, sociologické a žán'.~vo-fu~kcné ~roblémo~é o~ruhy, ktoré tvoria kostru interpretácie hudobných deJm Rak~ska. V tom sa F lotzmgerova konccpcía výrazne lfši od všetkých doposiaf uv~denych a zároveň ~ev súlade so zmenenými trendami v európskom h udobnom de1ep1sectve. Je to navrac ku kultúrno-historickým a sociografickým hudobným konceptom. ·

!

ekonomických a historických procesov. A tie treba mať na pamati pri každej konkrétnej dejinnej reflexii hudby. Každá musí rekonštruovať reálne jestvujúce a predpokladané, konštruovať historicky pravdepodobnú realitu, a nie kopírovať nejestvujúcu chiméru jednotného, integrovaného a nediferencovaného ,, európskeho".

„Slovenská hudba", .,hudba na Slovensku" a súvisiace všeobecné otázky Obom pojmem, ,,slovenská hudba" a „hudba na Slovensku", rovnako ako analogickým pojmem v iných hudobných kultúrach (v českej, nemeckej, maďarskej a v dalších), chýba spravidla integrujúca umeleeká zložka. leh obsah sa vztahuje na štátno-geografický alebo vyhranene etnický rozmer. Základným problémem vo všetkých hudobných kultúrach, vo všetkých národných dejinách hudby je otázka, či ich možno v dostatočnom rozsahu definovať umelecko-výrazovými prostriedkami. Je otázne, či sa historické bádanie, rekonštrukcia hudobnej minulosti má v analytickom pohfade a pri hudobnej charakteristike zamerať len na územné celky alebo hfadať vnútroetnickú kontinuitu hudobných prúdov a štýlov.Bádanie musí zodpovedať otázku, do akej miery sú štýlové fenomény uzatvoreným alebo otvoreným, statickým alebo variabilným a historicky premenlivým systémem umelecko-výrazových prostriedkov. Nie je to len problém slovenských dejín ako súčasti stredoeurópskych politicko-mocenských konštelácií, ale aj otázka všeobecných dejín umenia a dejín hudby. 6 To, čo sme konštatovali o permanentnom historickom a významovom presúvaní západoeurópskych hudobných centier a ako sme charakterizovali jednotlivé temporálne dominujúce zložky európskej kultúry (založené na špecifickej gréckej, rímskej, anglosaskej, románskej, nizozemskej, talianskej, nemeckej, slovanskej a euroamerickej tradícii) to isté sa vztahuje v určitom rozsahu aj na v

'li

r.>

'li

iol

„

.••

,-. I ' ( ~

,i;

=o:

:I

::I

~ ~

i.> ..

"

r.;i

"

~:

r.» "'

"'

q

.

I

~

t,

~

1,

,· ➔' ➔'

,·

)tj

C

,..

• ::I

r.,

=

....

I I

I

~

-;

-. .

J.) "'

I

I

I

I

' l

..:.

"'

c. ~

I

• '

..:.

I

I

~ N

l

00

" ..

":

.,,

:I

r.:, ..

I

Í;i)

"I

~

: I

-

e: o

j

30

-

I

„

-

~=-~ ---·-

...

--

v

._--

~

tJ ,A

·········I·····

··=-

tJ ~"' " li. 30

v " u li

'

--=

k

--

··········-·

:.P

-

t)

...........

---

···,.,

I

p

" u I

:l!

-

"

--

---I

-

.---.

--------

=I

::I

' 35

.I"' " li tJ

✓

" u li ..

-

, .. "

------

jJ

.._

iJ ,. "li

~

-

.

-

.

I\ 'i)

t.l

✓--

"'

Á

tJ t)

✓

,,

'P

.

Á

v '-:'v

1,"'"

✓ M.

v

„ i.I

" 'I

IL

u

"

35

" ...--,---..

.~ .

~

✓

-

-

'

.,,--..._

~

,,..--

,,,.--....

"' " li

.,,--..._

v

.,,,--.._

,,,--..._

"'" li.

,............_

.;._,.,..;,_

- -~µ;..

tJ

✓

" 11-

✓

,...--..,,

111-

-

u

.,,..

484

·-......:_.,,:

·-.....:.,,,,:

--~-

-.....:!.,.,

~

0

~- -3·

'-..:;:..,'

\

~

/'§""

/j'

-----

'

~

/"J"' /3'

....-:---

~

"

p ~

-

~

u

I

'P

u

: .,

-,f

---

p-----

-6'

p

0 .....-:--:

-r 485

- - - -

e: o

j

30

-

I

„

-

~=-~ ---·-

...

--

v

._--

~

tJ ,A

·········I·····

··=-

tJ ~"' " li. 30

v " u li

'

--=

k

--

··········-·

:.P

-

t)

...........

---

···,.,

I

p

" u I

:l!

-

"

--

---I

-

.---.

--------

=I

::I

' 35

.I"' " li tJ

✓

" u li ..

-

, .. "

------

jJ

.._

iJ ,. "li

~

-

.

-

.

I\ 'i)

t.l

✓--

"'

Á

tJ t)

✓

,,

'P

.

Á

v '-:'v

1,"'"

✓ M.

v

„ i.I

" 'I

IL

u

"

35

" ...--,---..

.~ .

~

✓

-

-

'

.,,--..._

~

,,..--

,,,.--....

"' " li

.,,--..._

v

.,,,--.._

,,,--..._

"'" li.

,............_

.;._,.,..;,_

- -~µ;..

tJ

✓

" 11-

✓

,...--..,,

111-

-

u

.,,..

484

·-......:_.,,:

·-.....:.,,,,:

--~-

-.....:!.,.,

~

0

~- -3·

'-..:;:..,'

\

~

/'§""

/j'

-----

'

~

/"J"' /3'

....-:---

~

"

p ~

-

~

u

I

'P

u

: .,

-,f

---

p-----

-6'

p

0 .....-:--:

-r 485

- - - -

,A

u

,..

45

li

..

~ ..

-

✓

A " li

11

,v

-

·-

✓

, A

v

'"""'-.

t)

...

A

-··

v

-·

lol

li.

u

li..

h•

-

!,5.._.~

li ...

,,--...

t)

..

-"

u u.,..._e=--

tJ

...__,.

-..__;

-.;.

v

-r-_.

.

"'

„

-/4'"' ~

li

-------

t)

~

SS

✓ J

„ u

J

ll

... • ... ...

... -

- -

-

- -

-

.

- - - -

----

"3"

/§"

-

...

/§"

-

/§" / j '

"'3'

/3'-

/ j ' /'j'

···-- -

✓

.. . -

l

"'3" /j"\ /3'-

-

✓

"

\

e---

-- ..... ... ...

✓

l,A „ li

----

-

-

✓

........,-e--

\t}

C)

'

55

t)

t)

..,

li

··-

"'

,A

u

\

' "' u

li

f

IL

5o

...

u

Jj

u 11

"'

v

iJ

"'

.

-

li!)

...___

i}

I li 11

.

li

v "' u li ' t) li

.

...

&

·-

._

,..---.,,

,,,,---.

-

"'

--

-

~

---

,__

'---

- - - - - - - -

..

'--,..----_.,_

v

~

.,....-------..

- - -

-

cresc.

486

„ u

- - -

"

'

/3'

-

tJ

cresc.

cresc.

-

-

.....

~

/""'..a

, ~.. cresc.

.... ....

J _ _ _ _ e-_ _ _ .....

t)

"' .. li

-"

'

-

,.

- cresc. -

..._.....

...._

,v

cresc .

50

--------

.. li

/j'

-

/3'

-

~ ~ / j " /j"'

/j"'

/j'

/3'

/j',

/3' /3'

~·

/§"'

--- --

--

,,,,.....

/j',

/i'

-

. ..

0

-

487

/j",

~/j"'

"1.,-

--

-

~

-

,A

u

,..

45

li

..

~ ..

-

✓

A " li

11

,v

-

·-

✓

, A

v

'"""'-.

t)

...

A

-··

v

-·

lol

li.

u

li..

h•

-

!,5.._.~

li ...

,,--...

t)

..

-"

u u.,..._e=--

tJ

...__,.

-..__;

-.;.

v

-r-_.

.

"'

„

-/4'"' ~

li

-------

t)

~

SS

✓ J

„ u

J

ll

... • ... ...

... -

- -

-

- -

-

.

- - - -

----

"3"

/§"

-

...

/§"

-

/§" / j '

"'3'

/3'-

/ j ' /'j'

···-- -

✓

.. . -

l

"'3" /j"\ /3'-

-

✓

"

\

e---

-- ..... ... ...

✓

l,A „ li

----

-

-

✓

........,-e--

\t}

C)

'

55

t)

t)

..,

li

··-

"'

,A

u

\

' "' u

li

f

IL

5o

...

u

Jj

u 11

"'

v

iJ

"'

.

-

li!)

...___

i}

I li 11

.

li

v "' u li ' t) li

.

...

&

·-

._

,..---.,,

,,,,---.

-

"'

--

-

~

---

,__

'---

- - - - - - - -

..

'--,..----_.,_

v

~

.,....-------..

- - -

-

cresc.

486

„ u

- - -

"

'

/3'

-

tJ

cresc.

cresc.

-

-

.....

~

/""'..a

, ~.. cresc.

.... ....

J _ _ _ _ e-_ _ _ .....

t)

"' .. li

-"

'

-

,.

- cresc. -

..._.....

...._

,v

cresc .

50

--------

.. li

/j'

-

/3'

-

~ ~ / j " /j"'

/j"'

/j'

/3'

/j',

/3' /3'

~·

/§"'

--- --

--

,,,,.....

/j',

/i'

-

. ..

0

-

487

/j",

~/j"'

"1.,-

--

-

~

-

,o

I A

u

li 65

~ ~

J

v ,.

ú

"

'1

-

A

t)

,.

-

~t)

{W~f

60

A.#~

,, " li tJ

/j"'

/3"

/3'\ /j'\ /j'\ /i"

/3'/j"'\

0

..

-

- --2-- - 0

"

-2,,,--..J.,,,

ll

--2--- ---2--

'-.V

- -----.....

I\

1165 : :

"-:!,.,,,

-

- - -

-

"

0:.:.1:-

--..1-,:::]::°-..,1_,,:::]:" h----•--••-•• ~

...

-.v

...

- - -

-2,,, -2,,, ~ -2,,,

-

~

"-.]..,,

-

-

.,.

..

'2

-.....:;/

-

--...:::.-- .J.,,,

-

-

'

„

ú

li

-

v

-

,. .. li I' t) J

t)

......

., li

u 1,"

-

- - -

-

-

t)

,.

u JL

IL

/i" /3'

I

.

,,,,....

t) "ll

....

,f'

./3'

I

--··

'2.,..#-

1,A

jj

' 488

0

~

J

J

ll

cJ "

-

~

"

J

---~

J.

I

-

0

„

-

-

11

~ -..1,.,,,

-

-

~

I

p " li

v

0::X

~ 0

/'§" ~ .,.._

~

p

I

I

r:f' /i" /i"

/j"

~

.. - ,..-b

--- -

p

1.)

/,a.

• u

..

'.1!

o

iJ "

p

A

l\v ,,.

70

I

I

„

,,.

" li

-

~

:I!

p0 "

-

I

-...1.,,

........

::r -.2.-,

0

:I:T 0

-

0

---

70 I\

-

~ -..2.,,, ..._}_,,

....... ........., -----·-------

~ ..J_,,.

~ ~ '---1/ ~

- - - -

' 489

-

'-V

-

~

-..2,,,....L,.-..2_,.J_,,,

- - - -

,o

I A

u

li 65

~ ~

J

v ,.

ú

"

'1

-

A

t)

,.

-

~t)

{W~f

60

A.#~

,, " li tJ

/j"'

/3"

/3'\ /j'\ /j'\ /i"

/3'/j"'\

0

..

-

- --2-- - 0

"

-2,,,--..J.,,,

ll

--2--- ---2--

'-.V

- -----.....

I\

1165 : :

"-:!,.,,,

-

- - -

-

"

0:.:.1:-

--..1-,:::]::°-..,1_,,:::]:" h----•--••-•• ~

...

-.v

...

- - -

-2,,, -2,,, ~ -2,,,

-

~

"-.]..,,

-

-

.,.

..

'2

-.....:;/

-

--...:::.-- .J.,,,

-

-

'

„

ú

li

-

v

-

,. .. li I' t) J

t)

......

., li

u 1,"

-

- - -

-

-

t)

,.

u JL

IL

/i" /3'

I

.

,,,,....

t) "ll

....

,f'

./3'

I

--··

'2.,..#-

1,A

jj

' 488

0

~

J

J

ll

cJ "

-

~

"

J

---~

J.

I

-

0

„

-

-

11

~ -..1,.,,,

-

-

~

I

p " li

v

0::X

~ 0

/'§" ~ .,.._

~

p

I

I

r:f' /i" /i"

/j"

~

.. - ,..-b

--- -

p

1.)

/,a.

• u

..

'.1!

o

iJ "

p

A

l\v ,,.

70

I

I

„

,,.

" li

-

~

:I!

p0 "

-

I

-...1.,,

........

::r -.2.-,

0

:I:T 0

-

0

---

70 I\

-

~ -..2.,,, ..._}_,,

....... ........., -----·-------

~ ..J_,,.

~ ~ '---1/ ~

- - - -

' 489

-

'-V

-

~

-..2,,,....L,.-..2_,.J_,,,

- - - -

I

A

ll

li

- --------===--

~

' " .. li -

✓

~

,,. "'li ..

" " li.. -

✓

•

_..---...

-

li

I, .. ,,

t)

„ li

tJ

-

✓

-

,,.

. -.

...

✓

~---- .r

u

-.,2,,,

- -

1,1

Ill

0

-

.,,

....L,,

-...::!/

-

11!':_

1!:.

-e-

-

.

-

-..L,- -....J..,,,

~

-...l--- ~ ....L,, ✓ 1!:. - 1!: - 1!:.

-

11 .. .--.. - - - -

u

v

,. li

I+

~

-....1,.,.

...2,,, -..2,,,

.,

-....:::.,,

,J_,,.

~

e

~

,......----....

-

-

-

---

"

...

..J_,,

'-1..,, ..J_,,

--.. .... .,.. --··--- _u - - - - - --...,!_,.,

~

. "

-

-

, ,. li li

80

~

-...L,,

"i!:.

f!!:.

-

- ..a. I

' ....__!..,,

-..L,,

-

~

-

o

---

li.,

,,. u

li

t)

7'i

,"

li

I ÍO

----- -•-·------

-

,2,.

.

-..2,,, ,J.,,., ....__!..,, - - -

tJ

---.:

-

✓

li

-

'-

1,,.

'" v ,,.

-

.....___

t)

v

' t)

- - - - - - - - -

v

1!:

f!!:.

1!':;,.

-........:!,/

;f!::.

__ .., ... ·- -- -- - - - -- ~

.....J._,,

....2,... -..L-

~

~

~

~

- 1!:. - f!!:.-1'!:.-,..1!:.

-

v

.,,

"' u li

..........

l\t)

~-v ,, ,.

1,1,

-

t)

...

-- ....

....

o ,,,. u 11..

v

t)

-

-

..,. IL

.

,.

tJ &

-

.. u li. 1

..... t)

....__!..,, .&.&.A

0 .

u

-

~ J..., --2,.,

~

1!':: -

--b -..1..,,

1!':: -

fit

-

-..L,- -2.-, ....L,, -2.,,,

-..l,.,,.

0

..,..:e _e_it

0.....;;.,,,, _"I!:

f!!:.

11

li..

80

-

t)

-

'R

I

"' u li ..

~

·•--·---·-

.

.(/1.A.&A/f.• - - -

„

_.,,.e~

f!!:.-;;:J..S -

-..2,,,

~

1!:

0

..................

~-...Z,,,

1!: -

v

0

'-:,!/

f!!:. ..-1!:.

'.I!'----=-"

., "

I , :

"

1ft.

21.,...--.___ • •

u •

'R

' 490

491

_,,

.·..__..·-

-

,..,,..._.

..:.

..:.

-...~

·~"' '

.

I

A

ll

li

- --------===--

~

' " .. li -

✓

~

,,. "'li ..

" " li.. -

✓

•

_..---...

-

li

I, .. ,,

t)

„ li

tJ

-

✓

-

,,.

. -.

...

✓

~---- .r

u

-.,2,,,

- -

1,1

Ill

0

-

.,,

....L,,

-...::!/

-

11!':_

1!:.

-e-

-

.

-

-..L,- -....J..,,,

~

-...l--- ~ ....L,, ✓ 1!:. - 1!: - 1!:.

-

11 .. .--.. - - - -

u

v

,. li

I+

~

-....1,.,.

...2,,, -..2,,,

.,

-....:::.,,

,J_,,.

~

e

~

,......----....

-

-

-

---

"

...

..J_,,

'-1..,, ..J_,,

--.. .... .,.. --··--- _u - - - - - --...,!_,.,

~

. "

-

-

, ,. li li

80

~

-...L,,

"i!:.

f!!:.

-

- ..a. I

' ....__!..,,

-..L,,

-

~

-

o

---

li.,

,,. u

li

t)

7'i

,"

li

I ÍO

----- -•-·------

-

,2,.

.

-..2,,, ,J.,,., ....__!..,, - - -

tJ

---.:

-

✓

li

-

'-

1,,.

'" v ,,.

-

.....___

t)

v

' t)

- - - - - - - - -

v

1!:

f!!:.

1!':;,.

-........:!,/

;f!::.

__ .., ... ·- -- -- - - - -- ~

.....J._,,

....2,... -..L-

~

~

~

~

- 1!:. - f!!:.-1'!:.-,..1!:.

-

v

.,,

"' u li

..........

l\t)

~-v ,, ,.

1,1,

-

t)

...

-- ....

....

o ,,,. u 11..

v

t)

-

-

..,. IL

.

,.

tJ &

-

.. u li. 1

..... t)

....__!..,, .&.&.A

0 .

u

-

~ J..., --2,.,

~

1!':: -

--b -..1..,,

1!':: -

fit

-

-..L,- -2.-, ....L,, -2.,,,

-..l,.,,.

0

..,..:e _e_it

0.....;;.,,,, _"I!:

f!!:.

11

li..

80

-

t)

-

'R

I

"' u li ..

~

·•--·---·-

.

.(/1.A.&A/f.• - - -

„

_.,,.e~

f!!:.-;;:J..S -

-..2,,,

~

1!:

0

..................

~-...Z,,,

1!: -

v

0

'-:,!/

f!!:. ..-1!:.

'.I!'----=-"

., "

I , :

"

1ft.

21.,...--.___ • •

u •

'R

' 490

491

_,,

.·..__..·-

-

,..,,..._.

..:.

..:.

-...~

·~"' '

.

Sonáta A dur, č. 1, Andante.

10. Rigler, Franz Paul (1748?-1796} , A a

85

,t

---l

t.l A"

'

✓

IL

!

--

t>

-

✓

A

t>

✓

A

-

t)

85

..,.

t> JI

„

✓

li

v

'!"' _,..':'

u

-,; ✓

- - - - - - -

-

.,

,---... ..:. ..:.

'

90

,. t.l

..

--

~

-

..

-

I

~

- - .. ..

...

1W

-

-

f

,,

i

91

-

I

u

-

I

'

,A

--

I

t.l

-

-

I

I.I

t)

-1I

- --

t.l

„u

....--_

I

'

✓

'"' u

AS-~ -···

-- -

-

.__., "

-

-

-

•

,,,,- ~

-

✓

'"' .. li

Andante

;

-

:

t>

,.

u A

4 il

M.,

v Í\

'

90 -:--:---.

..J:, .x-.::i: -...1-

*"*;1.•:iJ:.-.•Y I.I

u

~

--·-:;;.-:;p,.-.

t)

„

-::I'"'-=-

0

.......

-.2,., ....L,

,....-::;-,.

--·--

•

--

---. 91

~-.;;.-.;;.~CT .,.-::---.

-

,,...,,...,,

,..-:;--,.

'4!"""!'-

-

✓

A

t>

✓

A

-

t)

85

..,.

t> JI

„

✓

li

v

'!"' _,..':'

u

-,; ✓

- - - - - - -

-

.,

,---... ..:. ..:.

'

90

,. t.l

..

--

~

-

..

-

I

~

- - .. ..

...

1W

-

-

f

,,

i

91

-

I

u

-

I

'

,A

--

I

t.l

-

-

I

I.I

t)

-1I

- --

t.l

„u

....--_

I

'

✓

'"' u

AS-~ -···

-- -

-

.__., "

-

-

-

•

,,,,- ~

-

✓

'"' .. li

Andante

;

-

:

t>

,.

u A

4 il

M.,

v Í\

'

90 -:--:---.

..J:, .x-.::i: -...1-

*"*;1.•:iJ:.-.•Y I.I

u

~

--·-:;;.-:;p,.-.

t)

„

-::I'"'-=-

0

.......

-.2,., ....L,

,....-::;-,.

--·--

•

--

---. 91

~-.;;.-.;;.~CT .,.-::---.

-

,,...,,...,,

,..-:;--,.

'4!"""!'-• ebore

12

.J'I

I I I

2.B ..,i,.,..,.i-,J.,o,,.&a

., 3.8

·-

'"'"""'""'""'"'""' '"""'"' 530

,.,....,..,

.

I

bc,,,1,a

Pf.

"°"" l,o.,0,-..l,o,..i.,,.,,i,.,.,1,oroi,,,,o

SOPRANI: S6"1ale iunlf:

„

~3~

1=: o-u

A u

11b#.:i

~'V

..i


do ,J. -i:-

~

rv

'l!

,..I/,

lit ==--

fnls.

to-ho. čo

e

r

sleč-

sa

keď

:ra- my - kó,

di vi dl vi

va

v -

:t r A

kam

'

do VO di

di

ví

da

a dí

di

-

-

ví

-ro?

di vi dl

I!

dí vi do

ví dí vi

do va da va da va

. dí

VO

di vi dí vi do VO

k

dí

diminuendo

vi

da

ví

e

di

do

vi

VO

-

-

'

.

-....._-

I

J

I

,-

'

da

I

dí vl dl vl dl

dl

vi

da

di

vi

do

ví

. -~ do

l

~,f.

vi

rJ.)

,...

f

-~

I

di

da

ritardan do

.

I -

va

~----

do

wco

Cl.

po-há-

do

I

A

rJ

ví

i

do

8 di

Do

vi

-

cJ

-

di

i

,...___4~ di ví do VCI

I

~VO ,r, I

- ri - ka.

-

do

----

9/i'ss.

-

'----½ ____.

do va da va

\f0

.

poco

nie je doma

-~

r Kláf9 GJ - -

hodó-

vi

2!

,~na

dí

.

-

di

Od

, I..

L.-.4---,---.J

di vi di vi di ví do h.

>

di ,>

J

'>n,f

---91,,s,

,

tJ

Od čo-ho?

:J!

L-4___, dí ví do va

~.I

dim.

--1·

lťlp i.._. -

--------do-------•

•

•

•

.,

•

•

I

*

ví---....;

I Ak vieš.

mlč.

♦...____..,­

I

vi

f 1), f Pr•r•rFFEEPJ

p

"'

dí

Kto

538

má

di

vl-------

539

vi da

dí

ví

do

Allegro ~-

uv~

>

contrafagotto

p

i

tamb.picc.

..,.~

p" •

•r • ..,

(-

grancassa

(-

uv.~

).

>

pp

~:

•

~

p ~-- .. ~

-

efz

,,..

~•-.I

violoncelli

-

p ~ ..

t . .

-i

piatti

38. Vladimír Bokes (1946): 2.

fV-~-

-

'--

~

ifz

-

--

I

pti tpc gc

• 1~ ..

pizz.

i

,;-•

(>

~+

- •

uv.~

.· . . . zi~-~~= ~-~9 >

:;;,-.

>-

-

_J

- - #ti ···- ... - - -

•

\._,

ifz "

·1

->

. .

~.

zj

ifz

pizz.

-

>

'.:...,..,.·······.....___________

- .L

,~

/==--~ I

-

I

'

efz

ifz

--~~~~1.~~--:.. . . ,. :;,, __,_:,-~-.. -'

-

--

-

.

- ~ f.;....·······p

'

f

-

-

.........

-

.

f I

b p

p

-----

....i

,.

-. -

p

ve

v >

~h~---~~----1

!

vl

--= =====--

Ii

.

'

! I

I

p ~

-

I contrabbass1

-

-

-f/1

~~···"""'4-+--· \

t- ➔-----1

__,.~+~-i

':::->-

~

') vid č. 12a siebe Nr. 12a

p

f

v-=

p

cb

........ .......i...L._L

p

p

540

Opus. Bratislava 1978.

I

>

~ '-'

JL

p~

-~~~-L •

:,:-::>-

pp

P

sláčikové kvarteto.

541

Allegro ~-

uv~

>

contrafagotto

p

i

tamb.picc.

..,.~

p" •

•r • ..,

(-

grancassa

(-

uv.~

).

>

pp

~:

•

~

p ~-- .. ~

-

efz

,,..

~•-.I

violoncelli

-

p ~ ..

t . .

-i

piatti

38. Vladimír Bokes (1946): 2.

fV-~-

-

'--

~

ifz

-

--

I

pti tpc gc

• 1~ ..

pizz.

i

,;-•

(>

~+

- •

uv.~

.· . . . zi~-~~= ~-~9 >

:;;,-.

>-

-

_J

- - #ti ···- ... - - -

•

\._,

ifz "

·1

->

. .

~.

zj

ifz

pizz.

-

>

'.:...,..,.·······.....___________

- .L

,~

/==--~ I

-

I

'

efz

ifz

--~~~~1.~~--:.. . . ,. :;,, __,_:,-~-.. -'

-

--

-

.

- ~ f.;....·······p

'

f

-

-

.........

-

.

f I

b p

p

-----

....i

,.

-. -

p

ve

v >

~h~---~~----1

!

vl

--= =====--

Ii

.

'

! I

I

p ~

-

I contrabbass1

-

-

-f/1

~~···"""'4-+--· \

t- ➔-----1

__,.~+~-i

':::->-

~

') vid č. 12a siebe Nr. 12a

p

f

v-=

p

cb

........ .......i...L._L

p

p

540

Opus. Bratislava 1978.

I

>

~ '-'

JL

p~

-~~~-L •

:,:-::>-

pp

P

sláčikové kvarteto.

541

39. Íris Szegyová (1956): Canto triste, nocrurno pre trombón (violočelo)

40. Marián Varga: úryvok z časti Scherzo kompozícia Musica Concertanterukopis spolutvorcu kompozície V. Magyara

a klavír. Archív Slovenského hudobného fondu. Bratislava 1989.

---~-----

"

Lento seriosp •• ,o rit. - -

sonare sensib11e

anoforte

'11

_-- -

...- .

~

~~tén~re

_tc....J _ _ _.....; _ _ _ _ _ _ _ _....:.._ _ _ _ _ _ _ __

Larghetto Ji:54

r-

occel.

3 ,

o tempo

-, -ni..:p .+P

----===

poco

=--

8. - -

---------•P---------------rit. - -

!Jll1

-

~

_-...:.-........ 8----J -----------,tp

d.1,.

542

543

-------,

39. Íris Szegyová (1956): Canto triste, nocrurno pre trombón (violočelo)

40. Marián Varga: úryvok z časti Scherzo kompozícia Musica Concertanterukopis spolutvorcu kompozície V. Magyara

a klavír. Archív Slovenského hudobného fondu. Bratislava 1989.

---~-----

"

Lento seriosp •• ,o rit. - -

sonare sensib11e

anoforte

'11

_-- -

...- .

~

~~tén~re

_tc....J _ _ _.....; _ _ _ _ _ _ _ _....:.._ _ _ _ _ _ _ __

Larghetto Ji:54

r-

occel.

3 ,

o tempo

-, -ni..:p .+P

----===

poco

=--

8. - -

---------•P---------------rit. - -

!Jll1

-

~

_-...:.-........ 8----J -----------,tp

d.1,.

542

543

-------,

Menný register

--

1'.....

- !- i -'.!: ~.;. *~ .. .I--, ::.•~ •~½J.,{~ f~

-:::

'i

•

1.

fl. n-

,. ~ '

~- "

ti) U· -

··~

f\ ...

,

~i·uI,

-li-...

J

1-

-

;+,;-"

,,. 1:,

t

1

'

,

I I

I

'r ~:;:

I, 7

r'+

~~m i i

~ "':i: -- l-t

)

1- •

l

I

I

I I 'I

~LJ

\

t

J.~

*

'-....--

J

I

~

l4

---:i:

)

I

,...-,..J

,_ I

I

Ir-I

'Ir., i

,r.., 1

1-..1 I

1,.--1

l

f'rl L1 V l 'Mf

I

r-Jir

111

'

l.

H

ri7i

l )

I

r

T~ ),

J

-.

7

lí""-~ ~

-~

~

-

I

i

i'-t ...T'tti .._

t

!

I

l;-~

·tt i .. ' i·= --

I"

~,!--

"~¼-): ~~ t~

.-----

"."7'\ I.-,,...,_ t-

-r

T

-t

... ~ tl.tj,-¼:Š:

,........, -

.-;""\

.

!.,,.jl

I

I

I

r-:-...

,,,.-..,

I

7

-

·,

I

I

J

I

!

>!ii·t ~

,--..

I

l

-:-,

I

I

L-1- 1

'

I

-

----..;:.

-I'"

~

L-

L

\

....,___

-

\

I

I

'., IJ

1 /

!+CR

I

I

~I r.

1,--,...

I

I

..,.. -

i

11.-.

r

...

i""N4tri-e,{ói,,.

...-----.

®

....--..:--, I L

-:---.

.

-

1

-

-

I

J

I

I I

544

I

,..., r.:-..

,,.._

,

·-

'.

-

-

'I

rT'--.

I

I

Do menného reglstra sú zahrnuté všecky mená osób uvádzané v texcovej časti publíkácie (s výnimkou bibliografických odkazov v zátvorkách a podčiarových poznámok). V blbliografiách a dalších súpisoch pripojených k jednotlivým kapitolám sú zohfadňované len mená aucorov, resp. edicorov uvádzaných publikáctí a diel.

I

LA I

-~;..

--

A Adamčiak, Milan 323 Adámy, Rudolf 225, 233 Adorno, Theodor Wiesengrund 23 Aiblinger, J. K. 205 Aigner, F. 205 Albert Sasko-Tešínsky 145, 175 Albert, H. 102 Alberti 223 Albrecht, Alexander 196, 203, 259, 263, 281,330 Albrecht, Franz Xaver 177, 205, 220, 227, 241 Albrecht, Ján 113, 303 Alexander, Juraj 303 Alexius, Fr. O. Hosp. (vl.m. Ján Baptista Weber) 175 Alvín, František 361 Ambro, Ján Ignác 177 Ambros, August Wilhelm 228 Amon, P. Blasius OFM 68 Andersen, Hans Christian 300 Andrássyová, grófka 160, 162 Andrašovan, Tibor 283, 305, 314, 367, 345, 370,371,377,382 Andreánsky, Vojtech 373 Andreas, Michel 427 Andrič, Josip 323 Antalffy, Viliam 242 Antalík, gajdoš 430 Antegnati, Costanzo 68 Arnold, Valentín 156 Artaria, Matthias 162, 210 Aschner, Anton 161 Aschner, Anton Ferdinand 177 Assmayr, Ignaz 205 Auber, Danici Franc,ois Esprlt 206, 381

B '

Babjak, Martin 303 Babka, Juraj 237 Babušek, František 277, 283, 330, 361, 362 Bach, Johann Jakob 103

545

Bach, Johann Sebastian 102, 260,294,312 Bachšn1ber, Ján 363 Bachó, Štefan 207 Bachleda, S. 357 Bagin, Pavol 305, 315, 330 Bahéry,Jozef 210,227 Bahna, Vladimír 373 Baird, A. 374 Bajan, P. Paulín OFM 78, 99, 101, 107, 118, 119, 185 Bakwcll, F. C. 374 Baláž, Ján 352 Baláž, Zdeno 352 Baladová, C. 380, 381 Ballo, Ivan 243, 265 Ballová, Luba 113, 180, 243 Balogh, Berco 353, 354, 356 Balvanský, Samuel 162, 166 Balvus, Ján 67 Banáry, Boris 243 Baránek, L. 346 Baranovič, Krešimír 277,361 Barbcr, Ch. 349 Bargárová, D. 380, 381 Barlcová, Luba 288 Barin, J. 351 Barna, István 424 Bartók, Béla 228, 259, 260, 261, 262, 264, 266,269,270,278,279,281,283,286, 289,291,293,296,297,301,306,317, 405,406,408 Bartoš, Juraj 356, 357 Bartošová, Adriana 353, 356 Bartošová-Schiltzová, Helena 277, 360 Bartovič, Juraj 351 Bartovič, S. 376 Banovičová-Holubánska, Eva 376 Batka, Ján Nepomuk ml. 200, 222, 228 Batka, Ján Nepomuk st. 203, 205, 213, 218,225,227,240 Batthyány, Jozef 145, 158, 159 Bauer, Milan 288, 304 Bavolyár, Július 347 Bayer, Ján 85

Menný register

--

1'.....

- !- i -'.!: ~.;. *~ .. .I--, ::.•~ •~½J.,{~ f~

-:::

'i

•

1.

fl. n-

,. ~ '

~- "

ti) U· -

··~

f\ ...

,

~i·uI,

-li-...

J

1-

-

;+,;-"

,,. 1:,

t

1

'

,

I I

I

'r ~:;:

I, 7

r'+

~~m i i

~ "':i: -- l-t

)

1- •

l

I

I

I I 'I

~LJ

\

t

J.~

*

'-....--

J

I

~

l4

---:i:

)

I

,...-,..J

,_ I

I

Ir-I

'Ir., i

,r.., 1

1-..1 I

1,.--1

l

f'rl L1 V l 'Mf

I

r-Jir

111

'

l.

H

ri7i

l )

I

r

T~ ),

J

-.

7

lí""-~ ~

-~

~

-

I

i

i'-t ...T'tti .._

t

!

I

l;-~

·tt i .. ' i·= --

I"

~,!--

"~¼-): ~~ t~

.-----

"."7'\ I.-,,...,_ t-

-r

T

-t

... ~ tl.tj,-¼:Š:

,........, -

.-;""\

.

!.,,.jl

I

I

I

r-:-...

,,,.-..,

I

7

-

·,

I

I

J

I

!

>!ii·t ~

,--..

I

l

-:-,

I

I

L-1- 1

'

I

-

----..;:.

-I'"

~

L-

L

\

....,___

-

\

I

I

'., IJ

1 /

!+CR

I

I

~I r.

1,--,...

I

I

..,.. -

i

11.-.

r

...

i""N4tri-e,{ói,,.

...-----.

®

....--..:--, I L

-:---.

.

-

1

-

-

I

J

I

I I

544

I

,..., r.:-..

,,.._

,

·-

'.

-

-

'I

rT'--.

I

I

Do menného reglstra sú zahrnuté všecky mená osób uvádzané v texcovej časti publíkácie (s výnimkou bibliografických odkazov v zátvorkách a podčiarových poznámok). V blbliografiách a dalších súpisoch pripojených k jednotlivým kapitolám sú zohfadňované len mená aucorov, resp. edicorov uvádzaných publikáctí a diel.

I

LA I

-~;..

--

A Adamčiak, Milan 323 Adámy, Rudolf 225, 233 Adorno, Theodor Wiesengrund 23 Aiblinger, J. K. 205 Aigner, F. 205 Albert Sasko-Tešínsky 145, 175 Albert, H. 102 Alberti 223 Albrecht, Alexander 196, 203, 259, 263, 281,330 Albrecht, Franz Xaver 177, 205, 220, 227, 241 Albrecht, Ján 113, 303 Alexander, Juraj 303 Alexius, Fr. O. Hosp. (vl.m. Ján Baptista Weber) 175 Alvín, František 361 Ambro, Ján Ignác 177 Ambros, August Wilhelm 228 Amon, P. Blasius OFM 68 Andersen, Hans Christian 300 Andrássyová, grófka 160, 162 Andrašovan, Tibor 283, 305, 314, 367, 345, 370,371,377,382 Andreánsky, Vojtech 373 Andreas, Michel 427 Andrič, Josip 323 Antalffy, Viliam 242 Antalík, gajdoš 430 Antegnati, Costanzo 68 Arnold, Valentín 156 Artaria, Matthias 162, 210 Aschner, Anton 161 Aschner, Anton Ferdinand 177 Assmayr, Ignaz 205 Auber, Danici Franc,ois Esprlt 206, 381

B '

Babjak, Martin 303 Babka, Juraj 237 Babušek, František 277, 283, 330, 361, 362 Bach, Johann Jakob 103

545

Bach, Johann Sebastian 102, 260,294,312 Bachšn1ber, Ján 363 Bachó, Štefan 207 Bachleda, S. 357 Bagin, Pavol 305, 315, 330 Bahéry,Jozef 210,227 Bahna, Vladimír 373 Baird, A. 374 Bajan, P. Paulín OFM 78, 99, 101, 107, 118, 119, 185 Bakwcll, F. C. 374 Baláž, Ján 352 Baláž, Zdeno 352 Baladová, C. 380, 381 Ballo, Ivan 243, 265 Ballová, Luba 113, 180, 243 Balogh, Berco 353, 354, 356 Balvanský, Samuel 162, 166 Balvus, Ján 67 Banáry, Boris 243 Baránek, L. 346 Baranovič, Krešimír 277,361 Barbcr, Ch. 349 Bargárová, D. 380, 381 Barlcová, Luba 288 Barin, J. 351 Barna, István 424 Bartók, Béla 228, 259, 260, 261, 262, 264, 266,269,270,278,279,281,283,286, 289,291,293,296,297,301,306,317, 405,406,408 Bartoš, Juraj 356, 357 Bartošová, Adriana 353, 356 Bartošová-Schiltzová, Helena 277, 360 Bartovič, Juraj 351 Bartovič, S. 376 Banovičová-Holubánska, Eva 376 Batka, Ján Nepomuk ml. 200, 222, 228 Batka, Ján Nepomuk st. 203, 205, 213, 218,225,227,240 Batthyány, Jozef 145, 158, 159 Bauer, Milan 288, 304 Bavolyár, Július 347 Bayer, Ján 85

Bálem, Boris 70 Bánesz, Ladislav 47, 52 Bánovský, Jur 69 Bánsky, Daniel 83 Bárdos, Kornél 43, 70, 113, 243 Bárta, Juraj 47, 52 Báthoryová, Alžbeta 308 Bátora, Jozef 52 Bázlik, Igor 348, 352, 372 Bázlik, Miro 291, 293-294, 308, 330, 331, 368,370,377,381 Bednárik, Jozef 382, 357, 383 Beethoven, Ludwig van 145, 148, 152, 153-154, 175, 197, 200,203,205,259, 286,301,308,373,377,381 Begala, V. 347 Bel, Matej 76, 103 Beladič, Ludovít 349, 352 Belák, Lubomír 353 Belan, M. 346 Beleš, Ludovít 425 Bell, G. 345 Bella, Ján Levoslav 34, 205, 213-215, 216, 217, 218, 220-221, 222, 223-225, 226, 227, 228, 230-232, 249,262,316,377,381 Bella, Ondrej 222 Bella (pseud. Horal), Peter 214 Bellini, Vincenzo 206 Belohlávek, Anton 177 Belorides, M. 357 Beneš, Jaroslav 362 Beneš, Juraj 291, 300, 311-312, 331, 377, 380 Benka, Martin 425 Beňačková-Čápová, Gabriela 303 Beňovič, P. Edmund OFM 100 Beran, Joachim 177 Beránek, Jan 237 Berezeller, Juraj 347 Beregszászy, L. 211 Berendt, Joachim Ernst 349 Berg, Alban 293 Berger, Roman 291, 292, 295-296, 308, 331,368,371 Bergerová-Štrbová, Ruth 376, 377 Berka, Tomáš 351 Berki-Rožňavský, Florián 201 Berlioz, Hector 197, 235, 240 Berndt, Philipp 176 Bernhardt, Anton 164 Bernhoferovei 157

Bernolák, Anton 140, 179 Bertali, Antonio 81, 84, 92 Bessetzny, Franz 157 Bessler, Adam 85, 111 Beveridge, David 30, 43 Beyer, J. 76 Béranger, Pierre Jean de 215 Bésard, Jean-Baptiste 67 Bialeková, V. 48 Biber, Heinrich Ignaz Franz 84 Bielik, Pafo 367 Billich, Anton 164 Bittová, Iva 372 Bizet, Georges 206, 378, 381 Blahack, Joseph 152 Blaho,Janko 277,344,360,373 Blaho, Jaroslav 323 Blahušiaková, Magdaléna 303 Blehárová, Helena 350 Blodek, Vilém 204 Blok, Alexandr Alexandrovič 294 Blume, Friedrich 180 Blumenthal, Leopold von 166, 176 Boeskay, Štefan 75 Bodenburgová, Gertruda 176 Bodnár, Norbert 321, 349 Bodnár, P. 356 Bodnár, V. 229 Boethius, Anicius, Manlius Severinus 63 Bohn, P. Eustachius SP 111 Bohúň, Peter Michal 196 Boicldieu, Frani;:ois Adrien 206 Bokes, Vladimír 218, 304, 316, 331, 332 Bokesová, Zdenka 243,263,278,323,361 Boldiš, Ignác 218, 237 Boroš, K. 348 Borovecký,Jozef 156 Botto, Ján 196, 217, 222, 235 Bouda, Alois 347, 348, 363 Boulez, Pierre 289, 291 Bohm, Karl 268 Brahms, Johannes 166, 200, 228, 261 Brandis, P. Cyprián SP 164 Branný, Jan 308 Braxatoris, Pavol 343 Breiner, Peter 321, 353, 349, 355, 372 Breiter-Szélessy, Ján 215, 218, 242 Brejka, Rudolf 323 Brent, Frans van den 43 Brewer, Charles E. 70 Brewer, Vavrinec 85, 100, 102

546

Breznický, M. 356 Brezovská, Mirka 353 Brezovský, Ali 348, 363, 370, 372 Briešťanský, Jozef 234 Brisuda, Jozef 355 Brixi, František Xaver 111,153 Brom, Gustav 345, 349 Brossig, M. 205 Brossmann, P. Damassus SP 153 Brož, Miroslav 346, 363, 368 Brtáň, Rudo 70, 408 Bruck, L. 227 Brunclík, M. 354 Bubenka, Jonáš 85 Budinský, František Xaver 78, 102, 104, 105 Bugalová, Edita 180, 243 Bukový, Viliam 367, 368 Bu lis, Jiří 372 Bulla, Anton P. 235 Bulla, Blažej 216, 217, 235, 260 Bufovský, Michal 83, 112 Buntaj, M. 356 Buonamente, Giovanni Battista 81, 102 Burger, Ludwig 203,215,218,220,221, 222, 223, 240-241 Burian, Jan 356 Burian, Matej 67 Burlas, Ladislav 36, 43, 113, 243, 288, 289, 291,301,313,323,324,332,357,367 Burlas, Martin 305, 320, 332 Burlasová, Soňa 408 Burmester, Willy. 200, 262 Buzoga, Michal 357 Biihler, Franz 153, 205 Biilow, Hans von 201 Bystrický, L. 346

Cesnaková-Michalcová, Milena 180, 243 Ciacca, A. 356 Cikker, Ján 264, 269-270, 277, 278, 282, 285,287,288,290,291,292,293,297, 298,300,301,316,320,332,333,366, 373,375,377,380,381,382 Cochlaeus, Johannes 69 Collaer, Paul 43 Comaschino 175 Cón, Peter 320, 370 Cón, Zdenčk 345 Corclli, Arcangelo 102 Cornelius, Peter 381 Coxe, Leonard 64 Croy, Jozef 156 Csáky, Juraj 145 Csáky, Štefan 150, 178 Csastka, J. 220 Csenes, Ignác 177 Cscrney, Ján 164, 176 Csernitz, lgnaz 206 Csomasz-Tóth, Kálmán 70, 100, 113 Csontváry-Kostka, T. 196 Cvanclnger, S. 357 Cvetko, Dragotin 28, 29, 43 Cyril (Konštantfn) 25, 29, 39 Czagányová,Zuzana 70, 71 Czarda, Ján 177 Czibulka, Alfons 207 Czihalová, Iveta 288

C Caban, Izák 76 Caban, Juraj 349 Calvisius, Scthus 69, 112 Campionc, H. 221 Candrix, F. 345 Capricornus, Samuel 74, 77, 78, 79, 81, 82, 83, 84, 86, 92-93, 94, 118 Casals, Pablo 200 Caselll, G. 374 Casona, A. 315 Caspar, P. Justus a Desponsatione B. V. M. SP 108, 111 Celschcr, Johann 83, 86, 92

547

č Čajkovský, Čajkovskij,

Laurentimus 85 Modest Iljič 228 Čajkovskij, Pjotr Ifjič 197, 206, 381, 383 Čády, Pavol 343, 345 Čák, Matúš 54 Čápová-Vizváryová, Silvia 303 Čech, Adolf 231 Čechov, Anton Pavlovič 318 Čelko, I. 371 Čermák, Fr. Anton OF~1 161, 176 Černý, Jaromír 70 Černecká, Ida 303 Červenka, Jaroslav 348 Česányiová, Margita 277, 360 Čičilla 347 Čížek, Lubomír 363 Čfžik, Vladimír 243, 288, 324 Čurilla, Štefan 239, 243

Bálem, Boris 70 Bánesz, Ladislav 47, 52 Bánovský, Jur 69 Bánsky, Daniel 83 Bárdos, Kornél 43, 70, 113, 243 Bárta, Juraj 47, 52 Báthoryová, Alžbeta 308 Bátora, Jozef 52 Bázlik, Igor 348, 352, 372 Bázlik, Miro 291, 293-294, 308, 330, 331, 368,370,377,381 Bednárik, Jozef 382, 357, 383 Beethoven, Ludwig van 145, 148, 152, 153-154, 175, 197, 200,203,205,259, 286,301,308,373,377,381 Begala, V. 347 Bel, Matej 76, 103 Beladič, Ludovít 349, 352 Belák, Lubomír 353 Belan, M. 346 Beleš, Ludovít 425 Bell, G. 345 Bella, Ján Levoslav 34, 205, 213-215, 216, 217, 218, 220-221, 222, 223-225, 226, 227, 228, 230-232, 249,262,316,377,381 Bella, Ondrej 222 Bella (pseud. Horal), Peter 214 Bellini, Vincenzo 206 Belohlávek, Anton 177 Belorides, M. 357 Beneš, Jaroslav 362 Beneš, Juraj 291, 300, 311-312, 331, 377, 380 Benka, Martin 425 Beňačková-Čápová, Gabriela 303 Beňovič, P. Edmund OFM 100 Beran, Joachim 177 Beránek, Jan 237 Berezeller, Juraj 347 Beregszászy, L. 211 Berendt, Joachim Ernst 349 Berg, Alban 293 Berger, Roman 291, 292, 295-296, 308, 331,368,371 Bergerová-Štrbová, Ruth 376, 377 Berka, Tomáš 351 Berki-Rožňavský, Florián 201 Berlioz, Hector 197, 235, 240 Berndt, Philipp 176 Bernhardt, Anton 164 Bernhoferovei 157

Bernolák, Anton 140, 179 Bertali, Antonio 81, 84, 92 Bessetzny, Franz 157 Bessler, Adam 85, 111 Beveridge, David 30, 43 Beyer, J. 76 Béranger, Pierre Jean de 215 Bésard, Jean-Baptiste 67 Bialeková, V. 48 Biber, Heinrich Ignaz Franz 84 Bielik, Pafo 367 Billich, Anton 164 Bittová, Iva 372 Bizet, Georges 206, 378, 381 Blahack, Joseph 152 Blaho,Janko 277,344,360,373 Blaho, Jaroslav 323 Blahušiaková, Magdaléna 303 Blehárová, Helena 350 Blodek, Vilém 204 Blok, Alexandr Alexandrovič 294 Blume, Friedrich 180 Blumenthal, Leopold von 166, 176 Boeskay, Štefan 75 Bodenburgová, Gertruda 176 Bodnár, Norbert 321, 349 Bodnár, P. 356 Bodnár, V. 229 Boethius, Anicius, Manlius Severinus 63 Bohn, P. Eustachius SP 111 Bohúň, Peter Michal 196 Boicldieu, Frani;:ois Adrien 206 Bokes, Vladimír 218, 304, 316, 331, 332 Bokesová, Zdenka 243,263,278,323,361 Boldiš, Ignác 218, 237 Boroš, K. 348 Borovecký,Jozef 156 Botto, Ján 196, 217, 222, 235 Bouda, Alois 347, 348, 363 Boulez, Pierre 289, 291 Bohm, Karl 268 Brahms, Johannes 166, 200, 228, 261 Brandis, P. Cyprián SP 164 Branný, Jan 308 Braxatoris, Pavol 343 Breiner, Peter 321, 353, 349, 355, 372 Breiter-Szélessy, Ján 215, 218, 242 Brejka, Rudolf 323 Brent, Frans van den 43 Brewer, Charles E. 70 Brewer, Vavrinec 85, 100, 102

546

Breznický, M. 356 Brezovská, Mirka 353 Brezovský, Ali 348, 363, 370, 372 Briešťanský, Jozef 234 Brisuda, Jozef 355 Brixi, František Xaver 111,153 Brom, Gustav 345, 349 Brossig, M. 205 Brossmann, P. Damassus SP 153 Brož, Miroslav 346, 363, 368 Brtáň, Rudo 70, 408 Bruck, L. 227 Brunclík, M. 354 Bubenka, Jonáš 85 Budinský, František Xaver 78, 102, 104, 105 Bugalová, Edita 180, 243 Bukový, Viliam 367, 368 Bu lis, Jiří 372 Bulla, Anton P. 235 Bulla, Blažej 216, 217, 235, 260 Bufovský, Michal 83, 112 Buntaj, M. 356 Buonamente, Giovanni Battista 81, 102 Burger, Ludwig 203,215,218,220,221, 222, 223, 240-241 Burian, Jan 356 Burian, Matej 67 Burlas, Ladislav 36, 43, 113, 243, 288, 289, 291,301,313,323,324,332,357,367 Burlas, Martin 305, 320, 332 Burlasová, Soňa 408 Burmester, Willy. 200, 262 Buzoga, Michal 357 Biihler, Franz 153, 205 Biilow, Hans von 201 Bystrický, L. 346

Cesnaková-Michalcová, Milena 180, 243 Ciacca, A. 356 Cikker, Ján 264, 269-270, 277, 278, 282, 285,287,288,290,291,292,293,297, 298,300,301,316,320,332,333,366, 373,375,377,380,381,382 Cochlaeus, Johannes 69 Collaer, Paul 43 Comaschino 175 Cón, Peter 320, 370 Cón, Zdenčk 345 Corclli, Arcangelo 102 Cornelius, Peter 381 Coxe, Leonard 64 Croy, Jozef 156 Csáky, Juraj 145 Csáky, Štefan 150, 178 Csastka, J. 220 Csenes, Ignác 177 Cscrney, Ján 164, 176 Csernitz, lgnaz 206 Csomasz-Tóth, Kálmán 70, 100, 113 Csontváry-Kostka, T. 196 Cvanclnger, S. 357 Cvetko, Dragotin 28, 29, 43 Cyril (Konštantfn) 25, 29, 39 Czagányová,Zuzana 70, 71 Czarda, Ján 177 Czibulka, Alfons 207 Czihalová, Iveta 288

C Caban, Izák 76 Caban, Juraj 349 Calvisius, Scthus 69, 112 Campionc, H. 221 Candrix, F. 345 Capricornus, Samuel 74, 77, 78, 79, 81, 82, 83, 84, 86, 92-93, 94, 118 Casals, Pablo 200 Caselll, G. 374 Casona, A. 315 Caspar, P. Justus a Desponsatione B. V. M. SP 108, 111 Celschcr, Johann 83, 86, 92

547

č Čajkovský, Čajkovskij,

Laurentimus 85 Modest Iljič 228 Čajkovskij, Pjotr Ifjič 197, 206, 381, 383 Čády, Pavol 343, 345 Čák, Matúš 54 Čápová-Vizváryová, Silvia 303 Čech, Adolf 231 Čechov, Anton Pavlovič 318 Čelko, I. 371 Čermák, Fr. Anton OF~1 161, 176 Černý, Jaromír 70 Černecká, Ida 303 Červenka, Jaroslav 348 Česányiová, Margita 277, 360 Čičilla 347 Čížek, Lubomír 363 Čfžik, Vladimír 243, 288, 324 Čurilla, Štefan 239, 243

1 !

D Dadán, J. 85 Dahlhaus, Carl 22, 43, 244 Daněk, Pavel 3 72 Danihel, Igor 428 Danik, Ján Ignác 118, 153, 162, 185 Daňová, Janka 354, 353 Daržagfn, Sachia 425 Daxner, Samo 204, 237 Debussy, Claude 197,266,270,297,371, 382 Demicher, Juraj 84 Demo, Ondrej 363, 408, 411, 428 Denzl, M. 85 Desprez, Josquin 82 Dessau, Paul 297 Dessewffy, gróf František 164 Destinnová, Ema 263 Dettelbach, P. Gaudentius OFM 78, 106, 107, 118, 119, 185 Deutsch, Otto Erich 180 Deutsch, Willy 425 Deutschmann, Augustin 86 Deutschmann, F. 211 Devínsky, Fraňo 360 Déczi, Laco 346, 354 Diabelli, Antonio 152, 205, 210 Dibák, Igor 305,316,318,333,376,377, 378,381,383 Dibelius, Ulrich 28, 43 Dickens, Charles 285 Dietrich, Fr. Quido OFM 85 Ditters von Dittersdoď, Karl 105,106, 111, 113, 152, 175 Divitis, A. 68 Djurié-Klajn, Stana 29, 43 Dlouhý, J. 367 Dočolomanský, Michal 350 Dobiš, I. 373 Dobra, L. 347 Dobszay, László 37, 40, 43, 70 Dohnány, Jozef 237 Dohnány!, Erno 242, 259, 262, 263 Dolák, Ján 376 Domanský, Hanuš 305, 316-317, 333, 363 Donberger, Georg Jozeph 106 Donizetti, Gaetano 206, 380, 382, 383 Donner, Georg Rafael 76 Donovalová, Viera 288, 324 Dorfižka, Lubomír 358 Dostalík, Fraňo 267

Dome, J. 355, 356 Drábek, Ján 211 Draghi, Antonio 240 Drechsler, Joseph 175 Drenko, Jozef 425 Drobisch, K. L. 205 Drobný, J. 346 Drodtleff, R. 210 Droppa, B. 238 Družecký (Druschetzky), Jiří 35, 151, 153, 159, 165, 166, 169, 175, 180, 185 Dušinský, Leopold 205, 227, 237 Dubček, Alexander 351 Dubasová, Beata 353, 354 Dubecký, Ivan 363 Dubovec, Juraj 428 Dubovský, Milan 371, 372 Duchoň, Karol 350, 359 Duckles, Vincent 21, 22, 23, 43 Dudík, Miroslav 363 Dudík, Samko 360 Dufay, Guillaume 61 Duka-Zólyomiová, Emese 180 Dunajská, Anna 180, 244 Dusík, Gejza 343, 344, 345, 359, 378 Dúžek, Stanislav 411, 428, 429 Dvorský, Peter 303 Dvořák, Antonín 30, 261 Dyk, František 360

Ď Ďurinda, Martin 353, 354 Ďuriš, Juraj 363

Ďurovič, Ján 244

E Eberle, Jan Josef 210 Edison, Thomas Alva 365 Efflnger, Jozef 156 Egem, Josef 262 Eggebrecht, Hans Heinrich 22, 43 Egry, Ján 205, 218, 225, 227, 233 Eichendorff, Joseph von 215 Einstein, Alfred 244 Eisenberg, Peter 110 Eiben, Karol 345, 378 Eliáš, Martin 227 Elischer, Karol 200 Eliška, Z. 346 Ellinger, Johann Josef 156 Elschek, Oskár 43, 113, 244, 288, 301, 324, 407,408,409,411,422,425,426,428,429

548

Elscheková, Aliea 39, 407, 408, 409, 411, 426,428,430 Elssler, Joseph st. 153 Enders, J. N. 213 Erben, Karel Jaromír 222 Erdody, Ján Nepomuk 81, 145, 160, 175 Erdody,Jozef 148 Erdody, Ludovít 159 Erkcl, Ferenc 155, 206 Erler, Ch. 211 Ertl, Karl ml. 210 Eržen (Reschen), Mathias 29 Esterházy, František 148 Esterházy, Imrich 81 Esterházy, Ján Karol 148, 201 Esterházy, Michal 201 Eybler, Joseph 175,205

F Faber, Heinrich 69 Fabri, Ján 69 Fabri, Pavol 100 Fabricz, Ján 109 Fábry, Ján 156 Fábryová, Ani ca 204 Fadrusz, J. 196 Faidit, Gaucelm 63 Fajnor, Štefan 213, 216, 228, 235 Fallersleben, H. von 213 Faltin, Peter 288, 291,292,301, 304, 321, 324 Falvy, Zoltán 62, 71 Farina, Carlo 81 Farkaš, Juraj 352 F auré, Gabriel 197 Fazekas, J. 347 Feldmann, Jozef 164, 177 Fellegi, Viktor 210, 230 Fellerer, Karl Gustav 244 Fenič, Fero 371 Ferčíková, V. 356 Ferenczi, Ilona 68, 71, 113, 426 Ferenczy, Oto 244, 278, 279, 283, 287, 288, 305,313-314,324,333,380 Festa, Costanzo 68 Fiala, B. 227 Fibich, Zdeněk 222 Fidler, Karol 176 Figuš-Bystrý, Viliam 196, 216, 260, 264, 375,381 Figuli, Margita 314

549

Filan, Boris 349 Filip, Jaroslav 353, 370, 371 Filip, Miroslav 244, 288, 301, 308, 407 Filo, J. 346 Finek, Heinrich 68 Firkušný, Rudolf 262 Fischer, Miroslav 288, 380, 381, 382, 383 Fischerová, Eliška 176 Fišer, Ján 324 Fišer, Luboš 370 Flotow, Friedrich von 206, 381 Flotzinger, Rudolf 31, 43, 180 Foit, P. Norbert OFM 78, 104 Folprecht, Zdeněk 361 Fornay, E. 373 Fodcrmayr, Franz 425 Foldváriová, Naďa 325, 373 Forster, Johann Carl 241 Francise!, Ján 78, 83, 102-103, 109, 112 Francisci, Miloslav 218, 225, 236 Francise!, Ondrej 363 Franci sel-Rimavský, Ján 213 Franchini, V. 349, 358 Frank-Zemplínsky, Jozef 345 František Lotrinský 148 Franz, Karl 175 Fraňová, Táňa 303 Frátrik, E. 356 Frešo, Fedor 351, 356 Frešo, Tibor 264, 271, 283, 306-307, 333, 361,366,367,377,381,382 Frešová, Judita 361 Friedmann, A. 348 Friedmanský, Anton 177 Friedmanský, Ján Nepomuk 177 Friedmanský, Jozef Ignác 177 Friedmanský, Michal Ján 177 Friedrich Franz I. 159 Fromm, Bartolomej 85 Frtihau 376 Friihwirth, Samuel 241 Frye, Walter 61 Fučík, Ján 161 Fučík, Tobiáš František 161 Fulla, Ludovít 371 Furtwangler, Wilhelm 263, 268 Fux, Johann Joseph 103, 112 Ftihrer, Robert 153, 205 Fiiko, Pavol 376 Ftiredy, Ladislav 155 Fiiredy, Vladislav 198, 237

1 !

D Dadán, J. 85 Dahlhaus, Carl 22, 43, 244 Daněk, Pavel 3 72 Danihel, Igor 428 Danik, Ján Ignác 118, 153, 162, 185 Daňová, Janka 354, 353 Daržagfn, Sachia 425 Daxner, Samo 204, 237 Debussy, Claude 197,266,270,297,371, 382 Demicher, Juraj 84 Demo, Ondrej 363, 408, 411, 428 Denzl, M. 85 Desprez, Josquin 82 Dessau, Paul 297 Dessewffy, gróf František 164 Destinnová, Ema 263 Dettelbach, P. Gaudentius OFM 78, 106, 107, 118, 119, 185 Deutsch, Otto Erich 180 Deutsch, Willy 425 Deutschmann, Augustin 86 Deutschmann, F. 211 Devínsky, Fraňo 360 Déczi, Laco 346, 354 Diabelli, Antonio 152, 205, 210 Dibák, Igor 305,316,318,333,376,377, 378,381,383 Dibelius, Ulrich 28, 43 Dickens, Charles 285 Dietrich, Fr. Quido OFM 85 Ditters von Dittersdoď, Karl 105,106, 111, 113, 152, 175 Divitis, A. 68 Djurié-Klajn, Stana 29, 43 Dlouhý, J. 367 Dočolomanský, Michal 350 Dobiš, I. 373 Dobra, L. 347 Dobszay, László 37, 40, 43, 70 Dohnány, Jozef 237 Dohnány!, Erno 242, 259, 262, 263 Dolák, Ján 376 Domanský, Hanuš 305, 316-317, 333, 363 Donberger, Georg Jozeph 106 Donizetti, Gaetano 206, 380, 382, 383 Donner, Georg Rafael 76 Donovalová, Viera 288, 324 Dorfižka, Lubomír 358 Dostalík, Fraňo 267

Dome, J. 355, 356 Drábek, Ján 211 Draghi, Antonio 240 Drechsler, Joseph 175 Drenko, Jozef 425 Drobisch, K. L. 205 Drobný, J. 346 Drodtleff, R. 210 Droppa, B. 238 Družecký (Druschetzky), Jiří 35, 151, 153, 159, 165, 166, 169, 175, 180, 185 Dušinský, Leopold 205, 227, 237 Dubček, Alexander 351 Dubasová, Beata 353, 354 Dubecký, Ivan 363 Dubovec, Juraj 428 Dubovský, Milan 371, 372 Duchoň, Karol 350, 359 Duckles, Vincent 21, 22, 23, 43 Dudík, Miroslav 363 Dudík, Samko 360 Dufay, Guillaume 61 Duka-Zólyomiová, Emese 180 Dunajská, Anna 180, 244 Dusík, Gejza 343, 344, 345, 359, 378 Dúžek, Stanislav 411, 428, 429 Dvorský, Peter 303 Dvořák, Antonín 30, 261 Dyk, František 360

Ď Ďurinda, Martin 353, 354 Ďuriš, Juraj 363

Ďurovič, Ján 244

E Eberle, Jan Josef 210 Edison, Thomas Alva 365 Efflnger, Jozef 156 Egem, Josef 262 Eggebrecht, Hans Heinrich 22, 43 Egry, Ján 205, 218, 225, 227, 233 Eichendorff, Joseph von 215 Einstein, Alfred 244 Eisenberg, Peter 110 Eiben, Karol 345, 378 Eliáš, Martin 227 Elischer, Karol 200 Eliška, Z. 346 Ellinger, Johann Josef 156 Elschek, Oskár 43, 113, 244, 288, 301, 324, 407,408,409,411,422,425,426,428,429

548

Elscheková, Aliea 39, 407, 408, 409, 411, 426,428,430 Elssler, Joseph st. 153 Enders, J. N. 213 Erben, Karel Jaromír 222 Erdody, Ján Nepomuk 81, 145, 160, 175 Erdody,Jozef 148 Erdody, Ludovít 159 Erkcl, Ferenc 155, 206 Erler, Ch. 211 Ertl, Karl ml. 210 Eržen (Reschen), Mathias 29 Esterházy, František 148 Esterházy, Imrich 81 Esterházy, Ján Karol 148, 201 Esterházy, Michal 201 Eybler, Joseph 175,205

F Faber, Heinrich 69 Fabri, Ján 69 Fabri, Pavol 100 Fabricz, Ján 109 Fábry, Ján 156 Fábryová, Ani ca 204 Fadrusz, J. 196 Faidit, Gaucelm 63 Fajnor, Štefan 213, 216, 228, 235 Fallersleben, H. von 213 Faltin, Peter 288, 291,292,301, 304, 321, 324 Falvy, Zoltán 62, 71 Farina, Carlo 81 Farkaš, Juraj 352 F auré, Gabriel 197 Fazekas, J. 347 Feldmann, Jozef 164, 177 Fellegi, Viktor 210, 230 Fellerer, Karl Gustav 244 Fenič, Fero 371 Ferčíková, V. 356 Ferenczi, Ilona 68, 71, 113, 426 Ferenczy, Oto 244, 278, 279, 283, 287, 288, 305,313-314,324,333,380 Festa, Costanzo 68 Fiala, B. 227 Fibich, Zdeněk 222 Fidler, Karol 176 Figuš-Bystrý, Viliam 196, 216, 260, 264, 375,381 Figuli, Margita 314

549

Filan, Boris 349 Filip, Jaroslav 353, 370, 371 Filip, Miroslav 244, 288, 301, 308, 407 Filo, J. 346 Finek, Heinrich 68 Firkušný, Rudolf 262 Fischer, Miroslav 288, 380, 381, 382, 383 Fischerová, Eliška 176 Fišer, Ján 324 Fišer, Luboš 370 Flotow, Friedrich von 206, 381 Flotzinger, Rudolf 31, 43, 180 Foit, P. Norbert OFM 78, 104 Folprecht, Zdeněk 361 Fornay, E. 373 Fodcrmayr, Franz 425 Foldváriová, Naďa 325, 373 Forster, Johann Carl 241 Francise!, Ján 78, 83, 102-103, 109, 112 Francisci, Miloslav 218, 225, 236 Francise!, Ondrej 363 Franci sel-Rimavský, Ján 213 Franchini, V. 349, 358 Frank-Zemplínsky, Jozef 345 František Lotrinský 148 Franz, Karl 175 Fraňová, Táňa 303 Frátrik, E. 356 Frešo, Fedor 351, 356 Frešo, Tibor 264, 271, 283, 306-307, 333, 361,366,367,377,381,382 Frešová, Judita 361 Friedmann, A. 348 Friedmanský, Anton 177 Friedmanský, Ján Nepomuk 177 Friedmanský, Jozef Ignác 177 Friedmanský, Michal Ján 177 Friedrich Franz I. 159 Fromm, Bartolomej 85 Frtihau 376 Friihwirth, Samuel 241 Frye, Walter 61 Fučík, Ján 161 Fučík, Tobiáš František 161 Fulla, Ludovít 371 Furtwangler, Wilhelm 263, 268 Fux, Johann Joseph 103, 112 Ftihrer, Robert 153, 205 Fiiko, Pavol 376 Ftiredy, Ladislav 155 Fiiredy, Vladislav 198, 237

G Gabriel, Ján N. 219, 233 Gabriell, Giovanni 81, 82, 86 Gaffurius, Franchinus 69 Gahér, Jozef 315, 378, 382 Gajdoš, Vladimír 244 Gajdoš, P. Vševlad OFM 113 Galanová, E. 376 Galko, Ladislav 71, 199, 406, 426 Galla, Ján 303 Galli, Juraj 162, 176 Galli-Bibiena, Giuseppe 76 Gallus, Jacobus 29, 67 Galuppi, Baldassare 106 Garaj, Bernard 411, 412, 425, 426, 428, 430 Gautier, Théophile 215 Gašpar, M. 356 Gašparíková, Viera 409 Gansbacher, Johann Baptist 205 Geissler, Karl Friedrich 155 Geist, Bohumil 52 Gelnar, Jaromír 411 Gerengai, Pavol 23 7 Gergelyi, Otmar 71, 114, 180, 244 Gerhardt, Ladislav 348, 354, 359,368,370 Geri, Rudolf 349 Gerlašič (Gerlaschitz), Andreas 28 Gester, Jean-Luc 114 Gesualdo da Venosa, Don Carlo 293 Giuliani, Mauro 175 Glass, Philipp 320 Gloggl, F. 210 Gloggl, Josef 206 Gnoth, E. 356 Godár, Vladimír 305, 318-319, 333,334, 372 Goethe, Johann Wolfgang von 307 Goetz, F. 287 Gogof, Nikolaj Vasilievlč 378 Gombert, Nicolas 68 Gombitová, Marika 353, 354, 359, 373 Gondolán, Antonín 347 Gorczycki, Grzegorz Gervasy 84 Gorký, Maxim 314 Gosler, Thomas 82, 92 Gounod, Charles 206, 383 Graff, Konrad 210 Grapmayr, P. Dismas OFM 108 Grasberger, J. 213 Grassalkovich, Anton II. 159 Grassalkowich, Anton Johann Joseph 159 Grečner, Eduard 368

Greguš, Ján 353 Greksa, Marián 353 Grešák, Jozef 305, 313, 334 Griglák, František 351, 359 Griglák, Juraj 356 Grigorov, Robo 353 Grimm, H. 110 Grossman, F. 347 Gruber, Alois 211 Gruber, Gernot 180 Gruberová, Edita 304 Gruska, Viliam 411 Grúň, Dušan 350 Grunder, Gottfried 85, 93, 94 Gučík, Martin 164, 176 Guendelius, Lukas 92 Gugl, Matthaus 112 Guist, M. 222 Gumpelzhaimer, Adam 69, 112 Guoth, Jonáš Bohumil 235 Gupcsó, Ágnes 114 Gutmann, J. 210 Gutwlll, Anton 164, 177 Guzman, P. Emericus OFM 99 Gumher, P. 110 Guntherová, Alžbera 71 Gyermek, Július 288, 380, 381, 382

H Haan, Ludovít J. 228 Hába, Alois 315 Hábová, M. 356 Habera, Pavol 353, 359 Hackenschmied, E. 365 Hádl, Vítězslav 370 Hadrián II. 57 Hahn, Georg Joachim Joseph 153 Hájek, Dušan 351 Hajóssyová, Magdaléna 303 Hajna!, Ján 347, 355, 356 Halévy, Jacques Fromental 206 Haljaková-Gajdošová, Sidónia 303 Haluzický, Juraj 375 Hamberger, Ferdinand 210 Hamberger, Jozef 157,210 Hammel, Pavol 351,356,359 Hammer, Franz Xaver 161, 175 Hammerschmidt, Andreas 82, 102, 110 Hanák, Bohuš 288 Hanák, Dušan 370 Hansen, Friedrich von 63

550

Hanslick, Eduard 228 Hanus, J. 347, 348 Hanzely, Peter 348 Hapka, Petr 370 Hargaš, P. Macarlus OFM 119 Haslinger, T. 210 Hasse, Johann Adolf 104 Hassler, Hans Leo 82 Hatrík, Juraj 291, 292, 298-300, 309, 316, 334,377 Hauptmann, M. 229 Hausenka, P. Mikuláš Augustín SP 85, 99, 111 Hauser, Michal 239 Haydn, Joseph 106, 107, 145, 152, 153, 155, 158, 166, 172,197,205,259,288,301,381, 382 Haydn, Michael 152, 205 Hazakovič, P. Adalbert OFM ll 1, 112 Hande!, Georg Friedrich 102, 106 Hebenstreit, Michael 241 Heckenast, G. 210 Hečkovci, súrodenci 353 Hegerová, Hana 347 Heine, Heinrich 213,241 Heinichen, Johann David 112 Helfert, Vladimír 265 Hell, M. SJ 76 Heller, Ivo 350, 356 Helmesberger, Joseph 231 Hemansová, D. 222 Hemerka, Oldřich 205, 220, 221-222, 227, 237,239 Hencke, Johann 85 Henckel, Johann 64 Henlnger, Karol 177 Hensel, Karl Friedrich 156, 175 Hemer, Juraj 346 Herbst, Andreas 103, 112 Herder, Johann Gottfried von 199,412 Herdy, Fraňo 218, 237 Herfurth, Karol 163, 166, 177, 218, 241 Herchl, P. Jozef 111 Hermannus Contractus 63 Hervé, Florimond Ronger 207 Heyduk, Adolf 213 Hidvéghy, V. 347 Hildebrandt, F. 76 Hindemith, Paul 275, 289, 291, 293, 296 Hinterleimer, Ferdinand 110 Hiray, Anton Július 162, 177, 185

Hirschmann, F. 227 Hlaváček, D. 353 Hlbocký, František Xaver Jozef 176 Hledík, P. 373 Hlinka, Anton 238 Hodytz, Karel 213, 218, 220, 239 Hoenning, Carol O.E. 52 Hoffmann, F. 210 Hoffmann, P. Thelcsphor OF~1 111, 163, 176 Hochel, Stanislav 318 Hollý, Ján 227 Holoubek, Ladislav 264, 270, 278, 283, 287, 288,306,334,366,367,377,382 Holublcová, Helena 244 Holuby, Ladislav 413 Holý, Dušan 428 Holzschuh, F. P. de 220 Homolová, Zuzana 353 Honegger, Arthur 283, 289, 292 Honéczy, J. N. 227 Horák, Jiří 409 Horák, Vlastimil 362 Horáková, Jadranka 409 Horn, Johann Caspar 102 Hornbostcl, Erich Moritz von 223 Horňák, M. 373 Horňáková,Soňa 353 Horowitz, A. 210 Horváth, Ivan 346, 348, 363 Horváth, Vladimír 244 Hořejš, Antonín 114, 181, 263, 325 Hostinský, Otakar 265 Hošovskyj, Volodymyr 409 Hoza, Štefan 181, 244, 277, 325, 343, 344, 360 Hrabalová, Olga 408 Hrabussay, Zoltán 181, 245 Hrčková, Naďa 325 Hrdina, František 153, 162, 177 Hrdina, František Peregrin 205,225,227, 237 Hrdina, Ladislav 277 Hrdovič, P. G. 111 Hrebenár, Róbert 343 Hrk, Ján 362 Hronec, Braňo 347 Hrubant, Juraj 288 Hrubý, V. 52 Hruškovic, Samuel 99 Hrušovský, Ivan 36, 43, 181, 244, 288, 291, 292,298, 301,312-313, 321,325,334,335

551

G Gabriel, Ján N. 219, 233 Gabriell, Giovanni 81, 82, 86 Gaffurius, Franchinus 69 Gahér, Jozef 315, 378, 382 Gajdoš, Vladimír 244 Gajdoš, P. Vševlad OFM 113 Galanová, E. 376 Galko, Ladislav 71, 199, 406, 426 Galla, Ján 303 Galli, Juraj 162, 176 Galli-Bibiena, Giuseppe 76 Gallus, Jacobus 29, 67 Galuppi, Baldassare 106 Garaj, Bernard 411, 412, 425, 426, 428, 430 Gautier, Théophile 215 Gašpar, M. 356 Gašparíková, Viera 409 Gansbacher, Johann Baptist 205 Geissler, Karl Friedrich 155 Geist, Bohumil 52 Gelnar, Jaromír 411 Gerengai, Pavol 23 7 Gergelyi, Otmar 71, 114, 180, 244 Gerhardt, Ladislav 348, 354, 359,368,370 Geri, Rudolf 349 Gerlašič (Gerlaschitz), Andreas 28 Gester, Jean-Luc 114 Gesualdo da Venosa, Don Carlo 293 Giuliani, Mauro 175 Glass, Philipp 320 Gloggl, F. 210 Gloggl, Josef 206 Gnoth, E. 356 Godár, Vladimír 305, 318-319, 333,334, 372 Goethe, Johann Wolfgang von 307 Goetz, F. 287 Gogof, Nikolaj Vasilievlč 378 Gombert, Nicolas 68 Gombitová, Marika 353, 354, 359, 373 Gondolán, Antonín 347 Gorczycki, Grzegorz Gervasy 84 Gorký, Maxim 314 Gosler, Thomas 82, 92 Gounod, Charles 206, 383 Graff, Konrad 210 Grapmayr, P. Dismas OFM 108 Grasberger, J. 213 Grassalkovich, Anton II. 159 Grassalkowich, Anton Johann Joseph 159 Grečner, Eduard 368

Greguš, Ján 353 Greksa, Marián 353 Grešák, Jozef 305, 313, 334 Griglák, František 351, 359 Griglák, Juraj 356 Grigorov, Robo 353 Grimm, H. 110 Grossman, F. 347 Gruber, Alois 211 Gruber, Gernot 180 Gruberová, Edita 304 Gruska, Viliam 411 Grúň, Dušan 350 Grunder, Gottfried 85, 93, 94 Gučík, Martin 164, 176 Guendelius, Lukas 92 Gugl, Matthaus 112 Guist, M. 222 Gumpelzhaimer, Adam 69, 112 Guoth, Jonáš Bohumil 235 Gupcsó, Ágnes 114 Gutmann, J. 210 Gutwlll, Anton 164, 177 Guzman, P. Emericus OFM 99 Gumher, P. 110 Guntherová, Alžbera 71 Gyermek, Július 288, 380, 381, 382

H Haan, Ludovít J. 228 Hába, Alois 315 Hábová, M. 356 Habera, Pavol 353, 359 Hackenschmied, E. 365 Hádl, Vítězslav 370 Hadrián II. 57 Hahn, Georg Joachim Joseph 153 Hájek, Dušan 351 Hajóssyová, Magdaléna 303 Hajna!, Ján 347, 355, 356 Halévy, Jacques Fromental 206 Haljaková-Gajdošová, Sidónia 303 Haluzický, Juraj 375 Hamberger, Ferdinand 210 Hamberger, Jozef 157,210 Hammel, Pavol 351,356,359 Hammer, Franz Xaver 161, 175 Hammerschmidt, Andreas 82, 102, 110 Hanák, Bohuš 288 Hanák, Dušan 370 Hansen, Friedrich von 63

550

Hanslick, Eduard 228 Hanus, J. 347, 348 Hanzely, Peter 348 Hapka, Petr 370 Hargaš, P. Macarlus OFM 119 Haslinger, T. 210 Hasse, Johann Adolf 104 Hassler, Hans Leo 82 Hatrík, Juraj 291, 292, 298-300, 309, 316, 334,377 Hauptmann, M. 229 Hausenka, P. Mikuláš Augustín SP 85, 99, 111 Hauser, Michal 239 Haydn, Joseph 106, 107, 145, 152, 153, 155, 158, 166, 172,197,205,259,288,301,381, 382 Haydn, Michael 152, 205 Hazakovič, P. Adalbert OFM ll 1, 112 Hande!, Georg Friedrich 102, 106 Hebenstreit, Michael 241 Heckenast, G. 210 Hečkovci, súrodenci 353 Hegerová, Hana 347 Heine, Heinrich 213,241 Heinichen, Johann David 112 Helfert, Vladimír 265 Hell, M. SJ 76 Heller, Ivo 350, 356 Helmesberger, Joseph 231 Hemansová, D. 222 Hemerka, Oldřich 205, 220, 221-222, 227, 237,239 Hencke, Johann 85 Henckel, Johann 64 Henlnger, Karol 177 Hensel, Karl Friedrich 156, 175 Hemer, Juraj 346 Herbst, Andreas 103, 112 Herder, Johann Gottfried von 199,412 Herdy, Fraňo 218, 237 Herfurth, Karol 163, 166, 177, 218, 241 Herchl, P. Jozef 111 Hermannus Contractus 63 Hervé, Florimond Ronger 207 Heyduk, Adolf 213 Hidvéghy, V. 347 Hildebrandt, F. 76 Hindemith, Paul 275, 289, 291, 293, 296 Hinterleimer, Ferdinand 110 Hiray, Anton Július 162, 177, 185

Hirschmann, F. 227 Hlaváček, D. 353 Hlbocký, František Xaver Jozef 176 Hledík, P. 373 Hlinka, Anton 238 Hodytz, Karel 213, 218, 220, 239 Hoenning, Carol O.E. 52 Hoffmann, F. 210 Hoffmann, P. Thelcsphor OF~1 111, 163, 176 Hochel, Stanislav 318 Hollý, Ján 227 Holoubek, Ladislav 264, 270, 278, 283, 287, 288,306,334,366,367,377,382 Holublcová, Helena 244 Holuby, Ladislav 413 Holý, Dušan 428 Holzschuh, F. P. de 220 Homolová, Zuzana 353 Honegger, Arthur 283, 289, 292 Honéczy, J. N. 227 Horák, Jiří 409 Horák, Vlastimil 362 Horáková, Jadranka 409 Horn, Johann Caspar 102 Hornbostcl, Erich Moritz von 223 Horňák, M. 373 Horňáková,Soňa 353 Horowitz, A. 210 Horváth, Ivan 346, 348, 363 Horváth, Vladimír 244 Hořejš, Antonín 114, 181, 263, 325 Hostinský, Otakar 265 Hošovskyj, Volodymyr 409 Hoza, Štefan 181, 244, 277, 325, 343, 344, 360 Hrabalová, Olga 408 Hrabussay, Zoltán 181, 245 Hrčková, Naďa 325 Hrdina, František 153, 162, 177 Hrdina, František Peregrin 205,225,227, 237 Hrdina, Ladislav 277 Hrdovič, P. G. 111 Hrebenár, Róbert 343 Hrk, Ján 362 Hronec, Braňo 347 Hrubant, Juraj 288 Hrubý, V. 52 Hruškovic, Samuel 99 Hrušovský, Ivan 36, 43, 181, 244, 288, 291, 292,298, 301,312-313, 321,325,334,335

551

Hubay, Jeno 262 Hubermann, Bronislav 200, 262 Hubinská, Tatiana 350 Hubová, Z. 353 Hudec, Konštantín 6, 36, 44, 114, 181, 245, 263,277,406,407,409 Hudec, Maximilián 228, 237 Hugo, Victor 215 Hůla, Emil 264 Hulková, Marta 114, 426 Hummel, Hans 84 Hummel, Johann Nepomuk 155, 178, 201, 203,222,322 Húska, Anton 209, 226, 233 Huszágh, S. 227 Huszár, Gál 67 Húščava, Dušan 355, 356, 357 Hviezdoslav, Pavol Országh 283, 311 Hyrtl, Anton 219,241

Ch Chalupka, Lubomír 325 Chalupka, Samo 196 Cheben, Ivan 425 Chládek, Jozef 205, 227, 237, 238 Chován, Z. 227 Chrástek, Michal 216 Chudík, Ladislav 375 Chudý, Jozef 155, 160, 165

I lbcrt, Jacques 378, 382 Isaac, Heinrich 68 Ivaška, J. 353 Ivaška, Samuel 349, 352, 383 Izák, Ludovít (pseud. Miloš Lihovecký) 213,216,216,217,227,228, 235-236, 250, 260,261 Izoová, Marianna 175

J Jadassohn, S. 261 Jachlmovsky, T. 202 Jakabčic, Matúš 356, 357 Janáček, Leoš 262,266,298,313,381 Jančár, I. 372 Jančík, P. Eugen OPraem 164, 177 Janda, Š. 227 Janeček, František 219,227,228,236, 237, 238 Janež (Janesch), Adam 28

Janíček,

Ján Karol 156 Janig, Jozef 153, 162, 176, 177 Janíg, Pavel 177 Janík, Peter 363 Janšto, Milan 428 Járek, Marián 411 Jareš, Stanislav 45 Jaro, A. 351, 355, 356 Jaslovský, Marián 357, 358 Jcgorovova, Valerija 326 Jelínek, Mikuláš 288, 304 Jelínek, Václav 155 Jelšovský, J. 346 Jendraššáková, S. 373 Jenisovci, súrodcnci 354 Jenka, D. 216 Jernek, Karel 382 Jesenský,Janko 214,261 Jilemnický, Peter 314 Jiráček, Václav 362 Joachim, József 200 Johannes de Grocheo 25, 413 Johannes de Murls 63 Johannisdorf, Albrecht von 63 Joksch, Anastasius 209 Jonáš, Gabriel 355, 356, 359 JozefII. 76, 140 Jung, Georg 175 Juraj z Kežmarku 59 Jurík, Marián 326, 363 Jurík z Topofčian 68 Jurkovič, Miloš 288, 346 Jurovský, Šimon 270,278,283,287,288,335, 361,362,366,367,373,375,378

K Kaboš, L. 373 Kačic, Ladislav 39, 71, 114, 115, 181 Kadavý, J. 198,204,216,228,229,237,238, 250 Kadlubiak, K. 353 Kafcnda, Frico 196, 238, 261, 262, 266, 268, 281,308,331,335,360 Kahnt, C. F. 210 Kajabová-Peňašková, Anna 288 Kajzar, J. 346 Kalánková, S. 356 Kalász, J. 356 Kalinayová, Jana 71, 115 Kalinka, Joachim 99 Kalíška, M. 358

552

Kálmán, Emmerich 207 Kalmánová, Ingrid 353 Kaluš, Václav 164 Kamenický, Š. 373 Kapp, Alexander 205, 219, 227, 233 Karbusicky, Vladimir 22-23, 44 Kardoš, Dezider 262, 264, 270, 278, 282-283, 286,287,288,290,296,305-306,3 16,318, 320,321,335,366,375 Karel, Rudolf 271 Karol VI. 75, 78 Karovičová, A. 353 Karvaš, J. 348 Kašlík, Václav 381, 382 Kaušitz, Oto 343 Kazík, V. 350 Kampfer Johann Alexander, 155 Kéler, Béla 207 Kempfer, Jozef 161, 175 Kerkovič, František 157 Kerli, Johann Kaspar 106 Kern, J. 345 Kerner József 215, 225, 242 Kinček, Július 357, 358 Klrcher, Athanasius 112 Kirilová, Ida 303 Kisef (Kiszely), Ján Karol 211 Kisef (Klszely), Michal 211 Kiss, Gábor 71 Kišoňová-Hubová, Mária 277 Kjellstrom, Blrglt 427 Klein, Dušan 348 Klein, Heinrich 153, 157, 155, 159-160, 166, 178,179,239 Klemens, J. B. 196 Klementls, Eugen 245 Klcsch, Daniel 85, 102 Klcsch, Krištof 85, 102 Klimkovlč, V. 196 Klimo-Hájomil, B. 236 Klimo, Ján 326 Klinda, Ferdinand 288 Klockner Georg 156 KlocknerJohann 156 Klockner, Karol 211 Knapp, A. 227 Knauer-Kovesdi, István 215, 242 Knechtsberger, Michal 361 Knepler, Georg 21, 44, 245 Kobierkowlcz, József 84 Kobrich, Johann Joseph Anton 153

Kocáb, Michal 370, 372 Kocian, Ján 380 Kocian, Jaroslav 262 Kocianová, Jana 350, 354, 356, 359 Kodály, Zoltán 259, 261, 266 Kohout, Leopold 207, 239 Kohut, Ignác 237 Koch, Klaus-Peter 115 Koch, M. 157 Kochlow, Carl Frajman von 213, 215, 240 Kolárová, Z. 350 Kolbayovci 211 Kolenič, Vladimír 352 Kolínska, Zora 350 Kollár, Adam František 76 Kollár, Ján 195, 198,233,406,412 Kolman, Peter 291, 292, 293, 295, 304, 316, 321,335,363,393 Kolník, Titus 49, 52 Komora, András 263 Komornikovci 156 Konárik, Karol 350 Koníček, Š. 367, 368, 370, 371, 372 Konitz, L. 356 Konštantín 54, 56 Kopčák, Sergej 303 Koperník, Mikuláš 308 Kopp, Anton Ernest 85, 100 Korabinský, Ján Matej 179 Koričánsky, Gustáv 326 Korvín, Matej 64, 66 Kořínek Miloš 315, 305, 355, 370, 372 Kossovits, Jozef 162, 166, 168-169, 176 Kossow, E. 203, 209 Kostolányiová, Eva 350 Koščo, Ján 380 Kothe, B. 230 Kovačevič, Igor 411, 427 Kovačevičová, Sonja 409 Kováč, C. 373 Kováčová, Júlia 406, 409 Koval, G. 346 Kovárcz, E. 218, 219 Kovář, Ján 349, 357, 370 Kovářová, Anna 326 Kovátsová, Fanny 203 Kowalská, Eva 181, 245 Kowalski, Július 315, 336 Kozič, E. N. 196 Kozma, Pavol 354, 355 Konig-Király, Péter 223, 225

553

Hubay, Jeno 262 Hubermann, Bronislav 200, 262 Hubinská, Tatiana 350 Hubová, Z. 353 Hudec, Konštantín 6, 36, 44, 114, 181, 245, 263,277,406,407,409 Hudec, Maximilián 228, 237 Hugo, Victor 215 Hůla, Emil 264 Hulková, Marta 114, 426 Hummel, Hans 84 Hummel, Johann Nepomuk 155, 178, 201, 203,222,322 Húska, Anton 209, 226, 233 Huszágh, S. 227 Huszár, Gál 67 Húščava, Dušan 355, 356, 357 Hviezdoslav, Pavol Országh 283, 311 Hyrtl, Anton 219,241

Ch Chalupka, Lubomír 325 Chalupka, Samo 196 Cheben, Ivan 425 Chládek, Jozef 205, 227, 237, 238 Chován, Z. 227 Chrástek, Michal 216 Chudík, Ladislav 375 Chudý, Jozef 155, 160, 165

I lbcrt, Jacques 378, 382 Isaac, Heinrich 68 Ivaška, J. 353 Ivaška, Samuel 349, 352, 383 Izák, Ludovít (pseud. Miloš Lihovecký) 213,216,216,217,227,228, 235-236, 250, 260,261 Izoová, Marianna 175

J Jadassohn, S. 261 Jachlmovsky, T. 202 Jakabčic, Matúš 356, 357 Janáček, Leoš 262,266,298,313,381 Jančár, I. 372 Jančík, P. Eugen OPraem 164, 177 Janda, Š. 227 Janeček, František 219,227,228,236, 237, 238 Janež (Janesch), Adam 28

Janíček,

Ján Karol 156 Janig, Jozef 153, 162, 176, 177 Janíg, Pavel 177 Janík, Peter 363 Janšto, Milan 428 Járek, Marián 411 Jareš, Stanislav 45 Jaro, A. 351, 355, 356 Jaslovský, Marián 357, 358 Jcgorovova, Valerija 326 Jelínek, Mikuláš 288, 304 Jelínek, Václav 155 Jelšovský, J. 346 Jendraššáková, S. 373 Jenisovci, súrodcnci 354 Jenka, D. 216 Jernek, Karel 382 Jesenský,Janko 214,261 Jilemnický, Peter 314 Jiráček, Václav 362 Joachim, József 200 Johannes de Grocheo 25, 413 Johannes de Murls 63 Johannisdorf, Albrecht von 63 Joksch, Anastasius 209 Jonáš, Gabriel 355, 356, 359 JozefII. 76, 140 Jung, Georg 175 Juraj z Kežmarku 59 Jurík, Marián 326, 363 Jurík z Topofčian 68 Jurkovič, Miloš 288, 346 Jurovský, Šimon 270,278,283,287,288,335, 361,362,366,367,373,375,378

K Kaboš, L. 373 Kačic, Ladislav 39, 71, 114, 115, 181 Kadavý, J. 198,204,216,228,229,237,238, 250 Kadlubiak, K. 353 Kafcnda, Frico 196, 238, 261, 262, 266, 268, 281,308,331,335,360 Kahnt, C. F. 210 Kajabová-Peňašková, Anna 288 Kajzar, J. 346 Kalánková, S. 356 Kalász, J. 356 Kalinayová, Jana 71, 115 Kalinka, Joachim 99 Kalíška, M. 358

552

Kálmán, Emmerich 207 Kalmánová, Ingrid 353 Kaluš, Václav 164 Kamenický, Š. 373 Kapp, Alexander 205, 219, 227, 233 Karbusicky, Vladimir 22-23, 44 Kardoš, Dezider 262, 264, 270, 278, 282-283, 286,287,288,290,296,305-306,3 16,318, 320,321,335,366,375 Karel, Rudolf 271 Karol VI. 75, 78 Karovičová, A. 353 Karvaš, J. 348 Kašlík, Václav 381, 382 Kaušitz, Oto 343 Kazík, V. 350 Kampfer Johann Alexander, 155 Kéler, Béla 207 Kempfer, Jozef 161, 175 Kerkovič, František 157 Kerli, Johann Kaspar 106 Kern, J. 345 Kerner József 215, 225, 242 Kinček, Július 357, 358 Klrcher, Athanasius 112 Kirilová, Ida 303 Kisef (Kiszely), Ján Karol 211 Kisef (Klszely), Michal 211 Kiss, Gábor 71 Kišoňová-Hubová, Mária 277 Kjellstrom, Blrglt 427 Klein, Dušan 348 Klein, Heinrich 153, 157, 155, 159-160, 166, 178,179,239 Klemens, J. B. 196 Klementls, Eugen 245 Klcsch, Daniel 85, 102 Klcsch, Krištof 85, 102 Klimkovlč, V. 196 Klimo-Hájomil, B. 236 Klimo, Ján 326 Klinda, Ferdinand 288 Klockner Georg 156 KlocknerJohann 156 Klockner, Karol 211 Knapp, A. 227 Knauer-Kovesdi, István 215, 242 Knechtsberger, Michal 361 Knepler, Georg 21, 44, 245 Kobierkowlcz, József 84 Kobrich, Johann Joseph Anton 153

Kocáb, Michal 370, 372 Kocian, Ján 380 Kocian, Jaroslav 262 Kocianová, Jana 350, 354, 356, 359 Kodály, Zoltán 259, 261, 266 Kohout, Leopold 207, 239 Kohut, Ignác 237 Koch, Klaus-Peter 115 Koch, M. 157 Kochlow, Carl Frajman von 213, 215, 240 Kolárová, Z. 350 Kolbayovci 211 Kolenič, Vladimír 352 Kolínska, Zora 350 Kollár, Adam František 76 Kollár, Ján 195, 198,233,406,412 Kolman, Peter 291, 292, 293, 295, 304, 316, 321,335,363,393 Kolník, Titus 49, 52 Komora, András 263 Komornikovci 156 Konárik, Karol 350 Koníček, Š. 367, 368, 370, 371, 372 Konitz, L. 356 Konštantín 54, 56 Kopčák, Sergej 303 Koperník, Mikuláš 308 Kopp, Anton Ernest 85, 100 Korabinský, Ján Matej 179 Koričánsky, Gustáv 326 Korvín, Matej 64, 66 Kořínek Miloš 315, 305, 355, 370, 372 Kossovits, Jozef 162, 166, 168-169, 176 Kossow, E. 203, 209 Kostolányiová, Eva 350 Koščo, Ján 380 Kothe, B. 230 Kovačevič, Igor 411, 427 Kovačevičová, Sonja 409 Kováč, C. 373 Kováčová, Júlia 406, 409 Koval, G. 346 Kovárcz, E. 218, 219 Kovář, Ján 349, 357, 370 Kovářová, Anna 326 Kovátsová, Fanny 203 Kowalská, Eva 181, 245 Kowalski, Július 315, 336 Kozič, E. N. 196 Kozma, Pavol 354, 355 Konig-Király, Péter 223, 225

553

Konigspergcr, Fr. Marianus OSB 153 Kracker, Leopold 76 Kraft, Anton 175 Krajčovič, J. 356 Krajíček, Ivan 350, 357 Král, Jozef 205 Kráf, Fraňo 344 Kráf, Janko 196,311,412 Krasko, Ivan 261, 268, 306 Krasko, Ján 413 Krásnohorská, Eliška 214 Kraus, Lambert 153 Kraus, P. Michael OFM 108 Krčméry, August Horislav 216, 228, 234 Krčméry, E. 210 Krehl, S. 261 Krelsler, Fritz 262 Krejčí, Iša 361 Krekovičová, Eva 409 Krcmnický, Jozef 78, 105 Krcn, P. Engelbcrt OFM 108 Kresák, Mikuláš 245 Kresák, Peter 181 Kresánek, Jozef 25, 44, 109, 115, 181, 245, 264,277,271,278,283,301,306,326,336, 394,407,409,426 Krist, Ján 428 Kristen, Ignác 177 Kristín, A. 3 73 Kriška, Branislav 288, 380, 381, 382 Križková-Lehotská, Ludmila 236 Krman, Danici 76 Krommer, František 175 Kroder, Jakob 156 Kružliak, Ján 426 Kubal, Viktor 372 Kubát, Norbert 262 Kubelík, Jan 200 Kubescha, Alojz 210 Kubička, Víťazoslav 305, 320, 336, 363 Kubincovcl 417 Kubíny, Jaroslav 52 Kukučín, Martin 196 Kulka, Eduard 205, 227, 238 Kumlik, Jozef 155, 203, 205, 209, 213, 222, 226,227,228,239 Kunc (Kuentz, Kuntz), Gcorgius 28 Kundlák, Jozef 303 Kunert, Jakub 164, 166, 175, 239 Kuntz, Johann Christoph 175 Kuntz, S. 220

Kupecký, Ján 76 Kupkovič, Ladislav 291,295,304, 321, 336, 363,368,371 Kuric, Ján 353 Kuruc, I. 346 Kurz, Joseph Felix ml. 175 Kusser, Johann st. 78, 79, 81, 82, 83, 85, 93, 94, 95-98, 110, 381 Kutný, I. 353 Kútsky, M. 227 Kuzmová, Klára 52 Květ, Jindřich 326 Kyrmezer, Pavci 65 Kysefovci 156

L Lábska-Kajanová, Yveta 357 Laciak, Bohuslav 218 Laciak, Bohuslav Emil 236 Laciak, Michal 216, 228, 229, 234, 236, 250 Ladivcr, Eliáš 110 Lachmann-Mosolyi, Józef 242 Laiferová, Marcela 350 Lančarič, Anton 352 Landerer, Franz 156 Landcrcr, Johann Michael 153, 155, 156 Lang, Juraj 177 Langer, Jozef 176 Láni, Eliáš. 65 Lánik, Miloš 346 Láni, Samuel 83 Lapšanský, Marián 303 Lasica, Milan 352, 353 Lasso, Orlando di 68, 82, 86 Latabár, E. 206 Latzin, J. 210 Laubner, Rudolf 241 Lauko, Ján 349 Lausmann, Engelbert 157 Lavotta, Ján 165, 166, 170-171, 185 Lébl, Vladimír 44, 327 Lccocq, Alexandre Charles 207 Lednický, Jeremiáš 99 Leeb, Alexander Eduard 176 Leeb, Johann Georg 157 Lehár, Franz ml. 207 Lehotská, Miriam 115 Lehotský, Ján 352, 354, 356 Lehotský, Jozef 428 Lcchký, Anton 176 Lechký, Matej 176

554

Lechleitner, Ferdinand Szymon 108 Lechner, Leonard 68 Leitgeb, Joseph 175 Lenárd, Ondrej 303, 362 Leng, Ladislav 288,407,409,410,422,426, 428,429 Lengová,Jana 243,245,246 Lenský, Ctibor 343, 351 Leoncavallo, Ruggiero 206 Leopold L 75, 240 Lepáček, P. Cclestín OFM 115 Leschetitzky, Th. 200 Leschnlgg, Josef 207 Leščák, Milan 410 Lev XIII. 237 Lexmann, Juraj 349, 371, 372, 373 Ličko, Miroslav 350 Liedmayr, Caspar 110 Lieskovský, Andrej 346 Lifka, Alexandr 365 Ligeti, Gyorgy 292 Lihovecký, Miloš - pozrl Izák, Ludovít Lichard, Milan 213,216,217,218,222,228, 235,260,261,407,410 Lichtcnthal, Peter 179 Likavský, M. 347 Linden, Albert van der 43 Lindner, Tomáš 68 Lindpaintner, Peter Joseph von 205 Ling, Jan 44 Lininger, Ján 163, 177 Lipa, Peter 354, 356, 359 Lippert, Karl Gottlieb 155 Liptáková, M. 377 Listenius, Nicolaus 69 Liszt, Franz 166, 175, 197, 200, 201, 203, 205,212,228,230,234,240,259 Liška, Zdeněk 367,368,370 Litecký-Šveda, Ján 353 Littmannová, Bea 345 Ljutenková, E. 376 Londiger (Londygier), Peter Pavol 108, 162 Lonská, Zuzka 350 Lortzing, Albert 206, 380, 381 Losy, Jan Antonín 110 Lotz, Theodor 146, 157,161,175, 179 Low, Gašpar 175 Lubej, Emil H. 425 Lučenič, Ladislav 353 Ludwig, Jakub Sebald 81 Luidl, Fr. Anton OFM 99

Lully, Jean-Baptiste 34 Lumierovci, bratia 365 Lundstrem, O. 349 Lupová, T. 353 Luther, Dano 430 Luther, Martin 64, 69, 75, 99 Lutoslawski, Witold 311,319 Lužica, R. 376

M Macourek, H. 370 Macudzinská, Sylvia 360 Macudzinski, Rudolf 305, 316, 361 Mačák, Ivan 48,52,408, 426 Mahu, Stephan 68 Machaut, Guillaume de 60 Malachovský, Ondrej 288 Mali, G. 85 Malinský, Fr. Václav OFM 161 Malovec, Jozef 291, 296-297, 305, 308-309, 336,363,367,368,370,371 Mandl, Ján 156 ~1anga,János 413 Mangelsdorf, A. 349 Maraová, Elisabetha 175 Marbach, E. 223 Marcinger, Ludovít 288 Marckfclner, Samuel 78, 82, 83, 92, 111 Marek, páter 103 Marian, Ch. 356 Mária Kristína Habsburská 145 MáriaTerézia 75, 76,118,140,145,154,185 Markuš, Michal 413 Marmankovič, Fr. Adam OFM 99, 108 Marschner, Heinrich 145, 201, 223 Marteau, Henri 262 Marthon, Gejza 225, 242 Martináková, Zuzana 327 Martinček, Dušan 291, 300-301, 312, 336 Martinček, Peter 305, 321, 383 Martinec, J. 222 Martini, P. Gianbattista OFM Conv. 106 Martoník, L. 355 Marx, Adolf Bernhard 229 Marx, Joseph 262 Mascagni, Pietro 206 Massenet, Jules 382 Matej, Danici 305, 320-321, 337 Matejovič, Ján 78, 105, 118, 185 Mathulay, J. 227 Mattheson, Johann 103, 115

555

Konigspergcr, Fr. Marianus OSB 153 Kracker, Leopold 76 Kraft, Anton 175 Krajčovič, J. 356 Krajíček, Ivan 350, 357 Král, Jozef 205 Kráf, Fraňo 344 Kráf, Janko 196,311,412 Krasko, Ivan 261, 268, 306 Krasko, Ján 413 Krásnohorská, Eliška 214 Kraus, Lambert 153 Kraus, P. Michael OFM 108 Krčméry, August Horislav 216, 228, 234 Krčméry, E. 210 Krehl, S. 261 Krelsler, Fritz 262 Krejčí, Iša 361 Krekovičová, Eva 409 Krcmnický, Jozef 78, 105 Krcn, P. Engelbcrt OFM 108 Kresák, Mikuláš 245 Kresák, Peter 181 Kresánek, Jozef 25, 44, 109, 115, 181, 245, 264,277,271,278,283,301,306,326,336, 394,407,409,426 Krist, Ján 428 Kristen, Ignác 177 Kristín, A. 3 73 Kriška, Branislav 288, 380, 381, 382 Križková-Lehotská, Ludmila 236 Krman, Danici 76 Krommer, František 175 Kroder, Jakob 156 Kružliak, Ján 426 Kubal, Viktor 372 Kubát, Norbert 262 Kubelík, Jan 200 Kubescha, Alojz 210 Kubička, Víťazoslav 305, 320, 336, 363 Kubincovcl 417 Kubíny, Jaroslav 52 Kukučín, Martin 196 Kulka, Eduard 205, 227, 238 Kumlik, Jozef 155, 203, 205, 209, 213, 222, 226,227,228,239 Kunc (Kuentz, Kuntz), Gcorgius 28 Kundlák, Jozef 303 Kunert, Jakub 164, 166, 175, 239 Kuntz, Johann Christoph 175 Kuntz, S. 220

Kupecký, Ján 76 Kupkovič, Ladislav 291,295,304, 321, 336, 363,368,371 Kuric, Ján 353 Kuruc, I. 346 Kurz, Joseph Felix ml. 175 Kusser, Johann st. 78, 79, 81, 82, 83, 85, 93, 94, 95-98, 110, 381 Kutný, I. 353 Kútsky, M. 227 Kuzmová, Klára 52 Květ, Jindřich 326 Kyrmezer, Pavci 65 Kysefovci 156

L Lábska-Kajanová, Yveta 357 Laciak, Bohuslav 218 Laciak, Bohuslav Emil 236 Laciak, Michal 216, 228, 229, 234, 236, 250 Ladivcr, Eliáš 110 Lachmann-Mosolyi, Józef 242 Laiferová, Marcela 350 Lančarič, Anton 352 Landerer, Franz 156 Landcrcr, Johann Michael 153, 155, 156 Lang, Juraj 177 Langer, Jozef 176 Láni, Eliáš. 65 Lánik, Miloš 346 Láni, Samuel 83 Lapšanský, Marián 303 Lasica, Milan 352, 353 Lasso, Orlando di 68, 82, 86 Latabár, E. 206 Latzin, J. 210 Laubner, Rudolf 241 Lauko, Ján 349 Lausmann, Engelbert 157 Lavotta, Ján 165, 166, 170-171, 185 Lébl, Vladimír 44, 327 Lccocq, Alexandre Charles 207 Lednický, Jeremiáš 99 Leeb, Alexander Eduard 176 Leeb, Johann Georg 157 Lehár, Franz ml. 207 Lehotská, Miriam 115 Lehotský, Ján 352, 354, 356 Lehotský, Jozef 428 Lcchký, Anton 176 Lechký, Matej 176

554

Lechleitner, Ferdinand Szymon 108 Lechner, Leonard 68 Leitgeb, Joseph 175 Lenárd, Ondrej 303, 362 Leng, Ladislav 288,407,409,410,422,426, 428,429 Lengová,Jana 243,245,246 Lenský, Ctibor 343, 351 Leoncavallo, Ruggiero 206 Leopold L 75, 240 Lepáček, P. Cclestín OFM 115 Leschetitzky, Th. 200 Leschnlgg, Josef 207 Leščák, Milan 410 Lev XIII. 237 Lexmann, Juraj 349, 371, 372, 373 Ličko, Miroslav 350 Liedmayr, Caspar 110 Lieskovský, Andrej 346 Lifka, Alexandr 365 Ligeti, Gyorgy 292 Lihovecký, Miloš - pozrl Izák, Ludovít Lichard, Milan 213,216,217,218,222,228, 235,260,261,407,410 Lichtcnthal, Peter 179 Likavský, M. 347 Linden, Albert van der 43 Lindner, Tomáš 68 Lindpaintner, Peter Joseph von 205 Ling, Jan 44 Lininger, Ján 163, 177 Lipa, Peter 354, 356, 359 Lippert, Karl Gottlieb 155 Liptáková, M. 377 Listenius, Nicolaus 69 Liszt, Franz 166, 175, 197, 200, 201, 203, 205,212,228,230,234,240,259 Liška, Zdeněk 367,368,370 Litecký-Šveda, Ján 353 Littmannová, Bea 345 Ljutenková, E. 376 Londiger (Londygier), Peter Pavol 108, 162 Lonská, Zuzka 350 Lortzing, Albert 206, 380, 381 Losy, Jan Antonín 110 Lotz, Theodor 146, 157,161,175, 179 Low, Gašpar 175 Lubej, Emil H. 425 Lučenič, Ladislav 353 Ludwig, Jakub Sebald 81 Luidl, Fr. Anton OFM 99

Lully, Jean-Baptiste 34 Lumierovci, bratia 365 Lundstrem, O. 349 Lupová, T. 353 Luther, Dano 430 Luther, Martin 64, 69, 75, 99 Lutoslawski, Witold 311,319 Lužica, R. 376

M Macourek, H. 370 Macudzinská, Sylvia 360 Macudzinski, Rudolf 305, 316, 361 Mačák, Ivan 48,52,408, 426 Mahu, Stephan 68 Machaut, Guillaume de 60 Malachovský, Ondrej 288 Mali, G. 85 Malinský, Fr. Václav OFM 161 Malovec, Jozef 291, 296-297, 305, 308-309, 336,363,367,368,370,371 Mandl, Ján 156 ~1anga,János 413 Mangelsdorf, A. 349 Maraová, Elisabetha 175 Marbach, E. 223 Marcinger, Ludovít 288 Marckfclner, Samuel 78, 82, 83, 92, 111 Marek, páter 103 Marian, Ch. 356 Mária Kristína Habsburská 145 MáriaTerézia 75, 76,118,140,145,154,185 Markuš, Michal 413 Marmankovič, Fr. Adam OFM 99, 108 Marschner, Heinrich 145, 201, 223 Marteau, Henri 262 Marthon, Gejza 225, 242 Martináková, Zuzana 327 Martinček, Dušan 291, 300-301, 312, 336 Martinček, Peter 305, 321, 383 Martinec, J. 222 Martini, P. Gianbattista OFM Conv. 106 Martoník, L. 355 Marx, Adolf Bernhard 229 Marx, Joseph 262 Mascagni, Pietro 206 Massenet, Jules 382 Matej, Danici 305, 320-321, 337 Matejovič, Ján 78, 105, 118, 185 Mathulay, J. 227 Mattheson, Johann 103, 115

555

Matúš, František 71, 116, 246 Matušík, Vieroslav 346, 363 Matuška, Janko 215, 360,361,362,360,366 Matúška, Janko 213 Matzenauer, František Oto 205, 226, 227, 237 Matzenauer, Vojtech 227, 238 Matzner, Antonín 358 Maulbcrtsch, Franz Anton 76 Mauthner, Gustav 200 Maxim, J. 348 Mayer, Johan Justus Friedrich 112 Mayrbcrger, Karl 203,215, 218, 220, 223, 226, 229,240,241 Máziková, Eva 350 Mázorová, Mária 426, 430 Medlen, Igor 411 Medňanský, L. 196 Medveďová, Magda 353 Megerle, Georg Wilhelm 206 Meier, Adolf 181 Meier, Jaroslav 305, 316, 362, 374, 376, 380, 381, 382 Meissner, Samuel 211 Melanchton, Filip 64, 69 Meličko, Ján 198,204,216,217,234 Meličko, Vladimír 234 Melicherová, H. 377 Melkovič, Ján 370, 371 Mendclssohn-Bartholdy, Felix 197 Menterová-Popperová, S. 200 Menzel 175 Mertz, Joseph Kaspar 239 Méry, B. 210 Messerschmidt, Franz Xaver 76 Messiacn, Olivier 269, 279 Metod 25, 29,39,54,56 Meyer von Schauensee, Franz Jozef 106 Meyerbeer, Giacomo 206 Mezey, László 71 Mickiewicz, Adam 223 Mielczewsl