Tenis encyklopédia

Citation preview

O športe ako spoločenskom jave, sociálnej realite, o jeho rekreačnom význame pre najširšie vrstvy obyvateFstva i dóležitosti pre vývoj osobnosti dospievajúceho člověka, vplyve na správnu životosprávu dnes už nikto nepochybuje. V socialistickom systéme telesnej výchovy a športu našiel si svoje miesto, úlohu, ciel* a funkciu aj tenis, ktorý patři medzi tie športové discipliny, čo možno pěstovat až do neskorého veku. Svojou masovosťou — počet rekreačne hrajúcich tenistov v ČSSR sa odhaduje na 50 000 — sa stává čoraz významnějším odvětvím telesnej výchovy a športu. Stále rastúcemu záujmu veřejnosti o tenis vychádza v ústrety aj táto publikácia, usilujúca sa spopularizovať poznatky o „bielom športe" encyklopedickou formou. Autoři zhrnuli do nej nespočetné fakty z týchto tematických oblasti: dějiny tenisu, systém, taktika a pravidlá hry, prostredie a vybavenie potřebné na hru, nácvik a tréning, významné osobnosti světového tenisu, medzinárodné tenisové organizácie, najdoležitejšie podujatia, československý tenis a jeho reprezentanti. Úspechom československých pretekárov na medzinárodných turnajoch venujú autoři mimoriadnu pozornost. Slovníkový charakter encyklopédie i živé, jasné a zrozumiteFné spracovanie približujú čitateFovi v stručnom zhrnuti všetky významnejšie fakty tenisového športu od jeho zrodu až po súčasnosť. Malá encyklopédia tenisu je spestrená bohatým ilustračným materiálom.

TENIS

ENCYKLOPĚDIA IVAN LICHNER A KOLEKTÍV

SPORT • BRATISLAVA 1980

Tenis — encyklopédia Zostavil a napísal Dr. Ing. Ivan Lichner s kolektívom spoluautorov: Eduard Bednárik, Stanislav Chvátal, Jozef Jedlovský, Tibor Lukáč, doc. dr. Ladislav Meruňka, CSc.

Lektorovali Ing. Imrich Dolský, prof. dr. Ján Horecký, DrSc., Lýdia Melišová, prof. dr. Miroslav Rovný, CSc. Karol Truchlík

© Ivan Lichner 1980

7

Predhovor Málokteré športové odvetvie sa móže pochválit’ takou dlhou a bohatou históriou ako tenis. Kořene tejto hry siahajú do uplynulých storočí a aj jej moderná súťažná forma, představovaná najma tradičnými tenisovými turnajmi, ako je například Wimbledon, má už výše storočnú históriu. Pre nás je iste zaujímavé, že tenisová hra na území dnešnej ČSSR má takmer rovnako dlhú tradíciu ako v krajině jej vzniku, v Anglicku. Už na sklonku minulého storočia sa v Čechách i na Slovensku zakladali tenisové dvorce a hráli prvé turnaje. Nie div, že Československo sa v období medzi dvorná světovými vojnami zařadilo medzi tenisovo vyspělé krajiny. Optimálně podmienky na pestovanie tenisového sportu v socialistickom zriadení, společenská i materiálna podpora, ktorú náš štát poskytuje rozvojů telesnej výchovy, umožnili našim tenistom dosiahnuť v poslednom desaťročí světové úspěchy. Či už to bolo Kodešovo víťazstvo vo Wimbledone a na dalších světových turnajoch, alebo dramatické stretnutia československého reprezentačného družstva v súťaži o Davisov pohár, všetky tieto úspěchy výrazné zvýšili u nás popularitu „bieleho“ športu, vyburcovali záujemjnládeže o hranie tenisu, znásobili zanietenie stoviek dobrovolných funkcionárov a trénerov. Tým sa utvořili ďalšie, ešte priaznivejšie předpoklady pře nové úspěchy, a tak sme svedkami toho, že v mládežníckom tenise patříme v posledných rokoch medzi najlepších na svete. V kapitalistických štátoch prepadol tenis v poslednom desaťročí totálnej komercionalizácii a, žiaT, aj mnohí najlepší tenisti tam uprednostňujú honbu za peniazmi před športovými výsledkami. O to sú cennejšie tenisové úspěchy našich reprezentantov a prostredníctvom nich propagácia dobrého měna ČSSR vo svete.

8

Z nášho pohfadu je nemenej dóležitá ďalšia přednost’ tenisového sportu: možno ho masovo využit’ na rekreačně účely. Desaťtisíce dětí a pracujúcich nachádzajú v tenise príťažlivú zábavu a pohyb, oddýchnu si při ňom z pracovných povinností a utužujú si zdravie. V. zjazd ČSZTV v novembri 1978 zdóraznil zdravotne-rekreačný význam telovýchovnej a športovej činnosti. Nazdávam sa, že tenisový sport má všetky předpoklady plnit’ túto úlohu. Tenis sa dnes u nás teší velkému záujmu športovej veřejnosti. Preto nepřekvapuje, že nielen tenisový odborník alebo funkcionář, ale aj rekreačný tenista i športový fanúšik sa chce všeličo dozvedieť o tomto príťažlivom športe. Česká i slovenská tenisová literatúra je poměrně bohatá na odborné metodické příručky, skromnější je už počet knih, zachycujúcich úseky z tenisovej historie, a záujemca nemal doteraz k dispozícii publikáciu, v ktorej by boli komplexně zhrnuté všetky podstatné informácie o „bielom“ športe. Táto encyklopédia chce zjavnú medzeru v našej literatúre vyplnit’. Jej obsahový záběr sme zvolili tak, aby bol čo najširší, zo světového, československého i slovenského tenisu, ale encyklopedický charakter si vynútil značnú stručnost’. Pretože ide o prvý pokus tohto druhu, boli sme si od začiatku práce vědomí, že narazíme na mnohé problémy (například kritériá výběru hráčov alebo nedostupnost’ niektorých důležitých informácií a podobné) a že hotové dielo nebude bez nedostatkov. VzhTadom na jeho faktografický obsah má poskytnúť čitatelovi konkrétnu informáciu vždy, keď to bude potřebovat’. Nie náhodou sa táto publikácia připravovala v období 30. výročia zjednotenia československej tělovýchovy, ktoré bolo výsledkom víťazstva pracujúceho fudu v boji o charakter republiky vo februári 1948. Spomenuté historické události totiž umožnili nielen nebývalý rozvoj tělovýchovy a športu v našej vlasti, ale aj ciefavedomé a systematické vydávanie diel s tělovýchovnou a športovou problematikou. Záverom by som rád vyslovil vďaku všetkým spolupracovníkom, ktorí mi toto dielo pomohli vytvořit’. Ivan Lichner

Tenis — encyklopédia 9

S krátký a i. amer. angl. a pod. arg. atlet. austr. b. b. b. belg. bulh. býv. dán. dorast. DC d.c. eur. čs. franc. hlav. hol. jap. juhosl. SFRJ

junior. klasifik. komputer. maď. majstr. maxim. medzinár. mex. napr. nar. nár.

— a iní — americký — anglický — a podobné — argentinsky — atletický — austrálsky — bodov — bez boja — belgický — bulharský — bývalý — dánský — dorastenecký — Davis cup — daviscupový — európsky — československý — francůzsky — hlavný, hlavně — holandský — japonský — juhoslovanský — Socialistická federatívna republika Juhoslávie — juniorský — klasifikovaný — komputerový — maďarský — majstrovstvo — maximálny — medzinárodný — mexický — například — narodený — národný

nasl. nem. nór. obyč. o. i. pol'. port. póv. príp. rak. relat. rep. rod. rum. RSR ser. sloven. soviet stor. svět. špan. sport. švajč. švéd. tal. talent. tenis. t-j. tur. vyd. w. 0. zač. zákl. žasl. zvi.

— nasledujúci — nemecký — nórsky — obyčajný — okrem iných — polský — portugalský — póvodný,povodně — připadne — rakúsky — relativný, relativné — republika — rodená — rumunský — Rumunská socialis­ tická republika — scratch — slovenský — sovietsky — storočie — světový — španielsky — športový — švajčiarsky — švédsky — taliansky — talentovaný — tenisový — to jest — turecký — vydatá — výhra bez boja — začiatkom — základný — zaslúžilý — zvláštny

lexander

Alexander John (Australia), nar. 4. 7. 1951—jeden z posledných odchovancov povestnej liahne dlhoročného austr. d. c. kapitána a trénera H. Hopmana. Už ako 17-ročný nastůpil 1968 vo vyzývacom finále DC proti USA vo štvorhre, 1969 finalista dorast. turnaja vo Wimbledone a medzi najlepšími 16 hráčmi v dvojhre dospělých. 1969—1971 prvý hráč svět, rebríčka do 21 rokov. V dvojhre sa prebojoval 1973 a 1975 do -* turnaja majstrov (masters) WCT, 1977 zvíťazil na turnaji Volvo v North Convay (USA) a v rozhodujúcej miere pomohol austr. družstvu po 4 rokoch opat’ vyhrať DC. Vo štvorhre s krajanom Den tom utvořil stabilnú dvojicu: finále na medzinár. majstr. Austrálie 1970 a 1973, finále na Roland Garros v Paříži 1975, semifinále Wimbledo­ nu 1971 a finále tamtiež 1977. Představitel nekom­ promisně) útočnej hry silového charakteru s tvrdým podáním. 1975 na 8., 1976 na 47. a 1977 na 18. mieste komputer. svět, rebríčka.

AU England Club (plný názov All England Lawn Tennis and Croquet Club) — angl. tenis, klub so sídlom vo Wimbledone na předměstí Londýna, na ktorého trávnatých dvorcoch sa už 100 rokov hrává tradičný turnaj známy po celom svete pod přenese­ ným názvom -> Wimbledon. A E C založili 1868 a povodně mal svoje dvorce vo Wimbledone na ulici Worple Road, kde sa od 1877 začal hrať najstarší tenis, turnaj. 1922 sa sídlo klubu vo Wimbledone premiestnilo na nedaleká ulicu Church Road do nového areálu, budovaného od 1919, ktorý slúži klubu i wimbledon, tumaju dodnes. V dnešnom areáli je centrálny dvorec pre 14 000 divákov, pobočný centrálny dvorec pře 7000 divákov, dalších 13 trávnatých dvorcov (z nich ešte 3 s menšími tribúnami) a 10 tréningových antukových dvorcov. Na čele A E C neraz stáli aj členovia královskej rodiny, od 1969 je predsedom klubu vojvoda z Kentu, ktorému už tradičné prislúcha právo

11

odovzdávať ceny wimbledon, víťazom. Klub má ustálený počet 375 ríadnych členov (okrem čestných členov, ktorými sa stávajú napr. wimbledon, víťazi) a 100 každoročně volených „dočasných“ členov, takže čakatelská lehota trvá i desaťročie. Jediný čs. tenis, oddiel, ktorému sa podařilo nadviazať šport. kontakt s A EC, je Slovan CHZJD Bratislava. Je­ ho družstvo bolo 1967 hostbm A E C a odohralo na wimbledon, dvorcoch priateTské stretnutie. amatér — Sportovec, ktorý spíňa kritériá § 26 pravidiel Medzinár. olymp. výboru a doplňujúce ustanovenia. Na viedenskom zasadnutí MOV 1970 sa podařilo novému vedeniu prerokovať a přesadit’ uvedený paragraf v tomto znění: „Aby sa pretekár mohol zúčastnit' na vrcholných podujatiach, musí uznávat' a dodržiavať pravidlá i poriadky Medzi­ nár. olymp. výboru a navýše aj pravidlá svojej me­ dzinár. šport. federácie, a to aj v tom případe, ak sú prísnejšie ako pravidlá MOV. Nesmie získavať nijaká finančnú odměnu ani materiálně výhody spojené s jeho účasťou v Sporte, pokial to nie je povolené v dodatkoch tohto pravidla.“ V doplňujúcich ustanoveniach § 26 sa dočítáme: „Pretekár móže byť tělovýchovným či športovým učitelom v oblasti zákl. výcviku, přijímat’ v čase příprav a skutočného súťaženia (dížka má byť obmedzená pravidlami každej medzinár. federácie) příspěvky od nár. olymp. výborov či nár. šport. zvázov na stravu a ubytovanie, cestovné výlohy, vreckové na drobné výdavky, poistenie (proti úrazom, chorobám, škodám na osobnom majetku), ďalej osobný šport. výstroj a výzbroj, náklady na lekárske ošetrenie, fyzioterapiu a pomoc oprávně­ ných trénerov. Ďalej náhradu overenú příslušnými nár. olymp. federáciami či nár. šport. zvázmi, ktorá v případe potřeby pokrývá finančnú stratu spósobenú absenciou pretekára v zaměstnaní ako dósledok přípravy či účasti na medzinár. šport. súťažiach.

.A-matérske majstrovstvá Európy

Vyplatená suma podlá tohto předpisu nesmie v nijakom případe prekročiť výšku riadneho platu v príslušnom čase. Náhradu možno vyplatit' až po schválení nár. Sport, zvázu. Móže príjímať aj ceny získané v súťažiach do limitov schválených predpismi príslušnej medzinár. federácie, ako aj přijímat’ akademické a technické štipendiá. Pretekár nesmie byť v súčasnosti či minulosti profesionálem v ktoromkoFvek Sport, odvětví, nesmie podpísať profesionálnu zmluvu před oficiálnym skončením hier, nosiť počas olymp. hier či iných sůťaží reklamně symboly na svojom tele či odeve, pokiaF nejde o výrobně značky na technickom odeve či nářadí, schválenom MOV a medzi­ nár. Sport, federáciami, nesmie pósobiť ako tréner z povolania v ktoromkoFvek Sporte. Zároveň nesmie požičať svoje měno či zobrazenie na reklamně účely, pokiaF jeho medzinár. či nár. Sport, federácia alebo nár. olymp. výbor neuzavřeli riadnu zmluvu, týkajůcu sa dotácií. Takéto financie nesmie prevziať jednotlivec, ale nár. Sport, federácia.“

amatérské majstrovstvá Európy — oficiálny šam­ pionát eur. amatérských tenistov, založený 1969 Medzinár. tenis, federáciou (ITF) ako reakcia na rozmáhajúci sa profesionalizmus v tenis. Sporte a ako snaha udržať hodnotné turnaje na eur. kontinente pri úpadku finančně dotovaných tumajov v USA. Preto medzi účastníkmi 1. ročníka v Turíne boli predovšetkým tenisti socialistických a nesprofesionalizovaných krajin: ZSSR, Bulhar­ ska, Maďarska, Polska, ČSSR, Belgická, Grécka, Norska, Rakúska, Španielska, Švajčiarska a usporiadajúceho Talianska. Prvú zlatů medailu na ME získala čs. reprezentantka V. Vopičková (N. Neu­ mannová obsadila 2. miesto) a S. Baranyi (MER). PodFa výsledkov v turnajových súťažiach dvojhier a štvorhier sa zaviedlo aj bodovanie družstiev jednotlivých krajin, v ktorom najčastejšie víťazil ZSSR. Predovšetkým tenisti ZSSR, Maďarska a ČSSR určovali úroveň ME vo všetkých dalších ročníkoch, ktoré sa usporiadali v Sofii, Luxembur­ gu, Budapešti, Pescare, Wroclawi, Viedni, Přerove a Maribore. Najúspešnejším účastníkom šampioná­ tu je A. Metreveli s 5 zlatými medailami z dvojhry, po ňom O. Morozovová s 3; S. Barányi a M. Krošinová získali po dvoch. Z čs. tenistov si vybojovali zlato V. Vopičková (1969), M. Navrátilová (1974) a R. Tomanová (1975). ČSSR vložila svoj usporia-

12 datefský vklad do súťaže 1976, keď město Přerov brilantně zvládlo úlohu organizátora i hostiteFa účastníkov 8. ročníka ME. Amatérski majstri Európy 1969 1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978

Barányi (MER) Metreveli (ZSSR) Metreveli (ZSSR) Barányi (MER) Metreveli (ZSSR) Taróczy (MER) Metreveli (ZSSR) Kakulja (ZSSR) Metreveli (ZSSR) Metreveli (ZSSR)

Vopičková (ČSSR) Morozovová (ZSSR) Morozovová (ZSSR) Krošinová (ZSSR) Morozovová (ZSSR) Navrátilová (ČSSR) Tomanová (ČSSR) Jaušovcová (SFRJ) Krošinová (ZSSR) Ruziciová (RSR)

Výsledky čs. tenistov a závěrečné výsledky vo všetkých sú­ ťažiach a. m. E. uvádzame v prehtade na s. 179—183.

Amaya Victor (USA), nar. 2. 7. 1954 — takmer 2 m vysoký lavák, upozornil na seba výsledkami 1976, keď porazil V. Amritraja, Velasca a Dibleyho. 1977 zvíťazil na turnaji v austr. Adelaide. 1976 na 105. a 1977 na 73. mieste komputer. svět, rebríčka.

Amritraj Anand (Indická rep.), nar. 20. 3. 1952 — výborný hráč štvorhry, najma so svojím bratom Vijayom utvořil vynikajúcu dvojicu. 1972 sa zaslúžil o postup Indie až do finále DC, kde tím Indickej rep. odmietol nastúpiť proti družstvu rasistickej JAR, 1976 sa probojoval spolu s bratom do semifinále Wimbledonu. 1977 v dvojhre na 123., vo štvorhre na 62. mieste komputer. svět, rebríčka. Amritraj Vijay (Indická rep.), nar. 12. 12. 1953 — tenista s jemným citom v ruke a s pověstně vzorným správaním. 1973 vo štvrťfinále Wimbledonu podla­ ho! Kodešovi 5:7 v 5. sete, probojoval sa tiež do štvrťfinále Forest Hills, keď porazil o. i. Lavera a Stoná, 1974 tento úspěch zopakoval víťazstvami nad Borgom a Riessenom, 1974 sa zaslúžil o víťazný postup Indie do finále DC, 1976 zvíťazil na tumajoch v Memphise a Newporte a so svojím bratom Anandom bol v semifinále Wimbledonu, 1977 zvíťazil na tumajoch v Aucklande a v Bombay, vo štvorhre so Stocktonom na turnaji majstrov WCT. 1975 na 26., 1976 na 31. a 1977 na 46. mieste komputer. svět, rebríčka. Ančincová, rod. Rárková Mária, nar. 30. 12. 1930 v Žiline — jedna z najtalentovanejsích sloven.

13

nliotová tenistiek. 1948 dorast. majsterka ČSR v dvojhre a miešanej štvorhre, 7-násobná majsterka Sloven­ ska v dvojhre (1949, 1950, 1951, 1955, 1956, 1957 a 1960) a 10-násobná majsterka Slovenska vo štvorhrách. Od roku 1949 patřila medzi popředně hráčky v ČSSR, najvyššie klasifik. 1958 — na 4. mieste celoštátneho rebríčka. Jej najváčšou zbraňou bol razantný forhendový úder. Anliotová Helena (Švédsko), nar. 26. 9. 1956 — dorast. majsterka Švédská 1974, až do 1977 švéd. tenistka č. 1. 1977 na 48. mieste komputer. svět, rebríčka.

L. Žemlom) a vo štvorhre. 1921—1922 reprezento­ val v DC, zohral 4 dvojhry a 1 štvorhru. Bol nielen velmi dobrým aktívnym tenistom, ale aj vynikajúcim teoretikom. Publikoval odborné články pre začiatočníkov i pokročilých a 1948 vydal knihu Tenis (Ako sa naučím hrať tenis skór než ostatní). Dlhý čas pracoval v odborárskej tělovýchově DŠO a TŠO ROH, ako aj v trénerskej řade tenis, sekcie ÚV ČSZTV. Bol nositefom veřejného uznania 1. stupňa za zásluhy o tělovýchovu a šport.

Anthonyová Julie (USA), nar. 13.1. 1948 — tenistka z druhej desiatky amer. rebríčka. 1969 porazila vo Wimbledone Durrovú, 1973 zviťazila na medzinár. majstr. Švajčiarska v dvojhre i štvorhre. 1977 na 31. mieste komputer. svět, rebríčka. Antonoplisová Lea (USA), nar. 20. 1. 1959 — najúspešnejšia hráčka dorast. súťaži 1977. Zviťazila v dorast. Wimbledone a bola vo finále dorast. súťaže vo Forest Hills. Medzi dospělými koncom 1977 na 67. mieste komputer. svět, rebríčka.

antuka — škridlová alebo tehlová drvina červenej farby, určená na povrch dvorcov. Je pórovitá, lahko prepúšťa vodu a zachovává si pružnost’. Najčastejšie používaný povrch dvorcov v Europe (z franc, en tout cas — án tu ka — pře každý případ, na každé počasie). V USA sa používá už aj umělá antuka, nazývaná har-tru, s výhodnými hydroskopickými vlastnosťami. Appelová, vyd. Vessiesová Elly (Holandsko), nar. 27. 7. 1952 — po B. Stoveovej druhá najlepšia tenistka svojej krajiny, 1973 účastníčka medzinár. majstr. ČSSR v Bratislavě, 1975 na amatérských majstr. Európy vo Viedni vyřadila Navrátilovu, 1976 sa prebojovala do štvrťfinále majstr. Európy v Přerove. 1977 na 74. mieste komputer. svět, reb­ ríčka.

Ardelt Karel, Ing. (1889—1978) — čs. teoretik i praktik tenis, hry. Prvé významnejšie úspěchy doma dosiahol ako 19-ročný. 1920 druhý na majstrovstvách ČSR v dvojhre a v tomže roku nominovaný na olympijské hry v Antverpách. 1922 majster ČSR v dvojhre (vo finále vyhrál nad

J. Asbóth

Asbóth József (MLR), nar. 18. 9. 1917 — najůspešnejší maď. tenista, 7-násobný víťaz nár. majstr. a 4-násobný víťaz medzinár. majstr. Maďarska, re­ prezentant v DC od 1938 do 1957; za ten čas v 16 stretnutiach odohral 41 zápasov. Zvíťazil na Roland Garros v Paříži 1947, keď porazil o. i. Petru, T. Browna a vo finále Sturgessa. 1950 zvíťazil na medzinár. majstr. ČSSR v Prahe. Hoci bol Specialis­ ta na antuke, dosiahol vynikajúci úspěch aj na trávě

she vo Wimbledone, kde sa 1948 víťazstvom nad T. Brownom probojoval až do semifinále. Tenista pověstný štýlovými prosnými ůdermi zo zákl. čiary.

A. Ashe

Ashe Arthur (USA), nar. 10. 7. 1943 — světoznámý tenista, bojovník za rovnoprávnost’ černošských obyvatefov v USA i v JAR. Ako prvý černoch sa 1963 probojoval do amer. d. c. družstva, za ktoré odohral 29 zápasov, z toho 25 víťazných. Na medzinár. majstr. USA vo Forest Hills zvíťazil 1968 a odvtedy až do 1976 klasifik. medzi prvými 10 hráčmi svět, rebríčka.. Na medzinár. majstr. Austrálie v Sydney zvíťazil 1970 (vo finále bol už 1966 a 1967). 1971 podFahol v semifinále vo Forest Hills Kodešovi, 1972 vo finále Nastasemu, 1975 bol víťazom tumaja majstrov (masters) WCT v Dallase, keď vo finále porazil Borga a v tomže roku,

14 v nezabudnutefnom finále Wimbledonu, triumfoval nad Connorsom. 1975 klasifik. na 4. mieste svět, rebríčka. Koncom 1976 pre zranenie takmer přestal hraf a až po roku sa opáť vrátil na turnaje. Představíte! technického útočného tenisu s vynikajúcim variabilným podáním, smečmi a volejmi. ATP (Association of Tennis Proffesionals), Združenie tenis, profesionálov — záujmová organizácia profesionálnych hráčov (mužov), založená v septembri 1972 počas tumaja vo Forest Hills. Predchodcom ATP bola ITPA (International Tennis Players Association), ktorá vznikla 1969. Jej predsedom bol J. Newcombe. Existovala však len 18 mesiacov. Za prvého předsedu ATP zvolili C. Drysdala. Výkonným riaditefom sa stal niekdajší wimbledon, víťaz a potom známy manažér profesionálneho te­ nisu J. Kramer, čo už vopred dávalo tušiť, že orga­ nizácia hráčov nemieni pósobiť len na ochranu ich záujmov, ale že chce rozhodujúcim spósobom vplývať na vývoj svět, tenisu. V priebehu dvoch rokov sa ATP stala popři ITF určujúcim činitelom v najdóležitejších svět, tenis, podujatiach. Kontroluje fak­ ticky všetky svět, turnaje a ich finančně dotácie, riadi distribúciu špičkových tenistov na tieto turnaje, rozhoduje o svět, termínovej listině, vydává noviny International Tennis Weekly a komputer. svět, rebriček, ktorého poradie je závazné pre každého usporiadatela tumaja pri přijímaní a nasadzovaní hráčov atď. Druhým predsedom ATP sa stal 1974 obrůbený čierny Američan A. Ashe, po ňom 1976 Austrálčan J. Newcombe. Směr politiky ATP však udával výkonný nadité! J. Kramer, ktorého 1976 vystriedal vo funckii další Američan B. Briner. Austin Henry W., „Bunny“ (Velká Británia), nar. 20. 8. 1906 — d. c. reprezentant Anglicka 1929— 1937, druhý hráč družstva (vedla Perryho), ktoré vyhrálo DC štyri rázy za sebou (1933—1936). Vo finále Wimbledonu 1932 a 1938, v semifinále 1936 a 1937, 1935 v semifinále a 1937 vo. finále Roland Garros v Paříži.

Austinová Tracy (USA), nar. 12. 12. 1962 — mimoriadny zjav v ženskom tenise: 1977 sa stala dorast. majsterkou USA, ako 14-ročná začala hrať sůťaže dospělých, kvalifikovala sa do hlavnej súťaže Wimbledonu, kde porazila skúsenú AppelovúVessiesovů a vo Forest Hills víťazstvami nad

Aut

15 Eisterlehnerovou, Ganzovou, Barkerovou a Ruziciovou sa prebojovala medzi najlepších 8, kým jej neuvěřitelný postup nezastavila B. Stoveová. V tom roku sa jej hra zakladala na velmi dobrých zákL úderoch, pohyblivosti a schopnosti trpezlivo čakať na chybu súperky. Hrá obojručný bekhend pripominajúci (rovnako ako jej prudký nástup kariéry právě vo Forest Hills) Ch. Evertovú. 1977 na 12. mieste komputer. svět, rebríčka. aut (out) — 1. lopta zahraná za hraničně čiary dvorca alebo vedla nich; — 2. lopta zahraná pri podaní za pole určené na podanie alebo vedla něho. Baddeley Wilfred (Velká Británia, 1872—1929) — najmladší víťaz wimbledon, dvojhry: zvíťazil 1891, keď mal 19 rokov, 5 mesiacov a 23 dni. Okrem toho vyhrál Wimbledon ešte 1892 a 1895, vo štvorhre 1891, 1894, 1895, 1896.

vo štvorhre. 1976 na 31. a 1977 na 22. mieste komputer. svět, rebríčka hráčov štvorhry.

Barányi Szabolcs (MER), nar.- 31. 1. 1944 — reprezentoval Maďarsko už ako junior v Galeovej pohári a od 1968 aj v DC. 1969 získal titul majstra MER, amatérským majstrom Európy 1969 a 1972. 1971 vo finále medzinár. majstr. ČSSR v Bratislavě, kde po 5-setovom boji podlaho! Kodešovi. Na medzinár. majstr. MER zvíťazil 1972 a o rok nato bol medzi 16 najlepšími hráčmi vo Wimbledone. Jeho přednostou boli klasické zákl. údery, preto mal úspěchy prevažne na pomalšich antukových dvorcoch.

Ball Sydney (Austrália), nar. 24. 1. 1950 — tenista, ktorý v dvojhre nepatři medzi svět, elitu, ale vyniká

Barazzutti Corrado (Taliansko), nar. 19. 2. 1953 — ako prvý Talian 1971 vyhrál dorast. turnaj na Roland Garros v Paříži a najváčší svět, dorast. turnaj Orange Bowl v Miami. 1973 bol prvým hráčom, ktorý porazil Kodeša po jeho wimbledon, víťazstve, a to v d. c. střetnutí v Prahe. Vo svět, rebríčku tenistov do 21 rokov klasifik. 1975 ako

S. Barányi

C. Barazzutti

16

'arkerová piaty. 1976 sa spolu s Panattom zaslúžil o víťazstvo Talianska v DC najma výhrami nad Newcombom (Austr.) a Fillolom (Chile). 1977 zvíťazil na WCT turnaji v Charlotte, na medzinár. majstr. Švédská v Bastade a na krytých dvorcoch v Paříži, vo Forest Hills sa prebojoval do semifinále. Spočiatku specia­ lista na antuke s obranným poňatím hry, ale postupné si osvojil na rýchlejších povrchoch aj útočný tenis. 1974 na 56., 1975 na 14., 1976 na 22. a 1977 na 11. mieste komputer. svět, rebríčka.

bekhend (angl. backhand) — úder, ktorým hráč zasahuje loptu po odraze od zeme na opačnej straně těla, ako drží raketu. Preto je pohybové obťažnejší ako forhend. Podlá spósobu zásahu lopty rozezná­ váme b. priamy a b. s rotáciou (hornou, dolnou). Ak udierame loptu priamo zo vzduchu, nazýváme tento úder bekhendový volej. Pri zásahu lopty v pohybe k sieti hovoříme o nabiehanom útočnom b.

Barkerová Sue (Velká Británia), nar. 19. 4. 1956 — najváčšia ženská nádej angl. tenisu 70. rokov. V období 1972—1974 vyhrala 13 dorast. turnajov, pričom 1973 jej zásluhou Anglicko zvíťazilo v -» Soisbault cupe a v -» Sophia cupe. 1974 vyhrala dorast. turnaj na Roland Garros v Paříži, vo Wimbledone sa prebojovala medzi najlepších 8, vo Forest Hills medzi najlepších 16 hráčok. Vo svět, rebríčku 1976 sa umiestnila ako 8. hráčka. 1977 vyhrala 2 turnaje zo série Virginia Slims a v záverečnom šampionáte Virginia Slims sa prebojovala až do finále proti Evertovej, vo Wimbledone postúpila do semifinále a v komputer. svět, rebríčku obsadila 5. miesto. Atlet, typ tenistky s výborným forhendovým úderom. Barthes Pierre (Francúzsko), nar. 13.9.1941 — v 60. rokoch jeden z najtalentovanejších hráčov v Europe, 1965 prestúpil k profesionálem, porazil Lavera, ale v dvojhre sa mu nikdy nepodařilo vyhrať význam­ nější turnaj, len vo štvorhre s Piličom zvíťazili 1970 vo Forest Hills. Reprezentant útočného tenisu s dobrými volejmi a prudkým podáním. Bartoš Juraj, nar. 11. 12. 1916 v Košiciach — 1935 semifinalista dorast. majstr. ČSR, 1936 prvý junior, majster Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny, 1948 a 1951 majster Slovenska. Vynikal oboma štýlovými zákl. údermi, ktoré hrál rýchlo po odskoku lopty, a eleganciou pohybu.

Battrick Gerald (Velká Británia), nar. 27. 5. 1947 — niekdajší dorast. majster Anglicka a reprezentant v Galeovej pohári, v Kings cupe a 1970—1971 aj v DC. Viac rokov klasifik. v prvej desiatke angl. rebríčka. Becker cup — eur. medzinár. súťaž chlapčenských družstiev do 16 rokov, na ktorej sa zúčastňuje aj ČSSR.

O. Bengtson

Bengtson Ove (Švédsko), nar. 5. 4. 1945 — štvornásobný dorast. majster Švédská, od 1966 stále člen d. c. družstva. Hrál v každom ročníku, 1968 sa výborným výkonom v Bratislavě přičinil o 6. víťaz­ stvo Švédská (vo finále nad Holandskem) v súťaži o Pohár švéd. krála, 1975 v Štokholme hrál vo finále DC popři Borgovi v dvojhre a spolu s ním vo štvorhre vybojoval najdóležitejší bod, ktorý rozhodol o víťazstve Švédská nad ČSSR. Vďaka prudké­ mu podaniu a vysokej postave vynikajúci na rýchlych povrchoch. 1976 na 43. a 1977 na 78. mieste komputer. svět, rebríčka.

entzerová Bentzerová Ingrid, rod. Lofdahlová (Švédsko), nar. 6. 12. 1943 — od 1961 reprezentantka Švédská a jedna z najiepších švéd. tenistiek, ale bez výraznějších medzinár. úspechov. 1977 na 98. mieste komputer. svět, rebríčka.

17 nad Drobným); štvorhru vyhrál 1936 (s Borotrom) a 1946 (s Pétrom). V DC od 1935 do 1956 zohral 42 zápasov. 1946 startoval aj na medzinár. turnaji v Bratislavě, kde vo finále přehrál so svojím krajanom Abdessalamom. Eavák s velkým citom v ruke. Zač. 70. rokov bol predsedom Franc, tenis, federácie. Bertolucci Paolo (Taliansko), nar. 3. 8. 1951 — dlhé roky patřil medzi velmi dobrých eur. tenistov, ale najvýraznejšie sa zapísal do historie tenisu až 1976, keď spolu s Panattom, Barazuttim a Zugarellim utvořil vynikajúci tím, ktorý prvý raz vyhrál pre Taliansko DC. Uznávaný za najlepšieho hráča štvorhry v družstve. Právě v nej sa přičinil o rozhodujúce víťazstvá, ktoré viedli k d. c. triumfu. 1977 zvíťazil vo Florencii, v Hamburgu (vo finále nad Orantesom) a v Záp. Berlíne (vo finále nad Hřebcom), tal. nár. družstvu opáť pomohol prebojovať sa až do finále DC proti Austrálii. 1975 na 57., 1976 na 33. a 1977 na 29. mieste komputer. svět, rebríčka.

Bertram Byron (JAR), nar. 29. 10. 1952 — v dorast. veku ho považovali za budúcu hviezdu svět, tenisu, 1969 a 1970 vyhrál dva rázy za sebou dorast. turnaj vo Wimbledone. Medzi dospělými dosahuje už len striedavé úspěchy. 1975 na 120., 1976 na 57. a 1977 na 84. mieste komputer. svět, rebríčka.

L. Bergelin

Bergelin Lenart (Švédsko), nar. 10. 6. 1925 — d. c. reprezentant Švédská 1946—1955, vo Wimbledone medzi najlepšími 8 v dvojhre 1946, 1948, 1951, na Roland Garros 1948 a 1951; vo štvorhre Wimbledo­ nu 1948 v semifinále, na Roland Garros 1948 zvíťazil (s Drobným) a 1949 v semifinále. Po skončení pretekárskej kariéry sa dal do služieb švéd. tenis, asociácie. Je trénerom B. Borga, ktorého od jeho 15 rokov sprevádza po svete. Bol kapitánom švéd. d. c. družstva, ktoré 1975 získalo pře Švédsko prvé víťazstvo v tejto súťaži.

Bernard Marcel (Francůzsko), nar. 18.6.1914 — po éře „mušketierov“ jediný franc, tenista, ktorý zvíťazil na Roland Garros v Paříži (1946 vo finále

best of five (best of fajv) — na tri vyhřáté sety; označenie maxim, počtu setov v jednom zápase. Hráč alebo dvojica hráčov musí vyhrať 3 sety z 5 možných, aby vyhráli celý zápas. best of three (best of sri) — na dva vyhřáté sety; označenie maxim, počtu setov v jednom zápase. Hráč alebo dvojica musí vyhrať 2 sety z 3 možných, aby vyhráli celý zápas. Od 1901 platí zásada, že v súťaži, na ktorej sa zúčastňuje žena — v dvojhre, štvorhre alebo miešanej štvorhre, možno hrať iba na dva vyhřáté sety.

Betzová Pauline (USA), nar. 6. 8. 1919 — jedna z najlepšich predstaviteliek modemej útočnej celodvorcovej hry v období druhej svět, vojny a hněď po nej. Vo Forest Hills zvíťazila 1942, 1943, 1944 a 1946. Vo Wimbledone Startovala len 1946 a zvíťazila bez straty jediného setu. 1947 prestúpila k profesionálem.

'olivia cup Bolivia cup— súťaž družstiev štátov Južnej Ameriky pre dorastencov do 18 rokov. Hrá sa d. c. systémom od 1953.

Bonfiglio, plný názov Trofeo Bonfiglio — medzinár. turnaj juniorov do 21 rokov, založený 1959 v Miláne (Taliansko), kde sa pravidelné hrává. Je najvýznamnejší v tejto kategórii v Europe. Často sa označuje aj za neoficiálně majstr. světa juniorov, lebo na ňom startuje čoraz viac hráčov aj z mimoeurópskych krajin a inde vo svete sa už podobná sůťaž juniorov neorganizuje. V prvých rokoch turnaja bola na programe len súťaž chlapcov, od 1963 už aj súťaž dievčat a štvorhry. Na turnaji B. sa pravidelné zúčastňujú aj čs. junioři, ktorí tam dosiahli tolko víťazstiev, že ČSSR je zatiaf najúspešnejšou krajinou v historii turnaja. Finálové výsledky Dvojhra juniorov

1959 1960 1961 1962 1963 1964 1965

1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978

Tacchini (Tal.) — Sanders (JAR) 6:3, 6:4 Jovanovic (SFRJ) — Bresson (Franc.) 6:4, 7:5 Borghi (Tal.) — Gaudenzi (Tal.) 7:5, 7:5 Barclay (Franc.) — Kreinberg (NSR) 6:0, 6:0 Holeček (ČSSR) — Bologna (Tal.) 3:6, 6:1, 6:1, 6:3 Kalogeropoulos (Grécko) — Holeček (ČSSR) 4:6, 8:6, 9:7, 6:4 Kalogeropoulos (Grécko) — Pála (ČSSR) 3:6, 6:3, 6:3, 6:0 Maud (JAR) — Di Matteo (Tal.) 6:4, 7:5 Kodeš (ČSSR) — Maud (JAR) 6:3, 6:4, 4:6, 6:2 Zedník (ČSSR) — Di Matteo (Tal.) 1:6, 6:2, 6:3 Alexander (Austr.) — Muňoz (Span.) 6:1, 6:8, 6:1 Alexander (Austr.) — Huťka (ČSSR) 6:2, 6:0, 6:3 Panatta (Tal.) — Hřebec (ČSSR) 6:2, 3:6, 7:5, 4:6, 6:2 Barazzutti (Tal.) — Higueras (Span.) 6:4, 6:8, 6:2, 3:2 w.o. Fibak (PER) — Barazzutti (Tal.) 6:0, 6:3, 1:6, 6:8, 6:1 Moreno (Span.) — Mitton (JAR) 6:4, 6:1, 6:3 Taróczy (MER) — Jimenez (Span.) 6:2, 6:7, 6:0, 6:4 Šmíd (ČSSR) — Lewis (N. Zéland) 6:3, 7:6, 6:1 Ocleppo (Tal.) — Merlone (Tal.) 6:3, 6:1, 6:3 Lendl (ČSSR) — Merlone (Tal.) 6:2, 6:7, 1:6, 6:4, 6:1

Dvojhra junioriek 1963 1964 1965 1966

Wadová (V. Brit.) — Langanayová (Franc.) 6:1, 6:4 Kodešová (ČSSR) — Wadováf (V. Brit.) 6:4, 6:4 Grónmanová (Hol.) — Lloydová (V. Brit.) 6:3, 6:1 Neumannová (ČSSR) — Stoveová (Hol.) 8:6, 6:3

"4 B. Borg

19 1967 Neumannová (ČSSR) — Rosslerová (ČSSR) 6:4, 6:2 1968 Shawová (V. Brit.) — Giscafreová (Arg.) 6:1, 6:1 1969 Lindstrómová (Fin.) — Petersenová (V. Brit.) 11:9, 5:7, 6:1 1970 Bonicelliová (Peru) — Salomeová (Hol.) 6:4 8:6 1971 Kirková (JAR) -- Bonicelliová (Peru) 6:2, 6:2 1972 Bonicelliová (Peru) — Prydeová (N. Zéland) 2:6, 6:4, 6:3 1973 Tomanová (ČSSR) — Hublerová (ČSSR) 6:2, 6:2 1974 Tomanová (ČSSR) — Colesová (V. Brit.) 7:5, 6:0 1975 Hublerová (ČSSR) — Strachoňová (ČSSR) 6:3, 3:6, 6:3 1976 O’Neilová (Austr.) — Budařová (ČSSR) 6:2, 6:1 1977 Ťhibaultová (Franc.) — Anliotová (Svéd.) 6:2, 1:6, 9:7 1978 Gonzalesová (Arg.) — Simmondsová (Tal.) 6:2, 6:1

Bonicelliová Fiorella (Uruguay), nar. 21. 12.1951 — od 1968 najlepšia hráčka svojej krajiny, 1976 zvíťazila s Chanfreauovou-Sheriffbvou v ženskej štvorhre na Roland Garros v Paříži. 1977 na 35. mieste komputer. svět, rebríčka.

Bonne Bell cup — súťaž ženských družstiev USA a Austrálie, založená 1971. Hrá sa 5 dvojhier a 2 štvorhry. Borg Bjdm (Švédsko), nar. 6.6.1956—najvýraznejšia osobnost’ svět, tenisu v polovici 70. rokov. Už ako 16-ročný vyhrál dorast. súťaž vo Wimbledone a Orange Bowl (1972). V tom istom roku debutoval v d. c. družstve víťazstvom nad Parunom, potom v d. c. střetnutí v Prahe přehrál s Kodešom a Pálom. 1973 bol už na Roland Garros v Paříži a vo Forest Hills medzi najlepšími 16, vo Wimbledone dokonca medzi najlepšími 8 a přičinil sa o víťazstvo Švédská v Kings cupe. 1974 zvíťazil v Říme (porazil Orantesa, Vilasa a vo finále Nastaseho), potom i na Roland Garros (porazil Ramireza, Solomona a vo finále Orantesa) a na profesionálnych majstr. USA v Bostone. Vyhrál 4 ďalšie turnaje a bol vo finále turnaja mastere WCT (porazil Asha a Kodeša, přehrál s Newcombom), neuspel však vo Wimbledo­ ne, vo Forest Hills ani na turnaji mastere Grand prix a experti ho zařadili na 4. miesto svět, rebríčka. 1975 zopakoval svoje víťazstvá na Roland Garros a v Bos­ tone, opátovne bol vo finále mastere WCT, vo Wimbledone medzi najlepšími 8, vo Forest Hills v semifinále, na mastere Grand prix vo finále a švéd. d. c. družstvo doviedol k prvému víťazstvu a získaniu „misy na salát“ v památnom štokholmskom finále proti ČSSR. 1976 vyhrál turnaj mastere WCT,

20

orotra zvíťazil vo Wimbledone (vo finále nad Nastasem) bez straty jediného setu, čo sa podařilo před ním len trom hráčom, vo Forest Hills přehrál vo finále s Connorsom. Experti mu přidělili 2. priečku svět, rebríčka za Connorsom. 1977 obhájil svoj titul vo Wimbledone v dramatickom finále proti Connorsovi, vyhrál 9 dalších tumajov, ale zranenie ho vyřadilo z bojoV vo Forest Hills; v masters Grand prix přehrál vo finále s Connorsom. 1978 opať vo Wimbledone zvíťazil a stal sa po Perrym druhým tenistom, ktorému sa podařilo vyhrať turnaj 3 rázy za sebou (ostatní víťazi do r. 1921 iba obhajovali titul v jedinom zápase). V komputer. svět, rebríčku bol 1974 a 1975 na 3., 1976 na 2. a 1977 tla 3. mieste. B. najváčšou zbraňou je agresívny topspinový forhend, rýchly obojručný bekhend s nepředvídatelným smerom letu lopty, presne umiestňované tvrdé podanie a vynikajúca pohyblivost’. Súčasne, aj napriek mladému veku, je majstrom taktiky a je pověstný tiež perfektným správaním sa na dvorci. Značnú zásluhu na B. všestrannom majstrovstve má jeho tréner L. Bergelin, niekdajší d. c. reprezentant Švédská, ktorý ho viedol od najmladšieho tenis, veku. Borotra Jean (Francůzsko), nar. 13. 8. 1898 — jeden z populámej štvorice fran. tenis. -» „mušketierov“, ktorí v druhej polovici 20. jokov ovládli svět, tenis a vyhráli v r. 1927—1932 pre Francůzsko 6 ráz za sebou súťaž o DC. Jeden z prvých predstavitelov totálneho útočného tenisu, sice bez razantného podania, ale s vynikajúcou volejovou hrou. Pretože stále nabiehal na sieť, dostal prezývku Lietajúci Bask. Vo Wimbledone zvíťazil 1924 a 1926 v dvojhre, 1925, 1932 a 1933 vo štvorhre, na Roland Gar­ ros 1924 a 1931 v dvojhre, 1925, 1928, 1929, 1934 a 1936 vo štvorhre, na medzinár. majstr. Austrálie 1928 v dvojhre i vo štvorhre. Na krytých dvorcoch vyhrál 12 ráz franc., 11 ráz angl. a 4 rázy amer. halové majstrovstvá. V d. c. družstve Francůzska odohral 54 zápasov (z toho 44 víťazných) za obdobie 25 rokov 1922—1947. Ako 49-ročný Startoval ešte v d. c. štvorhre proti ČSR v Prahe a 1964 vo veku 65 rokov bol vo štvorhre a v miešanej štvorhre najstarším účastníkom Wimbledonu v celej jeho historii.

Borowiak Jeff (USA), nar. 25. 9. 1949 — ako 18ročný stal sa dorast. majstrom USA a finalistom

svět, dorast. tumaja Orange Bowl v Miami. Při prvom Starte vo Wimbledone 1971 medzi najlepšimi 16 hráčmi. Po striedavých úspechoch v dalších rokoch mal vynikajúcu sezónu 1977: zvíťazil na turnaji Grand prix v Daytone, na medzinár. majstr. Švajčiarska v Gstaade a na medzinár. majstr. Kanady v Torontě. 1975 bol na 49., 1976 na 60. a 1977 na 25. mieste komputer. svět, rebríčka. Vysoků postavu využívá na útočnú hru, podloženu dobrou atlet, přípravou. Boshoífová Linda, „Linki“ (JAR), nar. 1955 — jedna z najlepších hráčok štvorhry mladej generácie. 1977 medzi najlepšimi 16 vo Wimbledone. Vo štvorhre zvíťazila 1976 v Hamburgu, v Rime a vo Forest Hills (vždy s Klossovou). 1977 s Klossovou klasifik. na tumajoch ženského svět, okruhu Colgate International Series ako 2. najlepšia dvojica ženskej štvorhry. V dvojhre na 43. mieste komputer. svět, rebríčka.

Bournemouth — názov města (a podlá něho i tumaja), v ktorom sa hrajú od 1927 angl. majstr. na „tvrdých“ dvorcoch. Tento tradičný turnaj svět, významu sa hrá vlastně od 1924 (prvé tri roč­ níky usporiadali v Torquay). Bournemouth sa zapísal do historie svět, tenisu najma 1968 ako prvý turnaj, na ktorom hráli spolu profesionáli aj amatéři. Víťazmi sa vtedy stali K. Rosewall a V. Wadová.

BP cup — medzinár. súťaž družstiev juniorov a junioriek do 21 rokov, založená 1973 z iniciativy angl. tenis, asociácie. Hrává sa na krytých dvorcoch v Torquay. ČSSR sa stala víťazom prvého ročníka v sůťaži junioriek. Brinkerová M. -» Connolyová

Bromwich John E.(Australia), nar. 14. 11. 1918 — patřil k naj lepším hráčom štvorhry, bol charakteris­ tický obojručným forhendom. Jeho kariéru přeruši­ la druhá svět, vojna. Na medzinár. majstr. Austrálie zvíťazil v dvojhre 1939,1946, vo štvorhre 1938,1939, 1940, 1946, 1947, 1948, 1949 a 1950 (vždy s Quistom). Vo Wimbledone sa 1948 na závěr svojej kariéry dožil malej šport. tragédie: keďuž viedol vo finále dvojhry proti Falkenburgovi 5:2 v 5. sete, získal 3 mečbaly, ale napriek tomu sa mu nepodařilo

21

rookes vyhrať najvzácnější titul; zvíťazil však vo wimble­ don. štvorhre 1948 a 1950, v miešanej štvorhre 1947 a 1948, vo Forest Hills vo štvorhre 1939,1949 a 1950. V DC odohral v období 1937—1950 dovedná 52 zápasov. Svět, úroveň jeho umenia vo štvorhre spočívala — okrem perfektného podania a hry při sieti — v spolahlivých retumoch, čím stále nútil podávajúceho súpera ku konfrontácii vo volejových výměnách. Brookes Norman E., sir (Australia, 1877—1968) — prvý zahraničný víťaz Wimbledonu 1907. Svoj úspěch zopakoval 1914 a vždy vyhrál aj štvorhru. Eavák s výbornými volejmi. V období 1905—1920 zohral 39 zápasov v DC. Dlhoročný předseda Austr. tenis, federácie.

Broughová Althea Luise, vyd. Clappová (USA), nar. 11.3. 1923 — představitelka amer. modemej školy, ktorá uplatňovala v ženskom tenise taktiku totálnej útočnej hry so sústavným nabiehaním na sieť. Disponovala výborným podáním a volejmi. Wim­ bledon vyhrala 1948,1949,1950,1955, vo finále bola 1952 a 1954, vo Forest Hills zvíťazila 1947 a na medzinár. majstr. Austrálie 1950. S M. Osbomovou-du Pontovou utvořila jednu z najlepších dvojíc v historii ženskej štvorhry: zvíťazili vo Forest Hills 12 ráz (z toho 9 ráz za sebou), 5 ráz vo Wimbledone a 3 rázy na Roland Garros. Vo Vightman cupe proti V. Británii zohrala 22 zápasov a ani v jednom nepřebrala.

Browningová F.-»Durrová

Brugnon Jacques (Francůzsko, 11. 6. 1895— 20. 3. 1978) — najstarší z povestnej štvorice franc, tenis, „mušketierov“, ktorí vyhráli v r. 1927—1932 pře Francůzsko 6 ráz za sebou DC. Specialista na štvorhru, v ktorej mal úspěchy najskór s Cochetom a v druhej fáze svojej kariéry s Borotrom. Vo Wimbledone vyhrál štvorhru 1926, 1928, 1932 a 1933, na Roland Garros 1927, 1928, 1930, 1932, 1934 a ešte 1939 ako 44-ročný bol s Borotrom vo finále. 1928 vyhrál štvorhru aj na medzinár. majstr. Austrálie. V období 1921—1934 zohral v DC 31 štvorhier a 6 dvojhier.

Budge J. Donald (USA), nar. 13. 6. 1915 — prvý šampión, ktorý získal najvzácnejší tenis, titul -♦ Grand Slam, keď vyhrál v jednom roku (1938) všetky 4 najváčšie svět, turnaje: medzinár. majstr.

J. D. Budge

Austrálie, Francúzska na Roland Garros, V. Britá­ nie vo Wimbledone a USA vo Forest Hills. Jeho amatérska kariéra bola krátká, ale skvělá: 1937 vyhrál vo Wimbledone všetky 3 sůťaže a 1938 tento úspěch zopakoval bez straty jediného setu. Vo Forest Hills zvíťazil 1937 a 1938, v Austrálii a na Roland Garros 1938. V období 1935—1938 zohral 29 d.c. zápasov, z toho 25 víťazných. 1938 prestúpil k profesionálem. Mal všestranné vyrovnanú celodvorcovú hru a jeho bekhend s hornou rotáciou označovali za jeden z najlepších v dějinách tenisu.

Buenoová Maria Ester (Brazília), nar. 11.10.1939 — pohybovo nadaná tenistka s jemným citom v ruke, perfektne ovládajúca všetky údery. Jej nevýhodou bolo, že hrala vždy na pokraji rizika, chýbala jej spofahlivá vyrovnaná hra, a tak keď sa jej nedařilo, přehrávala i so slabšími súperkami. 1959 a 1960 dominovala vo svět, tenise a potom niekofko rokov

Bungert

húževnato súperila o prvenstvo s M. SmithovouCourtovou. Vo Wimbledone zvíťazila v dvojhre 1959,1960, 1964 a vo štvorhre 1958,1960,1963,1965 a 1966, vo Forest Hills v dvojhre 1959, 1963, 1964, 1966 a vo štvorhre 1960, 1962, 1966 a 1968, v Říme vyhrala dvojhru 1958, 1961 a 1965, v Austrálii i na Roland Garros štvorhru 1960. Zdíhavá choroba přerušovala a předčasné aj skončila jej kariéru. V druhej polovici 70. rokov sa ešte vrátila na tenis, dvorce, ale už nemala váčšie úspěchy.

22 porazil Muňoza, Stocktona a Nastaseho na ceste medzi najlepších 16.1975 finalista medzinár. majstr. Austrálie vo štvorhre (so Stonom), 1976 zvíťazil vo štvorhre na medzinár. majstr. Japonska (s Rosewallom) a v komputer. svět, rebríčku hráčov štvorhry obsadil 25. miesto.

Carmichael Bob (Australia), nar. 4. 7. 1940 — veterán tenis, dvorcov, velký bojovník. 1970 medzi najlepšími 8 vo Wimbledone a vo finále v Sydney (porazil Rosewalla). 1971 zvíťazil v Aucklande na medzinár. majstr. N. Zélandu, vó Forest Hills

Casalsová Rosemary (USA), nar. 19. 9. 1948 — ako dorastenka pokládaná za velkú nádej svět, tenisu, 18-ročná v semifinále Forest Hills a o rok neskór v semifinále Wimbledonu. Tento wimbledon, ús­ pěch v dvojhre zopakovala ešte 1969, 1970 a 1972. Vo Forest Hills bola 1970 a 1971 aj vo finále. Zvíťazila v mnohých tumajoch, ale dosiaf v dvojhre ani v jednom z najváčších na svete. Zato vo štvorhre patří medzi najúspešnejšie tenistky súčasnosti: 5 ráz zvíťazila vo finále Wimbledonu (1967, 1968, 1970, 1971, 1973 — vždy s Kingovou), 3 rázy vo Forest Hills (1967, 1971 a 1974 — s Daltonovou a Kingo­ vou), 2 rázy v Říme (1967 a 1970 — s Turnérovou a Kingovou). Popři Kingovej sa jediná stala vo

M. E. Buenoová

W. Bungert

Bungert Wilhelm (NSR), nar. 1. 4. 1939 — d. c. reprezentant NSR 1958—1971, vo Wimbledone semifinalista 1963 a 1964, ■finalista 1967 (ako nenasadený). Častý super čs. tenistov najma v DC.

R. Casalsová ►

Case

štvorhre majsterkou USA na všetkých druhoch povrchov (tráva, antuka, cement i palubovka). Od 1967 stále v prvej desiatke svět, tenistiek (s výnim­ kou 1975), 1970 na 3., 1976 na 4. a 1977 na 6. mieste. Napriek malej postave vynikajúca představitelka vyslovené útočného tenisu s prvotriednou volejovou hrou.

Case Ross (Australia), nar. 1. 11. 1951 —příslušník mladej austr. tenis, generácie, ktorá následovala po posledných „velkých“ Newcombovi a Rocheovi. Ako 20-ročný členom austr. d. c. družstva, v dvojhre striedavé úspěchy, vo štvorhre už niekolko rokov medzi najlepšími na svete. 1976 vo finále Wimbledo­ nu so svojím stálým partnerom a krajanom Mastersom a o rok neskor tam zvíťazil. Vo svět, rebríčku hráčov štvorhry 1976 na 22. a 1977 na 17. mieste, v dvojhre 1975 na 29., 1976 na 45. a 1977 na 55. mieste.

24 útočného tenisu. V 60. rokoch tréner čs. reprezentácie. Cawleyová E. -» Goolagongová Cawleyová H. -> Gourlayová

Cejnar František, Ing. (1917—1965) — jeden z najtalentovanejších čs. tenistov predvojnového obdobia, junior, majster ČSR 1936. V DC reprezen­ toval 1936—1938. Zohral tri dvojhry a jednu štvorhru. K jeho najváčším ůspechom patřilo víťazstvo nad von Crammom v Nemecku. 1939 na eur. rebríčku obsadil 5. miesto. Bol predstavitelom celodvorcovej hry, podloženej vzácnou technickou vyrovnanostbu všetkých úderov. Ešte na začiatku svojej kariéry ochorel na obličky a musel sa vzdať pretekárskej činnosti. 1961 viedol přípravu mladých čs. reprezentantov; pod jeho vedením 1963 prvý raz vyhráli Galeovej pohár. Svojej chorobě v relativné mladom veku podfahol.

Casks Josef, nar. 2. 9. 1913 v Náchode — 1930 junior, majster ČSR. 1937 a 1946 medzinár. majster ČSR vo štvorhre. V DC reprezentoval 1935—1946. Zohral dovedná 8 dvojhier a 3 štvorhry. Představitel

celodvorcový taktický systém — taký systém hry, pri ktorom hráč využívá celý priestor svojej polovice

J. Caska

F. Cejnar

entropa cup dvorca. Aktuálny je najma na pomalších povrchoch (antukových, zo zdrsnenej umelej hmoty atď.), kde má lopta při dopade menší sklz, čo umožňuje hrať přesné údery aj po jej odskoku. Je tiež systémom útočným, ale prihliada na skutočnosť, že na pomalších povrchoch neraz stačí brániaci sa hráč včas pribehnúť k loptě a presne ju vrátit’ vedla alebo ponad útočiaceho súpera. C. t. s. spočívá v snahe hráča o získanie iniciativy už pri hře zo zákl. čiary a v snahe priviesť súpera vhodnou kombináciou úderov do nepriaznivého postavenia, potom nabehnůť na sieť a tam úspěšně skončit' akciu. Aj pri tomto systéme prichádza v určitých situáciách k přechodu útočiaceho hráča do obrannej hry, ktorá však má mať iba dočasný charakter. Centropa cup — medzinár. súťaž reprezentačných družstiev, založená 1953 z iniciativy Švajčiarskeho tenis, zvázu. Od polovice 60. rokov sa na nej pravidelné zúčastňovala aj ČSSR a 1968 bola i usporiadatefom (v Piešťanoch). 1974 súťaž zanikla. Každé družstvo sa skládalo z dvoch hráčov a z dvoch hráčok vo veku do 23 rokov. Sůťažilo spravidla 8 družstiev; v případe menšieho počtu přihlášených krajin mal usporiadatef právo postavit’ ďalšie družstvo. Hrálo sa 5 zvyčajných sůťaží, ale každý hráč alebo hráčka mal právo Startovat’ iba v dvoch súťažiach. Víťazné zápasy hráčov a hráčok v dvojhrách i štvorhrách sa bodovali a družstvo, ktoré nazbieralo najviac bodov, sa stalo držitelom putovného pohára. Prehlad víťazných družstiev a usporiadatefských miest:

Taliansko — Olten (Švajč.) Taliansko — Lyon (Franc.) Taliansko — Feltrc (Tal.) Taliansko — Pórtschach (Rak.) Taliansko — Garmisch-Partenkirchen (NSR) Francůzsko — Olten (Švajč.) Francůzsko — St. Gervais (Franc.) Taliansko — Rimini (Tal.) NSR — Pórtschach (Rak.) Rakůsko — Olten (Švajč.) Holandsko — Pescara (Tal.) NSR — Salzburg (Rak.) Holandsko Rheden (Hol.) NSR — Bad Homburg (NSR) ČSSR (Kodeš. Medonos, Neumannová, Galádová) Piešťany (ČSSR) 1969 NSR — Siófok (MLR) 1970 NSR — Krynica (PER) 1971 NSR — Venlo (Hol.)

25 1972 ČSSR (Kaščák, Bedáň, Koželuhova, Kočiškova) Olten (Švajč.) 1973 NSR -- Viedeň (Rak.) Ďalšie ročníky sa neuskutečnili.

Clerc José Luis (Argentina), nar. 16. 8. 1958 — mladý talent, tenista vysokej postavy, 1976 na 5. mieste svět, rebríčka dorastencov. 1977 sa v rozhodujúcej miere přičinil o víťazstvo Argentiny v Galeovej pohári. 1978 dosiahol mimoriadne úspěchy aj na tumajoch dospělých: do augusta sa vyšvihol až na 13. miesto komputer. svět, rebríčka, keď vyhrál turnaj vo Florencii a bol finalistom v Gstaade, South Orange a Torontě. Na týchto tumajoch porazil o. i. Alexandra, Zedníka, Lloyda, McEnroa, Taróczyho i Gottfrieda. Hrá agresivně topspinové údery z forhendovej i bekhendovej strany. Cochet Henri (Francůzsko), nar. 14. 12. 1901 — jeden zo štyroch pověstných franc, tenis -» „muške-

1953 1954 1955 1956 1957 1958 1959 1960 1961 1963 1964 1965 1966 1967 1968

H. Cochet

26

olesová tierov“, ktorí v druhej polovici 20. rokov ovládli svět, tenis a 1927—1932 vyhráli pre Francúzsko 6 ráz DC. Nazývali ho Velkým mágom: dovtedy nevídanou hrou volejov a halfvolejov výrazné poznačil vývoj tenis, hry. Vo svojich velkých chvílach hrál priam zázračné údery a bol nepřeko­ natelný, no často upadal do podpriemeru. 1927 porazil v semifinále Wimbledonu Tildena, ktorý nad nim viedol 6:2, 6:4 a 5 :2, potom vo finále aj Borotru, ktorý mal proti němu 6 mečbalov. Druhý raz vyhrál wimbledon, dvojhru 1929, štvorhru 1926 a 1928, vo Forest Hills zvíťazil 1928 a na Roland Garros získal tituly v dvojhre 1922,1926,1928,1930, 1932 a vo štvorhre 1927, 1930, 1932. V DC odohral 58 zápasov, z toho 44 víťazných. Bol to ozajstný sportovec. Napr. 1932 vo Wimbledone, keď ako 1. nasadený hráč tumaja a jeho dvojnásobný víťaz nečakane prehral v 2. kole, přihlásil sa do súťaže útěchy, v ktorej zvíťazil.

Colesová Glynis (Velká Británia), nar. 20.2. 1954 — tretia hráčka Anglicka za Wadovou a Barkerovou, členka nár. družstva pre Federation cup. 1971 najmladšia víťazka angl. junior, majstr. do 21 rokov, 1972 finalistka wimbledon, dorast. tumaja; odvtedy má dobré výsledky aj medzi dospělými, v posledných rokoch najma vo štvorhre. 1977 na 62. mieste komputer. svět, rebríčka. Colgate (plný názov Colgate Palmolive) — obchod­ ná spoločnosť, ktorá je od 1977 garantom súťaže mužov -» Grand prix, nazývanej podlá nej oficiálně Colgate Grand prix. Táto spoločnosť už predtým finančně dotovala okruhy ženských svět, tumajov pod názvom Colgate International Series.

Colombia cup — súťaž družstiev Južnej Ameriky pře dorastenky do 18 rokov. Hra sa d.c. systémom od 1965.

Commercial Union (plný názov Commercial Union Life Assurance Company) — britská poistbvacia spoločnosť, ktorá bola v období 1972—1976 garan­ tom súťaže -» Grand prix, nazývanej podlá nej v tých rokoch Commercial Union Grand prix. Connollyová Maureen, vyd. Brinkerová (USA, 17. 9. 1934—21. 6. 1969) — prvá tenistka, ktorá získala najvzácnejší tenis, titul -» Grand Slam, keď vyhnila v jednom roku (1953) všetky 4 najváčšie svět, turnaje: medzinár. majstr. Austrálie, Francúz-

M. Connollyová

ska na Roland Garros, V. Británie vo Wimbledone a USA vo Forest Hills. Před ňou to dokázal len D. Budge (1938). Podobné ako S. Lenglenová, bola priam fenomenálnym zjavom medzi tenistkami, lebo vo Forest Hills zvíťazila už ako 16-ročná (1951) a odvtedy až do konca svojej závratnej kariéry prehrala spolu len 4 zápasy. Forest Hills vyhrala ešte 1952, 1953, vo Wimbledone nikdy nepřebrala, lebo už v prvom starte 1952 zvíťazila a potom triumfovala aj 1953 a 1954, na Roland Garros zvíťazila 1953, 1954 a v Austráliii 1953. 1954, keď ešte nemala 20 rokov, si při páde z koňa tak nešťastné zlomila nohu, že tento úraz ju navždy vyřadil z pretekárskeho tenisu. Jej najsilnejšou zbraňou boli neobyčajne přesné a tvrdé zákl. údery a rýchle nohy. Postupné si zlepšovala aj podanie a volejovú hru, ale nešťastný úraz priskoro skončil další vývoj jej tenis, umenia.

Connors Jimmy (USA), nar. 2. 9. 1952 — Favák J. Connors ►

28

ooper hrajúci obojručný bekhend, patří k najlepším svět, tenistom 70. rokov. 1971 víťaz amer. univerziády, 1972 víťaz už 8 tumajov dospělých, prvý vo svět, rebríčku do 21 r., 1972 vyhrál s Nastasem štvorhru na Roland Garros i vo Wimbledone, 1974 oslnil: zvíťazil na medzinár. majstr. Austrálie, vo Wimble­ done i vo Forest Hills a suverénně sa stal 1. hráčom svět, rebríčka. 1975 ani jeden z týchto titulov neobhájil, ale ako jediný bol vo všetkých troch finále (přehrál s Newcombom, Ashom a Orantesom). 1976 opáť přehrál vo Wimbledone, ale vyhrál 13 turnajov, z toho najdóležitejší Forest Hills vo finále nad Borgom. 1977 přehrál vo finále Wimbledonu s Borgom, vo Forest Hills s Vilasom, ale vyhrál turnaj majstrov Grand prix vo finále nad Borgom. 1978 zvíťazil na medzinár. majstr. USA. Dosahuje v priemere vynikajúcu výkonosť, od ustanovenia komputer. hodnotenia svět, tenistov 1974 je po 4 roky stále na 1. priečke svět, rebríčka. C. je představitel razantného útočného tenisu, hrá všetky údery s maxim, silou, ale výborný je aj v hre zo zákl. čiary, čo takticky často využívá. Vďaka vynikajůcej pohyblivosti ovládá systém celodvorcovej hry aj na rýchlych, napr. trávnatých dvorcoch. Vyvrátil teóriu o menejcennosti obojručného úderu v dvojhre, lebo sa stal prvým tenistom modemej doby s obojručným úderom, ktorý vyhrál wimbledon, dvojhru a získal svět, prvenstvo. Cooper Ashley (Austrália), nar. 15. 9. 1936 — jeden zo silnej generácie austr. tenistov, ktorá prechádzala rukami trénera d.c. družstva H. Hopmana. 1957 finalista a 1958 víťaz Wimbledonu i Forest Hills, 1956, 1957 a 1958 semifinalista na Roland Garros. Tiež výborný deblista. 1959 prestůpil k profesioná­ lem.

Cornejo Patricio (Chile), nar. 6. 6. 1944 — d. c. reprezentant svojej krajiny od 1966, najprv popři Rodriguezovi a Mandarínovi, potom popři Fillolovi. Pověstný bojovník, ktorý dosiahol v dvojhre priememé výsledky, ale spolu s Fillolom utvořil úspešnú dvojicu vo štvorhre. V nej sa 1972 dostal do semifinále Wimbledonu, 1973 v d. c. střetnutí s USA proti dvojici Smith—Van Dillen absolvoval najdlhší set v historii DC (39:37). 1974 vo finále Forest Hills, 1975 vyhrál turnaj WCT v Charlotte (všetko s Fillolom), 1976 v Záp. Berlíne (s Muňozom) a 1977 vo štvorhre majstr. USA na antukových dvorcoch

M. Courtová

v Indianapolise. 1977 na 69. mieste komputer. svět, rebríčka v dvojhre a na 34. mieste vo štvorhre.

Courtová, rod. Smithová Margaret (Austrália), nar. 16. 7. 1942 — jedna z najváčších austr. a svět, tenistiek, druhá a zatiaT posledná žena, ktorá získala tenis. -> Grand Slam (1970). Držitelka obdivuhod­ ného rekordu v počte titulov zo štyroch najvyššie ceněných svět, turnajov: v dvojhre 11 ráz vyhrala medzinár. majstr. Austrálie (1960—1966, 1969— 1971, 1973), 5 ráz medzinár. majstr. Francůzska na Roland Garros (1962,1964,1969,1970,1973), 3 rázy Wimbledon (1963, 1965, 1970) a páť ráz medzinár. majstr. USA vo Forest Hills (1962,1965,1969,1970, 1973), t.j. spolu 24 víťazstiev v dvojhre a k tomu ešte 18 víťazstiev vo štvorhre a 17 v miešanej štvorhre, teda spolu 59 titulov zo 4 najváčších tumajov. Jej velká kariéra sa začala už 1960 víťazstvom nad populámou Buenoovou a získáním 1. titulu na medzinár. majstr. Austrálie. 1962 zvíťazila po prvý raz v Paříži a vo Forest Hills, ale vo Wimbledone nečakane prehrala ako nasadená hráčka č. 1 s 18-

ox točnou Moffittovou (dnes Kingovou). Wimbledon, trofej však získala o rok neskór. Ďalšie roky C. kariéry boli zváčša duelom s jej vynikajůcou rovesníčkou B. J. Kingovou-Moffittovou, až kým nevstúpila na svět, scénu E. Goolagongová a po nej Ch. Evertová. Najlepšiu sezónu mala 1970, keď v dvojhre zviťazila na medzinár. majstr. Austrálie, Francúzska na Roland Garros, vo Wimbledone i vo Forest Hills a na dalších 14 trunajoch, pričom vo Forest Hills vyhrala ešte aj obe štvorhry. 1972 sa stala matkou, ale už 1973 zviťazila na medzinár. majstr. Austrálie, na Roland Garros a vo Forest Hills, čím si opáť vydobyla svět, prvenstvo. Aj po druhom dieťati (1974) sa ešte vrátila na svět, kolbiště, 1975 bola v semifinále Wimbledonu a ešte 1976 ako 34-ročná vyhrala medziár. turnaj v Mel­ bourne. Počas kariéry 13 rokov klasifik. v prvej desiatke najlepších, z toho 7 ráz na najvyššej priečke (1962—1965, 1969, 1970, 1973). Jej majstrovstvo obdivovala 1965 v exhibícii aj Bratislava. Útočná celodvorcová koncepcia C. hry bola založená na rovnomemej vyváženosti všetkých úderov, výbomej atlet, připravenosti a vysokej postave. Razantnosťou úderov, nezvyčajne velkým dosahom lopt při sieti, kondiciou i poňatím hry najviac přiblížila ženský tenis mužskej úrovni. Cox Mark (Velká Británia), nar. 5. 7. 1943 — naj úspěšnější reprezentant Anglicka v druhej polo­ vici 60. a v 70. rokoch, lavák. Z 19 d. c. zápasov v dvojhre vyhrál 13 a z 9 d. c. štvorhier páť. Už 1966 medzi najlepšími 8 vo Forest Hills, ale najváčšmi vynikol na prvom „otvorenom“ turnaji novodobej tenis, historie 1968 v Boumemouthe, kde ako amatér porazil dvoch popredných svět, profesionálov — Gonzalesa a Emmersona. 1975 vyhrál turnaje WCT, Londýn, Washington a Atlantu, 1976 turnaj Grand prix v Štokholme (v semifinále porazil Connorsa a vo finále Orantesa), 1977 turnaj Grand prix v Helsinkách a ako finalista skončil v Cincinnati a v Queens clube v Londýne. 1975 obsadil 25., 1976 17. a 1977 26. miesto v komputer. svět, rebríčku. Jeho ůtočnej koncepcii hry s velmi dobrým podáním vyhovujů rýchle povrchy, na ktorých dosiahol aj najviac úspechov.,

Cramm Gottfried, von (NSR, 7. 7. 1909— 9. 11. 1976) — najúspešnejší nem. tenista, pověstný elegantným štýlom hry a gavalierskym správaním sa na dvorci. Na Roland Garros zvíťazil 1934 a 1936,

29 vo Wimbledone sa 3 rázy za sebou uchádzal o prvenstvo, ale 2 rázy ho vo finále porazil F. Perry (1935, 1936) a raz D. Budge (1937). V Hamburgu vyhrál 1932, 1933, 1934, 1935, 1948, 1949 a vo štvorhre ešte aj 1953 a 1955. V DC zohral 102 zápasov, z toho 82 víťazných.

Crawford John Herbert (Austrália), nár. 22. 3. 1908 — velká postava austr. tenisu 30. rokov, vynikal klasickým štýlom úderov. Zvíťazil na medzinár. majstr. Austrálie 1931, potom znova 1933 a vtedy vyhrál aj Roland Garros a Wimbledon. Vo štvorhre zvíťazil v Austrálii 1929, 1930, 1932, 1935, vo Wimbledone a na Roland Garros 1935. V období 1928—1937 zohral za Austráliu 59 d. c. zápasov, z toho 36 víťazných.

Crealy Dick (Austrália), nar. 18.9.1944 — dostal sa medzi svět, elitu 1968, keď zvíťazil na medzinár. majstr. Austrálie vo štvorhre (so Stonom) aj v miešanej štvorhre (s Kingovou). 1969 vyhrál vo štvorhre (so Stonom) majstr. USA, 1970 bol na medzinár. majstr. Austrálie vo finále dvojhry a zvíťazil na medzinár. majstr. Švédská v Baastade, 1971 vyhrál turnaj útěchy vo Wimbledone, 1973 porazil Lavera, 1974 zvíťazil vo štvorhre (s Parunom) na Roland Garros v Paříži a v dramatickom střetnutí 3. kola Wimbledonu podlaho! obhájcovi titulu Kodešovi 5:7 v 5. sete. 1975 v semifinále štvorhry Wimbledonu (s Piličom). V komputer. svět, rebríčku 1975 na 56., 1976 na 38. a 1977 na 68. mieste. cross (kros), angl. = krížny — úder hraný krížom (po diagonále) cez dvorec (forhend—krížom, bekhend—krížom). Crystal cup -> Krištáfový pohár

Cuypersová Brigitte (JAR), nar. 3. 12. 1955 — tretia hráčka svojej krajiny, víťazka medzinár. majstr. v Johannesburgu 1976. 1977 na 34. mieste kompu­ ter. svět, rebríčka.

československý tenis — históriu organizovaného tenisu v Čechách evidujeme od r. 1893, keď založili prvý český lawn-tenis. klub (I. ČLTK Praha). Tento rok sa oficiálně uznává za rok založenia čs. tenisu, hoci vieme, že neorganizovaný tenis v Čechách i na Slovensku siaha ovela ďalej do minulosti. Možno ho sledovat’ pri rozličných rytierskych hrách, keď sa

eskoslovenský tenis zápasilo podia franc, pravidiel. V 14.—16. stor. si šlachta začala stavať heme na loptové hry. Z týchto stavieb sa v najlepšom stave zachovala „míčovna“ na Pražskom hrade z čias Rudolfa II.; po viacerých přestavbách slúži dosial’ ako výstavná sieň. Dnes sa už nedá určiť, kde a na kolkých dvorcoch sa hrávalo v období okolo r. 1880. Viaceré fakty a zápisy však svedčia o tom, že v Čechách i na Slovensku boli v tomto období v majetku mnohých súkromníkov desiatky ihrísk, ktoré buď výhradně, alebo občas slúžili na hru velmi podobnu dnešnému tenisu. Boli to ihriská otvorené, ale miestami už aj kryté. Mali povrchy makadamové, cementové, vápenné i z plo­ chých tehlových dlaždičiek. Za typická krytá halu — podlá dnešných predstáv — možno pokladať sieň na zámku v Litomyšli. Mala dokonca dve hracie plochy, jednu pokrytá plochými tehlami, druhá dřevenou podlahou. V tom čase bol v Čechách aj trávnatý dvorec ohraničený zelenými svahmi v Bon Repos pri Nových Benátkách. V Třebeniciach pozostával povrch ihriska z českých granátov. Tenis má v našich krajinách velká tradíciu. Už dva roky po prvom Wimbledone sa hrál 1879 v zámockej záhradě kniežat Kinskovcov v Chocni prvý turnaj. Kuriozitou je, že víťazi na ňom získali peňažné odměny. Zdá sa, že to bol prvý turnaj v strednej Europe. Prvé stretnutie miest sa odohralo na zbraslavském zámku zápasom Zbraslav — Rakov­ ník. Od r. 1880 pražská firma bratov Goldšmídovcov dovážala tenis, rakety a lopty z Anglicka a přispěla tak k rozšíreniu tenisu. Pravda, vo svojich začiatkoch bol tenis výsadnou hrou šlachty a naj bo­ hatších rodin. Širšej veřejnosti bol nedostupný. No už 1890 preniká táto hra i do občianskych kruhov, vznikajá České lawn-tenis. společnosti, ktoré sice ešte nemajá stanovy, ale tenis sa už začal v nich pěstovat’ prevažne športovo, nielen společensky. 1893 bol založený spomenutý prvý český lawn-tenis. klub (I. ČLTK Praha), 1895 sa hrál prvý turnaj o titul majstra „krajin koruny českej“, a to bol signál k nezvyčajnému šport. vzostupu tenisu. V tom čase sa už začína éra medzinár. stykov českých tenistov, ktorí štartujá na tumajoch v Rakúsku, Uhorsku i Nemecku. Pomaly sa prebojávajá medzi naj lepších hráčov v strednej Europe. 1905 sa ustanovil přípravný výbor českých klubov, ktorý mal za álohu založit’ spoločné tenis, ástredie. Stalo sa tak 15. 5. 1906. Prvá česká lawn-tenis. asociácia združovala spočiatku 7 klubov. Jej prvým predse-

30 dom bol dr. Václav Důras. Jednou z hlavných zásad tejto asociácie bolo dosiahnuť samostatnost’, nezá­ vislost’ od Rakáskeho zvázu, a tým aj možnost’ priameho styku so zahraničnými zvázmi. Na vtedajšie obdobie to bola radikálna požiadavka, ktorá hned vyvolala napatá situáciu medzi českými a německými športovcami. Neskór vyástila do otvoreného konfliktu, keď 1908 na kongrese vo Viedni vylúčili Český fotbalový zváz z Medzinárodnej futbalovej federácie a sáčasne Rakásky zváz vyhlásil českým tenistom bojkot, ku ktorému sa přidal aj Ríšskonemecký zváz. V období 1906—1908, t. j. až do vyhlásenia bojkotu, Startovali českí tenisti o. i. na mimoriadnych olympijských hrách 1906 v Aténách, kde zásluhou bratov Žemlovcov, hrajácich pod pseudonymami Jánský a Rázný, získali 2 bronzové medaily (v dvojhre a štvorhre mužov). Prvým významnějším hráčom českého tenisu bol Z. Hammer, ktorý hrál pod pseudonymem Z. Marteau. Vo štvorhre s ním hrával K. Neumann (pod pseudonymem K. Marteau). Podlá vtedajšieho školského poriadku nesmeli študenti Sportovat’, a tak museli hrávat’ pod inými měnami. V čase bojkotu pozvali českých hráčov na turnaj do Krakova, ale ostatní áčastníci odmietli s nimi hrať z obavy před represáliami. Úroveň českých tenistov však bola taká vynikajáca, že organizátoři usporiadali okrem oficiálneho turnaja aj neoficiálny za áčasti přítomných zahraničných tenistov. Českí hráči získali všetky prvé ceny. Bojkot konečne 1910 zrušili a rozvoj tenisu mohol nerušene pokračovat’. Hráči dosahujá čoraz vyššiu ároveň a slávia velké áspechy v zahraničí. Aj doma stále vzrastá počet pražských i vidieckych turnajov. Pravidelné sa hrá v Prahe stretnutie Univerzita — Technika, nadvázujá sa kontakty s moravskými klubmi, 1913 sa hrá prvý medzimestský zápas Praha—Brno, ktorý neskoršie pokračoval pravidelnými stretnutiami Čechy — Morava. 1912 na OH v Štokholme obsadili českí hráči dva rázy 4. miesto v dvojhre a vo štvorhre mužov. Naj lepším hráčom v tom čase bol Ing. Ladis­ lav Žemla. Tesne před vypuknutím prvej světověj vojny mala Česká lawn-tenis. asociácia 18 klubov a krážkov. Počas vojny sa slubný rozvoj tohto športu přerušil. Tenis, dvorce sa vyprázdnili, a ak sa aj niekde hrálo, išlo o sákromná záležitost’ a výnim­ ku. Na Slovensku možno podlá zachovaných písemnos­ tí zařadit’ vznik prvých dvorcov do 80. rokov

eskoslovenský tenis 19. stor. Prvé dal vybudovat’ arciknieža Fridrich Habsburský, strýc cisára Františka Jozefa, v parku Grassalkovichovho paláca v Bratislavě (dnešný Dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda). V rovnakom čase vznikli tenis, dvorce v Holiči, pri škole kadetov c.—k. rakúsko-uhorskej armády. Najkonkrétnejším údajom je však rok 1891, ked' grófka Berchtoldová, manželka piešťanského primára dr. Fodora, dala postavit’ tenis, dvorec na piešťanskom kúpefnom ostrove. Stál 1000 zlatých a kůpele čiastočne přispěli na jeho výstavbu. V Košiciach 1894 vybudoval Košický spolok korčuliarov 3 tenis, dvorce. Najstaršie tenis, kluby na Slovensku boli: SC Banská Bystrica a VSSE Komárno (založené 1889), Muráň (1901), Zvolen, Honti SC Spišská Nová Ves (1902), ESE Nové Zámky a KAC Košice (1903), Vráble (1905), Hlohovec (1906), Dunajská Středa (1907), Lučenec (1911). Ročenka PTE Bratislava r. 1905 uvádza, že klub mal 5 dvorcov. Tento klub usporiadal 1910 prvý medzinár. tumaj k 30. výročiu svojho založenia. Nie je bez zaujímavosti, že najváčšie tenis, turnaje boli r. 1906. Pri desaťročnom jubileu založenia tenisu v Budapešti zvíťazil v dvojhre mužov Z. Rázný (Ing. Žemla), v dvojhre žien Amandová z Prahy nad Madarászovou z Bratislavy. V tom istom roku usporiadali turnaje vo Zvolene, v B. Bystrici, v B. Štiavnici a Kremnici. Koncom roka 1906 rozoslal přípravný výbor tenis, zvázu v Budapešti pozvánky 195 jestvujúcim tenis, klubom v Uhorsku na zakladajúcu schódzu. No 7. 4. 1907 přišli do Sport, haly Budapeštianskeho korčuliarskeho spolku iba zástupcovia 7 klubov, medzi nimi zástupcovia z Hlohovca a Šiah. K novému Uhorskému tenis, zvázu sa dodatočne přihlásili kluby z Košic, B. Bystrice, Komárna, Bratislavy a B. Štiavnice. Od 1910 sa datuje úzká spolupráca medzi Čes­ kou tenis, asociáciou a Uhorským tenis, zvázom. Prvé kontakty nadviazali zástupcovia oboch zvázov na jubilejnom turnaji PTE Bratislava. Dohodli sa na spoločnom postupe proti rakůskemu a německému tenis, zvázu, ktoré ich zaznávali a šikanovali. Výsledkem dohody bola velká účast' českých hráčov na majstr. Uhorska i na turnaji v Tatranskej Lomnici, na druhej straně častá účast’ tenistov z Uhorska na tumajoch v Čechách. Po vzniku Československej republiky sa zišla už 13.12.1918 mimoriadna schódza Českej lawn-tenis. asociácie. Začala sa nová éra čs. tenisu. 1919 založili

31 Československů lawn-tenis. asociáciu, za jej předse­ du zvolili dr. Jaroslava Justa, ktorý zastával túto funkciu až do r. 1928. Na jeseň 1919 usporiadali V Prahe prvý povojnový tenis, tumaj. Jeho priebeh ukázal, že vojna nezanechala také velké stopy na tenis, športe, ako sa povodně předpokládalo. Od 1920 sa začína tradícia -* medzinár. majstrovstiev republiky, ktoré niekedy dosahovali úroveň dobré­ ho eur. medzinár. turnaja. Výborné výsledky našich špičkových reprezentantov upútavali na ČSR po­ zornost’ svět, veřejnosti. To sa odráža aj na účasti popredných svět, hráčov na našich medzinár. šampionátoch. Najmá Ing. L. Žemla a bratia K. a J. Koželuhovci širia slávu čs. tenisu. Cenné výsledky dosiahli 1920 na Perschingových hrách v Paříži, kde okrem nich reprezentoval ČSR aj F. Buriánek. Na OH v Antverpách (1920) získal L. Žemla bronzovú medailu v miešanej štvorhre (s M. Skrbkovou). Dóležitým medzníkom sa stává rok 1921, keďsa ČSR prvý raz zúčastňuje na súťaži nár. družstiev o Davisov pohár. Hoci medzinár. turnaje v ČSR mali vynikajůcu úroveň, v popředí záujmu šport. veřejnosti stála súťaž o Davisov pohár. 1924 sme hráli prvý raz finále eur. pásma a potom sme tento úspěch opakovali 1928, 1931, 1935 a 1937. Tenis si získával čoraz váčšiu popularitu. Ak sa hrálo doma, bola Štvanica vypredaná a mnoho záujemcov sa do hladiska nedostalo. Slavné stretnutie s Francúzskom v Prahe 1926, kde J. Koželuh bojoval plných 5 setov s Lacostom a potom spolu s Ing. Žemlom dalších 5 setov s dvojicou Lacoste—Brugnon, sa doteraz pokládá za jeden z najkrajších zápasov, ktoré boli v ČSR zohrané. Obdobie 1931—1937 možno považovat’ za druhů slávnu etapu čs. tenisu. ČSR 4 rázy postupuje v DC až do finále európskeho pásma, hráčská základňa sa silné rozšiřuje, hráči R. Menzel, L. Hecht, F. Maršálek, J. Maleček, J. Caska, J. Síba a F. Cejnar štartujú na váčšine velkých tumajov a získavajů cenné úspěchy. Menzel figuruje niekolko ráz na svět, rebričku, Hecht a Cejnar na eur. rebričku. Po prvý raz v historii čs. tenisu získává Menzel a Hecht 3. miesto vo Wimbledone. Od 1924 sa začína hrať aj -»junior, šampionát republiky; prvé dva ročníky v Brně, ďalšie — od 1926 v Pardubiciach, kde získává táto súťaž popularitu a tradíciu: s výnimkou dvoch rokov (1928 a 1952) sa tam odohrali všetky ročníky. Od 1929 úspěšně riadila Čs. lawn-tenis. asociácia

eskoslovenský tenis tenis, šport prostrednictvom žúp. Ku konců tohto obdobia (1938) bolo pod jej vedením dovedná 14 žúp: Pražská (zdražovala 67 klubov), Středočeská (34), Západočeská (21), Severočeská (27), Severovýchodočeská (13), Východočeská (34), Juhočeská (16), Západomoravská (29), Stredomoravská (24), Moravsko-sliezska (20), Západoslovenská (14), Stredoslovenská (11), Východoslovenská (13) a Maďarský tenisový zváz v ČSR (23). Celkove podliehalo ČLTA 346 klubov, z toho 285 v Čechách a na Moravě a 61 na Slovensku. Tenis, život na Slovensku sa rozbehol po prvej světověj vojně až v období 1922—1923. V tých rokoch sa založili aj dva velké tenis, kluby v Bratislavě—I. ČsŠK Bratislava a LTK Bratislava. Po nich začali rásť u nás kluby a dvorce ako huby po daždi. Len v Bratislavě bolo 1930 spolu 36 dvorcov. Dalšími strediskami tenis, sportu na Slovensku sa stali Banská Bystrica, Žilina, Piešťany a Trenčianske Teplice. Kluby boli zváčša organizované v Čs. lawntenis. asociácii. Prvý medzinár. turnaj usporiadali 17. a 18. augusta 1924 v Piešťanoch, kde sa potom takmer každý rok schádzala eur. a domáca tenis, elita. V tom istom roku sa začala aj séria medzinár. tumajov v B. Bystrici o Striebomý pohár města. Prvým víťazom bol Kéhrling (najváčšia postava maďař, tenisu medzi dvorná vojnami). Ďalej v listi­ ně víťazov čítáme také známe mená ako Soyka, Menzel, Koželuh, Hecht, Vodička, Punčec, Mitič, Smolinský a i. K týmto najznámejším turnajem pribudli aj turnaje v Košiciach, Žiline, Trenčíne, Podbrezovej atď. V tom čase vysoko nad priemer vynikal Laco Hecht, ktorý 1931 vystriedal na čele celoštátneho rebríčka J. Koželuha. Tento mimoriadne talent, hráč sa presťahoval z rodnej Žiliny do Prahy a do 1938 zohral za ČSR 36 d.c. zápasov. K jeho najváčším ůspechom patří víťazstvo nad Angličanem Austinom, vtedy 2. hráčom svět, rebríčka. Okrem Hechta sa v čs. meradle přesadili zo Slovenska Bratislavčania Nedbálek, Klein, Danzig a Físcherová. Po zriadení tenis, žúp 1929 prvými predsedami na Slovensku sa stali: dr. Ludvík Kúhn v Západoslovenskej, František Barborka v Stredoslovenskej a Jozef Vyleťal vo Východoslovenskej župě. V marci 1939 si založili tieto župy spoločný Slovenský tenis, zváz. Jeho predsedom počas druhej světověj vojny bol Štefan Mihál (1939—1943). Po mníchovskom diktáte stratil sloven, tenis vo

32 svojom centre v Bratislavě zahraním Petržalky fašistickým Nemeckom velký počet dvorcov, lebo tam malí ihriská všetky najváčšie bratislavské kluby. Bolo třeba vybudovat’ nové dvorce, aby sa tenis, život mohol obnovit’, a tak pracovným úsilím nadšených športovcov vznikol na Tehelnom poli jeden z najkrajších tenis, areálov v strednej Europe. Iniciatívny tenis, klub ŠK Bratislava (dnešný Slovan CHZJD) začal tu organizovat’ aj medzinár. turnaje za účasti takých kvalitných hráčov, akými boli napr. Menzel, Punčec, Palada, Mitič, Branovič, Romanoni, Cucelli, Tanasescu, Rurac, Szigetti a další. Najlepším sloven, tenistom bol vtedy dr. Ma­ rián Fillo, ktorého čoskoro v tejto pozícii vy­ striedal mladý Ferdinand Vrba. Okrem něho pat­ řili medzi najúspešnejších tenistov na Slovensku Košinár, Illéš, Ambros, Krejčí a další. Hněď po oslobodení našej vlasti Sovietskou armá­ dou nadviazal čs. tenis na úroveň před vojnou. V DC sa dvojica J. Drobný a F. Černík 2 rázy (1947 a 1948) prebojovala až do medzipásmového semifinále (vždy proti Austrálii v Amerike). Bojovala zo všetkých sil, ale trávnatý povrch bol výhodou pre Austrálčanov, a tak sme přehráli najprv 1:4 a potom 2:3. Drobný sa 1946 v dvojhre mužov probojoval do finále na Roland Garros v Paříži a do semifinále Wimbledonu. 1949 sa zjednotila čs. těles­ ná výchova a šport. Z tenis, klubov sa stali tenis, oddiely jednotlivých TJ. Riadiacim orgánem tenisu sa stala Tenis, sekcia ÚV ČSZTV, na Slovensku Tenis, sekcia SÚV ČSZTV. V tomto období sa rozvoj tenisu mimoriadne přibrzdil, neoprávněně mu zostal přívlastek „panský šport“ a doslova musel bojovat’ o svoju existenciu. Bez náhrady sa zrušilo vela tenis, dvorcov, nebolo čím hrať, celkom ustal medzinár. styk. Každoročně sa striedali predsedovia Tenis, sekcie ÚV ČSZTV, vo svete sa pomaly přestávalo s čs. tenisom rátat’. Žil iba v domácích súťažiach. Prínosom tohto obdobia ostává iba fakt, že od 1951 sa obnovili nár. majstrovstvá ČSR, neskoršie ČSSR, ktoré sa váčšinou hráli v Ostravě, dva rázy v Bratislavě (1952 a 1955) a dva rázy v Plzni (1965 a 1967). 1955 možno registrovat’ istú konsolidáciu v tenis, živote. V sekcii účinkovali zodpovědní a za vec zanietení pracovníci, takže sa mohlo začat’ plánovité pracovat na obnove­ ní niekdajšej slávy čs. tenisu. Za předsedu Tenis, sekcie ÚV ČSZTV, vrcholnej tenis, organizácie, zvolili Karla Abrahama, ktorý ako prvý robotnícky

eskoslovenský tenis předseda spolu s dalšími členmi předsednictva plnil zložité úlohy. Iba pomaly sa rozšiřovala účasť našich tenistov na medzinár. kolbištiach. 1955 sme sa po páťročnej prestávke opáť přihlásili do DC. 1956 po prvý raz Startovali čs. junioři v súťaži o Galeovej pohár. Tělovýchova sa sústreďovala v ROH. Vzni­ kali dobrovolné Sport, organizácie pod vedenim odborových zvázov. Z týchto DŠO vznikli potom TŠO (tělovýchovné Sport, organizácie) ROH. TŠO mali aj odborné sekcie, a tak aj tenis svoju Ústrednú sekciu tenisu pri TŠO ROH. Za předsedu tejto novej sekcie zvolili Stanislava Chvátala, členmi předsed­ nictva boli zváčša naslovovzatí odborníci. S. Chvá­ tal úzko spolupracoval s K. Abrahamom, a tak prostriedky na tenis sa zbytočne nedělili. Medzinár. rozpočet sekcie TŠO sa použil výhradně na umožnenie Startu svět, tenistov v ČSR — spočiatku v exhibičných vystúpeniach. Tak u nás hrál Hoad, Laver, Candy, Emerson Flam, Rose, Stolle a další. Ich umenie opáť pritiahlo do hladísk tenis, dvorcov publikum, ktorému tento Sport chýbal. 1956 sa obe sekcie spojili, ostala iba Tenis, sekcia ÚV ČSZTV na čele s predsedom K. Abrahamom a podpredsedmi S. Chvátalom a prof. dr. J. Ležovičom (za Sloven­ sko). Spolupráca bola dobrá, začínali sa prejavovať pozitivně výsledky. Sekcia sa sústreďovala na prácu s mládežou. Medzi dospělými dominovali Věra Pužejová-Suková a Jiří Javorský. Doma nemalí konkurenciu a právě oni najviac doplatili na stagnáciu čs. tenisu v predchádzajúcich rokoch. I napriek tomu podávali vynikajúce výkony. Pužejo­ vá-Suková sa ako prvá čs. hráčka prebojovala v dvojhre až do finále Wimbledonu (1962) a spolu s Javorským vyhrala miešanú štvorhru na Roland Garros v Paříži (1957). Mimoriadne postavenie týchto tenistov dokazuje aj umiestnenie v domácich majstrovských súťažiach. Pužejová-Suková získala 45 medzinár. a nár. titulov (doteraz ju nik nepřeko­ nal), Javorský 44. Od 1963 nastupuje do reprezentácie mladá generácia čs. tenisu: Holeček, Koudelka, Tajcnár, po nich Kodeš, Medonos, Zedník, Kukal, Pála, Huťka a další. Získáváme úspěchy v Galeovej pohári, ktorý v r. 1963—1966 tri rázy vyhráváme. 1969 sa začína čs. tělovýchova budovat’ na federatívnom základe. Predsedom čes. zvázu sa stal dr. Anto­ nín Těšík, predsedom sloven, zvázu Jozef Jedlovský. Plénum tenis, pracovníkov paritně zastúpených z delegátov oboch zvázov potom v Prahe zvolilo nový vedúci orgán čs. tenisu, po dlhom čase opáť Čs.

33 tenis, asociáciu. Jej predsedom sa stal S. Chvátal, podpredsedami J. Jedlovský a dr. A. Těšík. V tomže roku bolo v Prahe výročně zasadanie Svět, tenis, federácie FILT, na ktorom sa zúčastnilo výše 100 delegátov z 93 krajin. Členovia riadiaceho výboru na čele s predsedom federácie přišli na pozvanie tenis, oddielu Slovana CHZJD aj do Bratislavy a jednomyselne vyhlásili, že organizácia celého zasadania i pohostinstvo bolo na najvyššej úrovni. Koncom roka sa unifikovali názvy Sport, zvázov ÚV ČSZTV a z Čs. tenis, asociácie sa stal Československý tenis, zváz. Roky 1969—1976 priniesli čs. tenisu najváčšie úspěchy v celej jeho histórii. 1969 sme vyhráli Pohár švéd. krála, Ing. Kodeš dva rázy zvíťazil na Roland Garros v Paříži, bol trojnásobným finalistom v Říme a dvojnásobným vo Forest Hills, 1973 vyhrál i Wimbledon. 1971 po 23 rokoch sme postúpili opáť do medzipásmového finále DC proti Brazílii. 1973 znova vyhráváme eur. pásmo DC a náš kolektiv cestuje do Austrálie, kde sice přehrává, ale zís­ kává úctu divákov. Hřebec poráža slávneho Newcomba a len tesne přehrává s Laverom. V Ade­ laide získává titul medzinár. majstra Južnej Austrá­ lie. 1975 sme opáť postúpili až do medzipásmo­ vého finále, hráli sme proti Austrálii, tentoraz v Prahe. Po víťazstve sme sa kvalifikovali po prvý raz do finále DC. Naším súperom bolo Švédsko, ktoré málo výhodu domáceho prostredia, a navýše, pretože už bolo zimné obdobie, hrálo sa v hale. Švédi mali vo svojom time jedného z najlepších svět, hráčov—Borga, a tak nečudo, že sme přehřáli 2:3. Ďalšie tri rázy sme zvíťazili v Galeovej pohári (od 1963 už Siesty raz), ženy triumfovali v súťaži o Federation cup, juniorky dva rázy vyhráli Soisboultovej pohár, dorastenci Vale­ rio cup, mladé dievčatá dva rázy Sophiin pohár. Naše ženy sa stali amatérskými majsterkami Európy, dorastenci získavajú v tejto súťaži všetky tituly a v Šmídovi máme akademického majstra světa. V tomto období čs. reprezentanti vyhráli všetky tímové sůťaže usporiadané v Europe ako medzinárodné okrem DC. Naši súčasní reprezentanti Ing. Kodeš, Hřebec, Šmíd, Zedník, Ing. Pála, Složil, Granát, Šimbera, Ing. Huťka, Bimer, ďalej Toma­ nová, Maršiková, z mladých Lendl, Navrátil, Mandlíková a další sú zárukou, že sa aj do budúcnosti móžeme pozerať s optimizmom. Aj na Slovensku začal hned po oslobodení čulo

eskoslovenský tenis pulzovat’ tenis, život. Predsedom Slovenského tenis, zvázu bol v období 1945—1948 prof. dr. Svetozár Štefánik. Po zjednotení telesnej výchovy změnil vrcholný orgán názov na JDT Sokol, tenis, sekcia, neskór Ústredný výbor Sokola, tenis, sekcia. V r. 1948—1953 bol predsedom dr. Gabriel Hrankovič, 1954—1955 Ing. Boris Čermák. Po zriadení DŠO ROH, Sokola, Červenej hviezdy a Dukly 1952 vznikali při týchto dobrovolných šport. organizáciách tenis, sekcie a tenis, sekcia pri Slovenskem výbore pre telesnú výchovu a šport. Jej predsedom v r. 1956—1962 bol prof. dr. Ján Ležovič. V rámci reorganizácie sa tenis, sekcia změnila na tenis, aktiv, ktorý postupné zanikol. Vnútorná reorganizácia ČSZTV umožnila 1965 obnovit Tenisový zváz. Jeho vedením bol poverený Jozef JedTovský, ktorý vykonával funkciu předsedu do 1973; po ňom ju převzal Ing. Eudovít Kozár. Hned po oslobodení sa sloven, tenis prejavil z hladiska výkonnosti hráčov v nevšednej sile. F. Vrba sa svojimi výsledkami zařadil medzi najlepších čs. tenistov, reprezentoval Českosloven­ sko na viacerých medzinár. tumajoch a 5 ráz i v Davisovom pohári. Popři ňom do prvej desiatky čs. tenistov postúpil aj Juraj Bartoš a o niekolko rokov neskór Ján Krajčík, dr. Alojz Mečiar, Mária Rárková-Ančincová a dr. Eugen KJimo. V 50. rokoch sa výrazné hlási k slovu mladá generácia tenistov. Oto Meruňka a Hana Štětinová víťazia 1954 na dorast. majstr. Československa v Pardubiciach. 1956 je tam rovnako úspěšný Jozef Golonka, ktorému však neskór hokejové reprezentačně povin­ nosti nedovolovali věnovat' sa v dostatočnej miere tenisu. 1959 sa presadzuje do reprezentácie v Galeovej pohári Karol Šafárik a 1961 dosahuje najváčší úspěch sloven, tenisu po oslobodení, keď stojí vo finále medzinár. majstr. ČSSR v Prahe a obsadzuje 3. priečku čs. rebríčka. V Pardubiciach zvíťazili v 60. rokoch ešte Stanislav Lukáč a Ladislav Macko, ale v kategorii dospělých už neboli takí úspěšní. Za­ to Milan Tajcnár aj bez víťazstva v Pardubiciach reprezentoval 1963 ČSSR v Galeovej pohári; 1969 bol členom víťazného čs. družstva v Kings cupe a v období 1966—1972 patřil medzi 10 najlepších tenistov v ČSSR. Od 1968 sa v čs. dorast. špičke i v reprezentácii presadzuje Mária Kočíšková, ktorá ako dosial jediná sloven, tenistka Startovala v dorast. sůťaži Wimbledonu; je najlepšou sloven, tenistkou v 70. rokoch a získává aj medzinár.

34 úspěchy. 1971 sa zablýskalo na lepšie časy sloven, tenisu v Pardubiciach. Po prvý raz v historii , juniorky“ hrálo sa v jednej zo súťaží sloven, finále. Viera Kozárová zvíťazila nad oddielovou kolegyňou zo Slovana CHZJD Bratislava Martou Barčákovou, ktorá krátko nato tragicky zahynula. Ďalším zástupcom Slovenska v čs. reprezentácii bol Oliver Karlík: 1974 vyhrál medzinár. dorast. turnaj o Laneov pohár v Bratislavě, Startoval v dorast. súťaži vo Forest Hills a 1976 reprezentoval ČSSR v Galeovej pohári. Aj turnajová aktivita sa po oslobodení 1945 na Slovensku slubne rozvinula. Bratislavě ukázali svoje umenie Drobný, Bernard, Abdessalam, Skoniecki, oživili sa tradičné turnaje v Košiciach, Banskej Bystrici, Trenčianskych Tepliciach, Lučenci, na Sliači a inde. Začiatkom 50. rokov aj tu nastal ůtlm, ale už 1955 sa obnovil celoštátny turnaj v Banskej Bystrici a 1959 sa funkcionáři Slovana CHZJD Bratislava odhodlali nadviazať na tumajovú tradíciu tohto oddielu. Založili medzinár. tenis, turnaj o putovnú Cenu města Bratislavy a za ochotnej pomoci čs. reprezentantov V. Pužejovej-Sukovej, J. Javorského a priaznivca čs. tenisu Austrálčana R. Howa dařilo sa im po roky zabezpečovat’ aj dobrú zahraničně konkurenciu. Becker. Howe, Sangster, Rodriguez, Gulyás, Tiriac, Nastase, Barányi, Schuurmanová, Mortimerová, Mercelisová, Gourlayová, Ziegenfusová, Goolagongová popři najlep­ ších čs. reprezentantech bývali ozdobami bratislav­ ského tumaja. Usporiadatefom sa dostalo takého vysokého ocenenia ich práce, že od 1969 přidělil Čs. tenis, zváz bratislavskému tumaju štatút Medzinár. majstr. ČSSR, ktoré sa odvtedy usporadúvajú v hlavnom meste SSR (od 1974 striedavo v Ostravě a Bratislavě). 1963 sa vďaka obetavej činnosti usporiadatelov VSS Košice obnovila aj tradícia košického medzinár. tumaja pod názvom Štít města Košic. Tým však nebola organizačně aktivita sloven, tenis, oddielov v usporiadavaní medzinár. podujatí ani zdaleka vyčerpaná. 1965 na Slovane CHZJD Bratislava založili medzinár. dorast. tur­ naj o Laneov pohár. 1969 ten istý oddiel usporiadal finálovú skupinu sútaže o Pohár švéd. krála (Kings cup) za účasti Švédská, Holandska, Dánska a ČSSR. Takisto mimoriadne iniciatívny tenis, oddiel Kúpele Piešťany 1968 usporiadal medzinár. sůťaž družstiev o tzv. Centropa cup a 1977 medzinár. súťaž dorast. družstiev o Hungaria cup.

iarovací strojček Členská základňa tenisu na Slovensku zaznamenala v posledných rokoch značný rozmach. Podlá statistiky JDTO Sokol r. 1948 zdražovala tenis, sekcia 55 oddielov s 2533 členmi, ku konců roka 1975 bok) na Slovensku 98 oddielov s 3236 členmi. Históriu čs. tenisu nepísali len hráči, ale aj funkcionáři. Prvým predsedom Českej lawn-tenis. asociácie bol dr. Václav Důras (1906—1907). Po ňom túto funkciu zastávali: prof. Ing. Ladislav Šimek (1908), Jozef Róssler-Ořovský (1909), vysla­ nec dr. František Havlíček (1910), Mar. šl. z Hochinfelsov (1911), prof. dr. Jaroslav Just (1912), dr. Antonín Fifka (1913—1914). Predsedovia Čs. lawn-tenis. asociácie: prof. dr. Jaroslav Just (1919—1928), Karel Robětín (1928—1938), dr. Vojtěch Fifka (1939). Predsedovia tenisovej sekcie a tenisového zvázu ÚV ČSZTV: Josef Hodač (1945 — 1948), Ladislav Kubelka (1949—1950), dr. Karel Bureš (1951—1952), Ota Vašíček (1953—1954), Karel Abraham (1955—1966), Josef Řehák (1967— 1969), Stanislav Chvátal (1969—1977) a Ing. Milo­ slav Janovec (od 1977). čiarovací strejček („lajnovačka“) — zariadenie na vyznačovanie čiar vápnom, sádrou alebo práškovou kriedou na tenis, dvorci. Prášok sa vysypáva zo zásobníka č. s. v šírke 5 cm. čiary na tenisovom dvorci — vymedzujú hraciu plochu alebo určitý priestor dvorca. Č. ohraničujúce kratšie strany dvorca sú základné (base-lines) a móžu byť široké 2,5 až 10 cm; č. na dlhšej straně dvorca sú postranné (side-lines). Rovnoběžně so sietbu vo vzdialenosti 6,4 m sú č. pre podanie (service-lines). Rovnoběžně s postrannými č. je středná č. pre podanie. deliaca ihrisko na dve polovice. Každú zákl. č. dělí na dve polovice kolmá č. dlhá 10 cm a široká 5 cm. Všetky č. okrem zákl. musia byť najmenej 2,5 cm a najviac 5 cm široké. Č. sa robia buďčiarovacím strojčekom sádrou, alebo sú umelou hmotou zafixované do dvorca.

Čmyrevová Nataša (ZSSR), nar. 28. 5. 1958 — talent, soviet, tenistka, známa útočnou hrou. Už ako 16-ročná vyhrala junior, majstr. Austrálie, 1975 zvíťazila na dorast. turnaji vo Wimbledone (vo finále nad Maršíkovou) i vo Forest Hills. 1976 hrala na tumajoch Virginia Slims, porazila Casalsovú a Barkerovú, prebojovala sa medzi 16 najlepších vo Wimbledone a opáť vyhrala tamojší dorast. turnaj.

35 Na majstr. Európy v Přerove porazila Tomanová, dostala sa až do finále, kde podfahla Jaušovcovej. čop (chop) — podřezaný úder (-» rotované údery) Darmon Pierre (Francúzsko), nar. 14. 1. 1934 — popři M. Bernardovi najúspešnejší franc, tenista po druhej svět, vojně. Na Roland Garros 1963 finalista a 1964 semifinalista, vo Wimbledone 1963 finalista štvorhry. V DC reprezentoval 1956—1967. V súčasnosti kapitán franc, d.c. družstva a popredný funkcionář ATP.

Davis cup — medzinár. súťaž mužských družstiev, založená v USA 1900 pod názvom The International Lawn Tennis Championship. Patří medzi najstaršie, najrozšírenejšie a najpopulárnejšie šport. sůťaže vóbec. Měno dostala po amer. tenistovi Dwightovi F. Davisovi, ktorý při jej založení věnoval pre viťaza putovnů cenu: vefků striebornú „misu na Salát“, cizelovanú zlatom, v hodnotě asi 1000 dolárov. Prvý podnět na založenie sůťaže dala 1897 amer. tenis, asociácia návrhom na priatefské stretnutie družstiev USA a V. Británie. Myšlienka však v krátkom čase dozrela na představu širšej medzinár. sůťaže, na ktorej by sa zúčastňovali všetky členské krajiny Medzinár. tenis, federácie. Do 1. ročníka sa však okrem zakladajúcich USA přihlásila iba V. Británia, aj to bez svojich najlepších hráčov. K stretnutiu došlo v druhý augustový týždeň 1900 v univerzitnom klube v Longwode pri Bostone. Hrálo sa v principe pódia dodnes platného systému, t. j. dve dvojhry, štvorhra a opáť dve dvojhry medzi vystriedanými súpermi. Amer. družstvo nastúpilo v najsilnejšej zostave, vrátane darcu trofeje D. F. Davisa, a hladko zvíťazilo 3:0, keď sa pre zlé počasie posledně dvojhry nehráli. Putovná trofej teda zostala v USA a podfa pravidiel málo najlepšie družstvo spomezi všetkých ostatných zúčastněných krajin každoročně vyzývat’ držitela trofeje v tzv. vyzývacom finále (challenge round). 1901 nebola britská asociácia schopná vyslat' svoje družstvo za oceán, takže súťaž sa nehrala, ale 1902 V. Británia v silnej zostave už len tesne podfahla před 10 000 divákmi obhájcovi trofeje 2:3. V nasledujúcom roku po třetí raz a sůčasne naposledy súperili len dve zakladajúce krajiny. Slávnej dvojici angl. bratov Dohertyovcov sa podařil v Bostone husársky kúsok, vyhráli 4:1 a striebomá „misa na Salát“ prvý raz putovala cez oceán do Londýna, kde zostala

Davis cup

36

N. Čmyrevová

nasledujůce 4 roky. Podia pravidiel súťaže mal držitel trofeje právo obhajovat’ ju v domácom prostredi, a tak sa dejiskom najbližšieho vyzývacieho finále stal wimbledon, stadión. Toto miesto bolo príťažlivejšie pre eur. krajiny, lebo odpadla náklad­ ná cesta do Ameriky, a tak sa 1904 přihlásilo do súťaže už aj Belgicko, Francúzsko a Rakúsko (bez USA), 1905 opáť USA, Francúzsko, Rakúsko a novou účastnickou bola Austrália (spo­ lečné družstvo Austrálie a N. Zélandu). Toto družstvo při svojom treťom Starte 1907, vedené N. Brookesom, sa prvý raz probojovalo do vyzývacieho finále a hněď aj zvíťazilo nad obhajujúcou V. Britániou. Striebomá trofej nastúpila dalšiu dlhú púť cez oceán do Austrálie, kde ostala tiež 4 roky. Potom si ju ešte po roku vystriedali V. Británia a USA, ale 1914 ju opat’ N. Brookes a A. Wilding

odviezli z Forest Hills do Austrálie. Hned nato prvá světová vojna přerušila súťaž na 4 roky. Dovtedy vyhráli trofej V. Británia a Australázia po 5 ráz, USA 3 rázy. Najváčší počet zúčastněných krajin v jednom ročniku (1913) bol 8. V prvom povojnovom ročníku si dalšie víťazstvo k dobru pripísala Australázia, ale 1920 sa zjavilo na d. c. scéně nové družstvo USA s „Velkým Billom“ Tildenom a „Malým Billom“ Johnstonom. Obaja napísali svojím tenis, uměním i výsledkami najslávnejšiu amer. kapitolu do historie DC. Vyhráli trofej 7 ráz za sebou (to sa odvtedy nijakej krajině nepodařilo) a výsledky vo vyzývacom finále boli 4 rázy 5:0 a 3 rázy 4:1. W. T. Tilden neprohrál za 6 rokov ani jediný d. c. zápas v dvojhre. Prvý raz ho zdolal 1926 R. Lacoste, ale to až v poslednom zápase za stavu 4:0, keď o celkovom víťazstve USA už bolo

Davis cup 37 rozhodnuté. Skvělé Výkony Tildena vyprovokovali ostatné krajiny k zvýšenému zaujmu o tenis i o d. c. súťaž. 1920 hrálo v DC 6 krajin, 1921 už 11 (medzi novoprihlásenými bola toho roku i ČSR), 1923 už 17, v ďalšom roku 22 a 1928 už 33. Od 1923 sa zúčastněné krajiny rozdělili do dvoch zemepis* ných pásiem (eur. a amer.), ich víťazi sa střetali v tzv. medzipásmovom finále a jeho víťaz nastúpil proti držitelovi trofeje vo vyzývacom finále. 1923 sa vo Francúzsku sformovalo nové mladé d. c. družstvo. Tvořili ho 3 úspěšní hráči dvojhry J. Borotra, H. Cochet, R. Lacoste a Specialista na štvorhru J. „Toto“ Brugnon. Čoskoro ich začali nazývat’ „francúzskymi mušketiermi“ a ich tenis, sláva nezaostala za slávou ozajstných mušketierov. 1925 a 1926 sa prebojovali do vyzývacieho finále, ale amer. súper bol vtedy ešte nad ich sily. 1927 však už Tilden a Johnston neodolali ich náporu a najma skvelej for­ me 22-ročného Lacosta. Francúzsko sa stalo 4. kra­ jinou, ktorá získala d. c. trofej a je zaujímavé, že ten­ to počet sa až do 1972 nezvýšil. Na obhajovacie stretnutie 1928 vybudovali v Paříži nový (a čoskoro slávny) Stadión Roland Garros. Po prvý raz v štvrťstoročnej historii DC sa vyzývacie finále hrálo na antukových dvorcoch, predchádzajúci víťazi — USA, V. Británia i Austrália — bolí typickými tenis, krajinami, kde sa hrá na trávě („lawn tennis“). To bola samozřejmé velká výhoda pře domácích „mušketierov“, ktorí rok po roku odvrátili ešte 3 opakované pokusy Tildena a spot, potom V. Británie a opáť USA. Francúzsko zvíťazilo celkove 6 ráz za sebou od 1927 do 1932, od 1929 však už bez najmladšieho z „mušketierov“ R. Lacosta, ktorý ako 23-ročný musel pre chorobu předčasné skončit' svoju krátku, ale skvelú Sport, kariéru. Medzitým Francúzom vyrastal velký súper na Britských ostrovech v dvojici Fred Perry a „Bunny“ Austin. Pri svojej druhej výzvě (1933) skončili sériu franc, vítazstiev a po 21 rokoch priniesli vtedy už slávnu a populárnu „misu na Salát“ spáť do Wimbledonu. Perry a Austin zvíťazili 3 rázy za sebou. 1937 sa trofej opáť presťahovala do USA, najma zásluhou D. Budgea, prvého víťaza vysnívaného -+ Grand Slamu. Aj ten však, ako Perry před dvorná rokmi, po sezóne 1938 prestúpil k profesionálom, a tak sa 1939 vzácná misa—zhodou okolností presne tak ako před prvou svět, vojnou — presťahovala na 6 vojnových rokov do bezpečia v ďalekej Austrálii.

J. Koželuh a R. Lacoste 1926 v Prahe

Československo vstúpilo do súťaže 1921. Prvé 3 roky přehrálo vždy hněď v prvom střetnutí, ale 1924 po víťazstvách nad N. Zélandom, Švajčiarskom a Dánskom sa probojovalo až do finále eur. pásma, kde jeho další postup zastavili „francúzski mušketieri“. Naše farby v tomto roku reprezentovali Žemla, Rohrer, MacenaueraJ. Koželuh. 1926 čs. družstvo opáť podlahlo Francúzsku, ale napriek prohro 0:3 patřili páťsetové zápasy J. Koželuha s Lacostom a dvojice Koželuh — Žemla proti Lacostovi s Brugnonom medzi najlepšie, ktoré kedy pražská Štvanica viděla. Úspěšný postup do finále eur. pásma sa našim tenistom před druhou svět, vojnou podařilo ešte zopakovat' 1928 (J. Koželuh, Macenauer a Menzel), 1931 (Menzel, Hecht, Maršálek), 1934 (Menzel, Hecht, Maršálek), 1935 (Menzel, Hecht, Caska, Maleček) a 1937 (Menzel, Hecht, Caska). Hoci sa im ani raz zo 6 příležitostí nepodařilo vo finále zvíťaziť, už před druhou svět.

Davis cup

L. Hecht a J. Borotra

vojnou proslavili svojimi úspechmi měno Českoslo­ venska v celom tenis, svete. Po druhej svět, vojně nastalo 28-ročné obdobie převahy USA a Austrálie (1946—1973), počas ktorého nijaká iná krajina nezískala d. c. trofej. Dokonca v prvých 14 rokoch tohto obdobia USA a Austrália nepřipustili iné družstvo ani len do vyzývacieho finále. Prvé 4 povojnové ročníky vyhráli USA zásluhou Schroedera, Kramera, Parkera a Gonzalesa. 1950 sa však sformovala vynikajúca austr. dvojica Sedgman—McGregor, ktorá položila základy austr. epochy v historii DC: z 18 ročníkov 1950—1967 vyhrala Austrália 15 a v tom čase postupné zostavila 5 rozličných družstiev, z ktorých vyšlo nemenej ako 7 wimbledon, víťazov. Celé toto slávne austr. obdobie je nerozlučné spáté s menom H. Hopmana, niekdajšieho d. c. reprezentanta a od 1950 do 1968 trénera i nehrajúceho kapitána austr. reprezentačného družstva. Z jeho trénerskej dielne, v ktorej vládla železná disciplina a vysoká nároč­

38 nost’, vychádzali jeden po druhom najlepší svět, tenisti. Po odchode Sedgmana a McGregora k pro­ fesionálem sa Hopman nebál postavit’ 1953 do d. c. družstva dvoch 19-ročných hráčov L. Hoada a K. Rosewalla, ktorí trofej obhájili, o rok sice prohráli proti výborným Američanom Seixasovi a Trabertovi, ale v dalších dvoch rokoch suverénně zvíťazili bez straty jediného zápasu. Obaja prestúpili tiež k profesionálom, a tak ich 1957 nahradili A. Cooper s M. Andersonom. 1959 Hopman sformoval nové družstvo. K agresívnemu favákovi N. Fraserovi, ktorý patřil už popři Cooperovi k najlepším Austrálčanom, nominoval ďalšieho laváka, útlého 21-ročného R. Lavera. Vtedy okrem Hopmana málokto veril, že sa z něho v krátkom čase stane najúspešnejší tenista všetkých čias. Při svojom prvom štarte vo vyzývacom finále prohrál obe dvojhry, ale Fraser zachránil situáciu a stal sa hrdinom a strojcom austr. víťazstva. Laver sa však Hopmanovi za dóveru odvďačil: už neprohrál nija­ ký d. c. zápas, Austrália zaznamenala 4 finálové ví­ ťazstva za sebou a Laver 1962 před prestupom k pro­ fesionálom si ako druhý tenista vybojoval legen­ dárný Grand Slam. 1963 obhajovalo d.c. trofej opáť nové austr. družstvo: k vynikajúcemu R. Emersonovi, ktorý sa osvědčil už za Laverových čias, Hopman přidružil mladého nováčika, 19-ročného J. Newcomba, ktorý v prvom střetnutí ne­ pochodil, ale zato v priebehu necelých 10 rokov 3 rázy vyhrál Wimbledon. „Misa na šalát“ sa sice dostala do USA, ale už v nasledujúcom roku ju Emerson vybojoval spáť za pomoci nového muža v družstve, R. Stolleho. Tito dvaja boli spofahlivou oporou tímu počas rokov 1964—1967, v ktorých Austrália 4 rázy po sebe získala cennú trofej. Družstvo dopíňala dvojica Newcombe—Roche vo štvorhre a 1967 Newcombe opáť aj v dvojhre. 1968 všetci popřední austr. tenisti prestúpili do tábora zmluvných profesionálov a d. c. trofej sa na 5 rokov presťahovala do USA, kde si naj­ ma pokrokový čierny tenista A. Ashe a S. Smith zachovávali štatút nezávislosti, takže mohli v DC startovat’. Sily vo svět, tenise sa však začali presůvať. Po druhej svět, vojně sa záujem o tenis rozrastal aj v mnohých dalších krajinách, a naj­ ma Európa doháňala zameškané. Počet zúčast­ něných krajin z povojnových 21 vzrástol čoskoro na 30 a do hracej schémy tumaja sa od 1952 zařadilo k doterajšiemu eur. a amer. zeměpisnému pásmu

Davis cup

ďalšie, tzv. východně pásmo. 1964 po prvý raz stůpol počet zúčastněných krajin na 50, a tak od 1966 sa súťaž hrá v 4 zeměpisných pásmach: amer., vých. a dvoch eur. Zvýšený počet eur. účastníkov zname­ nal aj zvýšenie kvality. 1960 a 1961 tal. družstvo na čele s N. Pietrangelim ako prvé přelomilo austr.amer. povojnový monopol účasti vo vyzývacom finále, po oba roky porazilo USA a vyzvalo Austráliu obhajovat’ trofej. 1962 taký istý úspěch dosiahli Mexičania Osuna a Palafox, 1965 a 1967 priviedol do vyzývacieho finále Span, družstvo M. Santana, 1966 odolala Austrália náporu indickej dvojice Krišnan—Mukerdži a od 1969 sa ešte vo zvýšenej miere začala prejavovať sila eur. tenisu. I. Nastase, jeden z najlepšich svět, tenistov v prvej polovici 70. rokov, a jeho partner I. Tiriac, výborný hráč štvorhry a stratég, urobili 1969 prvý z troch náporov na získanie slávnej trofeje. Vo vyzývacom finále proti USA však nezískali ani bod, rovnako ako 1970 NSR na čele s W. Bungertom, ale 1971 Rumunsko podlahlo USA už len tesne 2:3. Ročník 1972 priniesol vari najpodstatnejšiu změnu do pravidiel sůťaže od jej založenia. Zrušil sa překona­ ný nespravedlivý systém obhajovania trofeje jej držitelem v jedinom zápase na domácej pode (vyzývacie finále) a aj minuloročný víťaz sa zařadil medzi účastníkov. Takisto ako ostatní bojoval v skupině či pásme vylučovacím spósobom o postup, o víťazstvo v skupině, v medzipásmovom semifinále a o konečné víťazstvo v sůťaži v medzipásmovom finále. Najváčšími tenis, osobnosťami 1972 boli Američan S. Smith a Rumun I. Nastase. Zohrali nezabudnutelné finále Wimbledonu a priviedli svoje družstvá aj do finále DC. Hoci sa na bukureštskej antuke dávalo viac šanci technickému Nastasemu, Smith zopakoval hned v prvom klučovom zápase svoje wimbledon, víťazstvo a Američania si „misu na Salát“, ktorú na zápas museli priniesť, opáť odviezli domov. 1973 sa Austrálčanom podařil velký návrat. Nový ctižiadostivý kapitán družstva N. Fraser prehovoril svojho niekdajšieho partnera, 35-ročného R. Lavera, i 29-ročného J. Newcomba nastúpiť v d. c. družstve a ich návrat bol triumfiálny: Austrália po viťazstve vo východnom pásme v dramatickom medzipásmovom semifinále v Melbourne porazila Československo 4:1 a vo finále na amer. pode v Clevelande rozdrvila USA (Smith, Gorman, Van Dillen) 5:0. Laver sa odvďačil Fraserovi za záchranu víťazstva z 1959. Bol dirigentom družstva,

39 zviťazil vo všetkých svojich zápasoch dvojhry i štvorhry, přičinil sa o návrat trofeje po 6 rokoch do Austrálie, a tým sa definitivně rozlůčil s účasťou v DC. Rok 1974 je čiernou Skvrnou v historii DC a hanbou pro organizátorov súťaže. Indicki tenisti odmietli nastúpiť v medzipásmovom finále proti družstvu rasistickej Južnej Afriky a riadiaci výbor DC i 1LTF, ignorujúc mienku svět, veřejnosti, prisůdil víťazstvo JAR. 1975 a 1976 sa zapisali do listiny víťazov DC dve ďalšie eur. krajiny: Švédsko, opierajůce sa o jedinečná individualitu mladého B. Borga, a Taliansko, ktoré málo k dispozicii pod vedením skúseneho Pietrangeliho pozoruhodné vy­ rovnaný tím hráčov Panattu, Barazzutiho, Zugarelliho a deblistu Bertolucciho. Austrália, ktorá 1975 a 1976 prehrala* v medzipásmových semifinále s ČSSR a Talianskom, zmobilizovala 1977 opáť svoje sily. Roche, Alexander a Dent mali v medzi­ pásmovom finále proti Taliansku výhodu domáceho prostredia, najma trávnatých dvorcov, takže podlá očakávania sa im vydařila odveta a nad špecialistami na antuke zvíťazili 3:1. Týmto úspechom sa Austrália v historickej tabulke víťazov vyrovnala USA s 24 triumfmi. Československo nemálo po druhej svět, vojně šťastný vstup do súťaže. Hned v prvom střetnutí 1946 na domácej pražskej pode podlahlo Juhoslávii 2:3, keď Drobný nečakane prohrál s Mitičom. 1947 si to čs. družstvo v zostave Drobný—Černík vynahradilo a postůpilo až do medzipásmového finále (před vyzývacím finále), kde v Montreale podlahlo Austrálii 1:4. 1948 sa v družstve při Drobnom a Černíkovi vystriedali aj Vrba so Zábrodským, opáť sme sa probojovali do medzipás­ mového finále a v Bostone sme Austrálii podíahli už len tesne 2:3. V nasledujúcom roku sme po viťazstve nad Monakom a V. Britániou přehráli v Paříži s Francúzskom a v dalších 5 rokoch sme sa na súťaži nezúčastnili. Počas 12 rokov v období 1955—1966 bol pilierom čs. d. c. družstva J. Javorský a pri ňom sa postupné vystriedali. V Zábrodský, J. Parma, J. Krajčik, P. Benda, M. Nečas, P. Korda, P. Štróbl, Š. Koudelka, M. Holeček, J. Kodeš a F. Pála. Na váčší úspěch sme si však museli poč­ kat’ až do 1965, keď Javorský, Holeček a Koudelka nečakane porazili v Štokholme Švédsko 3:2 a hned nato v Prahe Javorský s Holečkom triumfovali nad Talianskom s Pietrangelim tiež 3:2. V nasledujúcom semifinálovom střetnutí eur. pásma však Javorský

Davis cup

40

Čs. daviscupové družstvo, ktoré dosiahlo velké úspěchy: tréner Korda, Kukal, Pála, Kodeš a Hřebec

a Holeček už nestačili na Španielov Santanu, Gisberta a Arillu, ktorým podlahli 1 :4. V bratislav­ ském střetnutí 1966 proti Rakúsku debutoval pri Javorskom J. Kodeš, ktorý odvtedy hrál v každom zápase čs. d. c. družstva (s výnimkou bezvýznamné­ ho stretnutia 1977 proti Irsku). Po viťazstve nad Rakúskom a Izraelem čs. reprezentanti podlahli v dramatickom střetnutí na Roland Garros 1 :4 Francúzsku. Javorský sa vtedy rozlúčil s reprezentáciou a Kodeš prvý raz na svět, kolbišti ukázal svoju nezlomnú bojovnost’. 1968 sa Československo opáť prebojovalo do semifinále eur. pásma, ale prvý úspěšný rok novej čs. reprezentácie v DC bol až 1971. Už predtým sa postupné stali stabilnými členmi družstva popři Kodešovi J. Kukal, F. Pála a V.’ Zedník, ktorí najprv porazili Egypt 4:1 a Portugalsko 5 :0. V nasledujůcich dvoch stretnutiach na pražskej Štvanici, keď prostredníctvom televízie celá republika žila tenisom, ČSSR v zostave Kodeš, Pála v dvojhrách a Kodeš—Kukal vo štvorhre zvíťazila nad ZSSR (Metreveli, Korotkov, Lichačev) 4:1 a vo finále eur. skupiny nad

Španielskom (Orantes, Gisbert) 3:2. V medzipásmovom semifinále v Porto Alegro podlahli čs. reprezentanti Brazílii 1:3. 1972 sa ČSSR opáť probojovala do finále eur. skupiny, znova proti Španielsku, ktorému sa na domácej pode podařila odveta a vyhrálo 3 :2. V zápasoch debutoval už aj J. Hřebec, ktorý sa od nasledujůceho roka stal stabilným hráčom dvojhry v d. c. družstve. 1973 úspěchy čs. d. c. reprezentácie pokračovali. Porazili sme v Káhire Egypt 4:1, v Prahe NSR 3 :2 a vo finále eur. skupiny v Prahe Taliansko 4:1. V medzipásmovom semifinále proti najsilnejšej austr. zosta­ ve čs. tenisti sice v Melbourne podlahli 1 :4, ale výborné reprezentovali: Hřebec porazil Newcomba, za stavu 1:1 Kodeš so Zedníkom přehráli vo vyrovnanom zápase proti Laverovi s Rosewallom a na ziskanie 3. bodu musel Laver siahnuť až na dno svojho umenia, aby v páťsetovom zápase porazil Hřebca. 1974 bola ČSSR opáť vo finále eur. skupiny, ale v jednom z najdramatickejšich střetnutí našej d. c. historie čs. reprezentanti podlahli v Donecku ZSSR 2:3, keď Hřebec pro zranenie nemohol hrať

Davis cup

41

Centrálny dvorec pražskej Štvanice při zápase s Austráliou

a v dvojhre ho zastúpil Pála. 1975 sa dobré pósobenie čs. reprezentácie v DC vystupňovalo a skončilo sa mimoriadnym úspechom. Kodeš a Hřebec porazili v Prahe Maďarsko 4:1, vo finále eur. skupiny Francůzsko 3:2 a v medzipásmovom finále (opáť v Prahe) Austráliu 3:1. Po prvý raz sa ČSSR prebojovala do závěrečného finále DC. Hrálo sa 19.—21. 12. v Štokholme, lebo naším súperom bolo Švédsko na čele s vynikajúcim B. Borgom, a žial, čs. reprezentanti museli po prvý raz nastúpiť na d. c. stretnutie v hale. To sa nepriaznivo odrazilo na ich výkone. Borga nevedel ohrozit’ ani Kodeš ani Hřebec a aj vo štvorhre Borg s Bengtsonom poměrně hladko porazili Kodeša so Zedníkom. V nasledujúcich dvoch rokoch sme nezaznamenali nijaký úspěch, keď 1976 Kodeš s Hřebcom přehřáli

v prvom střetnutí s Maďarskom v Budapešti 1 :3 a 1977 po yyťaznom zápase s Irskom, v ktorom debutovali Šmíd a Granát, sme přehráli v zostave Kodeš, Hřebec s Rumunskom v Bukurešti 1:3. Podlá pravidiel sůťaže každé d. c. stretnutie pozostáva z 5 zápasov a je programované na 3 dni: prvý deft sa hrajů dve dvojhry, potom následuje štvorhra a v třetí deň sú na programe opáť dve dvojhry, v ktorých sa „do kríža“ vystriedajú súperi.z prvého dňa. Štvorhru móžu hrať ktoríkolvek dvaja hráči štvorčlenného družstva. Všetky zápasy sa hrajú na 3 vyhřáté sety z 5 bez použitia -» tie-breaku. Velký význam má prostredie, lebo domáce družstvo si volí nielen miesto, ale i povrch dvorca, značku lopt a nominuje rozhodcov. Ak sa vyžrebovaní súperi střetli v predchádzajúcich 5 rokoch, domáce právo

Davis cup

42

Najvzácnejšia gratulácia: předseda federálnej vlády L. Štrougal blahoželá J. Kodešovi

má opačná strana než v predchádzajúcom střetnutí. Ak sa sůperi v tom čase nestretli, je domácou vyššie vyžrebovaná krajina. Dóležitou osobou pri každém střetnutí je neutrálny hlavný rozhodca, ktorého nominuje riadiaci orgán súťaže. Hlavný rozhodca má právo zmeniť každé rozhodnutie ktoréhokoívek rozhodců, ak je přesvědčený, že bolo nesprávné. Najvyšším rozhodujúcim orgánom súťaže je d. c. valné zhromaždenie zástupcov zúčastněných krajin, schádzajúce sa raz do roka. Jeho výkonným orgánom je sedemčlenný medzinár. riadiaci výbor, v ktorom sú zástupcovia zeměpisných pásiem alebo krajin, ktoré viac ráz v súťaži zvíťazili, a krajiny, ktorá je držitelkou trofeje. Sekretář ITF je sůčasne aj tajomníkom riadiaceho výboru DC.

V 66 ročníkoch súťaže od 1900 do 1977 je dlhodobý súboj medzi USA a Austráliou vyrovnaný. Obe krajiny získali po 24 víťazstiev, V. Británia 9 (naposledy 1936), Francúzsko 6 (naposledy 1932) a Švédsko s Talianskom majú po jednom víťazstve (1975 a 1976). Jeden titul prisúdili 1974 JAR bez boja. Rekordérem—jednotlivcem v d.c. súťaži je býv. tal. reprezentant N. Pietrangeli. V období 1954—1972 odohral v 66 stretnutiach 164 zápasov (110 dvojhier a 54 štvorhier), z toho 120 víťazných. Nad 100 zápasov odohrali ešte Brichant, Santana, Mandari­ ne, Tiriac, Bungert, von Cramm, Nastase, Washer, Schmidt a Koch. Z čs. reprezentantov je rekordérem J. Kodeš, ktorý do konca 1977 v 32 stretnutiach

ebiista

43 d. c. družstva 1967 popn Emmersonovi a Newcombovi, 1968 vyhrál medzinár. turnaj juniorov v Paříži vo finále nad svojím krajanom Alexandrem, s ktorým utvořil jednu z najstálejších svět, dvojíc vo štvorhre. 1970 a 1973 boli spolu vo finále medzinár. majstr. Austrálie, 1975 vo finále na Roland Garros v Paříži, 1977 vo finále Wimbledonu a zvíťazili v Cincinnati, Washingtone, Louisville a Sydney. V dvojhre 1974 na medzinár. majstr. Austrálie porazil Borga a přehrál až vo finále s Connorsom, 1975 a 1976 vo Wimbledone medzi najlepšími 16 a 1977 medzi najlepšími 8. 1975 na 33., 1976 na 37. a 1977 na 22. mieste komputer. svět, rebríčka, vo štvorhre 1977 na 10. priečke. Dewar cup — medzinár. turnaj hraný v londýnskej -+ Royal Albert Hall, finančně dotovaný firmou na výrobu whisky John Dewar. Založili ho 1968 ako súťaž jednotlivcov, pozostávajúcu z účasti na 4 turnajoch vo V. Británii a pre najlepšie umiestnených aj na záverečnom turnaji v Londýne. Od 1972 sa hrá už iba ako jeden turnaj.

B. Borg po daviscupovom víťazstve nad ČSSR v Štokholme (1975)

odohral 85 zápasov (56 dvojhier a 29 štvorhier), z toho 53 víťazných. Vo vyzývacích finále odohral najviac střetnutí Američan W. T. Tilden: 28, z toho 21 víťazných. Rekordérom v úspěšnosti je H. L. Do­ herty (V. Británia), ktorý odohral vo vyzývacích finále 12 zápasov a všetky vyhrál. (Pravda, to bolo v prvých ročníkoch, keď ešte u hráčov nemožno předpokládat' dnešnú výkonnostnú vyrovnanost1). Najdlhší d. c. zápas zohrali vo štvorhre Smith a Van Dillen (USA), keď 1973 porazili Fillola s Comejom (Chile) 7:9, 37:39, 8:6, 6:1, 6:3 (123 hier). Najdlhší zápas v dvojhre zohrali vo vyzývacom finále USA—NSR Ashe s Bungertom 6:8, 10:12, 9:7, 13:11,6:4(86 hier). Závěrečné výsledky DC od 1. ročníka a zápasy čs. reprezentantov od r. 1921 uvádzame na s. 184—206.

deblista (hovorovo) — hráč -» štvorhry

Dent Philip (Austrália), nar. 14.2.1950—už ako 17ročného ho tréner Hopman povolal za člena austr.

Dibbs Eddie (USA), nar. 3. 2. 1951 — húževnatý bojovník s obojručným bekhendom, ktorý na seba výraznejšie upozornil víťazstvami v Hamburgu 1973—1974 a o rok postupom do semifinále Roland Garros. 1976 sa ešte zlepšil, patřil k 10 najlepším na svete: po třetí raz triumfoval v Hamburgu, vyhrál 3 ďalšie turnaje, bol v semifinále na Roland Garros, vo štvrťfinále Forest Hills a na 4. priečke v celkovom poradí Grand prix. 1977 zvíťazil na turnajoch v Miami, Londýne, Oviede a v dalších 4 bol vo finále. V komputer. svět, rebríčku 1975 na 18., 1976 na 9. a 1977 na 6. mieste. Dibley Colin (Austrália), nar. 19. 9. 1944 — tenista s najsilnejším podáním na svete (podlá experimentálnych meraní rýchlosti letu lopty vo Forest Hills 1974), v období 1971—1972 medzi najlepšími 8 hráčmi vo Wimbledone. 1975 na 93., 1976 na 85. a 1977 na 36. mieste komputer. svět, rebríčka.

Dodová Charlotte (Velká Británia, 1875—1919) — prezývaná Malý zázrak, najmladšia víťazka v histo­ rii Wimbledonu (1887, mala 15 rokov a 10 mesiacov). Potom zvíťazila vo Wimbledone ešte 1888, 1891, 1892 a 1893. Doernerová Cynthia (Austrália), nar. 11. 2. 1951 —

44

'oherty

14. 10. 1872 — 29. 12. 1910) — starší z povestnej dvojice bratov. Založil slávu rodiny, keď od 1897 vyhrál 4 rázy za sebou wimbledon, dvoj hru a súčasne s bratom aj štvorhru, ktorá vyhráli spolu 8 ráz. Priviedol tenis, hru v prvom štvrťstoročí jej vývoja k vrcholu štýlovej dokonalosti a ladnosti, čím sa stala príťažlivá aj pře divákov. Najma o jeho bekhende, hranom s plným pretiahnutím ruky po ádere, sa dlho hovořilo ako o vzore klasického zákl. áderu. „Reggie“ utvořil so svojím bratom dvojicu, ktorá odborníci po dlhé roky považovali vo štvorhre za najlepšiu. Dominguez Patrice (Francázsko), nar. 12. 1. 1950 v Alžíri — ako člen d. c. družstva 1975 zvíťazil o. i.

Ch. Dodová

uplatnila sa medzi svět, hráčkami až v období 1975—1976 víťazstvami nad Dupontovou, Navráti­ lovou a Barkerovou. 1977 na 38. mieste komputer. svět, rebríčka.

Doherty Hugh Lawrence (Velká Británia, 8.10.1875 — 21. 8. 1919) — mladší z dvojice populárnych bratov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj tenisu tým, že ho urobili přitažlivým pre divákov. „Lavrie“ vynikal dovtedy nevídanou pohyblivostbu, smečmi a volejmi. Bol šampiónom Wimbledonu 1902, 1903, 1904, 1905, 1906 a prvým cudzincom, ktorý zvíťazil na medzinár. majstr. USA 1903. Je svojím sposobom najůspešnejším tenistom v historii DC: odohral 7 dvojhier a 5 štvorhier bez jedinej prehry; So svojím bratom utvořil mimoriadne úspěšná dvojicu, ktorá v období 1897—1906 vyhrala 8 ráz wimbledon, štvorhru a okrem toho aj 2 rázy medzinár. majstr. USA. Doherty

Reginald

Frank

(Velká

Británia,

L. a R. Dohertyovci

Dorastenecké majstrovstvá ČSSR

nad Franulovičom a Panattom, vo finále eur. zóny DC na pražskej Štvanici sice přehřál s Kodešom 1:3, ale potom spolu s Jauffretom zvíťazil nad dvojicou Kodeš—Hřebec a navýše porazil Hřebca 3:1.1976 sa mu nedařilo, skončil na 166. mieste, ale 1977 už na 85. mieste komputer. svět, rebríčka.

dorastenecké majstrovstvá ČSSR — turnaj jednotlivcov v dorast. veku hraný o titul majstra ČSSR. Je známy tiež pod názvom „pardubická juniorka“, lebo pri organizovaní majstr. sa nadvázovalo na tradíciu, ktorú ešte v období medzi svět, vojnami utvořilo město Pardubice vtedajšiemu junior, šam­ pionátu republiky. Věková hranica bola vtedy 21 rokov pre juniorov a 20 rokov pre juniorky. Prvý ročník turnaja sa hrál 1924 a usporiadatefským mestom — aj v nasledujúcom roku — bolo Brno. 1926 sa však mládežnicky šampionát presťahoval do Pardubic, na tenis, dvorce Pod zámkom, kde sa odohrali všetky nasledujúce ročníky, s výnimkou 1928 (Mladá Boleslav) a 1952 (České Budějovi­ ce). Svět, vojna přerušila usporiadanie junior, šampionátu na 5 rokov, ale už 1945 sa hrál prvý povojnový ročník. Po zjednotení našej tělovýchovy vznikli z „pardubickej juniorky“ dorast. majstr. republiky a horná věková hranica účastníkov sa ustálila na 18 rokov. Dlhodobá tradícia najvýznamnejšieho čs. mládežnického turnaja, ktorého mnohí viťazi siřili vo svete slávu čs. tenisu, sa zachovala aj naďalej.

45 1948 1949 1950 1951 1952 1953 1954 1955 1956 1957 1958 1959 1960 1961 1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978

J. Javorský, Praha M. Rárková, Žilina J. Valta, Praha Z. Czechmanová, Praha V. Krch, Tábor J. Elgrová. Praha M. Široký. Praha V. Suchánková. Pardubice M. Široký. Praha J. Dvořáčková, Praha J. Dobeš, Praha J. Dvořáčková. Praha O. Meruňka, Bratislava A. Štětinová. Bratislava J. Zeman. Prostějov J. Horčičková. Praha J. Golonka, Bratislava A. Plechatová. Kolín J. Jelinek, Praha J. Slámová, Budyně n. O. P. Štrobl, Jablonec n. N. J. Michlová. Jihlava A. Kacovský, Pardubice Z. Koudelková. Praha C. Suk, Praha V. Kodešová, Praha S. Lukáč, Bratislava M. Prochová, Brno J. Vopička, Ostrava A. Palmeová, Ostrava Š. Koudelka, Praha J. Šonská, Praha J. Kodeš, Praha M. Startlová, Praha P. Huťka, Praha J. Kunstfeldová, Brno L. Macko, Bratislava I. Kurzová, Teplice J. Pisecký, Praha M. Holubová, Hradec Králové J. Hřebec, Praha D. Nosková, Teplice R. Čížek, Pardubice M. Koželuhová. Praha I. Jankovský, Praha R. Tomanová. Ostrava T. Vrba, Praha V. Kozárová, Bratislava T. Šmíd, Plzeň M. Navrátilová, Praha T. Šmíd, Plzeň R. Maršíková, Praha S. Birner, K. Vary Y. Brzáková. Praha D. Kulhaj, Brno H. Strachoňová. Brno I. Lendl, Ostrava K. Skronská, Praha D. Pohl, Přerov H. Mandliková. Praha E. Jahl, Plzeň I. Budařová, Praha

Prehfad viťazov

1924 Racek. Pardubice 1925 R Menzel. Liberec 1926 V. Zaorálek, Holešov 1927 Cingroš, Přerov 1928 J. Siba, Praha 1929 K. Pachovský, Praha 1930 J. Caska, Náchod 1931 J. Krásný, Praha 1932 J. Wachtl. Praha 1933 S. Černoch, Praha 1934 J. Kosek, Mor. Ostrava 1935 W. Stingel, Ústí n. L. 1936 F. Cejnar, Praha 1937 J. Drobný, Praha 1938 B. Hykš, Praha 1939 J. Smolínský, Brno 1940—1944 nehrálo sa 1945 J. Svoboda. Olomouc 1946 J. Parma, Ostrava 1947 J. Bečka, Praha

Červenková, Pardubice Červenková, Pardubice Červenková, Pardubice Červenková, Pardubice Fesslová, Praha L. Merhautová, Brno Fantová, Turnov E. Čepková, Plzeň Z. Drtinová, Praha Stoupová, Praha Kowalczuková, Choceň Klennerová, Olomouc H. Stutzová, Chlumec n. C. H. Straubeová, Plzeň E. Poráková, Plzeň B. Bertlová, Praha

S. Vávrová, Uh. Hradiště J. Laudinová. Plzeň O. Mišková, Praha

Pardubické finále dvojhry dievčat 1971: V. Kozárová (vpravo) a M. Bartáková

46

orastenci dorostenci — hráči vo veku do 18 rokov, pře ktorých sa organizujú osobitné súťaže alebo turnaje (-* věkové kategorie). double (dabl, hovorovo debl) —» štvorhra double fault (dabl fólt) -* dvojchyba Douglassová, D. -> Chambersová

Dowdeswell Colin (Rodézia), nar. 12. 5. 1955 — r. 1973 jeden z najlepších dorastencov na svete, vo finále dorast. tumajov vo Wimbledone i Forest Hills. 1975 finalista štvorhry vo Wimbledone (so Stonom), 1976 vo Forest Hills porazil Ramireza. V komputer. svět, rebričku 1976 na 122., 1977 na 100. mieste v dvojhre, ale vo štvorhre 1976 na 46. a 1977 na 37. mieste.

drive (drajv) — úder forhendom alebo bekhendom hraný pomeme nizko nad siefou s velkou prudkosťou a s dopadom lopty k zadnej čiare súpera. Drobný Jaroslav, nar. 12. 10. 1921 v Prahe— patřil k naj lepším tenistom na svete v po vojnovom období. Už ako 16-ročný 1937 dorast. majster Československa. Na medzinár. majstr. republiky zvíťazil v dvojhre 5 ráz za sebou (1945, 1946, 1947, 1948, 1949) a okrem toho vyhrál 3 rázy štvorhru a raz miešanú štvorhru. Přičinil sa o úspěchy čs. reprezentačného družstva v Davis cupe 1947 a 1948, keď zvíťazilo v eur. pásme a bojovalo až v medzipásmovom finále. 1949 opustil vlasť a odvtedy žije v zahraničí. Dosiahol velké úspěchy aj na svět, medzinár. turnajoch. Vo Wimbledone 1946 porazil favorita turnaja Kramera a probojoval sa až do semifinále, 1949 a 1952 bol finalistou) a pri svojom tretbm finálovom pokuse 1954 zvíťazil nad Rosewallom v doteraz najdlhšom wimbledon, finále. Na Roland Garros v Paříži bol 1946, 1948, 1950 vo finále a 1951, 1952 zvíťazil. Vo Forest Hills bol 1947 a 1948 v semifinále. 1950, 1951,1953 zvíťazil v Říme a 1950 v Hamburgu. Patřil medzi najtechnickejších hráčov svojej doby. Jeho najváčšími zbraňami boli mimoriadne prudké rotované podania, agresivně forhendy, tvrdé smeče a vynikajúce technické stopvoleje. Od 1947 do 1955 bol v prvej desiatke svět, rebríčka, z toho 1954 na prvom, 1951 a 1952 na druhom mieste.

dropshot (dropšot) — tlmiaci úder, po ktorom lopta

padá tesne za sieť. Najčastejšie sa hrává so spodnou, t. j. spatnou rotáciou. Drysdale Cliff (JAR), nar. 26. 5. 1941 — popredný svět, tenista 60. rokov s obojručným bekhendom. V období 1965—1971 medzi 10 najlepšimi hráčmi na svete (1965 na 4. mieste), ale nikdy nevyhrál v dvojhre niektorý zo 4 najváčších turnajov. 1965 vo finále Forest Hills a v semifinále Wimbledonu i na Roland Garros. 1972 víťaz štvorhry vo Forest Hills (s Taylorom) a 1974 semifinalista štvorhry vo Wimbledone (s Okkerom). 1976 na 25. a 1977 na 27. priečke komputer. svět, rebríčka. Prvý předseda hráčskej asociácie -» ATP (1973).

držanie rakety — spósob d. r. pri úderoch. V sůčasnosti rozoznávame dva spósoby: a) držanie jednot­ né, b) držanie so změnou pre forhend a bekhend. Oba sú z hfadiska optimálnej techniky správné. Výběr závisí od individuálnych predpokladov hráča. Pri jednotnom d. r., nazývanom tiež kontinentálnym, hráč drží raketu přibližné ako kladívko pri zatíkani klinca. Pre začiatočníkov je toto držanie výhodnejšie, lebo zjednodušuje nácvik. Držanie so změnou má niekofko modifikácií, pri ktorých sa raketa v ruke velmi mierne pootočí v jednom alebo druhom smere. Vzniklo v USA (western-grip, eastern-grip). Oba spósoby d. r. majú výhody i nevýhody. Zásadné nemožno preferovat’ ani jeden, lebo oba zodpovedajú klasickým školským spósobom d. r. Dubler cup — medzinár. sůťaž družstiev vo vekovej kategorii veteránov (nad 45 rokov). Hrá sa tým istým spósobom ako DC. Založil ju 1958 Leon Dubler, předseda medzinár. tenis, asociácie veterá­ nov.

Dunlop — jedna z najváčších tovární na výrobu šport. a osobitné tenis, výstroja, založená vo V. Británii 1889 póv. na výrobu bicyklových pneumatik. Tenis, rakety a lopty značky D. patria k najznámejším v Europe.

Dupontová Laura (USA), nar. 4. 5. 1949 — víťazka univerziády USA 1970, medzi dospělými 1971— 1976 v 2. až 3. desiatke amer. hráčok, ale 1977 už vynikla vo svět, meradle: zvíťazila napr. v Hambur­ gu a v Indianapolise. V komputer. svět, rebričku 1977 na 23. mieste. du Pontová M. -> Osbornová

urrová

47

F. Durrová

Durrová Francoise, vyd. Browningová (Francúzsko), nar. 25. 12. 1942 — veteránka svět, tenis, dvorcov. 1967 zviťazila na Roland Garros i v Ham­ burgu a umiestnila sa na 3. mieste svět, rebríčka. 1970 v semifinále Wimbledonu. Hoci v dvojhre bola skór obranárka, dosiahla vynikajúce výsledky vo štvorhre: páťnásobná šampiónka na Roland Garros 1967—1971 (4 rázy so Chanfreauovou, raz s Jonesovou), 1972 zviťazila vo Forest Hills (so Stoveovou) a 6 ráz (1965,1968,1970,1972,1973 a 1975) vo finále Wimbledonu (s Lieffrigovou, Jonesovou, Wadovou, Daltonovou a Stoveovou). V miešanej štvorhre wimbledon, víťazka 1976 (s Rocheom) a ešte 1977 na 3. mieste svět, rebríčka hráčok štvorhry. Z technickej stránky známa netypickým bekhendom. dvojhra, angl. single (singl) — zápas jedného hráča proti jednému hráčovi alebo jednej hráčky proti jednej hráčke.

dvojchyba, angl. double fault (dabl fólt) — dve chybné podania za sebou (znamenajúce stratu bodu).

dvorec, kurt (z angl. court) — tenisové ihrisko (-» rozměry dvorca).

Ebbinghausová, rod. Burgermeisterová Katja (NSR), nar. 6. 1. 1948 — popři Masthoffovej druhá najlepšia hráčka NSR, štvrťfinalistka turnaja na Roland Garros (1972—1974) a finalistka tamže (1974) vo štvorhre s Chanfreauovou. 1977 na 19. mieste komputer. svět, rebríčka. Edmondson Mark (Austrália), nar. 28. 6. 1954 — zažiaril ako tenis, hviezda zač. 1976, keď sa víťazstvami nad Dentom, Crealym, Rosewallom a Newcombom stal medzinár. majstrom Austrálie. Zvíťazil ešte v Brisbane, v Říme bol vo štvrťfinále a obsadil 35. miesto v komputer. svět, rebríčku.

48

Igrová

Elter Peter (NSR), nar. 10. 6. 1958 — finalista dorast. turnaja vo Wimbledone, člen viťazného družstva v súťaži o Galeovej pohár 1976, na 2. mieste dorast. svět, rebríčka. 1977 na 158. priečke kompu­ ter. svět, rebríčka dospělých. Emerson Roy (Australia), nar. 3. 11. 1936 — posledný z velkých pretekárov amatérského tenisu před 1968, keď sa svět, turnaje otvorili už aj profesionálom. Počas Laverovej slávy bol jeho najváčším konkurentom a po Laverovom odchode k profesionálom sa stal 1964—1965 nepřekonatel­ ným šampiónom amatérského tenisu a len zranenie mu znemožnilo zostať v tejto pozícii dlhšie. Od detstva bol fyzicky zdatný (hovorieval, že silu do ruky získal pri dojení kráv) a v Hopmanovom d. c. družstve nielen technicky, ale i kondičně maximálně trénovaný. Hoci jeho údery neboli najštýlovejšie,

I. El Shafei

1977 si túto pozíciu neudržal, klesol na 99. priečku. Elgrová Jiřina, nar. 24. 4. 1932 v Kladné — majsterka Československa v dvojhre 1953, vo štvorhre 1956 a 1960 (s Pužejovou), v miešanej štvorhre 1952 (s Javorským). Snažila sa o útočné poňatie hry a vynikala mimoriadne tvrdými liftovanými zákl. údermi z forhendovej i bekhendovej strany. El Shafei Ismail (Egypt), nar. 15. 11. 1947 — popredný africký tenista, favák, ktorý v prvej polovici 60. rokov patřil v dorast. kategorii medzi najlepších na svete: 1963 finalista dorast. turnaja vo Wimbledone, 1964 tam zvíťazil a 1965 vyhrál aj dorast. turnaj Orange Bowl. Medzi dospělými dosiahol dobru svět, výkonnost’: 1968 vyhrál medzinár. majstr. NSR na krytých dvorcoch, 1970 dva rázy porazil Lavera, 1974 vyhrál medzinár. majstr. Filipín, keď porazil Newcomba, a vo Wimbledone sa prebojoval medzi najlepších 8, keď porazil Borga i Orantesa. 1974 na 37., 1975 na 65., 1976 ma 118. a 1977 na 83. mieste komputer. svět, rebríčka.

R. Emerson

Eso

silovou útočnou hrou doslova zrážal všetko, čo mu přišlo do cesty. 1959 sa po prvý raz objavil v d. c. Jružstve Austrálie a koncom roka aj na 7. mieste svět. rebríČka. 1960 bol na 6., 1961 a 1962 už na 2. za Lawerom, 1963 na 3., 1964 a 1965 na 1.. 1966 na 3. a 1967 na 2. mieste. Skvelú sériu víťazstiev dosiahol na medzinár. majstr. Austrálie, kde už 1961 porazil vo finále Lavera, 1962 s ním opáť přehrál vo finále Laver v tom roku získal Grand Slam), ale potom zviťazil 5 ráz za sebou 1963—1967. Vo Wimbledone ziskal titul 1964 a 1965, vo Forest Hills 1961 a 1964, na Roland Garros 1963 a 1967, v Rime 1959, 1961, 1966 a v Hamburgu 1967. Sůčasne bol aj jedným z najlepších hráčov štvorhry svojej doby, na štyroch najváčších svět, turnajoch získal 12 titulov vo štvorhre: vo Wimbledone 1959 a 1961, vo Forest Hills 1959 a 1960, na medzinár. majstr. Austrálie 1960,1966 a rekord dosiahol na Roland Garros, kde zvíťazil 1960—1965 šest’ ráz za sebou s piatimi partnermi (Fraser, Laver, Santana, Fletcher, Stolle). Má aj skvelú bilanciu zápasov v DC od 1959 do 1967 (třeba vedieť, že Austrália v tom čase len 2 rázy hrala celú súťaž a 7 ráz obhajovala titul jediným finálovým střetnutím), keď zo 40 absolvovaných zápasov 36 vyhrál, čím sa rozhodujúcou mierou zaslúžil o najslávnejšiu epochu austr. tenisu v DC.

eso — priamy bod z podania, ktoré bolo také prudké a umiestnené, že sa súper vóbec nedotkol lopty. ETA, European Tennis Association -» Eur. tenis, asociácia Európska tenisová asociácia, ETA (European Tennis Association)—združenie tenis, federácií eur. štátov, samostatná zložka -» ITF, založená 1975 najma z iniciativy tal. asociácie na ochranu záujmov eur. tenis, krajin. ČSSR má zastúpenie v riadiacom výbore ETA.

Evertová Chris (USA), nar. 21. 12. 1954 — najúspešnejšia svět, tenistka 70. rokov, podobné ako Connors priekopníčka hry obojručným bekhendom. Stala sa stredobodom pozornosti tenis, světa už ako 16-ročná, keďvpriebehu sezóny 1971 vyhrala za sebou 46 dvojhier, bola najmladšou semifinaiistkou turnaja vo Forest Hills v celej jeho historii a až tam přerušila B. J. Kingová jej víťaznú sériu. 1972 sa prebojovala už aj do semifinále Wimbledonu i Forest Hills, 1973 do finále v Rime, na Roland Garros i vo Wimbledone a odvtedy získala všetky

49 najvýznamnejšie svět, tituly: vo Wimbledone zvíťazila 1974 a 1976, v Paříži 1974 a 1975, vo Forest Hills 1975, 1976, 1977 a 1978. Od 1974 už po 4 roky bez prerušenia klasifik. ako 1. hráčka svět, rebríčka. Jej hraje založená predovšetkým na presne umiesťovaných úderoch od zákl. čiary, ktorými sa vie bránit’, ale i útočit’, no jej podanie, voleje a smeče ostali, aj napriek postupnému zlepšovaniu, jej relat. slabšou stránkou. Jednou z najsilnejších zbraní E. je jej obojručný bekhend, ktorý počas niekolkých rokov našiel medzi mladou generáciou tisíce napodobňovateliek.

Ex Plzeň — medzinár. súťaž junior, družstiev i jednotlivcov, usporadúvaná každoročně zač. letného obdobia v Plzni. Fairlie Brian (Nový Zéland), nar. 13.6.1948 — dlhé roky najlepší tenista svojej krajiny, 1966 finalista dorast. turnaja vo Wimbledone, 1967—1969 porazil v DC a na svět, turnajoch takých hráčov ako Osuna, Roche, Metreveli, Newcombe. 1970 sa prebojoval medzi najlepších 18 vo Forest Hills, 1973 porazil trojlístok svět, hráčov Okker, Ashe, Rosewall a v Kolíne nad Rýnom podlaho! až vo finále Kodešovi. 1975 skončil na 66., 1976 na 36. a 1977 na 92. mieste komputer. svět, rebríčka.

Falkenburg Robert (USA), nar. 29. 1. 1926 — víťaz Wimbledonu 1948, keď vo finálovom zápase odvrá­ til Bromwichovi 3 mečbaly. Wimbledon, štvorhru vyhrál 1947 (s Kramerom). Vo Forst Hills semifina­ lista 1946, štvorhru tam vyhrál 1944. Spolu s Krame­ rom, Gonzalesom a dalšími bol v svět, tenise reprezentantem amer. povojnovej moderny, ktorej útočná hra sa zakladala na mimoriadne prudkom podaní. Fassbender Jurgen (NSR), nar. 21. 5. 1948 — od 1968 d. c. reprezentant NSR s mnohými medzinár. úspechmi, 1973 štvrťfinalista Wimbledonu a semifi­ nalista Hamburgu; vo štvorhre utvořil výbornú dvojicu s Pohmanom: 1973—1974 zvíťazili v Ham­ burgu, 1975 boli v semifinále Wimbledonu a vyhráli vela střetnutí v DC i v Kings cupe. Okrem toho úspěšný vo štvorhre aj s Meilerom (1973 semifinále Wimbledonu, 1977 zvíťazili v Dússeldorfe a Gstaade), s Gisbertom (1973 majstri USA na krytých dvorcoch), v miešanej štvorhre s Orthovou (1971, 1972 a 1974 zvíťazili v Hamburgu) a s Goolagongo-

50

Ch. Evertová

Fault

vou (19/3 v Johannesburg!!). 1975 skončil na 64., 1976 na 93. a 1977 na 64. mieste komputer. svet. rebríčka.

fault (fólt) -* chyba Federation cup, Pohár federácie — obdoba Davis cupu pre ženy. Vznikol z podnětu Medzinár. tenis, federácie (ITF) 1963 pri příležitosti 50. výročia jej založenia. Na rozdiel od ovefa staršieho a populárneišieho DC sa stretnutia F. c. nehrajú počas celého roka, ale přihlášené celky sa židu v jednom meste, kde absolvuji! celu súťaž. V priebehu jedného dňa sa hrajú dve dvojhry a jedna štvorhra. Štvorhra je na programe vždy ako posledný zápas každého stretnu­ tia. Najsilnejšie družstvá sa nasadzujú, ostatně sa žrebujú a víťazi postupuji! do ďalšieho kola. Medzi členskými štátmi ITF je F. c. populárny, žiaf, aj tu sa prejavuje nerozhodnost’ vedenia svet. tenisu, ktoré nerespektuje oprávněné požiadavky na vylúčenie reprezentantov štátov s rasistickým režimom. Preto sa na súťaži vela ráz nezúčastnili tenistky socialistic­ kých štátov. Od 1963 do 1977 sa stali víťazmi F. c. len štyri státy: Austrália vyhrala pohár sedem ráz, USA šesť ráz a po jednom víťazstve dosiahli JAR (1972) a ČSSR (1975). 1976 družstvá ZSSR, ČSSR a MER odstúpili vo Filadelfii zo sůťaže na protest proti účasti JAR a Rodézie, začo potom ITF použila proti týmto socialistickým členským štátom bezohfadné diskriminačně opatrenia. Finálové výsledky a vý­ sledky čs. družstva vo F. c. uvádzame na s. 207. Fibak Wojcziech (PER), nar. 30. 8. 1952 — jeden z najlepších tenistov socialist, krajin, hoci relat. dlho podával len priemerné výkony. V svet. meradle sa najprv uplatnil ako výborný hráč štvorhry, keď 1975 získal vela cenných úspechov: s Kodešom zvitazili v Mnichove a boli vo finále Hamburgu, s Vilasom vyhráli v Hilversume a Louisville, s Meilerom na krytých dvorcoch v Paříži a Londýne, pričom boli vo finále v Barceloně. S Pohmanom vo finále majstr. USA na antukových dvorcoch v Indianapolise. 1976 nečakane úspěšný aj v dvojhre: porazil Borga, Vilasa, Nastaseho, Orantesa, Ramireza, Asha, Smitha a dalších, vyhrál medzinár. turnaje v Štokholme (hala), Boumemouthe a Viedni (hala), bol finalistom v Monte Carlo, Louisville, na majstr. USA v Indianapolise na antukových dvorcoch, v Torontě a na turnaji majstrov Grand prix

51 v Houstone (hala). Označili ho za tenistu, ktorý dosiahol 1976 najváčšie zlepšenie výkonnosti, lebo postůpil z 58. až na 14. miesto komputer. svet. rebríčka. 1977 si toto postavenie udržal aj na popredných svet. tumajoch: na Roland Garros v Paříži bol v semifinále, vo Forest Hills medzi najlepšími 8 a vo Wimbledone medzi najlepšími 16 hráčmi, keď mu cestu ďalej zahatal neskorší víťaz turnaja Borg. Okrem toho vyhrál turnaj v Monter­ rey a Dusseldorfe, na dalších 4 tumajoch sa dostal do finále. V komputer. svet. rébríčku postůpil 1977 na 13. miesto, ale vo štvorhre z 13. až na 6. miesto. Je představitelem inteligentnej celodvorcovej ůtočnei hrv. ktorej variácie vie rovnako úspěšně použit’ na antukových dvorcoch ako aj na najrýchlejších povrchoch v halách.

Fillo Marián, dr., nar. 25. 3. 1916 v Martine — sloven, tenista, lavák, semifinalista Pardubic 1937, trojnásobný majster Slovenska v dvojhre. Úspěšný aj v medzinár. konkurencii: porazil popredného eur. hráča Mitiča (Juhosl.) i d. c. reprezentanta Rumun­ ska Tanasesca. Fillol Jaime (Chile), nar. 3. 6. 1946 — najlepší hráč svojej krajiny, velmi dobrej svet. výkonnosti, úspěšný na pomalých i rýchlych povrchoch v dvoj­ hre i štvorhre. 1971 v semifinále medzinár. majstr. USA na antukových dvorcoch, 1972 vo finále štvorhry na Roland Garros a v semifinále štvorhry vo Wimbledone (v oboch prípadoch s Cornejom), 1973 finalista dvojhry v Johannesburgu, 1974 s Cornejom finalista štvorhry vo Forest Hills, 1975 porazil Kodeša vo finále v Diisseldorfe, 1976 sa zaslúžil o postup Chile do finále DC, 1977 vo finále turnajov v Nottinghame, Torontě a Madride, s Cornejom víťaz štvorhry na antukových dvorcoch majstr. USA v Indianapolise. Od 1974 tajomník ATP (Asociácie tenis, hráčov). 1975 na 16., 1976 na 24. a 1977 na 17. mieste komputer. svet. rebríčka. finále — konečné stretnutie o 1. miesto v súťaži jednotlivcov, dvojíc alebo družstiev. Po predchádzajúcich vylučovacích zápasoch postupuje zvyčajne najlepších 8 jednotlivcov alebo dvojíc do štvrťfinále. z něho 4 jednotlivci alebo dvojice postupujú do semifinále; 2 víťazi semifinále postupujú do f. V niektorých sůťažiach, podlá ich rozpisu, hrajú porazení zo semifinále o 3. a 4. miesto.

52

W. Fibak

Fleming

FIT, predtým FILT — franc, označenie pre -* Medzinár. tenis, federáciu (angl. ITF)

Fleming Peter (USA), nar. 21. 1. 1955 — takmer2m vysoký talent, tenista so silným podáním a bekhendom, má předpoklady najma pre silová útočná hru na rýchlych povrchoch. 1977 dosiahol viaceré prekvapujúce úspěchy: v Los Angeles v semifinále, keď postupné porazil Pasarella, Dibleyho a Ramireza, v San Franciscu opáť v semifinále, keď porazil Gormana, Ramireza a Solomona, do třetice bol v semifinále v španielskom Oviede (hala), kam sa dostal víťazstvom nad Franulovičom a Stewartom, přemožitelem Borga. Vďaka tým to a dalším dobrým výsledkom postúpil v komputer. svět, rebríčku zo 116. miesta 1976 na 47. miesto 1977.

Fletcher Ken (Austrália), nar. 15.6.1940 — preslávil sa najma ako skvělý partner M. Smithovej-Courtovej v miešanej štvorhre. V tejto discipline s ňou zvíťazil vo Wimbledone 1963, 1965, 1966 a 1968, vo Forest Hills 1963, na Roland Garros 1963, 1964, 1965 a na medzinár. majstr. Austrálie 1963 a 1964. Vo štvorhre vyhrál Wimbledon 1966 (s Newcombom), do finále sa prebojoval 1964, 1967 (s Emersonom) a 1965 (s Hewittom). Na Roland Garros zvíťazil vo štvorhre 1964 (s Emersonom). Flushing Meadow — rozlahlý park v newyorskej štvrti Queens, kde sa nachádza tenisový Stadión National Tennis Center F. M., na ktorom sa od 1978 hrajú medzinár. majstr. USA (predtým sa uspořá­ dávali vo Forest Hills). Modeme vybavený Stadión vybudovali v r. 1977—1978. Má dva centrálně dvorce: jeden pre 19 000 sediacich divákov, druhý so 7000 sedadlami a dalších 25 otvorených a 9 krytých dvorcov. Všetky dvorce majú tvrdé povrchy z umelej hmoty Deco Turf II. Odskok lopty na takýchto povrchoch má přibližné středná rýchlosť, čo umož­ ňuje útočná i obranná hru. Prvými víťazmi vo F. M. sa 1978 stali Connors a Evertová.

footfault (futfólt) -> chyba nohou Forest Hills, medzinárodné majstrovstvá USA — druhý najvýznamnejší tenis, turnaj na svete (po Wimbledone), jeden zo štyroch „velkých“ svět, turnajov, ktoré sa zaratúvajú do pověstného -» Grand Slamu. Prvý raz sa turnaj usporiadal 1881 (len o 4 roky neskór ako vo Wimbledone) na trávnatých dvorcoch Casina v Newporte (Rhode

53 Island) za účasti 26 hráčov. Na programe bola len dvojhra a štvorhra mužov. Zvíťazil R. D. Sears, ktorý vyhrál aj nasledujúcich 6 ročníkov, a tak utvořil rekord 7 víťazstiev za sebou, ktorý už nikto nepřekonal ani nevyrovnal. Súťaž žien sa začala o 6 rokov neskór, 1887 vo Filadelfii na trávnatých dvorcoch tamojšieho Cricket clubu. Prvou víťazkou sa stala E. Hansellová. Výše tri desaťročia sa turnaj hrál v póvodných lokalitách, ale od 1924 sa už dvojhra mužov i žien hrá na trávnatých dvorcoch štadióna West Side Tennis clubu vo Forest Hills v New Yorku. Štvorhry sa hrávali na iných štadiónoch. Až od 1968 sa všetky súťaže sústredili do Forest Hills. 1975 došlo k zmene, keď sa trávnatý povrch dvorcov vo Forest Hills nahradil umelou antukou (har-tru), čo dalo příležitost’ špecialistom na antuke, aby sa úspěšně uplatnili. Ďalšie porušenie tradicie nastalo 1977, keďsa medzinár. majstr. USA hráli vo Forest Hills naposledy. Komerčně záujmy prinútili usporiadateFov k novému riešeniu. Najváčší svět, turnaj na amer. pode sa 1978 presťahoval do -* Flushing Meadow. V šport. historii tumaja sa ku skvělému rekordu Searsa z rokov 1881—1887 najviac přiblížil nezabudnuteFný W. T. Tilden, ktorý vyhrál dvojhru v období 1920—1925 šesť ráz za sebou a siedmy raz 1929. Medzitým sa do análov nového štadióna vo Forest Hills zapísali francúzski „mušketieri“ Lacoste a Cochet, v nasledujúcom desaťročí Angličan F. Perry, ktorý vyhrál turnaj 3 rázy. 1938 završil D. Budge vo Forest Hills skvělá sériu víťazstiev na 4 najváčších turnajoch v jednom roku a získal ako prvý na svete vysnívaný -* Grand Slam. V ženskej súťaži bola v období před druhou svět, vojnou najváčším zjavom Američanka M. Bjurstedtová-Malloryová, ktorá získala titul v dvojhre 8 ráz (dodnes nepřekonaný rekord) a po nej jej krajanka H. Willsová-Moodyová so 7 víťazstvami. Štvornásobná víťazka A. Marblová bola prvou amer. představitelkou modemého útočného tenisu, ktorá vo Forest Hills dominovala tvrdými podaniami a perfektnou volejovou hrou. Po druhej svět, vojně sa touto technicko-taktickou koncepciou uplatnili najma Američania J. Kramer a P. Gonza­ les, ktorí zvíťazili vo Forest Hills len po dva rázy, lebo čoskoro dali přednost' profesionálnemu tenisu. V prvom povojnovom desaťročí sa iba Austrálčan F. Sedgman vklínil medzi domácích víťazov tuřnaja, no 1956 začal mladý K. Rosewall velká éru austr. tenisu vo Forest Hills: v 15 po sebe nasledujúcich

Forest Hills

ročníkóch zvíťazili 12 ráz Austrálčania, a bol to opáť K. Rosewall, ktorý po 15 rokoch druhým víťazstvom 1970 uzavřel tuto epochu. V nej sa najviac preslávil R. Laver, ktorý vyhrál Forest Hills len 2 rázy (1962 a 1969), ale v oboch pripadoch víťazstvo znamenalo získaniě Grand Slamu. Medzitým aj Forest Hills — tak ako ostatné svět, turnaje — otvoril 1968 svoje brány aj profesionálnym tenistom, čo sice prinieslo i vela problémov, ale sport, úroveň turnaja sa nepochybné zvýšila. Do historie Forest Hills sa nezabudnutelne zapísal aj J. Kodeš. 1971 ako nenasadený hráč a dovtedy uznávaný len ako Specialista na antuke vyřadil dvoch šampiónov turnaja Newcomba a Asha, pričom sa probojoval až do finále. 1973 tento úspěch zopakoval za ovefa ťažších okolností, lebo do Forest Hills prišiel ako čerstvý víťaz Wimbledonu odbojkotovaného profesionálmi, ktori sa naňho chystali ako na fahků korisť. Kodeš však dokázal, že v tom čase patřil aj na trávnatých dvorcoch k najlepším na světe: porazil 6 súperov vrátane svojho predchodcu — wimbledon, víťaza S. Smitha a až vo finále podlaho! v ťažkom páťsetovom sůboji J. Newcombovi. V ženskej súťaži dominovali po vojně najprv Američanky, z ktorých M. Osbornová-du Pontová a M. Connollyová vyhráli turnaj tri rázy za sebou. Tretie víťazstvo „Malej Mo“ Connollyovej 1953 znamenalo prvý ženský Grand Slam v historii tenisu. 1957 získala po prvý raz titul čierna tenistka A. Gibsonová, ktorá svojou útočnou hrou dva roky suverénně vládla na svět, dvorcoch. Po nej boli najvýraznejšími osobnosťami vo Forest Hills Brazílčanka M. E. Buenoová (vyhrala 4 rázy), Austrálčanka M. Courtová-Smithová (vyhrala 5 ráz) a Ameri­ čanka B. J. Kingová-Moffittová (vyhrala 4 rázy). 1971 upútala pozornost’divákov 16-ročnáCh. Evertová, ktorá sa probojovala cez skúsené hráčky až do semifinále a od 1975 tu dosiahla sériu víťazstiev. Najmladšími víťazkami vo Forest Hills boli M. Suttonová (1904 — 16 rokov a 9 mesiacov), po nej M. Connolyová (1951 — 16 rokov a 11 mesiacov), z mužov zvíťazil najmladší O. Campbell (1890 — 19 rokov a 6 mesiacov). Najstarším víťazom bol W. Tilden (1929 — 36 rokov a 6 mesiacov) a k jeho veku sa 1970 přiblížil K. Rosewall (35 rokov a 10 mesiacov). Najváčší počet víťazstiev vo štvorhre (7) získali Sears (ako jediný 7 ráz za sebou 1881—1887), Larned (1901—1902, 1907- 1911), Tilden (1920—

54 1925, 1929), Malloryová (1915—1916, 1918, 1920— 1922, 1926) a Willsová-Moodyová (1923—1925. 1927—1929, 1931). Najkratšie mužské finále (20 hier) sa odohralo 1974, keď Connors porazil Rosewalla 6:1,6:0,6 :1. Najkratšie ženské finále — po 13 hier — sa vyskytlo 4 rázy: 1887 Hansellová porazila Knightovú 6:1, 6:0, 1909 Hotchkissová Wallachovú 6 :0,6 :1,1916 Malloryová Raymondovú 6:0, 6:1 a 1964 Buenoová Graebnerovú 6:1, 6:0. Najdlhšie mužské finále málo 67 hier (1949): Gonzales — Schroeder 16:18, 2:6, 6:1, 6:2, 6:4. Ženy hráli najdlhšie finále 1948: du Pontová — Broughová 4:6, 6:4, 15:13. Najdlhšie stretnutie turnaja vóbec zohrali v prvom kole ročníka 1969 Robbins a Dell: 22 :20, 9:7, 6:8, 8:10, 6 :4. t. j. prosné 100 hier.

Prehfad v i ť a z o v Dvojhra mužov

1881 1882 1883 1884 1885 1886 1887 1888 1889 1890 1891 1892 1893 1894 1895 1896 1897 1898 1899 1900 1901 1902 1903 1904 1905 1906 1907 1908 1909 1910 1911 1912 1913 1914

R. D. Sears R. D. Sears R. D. Sears R. D. Sears R. D. Sears R. D. Sears R. D. Sears H. W. Slocum H. W. Slocum O. S. Campbell O. S. Campbell O. S. Campbell R. D. Wrenn R. D. Wrenn F. H. Hovey R. D. Wrenn R. D. Wrenn M. D. Whitman M. D. Whitman M. D. Whitman W. A. Larned W. A. Larned H. L. Doherty H. Ward B. C. Wright W. J. Clothier W. A. Larned W. A. Larned W. A. Larned W. A. Larned W. A. Larned M. E. McLoughlin M. E. McLoughlin R. N. Williams

1930 1931 1932 1933 1934 1935 1936 1937 1938 1939 1940 1941 1942 1943 1944 1945 1946 1947 1948 1949 1950 1951 1952 1953 1954 1955 1956 1957 1958 1959 1960 1961 1962 1963

J. H. Doeg H. E. Vines H. E. Vines F. J. Perry F. J. Perry W. L. Allison F. J. Perry J. D. Budge J. D. Budge R. L. Riggs D. McNeill R. L. Riggs F. R. Schroeder J. R. Hunt F. A. Parker F. A. Parker J. A. Kramer J. A. Kramer R. A. Gonzales R. A. Gonzales A. Larsen F. A. Sedgman F. A. Sedgman M. A. Trabert E. V. Seixas M. A. Trabert K. R. Rosewall M. J. Anderson A. J. Cooper N. A. Fraser N. A. Fraser R. Emerson R. G. Laver R. H. Osuna

Forest Hills 55 1915 1916 1917 1918 1919 1920 1921 1922 1923 1924 1925 1926 1927 1928 1929

W. M. Johnston R. N. Williams nehrálo sa R. L. Murray W. M. Johnston W. T. Tilden W. T. Tilden W. T. Tilden W. T. Tilden W. T. Tilden W. T. Tilden R. Lacoste R. Lacoste H. Cochet W. T. Tilden

1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978

R. Emerson M. Santana F. S. Stolle J. D. Newcombe A. R. Ashe R. G. Laver K. R. Rosewall S. R. Smith I. Nastase J. D. Newcombe J. S. Connors M. Orantes J. S. Connors G. Vilas J. Connors

1933 1934 1935 1936 1937 1938 1939 1940 1941 1942 1943 1944 1945 1946 1947 1948 1949 1950 1951 1952 1953 1954 1955 1956 1957 1958 1959 1960 1961 1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973 1974

H. H. Jacobsová H. H.Jacobsová H. H.Jacobsová A. Marblová A. Lizanaová A. Marblová A. Marblová A. Marblová E. T. Cookeová P. M. Betzová P. M. Betzová P. M. Betzová E. T. Cookeová P. M. Betzová A. L. Broughová W. du Poutová W. du Pontová W. du Pontová M. Connollyová M. Connollyová M. Connollyová D. J. Kartová D. J. Kartová S. J. Fryová A. Gibsonová A. Gibsonová M. E. Buenoová D. R. Hardová D. R. Hardová M. Smithova M. E. Buenoová M. E. Buenoová M. Smithová M. E. Buenoová B. J. Kingová V. Wadová M. Courtová M. Courtová B. J. Kingová B. J. Kingová M. Courtová B. J. Kingová

Dvojhra žien

1887 1888 1889 1890 1891 1892 1893 1894 1895 1896 1897 1898 1899 1900 1901 1902 1903 1904 1905 1906 1907 1908 1909 1910 1911 1912 1913 1914 1915 1916 1917 1918 1919 1920 1921 1922 1923 1924 1925 1926 1927 1928

E. Hansellová B. B. Townsendová B. B. Townsendová E. C. Rooseveltova M. E. Cahillová M. E. Cahillová A. M. Terryova H. R. Helwigová J. P. Atkinsonová E. H. Moorová J. P. Atkinsonová J. P. Atkinsonová M. Jonesová M. McAteerová E. H. Moorová M. Jonesová E. H. Moorová M. G. Suttonová E. H. Moorová H. Homansová ■ E. Searsová M. Barger -Wallachová H. V. Hotchkissová H. V. Hotchkissová H. V. Hotchkissová M. K. Brownová M. K. Brownová M. K. Brownová M. Bjurstedtová M. Bjurstedtová M. Bjurstedtová M. Bjurstedtová G. W. Wight manová M. Malloryová M. Malloryová M. Malloryová H. Willsová H. Willsová H. Willsová M. Malloryová H. Willsová H. Willsová

1929 1930 1931 1932

H. Willsová B. Nuthaílová F. S. Moodyová H. H.Jacobsová

1975 1976 1977 1978

Ch. Evertová Ch..Evertová Ch. Evertová Ch. Evertová

Semifinálové a finálové výsledky v dvojhrách a finálové výsledky vo štvorhrách od prvého povojnového ročníka 1918 uvádzame na s. 209—216.

forhend (angl. forehand) — úder, ktorým hráč zasahuje loptu po odraze od zeme na tej straně těla, ako drží raketu. Ide o prirodzený pohyb, preto je Fahší ako bekhend. Podfa spósobu zásahu rozezná­ váme f. priamy a f.s rotáciou (hornou alebo dolnou). Pri zásahu lopty priamo zo vzduchu hovoříme o forhendovom voleji. Ak udierame loptu v pohybe vpřed k sieti, hovoříme o nabiehanom (útočnom) f.

„francúzski mušketieri“ — štyria franc, tenisti -» (Jean Borotra, Henri Cochet, René Lacoste a Jac­ ques Toto Brugnon), ktorí v druhej polovici

2. Franulovié

Franulovic

20. rokov utvořili najslávnejšiu kapitolu historie franc, tenisu. Od 1924 do 1929 obsadili miesta wimbledon, víťazov a v tých rokoch len jediný raz připustili niekoho iného do finále. Od 1927 do 1932 6 ráz vyhráli DC. Franulovié Željko (SFRJ), nar. 13. 6. 1947 — na přelome 60. a 70. rokov patřil vedfa Nastaseho a Kodeša do velkého trojhviezdia eur. tenisu. Jeho doménou boli antukové dvorce, kde mohol naplno využívat* svoju pohyblivost’ a techniku. Už 1969 zažiaril víťazstvom na medzinár. majstr. USA na antuke v Indianapolise. 1970 na Roland Garros v Paříži porazil o. i. Hoada, Asha, Richeyho, ale vo

N. Fraser

56 finále přehrál s Kodešom, zvíťazil však na juhoamer. majstr. v Buenos Aires a v konečnom poradí Grand prix obsadil 6. miesto. 1971 opáť přehrál v Paříži s Kodešom (semifinále), ale zopakoval svoje víťazstvá v Indianapolise a Buenos Aires, v Grand prix skončil na 3. mieste. Odvtedy ho pronásledovalo stále sa opakujůce zranenie ramenného kíbu (liečil sa aj v Piešťanoch), ktoré natrvalo poznačilo jeho výkonnost’. 1972—1974 musel takmer zanechat’ pretekársky tenis, ale od 1975 je opáť na svět, tumajoch, aj keď so skromnějšími úspechmi. 1975 vo finále v Hilversume, 1976 v semifinále North Conway (o. i. porazil Asha a Fibaka), 1977 opáť whral medzinár. turnaj v Mnichove. 1975 bol na

Fraser

57

68., 1976 na 44. a 1977 na 42. mieste konputer. svet. rebríčka.

Fraser Neale (Australia), nar. 3.10.1933 — najlepší svet. tenista 1959 a 1960, tesne před obdobím Laverovej éry. 1957 finalista medzinár. ma. str. Austrálie, potom 1959 a 1960, ale titul nikdy nezískal, zato však zvíťazil 1959 a 1960 vo Forest Hills (vo finále nad Olmedom a Laverom). Vo Wimbledone 1958 podlahol vo finále Cooperovi, ale 1960 získal titul víťazstvom nad Laverom. Bol třetím lavákom, ktorý vyhrál wimbledon, dvojhru (po Brookesovi a Drobnom). Na Roland Garros nebol v dvojhre úspěšný, lebo jeho sústavný agresívny útok bol na pomalých antukových dvorcoch příliš jednotvárnou a nepostačujůcou taktikou. Bol však vynikajúcim hráčom štvorhry a v tejto disciplíně 1959 a 1961 zvíťazil vo Wimbledone (s Emersonom), 1957, 1959, 1960 vo Forest Hills (s Cooperom a Emersonom), 1958,1960, 1962 na Roland Garros v Paříži (s Cooperom a Emersonom), 1957, 1958, 1962 na medzinár. majstr. Austrálie (s Cooperom a Emersonom). V období 1958—1963 zohral za Austráliu 21 d. c. zápasov, z toho 18 víťazných. Po skončení pretekárskej kariéry převzal funkciu ne­ hraj úceho kapitána austr. d. c. družstva, ktoré 1973 a 1977 doviedol k víťazstvu v tejto súťaži. Fromholtzová Dianne Lee (Austrália), nar. 10. 8. 1956 — mladá, atlet, dobré připravená Taváčka so silným bekhendovým úderom. 1973 ako 17-ročná přišla v sprievode matky na svoje prvé eur. turné a vyhrala celý rad tumajov dospělých, čo jej vynieslo 6. miesto v svet. rebríčku dievčat do 21 rokov. Medzi svet. elitu sa dostala 1976, keď postůpila do semifi­ nále Forest Hills, přičinila sa o víťazstvo Austrálie vo Federation cupe a bola jednou zo 4 hráčok, ktoré v tom roku porazili Evertovú. Na svet. rebríčku 1976 obsadila 6. a 1977 8. priečku.

Galádová Eleonora, Ing. arch., vyd. Sopková, nar. 7. 11. 1946 vo Zvolene — popredná sloven, hráčka na přelome 60. a 70. rokov. 1964 semifinalistka dorast. majstr. ČSSR a semifinalistka medzinár. tumaja o putovný Pohár města Bratislavy. 1967 na 7. mieste tenis, rebríčka ČSSR. Medzi prvými 10 v celoštátnom rebríčku sa udržala ešte 1968 a 1971. Páťnásobná majsterka Slovenska v dvojhre žien (1966, 1967,1968,1970 a 1971), na medzinár. turnaji v Bra­ tislavě 1965 v semifinále. 1968 spolu s Neumanno-

E. Galádová

vou, Kodešom a Medonosom členka víťazného družstva ČSSR v súťaži o Centropa cup. 1970 a 1972 víťazka medzinár. tumaja v rakúskom Zell am See. Na medzinár. turnaji Opatija 1969 skončila druhá. Jej prednosťou bola vyrovnanost všetkých úderov, velká húževnatosť a taktický prehFad. Galeovej pohár — junior, svet. súťaž nár. družstiev tenistov do 20 rokov, hraná od 1950. Jej oficiálny názov je Coup de Galea. U nás ju poznáme pod nesprávným pomenovaním Galeov pohár, čo nevy­ stihuje fakt, že zakladatelkou súťaže bola pani Edmonde de Galeová, ktorá věnovala putovnů trofej pre víťazný reprezentačný celok mladých tenistov-juniorov, na počest' svojho syna Christiana, nádejného franc, hráča, ktorý tragicky zahynul. G. p. sa stal postupné najpopulámejšou junior, sůťažou v Europe a v oštatných rokoch už aj na

58

aleovej pohár celom svete. Na 1. ročníku (1950) sa zúčastnili 4 celky: Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Bel­ gicko. O rok nato už rozdělili 8 přihlášených do 2 skupin. Od 1953 rozdeíujú účastníkov do 4 kvalifikačných skupin, ktorých viťazi sa stretávajů v záverečnej finálovej skupině hranej vždy vo franc. kúpeFnom meste Vichy (okrem 1. ročnika, ktorý sa hrál v Beauville). Československo sa prvý raz na súťaži zúčastnilo 1956 a od toho času tam Startuje pravidelné. Navýše aj velmi úspěšně, lebo do 1977 sme už G. p. vyhráli 6 ráz a spolu s Francúzskom i Španielskom (zviťazili tiež po 6 ráz) sa delime o prvé miesto v historickej tabuFke úspěšnosti. Hned vo svojej premiére sme zviťazili v skupině a postúpili do Vichy. 1957 bola jedna zo 4 kvalifikačných skupin v Bratislavě, podlahli sme však už v prvom střetnutí kolektivu NSR. 1958 sme hráli v skupině v Garmisch Partenkirchene, ale cestu do finále nám zahatala opať NSR. Postúpili sme však 1959 z Luhačovic, no obsadili sme iba 4. miesto. V pofskom Štětině nás 1960 vyřadilo Holandsko, o rok neskór — opať v Bratislavě — po výhře nad Rakúskom sme vysoko podFahli Francúzsku. V belgickom Neuperte sme 1962 přehráli s domácími tenistami, vlastně prostredie sme využili 1963 v Plzni, kde sme najskór porazili Monako a po ňom aj Francúzsko. V tomto roku sme tiež po prvý raz vyhráli cennú trofej G. p. Získali sme tak aj právo usporiadať jednu zo 4 tradičných skupin. Bola v Prahe, neprehrali sme ani jeden zápas; vo Vichy sme sa dostali do finále, kde sme však podlahli soviet, reprezentantom. 1965 nadišla éra J. Kodeša: naša viťazná púť sa začala v Aténách, v záverečnom súboji sme odplatili hráčom ZSSR prehru a získali trofej po druhý raz. Plný úspěch nám priniesol aj rok 1966 — po výhře v Plzni sme sa vo Vichy dostali v semifinále najprv cez V. Britániu a vo finále opať cez ZSSR. Od 1967 sa naši reprezentanti v G. p. najčastejšie střetávali v Mariánských Lázňach. V tom roku sme sa však do závěrečného turnaja 4 najlepších neprebojovali a nedařilo sa nám ani o rok neskoršie. Finále sme si sice vybojovali 1969, ale podlahli sme Španielsku. 1970 sa nám však zásluhou Píseckého a Hřebca vydařil revanš a ziskali sme trofej po štvrtý raz. 1971 nás Švédi, viťazi tohoročného G. p., zastavili v kvalifikačnej skupi­ ně. V ďalšej sezóne sme sa sice z M. Lázní dostali do Vichy, ale tam sme skončili na 3. mieste. Podobné sa nám dařilo aj v nasledujúcej sezóne. 1974 a 1975

tvořil kostru družstva Složil so Šmidom, ktori sa vrátili domov s cennou trofejou. Čiastočne omladené družstvo 1976 si vybojovalo ešte postup do Vichy, ale ďalšie nevyhnutné omladenie 1977 zmařilo nádeje družstva už v kvalifikácii. Pre rastúci počet záujemcov od 1967 museli usporiadatelia G. p. zorganizovat' popři 4 kvalifi­ kačných skupinách aj osobitné predskupiny, najma keď přihlášky začali posielať aj mimoeur. celky. Prvými laštovičkami boli 1968 Irán a Brazília, o rok neskór pribudlo Mexiko, 1973 Nový Zéland a Aus­ tralia, 1975 Argentina, 1977 Kanada a Uruguaj. Povodně eur. súťaž sa stala světovou. Systém zápasov sa podobá Davisovmu poháru — dvaja singlisti z každého štvorčlenného družstva odohrajú navzájom 4 dvojhry a ku štvorhre móže nastúpiť ktorýkoFvek zo 4 hráčov kolektivu. V kvali­ fikačných skupinách sa dvojhry hrajú na 2 vyhřáté sety a štvorhra na 3, finále vo Vichy sa hrá na 3 vyhřáté sety. Celé stretnutie sa odohrá vždy v priebehu dvoch dni. PohFad na účastnikov G. p. prezrádza, že vela výborných tenistov v súčasnosti či v nedávnej minulosti zbieralo prvé výraznejšie skúsenosti a významnejšie výsledky právě v tejto súťaži. Medzi tými, ktori reprezentovali svoju vlast, nachádzame mená: Santana, Gimeno, Pietrangeli, Darmon, Jauffret, Bungert, Metreveli, Gisbert, Franulovič, Orantes, Panatta, Taróczy, Fibak a pochopitelné, i našich najlepších: Kodeš, Pála, Hřebec, Šmíd a Lendl. Prehfad v i ť a z o v 1950: 1951: 1952: 1953: 1954: 1955: 1956: 1957: 1958: 1959: 1960: 1961: 1962: 1963: 1964: 1965: 1966: 1967: 1968: 1969:

Taliansko Francůzško Taliansko Francúzsko Taliansko Taliansko Španielsko (4. Československo) Španielsko (v kvalifikácii — 3. Československo) Španielsko (v kvalifikácii — 2. Československo) NSR (4. Československo) Francúzsko (v kvalifikácii — 2. ČSSR) Francúzsko (v kvalifikácii — 2. ČSSR) Francúzsko (v kvalifikácii — 3. ČSSR) ČSSR ZSSR (2. ČSSR) ČSSR ČSSR Francúzsko (v kvalifikácii — 2. ČSSR) Španielsko (v kvalifikácii — 3. ČSSR) Španielsko (2. ČSSR)

ame 1970: 1971: 1972: 1973: 1974: 1975: 1976: 1977: 1978:

ČSSR Švédsko (v kvalifikácii — 2. ČSSR) Velká Británia (3. ČSSR) Španielsko (3. ČSSR) ČSSR ČSSR NSR (3. ČSSR) Argentina (v kvalifikácii — 3. ČSSR) Francůzsko (3. ČSSR)

Finálové výsledky všetkých řočnikov G.p. uvádžame na s. 217—222.

game (gejm) -> hra game ball (gejm ból, zdomácněné gejmbal) — lopta hraná za takého stavu v zápase, keď jednému hráčovi (dvojici) chýba jediný bod (lopta), aby vyhrál hru (game).

59 špičku: v semifinále Wimbledonu vo velkom zápase podlahol Borgovi iba 6:8 až v 5. sete, zvíťazil v Říme, na medzinár. majstr. Austrálie v Melbourne a ešte na 3 velkých turnajoch, na dalších 5 bol vo finále, a tak postúpil 1977 až na 4. miesto komputer. svět, rebríčka. Je představitelem útočného tenisu s dobré zvládnutou technikou, pohyblivostbu a rýchlosťou.

Gibsonová Althea, vyd. Darbinová (USA), nar. 25. 8. 1927 — prvá černošská víťazka Wimble­ donu, ktorá dva roky (1957, 1958) suverénně vládla v ženskom svět, tenise. 1956 vyhrala na Roland Garros v Paříži dvojhru i štvorhru a v Říme dvojhru, 1957 a 1958 vo Wimbledone dvojhru i štvorhru a vo Forest Hills dvojhru, 1957 v Austrálii štvorhru. Představitelka útočnej hry s velmi dobrým podáním i volejmi a s velkým dosahom lopt pri sieti.

Gazdíková, rod. Mišková, teraz Široká Olga, nar. 8.4. 1929 v Prahe — talent, čs. tenistka raného povojnového obdobia, 1947 dorast. majsterka ČSR, 1948 víťazka prvého ročníka (a doteraz jediná čs. víťazka) dorast. súťaže vo Wimbledone. V neskorších rokoch mala úspěchy vo štvorhrách. Medzinár. majsterka Československa vo štvorhre 1958 a 1959 (s Pužejovou), nár. majsterka vo štvorhre 1957, 1958,1959 (s Pužejovou) a v miešanej štvorhre 1951 a 1953 (s Javorským a Parmom). Medzi čs. tenistkami priekopníčka modernej útočnej hry, podloženej dobrým podanim a volejmi. gejmbal -* game ball

Gerulaitis Vitas (USA), nar. 26. 7. 1954 — už ako dorastenec velká nádej amer. tenisu, 1972 finalista Orange Bowl, kde přehrál s Borgom. 1973 a 1974 sa uplatňoval postupné i medzi dospělými, ale prvý velký triumf dosiahol až zač. 1975, keď sa víťazstvami nad Okkerom, Ramirezom a Alexandrom dostal do finále halových medzinár. majstr. USA. Vo Wimbledone překvapil víťazstvom vo štvorhre (s Mayerom) a koncom roka bol už na 15. mieste komputer. svět, rebríčka. 1976 s ťažkosťami obhajo­ val ziskanú pozíciu, bol finalistom 3 velkých turnajov, vo Wimbledone porazil najvyššie nasadeného hráča a obhájců titulu Asha a skončil medzi najlepšími 8, vo Forest Hills medzi 16, a to stačilo len na 18. miesto na komputer. svět, rebričku. V priebehu roka však vyzrel a 1977 už patřil medzi svět.

A. Gimeno

G

60

imeno

Gimeno Andrés (Španielsko) nar. 3. 8. 1937 — d. c. reprezentant Španielska 1958—1960, v tom obdobi medzi naj lepší mi 8 na medzinár majstr. Austrálie (1959) a na Roland Garros (1960). Koncom 1960 prestůpil k profesionálom a až v ére „otvoreného tenisu“ dosiahol svoje najváčšie úspěchy: 1968 semifinalista na Roland Garros, 1969 finalista medzinár. majstr. Austrálie, 1970 semifinalista Wimbledonu a 1972 ako 35-ročný víťaz na Roland Garros, kde vystriedal Kodeša. Gisbert Juan (Španielsko), nar. 4. 5. 1942 — dlhoročný d. c. reprezentant Španielska, velký bojovník a stratég, na antukových dvorcoch dosia­ hol vela úspechov, hoci v niektorých úderoch mal slabiny. 1965 semifinalista v Rime, 1968 finalista medzinár. majstr. Austrálie, hrál v medzipásmovom finále DC proti USA, 1970 tiež v medzipásmovom finále proti NSR, 1972 v d. c. střetnutí v Barceloně takmer sám rozhodol o prehre ČSSR víťazstvami nad Kodešom a Pálom, a s Orantesom i vo štvorhre. 1973 semifinalista halových majstr. USA. 1975 s Orantesom víťaz na majstr. USA na antukových dvorcoch (Indianapolis), v Hamburgu, Bournemouthe, Teheráne a aj na turnaji majstrov Grand prix. 1976 zvíťazil vo štvorhre v Mnichove i vo Valencii (s Orantesom), na 3 ďalších velkých turnajoch bol vo finále a skončil na 11. mieste komputer. svět, rebríčka deblistov.

Giscafreová Raquel (Argentina), nar. 15. 5. 1949 — r. 1968 finalistka dorast. tumaja vo Wimbledone, 1969, 1972—1975 prvá hráčka argent, tenis, rebríč­ ka. 1972—1974 vyhraia majstr. Južnej Ameriky v Buenos Aires, 1976 tamže v semifinále. 1977 na 81. mieste komputer. svět, rebríčka. Gonzales Richard, „Pancho“ (USA), nar. 9. 5. 1928 — odborníkmi zaradovaný na rozhraní 40. a 50. rokov medzi najlepších svět, tenistov, hoci nezískal wimbledon, titul. Ako amatér tam totiž Startoval iba raz (1949) a prehral s Brownom, ale zvíťazil vo štvorhre (s Parkerom). Stal sa Kramerovým nástup­ cem ako najlepší amatérsky tenista, keď tento 1947 prešiel do tábora profesionálov. 1948 a 1949 vyhrál Forest Hills aj majstr. USA na antukových dvor­ coch a 1949 ešte majstr. USA na krytých dvorcoch. Potom skončil svoju krátku amatérsku kariéru a v ďalších desiatich rokoch si získal i udržiaval pozíciu najlepšieho profesionálneho tenistu na sve-

R. Gonzales

te. Reprezentant agresívnej útočnej hry, ktorého najpovestnejším úderom bolo ťažko chytatelhé „dělové“ podanie. Ešte 1968 a 1969, po otvorení svět, turnajov profesionálom, ho ako 40-ročného klasifikovali v prvej desiatke svět, tenistov. 1969 v 1. kole Wimbledonu porazil Pasarella 22 :24,1 :6, 16:14,6:3,11 :9 (spolu 112 hier) za 5 hod. a 12 min., čo je dodnes najdlhší zápas v historii turnaja.

Goolagongová Evonne, vyd. Cawleyová (Australia), nar. 31. 7. 1951 v austr. domorodej rodině. Ako 11ročnú ju objavil tréner -» Vic Edwards, ktorý ju odvtedy trénoval, vychovával i sprevádzal po svete. 1970 absolvovala prvé eur. a amer. turné, 1971 zvíťazila V Paříži i vo Wimbledone a obsadila 1. priečku svět, rebríčka. 1972 v Paříži i vo Wimbledone finalistka (2. na svete), 1973 zvíťazila v Říme, v Bratislavě na medzinár. majstr. ČSSR a na ďalších turnajoch, ale v Paříži i vo Wimbledone E. Goolagongová ►

G

oolagongová

prehrala v semifinále, vo Forest Hills vo finále (4. na svete). 1974 vyhrala šampionát Virginia Slims nad Evertovou (3. na svete), 1975 vo finále Wimbledonu (3. na svete). 1976 malaopáťskvelú sezónu: po 3. raz vyhrala medzinár. majstr. Austrálie, po 2. raz šampionát Virginia Slims (opáť nad Evertovou), po 4. raz bola vo finále Wimbledonu a po 4. raz aj vo finále Forest Hills, za čo jej experti prisúdili 2. miesto svět, rebríčka za Ch. Evertovou. Kohcom 1976 sa utiahla, čakajúc prvé dieta, ale v druhej polovici 1977 už bola opáť na dvorcoch. Vyhrala turnaj v Melbourne a potom aj (po 4. raz) medzinár. majstr. Austrálie. G. sa stala symbolom krásy tenis, hry pre nenapodobitelná ladnost' pohybov. Jej najváčšími prednosťami sú klasický štýlový bekhend, volejová hra a pohyblivost'.

A. W. Gore

62 Gore Arthur Wentworth (Velká Británia, 1868— 1928) — doteraz najstarši viťaz wimbledon, dvojhry. Mal 41 rokov a 6 mesiacov, keďzískal svoj třetí titul. Predtým vyhrál 1901 a 1908, okrem toho bol ešte 5 ráz vo finále, naposledy 1912 ako 44-ročný. Od 1888 do 1927, t. j. po 39 rokov súťažil v každom ročníku Wimbledonu, čo ho robí najaktívnejším účastníkem turnaja v celej jeho historii. Gore Spencer W. (Velká Británia, 1850—1906) — prvý viťaz Wimbledonu 1877, keď na prvenstvo potřeboval vyhrát’ 5 zápasov; stratil v nich len 2 sety. O rok neskór obhajoval titul proti P. F. Hadowovi, s ktorým přehrál v 3 setoch. Gorman Tom (USA), nar. 19. 1. 1946 — d. c. reprezentant USA, představitel modemého ůtočné-

orman

B. Gottfried

ho tenisu. 1970 medzi najlepšími 16 vo Wimbledone i vo Forest Hills, 1971 porazil vo Wimbledone Lavera a bol až v semifinále, podobné ako 1972 vo Forest Hills. Koncom 1972 druhý hráč dvojhry d. c. družstva USA, ktoré vo finále súťaže v Bukurešti porazilo Rumunsko, hoci G. přehrál s Tiriacom i Nastasem. 1973 v semifinále na Roland Garros v Paříži, vyhrál 3 medzinár. turnaje a skončil na 8. mieste svět, rebríčka. 1974 vo Wimbledone hrál s obhajcom titulu Kodešom, mal 4 mečbaly, no napokon přehrál. Trápila ho zraněná chrbtiea, čo mu zabraňovalo dosahovat’ lepšie výsledky. 1974 na 22., 1975 na 44., 1976 na 46. a 1977 na 41. mieste komputer. svět, rebríčka.

Gottfried Brian (USA), nar. 27. 1. 1952 — už v dorast. veku úspěšný pretekár: 1969 dorast. majster USA vo štvorhre, 1970 v dvojhre i štvorhre. 1973 sa přesadil aj medzi dospělými, na halových majstr. USA porazil Nastaseho a dostal sa až do

63 semifinále, vo štvorhre so Stocktonom porazili dvojicu Laver—Emerson, 1974 vynikol vo štvorhre s Ramirezom, zvíťazili v Říme, boli vo finále v Hamburgu, Los Angeles a na dalších svět, turnajoch. 1975 táto dvojica patřila k najlepším na svete: zvíťazili na 4 turnajoch série WCT, na turnaji majstrov WCT v Mexiko City a potom aj vo finále turnaja WCT v Dallase proti najúspešnejšej dvojici 70. rokov Hewitt—McMillan; ďalšie svět, tituly vyhráli na Roland Garros v Paříži, v Říme, na profesionálnych majstr. USA, v Sydney, Perthe a Tokiu. V dvojhre G. reprezentoval 1975 po prvý raz USA v DC, vyhrál turnaj v Melbourne a skončil na 23. mieste komputer. svět, rebríčka. 1976 vyhrál vo štvorhre 14 svět, turnajov, napr. vo Wimbledone, v Říme, Indianapolise, Barceloně (s Ramirezom) a v Johannesburgu (so Sewartom) a podlá kompu­ ter. svět, rebríčka bol druhým najlepším deblistom na svete (za Ramirezom). V dvojhre medzi naj­ lepšími 16 vo Wimbledone i vo Forest Hills, zvíťazil v Los Angeles (porazil Dibbsa, Connorsa, Nastaseho a vo finále Asha), bol finalistom v Johan­ nesburgu, San Franciscu, na turnaji majstrov Grand prix porazil Vilasa i Ramireza a v závere roka získal 10. miesto v komputer. svět, rebríčku. 1977 sa v dvojhre stále zlepšoval: zvíťazil v Baltimore, Palm Springs, Washingtone, La Coste, Viedni, finalista na Roland Garros v Paříži (proti Vilasovi), na halových majstr. USA v Memphise (proti Borgovi) a na dalších 8 svět, turnajoch, takže v priebehu 1977 sa přepracoval až na 5. miesto komputer. svět, rebríčka. Pre zvýšené ambície v dvojhre nemohol sa už tak sústredene věnovat’ štvorhre, ale i tak s Ramirezom zvíťazili v Paříži (vo finále nad dvojicou Kodeš—Fibak) a vo Forest Hills přehřáli vo finále s dvojicou Hewitt—McMillan. G. je priam učebnicovým príkladom štýlového tenistu modemého útočného poňatia so vzorovým realizováním všetkýčh úderov.

Gourlayová Helen, vyd. Cawleyová (Australia), nar. 23. 12. 1946 — austr. pretekárka. 1968 v semifinále turnaja v Rime a víťazka medzinár. majstr. ČSSR v Prahe, 1969 vo finále medzinár. majstr. ČSSR v Bratislavě (podfahla Vopičkovej). 1970 v semifinále Wimbledonu vo štvorhre (s Walkdenovou), 1971 vo finále dvojhry na Roland Garros v Paříži a v semifinále majstr. USA na antukových dvorcoch v Indianapolise. Ďalšie váčšie úspěchy už

oven len vo štvorhre: 1972 víťazka medzinár. majstr. Austrálie (s Harrisovou) a tumaja v Johannesburgu (s Goolagongovou), 1974 finalistka Wimbledonu (s Krantzkeovou) a 1975 semifinalistka Wimbledo­ nu (s Chanfreauovou), 1976 po druhý raz víťazka medzinár. majstr. Austrálie (s Goolagongovou). 1977 na 28. mieste komputer. svět, rebrička. Goven Georges (Francúzsko), nar. 27.4. 1948 — už ako 16-ročný (1964) dorast. majster Francúzska, 1965 dorast. majster Austrálie, finalista dorast. turnajov v Paříži a Wimbledone, 1966 finalista dorast. tumaja Orange Bowl, v nasl. rokoch velká nadej franc, tenisu. 1970 franc, hráč č. 1, ťažký super Kodeša v semifinále na Roland Garros pri prvom jeho triumfe v Paříži, v dalších rokoch však nesplnil očakávanie. Medzi najváčšie G. úspěchy v súťaži seniorov patří 1970 víťazstvo v Záp. Berlíne a víťazstvo Francúzska (s Chanfreauom) v Kings cupe, 1973 finále na majstr. USA na antukových dvorcoch v Indianapolise a 1974 finále štvorhry (s Chanfreauom) na profesionálnych majstr USA. 1975 na 82., 1976 na 163., 1977 na 78. mieste komputer. svět, rebrička. Grand prix — celoročná bodovacia súťaž iednotlivcov usporadúvaná ITF. Spočívá v tom, že na turnajoch zařáděných do G. p. (ide fakticky o všetky významné svět, turnaje) hráči získavajú body za umiestenie, ktoré dosiahli. Počet bodov je tiež závislý od dóležitosti tumaja. Hráči, ktorí na konci súťaže obsadia prvé miesta, získavajú peňažné ceny a navýše prví 8 odohrajú na závěr vysoko dotovaný tumai -* masters Grand prix, dnes patriaci už medzi najvýznamnejšie tenis, turnaje roka. Súťaž G. p. založila 1970 ITF na podklade koncepcie J. Kramera, aby sa zachovala tradícia známých svět, turnajov oproti najrozličnejším výmyslom zištných profesio­ nálnych manažérov, ponúkajúcim hráčom za štart na „ich“ súťažiach nevídané ceny. G. p. splnila svoj ciel. Pomocou finančných garantov, ktorými boli 1970—1971 Pepsi-Cola, 1972—1976 Commercial Union a od 1977 Colgate-Palmolive, sa dosiahlo, že súťaž bola zaujímavá aj z finančnej stránky nielen pre najlepších, ale aj pre ostatných účastníkov, a tak sa tradícia športovo vysoko náročných a hodnot­ ných turnajových okruhov (ako napr. v Euro­ pe počas léta turnaje v Hamburgu, Říme, Mnichove, Pariži, Wimbledone, Gstaade, Bastade, Hilveraume a Kitzbúheli) stále zachovává. Prvým víťazom G. p.

64 1970 sa stal Američan C. Richey, po ňom vyhráli súťaž S. Smith, I. Nastase, I. Nastase, G. Vilas, G. Vilas, R. Ramirez a opáť G. Vilas. Poradie na prvých miestach G. p., ako aj prehlad výsledkov každoročného závěrečného tumaja -» mastera Grand prix uvádzame na s. 244—246. Grand Slam (grend šlem) — najvzácnejši tenis, titul, označujúci víťazstvo na štyroch najváčších svět, turnajoch (Wimbledon a medzinár. majstr. Austrá­ lie, Francúzska a USA) v priebehu jedného roka. V dvojhre získali G. S. doteraz len 4 hráči: 1938 Američan Budge, 1953 Američanka Connollyová, 1962 a 1969 Austrálčan Laver (jediný, ktorému sa podařilo získat' G. S. dva rázy) a 1970 Austrálčanka Courtová. Vo štvorhre jediný „čistý“ G. S. získala austr. dvojica Segdman—McGregor 1951 a v miešanej štvorhre 1963 tiež Austrálčania Fletcher— Courtová. Okrem toho sa evidujú ešte dva úspěchy, keď 4 najváčšie turnaje vyhráli vo štvorhrách hráči s rozličnými partnermi: 1960 Buenoová (s Trumanovou a Hardovou) a 1967 Davidson (s Turnérovou a Ringovou).

Guerrantová Ramona Anne, rod. Sčhallauová (USA), nar. 28.11. 1948 — amer. tenistka, 1974 me­ dzi najlepšími 16 hráčkami wimbledon, dvojhry, v semifinále Wimbledonu vo štvorhre (s Anthonyovou), 1976 vyhrala vo štvorhre 4 turnaje Wirginia Slims (s Cuypersovou a Kiyomurovou) a probo­ jovala sa do semifinále vo Forest Hills (s Kiyomuro­ vou). 1977 na 27. mieste komputer. svět, rebrička. Gullikson Tim (USA), nar. 8. 9. 1951 — objavil sa v amer. tenise 1975 bez predchádzajúcich úspechov v dorast. veku. Vo svět, meradle neznámy zvíťazil na satelitnom okruhu WATCH 1976, koncom tohože roku na 113. mieste komputer. svět, rebrička. Po prvý raz medzi svět, špičku přerazil v lete 1977 na turnaji v Nottinghame, kde o. i. porazil na trávě Vilasa, Lutza a Tannera. Vo Wimbledone zvíťazil nad Ramirezom a krátko nato dosiahol svoje prvé celkové víťazstvo na turnaji Grand prix v Newporte. Do konca roka 1977 stačil vyhrať ešte ďalšie dva turnaje (Taipei a Adelaida), čím sa vyšvihol na 28. miesto komputer. svět, rebrička. So svojím bratom Tomom (dvojčatbm) hrává štvorhru. Gullikson Tom (USA), nar. 8. 9. 1951 — druhý z tenis, dvojčiat Gulliksonovcov, favák, povzbudený

Cast' wimbledonských dvorcov, ktoré bývajú dejiskom najváčšieho světového tenisového turnaja

Austrálčanka E. Cawleyová-Goolagongová, jedna z najlepšich světových tenistiek v súčasnosti

Argentinean G. Vilas, jeden z najúspešnejšich světových tenistov. Je známy aj svojou básnickou tvorbou

Dvojnásobná víťazka Wimbledonu v dvojhre Američanka Ch. Evertová, odbornikmi pokládaná za svetovú tenistku č. 1

B. J. Ringová, viťazka wimbledonské] dvojhry v r. 1966, 1967, 1968, 1972, 1973 a 1975, jedna z najváčších postáv světového tenisu

N. Cmyrevová, nádej sovietskeho tenisu

..Mlčenlivý Švéd“ B. Borg, trojnásobný víťaz wimbledonskej dvojhry (1976, 1977, 1978)

J. S. Connors sa v posledních rokoch udržiava vo svetovom komputerovom rebríčku na čele peletónu

Cj ulyás

úspechmi svojho brata Tima, zanechal 1976 zamést nanie tenis, trénera a začal profesionálně hrať okruhy svět, turnajov. Hoci nedosiahol také výrazné úspěchy ako Tim, přepracoval sa v priebehu 1977 na 60. miesto komputer. svět, rebríčka.

Gulyás István (MER), nar. 14. 10. 1931 — najúspešnejší maď. tenista 60. rokov, svojou precíznou hrou základných úderov podopretou výborným pohybom dosahoval úspěchy najma na antukových dvorcoch. 15-násobný majster MER, od 1957 do 1971 reprezentoval v DC a odohral 59 zápasov. 1964 zviťazil na medzinár. turnaji v Bratislavě, 1966 sa prebojoval do finále na Roland Garros i v Hambur­ gu a bol klasifik. na 8. mieste svět, rebríčka. 1967 v semifinále na Roland Garros, 1969 zviťazil na medzinár. majstr. ČSSR v Bratislavě, 1971 ako 40ročný ešte medzi najlepšími 8 na Roland Garros i v Hamburgu. Od 1977 je predsedom tenisového zvázu MER. Gurdalová Michele (Belgicko), nar. 30. 11. 1952 — najlepšia belg. hráčka a reprezentantka svojej krajiny vo Federation cupe od 1972. Vo Wimbledo­ ne 1975 medzi najlepšími 16, semifinalistka turnaja v Monte Carlo. 1977 na 96. mieste komputer. svět, rebríčka.

Gunterová N. -> Richeyová

Giinthard Heinz (Švajčiarsko), nar. 8. 2. 1959 — najlepší dorostenec na svete 1976, víťaz svět, dorost, turnajov v Říme, Paříži a Wimbledone, člen švajč. d. c. družstva, 1977 hrál už na tumajoch dospělých a obsadil 221. miesto v komputer. svět, rebríčku. halfvolej — úder forhendom alebo bekhendom, při ktorom raketa zasahuje loptu ihned po jej odraze od zeme. Hrá sa váčšinou vtedy, keď lopta zastihne hráča v priestore priečnej čiary podania a je umiestnená k jeho nohám. H. možno hrať útočné (t. j. nasledujúcim naběhnutím na sieť), ak sa hrá od zadnej polovice dvorca, alebo obranné, ak zasahujeme loptu v blízkosti siete. halové majstrovstvá ČSSR — séria zimných ha­ lových turnajov, hraných postupné v rozličných mestách republiky (osobitných pře mužov a pre ženy). Na každom turnaji sa boduje postup do

65 dalších kol, takže najviac bodov získává víťaz, potom finalista, semifinalisti atď. Hráč a hráčka, ktorí získali najviac bodov zo všetkých turnajov celej série, sa stávajú halovými majstrami ČSSR. Sůťaž sa založila 1974, aby sa vyplnil program v zimnom období pre tenistov, ktorí neštartujú v zahraničí, a kedŽe špičkoví reprezentanti sa na nej váčšinou nezúčastňujú, nepatří napriek svojmu názvu medzi vrcholné tenis, súťaže v ČSSR.

Hamburg -» medzinár.. majstr. NSR handicap — znevýhodnenie jedného zo súperov pri začiatočnom stave v každej hře alebo sete (napr. 0:15,0:2). Používá sa buď v tréningových zápasoch, alebo pri tzv. handicapových neoficiálnych tuma­ joch, kde lepší hráči majú handicap oproti slabším.

Hantzeová K. -» Susmanová

Hardová Darlene (USA), nar. 6. 1. 1936 — vynikajúca hráčka štvorhry s dobrými svět, výsledkami aj v dvojhre. 1957, 1959 finalistka Wimbledonu, 1960, 1961 víťazka vo Forest Hills a 1960 aj na Roland Garros. Vo štvorhre získala wimbledon, titul 1957,1959,1960 a 1963, vo Forest Hills zvíťazila a napokon 1958—1962 na Roland Garros 1955, 1957 a 1960. Představitelka célodvorcovej ůtočnej hry. Harrisová Kerry (Austrália), nar. 19. 9. 1949 — r. 1968 finalistka austr. dorast. majstr., 1969 medzi najlepšími 16 vo Wimbledone, 1971 finalistka štvorhry na Roland Garros v Paříži (s Gourlayovou), 1972 s tou istou partnerkou vyhrala štvorhru na medzinár. majstr. Austrálie a v dvojhre bola v semifinále, 1973 a 1974 vo finále štvorhry medzinár. majstr. Austrálie (s Melvillovou)..

Harfová Doris (USA), nar. 20. 6. 1925 — popredná představitelka modernej celodvorcovej hry záslu­ hou technickej vybavenosti pri všetkých úderoch a súčasne jedna z najpóvabnejších tenistiek vďaka elegantnej a kultivované) pohyblivosti na dvorci. V povojnovom období 1946—1955 dosiahla obdivu­ hodný rekord, ked zvíťazila vo všetkých disciplí­ nách každého zo 4 najváčších svět, turnajov a získala na nich dovedná 35 titulov: vo Wimbledone zvíťazila 1951 v dvojhre (okrem toho bola 3 rázy vo finále), 4 rázy vo štvorhre a 5 ráz v miešanej štvorhre. Vo Forest Hills zvíťazila 1954 a 1955 v dvojhre

66

aydonová (predtým už bola 5 ráz vo finále), 4 rázy vo štvorhre a 5 ráz v miešanej štvorhre. V Paříži zvíťazila v dvojhre 1950 a 1952 (okrem toho bola 3 rázy vo finále), 5 ráz vo štvorhre a 3 rázy v miešanej štvorhre. Na medzinár. majstr. Austrálie zvíťazila v dvojhre 1949 (ešte raz bola vo finále), raz vo štvorhre a 2 rázy v miešanej štvorhre. Jej najčastejšími partnerkami boli Fryová, Sedgman a Seixas.

Všetky tieto úspěchy dosiahol s McMillanom. Okrem toho zvíťazil v celom radě dalších svět, tumajov (len 1977 ich vyhrál 12). Startoval 1965 aj v Bratislavě na 7. ročníku medzinár. tumaja o putovnú cenu města, kde vyhrál štvohru (s Howom). 1976 a 1977 na 3. mieste komputer. svět, rebríčka vo štvorhre, 1975 na 34., 1976 na 83. a 1977 na 56. mieste v dvojhre.

Haydonová A. S. -> Jonesová

Higueras José (Španielsko), nar. 1. 3. 1953 — prvý hráč špan. junior, družstva, ktoré 1973 vyhrálo Galeovej pohár. V tom istom roku hrál už za d. c. reprezentačně družstvo. 1976 vo finále tumaja v Sáo Paulo, v semifinále v Dusseldorfe a medzi najlepšími 8 v Hamburgu. 1977 zvíťazil v Murcii, bol vo finále tumaja v Bogote, v Paříži medzi najlepšími 8 a vo Forest Hills medzi najlepšími 16.1976 skončil na 42. a 1977 na 30. mieste komputer. svět, rebríčka.

Hecht Ladislav, nar. 1909 v Žiline — najlepší sloven, tenista medzivojnového obdobia, reprezentant ČSR v DC 1931—1938. V tejto súťaži zohral 28 dvojhier a 8 štvorhier. Medzinár. majster ČSR vo štvorhre 1935, 1936 (s Menzlom) a 1937 (s Caskom). Spolu s Menzlom získal 1937 vo Wimbledone 3. miesto vo štvorhre. Na eur. rebríčku 1934 obsadil 8. a 1938 9. miesto. V DC v Prahe proti Anglicku 1931 porazil Austina. Vynikal výborným bekhendovým úderom, ktorý vtedy patřil k najlepším v Európe. 1938 sa odsťahoval do USA, kde žije dosial.

Hoad Lewis Allan (Austrália), nar. 23. 11. 1934 — mladší zo „zázračných tenis, dvojčiat“, t. j. neroz­

Hewitt Bob (Austrália, JAR), nar. 12. 1. 1940 — v mladých rokoch „enfant terrible“ austr. tenisu, ktorý sa nechcel podriadiť tvrdému režimu kapitána H. Hopmana, 1964 emigroval do JAR, kam sa . přiženil. Už 1961 majster Austrálie na tvrdých dvorcoch (porazil Lavera) a 1962 víťaz wimbledon, štvorhry (so Stollem). Odvtedy sa specializuje naj-z má na štvorhru, v ktorej získal povesť jedného z najlepších hráčov na svete. 1967 začal hrať s McMillanom a ešte v tomže roku dosiahol pozo­ ruhodná sériu víťazstiev. Tuto dvojicu uznávali 10 rokov za najlepšiu na svete. Mal úspěchy aj v dvoj­ hre: 1962, 1964 a 1966 medzi najlepšími 8 vo Wim­ bledone, 1966 vo finále Johannesburgu, 1967 medzi najlepšími 8 vo Forest Hills, 1968 vo finále tumaja v Říme, víťaz tumaja v Boumemouthe, 1965 tamže vo finále a 1972 tam ešte raz zvíťazil. Vo štvorhre vo Wimbledone zvíťazil 1962 a 1964 (so Stollem), 1967 a 1972 (s McMillanom) a okrem toho bol vo finále 1961 (so Stollem) a 1965 (s Fletcherom); medzinár. majstr. Austrálie vyhrál 1963 a 1964 (so Stollem), na Roland Garros v Paříži triumfoval 1972 s McMillanom, s tým istým partnerom v Hamburgu 1967 a 1970, v Johannesburgu 1967, 1970, 1972 a 1974. Šampiónom WCT na turnaji majstrov sa stal 1974 a konečne 1977 získal aj posledný velký titul, L. Hoad ktorý ho zatiaf nezdobil: vyhrál vo Forest Hills.

67

olečková lučných priatelov (s Rosewallom), ktorí vyrostali v Austrálii pod, odborným dohfadom trénera H. Hopmana. 1953 ako osemnásťapolroční vyhráli na Roland Garros i vo Wimbledone štvorhru a koncom roka porazili USA v DC. 1954 H. experti zarodili na 7., 1955 na 3. a 1956 už na 1 .miesto svět, rebríčka. 1956 viťaz dvojhry na medzinár. majstr. Austrálie, na Roland Garros v Paříži i vo Wimble­ done; na získanie jedinečného Grand Slamu mu chýbalo už len víťazstvo vo Forest Hills, ale tam ho vo finále porazil právě jeho najlepší priatef Rosewall. V tom istom roku vyhrál aj štvorhru v Austrá­ lii, vo Wimbledone i vo Forest Hills (vždy s Rose­ wallom). 1957 opáť zvíťazil vo Wimbledone a prestůpil k profesionálom. Jeden z najvýraznejších predstavitelov silového útočného tenisu v perfektnom technickom podaní. Kinogramy všetkých jeho ůderov slúžia dodnes ako vzor štýlovej dokonalosti v tenise.

Holečková Vlasta, nar. 24.7.1918 v Poděbradech — majsterka Sportu, víťazka prvých nár. majstr. Československa 1951 v Ostravě. 1948 vyhrala v Bme prvé celostátně majstr. tenis, zvázu a medzinár. majstr. Juhoslávie v Opatiji, 1952 zvíťazila na medzinár. majstr. Polska v Katoviciach. Představi­ telka obranného systému hry, založeného na pře­ snosti a spolehlivosti zákl. úderov. Holladayová Terry (USA), nar. 28. 11. 1955 — faváčka, ktorá urobila velký pokrok 1976, keď sa na troch tumajoch okruhu Virginia Slims prebojovala až do semifinále a medzi najlepších 16 vo Forest Hills. Vo svět, rebríčku hráčok do 21 rokov na 7. mieste. 1977 vo Wimbledone medzi najlepšími 16 a v komputer. svět, rebríčku na 14. mieste.

Hopman Harry (Austrália), nar. 12. 8. 1906 — výborný austr. tenista v období medzi vojnami, po druhej svět, vojně najuznávanejší tenis, tréner i kapitán austr. d. c. družstva, ktorý pomohol vychovat’celu plejádu vynikajúcich svět, hráčov, ako Hoad, Rosewall, Fraser, Laver, Emerson, Newcom­ be, Roche atď. Na medzinár. majstr. Austrálie finalista dvojhry 1930,1931 a 1932, vo štvorhre viťaz 1929 a 1930, v miešanej štvorhre 1930, 1936, 1937, 1939. Vo Wimbledone sa prebojoval 2 rázy do finále štvorhry, vo Forest Hills 2 rázy do štvrťfinále dvojhry, 3 rázy do semifinále štvorhry a 1939 vyhrál miešanů štvorhru. Na Roland Garros 1930 a ešte aj

H. Hopman

1948 (so Sedgmanom) finalista štvorhry. Ako kapitán a tréner d. c. družstva (1950—1967), ktoré pod jeho vedením 15 krát vyhrálo súťaž, bol pověstný svojou nekompromisnou náročnostbu na telesnů přípravu hráčov, na disciplínu a na tréningovú morálku. 1968 přesídlil do USA, kde vedie tenis, „kliniku“ pre výchovu mladých hráčov. Howe Robert N., „Bob“ (Austrália), nar. 3. 8. 1925 — specialista na štvorhru hrajúci obojručný bekhend, pravidelný účastník medzinár. tumaja o Putovný pohár města Bratislavy, na ktorom zvíťazil v dvojhre 1960. Vo Wimbledone semifinalista štvor­ hry 1956 a 1957, viťaz miešanej štvorhry 1958 a fina­ lista 1960, 1961. Na Roland Garros finalista štvor­ hry 1958 a 1961, viťaz miešanej štvorhry 1960 a 1962. Na medzinár. majstr. Austrálie finalista 1959 vo štvorhre a viťaz 1958 v miešanej štvorhre. So svojou

68 hra pri sieti — hra tenistu v blízkosti siete; má základ v čo najrýchlejšom zaujatí pozície pri sieti s ciefom okamžité zakončit' akciu koncovým volejom, resp. smečom. Je aktuálna najma z hladiska taktiky štvorhry, kde převláda. Vyžaduje od hráčov rýchlu pohybová reakciu a obratnost’.

Hřebec Jiří, nar. 19. 9. 1950 v Tepliciach — majster Sportu, jeden z najváčších talentov čs. tenisu. 1968 sa stal dorast. majstrom ČSSR, 1969 skončil na 4. mieste svět, rebríčka juniorov do 21 rokov. Hrál v družstve ČSSR, ktoré získalo1970 Galeovej pohár. V DC reprezentuje ČSSR od 1974 a do konca 1977 tu zohral 24 dvojhier a 5 štvorhier. V tejto sáťaži tiež dosiahol svoje dva najváčšie úspěchy — 1973 vyhrál

R. N. Howe

manželkou z Bratislavy žije v Londýne ako zástupca firmy Dunlop. Aj on sa v nemalej miere zaslúžil o to, že tenis, obecenstvo v Bratislavě mohlo vidieť A. Mortimerovů, M. Smithovú-Courtovú, E. Goolagongovú-Cawleyovú a mnohých dalších svět, tenistov. hra, game (gejm) — zákl. časť tenis, zápasu, v ktorej hráč (vo štvorhre dvojica) musí získat' aspoň 4 body; počítá sa: 0 — love (lav), 15 — fifteen (fiftýn), 30 — thirty (sorty), 40 — forty a hra — game (namiesto 60); podmienkou je, že hráč (dvojica) musí přitom získat’ o dva body viac ako súper. Keď obaja súperi dosiahnu po 3 body, stav sa neoznačuje 40:40, ale ako zhoda — deuce (djús); kto získá další bod, má výhodu — advantage (edvántidž) a potom móže nastat' opat' zhoda, alebo hráč majúci výhodu móže získat’ hru. Predpísaný počet hier tvoří -» set.

J. Hřebec

ungaria cup v medzipásmovom semifinále v Melbourne nad Newcombom a s Laverom přehrál len tesne v paťsetovom súboji. 1975, opáť v medzipásmovom semifinále proti Austráliii (v Prahe), zdolal Rochea. 1971 vyhrál nár. majstr. v dvojhre a vo štvorhre i majstr. Škandinávie na krytých dvorcoch. 1972 vo Wimbledone medzi najlepšími 16, keď porazil Vilasa, Barányiho a Kakulju. 1973 zvíťazil na prvom čs. turnaji Grand prix v Prahe (porazil Paruna, Bengtsona a Kodeša), na majstr. Južnej Austrálie v Adelaide (vo finále nad Giltinanom), medzi najlepšími 8 v Říme (vyřadil o. i. Connorsa a Borowiaka). 1974 zvíťazil nad Richeyom, Gottfriedom (dva rázy), Mastersom. 1975 vyhrál turnaj v Bazileji (vo finále nad Nastasem), v Memphise sa probojoval do finále (porazil V. Amritraja a Coxa). 1976 finalista v Bazileji a medzi najlepšími 8 v Hamburgu, porazil Okkera, Kodeša, Metreveliho, Edmondsona, Warwicka. 1977 zvíťazil v San José a bol finalistom v Záp. Berlíne. Porazil Mittona, Martina, Mayera a Scanlona. Stal sa tiež medzinár. majstrom ČSSR v Bratislavě. V rebríčkoch čs. tenistov 1973, 1974, 1975, 1976 a 1977 na 2. mieste. Je typickým představitelem celodvorcového útočné­ ho systému, patří medzi najrýchlejších a najpohyblivejších tenistov, má velmi dobré podanie, forhend a pestrů volejovú hru. Jeho slabinou na tumajoch bývá psychická labilita a slabšia koncentrácia. Vkomputer. svět, rebríčku 1974 na 44., 1975 na 53., 1976 na 69. a 1977 na 63. mieste.

Hungaria cup — eur. medzinár. súťaž dievčenských družstiev do 16 rokov. 1977 sa hrala v Piešťanech, kde družstvo ČSSR zvíťazilo. Huntová Lesley, vyd. Hambeucherová (Austrália), nar. 29.5. 1950 — dorast. majsterka Austrálie 1968, na dorast. svět, turnaji v Paříži víťazka a vo Wimbledone finalistka v tomže roku. 1969 už na tumajoch dospělých porazila Tegartovú a Jonesovú. 1970 medzi najlepšími 8 vo Forest Hills, 1971 medzi najlepšími 16 vo Wimbledone, kde ako jediná obrala Goolagongovú o set, medzi najlepšími 8 vo Forest Hills. 1972 zvíťazila v Říme vo štvorhre (s Morozovovou), 1974 po třetí raz medzi najlepší­ mi 8 vo Forest Hills v dvojhre a v semifinále štvorhry (s Wadovou), 1976 finalistka dvojhry v Říme a Torontě. 1977 na 44. mieste komputer. svět, rebríčka.

69

P. Huťka

Huťka Pavel, Ing., nar. 28. 2. 1949 v Šumperku — 1965 dorast. majster ČSSR, reprezentoval Českoslo­ vensko v Galeovej pohári, v Kings cupe a niekoTko ráz bol aj v širšom výběre pre DC. 1976 sa víťazstvom nad Kodešom probojoval do finále medzinár. majstr. ČSSR, 1978 sa stal halovým majstrom ČSSR. V období 1969—1978 sa umiestňoval stále v prvej desiatke čs. rebríčka. Patří medzi málo hráčov na svete, ktorí hrajú oboma nikami. Podává a smečuje lávou, ostatně údery hrá pravou rukou. V komputer. svět, rebríčku 1975 na 162., 1976 na 160. a 1977 na 139. mieste.

Chambersová Dorothea Lambert, rod. Douglassová (Velká Británia, 1878—1960) — najúspešnejšia angl. tenistka, v predvojnovom období 7 rázvyhrala vo Wimbledone dvojhru (1903, 1904, 1906, 1910, 1911, 1913,1914) a po páťročnej prestávke v povojnovom Wimbledone 1919 mala vo finále proti

70

anfreauová

D. L. Chatnbersová

vynikajúcej Lenglenovej 2 mečbaly, kým jej uvolnila prvé miesto v ženskom tenise na svete. Vtedy mala už 41 rokov.

a v semifinále (1971 a 1972). Majsterka USA na antukových dvorcoch v Indianapolise 1969 a finalistka tamtiež 1970 a 1974.

Chanfreauová Gail, druhý raz vyd. Loverová, rod. Sheriffbvá (Australia, Francúzsko), nar. 3. 4. 1945 — po svadbe 1969 sa udomácnila vo Fracúzsku. 1967 sa umiestnila na 6. a 1968 na 5. mieste austr. rebríčka. Úspěšná najma na antukových dvorcoch, dosiahla obdivuhodné úspěchy vo štvorhre: zvíťazila na Roland Garros v Pariži 1967, 1970, 1971 (s Durrovou) a 1976 (s Boniccelliovou), prebojovala sa do semifinále Wimbledonu 1971 a 1975 (s Durro­ vou a Gourlayovou), do finále Forest Hills 1971 (s Durrovou; 1967 s ňou zvíťazila v Hamburgu) a 1972 do finále v Rime (s Vidoovou). V dvojhre medzi najlepšími 8 v Austrálii 1967 a 1972, podobné v Paříži 1968 a 1971 (porazila o. i. Courtovú), v Říme taktiež medzi 'najlepšími 8 (1967, 1968, 1976)

chop (čop), angl. = sekat’ — podřezaný, podseknutý úder (tiež -» rotované údery).

chyba, angl. fault (fólt) — označeni e nesprávné zahratej lopty při prvom podaní alebo v priebehu hry. chyba nohou, angl. foot-fault (futfólt) — porušenie pravidla o správnom podaní, spočívajůce v tom, že podávajůci hráč, skór než raketou udrie loptu, dotkne sa čo len jednou nohou zákl. čiary alebo ůzemia vnútri dvorca (prešlap). Ak spraví podávajúcí takúto ch. n. pri prvom podaní, móže podávat’ ešte raz, ale pri druhom podaní už stráca bod. ILTF -> ITF

J:acobsová

ITF (International Tennis Federation), predtým ITLF (International Lawn Tennis Federation) -» Medzinár. tenis, federácia. ITPA, International Tennis Players Association — Medzinárodné združenie tenis, hráčov, založené 1969. Jeho predsedom sa stal John Newcombe; bolo predchodom -> ATP.

Jacobsová Helen (USA), nar. 6. 8.1908 — nazývaná tiež „druhou Helenou“, lebo takmer po celý čas svojej kariéry bola v tieni veTkej súperky, Heleny Willsovej-Moodyovej, s ktorou 4 rázy prehrala vo finále Wimbledonu. Zviťazila tam však 1936. Vy­ hrála aj vo Forest Hills 1932, 1933, 1934, 1935 v dvoj hře a 1930, 1934, 1935 vo štvorhre. Jauffret Francois (Francúzsko), nar. 9. 2. 1942 — viac ako 10 rokov najspofahlivejší reprezentant svojej krajiny, najma v DC. 1966 v dramatickom d. c. střetnuti v Paříži porazil Kodeša, v tom istom roku semifinalista na Roland Garros, keď zvíťazil nad Emersonom, 1969 v Paříži medzi najlepšími 8 a víťaz medzinár. majstr. Južnej Ameriky v Buenos Aires, kde porazil Kodeša, Emersona a Franuloviča, 1971 najťažší Kodešov súper na jeho ceste k druhé­ mu víťazstvu na Roland Garros v Paříži, 1972 medzi najlepšími 16 vo Wimbledone, 1974 druhý raz v semifinále na Roland Garros v Paříži. 1975 medzi najlepšími 16 v Paříži i vo Forest Hills, ako 1. hráč d. c. družstva doviedol Francúzsko víťazstvami nad Belgickom, Juhosláviou (porazil Piliča) a Talianskom (zvíťazil nad Panattom a Barazzuttim) až do finále eur. zóny, tu však podlaho! Hřebcovi a v rozhodujúcom zápase stretnutia za stavu 2:2 Kodešovi. 1976 opáť medzi 16 najlepšími v Paříži, keď v strhujúcom zápase o postup do štvrťfinále podlahol Borgovi 8:10 v 5. sete; prebojoval sa do semifinále v Kitzbúheli a v Bournemouthe a skončil na 26. mieste komputer. svět, rebríčka, ale 1977 klesol na 58. miesto. Praktizovaná technika hry ho předurčovala k úspechom predovšetkým na antu­ kových dvorcoch.

Jaušovcová Mima (SFRJ), nar. 20.7.1956—odchovankyňa čs. trénera V. Krcha, ktorý pósobil v Maribore, víťazka medzinár. dorast. tumajov 1973 na Roland Garros, 1974 vo Wimbledone a finalistka dorast. turnaja vo Forest Hills. 1975 už medzi dospělými v semifinále Hamburgu, Říma a medzi

71 najlepšími 16 vo Wimbledone, 1976 zviťazila v Ří­ me, v Torontě a na majstr. Európy v Přerove, semifinalistka vo Forest Hills a Hamburgu, medzi najlepšími 16 vo Wimbledone, čo jej vynieslo 9. miesto vo svět, rebríčku. 1977 víťazka na Roland Garros v Paříži a medzi najlepšími 8 vo Forest Hills, vo svět, rebríčku na 10. mieste. Vzhladom na malú postavu hrá zváčša obranné, vyniká presnostbu úderov a výbornou pohyblivostbu.

Javorský Jiří, nar. 9. 2. 1932 v Prahe — už ako 16-ročný 1948 zvíťazil na dorast. majstr. republiky v Pardubiciach; deváťnásobný majster Českoslo­ venska v dvojhre: 1952, 1954, 1955, 1956, 1957, 1958, 1960, 1961 a 1964, jedenásťnásobný majster vo štvorhre a jedenásťnásobný majster v miešanej štvorhre. 1957, 1959, 1960 a 1964 zvíťazil na medzi­ nár. majstr. republiky v dvojhre, okrem toho 3 rázy vo štvorhre a 6 ráz v miešanej štvorhre. 1962 zvíťazil na medzinár. turnaji o Putovný pohár města Bratislavy. Od 1955 do 1966 reprezentoval ČSSR v DC, kde odohral 56 zápasov v 20 stretnutiach. Na svět, medzinár. turnajoch mal úspěchy najma v miešanej štvorhre v dvojici s Věrou Pužejovou-Sukovou: 1957 zvíťazil na Roland Garros v Paříži, 1960 bol na tom istom turnaji v semifinále a 1960, 1961 sa prebojoval do semifinále miešanej štvorhry aj vo Wimbledone. Mal vynikajúcu techniku volejov a dobrý smeč, ale málo priebojné zákl. údery a podanie. 1977 opustil vlasť a žije v zahraničí. jednotný tréningový systém — dlhodobý projekt přípravy tenistov, vypracovaný metodickým orgánom výboru tenis, zvázu ÚV ČSZTV. Cielom j. t. s. je usměrňovat’ výběr talentov, určiť obsah a zacielenie přípravy z hladiska jej jednotlivých etáp, poskytnúť příklady efektívneho rozvíjania ideovej vyspělosti, pohybových schopností, tech­ niky, taktiky, morálnych a volových vlastností hráča. Zameriava sa na obsah a formy výchovnej práce, na jednotný popis optimálnej techniky tenis, úderov a na metodický postup ich nácviku i tréningu. Významná pozornost’ venuje systematickej a odborné vedenej telesnej príprave i jednotným konkrétným tgstom telesnej připravenosti tenistov.

Jedrzejewska Jadwiga (PER), nar. 15. 10. 1912 — najúspešnejšia polská tenistka, vo Wimbledo­ ne 1935 medzi najlepšími 8, 1936 v semifinále, 1937

Jedrzejewska

72

vo finále, 1938 a 1939 medzi najlepšími 8. Vo Forest Hills finalistka 1937, 1938 medzi najlepšími 8 a finalistka štvorhry. Na Roland Garros 1937 v semifinále a 1939 vo finále, vo štvorhre 1934 v semifinále, 1936 vo finále a 1939 zvíťazila. Ešte aj po vojně 1947 semifinalistka štvorhry a finalistka miešanej štvorhry.

Johansson Kjell (Švédsko), nar. 12. 2. 1951 — semifinalista dorast. turnaja vo Wimbledone 1969, upozornil na seba 1973, keď postupné porazil Okkera, Borga, Taylora a Graebnera. 1976 finalista turnaja vo Valencii a v Diisseldorfe medzi najlepšími 8 hráčmi. V komputer. svět, rebríčku obsadil v tomže roku 96. a 1977 66. miesto. Johnston William (USA, 2.11. 1894 — 1.5.1946) — známy ako „Malý Bili“ hrávajúci v tieni „Velkého Billa“ Tildena. Bol však nielen jeho súčasníkom, ale i skvělým partnerom, s ktorým sa od 1920 do 1927 sedem ráz za sebou přičinil o víťazstvo USA v DC. Na medzinár. majstr. USA zvíťazil 1915 a 1919 (porazil Tildena) a okrem toho bol ešte 6 ráz vo finále (z toho 5 ráz proti Tildenovi). Tri rázy zvíťazil aj vo štvorhre. Wimbledon vyhrál 1923. 1919 mu odborníci prisúdili 1. priečku svět, rebríčka a od 1920 do 1925 ho považovali po Tildenovi za druhé­ ho najlepšieho tenistu na svete. Jonesová, rod. Haydonová Adrianne Shirley (Velká Británia), nar. 17. 10. 1938 — póv. stolná tenistka svět, úrovně (trojnásobná finalistka majstr. světa 1957), neskór sa věnovala už len tenisu. Vo Wimbledone bola 5 ráz v semifinále dvojhry, 1967 vo finále a 1969 zvíťazila, keď porazila Courtovú i Kingovú. Okrem toho zvíťazila na Roland Garros v Paříži 1961 a 1966, v Říme 1966. Vo Forest Hills finalistka 1961 a 1967. Útočné hrajúca laváčka s vefmi dobrým podáním a volejom.

junioři — hráči vo veku do 20 alebo 21 rokov, pre ktorých sa usporadúvajú osobitné súťaže alebo turnaje (-» věkové kategorie).

Just Jaroslav, dr. (1883—1928) — majster Rakůska 1905, medzinár. majster ČSR vo štvorhre 1919— 1921 (s L. Žemlom), v DC reprezentoval 1921 vo štvorhre (s L. Žemlom). 1912 předseda Českej lawntenis. asociácie. Po prvej svět, vojně 1919 prvý předseda Čs. lawn-tenis. asociácie. Tůto funkciu

A. Jonesová

zastával 9 rokov, počas ktorých sa zaslúžil o rozvoj tenisu v predmníchovskej republike.

Kakulja Teimuraz (ZSSR), nar. 26. 4. 1947 — v priebehu roka 1972 postúpil zo 7. na 2. miesto rebríčka ZSSR a stal sa druhým hráčom d. c. družstva, ktoré sa prebojovalo až do finále eur. zóny. 1973 sa opáť přičinil o postup ZSSR do eur. finále DC, najma víťazstvami nad Taróczym a Proissym, a 1974 sa stal priamym strojcom najváčšieho úspěchu svojho družstva, keďvo finále eur. zóny DC medzi ZSSR a ČSSR za stavu 2:2 zvíťazil nad Pálom v 5 setoch. V tomže roku vyhrál v Alexandrii a na turnaji útěchy vo Wimbledone, 1976 porazil Casa a Alexandra, opať přispěl k víťazstvu ZSSR v eur.

K^apitán družstva

zóně DC, keď postupné v dvoj hrách porazil Meilera, Muňoza a Benyika a vo štvorhre s Metrevelim (nahradil Korotkova) triumfovali nad dvojicami Fassbender-Pohmann a Taróczy—Szóke. V medzipásmovom semifinále však ZSSR odmietol nastúpiť proti družstvu Chile, reprezentujúcemu štát ovláda­ ný Pinochetovou fašistickou juntou. kapitán družstva — vedúci tenis, družstva v medzinár. súťažiach družstiev, ako DC, Galeovej pohár, Federation cup, Soisbault cup a pod. K. d. móže byť hrajúci (ak je súčasne hrajúcim členom družstva) alebo nehrajúci (ak nie je hráčom družstva, čo je dost’ běžný případ). K. d. zahlasuje zostavu družstva, počas stretnutia má právo sedieť vnútri dvorca na vyhradenom mieste, jediný sa móže počas minútovej přestávky při každom striedaní stráň dvorca rozprávať so svojím zverencom alebo zverencami, móže

O. Karlík

73 uplatňovat’ u hlavného rozhodců návrhy, týkajúce sa riadenia zápasu, jeho prerušenia, rozhodovania a pod. Karlík Oliver, nar. 14.12.1956 v Bratislavě—talent, sloven, tenista, odchovanec Slovana CHZJD Brati­ slava. 1974 druhý najlepší dorastenec ČSSR za Šmídom, Startoval v dorast. súťaži vo Forest Hills, víťaz medzinár. dorast. tumaja o Laneov pohár v Bratislavě (vo finále vyhrál nad Bimerom). 1976 majster Slovenska v dvojhre a reprezentant ČSSR v Galeovej pohári. Jeho přednostou je dobrý bekhend i voleje, ktoré však dostatečné nevyužívá, lebo mu zatiaf chýba váčšia útočná agresivita a výbušnosť.

Kary Hans (Rakúsko), nar. 23. 2. 1949 — najlepší súčasný tenista a stabilný d. c. reprezentant Rakús-

aščák

74

ka, hrajúci lávou rukou. Zatiar najúspešnejši bol 1976, keď sa dostal do semifinále v Mnichove (o. i. porazil Barazzuttiho), do semifinále v Hamburgu (zvíťazil nad Taróczym), medzi najlepšich 16 na profesionálnych majstr. USA; skončil na 70. mieste komputer. svět, rebríčka. 1977 bol pod vedenim čs. trénera Ing. Kukala hlavným strojcom postupu rak. družstva do štvrťfinále DC a v Kings cupe zasa do prvej divízie tejto súťaže. Na 105. mieste komputer. svět, rebríčka.

Kaščák Július, nar. 8.7.1950v Košiciach—akožiak i dorostenec patřil medzi najlepšich hráčov v ČSSR, v závese za J. Hřebcom. 1967 finalista majstr. ČSSR dorastencov v Pardubiciach, 1968 finalista junior, majstr. ČSSR v Olomouci. 1973 reprezentoval ČSSR v sůťaži o Centro pa cup vo Švajčiarsku a spolu s Bendlovou-Koželuhovou, Kočíškovou a Bedáňom tůto trofej vyhráli. Dvojnásobný majster Slovenska v dvojhre (1969 a 1974) a štvomásobný vo štvorhre (1968 a 1969 s Ambrózom, 1973 s Dvoráčkom a 1977 so Ševčíkom). V celoštátnom rebríčku 1971 na 11. mieste. 1972 vyhrál na Kube nad soviet, tenistami Tarpyščevom a Volkovom, na medzinár. turnajoch zvíťazil postupné nad Hordyjkom, Hemmesom, Thungom, Karym, Niedzwieckim, Nowickim a spolu s Bedáňom zdolali vo štvorhre aj polský pár Fibak-Niedzwiecki. Medzi sloven, hráčmi stále patří k najlepším představitelem celodvorcového útočného systému s vyrovnanými údermi, dobrou hrou pri sieti a primeranou tělesnou pripravenosťou

Kemmerová K. -» Shawová Ringová, rod. Moffittová Billie Jean (USA), nar. 22. 11. 1943 — jedna z najúspešnejšich svět, tenistiek, najma vo wimbledon, turnaji nemá jej kariéra obdoby. Už pri prvom štarte tu 1961 ako 17ročná vyhrala štvorhru, 1962 tento úspěch zopako­ vala (spolu so Susmanovou) a 1963 už hrala vo finále dvojhry (prehrala so Smithovou). Vo wimbledon, sůťaži získala titul 3 rázy za sebou: 1966,1967, 1968 a potom ešte 3 rázy : 1972,1973 a 1975. Okrem toho bola 1969 a 1970 vo finále. 1964. 1965 a 1971 v semifinále. Vo wimbledon, štvorhre zviťazila 1965 (s Buenoovou), 1967, 1968, 1970, 1971 (s Casalsovou), 1972 (so Stoveovou) a 1973 (s Casalsovou). Miešanú štvorhru tu vyhrala 1967,1971,1973 a 1974 (vždy s Davidsonom). Spolu získala obdivuhodný počet 19 wimbledon, titulov, čo sa před ňou podařilo

B. J. Ringová

len Američanke E. Ryanovej, ale iba vo štvorhrách. Vo Forest Hills zviťazila K. 1967,1971,1972a 1974, v Austrálii 1968, na Roland Garros v Paříži 1972, v Říme 1970, v Hamburgu 1971, v Johannesburgu 1966,1967 a 1969. Okrem toho získala vo Forest Hills 3 tituly vo štvorhre, v Austrálii jeden v miešanej

Klings cup

štvorhre, na Roland Garros 1 v štvorhre a 2 v miešanej štvorhre, a celý rad vit’azstiev na medzinár. turnajoch. Ešte 1976 priviedla ženské družstvo USA k víťazstvu vo Federation cupe. Od 1963 stále v prvej desiatke svět, rebríčka, z toho štyri rázy na 1. mieste (1966,1967,1968,1972) a štyri rázy na 2. mieste. Najvynikajúcejšia ženská předsta­ vitelka totálnej útočnej hry na rýchlych povrchoch: mala vrcholné dokonalé podania a voleje. Menšia přesnost’ a najma trpezlivosť v hre od zákl. čiary spósobili, že na pomalých antukových dvorcoch nevedela byť natolko úspěšná ako napr. Courtová alebo Evertová. V druhej polovici svojej kariéry sa věnovala aj bojů „za zrovnoprávněme žien v tenise“, čo sa rovnalo bojů za vyrovnáme alebo aspoň priblíženie výšky finančnej dotácie ženských súťaži mužským. Spolu so svojím manželom Kingom patřila k spoluzakladatelem tzv. amer. tenis, ligy miest (-> WTT).

Kings cup, tiež Pohár švédského krála — halová súťaž družstiev, ktorů založila 1936 švéd. tenis, asociácia a pomenovala po královi Gustávovi V. Jej cieíom bolo vyplnit' sůťažným programom zimné mesiace eur. krajinám, ktorým zima na značnú časť roka přerušuje bežnú turnajová sezónu. Súťaž si získala oblubu medzi 15—20 krajinami, ktoré bývali rozdělené do 3 skupin. Víťazi skupin sa střetli vo finále s družstvom usporiadatelskej krajiny, ktorá nemusela bojovat’ o postup v predchádzajúcich kolách. V prvých kolách sa hrávalo podobným systémom ako v DC, t. j. 4 dvojhry a štvorhra. Vo finálovej skupině 4 družstiev pozostávalo každé stretnutie už len z dvoch dvojhier, po ktorých následovala štvorhra. Druhá svět, vojna přerušila K. c. po prvých troch ročníkoch a súťaž sa obnovila až 1952. ČSSR vstúpila do súťaže 1964 a čoskoro začala získávať významné úspěchy. 1966 sme sa po prvý raz prebojovali do finálovej skupiny a obsadili sme 3. miesto. 1967 sme si vybojovali tú istú pozíciu a 1968 nám riadiaci výbor po prvý raz zveril usporiadanie finálovej skupiny. Jej dejiskom sa stala hala PKO v Bratislavě, kde sme po třetí raz za sebou skončili na 3. stupni. 1969 sme dosiahli najváčší úspěch, keď družstvo ČSSR v zložení Kukal, Zedník, Pála a Tajcnár porazili vo finálovej skupině v Kolíne n. R. Anglicko 2:1 i Švédsko 2:1a stalo sa víťazom toho ročníka. 1975 sa súťaž znovu přerušila, ale od 1976 sa zasa uspořádává. Zúčastněné krajiny

75 sú rozdělené do dvoch výkonnostných divízií a v ich rámci ešte do teritoriálnych skupin. Posledně družstvo z I. divízie každým rokom zostupuje do II. a prvé družstvo z II. postupuje do I. divízie.

V i ta z i dole rajších roCníkov

1936 Francúzsko 1937 Francúzsko 1938 Nemecko 1939—1951 nehrálo sa 1952 Dánsko 1953 Dánsko 1954 Dánsko 1955 Švédsko 1956 Švédsko 1957 Švédsko 1958 Švédsko 1959 Dánsko 1960 Dánsko 1961 Švédsko 1962 Dánsko 1963 SFRJ

1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973 1974 . 1975 1976 1977 1978

V. Británia V. Británia V. Británia V. Británia Švédsko ČSSR Francúzsko Taliansko Španielsko Švédsko Taliansko nehrálo sa MER Švédsko Švédsko

Kirmayr Carlos Alberto (Brazília), nar. 23. 9. 1950 — majster Brazílie 1973, od 1971 člen d. c. družstva, 1975 porazil v Paříži Metreveliho, 1976 zvíťazil vo štvorhre v Madride (s Mandarinom) a vo Florencii (s Dibleym). 1975 na 103.1976 na 119. a 1977 na 120. mieste komputer. svět, rebríčka. Kiyomuraová Ann (USA), nar. 22. 8. 1955 — Američanka japon. póvodu, viacnásobná dorast. majsterka USA, 1974 vo Forest Hills porazila nasadenú Wadovú na ceste medzi najlepších 16, 1975 zvíťazila vo Wimbledone vo štvorhre (so Sawamatsuovou ako nenasadený pár), 1976 vyhrala vo štvorhre tri turnaje série Virginia Slims a probojo­ vala sa do semifinále štvorhry vo Forest Hills (vždy s Guerrantovou). 1977 na 40. mieste komputer. svět, rebríčka.

Klímo Eugen, dr., nar. 26.1.1927 v Banskej Bystrici — jedna z najvýznamnějších postáv sloven, tenisu. Ako aktívny pretekár sa přesadil až v neskoršom veku, lebo v mladosti sa intenzívně věnoval lahkej atletike. Od 1950 do 1964 Startoval za prvoligové družstvo Slovana CHZJD Bratislava. 1951 získal svoj prvý titul majstra Slovenska vo štvorhre, 1954 aj v dvojhre. 1957 víťaz tradičného celoštátneho tumaja o Pohár Banskej Bystrice. 1956,1957 a 1959

limo

76 Klossová Hana (JAR), nar. 26. 3. 1956 — Taváčka, víťazka dorast. tumaja 1974 vo Forest Hills, medzi dospělými dosiahla výborné výsledky vo štvorhre: 1974 a 1976 zvíťazila v Johannesburgu a navýše 1976 aj v Hamburgu, Rime a vo Forest Hills (vždy s Boshoffovou). 1977 s Boshoflbvou klasifik. na tumajoch ženského svět, okruhu Colgate Interna­ tional Series ako 2. najlepšia dvojica v ženskej štvorhre, kým v dvojhre obsadila v komputer. svět, rebríčku iba 104. miesto. Kočíšková Mária, nar. 13. 7. 1952 v Sáhách — najúspešnejšia sloven, tenistka 70. rokov, už ako žiačka (1966) najlepšia vo svojej kategorii na Slovensku a 4. v ČSSR. 1970 finalistka dorast. majstr. ČSSR v Pardubiciach, kde podfahla Tomanovej, ale porazila ju vo finále medzinár. dorast.

E. Klímo

majster Slovenska v miešanej štvorhre, 1957 vo štvorhre, 1960 po druhý raz v dvojhre a popritom v oboch štvorhrách. 1962 získal 3. ti­ tul majstra Slovenska v dvojhre. Dosahoval dob­ ré výsledky aj v celoštátnom meradle a na zá­ klade nich bol 1960 na 6. a 1961 na 7. mieste čs. rebríčka. Jeho přednostou bola razancia všetkých úderov, z ktorých mal najma forhend enormnů priebojnosť. Vždy mal zmysel pre dokladné připra­ vená útočná hru a odvahu v rozhodujúcich momen­ tech zdravo riskovat’. Od 1965 je popři svojom právnickom povoláni vedúcim trénerom v tenis, oddiele Slovana CHZJD Bratislava, kde pomohol vychovať už viacero generácií úspěšných sloven, tenistov.

M. Kočíiková

očíšková tumaja o Krištáfový pohár v Prahe. Startovala v dorast. súťaži vo Wimbledone, skončila na 2. mieste čs. rebríčka dorasteniek a na 9. mieste senioriek. Majsterka Slovenska v dvojhre 1969, 1972,1973,1975 a 1976, vo štvorhre 1971,1972,1974 (s Galádovou-Sopkovou) a 1976 (s Kunertovou), v miešanej štvorhre 1969 (so Zaťkom) a 1973 (s Dvoráčkom). Prvý medzinár. úspěch dosiahla 1969, keď vyhrala medzinár. turnaj v Zell am See (Rakúsko). 1971 a 1972 toto víťazstvo ešte zopako­ vala. 1969 vyhrala aj ďalši rakúsky medzinár. turnaj v Klagenfurte, 1971 zvíťazila na medzinár. turnaji v Gyóri (MER), 1972 v Poznani (PER) a 1976 v Šoproni (MER). 1973 členka ví tažného reprezentačného družstva ČSSR v súťaži o Centropa cup vo Švajčiarsku. Vynikala vzorným tréningovým úsilím a morálno-vólovými vlastnosťami, z technickej

J. Kodeš

77 stránky je jej najváčšou zbraňou výborný štýlový bekhendový úder.

Kodeš Jan, Ing., nar. 1. 3. 1946 v Prahe — žasl, majster sportu, najůspešnejší tenista ČSSR. 1973 vyhrál dvojhru mužov vo Wimbledone, dvojnásob­ ný víťaz medzinár. majstr. Francúzska na Roland Garros v Paříži (1970 a 1971), dvojnásobný finalista medzinár. majstr. USA vo Forest Hills (1971 a 1973), trojnásobný finalista medzinár. majstr. Talianska v Říme (1970, 1971 a 1972) a finalista medzinár. majstr. NSR v Hamburgu (1975). Majster ČSSR v dvojhre (1966,1967,1969 a 1972), medzinár. majster ČSSR (1970 a 1971), vo štvorhre (1971). Majster ČSSR vo štvorhre (1969, 1970, 1972), v miešanej štvorhre (1967, 1969, 1972). V DC do konca 1977 zohral 57 dvojhier a 28 štvorhier, dva

odeš rázy hrál v medzipásmovom semifinále (proti Brazílii a Austrálii), 1975 vo finále proti Švédsku. Vo svět, rebríčku obsadil 1971 5., 1972 10. a 1973 4. miesto. Jeho kariéra sa začala 1964 víťazstvom na dorast. majstr. ČSSR, 1965 a 1966 sa už přičinil o víťazstvo ČSSR v Galeovej pohári. 1966 debutoval v DC proti Rakúsku v Bratislavě. Od 1966je stále na 1. mieste čs. tenis, rebríčka. 1967 dosiahol prvý svět, výsledok, keď vo finálovej skupině Kings cupu v Štokholme porazil M. Santanu. 1968 bol už v Říme medzi najlepšími 16,1969 dokonca v semifinále, keď o. i. porazil Taylora, Pietrangeliho a Asha; na Roland Garros absolvoval skvělý páťsetový zápas s Newcombom, ktorý sice ešte přehrál, ale bol už predzvesťoujeho neskorších velkých úspechov. 1970 finalista v Rime a víťaz na Roland Garros v Paříži, 1971 opáť finalista Říma (porazil o. i. profesionálov Stolleho, Rochea i Newcomba a podlaho! až Laverovi), víťaz na Roland Garros, keď vo finále porazil Nastaseho v zápase, ktorý odborníci označili za jeden z najlepších v historii tumaja. Vtedy ho už museli vziať na vedomie ako svět, hráča i západní experti, no naďalej o ňom tvrdili, že je len špecialistom na antuke, lebo na wimbledon, trávě takmer každý rok vypadol hněď v 1. kole. Ešte v tom istom roku však dokázal, že sa vypracoval na majstra aj v útočnom tenise, lebo na trávě vo Forest Hills porazil čerstvého wimbledon, víťaza Newcom­ ba, Asha a až vo finále přehrál so Smithom; svoje kvality aj na rýchlych povrchoch potvrdil v závere sezóny na halových majstr. Švédská v Štokholme, kde porazil Lavera i Drysdala, prebojoval sa do finále, tam však přehrál s Ashom. 1972 třetí raz finalista v Říme (porazil Nastaseho, ale přehrál s Orantesom), konečnemal úspěch aj vo Wimbledo­ ne, keď sa prebojoval až do semifinále; semifinalistom bol aj v Hamburgu, v Madride zvíťazil (vo finále nad Orantesom). 1973 mal najúspešnejší rok: zvíťazil vo Wimbledone (vo finále nad Metrevelim), keď profesionáli turnaj bojkotovali, ale potom za kompletnej účasti svět, špičky sa už druhý raz prebojoval do finále Forest Hills. Tam porazil najvyššie nasadeného Smitha a přehrál v 5 setoch s Newcombom; zvíťazil ešte v Kolíne n. R. (porazil Okkera a Riessena) a v Bejrute, vo Vancouver! porazil Rosewalla. 1974 zdolal Lavera, Nastaseho, Asha, Ramireza, Stocktona, Dibbsa, vo Wimbledo­ ne bol medzi najlepšími 8, ale nijaký turnaj nevyhrál. 1975 víťaz v Madride (porazil Nastaseho a vo finále

78 Panattu), finalista Hamburgu (porazil Vilasa), Dusseldorfu a Kitzbúhelu. Sústredil sa však na DC, kde sa přičinil o prvý postup ČSSR do finále súťaže. 1976 víťaz tumaja v Bazileji, finalista tumajov v Nice a Kitzbúheli, vo Forest Hills medzi najlepšími 16 (porazil Den ta a Asha). 1977 třetí raz finalista v Kitzbúheli (po dramatickom zápase přehrál s Vilasom) a úspěšný vo štvorhrách: zvíťazil v Monte Carlo (s Jauffretom) a v Barceloně (s Fibakom), vo finále bol na Roland Garros a vo Viedni (s Fibakom), v Oviede (s Ramirezom). Štyri rázy sa prebojoval do závěrečného tumaja masters Grand prix(1970,1971,1972 a 1973) a raz do tumaja profesionálov WCT (1974). V komputer. svět, rebríčku skončil 1974 na 17., 1975 na 19., 1976 na 19. a 1977 na 40. mieste, vo štvorhre 1976 na 56. a 1977 na 18. mieste. Silnou stránkou K. hry je vynikajúci liftovaný až topspinový bekhend, odbomíkmi ozna­ čovaný za jeden z najlepších na svete. Vyniká volovými vlastnosťami a schopnostbu koncentrovat’ sa v dóležitých situáciách. V druhej fáze svojej kariéry si vypracoval na svět, úroveň aj útočnú hru pri sieti, najma bekhendový volej a smeč. Za velké úspěchy, ktorými preslávil našu vlast’ po celom svete a přispěl k rozvojů čs. tělovýchovy, ho 1973 vyznamenali štátnym vyznamenáním „Za zásluhy o výstavbu“.

Koch Thomaz (Brazília), nar. 11. 5. 1945 — ako najlepší dorast. tenista na svete 1963 sa prebojoval do štvrťfinále Forest Hills, 1966 spolu s Mandarinom priviedol brazilské d. c. družstvo až do medzipásmového finále a zvíťazil v Barceloně, 1967 medzi najlepšími 8 vo Wimbledone, o rok medzi najlepšími 8 na Roland Garros v Paříži a víťaz turnaja vo Washingtone, halový majster USA vo štvorhre (sOkkerom), 1969 víťaz wimbledon, tumaja útěchy, 1970 vo finále halových majstr. USA, 1971 v semifinále štvorhry vo Wimbledone (s Graebnerom) a potom v DC po víťazstve nad ČSSR opáť v medzipásmovom finále súťaže, 1972 semifinalista v Los Angeles. 1975 na 62. a 1976 na 58. mieste komputer. svět, rebríčka.

komputerový světový rebríček — poradie dnes už asi 500 tenistov štartujúcich na tumajoch ATP (Asociácia tenis, hráčov), zostavované každých 14 dní pódia výsledkov za posledných 12 mesiacov. Za každé vyhřáté kolo dostává hráč body za postup (ich počet

79

orda je určený 7 kategóriami tumajov pódia ich význa­ mu) a bonifikačné body za víťazstvo nad najlepšími hráčmi rebríčka. O poradí nerozhoduje absolutny súčet získaných bodov, ale bodový priemer najeden absolvovaný turnaj. Celkový počet bodov sa teda dělí počtom tumajov (vždy však najmenej číslom 12) odohratých za posledných 12 mesiacov. Přibližné 100 najlepších hráčov podlá komputer. rebríčka má priamy přístup na každý ATP turnaj (vo svete sú také týždenne aj 2—3), ostatní musia hrať kvalifikač­ ně predkolá.

Korda Pavel, nar. 12. 12. 1935 v Pardubiciach — majster sportu, reprezentant Československa v DC 1960—1962, kde zohral dovedná 9 dvojhier a 1 štvorhru. Najvýraznejší úspěch dosiahol víťazstvom na medzinár. majstr. Rakúska v Linzi 1959 (porazil Javorského, Hubera, Pattyho a vo finále Austrálčana Candyho). 1961 a 1962 medzinár. majster ČSSR vo štvorhre, 1960, 1961, 1962 nár. majster vo štvorhre (vždy s Javorským) a 1963 v miešanej štvorhre (s Kodešovou). Od 1970 posobí ako ústredný tréner tenis, zvázu ÚV ČSZTV a súčasne ako tréner reprezentačných družstiev ČSSR v DC (neskór i v Kings cupe). Za zásluhy o velké úspěchy čs. d. c. družstva získal titul vzorný tréner a zaslúžilý tréner. Košinár Jozef, nar. 4. 11. 1921 v Piešťanoch — popredný sloven, tenista v 40. a 50. rokoch, finalista Pardubic 1938, páthásobný majster Slovenska, finalista majstr. Maďarska a majstr. Európy železničiarov. 1943 dosiahol medzinár. úspěch víťazstvom nad juhosl. d. c. reprezentantom Palladom. Předsta­ vitel1 celodvorcovej hry s rýchlymi zákl. údermi a s dobrými volejmi i smečmi. koučovanie (z angl. coaching) — poskytovanie taktických rád hráčom v priebehu zápasu počas prestávok pri striedaní stráň dvorca. Je povolené v domácích i medzinár. súťažiach družstiev vedůcemu alebo kapitánovi družstva. Na tumajoch jednotlivcov, kde má každý sám bojovat’ proti súperovi, pravidlá koučovanie zakazujů. Kozárová Viera, nar. 15. 10. 1954 v Bratislavě — talent, sloven, tenistka, ktorá sa 1971 ešte ani nie 17ročná stala v Pardubiciach dorast. majsterkou ČSSR. Na majstr. Slovenska zvíťazila 1973, 1977,

V. Kozárová

1978 vo štvorhre a 1977 v miešanej štvorhre. Jej hlavnými zbraňami sů razantně liftované zákl. údery a dobrá pohyblivost’ po dvorci. Koželuh Jan, nar. 1904 v Prahe — najmladší z populámej tenis, rodiny Koželuhovcov. Vynikajůci reprezentant s krásným štýlom, o ktorom 1928 H. Cochet vyhlásil, že ním predbehol svoju dobu najmenej o 20 rokov. 1925—1928 štvomásobný medzinár. majster ČSR v dvojhre a vo štvorhre, trojnásobný majster v miešanej štvorhre. V sůťaži o DC reprezentoval ČSR 1924—1930. Odohral vcelku 46 d. c. zápasov, z toho 27 dvojhier a 19 štvorhier. 1927 medzi najlepšími 8 vo Wimble­ done. Životný zápas zohral v Prahe, keď v d. c. střetnutí proti Francúzsku podlahol slávnemu Lacostovi až v 5. sete. Spolu so Žemlom podfahol dvojici Lacoste-Brugnon iba 2:6, 6:3, 8:6, 2:6, 5 :7. Bol pověstný halfvolejovou a volejovou hrou, ku ktorej zaujímal postavenie najčastejšie v střede dvorca, priamo na „kříži“. Vynikajůci technik

80

ožehl h s jemným citom v ruke, hrával s extrémně mákkým výpletom. Velmi dobrý hráč štvorhry. 1927 ho experti zařadili ha 10. miesto svět, rebríčka, v Europe na“6. a 1929 na 10. miesto.

Koželuh Karel (1895—1950) — vynikajúci Sporto­ vec, reprezentant ČSR v tenise, futbale a fadovom hokeji. Prvý velký úspěch dosiahol ako člen čs. výpravy na Pershinghových hrách v Paříži 1920. Prestůpil k profesionálem a pósobil v cudzine, naj­ ma v USA. 1929,1932 a 1937 získal titul profesionálneho majstra světa v tenise. Dlhší čas uznávaný ako najlepší hráč na svete. Z tejto pozície ho vytlačil Američan Tilden, ktorý po přestupe k profesioná­ lem žehral s Koželuhem viacej zápasov a dva z nich aj v Prahe. V období 1947—1949 viedol čs. d. c. družstvo. 1950 zahynul v Klánoviciach při Prahe při automobilovej nehode. Bol pověstný přesnou hrou zo zákl. čiary a rýchlymi nohami.

Kórmóczyová Zsuzsi (MER), nar. 25. 8. 1924 — najúspešnejšia maď. tenistka, preslávila sa najma víťazstvom na Roland Garros 1958, keď sa tam 1947 prebojovala medzi 8 najlepších hráčok, 1956 do semifinále, 1957 opáť medzi najlepších 8, po svojom triumfe ešte 1959 do finále a 1961 do semifinále. Vo Wimbledone bola 1953 a 1955 tiež medzi najlepšími 8 a 1958 v semifinále.

Královský pohár -» Kings cup Kramer Jack (USA), nar. 1.8.1921 — najvýraznejšia postava amatérského tenisu tesne po druhej svět, vojně. Neskór profesionálny hráč a dodnes funkcio­ nář. Počas dvoch rokov 1946—1947 přehrál iba jeden dóležitý zápas, a to v prvom povojnovom Wimbledone s dovtedy neznámým Drobným. V týchto rokoch zvíťazil vo Forest Hills, vo všetkých d. c. stretnutiach a 1947 i vo Wimbledone. Od 1948 sa stal naj lepším tenistom aj medzi profesionálmi, čoskoro však přesedlal na tenis, biznis. Klasický představitel útočnej hry systémom podanie — volej, pričom aj jeho zákl. údery patřili k najlepším na svete. Krantzkeová Karen (Australia, 1947—1977) — dorast. majsterka Austrálie 1966, v tomže roku na svojom prvom eur. turné upůtala Prahu mužským poňatím hry a neobyčajne vysokou postavou. Získala tu titul medzinár. majsterky vo štvorhre a vo Wimbledone sa prebojovala do semifinále štvorhry.

K. Krantzkeová

1968 zvíťazila na medzinár. majstr. Austrálie vo štvorhre, 1969.v Záp. Berlíne, finalistka v Hilversume a medzi najlepšími 8 vo Forest Hills, vo štvorhre opáť v semifinále Wimbledonu (vždy s Melvillovou); s touto svojou stálou partnerkou zvíťazila 1970 v Sydney, bola vo finále v Mnichove, v semifinále Paríža a Záp. Berlína, medzi najlepšími 8 vo Wimbledone a Říme, víťazka štvorhry v Hamburgu, finalistka na medzinár. majstr. Austrálie, tumaja v Johannesburgu a v semifinále Wimbledonu. V tomže roku na 8. mieste svět, rebríčka. 1971 sa u K. začali objavovať příznaky choroby, ktorá ju neskór čoraz častejšie vytrhala z turnajového koloběhu. 1973 porazila Kingovú, 1974 Goolagongovú a spolu s Gourlayovou vyhrala štvorhru na turnaji v Nottinghame. V apríli 1977 krátko po odchode z tenis, dvorca náhle zomrela. Krištúlový pohár (Crystal cup) — medzinár. dorast. turnaj, usporadúvaný v ČSSR (do 1977 pravidelné v Prahe, potom v Houštke), zvyčajne za dobrej zahraničnej účasti.

Krti kříž — miesto v střede dvorca v podobě písmena T, kde sa stretávajú čiary pre podanie.

Kronk Paul (Australia), napr. 22. 9. 1954 — dorast. majster svojej krajiny 1972. Dobru sezónu mal 1976, keď sa vo štvorhre prekvapujúco prebojoval až do finále Forest Hills a skončil na 40. mieste komputer. svět, rebríčka vo štvorhre a na 87. v dvojhre; 1977 klesol na 76. miesto vo štvorhre a 170. dvojhre. kros -> cross

Krošinová Marina (ZSSR), nar. 1953 — popredná soviet, tenistka, 1970 fmalistka a 1971 víťazka dorast. súťaže vo Wimbledone. 1972 v Budapešti amatérska majsterka Európy a členka víťazného družstva ZSSR v súťaži o Soisbaultovej pohár, 1973 víťazka štvorhry na halových majstr. USA (s Morozovovou), 1974finalistka amatérských majstr. Euró­ py v Katowiciach. 1975 vo Forest Hills porazila Casalsovú a 1977 v Maribore druhý raz amatérska majsterka Európy.

Krugerová Marise (JAR), nar. 17. 7. 1958 — fmalistka dorast. súťaže vo Wimbledone 1976 a víťazka na dorast. tumajoch vo Forest Hills a Orange Bowl. V súťaži dospělých vo Wimbledone 1976 postúpila medzi 16 najlepších a vyhrala 3 menšie medzinár. turnaje. 1977 porazila vo Wimbledone Jaušovcovú a bola opál’ medzi najlepšími 16, ako aj vo Forest Hills. V koncepcii K. zatial převažuje hra od zákl. čiary, čo lepšie vyhovuje jej obojručnému bekhendu. 1977 na 25. mieste kompu­ ter. svět, rebríčka. Krulevitz Steve (USA), nar. 30. 5. 1951 — r. 1976 finalista halových majstr. USA vo štvorhre (s Waltkeom), v Paříži porazil Zedníka, vo Wimbledone Martina, vo Forest Hills Taróczyho a skončil na 70. mieste komputer. svět, rebríčka. 1977 klesol až na 135. priečku.

Kukal Jan, Ing., nar. 13. 9. 1942 v Prahe — žasl, majster športu. Majster ČSSR v dvojhre 1969, medzinár. majster ČSSR vo štvorhre 1971, 1973 a v miešanej štvorhre 1971. Spočiatku pre čs. ’reprezentáciu platný najma ako halový hráč. S jeho menom sú spojené prvé úspěchy ČSSR v súťaži o Pohár švéd. krála (Kings cup), v ktorej sme sa 1966, 1967, 1968 prebojovali do finálovej skupiny štyroch najlepších družstiev. 1969 sa spolu so

81 Zednikom přičinil o viťazstvo ČSSR v tejto súťaži (vo finálovom střetnutí proti Švédsku porazil Bengtsona, ktorému odvrátil 4 mečbaly). 1968— 1973 reprezentoval ČSSR aj v DC, odohral v ňom 9 dvojhier a 15 štvorhier. S Kodešom utvořil dvojicu, ktorá dosiahla významné úspěchy v DC i na svět, tumajoch. Na Roland Garros v Paříži boli 1972 v semifinále, vo Wimbledone 1973 medzi najlepšimi 8. V dvojhre zdolal viacerých svět, hráčov: Okkera, Riessena, Orantesa, Metreveliho, Franuloviča, Piliča, Kocha, Coxa, Tiriaca. Jeho přednostou bolo tvrdé podanie, vyrovnané zákl. údery i hra pri sieti a velká húževnatosť. Po skončení reprezentácie 1973 sa stal trénerom v Rakúsku, kde po čase přebral starostlivost’ o přípravu reprezentačných družstiev dospělých i mládeže. Kuki Jun (Japonsko), nar. 18. 12. 1945 — d. c. reprezentant Japonska, 1974 porazil Tannera, Stocktona, Giltinana, 1975 Casa i Stocktona, 1976 v Rime Govena a Benavidesa, ale přehrál s Kode­ šom. Umiestnil sa na 78. a 1977 skončil na 201. mieste komputer. svět, rebríčka. kurt, z angl. court -> dvorec

Kuykendallová Kathy (USA), nar. 23. 11. 1956 — tenistka s obojručným bekhendom, už 1973 hrala ako najmladšia profesionálka na tumajoch Virginia Slims, 1975 sa tu dostala do závěrečného šampioná­ tu. 1976 na Roland Garros v Paříži medzi najlepšimi 8 (porazila Jaušovcovú), vo Forest Hills medzi najlepšimi 16; 1977 vo Forest Hills tento úspěch zopakovala a skončila na 36. mieste komputer. svět, rebríčka.

kvalifikačná súťaž (kvalifikácia) — zvyčajne vyraďovacia súťaž velkého počtu tenistov, ktorých usporiadatelia nezařadili do hlav, tumaja. Pre hráčov, ktorí sa najlepšie umiestnili v k. s., sú vyhradené v žrebovaní hlav, tumaja volné miesta. K. s. sa hrává bezprostředné před hlav, tumajom. Počet účastníkov bývá niekedy aj v k. s. obmedzený. V súťaži družstiev kvalifikácia zvyčajne určuje postupujúceho do vyššej súťaže. Lacoste René (Francúzsko), nar. 2. 7. 1905 — najmladší z populámej štvorice franc, tenis. -* „mušketierov“, ktorí v druhej polovici 20. rokov ovládli svět, tenis a vyhráli pře Francúzsko 6 ráz za

aneov pohár

83

sebou súťaž o DC (1937—1932). Skvělý taktik, pověstný svojím zápisníkom: doňho si zaznamená­ val poznatky o hře súperov. Vynikal jedinečne přesnými zákl. údermi, ktoré ho robili jedným z najlepších sůčasných tenistov. Vo Wimbledone zvíťazil už ako 20-ročný 1925 a potom 1928, vo Forest Hills 1926, 1927, v Paříži 1925, 1927, 1929. Prvý odňal Tildenovi gloriolu neporazitefnosti 1926 v DC. 1927 sa skvělými víťzstvami nad Tildenom a Johnstonom zaslúžil o prvý triumf Francúzska v tejto súťaži. Vo štvorhre spolu s Borotrom zvíťazil 1925 vo Wimbledone a 1924, 1925, 1929 v Paříži. Přičinil sa aj o zostrojenie prvého -> nahrávacieho stroja, pomocou ktorého si metodicky zlepšoval údery. Pre chorobu musel však už ako 25-roČný skončit’ pretekársku kariéru.

Laneov pohár — medzinár. dorast. turnaj uspořádá­ vaný v období 1965—1974 v Bratislavě. Názov má podlá měna víťaza medzinár. tumaja dospělých v Bratislavě 1963 Allana Lanea (Austr.), ktorý věnoval pre mladých tenistov putovný pohár. Lara Marcelo (Mexiko), nar. 5. 10. 1947 — od 1966 d. c. reprezentant Mexika, 1976 sa spolu s Ramirezom přičinil o prekvapujúce víťazstvo v DC nad USA, keď vyhráli dóležitý bod vo štvorhre a sám prvom zápase přehrál len tesne 5:7 v 5. sete s Connorsom. V dvojhre 1976 na 169., ale 1977 už na 69. mieste komputer. svět, rebríčka.

Laver Rod (Australia), nar. 9. 8. 1938 — patří k najlepším tenistom, jediný, ktorému sa podařilo 2 rázy (1962 a 1969) vyhrát' Grand Slam, t. j. v jednom roku zvíťazil na 4 najváčších tumajoch na svete. Tento Tavák, nazývaný Rocket (— Raketa, čo vystihovalo rýchlosť, akou sa pohyboval po dvorci), začal svoju vefkú kariéru 1959 (ešte nemal 21 rokov), keď sa prvý raz dostal do finále Wimbledonu. 1960 vyhrál prvý zo 4 velkých titulov — austr., potom bol opat’ vo finále Wimbledonu i vo finále Forest Hills. 1961 vo finále medzinár. majstr. Austrálie, vo Wimbledone pri svojom 3. finálovom pokuse zvíťazil, hněď nato bol vo finále Forest Hills. 1962 triumfoval na všetkých 4 najváčších tumajoch — v Austráliii, na Roland Garros v Paříži, vo Wimbledone a vo Forest Hills, čím získal ako druhý muž na svete (po Američanovi D. Budgeovi 1938 ◄ J. Kukal

R. Laver

a Američanke M. Connollyovej 1953) najvzácnejší tenis, titul — Grand Slam. V tom istom roku zvíťazil ešte v Říme, v Hamburgu, postaral sa o víťazstvo Austrálie v DC a prestúpil k profesionálom. V tom čase profesionál! ešte nemohli hrávat’ s amatérmi na svět, tumajoch, a tak sa jeho výkonnost’ v období 1963—1967 merala len v skupině nemnohých, ale zato kvalitných majstrov. Stal sa štvomásobným profesionálnym majstrom světa vo Wembley (1964—1967) a uznávaným najlepším tenistom tohto odbodia. Túto pozíciu mohol však obhajovat’ v pria/nych súbojoch až od 1968, keď svět, turnaje vyhlásili za „otvorené“ pre všetkých tenistov. Hněď 1968 vyhrál prvý „otvorený“ Wimbledon v konkurencii, aká nebola nikdy predtým. 1969 potvrdil svo­ je majstrovstvo: v Austrálii (Brisbane) zvíťazil vo fi­ nále nad Gimenom, v Paříži na Roland Garros nad Rosewallom, vo Wimbledone nad Newcombom a vo Forest Hills nad Rocheom. Získáním druhého Grand Slamu — vo veku 31 rokov — jeho kariéra kulminovala. Už 8. raz v priebehu 9 rokov klasifik. na 1. mieste svět, rebríčka, či už medzi amatérmi, alebo profesionálmi. V nasl. rokoch už nachádzal

84

awn — tennis premožitelov: 1970 mu Angličan Taylor připravil prvú prehru vo Wimbledone od 1960 a na svět, rebričku klesol na 3. miesto, 1971 a 1972 sa vo finále masters WCT, honosné nazývanom „majstrovstvami světa", musel sklonit’ před nestamúcim Rosewallom a obsadil 3.—4. priečku svět, rebríčka. 1973 sa úspěšně vrátil do d. c. družstva Austrálie, ktoré opustil před 11 rokmi. Kapitán Fraser ho povolal do semifinálového stretnutia súťaže proti ČSSR a do finále proti USA. L. nastúpil v dvojhre i štvorhre, v 6 zápasoch ani raz neprehral, a tak pomohol svojej vlasti opáť po 6 rokoch prinavrátiť populárnu striebornú „misu na salát“. Vo svět, rebričku 1973 klasifik. na 7., 1974 tiež na 7., naposle­ dy 1975 na 9. mieste, takže od 1959 bol 17 rokov medzi najlepšími na svete, v prvej desiatke. L. bol aj vynikajůcim hráčom štvorhry, hoci sa na turnajoch viac koncentroval na dvojhru. Vo Wimbledone zvíťazil vo štvorhre 1971 a v Pariži 1961 (s Emersonom), v Austrálii 1959, 1960, 1961 (s Markom) a 1969 (s Emersonom). V miešanej štvorhre zvíťazil vo Wimbledone 1959 a 1960, v Paříži 1961 (s Hardovou) a v Austrálii 1959 (so Schuurmanovou). L. výkonnost v jeho najlepších rokoch sa zakladala na výbornej kondičnej připravenosti (charakteristic­ ké] pre austr. tenis, školu) a na jedinečnej technike. V nijakom údere nemal slabinu, čo mu dovolovalo v zásadě uplatňovat' celodvorcový útočný systém, vždy optimálně prispósobený konkrétným zápaso­ vým podmienkam: na rýchlych povrchoch totálně útočil, na pomalých antukových dvorcoch připravo­ val útok dokonalým rozohrávaním a v případe potřeby ovládal aj perfektnú obranu. Všetky jeho údery mali okrem vysokej efektivnosti aj štýlovú dokonalost', jeho hra pósobila nanajvýš esteticky, a tak bol nielen velkým hráčom, ale svojou dokonalou demonštráciou aj skvělým propagáto­ rem krásy tenisu.

lawn-tennis (lón tenis) — tenis na trávě, t. j. na trávnatých dvorcoch (napr. vo Wimbledone) Lendl Ivan, nar. 7. 3. 1960 v Ostravě — syn rodičovtenistov, najúspešnejší čs. dorastenec posledných rokov. Ako 16-ročný (1976) zvíťazil na dorast. majstr. ČSSR v Pardubiciach, v dorast. súťaži ME v Přerove a v kategorii mladších dorastencov (do 16 rokov) na turnaji Orange Bowl. 1977 semifinalista dorast. súťaži na Roland Garros v Paříži a vo Forest

I. Lend)

Hills, opáť vyhrál dorast. súťaž ME (v Maribore) a ako prvý čs. dorastenec zvíťazil v hlavnej súťaži najváčšieho svět, dorast. tumaja Orange Bowl v Miami na Floridě. Na majstr. ČSSR dospělých s medzinár. účasťou v Bratislavě získal titul medzinár. majstra ČSSR v miešanej štvorhre (so Strachoňovou) a majstra ČSSR vo štvorhre (s Navrátilom). 1978 sa stal najmladším víťazom dvojhry na medzi­ nár. majstr. ČSSR v historii tohto tumaja a zároveň zvíťazil aj vo štvorhre (s Navrátilom). Má vyrovnánu techniku všetkých úderov, velmi dobrú hru pri sieti a vyvinutý zmysel pře použitie správnej taktiky. Lendlová, rod. Jeništová Olga, nar. 2.8.1935 v Prahe — majsterka Sportu, už v dorast. veku vynikala silným forhendovým úderom a dobrou hrou pri sie­ ti, ktorú uplatňovala najma ako výborná hráčka štvorhry. V dvojhre bola 1961 finalistkou medzinár. majstr. ČSSR a 1960 zvíťazila na medzinár. majstr.

englenová Polska v Katowiciach. 1961, 1964, 1970 majsterka ČSSR vo štvorhre, 1964, 1968, 1970 v miešanej štvorhre. Matka mladého talent, tenistu I. Lendla. Lenglenová Suzanne (Francúzsko, 24. 5. 1899— 4. 7. 1938) — mnohými odborníkmi považovaná za dosiaf najlepšiu tenistku, pretože nikto před ňou ani po nej tak suverénně nepřevyšoval svoje súčasníčky ako ona. Počas 8 rokov svojej vrcholnej kariéry (1919— 1926) len jediný raz prehrala v dvojhre a aj to iba vtedy, keď bola chorá a musela v 1. kole Forest Hills 1921 po prehratom 1. sete vzdat’ zápas

S. Lenglenová

85 Američanke Malloryovej. Už pri svojom 1. wimble­ don. Starte 1919 zvíťazila nad 7-násobnou držitefkou titulu D. I. Chambersovou, ale to bol jediný ťažký a vyrovnaný zápas, ktorý vo Wimbledone odohrala. Ešte 5 ráz zviťazila v dvojhre (1920,1921,1922,1923, 1925, pričom 1924 musela pre chorobu z hry odstúpiť) a ani jedna z jej finálových súperiek nezískala viac ako 4 hry. Vo Wimbledone odohrala 32 zápasov dvojhry a všetky vyhrala s nevídanou převahou: zo 66 setov získala 64, z toho 59 so skóre 6:2 alebo lepším a 29 so skóre 6:0. Vo štvorhre zvíťazila 6 ráz a v miešanej štvorhre 3 rázy. V Paříži

et triumfovala 6 ráz v dvojhre (1920,1921,1922,1923, 1925, 1926), 6 ráz vo štvorhre a 7 ráz v miešanej štvorhre. Koncepciou hry předběhla vývoj tenisu aspoň o desaťročie. Mala neuveritefne přesné zákl. údery, najlepšie z jej rovesničok i predchodkýň, navýše-nevídaná pohyblivost po celom dvorci, nabiehanie na sieť, vynikajúce voleje i smeče. Jej kariéra sa skončila naozaj nečakane, keď 1926 vo Wimbledone pre nedorozumenie při nasadzovaní vzdala svoje ďalšie zápasy a krátko nato prestúpila do profesionálnej skupiny. S podlomeným zdravím zomrela vo veku 39 rokov.

let (angl.) -* neplatná lopta Letcher Cliff (Australia, Rakúsko) — Austrálčan žijúci od 1973 vo Viedni, od 1976 člen d. c. družstva Rakúska, upozornil na seba 1976 vo Forest Hills, ked bol so svojím krajanom Kronkom vo finále štvorhry (o. i. porazili aj dvojicu Hewitt — McMillan). 1977 získal niekofko pozoruhodných víťazstiev aj v dvojhre, napr. nad Rosewallom, v semifnále svět, tumaja Grand prix v Sydney a zo 131. miesta postúpil v komputer. svět, rebričku na 75. priečku. Vo štvorhre zvíťazil 1977 v Adelaide (so Stocktonom) a klasifik. na 42. mieste.

Lewis Chris (Nový Zéland), nar. 9. 3. 1957 — najlepší dorastenec na svete 1975, keď zvíťazil vo Wimbledone a vo Forest Hills sa prebojoval do finále. 1976 už medzi dospělými na 127. mieste komputer. svět, rebrička; 1977 porazil Tannera, Smitha, Denta, bol vo finále svět, tumaja Grand prix v Adelaide, koncom 1977 na 51. mieste komputer. svět, rebrička. 1978 vyhrál turnaj v Kitzbúheli (vo finále nad Zedníkom). Lewis Richard (Velká Británia), nar. 6. 12. 1954 — dorast. majster Anglicka na trávnatých dvorcoch 1972, ako junior, reprezentant Anglicka 1974 v Galeovej pohári a 1975 v -» BP cupe, 1976 na 166. a 1977 na 77. mieste komputer. svět, rebrička.

Liessová Zenda (USA), nar. 13. 12. 1959 — jedna z najlepších amer. dorasteniek, ktorá už od 16 rokov hrá súťaže dospělých. 1976 medzi najlepšími 8 vo Forest Hills, 1977 na 50. mieste komputer. svět, rebrička.

86 Lichačov Sergej (ZSSR), nar. 20. 3. 1940 — vynikajůci soviet, tenista, najma ako hráč štvorhry. 1966 s Metrevelim semifinalista štvorhry na Roland Garros v Paříži, 1968 medzi najlepšími 16 vo wimbledon, dvojhre a medzi najlepšími 8 vo štvorhre. Na amatérských majstr. Európy zvíťazil vo štvorhre 1969, 1970 a 1972. Do 1973 reprezentoval v DC a rozhodujúcimi víťazstvami vo štvorhrách (s Metrevelim) bol spolutvorcom mnohých výraz­ ných úspechov družstva ZSSR. liftovaný úder (z angl. lift = dvíhať) — taký tenis, úder, čo dává loptě homú rotáciu (-» rotované údery).

Llyod David (Velká Británia), nar. 31. 1. 1948 — reprezentant Anglicka v Galeovej pohári, v DC a Kings cupe, od 1977 sa sústreďuje na tumajoch už len na štvorhry, ktoré hra so svojím mladším bratom Johnom s dobrými medzinár. výsledkami. Na 71. mieste komputer. svět, rebrička vo štvorhre. Lloyd John (Velká Británia), nar. 27. 8, 1954 — mladší z bratskej reprezentačnej dvojice. Patřil medzi najlepších angl. dorastencov, ako 18-ročný (1972) člen reprezentačného družstva dospělých pre Kings cup, 1973 a 1974 opora víťazného junior, družstva Anglicka v súťaži o -» BP cup, 1974 už reprezentoval v DC a na tumajoch dospělých získal rad úspechov. 1975 porazil v Monte Carlo Borga, dostal sa na 93. miesto komputer. svět, rebrička, 1976 medzi najlepšími 8 v Los Angeles, porazil o. i. Tannera a Smitha, na rebričku už ako 61. 1977 v 1. kole Wimbledonu porazil 4. nasadeného hráča Tannera, ale přehrál s Meilerom, prebojoval sa do finále halových GP tumajov v Bazileji víťazstvami nad Coxom a Fillolom, vo Wembley nad Gottfriedom i Ramirezom a napokon v závere sezóny na medzinár. majstr. Austrálie v Melbourne víťazstvom nad Newcombom, čím postúpil na 33. miesto komputer. svět, rebrička. lob — úder, pri ktorom letí lopta vysokým oblúkom a dopadá blízko zadnej čiary. Lopta má dosiahnuť kulminačný bod až za súperom. Používá sa na prehodenie súpera nabiehajúceho na sieť. Rozezná­ váme 1. útočný a obranný. Útočný sa hrá do takej výšky, aby súper loptu nezasiahol, má rýchly let a obyčajne aj silnú homú rotáciu. Obranný 1. má

87

ongline značné vyšší let a lopta dopadá tesne k zadnej čiare.

1977 na 66. mieste komputer. svět, rebríčka.

longline (longlajn), z angl., správné po anglicky down-line — tenis, úder hraný pozdíž bočnej čiary dvorca (forhend po čiare, bekhend po čiare).

Louieová Mareen (USA), nar. 1959 — dorast. majsterka USA na tvrdých dvorcoch a finalistka dorast. sůťaže vo Wimbledone 1977; na 7. mieste dorast. svět, rebríčka.

lopatkový tenis (tiež malý alebo dětský tenis, po česky pálkový t.) — hra odvodená z tenisu jeho zjednodušením a premiestnením do menšieho hracieho priestoru. Hrá sa dřevenou lopatkou rozmerov : hlava cca 18 x 22 cm, držadlo 12 cm. Na hru sa používajú obohraté Tahšie lopty. Ihrisko má rozmě­ ry cca 6 x 12 m (okrem rozběhového územia). Výška siete — 80 cm. Hraciu plochu dělí čiara, vedúca stredom dvorca po jeho dížke (pole pre podanie). L. t. je najlepšou přípravou na tenis pře děti vo veku 6—8 rokov. Jeho výhoda ako predprípravy na tenis je hlavně v tom, že dřevená lopatka má krátké držadlo, čo umožňuje deťom přesnější zásah lopty stredom hracej plochy, a v tom, že íahká váha lopatky nezaťažuje ešte poměrně slabů ruku dieťaťa. L. t. možno hrať najma na dětských ihriskách, v pionierskych táboroch, školách, sídliskách atď. Podklad ihrísk móže byť asfaltový, pieskový, betonový, parketový atď.-L. t. má pře masové rozšírenie tenisu medzi mládežou velký význam. Vdaka jednoduchému inventářů a zariadeniu je přístupný deťom po celý rok, lebo ihrisko móže byť i v tělocviční. L. t. vznikol v ČSSR ako metodický článok přípravy mladých tenistov a od nás sa rozšířil do viacerých krajin Európy.

lopta — používaná v tenise je z pevnej gumenej duše obalenej -> meltonom a nahustenej vzduchom. Musí mať jednotný povrch bielej alebo žltej farby. Priemer lopty má byť 6,35—6,67 cm, váha 56,7— 58,5 g a odskok 135—147 cm, ak ju pustíme na pevný podklad z výšky 254 cm. Pri zaťažení 8,165 kg je tolerancia prednej deformácie 1. 0,56—0,74 cm a zadnej deformácie 0,89—1,08 cm. Spósob testov na overenie uvedených vlastností 1. je opisaný v doplňku k -» pravidlám tenisu.

Louieová Marcelyn (USA), nar. 9.10.1953—r. 1971 dorast. majsterka USA na tvrdých dvorcoch, od 1972 hrá na profesionálnych turnajových okruhoch. 1974 na okruhu Virginia Slims medzi najlepšími 16, 1975 zvíťazila na medzinár. majstr. Kanady v Torontě, 1976 medzi najlepšími 16 vo Forest Hills,

love (lav) — pri angl. rátaní bodov v tenise znamená nulu (-> počítanie skóre).

love-game (lavgejm) — hra, v ktorej super nezískal ani jediný bod (60:0). Loverová G. -» Chanfreauová

love-set (lavset) — set, v ktorom súper nezískal ani jedinú hru (6 :0).

Loyo-Mayo Joaquin (Mexiko), nar. 16. 8. 1945 — pohyblivý favák, od 1966 d. c. reprezentant svojej krajiny, 1968 medzi najlepšími 16 vo Forest Hills, 1969 víťaz amer. tenis, univerziády, 1971 medzi najlepšími 16 vo Wimbledone, 1975 v semifinále GP tumaja vo Valencii a vo štvorhre zvíťazil v Nice (s Larom). Luna Fernando (Španielsko), nar. 1958 — víťaz. dorast. tumaja Orange Bowl v Miami 1976, semifinalista dorast. sůťaže na Roland Garros, 3. vo svět, rebríčku dorastencov.

Lutz Bob (USA), nar. 29. 8. 1947 — jeden z najlepších hráčov štvorhry vo svět, tenise za posledných 10 rokov, úspěšný aj v dvojhre: 1965 dorast. majster USA, 1967 víťaz amer. univerziády, 1969 vo Wimbledone medzi najlepšími 8, 1971 v semifinále medzinár. majstr. Austrálie, 1972 víťaz na profesio­ nálnych majstr. USA, keď porazil Newcomba, Lavera a vo finále Okkera, 1973 finalista halových majstr. USA, 1976 sa třetí raz probojoval medzi najlepších 8 zo série tumajov -» WCT do tumaja majstrov, porazil Tannera, Smitha, Alexandra, Okkera, Kodeša a skončil na 20. mieste komputer. svět, rebríčka; 1977 na 34. mieste. Vo štvorhre utvořil dvojicu so svojím krajanom Smithom, s ktorým dosiahol váčšinu úspechov: 1968 zvíťazili vo Forest Hills, na majstr. USA v Indianapolise na antukových dvorcoch a vo vyzývacom kole DC proti Austrálii získali vo štvorhre rozhodujúci

88

acenaucr 3. bod, čo zopakovali v nasledujúcom roku proti Rumunsku a v ďalšom proti NSR. 1970 zvíťazili na medzinár. majstr. Austrálie. 1972 mal L. za partnera Asha, aj s ním zvíťazil na profesionálnych majstr. USA, 1973 opať so Smithom získal prvenstvo na prvom Turnaji majstrov WCT vo štvorhre, 1974 sa s tým istým spoluhráčem probojovali do finále štvorhry Wimbledonu a na Roland Garros v Paříži, zvíťazili vo Forest Hills, 1976 boli finilistami tumaja masters WCT v Las Vegas a zvíťazili v Los Angeles; 1977 triumfovali v Johannesburgu, vo Washingtone a v Kaanapali, boli finalistami nedohratých profe­ sionálnych majstr. USA v Bostone, tumaja v Los Angeles a halových majstr. USA v Memphise. L. bol 1976 na 10. a 1977 na 4. mieste komputer. svět, rebríčka vo štvorhre.

Macenauer Pavel, Ing. (1900—1954) — d. c. reprezentant ČSR v.r. 1924—1929. Absolvoval vcelku 21 zápasov, z toho 14 dvojhier a 7 štvorhier. Medzinár. majster ČSR 1924, 1925, 1928 vo štvorhre (vždy s J. Koželuhom), 1931 (s F. Maršál­ kem). Obfůbený pro svoje bezchybné šport. vystupovanie. Macko Ladislav, Ing., nar. 2.6. 1948 v Moravanoch nad Váhom — patřil medzi velké talenty sloven, tenisu. Základy dostal v známej liahni dětského tenisu v Piešťanech a už ako 16-ročný bol 1964 členom dorast. družstva Slovana CHZJD Bratisla­ va, ktoré vtedy získalo titul dorast. majstra ČSSR. 1965 vyhrál 1. ročník medzinár. dorast. tumaja o Laneov pohár v Bratislavě a medzinár. turnaj v Magdeburgu. 1966 sa v dorast. sůťaži medzinár. turnaja na Roland Garros v Paříži probojoval medzi naj lepších 8 a v Pardubiciach sa stal dorast. majstrom ČSSR. Titul majstra Slovenska získal 1965, 1970 a 1973, vo štvorhre 1970 (s Lukáčom), 1971 (s Dvoráčkom) a 1972 (so Šafárikom). 1969 zvíťazil na medzinár. turnaji v Subotici, zo zahraničných súperov porazil Di Mattea, Machana a z čs. tenistov Hřebca, Zedníka a Huťku. Jeho najsilnejšou zbraňou je liftovaný bekhendový úder.

majstrovstvá ČSSR — najdóležitejší domácí tenis, turnaj, na ktorom štartujú najlepší čs. tenisti. Víťazi sa stávajú majstrami republiky. Prvé oficiálně nár. majstr. ČSR (neskór ČSSR) boli 1951 v Ostravě. Všetky doterajšie nár. majstr. do roku 1973 sa hráli v Ostravě (okrem 1952 a 1955, keď sa usporiadali

L. Macko

v Bratislavě, a 1965 a 1967, keďsa hráli v Plzni). 1974 sa nár. majstr. žlučili s -»medzinár. majstr. ČSSR do jedného tumaja pod názvom Majstrovstvá ČSSR s medzinárodnou účastbu. 1974,1976 a 1978 sa hráli v Ostravě, 1975 a 1977 v Bratislavě. Tituly majstrov ČSSR získavajú čs. hráči, ktorí sa v zahraničnej konkurencii umiestili najlepšie. Víťazi jednotlivých ročníkov Dvojhra mužov

Dvojhra žien

1951 V. Zábrodský 1952 J. Javorský 1953 M. Široký 1954 J. Javorský 1955 J. Javorský 1956 J. Javorský 1957 J. Javorský 1958 J. Javorský 1959 R. Schónborn 1960 J. Javorský 1961 J. Javorský

V. Holečková V. Pužejová J. Elgrová V. Pužejová V. Pužejová V. Pužejová V. Pužejová V. Pužejová V. Pužejová V. Pužejová V. Suková-Pužejová

^*Iajstrovstvá ČSSR

1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970

P. Strobl P. Strobl J. Javorský M. Holeček J. Kodeš J. Kodeš J. Kukal J. Kodeš F. Pála

89 V. Suková-Pužejová V. Suková-Pužejová J. Horčičková J. Volavková-Horčičková J. Volavková-Horčičková V. Vopičková-Kodešová A. Palmeová A. Palmeová M. Holubová

Stvorhra rnužov 1951 1952 1953 1954 1955 1956 1957 1958 1959 1960 1961 1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978

V. Zábrodský—O. Kunstfeld J. Krajčik—J. Javorský V. Zábrodský—A. Mečiar V. Zábrodský—J. Parma V. Zábrodský—J. Javorský J. Javorský—J. Krajčik J. Javorský—J. Krajčik J. Javorský—J. Krajčik J. Javorský—J. Krajčik J. Javorský—P. Korda J. Javorský—P. Korda J. Javorský—P. Korda J. Javorský—P. Strobl M. Nečas—K. Šafárik M. Holeček—J. Javorský J. Kodeš—F. Pála M. Holeček—Š. Koudelka F. Pála—Š. Koudelka J. Kodeš—J. Kukal J. Kodeš—F. Pála J. Hřebec—P. Huťka J. Kodeš—F. Pála P. Huťka—J. Medonos J. Medonos—Z. Slížek F. Pála—V. Zedník P. Huťka—V. Šavrda I. Lendl—J. Navrátil I. Lendl—J. Navrátil

1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978

J. Hřebec J. Kodeš J. Pisecký V. Zedník F. Pála T. Šmíd J. Hřebec I. Lendl

M. Neumannová M. Navrátilová M. Neumannová R. Tomanová R. Maršíková R. Tomanová R. Maršíková R. Maršíková

Stvorhra žien ženy nehráli V. Pužejová—V. Karmazínová Z. Rampasová—E. Trnková V. Pužejová—V. Karmazínová V. Pužejová—V. Karmazínová V. Pužejová—J. Elgrová V. Pužejová—O. Gazdíková V. Pužejová—O. Gazdíková V. Pužejová—O. Gazdíková V. Pužejová—J. Elgrová A. Půrková—O. Lendlová V. Suková—V. Kodešová V. Suková—V. Kodešová O. Lendlová—A. Palmeová V. Vopičková—J. Volavková V. Vopičková—J. Volavková V. Vopičková—M. Neumannová V. Vopičková—M. Neumannová V. Vopičková—M. Neumannová V. Vopičková—O. Lendlová M. Neumannová—J. Pikorová V. Vopičková—M. Neumannová M. Holubová—L. Kuželová M. Navrátilová—R. románová R. Maršíková—M. Bendlová R. Maršíková—R. Tomanová Y. Brzáková—K. Skronská R. Maršíková—H. Kopečková

Miešaná štvorhra

1951 J. Javorský—O. Mišková-Gazdíková 1952 J. Javorský—J. Elgrová 1953 J. Parma—O. Gazdíková 1954 J. Javorský—V. Karmazínová 1955 J. Javorský—V. Pužejová 1956 J. Javorský—V. Pužejová 1957 J. Javorský—V. Pužejová 1958 J. Javorský—V. Pužejová 1959 J. Javorský—V. Pužejová 1960 J. Javorský—V. Pužejová 1961 J. Javorský—V. Pužejová-Suková 1962 J. Javorský—V. Suková 1963 P. Korda—V. Kodešová 1964 M. Nečas—O. Lendlová

1965 F. Pála—J. Volavková 1966 F. Pála-J. Volavková 1967 J. Kodeš—V. Kodešová-Vopičková 1968 M. Nečas—O. Lendlová 1969 J. Kodeš—L. Rosslerová-Kodešová 1970 M. Holeček—O. Lendlová 1971 J. Medonos—M. Neumannová 1972 J. Kodeš—L. Kodešová 1973 I. Jankovský—V. Vopičková 1974 J. Bedáft—M. Navrátilová 1975 P. Huťka—M. Navrátilová 1976 P. Sevčík-R. Maršíková 1977 I. Lendl—H. Strachoňová 1978 P. Složil—R. Tomanová

90

ajstrovstvá Slovenska majstrovstvá Slovenska — osobitný turnaj pre sloven, tenistov; vznikol až 1939 a jeho prvými víťazmi sa stali dr. Marián Fillo a Maria Markovičová. Po oslobodení sa obnovil až 1949 a titul majstra Slovenska ziskal Juraj Bartoš a Mária Rárková (neskór vyd. Ančincová), jedna z najtalentovanejších čs. tenistiek. Žial, po 1951 m. S. opáť na niekoíko rokov zanikli a ešte raz aj v období 1961— 1965. Nahradil ich aspoň výběrový turnaj sloven, hráčov, ktorý neoficiálně plnil funkciu m. S. 1969 sa přijala zásada, že nejde o majstr. pře sloven, tenistov, ale pře hráčov štartujúcich za sloven, tenis, oddiely. O usporiadanie m. S. sa najviac přičinili tenis, oddiely v Žiline a Piešťanoch, ktorých funkcionáři obetavo organizovali tento turnaj aj za stažených podmienok.

1969 (Žilina): Kaščák, Kočišková, Kaščák—Ambrož, Zaťko—Kočišková, Suchánková—Jesenská 1970 (Žilina): Macko, Galádová, Macko—Lukáč, So­ kol—Hanzelyová, Šafáriková—Kunertová 1971 (Žilina): Šafárik, Galádová, Macko—Dvořáček, Ga­ ládová—Kočišková 1972 (Žilina): Tajcnár, Kočišková, Macko—Šafárik, Hudák—Jesenská, Kočišková—Galádová 1973 (Žilina): Macko, Kočišková, Kaščák—Dvořáček, Kozárová—Hanzelyová, Dvořáček—Kočišková 1974 (Žilina): Kaščák, Voláková, Lokša—Ambrož, Dvo­ řáček— Kočišková, Kočišková—Sopková 1975 (Žilina): Sližek, Kočišková, Sližek—Medonos, Sližek—Voláková, Voláková—Dvořáková 1976 (Žilina): Karlik, Kočišková, Sližek — Medonos, Tajc­ nár—Kozárová, Kočišková—Kunertová 1977 (Zvolen): Ševčik, Mohtorová, Kaščák—Ševčík, PŠlyak—Molitorová, Kozárová—Hanzelyová 1978 (Zvolen): Karlík, Kočišková. Hůla —Roubek, Tajc­ nár—Kočišková, Kočišková—Kozárová

Majstri Slovenska 1939 — 1978

Malloryová, rod. Bjurstedtová Molla (USA, 1892— 1959) — vynikajúca amer. tenistka. Ako jediná po prvej svět, vojně porazila Lenglenovú (1921 v 1. kole Forest Hills). Finalistka Wimbledonu 1922, semifinalistka 1920 a 1926. Na medzinár. majstr. USA vyhrala dvojhru 1915, 1916, 1918, 1920, 1921, 1922 a 1926, okrem toho 2 rázy zviťazila vo štvorhre a 3 rázy v miešanej štvorhre.

1939 (Banská Bystrica): Fillo. Markovičová, Fillo—Nový, Fillo—Markovičová 1940 (Žilina): Fillo. Markovičová, Fillo—Brežný, De­ dek—Zányióvá 1941 (Žilina): Vrba. Markovičová. Košinár—Brežný. Fil­ lo—Štefániková 1942 (Žilina): Vrba. Markovičová, Vrba—Košinár. Fil­ lo—Štefániková 1943 (Žilina): Košinár. Krytinárová. Fillo —Krejčí. Brež­ ný— Krytinárová 1949(Žilina): Bartoš, Rárková. Bartoš—Mačuha 1950 (Žilina): Krajčik. Rárková. Vrba—Košinár, Mi­ hai— Melková 1951 (Žilina): Mečiar. Rárková, Klimo—Jacenik. Mi­ hai— Melková 1954 (Banská Bystrica): Klimo. Ančincová. Derlaki— Žilinčan. Mihal—Ančincová. Hantuchová—Zieglerová 1955 (Piešťany): Meruňka. Ančincová. Vrba—Košinár, Klimo—Ančincová 1956 (Piešťany): Košinár. Ančincová. Košinár—Korda, Klimo—Ančincová, Ančincová—Melková 1957 (Bratislava): Meruňka. Ančincová. Klimo—Mečiar. Ančincová—Štětinová. Klimo—Ančincová 1958 (Piešťany): Meruňka. Štětinová. Meruňka—Dolský, Štětinová—Hantuchová, Klimo—Štětinová 1960 (Piešťany: Klimo. Ančincová. Klimo—Jakubík, Kli­ mo—Ančincová 1962 (Žilina: Klimo 1963 (Žilina): Tajcnár 1964 (Žilina): Pochaba 1965 (Žilina): Macko 1966 (Bratislava: Tajcnár. Galádová 1967 (Bratislava): Šafárik, Galádová, Šafárik—Klimák, Galádová—Sadloňová 1968 (Žilina): Lukáč, Galádová. Kaščák—Ambrož, Galá­ dová—Ďurkovičová

malý tenis -»lopatkový tenis. Mandlí ková Hana, nar. 19. 2.1962 v Prahe — mladá talent, tenistka, už ako 15-ročná zviťazila 1977 na dorast. majstr. ČSSR v Pardubiciach. 1978 sa zařadila medzi najúspešnejšie tenistky dorast. vekovej kategorie na svete: zviťazila na dorast. majstr. Európy v Přerove, na tumajoch v Říme i v Paříži a vo wimbledon, dorast. sůťaži sa prebojovala do finále. Hrá modemý útočný tenis so silným podáním a velmi dobrými volejmi. Mappinová Sue (Velká Británia), nar. 7. 11. 1947 — r. 1966 junior, majsterka svojej krajiny do 21 rokov, 1974 porazila vo Forest Hills Durrovú a bola medzi najlepšími 16. Získala úspěchy vo štvorhre spolu so stálou partnerkou Charlesovou: 1974 vyhráli 15 turnajov, 1975 zvíťazili v Boumemouthe, 1976 v semifi­ nále Wimbledonu a zvíťazili v Paddingtone, 1977 v semifinále štvorhry na Roland Garros v Paříži a opáť vo Wimbledone. 1977 na 45. mieste komputer. svět, rebríčka. R. Maršíková ►

arblová Marblová Alice (Marble, USA), nar. 28. 9. 1913 — vynikajúca amer. tenistka predvojnového obdobia, do svět, ženského tenisu zaviedla modemů koncepciu útočného podania s nasledujúcim naběhnutím na sieť, ktorú dovtedy hrávali iba niektorí muži. Na takúto hru bola technicky vybavená výborným podáním i volejmi, a tak vo svojej době dominovala. ŽiaF, po prvom víťazstve vo Wimbledone 1939 znemožnila svět, vojna dalšiu konfrontáciu jej umenia s kompletnou svět, špičkou, a tak sa musela uspokojit so 4 víťazstvami vo Forest Hills, no ďalších 13 titulov získaných vo štvorhrách a miešaných štvorhrách len vo Wimbledone a Forest Hills za obdobie 1936—1940 dostatečné svědčí o kvalitě jej útočnej hry. Marks John (Austrália), nar. 9. 12. 1952 — zažiaril v decembri 1975, keď sa prebojoval do finále v Sydney (porazil Rochea) a s Edmondsonom zvíťazil vo štvorhre. 1976 porazil Tannera, ale ďalšie úspěchy mal už len vo štvorhre: medzi najlepšími 8 na Roland Garros v Paříži a na profesionálnych majstr. USA (s Edmondsonom); 1977 vo finále štvorhry v Sydney a víťaz v Káhire (s Bartlettom), v Bastade (s Edmondsonom) a v Manile (s Kachelom). V dvojhre obsadil v komputer. svět, rebríčku 1977 len 183., ale zato vo štvorhre 55. miesto. Maršálek František, nar. 23.7.1902 — r. 1930,1931 medzinár. majster ČSR vo štvorhre (s Novotným a Macenauerom). V DC reprezentoval ČSR v obdo­ bí 1931—1934, zohral 9 štvorhier, z toho 7 víťazných. V taktike štvorhry výborné ovládal umenie připravit spoluhráčovi pozíciu na koncový úder. Maršíková Regina, nar. 11. 12. 1958 v Prahe — majsterka športu, velký talent čs. tenisu. Ešte ani nie 15-ročná sa stala 1973 dorast. majsterkou ČSSR, 1974 sa už probojovala sitom kvalifikačných zápasov do hlavného tumaja dospělých na Roland Garros v Paříži. 1975 finalistka dorast. súťaže vo Wimbledone, kde prohrála s Čmyrevovou, ale nad tou istou hráčkou zviťazila vo finále dorast. súťaže na amatérských majstr. Európy vo Viedni; v súťaži dospělých získala na majstr. Európy striebornú medailu a v Bratislavě titul medzinár. maj stěrky ČSSR. 1976 dosiahla vela cenných medzinár. úspechov v zahraničí: na turnaji Virginia Slims v Detroite porazila Jaušovcovú, v Rime Barkerovů a probojovala sa až do semifinále, v střetnutí

92 o Soisbault cup Čmyrevovů i Mottramovú a bola hlavnou aktérkou víťazstva ČSSR v tejto súťaži. V závěre sezóny vyhrala turnaje v Oviede a v Madri­ de. 1977 sa opáť přičinila o víťazstvo ČSSR v Soisbault cupe, zviťazila na turnajoch v Nice a v Monte Carlo, probojovala sa do semifinále na Roland Garros a vyhrala tam štvorhru (s Teeguardenovou), zviťazila na turnajoch v Torontě, Madri­ de, Barceloně a už po druhý raz v Bratislavě získala titul medzinár. majsterky ČSSR. V čs. rebríčku skončila’ 1975 na 2., 1976 na 1. a 1977 na 1.—2. mieste. V komputer. svět, rebríčku 1977 obsadila 20. priečku. 1978 zviťazila ako prvá čs. tenistka na turnaji v Říme (vo finále nad Ruziciovou), čím dosiahla svoj najváčší úspěch. V hro sa spolieha hlavně na výborné liftované zákl. údery z oboch stráň, ktoré hrá rýchlo po odskoku lopty, čím zatláča súperky do defenzívy. Vie aj účinné zaútočit’, ale v hre pri sieti a v podaní (napriek vyššej postave — 177 cm) má ešte rezervy.

Martin Billy (USA), nar. 25. 12. 1956 — v dorast. veku označovaný za najváčšiu nádej amer. tenisu, zatiaf však nespíná očakávania. Dorast. majster USA postupné vekategóriách do 14, 16 a 18 rokov, 1974 víťaz dorast. súťaže vo Wimbledone a po druhý raz víťaz turnaja Orange Bowl (vo finále nad naším Šmídom), čo sa dosial v 30-ročnej historii tumaja podařilo okrem něho len Solomonovi (1969, 1970). 1975 už medzi dospělými vyhrál turnaj v Arkansase, 1976 porazil v Birminghame Kodeša, v Denveri Rosewalla, vo Forest Hills Solomona, 1977 medzi najlepšími 8 vo Wimbledone (porazil o. i. Vilasa a Coxa). Forsíruje vyslovené útočný tenis, bekhend hrá obojručne. V komputer. svět, rebríčku sa umiestil 1975 'na 67., 1976 na 62. a 1977 na 59. priečke. Martinezová Cecilia (USA), nar. 24. 5. 1947 — víťazka amer. univerziády 1966, semifinalistka amatérského majstr. USA 1968. 1970 porazila vo Wimbledone Wadovů a probojovala sa medzi najlepších 8, 1972 vo štvrťfinále štvorhry vo Wimbledone (s Emanuelovou), 1976 medzi najlepší­ mi 16 na medzinár. majstr. Austrálie. Doktorka psychologie, 1976 napísala spolu s H. Geistovou knihu Psychológia tenisu (Tennis Psychology).

Masters Geoff (Austrália), nar. 19. 5. 1950 — stály člen austr. d.c. družstva od 1972, keď vyhrál majstr.

93

asters Austrálie na antuke víťazstvami nad Rosewallom a Andersonom. 1973 vyhrál štvorhru vo Washingto­ ne a bol vo finále štvorhry v Říme (v oboch prípadoch s Casom), 1974 s tým istým partnerem zvíťazil vo štvorhre na medzinár. majstr. Austrálie a v Los Angeles, 1975 v semifinále turnaja v San Franciscu (porazil o. i. Drysdala a Pasarella), 1976 finalista štvorhry Wimbledonu, medzinár. majstr. Austrálie (s Casom) a štvorhry v Říme (s Newcombom), 1977 víťaz štvorhry vo Wimbledone (s Casom), v Denveri (s Dibleym) a v Tokiu (s Warwickom). v dvojhre finalista v Perthe. V komputer. svět, rebríčku v dvojhre 1975 na 44., 1976 na 53. a 1977 na 78. mieste, vo štvorhre 1976 na 18. a 1977 na 26. masters (turnaj majstrov) — zaužívaný výraz pre závěrečné turnaje najlepších hráčov v dlhodobých turnajových súťažiach. Výsledky hráčov na jednotli­ vých tumajoch sa bodujú a ha závěr súťaže sa najlepšie umiestnení hráči navzájom střetnu na turnaji majstrov. Najznámejšie m. turnaje sú -* m. Grand prix a -> m. WCT, hrané na závěr súťaži -> Grand prix a -* WCT.

mastere Grand prix — turnaj majstrov Grand prix, závěrečný turnaj celoročnej súťaže -> Grand prix, v ktorej sa bodujú výsledky hráčov dosiahnuté v priebehu roka na turnajoch zařáděných do tejto súťaže (vlastně všetky významné svět, turnaje). Hráči, ktori obsadia pri skončení súťaže, t. j. koncom roka, prvých 8 miest (v prvých dvoch ročníkoch to bolo 6 a 7 hráčov), střetná sa ešte navzájom v záverečnom turnaji m. G. p. Ak sa niektorý z prvých 8 hráčov súťaže ospravedlní na m. G. p., získá právo účasti další hráč v celkovom poradí súťaže. Výsledky m. G. p. však nič nezmenia na konečnom poradí hráčov v súťaži Grand prix. Turnaje m. G. p. majú len krátkodobá tradíciu, ale sů velmi populárně, lebo ide o súboje najlepších svět, tenistov a z hladiska dóležitosti sa zaraďujú medzi najvýznamnejšie na svete. Prvý m. G. p. sa hrál 1970 v Tokiu, kde sa střetlo 6 hráčov systémom každý s každým. Aj nasledujúci ročník sa hrál podobné, ale Startovalo 7 hráčov. Od 1972 sa m. G. p. hrá novým systémom, ktorý sa odvtedy už ustálil: na turnaji Startuje prvých 8 hráčov súťaže Grand prix, ktori sa rozdelia do dvoch skupin po štyroch hráčoch. V oboch skupinách hrá každý s každým, prví dvaja

z oboch skupin postůpia do semifinále (prvý v prvej skupině hrá proti druhému z druhej skupiny), víťazi semifinálových zápasov sa střetná vo finále. Výho­ dou tohto systému je váčšia přitažlivost’ pre publi­ kum, lebo víťazom m. G. p. sa stává víťaz priameho finálového stretnutia dvoch najlepších. Turnaj m. G. p. riadi — podobné ako aj súťaž Grand prix — medzinár. tenis, federácia ITF. Doteraz bol najúspešnejší Ilie Nastase, ktorý z prvých 8 ročníkov vyhrál 4 a raz bol druhý. Jan Kodeš sa štyri rázy prebojoval v súťaži Grand prix do m. G. p., z toho tri rázy priamo (1971, 1972, 1973) a raz (1970) ako náhradník.

Víťazi doterajSích ročníkov

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978

— Stan Smith (USA) — Ilie Nastase (RSR) — Ilie Nastase (RSR) — Ilie Nastase (RSR) — Guilermo Vilas (Arg.) — Ilie Nastase (RSR) — Manuel Orantes (Špan.) — Jimmy Connors (USA) — John McEnroe (USA)

Prehlad s konečným bodovým postavením hráčov po zavřšeni každého ročníka G. p. a výsledky hráčov na turna­ joch m. G. p. uvádzame na s. 244—246.

mastere WCT — turnaj majstrov WCT, závěrečný turnaj každoročnej súťaže -> WCT, v ktorom sa stretávajú najlepšie umiestnení hráči v súťaži, skladajúcej sa zo série tumajov pře vybraných tenistov. Umiestenie hráčov na jednotlivých tuma­ joch sa boduje a 8 najlepších v konečnom poradí sa střetává v záverečnom m. WCT. Turnaje m. WCT majú krátkodobá tradíciu (prvý ročník sa hrál 1971), ich aranžéři im však maximálnou publicitou chcú prisúdiť dosah svět, šampionátu. M. WCT sa svojím významom (a najma finančnými dotáciami na ceny) nepochybné zaraduje medzi ddležité svět, turnaje, ale pretože přístup súperov do súťaže WCT i do závěrečného turnaja je velmi obmedzený (často sa hrá bez účasti najlepších hráčov), nedá sa jeho športový význam porovnávat’ napr. s Wimbledo-

asthoffová nom, Forest Hills alebo s tumajom masters Grand prix. Hrací systém turnajov m. WCT je totožný s terajším systémom v masters Grand prix: 8. hráči sů rozdělení do 2 skupin, kde hrajú každý s každým. Prví dvaja z každej skupiny postúpia do semifinále (1. v skupině hrá proti 2. z druhej skupiny) a víťazi semifinálových zápasov bojujú vo finále, kým porazení hrajú o 3. miesto. Prvé dva ročníky 1971 a 1972 priniesli velký úspěch skvělému K. Rosewallovi, ktorý po oba rázy porazil vo finále R. Lavera. V dalších ročnikochzvíťazili zvyčajnenajlepší tenisti roka.

Víťazi doterajších ročníkov

1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978

— Ken Rosewall (Austr.) — Ken Rosewall (Austr.) — Stan Smith (USA) — John Newcombe (Austr.) — Arthur Ashe (USA) — Bjorn Borg (Švéd.) — Jimmy Connors (USA) — Vitas Gerulaitis (USA)

Ďalši prehfad s konečným bodovým postavením hráčov po zavřšeni každého ročníka súťaže WCT a výsledky hrá­ čov na turnajoch m. WCT uvádzame na s. 247—248.

Masthoffová, rod. Niessenová Helga (NSR), nar. 11. 11. 1941 — veteránka tenis, dvorcov, najúspešnejšia hráčka NSR a jedna z najlepších v Európe koncom 60. a v 70. rokoch, hoci sa jej úspěchy zváčša zužovali na antukové dvorce. Na Roland Garros v Paříži bola 1970 vo finále, 1972 a 1974 v semifinále, 1973—1976 vo štvrťfinále, 1977 medzi najlepšími 16 a vo štvorhre 1976 vo finále (s Harterovou); vo Wimbledone bola 1970 medzi najlepšími 8, v Říme 1972 a 1973 v semifinále, 1970 a 1974 vo štvrťfinále. Vo štvorhre vyhrala titul 1971 (s Wadovou) a 1974 bola vo finále (s Orthovou). V Hamburgu zviťazila 3 rázy za sebou (1972,1973 a 1974), kým 1969 a 1970 bola vo finále, 1976 vo štvrťfinále a vo štvorhre vyhrala majstrovstvá NSR 1971,1972 a 1973 (s Ort­ hovou). V Buenos Aires zviťazila 1969 a 1971, v Boumemouthe 1976, keď vo finále porazila Barkerovú. Chýbali jej doraznejšie zákl. údery, ale

94 dopúšťala sa málo chýb a hoci sa pohybovala relat. pomaly, mala vďaka svojej vysokej postave velký dosah, čo úspěšně využívala. mateflex — druh umelej hmoty, používanej na povrchy tenis, dvorcov.

match (meč) — zápas, stretnutie match-ball (mečból, zdomácněné mečbal) — lop­ ta hraná za takého stavu v zápase, keď jednému hráčovi (dvojici) chýba jediný bod (lopta), aby vyhrál stretnutie (match).

Mayer Alexander, „Sandy“ (USA), nar. 5. 4. 1952 — po otcovi maďař, póvodu, 1972 víťaz amatér­ ských majstr. USA na trávnatých dvorcoch a finalis­ ta halových majstr., vo Forest Hills v 3. kole porazil Kodeša, keď už přehrával 0:2 v setoch. 1973 zvíťazil na amer. univerziáde, na turnajoch v Birminghame, Mnichove a Ingolstadte, v Baltimore finalista proti Connorsovi. Najváčšie prekvapenie připravil vo Wimbledone, keď porazil 1. nasadeného hráča Nastaseho a postůpil až do semifinále. 1974 zvíťazil na turnajoch v Baltimore, Garcii a Jacksonville. 1975 vo Wimbledone medzi najlepšími 16 v dvojhre a spolu s Gerulaitisom víťaz vo štvorhre. 1976 v semifinále halových majstr. USA a medzi najlepší­ mi 8 v Los Angeles (porazil Denta a Vilasa), vo štvorhre zvíťazil na WCT turnaji vo Fort Worth (s Gerulaitisom) a v Palm Springs (s Dibleym). 1977 zvíťazil v Little Rocku, Hamptone a Štokholme, vo finále v San José podlahol Hřebcovi, vo Wimbledo­ ne porazil 10. nasadeného Panattu a bol medzi. najlepšími 16, vo štvorhre zvíťazil v Hamptone (so Smithom) a v Los Angeles (s McMillanom). V komputer. svět, rebríčku obsadil 1974 55., 1975 28., 1976 75. a 1977 16. miesto.

Mayová Kathy (USA), nar. 18. 6. 1956 — zverenka wimbledon, viťaza Traberta, 1973 dorast. majsterka USA, 1976 na okruhu turnajov Virginia Slims porazila našu Maršíkovů, zviťazila na antukových majstr. USA v Indianapolise, prebojovala sa do semifinále halových majstr. Pacifiku a do štvrťfinále medzinár. majstr. Kanady v Torontě, koncom roka zviťazila nad Casalsovou. 1977 medzi najlepšími 8 na Roland Garros v Paříži, vo Wimbledone nasadená ako 12. hráčka a postúpila medzi najlep­ ších 16. V komputer. svět, rebríčku 1977 obsadila 21. priečku.

cEnroe

95 hry, jeho výkonnost’ prudko vzrástla: v Cincinnati porazil Denta a bol medzi najlepšími 8, v South Orange Fillola a prebojoval sa až do semifinále, v Indianapolise Fibaka a dostal sa medzi najlepších 8, vo Forest Hills Dibbsa a bol medzi 16 najlepšími, v San Franciscu Orantesa a prebojo­ val sa medzi najlepších 8. Týmto tumajom koncom septembra završil pre školské povinnosti sezónu, no predchádzajúce 3 mesiace mu stačili na to, aby v komputer. svět, rebríčku z 233. miesta, na ktorom bol před wimbledon, tumajom, postúpil na 21. miesto medzi svět, elitu. Má pomeme vyrovnané všetky údery, ovládá agresívnu útočnú hru, ale keď třeba, vie aj rozvážné připravovat’ útok tvrdými umiestňovanými údermi od zákl. čiary. McGregor Ken (Austrália), nar. 2. 6. 1929 — vynikajůci hráč štvorhry, partner F. Sedgmana, s ktorým 1951 získal vo štvorhre Grand Slam, keď v tejto disciplíně v jednom roku zvíťazili na medzinár. majstr. Austrálie, na Roland Garros v Paříži, vo Wimbledone i vo Forest Hills. V dvojhre získal len jeden z velkých titulov: 1952 zvíťazil na medzinár. majstr. Austrálie. 1953 prestúpil k profesionálom.

J. McEnroe

McEnroe John (USA), nar. 16. 2. 1959 — agresivny mladý tenista, favák, ktorý urobil v priebehu 1977 najvačší relat. pokrok. 1976 dorast. majster USA, semifinalista dorast. súťaže vo Forest Hills, koncom sezóny klasifik. iba na 6. mieste svět, rebríčka dorastencov, ale potom nečakane vyhrál vianočný svět, turnaj Orange Bowl v Miami (bol iba 3. nasadený). 1977 Startoval spočiatku vo všetkých významných dorast. súťažiach a začal hrať už aj turnaje dospělých. Vyhrál dorast. súťaž na Roland Garros v Paříži (v semifinále porazil nášho Lendla), ale z kvalifikácie postúpil aj do hlavnej súťaže, kde vyhrál jedno kolo. Podobné sa kvalifikoval aj do hlavnej súťaže Wimbledonu a tam sa stal najvačším překvapením tumaja: z druhej štvrtiny póla hráčov, v ktorej boli nasadení Tanner, Ramirez, Panatta a Dent, sa prebojoval až do semifinále ako najmladší semifinalista Wimbledonu v celej jeho storočnej historii a v 4 setoch přehrál s Connorsom. Tento úspěch znamenal kvalitatívny zvrat v úrovni McE.

McKinley Charles, „Chuck“ (USA), nar. 5.11.1941 — d.c. reprezentant USA 1960—1965, 1961 finalis­ ta, 1963víťaz, 1964 semifinalista Wimbledonu, 1962, 1963 a 1964 semifinalista, 1961, 1963 a 1964 víťaz štvorhry vo Forest Hills. Hráč s mimoriadne rýchlymi nohami, ktorý vedel vrátit’ aj zdanlivo stratené lopty. McLoughlin Maurice Evans (USA, 1890—1957) — finalista Wimbledonu 1913. Na medzinár. majstr. USA 1909, 1911 sa dostal do finále, 1912 a 1913 zvíťazil, 1914 a 1915 opáťvo finále, 1912,1913a 1914 zvíťazil vo štvorhre. Známy pod menom „Kaliforn­ ská kométa“, bol prvým hráčom na svete, ktorý mal mimoriadne prudké, nechytatefné podanie a k tomu aj velmi účinné voleje a smeče.

McManus Jim (USA), nar. 16. 9. 1940 — tenista strednej generácie, ktorý spojil hráčsku kariéru s funkcionářskou. 1965 medzi najlepšími 16 vo Wim­ bledone, 1967 tam vyhrál turnaj útěchy (turnaj hráčov, ktorí vypadli v prvých dvoch kolách). 1970 zvíťazil na majstr. Tasmánie, 1972 opat’ medzi najlepšími 16 vo Wimbledone (přehrál s Kodešom)

cMillan a dosiahol mnohé úspěchy vo štvorhre. 1974 ho hráči zvolili za jedného z čelných predstaviteFov hráčskej asociácie -> ATP. McMillan Frew (JAR), nar. 20. 5. 1942 — najlepší hráč štvorhry na svete 1977 (na 1. mieste komputer. svět, rebríčka) a sůčasne považovaný mnohými odbornikmi i spoluhráčmi za najlepšieho hráča štvorhry posledných 10 rokov, známy obojručnými ůdermi z obidvoch stráň a nerozlučnou bielou šiltovkou na hlavě. Medzi jeho velké úspěchy v dvojhre patří finále v Johannesburgu 1970, finále halových majstr. USA 1974 a víťazstvo na WCT turnaji v Mnichove 1974 (v komputer. svět, rebríčku v dvojhre bol 1974 na 46., 1975 na 59., 1976 na 86. a 1977 na 61. mieste), no o to váčší je výpočet jeho najvýznamnejších úspechov vo štvorhre: 1967 spolu s Hewittom zvíťazil vo Wimbledone (cez celý turnaj neprehral ani jedinú hru pri svojom podaní), Říme, Hamburgu a Johannesburgu, 1970 zvíťazil s Hewit­ tom v Hamburgu a Johannesburgu, 1972 po druhý raz vo Wimbledone a po třetí raz v Johannesburgu, 1973 sa stal majstrom USA na antukových dvorcoch (s Carmichaelom), 1974 majstrom USA na krytých dvorcoch (s Connorsom) a víťazom série WCT (s Hewittom), 1975 po štvrtý raz zvíťazil v Johannes­ burgu (opáť s Hewittom) a spolu s ním 1977 vyhrál konečne aj Forest Hills, turnaj majstrov Grand prix, po piaty raz Johannesburg, halové profesionálně majstr. USA vo Filadelfii, majstr. Pacifiku v Los Angeles, Madrid, Palm Springs, Wembley (s Mayerom) a 7 dalších turnajov. Vyniká výborným podáním, volejmi, přesnými retumami, smečom a rýchlou pohybovou reakciou. Slabiny v oboch zákl. úderoch zo zadnej čiary a menší dosah pri obojručnej úderovej technike na obidvoch stranách mu nedovolili dosiahnuť výraznejšie úspěchy v dvoj­ hre.

McNair Frederick (USA), nar. 22. 7. 1950 — Specialista na štvorhru; vo svojom doteraz najúspešnejšom roku 1976 mal niektoré pozoruhodné výsledky aj v dvojhre, keď porazil Tannera, Coxa, T. Gulliksona a Pecciho, přepracoval sa na 87. priečku komputer. svět, rebríčka, no 1977 klesol na 137. miesto. Vo štvorhre upútal 1975, keď sa so Stewartem prebojovali medzi najlepšie 4 páry vo Forest Hills. 1976 s tým istým partnerom zvíťazil na Roland Garros v Paříži, na halových majstr. USA

96 a v Bastade, v Boumemouthe (s Fibakom), v South Orange (s Riessenom) a koncom roka opáť so Stewartom vyhrál aj turnaj majstrov Grand prix. 1977 zvíťazil vo štvorhre len na halových majstr. USA v Memphise a v Oviede, bol finalistom na turnajoch v Říme, Washingtone, Mt. Washington Valley, Torontě, San Franciscu a v Kolíne n. R. (vždy so Stewartom). 1976 na 5. a 1977 na 21. mieste komputer. svět, rebríčka štvorhry. mečbal -» match-ball

Medzinárodná tenisová federácia (ITF, predtým ILTF) — medzinár. inštitúcia riadiaca dianie vo svět, tenise. Jej príslušníkmi sú tenis, asociácie výše 100 členských štátov ITF. Orgánmi ITF sú: výročně zhromaždenie za účasti reprezentantov všetkých členských štátov, schádzajúce sa vždy po wimble­ don. turnaji, riadiaci výbor (Committee of Manage­ ment), ktorý riadi celú agendu federácie, a Speciali­ zované výbory pre osobitnú problematiku, vedené vždy členom riadiaceho výboru. ITF založili 1.3. 1913 v Paříži zástupcovia 13 tenis, krajin. Dnes je jej sídlom Londýn. medzinárodné majstrovstvá Austrálie — jediný zo štyroch najváčších svět, turnajov rátaných do tzv. -* Grand Slamu, ktorý nemá stabilně dejisko, ako napr. Wimbledon, Roland Garros alebo Forest Hills; usporiadatelstvo turnaja si už od začiatku striedali mestá Melbourne, Sydney, Adelaide a Bris­ bane. Austr. šampionátu predchádzali majstr. jed­ notlivých austr. štátov. Prvé sa hráli majstr. štátu Viktoria už 1880 v Melbourne, 1885 následoval Nový Južný Wales, 1889 Qeensland, 1890 Južná Austrália, 1893 Tasmánia a 1895 Západná Austra­ lia. Tradícia týchto samostatných majstr. jednotli­ vých štátov austr. federácie bola taká silná, že prvé spoločné majstr. Austrálie zorganizovali až po 25ročnom rozvoji tenisu v krajině, 1905 v Melbourne. Prvými velkými postavami spomedzi víťazov boli Novozélanďan A. F. Wilding a Austrálčan N. E. Brookes. Látku rekordov vysoko zdvihol populámy Jack Crawford, ktorý vyhrál v období 1931—1935 šampionát 4 rázy. Adrian Quist sa mu sice počtom víťazstiev v dvojhre nevyrovnal (vyhrál 3 rázy), ale utvořil nedosiahnutefný rekord vo štvorhre: zvíťazil 10 ráz za sebou, z toho 8 ráz s nemenej slávnym Johnom Bromwichom, a to ešte ich spoločnú sériu

edzinárodné majstrovstvá Austrálie na 5 rokov přerušila druhá svět, vojna. Velkou povojnovou postavou austr. tenisu i šampionátu bol Frank Sedgman, ktorý však už 1952 prestúpil k profesionálem. 1953 vznikol rekord majstrovstiev, ktorý dodnes nie je překonaný: Ken Rosewall sa vo veku 18 rokov a 2 mesiacov stal najmladšim víťazom dvojhry mužov. Presne o 19 rokov, teda 1972, ten istý Rosewall zvítazil v dvojhre opáť (už po 4. raz) a tenis, história ho sůčasne eviduje vo veku 37 rokov a 2 mesiacov ako dosiaF najstaršieho víťaza šampio­ nátu. Medzitým sa zapisal do historie turnaja ďalší populárny Austrálčan Roy Emerson, ktorý v období 1961—1967 zvíťazil 6 ráz, čo sa dodnes nijakému hráčovi nepodařilo. Ešte suverénnější rekord však dosiahla žena — vynikajůca Margaret SmithováCourtová: 1960 vo veku 17 rokov a 6 mesiacov sa stala najmladšou víťazkou šampionátu a do 1973 získala titul v dvojhre 11 ráz, okrem toho ešte 8 ráz vo štvorhre a 3 rázy v miešanej štvorhre. Ako víťazi majstr. skončili len nepočetní cudzinci, ktorí boli schopní obstát’ vo vefkej austr. konkurencii. Boli medzi nimi D. Budge (1938) a M. Connollyová (1953), ktorí získali Grand Slam, a z mladších napr. A. Ashe (1970), J. Connors (1974) a B. J. Ringová (1968). Čs. tenisti sa začali na austr. majstr. pravidelnejšie zúčastňovat’ až od 70. rokov; R. Tomanová sa prebojovala v dvojhre do finále (1976). Tradičné postavenie turnaja ako jedného z najváčších 4 na svete v poslednom desaťročí značné pokleslo, lebo konkurencia finančně hojné dotova­ ných amer. tumajov je příliš velká. Austr. asociácia sa pokúša jeho význam udrzať, a to nielen zvýšením dotácii, ale aj tým, že od 1978 přesunula termín majstr. na závěr roka, aby boj o Grand Slam vyvrcholil v Austrálii, ak by sa vyskytol případný kandidát na tento titul po úspechoch na Roland Garros, vo Wimbledone a Forest Hills. Prehfad víťazov Dvojhra mužov

Dvojhra žien

1905 1906 1907 1908 1909 1910 1911 1912 1913

1922 1923 1924 1925 1926 1927 1928 1929 1930

R. W. Heath A. F. Wilding H. Ricc • F. B. Alexander A. F. Wilding R. W. Heath N. E. Brookes J. C. Parke E. F. Parker

M. Molesworthová M. Molesworthová S. Lanceová D. Akhurstová D. Akhurstová E. Boydová D. Akhurstová D. Akhurstová D. Akhurstová

97 1914 A. O’Hara Wood 1915 F. G. Lowe 1916—1918 nehrálo sa 1919 A. R. F. Kingscote 1920 P. O’Hara Wood 1921 R. H. Gem mel 1922 J. O. Anderson 1923 P. O’Hara Wood 1924 J. O. Anderson 1925 J. O. Anderson 1926 J. D. Hawkes 1927 G. L. Patterson 1928 J. Borotra 1929 J. C. Gregory 1930 E. F. Moon 1931 J. H. Crawford 1932 J. H. Crawford 1933 J. H. Crawford 1934 F. J. Perry 1935 J. H. Crawford 1936 A. K. Quist 1937 V. B. McGrath 1938 J. D. Budge 1939 J. E. Bromwich 1940 A. K. Quist 1941—1945 nehrálo sa 1946 J. E. Bromwich 1947 D. Pails 1948 A. K. Quist 1949 F. A. Sedgman 1950 F. A. Sedgman 1951 R. Savitt 1952 K. McGregor 1953 K. R. Rosewall 1954 M. G. Rose 1955 K. R. Rosewall 1956 L. A. Hoad 1957 A. J. Cooper 1958 A. J. Cooper 1959 A. Olmedo 1960 R. Laver 1961 R. Emerson 1962 R. Laver 1963 R. Emerson 1964 R. Emerson 1965 R. Emerson 1966 R. Emerson 1967 R. Emerson 1968 W. W. Bowrey 1969 R. Laver 1970 A. Ashe 1971 K. R. Rosewall 1972 K. R. Rosewall 1973 J. D. Newcombe 1974 J. Connors 1975 J. D. Newcombe 1976 M. Edmondson 1977 L. R. Tanner

1931 C. Buttsworthová 1932 C. Buttsworthová 1933 J. Hartiganová 1934 J. Hartiganová 1935 D. E. Roundová 1936 J. Hartiganová 1937 N. W. Wynneová 1938 D. M. Bundyová 1939 V. Westacottová 1940 N. Boltonová 1941 —1945 nehrálo sa 1946 N. Boltonová 1947 N. Boltonová 1948 N. Boltonová 1949 D. J. Kartová 1950 A. L. Broughová 1951 N. Boltonová 1952 T. D. Longová 1953 M. Connollyová 1954 T. D. Longová 1955 B. Penrosová 1956 M. Carterová 1957 S. J. Fryová 1958 A. Mortimerová 1959 S. J. Reitanoová 1960 M. Smithová 1961 M. Smithová 1962 M. Smithová 1963 M. Smithová 1964 M. Smithová 1965 M. Smithová 1966 M. Smithová 1967 N. Richeyová 1968 B. J. Kingová 1969 M. Courtová 1970 M. Courtová 1971 M. Courtová 1972 V. Wadová 1973 M. Courtová 1974 E. Goolagongová 1975 E. Goolagongová 1976 E. Cawleyová 1977 K. Reidová

Finálové výsledky v jednotlivých ročnikoch a disciplinách uvádzame na s. 223—228.

edzinárodné majstrovstvá ČSSR

98

Od r. 1969 sa majstrovstvá ČSSR hrávajú na Stadióne Slovana CHZJD v Bratislavě

medzinárodné majstrovstvá ČSSR — vrcholný a najvýznamnejší tenis, turnaj na území ČSSR, na ktorom sa zúčastňujú najlepší čs. i pozvaní zahranič­ ní tenisti. Jeho tradícia sa založila už 1919 a odvtedy sa zachovává, hoci neraz so značnými ťažkosťami. Vždy bolo snahou tenis, vedenia nielen m. m. pravidelné organizovat’, ale aj zabezpečit’ na nich medzinár. účast', zodpovedajúcu postaveniu čs. tenisu vo svete. To sa však vždy nedařilo, a tak aj dnes, keď svět, tenis ovládli profesionálně záujmy špičkových hráčov, ktorým samozřejmé nemóžeme vyhovieť, m. m. sice pravidelné uspořádáváme, ale ich úroveň zváčša udržujú naši hráči. Prvý ročník m. m. sa hrál v Prahe 1919 a odvtedy sa tam pravidelné usporadúvali aj ďalšie ročníky až do 1939. V období druhej svět, vojny sa šampionát

neorganizoval, prvý raz sa uskutočnil až po oslobodení našej vlasti 1945. Hrálo sa každý rok až do 1950. Potom následovala páťročná přestávka, další ročník sa hrál až 1956 a pravidelné usporadúvanie m. m. přerušili roky 1965 a 1967. Nato sa ujal iniciativy tenis, oddiel Slovana CHZJD Bratislava, ktorý usporiadal ročníky 1969,1970 a 1971. V Prahe plánované m. m. 1972 sa opat’ neuskutečnili a 1974 sa zlúčili s majstr. ČSSR do jedného tumaja — majstr. ČSSR s medzinár. účasťou. Ich víťazi sú medzinár. majstrami ČSSR a najlepšie umiestení čs. hráči sa stávajú majstrami ČSSR. Tenis, oddiely Slovana CHZJD Bratislava a NHK.G Ostrava sa 1973 dohodli na striedavom organizovaní majstrovstiev, takže 1973, 1975 a 1977 boli v Brati­ slavě, 1974, 1976 a 1978 v Ostravě.

Medzinárodné majstrovstvá CSSR

Prehlad víťazov Dvojhra mužov 1919 1920 1921 1922 1923 1924

L. Žemla L. Žemla L. Žemla K. Ardelt L. Žemla K. Aeschlimann (Švajč.)

Dvojhra žien

E. Vol keřová M. Lindová E. Volkerová M. Neppachová (Nem.) G. Kaeberová (Nem.) H. Šindelářová

V. Vopičková (vřavo) zvíťazila r. 1970 nad V. Ziegenfusovou

99

1925 1926 1927 1928 1929 1930 1931 1932 1933 1934

J. Koželuh J. Koželuh J. Koželuh J. Koželuh H. Cochet (Franc.) J. Maleček H. Satoh (Jap.) M. de Morpurgo (Tal.) R. Menzel R. Menzel

H. Šindelářová A. Varadyová (Maď.) K. Rezniczeková (Nem.) E. Deutschová M. Koželuhova E. Deutschová N. Krahwinkelová (Nem.) V. Hammerová (Nem.) E. Deutschová E. Ryanová (USA)

100

edzinárodné majstrovstvá CSSR 1935 R. Menzel 1936 F. Perry (Angl.) 1937 R. Menzel 1938 D. Budge (USA) 1939 F. Cejnar 1940 -1944 nehrálo sa 1945 J. Drobný 1946 J. Drobný 1947 J. Drobný 1948 J. Drobný 1949 J. Drobný 1950 J. Asbóth(MER) 1951-— 1955 nehrálo sa 1956 D. Candy (Austr.) 1957 J. Javorský 1958 N. Pietrangeli (Tal.) 1959 J. Javorský I960 J. Javorský

K. Hein-M ůllerová E. Káppelová (Nem.) E. KSppelova (Nem.) K. Hein-Miillerová H. Whellerová (USA)

H. Straubeová E. Ruracová (RSR) E. Kormdczyová (MER) M. Erdódyová (MER) M. Jedrzejewska (PER) D. Kormdczyová (MER)

P. V. V. V. V.

Vollmerová (NSR) Pužejová Pužejová Pužejová Pužejová

E. Goolagongová bola ozdobou majstrovstiev 1973

1961 1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978

I. Gulyás(MER) V. Skoniecki (PER) K. Fletcher (Austr.) J. Javorský nehrálo sa T. Roche (Austr.) nehrálo sa M. Holeček I. Gulyás(MER) J. Kodeš J. Kodeš nehrálo sa F. Pála V. Zedník F. Pála T. Šmíd J. Hřebec I. Lendl

M. Lehanová (Austr.) A. Dmitrijevová (ZSSR) V. Suková-Pužejová V. Suková-Pužejová K. Melvillová (Austr.) H. Gourlayová (Austr.) V. Vopičková V. Vopičková M. Neumannová E. Goolagongová (Austr.) R. Tomanová R. Maršiková R. Tomanová R. Maršiková R. Maršiková

J. Hřebec zvifazil r. 1977 ►

102

edzinárodné majstrovstvá ČSSR Štvorhra mužov 1919 Žemla—Just 1920 Žemla—Just 1921 Žemla—Just 1922 Demasius—Salm 1923 Žemla—Brabec 1924 J. Koželuh—Macenauer 1925 J. Koželuh—Macenauer 1926 J. Koželuh—Fischer 1927 J. Koželuh—Žemla 1928 J. Koželuh—Macenauer 1929 Cochet—Boussus 1930 Maršálek—Novotný 1931 Maršálek—Macenauer 1932 Menze)—Rohrer 1933 Menzel—Rohrer 1934 von Cramm Artens 1935 Menzel Hecht 1936 Menzel—Hecht 1937 Hecht—Caska 1938 Budge —Mako 1939 Cejnar—Caska 1940—1944 nehrálo sa 1945 Drobný—Smolinský 1946 Drobný—Caska 1947 Brown—Haper 1948 Mitič—Palada 1949 Drobný—Černík 1950 Zábrodský—Kunsfeld 1951 — 1955 nehrálo sa

Štvorhra žien

Miešaná štvorhra

Fróhlichová —Josephinová

Záhnová—J. Koželuh

Záhnová—Koželuhová

Brehnová—Salm

A mendeo vá—Rezniczeko vá

Rezniczeková—Prenn

Deutschová—Hagenauerová

Deutschová—J. Koželuh

Barbieriová—Rosambertová

Rosambertová—Cochet

Blanařová—Stavčlová

Deutschová—J. Koželuh

Mathieuová—Krahwinkelová

Mathieuová—Glaser

Koželuhová—Fróhlichová

Hammerová—Schwenker

Koželuhová—Fróhlichová

Ertlová —Kukuljevič

Ryanová—Stoupová

Ryanová—Menzel

Sobotková—Grausová

Walterová—Gabrowitz

Deutschová—Hei n- M ůllerová

Deutschová—Hecht

Káppelová—Schuh mannová

Deutschová—Hec ht

Hein- M ůllerová—Sobotková

Drtinová—Maleček

Whellerová—Bertlová

Whellerová—Cejnar

Strdubeová—Drobný

Ruracová—Rurac Kórmóczyová—Stolpa

Erdodyová—Katona

Jedrzejewska—Skoniecki Kormóczyová—Asbóth

IS^ledzinárodné majstrovstvá NSR

1956 Parma—Krajčík 1957 Javorský—Krajčík 1958 Pietrangeli—Sirola 1959 Candy—Howe 1960 Parma—Zábrodský 1961 Javorskv—Korda 1962 Javorskv—Korda 1963 Fleischer—Rodriguez 1964 Holeček - Koudelka 1965 nehrálo sa 1966 Bowrey—Davidson 1967 nehrálo sa 1968 Koudelka—Pála 1969 Holeček—Zedník 1970 Máchán—Szdke 1971 Kodeš—Kukal 1972 nehrálo sa 1973 Kukal—Pála 1974 Medonos—Sližek 1975 Pála—Zedník 1976 Huťka—Savrda 1977 Emmerich—John 1978 Lendl—Navrátil

103

Voli měrová— Hahdenová

Voli měrová—Candy

Pužejová—Voli měrová

Pužejová—Javorský

Pužejová—Gazdiková

Pužejová—Javorský

Pužejová—Gazdiková

Pužejová —Javorský

Lehanová—Hawtonová

Pužejová—Javorský

Lehanová—Ebbernová

Lehanová—Howe

D mitrijevová—V olková

D mitrijevová —Lejus

Dmitrijevová—Rjazanovová

Suková —Javorský

Suková—V. Kodešová

Suková—Javorský

Krantzkeová—Melvillová

Melvillová—Davidson

Vopičková—Volavková

Suková—Javorský

Vopičková -Neumannová

Gourlayová—Gulyás

Holubová—L. Kodešová Neumannová—Pikorová

Tomanová—Kukal

Navrátilová —T o manová

Goolagongová—Howe

Navrátilová —Tomanová

Navrátilová—Bedáň

Maršiková—Bendlová

Navrátilová—Huťka

Maršiková—Tomanová

Maršiková—Ševčik

Brzáková —Skro nská

Strachoňová—Lendl

Maršiková -Kopečková

Složil—Tomanová

medzinárodné majstrovstvá Francúzska -* Roland Garros medzinárodné majstrovstvá NSR, známe tiež pod názvom „Hamburg“ — po Wimbledone najstarší z tradičných velkých eur. tumajov. Prvý ročnik sa hrál v Hamburgu už 1892 a odvtedy, s výnimkou prerušenia cez obe svět, vojny, sa hrá dodnes. Patří medzi 4 najvýznamnejšie svět, turnaje na eur. póde (Wimbledon, Roland Garros, Rim a Hamburg). Jeho dejiskom je tradičné štadión Rothenbaum

s antukovými dvorcami, ktorých povrch je však tvrdší a „rýchlejší“ ako na ostatných známých eur. dvorcoch. Do listiny víťazov tohto medzinár. turnaja sa zapisali mnohí z najlepšich svět, tenistov, ako Drobný, Patty, Hoad, Laver, Emerson, New­ combe, Roche, Okker,Orantes, Smithová, Ringová, ale najváčšou postavou v historii šampionátu bol vari domácí tenista Gottfried von Cramm, označo­ vaný vo svojej době za najlepšieho tenistu, ktorý nevyhrál Wimbledon. V Hamburgu zvíťazil 6 ráz od 1932 do 1949, ešte 1950 hrál vo finále šampionátu

104

edzinárodné majstrovstvá NSR proti Drobnému a 1953,1954, 1955 (naposledy ako 46-ročný) zvíťazil s Pattym vo štvorhre. Z čs. tenistov v Hamburgu zvíťazili Menzel (1931) a Tomanová (1975), v posledných rokoch boli ešte úspěšní ako finalisti dvojhier Navrátilová (1974), Kodeš (1975) a Tomanová (1976). Prehfad v i ť a z o v Dvojhra mužov

Dvojhra žien

1920 O. Krcutzer 1921 O. Froitzheim 1922 O. Froitzheim 1923 H. Landmann 1924 B. von Kehrling 1925 O. Froitzheim 1926 H. Moldenhauer 1927 H. Moldenhauer 1928 D. Prenn 1929 C. Boussus 1930 C.Boussus 1931 R. Menzel 1932 G. von Cramm 1933 G. von Cramm 1934 G. von Cramm 1935 G. von Cramm 1936 nehrálo sa 1937 H. Henkel 1938 O. Szigeti 1939 H. Henkel 1940—1947 nehrálo sa 1948 G. von Cramm 1949 G. von Cramm 1950 J. Drobný 1951 L. Bergelin 1952 E. W. Sturgess 1953 J. E. Patty 1954 J. E. Patty 1955 A. Larsen 1956 L. A. Hoad 1957 M. G. Rose 1958 S. Davidson 1959 W. A. Knight 1960 N. Pietrangeli 1961 R. G. Laver 1962 R. G. Laver 1963 M. F. Mulligan 1964 W. P. Bungert 1965 E. C. Drysdale 1966 F. S. Stolle 1967 R. S. Emerson 1968 J. D. Newcombe 1969 A. D. Roche 1970 T. S. Okker 1971 A. Gimeno 1972 M. Orantes 1973 E. Dibbs 1974 E. Dibbs

1920 J. Friedlebenová 1921 J. Friedlebenová 1922 J. Friedlebenová 1923 J. Friedlebenová 1924 J. Friedlebenová 1925 N. Neppachová 1926 J. Friedlebenová 1927 C. Aussemová 1928 G. Akhurstová 1929 P. von Rezniczeková 1930 C. Aussemová 1931 C. Aussemová 1932 L. Payotová 1933 H. Krahwinkelová 1934 S. Sperlingová 1935 S. Sperlingová 1936 nehrálo sa 1937 S. Sperlingová 1938 S. Sperlingová 1939 S. Sperlingová 1940—1947 nehrálo sa 1948 U. Rosenowová 1949 H. Weissová 1950 D. Headová 1951 N. W. Boltonová 1952 D. Headová 1953 D. P. Knodová 1954 A. J. Mottramová 1955 B. Penrosová 1956 T. Longová 1957 Y. Ramirezová 1958 L. Coghlanová 1959 E. Budingová 1960 S. Reynoldsová 1961 S. Reynoldsová 1962 L. Priceová 1963 R.Schuurmanová 1964 M. Smithová 1965 M. Smithová 1966 M. Smithová 1967 F. Durrová 1968 J. du Plooyová 1969 J. A. M. Tegartová 1970 H. Hoeslová 1971 L. W. Kingová 1972 H. Masthoffová 1973 H. Masthoffová 1974 H. Masthoffová

1975 1976 1977 1978

M. Orantes E. Dibbs P. Bertolucci G. Vilas

1975 1976 1977 1978

R. Tomanová S. Barkerová L. Dupontová M. Jau^ovcová

medzinárodné majstrovstvá Talianska, známe tiež pod názvom „Rím“ — po Wimbledone a Roland Garros jeden z najvýznamnejších svět, turnajov na eur. pode. Jeho tradícia je relativné krátká. Dejiskom 1. ročníka bolo Miláno, kde sa turnaj hrával od 1930 do 1934- Siesty ročník už usporiadali v Říme, no blížiaca sa vojna 1936 přerušila existenciu tohto turnaja. Organizátoři ho obnovili 1950 v Říme. Jeho dejiskom je velký štadión Foro Italico s centrálnym dvorcom asi pre 10 000 divákov. Antukové dvorce sú relativné „pomalé“, teda výhodné pre obranárov alebo pře útok až po dókladnej přípravě. Prvým víťazom šampionátu bol W. T. Tilden, ale v dalších predvojnových ročníkoch chýbalo turnaju svět, obsadenie. Po jeho obnovení od 1950 do 1953 bol 4 rázy za sebou vo finále J. Drobný, z toho 3 rázy zvíťazil. Počtom víťazstiev sa mu vyrovnal itja naturalizovaný Austrálčan M. Mulligan. Skvělý Spe­ cialista na antuke Talian N. Pietrangeli vyhrál domácí šampionát iba 2 rázy, ale 2 rázy bol ešte vo finále a 3 rázy v semifinále. Do listiny víťazov Říma sa zapísali aj velikáni Sedgman, Hoad, Laver, Roche, Newcombe, Nastase, Orantes, Borg. Discip­ línu mužskej štvorhry v posledných 4 rokoch (1974 — 1977) vyhráli Gottfried s Ramirezom, ktorí aj v Říme dokázali, že patria medzi najlepšie dvojice na svete. S históriou římského turnaja sa spája aj měno J. Kodeša. Nikdy ho sice nevyhrál, ale už 1969 bol semifinalistom a potom 3 rázy za sebou bojoval vo finále: 1970 prehral s Nastasem, 1971 porazil Newcom ba, ale podfahol Laverovi, a 1972 zvíťazil nad Nastasem, ale prehral s Orantesom. 1976 začal na seba upozorňovat’ už aj T. Šmíd (vtedy 20-ročný): v 1. kole vyřadil jedného z favoritov Ramireza a až v 3. kole podlaho! len celkom tesne Newcombovi. Aj medzi ženami sa o víťazstvo m. m. T. pokúšali najlepšie tenistky. Z tých najslávnejších sa ho podařilo získat' E. Ryanovej, H. Jacobsovej, D. Hartovej, M. Connollyovej, A. Gibsonovej. Brazílčanka M. E. Buenoová a v počte svět, titulov nedostihnutefná Austrálčanka M. Smithová-Courtová vy­ hráli turnaj po 3 rázy, kým B. J. Kingová a E. Goolagongová sa museli uspokojit’ s jediným

105

edzinárodné majstrovstvá Talianska viťazstvom. Zato Ch. Evertová aj v Říme dokázala svět, prioritu na antukových dvorcoch: pri svojom starte 1973 (ako 18-ročná) podlahla až vo finále E. Goolagongovej a potom tam už viac nepřebrala, keď v nasledujúcich dvoch rokoch zvíťazila nielen v dvojhre, ale i vo štvorhre. Tradíciu úspechov čs. tenisu v Říme založila V. Suková postupom do semifinále 1964, teda na samom konci svojej kariéry. To isté zopakovala V. Vopičková, której římské semifinále 1973 patřilo medzi jej posledně úspěchy. 1976 sme mali v semifinále R. Marši kovů, 1977 vo finále R. Tomanová. 1978 si víťazstvo v dvojhre po prvý raz vybojovala R. Maršíková, čím zaznamena­ la jeden zo svojich najváčších úspechov. Vo štvorhre boli 1973 Tomanová s Navrátilovou finalistkami tumaja a 1975 sa Tomanovej (s Teeguardenovou) ušlo 3. miesto. 1978 sa Kodeš so Šmídom prebojovali do finále štvorhry. Prehtad víťazov

Dvojhra mužov 1961 1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978

1930 W. T. Tilden 1931 G. P. Hughes 1932 A. Merlin 1933 E. Sertorio 1934 G. Palmieri 1935 W. Hines 1936—1949 nehrálo sa 1950 J. Drobný 1951 J. Drobný 1952 F. A. Sedgman 1953 J. Drobný 1954 J. E. Patty 1955 F. Gardini 1956 L. A. Hoad 1957 N. Pietrarígeli 1958 M. G. Rose 1959 L. Ayala 1960 B. MacKay

N. Pietrangeli R. G. Laver M. F. Mulligan J. E. Lundquist M. F. Mulligan A. D. Roche M. F. Mulligan T. S. Okker J. D. Newcombe I. Nastase R. D. Laver M. Orantes I. Nastase B. Borg R. Ramirez A. Panatta V. Gerulaitis B. Borg

1955 1956 1957 1958 1959 1960

P. E. Wardová A. Gibsonová S. J. Bloomerová M. E. Buenoová C. C. Trumanová S. Kórmóczyová

1961 1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972

M. E. Buenoová M. Smithová M. Smithová M. Smithová M. E. Buenoová P. F. Jonesová L. R. Turnerová W. W. Bowreyová J. M. Heldmanová L. W. Ringová S. V. Wadová L. Tuerová

E. F. Goolagongová C. M. Evertová C. M. Evertová M. Jaušovcová W. Newberryová R. Maršíková

Finálové výsledky v jednotlivých ročníkoch uvádzame na s. 229-232.

medzinárodné majstrovstvá USA -* Forest Hills medzinárodné majstrovstvá Velkej Británie -»Wimb­ ledon medzinárodné súťaže družstiev — súťaže medzi národnými družstvami, reprezentujúcimi svoje kra­ jiny. Družstvá sú zložené najmenej z dvoch, ale často i z viacerých hráčov — podlá pravidiel tej-ktorej súťaže — a rozhodujúcimi je sůčet víťazných zápasov družstva. Súťaže družstiev sú velmi popu­ lárně a mnohé z nich majú dlhú a slávnu tradíciu, napr. Davis cup, Wightman cup, Federation cup. Aj v mladších věkových kategóriách vznikli viaceré m. s. d., ktoré si časom získali značnú popularitu: v junior, tenise do 20 rokov Galeovej pohár a Soisbault cup, do 23 rokov Cen tropa cup, v dorast. tenise do 18 rokov Valeno cup, Sophia cup, Sunshine cup, do 16 ro­ kov Becker cup, Hungaria cup atď. medzinárodné turnaje — turnaje jednotlivcov, pří­ stupné i zahraničným tenistom. Federácie tenisovo vyspělých štátov vyhlasujú najvýznamnejší z takýchto tumajov za medzinár. majstr. svojej krajiny. Mnohé z nich majú velká tradíciu (Roland Garros, Forest Hills, Rim, Hamburg, medzinár. majstr. Austrálie, medinár. majstr. ČSSR).

Dvojhra žien

1930 E. de Alvarezová 1931 L. Valerioová 1932 I. Adamoffová 1933 E. Ryanová 1934 H. H. Jacobsová 1935 H. Sperlingová 1936—1949 nehrálo sa 1950 A. Bossiová 1951 D. J. Hartová 1952 J. S. W. Partridgeová 1953 D. J. Hartová 1954 M. Connollyová

1973 1974 1975 1976 1977 1978

K. Metier

iXZÍ elton

Meiler Karl (NSR), nar. 30.4. 1949 — víťaz dorast. majstr. NSR 1967, od 1972 d. c. reprezentant, zvíťazil v Buenos Aires (vo finále nad Vilasom); 1973 vo finále v Hamburgu, v semifinále medzinár. majstr. Austrálie (porazil o. i. Rosewalla), vo štvrťfinále halových majstr. USA a v semifinále štvorhry Wimbledonu (s Fassbenderom). 1974 zvíťazil v Omahe, v Baltimore a na halových majstr. Kanady, vo štvorhre medzi 8 najlepšími pármi Wimbledonu. 1975 finalista tumajov na Bahamách a v Gstaade, 1976 finalista tumaja v Mnichove, kde vyřadil o. i. Hřebca i Kodeša a mal skvělé výsledky vo štvorhre: vyhrál (s Fibakom) turnaj majstrov WCT, keď porazil dvojicu Gottfried — Ramirez a Smith — Lutz, ďalej turnaje v Monte Carlo a Dússeldorfe a s McMillanom zvíťazil v Norimbergu. 1977 vyhrál turnaj v Manile (vo finále nad Orantesom) a vo štvorhre zvíťazil v Bruseli, v Hamburgu, Dússeldorfe a Gstaade (s Hewittom a Fassbenderom). V Komputer. svět, rebríčku v dvojhre 1974 na 66., 1975 na 31., 1976 na 54. a 1977 na 35. mieste, vo štvorhre 1976 na 38. a 1977 na 31. mieste.

106 štvorhre 1932, 1933, 1935 a 1936. V DC zohral za ČSR 73 zápasov, z toho 51 dvojhier (39 víťazných), 22 štvorhier (13 víťazných). 1934 porazil v Prahe v d. c. střetnutí proti Austrálii wimbledon, víťaza Crawforda i druhého hráča Austrálie McGratha. 1933 a 1935 medzi najlepšími 8 vo Wimbledone, 1938 finalista na Roland Garros v Paříži. 1937 vo štvorhre (s Hechtom) semifinalista Wimbledonu. Po okupácii ČSR sa odsťahoval do Nemecka. Bol predstaviteFom útočného tenisu, mal výborné podanie, smeč a prudký liftovaný forhend. Vo svět, rebríčku obsadil 1934 7., 1935 9., 1937 8. a 1938 7. miesto.

Metreveli Alexander (ZSSR), nar. 2. 11. 1944 — nepochybné najúspešnejší soviet, tenista, ktorý má leví podiel na úspechoch družstva ZSSR v DC. 1961 dorast. majster svojej krajiny, 1963 po prvý raz reprezentoval v Bastade a s Lichačovom sa probojo­ val do semifinále štvorhry na Roland Garros v Paříži. 1967 sa přičinil o postup d.c. tímu ZSSR až

melton — povrchová tkanina obafujúca gumené jádro tenis, lopty. Tenis, m. sa skládá z podkladovej tkaniny a vlasovej vrstvy. Podklad je prevažne bavlněný, vrstva je zmes vlny a polyamidu. Zloženie vlasovej vrstvy a spósob jej výroby ovplyvňujú kvalitu tenis, lopt. Kvalita m. sa hodnotí podlá toho, kolko znesie lopta úderov bez straty váhy a ošúchania vlasovej vrstvy. M. sa vyrába tkaním, vyčesávaním alebo vpichovanou technológiou (vlasová vrstva sa vpichuje ihlami do podkladu). Táto technológia dodává m. vyššiu odolnost proti ošůchaniu.

Melvillová K. -* Reidová Menon Sashi (Indická rep.), nar. 9. 8. 1952 — člen d. c. družstva, dosiahol dobré výsledky 1975 a 1976, keďporazil o. i. Taylora (vo Wimbledone), Gisberta, Govena a bol na 89., resp. 90. mieste komputer. svět, rebríčka, ale 1977 klesol na 179. miesto. Menzel Roderich, nar. 14. 4. 1906 v Liberci — před druhou svět, vojnou čs. občan nem. národnosti, patřil k popredným tenistom v predmníchovskej republike. 1925 dorast. majster ČSR, medzinár. majster ČSR v dvojhre 1933, 1934, 1935, 1937, vo

A. Metreveli

etreveli do finále eur. zóny víťazstvom nad NSR a Dánskom. 1968 soviet, d. c. družstvo v semifinále zóny podlahlo sice v Reggio Emilia Taliansku 2:3, ale M. vyhrál obe dvojhry nad Mulliganom i Pietrangelim; semifinalista tumaja v Rime, keď porazil Kukala, Richeyho a Tiriaca a v prvom „otvorenom“ Wimbledone v najsilnejšej profesionálnej konkurencii bol překvapením tumaja, keď vyřadil vynikajúceho profesionála Gonzalesa a dostal sa medzi najlepších 16, v miešanej štvorhre s Morozovovou dokonca až do finále. 1970 opať semifinalista tumaja v Říme (přehrál s Kodešom), v 1. kole Wimbledonu porazil Kodeša a v miešanej štvorhre s Morozovou sa dostal znovu až do finále, v Sofii vyhrál prvý zo svojich doterajších 5 titulov amatérského majstra Európy v dvojhre a v DC sa opať přičinil o úspěch ZSSR: V Budapešti zvíťazil nad Gulyásom, Barányim i vo štvorhre a v semifinále zóny v Moskvě proti ČSSR porazil Kukala, s Lichačovom dvojicu Kodeš — Kukal a v rozhodujúcom zápase stretnutia za stavu 2:2 aj Kodeša. 1971 na austr. turné vyhrál 3 turnaje, v Luxemburgu získal druhý titul amatérské­ ho majstra Európy, vo Wimbledone porazil o. i. Denta i Hřebca a bol medzi najlepšími 16, v otváracom zápase pražského d. c. stretnutia ČSSR — ZSSR porazil Kodeša, no potom jeho družstvo podlahlo. 1972 bol v semifinále medzinár. majstr. Austrálie, vyhrál 4 austr. turnaje, semifinalista na Roland Garros v Paříži a medzi najlepšími 8 vo Wimbledone. 1973 dosiahol najváčší úspěch na tur­ najijednotlivcov, keďsa víťazstvaminad Connorsom a Mayerom probojoval do finále Wimbledonu, kde podlaho! Kodešovi; s Morozovovou postúpil do semifinále miešanej štvorhry, v Pescare získal třetí titul amatérského majstra Európy, v DC porazil Barányiho, Taróczyho, Proisyho i Jauffreta a proh­ ra! s Nastasem. 1974 na sérii tumajov WCT dva rázy finalista, dva rázy semifinalista, na turnaji v Nottinghame porazil o. i. Vilasa a Reissena, ale vo finále podlahol Smithovi; strojca postupu d. c. družstva ZSSR do medzipásmového semifinále víťazstvami nad Jovanoviéom, Pálom a najma Kodešom. 1975 medzi najlepšími 16 vo Wimbledone, vo Viedni štvrtý raz získal titul amatérského majstra Európy a spolu s Morozovovou bol v semifinále miešanej štvorhry vo Forest Hills. 1976 porazil vo Wimbledo­ ne Stocktona, v DC Pinnera a Fassbendera, Orantesa a Muňoza, Benyika a Taróczyho, čím ZSSR opať vyhrál eur. zónu; v medzipásmovom

107 semifinále soviet, družstvo však nenastúpilo proti Chile na protest proti fašistickému Pinochetovmu režimu. 1977 M. spolu s ostatnými tenistami ZSSR neštartoval na svět, tumajoch a protestoval tak proti diskriminačným opatreniam FIT voči ich d. c. druž­ stvu, ale v Maribore získal svoj piaty titul ama­ térského majstra Európy. V komputer. svět, rebríčku 1974 obsadil 13., 1975 47. a 1976 63. miesto. Typický představitel taktickej koncepcie celodvorcového útočného systému, ktoiý podlá druhu povrchu dvorca a dalších okolností vedel účelne modifikovat’ na viac alebo menej útočný. Meyerová Carrie (USA), nar. 22. 8. 1955 — dorast. majsterka USA 1973 na tvrdých dvorcoch, 1974 zvíťazil na amer. univerziáde, 1975 dosiahla pozoru­ hodné výsledky medzi dospělými v sérii tumajov Virginia Slims, keď porazila o. i. Gunterovú, Teeguardenovú, Gourlayovů, Boshoffovú i Durrovú. 1976 medzi najlepšími 8 na tumajoch Virginia Slims v Tarasote a Dallase, o. i. porazila Holladayovú, Huntovú a Fromholtzovú. 1977 na 56. mieste komputer. svět, rebríčka.

miešaná štvorhra — tenis, disciplína, v ktorej hrajú na každej straně dvorca jeden muž a jedna žena. Michelová Margaret, „Peggy“ (USA), nar. 2.2.1949 — zažiarila 1969 vo Wimbledone, kde sa vo štvorhre (s Hoganovou) probojovala až do finále a v dvojhre medzi najlepších 16. 1973 opať vo Wimbledone medzi najlepšími 16 a v semifinále tumaja v Torontě, 1974 zvíťazila s Goolagongovou vo štvorhre na medzinár. majstr. Austrálie a 1975 tento titul spolu obhájili.

„misa na šalát“ — pověstná strieborná putovná trofej pre víťaza DC. Mitre cup—súťaž mužských družstiev štátov Južnej Ameriky, hraná d. c. systémem od 1921. Mitton Bernie (JAR), nar. 9. 11. 1954 — r. 1975 patřil do skupiny mladých hráčov, ktorým sa po­ dařilo uplatniť výsledkami na svět, tumajoch do­ spělých: kvalifikačným turnajom sa prebojoval do hlavnej súťaže Wimbledonu a bol medzi najlepšími 32 hráčmi, medzi najlepšími 8 v Boumemouthe a Štokholme, porazil Connorsa, Solomona, Lutza i Kodeša; 1976 vo Wimbledone porazil Newcomba a bol medzi najlepšími 16, v Arkansase zvíťazil nad

Mixed doubles

Nastasem a bol v semifinále. 1977 nedosiahol váčšie úspěchy a v komputer. svět, rebríčku klesol na 90. miesto (1975 na 51. a 1976 na 65. mieste). Mixed doubles (mikst dabls), hovorovo „mix“ — miešaná štvorhra.

Moflittová B. J. -» Kingová Molina Ivan (Kolumbia), nar. 16. 6. 1946 — lavák, od 1968 najlepší tenista svojej krajiny, 1973 sa zaskvěl v Torontě víťazstvami nad Laverom a Ashom, čím postúpil až do semifinále; 1974 vyhrál miešanú štvorhru na Roland Garros v Paříži (s Navrátilovou) a štvorhru v Kitzbúheli (s Velascom), bol spolutvorcom senzačného víťazstva Ko­ lumbie nad USA v DC (porazil Van Dillena i Solomona). 1975 v Torontě opáť porazil Lavera a v Teheráne Orantesa, bol vo finále v Nice, v koputer. svět, rebríčku obsadil 54., ale 1976 už len 91. a 1977 95. miesto. Moodyová, rod. Willsová Helen (USA), nar. 6. 10. 1905 — jedna z najlepších svět, tenistiek, nepřekonaná rekordérka vo Wimbledone svojimi 8 víťazstvami v dvojhre. Zaregistrovala tam prehru len ako 19-ročná (1924), ale potom pri každom ďalšom wimbledon. Starte zvíťazila — 1927, 1928, 1929, 1930, 1932, 1933, 1935 a 1938. Vo Forest Hills vyhrala dvojhru 7 ráz — 1923, 1924, 1925, 1927, 1928,1929,1931 a v Paříži 4 rázy—1928,1929,1930 a 1932. Okrem toho triumfovala aj vo štvorhre 3 rázy vo Wimbledone, 4 rázy vo Forest Hills a 3 rázy na Roland Garros. Na rozdiel od svojej vefkej predchodkyne Lenglenovej hrala podlá možností zásadné od zákl. čiary. Obidva zákl. údery mala však také silné a přesné, že ani jej slabšia pohyblivost’ sa neprejavovala ako handicap. Nedala sa znervózniť, ovládala sa v každej situácii, takmer nikdy sa neusmiala, a tak bola v tenis, svete známa ako „Pokerová tvář“.

Moore Ray (JAR), nar. 24. 8. 1946 — v prvom „otvorenom“ Wimbledone 1968 ako amatér porazil nasadeného profesionála Gimena a prebojoval sa medzi najlepších 8. 1969 zvíťazil v Záp. Berlíne, v Los Angeles porazil Lavera, v Johannesburgu vyhrál štvorhru (s Gonzalesom), 1971 finalista štvorhry tamže (s Govenom). 1972 vyhrál 4 turnaje, 1975 v semifinále halových majstr. v Paříži, kde porazil Vilasa i Tannera a vyhrál štvorhru v Toron­ tě (s Drysdalom). 1977 finalista v Důsseldorfe

108 a Štokholme. 1975 na 61., 1976 na 39. a 1977 na 38. mieste komputer. svět, rebríčka.

Morozovová Olga, vyd. Rubinovová (ZSSR), nar. 22. 2. 1949 — dosial najúspešnejšia soviet, tenistka, už ako 17-ročná vyhrala 1965 dorast. súťaž vo Wimbledone, 1968 a 1970 finalistkou Wimbledonu v miešanej štvorhre (s Metrevelim), 1970 v Sofii amatérska majsterka Európy a tento titul o rok obhájila v Luxemburgu. 1972 sa začína jej úspěšný nápor na popředně pozície vo.svet. tenise: ako nenasadená sa prebojovala do finále v Říme, medzi najlepších 8 v Paříži a najlepších 16 vo Wimbledone, kde s obhajkyňou titulu a najvyššie nasadenou Goolagongovou prehrala iba 7:9 v 3. sete, medzi najlepších 8 vo Forest Hills a na medzinár. majstr. Austrálie. 1973 bola medzi najlepšími 8 vo Wimble­ done, semifinalistkou halových majstr. USA, vyhra­ la Rorhmans turnaj v Londýne a po prvý raz ju experti zařadili do prvej desiatky svět, rebríčka žien (na 9. miesto). 1974 překvapila vo Wimbledone, keď vo štvrťfinále vyřadila prvů nasadenů hráčku B. J. Kingovú, potom Wadovú a až vo finále podlahla Evertovej, okrem toho bola finalistkou na Roland Garros v Paříži, semifinalistkou v Říme (v oboch prípadoch prehrala s Evertovou), vyhrala tumaj Virginia Slims vo Filadelfii a v Austrálii porazila Goolagongovů — skončila na 4. mieste svět, rebríčka. 1975 medzi najlepšími 8 na medzinár. majstr. Austrálie, v sérii tumajov Virginia Slims sa prebojovala do závěrečného šampionátu, kde skon­ čila na 5. mieste, v semifinále na Roland Garros a medzi najlepšími 8 vo Wimbledone; vo svět, rebríčku na 7. mieste. 1976 medzi najlepšími 8 vo Wibledone, na 10. mieste svět, rebríčka. 1977 nehrala svět, turnaje na protest proti diskriminačnému opatreniu FIT proti soviet, reprezentačným kolektívom v Davis cupe a vo Federation cupe. Dosiahla prenikavé úspěchy aj vo štvorhre: 1973 víťazka v Rime (s Wadovou) a na halových majstr. USA (s Krošinovou), vo Forest Hills v semifinále (s Evertovou). 1974 zvíťazila na Roland Garros i v Rime a vo Wimbledone bola v semifinále (vždy s Evertovou). 1975 vo finále na medzinár. majstr. Austrálie (s Courtovou) a na Roland Garros v Paříži (s Anthonyovou). 1976 vo finále Forest Hills (s Wadovou). Představitelka modemého útočného tenisu s kvalitným podáním, dobrou volejovou hrou a pohyblivostbu.

ortimerová

109

O. Morozovovi

Mortimerová Angela, vyd. Barrettová (Velká Británia), nar. 21.4. 1932 — víťazka Wimbledonu 1961, keď už predtým 1955 zvíťazila na Roland Garros v Paříži a 1958 v Austrálii. 1960 porazila na medzinár. turnaji v Bratislavě vo finále Sukovú. Představitelka presnej, trpezlivej obrannej hry zo zákl. čiary.

Mottram Christopher, „Buster“ (Velká Británia), nar. 25. 4. 1955 — syn niekdajšieho britského d. c. reprezentanta, po dlhých rokoch velká nádej angl. tenisu. Ako 16-ročný porazil 1971 Kodeša, 1972 vyhrál dorast. sůťaž na Roland Garros v Paříži a bol vo finále wimbledon, tumaja (spolu s Borgom), nominovaný ako dovtedy najmladší tenista do britského d. c. družstva. 1974 porazil vo Wimbledo­ ne Pasarella, v Atlante Smitha, vyhrál v Charlotte

(s Ramirezom). 1975 zvíťazil na WCT turnaji v Johannesburgu, keď porazil Borga i Okkera, na dalších tumajoch Panattu, Tannera, Asha a Kodeša. 1976 zvíťazil na Mallorke, probojoval sa medzi najlepších 8 v Indianapolise. 1977 finalista v Johan­ nesburgu, Daytone a Murcii, na Roland Gaross medzi najlepšími 16, vo štvorhre zvíťazil v Kitzbúheli (s Taylorom) a Bazileji (s Coxom). 1975 bol na 34., 1976 na 41. a 1977 na 20. mieste komputer. svět, rebríčka. Vysokú postavu využívá na prudké podanie a účinnú hru. Mottramová Linda (Velká Británia), nar. 17.5.1957 — Busterova sestra, dcéra býv. d. c. reprezentanta T. Mottrama, ktorý ju stále trénuje a vedie. Už 1973 porazila Wadovú, 1974 s Barkerovou vyhrala pro V. Britániu BP cup; 1975 finalistka dorast. súťaže na

110

ulloy

(s Komejom). 1977 sa probojoval do finále v Madri­ de (s Orantesom) a na 49. miesto komputer. svět, robrička hráčov štvorhry. „mušketieri“ -♦ „francůzski mušketieri“

nabiehané údery — údery forhendom a bekhendom hrané v pohybe vpřed bez prerušenia plynulosti běhu. Sú typické pro modemý útočný tenis, lebo umožňujú hráčovi přiblížit’ sa po ich zahratí k sieti. Rozhodujúcim momentom pro správné zahratie n. ú. je dobrá práca noh, ovládáme těla v pohybe a schopnost’ udržiavať rovnováhu. Vrcholný tenis bez zvládnutia n. ú. je dnes nemyslitelný. nácvik — proces osvojenia novej pohybovej činnos­ ti, t. j. formovanie základov pohybových návykov a zručnosti.

Nagelsenová Betsy (USA), nar. 23. 10. 1956 — dorast. majsterka USA v kategórii do 16 rokov, 1974 při svojom prvom Starte na turnaji Virginia Slims v Newporte porazila Morozovovú a Wadovú a probojovala sa do finále. 1975 si zranila chrbticu. 1976 v Gastaade medzi najlepšími 4 a zvíťazila vo štvorhre (s Turnbullovou). 1977 na 30. mieste komputer. svět, robrička. A. Morti měrová

Roland Garros v Paříži (prohrála s Maršíkovou), opat' pomohla svojej krajině zvíťaziť v BP cupe a s Barkerovou aj v Soisbault cupe. Od 1976 hrává už medziriospelými, 1977 na 46. mieste komputer. svět, robrička. Mulloy Gardar (USA), nar. 22. 11. 1914 — úspěšný d. c. reprezentant USA v období 1946—1957, Specialista na štvorhru, ale i v dvojhre semifinalista Wimbledonu 1948 a Forest Hills 1942, 1946, 1950, finalista 1952. Vo štvorhre zvíťazil vo Forest Hills 1942, 1945, 1946, 1948 a vo Wimbledone 1957 (43ročný) ako najstarši mužský účastník wimbledon, sůťaží.

Muňoz Antonio (Španielsko), nar. 1. 3.1951 —člen víťazného družstva Španielska v Galeovej pohári 1968 a 1969 (s Orantesom), 1970 zažiaril víťazstvom nad Gimenom, ale v dvojhre sa nedostal do prvej stovky svět, tenistov. Vo štvorhre 1974 zvíťazil v Mnichove (s Orantesom), 1976 v Záp. Berlíne

nahrávací stroj — mechanizmus, ktorý vystřeluje nastavitelnou rýchlosťou a frekvenciou do určené­ ho směru tenis, lopty. Najčastejšie používané typy pracujú na mechanickom principe (úder do lopty kovovou odpafovacou pákou) alebo na principe stlačeného vzduchu. Osvědčená pomócka najma při trénovaní volejov a smečov. Podstatné zvyšuje intenzitu tréningu (používá sa frekvencia 30—60 vystřelených lopt za minútu).

nápřah — pohyb paže s raketou počas prípravnej fázy před úderom Spočívá v zapažení, zvyčajne po mieme elipsovitej dráhe zhora nadol, aby na konci n. ruka s raketou opísala slučku, a tým prošla z n. do směru proti loptě, do úderovej fázy pohybu. nasadzovanie hráčov — systém zadefovania najlepších hráčov při žrebovaní turnaja na čelo hráčských skupin, aby sa najlepší tenisti při vylučovacom hracom systéme nemohli stretnůť hněď v prvých kolách. Kritériom pro nasadzovanie najlepších hráčov je ich poradie v príslušnom tenis, rebríčku (pri medzinár. turnajoch je rozhodujúci kompu-

I. Nastase

astase ter. svět, rebríček). Najčastejšie sa v turnaji nasadzuje 8 alebo 16 hráčov v systéme poradia (zhora nadol): 1., 8., 5., 4., 3., 6., 7., 2., alebo 1., 16., 9., 8., 5., 12., 13., 4., 3., 14., 11., 6., 7., 10., 15., 2. Nastase Ilie (RSR), nar. 19. 7. 1946 — „enfant terrible“ tenis, dvorcov pre často výstředné správanie sa, ktoré mu vynieslo nejeden trest, ale súčasne označovaný od přelomu 60. a 70. rokov za tenistu s najváčším citom v ruke. Na svět, dvorce ho priviedol 1966 jeho starší partner vo štvorhre Tiriac ako neznámého tenistu, no spolu sa prebojovali do finále štvorhry na Roland Garros v Paříži. 1969 tvořil už s Tiriacom najsilnejšie eur. d.c. družstvo; vybojovali si právo vyzvat’ obhajcov trofeje USA, s ktorými přehráli 0:5, 1970 sa N. stal halovým majstrom USA, vyhrál v Říme dvojhru (vo finále nad Kodešom) i štvorhru, na Roland Garros štvorhru (obe s Tiriacom) a vo Wimbledone miešanú štvorhru (s Casalsovou); po prvý raz ho experti zařadili do prvej desiatky svět, rebríčka — na 6. miesto. 1971 zvíťazil na halových majstr. USA, na Roland Garros přehrál vo finále s Kodešom, zvíťazil na turnaji majstrov Grand prix a opáť sa s Tiriacom prebojoval do vyzývacieho finále DC proti USA, kde Rumunsko tentoraz přehrálo už len 2:3.1972 sa přičinil so Smithom o jedno z najkrajších finále Wimbledonu, v ktorom však přehrál, no zvíťazil v Forest Hills (vo finále nad Ashom), na turnaji masters Grand prix a na 11 dalších turnajoch; vo štvorhre zvíťazil v Říme (s Tiriacom), v Hamburgu (s Kodešom) a v miešanej štvorhre vo Wimbledone (s Casalsovou); třetí razdoviedol rum. d.c. družstvo do finále súťaže proti USA, ktoré sa hrálo po prvý raz v Rumunsku, no i tam Rumuni přehráli 2 :3, keď v kFúčovom prvom zápase Nastase podfahol Smithovi; po druhý raz vyhrál masters Grand prix, vo svět, rebríčku expertov hodnotený na 2. mieste za Smithom. 1973 zvíťazil v Říme, potom bez straty jediného setu na Roland Garros v Paříži, vo štvorhre bol vo finále (s Connorsom), vo Wimbledone ako 1. nasadený připravil senzáciu prehrou s Mayerom, ale vyhrál štvorhru (s Connorsom), po třetí raz za sebou zvíťazil na turnaji majstrov Grand prix a vyhrál 14 dalších tumajov, vo svět, rebríčku obsadil 3. miesto. 1974 sa prebojoval do závěrečné­ ho turnaja mastere WCT, ale přehrál s Kodešom, bol vo finále Říma v dvojhre i vo štvorhre (s Gisbertom), vo finále mastere Grand prix, vyhrál

112 7 menej významných turnajov a vo svět, rebríčku klesol na 5. miesto. 1975 vyhrál v dvojhre 6 turnajov. z nich iba jeden prvotriedny — mastere Grand prix (celkove jeho 4. víťazstvo na tomto turnaji), vyhrál štvorhru vo Forest Hills (s Connorsom) a obsadil v komputer. svět, rebríčku 7. miesto. 1976 sa po druhý raz prebojoval do finále Wimbledonu, ale ani tentoraz neuspel (proti Borgovi), v semifinále Forest Hills přehrál s Borgom, zvíťazil na halových majstr. USA v Salisbury (vo finále nad Connorsom), na WCT turnajoch v Atlante a na Havaji (nad Borgom a Ashom), v La Coste (nad Connorsom), v South Orange (nad Tannerom) a pre dážď nedokončil finále v Nottinghame (proti Connorsovi); tieto výsledky ho opáť vyniesli na 3. miesto komputer. svět, rebríčka za Connorsa a Borga. 1977 v Paříži a vo Wimbledone medzi najlepšími 8, zvíťazil v Mexico City a v Aix-en-Provence, finalista v Rotterdame a Virginii Beach, v komputer. svět, rebríčku obsadil 9. miesto. N. bol vo svojom vrcholnom období hráčom, ktorý z technickej stránky dominoval vo svět, tenise ako před ním Laver. Neobyčajne rýchle nohy a jemný cit v ruke mu dovolovali hrať rovnako účinné všetky útočné údery, ako aj přesné obranné passing-shoty alebo topspinové loby. Jeho hra bol plná pestrosti, nápaditosti, akýkolvek stereotyp mu bol cudzí. Chýbala mu však schopnost' koncentrácie a ciefavedomého taktického úsilia, čo ho mohlo viesť k trvalým úspechom.

Navrátilová Martina, nar. 18. 10. 1956 v Prahe — majsterka republiky 1972 (zvíťazila na dorast. majstr. ČSSR v Pardubiciach i na majstr. ČSSR dospělých v Ostravě). 1973 finalistka dorast. súťaže vo Wimbledone, 1974 amatérska majsterka Európy. členka víťazného junior, družstva ČSSR v súťaži o Soisbault cup a majsterka na Roland Garros v miešanej štvorhre. 1975 zvíťazila na halových majstr. USA, bola finalistkou na medzinár. majstr. Austrálie, v Říme i na Roland Garros v Paříži a přičinila sa spolu s Tomanovou o prvé víťazstvo ČSSR v súťaži o Federation cup. Po turnaji vo Forest Hills opustila vlast’ a odvtedy žije v zahraničí. 1975 na 4. a 1976 na 5. mieste svět, rebríčka. 1978 zvíťazila vo Wimbledone, keď v semifinále porazila Goolagongovú a vo finále Evertovú. Eaváčka. představitelka ůtočnej hry, založenej na výbomom podaní a volejoch.

ebezpečné pásmo nebezpečné pásmo, tiež „smrtiace pásmo“—priestor v oblasti priečnej čiary podania. Z hTadiska taktiky je pre útočiaceho hráča při postupe na sieť dóležité, aby sa cez toto pásmo dostal rýchlejšie, ako doň padne lopta vrátená súperom. Takúto loptu musí útočiaci hráč vracať obyčajne halfvolejom, a nie volejom, čo je nevýhodnejšie.

nehrajúci kapitán -» kapitán družstva

neplatná lopta, po angl. „let“ — vyskytuje sa počas hry v týchto prípadoch: a) keď hráč prijímajúci podanie dává včas najavo, že nie je připravený, b) keď sa lopta z podania dotkne siete, popruhu alebo pásky a je inak správná, c) keď počas hry zabránilo hráčovi v údere niečo, na čo nemá nijaký vplyv, d) keď praskne lopta v hre, e) keď ohlási rozhodca „chybu“ a potom sa opraví, f) keď rozhodca nie je schopný rozhodnut’, či bola lopta zahratá správné. Vo všetkých prípadoch n. 1. sa musí hrať nová lopta.

113 rovou). 1977 zvíťazila v Říme (vo finále nad Tomanovou), bola na Roland Garros v Paříži v semifinále a umiestnila sa na 18. priečke komputer. svět, rebríčka.

Newcombe John (Australia), nar. 23. 5. 1944 — po Laverovi najúspešnejší tenista povojnovej éry, troj­ násobný víťaz Wimbledonu a dvojnásobný víťaz Forest Hills, prvý vo světových rebríčkoch 1967, 1970, 1971 a 1973. Už ako 19-ročný hrál 1963 vo vyzývacom finále DC proti USA (přehrál obe dvojhry), na svět, turnajoch sa však najskor preslávil ako hráč štvorhry so svojím partnerom Rocheom: 1964 sa probojovali do finále v Říme i na Roland Garros v Paříži a 1965 zvíťazili najprv na medzinár. majstr. Austrálie a potom vo Wimbledone. V dvojhre překvapil 1966, keď sa ako nenasadený hráč probojoval do finále Forest Hills a potom už jeho výkonnost’ išla rýchlo horo. 1967 vyhrál posledný amatér. Wimbledon i Forest Hills, 1968 zvíťazil

net (z angl. net) -► sieť

Neumannová Marie, vyd. Pinterová, nar. 16. 8. 1946 v St. Boleslavi — majsterka Sportu. Medzinár. majsterka ČSSR v dvojhre 1971, vo štvorhre 1969 a 1971. Majsterka ČSSR v dvojhre 1971, vo štvorhre 1969 a 1971. Majsterka ČSSR v dvojhre 1971, vo štvorhre 1967, 1968, 1969, 1971, 1972, v miešanej štvorhre 1971. Medzi najlepšími 8 v Říme 1971. Svoj najváčší úspěch dosiahla 1972 víťazstvom na turnaji v Jacksonville, keď vo finále zdolala Kingovú. 1973 medzi najlepšími 8 na halových majstr. USA v Hinghame. Úspěšnost’ jej hry spočívala vo vynikajúcej fyzickej kondícii a v dobrých zákl. úderoch. Newberryová Janet (USA), nar. 6. 8. 1953 — final istka dorast. majstr. USA 1971, prohrála s Evertovou, 1973 finalistka turnaja Virginia Slims v Richmonde a miešanej štvorhry vo Wimbledone (s Ramirezom). 1974 medzi najlepšími 8 na medzi­ nár. majstr. Austrálie, 1975 sa probojovala na sérii turnajov Virginia Slims do závěrečného šampionátu najlepších 16, na Roland Garros v Paříži v semifiná­ le, v Hamburgu a Indianapolise medzi najlepšími 8 a v Bournemouthe zvíťazila. 1976 v prvom kole Forest Hills porazila 3. nasadenú (Navrátilová) a postúpila medzi najlepších 16, v Buenos Aires v semifinále a v Torontě vyhrala štvorhru (s Doerne-

J. Newcombe

ewcombe v Hamburgu, 1969 v Rime, bol vo finále Wimbledo­ nu a v semifinále Forest Hills, 1970 víťaz Wimbledo­ nu a semifinalista Forest Hills, 1971 po třetí raz vyhrál Wimbledon, 1973 zvíťazil na medzinár. majstr. Austrálie a po druhý raz vo Forest Hills. Po šesťročnej prestávke nastúpil za d.c. družstvo Austrálie, pre ktorú spolu s Laverom získal trofej, keďjeho krajina zvíťazila nad USA 5:0.1974 vyhrál turnaj masters WCT a dalších 8 turnajov; v komputer. svět, rebríčku obsadil 2. miesto. Zač. 1975 vyhrál po druhý raz medzinár. majstr. Austrálie (vo finále nad Connorsom), ale potom pre opakované zranenia len sporadicky Startoval na niektorých tumajoch. Po celý čas svojej kariéry N. bol aj vynikajúcim deblistom: vo Wimbledone zvíťazil vo štvorhre 1965, 1968,. 1969, 1970, 1974 (s Rocheom) a 1966 (s Fletcherom), na Roland Garros 1967, 1969 (s Rocheom) a 1973 (s Okkerom), vo Forest Hills 1967 (s Fletcherom), 1971 (s Taylorom) a 1972 (s Davidsonom), na medzinár. majstr. Austrálie 1965, 1967, 1971, 1976 (s Rocheom) a 1973 (s Andersonom), v Říme 1965, 1969, 1971 (s Rocheom) a 1973 (s Okkerom). N. bol představi­ telem silového útočného tenisu, jeho najváčšími zbraňami boli podanie, volejová hra a nesmierna vytrvalost'. Aktívny aj ako funkcionář hráčských organizácii. 1969 predsedom Medzinár. asociácie hráčov, po založení Asociácie tenis, profesionálov (ATP) sa stal členom jej riadiaceho výboru, 1976 po A. Ashovi jej predsedom.

Nortonová Beth (USA), nar. 13. 6. 1957 — dorast. majsterka USA 1975, ktorá súčasne hrala v súťažiach dospělých. Vo Forest Hills medzi najlepšími 16,1976 tento úspěch zopakovala (porazila Mayovú a Antonoplisovú), okrem toho zvíťazila vo Westchesteri a v Rime bola medzi najlepšimi 8. not ready (not redy) — upozomenie, že hráč ešte nie je připravený přijímat’ podanie, príp. rozhodca ešte nie je připravený sledovat’ hru. obhodenie, angl. passing-shot (passin-šot) — presne umiestnený úder, ktorým obhadzujeme ůtočiaceho súpera při sieti (pozdíž postrannej čiary alebo uhlopriečne) loptou letiacou nízko nad sieťou. Takáto lopta sa najčastejšie hrává s použitím homej rotácie (lift).

oblečenie — oděv tenistov a tenistiek na dvorcoch

114 bol vždy odrazom společenských zvyklostí přísluš­ ného obdobia. Tenis, spočiatku společenská zábava vyšších kruhov, sa hrával v úborech běžných pre tzv. garden party. Prvé ročníky wimbledon, tumaja v poslednej štvrtine minulého storočia začali dávat' tenisu Sport, charakter; najprv sa to odzrkadlilo v bielej farbe mužských i ženských úborov. U mužov história tenis, oblečenia přešla len dvoma základný­ mi stupňami: do konca 30. rokov sa výlučné nosili dlhé nohavice s bielymi košelami a neskór tričkami. Až na prvých povojnových turnajoch sa objavili krátké nohavice-šortky, ktoré sa rýchlo rozšířili. Od 1968 sa tradičná biela farba tričiek i šortiek začala nahrádzať inými, zváčša pastelovými tónmi. Ženská tenis, móda sa začínala na prvých turnajoch bielymi klobúkmi na hlavách, ktoré sice čoskoro zmizli, ale dlhé biele šaty zostávali. Američanka Suttonová bola vraj prvá, čo sa 1905 odvážila nastúpiť vo Wimbledone v úbore s krátkými rukávmi. Slávna Francúzka Lenglenová zasa krátko po prvej světo­ věj vojně ako prvá skrátila dížku šiat aspoň do polovice lýtok. V 30. rokoch priniesla do Európy Američanka Jacobsová módu dlhých šortiek (nad kolená) s tričkami a súčasne sa začali k tričkám nosit’ aj sukničky, ktorých dížka sa postupné skracovala. Zač. 60. rokov sa objavili na sukničkách prvé farebné vzory, potom móda přešla ku krátkým, pre hru praktickým minišatám, farebne striedmo oživo­ vaným. V súčasnom tenis, oblečení převláda Sport, účelnost’, ale kedysi jedine přípustná biela farba musela (najma pod vplyvom farebnej televízie) urobit’ miesto aj farebným kombináciám. obojručný úder — tenis, úder, při ktorom počas celého jeho priebehu drží hráč držadlo rakety dvoma nikami. Vo váčšine prípadov sa používá pri bekhende. Ciefom týchto úderov v pretekárskom tenise je dosiahnuť váčšiu prudkost’ úderu a maskovanie jeho směru. V klasickej tenis, škole sa nácvik o. ů. neodporůčal, no vzhladom na svět, úspěchy, ktoré dosiahli v posledných rokoch viacerí hráči obojručnými údermi, bolo třeba tento názor revido­ vat'. Bezpodmienečnou podmienkou na dosiahnutie vrcholnej výkonnosti týmto ůderom je vynikajúca pohyblivost’, lebo pri držaní rakety oboma rukami má hráč menší priestorový dosah raketou než pri držaní v jednej ruke.

obranné údery — údery, pri ktorých hráč odolává útoku súpera, napr. snaží sa zaistiť si výhodnú

branný taktický systém pozíciu na opátovné prevzatie inicitívy. Medzi typický o. ú. zaraďujeme najma obranný lob (vysoký let lopty s dopadom k zadnej čiare) a údery obhodením (-♦ passing-shot) pri útoku súpera při sieti.

obranný taktický systém — zastaraný, ale stále ešte často používaný systém, spočívajůci vo vyčkávaní na chybu súpera a v provokovaní k útočnej hře, ktorej chce hráč pri tejto koncepcii čeliť presnostbu obrannej hry. Pri aplikovaní o. t. s. tenista hrá váčšinou spoza zadnej (zákl.) čiary dvorca a k sieti ide len vtedy, keď ho k tomu donúti krátká lopta súpera. odrazová stená — výcvikové a tréningové pomocné zariadenie, ktoré sa používá na nácvik i zdokonafovanie ůderov. Móže byť z betónu alebo z dřeva. Výška je přibližné 4 m, šířka minimálně 6—8 m. Na stene bývá výraznou vodorovnou čiarou zakreslená výška siete. Hráč udiera loptu proti stene, od ktorej sa k němu vracia. Možno trénovať zákl. údery a nechávat’ loptu po odraze od steny dopadnůť na zem, ale efektivnější je tréning volejov bez dopadu lopty na zem. odskok lopty — odrazenie zahranej lopty od povrchu dvorca. Pri testovaní volným pádom z výšky 254 cm na pevný podklad musí byť o. 1. podlá pravidiel v rozmedzi 135—147 cm (-♦ lopta). Odskok pri hre na dvorci závisí od techniky úderu, ktorou tenista loptu zahral, a od povrchu dvorca: po podřezaných ůderoch (t. j. s dolnou rotáciou) odskakuje lopta nižšie, po liftovaných a topsinových úderoch (t. j. s hornou rotáciou) odskakuje vyššie. Na antuko­ vých dvorcoch (tzv. pomalých dvorcoch) je odskok od zeme po údere vyšší ako na trávnatých elebo hladkých betonových dvorcoch („rýchlych“ povrchoch), kde lopta pri dopade podkízne. V halách na zdrsněných umělých hmotách odskakuje lopta vyššie ako na parketách, palubovke alebo na hladkých umělých povrchoch. Rozdielny o. 1. vyžaduje rozdielnu techniku úderov (napr. na rýchlych povrchoch s nízkým odskokom niet času na velké nápřahy, ktoré si vyžadujú topspinové údery) i uplatnenie primeraného taktického systému (na pomalých povrchoch nie je taký jednoznačné výhodný útočný systém ako na rýchlych povr­ choch).

115 Okker Tom (Holandsko), nar. 22.2.1944 — doteraz najlepší hol. tenista, jeden z prvých, ktorí priniesli na tenis, dvorce topspinovú techniku. 1967 zvíťazil na krytých dvorech v Paříži (vo finále nad Kodešom), 1968 v Johannesburgu a Říme, vo Wimbledone sa dostal medzi najlepších 8 a vo Forest Hills do finále; koncom roka ho viděla Bratislava v hale PKO vo finálovej skupině Kings cupu, kde vyhrál obe svoje dvojhry nad Kodešom i Bengtsonom. Vo svět, rebríčku 1968 ho experti zařadili na 4. miesto (1. v Europe). 1969 vo finále v Johannesburgu, v semifinále v Rime a na Roland Garros, vo Wimbledone medzi najlepšími 8, vo finále Hambur­ gu; opáť 4. vo svět, rebríčku (znova 1. v Europe). 1970 zvíťazil v Hamburgu, Los Angeles, Boumemouthe, Bruseli, obsadil 5. priečku svět, rebríčka, po třetí raz ako eur. jednotka. 1971 v semifinále medzinár. majstr. Austrálie, tumajov v Říme a Forest Hills i na turnaji majstrov WCT, 7. vo svět, rebríčku (v Európe 2. za Kodešom). 1973 zvíťazil v Torontě, Washingtone, Madride a Hilversume, bol semifinalistom v Rime a Johannesburgu, 10. vo svět, rebríčku. 1974 vyhrál dva turnaje WCT a jeden turnaj ATP, 1975 zvíťazil na halových majstr. v Paříži a Nottinghame, finalista v Johannesburgu, Štokholme a Rotterdame; v komputer. svět, rebríč­ ku na 11., 1976 na 23. a 1977 na 31. mieste. Počas svojej kariéry O. bol vynikajúcim hráčom štvorhry: vo Wimbledone 1969 vo finále (s Riessenom) a 1974 v semifinále (s Drysdalom), vo Forest Hills 1976 zvíťazil (s Riessenom), na Roland Garros v Paříži 1969 v semifinále (s Riessenom) a 1973 zvíťazil (s Newcombom), v Říme 1969 v nedohratom finále (s Riessenom) a 1973 zvíťazil (s Newcombom), v Hamburgu zvíťazil 1967 (s Riessenom), v Johan­ nesburgu v tomže roku vyhrál (s Riessenom), 1973 (s Ashom) a 1974 bol vo finále (s Riessenom). 1973 aj finalistom štvorhry tumaja majstrov WCT (s Riesse­ nom). 1977 vyhrál štvorhru na 8 tumajoch (z toho 6 ráz s Fibakom, raz s Rosewallom a Riessenom), čo ho vynieslo na 2. miesto komputer. svět, rebríčka deblistov. O. hra bola podložená neobyčajnou pohyblivosťou a rýchlou pohybovou reakciou, dominoval v nej agresívny topspinový forhend, výborné podanie, volej a smeč. Olmedo Alex (USA), nar. 24. 3. 1936 — domorodec z Peru, meteor na tenis, nebi, ktorý zažiaril len na dva roky: 1958 vyhrál vo Forest Hills štvorhru

116

lympijskc hry a tenis

a nato sa ako nováčik v amer. d.c. družstve přičinil o prinavrátenie „misy na salát“ z Austrálie do USA, keď vyhrál proti Andersenovi a Copperovi aj vo štvorhre. 1959 zvíťazil vo Wimbledone (porazil Emersona a vo finále Lavera), vo Forest Hills až vo finále podlaho! Fraserovi. Este v tom istom roku prestúpil k profesionálom. olympijské hry a tenis — tenis bol olympijským športom na o. h. v Aténách (1896), Paříži (1900), St. Luis (1904), Londýne (1908), Štokholme (1912), Antverpách (1920) a Paříži (1924). Žial, na rozdiel od váčšiny iných dřuhov športov ani na jednu z týchto olympiád sa nepodařilo zhromaždiť najlepších amatérských svět, tenistov. Dokonca ani 1908, ked sa o. h. usporiadali v Londýne a tenisti hráli v Mekke svět, tenisu, na wimbledon, štadióne, nedal sa olympijský turnaj porovnat’ čo do počtu i kvality účastníkov s wimbledonským. A tak z velkých postáv svět, tenisu to boli iba D. L. Chambersová, S. Lenglenová, H. Willsová a velmi málo dalších, ktorí svoje úspěchy na svět, tumajoch spojili aj s olympijskými medailami. Z čs. tenistov sa zapisali do histórie o. h. dr. Pipes a dr. Zbořil 1912 v Štokholme (získali striebomú medailu vo štvorhre mužov) a M. Skrbková s Ing. L. Žemlom 1920 v Antverpách (obsadili 3. miesto v miešanej štvorhre). Malý záujem svět, tenistov o o. h. bol pochopitelné na škodu tenisu. Logickým dósledkom tohto vývinu, spósobeného aj postupnou komercio-

nalizáciou tenisu, bolo, že od 1928 sa už tenis, súťaže v programe o. h. neobjavili. V sůčasnosti vyvíja ITF, podporovaná mnohými nár. zvázmi, intenzívnu snahu, aby sa tenis od 1984 opáť stal olympijským športom. open tennis (oupn tenis), angl. = doslova otvorený tenis -»otvorené turnaje. Orange Bowl —jeden z najváčších dorast. tumajov na svete, pravidelné organizovaný v Miami Beach na Floridě. Váčšina jeho víťazov sa zařadila aj medzi seniorské svět, špičky. V posledných rokoch na ňom pravidelné štartujú aj čs. tenis, nádeje.

Prehtad víťazov Chlapci 1947 1948 1949 1950 1951 1952 1953 1954 1955 1956 1957 1958 1959

L. McMasters T. Boys G. Bogley J. R. Grigby S. Giammalva E. Rubinoff M. Green A. Quay M. Green C. Fernandes Ch. Crawford R. Barnes J. L. Arilla

Dievčatá J. Johnsonová M. Ramirezová E. Lewickiová T. Greenbergová K. Fagerosová K. Fagerosová P. Shafferová M. Stocková M. Arnoldová M. A. Mitchellová M. E. Buenoová C. Hanksová S. Warshawová

rantes i960 B. Lenoir 1961 M. Belkin 1962 A. Roche 1963 T. Koch 1964 M. Lara 1965 I. L. Shafei 1966 M. Orantes 1967 M. Estep 1968 R. Stockton 1969 H. Solomon 1970 H. Solomon 1971 cC. Barazzutti 1972 B. Borg 1973 W. Martin 1974 W. Martin 1975 F. Luna 1976 J. McEnroe 1977 I. Lendl

117 C. A. Prosenová J. Alvarezová St. Definaová P. Bartkowiczová P. Bartkowiczová P: Bartkowiczová P. Bartkowiczová P. Hoganová P. Montanoová Ch. Evertová Ch. Evertová D. Ganzová D. Ganzová M.Jaušovcová L. Epsteinová L. Epsteinová M. Krugerová A. Smithová

Orantes Manuel (Španielsko), nar. 6. 2. 1949 — jeden z najúspešnejšich tenistov Európy za posledných 10 rokov, lavák, upozornil na seba už 1966, keď ako nenasadený hráč vyhrál, dorast. Orange Bowl. 1967 vyhrál dorast. sůťaž vo Wimbledone, záverom sezóny reprezentoval už Španielsko vo vyzývacom finále DC proti Austrálii. 1968 a 1969 sa přičinil o víťazstvo Španielska v Galeovej pohári. 1970 zvíťazil v Madride a v DC sa zaslúžil o postup Span, družstva až do medzipásmového finále. 1971 zvíťazil na medzinár. majstr. Španielska v Barceloně (pora­ zil Rosewalla, Riessena a Lutza), vo Forest Hills medzi najlepšimi 8. 1972 dosiahol prvé víťazstvo na jednom z tradičných velkých tumajov v Říme (vo finále nad Kodešom), semifinalista na Roland Garros a vo Wimbledone, vyhrál turnaje v Hambur­ gu, Bruseli, Bastade a Caracase, finalista v Johannesburgu a Barceloně (prehral s Kodešom); experti ho zařadili na 8. miesto svět, rebríčka. 1973 finalista v Říme, 1974 na Roland Garros (8. vo svět, rebríčku). O. výkonnost vyvrcholila 1975: vyhrál postupné turnaje v Monte Carlo, Boumemouthe, Hamburgu (porazil o. i. Nastaseho a vo finále Kodeša), finalista v Říme (porazil Solomona a Vilasa), zvíťazil v Indianapolise (vyřadil Vilasa a Asha), Torontě (vo finále porazil Nastaseho) a hněď nato vo Forest Hills (vo finále hladko vyřadil Connorsa, keď predtým porazil Nastaseho a Vilasa, ktorý mal v súboji s ním 5 mečbalov). Zvíťazil ešte na dalších dvoch turnajoch a skončil na 2. priečke svět, rebríčka. 1976 medzi najlepšimi 8 na Roland Garros a vo Forest Hills, vo finále v Hamburgu, vyhrál v Mnichove, Teheráne, Madride, Barceloně a kon-

M. Orantes

com roka po prvý raz aj turnaj mastere Grand prix; v komputer. svět, rebríčku obsadil 4. priečku. 1977 zvíťazil v Indianapolise, Bostone a Tokiu, finalistom bol o. i. v Hamburgu a Barceloně, v komputer. svět, rebríčku skončil na 7. mieste. Spočiatku hrával viac obranný než útočný tenis a úspěchy dosahoval prevažne len na pomalých antukových dvorcoch, no postupné si osvojil aj útočné údery a vo svojich najúspešnejšich rokoch sa stal vzorovým představi­ telem celodvorcového taktického systému.

Osbornová Margaret, vyd. du Pontová (Osborne, USA), nar. 4. 3. 1918 — vynikajúca představitelka moderného útočného tenisu, založeného na razantnom podaní a perfektnej technike volejov. V dvojhre zvíťazila 1947 vo Wimbledone, 1948, 1949, 1950 vo Forest Hills a 1946, 1949 na Roland Garros. Vo štvorhre utvořila s krajankou L. Broughovou stálu dvojicu, ktorů odborníci hodnotia ako jednu z naj lepších dvojíc ženskej štvorhry v histórii: zvíťazili spolu 5 ráz vo Wimbledone, 12 ráz vo Forest Hills a 3 rázy na Roland Garros. Okrem toho O. zvíťazila ešte raz vo Forest Hills s Cookovou

sorio cup a v miešanej štvornre raz vo Wimbledone (s Fraserom) a 9 ráz vo Forest Hills (s Talbertom 4 rázy, s Fraserom 3 rázy, raz s Rosewallom a Wegregorom). Svoj prvý titul na svět, turnaji získala 1941 vo štvorhre žien vo Forest Hills a posledný v miešanej štvorhre vo Wimbledone 1962, teda v rozpátí 22 rokov.

Osorio cup — súťaž ženských družstiev štátov Južnej Ameriky, hraná d.c. systémom od 1957. Osuna Rafael (Mexiko, 1938—1969) — popredný svět, tenista prvej polovice 60. rokov, d.c. reprezen­ tant svojej krajiny v období 1958—1969. Vo Wimbledone zvíťazil 2 rázy vo štvorhre (1960 a 1963), vo Forest Hills v dvojhre 1963 a 4 rázy bol v semifinále; štvorhru vyhrál 1962. Zahynul pri leteckom nešťastí.

119 USA. 1973 porazila Kingovú, 1974 a 1976 medzi najlepšími 16 vo Forest Hills. 1977 na 54. mieste komputer. svět, rebríčka.

Ovici Toma (RSR), nar. 31. 5. 1949 — po odstúpení Tiriaca druhý hráč d. c. družstva popři Nastasem. 1973 přispěl k postupu Rumunska do finále eur. zóny víťazstvami nad Fleurym (Hol.) a Fairliem (N. Zéland) a vo finálovom střetnutí s družstvom ZSSR za stavu 2:2 v rozhodujúcom zápase porazil Kakulju. 1973 semifinalista medzi­ nár. majstr. CSSR v Bratislavě. 1974 v DC proti Francúzsku porazil Barthesa.

out -> aut

Pála František, Ing., nar. 28. 3. 1944 vo Velkých Popoviciach — žasl, majster športu, lavák. 1970 a 1973 majster CSSR v dvojhre, 1966, 1968, 1970 a 1972 vo štvorhre, 1965, 1966 v miešanej štvor­ hre. Na medzinár. majstr. CSSR 1973 a 1975 zvíťazil, 1977 bol vo finále. Od 1971 reprezento­ val v DC, kde zohral 23 zápasov v dvojhre a 2 vo štvorhre. Preslávil sa d. c. víťazstvami 1971 nad Korotkovom, Gisbertom a 1972 nad Orantesom. V tomže roku bol súčasne finalistom v Káhire, Monte Carlo a Madride, kde porazil Pietrangeliho, Tiriaca, Panattu a Proisyho. 1973 porazil Mottrama a Meilera (na turnaji Grand prix v Prahe). 1974 zdolal Fassbendera, 1975 Zugarelliho, 1976 Kodeša, Bengtsona, McMillana. 1977 úspěšný vp štvorhre: zvíťazil v Mnichove a bol v nedohratom finále v Bruseli (oba rázy s Taróczym). Jeho zbraňami sú liftované zákl. údery, pohyblivost’ a hra pri sieti, vďaka ktorej je aj velmi dobrým hráčom štvorhry. V komputer. svět, rebríčku v dvojhre 1975 na 119., 1976 na 114., 1977 na 199. mieste a vo štvorhre 1976 na 104. a 1977 na 60. mieste.

overhead (ouverhed) — údery nad hlavou, t. j. podanie a smeč.

pálkový tenis -» lopatkový tenis

Otvorené turnaje (angl. open)—názov používaný od 1968, keď sa prvý raz tenis, turnaje sprístupnili aj profesionálom. Prvý otvorený turnaj na svete bol 1968 v angl. Boumemouthe, po ňom následoval Roland Garros a Wimbledon. Odvtedy mohli spolu súťažiť a merať si navzájom sily amatéři s profesionálmi. Podstatným sprievodným znakom týchto tumajov bolo, na rozdiel od minulosti, že sa za umiestenie na nich začali hráčom otvorene vyplácat’ peňažné ceny. Tým sa v západných štátoch postupné stieral rozdiel medzi profesionálmi a amatérmi, lebo vlastně každý hráč poberal peňažné ceny za umiestenie na turnaji (tzv. prize money). Tak sa pretekársky tenis na svět, turnajoch stal povoláním a zdrojom obživy pre niekolko stoviek najlepšich tenistov.

Overtonová Wendy (USA), nar. 31. 3. 1947 — dorast. maj stěrka USA vo štvorhre 1964, 1970 účastníčka medzinár. majstr. ČSSR v Bratislavě, 1972 finalistka štvorhry v Hamburgu (s Ziegenfusovou), 8. na okruhu Virginia Slims, 5. v rebríčku

F. Pila

Palmeová Alena, vyd. Westová, nar. 7.1. 1945 v Jihlavě — 1962 dorast. majsterka CSSR, 1964 majsterka CSSR dospělých vo štvorhre (s Lendlovou), 1968 a 1969 majsterka CSSR aj v dvojhre. Mala úspěchy i na medzinár. turnajoch. Medzi poprednými čs. tenistkami mladej generácie bola ojedinělá svojím typickým obranným taktickým systémom hry. Vydatá za amer. občana žije v zahraničí.

Panatta

120 Bol hlavným strojcom prvého víťazstva Talianska v DC, keď o. i. porazil Piliča, Franuloviča, v střet­ nutí s Austráliou za stavu 2:2 Newcomba, vo finále Comeja a Fillola, a spolu a Bertoluccim vyhrál i všetky doležité zápasy štvorhry. Experti mu prisúdili — aj vzhladom na výsledky v DC, ktoré sa do komputer. systému nezaratúvajú — 3. priečku na svět, rebríčku. 1977 bol v Říme i na Roland Garros len medzi najlepšími 8, ale opať priviedol d. c. družstvo Talianska až do finále súťaže proti Austrálii v Sydney, kde získal jediný bod hostí vo štvorhré (s Bertoluccim) a v štvorhodinovom khíčovom zápase podfahol Alexandro­ vi. V komputer. svět, rebríčku 1974 na 34., 1975 na 14., 1976 na 7. a 1977 na 23. mieste.

A. Palmeová

Panatta Adriano (Taliansko), nar. 9. 7. 1950 — ako 20-ročný získal prvenstvo v tal. tenise po svojom velkom predchodcovi N. Pietrangelim, ktorému sa podobal spdsobom hry: perfektnými zákl. údermi a ťažko překonatelnou obranou na pomalých antukových dvorcoch, ale s relativné slabšími útočnými údermi. Od 1970 šest’ ráz za sebou majstrom Talianska, 1970—1971 na 3. mieste svět, rebríčka juniorov do 21 rókov, 1972 vo finále Hamburgu (porazil Kodeša), na Roland Garros v Paříži medzi najlepšími 8 (porazil Nastaseho); 1973—1975 na Roland Garros vždy v semifinále. Svoj doterajší vrchol výkonnosti dosiahol 1976: zvíťazil v Rime (v 1. kole odvrátil Warwickovi 11 mečbalov, potom porazil o. i. Solomona, Newcomba a vo finále Vilasa), na Roland Garros v 1. kole horko-ťažko nášho P. Huťku 10:8 v 5. sete, keď musel odvracať mečbal, ale potom vyhrál celý turnaj; zvíťazil aj nad Borgom, Dibbsom a vo finále nad Solomonom.

Parker Frank A. (USA), nar. 31. 1. 1916 — představitel solídnej, presnej hry zo zákl. čiary (netypickej pře Američanov), ktorá prinášala úspěchy najma na pomalších dvorcoch. Prvý Američan, ktorý 2 rázy zvíťazil na Roland Garros v Paříži, 1948 a 1949. Od 1933 do 1949 vyhrál 5 ráz majstr. USA na antukových dvorcoch a 2 rázy národné majstr. USA. 1949 víťaz štvorhry na Roland Garros i vo Wimbledone (s Gonzalezom). Zo 14 zápasov v d. c. družstve USA v období 1937—1948 vyhrál 12. Parun Ony (Nový Zéland), nar. 15. 4. 1947 — vystriedal B. Fairlieho po jeho odchode k pro­ fesionálem 1970 v pozícii 1. hráča krajiny. 1971 a 1972 vo Wimbledone medzi najlepšími 8, 1973 vo finále medzinár. majstr. Austrálie a med?i naj­ lepšími 8 vo Forest Hills. 1974 vyhrál štvorhru na Roland Garros (s Crealym), v San Franciscu porazil Tannera i Connorsa a postúpil až do semifinále, vyhrál medzinár. majstr. Indonézie v Djakarte. 1975 vyhrál medzinár. majstr. N. Zélandu v Aucklande, bol medzi najlepšími 8 v Hamburgu. Říme i na Roland Garros. 1976 opáť zvíťazil v Aucklande i na WCT turnaji v Johannesburgu. V komputer. svět, rebríčku 1974 na 21., 1975 na 27., 1976 na 29. a 1977 na 149. mieste. Je častým návštevníkom Prahy, odkial má manželku.

Pasarell Charles (USA), nar. 12.2. 1944 — viacnásobný d. c. reprezentant, 1966 víťaz amer. univerziády, 1966—1967 majster USA na krytých

Páska na sieti

121

dvorcoch. 1967 sa zapísal do listiny wimbledon, rekordov ako prvý hráč, ktorý porazil obhájců wimbledon, titulu v 1. kole (Santanu), potom posiúpil medzi najlepších 16; 1969 druhý raz získal wimbledon, rekord, keď proti Gonzalezovi odohral doteraz najdlhší zápas wimbledon, histórie (5 hod. a 12 min.); finalista štvorhry vo Forest Hills (s Ralstonom). 1970 vo finále Štvorhry na Rolland Garros (s Ashom). 1972 v semifinále tumaja v Torontě, 1973 porazil v Johannesburgu Smitha a zvífazil v Kansas City. 1974 semifinalis­ ta v San Franciscu, vyhrál štvorhru v Louisville (s Van Dillenom). 1975 vo finále v Sao Paulo (porazil Tannera). vo štvorhre finalista v Johan­ nesburgu (s Meilerom) a víťaz v Nottinghame (s Tannerom). 1976 medzi najlepšími 8 vo Wimble­ done (porazil o. i. Panattu a Denta) a vyhrál štvorhru v Las Vegas (s Ashom). V komputer. svět, rebríčku dvojhry na 56. a štvorhry na 19. mieste. 1977 v dvojhre na 71. a vo štvorhre na 40. mieste.

páska na sieti — pruh bieleho plátna, ktorým prechádza ocelové lanko napínajúce sief v predpísanej výške. Slúži na lepšie rozoznanie horného okraja siete. J. E. Patty

passing shot (pasing šot) -»obhodenie Patterson Gerald L. (Austrália. 1895—1967) — popredný svět, tenista medzivojnového obdobia. Vyhrál Wimbledon 1919 a potom 1922, keď sa zrušilo na turnaji vyzývacie finále. 1927 zvíťazil aj v Austrálii vo svojom tamojšom štvrtom finále. Bol pověstný mimoriadne prudkým podá­ ním.

Pattison Andrew (Rodézia), nar. 30.1. 1949 — juhoafrický pretekár. 1969 na 3. a 1970 na 4. mieste svět, rebríčka juniorov do 21 rokov, 1972 medzi najlepšími 8 v Rime a vo finále v Torontě, 1973 vo Forest Hills vyřadil v 2. kole obhájců titulu Nastaseho a postúpil medzi najlepších 16. 1974 v semifinále v Los Angeles (porazil Tanne­ ra), vo finále dvojhry vo Viedni a s Moorom vyhrál štvorhru (vo finále nad dvojicou HewittMcMillan). 1975 medzi najlepšími 8 vo Forest Hills. 1974 na 27.. 1975 na 37., 1976 na 55. a 1977 na 93. mieste komputer. svět, rebríčka.

Patty J. Edward, ,.Budge“ (USA), nar. 11.2. 1924 — populárna postava svět, tumajov v povojnovom období. 1950 víťaz Wimbledonu i na Roland Garros. 1954 v Rime, 1953 a 1954 v Hamburgu. 1953 utvořil spolu s Drobným rekord najdlhším zápasom vo Wimbledone hraným bez prerušenia: přehrál 6:8. 18:16. 6:3, 10:12, 6:8 (t. j. 93 hier) za 4 hodiny a 20 minút, keď mal 6 mečbalov. Stýlový útočný hráč s výborným podáním a po­ věstným, takmer neomylným forhendovým volejom.

Pecci Victor (Paraguay), nar. 15.10. 1955 — dva m vysoký dlháň. tenista s mimoriadne prudkým podáním. 1975 na 4. mieste svět, rebríčka junio­ rov do 21 rokov, v Stokholme porazil Stocktona, v North Conway a Buenos Aires medzi najlepší­ mi 8. 1976 zvíťazil v Madride a v Záp. Berlíne, semifinalista turnajov vo Viedni a Kolíne. 1977 finalista v Mnichove, semifinalista v Buenos

Jerry

122 víťazstvá V. Británie v súťaži. V DC odohral 52 zápasov, z toho 45 víťazných, takže dosiahol úspěšnost' 86 %, čo sa nepodařilo nijakému tenis­ tovi, ktorý absolvoval nad 50 zápasov. Jeho najvačšou zbraňou bol nabiehaný forhendový úder a nezlomné sebavedomie, ktoré mu umož­ ňovalo najlepšie hrať v najdóležitejších stretnutiach a okamihoch. 1936 prestúpil k profesionálom a medzi nimi zohral velké zápasy najma s Vinesom a Budgeom. Petra Yvon (Francúzsko), nar. 8. 3. 1916 — prekvapujúci víťaz prvého povojnového Wim­ bledonu 1946, keď sa právom očakával nápor amer. tenistov. Mal „dělové“ podanie a dobrý forhend, bol úspěšným deblistom. Na Roland Garros zvíťazil vo štvorhre 1938 a 1946, v miešanej štvorhre 1937, vo Wimbledone a Forest Hills 1937 sa prebojoval do finále miešanej štvorhry.

F. J. Perry

Aires, medzi najlepšími 8 v Rime, 1974 na 180., 1975 na 55., 1976 na 34. a 1977 na 39. mieste komputer. svět, rebríčka. Perry Frederick John (Velká Británia), nar. 18. 5. 1909 — dosial najúspešnejší angl. a najlepší svět, tenista svojej doby. Prvý hráč, ktorý zvíťazil vo Wimbledone, Forest Hills, na Roland Garros i medzinár. majstr. Austrálie, hoci nie v tom istom roku. Prvý tenista, ktorý hrál wimbledon, turnaj od 1. kola (teda nie systémom jediného vyzývacieho zápasu obhájců titulu, ako sa hrálo do 1921) a zvíťazil v dvojhre 3 rázy za sebou (1934, 1935, 1936). Vo Forest Hills získal titul 1933, 1934 a 1936, na Roland Garros 1935 a v Austrálii 1934. Okrem toho na týchto štyroch turnajoch získal 7 titulov vo štvorhrách a miešaných štvorhrách. Ako klučový hráč angl. d. c. družstva sa 1933 přičinil o skončenie šesťročnej hegemónie Francúzska v DC a o 4 po sebe idúce

Pfister Hank (USA), nar. 9. 10. 1953 — jeden z mladých amer. tenistov štartujúcich na turnajo­ vých okruhoch. Upozornil na seba koncom sezó­ ny 1976 v San Franciscu (porazil Bengtsona a Smitha) a v Hong Kongu (porazil Barazzuttiho); 1977 v londýnskom Queens Clube porazil Riessena, Smitha, Nastaseho i Tannera a postúpil do semifinále, finalista turnaja v Newporte, semifi­ nalista v Brisbane a Perthe. 1975 na 252., 1976 na 101. a 1977 na 48. mieste komputer. svět, rebríč­ ka. Vo svojej silovej útočnej hře dobré uplatňuje forhendový úder. Phillips-Moore Barry (Austrália), nar. 9.6. 1938 — jeden z veteránov svět, tenisu, ktorí ešte stále hrajú na velkých turnajoch. Eavák, mal úspěchy váčšinou na eur. antukových dvorcoch: v Říme semifinalista 1968 a 1972, v Hamburgu 1972 medzi najlepšími 8, v Bournemouthe 1973 v se­ mifinále, v Hilversume 1970 v semifinále a 1974 vo finále, v Gstaade 1972 v semifinále. Na medzi­ nár. majstr. Austrálie (tráva) bol 1968 a 1972 medzi najlepšími 8. 1974 na 76., 1975 na 128., 1976 na 126. a 1977 na 151. mieste komputer. svět, rebríčka.

Pietrangeli Nicola (Taliansko), nar. 11.9. 1933 — koncom 50. rokov najlepší eur. tenista na antuko­ vých dvorcoch. Víťaz na Roland Garros 1959,

Píiié

i960, v Rime 1957, 1961 a v Hamburgu 1960. Rekordér v historii DC: od 1954 do 1972 odohral 164 zápasov v 66 stretnutiach, z toho 119 víťazných. Mal dobrého partnera v Sirolovi, s ktorým 1959 a 1960 vyhrál na Roland Garros aj štvorhru a doviedol tal. d. c. družstvo 1960 a 1961 do finále súťaže. Jeho vynikajúce zákl. údery boli na antu­ kových dvorcoch postrachem pre každého súpera, ktorý by bol chcel útočit’ bez dokonalej přípravy. Pilíř Niki (SFRJ), nar. 27. 8. 1939 — dosial najlepší juhosl. tenista, Tavák. Už viac ako 15 rokov markantná postava svět, dvorcov; 1961 na Roland Garros v Paříži medzi najlepšími 8, 1962 finalista štvorhry vo Wimbledone (s Jovanovičom), 1963 v semifinále Říma, s Jovanovičom vyhrál pre Juhosláviu Kings cup. 1967 v semifi­ nále na Roland Garros a vo Wimbledone (keď po­ razil Emersona a prehral s víťazným Newcombom). 1968 v semifinále Hamburgu, 1970 v semi­ finále Říma a vyhrál štvorhru vo Forest Hills. 1971 medzi najlepšími 8 v Johannesburgu. 1973 napriek póv. dohodě s juhosl. tenis, zvázom neštartoval v d. c. střetnutí SFRJ — Nový Zéland (v Záhřebe), dostal dištanc, čo bolo příčinou škandálneho bojkotu Wimbledonu zo strany ATP a ňou ovládaných hráčov; na Roland Garros sa prebojoval do finále, vo Forest Hills medzi najlepších 8 (prehral s Kodešom). 1976 vo Wim­ bledone medzi najlepšími 16, 1977 medzi najlep­ šími 32 (porazil Pfistera a V. Amritraja). 1967 ho experti zařadili na 7. a 1970 na 10. miesto svět, rebríčka. V komputer. svět, rebríčku obsadil 1974 33., 1975 50., 1976 68., 1977 91. miesto.

„pinkanie“ — 1. séria úderov před zápasom, čím sa hráči rozohrávajú, zahrievajú (angl. warm up) a zoznamujú sa s dvorcom, loptami a kvalitou súperových úderov, 2. v priebehu zápasu pasivné udržiavanie lopty v hře s čakaním na chybu súpera.

Pinner Uli (NSR), nar. 17. 2. 1954 — finalista dorast. súťaže na Roland Garros v Paříži 1972 a 1973. 1975 semifinalista v Mnichove, Hilversume a Kitzbuheli, 1976 v Hamburgu medzi najlep­ šími 8, vo Wimbledone porazil Fibaka; 1977 zlavil zo svojej výkonnosti. 1974 na 115., 1975 na

123 60.. 1976 na 71. a 1977 na 111. mieste komputer. svět, rebríčka. play (plej), hrajte — pokyn rozhodců hráčom, aby začali hrať, alebo upozornenie hráča, že začína podávat’.

počítanie skóre — systém počítania dobrých a zlých bodov; v tenise sa podstatné líši od ktoréhokoFvek iného športu. V prvopočiatkoch tenis, hry sa sice počítalo podobné ako pri dnešnom volejbale (set sa počítal do 15 bodov, pričom bod k dobru sa připisoval len podávajúcemu hráčovi, ináč došlo iba k zmene podávajúceho). Už 1876 sa vo wimbledon. All England Clube zaviedol tzv. hodinový systém. Terminológiu rátania mal odvodenú od ukazovatefa skóre — bola to nástěnná ručička, ktorou sa otáčalo po každom odohratom bode do štvrťových poloh hodin: začiatočný stav (minútová ručička na 0) sa označoval ako love (lav), po prvom bode sa posunula ručička na pátnástku, potom na tridsiatku, štyridsaťpáťku a 4. bod znamenal hru — game, ale len za předpokladu, že bol medzi súpermi rozdiel dvoch bodov. Ak obaja hráči dosiahli po 3 body (45:45), označil sa stav ako zhoda (angl. deuce, djús) a po následuj úcom bode ako výhoda pre hráča, ktorý získal bod. Ak ten istý hráč získal další bod, vyhrál celú hru; ak bod získal súper, bola opáť zhoda a postup sa opakoval. Nedá sa presne zistiť, prečo sa označovanie 3. bodu v hre čoskoro změnilo zo 45 na 40, pravděpodobně šlo iba o skráteme výslovnosti. Isté však je, že All England Club napriek róznorodej praxi už od 1. ročníka wimbledon, tumaja 1877, usporiadaného na jeho dvorcoch, zaviedol tento spósob p. s„ ktorý sa všeobecne ujal a platí dodnes: 0, 15, 30, 40, príp. zhoda, výhoda podávajúceho alebo prijímajúceho a hra. Keď jeden hráč získá 6 hier, vyhrává set, ale len za předpo­ kladu rozdielu najmenej dvoch hier. Ak je 5:5, pokračuje sa do 7:5 alebo 8:6 atď. V niektorých prípadoch nové pravidlo -» tie-break umožňuje skončit' takýto set za stavu 7:6. Celý zápas sa hrává na 2 vyhřáté sety z troch (t. j. do 2:0 alebo 2:1), připadne v najvýznamnejších turnajoch či súťažiach na 3 vyhřáté sety z 5 (3:0, 3:1 alebo 3:2).

Podanie

124

podanie (servis) — úder, ktorým sa začína hra. Hráč si pri ňom nadhadzuje loptu do výšky a udiera ju v polohe nad hlavou. Je pohybové velmi náročné. Zložitý pohyb ruky sa člení na štyri fázy: dolný náprahový oblůk (časovo viazaný na nadhodenie lopty druhou rukou), slučku za chrbtom, vlastnú úderová fázu a pretiahnutie úderu. Podlá spósobu zásahu lopty rozeznáváme p. priame a rotované (řezané alebo liftované).

podřezaný úder, tiež chop (čop) alebo slice (slajs) — tenis, úder dávajúci loptě dolnú rotáciu (-» ro­ tované údery) pole podania — vymedzené územie dvorca, na ktoré musí padnúť podávaná lopta. Má rozměry 640 x 411,5 cm a je rovnaké pře dvojhru i štvorhru.

poloíinále — častejšie -» semifinále pozičná hra — vyznačuje sa dokonalým krytím vlastnej polovice dvorca. Požiadavkou správnej p. h. je včas zaujat’ pozíciu pri každom súperovom údere v střede myšleného uhla, ktorého vrchol tvoří lopta v okamihu úderu súpera a ramená smerujú do krajných bodov územia dvorca. pravidlá tenisu — zásady tenis, hry schválené Medzinár. tenis, federáciou (FIT) s vysvetleniami a doplnkami, ktoré schvaluje výročné valné zhromaždenie FIT. Niektoré úpravy má právo spresniť příslušný nár. tenis, zváz. Prvé p. t. vydal v Londýne v marci 1874 angl. major Wingfield mesiac po tom, čo si dal patentovat’ tenis, hru pod názvom sferistika (sphairistike). O prvú úpravu týchto p. t. sa zaslúžil 1875 Marylebone Cricket Club. Keď wimbledon. All England Croquet and Lawn Tennis Club usporiadal 1877 prvý tenis, turnaj, splnomocnenci klubu Jones, Marshall a Heathcote vydali pri tejto příležitosti nové spresnené p. t., ktoré sa už velmi podobali dnešným. Malé změny však přijali ešte 1880 a 1886. Odvtedy sa změnilo už iba pravidlo o chybě nohou pri podaní (1903 a 1958), v poslednom období (od 1975) sa začína stále viac presadzovať schválený variant p. t. o skrátenom sete (-» tie-break). Podlá p. t. princípom hry je zahrať loptu raketou ponad sieť tak, aby ju super ne-

Major W. C. Wingfield, póvodca prvých pravidiel tenisu

mohol dosiahnuť alebo správné vrátiť. Hráč stráca bod, ak nevrátí loptu správným spósobom do územia súperovho dvorca. Loptu musí zahrať raketou (hoci aj jej dřevenou častou) skór, než sa druhý raz dotkne zeme. Hráč stráca bod aj vtedy. keď sa počas hry ktoroukolvek častou svojho těla alebo oblečenia dotkne lopty, keď sa dotkne raketou, telom či oblečením siete alebo keď zahrá loptu skór, než preletela ponad sieť. Pri hre móže lopta dopadnúť na dvorec iba raz. Brať lopty priamo zo vzduchu — volejom — je dovolené okrem prijímania podania. Za platné lopty sa považujú tie, ktoré dopadnú na dvorec ohraničený čiarami. Ciary sú súčasťou dvorca a každá lopta, ktorá padne na čiaru, je správná. Hráč, ktorý prvý dává loptu do hry, je podávajúci, jeho súper prijímajúci. O volbě stráň a právě podávat’ alebo přijímat’ v 1. hre sa rozhoduje žrebom. Podávajúci hráč začína hru z postavenia za zákl. čiarou. Podává striedavo z právej a lávej

Pravidla tenisu

strany dvorca. Začína vždy z právej strany. Podá­ vaná lopta do hry je platná, keď dopadne do póla podania na súperovej polovici ihriska, uhlopriečne od podávajúceho. Z každej strany možno podávat’ 2 rázy. Keď sa nevydaria 2 podania za sebou, bod získává súper. Keď sa lopta pri podaní dotkne siete a spadne do správného póla, má hráč právo toto podanie opakovat’. Zákl. jednotkou tenis, zápasu je hra (game). Hráč vyhrává hru vtedy, keď získá vo svoj prospěch 4 body. Tieto body sa označujú číslami: 15, 30, 40 a hra. Keď obaja hráči dosiahli po 3 body a stav by mal byť 40:40, nastáva tzv. zhoda. Najbližší bod sa označuje ako výhoda. Keď další bod získá súper, nastáva zase zhoda. Hráč, ktorý dosiahol výhodu a získá i další bod, vyhrává hru. Stav bodov sa uvádza tak, že sa hlási najprv stav bodov podávajúceho a potom prijímajúceho hráča. Po skončení 1. hry sa stane podávajúci hráč prijímajúcim a naopak, čo sa striedavo opakuje vo všetkých nasledujúcich hrách. Po skončení 1. hry a potom po každej nepárnej hre si hráči vystriedajú strany dvorca (-> striedanie'stráň dvorca). Hráč, ktorý prvý dosiahne 6 víťazných hier, vyhrává set. V případe, že je stav hier nerozhodný 5:5, třeba na víťazstvo setu dosiahnuť rozdiel dvoch hier. Výnimkou z tohto pravidla je -» tie-break. Tenis, zápasy sa hrajú na 2 víťazné sety z 3 alebo na 3 víťazné sety z 5. Ak je v hre hráčka, vždy sa hrá na 2 víťazné sety z 3. Pravidlá podania platné pre dvojhru platia i pre štvorhru s týmito výnimkami: poradie podávajúcich sa rozhodne na začiatku setu tak, že dvojica hráčov, ktorá začína podávat’, dohodne sa medzi sebou, kto začne prvý. Dvojica súperov sa podob­ né rozhodne pře 2. hru. Spoluhráč partnera, ktorý podával v 1. hre, bude podávat’ v 3., spoluhráč partnera, ktorý podával v 2. hre, bude podávat’ v 4. V rovnakom poradí sa potom podává v dal­ ších hrách. Na začiatku nového setu mdže začat’ podávat’ ktorýkolvek z hráčov tej dvojice, na ktorej je rad podávat'. Spoluhráč podávajúceho mdže stáť kdekolvek na vlastnej polovici ihriska. V priebehu hry sa móžu hráči pohybovat’ kdekofvek na vlastnej polovici ihriska a nerozhoduje, ktorý člen dvojice vracia loptu. Hrať loptu mdže vždy len jeden z partnerov. P. t. poznajú ako druhy súťaží dvojhru mužov, dvojhru žien, štvor-

125 hru mužov, štvorhru žien a miešanú štvorhru.

právo na odpočinok — a) pri -» striedaní stráň dvorca s výnimkou striedania pri neukončenom -* tie-breaku majú hráči právo na odpočinok 90. sek. od skončenia hry po okamih, keď musia byť připravení k ďalšej hre, b) hráči majú právo po 3. sete (keď hrajú ženy, po 2. sete) na 10 min. odpočinku (čistý čas strávený v šatni). Tenis, zváz každej krajiny si však mdže toto pravidlo (bod b) pre svoje súťaže upravit' alebo vypustit’ — napr. vo wimbledon, turnaji sa nepovoluje 10 min. přestávka. predkolo —vylučovacie stretnutie před 1. kolom súťaže.

pretiahnutie (dokončeme) úderu — fáza nasledujúca po údere. Paža s raketou pokračuje určitý čas v pohybe, ktorým „sprevádza“ loptu v smere dráhy jej letu. Pohyb paže s raketou pri p. ú. je dóležitou pomóckou kontroly správného zásahu lopty. Po skončení aktívneho pohybu pretiahnutia následuje dokončenie úderu — aby sa dosiahla rovnováha. priame údery — údery, pri ktorých je hracia plocha rakety v okamihu úderu nastavená při­ bližné kolmo na směr letu lopty. Let lopty je takmer bez rotácie, a tým je jej rýchlosť vyššia ako pri úderoch s rotáciou. Dráha letu je plochejšia, skoro priama, odskok lopty rýchly a odrazový uhol ostrý. P. ú. často používali vynikajúci hráči minulých desaťročí, v modemom tenise ich tak­ mer vytlačili rotované údery.

příslušenstvo dvorca — stále zariadenia, medzi ktoré patří nielen sieť, stípiky, žfdky pre dvojhru, povraz alebo kovové lanko, popruh a páska, ale — ak sa vyskytujú — aj zadné a postranné ohradenia, hladisko, tribůny, rozhodcovská stolica, pevné alebo přenosné sedadlá a stoličky okolo dvorca i osoby na nich sediace, všetky ostatné náležitosti okolo dvorca a nad dvorcom, všetci rozhodcovia a zberači lópt, pokial sú na miestach pre nich určených. Podlá pravidiel sa hráč nemóže odvolávat’ na překážky v hre, spósobené p. d.

Roisy

Proisy Patrick (Francúzsko), nar. 10. 9. 1949 — dorast. majster Francúzska a člen vítažného družstva v Galeovej pohári 1967; od 1971 patří medzi najlepších franc, tenistov, viacnásobný d. c. reprezentant. 1972 oslavovaný na Roland Garros, keď vo štvrťfinále vyřadil obhájců titulu a prvého nasadeného hráča tumaja Kodeša a v semifinále porazil Orantesa; vo finále přehrál s Gimenom. 1973 v semifinále medzinár. majstr. Austrálie, finalista v Aucklande a Káhire, semifinalista v Baastade a medzi najlepšími 8 v Indianapolise (porazil Vilasa), 1975 finalista v Bournemouthe, 1976 vo Florencii. 1977 zvíťazil na medzinár. majstr. Holandska v Hilversume, na halových majstr. Paríža v semifinále, v Mnichove a Záp. Berlíne medzi najlepšími 8. 1974 na 74., 1975 na 43., 1976 na 104. a 1977 na 44. mieste komputer. svět, rebríčka.

propozície turnaja — športovo-technický rozpis zákl. údajov a podmienok účasti hráčov na turna­ ji. Připravuje ich a vydává usporiadatef tumaja, v CSSR pódia zásad hracieho (súťažného) poriadku Výboru tenis, zvázu ÚV CSZTV, v zahra­ ničí podlá medzinár. platných pravidiel najma ATP. Queens club — názov starého londýnského tenis, klubu. Na jeho 15 trávnatých dvorcoch sa od 20. rokov hrává týždeň před wimbledon, turnajem medzinár. turnaj, ktorý je tradičnou přípravou na Wimbledon, najma pře hráčov nemajúcich příle­ žitost’ pravidelné hraf na trávnatých dvorcoch. Počas wimbledon, tumaja slúžia dvorce Q. c. na tréning pre jeho účastníkov. Quist Adrian Karl (Austrália), nar. 4. 8. 1913 — jeden z najlepších hráčov štvorhry. Od 1936 do 1950 stále medzinár. majster Austrálie vo štvorhre (2 rázy s Tumbullom, 8 ráz s Bromwichom), vo Wimbledone víťaz tejto disciplníny 1935 (s Crawfordom) a 1950 (s Bromwichom), na Roland Garros 1935 (s Crawfordom) a vo Forest Hills 1939 (s Bromwichom). V DC odohral v ob­ dobí 1933—1948 dovedná 55 zápasov, z toho 42 víťazných.

Rahim Haroon (Pakistan), nar. 12. 11. 1949 — najlepši tenista svojej krajiny, už ako 15-ročný

126 reprezentoval v DC. 1970 vyhrál amatérské majstr. USA na trávnatých dvorcoch, 1971 v semifinále halového turnaja vo Washingtone (porazil Orante­ sa), 1972 v semifinále halových majstr. USA v Salisbury, 1975 v semifinále WCT vo Washingtone (porazil Solomona), vyhrál štvorhru v North Conway (s Van Dillenom), 1976 opáť v semifinále halových majstr. USA (porazil Gerulaitisa). 1974 na 124., 1975 na 75., 1976 na 49. a 1977 na 136. mieste komputer. svět, rebríčka.

rajt -> right

raketa — náčinie tenistu, skladajúce sa z rámu (člení sa na držadlo, krček a hlavu) a výpletu. Držadlo, zvyčajne osemhranné, bývá potiahnuté kožou. Hla­ va rámu má elipsovitý tvar a je vypletená strunami (výplet). Hoci pravidlá tenisu nepredpisujú pře r. tvar, velkost' ani váhu, predsa sa vo výrobě jej rozměry pomeme jednotné ustálili. R. bývá 63— 69 cm dlhá a jej váha sa pohybuje od 350 do 450 g. Tradičná tenis, r. je dřevená. Na zvýšenie pružnosti je jej rám zložený z niekolkých druhov dřeva. Od 60. rokov sa čoraz váčšmi uplatňujů rámy z kovu alebo z plastických hmdt. V poslednom čase sa najma pře rekreačný tenis používá r. so zváčšenými hlavami, t. j. s váčšou plochou vypletenou strunami (z čriev oviec) alebo umělými strunami (nylonovými, silo­ novými atď.). 1976 a 1977 sa medzi turnajovými hráčmi rozšířili dvojité výplety, umožňujúce dávať loptám extrémně rotácie. Rozhodnutím riadiaceho výboru FIT z 1. 10. 1977 bolo používáme dvojitých výpletov na tumajoch predbežne zaká­ zané. Ralston Dennis (USA), nar. 27. 7. 1942 — už 18ročný získal wimbledon, titul, keď 1960 ako nenasadený zvíťazil vo štvorhre (s Osunom); vo Forest Hills bol v semifinále dvojhry, v období 1963—1965 vždy medzi najlepšími 8 vo Forest Hills, 1965 v semifinále Wimbledonu, 1966 medzi najlepší­ mi 8 v Rime a vo finále Wimbledonu (přehrál so Santanom). 1964—1966 reprezentoval USA v DC (vyhrál 25 zápasov z 34) a koncom 1966 prestůpil k profesionálom. Páť ráz ho experti zařadili do prvej desiatky svět, rebríčka—1963 na 7., 1964 na 9., 1965 na 9., 1966 na 5. a 1968 na 8. miesto. Bol aj vynikajúcim hráčom štvorhry: vo Wimbledone 1960 zvíťazil a 1971 bol vo finále (s Ashom), vo Forest Hills zvíťazil 1961,1963 a 1964 (vždy s McKinleym)

amirez

127

R. Ramirez

a 1969 bol vo finále (s Pasarellom), na Roland Garros v Paříži zvíťazil 1966 (s Graebnerom). Ešte 1976 vyhrál štvorhru na halových majstr. USA (s Laverom nad dvojicami Hewitt-McMillan, Gottf­ ried—Ramirez a Smith—Lutz). Aj v miešanej štvorhre bol vo finále Wimbledonu 1962 (s Haydonovou-Jonesovou) a 1966 (s Ringovou), vo finále Forest Hills 1969 (s Durrovou). R. bol typickým představitelem totálneho útočného taktického sy­ stému s velmi dobrým podáním. 1971—1975 kapi­ tán amer. d. c. družstva.

Ramirez Raul (Mexiko), nar. 20. 6. 1953 — jeden z najvšestrannejších tenistov súčasnosti, ktorý dosa­ huje špičková svět, výkonnost’ v dvojhrách i štvorhrách na turnajoch jednotlivcov i v tímových sůťažiach, na otvorených dvorcoch i v halách, na

pomalých i rýchlych povrchoch. 1971 medzinár. dorast. majster USA, ale súčasne už aj finalista amatérských majstr. USA na trávnatých dvorcoch. 1973 sa v Kitzbúheli s Orantesom podělili o titul (pre dážd). 1974 zvíťazil v Daytone a Columbuse, na Roland Garros v Paříži medzi najlepšími 8, semifi­ nalista tumaja master Grand prix (porazil Orantesa a Solomona). Zač. sezóny utvořil dvojicu s Gottfriedom a dosiahol s ním vo štvorhre prvé velké úspě­ chy: zvíťazili v Rime a prebojovali sa do finále v Hamburgu a Los Angeles. 1975 vyhrál dvojhru v Říme (porazil Borga, Nastaseho a Orantesa); vo štvorhre (s Gottfriedom) zvíťazil v Říme, na Roland Garros, na majstr. USA protesionálov v Bostone, v Sydney, Perthe a Tokiu, a zvíťazili aj v záverečnom turnaji masters WCT štvorhier, pričom navýše v osobitnom zápase porazili tiež najlepšiu dvojicu

^R.eady

štvorhry Hewitt—McMillan. R. bol aj póvodcom senzačného víťazstva Mexika nad USA v DC zač. sezóny (v Palm Springs), keď porazil v dvojhre Smitha i Tannera a vo štvorhre (so Zarazuaom) aj dvojicu Lutz-Stockton; priam nár. hrdinom sa stal v decembri tohože roku v Mexico City, keď už v rámci d.c. súťaže 1976 sa opáť postaral o víťazstvo Mexika nad USA v ich najsilnejšom zložení: najprv porazil Gottfrieda, potom (s Laraom) dvojicu Stockton-Van Dillen a napokon za stavu 2:2 v rozhodujúcom zápase aj Connorsa. 1976 sa stal víťazom Grand prix, bol semifinalistom dvojhry vo Wimbledone (porazil Gerulaitisa), na Roland Gar­ ros, na majstr. USA profesionálov v Bostone (porazil Connorsa), zvíťazil v Gstaade a Londýne (Devar cup); vo štvorhre získal svoj prvý titul vo Wimbledone, zvíťazil po třetí raz za sebou v Říme, na Roland Garros bol vo finále a v záverečnom turnaji majstrov WCT sa prebojoval do semifinále (vždy s Gottfriedom). 1977 semifinalista na Roland Garros, víťaz v Queens clube v Londýne a Los Angeles, vo štvorhre raz zvíťazil v Říme, po druhý raz na Roland Garros, vo Forest Hills sa po prvý raz prebojoval do finále (vždy s Gottfriedom), okrem toho vyhrál ešte 4 turnaje (3 s Gottfriedom, 1 s Hewittom). Experti ho zařadili 1975 na 7. priečku svět, rebríčka. V komputer. svět, rebríčku (výsledky z DC sa nezaratúvajú) bol 1974 na 18., 1975 na 13., 1976 na 5. a 1977 na 8. mieste. Rárková M. -* Ančincová ready (redy) — oznámenie, že hráč je připravený na hru alebo rozhodca na rozhodovanie.

Redondová Marita (USA), nar. 19. 2.1956 — už ako 15-ročná vybrala 1971 amatérské majstr. USA dospělých na trávě a bola velkým prislubom. 1972 zvíťazila na majstr. juhozáp. Pacifiku v Los Angeles, 1973 porazila Goolagongovú. 1976 na okruhu tumajov Virginia Slims porazila o. i. Wadovú, Tomanovu, Overtonovú, prebojovala sa do závěrečných zápasov šampionátu, v ktorých porazila Jaušovcovú i Durrovú a obsadila 6. miesto; vyhrala turnaj Midland Futers (vo finále porazila Fromholtzovú) a v rebríčku USA poskočila z 24. miesta na 5. Reidová Kerry, rod. Melvillová (Austrália), nar. 7.8.1947 — dorast. majsterka Austrálie 1965.0 rok

128

K. Reidová

sa na svojom prvom turnaji v Europe stala medzinár. majsterkou ČSSR v Prahe v dvojhre i vo štvorhre (s Krantzkeovou) a odvtedy ju už 11 ráz klasifikovali v prvej desiatke svět, rebríčka, z toho najlepšie 1971—1974: na 5. mieste. Přitom doteraz v dvojhre nevyhrála ani jeden zo štyroch najváčších titulov. Na medzinár. majstr. Austrálie bola 1966, 1967, 1969 v semifinále, 1970 vo finále, 1973 a 1974 opáť v semifinále; na Roland Garros v Paříži 1967 v semifinále; vo Wimbledone 1974 v semifinále a 1971, 1973, 1976, 1977 medzi najlepšími 8; vo Forest Hills 1966 a 1971 v semifinále, 1972 vo finále — okrem toho bola 1969 vo finále v Rime a zvíťazila na medzinár. majstr. Holandska v Hilversume, 1970 v semifinále v Hamburgu a vo finále v Hilversume. Výrazné úspěchy dosiahla aj vo štvorhre, najma so svojou dlhoročnou partnerkou Krantzkeovou: na medzinár. majstr. Austrálie 1968 zvíťazili, 1970 boli vo finále, vo Wimbledone 1966 a 1970 v semifinále, v Hamburgu 1970 zvíťazili, v Johannesburgu boli

Velkú radost' anglickým priaznivcom tenisu urobila r. 1977 S. V. Wadová. keď víťazstvom oslavila sté výročie Wimbledonu Tenista s kamennou tvárou Američan S. Smith začiatkom 70. rokov patřil medzi svetovú špičku

.Najlepší pofský tenista W. Fibak patří medzi vynikajúcich hráčov súčasnosti

Kodeš so Šmídom vytvořili vo štvorhre úspešnú dvojicu

Ostravský tenista I. Lendl, najmladší majstcr ČSSR v dvojhre mužov, vífaz wimbledonského turnaja juniorov 1978

Nadej čs. ženského tenisu H. Mandlíková, finalistka wimbledonskej súťaže junioriek 1978

R. Maršiková, popredná čs. tenistka mladšej generácie

Mexičan R. Ramirez už niekoíko rokov zotrváva medzi poprednými světovými tenistami Američan B. E. Gottfried patří stále medzi svetovú elitu

Mladý americký tenista, lavák McEnroe, objav sezóny 1977

fCekreačný tenis

vo finále. R. bola navýše na medzinár. majstr. Austrálie 1973 a 1974 vo finále (s Harrisovou) a v Johannesburgu 1974 zvíťazila (s Klossovou). 1977 na 9. mieste komputer. svět, rebríčka. Před­ stavitelka celodvorcového taktického systému s vy­ rovnanými údermi.

rekreačný tenis — vhodný šport pre záujemcov každého veku, ktorí sa nechcú alebo už nemóžu zapojit’ do pretekárskeho tenisu. Hrajú len pre vlastné potešenie a zdravie, ale zato podlá regulárnych pravidiel tenisu. R. t. nevyžaduje registráciu. Tenis, oddiely majú pre rekreantov k dispozícii dvorce a niekedy pre nich organizujů turnaje neregistrovaných. Přednostou r. t. je, že na hranie stačia dvaja záujemci (príp. pri štvorhre štyria) a že sa dá pěstovat’ na priemernej výkonnostnej úrovni až do neskorého veku. Lekári odporůčajů hrať r. t. aspoň dva rázy týždenne po hodině — pomáhá udržiavať telesnú kondíciu. Renshaw William Charles (Velká Británia), 3.1.1861—12. 8.1904 — prvý z velkých šampiónov teriís. historie. Vo Wimbledone zvíťazil 7 ráz (1881— 1886 a 1889), čím dosiahol rekord, ktorý nik nepřekonal ani nevyrovnal; pravda, bolo to v podmienkach, keď obhajca titulu bojoval s vyzývatelem v jedinom zápase. So svojím bratom — dvojčaťom Emestom — sa přičinil o premenu tenisu zo spoločenskej zábavy na pretekársky šport. Zaviedli do hry pohyb po celom dvorci, voleje, smeče a spolu 7 ráz vyhráli vo wimbled, štvorhre. retům (ritóm) — úder, ktorým tenista vracia na druhů stranu dvorca loptu zo súperovho podania. Riedelová Iris (NSR, Brazilia), nar. 16. 3. 1954 — rodáčka zo Sao Paulo, klasifik. v rebríčku NSR na 3. mieste, ale v družstvách Startuje za Brazíliu. Na medzinár. majstr. NSR v Hamburgu 1974 v semifi­ nále, 1976 medzi najlepšími 8 v Říme i Hamburgu, v semifinále v Los Angeles; na 52. mieste komputer. svět, rebríčka.

Riessen Martin (USA), nar. 4. 12. 1941 —popredný amer. tenista a d.c. reprezentant, koncom 60. a v 70. rokoch jeden z najlepších hráčov štvorhry na svete. Na medzinár. majstr. Austrálie 1971 a vo Wimbledone 1965 medzi najlepšími 8, podobné vo Forest Hills 1963 a 1971. V Johannesburgu 1968 vo finále, 1972 v semifinále masters WCT. Vo

129 štvorhre na Roland Garros v Paříži 1969 sa dostal do semifinále (s Okkerom) a 1971 zvíťazil (s Ashom). Vo Wimbledone 1965, 1966 v semifinále (s Graebnerom) a 1969 vo finále (s Okkerom). Vo Forest Hills zvíťazil 1976, v Říme 1968, tamže 1969 bol v nedohratom finále, v Johannesburgu 1968 zvíťazil a 1974 bol vo finále (vždy s Okkerom). V miešanej štvorhre získal tituly na Roland Garros 1969 (s Courtovou), vo Forest Hills 1969, 1970 a 1972, v Rime 1968 (vždy s Courtovou), v Hambur­ gu 1969 (s Tegartovou), v Johannesburgu 1968 (s Waldkenovou). Vo Wimbledone 1971 vo finále (s Courtovou). Vo svět, rebríčku expertov 1971 obsadil 9. miesto. V komputer. svět, rebríčku 1974 skončil na 12., 1976 na 59. a 1977 na 57. mieste, vo štvorhre 1976 na 9. a 1977 na 13. mieste. Ríggs Robert L., „Bobby“ (USA), nar. 25.2.1918 — posledný predvojnový šampión Wimbledonu (1939), kde Startoval iba raz a zvíťazil vo všetkých troch disciplínách bez straty jediného setu. V tom istom roku víťaz vo Forest Hills a finalista na Roland Garros. Onedlho prestúpil do tábora profesionálov. Celodvorcový hráč s velkou variabi­ litou ůderov a zdravým sebavedomím, ktoré mu pomohlo k nejednému víťazstvu. right (rajt) — dobrá lopta, zvyčajne lopta, ktorá padla na čiaru alebo sa aspoň dotkla Čiary ohraničujúcej dvorec, resp. pri podaní pole podania. Richey Cliff (USA), nar. 31. 12. 1946 — brat N. Richeyovej, výbušný útočný hráč, mnohonásob­ ný d.c. reprezentant USA, 1970 a 1972 v prvej desiatke svět, rebríčka. 1964 dorast. majster USA, 1965 medzi najlepšími 8 na medzinár. majstr. Austrálie a v Říme. 1968 zvíťazil na halových majstr. USA a vo Wimbledone přehrál kurióznym spósobom s Ralstonom, keď dramatický 4-hodinový zápas za stavu 11:12 v 5. sete zakončil footfaultový rozhodca zahlášením chyby ndh po 1. i 2. podaní. 1969 zvíťazil v Torontě, 1970 bol vrcholným rokom jeho kariéry: stal sa víťazom 1. ročníka novozaloženej celoročnej sůťaže Grand prix, ktorá odvtedy nadobudla velkú popularitu, zvíťazil na tumajoch v Indianapolise a Washingtone, bol v semifinále na Roland Garros v Paříži a vo Forest Hills, vo finále halových majstr. USA, vo vyzývacom finále DC sa přičinil o víťazstvo USA nad NSR 5 :0 (porazil Kuhnkeho i Bungerta); experti ho zařadili na

I^Jcheyová

130

T. Roche

7. miesto svět, rebríčka. 1971 skončil v sérii turnajov Grand prix na 5. mieste, v turnaji masters G.p. bol třetí, vo Wimbledone medzi najlepšími 8. 1972 v semifinále Forest Hills (porazil Lavera), zvíťazil v Johannesburgu (porazil Gimena a Orantesa) a v londýnskej Royal Albert Hall, vo svět, rebríčku obsadil 7. miesto. 1975 medzi najlepšími 16 vo Wimbledone a semifinalista vo Washingtone (pora­ zil Nastaseho), 1976 zvíťazil na Bermudách, dostal sa do finále v Boca West a v Palm Springs porazil Solomona. 1974 na 25., 1975 na 32., 1976 na 28. a 1977 na 97. mieste komputer. svět, rebríčka. Richeyová Nancy, vyd. Gunterová (USA), nar. 23. 8. 1942 — sestra C. Richeya, jedna z najlepších amer. i svět, hráčok 60. rokov, 6-násobná majsterka

USA na antukových dvorcoch 1963—1968, klasifik. v prvej desiatke svět, rebríčka 1963—1969 a potom ešte 1972 a 1974, z toho najvyššie 1968 — na 3. mieste. Na medzinár. majstr. Austrálie 1966 vo finále a 1967 zvíťazila; na Roland Garros v Paříži 1960 vo finále, 1965 v semifinále, 1968 zvíťazila, 1969 a 1971 v semifinále; vo Wimbledone 1968 v semifiná­ le, 1964—1966, 1971 a 1972 medzi najlepšími 8; vo Forest Hills 1964 a 1965 v semifinále, 1966 a 1969 vo finále, 1970 opáťv semifinále, okrem toho 1960,1963 a 1974 medzi najlepšími 8; v Říme 1965 vo finále. Vo štvorhre zvíťazila na medzinár. majstr. Austrálie 1966 (s Graebnerovou), na Roland Garros 1969 sa dostala do finále (s Courtovou), vo Wimbledone 1966 zvíťazila a 1967 sa dostala do finále (s Buenoovou). 1977 na 26 mieste komputer. svět, rebríčka.

^R.odriguez

131

Ž. Franulovič gratuluje po finále na Roland Garros svojmu premožitelovi J. KodeSovi

Maj stěrka celodvorcovej hry s prevládajúcou obran­ nou tendenciou, čo jej prinášalo váčšie úspěchy na pomalších povrchoch. Rím — medzinár. majstr. Talianska

Rodriguez Patricio (Chile), nar. 20. 12. 1938 — dlhoročný d.c. reprezentant svojej krajiny, 1967 bol strojcom víťazstva Chile nad ČSSR v Prahe, keď porazil Kodeša i Holečka. Viacnásobný účastník bratislavského medzinár. turnaja, ktorý 1965 aj vyhrál. Roche Tony (Austrália), nar. 17. 5. 1945 — najmladší z generácie „vefkých“Austrálčanov, od­ chovaných vynikajůcim d.c. trénerom a kapitánom H. Hopmanom. Páť rokov za sebou (1966—1970) v prvej pátorke najlepších tenistov na svete, potom zraněním lakťa a viacnásobnými operáciami na 3 ro­ ky takmer vyřaděný z tumajov, ale vrátil sa a znovu

si vydobyl miesto medzi omladenou svět, elitou. Eavák, rovnako vynikajúci v dvojhre i štvorhre. Pri svojom prvom wimbledon, starte 1965 sa stal jedným z najmladších víťazov štvorhry v histórii turnaja a 1966 v Prahe jedným z najmladších víťazov medzinár. majstr. ČSSR. Na medzinár. majstr. Austrálie 1965, 1966, 1969 a 1975 v semifinále, na Roland Garros v Paříži 1965 vo finále, 1966 zvíťazil a 1967 opáťvo finále. Vo štvorhre utvořil nerozlučná dvojicu so svojím krajanom Newcombom, s ktorým dosiahol takmer všetky svoje úspěchy: zvíťazili na medzinár. majstr. Austrálie 1965, 1967, 1971 (iba 1976,1977 spolu s Ashom), na Roland Garros 1965 a 1967, vo Wimbledone 1965, 1968, 1969, 1970 a 1974, vo Forest Hills 1970, v Rime sa 1969 podělili o titul so súpermi a 1971 zvíťazili. R. bol představite­ lem útočného taktického systému s vynikajůcim bekhendovým volejom, považovaným odbomikmi za najlepší na svete. V komputer. svět, rebríčku 1974

oland Garros

132

Stadión na Roland Garros

na 23., 1975 na 12., 1976 na 50., 1977 na 19. mieste, vo štvorhre 1977 na 9. mieste.

Roland Garros — označenie medzinár. majstr. Francúzska, jedného zo 4 najvýznamnejších svět, tumajov, zaratúvaných do tzv. -» Grand Slamu; inak názov presláveného tenis, štadióna v Paříži, na ktorom sa hrává medzinár. šampionát Francúzska. Jeho história sa datuje iba od 1925, hoci šampionát sa hrával od 1891 ale prvých 34 rokov bez účasti zahraničných hráčov. Do 1927 bol dejiskom turnaja pařížsky Racing club v Boulonskom lese alebo Stade Faisanderie. Po víťazstve franc, družstva nad USA vo finále DC 1927 vo Filadelfii sa Francúzi rozhodli vybudovat do roka nový Stadión, aby mohli obhajovat’ „misu na šalát“ na reprezentačnom ústrednom dvorci. Vybudovali ho v krásnom prostředí juhoparížskej štvrte Auteuil na kraji Boulonského lesa pre 13 000 divákov. Obklopili ho dalšími 7 antukovými dvorcami a pomenovali po

slávnom franc, vzduchoplavcovi. Od 1928 sa medzi­ nár. majstr. Francúzska až dodnes hrávajú na tomto Stadióne. Jeho antukové dvorce, vrátane centrálneho, sú relat. „pomalé“, poskytujú zvýšené šance pri obrannej hře. Víťaz tohto turnaja sa zvyčajne v danom období považoval za najlepšieho tenistu na antukových dvorcoch. Začiatky medzinár. šampionátu boli v znamení suverénneho postavenia franc, „mušketierov“. Od 1925 do 1932 si Lacoste, Cochet a Borotra podávali trofej mužskej dvojhry z ruky do ruky. Je zaujímavé, že nik z nich nevyhrál titul dva rázy za sebou. Franc, hegemóniu skončil Austrálčan Crawford 1933 a odvtedy sa na R. G. medzi víťazmi zjavil už len jeden Francúz. Nasledujůce roky boli v znamení velkých súbojov medzi Crawfordom, von Crammom a Perrym, z ktorých bol najúspešnejší von Cramm. Z dalších šampiónov R. G. sa preslávil Američan D. Budge. Prišiel do Paríža jediný raz (1938), ale to mú stačilo nielen na víťazstvo v turnaji,

133

oland Garros ale i na získanie prvého Grand Slamu v histórii. Aj v ženskej súťaží patřili začiatky na R. G. Francúzsku, konkrétné vynikajúcej Lenglenovej. Po nej boli velkými postavami tumaja Američanka H. Willsová-Moodyová so 4 víťazstvami a opáť Francůzka S. Mathieuová, ktorá bola 6 ráz finalistkou dvojhry a 2 rázy jej víťazkou. Prvé tituly po druhej světověj vojně získali M. Bernard, zatial posledný Francúz v historii tumaja, a elegantný Maďar J. Asbóth. Vel­ kou postavou tohto obdobia bol J. Drobný: 3 rázy bol vo finále neúspěšný, no 1951 a 1952 vyhrál turnaj 2 rázy za sebou. O rok neskór Drobný přehrál v se­ mifinále a Rosewall sa stal dovtedy najmladším víťazom šampionátu — mal 18 rokov a 7 mesiacov. Po dvojnásobném víťazstve Američana Traberta (1954, 1955) nastala na R. G. austr. éra (1956— 1969), ktorů dokázali 2 rázy prerušiť iba po­ věstní eur. „antukári“ Pietrangeli a Santana. Skvelú sériu víťazstiev v Paříži dosiahol R. Emerson, ktorý okrem 2 titulov v dvojhre vyhrál 6 ráz za sebou štvorhru s 5 róznymi partnermi. Aj fenomenálny R. Laver vyhrál dvojhru len 2 rázy (1962 a 1969), ale oba jeho tituly boli v tých rokoch stupňom k získaniu Grand Slamu. Laver bol posledný austr. víťazom šampionátu. 1970 ho vystriedal J. Kodeš. Náš najúspešnejší tenista sa zapísal do histórie R. G. už rok predtým, keď v skvelom zápase o postup medzi najlepšich 8 vybičoval jedného z najkvalitnejších hráčov na svete J. Newcomba k maximálnemu výkonu a podfahol mu až v 5. sete iba 9:11. Na ceste za prvým svět, titulom přehřáli s Kodešom Chanfreau, Howe, Koudelka, Tiriac, Mulligan, Goven a vo finále po brilantnom výkone Franulovič 6:2, 6:4, 6:0. O rok neskór Kodeš svoj titul obhájil a zvíťazil po druhý raz za sebou, čo sa podařilo před ním len Parkerovi, Drobnému, Trabertovi a Pietrangelimu. 1971 mu sůpermi boli postupné Gasiorek, Courcol, Carmichael, Jauffret, Proisy, Franulovič a napokon Nastase, ktorého v tom čase uznávali za jedného z najlepšich tenistov na svete, najma na antukových dvorcoch. Obaja hráči podali jedinečný výkon v zápase, označovanom odborníkmi zajedno z najlepšich finále na R. G.. Kodeš zvíťazil 8 :6,6:2, 2:6, 7:5. Pokus čs. reprezentanta o třetí úspěch za sebou zmařil 1972 v dvojdennom štvrťfinálovom zápase Francúz Proisy, ktorý sa potom prebojoval až do finále, ale víťazom (najstarším v histórii turnaja) sa stal 35-ročný Španiel A. Gimeno. 1974 18-ročný Švéd B. Borg překonal dovtedajší Rose-

wallov rekord a stal sa najmladším víťazom v histórii tumaja. Ďalším přesvědčivým víťazstvom šampio­ nátu R. G. aj v nasledujúcom roku potvrdil svoju pozíciu najlepšieho „antukového“ hráča tohto obdobia. 1976 musel však nečakane odovzdať tento titul Taliánovi A. Panattovi, ktorý niekolko dní predtým v zápase 1. kola len s velkým šťastím odvrátil mečbal nášmu P. Huťkovi. 1977 presvedčivo zvíťazil na R. G. najlepší hráč na antukových dvorcoch Argentínčan G. Vilas, ale 1978 už po třetí raz vyhrál turnaj B. Borg. V ženských súťažiach dominovali v povojnovom období predovšetkým Američanky Osbornová-du Pontová, Toddová, Hartová, Fryová a Gibsonová, medzi ktoré sa věděli v prvom povojnovom desaťroČí vkliniť iba Francůzka Landryová a Angličanka Mortimerová. Potom sa však čoraz častejšie začali presadzovať ďalšie Európanky, najma Angličanky Bloomerová-Brasherová, Trumanová-Janesová (najmladšia víťazka šampionátu 1959 ako 18 a polročná), Haydonová-Jonesová, Maďarka Kórmóczyová a Francůzka Durrová. Velké úspěchy na R.G. získala aj čs. reprezentantka V. Pužejová-Suková, ktorá sa 1957 a 1963 prebojovala do semifinále dvojhry a v miešanej štvorhre 1957 zvíťazila (s Javorským; aj 1961 boli spolu vo finále). 1962 začala velkú sériu úspechov 20-ročná Austrálčanka M. Smithová-Courtová: zvíťazila 5 ráz v dvojhre, 4 rázy vo štvorhre a 4 rázy v miešanej štvorhre. B. J. Kingová, ktorej spósob ůtočnej hry bol ovela jednostrannejšie zameraný na rýchle povrchy dvorcov, zvíťazila na R. G. len raz (1972). Najlepšia „antukárka“ modemej doby Američanka Ch. Evertová přišla na R. G. prvý raz 1973, prehrala až vo finále, ale v nasledujúcich dvoch ročníkoch zvíťazila. Potom dosiahli výrazné úspěchy aj čs. reprezentant­ ky: 1976 bola Tomanová vo finále dvojhry, 1977 Maršíková v semifinále dvojhry a zvíťazila vo štvorhre % Teeguardenovou. Napokon 1978 sa Maršíková opáť prebojovala do semifinále dvojhry a Tomanová so Složilom zvíťazili v miešanej štvorhre. Přehrad viťazov na Roland Garros Dvoj hra mužov

1925 R. Lacoste 1926 H. Cochet 1927 R. Lacoste

1928 H. Cochet 1929 R.Lacoste 1930 H. Cochet

134

omanovová 1931 J. Borotra 1932 H. Cochet 1933 J. H. Crawford 1934 G. von Cramm 1935 F. J. Perry 1936 G. von Cramm 1937 H. Henkel 1938 J. D. Budge 1939 W. D. McNeill 1940—1945 nehrálo sa 1946 M. Bernard 1947 J. Asbóth 1948 F. A. Parker 1949 F. A. Parker 1950 J. E. Patty 1951 J. Drobný 1952 J. Drobný 1953 K. R. Rosewall 1954 M. A. Trabert 1955 M. A. Trabert 1956 L. A. Hoad

1957 1958 1959 1960 1961 1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977

S. Davidson M. G. Rose N. Pietrangeli N. Pietrangeli M. Santana R. G. Laver R. S. Emerson M. Santana F. S. Stolle A. D. Roche R. S. Emerson K. R. Rosewall R. G. Laver J. Kodeš J. Kodeš A. Gimeno I. Nastase B. Borg B. Bor« A. Panatta G. Vilas

1954 1955 1956 1957 1958 1959 1960 1961 1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977

M. Connollyová A. Mortimerová A. Gibsonová S. J. Bloomerová Z. Kórmdczyová C. C. Trumanová D. R. Hardová A. S. Haydonová M. Smithová L. R. Turnerová M. Smithová L. R. Turnerová P. F. Jonesová F. Durrová N. Richeyová B. M. Courtová B. M. Courtová E. F. Goolagongová L. W. Kingová B. M. Courtová C. M. Evertová C. M. Evertová S. Barkerová M.Jaušovcová

Dvojhra žien

1925 S. Lenglenová 1926 S. Lenglenová 1927 K. Boumanová 1928 H. Willsová 1929 H. Willsová 1930 F. S. Moodyová 1931 C. Aussemová 1932 F. S. Moodyová 1933 M. C. Scrivenová 1934 M. C. Scrivenová 1935 H. Sperlingová 1936 H. Sperlingová 1937 H. Sperlingová 1938 R. Mathieuová 1939 R. Mathieuová 1940 “1945 nehrálo sa 1946 M. E. Osbornová 1947 P. C. Toddová 1948 N. Landryová 1949 W. duPontová 1950 D. J. Hartová 1951 S. J. Fryová 1952 D. J. Hartová 1953 M. Connollyová

Finálové výsledky v jednotlivých ročníkoch R. G. uvádzame na str. 233—239.

Romanovová Lucia (RSR), nar. 28. 4. 1959 — talent, tenistka s obojručným bekhendom, už ako 16-ročná dorast. majsterka Rumunska, 1976 finalistka dorast. súťaže vo Forest Hills, uvádzaná v prvej desiatke svět, rebríčka dorasteniek. 1977 v semifinále dorast. súťaže na Roland Garros v Paříži a medzi najlepšími 8 vo Forest Hills.

K. Rosewall

Rosewall Ken (Austrália), nar. 2. 11. 1934 — legendárná postava mužského povojnového tenisu; neuveritelne dlhé obdobie, počas ktorého si udržiaval svět, výkonnost, nemá v historii turnajového tenisu obdoby. Už 1952 v prvej desiatke svět, rebríčka, z ktorej do 1975 ani raz nevypadol, a ešte i 1976 a 1977 na 13. a 12. priečke komputer. svět, rebríčka. Kuriozitou a vari aj sport, tragédiou v kariéře tohto jedinečného tenistu ostalo, že získal všetky významné svět, tituly okrem najcennejšieho — wimbledon., hoci bol 4 rázy vo finále. 1953 dosiahol prvé víťazstvá na svět, tumajoch v dvojhre i štvorhre (so svojím nerozlučným partnerom Hoadom) a zaujal 2. priečku svět, rebríčka. 1954 prvý raz siahal na wimbledon, titul, ale v najdlhšom finále celej 100-ročnej historie tohto tumaja (58 hier) přehrál s Drobným. Vo svět, rebríčku klesol na 3. miesto, 1955 a 1956 bol však opáť druhý, 1956 ho porazil Hoad vo finále při druhom pokuse získat' wimbledon, titul. No v závere roka, keď Hoadovi po víťazstvách v Austrálii, Paříži a Wimbledone ohýba­ lo na získanie Grand Slamu už len víťazstvo vo Fo­ rest Hills, Rosewall mu odplatil wimbledon, prehru.

osewall Nato prestůpil k profesionálem, kde počas 11ročného pósobenia bol 5 ráz víťazom a 4 rázy finalistom (za Laverom) profesionálneho šampioná­ tu. 1968 po odstránení hraníc medzi tumajmi amatérov a profesionálov vyhrál prvý „otvorený“ turnaj novej éry Bournemouth (vo finále nad Laverom) i prvý „otvorený“ Roland Garros (vo finále opáť nad Laverom). Vo svět, rebríčku, ktorý po prvý raz zaradoval do objektívneho poradia amatérov i profesionálov, bol 3. a do 1975 neklesol pod 6. miesto. 1970 bol treti raz vo finále Wimbledonu — to sa vtedy považovalo za jeho poslednú příležitost’ — no podlaho1 o 10 rokov mladšiemu Newcombovi. Avšak o 4 roky neskór, 1974, porazil Newcomba ako 1. nasadeného hráča vo štvrťfinále Wimbledonu, potom v semifinále Smitha a ako 40-ročný stál štvrtý raz vo wimbledon, finále. Přehrál s Connorsom, ale o dva mesiace svoj neuvěřitelný výkon zopakoval a probojoval sa semifinálovým víťazstvom nad Newcombom aj do finále Forest Hills, za čo mu experti zaslúžene prisúdili 2. priečku svět, rebríčka. Najváčšie úspě­ chy: na medzinár. majstr. Austrálie 1953, 1955, 1971 a 1972 zvíťazil, 1956 vo finále, 1954 a 1976 v semifinále; na Roland Garros v Paříži 1953 a 1968 zvíťazil, 1969 vo finále (1952 zvíťazil v dorast. sůťaži); vo Wimbledone 1954, 1956, 1970 a 1974 vo finále, 1955 a 1971 v semifinále; vo Forest Hills 1956 a 1970 zvíťazil, 1955 a 1974 vo finále, 1953, 1954, 1968 a 1973 v semifinále; na šampionáte profesioná­ lov vo Wembley zvíťazil 1957, 1960, 1961, 1962, 1963, vo finále 1964, 1966, 1967 a 1968. Vo štvorhre zvíťazil na medzinár. majstr. Austrálie 1953, 1956 (s Hoadom) a 1972 (s Davidsonom); na Roland Garros 1953, vo Wimbledone 1953 a 1956, vo Forest Hills 1956 (vždy s Hoadom) a 1969 (so Stollem). Z technickej stránky vynikal R. bekhendový zákl. úder, ktorý odborníci označovali za najlepší na svete. Takisto jeho pohyblivosťa práca noh sa dávali za vzor ako vrchol dokonalosti tenis, umenia. Mal sice oproti ostatným prvotriednym tenistom handi­ cap v relat. slabšom podaní, ale vari všetkých súperov (okrem Lavera) převyšoval úspešnostbu v retumoch, presnostbu passing-shotov a volejov. Bol typickým představitelem celodvorcového útoč­ ného systému, ktorý vedel modulovat’ od absolůtnej útočnosti na rýchlych dvorcoch až k perfektnej obrané a rozvážné připravovanému útoku na po­ malých povrchoch.

135 rotované údery — tenis, údery, při ktorých je lopta zasahovaná róznym sklonom hracej plochy rakety. Ak je hracia plocha mieme zatvorená. t j. horný okraj rakety čiastočne skloněný dopředu, ide o úder dávajůci loptě homú rotáciu (liftovaný úder, topspin, over spin). Lopta dostává rotáciu okolo vodorovnej osi tak, že jej horná časť rotuje v směre svojho letu. Ak je hracia plocha rakety otvorená, t. j. horný okraj rakety sa nakláňa dozadu, ide o úder dávajůci loptě spodnú rotáciu (slice, chop, „podře­ zaný“ úder). Lopta dostává rotáciu tak, že jej horná časť rotuje proti směru letu. Při úderoch s hornou rotáciou je dráha letu lopty vyššia, vypuklejšia. Lopta má rýchly, vysoký a daleký odskok. Při úderoch s dolnou rotáciou je let lopty pomatší. Lopta može dostat’ i bočnú rotáciu, takže rotuje okolo šikmej osi (side spin), čo má opáť vplyv na jej let a odskok.

Royal Albert Halí — světoznámá koncertná hala v Londýne; od 1970 sa používá aj ako krytý tenis, dvorec pro turnaj WCT Rothmans International Tournament (už zanikol) a pro finálovú skupinu medzinár. tumaja -» Dewar cup. rozměry dvorca — a) pře dvoj hru je hracou plochou obdížnik 23,77 x 8,23 m, ohraničený krat­ šími zákl. a dlhšími postrannými čiarami a rozdělený v střede sietbu (zavěšenou na stípikoch). Rovnoběž­ ně so sietbu sů vo vzdialenosti 6,40 m čiary pro podanie. Uprostřed nich kolmica na sieť rozděluje pole podania na dve polovice. Polia podania sů rovnaké i pro štvorhru; — b) pre štvorhru je dvorec široký 10,97 m, t j. o 1,37 m širší na každej straně ako při dvojhre. Tejto rozšírenej časti po oboch pozdížnych stranách dvorca sa hovoří „ulička“. DÍŽka hracej plochy je taká istá ako pro dvojhru. Za žádnými, t. j. zákl. čiarami a vedla postranných čiar musia byť volné výběhy, ktoré sů predpísané pro oficiálně medzinár. súťaže pravidlami: najmenej 6,40 m za zákl. čiarami a 3,60 m vedla postranných čiar (tzv. výběhy dvorca).

Rubinovová O. -* Morozovová Ruffels Ray (Australia), nar. 23. 3. 1946 — v junior, veku pokládaný za jednu z nádejí austr. tenisu, lavák. Od 1968 v d. c. družstve, 1967 medzi najlepšími 8 vo Wimbledone, 1968 a 1969 v semifiná­ le medzinár. majstr. Austrálie. Tento úspěch zopa-

uziciová

136

V. Ruziciová

koval až 1976, keď dosiahol ďalšie dobré výsledky: zvíťazil v Perthe (porazil Stocktona a Denta), v Auckladne bol v semifinále, Indianapolise na turnaji WCT porazil Okkera, vo štvorhre zvíťazil na majstr. USA profesionálov (so Stonom). 1977 zvíťazil vo štvorhre vo Virginia Beach, v Pearthe a Melbourne (vždy so Stonom). 1974 na 75., 1975 na 112., 1976 na 27. a 1977 na 96. mieste komputer. svět, rebríčka, vo štvorhre 1977 na 17. mieste. Ruziciová Virginia (RSR), nar. 31. 1. 1955 — patří do skupiny mladých rum. tenistiek, ktoré dosahujú na svět, turnajových okruhoch dobré výsledky. 1976 na Roland Garros v semifinále, vo Forest Hills medzi najlepšími 8, v Hamburgu v semifinále (prehrala s Tomanovou), finalistka štvorhry v Říme (so Simionescuovou) a semifinalistka vo Forest Hills (s Jaušovcovou). Hráčka č. 1 na rum. rebríčku. 1977

hrala na okruhu tumajov Virginia Slims, ale neprebojovala sa do závěrečných zápasov najlepších 8 hráčok, vo Forest Hills medzi najlepšími 16; v komputer. svět, rebríčku 1977 na 16. mieste. Ryanová Elizabeth (Ryane, USA), nar. 5. 2.1892 — jedna z najlepích hráčok štvorhry, súčasníkmi označovaná za najlepšiu tenistku na svete; nikdy nevyhrála velký turnaj v dvojhre. Dodnes držitelka najváčšieho počtu titulov (19) z Wimbledonu, ktoré získala od 1914 do 1934:12 vo štvorhre a 7 v miešanej štvorhre. Tento rekord sa podařilo vyrovnat’ iba B. J. Kingovej, ale do 1977 ho nepřekonala. R. bola stálou partnerkou S. Lenglenovej, ktorá vyhrala štvorhru vo Wimbledone iba s ňou (6 ráz). Na Ro­ land Garros zvíťazila vo štvorhre 4 rázy, raz vo Forest Hills. Známa svojou vášftou ku pretekárskemu tenisu. Počas 20-ročnej kariéry vyhrala okolo

137

antana

E. Ryanová

M. Santana

660 turnajových disciplin. Mala pověstný silné řezaný forhend, po ktorom nabiehala na sieť, a vynikajúce voleje z oboch stráň.

Scanlon Bill (USA), nar. 13. 11. 1956 — druhý najlepší dorostenec USA 1975, o rok sa vynořil z mnohých mladých hráčov na tumajoch dospělých prekvapujúcimi výsledkami: porazil Solomona, Panattu, Moora, bol medzi najlepšimi 8 v Cincinnati a 32 vo Forest Hills. 1977 na halových majstr. USA vo Filadelfii medzi 16 (porazil Nastaseho), v Palm Spring v semifinále (porazil Casa a Denta), v Adelai­ de a Sydney medzi najlepšimi 8, vyhrál štvorhru v Ocean City (s Metrevelim). V komputer. svět, rebríčku 1976 na 52. a 1977 na 37. mieste. Vyniká dob­ rou volejovou hrou.

Santana Manuel (Španielsko), nar. 10. 5. 1938 — zač. 60. rokov nepřekonatelný šampión na antuko­ vých dvorcoch a súčasne jeden z prvých tenistov, ktorí si dokonale osvojili techniku topsinových úderov nielen z forhendovej, ale i z bekhendovej strany. 1961 a 1964 zvíťazil na Roland Garros v Pa­ říži a potom překvapil tenis, svět svojimi úspechmi na trávnatých dvorcoch: 1965 zvíťazil vo Forest Hills a 1966 vo Wimbledone. V historických tabul­ kách DC sa v počte odohratých zápasov zaraduje na 3. miesto s vysokou percentuálnouúspešnosťou: dovedná zohral 119 zápasov, z toho 91 víťazných. Přičinil sa o skvělý úspěch Španielska v DC, keď dva rázy (1965 a 1967) priviedol svoje družstvo až do finálového stretnutia súťaže proti Austrálii.

scratch (skreč) — odstůpenie, vzdanie sa hráča či družstva v střetnutí z akýchkolvek příčin. Sedgman Frank (Austrália), nar. 29.10.1927 —prvý z galérie velkých austr. tenistov po druhej svět, vojně, představitel totálneho útočného tenisu so

138

egura skvělou prácou noh, výborným forhendom a perfektnými volejmi. Bol prvým Austrálčanom, ktorý vyhrál Forest Hills (1951, 1952). Vo Wimbledone zvíťazil 1952 (vo finále nad Drobným) a v Austrálii 1949, 1950. Vynikajúci hráč štvorhry: spolu so svojím krajanom McGregorom utvořil dodnes jedinú dvojicu, ktorá získala Grand Slam v mužskej štvorhre, to znamená že v jednom roku (1951) zvíťazila na medzinár. majstr. Austrálie, na Roland Garros, vo Wimbledone i vo Forest Hills. Dovedná získal na týchto 4 tumajoch 9 titulov vo štvorhre a 8 v miešanej štvorhre. 1950—1952 sa přičinil o 3 po sebe idúce víťazstvá Austrálie v DC a v tejto sútaži nikdy neprehral štvorhru. Zač. 1953 prestúpil k profesionálom.

Segura Francisco, „Pancho“ (Ekvádor), nar. 20. 6. 1921 — populámy tenista, známy svojím neortodoxným štýlom a obojručným forhendom. 1944 vyhrál majstr. USA na antukových dvorcoch, 1946 na krytých dvorcoch a o rok nato prestúpil k profesionálom. Tam sa vypracoval medzi elitu; v posledných rokoch poradca J. Connorsa. Seixas Elias Victor (USA), nar. 30. 8. 1923 — úspěšný amer. d.c. reprezentant, od 1951 do 1957 zohral 55 dvojhier a štvorhier v 19 d.c. stretnutiach, z ktorých 38 vyhrál. Výborný hráč dvojhry i štvorh­ ry. 1954 vyhrál dvojhru vo Wimbledone i vo Forest Hills. Vo štvorhre získal tituly vo Forest Hills 1952 a 1954, na Roland Garros 1954 a 1955, v miešanej štvorhre vo Wimbledone od 1953 štyri rázy za sebou. Ako jeden z prvých tenistov hrál útočný topspinový lob.

semifinále (polofinále) — zápas dvoch dvojíc z pos­ ledných štyroch jednotlivcov (párov) alebo družstiev, ktoré postúpili při vylučovacom systéme súťaže z viacerých účastníkov. S. určuje posledných dvoch finalistov.

senioři — hráči v dospelom veku (-> věkové kategórie) servis -» podanie

set — časť tenis, zápasu, v ktorej hráč (vo štvorhre dvojica) musí vyhrať aspoň 6 hier; podmienkou je, že musí přitom získat' o dve hry viac ako sůper. Keď po dosiahnuti 6 hier nie je rozdiel 2 hier, set sa predlžuje, kým sa nedosiahne tento rozdiel. Vý­

nimkou je -» skrátený set.

set ball (set ból, zdomácněné setbal) — lopta hraná za takého stavu v sete, keďjednému hráčovi (dvojici) chýba jediný bod (lopta), aby vyhrál set.

Shawová Kristien, rod. Kemmerová (USA), nar. 25. 7. 1952 — Faváčka s obojručným bekhendom, 1967 majsterka USA do 16 rokov, od 1970 profesionálka. 1973 po absolvovaní okruhu tumajov Virginia Slims dostala cenu pře hráčku, ktorá sa v priebehu roka najviac výkonnostně zlepšila; v Říme medzi najlepšími 8 (porazila Wadovů), v Hamburgu medzi najlepšími 8 a vo finále štvorhry (s Rossouwovou), vo Wimbledone medzi najlepšími 16. 1974 opáť vo Wimbledone medzi najlepšími 16, 1975 v semifinále Johannesburgu a Orange (porazila Fromholtzovú), 1976 medzi najlepšími 8 na halo­ vých majstr. USA (porazila Barkerovú), 1977 sa na okruhu tumajov Virginia Slims umiestila na 8. priečke a prebojovala sa do závěrečného šampionátu 8 najlepších. V komputer. svět, rebríčku 1977 na 17. mieste. Shriverová Pam (USA), nar. 4. 7. 1962 — jedna z mladých tenis, nádeji. 1977 finalistka halových dorast. majstr. USA do 16 rokov, zač. 1978 na turna­ ji Virginia Slims v Dallase porazila Maršíkovú a na medzinár. majstr. USA sa prebojovala až do finále. Má výborné podanie v mnohých variáciách a dobře ovládá volejovů hru. Schallauová R. A. -* Guerrantová Schroeder Frederick, „Ted“ (USA), nar. 20. 7. 1921 — d.c. reprezentant USA 1946—1951, vo Forest Hills víťaz 1942 a finalista 1949. Vo Wimbledone Startoval iba raz 1949 a zvíťazil (vo finále nad Drobným), hoci vo štvrťfinále proti Sedgmanovi musel odvracať mečbal.

Síba Josef, nar. 22. 2. 1909 v Prahe — žasl, majster športu. 1928 junior, majster ČSR, 1932 vyhrál kvalifikáciu o nomináciu do d.c. družstva. V období 1933—1937 zohral v DC 6 dvojhier, z toho 4 viťazné. Ako prvý čs. tenista zohral v ZSSR viacero zápasov v Moskvě, Leningrade a Kyjeve (1937). Nízká po­ stava ho předurčovala k obrannej hře, založenej na přesných ůderoch zo zákl. čiary. Po oslobodení našej vlastni sa stal prvým čs. št. trénerom tenisu. Získal titul žasl, trénera.

Siegelová

139 wimbledonem), prichyteným k zemi háčikom; — 2. při podaní označenie pře dotyk lopty s vrchným okrajom pásky na s., čo má za následok, že a) při dopade lopty do póla podania sa podanie opakuje, b) pri dopade lopty mimo póla podania je podanie chybné. Počas hry (už po úspešnom podaní) lopta, ktorá sa dotkla okraja pásky a přešla na súperovu stranu dvorca, je platná. Simionescuová Mariana (RSR), nar. 27. 11. 1956 — jedna zo skupiny mladých rum. tenistiek so silným forhendovým úderom. 1974 v dorast. súťažiach na Roland Garros v Paříži zvíťazila a vo Wimbledone bola vo finále, 1976 už třetí rok hrala turnaje Virgi­ nia Slims, porazila Overtonovú, na Roland Garros bola medzi najlepšími 16 a v Říme vo finále štvorhry (s Ruziciovou). 1977 vo Wimbledone medzi najlepší­ mi 16, na 68. mieste komputer. svět, rebríčka. single (singl) -> dvojhra

skrátený set — set, v ktorom sa uplatnilo pravidlo o -* tie-breaku a ktorý sa teda skončil rozdielom jedinej hry (7:6 alebo 9:8). skreč -» scratch

J. Síba

Siegelová Linda (USA), nar. 1961 — zvíťazila na dorast. majstr. USA do 16 rokov 1977, keď porazila Austinovú a Shriverovú. Vyhrala i dorast. majstr. USA do 18 rokov na antukových dvorcoch (vo finále nad Mareen Louieovou). 1978 vyhrala dorast. súťaž vo Flushing Meadow (býv. Forest Hills).

sieť, net — 1. sůčasť zariadenia dvorca, ktoré rozděluje hraciu plochu na dve polovice. Je 12,8 m dlhá a po stranách dvorca podopretá stípikmi 1,07 m vysokými. Oká s. sú velké 4x4cmaž5x5 cm. Na hornom okraji má bielu pásku z hrubého plátna, široká 5—6,3 cm, ktorou prechádza ocelové lanko s maximálnym priemerom 8 mm. S. má byť lankom napnutá a má siahať až k stípikom a po zem tak, aby nikde nezostala medzera, ktorou by mohla preletieť lopta. Uprostřed je s. stiahnutá na predpísanú výšku 91 cm popruhom z bieleho plátna šířky 5 cm (tzv.

Slazengers (slezindžers) — angl. firma na výrobu tenis, výstroja, založená 1877 v súvislosti s 1. roční­ kem wimbledon, tumaja. Vyrába najma lopty, rakety a tenis, oblečeme. Od 1902 sa vo Wimbledone hrá výlučné loptami slazengers. Výrobky firmy sů označené siluetou pantera. slice (slajs, angl. = na tenko rezať) — podřezaný úder s dolnou rotáciou (tiež -♦ rotované údery)

slučka — názorný opis dráhy hlavy rakety před druhou fázou zákl. úderu a najma podania (pri podaní po dosiahnutí horného oblúka nápřahu pokrčením paže s raketou v lakti opisuje hlava rakety za chrbtom hráča dráhu, ktorá sa podobá slučke).

smeč — úder nad hlavou v priebehu hry. Rozoznávame s. hraný po odraze lopty od hracej polohy a s. priamo zo vzduchu. Hráč pri ňom drží raketu ako pri podaní. Zásadné ide o úder z forhendovej stra­ ny. Ak hráč udiera loptu nad hlavou bekhednovou plochou, nehovoříme o s., lebo to robí bez tzv. sluČky. V takomto případe ide o vysoký bekhendový volej, nazvaný — nepresne — tiež bekhendový s.

Smith Smith Stan (USA), nar. 14. 12. 1946 — takmer 2 m vysoký tenista s tvrdým podáním. 1964 dorast. majster USA, 1967 vyhrál majstr. USA na tvrdých dvorcoch, 1968 dosiahol pozoruhodné úspěchy vo štvorhre so svojím stálým partnerom Lutzom: zvíťazili vo Forest Hills, na amatérských majstr. USA, v Indianapolise, na angl. halových majstr. v Londýne a vo vyzývacom d.c. střetnutí proti Austrálii. 1969 majster USA na krytých i trávnatých dvorcoch, vyhrál 3 zápasy v obhajovacom d.c. střetnutí proti Rumunsku, 1970 zvíťazil na halových majstr. USA a na dalších 3 turnajoch, vo Forest Hills bol medzi najlepšími 8, v novozaloženej Grand prix sa umiestnil celkove na 5. mieste, ale na záverečnom majstrov. turnaji (6 najlepších) zvíťazil, keď porazil Lavera i Rosewalla; vo štvorhre zvíťazil na medzinár. majstr. Austrálie i v obhajovacom d.c. střetnutí proti NSR (s Lutzom). 1971 v Říme, na Roland Garros v Paříži medzi najlepšími 8, finalista Wimbledonu a víťaz vo Forest Hills (vo finále nad Kodešom), skončil na 1. mieste v celkovom hodnotení tumajov Grand prix, ale v turnaji majstrov (7 najlepších) obsadil 2. miesto za Nastasem, vyhrál obidve dvojhry v obhajovacom d.c. střetnutí proti Rumunsku, vo štvorhre bol finalistom na Roland Garros (s Gormanom) i vo Forest Hills (s Van Dillenom); odborníci ho prvý raz zařadili medzi 10 najlepších na svete — na 2. miesto. 1972 vyvrcholila jeho kariéra: zvíťazil vo Wimbledo­ ne, keď Kodeša porazil v semifinále a Nastaseho v páťsetovom finále, ktoré sa svojou ůrovňou a dramatickosťou natrvalo zapísalo do histórie turnaja; vyhrál dalších 8 tumajov Grand prix, na Roland Garros a vo Forest Hills bol medzi najlepšími 8, vo finále štvorhry vo Forest Hills (s Van Dillenom), v hodnotení Grand prix na 2. mieste za Nastasem, za ktorým skončil na 2. mieste aj na turnaji masters Grand prix (8 najlep­ ších). Vo finálovom d.c. střetnutí proti Rumunsku v Bukurešti rozhodol o amer: víťazstve, keď porazil Nastaseho i Tiriaca a vyhrál aj štvorhru (s Van Dil­ lenom); po tomto víťazstve mu odborníci jednomyseíne prisúdili 1. priečku svět, rebríčka. 1973 na 1. mieste v celkovom hodnotení série tumajov WCT, zvíťazil aj na turnaji mastere WCT (8 najlepších), a to nielen v dvojhre (v semifinále nad Laverom a vo finále nad Ashom), ale i vo štvorhre (s Lutzom); vo Wimbledone nestartoval pre bojkot ATP, vo Fo­ rest Hills v semifinále přehrál s Kodešom, hoci mal S. Smith

141 už mečbal. Potom S. výkonnost klesala. Vo finálo­ vom střetnutí DC proti Austrálii prehral s Newcombom i Laverom, no vo svět, rebríčku 1973 sa mu ešte ušla 2. priečka. 1974 v turnaji mastere WCT prehral v semifinále s Newcombom, v semifinále Wimbledo­ nu s Rosewallom, vo Forest Hills vo štvrťfinále s Tannerom, vyhrál však 4 menšie turnaje a v komputer. svět, rebríčku obsadil 9. miesto. 1975 prehral v 1. kole Wimbledonu i Forest Hills, vyhrál halové majstr. Austrálie v Sydney, v komputer. svět, rebríčku skončil na 21. mieste. 1976 nevyhrál nijaký váčší turnaj, ale porazil Borga, Tannera, Ramireza a vyhrál 6 turnajov vo štvorhre. 1977 zvíťazil v Los Angeles a opáť na 6 turnajoch vo štvorhre (5 ráz s Lutzom, 1 raz s Mayerom). V komputer. svět, rebríčku 1976 v dvojhre na 16. a 1977 na 24. mieste, vo štvorhre na 6., resp. na 5. mieste. S. bol představitelem silového útočného tenisu, preto mal váčšie úspěchy na rýchlejších povrchoch.

Smithová Anne (USA), nar. 1.7.1959 —jedna z naj­ lepších dorasteniek na svete, 1977 ako prvá Ameri­ čanka vyhrala dorast. sůťaž na Roland Garros v Paříži, semifinalistka wimbledon, súťaže junioriek, ale predtým sa cez 3 kolá kvalifikácie prebojovala do hlav, súťaže Wimbledonu, kde porazila Wikstedtovú a vyhrala set v zápase s B. J. Kingovou. Koncom roka zvíťazila na Orange Bowl v Miami. Má velmi dobré podanie, volejovú hru spojenú s nevšed­ nou pohyblivostbu a navýše i solidné zákl. údery. Smithová M. -» Courtová Soisbault cup — sůťaž reprezentačných družstiev junioriek do dvadsať rokov, dievčenská obdoba Galeovej pohára. Založená 1965 vo Francúzsku, dostala měno po Anne Soisbaultovej de Montaigu, dcére niekdajšieho předsedu franc, tenis, asociácie. Začala sa hrať v Deauville, odkial sa presťahovala do Le Touquet. V S. c. sa hrajú dve dvojhry a jedna štvorhra v priebehu jedného dňa. Štvorhra je na programe vždy ako posledný zápas každého stretnutia. S pribůdajúcim počtom záujemcov sa aj S. c. postupné vyvíjal. V prvých šiestich ročníkoch hráli všetky družstvá na jednom mieste, od 1971 sú aj kvalifikačně skupiny. Závěr súťaže medzi 8 najlepší­ mi družstvami sa naďalej hrá v Le Touquet, zvyčajne v jůli. V S. c. dokázali svoju převahu v starostlivosti o mládež socialistické krajiny. ZSSR vyhrál pohár 4 rázy, ČSSR 3 rázy, (1974, 1976 a 1977) po dvoch

olomon víťazstvách získali Holandsko, Francúzsko a V. Británia. Výsledky čs. družstva vo všetkých ročníkoch S. c. uvádzame na s. 240—243.

Solomon Harold (USA), nar. 17. 9. 1952 — húževnatý bojovník s obojručným bekhendom, povodně najma špecialista na antuke s obranným spósobom hry, v posledných rokoch sa mu daří už i útočná hra a má úspěchy aj na rychlejších povrchoch. Ako dorostenec bol prvým hráčom, ktorému sa podařilo dva rázy za sebou vyhroť najváčší dorost, turnaj Orange Bowl (1969, 1970). Rovnako sa stal po dva roky (1970, 1971) dorost, majstrom USA na antukových dvorcoch. 1972 na Roland Garros v Paříži medzi najlepšími 8 (porazil Connorsa i Vilasa), za d.c. družstvo USA hrál v 4 dvojhrách a všetky vyhrál. 1973 vyhrál halové majstr. Pacifiku, 1974 turnaj vo Washingtone (vo finále nad Vilasom), bol v semifinále na Roland Garros (porazil Nastaseho), v celkovom hodnotení tumajov Grand prix na 8. mieste. 1975 zvíťazil v Johannesburgu (vo finále nad Gottfriedom), na Roland Garros a v Rime medzi najlepšími 8, v Grand prix na 9. mieste. 1976 po druhý raz za sebou zvíťazil v Johannesburgu (porazil Smitha a vo finále Gottfrieda), vo finále na Roland Garros (porazil Vilasa a Ramireza), medzi najlepšími 8 v Říme, v semifinále v Indianapolise (porazil Orantesa), v celkovom hodnotení Grand prix na 5. mieste, v turnaji masters Grand prix (8 najlepších) porazil Ramireza a Gottfrieda, skončil na 4. mieste a po prvý raz sa přepracoval do prvej desiatky svět, rebríčka. 1977 semifinalista Forest Hills (porazil Gerulaitisa a Stocktona), víťaz v Bruseli, Cincinnati a na turnaji šampiónov WCT (vo finále nad Rosewallom). V komputer. svět, rebríčku 1974 na 15., 1975 na 17., 1976 na 8. a 1977 na 14. mieste.

142 skúsenosťami zo svět, tumajov. Prefíkanou hrou sa mu neraz podařilo poraziť aj technicky lepších hráčov. Na jeho štíte sů o. i. Richey, Nastase, Lutz, Gisbert, Moor a další. 1975 na 92., 1976 na 151. a 1977 na 122. mieste komputer. svět, rebríčka. „sphairistike“ (poslovenč. sféristika) — názov, pod ktorým major W. C. Wingfield patentoval 1874 v Londýne pravidlá tenis, hry, odvodenej od gréckej loptovej hry sphairisis. spin (angl.) — horná rotácia, ktorú dostane lopta tenis, ůderom, a prenesene tiež úder udelujúci loptě takúto rotáciu (-» rotované údery).

sponzor — váčšinou obchodná organizácia, ktorá za právo reklamy finančně dotuje tenis, podujatia, turnaje alebo celé súťaže. Obchodné měno sponzora sa potom často zjavuje v oficiálnom názve súťaže alebo tumaja, napr. Commercial Union Grand prix, Colgate International Series, Colgate Grand prix, Virginia Slims, Head cup, Saab Kings cup atd. squash (skuoš) — hra podobná tenisu, ktorá vznikla vo Veíkej Británii a po prvý raz sa hrala v 80. rokoch 19. stor. v angl. škole v městečku Harrow. Je dodnes populáma nielen v Anglicku, ale i v Austrálii. Hrá sa v uzavretej miestnosti so štyrmi hladkými stěnami. Raketa sa podobá tenisovej, ale je Tahšia, a menšia lopta je z plnej gumy. Hrá sa oproti čelnej stene, no platia odrazy i od ostatných troch stien. S. si získal obfubu najma preto, že vyžaduje rýchlu pohybová reakciu a že sa dá hroť na malom priestore.

Sophia cup — eur. medzinár. turnaj dievčat do 18 rokov. Hrá sa pravidelné od 1972 v rozličných špan. mestách o trofej, ktorů věnovala špan. princezná Sophia. Účasť na tomto podujatí sa z roka na rok zvyšuje. 1977 Startovalo na ňom 14 reprezentačných kolektívov v 4 zónách. Čs. tenistky boli v súťaži mimoriadne úspěšné, lebo 1974 zvíťazili, 1975 podlahli až vo finále, ale 1977 a 1978 opáť zvíťazili.

Stevensová Greer (JAR), nar. 15. 2. 1957 — finalistka dorost, súťaže vo Forest Hills 1975, na 3. mieste dorost, svět, rebríčka, ale súčasne hrala úspěšně aj medzi dospělými: vo Forest Hills medzi najlepšími 16 (porazila Barkerovů), vo Wimbledone medzi najlepšími 32, zvíťazila v Chichesteri (porazila Holladayovú) a v Beckenhame (porazila Hoganovů). 1976 vo Wimbledone medzi najlepšími 16 (porazila Tomanová), na tumajoch Virginia Slims porazila Durrovů, Holladayovú, Cuypersovů, Ziegenfusovú. 1977 vo Wimbledone medzi najlepšími 16 v dvojhre a v miešanej štvorhre zviťazila (s Hewittom), na turnaji Virginia Slims v Houstone medzi najlepšími 8; v komputer. svět, rebríčku 1977 na 13. mieste.

Spear Nikola (SFRJ), nar. 22. 2.1944 — po Piličovi a Franuloviéovi najlepší juhosl. tenista s velkými

Stewart Sherwood (USA), nar. 6. 6. 1946 — špecialista na štvorhru, hoci ani výsledky v dvojhre

tockton nemá zanedbatelné. Najváčšie úspěchy dosiahol 1976, najma v dvojici s McNairom: vyhráli halové majstr. USA v Salisbury a turnaje v Hamburgu, Paříži i masters Grand prix (posledně dva vo finále vždy proti dvojici Gottfried — Ramirez). 1977 víťaz halových majstr. USA v Mephise a tumaja v Oviede, finalista v Říme, Washingtone, Mt. Washington Valley, Torontě, San Franciscu a v Kolíne n. R. (všetko s McNairom). V komputer. svět, rebríčku 1974 v dvojhre na 63., 1975 na 78., 1976 na 76. a 1977 na 94. mieste, vo štvorhre 1976 na 8. a 1977 na 20. mieste.

Stockton Dick (USA), nar. 18. 2. 1951 — v dorast. rokoch patřil medzi najváčšie nádeje amer. tenisu, už ako 16-ročný dorast. majster USA vo svojej vekovej kategorii a ako 17-ročný 1968 vyhrál Orange Bowl. Velký pokrok urobil 1972, keď vyhrál 7 tumajov, porazil o. i. aj Smitha a zařadili ho do d.c. družstva. 1974 semifinalista Wimbledonu (porazil Nastaseho), 1975 zvíťazil v San Antonio a vo štvorhre bol finalistom halových majstr. USA profesionálov (s Van Dillenom). 1976 medzi najlepšími 8 vo Forest Hills a v semifinále halových majstr. USA, 1977 medzi najlepšími 16 vo Wimbledone a 8 vo Forest Hills, ale zvíťazil na halových majstr. USA profesionálov (vo finále nad Connorsom), na turnajoch WCT v Torontě (opáť nad Connorsom) a v Rotterdame (nad Nastasem). V turnaji majstrov WCT finalista dvojhry (přehrál s Connorsom) a víťaz štvorhry (s Amritrajom). Výsledkami r. 1977 sa prvý raz dostal medzi 10 najlepších. V komputer. svět, rebríčku 1974 obsadil 16., 1975 30., 1976 15. a 1977 10. miesto. Hrá silový útočný tenis, a preto dosahuje najváčšie úspěchy na rýchlych povrchoch, najmá v halách.

Stolle Frederick Sydney (Austrália), nar. 8. 10.1938 — póv. specialista na štvorhru: už 1961 bol s Hewittom finalista wimbledon, štvorhry, ktorú potom spolu vyhráli 1962 a 1964; s Rosewallom tu 1968 a 1970 opáť postúpil do finále. S Hewittom vyhrál štvorhru 1963 a 1964 aj v Austrálii a v Říme. S Emersonom zvíťazil vo štvorhre 1965 v Paříži a vo Forest Hills, 1966 v Austrálii, Rime i vo Forest Hills. Postupné sa stal aj výborným hráčom dvojhry: 1963, 1964 a 1965 bol finalistom Wimbledonu, 1965 víťazom na Roland Garros v Paříži, 1966 vo Forest Hills a v Hamburgu. S Emersonom tvořil úspěšné d.c. družstvo: zo svojich 16 zápasov vyhrál 13. Po

143 tvrdých podaniach forsíroval nátlaková volejovú hru, a bol dobrý aj v obrané. Stone Allan (Austrália), nar. 14. 10. 1945 — velmi dobrý hráč štvorhry, ktorý vo svojich najlepších rokoch dosahoval pozoruhodné výsledky aj v dvoj­ hre: 1971 vo finále medzinár. majstr. N. Zélandu v Aucklande, 1972 semifinalista medzinár. majstr. Austrálie i N. Zélandu, 1973 semifinalista v Auck­ lande i Hilversume. Vo štvorhre (s Crealym) zvíťazil na medzinár. majstr. Austrálie 1968 a 1975 sa dostal do finále (s Carmichaelom). Vo finále (s Dowdeswellom) aj vo Wimbledone 1975, v Říme 1968 (s Kalogeropoulosom), v Hamburgu 1971 (s Crea­ lym). Na majstr. USA profesionálov 1976 zvíťazil (s Ruffelsom). 1977 víťaz na turnajoch v Perthe, Melbourne, finalista v Carlsbade a Sydney (vždy s Ruffelsom). V komputer. svět, rebríčku 1974 v dvojhre na 49., 1975 na 38., 1976 na 103. a 1977 na 87. mieste, vo štvorhre 1976 na 12. a 1977 na 24. mieste.

stopbal (angl. stop-ball, vysl. stopból) — úder hraný forhendom alebo bekhendom, při ktorom lopta dopadá na súperovu polovicu v blízkosti siete, odskakuje nízko a takmer kolmo. S. sa často hrajů so silnou dolnou rotáciou. Možno ich hrať po odraze i priamo zo vzduchu (stopvoleje). Rozeznáváme s. ukončujúce, ktoré súper.nemóže dostihnúť, a s. taktické s cielom vylákat’ súpera k sieti. Stoveová Betty (Holandsko), nar. 24. 6. 1945 — jedna z najlepších hráčok štvorhry na svete, dosiahla nečakaný vrchol svojej kariéry v dvojhre 1977, keď sa prebojovala do finále Wimbledonu. V dorast. a junior, veku’sa neuplatnila, ale od 1970 najúspešnejšia reprezentantka Holandska s výraznými me­ dzinár. ůspechmi. V dvojhre 1970 zvíťazila na medzinár. majstr. Holandska v Hilversume a bola semifinalistkou v Gstaade. 1972 opáť vybrala v Hilversume a bola v semifinále Dewar cupu, 1973 po třetí raz víťazka Hilversumu, finalistka v Denveri a vo Phoenixe. Odborníci ju zařadili na 10. miesto svět, rebríčka. 1975 vo Wimbledone medzi najlepší­ mi 8,1976 vo finále halových majstr. USA (porazila Navrátilová a Tumbullovú), na dalších turnajoch vyřadila Wadovů, Goolagongovú, Tomanová i Maršíkovů. 1977 vo Wimbledone porazila o. i. Navrátilová, Barkerovů a až vo finále podlahla Wadovej. Vo Forest Hills sa víťazstvami o. i. nad

144

toveová

střeh — postavenie hráča mimo akcie, keď sa připravuje na Start za loptou alebo na příjem podania. Hráč je při zákl. čiare obrátený čelom k sieti v miemom stoji rozkročenom alebo predkročnom. Váhu těla má na prednej polovici chodidiel, miemy předklon, nohy skrčené v kolenách, chodidlá smerujú k sieti, trup předkloněný. Takéto postave­ nie umožňuje rýchly Start ktorýmkolvek smerom.

striedanie podania -> pravidlá tenisu striedanie stran dvorca — hráči alebo páry striedajú strany po skončení prvej, tretej a každej ďalšej nepámej hry v každom sete a po skončení setu, ak celkový počet hier v sete nie je pámy. V takom případe sa strieda až po skončení prvej hry v ďalšom sete. V případe skráteného setu počas -> tie-breaku si hráči alebo páry menia strany po každých šiestich bodoch a po skončení tie-breaku. Pri každom striedaní stráň dvorca s výnimkou striedania pri neskončenom tie-breaku májů hráči -* právo na odpočinok 90 sekúnd.

B. Stoveová

Kuykendallovou a Austinovou probojovala do se­ mifinále a zaslúžene si vybojovala 4. priečku svět, rebríčka. Vo štvorhrách boli jej úspěchy vždy rela­ tivné váčšie než v dvojhre. Už 1965 vo štvrťfinále Wimbledonu (s Krockeovou), 1971 vo finále miešanej štvorhry vo Forest Hills (s Maudom). 1972 mala nevšedný úspěch, keď vo štvorhre zvíťazila na Roland Garros, vo Wimbledone (s Kingovou) i vo Forest Hills (s Durrovou). 1973 vo finále Roland Garros v oboch štvorhrách (s Durrovou a Dominguezom) a vo finále Wimbledonu (s Durrovou). 1974 vo finále Forest Hills (s Durrovou), 1975 finalistka Wimbledonu v oboch štvorhrách (s Durrovou a so Stonom). 1976 vo finále Wimbledonu (s Kin­ govou), 1977 finalistka vo všetkých troch súťažiach (vo štvorhrách s Navrátilovou a McMillanom), ale ani raz nevyhrála. Vynahradila si to vo Forest Hills, kde v oboch štvorhrách s tými istými partnermi zvíťazila. Od 1977 predsednička svět, združenia tenis, hráčok.

„Sudden Death“ (ang. = náhlá smrť) — názov pře tzv. amer., pravidlami IŤF neschválený variant tie-breaku. Rozdiel oproti schválenému tie-breaku je v tom, že rozhodujůca hra sa hrá do 5 víťazných bodov najednej alebo druhej straně bez podmienky dvojbodového rozdielu. Za stavu 4:4 v bodoch májů obaja sůperi setbal a set sa bezpodmienečne končí touto poslednou loptou. Suková, rod. Pužejová Věra, nar. 13. 6. 1931 v Uh. Hradišti — najúspešnejšia hráčka nášho ženského tenisu. Jedenásthásobná majsterka Československa v dvojhre (1952, 1954—1963), 10 ráz vo štvorhre a 8 ráz v miešanej štvorhre. Šesť ráz medzinár. majsterka ČSSR v dvojhre (1957—1960, 1963 a 1964), 4 rázy vo štvorhre a 6 ráz v miešanej štvorhre. Dohromady získala 45 oficiálnych titulov. Okrem toho zvíťazila 4 rázy (1959, 1961—1963) na medzinár. turnaji o Putovný pohár města Bratislavy. 1957 medzinár. majsterka Francúzska v miešanej štvorhre (s Javorským) a semifinalistka dvojhry žien. 1962 dosiahla svoj najváčši úspěch, ktorým výrazné přispěla k oživeniu rozvoja tenis. Sportu v ČSSR: víťazstvami nad Austrálčankou Lehanovou, Angli­ čankou Mortimerovou (obhajkyňou wimbledon, titulu a vtedy 1. hráčkou svět, rebríčka), Američan­ kou Hardovou (2. hráčkou svět, rebríčka) a Brazílčankou Buenoovou (wimbledon, víťazkou 1959

145

uková

Floridě v USA. Na ňu nadvázuje světoznámý turnaj jednotlivcov -> Orange Bowl. Na súťaži družstiev o S. c. sa nepravidelné zúčastňuje aj ČSSR, zatial bez výraznějších úspechov. Susmanová, rod. Hantzeová Karen (USA), nar. 11. 12. 1942 — premožitelka Sukovej vo finále Wimbledonu 1962, keď už rok predtým ako 18ročná zvíťazila vo wimbledon, štvorhre spolu so 17ročnou B. J. Moffittovou (neskór Kingovou) a 1962 aj tento úspěch zopakovala. S tou istou partnerkou vyhrala 1964 vo Forest Hills. súťažný poriadok, tiež hrací poriadok — sůhm športovo-technických predpisov a směrnic, pódia ktorých sa organizujú všetky tenis, súťaže v ČSSR, t j. súťaže jednotlivcov i družstiev. S. p. vydává výbor tenis, zvázu ÚV ČSZTV a je závazný pro všetkých hráčov, funkcionárov a pro tenis, orgány všetkých stupňov.

V. Sukoví

a 1960) sa probojovala ako prvá čs. tenistka do finále Wimbledonu. Vo svět, rebríčku jej experti prisůdili 1957 6. miesto, 1962 5. a 1963 10. priečku. 1962 bola najlepšou hráčkou Európy. Typická představitelka ženskej celodvorcovej hry, vychádzajúcej z obrany, zabezpečenej výbornými zákl. údermi, schopná pri každej vhodnej příležitosti vyrážať do útoku a skon­ čit’ hru dobrými volejmi a smečmi. Za vela úspechov, ktorými preslávila čs. tenis, získala čestný titul žasl, majsterka športu. Po skončení aktívnej pretekárskej činnosti sa venuje trénerskému povolaniu. Je trénerkou čs. tenis, reprezentantiek, ktoré priviedla k cenným víťazstvám najma vo svět ženskej súťaži o pohár Federácie (Federation cup) a v eur. junior, súťaži o Soisbault cup. Je tiež nositelkou čestného titulu žasl, trénerka. Sunshine cup — medzinár. súťaž dorast. družstiev chlapcov do 18 rokov, usporadúvaná od 1959 v druhej polovici decembra v Miami Beach na

Šafárik Karol, prom, geolog, nar. 7. 7. 1939 v Bratislavě — najúspešnejší sloven, tenista 60. rokov. V dorast. veku sa ešte neuplatnil, no 1959 ako 20.ročný reprezentoval Československo v Galeovej pohári (v skupině v Mariánských Lázňach i vo finálovom kole vo Vichy). 1960 sa prvý raz umiestnil v desiatke najlepších čs. tenistov, v ktorej sa — s výnimkou jedného roka — udržal až do 1968.1961 sa probojoval do finále medzinár. majstr. ČSSR (porazil Howa, Komaromiho, Kordu, Bendu a prohrál s Gulyásom), zvíťazil na medzinár. turnaji v Erfurte a obsadil 3. miesto na čs. rebríčku. 1962 semifinalista medzinár. majstr. ČSSR (prohrál so Skonieckim), víťaz akademických majstr. ČSSR a na univerziáde v Sofii 2. v miešanej štvorhre (s Horčičkovou). 1964 majster ČSSR vo štvorhre a medzinár. majster Polska vo štvorhre (s Nečasom). 1967 víťaz dvojhry na majstr. Slovenska a na medzinár. turnaji v rakúskom Zell am See. 1968 svoj úspěch v Zell am See zopakoval a 1971 získal další titul majstra Slovenska. Po viacročnom trénerskom působení v zahraničí je od 1977 vedúcim trénerom Střediska vrcholového športu mládeže v Bratislavě. Najsilnejšou stránkou jeho tenis, umenia bola vyrovnanost’ všetkých úderov, medzi ktorými vyni­ kal výborný bekehnd. Mal rýchle nohy a bol známy velkou bojovnostbu. Široká O. -» Gazdíková

mid

146

K. Šafárik

Šmíd Tomáš, nar. 20. 5. 1956 v Plzni — 1972 a 1973 víťaz dorast. majstr. ČSSR v Pardubiciach, 1974 finalista svět, dorast. tumaja Orange Bowl v Miami. 1974 a 1975 sa spolu so Složilom přičinil o víťazstvá ČSSR v Galeovej pohári. 1976 sa v Říme zaskvěl viťazstvom nad Ramirezom, čo mu pomohlo získat' umiestenie v komputer. svět, rebríčku. Vyhrál junior, turnaj Bonfiglio v Miláne a v Ostravě sa stal medzinár. majstrom ČSSR. 1977 debutoval v DC v střetnutí proti írsku, na turnaji v Queens clube v Londýne porazil Hewitta, v Gstaade Franuloviča, v Kitzbůheli Orantesa a na svět, univerziáde v Sofii Taróczyho, čím získal pře ČSSR zlatú medailu. Na turnaji v Madride a vo Viedni sa umiestnil medzi najlepšími 8 a celoročným výsledkami sa v kompu­ ter. svět, rebríčku vyšvihol zo 154. na 67. miesto. V januári 1978 vyhrál svoj prvý turnaj Grand prix (v Sarasote na Floridě), potom bol finalistom

v Monte Carlo a v komputer. svět, rebríčku postúpil na 30. miesto. V čs. rebríčku skončil 1974 na 15., 1975 na 5., 1976 na 3. a 1977 na 2.—3. mieste. Jeho přednostou je dobré podanie, forhend i voleje, výborná hra nad hlavou a zdravé sport, sebavedomie.

štvorhra — tenis, disciplína, v ktorej hrajů štyria hráči (na každej straně dvorca dvaja).

štvrťfinále (demifinále) — zápas štyroch dvojíc z posledných 8 jednotlivcov (párov) alebo družstiev, ktoré postúpili při vylučovacom systéme z viacerých účastníkov. Štyria víťazi štvrťfinále postůpia do semifinále.

štýl — přejav techniky pohybu u tenistu, ovplyvnený osobitosťami hráča (anatomickými, fyziologickými, psychologickými atď.). Vynikajúci hráči majú svoj

T. Šmíd

charakteristický štýl.

Tajcnár Milan, nar. 21. 2. 1944 v Bratislavě—jeden z najlepších sloven, tenistov strednej generácie, ktorý by bol nepochybné dosiahol aj váčšie úspěchy, keby sa nebol v mladých rokoch rovnako intenzivně věnoval aj hokejů. 1963 reprezentoval ČSSR v Galeovej pohári a získal prvý titul majstra Slovenska seniorov. 1966 bol majstrom Slovenska po druhý raz a do konca sezóny si vybojoval 5.— 6. miesto v čs. rebríčku. V prvej desiatke čs. tenistov sa udržal až do 1972 a za tie roky vela ráz reprezentoval ČSSR na medzinár. tumajoch a súťažiach. 1969 víťaz medzinár. turnaja v rakůskom Zeli am See, člen čs. reprezentačného družstva (s Kukalom, Zedníkom a Pálom), ktoré v tom roku získalo pre ČSSR Kings cup. 1970 víťaz na medzinár. turnaji v Klagenfurte, 1971 na medzinár. turnaji o Štít města Košic, 1972 po třetí raz získal titul majstra

Slovenska v dvojhre. Jeho najváčšou zbraňou boli obidva zákl. údery, ktorými vedel súpera rovnako dobře zatláčať do obrany alebo ho prehadzovať, ďalej pohotovost’ a rýchlosť v pohybe za loptou. V posíedných rokoch okrem pretekárskej činnosti je súčasne aj trénerom vo svojom materskom oddiele Slovan CHZJD.

taktika — spósob hrania zápasu, ktorým sa hráč snaží priviesť súpera do nepriaznivej situácie a potom sa ju usiluje využit’ na dosiahnutie konečného víťazstva. Realizuje sa taktickým myšle­ ním, ktoré možno rozdělit' na a) vnímanie a analýzu hernej situácie a jej poznanie, b) myšlienkové riešenie hernej situácie (představa o jej riešení), c) motoricků realizáciu hernej úlohy (praktické rieše­ nie). Dóležitým predpokladom t. je hráčská inteligencia. Jej podstatou je schopnost' postrehnúť a předvídat' súvislosti, účelne sa podlá toho správať

Taktický systém

148

M. Tajcnár

a vedieť sa prispósobovať meniacim sa podmienkam hry. taktický systém — přemyšlený postup, najvýhodnejší spósob využitia situácie v hre. V principe sa rozoznávajú tri zákl. t. s.: -» útočný, -» obranný a -» celodvorcový.

Tanner Roscoe (USA), nar. 15.10. 1951 —jeden zo silnej generácie amer. tenistov, lavák. Jeho podanie patří mezi najrýchlejšie na svete. 1969 dorast. majster USA, 1970 amatérsky majster(USA, 1971 vyhrál amatérské majstr. USA na krytých dvorcoch, v Los Angeles porazil Kodeša, 1972 medzi najlepšími 8 vo Forest Hills (porazil Okkera), vo finále v Los Angeles (porazil Nastaseho, Orantesa a Okkera), vo svět, rebríčku juniorov do 21 rokov na 4. mieste. 1973 dva rázy porazil Rosewalla. 1974 medzi najlepšími 16 vo Wimbledone a v semifinále Forest Hills (porazil Nastaseho a Smitha), 1975 semifinalis­ ta Wimbledonu (porazil Vilasa), na sérii tumajov WCT medzi najlepšími 8 — prebojoval sa do tumaja majstrov, zvíťazil v Las Vegas, Chicagu a bol vo finále v Los Angeles. Experti ho prvý raz zařadili medzi 10 najlepších — na 10. miesto. 1976 opáť v semifinále Wimbledonu (porazil Connorsa), zvíťa­

zil v Chattanooge, Beckenhame (porazil Smitha a Connorsa), v Cincinnati, Columbuse, San Franciscu, Tokiu a skončil na 7. mieste v poradí Grand prix. 1977 získal titul na medzinár. majstr. USA (vo finále nad Vilasom), ale okrem toho zvíťazil už len v Sydney a bol vo finále v South Orange. V komputer. svět, rebríčku obsadil 1974 14., 1975 9., 1976 11. a 1977. 15. miesto. Představitel vyslovené silového útočného tenisu, úspěšný najma na rýchlych povrchoch a v halách.

Taróczy Balázs (MLR), nar. 9. 5. 1954 — už od žiackych rokov velká nádej maď. a neskór i eur. tenisu, dorast. majster svojej krajiny, reprezentoval v Galeovej pohári i v Kings cupe. 1972 sa zaslúžil o postup Maďarska do finále Kings cupu (v semifi­ nálovém střetnutí proti Taliansku porazil Barazzuttiho a s Machanom vyhrál štvorhru), od 1973 stále reprezentuje v DC, finalista univerziády v Moskvě. 1974 zvíťazil v Kitzbúheli (porazil Orantesa), na amatérských majstr. Európy (Wroclaw) porazil Metreveliho, 1975 priviedol d.c. družstvo Maďarska po víťazstvách nad Fínskom, Holandskom a Egyptom až do semifinále eur. skupiny proti ČSSR, kde v památnom pražskom zápase porazil Kodeša. 1976

R. Tanner

B. Taróczy

medzi najlepšími 8 na Roland Garros v Paříži (porazil Kodeša a Asha), zvíťazil v Hilversume a najváčšmi sa zaslúžil o prvé víťazstvo Maďarska v DC nad ČSSR, keď hladko porazil Kodeša i Hřebca a vo štvorhre so Szókem i dvojicu KodešHřebec. 1977 vo finále v Bastade a úspěšný vo štvorhre s naším Pálom: zvíťazili v Mnichove a podělili sa o titul pri nedohratom finále v Bruseli. V komputer. svět, rebríčku 1974 na 38., 1975 na 69., 1976 na 32. a 1977 opať na 32. mieste.

Taylor Roger (Velká Británia), nar. 14. 10. 1941 — najůspešnejší angl. tenista povojnového obdobia, Tavák, trojnásobný semifinalista Wimbledonu. Pře­ šlá vil sa najma 1970, keď připravil Laverovi vo Wimbledone prvú prehru od 1960 a víťazstvom nad Graebnerom postúpil do semifinále, a potom 1973, keďsa nepřipojil k bojkotu profesionálov a Startoval vo Wimbledone; porazil vo štvrťfinále Borga, ale v dramatickom semifinále (prerušenom před koncom pre dážd) prehral s Kodešom. Semifinalista na medzinár. majstr. Austrálie 1970 a vo Wimbledone 1977. Na Roland Garros 1973 a vo Forest Hills 1964

R. Taylor

Teeguardenová

medzi najlepšími 8, v Hilversume 1969 a 1970, v Torontě 1970 vo finále, víťaz medzinár. majstr. N. Zélandu v Aucklande 1970. V rokoch 1964 až 1967 člen angl. družstva, ktoré 4 rázy za sebou vyhrálo Kings cup; zo 14 dvojhier tejto súťaže neprehral ani jednu. Vo Forest Hills 1971 finalista štvorhry (s Newcombom) a 1972 víťaz (s Drysdalom), v Říme 1971 finalista (s Gimenom) a 1977 víťaz v Kitzbúheli (s Mottramom). V komputer. svět, rebríčku 1974 na 41., 1975 na 52., 1976 na 80. a 1977 na 112. mieste, vo štvorhre 1977 na 38. mieste.

Teeguardenová Pam (USA), nar. 17. 4. 1951 — dorast. majsterka USA. 1972 porazila vo Forest Hills Goolagongovú a bola medzi najlepšími 8, vo Wimbledone medzi najlepšími 16, finalistka v Nottinghame a Gstaade. 1975 medzi najlepšími 16 na Roland Garros a vo Forest Hills (porazila Morozovovú), finalistka Kitzbiihelu, semifinalistka tumaja v Štokholme a vo štvorhre na Roland Garros (s Tomanovou). 1976 porazila na turnajoch Virginia Slims Ziegenfusovů, Kuykendallovú a Doernerovú, finalistka štvorhry v Torontě. 1977 na Roland Garros medzi najlepšími 8 a víťazka štvorhry (s Maršíkovou), v Rime medzi najlepšími 8 (prehrala s Tomanovou), v komputer svět, rebríčku na 39. mieste.

150 za 1 hru, takže set sa končí pri stave 7:6 alebo 9 :8. Systém t. b. sa nepoužívá, keď ide o rozhoduj úci set, s výnimkou halových turnajov. V t. b. hráč, na ktorom je rad podávat’, je podávajúcim pre 1. bod. Jeho super je podávajúcim pře 2. a 3. bod. Potom podává každý hráč striedavo po 2 nasl. body, kým sa nerozhodne o víťazovi hry a setu. Hráči si‘ menia strany po každých 6 bodoch a po skončení t. b. Podávajúci v 1. bode t. b. je prijímajúcim v 1. hre nasl. setu.

Tilden William Tatem (USA, 10.2.1893—5.6.1953) — mnohými expertmi označovaný za dosial najlepšieho tenistu, a to nielen na základe vynikajúcich výsledkov, ale i pre technicky dokonalé ovládnutie všetkých úderov a pre optimálně taktické zvládnutie každého zápasu. Tenis, svět ho poznal pod prezývkou „Velký Bili“ — zásluhou jeho velkej postavy i umenia — na rozdiel od jeho partnera v d.c. družstve „Malého Billa“ Johnstona. Vo Wimbledo­ ne zvíťazil prvý raz až ako 27-ročný 1920, potom 1921 a třetí raz až 1930 ako 37-ročný. Vo Forest Hills víťaz dvojhry 1920, 1921, 1922, 1923, 1924, 1925

technika — účelný pohyb po ihrisku a ovládanie lopty raketou. Má kinematická a dynamická štruktáru, t. j. vonkajší tvar a uplatnenie vnátorných sil. Každá Sport, t. sa riadi určitými zákonitosťami pohybov. Správnou t. rozumieme áčelne vykonáva­ né pohyby, ktorými čo najrýchlejšie a najekonomickejšie dosiahneme určený ciel. Pri určovaní správnej t. úderov sa třeba opierať o vědné disciplíny, ktoré skámajá všeobecné a špeciálne základy pohybov 1‘udského těla (fyzika, mechanika, fyziológia, anatómia, psychológia, biomechanika atď.). tie-break (taj-brejk), skrátený set — systém počítania, ktorý sa použije vtedy, keď v sete dosiahnu obidve strany po 6 alebo po 8 hier (podlá toho, ako sa určí v rozpise súťaže). V rozhodujúcej hře podlá systému t. b. sa počítá po jednom bode. Hráč, ktorý prvý získá 7 bodov, víťazí v hře a v sete za předpokladu, že vedie rozdielom 2 bodov. Ak majú obe strany po 6 bodov, hra sa predíži, kým sa nedosiahne tento rozdiel. Skončený t. b. sa považuje

W. T. Tilden

Tilden

151

I. Tiriac

a 1929, štvorhry 1918, 1921, 1922, 1923 a 1927. V rokoch 1920—1926 sa přičinil o 7 po sebe idúcich víťazstiev USA v DC, keď sám vyhrál 13 finálových dvojhier za sebou. V tom období neprehral ani jediný zápas na důležitých turnajoch. Jeho skvelú sériu přerušil 1926 Lacoste, ale Tilden sa nevzdal, vytrval, kým opáť nevyhrál 1929 Forest Hills a 1930 Wimbledon. Dovedná do 1930 odohral 41 d.c. zápasov, z toho 34 víťazných. 1931 prestúpil k profesionálom. Bol nielen výborným hráčom, ale i teoretikom. Napisal inštruktívnu kiiihu o technike a taktike tenis, hry. Prvý komplexně rozobral význam rótácii v tenise a súčasne dal návod, aké zbraně proti nim použit’. Stal sa zakladatelem koncepcie -* celodvorcového taktického systému. Po ňom sa pomenovala 7 hra (game) v sete, ktorej význam teoreticky zdůvodnil.

Tildenov game — 7. hra (game) v každom sete.

W. T. Tilden vypozoroval, že v zápasech vyrovna­ ných súperov právě 7. hra v sete (najma za stavu 3 :3 alebo 4:2) bývá rozhodujúca pre víťazstvo v sete. Táto klasická poučka je už menej platná při modernom útočnom tenise, kde o víťazstve setu zváčša rozhoduje vyhrané súperovo podanie, bez ohfadu na poradie takejto hry. timing (tajming) — načasovanie úderu vzhladom na rýchlosť letu lopty a jej priestorovú pozíciu. Správný t. je jedným z najváčších uměni aj vyzretého tenis, pretekára. Znamená zasahovat’ loptu v ideálnom okamihu v sůvislosti s fyzikálnymi zákonitosťami letu lopty a pohybu rakety v ruke. Tiriac Ion (RSR), nar. 9. 5. 1939 — najlepši rum. tenista a osemnásobný majster svojej krajiny v r. 1959—1966; jeho význam pre rum. tenis ešte vzrástol, keď věnoval svoje skúsenosti tenis, výchove

Tiri 1. Nastaseho a utvořil s ním v období 1965—1972 nerozlučná a neskór pověstná dvojicu v turnajovém sáťažení. Bol to základ d.c. tímu, ktorý priviedol Rumunsko 3 rázy (1969, 1971 a 1972) do finále najpopulámejšej tenis, sáťaže. 1966 sa postaral o prvé prekvapenie na velkom svět, turnaji, keď sa na Roland Garros v Paříži prebojoval s Nastasem do finále štvorhry; vyhrál tiež medzinár. turnaj v Bratis­ lavě (vo finále nad Kodešom). 1967 semifinalista v Rime a na Roland Garros spolu s Nastasem připravili prvá prehru dvojici Hewitt — McMillan. 1968 medzi najlepšími 8 v Říme i Paříži. 1969 v DC porazil o. i. Orantesa, Lejusa, Coxa, zvíťazil vo všetkých štvorhrách, a tak sa přičinil o postup Rumunska do finále sáťaže. 1970 vo štvorhre zvíťazil v Říme i na Roland Garros a bol semifinalistom Wimbledonu (s Nastasem), 1971 v DC porazil Jovanoviča, Kuhnkeho, Mandarína, opat' vyhrál všetky dóležité štvorhry, vo finále dokonca^nad dvojicou Smith — Van Dillen (USA). 1972 víťaz štvorhry v Říme (s Nastasem), finalista v Hamburgu (s Hewittom), v DC porazil o. i. Panattu, v Tbilisi vo štvorhre (s Nastasem) dvojicu Metreveli — Lichačov a v bukureštskom finále proti USA Gormana. 1973 finalista štvorhry v Hamburgu (s Orantesom) a v Boumemouthe (s Panattom), 1974 víťaz štvorhry v Sao Paulo (s Panattom), 1975 finalista štvorhry v Roanoke (s Gisbertom), v Boča Retone (s Fassbenderom) a Fairfielde (s Mayerom) a medzi najlepšími 8 pármi vo Forest Hills (s Vilasom). 1977 rozhodol vo štvorhre (s Nastasem) o celkovom d.c. víťazstve Rumunska nad ČSSR, zvíťazil vo štvorhre na turnaj och v Baltimore, Nice, Teheráne, Buenos Aires (všetko s Vilasom) a v Aix-en-Provence (s Nas­ tasem). Obsadil 19. miesto komputer. svět, rebríčka hráčov štvorhry. Tomanová Renáta, nar. 9. 12. 1954 v Jindřichovom Hradci —jedna z najlepších čs. tenistiek. 16-ročná zvíťazila 1970 na dorast. majstr. ČSSR v Pardubiciach, 1972 v dorast. sáťaži na Roland Garros v Paříži, 1973 a 1974 na junior, turnaji Bonfiglio v Miláne. 1974 sa přičinila o prvé víťazstvo ČSSR v eur. junior, sáťaži o Soisbault cup a 1975 aj o prvé víťazstvo ČSSR v najváčšej Svět, sáťaži žien vo Federation cupe. 1974 a 1976 medzinár. majsterka ČSSRvdvojhre, 1973,1974a 1976 vo štvorhre, 1971 R. Tomanová

153 v miešanej štvorhre. 1975 medzinár. majsterka NSR v Hamburgu, vo Viedni získala zlatá medailu na amatérských majstr. Európy. 1976 finalistka medzi­ nár. majstr. Austrálie, finalistka v Hamburgu a na Roland Garros v Paříži, víťazka medzinár. majstr. Švédská v Bastade a medzinár. majstr. Španielska v Barceloně. 1977 finalistka v Rime a víťazka medzinár. majstr. Rakáska v Kitzbuheli. Na svojom štíte má viaceré svět, hráčky, napr. Wadová, Casalsová, Durrová, Morozovová, Masthoffová, Jaušovcová a i. V čs. rebríčku skončila 1973 na 2., 1974 na 3.-4., 1975 na 1., 1976 na 2. a 1977 na 1.— 2. mieste. V komputer. svět, rebríčku 1977 obsadila 24. priečku. 1975 získala titul majsterka Sportu. Jej najsilnejšou zbraňou sá tvrdé a přesné zákl. ádery, najma z forhendovej strany. topspin (angl.) — tenis, áder udelujáci loptě maximálnu horná rotáciu (-» rotované ádery).

Trabert Marion Anthony (USA), nar. 16. 8.1930 — výborný amer. d. c. reprezentant v období 1951— 1955. Vyhrál 27 z 35 zápasov. Stal sa suverénnym víťazom vo Forest Hills 1953 a 1955, vo Wimbledone 1955, keď neprehral ani jediný set. Víťaz na Roland Garros 1954 a 1955. Vo štvorhre vyhrál 1950, 1954 a 1955 na Roland Garros a 1950 v Rime. 1955 prestápil k profesionálem. Jeho ádery sice nelahodili oku diváka, ale boli vyrovnané a spolahlivé.

tréning v tenise — zdokonalovací proces Sport, přípravy, ktorý vychádza zo všestrannej telesnej přípravy, včasného zvládnutia základov techniky a vyúsťuje do optimálneho ovládania všetkých hemých činností a vyspelej taktiky hry. Začína sa až po zvládnutí zákl. Sport, pohybových návykov, t. j. zákl. tenis, áderov (táto etapa přípravy sa nazýva -* nácvik). T. je zacielený na šport. zápasy, ktoré vyžadujá velké fyzické i duševně napátie. T. nadvázuje na nácvik a spolu s ním vytvára nerozlučné zložky. Ide v ňom o zdokonalovanie tenis, techniky až k vrcholovej árovni. Zákl. zložky učebno-tréningovej práce v tenise sá: a) všeobecná telesná příprava, b) špeciálna telesná příprava, c) teoretická příprava, d) technická příprava, e) taktická příprava, f) rozvíjanie morálnych a vólo-1 vých vlastností. a) Všeobecná telesná příprava má za álohu po­ moct’ upevnit’ zdravie, celkový rozvoj organizmu a zvýšiťjeho funkčně vlastnosti. Obmedzuje nepriaz-

Tréning v tenise

nivé vplyvy sport, špecializácie, prispieva k zlepšovaniu koordinácie pohybov. Pósobí na funkčně zdokonalovanie mozgovej kóry, ktorá sa stává plastickou, t. j. má schopnost' lahšie a rýchlejšie vytvárať nové dočasné spojenia, ktoré sů fyziologic­ kým základom nacvičovaných pohybov. Všeobec­ nou tělesnou přípravou rozvíjame zákl. pohybové schopnosti: silu, rýchlosť, vytrvalost', obratnost' a pružnost'. Všetky tieto schopnosti sú v tenise potřebné pre stály pohyb hráča na dvorci, časté rýchle starty, náhle zastavenia, výskoky a údery. Telesná příprava úzko sůvisí s technickým a taktic­ kým výcvikom, pretože bez telesnej zdatnosti nie sů myslitelné správné údery ani uskutočnenie taktic­ kých úmyslov. b) Špeciálna telesná příprava zabezpečuje rozvoj pohybových vlastností, ktoré sú specifické pre tenis, hru. Váčšinou bezprostředné súvisí s technikou; napr. hod plnou loptou zo vzpaženia je dobrou přípravou na posilňovanie svalstva namáhaného pri úderovej fáze podania. c) Teoretická příprava má za úlohu výchovné pósobiť na rozvíjanie názorov a vlastností socialis­ tického športovca podlá zásad komunistickej mo­ rálky, socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu, rozšiřovat’ a prehlbovať vědo­ mosti o všetkých zložkách tréningového procesu, o ich princípoch, zákonitostiach a vzájemných vazbách. d) Úlohou technickej přípravy je osvojovat’ si Specifické zručnosti, potřebné na ovládanie úderov lopty raketou. Na dosiahnutie vrcholových výkonov třeba si čo najskór zautomatizovat’ pohybové návyky. Preto sa odporúča začínat' s tenisom medzi 8.—10. rokom (s dřevenou raketkou aj skór), keď sa pohybové mechanizmy vypracúvajú Tahšie a rýchlej­ šie ako v neskoršom veku. Samotný tréning sa začína až po zvládnutí zákl. úderov, ide teda o zdokonalovanie techniky tenis, úderov. e) Taktická příprava sa zameriava na praktické uplatnenie zásad taktických systémov a na osvojenie si správných riešení konkrétných hemých situácií. Prelína sa celým výcvikovým a tréningovým procesom, je úzko spojená s technickým tréningom. Súčastbu taktického výcviku je i psychologická příprava, ktorá hrá v pretekárskom tenise dóležitú úlohu. f) Rozvíjanie morálnych a volových vlastností je dóležitou zložkou správné vedenej trénerskej práce.

154 Úzko súvisí s psychologickou přípravou a politickovýchovnou prácou. Ide najma o rozvoj takých vlastností, ktoré sú dóležité z hladiska tenis, hry, ako: zdravá sebadóvera, dokonalá sústredenosť, húževnatosť, bojovnost', pevná vola, iniciativa, rozhodnost' atď. Šport. tréning v tenise je dlhodobý proces a jeho celoročný cyklus delíme na tri obdobia (vo vrcholovom tenise, kde sa súťaží aj v zimě na krytých dvorcoch, sa celoročná tréningová činnost' upravuje individuálnymi plánmi): přípravné, hlavně a pře­ chodné. Přípravné obdobie v tenise trvá přibližné od 15. decembra do 1. apríla. Hlavná pozornost' v tomto období sa venuje telesnej príprave a zdoko­ nalovaná! techniky i taktiky. Hlavně obdobie trvá přibližné od 1. apríla do 15. októbra a delíme ho na dve časti: predpretekové a pretekové. Predpretekové (asi od 1. apríla do 1. mája) má za úlohu ďalšiezdokonalovanie techniky, taktiky a udržiavanie úrovně telesnej připravenosti. V druhej časti hlavného obdobia, t. j. pretekovej, sa hráči zameriavajú na ďalšie zvyšovanie či udržiavanie šport. formy v priebehu súťaží. Přechodné obdobie, tretia časť celoročného cyklu, trvá přibližné od polovice októbra do polovice decembra. Jeho hlavnou náplňou je aktívny oddych. Túto úlohu najlepšie plnia doplňkové šport. hry, ako basketbal, volejbal, „malý futbal“ atď. Tréningové etapy podlá jednotného tréningového systému rozdělujeme v tenise takto: s nácvikom te­ nisu u mládeže možno začat’ přibližné vo veku 5—6 rokov, a to malým tenisom s dřevenou raketkou. V ďalšej etape, od 7 do 9 rokov, sa odporúča pokračovat' s tenis, raketou so skráteným držadlom a na dvorcoch středných rozmerov (mididvorce). Posledná etapa je tréning na velkom dvorci s tenis, raketou (od 9 do 11 rokov). Šport. přípravu rozdělujeme přibližné na tieto etapy: 1. šport. predpríprava (od 9 do 11 rokov), 2. špeciálna šport. priprava (od 11 do 1'4 rokov), 3. šport. zdokonalovanie (od 14 do 16 rokov).

turnaje na Slovensku — začali ich organizovat' priaznivci tenis, športu už v prvých rokoch 20. stor. v Spišskej Novej Vsi, Banskej Štiavnici, Zvolene, Banskej Bystrici, Kremnici a i. Po vzniku buržoáznej ČSR sa usporiadatelskej iniciativy ujali Piešťany, Banská Bystrica, Košice a ďalšie mestá. Tradíciu najvýznamnejších sloven, tenis, turnajov, ktoré sa

Turnaje na Slovensku

155

P. Rodriguez patřil medzi Častých hosťov bratislavského turnaja: zviťazil r. 1965

1. Gulyás

často organizovali za medzinár. účasti, vybudovali usporiadatelia v Banskej Bystrici, Košiciach a Bra­ tislavě. Prvý ročnik turnaja v B. Bystrici bol 1924 a jeho víťazom sa stal maďarský tenista Kéhrling. V dalších ročníkoch boli úspěšní najma popřední čs. tenisti, ktorí do B. Bystrice chodievali v hojnom počte. Mená víťazov ako Menzel, Koželuh, Macenauer a Hecht boli najlepšou vizitkou úrovně tohto turnaja. Po oslobodení 1945 si turnaj udržiaval naďalej dobrú úroveň, no žiaf, zač. 60. rokov zanikol. Hoci iniciativní funkcionáři Dukly B. Bys­ trica v posledných rokoch opáť oživili jeho tradíciu, nepodařilo sa im vrátit' tomuto podujatiu niekdajšiu slávu. V Košiciach založili 1930 medzinár. turnaj, ktorý sa usporadúval bez prerušenia do 1937. Tradíciu na dvorcoch pri parku (dnešně VSS Košice) obnovili hned po oslobodení a 1948 dali súťaži nový, dodnes zachovaný názov turnaj o Štít města Košic. Po

přerušení 1950 funkcionáři VSS Košice toto podujatie oživili 1963 po třetí raz. Turnaj sa hrává sice len za menej významnej medzinár. účasti, ale i tak si na ňom niekofko zahraničných tenistov vybojovalo vífazstvo. V Bratislavě na Tehelnom poli sa zrodil medzinár. turnaj až 1940, lebo len vtedy sa dali do užívania prvé dvorce dnešného štadióna Slovana CHZJD. Mená víťazov Romanoni, Pallada, Drobný, Skoniecki mali zvuk v celej Europe, turnaj získal dobrú povesť, ale tiež sa na desaťročie přerušil. Funkcioná­ ři tenis, oddielu Slovana CHZJD oživili starú tradíciu 1959 pod novým názvom — medzinár. turnaj o putovný Pohár města Bratislavy — s velkými ambíciami, keď sa im podařilo nadviazať dobré medzinár. kontakty. Howe, Gulyás, Rodri­ guez, Sangster, Hewitt, Tiriac, Nastase boli najznámejšie mená zahraničných tenistov v mužských súťažiach, kým zo ženskej svět, elity zavítali do Bratislavy Mortimerová, Schuurmanová, Merceli-

Turnaje na Slovensku

sova, Gourlayová, Ziegenfusová a najma Goolagongová. V tejto konkurencii sa takmer vždy aj najlepší čs. tenisti Kodeš, Suková, Vopičková i další věděli vypnůť k vrcholným výkonom, a tak nečudo, že bratislavský turnaj sa postupné stával najhodnotnejším tenis, podujatim v ČSSR a že mu od 1969 čs. federálny tenis, zváz přiznal charakter -» medzinár. majstr. ČSSR. Od 1972 sa v ich organizovaní strieda Ostrava a Bratislava. Prehtad víťazov

Banská Bystrica: 1924 — Kéhrling (Maď.). 1925 — Soyka, 1926 Menzel, 1927 — Koželuh, 1928 — Maleček, 1929 — Zaorálek, 1930 — Macenauer, 1931 — Gottlieb, 1932 — Maleček, 1933 — Hecht, 1934 — Černoch, 1935 — Vo­ dička, 1936 — nehrálo sa, 1937 — Maleček, 1938 — Hecht, 1939 — Fillo, 1940 — Punčec, 1941 — Mitič, 1947 — llléš, 1948 — Vrba, 1949 — Krajčik, 1950 —’Smolinský, 1955 — Mečiar, 1956 — Svoboda, 1957 — Klimo, 1958 — Javorský, 1959 — Zábrodský, 1962 — Benda. Ďalšie ročníky sa neuskutečnili. Košice: 1930 — Maršálek, 1931 — Schmidt (Nem.), 1932 Dretovsky-Dallos (Maď.), 1933 — Lupu (Rum.), 1934 — Trumar, 1935 — Nedbálek, 1936 — Menzel, 1937 — Gottesmann, 1947 — Zábrodský; od r. 1948 turnaj o Štít města Košic: 1948 — Kunsfeld a Sádovská, 1949 — Kraj­ čik a Široká, 1950 — Krajčik a Ančincová, 1963 — Hole­ ček a Lendlová, 1964 — Šafárik a Startlová, 1965 — Tajcnár a Šonská, 1966 — Komáromi (MLR) a Kodešová, 1967 — Koudelka a Ivanovová (ZSSR), 1969 — Zedník a Neumannová, 1970 — Slížek a Neumannová, 1971 — Tajcnár a Szélová (MLR), 1972 — Brejcha a Neumannová, 1973 — Šavrda a Strnadová, 1974 — Šavrda a Pikorová, 1975 — Bedáň a Kuželová, 1976 — Složil a Havlová, 1977 — Melka a Skronská. Bratislava: 1940 — Fillo, 1941 — Romanoni (Tal.), 1942 — Rurac (Rum.), 1943 — Pallada (Juhosl.), 1945 — Drob­ ný, 1947 — Abdessalam (Franc.), 1949 — Skoniecki (PER). O putovný Pohár města Bratislavy: 1959 — Becker (V. Brit.) a Pužejová, 1960 — Howe (Austr.) a Mortimerová (V. Brit.), 1961 — Saiko (Rak.) a Pužejová-Suková, 1962 — Javorský a Pužejová-Suková, 1963 — Lane (Austr.) a Pužejová-Suková, 1964 — Gulyás (MER) a Starkieová (V. Brit.), 1965 — Rodriguez (Chile) a Vopičková, 1966 — Tiriac (RSR) a Volavková, 1967 — Kodeš a Vopičková, 1968 — nehrálo sa. Medzinár. majstr. ČSSR v Bratislavě: 1969 — Gulyás (MER) a Vopičková. 1970 — Kodeš a Vopičková, 1971 — Kodeš a Neumannová, 1973 — Pála a Goolagongová (Austr.), 1975 — Pála a Maršíková, 1977 — Hřebec a Maršiková.

Turnbullová Wendy (Austrália), nar. 26.11.1952 — jedna z najrýchlejších hráčok svět, tenisu, prezývaná Rabbit (Králík), do 1975 bez výraznějších úspechov.

156 1976 zvíťazila v Kitzbiiheli a Perthe, vo štvorhre v Gstaade (s Nagelsenovou), bola v semifinále halových majstr. USA v Atlante (porazila Casalsovů) a vo finále tumajov v Hamburgu a Indianapolise (s du Pontovou). 1977 dosiahla doteraz svoj najváčší úspěch, keď sa prebojovala do finále Forest Hills (porazila o. i. Casalsovú, Wadovů a Navrátilovú); členka austr. družstva, ktoré postůpilo do finále Federation cupu, kde v střetnutí proti USA (1:2) získala jediný bod vo štvorhre (s Riedovou) víťazstvom nad dvojicou Evertova-Casalsová. V komputer. svět, rebríčku 1977 na 9. mieste. Tylerová Michele (Velká Británia). nar. 8.7.1958 — nádej angl. tenisu, 1976 víťazka dorast. súťaže na Roland Garros, semifinalistka dorast. súťaže vo Wimbledone, 5. vo svět, rebríčku dorasteniek. Úspěšná aj medzi dospělými, keď zvíťazila v Suttone a Norwichi, kde porazila Mottramovů a Kuykendalovú. 1977 vo Forest Hills medzi najlepšími 32 víťazstvami nad Mayovou a Harrisovou, v kompu­ ter. svět, rebríčku na 37. mieste.

Ulrich Torben (Dánsko), nar. 4. 10. 1928 — vari najvytrvalejší veterán tenis, dvorcov, ktorý plynule prešiel zo svět, tumajov do súčasných súťaží veteránov, v rozmedzí 20 rokov (1948—1968) ode­ hrál 99 zápasov v 39 stretnutiach za d. c. družstvo Dánska. 1968 Startoval za Dánsko aj v Bratislavě v Kings cupe. 1959 medzi najlepšími 16 vo Wimbledone a v semifinále štvorhry (s Legensteinom), 1976 zvíťazil na Masters turnaji veteránov v Palms Del Maře (vo finále nad Davidsonom).

útočná hra — hra, ktorou sa hráč móže dostat’ čím skór k sieti, kde sa za priaznivých okolností dá jednoznačné získat’ bod ukončujúcim -» volejom alebo —> smečom. Okrem týchto dvoch úderov sů ešte typickými -» útočnými údermi -» podanie a nabiehané údery forhendom i bekhendom. Ú. h. sa sústavne a cieíavedome používá pri aplikácii -* útočného taktického systému a hojné sa vyskytuje v rozhodujúcich fázach hry pri -» celodvorcovom taktickém systéme. útočné údery — údery, ktoré sa používajú najčastejšie pri -> útočnom taktickom systéme a umožňujú hráčovi postúpiť k sieti a tam čo najrýchlejšie ukončit' akciu. Medzi typické ú. ú. patria -» podania, -* nabiehané údery, -»voleje a -» smeče.

^Valerio cup

útočný taktický systém — systém, ktorý sa zakladá na systematickom postupe hráča k sieti a na snahe získat* vlastnou aktívnou hrou bod. Pri velmi rýchlych povrchoch dvorcov (tráva, hladký beton, asfalt, palubovka, hladké umělé hmoty atď.) možno hovořit* ešte o výlučné útočnom (alebo totálnom útočnom) systéme. Mimoriadne rýchly sklz lopty pri dopade na podklad zapříčiňuje jej velmi nízký odraz, takže sa ťažko hrá spát*, a to nůti hráča rýchle postúpiť k sieti. Pri výlučné útočnom systéme je aktérom ůtočnej hry vždy podávajúci hráč, ktorý ihned' po podaní běží k sieti. aby súperov return zahral volejom (angl. „serve and volley game”). Úspěšné uplatnenie ú. t. s. předpokládá vynikajúcu telesnú přípravu hráča v rýchlosti a technická spolahliujsť vo volejoch. Valerio cup — eur. dorast. súťaž družstiev chlapcov do 18 rokov, ktorú založila 1970 talianska tenis, asociácia na pamiatku zosnulého kapitána tal. d.c. družstva Vasca Valeria. Podlá pravidiel súťaže sa hrajú 4 dvojhry a jedna štvorhra. Družstvá sú rozdělené do 4 kvalifikačných skupin, ich víťazi sa stretávajú v závěrečných bojoch o umiestnenie na prvých štyroch miestach v tal. meste Lesa. ČSSR sa na 1. ročníku nezúčastnila, ale od 1971 je pravidel­ nou ůčastníčkou, 2 rázy súťaž vyhrala (1972 a 1973), raz bola na 3. mieste, 2 rázy na 4. a dva rázy sa neprebojovala z kvalifikácie do finálovej skupiny. Prehtad výsledkov finálovej skupiny V. c.

1970 — semifinále: Francúzsko — NSR 5:0, Švédsko — Taliansko 4:1, o 3. miesto: Taliansko — NSR 4:1, finále: Švédsko — Francúzsko 4:1. 1971 —semifinále: Taliansko — Francúzsko 3:2, NSR — ČSSR 3:0, o 3. miesto: Francúzsko — ČSSR 3:0, finále: Taliansko — NSR 3:0. 1972 —semifinále: ZSSR — Španielsko 3:2, ČSSR — Taliansko 5:0, o 3. miesto: Španielsko — Taliansko 3:2, finále: ČSSR — ZSSR 3:2. 1973 —semifinále: ZSSR — Taliansko 3:2. ČSSR — Španielsko 4:1, o 3. miesto: Španielsko — Taliansko 3:2, finále: ČSSR — ZSSR 4:1. 1974 —semifinále: Taliansko — ČSSR 3:1, Španielsko NSR 3:2, o 3. miesto: NSR — ČSSR 4:1, finále: Španielsko — Taliansko 3:2. 1975 —semifinále: Taliansko — Francúzsko 5:0, ZSSR — Španielsko 3:2,

157 o 3. miesto: Francúzsko — Španielsko 4:1, finále: Taliansko — ZSSR 3:2. 1976 — semifinále: Francúzsko — ČSSR 4:1, NSR — Švédsko 4:1, o 3. miesto; ČSSR — Švédsko 3:2, finále: NSR — Francúzsko 4:1. 1977 — semifinále: Taliansko — Španielsko 3:2, RSR — Švédsko 3:2, o 3. miesto: Španielsko — Švédsko (nehrálo sa), finále: Taliansko — RSR 5:0.

Van Dillen Erik (USA), nar. 21. 2. 1951 — velká nádej amer. tenisu koncom 60. rokov, nesplnil však očakávania. Jediný dorastenec USA, ktorý získal titul v dvojhre i vo štvorhre postupné vo všetkých 4 dorast. věkových kategóriách. Od 1971 reprezento­ val USA v DC, najma ako výborný deblista. 1969 majster USA vo štvorhre na tvrdých dvorcoch (s Lutzom), 1971 finalista Forest Hills (so Smithom), 1972 sa přičinil o víťazstvo USA v DC, keď so Smithom porazil v Bukurešti Nastaseho s Tiriacom. 1973 so Smithom odohral proti dvojici Fillol — Čornejo najdlhší set v historii DC (37:39). 1974 medzi najlepšími 16 na Roland Garros i vo Wimbledone, 1975 v semifinále v Torontě (porazil Alexandra a Lutza), vo štvorhre zvíťazil v Torontě a Memphise a finalista halových majstr. USA profesionálov (vždy so Stocktonom). 1976 víťaz štvorhry v Birminghame (s Connorsom), v Cincin­ nati (so Smithom) a finalista v Palm Springs (s Moorom). 1977 vo finále medzinár. majstr. Austrálie a v Johannesburgu. V komputer. svět, rebríčku v dvojhre 1974 na 60., 1975 na 72., 1976 na 108. a 1977 na 127. mieste, vo štvorhre 1976 na 21. a 1977 na 36. mieste. věkové kategorie — podlá veku diferencované skupiny hráčov, pre ktoré sa usporadúvajú osobitné súťaže a turnaje. V nich sa stretávajú hrá­ či s přibližné vyrovnanými súpermi (pri všetkých v. k. sa rozumejú chlapci i dievčatá, muži i ženy): 1. mladší žiaci — hráči do 12 rokov—tvoria kategóriu najmladších, pre ktorú sa usporadúvajú osobitné miestne turnaje i oficiálně jnajstrovstvá jednotlivcov; 2. starší žiaci — hráči do 14 rokov — hrávajú osobitné miestne turnaje, oficiálně majstrovstvá jednotlivcov i oficiálně súťaže družstiev; 3. dorosten­ ci — hráči do 18 rokov — hrávajú osobitné turnaje, oficiálně majstrovstvá i súťaže družstiev. Usporadú­ vajú sa pre nich aj osobitné medzinár. súťaže družstiev a turnaje, napr. -» Valerio cup,-» Sophia

Arkové kategorie

158

G. Vilas

cup, -» Sunshine cup, dorast. turnaj vo Wimbledone alebo na Roland Garros, turnaj -» Orange Bowl, u nás -» KrištáFový pohár alebo -» Laneov pohár; 4. junioři — hráči do 20—21 rokov (podlá róznych konkrétných súťaží — v ČSSR hrávajú oficiálně majstr. jednotlivcov, populárně sú medzinár. súťaže družstiev o —* Galeovej pohár a —» Soisbault cup, z tumajov jednotlivcov -* Bonfiglio trophy, u nás Ex Plzeň (družstvá i jednotlivci); 5. dospělí hráči, nazývaní tiež senioři — najpočetnejšia skupina hráčov, v ktorej móžu hrať i dorastenci alebo žiaci, ak májů tzv. ostaršenie, a starší hráči bez obmedzenia veku, pokiaF stačia výkonnostbu. Hrávajú súťaže a turnaje dospělých, najma prvů ligu, SNL, ČNL, divízie, majstr. jednotlivých krajov, SSR i ČSR, majstr. ČSSR s medzinár. ůčastbu, DC, medzinár. turnaje a pod.; 6 veteráni — starší hráči

(zvyčajne nad 45 rokov alebo i v dalších stupňoch nad 55 a 65 rokov), pre ktorých sa usporadúvajú osobitné turnaje v ČSSR i v zahraničí (napr. vo Wimbledone). Tieto turnaje májů podněcovat' k rekreačnej aktivitě, ale ak na nich štartujů niekdajší popřední tenisti, bývajú atraktivně aj pre obe­ censtvo.

Velasco Jairo (Kolumbia), nar. 1947 — preslávil sa 1974 ako hlavný strojca víťazstva Kolumbie v DC nad USA (porazil Solomona i Van Dillena); semifinalista v Kitzbůheli, kde vyhrál štvorhru (s Molinom). 1976 medzi najlepšimi 16 vo Forest Hills. V komputer. svět, rebríčku 1974 na 79., 1975 na 81., 1976 na 107. a 1977 na 191. mieste. Vessiesová E. ->Appelová

^Veteráni

159

veteráni — hráči v pokročilom veku (zvyčajne nad 45 rokov), pre ktorých sa usporadúvajú osobitné turnaje, tešiace sa u nás i v zahraniči velkej oblube (-»věkové kategorie).

Vilas Guillermo (Argentina), nar. 17. 8. 1952 — povodně Specialista na antuke, postupné sa však prispósobil aj ©statným druhom povrchov a skvělý­ mi výsledkami 1977 sa vklínil vo svět, rebríčku medzi Borga a Connorsa. Spolu s nimi utvořil vládnúce trio sůčasného svět, tenisu. Eavák, upozor­ nil na seba 1973, keď na Roland Garros porazil obhájců titulu Gimena. Na základe výsledkov 1974 ho označili za hráča, ktorý v tom roku urobil najváčši pokrok: bol semifinalistom v Rime a Ham­ burgu, víťazom v Gstaade, Hilversume, Louisville a Torontě (porazil o. i. Borga, Okkera a Solomona), získal najváčši počet bodov v Grand prix a v závere roka vyhrál turnaj masters Grand prix (porazil Newcomba, Borga, Ramireza i Nastaseho), čím přerušil sériu víťazstiev Nastaseho na tomto turnaji od 1971. Experti ho po prvý raz zařadili do prvej desiatky svět, rebríčkov. 1975 opáť skončil na 1. mieste v celkovom hodnotení Grand prix, ale zasa bez toho, že by vyhrál niektorý z najváčších turnajov: finalista v Paříži, medzi najlepšími 8 vo Wimbledone, semifinalista v Rime, Forest Hills a masters Grand prix. Medzitým zvíťazil v Mnicho­ ve, Hilversume, Washingtone, Louisville a Buenos Aires. 1976 finalista Říma, vo Wimbledone medzi najlepšími 8, semifinalista na Roland Garros, vo Forest Hills a masters Grand prix, víťaz tumajov v Torontě, Sao Paulo a Buenos Aires, v bodovaní Grand prix na 6. mieste. 1977 sa už přesadil aj na najváčších svět, turnajoch Grand Slam: zvíťazil na antukových povrchoch v Paříži a vo Forest Hills (vo finále nad Connorsom), na trávě bol finalistom na medzinár. majstr. Austrálie; z celkového počtu 27 turnajov, na ktorých Startoval, vyhrál 15 (o. i. Kitzbúhel, Washington, Louisville, Teherán, Johan­ nesburg) a na dalších 6 bol vo finále; v bodovom hodnotení Grand prix skončil suverénně na 1. ipieste. V komputer. svět, rebríčku 1974 na 5., 1975 na 2., 1976 na 6. a 1977 na 2. mieste. Z technickej stránky forsíruje hru agresívnych a přesných topspinových úderov od zákl. čiary z forhendovej i bekhendovej strany, kombinovaných s občasnými útokmi na sieť. Je takticky disciplinovaný, sám robí minimum chýb, rezervy má v podaní a vo volejoch.

H. E. Vines

Vines H. Ellsworth (USA), nar. 28.9.1911 —tenista s mimoriadne prudkým podáním, ktoré patřilo medzi najrýchlejšie na svete, a s mocným forhendovým úderom. 1931 a 1932 víťaz vo Forest Hills, 1932 prvý raz Startoval vo Wimbledone a svojimi ůdermi priam rozdrvil všetkých súperov; získal titul v jed­ nom z najkratších finále. Naproti tomu 1933 podlahol Crawfordovi v jednom z najdlhšich a najdramatickejších wimbledon, finále. 1934 prestúpil k profesionálem. Virginia Slims — svět, turnajový okruh (séria súťaží) pre ženy, založený 1970 Gladys Heldmanovou, vydavatelkou tenis, mesačníka World Tennis a nazvaný podlá značky amer. cigariet V. S., lebo příslušná spoločnosť Philip Morris turnaj finančně dotuje. Vznikol na protest proti politike tenis, asociácie USA a usporiadatelov medzinár. turnajov, ktorí nesúhlasili s požiadavkami skupiny tenistiek zvýšit’ finančně ceny v ženských súťažiach. Na prvom okruhu (1970) sa zúčastnilo iba 8

A/irginia Slims

špičkových tenistiek, čo podpísali profesionálny kontrakt s G. Heldmanovou, ale počet účastníčok, a tým aj význam turnajov V. S., z roka na rok rástol. 1971 sa hrálo už 16 turnajov za účasti asi 60 popredných tenistiek a sůčasne sa založila tradícia závěreč­ ného tumaja 8 najlepších hráčok okruhu. 1972 sa hrálo 20 a o rok nato už 24 turnajov. Od 1974 sa ich počet začal opáť obmedzovať, čo přidávalo celému okruhu na kvalitě i význame a závěrečný šampionát V. S. z hladiska svět, dóležitosti sa zařadil hněď za Wimbledon a medzinár. majstr. USA vo Forest Hills. Na tumajovom okruhu V. S. sa pravidelné zúčastňujú aj čs. tenistky. Najúspešnejšou hráčkou tohto podujatia je Ch. Evertová, ktorá 4 rázy zvíťazila a od 1972 ani raz nechýbala vo finále.

Finálové výsledky

1971 (Houston) B. J. Ringová — K. Melvillová 6:4, 4:6, 6:1 1972 (Boca Raton) Ch. Evertová — K. Melvillová 7:5, 6:4 1973 (Boca Raton) Ch. Evertová — N. Gunterová 6:3, 6:3

V. Vopičková

160 1974 (Los Angeles) E. Goolagongová — Ch. Evertová 6:3, 6:4 1975 (Los Angeles) Ch. Evertová — M. Navrátilová 6:4, 6:2 1976 (Los Angeles) E. Goolagongová — Ch.' Evertová 6:3, 5:7, 6:3 1977 (New York) Ch. Evertová — S. Barkerová 2:6. 6:1, 6:1

volej — úder hraný forhendom alebo bekhendom, pri ktorom hráč zasahuje loptu priamo zo vzduchu. Obyčajne sa hrává v prednej polovici dvorca a často v blízkosti siete. Podlá výšky zásahu rozdělujeme v. na vysoký a nízký, podlá spósobu zásahu na priamy a podřezaný (s dolnou rotáciou). Z hladiska taktického použitia poznáme v. rozohrávací (oby­ čajne prvý v. pri nabiehaní na sieť) a ukončujúci. Vopičková Vlasta, rod. Kodešová, nar. 26. 3. 1944 v Prahe — žasl, majsterka športu. Sestra J. Kodeša. Už ako 16-ročná 1960 sa stala dorast. majsterkou republiky. Medzinár. majsterka ČSSR v dvojhre 1969 a 1970, voštvorhre 1964,1968,1969. Majsterka ČSSR v dvojhre 1967, vo štvorhre 1962,1963,1965, 1966, 1967, 1968, 1969, 1970, 1972, v miešanej

„Enfant terrible“ světového tenisu Rumun I. Nastase, odborníkmi pokládány za jedného z technicky najlepšie připravených hráčov

Austrálčan J. D. Newcombe, trojnásobný vífaz wimbledonskej dvojhry (1967, 1970,1971)

A. Metreveli bol finalistom Wimbledonu v r. 1973

O. Morozovová je najvačšou postavou sovietskeho ženského tenisu

Pohfad na pověstný centrálny dvorec Wimbledonu

J. Kodeš, vítaz wimbledonské) dvojhry 1973, má velkú zásluhu na popularizácii tenisu v našej vlasti

Sympatická R. Tomanová porazila už nejednu světová hráčku

Malá T. Austinová, velký objav sezóny 1977

Tomáš Šmíd si vybojoval stabilně miesto v čs. daviscupovom družstve

V-HH ▼ yhoda štvorhre 1963 a 1967. 1968 medzi najlepšími 8 na Roland Garros v Paříži, vo Fedaration cupe porazila Wadovú, 1969 medzi najlepšími 8 v Ham­ burgu, amatérska majsterka Európy v Turíne, 1970 medzi najlepšími 8 v Paříži a medzi najlepšími 16 vo Wimbledone. 1971 sa stala matkou. 1972 medzi najlepšími 8 v Rime a Hamburgu, 1973 semifinalist ka medzinár. majstr. Talianska v Rime, kde porazila o. i. Morozovovů. V rebríčku najlepších tenistiek Európy skončila 1965 na 10., 1966 na 9., 1967 na 9., 1968 na 6., 1969 na 6., 1970 na 9., 1972 na 8. mieste. Jej silnou zbraňou boli zákl. údery, ktorými zatláčala sůperky do obrany, ale ťažšie sa odhodlávala na hru pri sieti.

Vrba Ferdinand, nar. 1923 v Bratislavě — úspěšný sloven, tenista vo vojnovom období a v najbližších rokoch po druhej svět, vojně. 1941 a 1942 majster Slovenska v dvojhre, 1942,1950 a 1955 vo štvorhre. 1947 a 1948 reprezentoval Československo v DC. Od 1945 do 1947 klasifik. v prvej desiatke čs. tenistov. Cenné výsledky dosiahol aj na medzinár. tumajoch (napr. zvíťazil nad Mitičom). Jeho obáva­ nou zbraňou bol vynikajúci, priamo tlčený forhend, v mladom veku umocněný mimoriadnou pohyblivosťou, takže týmto ůderom ovládal podstatnů časť dvorca a súpera zatláčal do defenzívy. Koncom 60. rokov opustil vlast’ a žije v zahraničí.

161 11,89 m. Obe pásma pevne natiahnuté sa musia střetnut’ v bode C, a to je jeden roh dvorca. Keď sa toto meranie otočí, vytýčí sa bod D. Na overenie správnosti tohto postupu sa odporúča překon­ trolovat' dížku čiary C — D, ktorá musí byť dlhá 10,97 m; súčasne třeba vyznačit'jej střed J a konce postranných čiar (c, d) vo vzdialenosti 1,37 m od bodov C a D. Středová čiara a čiara podania sů vyznačené bodmi F, H, G vo vzdialenosti 6,40 m od siete po každej zčiaróc, XJ, ad. Ten istý postup sa použije na druhej straně siete, a tým sa vyznačí celý dvorec. Wadová Virginia (Wade, Velká Británia), nar. 10. 7. 1945 —jedna z troch Angličaniek, ktorým sa podařilo po druhej svět, vojně vyhrať Wimbledon, úspešnejšia však ako Mortimerová a JonesováHaydonová o to, že titul na najváčšom svět, turnaji

výhoda, angl. advantage (edventidž) — stav hry nasledujúci po zhode; ak‘hráč, ktorý má v., získá ďalší bod, vyhrává hru; ak nasl. bod po v. získá protihráč, je opáť zhoda. Tento spósob rátania zabezpečuje hráčovi, ktorý vyhrál hru, že získá najmenej o dva body viac než jeho super. vyznačovanie dvorca — pracovný postup, ktorým sa presne vytyčujú vrcholové body a čiary tenis, dvorca. Najprv sa vyberie miesto pre sieť a vyznačí priamou čiarou dlhou 12,8 m. Střed sa označí znač­ kou X a od nej sa na každú stranu vytýčia body a a b vo vzdialenosti 4,11 m a.potom body A a B vo vzdialenosti 5,49 m (pre štvorhru). Vo vzdia­ lenosti 6,40 m sa vytýčia miesta pre opomé stípiky (N, N), čo zódpovedá dížke 12,80 m pre celu sieť. Do bodov A a B sa zatlčú kolíky a pripevnia sa k nim konce meracích pásem. Jedným sa bude merať diagonálna polovica dvorca dížkou pásma 16,18 m, druhým postranná čiara dížkou pásma

V. Wadová

"Waishová

získala právě v roku jeho 100. výročia. Popři Courtovej, Kingovej a Casalsovej najdlhšie ovplyvňovala vývoj ženského svět, tenisu za posledně roky — už 1967 ju odborníci zařadili do prvej desiatky svět, rebríčka a počas 11 rokov z nej ani raz nevypadla (1968 bola na 2., 1970 na 5., 1976 na 3. a 1977 na 2. mieste). Svoj prvý velký titul získala 1968, keď nečakane zvíťazila vo Forest Hills (vo finále nad Kingovou). 1969 a 1970 semifinalistka Forest Hills, 1971 zvíťazila v Říme, 1972 na medzinár. majstr. Austrálie, 1974 semifinalistka Wimbledonu, 1975 Forest Hills a 1977 napokon zvíťazila aj v domácom Wimbledone. Ako výborná hráčka štvorhry stala sa. šampiónkou Austrálie 1973 (s Courtovou) a Francůzska na Roland Garros 1973 (s Courtovou); vo Wimbledone bola iba finalistkou 1970 (s Durrovou) a semifinalistkou 1966, 1967 (s Jonesovou), 1972 (s Casalsovou) a 1977 (s Durro­ vou). Vo Forest Hills zvíťazila 1973 i 1975 (s Courto­ vou), v Říme 1968 (s Courtovou) a 1973 (s Morozovovou). W. je představitelkou nekompromisnej útočnej hry, jej podania i voleje sú z najlepších na svete. Schopnosti tejto vynikajúcej hráčky často však podvázovala přílišná nervozita a vtedy upadala do priemeru.

Walshová Sharon (USA), nar. 24. 2. 1952 — dvojnásobná dorast. majsterka USA, 1970 zvíťazila v dorast. súťaži Wimbledonu i na tumajoch dospělých v Los Angeles a Edinburgu (porazila Wadovú). Velmi dobrá hráčka štvorhry: 1973 vyhrala majstr. USA na antukových dvorcoch (s Hoganovou) a reprezentovala USA vo štvorhre v družstve pre Federation cup, rovnako i v nasledujúcom roku. 1975 a 1976 semifinalistka štvorhry v Rime (s Newberryovou a Harterovou), 1977 finalistka štvorhry tamže (s Bruningovou).

Walts Butch (USA), nar. 1955 — 2 m vysoký tenista s mimoriadne prudkým podáním, představitel typickej amer. silovej hry, upozornil na seba prvý raz 1976, keď vyhrál turnaj v Boča Ratone. 1977 medzi najlepšími 16 vo Forest Hills (porazil Coxa, Lloyda a Franuloviča), víťaz v San Franciscu (porazil Alexandra, McEnroa. Fleminga a Gottfrieda). V komputer. svět, rebríčku 1975 obsadil 282., 1976 79. a 1977 52. miesto. Warwick Kim (Austrália), nar. 8. 4. 1952 —jeden z najlepších austr. dorastencov. Na svět, turnajoch si

162 získal měno najprv ako deblista, keď 1972 v miešanej štvorhre na Roland Garros zvíťazil a vo Wimbledo­ ne bol finalistom (oba rázy s Goolagongovou). 1974 porazil Ramireza, Drysdala a Tannera, bol semifinalistom v Tokiu, finalistom v Djakarte. 1976 porazil v Hamburgu Kodeša, bol medzi najlepší­ mi 32 vo Wimbledone i Forest Hills a vyhrál štvorhru v Brisbane (s Ballom). 1977 medzi najlepší­ mi 16 vo Wimbledone, vo finále v Tokiu, víťaz štvorhry v Sydney, Tokiu i Adelaide, semifinalista Forest Hills, medzi najlepšími 8 pármi vo Wimble­ done (vždy s Ballom) a finalista Hamburgu (s Dentom). 1974 na 39., 1975 na 48., 1976 na 67. a 1977 na 50. mieste komputer. svět, rebríčka v dvojhre a 1977 na 25. mieste vo štvorhre. WASSS (Wan Alen Streamlined Scoring System) — jeden z pokusov o nový systém rátania v tenise, ktorý navrhol Američan James Wan Alen. Ciefom systému je skrátiť tenis, zápasy a váčšmi sjednotit' čas ich trvania pre lepšie plánovanie televíznych prenosov. WCT, plný názov World Championship Tennis (Světové majstrovstvá v tenise)—povodně profesionálna tenis, skupina, založená 1967 texaským olejovým maghátom Lamarom Huntom, ktorej členmi bolo 8 tenistov známých ako „handsome eight“ (osem pěkných). WCT sa postupné vyvinula na silnú organizačnú zložku svět, tenisu, ktorá v prvých mesiacoch roka organizuje sériu turnajov za účasti najlepších svět, hráčov, lebo je vysoko finančně dotovaná. Tenisti na každom turnaji získavajú body za umiestenie a 8 najlepších sa potom na závěr série střetává na turnaji masters WCT. Termíny turnajového okruhu má vedenie WCT dohodnuté s ITF, ktorá musela existenciu WCT vziať na vedomie. Konečné poradia v súťaži uvádzame na s. 247—248.

Wightmanová. rod. Hotchkissová Hazel (USA), nar. 20. 12. 1886 — amer. reprezentantka, zvíťazila vo Forest Hills 1909, 1910, 1911, 1919, vo štvorhre 1909, 1910, 1915, 1924 a 1928, vo Wimbledone vyhrala štvorhru 1924. Založila tradíciu pravidel­ ných medzinár. střetnutí USA — V. Británia o putovný pohár nazvaný jej menom -* Wightman cup.

Wightman cup — putovná trofej, věnovaná 1920

Wilding amer. tenistkou -+ H. Wightmanovou s úmyslom založit’ medzinár. súťaž ženských družstiev, na ktorej by sa podlá vzoru DC zúčastňovali reprezentantky krajin z celého světa. Myšlienka sa však v týchto rozmeroch neujala, iba USA a V. Británia prejavili ochotu a 1923 sa vo Forest iHHlls zišli na prvé stretnutie, ktoré USA vyhráli 7 :0. 1924 vo wimbledon, odvete vyhrala V. Británia 6:1, a tým sa dal základ tradicii pravidelných zápasov medzi USA a V. Britániou o W. c., ktorá trvá dodnes. Družstvá sa skladajú najmenej zo 4 a najviac zo 7 hráčok, ktoré zohrajú 5 dvojhier a 2 štvorhry. V doterajších 49 ročníkoch (1940—1945 sa nehrálo) zvíťazili USA 40 ráz a V. Británia 9 ráz. Wilding Anthony Frederick (Nový Zéland, 1883— 1915) — reprezentant Australázie. Spolu s Brookesom vyhrál 21 z 30 zápasov. Vo Wimbledone viťaz 1910,1911,1912 a 1913 v dvojhre, 1907,1908 a 1910 vo štvorhre.

Willsová H. —» Moodyová

Wimbledon — najstarši, najvychýrenejší a dodnes najvýznamnejší tenis, turnaj na svete. Přesný názov: The lawn tennis championships upon the lawns of the All England Club Wimbledon (Tenisové majstrovstvá na trávnikoch klubu All England vo Wimbledone). Tento turnaj sa stále pokládá za neoficiálně majstr. světa na trávnatých dvorcoch. Už 100 rokov si najlepší tenisti na svete považujů za čest’ zúčastnit' sa na ňom a v tenis, sporte niet dodnes váčšiehó individuálneho úspěchu ako vyhrát' wimb­ ledon. titul. Preto nečudo, že právě wimbledon, turnaj, resp. jeho velké postavy sa stali určovatelmi technicko-taktického vývoja tenis, hry a že história W. je důležitou kapitolou celej historie tenis, sportu. Turnaj dostal měno podlá londýnského predmestia, v ktorom má svoje sídlo známy -»All England Club, usporiadatel wimbledon, súťaží. Otcom myšlienky usporiadať v klube tenis, turnaj bol novinář Henry Jones 3 roky potom, čo si dal 1874 major Wingfield patentovat' tenis, hru pod názvom -»„sphairistike“. J. H. Walsh, vydavatel sport, novin a jeden zo zakladateíov All England Clubu, podpořil túto myšlienku a věnoval, pře víťazov turnaja putovný strieborný pohár v cene 25 guineí. Prvý ročník turnaja sa hrál od 9. do 19. júla 1877, Startovalo na ňom 21 hráčov a prvým wimbledon, víťazom sa stal před 200 divákmi Spencer William Gore vďaka

163 svojej útočnej volejovej hře. O rok neskór, v súlade s pravidlami súťaže, Gore obhajoval titul iba v jedinom zápase, v tzv. vyzývacom finále proti víťazovi kvalifikačného turnaja, ktorým sa stal Frank Haddow. Na Gorovu hru pri sieti si Haddow připravil dovtedy neznámu taktiku vysokého lobu a zákonité zvíťazil. Ani Gore ani Haddow viac na turnaji nehráli, a tak třetím víťazom W. sa stal reverend Hartley, ktorý forsíroval pokojnú hru přesných výměn lopt od zákl. čiary. Prvý získal titul 2 rázy, ale na třetí rok (1881) podlaho! v najkratšom finále wimbledon, historie (37 min.) 20-ročnému Williamovi Renshawovi 0:6, 1:6, 1:6. William spolu so svojím bratom, dvojčatbm Ernestom, udali tenisu nový tón. Mladí, výbušní a atlet, výborné připravení mladíci skončili éru turnajového tenisu ako spoločenskej hry a dali mu charakter fyzicky náročného Sportu. Zaviedli do praxe viachodinové denné úderové tréningy, takže voleje a smeče dosiahli v ich podaní nebývalú úroveň; ovplyvnili nimi vývoj techniky a štýlu tenis, úderov. William Renshaw zvíťazil vo wimbledon, dvojhre 6 ráz za sebou a potom ešte raz, čím utvořil rekord, ktorý už nijaký muž vo W. nepřekonal. Ernest vyhrál raz a obaja bratia vyhráli spolu ešte 5 ráz štvorhru, ktorá sa ako nová turnajová disciplína, súčasne s dvojhrou žien, zaviedla od 1884. Desaťročná éra Renshawovcov sa skončila 1890 a o niekoFko rokov další dvaja súrodenci (rodáci z Wimbledonu) Reginald F. a H. Lawrence Dohertyovci sa postarali o nový kvalitatívny skok vo vývoji tenisu i v histórii W. Ak Renshawovci povýšili tenis, hru na pretekársky Sport, tak Dohertyovci z nej navýše urobili ešte atraktivně a přitažlivé divadlo pre obecenstvo. Ich hra bola totiž neobyčajne rýchla, výbušná a plná technického až artistického majstrovstva v dvojhrách i vo štvorhrách. Prvých 20 rokov turnaja uplynulo v pokojnom klubovom zátiší, ale počas desaťročnej éry Dohertyovcov sa hfadiská dvorcov na Worple Road začali plnit’ divákmi a tenis sa stal populárnym športom. R. Doherty zvíťazil v období 1897—1900 štyri rázy za sebou, mladší L. Doherty v rokoch 1902—1906 pat ráz za sebou (druhý najváčší počet víťazstiev v dvojhre mužov po W. Renshawovi) a spolu vyhráli štvorhru 8 ráz. Slávne obdobie Dohertyovcov skončil Austrálčan Norman E. Brookes, vynikajúci volejista, lavák, ktorý 1907 přelomil 30-ročnú anglickú tradíciu a stal sa medzi mužmi prvým zahraničným víťazom W.

Wimbledon

Angličania sa vtedy ešte nevzdali, lebo v dalších dvoch ročníkoch opat’ vyhrál ich rodák A. W. Gore. Pri svojom treťom víťazstve utvořil rekord, ktorý odvtedy nikto nepřekonal: vo veku 41 rokov a 6 mesiacov sa stal najstarším víťazom wimbledon, dvojhry. Gorov posledný titul súčasne znamenal definitivny přelom angl. nadvlády vo W., lebo od 1909 dodnes sa už iba jediný Angličan — chýrny Fred Perry—zapísal v dvojhre do listiny víťazov. Po Gorovi slávil úspěchy vo W. populámy Tony Wilding z N. Zélandu. Zvíťazil 4 rázy za sebou (1910—1913), čo znamená spolu s R. Dohertym a R. Laverom třetí najváčší počet víťazstiev v mužskej dvojhre. Medzi Wildingovými ůspechmi třeba osobitne spomenůť ročník 1913. Vtedy prišiel jediný raz vyskúšať svoju silu do W. Američan Maurice McLoughlin, dvojnásobný víťaz medzinár. majstr. USA, prezývaný „Kalifornská kométa“. Prvý prinie.sol do tenis, hry mimoriadne prudké podanie, ktoré spojil s agresívnym štýlom hry pri sieti. Tak výrazné naznačil další vývoj tenisu. Bez straty setu vyhrál kvalifikačný turnaj, ale vo vyzývacom finále ho technický Wilding svojím životným výkonom porazil. 1914 dosiahol svoju niekdajšiu úroveň prvý vynikajúci Austrálčan N. E. Brookes, ale to už prvá svět, vojna spósobila štvorročné prerušenie plynulej tradicie turnaja. Ženská súťaž sa začala vo W. 1884. Prvou víťazkou sa stala 21-ročná Maud Watsonová, ktorá čoskoro zanechala turnajové preteky. Druhá víťazka Blan­ che Bingleyová, vyd. Hillyardová sa vyznamenala ako priekopníčka ženského tenisu. V prvom ročníku 1884 bola v semifinále, 1886 zvíťazila po prvý raz, 1900 siesty raz, ale ešte i 1912 ako 48-ročná sa prebojovala do semifinále. So 6 víťazstvami sa dělí spolu so S. Lenglenovou a B. J. Kingovou o 3. miesto v historickej tabufke víťazstiev ženskej dvojhry. 1887 utvořila Charlotte Dodová rekord, ktorý doteraz nikto nepřekonal: vyhrala wimble­ don. titul v dvojhre vo.veku 15 rokov a 10 mesiacov, dovedná zvíťazila 5 ráz, pričom nikdy neodišla z dvorca porazená. Najúspešnejšou tenistkou predvojnového W. a pokračovateíkou priekopníckej činnosti Hillyardovej bola Dorothea Douglassová, vyd. Lambert Chambersová. Jej sila spočívala v dovtedy nevídanej technickej vyrovnanosti všetkých úderov okrem podania. Od 1903 do 1914 získala titul v dvojhre 7 ráz, v čom ju počas storočnej historie turnaja překonala iba H. Willsová-Moo-

164 dyová. Ešte 1925 ako 47-ročná bola v semifinále ženskej i miešanej štvorhry. Sériu jej víťazstiev 2 rázy přerušila zásluhou svojho „smrtiaceho“ forhendu Američanka May Suttonová, ktorá sa 1905 stala prvou zahraničnou víťazkou W. Pre ženský tenis wimbledon, začiatkov bola charakteristická hra zo zákl. čiary, hoci Dodová bola pověstná okrem silného forhendu aj výbornou pohyblivostmi po celej ploché dvorca. Charlotte Cooperová, vyd. Sterryová, ktorá v období 1895—1908 zvíťazila 5 ráz, bola však už představitelkou volejovej hry. ktorej dali směr Renshawovci a ešte viac Dohertyovci. Po štvorročnej prestávke, spósobenej prvou svět, vojnou, ožila tradícia wimbledon, turnaja ešte v intenzívnejšej miere. Tým, že od 1905, resp. 1907 přestali byť wimbledon, prvenstvá len vecou domá­ cích hráčov, vzrástol záujem širokej medzinár. veřejnosti o tento tenis, turnaj. Prejavilo sa to v účasti hráčov i obecenstva. 1919 dosiahol počet štartujúcich 128 a bolo zřejmé, že ich účast' v nasledujúcich rokoch bude třeba riešiť osobitným predkvalifikačným kolom turnaja. Súčasne sa však váčšina hráčov začala vyslovovat’ za to, aby sa zrušil systém jediného vyzývacieho zápasu pre obhájců titulu a aby aj víťaz predchádzajúceho ročníka hrál celý turnaj od prvého kola. Vyzývací systém sa zrušil 1921 a od 1922 sa hrá dnešným spósobom, pravda, spočiatku ešte bez nasadzovania najlepších hráčov na čelo skupin. To zaviedli usporiadatelia až 1927. Záujem obecenstva hned o prvé povojnové ročníky ukázal, že so starým areálom na Worple Road s kapacitou pre 7000 divákov nemožno už vystačit’. Vedenie All England Clubu sa rozhodlo vyhTadať vhodný pozemok, samozřejmé, opat' vo Wimbledo­ ne, pretože táto londýnská štvrť sa už nedala oddělit' od slávneho turnaja. Preto nový Stadión, ktorý turnaj u slúži dodnes, vyrástol iba asi kilometer od starého, pri ulici Church Road. Najvýraznejšou hráčskou individualitou prvých povojnových ročníkov v mužských disciplínách bol Američan W. T. Tilden. Jeho hra mala charakter nezvyčajnej kultivovanosti. Vyzretý vek (prvé wimb­ ledon. víťazstvo dosiahol ako 27-ročný a posledně ako 37-ročný) a vrodená hráčská inteligencia mu umožnili stať sa velkým stratégom tenis, taktiky. Prvý ročník turnaja v novom areáli na Church Road slávnostne otvoril král Juraj V. a kráfovná Mária, čím sa len potvrdilo, aký význam přikládá Anglicko

Wimbledon

wimbledon, turnaju. Víťazom sa stal po dvojročnej prestávke opáť Austrálčan Patterson, a právě v tomto ročníku po prvý raz startovali vo W. štyria Francůzi: Jean Borotra, Henri Cochet, René Lacoste a Jacques Brugnon. Ani jeden z nich sa v tom ani v nasledujúcom roku neprebojoval medzi najlepších 8, no od 1924 napísali do historie W. jednu z jeho najvýraznějších kapitol. Po šest’ za sebou idúcich rokoch víťazili na šampionáte iba oni a z toho 5 ráz stáli proti sebe. Borotra, Lacoste a Cochet si podělili po dvoch tituloch dvojhru, kým Brugnon vyhrál 4 rázy štvorhru. Tenis, svět ich začal nazývat’ „francúzskymi mušketiermi“; boli skuteč­ nými priekopníkmi vývoja tenis. Sportu. „Lietajúci Bask“ Borotra ako jeden z prvých dósledne uplatňoval taktiku permanentného útoku, pravda, bez silného podania, Lacoste ako prvý takticky staval svoje víťazstvá na dokonalom poznaní všetkých súperových slabin a Cochet bol prvým majstrom halfvolejovej hry, bez ktorej sa dnes moderný tenis nemóže obísť. Po prvých 3 rokoch franc, nadvlády sa 1927 do W. vrátil aj „Velký Bili“ Tilden. V semifinálovou! střetnutí proti Cochetovi viedol 6:2,6:4 a 5 :1 a dovtedy hrál vynikajůco. No potom Cochet urobil 17 bodov bez prerušenia za sebou, vyhrál set 7:5 a ďalšie dva 6:4, 6:3, hoci v poslednom Tilden viedol 3:2. Neuvěřitelný priebeh zápasu sa zopakoval aj vo finále. Cochet přehrával s Borotrom 4:6, 4:6, ale vyrovnal. V 5. sete přehrával 2 :5, postupné odvrátil 6 mečbalov a napokon vyhrál set 7:5, a tým aj svoj prvý wimbledon, titul. Tilden sa nedal zlomit’ nečakanou prehrou. 1928 Startoval opáť, ale v páťsetovom dramatickom semifinále podfahol Lacostovi. Ten vo finále porazil aj Cocheta, no pre zlý zdravotný stav viac vo W. nehrál. 1929 Tilden opáť přehrál s Cochetom, ktorý mal skvelú formu a presvedčivo vyhrál turnaj. 1930 bola obdivuhodná vytrvalost’ 37-ročného Tildena predsa len korunovaná úspě­ chem. Opáť v páťsetovom semifinále porazil Borotru a potom vo finále už poměrně hladko svojho krajana Allisona, čím získal třetí titul a sůčasne skončil vefkú wimbledon, epochu franc, mušketierov. Tilden sa stal po A. W. Gorovi (1909) druhým najstarším víťazom v doterajšej historii tumaja (vo veku 37 rokov a 4 mesiacov) a hněď o rok neskór, 1931, mal W. svojho druhého najmladšieho šampió­ na. Stal sa ním Američan Sidney Wood vo veku 19 rokov a 5 mesiacov a je to sůčasne dodnes jediný

165 víťaz W., ktorý získal titul bez finálového zápasu, lebo jeho súper a krajan Frank Shields nemohol nastúpiť pre zranenie kolena. Víťaz 1932 Ellsworth Vines z Kalifornie upozornil na seba ako hráč s najtvrdším a najrýchlejším podáním v období medzivojnového tenisu. Finálový zápas 1933, v ktorom Vines podlahol Austrálčanovi J. Crawfordovi, odborníci označili za najlepší v dovtedajších 53 ročníkoch tumaja. V nasledujůcich 3 rokoch obnovil niekdajšie britské úspěchy vo W. nezabudnutelný Fred Perry. Ako doteraz jediný muž získal wimble­ don. titul 3 rázy za sebou, hrajúc celý turnaj (predchádzajúci viacnásobní víťazi titul iba obhajo­ vali v jedinom zápase). Hlavnou zbraňou jeho celodvorcového útočného tenisu bol vynikajúci forhend hraný rýchlo po odskoku lopty. Jeho třetí titul 1936 bol dodnes posledným víťazstvom Angli­ čana v mužskej dvojhre turnaja. Po Perryho přestupe k profesionálem získal palmu víťazstva vo W. Američan Don Budge. Svojím mohutným liftovaným bekhendom, označovaným expertmi za najlepší úder tohto druhu vóbec, naznačil možnosti nových dimenzií vo vývoji techniky tenis, hry. Bol však nepřekonatelný aj v útočnej hře pri sieti, a tak 1937 sa stal prvým mužským šampiónom W., ktorý vyhrál vo všetkých troch súťažiach, 1938 prvým, čo zvíťazil v dvojhre bez straty jediného setu a zároveň prvým tenistom, ktorý v jednom roku zvíťazil v Austrálii, Paříži, Wimbledone i Forest Hills. V období nadvlády Perryho a Budgea bol 3 rázy za sebou (1935—1937) finalistom turnaja G. von Cramm, pokládaný podobné ako v 70. rokoch Rosewall za naj lepšieho tenistu na svete, ktorý nevyhrál Wimbledon. Budge po získaní Grand Slamu prestúpil k profesionálem, ale wimbledon, titul i v poslednom predvojnovom ročníku 1939 zásluhou Bobbyho Riggsa ostal v USA, a to opáť vo všetkých súťažiach. Ženské súťaže W. v prvom povojnovom ročníku 1919 sa niesli v znamení štartu mladej 20-ročnej Francúzky Suzanne Lenglenovej. Jej finálový zápas so sedemnásobnou šampiónkou D. L. Chambersovou bol najváčšou udalostbu tohoročného W. Lenglenová vyhrala napriek dvom mečbalom súperky a odvtedy sa stala v pravom zmysle slova královnou tumaja. 1920 ako prvá tenistka zvíťazila vo všetkých troch súťažiach W. a 1922 i 1925 tento úspěch zopakovala. V dvojhre ju vo W. nikto neporazil: 1919—1923 zvíťazila 5 ráz za sebou, 1924

Wimbledon

166 I-------------------------------------------------------------------

musela pre chorobu odstúpiť, ale 1925 opáťvyhrala. Jej převaha nad súčasníčkami bola priam devastujúca. Okrem prvého finále s D. L. Chambersovou ani jedna z jej dalších 5 finálových súperiek nezískala viac ako 4 hry. Spomedzi všetkých svojich 32 wimbledon, zápasov v dvojhre 19 vyhrala so stratou len dvoch alebo menej hier a iba vo dvoch přepustila súperke set. Dovedná získala vo W. 15 titulov, 6 ráz zvíťazila v dvojhre i vo štvorhre a 3 rázy aj v miešanej štvorhre. Z technickej i koncepčnej stránky hry předběhla vývoj ženského tenisu o celé dve desaťročia. Zákl. údery mala dokonalejšie než ktokolvek před ňou, bola priekopníčkou modernej útočnej koncepcie hry. Skvělou a dovtedy medzi ženami nevídanou pohyblivosťou ovládala každú časť dvorca, po rozohraní lopty věděla dravo útočit' nabiehaním na sieť, dávala voleje a smeče v pohybe i vo výskoku a takmer ju nebolo možné přehodit'. Vďaka istote všetkých úderov robila len minimum chýb, a preto priam deklasovala všetky súperky. Jej bravúrna hra a prirodzený šarm lákali divákov a pre organizátorov tumaja sa už po prvom jej Starte 1919 stala naliehavou otázka vybudovat’ nový Stadión s podstatné váčším hfadiskom. 1926 vzniklo nedorozumenie medzi Lenglenovou a hlavným rozhodcom F. Burrowom, a tenis, hviezda nepřišla na zápas dvojhry na centrálny dvorec, kde čakala aj kráíovná. Riaditelstvo turnaja sice zápas přeložilo, ale publi­ kum, ktoré ju dovtedy zbožňovalo, bolo pohoršené a dávalo jej v nasledujúcich dňoch najavo svoju nevófu. Urazená Lenglenová skrečovala ďalšie zápasy, odišla z W. a krátko nato prestúpila k profesionálem. Zhoda okolností spósobila, že len čo sa skončila skvělá kariéra jednej, začala sa kariéra druhej, nie sice taká efektná, ale nemenej přesvědči­ vá. Američanka Helen Willsová, neskór vyd. Moodyová, hrala vo W. po prvý raz 1924 už ako víťazka z Forest Hills, ale prehrala vo finále. Po druhý raz přišla do W. 1927 a odvtedy tam v dvojhre neprehrala ani jeden zápas a stala sa dodnes nepřekonanou rekordérkou turnaja. 1935 získala v dvojhre svoj 7. wimbledon, titul, čím vyrovnala absolútny rekord W. Renshawa a D. L. Chambersovej (obaja však váčšinu svojich titulov iba obhajovali v jedinom zápase). Dopriala si tri roky odpočinku a 1938 opat’ porazila všetky svoje súperky a vytvořila rekord 8 víťazstiev, ktorý dodnes nikto nepřekonal. Spolu odohrala v dvojhre 56 zápasov, z toho 55 víťazných, v ktorých len 3 rázy přepustila súperke

set. Willsová-Moodyová mala teda podobnú převa­ hu nad svojimi súperkami ako před desaťročím Lenglenová. Třeba povedať, že tieto dve najváčšie hráčky klasického obdobia tenisu sa v zápase střetli iba jediný raz. Nie však na wimbledon, pode, ale 1926 v Cannes, kde Lenglenová vyhrala 6:3, 8:6. Pravda, Moodyová nemala také moderně poňatie hry ako jej franc, predchodkyňa. Hrala váčšinou len od zákl. čiary,jej pohyblivost’bola sotva priememá, ale přesnost’ jej tvrdých zákl. úderov z forhendu i bekhendu nemala obdobu. Navýše sa věděla dokonale koncentrovat', nikdy sa nedala ničím vyrušit’, čo jej vynieslo prezývku „Pokerová tvář“. Uvolněné miesto wimbledon, víťazky získala 1939 plným právom Američanka Alice Marblová, prvá představitelka tenis, útočnej moderny, tzv. hry „serve and volley“. Mala výborné útočné podanie, po ktorom hned nabiehala na sieť a tam rozhodovala o priebehu zápasu. Na takúto hru bola potřebná primeraná atlet, příprava. Marblová ju mala a bola by určité dosiahla ďalšie úspěchy, keby druhá svět, vojna nebola přerušila jej kariéru. Bolo iste kuriózně, že totálny útočný systém, ktorým sa Marblová přesadila už 1939, uplatnil sa v plnej miere medzi mužmi až po druhej svět, vojně a dominoval takmer 30 rokov—až do čias Jimmyho Connorsa a Bjóma Borga. Hlavným představitelem systému „serve and volley“ bol Američan Jack Kramer, nespome najlepší hráč povojnového obdo­ bia. Za normálnych okolností by bol získal wimble­ don. titul už 1946, ale s pfuzgierom na ruke přehrál s čs. tenistom Jaroslavom Drobným. Vynahradil si to však 1947, keď utvořil vo wimbledon, mužskej dvojhre rekord v přesvědčivosti víťazstva: počas celého turnaja stratil v 7 kolách iba 37 hier a jeho finále proti T. Brownovi pri skóre 6:1, 6:3, 6:2 trvalo iba 48 minút. Kramerova hra fakticky nemala slabiny, najváčšmi vynikali jeho podania, returny podaní a voleje, keďže právě tieto údery najviac potřeboval pre svoju koncepciu hry. Koncom 1947 prestúpil k profesionálem a vo wimbledon, prvenstve sa do 1955 vystriedalo 6 dalších Američanov, medzi ktorých sa vedel vkliniť iba Austrálčan Frank Sedgman a Jaroslav Drobný. Sedgman bol vo finále už 1950, ale podlaho! štýlovému Američanovi E. Pattymu, známému neomylným forhendovým volejom. O dva roky sa už nedal nikým zastavit', vo finále zdolal Drobného a jeho nekompromisná útočná hra tvrdých volejov, podložená vynikajúcou

Wimbledon

pohyblivosťou, slávila úspěch nielen v dvojhre, ale i v oboch štvorhrách. Sedgman sa tak stal po Budgeovi a Riggsovi třetím a dodnes posledným mužským víťazom všetkých troch súťaží tumaja. Drobný sa 1953 zapísal do historie tumaja najdlhším zápasom, aký sa kedy odohral v priebehu jedného dňa. Porazil v ňom po obojstranne strhujůcom výkone Američana Pattyho 8:6, 16:18, 3:6, 8:6, 12:10 za 4 a štvrť hodiny. 1954 sa Drobný po třetí raz prebojoval do finále, už ako 33-ročný, a stretol sa v ňom s 20-ročným Rosewallom. Ich zápas trval 58 hier, 2 hod. a 35 minut, čo znamená dodnes najdlhšie wimbledon, finále; Drobný vyhrál 13:11, 4:6, 6:2, 9:7. Vo štvrťfinále porazil aj Rosewallovho vrstovníka Hoada, ktorý o 2 roky začal jedinečná epochu austr. víťazstiev vo W. Od 1956 do 1971, teda v 16 ročníkoch, zvíťazili 13 ráz Austrálčania a jedine Peruáncovi Olmedovi, Ame­ ričanovi McKinleymu a Španielovi Santanovi sa podařilo přerušit' ich sériu. Austr. víťazi tumaja Hoad, Cooper, Fraser, Laver, Emerson a Newcom­ be boli velikánmi světového tenisu a ich výkony boli váčšinou viac přesvědčivé ako dramatické. Jednu z výnimiek tvoří finálový zápas Hoada a Rosewalla 1956. Hoad so svojím pověstným „ocelovým“ zápástím predvádzal najsilovejší tenis, aký si možno představit’. Zákl. údery, podanie, smeče i voleje hrál s ustavičnou snahou o útok maximálně razantně, ale na hranici rizika, a teda neraz s chybami. Keď však mal svoj deň, bol neporazitelný. Před finále 1956 sa diskutovalo o tom, či zvíťazí Hoadova sila nad vycibrenejšou technikou súperových úderov. Rosewall viedol v 4. sete 4:1, keď Hoadovi zrazu aj najriskantnejšie lopty začali padat* do dvorca alebo na čiary; vyhřál 5 hier za sebou, a tým i svoj prvý wimbledon, titul. O rok bol už Rosewall medzi profesionálmi a Hoadovo druhé rozhodujůce víťazstvo nad Cooperom patřilo medzi najkratšie finále turnaja. Nemožno obísť, samozřejmé, Roda Lavera, ktorý bol 1959 (ako 21-ročný) a 1960 finalistom a potom 1961 i 1962 presvedčivo zvíťazil. Druhý wimbledon, titul zapadol do skvelej série Laverových víťazstiev 1962, keď ako druhý hráč po D. Budgeovi získal legendárný Grand Slam. Laver nebol tak pevne stavaný ako Hoad, a preto sa opieral viac o perfektnú techniku než o silu. Na wimbledon, rýchlej trávě forsíroval stály útok, ale na pomalších antukových dvorcoch rozohrával najprv výměny zákl. úderov, ktorými si připravoval útočnú

167 pozíciu. Ak pri svojich prvých wimbledon, víťazstvách mal ešte slabinu v čopovanom, rezanom bekhende, ktorů mu po přestupe k profesionálem zač. 1963 jeho skúsení súperi rýchle odhalili, tak po otvorení turnaja profesionálem sa 1968 vrátil do W. ako tenista s dokonalou technikou všetkých úderov. Vtedy si po prvý raz v poslednom polstoročí merali sily na najváčšom svět, turnaji všetci najlepší amatéři i skúsení profesionáli. Laver jasné dokázal, že je z nich najlepší. Vyhrál obidva prvé otvorené ročníky 1968 i 1969, ako jediný hráč si vybojoval od zrušenia vyzývacieho systému 4 tituly v dvojhre a ako jediný tenista získal po druhý raz Grand Slam (1969). Jeho najváčším konkurentom na všetkých ostatných tumajoch bol Ken Rosewall. Je iróniou, že právě tento skvělý tenista vo W. nikdy nezvíťazil, hoci 4 rázy stál vo finále; naposledy ešte 1974 (ako 40ročný), presne 20 rokov od svojho prvého finále. Zatial posledným z radu velkých austr. víťazov bol John Newcombe, tenista mimoriadnych kvalit, v ktorého výkonoch sa snúbila Hoadova sila a Laverova technika. 1967 v poslednom amatérskom W. zvíťazil poměrně hladko, 1969 vo finále výborné odolával Laverovi a jeho páťsetové finálové víťazstvá 1970 a 1971 nad Rosewallom a Smithom boli skvělým vyvrcholením týchto ročníkov. New­ combe sa tromi víťazstvami zařadil spolu s Perrym na 2. miesto v počte získaných víťazstiev vo W. od zrušenia vyzývacieho systému. V čase, keď sa otvorili brány svět, turnajov profesionálom, bol už pravidelným účastníkem W. aj náš Jan Kodeš. Vyrástol na antukových dvorcoch a na klzký trávnatý povrch s rýchlym odskokem lopty si len ťažko přivykal. 1968 přehrál v prvom kole s Riessenom, 1969 v druhom kole s Lutzom, 1970 v prvom kole s Metrevelim a 1971 opat* v prvom kole s Okkerom. Až 1972 sa za neúčasti profesionálnej špičky po prvý raz výraznejšie přesadil: porazil Rodrigueza (Chile), Seewagena, Bleckingera, Mc Manusa (všetci USA), Paruna (N. Zéland) a prehral až v semifinále s Američanom Smithom, ktorý potom porazil Rumuna Nastaseho v jednom z najlepších a najdramatickejšich finále W. Stan Smith bol typickým představitelem silového útočné­ ho tenisu s razantným podáním a tvrdými volejmi, kým Ilie Nastase zasa jedným z najtechnickejších a najvirtuóznejších tenistov 70. rokov. Nasledujúci rok 1973 sa výrazné zapísal do historie W. i čs. tenisu. Před zač. turnaja vypukla v Londýne

Wimbledon

168

Významný deň čs. tenisu: V. Suková vo finále Wimbledonu s J. R. Susmanovou (vpravo)

„Piličova aféra“. Juhoslovan. tenis, asociácia di­ stancovala svojho reprezentanta Nikiho Piliča, lebo neprišiel z amer. profesionálnych tumajov na d.c. stretnutie proti N. Zélandu. FIT potvrdila platnost’ Pilicovho dištancu, hoci v zníženej výmere, a usporiadatelia W. toto rozhodnutie respektovali. ATP riadená Kramerom sa postavila za Piliča a pohrozila All England Clubu bojkotom turnaja, ak Piliča nepripustia hrať. Vedenie klubu a britskej asociácie však zotrvalo na svojom stanovisku, a tak pod nátlakem ATP svoju přihlášku na turnaj odvolalo 79 profesionálov na čele s Laverom, Rosewallom, Smithom atď. Namiesto nich přijali do súťaže hráčov z kvalifikačného turnaja a změnilo sa aj poradie nasadených tenistov. Favoritom bol Nastase, ktorý však překvapuj úco prehral vo štvrtom kole

s mladým Američanom A. Mayerom, a tým sa naskytla Kodešovi velká šanca. Ako druhý nasadený hráč porazil Hiraia (Jap.), Marzana (Tal.), Juilla (JAR), Mukerjea, V. Amritraja (obaja India) a v semifinále narazil na Angličana Taylora, ktorého chcelo domáce obecenstvo vidieť na w. prestole. Vyrovnaný a dramatický zápas za stavu 5 :4 pre Taylora v piatom sete hlavný rozhodca pre dážď přerušil. Hodinová přestávku psychicky lepšie zvládol Kodeš, vyhrál 3 hry za sebou a postúpil do finále. Jeho druhým účastníkom bol soviet, repre­ zentant Alexander Metreveli, ktorý o. i. porazil Connorsa i Nastaseho premožitela Mayera, a tak W. po prvý raz videi finále, v ktorom o titul bojovali dvaja reprezentanti socialist, krajin. V zápase sa prejavili váčšie Kodešove skůsenosti, veď dovtedy už

Wiimbledon

2 rázy vyhrál Roland Garros a raz bol vo finále Forest Hills, kým pre Metreveliho to bolo prvé finále na veFkom svět, turnaji. Kodeš zahral vo vrcholnej forme, sústredene a pokojné porazil Metreveliho 6:1,9 :8,6:3 a stal sa nielen prvým reprezentantem ČSSR, ale i prvým tenistom socialist, krajiny, ktorý vyhrál tento najtradičnejši a najslávnejší tenis, turnaj. Wimbledon, obecenstvo podalo krásny dokaž o oddanosti svojmu turnaju. Napriek neúčas­ ti svět, tenistov zapíůalo každý deň do posledného miesta tribůny a usporiadatelia tumaja zaznamenali druhů najváčšiu návštěvu v historii W. 1974 sa na turnaji opáť zišla kompletná svět, elita a Kodeš i Metreveli obdivuhodné obhajovali svoje vlaňajšie pozície. Kodeš sa víťazstvami nad Stewar­ tem (USA), Johanssonom (Švédsko), Crealym (Austr.) a Gormanom (USA) prebojoval medzi najlepších 8 hráčov a až v zápase o postup do semifinále podFahol víťazovi tumaja Connorsovi. Aj Metreveli sa víťazstvom nad Okkerom dostal medzi najlepších 8, kým taki hráči ako Nastase, Ashe, Borg, Vilas, Tanner, Roche z hry vypadli. Najváčším překvapením tohto ročníka nepochybné bol 40ročný veterán svět, dvorcov Rosewall, ktorý porazil o. i. Tannera, Newcomba i Smitha a presne 20 rokov od svojho prvého finále hrál v záverečnom zápase

J. Connors a Ch. Evertová, víťazi r. 1974

169 tumaja už štvrtý raz. Nepochodil ani tentoraz, lebo mal příliš silného a navýše nesmieme ambiciózneho súpera. Jimmy Connors ovládal jednak agresívnu nátlaková hru, založená na výbomom podaní a tvrdých, nekompromisných volejoch, jednak súčasne predviedol na rýchlej w. trávě v mužskom tenise už niekolko desaťročí nevídaná ukážku úspešnej obrany zo zadnej čiary dvorca. Mohol si to dovolit’ vďaka skvelej práci noh a rovnako rýchlym ako přesným zákl. úderom. Connors sa stal piatym Favákom — vífazom W. (před ním to bol Brookes, Drobný, Fraser a Laver), no súčasne prvým, čo vyhrál mužská dvojhru dokladným obojručným úderom. 1975 Connors vo finále W. podFahol umnej taktike Arthura Asha, prvého černošského víťaza mužskej dvojhry. 1976 získal wimbledon, titul další Specialista na obojručný bekhend, sotva 20-ročný Bjorn Borg, ktorý pódia vzoru Connorsa aj na rýchlych dvorcoch ešte dóslednejšie forsíroval celodvorcový taktický systém. Borg hladko zlikvido­ val druhý finálový pokus Nastaseho, ktorý daleko zaostal za svojou zvyčajne pestrou a nápaditou hrou. Ročník 1977 bol v znamení překvapujúceho postupu amer. dorastenca Johna McEnroa z kvalifikácie až do semifinále. Borg v skvelom semifinálovom zápase len celkom tesne porazil Američana Gerulaitisa a konečne došlo na wimbledon, trávě k priamemu sůboju dvoch najváčších individualit posledných rokov, Connorsa s Borgom. Connors bol agresivnější, útočnější, Borg zasa trpezlivejší vo výměnách lopt a najma přesnější. Vo vynikajúcom páťsetovom zápase napokon rozhodlo, že Connors robil viac chýb, hrál příliš riskantně, a tak Borg druhý raz vyhrál W. V ženských súťažiach W. po druhej světověj vojně aj naďalej udávali tón Američanky. Betzová, Osbomová, Broughová a Hartová boli v koncepcii hry vemé odkazu A. Marblovej a forsírovali modemů útočná hru, založená na dobrých podaniach a volejoch. Preto nečudo, že dve z nich, Broughová a Osbomová — du Pontová, utvořili jednu z najlepších dvojíc v ženskej štvorhre a stali sa páťnásobnými víťazkami W. 1952 sa však vlády na wimbledon, i všetkých ostatných svět, turnaj och ujala mladá Američanka Maureen Connollyová celkom iným spósobom hry. Mala malá postavu — prezývali ju „Malá Mo“ — a bola neobyčajne rýchla. Svojou hlavnou zbraňou, tvrdými a přesnými zákl. údermi, likvidovala útočné pokusy sůperiek a sama ich zatláčala do obrany. Pri

Wimbledon

170

M. Courtová zviťazila r. 1970 už po treti raz

prvom wibledon. starte 1952, ešte ani nie 18-ročná, zviťazila a už v nasledujúcom roku vyhrala popři W. aj ostatně 3 najváčšie turnaje a ako prvá žena získala vytužený Grand Slam. Vo W. ju nikto neporazil, 1954 zviťazila treti raz, ale už sa viac na šampionáte nemohla zúčastnit’, lebo komplikovaná zlomenina nohy po páde z koňa ju navždy vyřadila z turnajové­ ho tenisu. 1957 sa stala Američanka Althea Gibsonová prvou černošskou víťazkou W. a svoj triumf v nasledujúcom roku zopakovala. 1959 póvabná Brazílčanka Maria Ester Buenoová přerušila výše 20-ročnú sériu víťazstiev amer. tenistiek a získala dohromady 3 tituly. Medzi jej velké súperky patřila ajčs. reprezentantka Věra Pužejová-Suková. 1961 sa

prebojovala medzi 8 najlepších hráčok wimbledon, dvojhry, ale stroskotala na Angličanke Mortimerovej. 1962 bola Suková najváčším překvapením ženskej súťaže. Postupné porazila Schusterovú (Rak.), Lehanovú (Austr.), Mortimerovú (V. Brit.), Hardovú (USA), Buenoovú (Braz.) a prebojovala sa ako prvá čs. reprezentantka do finále ženskej dvojhry. Osud si však s ňou krůto zahral, keď sa deň před finálovým zápasom pošmykla v hoteli na schodoch a vyvrtla si členok. S bolestivým zraněním sice nastúpila proti Američanke Karen SusmanovejHantzeovej, ale mohla iba hrdinsky bojovat’, a to na víťazstvo nestačilo. 1963 sa začala éra dvoch tenis­ tiek, ktoré patria medzi najváčšie postavy

Wimbledon

171

J. Kodeš s najvzácnejšou trofejou svojej kariéry

wimbledon, historie a svět, tenisu vóbec. Zvíťazila 21-ročná Austrálčanka Margaret Smithová, neskór vyd. Courtová nad 20-ročnou Billie Jean Moffittovou, neskór vyd. Kingovou. Obe predvádzali skvělý moderný útočný tenis s vynikajúcim podáním a perfektnou volejovou hrou. Courtovej celodvorcové poňatie hry, opierajúce sa aj o výborné zákl. údery, bolo koncepčně dokonalejšie, ale slabšie nervy ju připravili, najma v mladších rokoch, o nejedno víťazstvo. Kingová upřednostňovala totálny útočný systém so snahou dostat' sa za každú cenu čím skór k sieti, disponovala velkou schopnostbu koncentrácie a bojovnostmi. Preto sa zákonité stala sa rýchlych wimbledon, dvorcoch jednou z najúspešnejších tenistiek storočnej historie tohto turnaja. V dvojhre zvíťazila

dovedná 6 ráz a vo všetkých súťažiach získala 19 titulov, čím vyrovnala absolútny rekord E. Ryanovej. Courtová vyhrala 10 titulov, z toho v dvojhre len 3, ale 1970 sa stala po M. Connollyovej druhou a zatial poslednou ženou, ktorá získala Grand Slam. 1971 sa zablysla wimledon. víťazstvom 20-ročná Austrálčanka Evonne Goolagongová. Jej prirodzený pohybový a úderový talent ju předurčoval aj k viacerým víťazstvám, ale v tvrdej konkurencii najlepších svět, tenistiek jej chýbala váčšia bojov­ nost'. 1974 překvapila v ženskej súťaži W. soviet, reprezentantka Olga Morozovová, ktorá vyřadila vynikajúcu Kingovú i Wadovú a až vo finále podlahla Chris Evertovej. Víťazstvo tejto mladej Američanky sa očakávalo. Hoci mala iba 19 a pol roka, pri svojich predchádzajúcich štartoch vo W.

Wimbledon

B. J. Ringová zvíťazila r. 1975 už po Siesty raz

mala už za sebou jedno semifinále a jedno finále. Koncepciou hry připomínala Connollyovů. Na jej tvrdých a přesných zákl. úderoch, kombinovaných s lobmi, stroskotávali útoky súperiek: len čo sa odhodlali k výměně lopt, okamžité ich zatláčala do defenzívy. Bekhendový úder hrala obojručne a nie je bez zaujímavosti, že W. vyhrala v tom istom roku ako Connors, ktorý hrá tiež obojručne. Kingová podala ešte raz dokaž o svojich schopnostiach. 1975, t. j. 14 rokov po svojom prvom wimbledon, víťazstve (vo štvorhre) vyhlásila, že v dvojhre startuje naposledy, a preto ju chce vyhrať. Podařilo sajej to, keď porazila Evertovú a napokon aj Goolagongovú, ktorej vo finále připravila hotový debakel 6:0, 6:1. Goolagongová-Cawleyová bola vo finále aj 1976 (už štvrtý raz), ale vtedy opáť po dramatickom boji zvíťazila Evertová.

172 1977 wimbledon, turnaj oslavoval storočnicu svojho trvania. Pre domáce obecenstvo i usporiadatel’ov All England Clubu nemohlo byť krajšieho vyvrcholenia, aké připravila britská reprezentantka Virginia Wadová. V semifinále nečakane vyřadila Evertovú a vo finále zvíťazila nad Holanďankou Betty Stoveovou a potom před jasajúcimi divákmi převza­ la vzácnu trofej z rúk kráFovnej Alžběty. Najmladšími víťazmi wimbledon, turnaja boli C. Dodová (1887 — 15 rokov a 10 mesiacov) a W. Baddeley (1891 — 19 rokov a 5 mesiacov). Najstaršími víťazmi A. W. Gore (1909 — 41 rokov a 6 mesiacov) a A. Sterryová (1909 — 37 rokov a 7 mesiacov). Najstarším hrajúcim účastníkem turnaja vóbec bol J. Borotra, ktorý ešte 1964, keď mal 65 rokov a 10 mesiacov, hrál štvorhru i miešanú štvorhru. Najváčší počet víťazstiev v dvojhre získali H. Willsová-Moodyová (8 ráz — 1927, 1928, 1929, 1930,1932,1933,1935,1938) a W. Renshaw(7 ráz— 1881—1886 a 1889). Najkratšie mužské finále turnaja sa odohralo 1881, keď W. Renshaw porazil Hartleya 6:0, 6 :1, 6:1 a 1936 Perry von Cramma 6:1, 6:1, 6:0. Najkratšie ženské finále bolo 1911, keď D. L. Chambersová porazila Boothbyovú 6:0, 6:0. Najdlhšie mužské finále sa hrálo 1954 v zápase Drobný — Rosewall 13 :11,4:6, 6:2,9:7 (58 hier) a najdlhšie ženské finále bolo 1970 Courtová — Kingová 14:13, 11:9 (46 hier). Najdlhší zápas vóbec vo W. odohrali Gonzales a Pasarell s výsled­ kem 22:24, 1:6, 16:14, 6:3, 11:9 (112 hier). Prehfad víťazov vo Wimbledone

Dvojhra mužov

1877 S. W. Gore 1878 P. F. Hadow 1879 J. T. Hartley 1880 J. T. Hartley 1881 W. Renshaw 1882 W. Renshaw 1883 W. Renshaw 1884 W. Renshaw 1885 W. Renshaw 1886 W. Renshaw 1887 H. F. Lawford 1888 E. Renshaw 1889 W. Renshaw 1890 W. J. Hamilton 1891 W. Baddeley 1892 W. Baddeley 1893 J. Pim 1894 J. Pim 1895 W. Baddeley

1896 H. 1897 R. 1898 R. 1899 R. 1900 R. 1901 A. 1902 H. 1903 H. 1904 H. 1905 H. 1906 H. 1907 N. 1908 A. 1909 A. 1910 A. 1911 A. 1912 A. 1913 A. 1914 N.

S. Mahony F. Doherty F. Doherty F. Doherty F. Doherty W, Gore L. Doherty L. Doherty L. Doherty L. Doherty L. Doherty E. Brookes W . Gore W . Gore F. Wilding F. Wilding F. Wilding F. Wilding E Brookes

Wimbledon

1915—1918 nehrálo sa 1919 G. L. Patterson 1920 W. T. Tilden 1921 W. T. Tilden 1922 G. L. Patterson 1923 W. M. Johnston 1924 J. Borotra 1925 J. R. Lacoste 1926 J. Borotra 1927 H. J. Cochet 1928 J. R. Lacoste 1929 H. J. Cochet 1930 W. T. Tilden 1931 S. B. Wood 1932 H. E. Vines 1933 J. H. Crawford 1934 F. J. Perry 1935 F. J. Perry 1936 F. J. Perry 1937 J. D. Budge 1938 J. D. Budge 1939 R. L. Riggs 1940—1945 nehrálo sa 1946 Y. Petra 1947 J. A. Kramer 1948 R. Falkenburg 1949 F. R. Schroeder 1950 J. E. Patty

173 1951 R, Savitt 1952 F. A. Sedgman 1953 E. V. Seixas 1954 J. Drobný 1955 M. A. Trabert 1956 L. A. Hoad 1957 L. A. Hoad 1958 A. J. Cooper 1959 A. Olmedo 1960 N. A. Fraser 1961 R. G. Laver 1962 R. G. Laver 1963 C. R. McKinley 1964 R. S. Emerson 1965 R. S. Emerson 1966 M. Santana 1967 J. D. Newcombe 1968 R. G. Laver 1969 R. G. Laver 1970 J. D. Newcombe 1971 J. D. Newcombe 1972 S. R. Smith 1973 J. Kodeš 1974 J. S. Connors 1975 A. R. Ashe 1976 B. Borg 1977 B. Borg 1978 B. Borg

Dvojhra žien

1884 M. E. E. Watsonová 1885 M: E. E. Watsonová 1886 B. Bingleyová 1887 C. Dodová 1888 C. Dodová 1889 G. W. Hillyardová 1890 H. B. G. Riceová 1891 C. Dodová 1892 C. Dodová 1893 C. Dodová 1894 G. W. Hillyardová 1895 C. Cooperová 1896 C. CooperoVá 1897 G. W. Hillyardová 1898 C. Cooperová 1899 G. W. Hillyardová 1900 G. W. Hillyardová 1901 A. Sterryová 1902 M. E. Robbová 1903 D. Douglassová 1904 D. Douglassová 1905 M. G. Suttonová 1906 D. Douglassová 1907 M. G. Suttonová 1908 A. Sterryová 1909 D. P. Boothbyová 1910 D. L. Chambersová 1911 D. L. Chambersová 1912 D. R. Larcombová 1913 D. L. Chambersová

1914 D. L. Chambersová 1915—1918 nehrálo sa 1919 S. Lenglenová 1920 S. Lenglenová 1921 S. Lenglenová 1922 S. Lenglenová 1923 S. Lenglenová 1924 K. McKanová 1925 S. Lenglenová 1926 L. A. Godfreeová 1927 H. Willsová 1928 H. Willsová 1929 H. Willsová 1930 F. S. Moodyová 1931 C. Aussemová 1932 F. S. Moodyová 1933 F. S. Moodyová 1934 D. E. Roundová 1935 F. S. Moodyová 1936 H. H. Jacobsová 1937 D. E. Roundová 1938 F. S. Moodyová 1939 A. Marblová 1940—1945 nehrálo sa 1946 P. M. Betzová 1947 M. E. Osbornová 1948 A. L. Broughová 1949 A. L. Broughová 1950 A. L. Broughová 1951 D. J. Kartová

1952 M. C. Connollyová 1953 M. C. Connollyová 1954 M. C. Connollyová 1955 A. L. Broughová 1956 S. J. Fryová 1957 A. Gibsonová 1958 A. Gibsonová 1959 M. E. Buenoová 1960 M. E. Buenoová 1961 A. Mortimerová 1962 J. R. Susmanová 1963 M. Smithová 1964 M. E. Buenoová

1965 1966 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978

M. Smithová L. W. Kingová L. W. Kingová L. W. Kingová P. F. Jonesová B. M. Courtová E. F. Goolagongová L. W. Kingová L.W. Kingová Ch. Evertová L. W. Kingová Ch. Evertová S. V. Wadová M. Navrátilová

Na str. 249—266 uvádzame všetky štvrťfinálové, semifi­ nálové a finálové výsledky v dvojhrách, všetky semifiná­ lové a finálové výsledky vo štvorhrách od zrušenia systému vyzývacieho finále.

„wimbledon“ (hovor.) — popruh z hruběj bielej látky, široký 5 cm, upevňujůci -* sieť v jej střede v predpísanej výške91 cm. w. o. (z angl. walk-over, vysl. wok ouvr) — skratka značiaca, že hráč vyhrál nad súperom bez boja. Wood Sidney (USA), nar. 1. 11. 1911 —jediný viťaz Wimbledonu v jeho storočnej historii, ktorý vo finále získal titul bez boja (1931), lebo jeho sůper F. Shields si v semifinále zranil koleno a nemohol nastůpiť. Súčasne dodnes druhý, najmladší viťaz po W. Baddeleyovi — 19 rokov a 8 mesiacov. Semifinalista Wimbledonu 1934 a finalista Forest Hills 1935.

WTT, plný názov World Team Tennis—„Medzinárodná liga USA" alebo „Liga amerických miest", založená 1974, novodobý křiklavý výtvor exploatácie skomercionalizovaného tenis. Sportu v USA. Je to sůťaž družstiev reprezentujúcich jednotlivé mestá v USA ale patriacich sůkromným obchodníkem, ktorí májů hráčov viazaných vysokými zmluvnými sumami. Hrací systém i počítanie skóre sa celkom líšia od klasického tenisu; jednotlivé zápasy sú skrátené a přibližné sazjednocuje čas ich trvania. To všetko pre televizne přenosy, ktoré sú hilavným finančným zdrojom tohto tenis, cirkusu. WTT zasahuje svojimi termínmi najma do jamých a letných týždňov tradičného eur. turnajového okruhu, pričom respek­ tuje iba termín Wimbledonu. ITF aj ATP od začiatku kategoricky vystupovali proti WTT, ale

caza postupné sa ich bezmocnost' v tomto boji prejavila v znižujúcej sa účasti špičkových svět, hráčov na takých turnajoch, ako sú medzinár. majstr. na Roland Garros v Paříži, Rime, Hamburgu atď. Ycaza Ricardo (Ekvádor), nar. 16. 2. 1958 — v dorast. veku jeden z najlepších na svete, 1976 víťaz dorast. súťaže vo Forest Hills. 1977 úspěšný už aj na turnajoch dospělých, semifinalista turnaja Grand prix v Santiagu. V komputer. svět, rebríčku 1977 obsadil 117. miesto.

základné údery, ground-strokes (graundstrouks) — forhend a -* bekhend hraný po odskoku lopty od zeme z priestoru okolo zadnej (zákl.) čiary dvorca. V širšom zmysle slova sa medzi z. ů. ešte zaraďujú -> podanie, -> volej a -»smeč.

zberač — zvyčajne mladý chlapec-tenista, ktorý zbiera na dvorci lopty a podává ich hráčom. Tým sa podstatné zrýchluje spád hry, jej aktéři sa móžu na ňu váčšmi koncentrovat’. Zberači nesmú na dvorci zavadzať hráčom, musia ovládat' zákl. pravidlá tenisu. Pósobenie na ihrisku zberačom súčasne poskytuje příležitost' pozorovat’ techniku i taktiku hráčov a učit’ sa. Z mnohých sa stali vynikajúci tenisti. Zedník Vladimír, nar. 1. 2. 1947 v Prahe — majster športu. 1973 majster ČSSR v dvojhre a vo štvorhre, 1974 medzinár. majster ČSSR a 1970 vo štvorhre. Spolu s Ing. Kukalom sa přičinil 1969 o jediné víťazstvo Československa v Pohári švéd. kráfa. V DC reprezentoval 1969—1975, zohral 4 dvojhry a 6 štvorhier. 1968 porazil Kodeša (v Centropa cupe v Piešťanoch), 1970 Smitha (na medzinár. majstr. Tasmánie). 1971 semifinalista halových majstr. USA v Salisbury, 1972 víťaz turnaja v Clevelande, finalista turnaja v Roanoke (porazil Kocha a Fillola), medzi najlepšími 8 v Los Angeles (porazil Ramireza a Smitha), 1973 víťaz štvorhry v Los Angeles (s Kodešom porazil dvojicu Nastase — Connors). 1974 medzi najlepšími 8 na medzinár. majstr. Austrálie, na medzinár. majstr. ČSSR v Ostravě porazil Fibaka a vo finále Kodeša, víťaz štvorhry v Palm Deserte (s Kodešom). 1975 v Aviles porazil Orantesa a vo finále DC proti Švédsku hrál v Štokholme s Kodešom štvorhru. 1977 porazil na Roland Garros Fillola, v Tokiu medzi najlepšími 8 V. Zedník

175 (porazil Stocktona). V komputer. svět, rebríčku 1974 na 93., 1975 na 159., 1976 na 106. a 1977 na 75. mieste. Jeho najváčšou zbraňou je neobyčajne prudké podanie, podlá merania 1974 vo Forest Hills druhé najrýchlejšie na svete (za Dibleyom). zhoda, angl. deuce (djús) — stav hry, keď obaja hráči alebo páry dosiahli po tri body (40:40). Na víťazstvo v hře od tohto stavu třeba, aby jeden z hráčov alebo párov získal dva po sebe nasledujůce body (zhoda — výhoda — hra). Ziegenfusová Valerie (USA), nar. 29. 6. 1949 — trojnásobná dorast. majsterka USA vo štvorhre (s Bartkowiczovou), už ako 17-ročná porazila Kingovú. 1968 majsterka USA vo štvorhre na antukových dvorcoch (s Gunterovou) a 1969 v hale (s Eiselovou), 1969 a 1971 semifinalistka štvorhry vo Wimbledone (s Curtisovou), 1970 vo finále medzi­ nár. majstr. ČSSR v Bratislavě (prehrala s Vopičkovou), 1972 v Hamburgu semifinalistka dvojhry a finalistka štvorhry (s Overtonovou), 1975 medzi najlepšími 16 vo Forest Hills, 8. v rebríčku USA. 1976 porazila Wadovú a vyhrala štvorhru v Johannesburgu (s du Pontovou). 1977 na 80. mieste komputer. svět, rebríčka.

Zugarelli Antonio (Taliansko), nar. 17. 1. 1950 — Specialista na antukových dvorcoch, upozornil na seba 1971, keď v Říme vyřadil Alexandra a Pasarella. 1973 člen tal. d.c. družstva, ktoré vo finále eur. skupiny podfahlo v Prahe ČSSR 1:4. 1974 v Říme porazil Kodeša, člen družstva, ktoré vyhrálo Kings cup. 1975 medzi najlepšími 16 na Roland Garros (porazil Orantesa), 1976 zvíťazil v Bastade, člen tal. d.c. družstva, ktoré prvý raz zvíťazilo v sůťaži, 1977 finalista v Rime (o. i. porazil Franuloviča a Denta), semifinalista v Bastade. V komputer. svět, rebríčku skončil 1974 na 71., 1975 na 90., 1976 na 30. a 1977 na 44. mieste.

Žemla Ladislav, Ing., pseud. Rázný (1887—1955) — jeden z najúspešnejších tenistov svojich čias, osemnásobný majster krajin koruny českej v dvojhre a jedenásthásobný majster vo štvorhre. Po prvej světověj vojně štvornásobný majster ČSR v dvojhre i štvorhre. 1921—1927 reprezentoval ČSR v sůťaži o DC, zohral 23 zápasov, z toho 11 v dvojhre. 1906 na OH v Aténách získal bronz vo štvorhre mužov,

řdky pre dvojhru 1912 na OH v Štokholme sa umiestnil ako 4. v dvojhre a sůčasne získal osobitnú cenu za najdokonalejší štýl. 1920 na OH v Antverpách 3. v miešanej štvorhre (so Skrbkovou). Počas 25 rokov svojej pretekárskej činnosti si stále udržiaval vynikajúcu formu.

176 žřdky pre dvojhru — sůčasť zariadenia dvorca, na ktorom sú stabilně osadené stí piky pre štvorhru, t. j. pre širší dvorec. Ž. sú vysoké 1,07 m, podopierajú sieť vo vzdialenosti 0,91 m od bočných čiar dvorca pre dvojhru, a tak sa nimi bez výměny stípikov skráti sieť pre dvojhru.

Tenis — encyklopédia

Prehl’ad medzinárodných turnaj o v

177

Tenis — encyklopédia

179

Amatérské majstrovstvá Európy

Výsledky čs. tenistov a závěrečné výsledky

1. ročník (1969 — Turín) Dvojhra mužov I. kolo: Hřebec — Volkov (ZSSR) 8:6, 6:3, Pavel Huťka — Jegorov (ZSSR) 2:6, '6:2, 6:2, Pála — Prydz (Nór.) 6:3,6:1, Zedník — Góthals (Belg.) w. o., II. kolo: Hřebec — Bertolucci (Tal.) 2:6, 7:5, 8:6, Barányi (MER) — Pavel Huťka 6:3, 6:4, Szóke (MER) — Pála 6:4, 6:4, Nowicki (PER) — Zedník 6:2, 6:2, štvrťfinále: Gulyás (MER) — Hřebec 6:4, 6:3, semifiná­ le: Barányi — Gulyás 6:4, 6:3, 4:6, 6:3, Korotkov (ZSSR) - Nowicki 4:6,6:1,6:1,6:4, finále: Barányi — Korotkov 6:3, 6:3, 6:3 Dvojhra žien — I. kolo: Neumannová — Krallová (PER) 6:4, 6:4, Vopičková — Estallelová (Span.) 6:4, 6:2, II. kolo: Neumannová — Studerová (Švajč.) 6:3, 8:6, Vopičková — Jansonová (ZSSR) 6:2, 6:2, semifinále: Neumannová — Morozovová (ZSSR) 6:2, 6:4, Vopič­ ková — Kiviová (ZSSR) 6:1, 6:3, finále: Vopičková — Neumannová 6:4, 6 :2 Štvorhra mužov — I. kolo: Pavel Huťka, Hřebec — Genov (BER), Kary (Rak.) 6:2,4:6,6:2, Pála, Zedník — Sheridan, Mignoť (Belg.) 9:7, 6:4, II. kolo: Barányi, Gulyás (MER) — Pavel Huťka, Hřebec 6:4, 6:4, Lichačev, Volkov (ZSSR) — Pála, Zedník 6:0, 4:6, 15:13, semifinále: Barányi, Gulyás — Jegorov, Korot­ kov (ZSSR) 9:7, 5:7,7:5, Lichačev, Volkov — Nowicki, Rybarczyk (PER) 6:3, 6:0, finále: Lichačev, Volkov — Barányi, Gulyás 6:4, 6:3. 4:6, 2:6, 6:1 Štvorhra žien — I. kolo: Neumannová, Vopičková — Giorgiová, Nigrisová (Tal.) 6:8, 6:3, 7:5, semifinále: Jansonová, Morozovová (ZSSR) — Borková, Polgárová (MER) 6:4, 6:0, Čuvirinová, Kiviová (ZSSR) — Neumannová, Vopičková 7:5, 6:4, finále: Jansonová, Morozovová — Čuvirinová, Kiviová 6:1, 4:6, 6:3 Miešaná štvorhra — I. kolo: Neumannová, Pavel Huťka — Wieczoreková, Rybarczyk (PER) 6:4, 7:5, Vopičko­ vá, Pála — Grindvaldová (Nór.), Prydz (Švajč.) 6:4,6:3, II. kolo: Polgárová, Barányi (MER) — Neumannová, Pavel Huťka 9:7, 6:3, Čuvirinová, Lichačev (ZSSR) — Vopičková, Pála 7:5, 6:3, semifinále: Morozovová, Korotkov (ZSSR) — Polgárová, Barányi 6:2, 6:0,

Čuvirinová, Lichačev — Krallová, Nowicki (PER) 6:0, 6:2, finále: Morozovová, Korotkov — Čuvirinová, Lichačev 6:4, 1:6, 6:2

2. ročník (1970 — Sofia)

Dvojhra mužov — I. kolo: Máchán (MER) — Pavel Huťka 6:2, 4:6, 6:2, Kurz — Dron (RSR) 6:4, 6:1, II. kolo: Metreveli (ZSSR) — Kurz 7:5, 13:11, semifinále: Barányi (MER) — Lejus (ZSSR) 6:3,6:0,6:2, Metreveli — Marmureanu (RSR) 6:4,6:4,6:4, finále: Metreveli — Barányi 6:0,6:3,6:2, o 3. miesto: Marmureanu — Lejus 6:3, 6:2, 1:6, 7:5 Dvojhra žien — I. kolo: Morozovová (ZSSR) — Lendlová 6:2,6:1, Neumannová—Teodorovová (BER) 6:2, 6:3, II. kolo: Izopaitisová (ZSSR) — Neumannová 4:6, 6:4, 6:3, semifinále: Morozovová — Polgárová (MER) 6:2, 6:1, Borková (MER) — Izopaitisová 6:1, 5:5 w. o., finále: Morozovová — Borková 6:4, 6:2, o 3. miesto: Izopaitisová — Polgárová 4:6,9:7, 6:3 Štvorhra mužov — I. kolo: Gasiorek, Rybarczyk (PER) — Pavel Huťka, Kurz 6:4, 6:2, semifinále: Metreveli, Lichačev (ZSSR) — B. a M. Pampulovci (BER) 6:3,9:7, 6:0, Lejus, Korotkov (ZSSR) — Barányi, Máchán (MER) 6:0,4:6, 6:2, 6:4, finále: Metreveli, Lichačev — Lejus, Korotkov 6:1, 5:7, 6:2, 6:3 Štvorhra žien — I. kolo: Neumannová, Lendlová — Berberianová, Teodorová (BER) 6:2, 6:1, semifinále: Izopaitisová, Krošinová (ZSSR) — Neumannová, Lend­ lová 6:3,6:2, Morozovová, Kiviová (ZSSR) — Borková. Polgárová(MER)6:2,6:1,finále: Morozovová, Kiviová — Izopaitisová, Krošinová 6:2, 6:1, o 3. miesto: Borková, Polgárová — Neumannová, Lendlová 7:5,6:4 Miešaná štvorhra — I. kolo: Krallová, Gasiorek (PER) — Neumannová, Pavel Huťka 4:6, 6:4, 6:4, Dibarová, Dron (RSR) — Lendlová, Kurz 6:3, 7:5, semifinále: Morozovová, Metreveli (ZSSR) — Wieczoreková, Ry­ barczyk (PER) 6:2, 8:6, Izopaitisová, Lichačev (ZSSR) — Szabóová, Máchán (MER) 7:5, 2:6, 6:1, finále: Morozovová, Metreveli — Izopaitisová, Lichačev 7:9, 6:3,6:2

180

matérske majstrovstvá Európy 3. ročník (1971 — Luxemburg) Dvojhra mužov — predkolo: Fibak (PER) — Hřebec 6:1, 6:3, Pavel Huťka — Rybarczyk (PER) 4:6, 6:1, 9:7, I. kolo: Pavel Huťka — Gillardeli (Tal.) 7:5, 13:11, II. kolo: Metreveli (ZSSR) — Pavel Huťka 6:2, 6:3, semifinále: Barányi — Máchán (obaja MER) 6:0, 6:8, 6:2,9:7, Metreveli — Lejus (ZSSR) 6:1,6:3,6:4, finále: Metreveli — Barányi 6:1, 6:3, 6:0, o 3. miesto: Lejus — Máchán 6:1, 6:3, 6:0 Dvojhra Hen — I. kolo: Dibarová (RSR) — Holubová 9:7, 5:7, 6:4, semifinále: Morozovová — Krošinová (obe ZSSR) 6:2, 6:4, Biijukovová — Jansonová (obe ZSSR) 6:3,6:3, finále: Morozovová — Biijukovová 6:1, 6:4, o 3. miesto: Krošinová — Jansonová 6:1, 9:7 Štvorhra mužov — II. kolo: Hřebec, Pavel Huťka — Meyer (Franc.), Szoke (MER) 8:6, 6:3, štvrťfinále: Metreveli, Lichačev (obaja ZSSR) — Hřebec, Pavel Huťka 9:7, 6:4, semifinále: Metreveli, Lichačev — Dominguez, N’Godrella (obaja Franc.) 6:4, 6:3, 3:6, 8:6, Gasiorek, Nowicki (obaja PER) — Barányi, Máchán (obaja MER) 6:2, 3:6, 9:7, 6:3, finále: Gasiorek, Nowicki — Metreveli, Lichačev 1:6, 6:3,6:2, 2:6,6:4 Štvorhra žien — štvrťfinále:'Holubová, Neumannová — Krallová, Wieczoreková (obe PER) 6:2, 8:6, semifinále: Morozovová, Jansonová (obe ZSSR) — Holubová, Neumannová 6:1, 6:2, de Roubinová (Franc.), Čakarovová (BER) — Borková, Szórenyiová 3:6, 6:3, 6:1, finále: Morozovová, Jansonová — de Roubinová, Čakarovová 6:2, 6:2, oT. miesto: Holubová, Neuman­ nová — Borková, Szórényiová 6:2, 6:2 Miešaná štvorhra — II. kolo: Holubová, Hřebec — van Haverová, Suwie (Belg.) 6:3,6:2, štvrťfinále: Krošinová, Lichačev (ZSSR) — Holubová, Hřebec 6:4, 7:5, Morozovová, Metreveli (ZSSR) — Neumannová, Pavel Huťka 6:3, 6:1, semifinále: Morozovová, Metreveli — Wieczoreková, Nowicki (PER) 6:2, 6:3, Krošinová, Lichačev — Krallová, Fibak (PER) 6:4, 6:3, finále: Morozovová, Metreveli — Krošinová, Lichačev 7:5,6:2

6:3,8:6, Koželuhová — Kochová (NDR) 3: 6,6:2,6:2, Kuželová — Szabóová (MER) 3:6, 6:3, 9:7, II. kolo: Koželuhová — Jansonová (ZSSR) 6:1, 3:6, 6:2, Borková (MER) — Tomanová 6:2,6:2, Krallová (PER) — Kuželová 7:5, 6:3, štvrťfinále: Koželuhová — Szórényiová (MER) 7:5, 6:0, semifinále: Morozovová (ZSSR) — Koželuhová 6:4, 6:0, Krošinová — Birjukovová (obe ZSSR) 3:6, 6:4, 7:5, finále: Krošinová — Morozovová 1:6, 6:2, 6:2, o 3. miesto Birjukovová — Koželuhová 1:6, 6:2, 7:5 Štvorhra mužov — predkolo: Tajcnár, Ševčík — Borea, Gasparini (Tal.) 6:3, 1:6, 9:7, I. kolo: Pavel Huťka, Písecký — Ovici, Haradau (RSR) 7:5, 3:6, 6:4, Kakulja, Korotkov (ZSSR) — Tajcnár, Ševčík"6:3, 6:2, II. kolo: Barányi, Szoke (MER) — Pavel Huťka, Písecký 8:6,6:1, semifinále: Metreveli, Lichačev (ZSSR) — Barányi, Szoke 9:7, 5:7, 10:8, Kakulja, Korotkov — Muresan, Santieu (RSR) 6:3,6:4, 5:7, 0:6, 6:4, finále: Metreveli, Lichačev — Kakulja, Korotkov 6:4, 7:9, 6:4, 6:2 Štvorhra žien — I. kolo: Kochová (NDR), Vidová (Tal.) — Koželuhová, Kuželová 5:7, 6:3, 6:0, Navrátilová, Tomanová — Wlachowiczová (PER), Wagnerová (Luxemb.) 6:3, 9:11, 6:2, II. kolo: Borková, Szórényiová (MER) — Navrátilová, Tomanová 1:6, 10:8, 6:3, semifinále: Jansonová, Morozovová (ZSSR) — Szabó­ ová, Széllová (MER) 6:0, 6:3, Birjukovová, Krošinová (ZSSR) — Borková, Szórényiová 6:0, 1:6, 6:2, finále: Jansonová, Morozovová — Birjukovová, Krošinová 6:1,6:1 Miešaná štvorhra — I. kolo: Navrátilová, Pavel Huťka — Berberianová, Genov (BER) 9:7,6:2, II. kolo: Pruvotová, Gavin (Franc.) — Tomanová, Písecký 6:4, 6:4, Navrátilová, Pavel Huťka----- Eisterlehnerová, Gott­ schalk (NSR) 6:1, 6:4, štvrťfinále: Birjukovová, Licha­ čev (ZSSR) — Navrátilová, Pavel Huťka 9:7, 6:3, semifinále: Morozovová, Metreveli (ZSSR) — Wieczore­ ková, Nowicki (PER) 7:5, 6:2, Szabóová, Máchán (MER) — Birjukovová, Lichačev 1:6, 9:7, 7:5, finále: Morozovová, Metreveli — Szabóová, Máchán 6:3, 6:4 5. ročník (1973 — Pescara)

4. ročník (1972 — Budapešť) Dvojhra mužov — I. kolo: Pavel Huťka — Hassan (Egypt) 6:2, 6:3, Písecký — Kafouros (Grécko) 6:1, 6:2, Ševčík — Hamža (Rak.) w. o., Tajcnár—Ali N. Zají (Sýria) 6:0, 6:2, II. kolo: Pavel Huťka — Meier (NSR) 6:1, 6:3, Szoke (MER) — Písecký 4:6,6:3,8:6, Ševčík — Kukulja (ZSSR) 6:2, 8:6, Korotkov (ZSSR) — Tajcnár 6:0,6:2, III. kolo: Taróczy (MER) — Pavel Huťka 6:3, 6:4, Genov (BER) — Ševčík 7:5, 2:6, 6:2, semifinále: Metreveli (ZSSR) — Szoke 3:6, 6:3, 6:2, 1:6, 6:0, Barányi — Máchán (obaja MER) 6:1, 6:3, 6:0, finále: Barányi — Metreveli 6:1, 6:0, 6:2 Dvojhra žien — I. kolo: Vidová (Tal.) — Navrátilová 3:6,

Dvojhra mužo v — predkolo: Zedník — Savič (SFRJ) 6:4,6:3,1. kolo: Zedník — Varga (MER) 6:4,6:0, Pavel Huťka — Consolini (Tal.) 6:3, 2:6, 8:6, II. kolo: Fibak (PER) — Zedník 6:3, 6:4, Hřebec — Genov (BER) 6:3, 9:7, Kakulja (ZSSR) — Pavel Huťka 6:2. 7:5, štvrťfiná­ le: Volkov (ZSSR) — Hřebec 6:4, 1:6, 6:3, semifinále: Metreveli (ZSSR) — Taróczy (MER) 6:1, 6:1, 6:1, Volkov — Máchán (MER) 4:6,5:7,6:1,7:5,6:0, finále: Metreveli — Volkov 6:2, 6:1, 6:0 Dvojhra žien — I. kolo: Dibarová (RSR) —Tomanová 6:3, 6:4, Hublerová Széllová (MER) 6:4, 8:6, Navrátilová — Gráczolová (MER) 6:2, 6:1, II. kolo: Hublerová — Wieczoreková (PER) 6:4, 6:3, Koželuho-

181

matérske majstrovstvá Európy vá — Kindlerová 6:1,6:1, Navrátilová — Scagnolariová (Tal.) 6:1, 6:1, štvrťfinále: Birjukovová (ZSSR) — Hiiblerová 2:6,6:2,7:5, Krallová (PER) — Koželuhové 6:2, 8:6, Morozovová (ZSSR) — Navrátilová 6:2, 12:10, semifinále: Szabóová (MER) — Birjukovová, Morozovová — Krallová, finále: Morozovová — Szabó­ ová 6:0, 1:6, 9:7 Štvorhřd mužov — I. kolo: Kakulja, Metreveli (ZSSR) — Pavel Huťka, Marcu (RSR) 6:1, 6:0, Hřebec, Zedník — Savič, Stojovič (SFRJ) 6:3,6:4, II. kolo: Hřebec, Zedník — B. a M. Pampulovci (BER) 5:7, 6:3, 7:5, semifinále: Fibak, Nowicki (PER) — Kakulja, Metreveli 3:6, 7:5, 7:5, 9:7, Máchán, Taróczy (MER) — Hřebec, Zedník 9:7, 6:4, 6:1, finále: Fibak, Nowicki — Máchán, Taróczy 6:4, 6:2, 6:2 Štvorhra žien — I. kolo: Navrátilová, Tomanová — Sbordonová, Slesická (PER) 6:2, 6:0, Hůblerová, Koželuhové — Scagnolariová, Sporgiová (Tal.) 8:6,6:4, štvrťfinále: Navrátilová, Tomanová — Barberianová, Radkové (BER) 6:1,6:0, Kleinová, Szabóová (MER) — Hůblerová, Koželuhové 6:0, 6:3, semifinále: Ivanová, Morozovová (ZSSR) — Navrátilová, Tomanová 6:0, 3:6, 9:7, Birjukovová, Krošinová (ZSSR) — Kleinová, Szabóová 6:3, 6:1, finále: Ivanová, Morozovová — Birjukovová, Krošinová Miešaná Štvorhra — I. kolo: Tomanová, Zedník — Řádková, B. Pampulov (BER) 6:3, 8:6, Navrátilová, Pavel Huťka — Szabóová, Máchán (MER) 9:7, 7:5, II. kolo: Morozovová, Metreveli (ZSSR) — Tomanová, Zedník 6:3, 11:13, 6:4, Navrátilová, Pavel Huťka — Dibarová. Marcu (RSR) 6:8, 6:1, 6:3, semifinále: Morozovová, Metreveli — Krallová, Nowicki (PER) 6:2, 3:6, 9:7, Krošinová, Korotkov (ZSSR) — Navráti­ lová, Pavel Huťka 6:2, 6:2, finále: Morozovová, Metre­ veli — Krošinová, Korotkov 6:3, 6:4 6. ročník (1974 — Wroclaw)

Dvojhra mužov — predkolo: Pavel Huťka — Genov (BER) 6:2,4:6, 7:5,1. kolo: Niedzwiecki (PER) — Šimbera 6:2, 6:4, Písecký— Burgener (Švajč.) 7:5, 6:4, Pa­ vel Huťka — Ulleberg (Nór.) 6:1, 6:1. B. Pampulov (BER) — Bedáň 6:2, 4:6, 6:1, II. kolo: Písecký — Má­ chán (MER) 6:3, 6:2, Pavel Huťka — Fibak (PER) 6:8, 6:2,6:3, štvrťfinále: Kakulja (ZSSR) — Písecký 6:0,1:6, 13:11, Taróczy (MER) — Pavel Huťka 6:3, 4:6, 6:2, semifinále: Metreveli (ZSSR) — Kakulja 6:4, 6:0, 6:4, Taróczy — Benyik (MER) 6:1, 6:2, 6:1, finále: Taróczy — Metreveli 6:2, 10:8, 2:6, 4:6, 6:4, o 3. miesto: Kakulja — Benyik 6:1, 6:2, 6:4 Dvojhra žien — I. kolo: Koželuhové — Wlochowiczová (PER) 8:6,6:3, Navrátilová — Radkové (BER) 6:3,6:3, Tomanová — Krallová (PER) 6:2, 6:4, Hůblerová — Mosková (BER) 6:4, 2:6, 6:1, II. kolo: Koželuhové — Kleinová (MER) 6:0,6:4. Navrátilová — Wieczoreková

(PER) 6:0, 6:1, Tomanová — Gráczolová (MER) 6:3, 6:2, Stoltenbergová (NSR) — Hůblerová 7:5, 2:6, 6:4, štvrťfinále: Koželuhové — Morozovová (ZSSR) 6:3, 6:0, Navrátilová — Čmyrevová (ZSSR) 7:5, 6:3, semifinále: Navrátilová — Koželuhové 6:2, 6:2, Kroši­ nová (ZSSR) — Szabóová (MER) 6:3, 6:2, finále: Navrátilová — Krošinová 7:9, 6:3, 6:2, o 3. miesto: Koželuhové — Szabóová 6:3, 8:6 Štvorhra mužov — I. kolo: Máchán, Taróczy (MER) — Bedáň, Šimbera 6:0, 6:4, Pavel Huťka, Písecký — Consolini (Tal.), Palin (Fin.) 6:1, 6:4, II. kolo: Pavel Huťka, Písecký — B.a M. Pampulovci (BER) 6:2, 6:4, semifinále: Kakulja, Metreveli (ZSSR) — Máchán, Taróczy (MER) 4:6, 6:0, 3:6, 6:3, 6:4, Korotkov, Volkov (ZSSR) — Pavel Huťka, Pisecký 0:6, 3:6, 6:3, 6:4,6:4, finále: Kakulja, Metreveli — Korotkov, Volkov 8:6,6:4,6:3 Štvorhra žien — semifinále: Krošinová, Morozovová (ZSSR) — Hůblerová, Koželuhové 6:1, 6:2, Čmyrevo­ vá, Granaturová (ZSSR) — Navrátilová, Tomanová, 3:6, 6:4, 6:2, finále: Krošinová, Morozovová — Čmyrevová, Granaturová 6:2, 6:0 Miešaná štvorhra II. kolo: Morozovová, Metreveli (ZSSR) — Tomanová, Šimbera 6:1, 6:4, Navrátilová, Bedáň — Krallová, Nowicki (PER) 6:4, 6:3, semifinále: Morozovová, Metreveli — Szabóová, Máchán (MER) 6:2, 7:5, Navrátilová, Bedáň — Krošinová, Korotkov (ZSSR) 3:6, 6:2, 6:3, finále: Morozovová, Metreveli — Navrátilová, Bedáň 12:10, 6:7, 6:1 7. ročník (1975 — Viedeň) Dvojhra mužov — semifinále: Taróczy — Benyik (MER) 6:3, 7:6, Metreveli — Barányi 6:2, 2:6, 7:5, finále: Metreveli — Taróczy 1:6, 6:0, 4:6, 7:6, 8:6 Dvojhra žien — štvrťfinále: Appelová (Hol.) — Navráti­ lová 6:4,2:6, 6:4, Maršíková — Krošinová (ZSSR) 6:2, 3:6, 6:4, semifinále: Maršíková — Appelová 7:6, 6:2, Tomanová — Morozovová 7:5, 7:6, finále: Tomanová — Maršíková 6:4, 5:7, 6:3 Štvorhra mužov — semifinále: Nowicki, Niedzwiecki (PER) — Metreveli, Kakulja (ZSSR) 2:1 v setoch, B. a M. Pampulovci (BER) — Huťka, Písecký 6:7, 6:3, 6:1, finále: Nowicki, Niedzwiecki — Pampulovci 6:2, 6:3,7:6 Štvorhra žien — semifinále: Morozovová, Krošinová (ZSSR) — Maršíková, Kleinová (NDR) 6:3, 6:2, Navrátilová, Tomanová — Krallová, Szwaiová (PER) 6:3,6:2, finále: Morozovová, Krošinová — Navrátilová Tomanová 4:6, 7:5, 6:4 Miešaná štvorhra — finále: Huťka, Navrátilová — Máchán, Szabóová 7:6, 6:2

8. ročník (1976 — Přerov)

Dvojhra mužov — I. kolo: Pála — Máchán (MER) 7:5,

182

matérske majstrovstvá Európy 7:6, Nowicki (PER) — Zednik 6:1, 6:4, Drzymalski (PER) —Pavel Huťka 2:6, 6:3, 6:4, Taróczy (MER) — Složil 0:6, 6:1, 6:4, II. kolo: Pála — Niedzwiecki (PER) 6:3, 7:5, štvrťfinále: Metreveli (ZSSR) — Pála 6:3, 6:7, 6:3, semifinále: Metreveli — Benyik (MER) 6:4, 3:6, 6:0, 6:1, Kakulja (ZSSR) - Barányi (MER) 6:4, 5:7, 6:1, 7:5, finále: Kakulja — Metreveli 7:6, 6:4 Dvojhra žien — I. kolo: Sedláčková — Fridenziová (MER) 6:2, 6:4, Maršíková — Hendelová (Luxemb.) 6:1, 6:1, II. kolo: Tomanová — Szwajová (PER) 6:3, 6:1, Vessies-Appelová (Hol.) — Sedláčková 6:1, 6:0, Morozovová (ZSSR) — Holubová 6:4, 5:7, 6:3, Maršíková — Bakšejevová (ZSSR) 6:0, 6:3, štvrťfinále: Tomanová — Čuvyrinová (ZSSR) 6:3, 6:4, Maršíková — Olszová (PER) 6:2, 6:1, semifinále: Čmyrevová (ZSSR) — Tomanová 6:4, 6:3, Jaušovcová (SFRJ) — Maršíková 6:4, 7:5, finále: Jaušovcová — Čmyrevová 3:6,6:2,7:5,o3. tniesto: Maršíková — Tomanová 7:6. 6:2 Štvorhra mužov — I. kolo: Pála, Zedník — Jaušovec, Mulej (SFRJ) w. o., Pavel Huťka, Složil — Gavini, Gruchet (Franc.) 6:2, 6:4, II. kolo: Pála, Zedník — Benyik, Taróczy (MER) 6:4, 7:6, Pavel Huťka, Složil — B. a M. Pampulovci (BER) 6:1. 6:2, semifinále: Niedzwiecki, Nowicki (PER) — Pála, Zedník 6:2, 3:6, 7:5, Kakulja, Metreveli (ZSSR) — Pavel Huťka, Šmíd 6:1, 6:2, finále: Kakulja, Metreveli Niedzwiecki, Nowicki 6:2, 6:4, 7:5 Štvorhra žien — I. kolo: Holubová, Sedláčková — Kubinová, Pohmanová (NSR) 6:1, 6:4, Maršíková, Tomanová — Beillanovů (Fr? ">;.), Foldinová (NSR) w o., štvrťfinále: Jaušovcová (SFRJ), Vessies-Appelová (Hol.) — Holubová, Sedláčková 6:3, 6:3, Maršíková, Tomanová — Březinová, Tomová (BER) 6:1, 6:0, semifinále: Čuvyrinová, Morozovová (ZSSR) — Jaušov­ cová, Vessies-Appelová 6:4, 6:2, Bakšejevová, Čmyre­ vová (ZSSR) — Maršíková, Tomanová 7:5, 6:4, finále: Čuvyrinová, Morozovová — Bakšejevová, Čmyrevová 6:4, 6:4 Miešaná štvorhra — I. kolo: Tomanová, Složil — Čuvyrinová, Kakulja (ZSSR) 7:6, 7:6, Maršíková, Pála Jaušovcová (SFRJ), Pampulov (BER) 6:4, 3:6, 6:3, II. kolo: Tomanová, Složil — Beillanová, Gruchet (Franc.) 6:1,6:1, Maršíková, Pála — Alavantičová, Ilin (SFRJ) w. o., semifinále: Szabóová, Máchán (MER) — Tomanová, Složil 6:4, 6:2, Maršíková, Pála — Morozo­ vová, Metreveli (ZSSR) 7 :5,7:5, finále: Maršíková, Pála — Szabóová, Máchán 6:1, 6:4

9. ročník (1977 — Maribor)

Dvojhra mužov — II. kolo; Šmíd — B. Pampulov (BER) 6:4, w. o. pře Šmída, Pála — Burneger (Švajč.) 7:6, 6:3, Ill. kolo: Máchán(MER) — Šmíd 2:6,6:3,6:4, Borisov (ZSSR) Pála 6:2, 6:3, semifinále: Kakulja (ZSSR) -

Borisov 6:3, 2:6, 6:3, 7:6, Metreveli (ZSSR) - Sturdza (Švajč.) 6:0, 6:2, 6:4. finále: Metreveli — Kakulja 6:4. 6:3, 6:2 Dvojhra žien — II. kolo: Tomanová — Thomasová (Franc.) 6:2, 6:2, Birjukovová (ZSSR) — Maršíková 6:7, 6:4, 6:4, semifinále: Granaturová Morozovová (obe ZSSR) 7:5, 6:2, Krošinová (ZSSR) — Birjukovová 6:2,6:1, finále: Krošinová — Granaturová 1:6,6:2,6:3 Štvorhra mužov — I. kolo: Pála, Šmíd — Gnettner, Seuss (NSR) 6:7, 6:1, 6:1, štvrťfinále: Pála, Šmíd — Borisov. Pugajev (ZSSR) 2:6, 6:3, 6:3, semifinále: Metreveli, Kakulja (ZSSR) - Benyik, Máchán (MER) 6:7, 6:2, 6:4, Barányi, Szóke (MER) — Pála, Šmíd 6:2, 6:2, finále: Kakulja, Metreveli — Barányi, Szóke 6:2, 6:3, 6:3 Štvorhra žien — štvrťfinále: Maršíková, Tomanová — Březinová, Mosková (BER) 6:2, 3:6, 6:3, semifinále: Krošinová, Morozovová (ZSSR) — Jaušovcová (SFRJ), Mihaiová (RSR) 6:7,6:1,6:2, Birjukovová, Granaturo­ vá (ZSSR) — Maršíková, Tomanová 7:6, 4:6, 6:4, finále: Krošinová, Morozovová — Birjukovová, Granturová 6:3, 6:0 Miešaná štvorhra — I. kolo: Maršíková, Pála — Mihaiová (RSR), Burgener (Švajč.) 6:3, 4:1 w. o., Tomanová, Šmíd — Rybarczyková, Dobrowolski (PER) w. o., štvrťfinále: Maršíková, Pála — Dunuyová, Mortora (Franc.) 6:1, 6:2, Morozovová, Metreveli (ZSSR) — Tomanová, Šmíd 6:2, 6:3, semifinále: Jau­ šovcová (SFRJ), Pampulov (BER) — Maršíková, Pála 4:6, 6:1, 6:2, Morozovová, Metreveli — Szabóová, Máchán (MER) 6:3, 3:6, 12:10, finále: Jaušovcová, Pampulov — Morozovová, Metreveli 6:1, 6:4 10. ročník (1978 — Brašov) Dvojhra mužov — I. kolo: Birner —Wimmer (Rak.) 6:0. 6:2. Složil — Savič (SFRJ) 7:5, 3:6, 6:3, Granát — Martorel (Špan.) 6:4,2:6,6:3, Šmíd — Andrade (Span.) 6:0, 6:4, II. kolo: Birner — Haradau (RSR) 2:6, 6:7, Složil — Almajan (RSR) 6:3, 6:2, Granát — Bircu (RSR) 7:5, 6:1, Šmíd — Marcu (RSR) 7:5, 4:6, 4:6, štvrťfinále: Metreveli (ZSSR) — Haradau 5:7, 7:5, 7:5, Složil — Borisov (ZSSR) 6:2, "2:6, 4:6, Granát — Kakulja (ZSSR) 3:6, 4:6, Marcu - Achmerov (ZSSR) 6:4, 3:6, 2:6, semifinále: Metreveli — Borisov, 3:6, 7:6. 6:1, 6:4, Kakulja — Achmerov 6:4, 7:6, 7:5, finále: Metreveli — Kakulja 6:3, 2:6, 6:2, 7:6 Dvojhra žien — I. kolo: Maršíková — Némethová (MER) 6:1, 6:3, Plchová — Fagyásová (MER) 6:2, 6:1, II. kolo: Maršíková — Olszová (PER) 6:3, 6:0, Plchová — Mibaiová (RSR) 3:6, 3:6, Tomanová Kocygaová (PER) 6:2, 6:2, Bendlová — Ruziciová (RSR) 3:6, 1:6. štvrťfinále: Maršíková — Krošinová (ZSSR) 6:2, 6: 3, Tomanová — Čmyrevová (ZSSR) 5:7, 6:4,6:0, Ruziciová — Ševčenková (ZSSR) 5:7,6:2,9:7,

T^Lmatérske majstrovstvá Európy

Mihaiová — Granaturová (ZSSR) 4:6, 7:5, 6:2, semifinále: Tomanová — Maršíková 6:4,6:3, Ruziciová Mihaiová 6:4, 6:3, finále: Ruziciová — Tomanová 6:4, 6:2, o 3. miesto: Maršíková - Mihaiová 6:1, 6:7, 6:2 Štvorhra mužov — I. kolo: Šmíd, Složil — Dobrowolski (PER), Wimmer (Rak.) 6:4, 6:3, Birner, Granát — Haradau, Marcu w. o., štvrťfinále: Šmíd, Složil — Dircu, Almajan 6:4, 6:1, semifinále: Šmíd, Složil — Barányi, Szóke (MER) 3:6, 6:3, 7:6, 6:1, finále: Šmíd, Složil — Haradau, Marcu 6:4, 6:3 Štvorhra žien — I. kolo: Maršíková, Tomanová Némethová, Rózsavólgyiová (MER) 6:1,6:1, Bendlová, Plchová — Fridenziová, Fagyasová (MER) 6:3, 6:0, semifinále: Maršíková, Tomanová—Čmyrevová, Kroši-

183 nová 3:6, 6:4, 6:2, finále: Mihaiová, Ruziciová — Maršíková, Tomanová 6:3, 7:6 Miešaná štvorhra — I. kolo: Maršíková, Šmíd — Wimmerová, Wimmer (Rak.) 6:4,6:4, Bendlová, Birner — Kocygaová, Dobrowolski (PER) 5:7, 6:3, 6:4, Tomanová, Složil — Szlajová, Drzymalski (PER) 6:2, 7:6, Plchová, Granát — Fagyásová, Szóke (MER) 6:2, 7:5, štvrťfinále: Maršíková, Šmíd — Bendlová, Birner 7:6, 7:6, Tomanová, Složil — Ševčenková, Borisov (ZSSR) 6:4, 7:6, Čmyrevová, Metreveli (ZSSR) — Plchová, Granát w. o., semifinále: Ruziciová, Marcu — Maršíková, Šmíd 6:4, 6:2, Tomanová, Složil — Čmyre­ vová, Metreveli 6:3, 7:5, finále: Ruziciová, Marcu — Tomanová, Složil 6:4, 5:0 — nedohrané pre tmu

Tenis— encyklopédia

184

Davis cup

Výsledky finálových zápasov 1900 — víťaz USA (2 účastnici) 1. stretnutie (Boston): USA — Velká Británia 3:0 Whitman — Gore 6:1, 6:3, 6:2, Davis — Black 4:6,6:2, 6:4, 6:4, Ward, Davis — Black, Barret 6:4, 6:4, 6:4, Davis — Gore 9:7, 9:9, nedohrané 1901 — nehrálo sa

1902 — víťaz USA (2 účastnici) 2. stretnutie (Brooklyn): USA — Velká Británia 3:2 Lamed — R. Doherty 6:2, 6:3, 3:6, 4:6, 4:6, Whitman — Pirn 6:1, 6:1, 1:6, 6:0, Ward, Davis — R. Doherty, H. Doherty6:3, 8:10,3:6,4:6, Larned — Pim6:3,6:2, 6:3, Whitman — R. Doherty 6:1, 7:5, 6:4 1903 — víťaz VELKÁ BRITÁNIA (2 účastnici) Vyzývacie stretnutie (Boston): USA — Velká Británia 1:4 R. Wrenn — H. Doherty 0:6, 3:6, 6:4, Lamed — R. Doherty w. o. R. Wrenn, G. Wrenn — R. Doherty, H. Doherty 5:7, 7:9, 6:2, 3:6, Larned — H. Doherty 3:6,8:6,0:6,6:2,5:7, R. Wrenn— R. Doherty 4:6,6:3, 3:6, 8:6, 4:6 1904 — víťaz VELKÁ BRITÁNIA (4 účastnici) Kvalifikácia: Belgicko — Francůzsko 3:2 Vyzývacie finále (Wimbledon): Velká Británia — Belgic­ ko 5:0 H. Doherty — P. de Borman 6:4, 6:1, 6:1, Riseley — Lemaire 6:1, 6:4. 6:2, R. Doherty, H. Doherty — P. de Borman, Lemaire 6:0, 6:1, 6:3, H. Doherty — Lemaire w. o., Riseley — P. de Borman 4:6, 6:2, 8:6, 7:5 1905 — víťaz VELKÁ BRITÁNIA (6 ůčastníkov) Kvalifikácia: USA — Australázia 5:0 Vyzývacie finále (Wimbledon): Velká Británia — USA 5:0 H. Doherty — Ward 7:9, 4:6, 6:1, 6:2, 6:0, Smith — Larned 6:4, 6:4, 5:7, 6:4, R. Doherty, H. Doherty — Ward, Wright 8:10,6:2,6:2,4:6, 8:6, Smith — Clothier 4:6, 6:1, 6:4, 6:3, H. Doherty — Lamed 6:4, 2:6, 6:8, 6:4, 6:2

1906 — víťaz VELKÁ BRITÁNIA (5 ůčastníkov) Kvalifikácia: USA — Australázia 3:2 Vyzývacie finále (Wimbledon): V. Británia — USA 5:0 Smith — Little 6:4, 6:4, 6:1, H. Doherty — Ward 6:2, 8:6, 6:3, R. Doherty, H. Doherty — Ward, Little 3:6, 11:9,9:7,6:1, Smith — Ward 6:1. 6:0,6:4, H. Doherty — Little 3:6, 6:3, 6:8, 6:1,6:3 1907 — víťaz AUSTRALÁZIA (5 ůčastníkov) Kvalifikácia: Australázia — USA 3:2 Vyzývacie finále (Wimbledon): Velká Británia — Aus­ tralázia 2:3 Gore — Brookes 5:7, 1:6, 5:7, Barrett — Wilding 6:1, 4:6, 3:6, 5:7, Gore, Barrett — Brookes, Wilding 3:6, 4:6, 7:5, 6:2, 13:11, Barrett— Brookes 2:6, 0:6, 3:6, Gore — Wilding 3:6, 6:3, 7:5, 6:2 1908 — víťaz AUSTRALÁZIA (3 účastníci) Kvalifikácia: USA — Velká Británia 4:1 Vyzývacie finále (Melbourne): Australázia — USA 3:2 Brookes — Alexander 5:7,9:7,6:2,4:6,6:3, Wilding — Wright 6:3, 5:7, 3:6, 1:6, Brookes, Wilding — Wright, Alexander 6:4, 6:2, 5:7, 1:6, 6:4, Wilding — Alexander 6:3, 6:4, 6:1, Brookes — Wright 6:0, 6:3, 5:7, 2:6, 1.0:12 1909 — víťaz AUSTRALÁZIA (3 účastníci) Kvalifikácia: USA — Velká Británia 5:0 Vyzývacie finále (Sydney): Australázia — USA 5:0 Brookes — McLoughlin 6:2, 6:2, 6:4, Wilding — Long 6:2, 7:5, 6:1, Brookes, Wilding — McLoughlin, Long 12:10,9:7, 6:3, Brookes — Long 6:4, 7:5, 8:6, Wilding — McLoughlin 3:6, 8:6, 6:2, 6:3

1910 nehrálo sa 1911 — víťaz AUSTRALÁZIA (4 účastnici) Kvalifikácia: USA — Velká Británia 4:1 Vyzývacie finále (Christchurch): Australázia — USA 5:0 Brookes — Wright 6:4, 2:6, 6:3, 6:3, Heath — Lamed 2:6, 6:1, 7:5, 6:2, Brookes, Dunlop — Wright, McLoughlin 6:4,5:7, 7:5, 6:4, Brookes — McLoughlin 6:4, 3:6, 4:6, 6:3, 6:4, Heath — Wright w. o.

avis cup 1912 viťaz VELKÁ BRITÁNIA (3 účastníci) Kvalifikácia: Velká Británia — Francúzsko 4:1 Vyzývacie finále (Melbourne): Austrália — Velká Británia 2:3 Brookes — Parke 6:8, 3:6, 7:5, 2:6, Heath — Dikson 7:5, 4:6, 4:6, 4:6, Brookes, Dunlop — Parke, Beamish 6:4. 6:1. 7:5. Heath — Parke 2:6, 4:6, 4:6, Brookes — Dikson 6:2. 6:4. 6:4 1913 —vit'az USA (8 účastnikov) Kvalifikácia: USA — Kanada 3:0 Vyzývacie finále (Wimbledon): Velká Británia — USA 2:3 Parke McLoughlin 8:10,7:5,6:4,1:6,7:5, Dikson — Williams 6:8, 6:3, 2:6, 6:1, 5:7, Barrett, Dikson----Hackett. McLoughlin 7:5,1:6, 6:2, 5:7, 4:6. Dikson — McLoughlin 6:8, 3:6, 2:6, Parke — Williams 6:2, 5:7, 5:7. 6:4. 6:2 1914 viťaz AUSTRALÁZIA (7 účastnikov) Kvalifikácia: Australázia — Velká Británia 3:0 Vyzývacie finále (Forest Hills): USA — Australázia 2:3 Williams — Brookes 1:6,2:6,10:8, 3:6, McLoughlin — Wilding 6:2. 6:3, 2:6, 6:2, McLoughlin. Bundy — Brookes, Wilding 3:6,6:8,7:9, Williams — Wilding 5:7, 2:6. 3:6, McLoughlin — Brookes 17:15,6:3,6:3

1915—1918 nehrálo sa 1919 —viťaz AUSTRALÁZIA (5 účastnikov) Kvalifikácia: Velká Británia — Francúzsko 3:2 Vyzývacie finále (Sydney): Australázia Velká Británia 4:1 Patterson Lowe 6:4, 6:3, 2:6, 6:3, Anderson — Kingscote 5:7, 2:6,4:6. Brookes, Patterson — Kingscote. Beamish 6:0, 6:0, 6:2, Patterson — Kingscote 6:4, 6:4, 8:6, Anderson — Lowe 6:4, 5:7, 6:3, 4:6, 12:10 1920 —viťaz USA (6 účastnikov) Kvalifikácia: USA — Velká Británia 5:0 Vyzývacie finále (Auckland): Australázia — USA 0:5 Brookes —Tilden 8:10, 4:6, 6:1, 4:6, Patterson — Johnston 3:6, 1:6, 1:6, Brookes, Patterson — Tilden, Johnston 6:4.4:6,0:6.4:6, Patterson — Tilden 7:5,2:6, 3:6. 3:6. Brookes — Johnston 7:5, 5:7, 3:6, 6:3

1921 —viťaz USA (11 účastnikov) Kvalifikácia: Japonsko — Australázia 4:1 Vyzývacie finále (Forest Hills): USA — Japonsko 5:0 Tilden — Shimizu 5:7, 4:6, 7:5, 6:2, 6:1, Johnston — K umagai 6:2.6:4.6:2. Williams, Washbum — Shimizu. K umagai 6:2,7:5.4:6,7:5, Tilden — Kumagai 9:7,6:4, 6:1, Johnston — Shimizu 6:3, 5:7, 6:2, 6:4 1922 — vit'az USA (11 účastnikov) Kvalifikácia: Australázia — Španielsko 4:1

185 Vyzývacie finále (Forest Hills): USA — Australázia 4:1 Tilden — Patterson 7:5, 10:8, 6:0, Johnston Anderson 6:1, 6:2, 6:3, Tilden, Richards Patterson, O'Hara Wood 4:6, 0:6, 3:6, Johnston - Patterson 6:2, 6:2, 6:1, Tilden — Anderson 6:4, 5:7, 3:6, 6:4, 6:2 Od 1923 zavedený skupinový systém podia zeměpisných zón

1923 - viťaz USA (17 účastnikov) Víťazi skupin: Francúzsko (finalista Španielsko), Austrá­ lia (finalista Japonsko). Austrália — Francúzsko 4:1 Vyzývacie finále (Forest Hills): USA — Austrália 4:1 Johnston — Anderson 6:4, 2:6, 6:2, 5:7, 2:6, Tilden — Hawkes 6:0, 6:2, 6:1, Tilden, Williams — Anderson, Hawkes 17:15,11:13,2:6,6:3,6:2, Johnston — Hawkes 6:0, 6:2, 6:1, Tilden — Anderson 6:2, 6:3, 1:6, 7:5 1924 — viťaz USA (22 účastnikov) Víťazi skupin: Francúzsko (Československo). Austrália (Japonsko). Austrália — Francúzsko 3:2 Vyzývacie finále (Philadelphia): USA — Austrália 5:0 Tilden Patterson 6:4, 6:2, 6:2, Richards O'Hara Wood 6:3, 6:2, 6:4, Tilden, Johnston — Patterson, O'Hara Wood 5:7, 6:3, 6:4. 6:1. Tilden — O'Hara Wood 6:2,6:1. 6:1. Richards — Patterson 6:3. 7:5, 6:4 1925 — vit'az USA (23 účastnikov) Víťazi skupin: Francúzsko (Holandsko), Austrália (Ja­ ponsko). Francúzsko — Austrália 3:1 Vyzývacie finále (Philadelphia): USA — Francúzsko 5:0 Tilden — Borotra 4:6, 6:0. 2:6, 9:7, 6:4, Johnston — Lacoste 6:1,6:1,6:8,6:3, Richards, Williams — Lacoste, Borotra 6:4,6:4,6:3, Tilden — Lacoste 3:6,10:12,8:6, 7:5, 6:2, Johnston — Borotra 6:1, 6:4, 6:0 1926 — viťaz USA (24 účastnikov) Viťazi skupin: Francúzsko (Velká Británia), Japonsko (Kuba). Francúzsko — Japonsko 3:2 Vyzývacie finále (Philadelphia): USA Francúzsko 4:1 Johnston — Lacoste 6:0,6:4,0:6,6:0, Tilden — Borotra 6:2, 6:3, 6:3, Williams, Richards — Cochet, Brugnon 6:4,6:4.6:2, Jonston — Borotra 8:6,6:4.9:7, Tilden Lacoste 6:4, 4:6, 6:8, 6:8 1927 — viťaz FRANCÚZSKO (26 účastnikov) Viťazi skupin: Francúzsko (Dánsko). Japonsko (Kana­ da). Francúzsko — Japonsko 3:0 Vyzývacie finále (Philadelphia): USA — Francúzsko 2:3 Johnston - Lacoste3:6,2:6,2:6,Tilden- Cochet 6:4. 2:6, 6:2, 8:6, Tilden, Hunter Borotra, Brugnon 3:6, 6:3, 6:3, 4:6, 6:0, Tilden — Lacoste 4:6. 6:4. 3:6, 3:6, Johnston — Cochet 4:6, 6:4. 2:6, 4:6 1928 — viťaz FRANCÚZSKO (33 účastnikov) Víťazi skupin: Taliansko (Československo). USA (Ja­ ponsko). USA - Taliansko 4:1

Davis cup

Vyzývacie finále (Paříž): Francúzsko — USA 4:1 Lacoste — Tilden 6:1, 4:6, 4:6, 6:2, 3:6, Cochet — Hennessey 5:7,9:7,6:3,6:0, Cochet, Borotra — Tilden, Hunter 6:4,6:8,7:5,4:6,6:2, Cochet — Tilden 9:7,8:6, 6:4, Lacoste — Hennessey 4:6, 6:1, 7:5, 6:3 1929 — víťaz FRANCÚZSKO (30 účastníkov) Víťazi skupin: Nemecko (Velká Británia), USA (Kuba). USA — Nemecko 5:0 Vyzývacie finále (Paříž): Francúzsko — USA 3:2 Cochet — Tilden 6:3,6:1,6:2, Borotra — Lott 6:1,3:6, 6:4, 7:5, Cochet, Borotra — Van Ryn, Allison 1:6, 6:8, 4:6, Borotra — Tilden 6:4,1:6,4:6, 5:7, Cochet — Lott 6:1,3:6,6:0,6:3

1930 — víťaz FRANCÚZSKO (29 účastníkov) Víťazi skupin: Taliansko (Japonsko), USA (Mexiko). USA —Taliansko4:l Vyzývacie finále (Paříž): Francúzsko — USA 4:1 Borotra — Tilden 6:2,5:7,4:6,5:7, Cochet — Lott 6:4, 6:2,6:2, Cochet, Brugnon — Allison, Van Ryn 6:3,7:5, 1:6, 6:2, Borotra — Lott 5:7,6:3, 2:6,6:2, 8:6, Cochet — Tilden 4:6, 6:3, 6:1,7:5 1931 — víťaz FRANCÚZSKO (31 účastníkov) Víťazi skupin: V. Británia (Československo), USA (Argentina). Velká Británia — USA 3:2 Vyzývacie finále (Paříž): Francúzsko — Velká Británia 3:2 Cochet — Austin 3:6, 11:9, 6:2, 6:4, Borotra — Perry 6:4, 8:10, 0:6, 6:4, 4:6, Cochet, Brugnon — Hughes, Kingsley 6:1, 5:7, 6:3, 8:6, Borotra — Austin 5:7, 3:6, 6:3, 5:7, Cochet — Perry 6:4, 1:6, 9:7, 6:3

1932 — víťaz FRANCÚZSKO (31 účastníkov) Víťazi skupin: Nemecko (Taliansko), USA (Brazília). USA —Nemecko 3:2 Vyzývacie finále (Paříž): Francúzsko — USA 3:2 Borotra — Vines 6:4, 6:2, 3:6, 6:4, Cochet — Allison 5:7,7:5,7:5,6:2, Cochet, Brugnon — Allison, Van Ryn 3:6, 13:11, 5:7, 6:4, 4:6, Borotra — Allison 1:6, 3:6, 6:4, 6:2, 7:5, Cochet — Vines 6:4, 6:0, 5:7, 6:8, 2:6 1933 — víťaz VELKÁ BRITÁNIA (34 účastníkov) Víťazi skupin: Velká Británia (Austrália), USA (Argenti­ na). Velká Británia — USA 4:1 Vyzývacie finále (Paříž): Francúzsko — Velká Británia 2:3 Merlin — Austin 3:6, 4:6, 0:6, Cochet — Perry 10:8, 4:6,6:8,6:3,1:6, Borotra, Brugnon — Hughes, Lee 6:3, 8:6, 6:2, Cochet — Austin 5:7, 6:4,4:6, 6:4, 6:4, Merlin — Perry 6:4, 6:8, 2:6, 5:7 1934 — víťaz VELKÁ BRITÁNIA (29 účastníkov) Víťazi skupin: Austrália (Československo), USA (Mexi­ ko). USA — Austrália 3:2

186 Vyzývacie finále (Wimbledon): Velká Británia — USA 4:1 Austin — Shields 6:4, 6:4, 6:1, Perry — Wood 6:1,4:6, 5:7,6:0,6:3, Hughes. Lee — Lott, Stoefen 5:7,0:6,6:4, 7:9, Perry — Shields 6:4, 4:6, 6:2, 15:13, Austin — Wood 6:4, 6:0, 6:8, 6:3

1935 — Víťaz VELKÁ BRITÁNIA (31 účastníkov) Víťazi skupin: Nemecko (Československo), USA (Mexi­ ko). USA — Nemecko 4:1 Vyzývacie finále (Wimbledon): Velká Británia — USA 5:0 Austin — Allison 6:2,2:6,4:6,6:3,7:5, Perry — Budge. 6:0, 6:8, 6:3, 6:4, Hughes, Tuckey — Allison, Van Ryn 6:2, 1:6, 6:8, 6:3, 6:3, Austin — Budge 6:2, 6:4, 6:8, 7:5, Perry — Allison 4:6, 6:4, 7:5, 6:3 1936 — víťaz VELKÁ BRITÁNIA (24 účastníkov) Víťazi skupin: Nemecko (Juhoslávia), Austrália (USA). Austrália — Nemecko 4:1 Vyzývacie finále (Wimbledon): Velká Británia — Aus­ trália 3:2 Austin — Crawford 4:6, 6:3, 6:1, 6:1, Perry — Quist 6:1, 4:6, 7:5, 6:2, Hughes, Tuckey — Crawford, Quist 4:6, 6:2, 5:7, 8:10, Austin — Quist 4:6, 6:3, 5:7, 2:6, Perry — Crawford 6:2, 6:3, 6:3 1937 — víťaz USA (25 účastníkov) Víťazi skupin: Nemecko (Československo), USA (Aus­ trália). USA — Nemecko 3:2 Vyzývacie finále (Wimbledon): Velká Británia — USA 1:4 Austin — Parker 6:3, 6:2, 7:5, Hare — Budge 13:15, 1:6, 2:6, Tuckey, Wilde — Budge, Mako 3:6, 5:7, 9:7, 10:12, Hare — Parker 2:6, 4:6, 2:6, Austin — Budge 6:8, 6:3, 4:6, 3:6

1938 — víťaz USA (26 účastníkov) Víťazi skupin: Nemecko (Juhoslávia), Austrália (Japon­ sko). Austrália — Nemecko 3:2 Vyzývacie finále (Philadelphia): USA — Austrália 3:2 Riggs — Quist 4:6, 6:0, 8:6, 6:1, Budge — Bromwich 6:2,6:3,4:6,7:5, Budge, Mako — Quist, Bromwich 6:0, 3:6, 4:6, 2:6, Budge — Quist 8:6, 1:6, 2:6, Riggs — Bromwich 4:6, 6:4, 0:6, 2:6 1939 — víťaz AUSTRÁLIA (27 účastníkov) Víťazi skupin: Juhoslávia (Nemecko), Austrália (Kuba). Austrália — Juhoslávia 4:1 Vyzývacie finále (Philadelphia): USA — Austrália 2:3 Riggs — Bromwich 6:4, 6:0, 7:5, Parker — Quist 6:3, 2:6, 6:4, 1:6, 7:5, Kramer, Hunt — Quist, Bromwich 7:5,2:6, 5:7, 2:6, Riggs —Quist 1:6, 3:6,6:3,6:3,4:6, Parker — Bromwich 0:6, 3:6, 1:6 1940—1945 nehrálo sa

Davis cup

1946 — vit’az USA (21 ůčastníkov) Víťazi skupin: Švédsko (Juhoslávia), USA (Mexiko). USA —Švédsko 5:0 Vyzývacie finále (Melbourne): Austrália — USA 0:5 Bromwich — Schroeder 6:3, 1:6, 2:6,6:0, 3:6, Pails — Kramer 6:8, 2:6, 7:9, Bromwich, Quist — Kramer, Schroeder 2:6, 5:7,4:6, Bromwich — Kramer 6:8, 4:6, 4:6, Pails — Mulloy 3:6, 3:6, 4:6 1947 — vit’az USA (23 ůčastníkov) Víťazi skupin: Československo (Juhoslávia), Austrália (Kanada). Austrália — Československo 4:1 Vyzývacie finále (Forest Hills): USA — Austrália 4:1 Kramer — Pails 6:2, 6:1, 6:2, Schroeder — Bromwich 6:4, 5:7, 6:3, 6:3, Kramer, Schroeder — Bromwich, Long 4:6,6:2,2:6,4:6, Schroeder — Pails 6:3,8:6,4:6. 9:11, 10:8, Kramer — Bromwich 6:3, 6:2, 6:2 1948 — víťaz USA (30 ůčastníkov) Viťazi skupin: Československo (Švédsko), Austrália (Mexiko). Austrália — Československo 3:2 Vyzývacie finále (Forest Hills): USA — Austrália 5:0 Parker — Sidwell 6:4, 6:4, 6:4, Schroeder — Quist 6:3, 4:6,6:0,6:0, Talbert, Mulloy — Sidwell, Long 8:6,9:7, 2:6, 7:5, Parker — Quist 6:2, 6:2, 6:3, Schroeder — Sidwell 6:2,6:1, 6:1

187 Viťazi skupin: Taliansko (Belgicko), USA (Kanada), India. Taliansko — India 3:2, USA — Taliansko 5:0 Vyzývacie finále (Adelaide): Austrália — USA 4:1 Sedgman — Seixas 6:3, 6:4, 6:3, McGregor — Trabert 11:9, 6:4, 6:1, McGregor, Sedgman — Seixas, Trabert 6:3, 6:4, 1:6, 6:3, Sedgman — Trabert 7:5, 6:4, 10:8, McGregor — Seixas 3:6, 6:8, 8:6, 3:6 1953 — víťaz AUSTRÁLIA (32 ůčastníkov) Víťazi skupin: Belgicko (Dánsko), USA (Kanada), India. Belgicko — India 5:0, USA — Belgicko 4:1 Vyzývacie finále (Melbourne): Austrália — USA 3:2 Hoad — Seixas 6:4, 6:2, 6:3, Rosewall — Trabert 3:6, 4:6,4:6, Hartwig, Hoad — Seixas, Trabert 2:6,4:6,4:6, Hoad —Trabert 13:11,6:3,2:6,3:6, 7:5, Rosewall — Seixas 6:2, 2:6, 6:3, 6:4

1954 — vit’az USA (31 ůčastníkov) Viťazi skupin: Švédsko (Francůzsko), USA (Mexiko). USA —Švédsko 5:0 Vyzývacie finále (Sydney): Austrália — USA 2:3 Hoad — Trabert 4:6, 6:2, 10:12, 3:6, Rosewall — Seixas 6:8, 8:6, 4:6, 3:6, Hoad, Rosewall — Seixas, Trabert 2:6, 6:4, 2:6, 8:10, Rosewall — Trabert 9:7, 7:5, 6:3, Hartwig — Seixas 4:6, 6:3, 6:2, 6:3

1949 — vit’az USA (29 ůčastníkov) Víťazi skupin: Taliansko (Francůzsko), Austrália (Mexi­ ko). Austrália — Taliansko 5:0 Vyzývacie finále (Forest Hills): USA — Austrália 4:1 Schroeder — Sidwell 6:1,5:7,4:6,6:2,6:3, Gonzales — Sedgman 8:6, 6:4, 9:7, Talbert, Mulloy — Sidwell, Bromwich 6:3, 6:4, 8:10, 7:9, 7:9, Schroeder — Sedgman 6:4,6:3,6:3, Gonzales — Sidwell 6:1,6:3,6:3

1955 — víťaz AUSTRÁLIA (35 ůčastníkov) Viťazi skupin: Taliansko (Švédsko), Austrália (Kanada), Japonsko (Filipíny). Austrália — Japonsko 4:0, Austrá­ lia— Taliansko 5:0 Vyzývacie finále (Forest Hills): USA — Austrália 0:5 Seixas — Rosewall 3:6, 8:10, 6:4, 2:6, Trabert — Hoad 6:4, 3:6, 3:6, 6:8, Trabert, Seixas — Hoad, Hartwig 14:12, 4:6, 3:6, 6:3, 5:7, Seixas — Hoad 9:7, 1:6, 4:6, 4:6, Richardson — Rosewall 4:6, 6:3, 1:6, 4:6

1950 — víťaz AUSTRÁLIA (27 ůčastníkov) Viťazi skupin: Švédsko (Dánsko), Austrália (Mexiko). Austrália — Švédsko 3:2 Vyzývacie finále (Forest Hills): USA — Austrália 1:4 Brown — Sedgman 0:6, 6:8, 7:9, Schroeder — McGregor 11:13, 3:6, 4:6, Schroeder, Mulloy — Sedgman, Bromwich 6:4, 4:6, 2:6, 6:4, 4:6, Schroeder — Sedgman 2:6, 2:6, 2:6, Brown — McGregor 9:11, 8:10, 11:9,6:1,6:4

1956 — víťaz AUSTRÁLIA (33 ůčastníkov) Viťazi skupin: Taliansko (Švédsko), USA (Mexiko), India. USA — Taliansko 4:1, USA — India 4:1 Vyzývacie finále (Adelaide): Austrália — USA 5:0 Hoad — Flam 6:2,6:3,6:3, Rosewall — Seixas 6:1,6:4, 4:6, 6:1, Hoad, Rosewall — Giammalva, Seixas 1:6, 6:1,7:5,6:4, Rosewall — Giammalva4:6,6:1,8:6,7:5, Hoad — Seixas 6:2, 7:5, 6:3

1951 — víťaz AUSTRÁLIA (27 ůčastníkov) Víťazi skupin: Švédsko (NSR), USA (Kanada). USA — Švédsko 5:0 Vyzývacie finále (Sydney): Austrália— USA 3:2 Rose — Seixas 3:6,4:6,7:9, Sedgman — Schroeder 6:4, 6:3, 4:6, 6:4, McGregor, Sedgman — Schroeder, Trabert 6:2,9:7,6:3, Rose — Schroeder 4:6,11:13,5:7, Sedgman — Seixas 6:4, 6:2, 6:2

1957 — víťaz AUSTRÁLIA (37 ůčastníkov) Viťazi skupin: Belgicko (Taliansko), USA (Brazília), Filipíny (Japonsko). USA — Filipíny 5:0, USA — Belgicko 3:2 Vyzývacie finále (Melbourne): Austrália — USA 3:2 Anderson — MacKay 6:3,7:5, 3:6,7:9,6:3, Cooper — Seixas 3:6, 7:5, 6:1, 1:6, 6:3, Anderson, Rose — MacKay, Seixas 6:4, 6:4, 8:6, Anderson — Seixas 3:6, 6:4, 3:6, 6:0, 11:13, Cooper — MacKay 4:6, 6:1, 6:4, 4:6, 3:6

1952 — víťaz AUSTRÁLIA (30 ůčastníkov)

Davis cup

188 1958 — víťaz USA (37 účastníkov) Viťazi skupin: Taliansko (V. Británia), USA (Argentina), Filipíny (Cejlon). Taliansko — Filipíny 5:0, USA — Taliansko 5:0 Vyzývacie finále (Brisbane): Australia — USA 2:3 Anderson — Olmedo 6:8, 6:2, 7:9, 6:8, Cooper — MacKay 4:6, 6:3, 6:2, 6:4,. Anderson, Fraser — Olmedo, Richardson 12:10,6:3,14:16,3:6,5:7, Cooper — Olmedo 3:6,6:4,4:6,6:8, Anderson — MacKay 7:5, 13:11, 11:9 1959 — vitaz AUSTRALIA (43 účastníkov) Viťazi skupin: Taliansko (Španielsko). Australia (Kuba), India (Filipíny). Australia — Taliansko 4:1, Australia — India 4:1 Vyzývacie finále (Forest Hills): USA — Australia 2:3 Olmedo — Fraser 6:8, 8:6, 4:6, 6:8, MacKay — Laver 7:5, 6:4, 6:1, Olmedo, Buchholz — Fraser, Emerson 5:7, 5:7, 4:6, Olmedo — Laver 9:7, 4:6, 10:8, l?'10, MacKay — Fraser 6:8, 6:3, 2:6, 4:6

1960 vitaz AUSTRALIA (41 účastníkov) Viťazi skupin: Taliansko (Švédsko), USA (Venezuela), Filipíny (India). USA — Filipíny 5:0, Taliansko — USA 3:2 Vyzývacie finále (Sydney): Australia — Taliansko 4:1 Fraser — Sirola 4:6. 6:3, 6:3, 6:3, Laver — Pietrangeli 8:6, 6:4, 6:3, Fraser, Emerson — Pietrangeli, Sirola 10:8, 5:7, 6:2, 6:4, Laver — Sirola 9:7, 6:2,6:3, Fraser — Pietrangeli 9:11, 3:6, 6:1, 2:6

1961 — vitaz AUSTRALIA (43 účastníkov) Viťazi skupin: Taliansko (Švédsko), USA (Mexiko), India (Japonsko). USA — India 3:2, Taliansko — USA 4:1 Vyzývacie finále (Melbourne): Australia — Taliansko 5:0 Emerson — Pietrangeli 8:6, 6:4, 6:0, Laver — Sirola 6:1,6:4,6:3, Fraser, Emerson — Pietrangeli, Sirola 6:2, 6:3, 6:4, Laver — Pietrangeli 6:3, 3:6, 4:6, 6:3, 8:6, Emerson — Sirola 6:3, 6:3, 4:6, 6:2

India (Japonsko). USA — V. Británia 5:0, USA — India 5:0 Vyzývacie finále (Adelaide): Austrália — USA 2:3 Newcombe — Ralston 4:6, 1:6, 6:3, 6:4, 5:7, Emerson — McKinley 6:3, 3:6, 7:5, 7:5, Emerson, Fraser — McKinley, Ralston 3:6, 6:4, 9:11, 9:11, Emerson — Ralston 6:2, 6:3, 3:6, 6:2, Newcombe — McKinley 12:10,2:6,7:9,2:6

1964 — víťaz AUSTRÁLIA (50 účastníkov) Viťazi skupin: Švédsko (Francúzsko), Austrália (Chile), Filipíny (India). Švédsko — Filipíny 5:0, Austrália — Švédsko 5:0 Vyzývacie finále (Cleveland): USA — Austrália 2:3 McKinley — Stolle 6:1, 9:7, 4:6, 6:2, Ralston — Emerson 3:6, 4:6, 2:6, McKinley, Ralston — Emerson, Stolle 6:4, 4:6,4:6,6:3,6:3, Ralston — Stolle 5:7, 3:6, 6:3, 11:9,4:6, McKinley — Emerson 6:3, 2:6,4:6,4:6 1965 — víťaz AUSTRÁLIA (47 účastníkov) Viťazi skupin: Španielsko (Juž. Afrika), USA (Mexiko), India (Japonsko). Španielsko — USA 4:1, Španielsko — India 3:2 Vyzývacie finále (Sydney): Austrália — Španielsko 4:1 Stolle — Santana 10:12. 3:6. 6:1, 6:4, 7:5, Emerson — Gisbert 6:3, 6:2, 6:2, Newcombe, Roche — Arilla, Santana 6:3,4:6,7:5,6:2, Emerson—Santana 6:2,3:6, 4:6, 13:15, Stolle — Gisbert 2:6, 4:6, 8:6

1966 — víťaz AUSTRÁLIA (47 účastníkov) Viťazi skupin: Brazília (Francúzsko), NSR (Juž. Afrika), USA (Mexiko), India (Japonsko). Brazília — USA 3:2, India — NSR 3:2, India — Brazília 3:2 Vyzývacie finále (Melbourne): Austrália — India 4:1 Stolle — Krishnan 6:3, 6:2, 6:4, Emerson — Mukerjea 7:5,6:4,6:2, Newcombe, Roche— Krishnan, Mukerjea 6:4, 5:7, 4:6,4:6, Emerson — Krishnan 6:0,6:2,10:8, Stolle — Mukerjea 7:5, 6:8, 6:3, 5:7, 6:3

1962 — vitaz AUSTRALIA (42 účastníkov) Viťazi skupin: Švédsko (Taliansko), Mexiko (SFRJ), India (Filipíny). Mexiko — Švédsko 3:2, Mexiko — India 5:0 Vyzývacie finále (Brisbane): Austrália — Mexiko 5:0 Laver — Osuna 6:2,6:1,7:5, Fraser—Palafox 7:9,6:3, 6:4, 11:9, Emerson, Laver— Osuna, Palafox 7:5, 6:2, 6:4, Fraser — Osuna 3:6, 11:9, 6:1, 3:6, 6:4, Laver — Palafox 6:1,4:6, 6:4, 8:6

1967 — víťaz AUSTRÁLIA (49 účastníkov) Viťazi skupin: Španielsko (ZSSR), Juž. Afrika (Brazília), Ekvádor (USA), India (Japonsko). Španielsko — Ekvá­ dor 5:0, Juž. Afrika — India 5:0, Španielsko — Juž. Afrika 3:2 Vyzývacie finále (Brisbane): Austrália — Španielsko 4:1 Emerson — Santana 6:4, 6:1, 6:1, Newcombe — Orantes 6:3, 6:3, 6:2, Emerson, Newcombe — Orantes, Santana 6:4, 6:4, 6:4, Newcombe — Santana 5:7, 4:6, 2:6, Emerson — Orantes 6:1, 6:1, 2:6, 6:4

1963 — vitaz USA (49 účastníkov) Viťazi skupin: V. Británia (Švédsko), USA (Venezuela),

1968 — víťaz USA (50 účastníkov) Viťazi skupin: NSR (Juž. Afrika), Španielsko (Talian-

Davis cup

sko). USA (Ekvádor), India (Japonsko). USA — Spanielsko 4:1, India — NSR 3:2, USA — India 4:1 Vyzývacie finále (Adelaide): Australia — USA 1:4 Bowrey — Graebner 10:8,4:6, 6:8, 6:3,1:6, Ruffels - Ashe 8:6, 5:7, 3:6, 3:6, Alexander. Ruffels — Lutz, Smith 4:6. 4:6. 2:6, Ruffels — Graebner 6:3, 6:8. 6:2, 3:6. 1:6. Bowrey — Ashe 2:6, 6:3, 11:9,8:6 1969 - viťaz USA (52 účastníkov) Viťazi skupin: V. Británia (Juž. Afrika), RSR (ZSSR), Brazilia (Mexiko), India (Japonsko). V. Británia — Brazília 3:2, RSR — India 4:0, RSR — V. Británia 3:2 Vyzývacie finále (Cleveland): USA — RSR 5:0 Ashe Nastase 6:2, 15:13, 7:5, Smith — Tiriac 6:8, 6:3. 5:7. 6:4, 6:4, Lutz, Smith — Nastase, Tiriac 8:6, 6:1, 11:9, Smith - Nastase 4:6, 4:6, 6:4, 6:1, 11:9, Ashe — Tiriac 6:3, 8:6, 3:6, 4:0, w. o. 1970 — viťaz USA (53 účastníkov) Viťazi skupin: Spanielsko (SFRJ), NSR (ZSSR), Brazilia (Kanada), India (Austrália). Spanielsko — Brazília 4:1, NSR — India 5:0, NSR — Spanielsko 4:1 Vyzývacie finále (Cleveland): USA — NSR 5:0 Ashe— Bungert 6:2, 10:8,6:2, Richey — Kuhnke 6:3, 6:4,6:2, Lutz, Smith - Bungert, Kuhnke 6:3, 7:5,6:4. Richey — Bungert 6:4, 6:4, 7:5, Ashe — Kuhnke 6:8. 10:12,9:7, 13:11,6:4

1971 — vit'az USA (51 účastníkov) Viťazi skupin: ČSSR (Spanielsko), RSR (NSR), Brazília (Mexiko), India (Japonsko). Brazilia — ČSSR 4:1, RSR — India 4:1, RSR — Brazília 3:2 Vyzývacie finále (Charlotte): USA — RSR 3:2 Smith — Nastase 7:5, 6:3, 6:1, Froehling — Tiriac 3:6, 1:6, 6:1, 6:3, 8:6, Smith, VanDillen — Nastase, Tiriac 5:7,4:6,6:8, Smith — Tiriac 8:6,6:3,6:0, Froehling — Nastase 3:6, 1:6, 6:4, 4:6 1972 — viťaz USA (55 účastníkov) Zrušený systém vyzývacieho finále. Viťazi skupin: RSR (ZSSR), Spanielsko (ČSSR), USA (Chile), Austrália (India). RSR — Austrália 4:1, USA — Spanielsko 3:2 Finále (Bukurešť): RSR — USA 2:3 Nastase — Smith 9:11. 2:6. 3:6. Tiriac — Gorman 4:6, 2:6, 6:4, 6:3. 6:2, Nastase, Tiriac — Smith. Van Dillen 2:6, 0:6, 3:6, Tiriac — Smith 6:4, 2:6. 4:6. 6:2. 0:6, Nastase — Gorman 6:1, 6:2, 5:7, 10:8 1973 - viťaz AUSTRÁLIA (53 účastníkov) Viťazi skupin: RSR (ZSSR), ČSSR (Taliansko). USA (Chile), Austrália (India). USA — RSR 4:1, Austrália ČSSR 4:1

189 Finále (Cleveland): USA — Austrália 0:5 Smith — Newcombe 1:6, 6:3, 3:6,6:3,4:6, Gorman — Laver 10:8, 6:8, 8:6, 3:6, 1:6, Smith, Van Dillen — Newcombe, Laver 1:6,2:6,4:6, Gorman — Newcombe 2:6,1:6, 3:6, Smith — Laver 3:6,4:6, 6:3, 2:6

1974 — viťaz JAR (57 účastníkov) Viťazi skupin: ZSSR (ČSSR), Taliansko (RSR), JAR (Kolumbia), India (Austrália). India — ZSSR 3:1, JAR - Taliansko 4:1 Finále súťaže sa nehrálo, lebo India proti JAR nenastúpila na protest proti rasovej diskriminácii v JAR. 1975 — viťaz ŠVÉDSKO (56 účastníkov) Viťazi skupin: Švédsko (Spanielsko), ČSSR (Francůzsko), Chile (JAR), Austrália (N. Zéland). ČSSR — Austrália 3:1, Švédsko — Chile 4:1 Finále (Štokholm): Švédsko — ČSSR 3:2 Borg — Hřebec 6:1, 6:3, 6:0, Bengtson — Kodeš 6:4, 2:6,5:7,4:6, Bengtson, Borg — Kodeš, Zednik 6:4,6:4, 6:4, Borg — Kodeš 6:4, 6:2, 6:2, Bengtson — Hřebec 6:1, 3:6, 1:6, 4:6 1976 — viťaz TALIANSKO (57 účastníkov) Viťazi skupin: Taliansko (V. Británia), ZSSR (MER), Chile (JAR), Austrália (N. Zéland). Taliansko — Austrália 3:2, Chile — ZSSR nehrálo sa, lebo ZSSR nenastúpil na protest proti Pinochetovej fašistickej juntě. Finále (Santiago. Chile): Chile — Taliansko 1:4 Cornejo — Panatta 3:6, 1:6, 3:6, J. Fillol — Barazzutti 5:7. 6:4. 5:7, 1:6, Cornejo, J. Fillol — Bertolucci, Panatta 3:6, 6:2, 7:9, 3:6, J. Fillol — Panatta 6:8, 4:6, 6:3,8:10, Prajoux — Zugarelli 6:4, 6:4, 6:2 1977 — viťaz AUSTRÁLIA (60 účastníkov) Viťazi skupin: Francůzsko (RSR), Taliansko (Spaniel­ sko), Argentina (USA), Austrália (N. Zéland). Taliansko — Francůzsko 4:1. Argentina — Austrália 2:3 Finále (Sydney): Austrália — Taliansko 3:1 , Roche — Panatta 6:3,6:4,6:4, Alexander — Barazzutti 6:2, 8:6, 4:6, 6:2, Alexander, Dent — Panatta. Bertolucci 4:6,4:6, 5:7, Alexander — Panatta 6:4, 4:6, 2:6, 8:6, 11:9, Roche — Barazzutti 12:12 (nedohrané) 1978 — viťaz USA (50 účastníkov) Viťazi skupin: V. Británia (ČSSR), Švédsko (MER), USA (Chile). Austrália (Nový Zéland). USA — Švédsko 3:2, V. Británia — Austrália 3:2 Finále (Palm Springs): USA — V. Británia 4:1 McEnroe — J. Lloyd 6:1. 6:2, 6:2, Gottfried — Mottram 6:4, 6:2, 8:10, 4:6, 3:6, Smith, Lutz — Cox. D. Lloyd 6:2. 6:2. 6:3, McEnroe Mottram 6:2, 6:2. 6:1. Gottfried J. Lloyd 6:1.6:2. 6:4

190

avis cup VÝSLEDKY ČS. TENISTOV

1921 I. kolo (13.—16. jún Praha): ČESKOSLOVENSKO — BELGICKO 2:3 Ardelt — Washer Žemla — Lammens Just, Žemla — Lammens, Washer Žemla — Washer Ardelt — Lammens

6:4, 5:7, 5:7, 3:6 6:2. 6:4, 6:2 6:4, 6:3, 6:8, 4:6, 0:6 3:6, 6:3, 9:7, 2:6, 6:2 3:6, 2:6, 6:4.1:6

1922 I. kolo: ČESKOSLOVENSKO — HAWAI w. o. pre Československo II. kolo: (14.—16. júl Roehampton): ČESKOSLOVENSKO — AUSTRALIA 0:5 Rohrer — Patterson Ardelt — Anderson Ardelt, Rohrer — Patterson, Werheim Ardelt — Patterson Rohrer — Anderson

1:6, 3:6, 6:3, 2:6 5:7, 4:6, 4:6 7:9, 0:6, 3:6 3:6, 2:6, 6:2, 2:6 6:4, 4:6, 3:6, 0:6

1923 I.

kolo (31. máj —2. jún Territet): ČESKOSLOVENSKO—ŠVAJČIARSKO 2:3

Žemla — Aeschliman Rohrer — Martin Rohrer, Žemla — Ferrier, Sautter Rohrer — Aeschliman — Martin Žemla

5:7, 2:6, 10:8,3:6 6:2, 3:6, 3:6, 8:6, 2:6 4:6, 6:4, 7:5, 8:6 6:4,5:7, 11:13,6:3,0:6 6:4, 3:6, 6:3, 6:4

1924

II.

kolo (23.-25. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO — NOVÝ ZÉLAND 4:0

Rohrer Žemla J. Koželuh, Žemla Rohrer

III.

— Fisher -— Peacock — Fisher, Peacock — Peacock

3:6, 6:0, 6:4, 0:6, 6:4 7:5, 6:4, 7:5 4:6, 6:3, 6:8, 6:2, 7:5 6:2, 7:5, 6:3

kolo (4.-6. jún Praha): ČESKOSLOVENSKO — ŠVAJČIARSKO 4:1

Rohrer —Martin Žemla —Aeschliman J. Koželuh, Žemla — Aeschliman, Sautter Rohrer — Aeschliman Žemla —Martin

2:6,6:2,6:3,8:6 3:6, 6:8, 6:4, 6:1, 1:6 6:2, 6:3, 6:2 2:6, 4:6, 7:5, 6:2, 6:4 6:2,6:2,6:2

Semifinále európskeho pásma (25.-27. júl Kodaň): ČESKOSLOVENSKO — DÁNSKO 3:2

Žemla — Petersen Rohrer — Worm J. Koželuh, Žemla — E. Ulrich, Worm Žemla —Worm Rohrer — Petersen

6:2, 7:5, 7:5 6:4, 3:6, 3:6. 6:3, 10:8 6:1, 6:3, 6:1 2:6,6:3,4:6,8:10 6:3, 3:6, 5:7, 0:6

191

avis cup Finále eur. pásma (3.-5. august Evian Les-Baines): ČESKOSLOVENSKO — FRANCÚZSKO 0:5 Macenauer — Lacoste Žemla —Cochet J. Koželuh, Žemla — Brugnon, Cochet Žemla — Lacoste Macenauer — Cochet

2:6, 8:10, 4:6 1:6,6:8,4:6 5:7, 6:3, 4:6, 4:6 3:6, 2:6, 2:6 4:6. 6:3, 5:7, 6:3, 2:6

1925

I. kolo (15.—18. máj Noordwijk): ČESKOSLOVENSKO — HOLANDSKO 2:3 Macenauer — Kool J. Koželuh, —Timmer J. Koželuh, Žemla — Kool. van Lennep J. Koželuh —Kool Macenauer — Timmer

3:6, 6:3, 6:2, 6:1 3:6,4:6,2:6 3:6, 1:6, 6:8 3:6,6:3,3:6,6:1,6:1 1:6, 2:6, 2:6

1926

II. kolo (14.—16. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO — INDIA 4:1

Macenauer — A. Fyzee J. Koželuh — H. Fyzee J. Koželuh, Žemla — Bobb, H. Fyzee Macenauer — H. Fyzee J. Koželuh — A. Fyzee

4:6, 6:4, 7:9, 0:6 6:1, 6:3, 6:1 6:2, 6:3, 6:1 6:2, 7:5, 5:7, 6:0 6:3, 6:2, 7:5

III. kolo (24.-25. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO — FRANCÚZSKO 0:3 J. Koželuh — Lacoste Macenauer — Cochet J. Koželuh, Žemla — Brugnon, Lacoste

5:7, 7:5, 3:6, 8:6, 3:6 3:6, 4:6, 3:6 2:6, 6:3, 8:6, 2:6, 5:7

1927

II. kolo (6.-8. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO — GRÉCKO 4:1 J. Koželuh —Zachos Gottlieb - Zerlendi J. Koželuh, Žemla — Zachós, Zerlendi J. Koželuh — Zerlendi Soyka - Zachos

6:0.6:1,6:1 5:7, 7:5, 6:4, 7:9, 2:6 6:2, 6:3, 6:4 6:2, 6:1, 6:3 6:4.6:3,6:2

III. kolo (10.—12. jůn Praha): ČESKOSLOVENSKO — BELGICKO 4:1 J. Koželuh —J. Washer 2:6, 3:6, 7:5, 8:6, 6:0 Rohrer —Botsford 6:2, 6:3, 4:6, 6:4 J. Koželuh. Žemla — Botsford. J. Washer 8:6. 10:8. 6:4 J. Koželuh — Botsford 6:3,6:2,6:4 Rohrer —J. Washer 4:6, 5:7, 3:6

Semifinále európskeho pásma (8.—10. jůl Praha): ČESKOSLOVENSKO — DÁNSKO 2:3 Rohrer — Petersen 5:7, 1:6, 6:4, 10:8, 3:6 J. Koželuh —E. Ulrich 0:6, 6:1, 7:5, 6:4 J. Koželuh, Žemla — Petersen, E. Ulrich 6:3, 6:4, 6:8, 5:7, 7:9 J. Koželuh — Petersen 6:4, 12:10,6:3 Rohrer — E. Ulrich 4:6, 4:6, 8:10

192

Davis cup

1928

II. kolo (5.-7. máj Štokholm): ČESKOSLOVENSKO — ŠVÉDSKO 4:1

J. Koželuh — Garrell 8:6, 6:0, 6:1 Menzel — Malstróm 6:3, 6:3, 3:6, 7:5 J. Koželuh, Macenauer — Malstróm. Weneener 6:0, 6:2, 6:4 Menzel — Garrell 6:2, 6:0, 5:7, 8:6 Macenauer — Malstróm 8:10, 6:1, 5:7, 3:6 III. kolo: ČESKOSLOVENSKO — NOVÝ ZÉLAND w. o. pre Československo Semifinále európskeho pásma (7.-9. júl Praha): ČESKOSLOVENSKO — HOLANDSKO 3:2

J. Koželuh — van Lennep 6:2, 6:0, 6:2 Macenauer Timmer 6:2. 0:6. 6:0. 6:4 J. Koželuh, Menzel — Timmer, van Lennep 3:6. 6:3, 2:6.4:6 J. Koželuh .—Timmer 3:6, 1:6,4:6 Macenauer — van Lennep 6:2, 6:2, 6:2 Finále európskeho pásma (7.—9. august Milano): ČESKOSLOVENSKO — TALIANSKO 2:3

J. Koželuh — de Morpurgo Macenauer — Caslini J. Koželuh, Macenauer — Caslini, de Morpurgo J. Koželuh — Caslini Macenauer — de Morpurgo

2:6, 1:6, 0:6 6:0, 4:6, 4:6, 3:6 8:6, 4:6, 6:4, 6:4 6:1, 9:7, 3:6, 6:4 3:6, 3:6, 4:6

1929

I. kolo (4.-6. máj Viedeň): ČESKOSLOVENSKO — RAKÚSKO 3:2

J. Koželuh — Matějka Menzel — Artens J. Koželuh, Macenauer — Artens,Matějka J. Koželuh — Artens Menzel — Matějka

3:6, 5:7, 1:6 6:3, 6:4, 6:2 6:4, 7:5, 6:2 6:3, 6:4, 8:10, 6:4 8:10, 3:6, 1:6

II. kolo (9.— 11. jún Brusel): ČESKOSLOVENSKO — BELGICKO 4:1

Menze! — Lacroix J. Koželuh — Ewbank J. Koželuh, Macenauer — Ewbank, Lacroix Maleček — Lacroix Menzel — Ewbank

6:3, 6:1, 6:1 7:5, 12:10, 6:4 6:2, 6:3. 6:4 3:6, 6:3, 0:1 — vzdané b. b. pře ČSR

III. kolo (11.—13. júl Kodaň): ČESKOSLOVENSKO — DÁNSKO 4:1 J. Koželuh — Henriksen 5:7, 6:2, 6:2, 6:4 Menzel — E. Ulrich 9:7, 6:2, 6:3 J. Koželuh, Macenauer — Henriksen, E. Ulrich 6:1, 4:6, 6:4, 6:2 Menzel — Henriksen 7:5, 7:5, 6:2 J. Koželuh —E. Ulrich 6:4, 7:5, 1:6, 2:6, 2:6 Semifinále európskeho pásma (8.—10. august Praha): ČESKOSLOVENSKO — NEMECKO 1:3

Macenauer — Moldenhauer Menzel —Laudmann J. Koželuh, Macenauer — Moldenhauer, Prenn Menzel — Moldenhauer

3:6, 4:6, 6:8 6:3,6:3,3:6,0:6,6:4 2:6, 2:6, 3:6 4:6, 6:8,4:6

193

avis cup 1930

II. kolo (2.-4. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO — DÁNSKO 3:2 J. Koželuh — E. Ulrich Menzel — Worm Menzel, Rohrer — E. Ulrich, Worm J. Koželuh — Worm Menzel — E. Ulrich

6:0, 2:6, 5:7, 6:3, 5:7 6:2, 6:2, 4:6, 6:2 3:6,6:1,4:6,6:4,7:9 7:5,6:2, 10:8 6:2,6:2,6:1

III. kolo (5.-7. jůn Seleveningen): ČESKOSLOVENSKO — HOLANDSKO 3:2

J. Koželuh — Timmer Menzel — Kool J. Koželuh, Macenauer — Kool, Timmer Menzel — Timmer J. Koželuh — Kool

1:6, 3:6,1:6 6:3,6:3,6:2 7:9,6:1,6:2,3:6,6:4 6:8, 0:6, 6:4, 5:7 6:4, 4:6, 6:3, 6:3

Semifinále aurópskeho pásma (7.—9. júl Praha): ČESKOSLOVENSKO — JAPONSKO 2:3

J. Koželuh — Ohta Menzel — Harada J. Koželuh, Menzel — Abe, Harada J. Koželuh — Harada Menzel — Ohta

4:6, 6:4, 5:7, 4:6 9:11.6:4,7:5,6:1 6:1,5:7,6:8,7:9 2:6, 3:6,3:6 6:2, 4:6, 6:3, 6:3

1931 I.

kolo (5.-7. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO — ŠPANIELSKO 3:2

Menzel — Maier Hecht —Alonso Menzel, Rohrer — Alonso, Maier Menzel — Alonso Hecht — Maier II.

kolo (10.—12. jůn Atény): ČESKOSLOVENSKO — GRÉCKO 4:1

Menzel — Zerlendi Hecht — Garandiotis Maršálek, Menzel — Balli, Nicolaides Hecht — Zerlendi Menzel — Garandiotis III.

6:3, 6:2, 6:3 6:3,4:6,7:5,0:6,6:1 1:6, 7:9, 1:6 6:8, 6:2, 6:1,6:3 6:4, 3:6, 4:6, 4:6 6:2. 6:2, 6:1 6:1.6:8,2:6.9:11 6:2, 6:2, 6:4 6:2, 6:4, 3:6, 6:4 6:1,6:3,6:1

kolo (12.—14. júl Praha): ČESKOSLOVENSKO — TALIANSKO 3:0

Menzel — de Morpurgo 6:2, 6:3, 4:6, 6:2 Hecht —de Stefani 6:4,7:5,3:6,8:6 Maršálek, Menzel — del Bono, de Morpurgo 6:3, 6:4, 6:1 Semifinále európskeho pásma (19.—21. júl Kodaň): ČESKOSLOVENSKO — DÁNSKO 5:0 Menzel — E. Ulrich Hecht — Henriksen Maršálek, Menzel — E. Ulrich, Worm Hecht — E. Ulrich Menzel — Worm

6:3, 6:2, 7:5 6:8, 6:0, 3:6, 6:2,11:9 9:7, 1:6, 6:3, 6:0 6:3, 6:2, 6:2 3:6, 6:2, 6:4, 6:1

Finále európskeho pásma (8.—10. august Praha): ČESKOSLOVENSKO — VELKÁ BRITÁNIA 1:4

Menzel Hecht

—Austin —Perry

6:3,2:6,8:6,3:6,3:6 1:6,6:8,3:6

194

avis cup Maršálek, Menzel — Hughes, Perry Hecht — Austin — Perry Menzel

4:6, 6:4, 4:6, 2:6 6:2, 7:5, 6:4 5:7, 3:6, 5:7

1932 I. kolo (7.-9. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO — RAKÚSKO 2:3 Hecht — Artens Menzel — Matějka Maršálek, Menzel — Artens, Kinzel Hecht — Matějka Menzel — Artens

6:2, 3:6, 5:7, 1:6 3:6, 3:6, 6:3, 6:2, 4:6 6:2, 6:1, 6:1 4:6, 4:6, 6:8 6:2, 6:1, 5:7, 6:4

1933 II. kolo (5.-7. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO — MONACO 5:0

— Laudan Menzel -Gallete Siba Maršálek, Menzel — Gallete, Laudan — Gallete Menzel Siba — Laudan

6:2, 6:2, 6:4 6:1,6:2,6:1 6:1, 6:4, 8:6 6:3. 6:2. 6:1 3:6, 9:7, 6:4, 6:1

III. kolo (18.—20. jůn Praha): ČESKOSLOVENSKO — GRÉCKO 5:0

Menzel — Stalios Siba — Nicolaides Maršálek, Menzel — Nicolaides, Xydes Siba — Stalios Menzel -Nicolaides

6:2, 6:4, 9:7 6:3, 3:6, 6:2, 6:1 6:1, 6:1, 6:1 6:3, 6:1, 3:6, 8:6 6:1, 6:2, 4:6, 6:0

Semifináleeur. pásma (6.—8. august Londýn): ČESKOSLOVENSKO — VELKÁ BRITÁNIA 0:5

Menzel — Perry Hecht — Austin Maršálek, Menzel — Hughes, Perry Hecht — Perry Menzel — Austin

1:6, 4:6, 3:6 1:6,9:11,4:6 ' 3:6, 4:6, 4:6 2:6, 2:6, 2:6 6:3, 7:9, 0:6, 1:6

1934 II. kolo (6.-8. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO — NOVÝ ZÉLAND 4:1

Menzel — Malfroy Hecht — Andrens Hecht, Menzel — Malfroy, Stedman Hecht — Malfroy Menzel — Andrens

6:2, 6:0, 6:1 6:1,6:1,6:0 5:7, 4:6, 5:7 6:4,6:1,4:6,6:1 6:1,6:3,6:3

Semifinále európskeho pásma (10.—12. jún Praha): ČESKOSLOVENSKO — TALIANSKO 3:2 Menzel — Rado Hecht — de Stefani Maršálek, Menzel — Quintavelle, Rado Menzel — de Stefani Hecht — Rado

6:1,6:2, 10:8 3:6,5:7,6:1,2:6 8:6, 3:6, 6:0, 6:4 6:0, 5:7, 2:6, 7:5, 3:6 6:2, 8:6, 6:2

Finále európskeho pásma (8.—10. august Praha): ČESKOSLOVENSKO — AUSTRALIA 2:3

Menzel

— Crawford

6:4. 6:4, 2:6. 8:6

Davis cup

Hecht Hecht, Menzel Hecht Menzel

195 — Me Gratt — Crawford, Quist — Crawford — Me Gratt

6:3,1:6, 2:6, 5:7 4:6, 3:6, 4:6 4:6, 2:6, 2:6 10:8,6:2,8:6

1935

I. kolo (7.-9. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO — JUHOSLÁVIA 4:1

Menzel — Punčec Caska —Pallada Hecht, Menze. - - Kukuljevič, Punčec Caska —Punčec Menzel — Pallada

6:3, 6:1, 6:1 2:6,3:6,3:6 4:6, 4:6, 6:2, 8:6, 6:2 6:4,6:1,4:6,6:0 6:0, 6:1, 6:1

II. kolo (11.—13. jún Praha): ČESKOSLOVENSKO — JAPONSKO 4:1

Menzel — Nišimura Caska —Jamagiši Maleček, Menzel — Jamagiši, Nišimura Caska —Nišimura Hecht —Jamagiši

6:2, 6:3, 8:6 6:1, 8:6, 6:3 2:6, 6:2, 6:2, 6:1 6:2,6:3,6:8,6:4 1:6, 4:6, 4:6

Semifinále európskeho pásma (12.—14. jůl Praha): ČESKOSLOVENSKO — JUŽNÁ AFRIKA 5:0

Menzel — Caska — Maleček, Menzel — Caska Maleček —

Farquharson Bertram Farquharson, Kirly —Farquharson Bertram

6:2, 5:7, 6:3,6:2 6:4, 6:2, 6:0 9:11,6:4,6:2,6:1 6:2, 6:4, 6:1 6:1,2:6,6:3,3:6,6:2

Finále európskeho pásma (9.—11. august Praha): ČESKOSLOVENSKO — NEMECKO 1:4

Menzel — von Cramm Caska — Henkel Maleček, Menzel — Lund, von Cramm Caska — von Cramm Menzel — Henkel

2:6,4:6,6:3,7:5,1:6 6:2,5:7,4:6,0:6 3:6, 7:9, 4:6 2:6, 4:6, 2:6 7:5,6:1,4:6,2:6,6:4

1936

I. kolo (4.-6. máj Záhřeb): ČESKOSLOVENSKO — JUHOSLÁVIA 2:3 Siba — Punčec . Hecht — Pallada Hecht, Maleček— Kukuljevič, Punčec Hecht — Punčec Siba — Pallada

1:6, 2:6, 6:2, 0:6 8:6,6:1,2:6,6:2 4:6, 9:7, 2:6, 6:3, 6:4 3:6,6:4,6:1,4:6,2:6 3:6,2:6,4:6

1937 I. kolo (9.-11. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO - POLSKO 5:0 Menzel — Tarlowski 6:3, 6:4, 2:6, 6:3 Hecht — Hebda 6:2, 6:0, 3:6, 6:1 6:1,5:7,6:1,6:4 Caska, Hecht— Hebda, Ploczynski 7:5,6:3,6:3 Menzel — Hebda Síba — Tarlowski 6:3, 6:4, 6:3 II. kolo (8.—10. jún Praha): ČESKOSLOVENSKO — FRANCÚZSKO 4:1

Menzel

— Destremeáu

6:0, 6:3, 6:4

Davis cup

196

Hecht — Hecht, Menzel — Hecht — Menzel —

Boussus Borotra, Petra Destremeau Boussus

2:6,6:1, 7:5,6:0 3:6, 6:2, 2:6, 3:6 6:3,6:3,6:1 6:2,6:3,6:4

Semifinále európskeho pásma (1113. júl Praha): ČESKOSLOVENSKO — JUHOSLÁVIA 3:0

Menzel —Pallada Hecht — Punčec Hecht. Menzel — Pallada, Punčec

6:2,6:1,6:0 7:5, 6:2, 6:3 2:6, 6:1, 6:0, 7:9, 6:1

Finále európskeho pásma (12.—14. august Berlín): ČESKOSLOVENSKO — NEMECKO 1:4 Menzel — von Cramm 6:3, 6:4, 3:6, 4:6, 2:6 Hecht — Henkel 1:6, 5:7, 5:7 Caska, Hecht — Henkel, von Cramm 1:6,2:6, 12:10,0:6 Hecht — von Cramm 3:6, 5:7, 2:6 Cejnar — Denker 4-6 3:6, 6:4, 6:4. 6:3 1938

I. kolo (6.-8. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO — JUHOSLÁVIA 2:3 Hecht — Punčec 5:7, 3:6, 3:6 Menzel — Pallada 6:2,6:2,6:1 Cejnar, Menzel — Mitič, Punčec 11:9,3:6,9:7,6:2 Menzel — Punčec 6:3, 1:6, 1:6,2:6 Cejnar — Mitič 6:3, 5:7, 6:4, 2:6,1:2 — vzdané v prospěch Mitiča 1946

I. kolo: ČESKOSLOVENSKO — TURECKO w. o. pře Československo

II. kolo (11.—13. jůn Praha): ČESKOSLOVENSKO — JUHOSLÁVIA 2:3

Vodička — Punčec Drobný — Mitič Caska, Drobný — Mitič, Pallada Drobný — Punčec Vodička — Mitič

3:6, 5:7, 5:7 6:3,4:6,6:0, 1:6,3:6 10:8,6:2,6:4 6:3,6:2,6:4 2:6,0:6,0:6

1947

I.

kolo (3.-5. máj Malmó): ČESKOSLOVENSKO — ŠVÉDSKO 3:2

Černík — Johansson Drobný —Bergelin Černík, Drobný — Bergelin, Johansson Drobný —Johansson Černík — Bergelin II.

kolo (2.-4. jůn Praha): ČESKOSLOVENSKO — ŠVAJČIARSKO 4:1

Drobný — Huonder Černík — Spitzer Černík, Drobný— Pfaff, Spitzer Černík — Huonder Drobný — Spitzer

III.

5:7, 4:6, 8:6, 2:6 4:6,6:1,6:4,6:4 6:1, 7:9, 7:5, 6:2 6:1,2:6,6:3,4:6,6:4 4:6,8:6, 1:6,1:6 6:1,6:1,6:1 2:6, 6:4, 6:0, 5:7, 1:6 6:1,6:2,6:3 6:3, 6:3, 6:4 6:2.6:1,6:2

kolo (26.-28. jún Praha): ČESKOSLOVENSKO — NOVÝ ZÉLAND 5:0

Černík

—McKenzie

6:3,6:4,7:5

197

avis cup Drobný — Robson Černík, Drobný— Me Kenzie, Robson Černík — Robson Vrba — Barry

6:2, 6:2, 8:6 6:2, 4:6, 9:7, 3:6, 10:8 6:3, 6:0, 6:0 6:4, 6:2, 6:2

Semifinále európskeho pásma (14.—16. júl Praha): ČESKOSLOVENSKO — FRANCÚZSKO 4:1 % 6:2,6:0,6:l Drobný — Destremau Černík — Bernard 2:6, 9:7, 6:4, 4:6, 6:4 Černík, Drobný— Borotra, Petra 10:8, 14:12,6:3 Drobný — Bernard 6:3, 2:6, 6:4, 4:6, 6:4 w. o. pre Destremaua Černík — Destremau

Finále európskeho pásma (22.-24. august Záhřeb): ČESKOSLOVENSKO — JUHOSLÁVIA 4:0 Černík — Mitič 3:6, 6:0, 2:6, 6:1,6:2 Drobný — Pallada 6:3, 8:6, 2:6, 6:3 Černík, Drobný — Mitič. Pallada 6:3,6:1,6:3 Drobný — Mitič 1:6. 6:3. 6:4, 4:6, 6:1

Medzipásmové finále (18.—20. október Montreal): ČESKOSLOVENSKO — AUSTRALIA 1:4 Drobný — Bromwich 2:6,5:7,4:6 Černík — Pails 3:6, 6:4, 6:3, 2:6. 3:6 Černík, Drobný — Bromwich, Long 2:6, 2:6, 2:6 Černík — Bromwich 1:6, 1:6,1:6 Drobný — Pails 6:3, 6:4, 4:6,6:4

1948 II. kolo (12.—14. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO — BRAZÍLIA 4:1

Vrba — Fernandez Drobný — Petersen Drobný, Zábrodský — Fernandez, Petersen Vrba —Petersen Drobný — Fernandez

2:6, 4:6, 3:6 6:2, 6:2, 6:2 6:3, 6:4, 6:0 7:9, 6:3, 6:4, 6:3 6:0. 4:1 w. o.

III. kolo (1.—3. jún Praha): ČESKOSLOVENSKO — BELGICKO 3:2

Černík —Peten 4:6,6:2, 1:6,4:6 Drobný — Washer 6:2, 6:4, 6:2 Černík, Drobný — Geelhand, Washer 7:5, 4:6, 6:1, 6:3 Drobný — Peten 6:4, 6:3, 6:1 Černík —Washer 4:6,6:2,4:6,3:6 Semifinále európskeho pásma (4.—6. jůl Milano): ČESKOSLOVENSKO — TALIANSKO 3:2

Drobný — Cucelli Černík — del Bello Černík, Drobný — Cucelli, del Bello Černík — Cucelli Drobný — del Bello

6:3, 3:6, 6:2, 6:3 6:2, 6:4, 7:9, 6:3 1:6, 6:8, 2:6 2:6, 6:2, 3:6, 3:6 11:9,6:3, 6:2

Finále európskeho pásma (8.—10. august Praha): ČESKOSLOVENSKO — ŠVÉDSKO 4:1 Černík — Johansson 6:4, 4:6, 6:3, 6:3 Drobný — Bergelin 6:0, 6:3, 7:5 Černík, Drobný-— Bergelin, Johansson 6:2, 6:1, 6:2 Zábrodský — Johansson 3:6, 6:3, 2:6, 3:6 Vrba — Fomstedt 6:3,6:1.6:3

Davis cup

198

Medzipásmové finále (25.—27. September Boston): ČESKOSLOVENSKO — AUSTRALIA 2:3

Černík — Quist Drobný — Sidwell Čemik, Drobný— Brown, Long Drobný — Quist Černík — Sidwell

3:6, 11:13,0:6 3:6, 2:6, 11:9, 12:14 10:8,4:6,6:3,6:4 6:8, 3:6, 18:16,6:3,7:5 5:7,4:6,2:6

1949

I.

kolo (1.—3. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO — MONACO 5:0

Drobný — Pasquier Černík — Noghes Černík, Drobný — Noghes, Pasquier Drobný — Noghes Černík — Pasquier

6:0,6:1,6:0 6:3, 6:2, 6:2 6:l,6:2,6:0 6:2, 6:2, 6:1 6:1,6:0,6:4

II. kolo (14.—17. máj Londýn): ČESKOSLOVENSKO — V. BRITÁNIA 4:1 Drobný — Mottram 6:4, 6:3, 8:6 Černik — Paish 6:2, 2:6, 6:4, 6:4 Černík, Drobný — Mottram, Paish 6:3,6:3,6:1 Černík — Mottram 2:6, 4:6, 4:6 Drobný — Paish 6:3, 6:0, 6:3

III.

kolo (11.-13. jůn Paříž): ČESKOSLOVENSKO — FRANCÚZSKO 2:3

Černík — Abdesselam Drobný — Bernard Černík, Drobný— Bernard, Bolelli Drobný — Abdesselam Čemik — Bernard

4:6, 3:6, 6:2, 1:6 6:3, 3:6, 7:9, 5:7 4:6, 4:6, 6:3, 6:4, 6:4 6:4, 6:1,6:3 4:6, 2:6, 1:6

V rokoch 1950, 1951, 1952, 1953 a 1954 sme v Davisovom pohári nehráli. 1955 I. kolo (30. apríl —2. máj Lisabon): ČESKOSLOVENSKO — PORTUGALSKO 5:0 Zábrodský — Cohen , 6:0, 6:1, 6:2 Javorský — da Silva 6:0, 6:1, 6:3 Javorský, Zábrodský — da Silva, Gomes 6:1, 6:0, 6:0 Javorský — Cohen 6:2, 6:0, 6:1 Zábrodský — da Silva 6:4, 6:2, 6:0

II. kolo (13.—15. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO — BELGICKO 0:5 Javorský — P. Washer 0:6, 1:6, 6:3, 4:6 Zábrodský — Brichant 6:8, 3:6, 6:2,4:6 Javorský, Zábrodský — Brichant, Washer 1:6, 6:4, 3:6, 7:9 Zábrodský — Washer 2:6, 1:6, 6:3, 4:6 Javorský —Brichant 2:6,9:11,6:3,8:10 1956

I. kolo (27.—30. apríl Praha): ČESKOSLOVENSKO — PAKISTAN 5:0 Parma Javorský — Javorský, Zábrodský — Parma — Javorský —

Ahmed Saeed Ahmed, Saeed Saeed Ahmed

4:6, 11:9,6:3,2:6,6:4 6:1,6:2,6:3 6:3, 10:8,5:7,6:2 6:2,6:2,8:6 6:3,4:6,6:3,6:2

Davis cup

199

II. kolo (11.—13. máj Praha): ČESKOSLOVENSKO — DÁNSKO 1:4

Javorský — T. Ulrich Parma —Nielsen Javorský, Zábrodský — Nielsen, T. Ulrich Parma — T. Ulrich Javorský — Nielsen

4:6, 3:6, 5:7 6:8, 2:6, 6:8 6:8, 4:6, 7:5, 7:5, 5:7 6:3, 3:6, 6:8, 4:6 7:5, 2:6, 5:7, 6:4, 7:5

1957

I. kolo (26.-28. apríl Lugano): ČESKOSLOVENSKO — ŠVAJČIARSKO 4:1

Javorský — Blondel Parma — Frósch Javorský, Krajčik— Blondel, Buser Javorský — Frósch Parma — Blondel

6:0, 6:4, 6:4 3:6, 2:6, 8:6, 6:4, 1:6 6:4, 6:2, 6:3 6:1,6:4,6:1 6:2, 4:6, 6:0, 6:4

II. kolo (17.—19. máj Lyon): ČESKOSLOVENSKO — FRANCÚZSKO 0:4

Javorský — Haillet Krajčik — Darmon Javorský, Krajčik— Molinari, Remy Krajčik — Haillet Javorský — Darmon

8:6,5:7,6:8,4:6 0:6, 1:6, 2:6 7:9, 3:6,3:6 4:6, 2:6, 3:4 w. o. 9:7, 2:1 — nedohrané

1958

I. kolo (25.-27. apríl Záhřeb): ČESKOSLOVENSKO — JUHOSLÁVIA 5:0

Javorský — Plečevič Benda — Keretič Javorský, Nečas — Panajatovič, Plečevič Javorský — Keretič Benda —Plečevič

6:4, 6:4, 6:4 6:3,4:6, 1:6,6:3,6:4 4:6, 6:4, 6:3, 6:4 6:2, 8:6, 1:6, 6:2 3:6,6:3,5:7,6:1,7:5

II. kolo (16.—18. máj Kodaň): ČESKOSLOVENSKO — DÁNSKO 2:3

Javorský— Nielsen Benda — T. Ulrich Javorský, Nečas— Nielsen, T. Ulrich Benda — Nielsen Javorský— T. Ulrich

2:6,10:8,9:7,8:10,1:6 1:6,4:6,0:6 6:4,6:3,6:4 7:5,4:6, 4:6, 2:6 8:10,6:3,6:1,4:6,7:5

Roku 1959 sme v Davisovom pohári nehráli. 1960

I. kolo (3.—5. máj Hannover): ČSSR — NSR 2:3 Korda — Kuhnke Javorský — Stuck Javorský, Korda — Kuhnke, Stuck Korda — Stuck Javorský — Kuhnke

4:6, 7:5,4:6, 6:1,6:2 7:5,8:6,6:1 4:6,6:3,2:6,2:6 4:6,0:6, 1:6 3:6, 2:6, 4:6

1961

I. kolo (4.-6. máj Praha): ČSSR — NSR 2:3 Korda Javorský

—Bungert —Kuhnke

3:6,8:10,6:2,6:4,5:7 6:3,7:5,5:7,2:6,3:6

Davis cup

Javorský, Parma — Bungert, Kuhnke Korda — Kuhnke Javorský — Ecklebe

200 6:8, 6:3, 6:1, 3:6, 4:6 6:2, 6:2, 6:1 6:4. 2:6, 2:6, 6:4, 6:3

1962

I. kolo (4.-6. máj Praha): ČSSR — ZAR 4:1 Štróbl — Mubarek 6:1, 6:4, 3:6, 6:4 Javorský — Mohamed Ali 6:3, 6:2, 6:4 Javorský, Štróbl — Mohamed Ali, Badr el Din 6:2, 3:6, 6:0, 6:3 Štróbl — Mohamed Ali 4:6, 4:6, 2:6 Korda —Mubarek 6:2,3:6,6:0,6:3

II. kolo (18.—20. máj Helsinki): ČSSR — FÍNSKO 5:0

Javorský — Nyyssónnen Korda — Sáilá Javorský, Štróbl — Nyyssónnen, Sálo Štróbl — Sáilá Korda —Nyyssónnen

8:6, 6:2, 6:4 6:0,9:7,6:4 6:0, 3:6, 8:6, 6:4 6:2,6:3,6:3 4:6,4:6,6:4,6:1,6:3

Štvrťfinále európskeho pásma (15.—17. jůn Štokholm): ČSSR — ŠVÉDSKO 0:5 Javorský — Lundquist 0:6,8:10,2:6 Korda — Schmidt 2:6, 4:6, 2:6 Javorský, Štróbl — Lundquist, Schmidt 6:8, 3:6, 0:6 2:6, 0:6, 4:6 Korda — Lundquist Javorský — Schmidt 4:6, 6:3, 3:6, 1:6 1963

II. kolo (3.-5. máj Kodaň): ČSSR — DÁNSKO 1:4 Javorský — J. Ulrich 4:6, 1:6, 6:8 Štróbl — Leschly 2:6, 4:6, 1:6 Javorský, Štróbl — Leschly, J. Ulrich 6:4, 6:4, 6:3 Štróbl — J. Ulrich 1:6, 3:6, 3:6 7:9, 1:6, 1:6 Koudelka Leschly 1964

I. kolo: ČSSR — RSR w. o. pre ČSSR II. kolo (15.—17. máj Praha): ČSSR — ŠVÉDSKO 0:5 Koudelka — Lundquist Holeček Schmidt Holeček, Koudelka — Lundquist, Schmidt Holeček — Lundquist Koudelka — Schmidt

5:7, 4:6, 0:6 2:6, 4:6, 4:6 3:6, 11:13, 3:6 3:6, 3:6, 4:6 6:3, 3:6, 2:6, 4:6

1965

I. kolo ČSSR — MONACO w. o. pre ČSSR II. kolo (14.—16. máj Štokholm): ČSSR —ŠVÉDSKO 3:2

Holeček —Lundquist Javorský — Olander Javorský, Koudelka — Lundquist, Olander Javorský —Lundquist Holeček — Olander

4:6,8:10,2:6 6:4, 6:4, 6:2 4:6, 6:3, 6:4, 7:5 4:6,2:6,3:6 6:1, 6:0, 6:4

201

avis cup Štvrffinále európskeho pásma (11.—13. jún Praha): ČSSR — TALIANSKO 3:2

Holeček — Merlo Javorský — Pietrangeli Javorský, Holeček — Pietrangeli, Tacchini — Merlo Javorský Holeček — Pietrangeli

6:4, 5:7, 8:6, 6:1 3:6, 4:6, 6:2, 4:6 2:6, 6:4, 7:5, 6:4 1:6, 6:4, 8:6, 6:3 2:6. 2:6, 2:6

Semifinále európskeho pásma (16.—18. jůl Praha): ČSSR — ŠPANIELSKO 1:4

Holeček — Gisbert — Santana Javorský Holeček, Javorský — Arilla, Santana — Santana Holeček — Gisbert Javorský

3:6, 1:6, 4:6 3:6, 4:6, 4:6 2:6, 2:6, 3:6 1:6, 4:6, 4:6 4:6, 6:2, 4:6, 6:4, 7:5

1966

1. kolo (29. apríl —1. máj Bratislava): ČSSR — RAKÚSKO 5:0 Kodeš — Blanke — Pokorný Javorský Javorský, Kodeš — Blanke, Pokorny — Pokorný Kodeš — Blanke Javorský

4:6, 3:6, 6:4, 6:4, 6:2 6:3, 3:6, 6:4, 6:4 1:6. 6:1, 4:6, 6:2, 6:4 2:6, 6:4, 8:6, 6:3 6:1,6:0, 6:3

11. kolo (13.—15. máj Praha): ČSSR — IZRAEL 5:0

Kodeš — Stabholz Javorský — Shalem Javorský, Kodeš — Shalem, Stabholz — Stabholz Pála Kodeš — Shalem

6:1,6:1,6:3 6:0, 6:0, 6:0 6:1. 6:1, 6:2 6:2, 6:0, 6:2 6:3, 7:5, 6:0

Štvrffinále európskeho pásma (10.—12. jůn Paříž): ČSSR — FRANCÚZSKO 1:4 — Jauffret 12:14,6:1.2:6,1:6 Javorský Kodeš — Darmon 6:4,4:6,0:6,8:10 Javorský, Kodeš — Beust, Contet 8:10, 5:7, 6:3, 6:4, 6:2 — Jauffret 6:3, 6:1, 3:6, 4:6, 4:6 Kodeš Javorský — Darmon 2:6, 4:6, 0:6

1967 I. kolo (6.-8. máj Praha): ČSSR — CHILE 2:3 Holeček — Pinto-Bravo Kodeš - Rodriguez Holeček, Kodeš— Cornejo, Pinto-Bravo Kodeš Pinto-Bravo Holeček — Rodriguez

3:6, 2:6, 2:6 6:3, 1:6, 3:6, 6:4, 0:6 6:1, 6:3, 6:4 6:2, 6:3, 6:3 6:3, 3:6, 6:1, 3:6, 5:7

1968 I. kolo (3.-5. máj Praha): ČSSR — BRAZÍLIA 3:2 Kodeš — Koch Kukal — Mandarino Holeček, Kodeš — Koch. Mandarino Kukal — Koch Kodeš — Mandarino

6:2, 6:3, 3:6, 7:5 3:6, 6:4, 2:6, 1:6 6:4, 6:4, 4:6, 7:5 4:6, 2:6, 4:6 8:6, 6:4, 8:6

202

avis cup II. kolo (24.-26. máj Brusel): ČSSR — BELGICKO 3:2 Kodeš —Drossart Holeček — Hombergen Holeček, Kodeš — De Grinchel, Drossart Kodeš — Hombergen Holeček —Drossart

4:6,6:3,4:6,6:2,6:1 4:6, 5:7, 6:3, 7:9 6:3, 6:1, 6:2 6:3, 6:3, 3:6, 2:6, 4:6 6:3,6:2,3:6,5:7,6:2

Semifinále európskeho pásma „B“ (14.—16. jůn Mnichov): ČSSR — NSR 1:4 2:6, 4:6, 0:6 Kodeš — Bungert Holeček — Buding 1:6, 6:3, 6:2, 6:3 Holeček, Kodeš — Buding, Bungert 7:5,1:6, 5:7, 6:3, 10:12 Kodeš — Buding 6:8, 3:6,3:6 — Bungert 6:8,3:6,4:6 Holeček 1969

I. kolo (9.— 11. máj Kodaň): ČSSR — DÁNSKO 3:2 Kodeš — Leschly Holeček — J. Ulrich Kodeš, Kukal — Leschly, J. Ulrich Kodeš — J. Ulrich Holeček — Leschly

6:2,6:2,6:3 6:0,4:6,4:6,6:3,5:7 8:6,9:11,6:2,6:4 6:2, 6:2, 6:4 0:6, 6:3, 5:7, 2:6

II. kolo (23.-25. máj Monte Carlo): ČSSR — MONACO 5:0

Kukal — Vatrican Zedník — Viviani Kodeš, Kukal — Druchi. Vatrican Zedník — Druchi Kukal — Ruzick

6:1,6:1,6:0 6:0, 7:5, 6:3 6:0,6:1,6:2 6:1,6:1,6:1 6:1,6:2,6:1

Štvrťfinále európskeho pásma „A“: ČSSR — JAR w. o. pre JAR 1970

I. kolo (7.— 11. máj Torino): ČSSR — TALIANSKO 3:2 Kodeš — Di Domenico 6:3, 1:6, 3:6, 6:4, 6:1 Kukal — Panatta 6:8, 3:6, 3:6 Kodeš, Kukal — Di Domenico, Panatta 4:6, 6:2, 2:6, 6:3, 3:6 Kukal — Di Domenico 7:9,6:4,7:5,9:7 Kodeš — Panatta 6:4, 6:2, 6:2 II. kolo: ČSSR — RODÉZIA w. o. pre ČSSR Štvrťfinále európskeho pásma „B“ (11—13. jůn Moskva): ČSSR — ZSSR 2:3

Kodeš — Lejus Kukal — Metreveli Kodeš. Kukal - Metreveli, Lichačev — Lejus Kukal Kodeš — Metreveli

2:6,6:3,6:3,7:5 1:6, 0:6, 2:6 6:8, 6:1, 6:2, 6:8, 4:6 3:6, 6:3, 6:2, 6:2 4:6, 6:4, 3:6, 3:6

1971 I. kolo (30. apríl —2. máj Káhira): ČSSR — ZAR 4:1 Kodeš — Mahmoud Pála — Sonbol Kukal, Zedník — E. Dawoudy, I. Dawoudy

6:2, 6:4, 6:1 6:2,6:1,7:5 6:2, 6:3, 6:4

203

avis cup Pála Zedník

— Mahmoud — Sonbol

6:4, 6:2, 6:3 5:7,3:6, 4:6

II. kolo (13.—15. máj Praha): ČSSR — PORTUGALSKO 5:0 Pála — Vaz-Pinto Kodeš — Peralta Kodeš, Kukal — Peralta, Vaz-Pinto — Vaz-Pinto Kukal Pála — Peralta

6:1,6:1,6:1 8:6, 6:0, 6:2 6:0, 6:2, 6:1 6:2, 6:0, 6:2 6:1, 6:2, 6:1

Semifinále európskeho pásma „A“ (11.—13. jún Praha): ČSSR — ZSSR 4:1 — Korotkov 6:3, 6:4, 7:5 Pála Kodeš — Metreveli 5:7, 6:3, 6:4, 5:7, 3:6 Kodeš, Kukal — Lichačev, Metreveli 3:6, 6:4, 2:6, 7:5, 6:3 — Korotkov 6:0,6:3, 7:5 Kodeš Pála — Metreveli 6:0,6:4, w. o.

Finále európskeho pásma „A“ (16.—18. júl Praha): ČSSR — ŠPANIELSKO 3:2 — Orantes 6:2, 4:6, 2:6, 5:7 Pála — Gisbert 6:3, 4:6, 9:7, 7:5 Kodeš Kodeš, Kukal — Gisbert, Orantes 4:6, 9:11, 4:6 — Gisbert 6:0, 6:1, 6:1 Pála — Orantes 7:5,4:6, 7:5, 6:3 Kodeš

Medzipásmové semifinále (30. júl—1. august Porto Alegro): ČSSR — BRAZÍLIA 1:3 — Mandarino 6:8,4:6, 6:4, 4:6 Kodeš — Koch 4:6, 4:6, 2:6 Pála Kodeš, Kukal — Koch, Mandarino 6:8, 2:6, 4:6 — Kirmair 6:1, 2:6,4:6, 6:2, 6:4 Pála — Tavares 9:7, 5:7, 4:6, 6:4 Zedník — nedohrané 1972

I. kolo (5.-7. máj Brusel): ČSSR — BELGICKO 3:2 — Mignot Kodeš — Hombergen Pála Kukal, Hřebec — Drossart, Hombergen Kodeš — Hombergen Pála — Mignot

6:2, 6:3, 6:4 2:6,6:3,3:6,6:3,10:8 3:6, 8:10, 4:6 10:8, 6:2, 6:2 2:6, 4:6, 5:7

II. kolo (19.—21. máj Praha): ČSSR — ŠVÉDSKO 3:1 — Borg 6:2, 6:3, 7:5 Kodeš — Bengtson 8:6, 2:6, 0:6 Pála Kodeš, Kukal — Bengtson, Borg 8:6, 6:4, 6:3 — Borg 6:4, 6:4, 6:4 Pála — Bengtson 4:6, 2:1 — nedohrané Kodeš Semifinále európskeho pásma „B“ (16.—18. jún Diisseldorf): ČSSR — NSR 3:2 — Elschenbroich 3:6,4:6, 6:4, 4:6 Pála — Fassbender 3:6, 6:3, 6:2, 10:8 Kodeš Kodeš, K ukal — Fassbender, Pohmann 4:6, 6:3, 3:6, 6:2, 19:17 — Elschenbroich 6:4,4:6, 6:2, 1:6, 8:6 Kodeš — Fassbender 4:6,4:6, 2:6 Pála

Davis cup

204

Finale európskeho pásma „B“ (21.—24. jůl Barcelona): ČSSR — ŠPAN1ELSKO 2:3 Kodeš — Gisbert Pála — Orantcs Kodeš. Kukal— Gisbert, Orantes Pála — Gisbert Hřebec — Muňoz

6:8,4:6,7:5,6:0,4:6 7:5, 6:4, 0:6, 5:7, 6:4 12:10,2:6.5:7,4:6 3:6, 3:6, 6:4, 0:6 6:4, 6:0. 6:3

1973

Štvrťfinále európskeho pásma „B“ (18.—20. máj Káhira): ČSSR — EGYPTSKÁ ARABSKÁ REPUBLIKA 4:1 Kodeš — Mahmoud Hřebec El Shafei Kodeš. Kukal — I. Dawoudy. El Shafei Pála —I. Dawoudy Hřebec —Mahmoud

6:4,6:4,6:0 8:6,6:4,3:6,4:6,13:11 6:1, 6:4, 6:2 6:1,4:6,6:2,4:6,6:4 6:1,6:8,2:5, w. o.

Semifinále európskeho pásma „B“ (22.-24. júl Praha): ČSSR — NSR 3:2

Kodeš — Meiler Hřebec — Fassbender Kodeš, Kukal — Fassbender, Pohmann Kodeš — Fassbender Hřebec —Meiler

6:3, 6:4, 6:1 6:1, 7:9, 6:2, 6:3 2:6, 6:3, 6:8, 7:9 6:2, 6:1, 7:5 1:6, 1:6,5:7

Finále európskeho pásma „B“ (3.—6. august Praha): ČSSR — TALIANSKO 4:1 Kodeš — Barazzutti 5:7. 6:3, 4:6. 6:2. 1:6 Hřebec — Zugarelli 12:10.6:1.6:1 Kodeš. Pála 6:2. 8:6,6:4 Maioli, Marzano 9:7,6:1,6:4 Hřebec — Barazzutti Kodeš — Zugarelli 6:1. 6:3, 0:6, 6:2 Medzipásmové semifinále (16.—18. november Melbourne): ČSSR — AUSTRÁLIA 1:4 Laver Kodeš 3:6, 5:7. 5:7 6:4.8:10,6:4, 7:5 Hřebec — Newcombe Kodeš. Zedník — Laver. Rosewall 4:6, 12:14,9:7,6:8 Hřebec — Laver 7:5,3:6,4:6,6:4,4:6 Newcombe 2:6,2:6,4:6 Kodeš 1974

Semifinále európskeho pásma „B“ (19.—22. jůl Mnichov): ČSSR — NSR 3:2

Kodeš —Pohmann Hřebec —Meiler Kodeš. Zedník — Fassbender, Pohmann Kodeš —Meiler Hřebec —Pohmann

6:4,6:1,6:3 3:6,6:3,6:1.11:13,4:6 4:6, 0:6, 2:6 6:1,7:5,6:0 6:4,6:1,6:8,12:10

Finále európskeho pásma „B“ (27.— 30. júl Doneck): ČSSR — ZSSR 2:3 Pála —Metreveli 2:6,4:6,6:3,2:6 Kodeš —Kakulja 6:4,6:2,6:3 Kodeš. Zedník — Korotkov, Metreveli 6:4, 6:1, 6:3 Kodeš —Metreveli 6:4,3:6,6:4,3:6,5:7 Pála —Kakulja 3:6,6:4,4:6,6:2,4:6

avis cup

205

1975

Semifinále európskeho pásma „B“ (17.—20. júl Praha): ČSSR — MLR 4:1

Kodeš — Taróczy Hřebec — Barányi Hřebec, Kodeš— Máchán, Taróczy Hřebec — Taróczy Kodeš — Barányi

6:3, 4:6, 6:8, 7:5,8:6 6:2, 3:6, 6:3, 6:3 6:3, 6:3, 6:4 4:6, 1:6, 2:6 8:6, 4:6, 3:6, 7:5, 6:4

Finále európskeho pásma „B“ (25.—28. júl Praha): ČSSR — FRANCÚZSKO 3:2 Kodeš — Dominguez Hřebec — Jauffret Hřebec, Kodeš — Dominguez, Proisy Hřebec •— Dominguez Kodeš — Jauffret

6:1,6:4, 1:6,6:0 6:4, 4:6, 6:3, 2:6, 6:0 3:6,6:3,4:6,6:1,3:6 6:4, 3:6, 4:6, 4:6 6:1,7:5,6:1

Medzipásmové semifinále (26.—28. September Praha): ČSSR — AUSTRÁLIA 3:1 Kodeš — Alexander 6:4, 2:6, 7:5, 6:4 Hřebec — Roche 3:6. 4:6, 6:1, 6:3, 6:3 Pála, Zedník — Alexander, Dent 3:6, 6:3, 2:6, 3:6 — Roche Kodeš 6:3. 6:1, 6:4 — Alexander Hřebec 6:8, 3:6, 6:1, 6:6 nedohrané

FINÁLE (19.—21. december Štokholm): ČSSR — ŠVÉDSKO 2:3

Hřebec — Borg Kodeš — Bengtson Kodeš, Zedník — Bengtson, Borg Kodeš — Borg Hřebec — Bengtson

1:6,3:6,0:6 4:6, 6:2, 7:5, 6:4 4:6, 4:6, 4:6 4:6, 2:6, 2:6 1:6,6:3,6:1,6:4

1976

Semifinále európskeho pásma „B“ (23.—26. júl Budapešť): ČSSR — MLR 1:3

Kodeš — Taróczy Hřebec — Szoke Hřebec, Kodeš — Taróczy, Szoke — Taróczy Hřebec Kodeš — Szoke

3:6, 0:6, 3:6 6:2, 6:3, 6:3 3:6, 4:6, 6:2, 6:3. 4:6 2:6, 4:6, 2:6 6:4. 3:6, 6:3. 3:6 nedohrané

1977

Štvrťfinále európskeho pásma „A“ (22.—24. apríl Praha): ČSSR — ÍRSKO 5:0

Šmíd — Ledbetter Hřebec — McArdle Granát, Šmíd — McArdle, O’Brien Hřebec — Ledbetter Pála — McArdle

6:0, 6:0, 6:2 6:0,6:1,6:2 6:0, 6:2, 6:2 6:0. 6:1, 6:0 6:2,6:3,6:0

Semifinále európskeho pásma „A“ (6.—8. máj Bukurešť): ČSSR — RSR 1:3

Kodeš — Haradau Hřebec — Nastase Hřebec, Kodeš — Nastase, Tiriac

2:6, 6:2, 6:2, 6:3 2:6, 0:1, w. o. pře Nastaseho 1:6, 3:6, 2:6

Davis cup Kodeš Hřebec

206

— Nastase — Haradau

2:6, 2:6, 4:6 6:1, 3:6 — nedohrané

1978

III. kolo európskeho pásma „A“ (17.— 18. marec Praha): ČSSR — HOLANDSKO 3:2 Kodeš — Okker 6:4, 7:9, 6:0, 3:6, 4:6 Hřebec — Sanders 6:2, 7:5, 6:3 9:7, 6:2, 6:2 Kodeš, Šmíd — Okker, Sanders Hřebec — Okker 6:3,2:6,6:1,6:4 Šmíd — Sanders 4:6, 3:6 Štvrťfinále európskeho pásma „A“ (16.—18. jún Praha): ČSSR — PER 3:2

Kodeš — Hřebec Kodeš, Šmíd — Kodeš — Hřebec —

Drzymalski Fibak Fibak, Nowicki Fibak Drzymalski

6:0, 6:3, 7:5 5:7,5:7,4:6 8:6,6:3,7:5 6:8, 4:6, 2:6 6:1, 6:1, 2:6, 6:4

Semifinále európskeho pásma „A“ (14.—16. jůl Praha): ČSSR — RSR 5:0

Složil — Dirzu Šmíd — Haradau Šmíd, Složil — Dirzu, Segarceanu Složil — Segarceanu Šmíd —Dirzu

6:2, 6:4, 7:5 7:5,6:1,6:8,6:1 6:4, 6:2, 6:4 6:3, 6:4 6:3,6:2

Finále európskeho pásma „A“ (15.—17. september Eastbourne): ČSSR — VEEKÁ BRITÁNIA 0:5

Hřebec — J. Lloyd Lendl — Mottram Kodeš, Šmíd — Cox, D. Lloyd Lendl — Cox Hřebec — Mottram

7:9, 3:6, 6:4, 7:5, 10:12 4:6. 5:7, 5:7 4:6, 15:13,4:6,6:2,4:6 2:5, 4:6, 3:6 7:5, 6:3, 3:6, 4:6, 0:6

Tenis — encyklopédia

207

Federation cup

1. ročník (16 ůčastníkov, Londýn) — 1963: USA Finále USA — Australia 2:1 Hardová — Smithová 3:6,0:6, Moffittová — Turnérova 5:7, 6:0, 6:3, Moffittová, Hardová — Smithová, Turnérova 3:6, 13:11,6:3

Výsledky čs. družstva I. kolo ČSSR —JAR 1:2 Suková — Schuurmanová 6:3, 2:6, 8:6, Prochová — Huntová 2:6, 2:6, Prochová, Suková — Huntová, Schuurmanová 3:6, 2:6 2. ročník (20 ůčastníkov, Philadelphia) — 1964: AUS­ TRALIA Finále Austrália — USA 2:1 Smithová — Moffittová 6:2, 6:3, Turnerová — Richeyová 7:5, 6:1, Smithová, Turnerová — Moffittová, Susmanová 6:4, 5:7, 1:6

Výsledky čs. družstva I. kolo ČSSR — Mexiko 3:0 Horčičková — Praddová 6:4. 6:1. Kodešová — Reyesová 6:3,4:6, 6:2, Horčičková, Kodešová — Femandezová, Reyesová 6:3, 4:6, 6:2 II. kolo ČSSR —JAR 1:2 Horčičková — Van Zylová 2:6, 2:6, Kodešová — Swaanová 6 :4, 9:7, Horčičková, Kodešová — Swaanová, Van Zylová 0:6, 2:6 3. ročník (11 ůčastníkov, Melbourne) — 1965: AUS­ TRÁLIA Finále Austrália — USA 2:1 Turnerová — Graebnerová 6:3, 2:6, 6:3, Smithová — Moffittová 6:4, 8:6, Smithová, Tegartová — Moffittová, Graebnerová 5:7, 6:4, 4:6 Československo v tomto ročníku neštartovalo. 4. ročník (20 ůčastníkov, Turín) — 1966: USA Finále USA — NSR 3:0 Heldmanová — Niessenová 4:6, 7:5, 6:1, Kingová —

Budingová 6:3, 3:6, 6:1, Kingová, Graebnerová — Schultzeová, Budingová 6:4, 6:2 Výsledky čs. družstva II. kolo ČSSR —PER 3:0 Štvrťfinále ČSSR — V. Británia 0:3

5. ročník (17 ůčastníkov, Záp. Berlin) — 1967: USA Finále USA — V. Británia 2:0 Casalsová — Wadová 9:7, 8:6, Kingová — Jonesová 6:3. 6:4. Československo v tomto ročníku neštartovalo.

6. ročník (23 ůčastníkov, Paříž) — 1968: AUSTRÁLIA Finále Austrália — Holandsko 3:0 Melvillová — Jansenová 4:6, 7:5, 6:3, Courtová — Suurbeeková 6:1,6:3, Courtová, Melvillová — Suurbeeková. Venneboerová 6:3, 6:8, 7:5

Výsledky čs. družstva I. kolo ČSSR — Norsko 2:1 Vopičková — Robsahmová 6:0, 6:4, Volavková — Grinwaldová 6:3, 6:3, Vopičková, Volavková — Grinwaldová, Robsahmová w. o. pre Norsko II. kolo ČSSR — V. Británia 1:2 Vopičková — Wadová 6:3,6:4, Volavková — Jonesová 4:6. 6:4, 4:6, Vopičková, Volavková — Shawová, Wadová 6:3, 5:7, 5:7 7. ročník (20 ůčastníkov, Atény) — 1969: USA Finále USA — Austrália 2:1 Richeyová — Melvillová 6:4, 6:3, Heldmanová — Courtová 1:6, 6:8, Richeyová, Bartkowiczová — Cour­ tová, Tegartová 6:4, 6:4

Výsledky čs. družstva II. kolo ČSSR — Švajčiarsko 3:0 Palmeová — Kinderová 6:3,6:0, Vopičková — Studerová 6:0, 5:7, 6:2, Vopičková, Palmeová — Kinderová, Studerová 6:2, 9:7

Federation cup

Štvrťfinále ČSSR — Holandsko 1:2 Palmeová — Stoveová 4:6,1:6, Vopičková — Schaarová 3:6, 3:6, Vopičková, Palmeová — Bakkerová, Stoveová 6:4, 5:7, 6:4

8. ročník (22 účastníkov, Freiburg) — 1970: AUSTRA­ LIA Finále Austrália — NSR 3:0 Krantzkeová — Hoeslová 6:2, 6:3, Daltonová — Niessenová 4:6, 6:3, 6:3, Krantzkeová, Daltonová — Hoeslová, Niessenová 6:2, 7:5

208 Goolagongová — Heldmanová 6:1, 7:5, Fromholtzová — Evertová 6:2, 5:7, 4:6, Goolagongová, Youngová — Heldmanová, Walshová 7:5, 8:6 Československo v tomto ročníku nestartovalo.

13. ročník (31 účastníkov, Aix en Provence) — 1975: ČSSR Finále ČSSR — Austrália 3:0 Tomanová — Gourlayová 6:4, 6:2, Navrátilová — Goolagongová 6:3, 6:4, Navrátilová, Tomanová — Fromholtzová, Gourlayová 6:3, 6:1

Výsledky čs. družstva II. kolo ČSSR — Austrália 0:3 Vopičková — Krantzkeová 5:7, 1:6, Palmeová — Daltonová 6:4, 4:6, 2:6, Vopičková, Palmeová — Daltonová, Krantzkeová 0:6, 3:6

Ostatně výsledky čs. družstva I. kolo ČSSR —írsko 3:0 Tomanová — Lennonová 6:2, 6:1, Navrátilová — Bamavillová 6:1, 6:0, Navrátilová, Tomanová — Bamavillová, Lennonová 6:3, 6:0 9. ročník (14 účastníkov, Perth) — 1971: AUSTRÁLIA II. kolo ČSSR — Holandsko: 2:0 Finále Austrália — V. Británia 3:0 Tomanová — Appelová 6:2, 6:3, Navrátilová — Courtová — Jonesová 6:8, 6:3, 6:2, Goolagongová — Schaarová 6:1, 1:0 w. o. Štvorhra sa nehrala. Wadová 6:4, 6:1, Courtová, Huntová — Wadová, Štvrťfinále ČSSR — NSR 2:1 Shawová 6:4, 6:4 Tomanová — Ebbinghausová 6:2,2:6,4:6, Navrátilová — Masthoffová 6:3, 6:2, Navrátilová, Tomanová — Československo v tomto ročníku nestartovalo. Ebbinghausová, Masthoffová 8:6, 6:1 10. ročník (31 účastníkov, Johannesburg) — 1972: JAR Finále JAR — V. Británia 2:1 Pretoriusová — Wadová 3:6, 2:6, Kirková — Shawová 4:6, 7:5, 6:0, Kirková, Pretoriusová — Wadová, Williamsová 6:1, 7:5 Československo v tomto ročníku nestartovalo.

11. ročník (29 účastníkov, Bad Homburg) — 1973: AUSTRÁLIA Finále Austrália — JAR 3:0 Goolagongová — Pretoriusová 6:0,6:2, Colemanová — Kirková 10:8,6:0, Goolagongová, Yongová —Pretoriu­ sová, Kirková 6:1, 6:2

Semifinále ČSSR — Francůzsko: 3:0 Tomanová — Fuchsová 6:3, 3:6, 6:4, Navrátilová — Chanfreauová 6:3, 6:2, Navrátilová, Tomanová — Darmonová, Chanfreauová 6:4, 6:3

14. ročník (30 účastníkov, Philadelphia) — 1976: USA Finále USA — Austrália 2:1 Casalsová — Melvillová 6:1, 3:6, 5:7, Kingová — Goolagongová 7:6, 6:4, Kingová, Casalsová — Goola­ gongová, Melvillová 7:5, 6:3 Československo zo sůťaže odstůpilo.

15. ročník (31 účastníkov, Eastbourne) — 1977: USA Finále USA — Austrália 2:1 Kingová — Fromholtzová 6:1, 2:6, 6:2, Evertová — Československo v tomto ročníku nestartovalo. Reydová-Melvillová 7:5, 6:3, Evertová, Casalsová — 12. ročník (27 účastníkov, Neapol) — 1974: AUSTRÁ­ Reydová, Turnbullová 3:6. 3:6 LIA Finále Austrália — USA 2:1 Československo v tomto ročníku neštartovalo.

Tenis — encyklopédia 209

Forest Hills (Medzinárodné majstrovstvá USA) Dvojhra mužov (Semifinálové a finálové výsledky)

1918 Murray — Voshell 6:4.6:3,8:6, Tilden — Kumagai 6:2, 6:2, 6:0. Murray — Tilden 6:3. 6:1. 7:5 1919 W. M. Johnston — W. F. Johnson 2:6, 6:1, 6:3, 6:3. Tilden — Williams 6:1, 7:5, 6:3, W. M. Johnston Tilden 6:4. 6:4, 6:3 1920 Tilden — W. F. Johnson 14:12,6:4,6:4, W. M. Johnston — Caner 6:3, 4:6, 8:6, 6:4, Tilden — W. M. Johnston 6:1, 1:6. 7:5, 5:7, 6:3 1921 Tilden — Davis 10:8. 6:2, 6:1, W. F. Johnson — Anderson 6:4.3:6,8:6.6:3, Tilden — W. F. Johnson 6:1. 6:3, 6:1 1922 Tilden — Patterson4:6.6:4.6:3,6:1. W. M. Johnston Richards 8:6, 6:2, 6:1, Tilden — W. M. Johnston 4:6. 3:6. 6:2, 6:3, 6:4 1923 Tilden — Norton 6:3, 7:5, 6:2, W. M. Johnston — Hunter 6:4, 6:2. 7:5. Tilden — W. M. Johnston 6:4. 6:1, 6:4 1924 Tilden — Richards 4:6. 6:2, 8:6,4:6, 6:4, W. M. Johns­ ton — Patterson 6:2,6:0, 6:0, Tilden — W. M. Johnston 6:1, 9:7, 6:2 1925 Tilden — Richards6:8,6:4, 6:4.6:1, W. M. Johnston Williams 7:5, 6:3. 6:2, Tilden — W. M. Johnston 4:6, 11:9,6:3,4:6,6:3 1926 Lacoste — Cochet 2:6, 4:6. 6:4, 6:4, 6:3, Borotra — Richards 3:6. 6:4, 4:6. 8:6, 6:2, Lacoste — Borotra 6:4, 6:0, 6:4 1927 Lacoste — W. M. Johnston 6:2, 2:6, 6:4, 6:1. Tilden — Hunter 14:12, 6:1,4:6,9:7, Lacoste — Tilden 11:9, 6:3, 11:9 1928 Cochet — Shields 6:2, 8:6, 6:4, Hunter — Lott 6:8, 6:4, 6:3, 6:4, Cochet — Hunter 4:6, 6:4, 3:6, 7:5, 6:3 1929 Tilden — Doeg 4:6,6:2, 2:6,6:4,6:3, Hunter — Mercur 6:4.6:8.6:4.6:3. Tilden — Hunter 3:6.6:3.4:6.6:2,6:4 1930 Doeg —Tilden 10:8,6:3,3:6, 12:10, Shields — Wood

6:2, 6:3, 4:6, 6:3, Doeg — Shields 10:8, 1:6, 6:4, 16:14 1931 Vines — Perry 4:6. 3:6, 6:4, 6:4, 6:3, Lott — Doeg 7:5, 6:3, 6:0, Vines — Lott 7:9. 6:3, 9:7, 7:5 1932 Vines — Sutter 4:6, 8:10, 12:10, 10:8, 6:1, Cochet — Allison 6:1. 10:12, 4:6, 6:3, 7:5, Vines — Cochet 6:4, 6:4. 6:4 1933 Perry Stoefen 6:3, 6:2, 6:2. Crawford — Shields 7:5, 6:4. 6:3, Perry — Crawford 6:3, 11:13, 4:6, 6:0, 6:1 1934 Perry Kirby 6:2, 2:6, 6:4. 6:2. Allison — Wood 8:6, 6:2. 6:3. Perry — Allison 6:4, 6:3. 3:6. 1:6. 8:6 1935 Allison — Perry 7:5, 6:3, 6:3, Wood — Grant 6:2, 4:6, 12:10, 6:2, Allison — Wood 6:2, 6:2, 6:3 1936 Perry — Grant 6:4, 3:6, 7:5. 6:2, Budge — Parker 6:4, 6:3, 6:3, Perry — Budge 2:6, 6:2, 8:6. 1:6. 10:8 1937 Budge — Parker 6:2, 6:1. 6:3. Cramm — Liggs 0:6, 8:6, 6:8. 6:3. 6:2. Budge — Cramm 6:1. 7:9, 6:1, 3:6. 6:1 1938 Budge — Wood 6:3. 6:3, 6:3. Mako — Bromwich 6:3, 7:5. 6:4, Budge — Mako 6:3, 6:8, 6:2, 6:1 1939 Riggs Hunt 6:1,6:2,4:6. 6:1, Van Hom — Bromwich 2:6, 4:6. 6:2. 6:4. 8:6, Riggs Van Hom 6:4, 6:2, 6:4 1940 McNeill — Kramer6:1,5:7,6:4,6:3, Riggs- Hunt4:6, 6:3. 5:7. 6:3. 6:4, McNeill — Riggs 8:6, 6:8, 6:3, 7:5 1941 Riggs — Schroeder 6:4, 6:4, 1:6, 9:11, 7:5, Kovacs — McNeill 6:4, 6:2, 10:8. Riggs — Kovacs 5:7, 6:1. 6:3, 6:3 1942 Schroeder — Mulloy 9:7,6:3,6:4, Parker — Segura 6:1, 6:1. 2:6, 6:2, Schroeder— Parker 8:6, 7:5, 3:6, 4:6, 6:2 1943 Hunt — Talbert 3:6.6:4,6:2,6:4, Kramer — Segura 2:6, 6:4, 7:5, 6:3, Hunt — Kramer 6:3, 6:8, 10:8, 6:0 1944 Parker — McNeill 6:4, 3:6. 6:2, 6:2, Talbert — Segura 3:6. 6:3, 6:0, 6:8, 6:3, Parker — Talbert 6:4, 3:6, 6:3. 6:3

Forest Hills

210

1945 Parker — Cooke 6:1, 8:6, 7:5, Talbert — Segura 7:5. 6:3, 6:4, Parker — Talbert 14:12, 6:1, 6:2 1946 Kramer — Falkenburg 6:0, 6:4, 6:4, Brown — Mulloy 6:4, 6:2, 6:4, Kramer — Brown 9:7, 6:3, 6:0 1947 Kramer — Drobný 3:6, 6:3, 6:0, 6:1, Parker Bromwich 6:3 4:6, 6:3, 6:8, 8:6, Kramer — Parker 4:6. 2:6. 6:1, 6:0, 6:3 1948 Gonzalez — Drobný 8:10, 11:9, 6:0, 6:3, Sturgess Flam 9:7, 6:3, 6:2, Gonzalez — Sturgess 6:2, 6:3, 14:12 1949 Gonzalez — Parker 3:6, 9:7. 6:3, 6:2, Schroeder — Talbert 2:6, 6:4, 4:6, 6:4, 6:4, Gonzalez — Schroeder 16:18,2:6,6:1,6:2,6:4. 1950 Larsen — Savitt 6:2, 10:8,7:9,6:2, Flam — M ulloy 2:6. 6:2,9:11,6:1,6:3, Larsen —Flam 6:3,4:6,5:7,6:4,6:3 1951 Sedgman — Larsen 6:1, 6:2, 6:0, Seixas — Savitt 6:0, 3:6, 6:3, 6:2, Sedgman — Seixas 6:4, 6:1, 6:1 1952 Sedgman — Rose 6:3, 6:3, 6:4, Mulloy — Richardson 10:8, 6:0. 8:6, Sedgman — Mulloy 6:1, 6:2, 6:3 1953 Trabert — Rosewall 7:5, 6:3, 6:3, Seixas — Hoad 7:5. 6:4, 6:4, Trabert — Seixas 6:3, 6:2, 6:3 1954 Seixas — Richardson 6:3, 12:14, 8:6, 6:2, Hartwig — Rosewall 6:4, 6:3, 6:4, Seixas — Hartwig 3:6, 6:2, 6:4, 6:4 1955 Trabert — Hoad 6:4, 6:2, 6:1. Rosewall — Seixas 6:4. 6:4, 7:5. Trabert — Rosewall 9:7, 6:3, 6:3 1956 Rosewall — Seixas 10:8,6:0, 6:3, Hoad — Fraser 15:13, 6:2, 6:4, Rosewall — Hoad 4:6, 6:2, 6:3, 6:3 1957 Anderson — Davidson 5:7,6:2,4:6,6:3,6:4, Cooper — Flam 6:1, 7:5, 6:4, Anderson — Cooper 10:8, 7:5, 6:4 1958 Cooper — Fraser 8:6, 8:6, 6:1, Anderson — Schmidt 6:4, 7:5, 6:2, Cooper — Anderson 6:2, 3:6, 4:6, 10:8, 8:6 1959 Fraser — Bartzen 6:3, 6:2, 6:2, Olmedo — Holmberg 15:13, 6:4, 3:6, 6:1, Fraser — Olmedo 6:3. 5:7, 6:2, 6:4 1960 Fraser — Ralston 11:9,6:3,6:2, Laver - Buchholz 4:6, 5:7, 6:4, 6:2, 7:5. Fraser — Laver 6:4, 6:4, 10:8 1961 Emerson — Osuna 6:3, 6:2, 3:6, 5:7, 9:7, Laver Sangster 13:11, 7:5. 6:4, Emerson — Laver 7:5, 6:3.6:2

1962 Laver — Osuna 6:1,6:3,6:4, Emerson — McKinley 4:6, 6:4. 6:3, 6:2, Laver — Emerson 6:2, 6:4, 5:7, 6:4 1963 Osuna — McKinley 6:4, 6:4, 10:8, Froehling — Barnes 6:3, 6:1,6:4, Osuna — Froehling 7:5, 6:4. 6:2 1964 Emerson — McKinley 7:5, 11:9. 6:4, Stolle — Osuna 6:3, 8:6, 6:3, Emerson — Stolle 6:4, 6:1, 6:4 1965 Santana — Ashe 2:6, 6:4, 6:2, 6:4, Drysdale — Osuna 6:3,4:6,6:4. 6:1, Santana — Drysdale 6:2, 7:9, 7:5, 6:1 1966 Stolle — Emerson 6:4, 6:1, 6:1, Newcombe — Santana 6:3, 6:4, 6:8, 8:6, Stolle — Newcombe 4:6, 12:10, 6:3, 6:4 1967 Newcombe — Scott 6:4, 6:4, 6:3, Graebner — Leschly 3:6, 3:6, 7:5, 6:4, 7:5, Newcombe — Graebner 6:4, 6:4, 8:6 1968 Ashe — Graebner 3:6, 8:6, 7:5, 6:2, Okker — Rosewall 8:6,6:4,6:8,6:1, Ashe —Okker 14:12,5:7,6:3,3:6,6:3 1969 Laver — Ashe 8:6, 6:3,14:12, Roche — Newcombe 3:6. 6:4, 4:6, 6:3, 8:6, Laver — Roche 7:9. 6:1, 6:3, 6:2 1970 Rosewall — Newcombe 6:3, 6:4, 6:3, Roche — Richey 6:2, 7:6, 6:1, Rosewall — Roche 2:6, 6:4, 7:6, 6:3 1971 Kodeš — Ashe 7:6, 3:6, 4:6, 6:3, 6:4, Smith — Okker 7:6, 6:3, 3:6, 2:6,6:3, Smith — Kodeš 3:6, 6:3, 6:2, 7:6 1972 Ashe — Richey 6:1, 6:4, 7:6, Nastase — Gorman 4:6, 7:6, 6:2, 6:1, Nastase — Ashe 3:6, 6:3, 6:7, 6:4, 6:3 1973 Newcombe — Rosewall 6:4, 7:6, 6:3, Kodeš — Smith 7:5,6:7,1:6,6:1,7:5, Newcombe — Kodeš 6:4,1:6.4:6. 6:2, 6:3 1974 Connors — Tanner 3:6, 6:3, 6:4, 6:1, Rosewall — Newcombe4:6, 6:3, 3:6, 7:6, 6:4, Connors — Rosewall 6:1, 6:0, 6:1 1975 Connors — Borg 7:5, 7:5,7:5, Orantes — Vilas 4:6,1:6, 6:2, 7:5, 6:4, Orantes — Connors 6:4, 6:3, 6:3 1976 Connors— Vilas 6:4,6:2,6:1, Borg — Nastase 6:3,6:3, 6:4, Connors — Borg 6:4, 3:6, 7:6, 6:4 1977 Vilas — Solomon 6:2, 7:6, 6:2, Connors — Barazzutti 7:5, 6:3, 7:5, Vilas — Connors 2:6, 6:3, 7:6, 6:0 1978 Borg — Gerulaitis 6:3. 6:2, 7:6. Connors — Me Enroe 6:2, 6:2, 7:5, Connors — Borg 6:4, 6:2, 6:2

Štvorhra mužov (Finálové výsledky)

1918 Tilden, Richards — Alexander, Wright 6:3.6:4,3:6,2:6. 6:2

Forest Hills 1919 Brookes, Patterson — Tilden, Richards 8:6, 6:3, 4:6, 4:6, 6:2 1920 Johnston, Griffin — Davis, Roberts 6:2, 6:2, 6:3 1921 Tilden, Richards — Williams, Washbum 13:11, 12:10, 6:1 1922 Tilden, Richards — Patterson, O’Hara Wood 4:6, 6:1, 6:3, 6:4 1923 Tilden, Norton — Williams, Washbum 3:6, 6:2, 6:3, 5:7, 6:2 1924 R. G. Kinsey, H. O. Kinsey — Patterson, O'Hara Wood 7:5, 5:7, 7:9, 6:3, 6:4 1925 Williams, Richards — Patterson, Hawkes 6:2, 8:10,6:4. 11:9 1926 Williams, Richards — Tilden, Chapin 6:4, 6:8, 11:9,6:3 1927 Tilden, Hunter — Williams, Johnston 10:8, 6:3, 6:3 1928 Lott, Hennessey — Patterson, Hawkes 6:2, 6:1, 6:2 1929 Lott, Doeg —Bell, White 10:8, 16:14, 6:1 1930 Lott, Doeg — Van Ryn, Allison 8:6, 6:3,4:6, 13:15, 6:4 1931 Allison, Van Ryn — Mangin, Bell 6:4, 8:6, 6:3 1932 Vines, Gledhill — Allison, Van Ryn 6:4, 6:3, 6:2 1933 Lott, Stoefen — Shields, Parker 11:13,9:7,9:7,6:3 1934 Lott, Stoefen — Allison, Van Ryn 6:4, 9:7, 3:6, 6:4 1935 Allison, Van Ryn — Budge, Mako 6:4,6:2, 3:6, 2:6,6:1 1936 Budge, Mako — Allison, Van Ryn 6:4, 6:2, 6:4 1937 von Cramm, Henkel — Budge, Mako 6:4, 7:5, 6:4 1938 Budge, Mako — Quist, Bromwich 6:3, 6:2, 6:1 1939 Quist, Bromwich — Crawford, Hopman 8:6, 6:1, 6:4 1940 Kramer, Schroeder — Mulloy, Prussoff 1941 Kramer, Schroeder — Sabin, Mulloy 1942 Mulloy, Talbert — Schroeder, Wood 1943 Kramer, Parker — Talbert, Freeman 1944 McNeill, Falkenburg — Talbert, Segura 7:5, 6:4, 3:6, 6:1 1945 Mulloy, Talbert — Falkenburg, Tuero 12:10, 8:10,

211 12:10,6:2 1946 Mulloy. Talbert — McNeill, Guernsey 3:6, 6:4, 2:6.6:3, 20:18 1947 Kramer, Schroeder — Talbert, Sidwell 6:4, 7:5, 6:3 1948 Mulloy. Talbert — Parker, Schroeder 1:6, 9:7. 6:3, 3:6, 9:7 1949 Sidwell, Bromwich — Sedgman, Worthington 6:4, 6:0, 6:1 1950 Bromwich. Sedgman — Mulloy, Talbert 7:5, 8:6, 3:6, 6:1 1951 McGregor, Sedgman — Candy, Rose 10:8, 6:4, 4:6* 7:5 1952 Rose, Seixas — McGregor, Sedgman 3:6, 10:8, 10:8, 6:8, 8:6 1953 Rose, Hartwig — Mulloy, Talbert 6:4, 4:6, 6:2, 6:4 1954 Seixas. Trabert — Hoad. Rosewall 3:6. 6:4, 8:6. 6:3 1955 Kamo. Miyagi — Moss. Quillian 6:2. 6:3. 3:6. 1:6. 6:4 1956 Hoad. Rosewall — Richardson. Seixas 6:2, 6:2, 3:6. 6:4 1957 Cooper, Fraser— Mulloy, Patty 4:6, 6:3, 9:7, 6:3 1958 Richardson, Olmedo — Giammalva, MacKay 6:4, 3:6, 6:3, 6:4 1959 Emerson, Fraser — Olmedo, Buchholz 3:6.6:3,5:7,6:4, 7:5 1960 Emerson. Fraser— Laver. Mark 9:7. 6:2, 6:4 1961 McKinley. Ralston — Osuna. Palafox 6:3, 6:4, 2:6, 13:11 1962 Osuna. Palafox — McKinley. Ralston 6:4, 10:12, 1:6, 9:7. 6:3 1963 McKinley. Ralston — Osuna. Palafox 9:7,4:6, 5:7, 6:3, 11:9 1964 McKinley. Ralston — Sangster, Stilwell 6:3, 6:2, 6:4 1965 Emerson. Stolle — Froehling, Pasarell 6:4, 10:12, 7:5, 6:3 1966 Emerson. Stolle — Ralston, Graebner 6:4, 6:4, 6:4 1967 Newcombe, Roche — Davidson, Bowrey 6:8, 9:7, 6:3, 6:3 1968 Lutz, Smith — Ashe, Gimeno 11:9, 6:1, 7:5 1969 Rosewall, Stolle — Pasarell, Ralston 2:6, 7:5,13:11, 6:3

Forest Hills

212

1970, Barthes. Pilič — Emerson, Laver 6:3, 7:6, 4:6, 7:6 1971 Newcombe. Taylor — Smith, Van Dillen 6:7, 6:3. 7:6. 4:6. 7:6 1972 Drysdale. Taylor — Davidson. Newcombe 6:4, 7:6. 6:3 1973 Davidson, Newcombe — Laver, Rosewall 7:5, 2:6. 7:5, 7:5

1974 Lutz, Smith — Cornejo, Fillol 6:3, 6:3 1975 Connors, Nastase — Okker, Riessen 6:4, 7:6 1976 Okker, Riessen — Kronk, Letcher 6:4, 6:4 1977 Hewitt. McMillan — Gottfried. Ramirez 6:4. 6:0 1978 Smith, Lutz— Riessen, Stewart 1:6, 7:5, 6:3

Dvojhra žien (Semifinálové a finálové výsledky)

1931 Moodyová — Mudfordová 6:2,6:4, Whittingstallová — Nuthallová 6:2,3:6,6:4, Moodyová — Whittingstallová 6:4, 6:1 1932 Jacobsová — Pittmanová 6:2, 6:3, Babcocková — Ridleyová 4:6, 7:5, 6:3, Jacobsová — Babcocková 6:2, 6:2 1933 Jacobsová — Roundová 6:4, 5:.7, 6:2, Moodyová — Nuthallová 2:6, 6:3, 6:2, Jacobsová — Moodyová 8’:6, 3:6,3:0 (Moodyová sa vzdala) 1934 Jacobsová — Babcocková 7:5, 6:0, Palfreyová — Andrusová 6:3, 6:4, Jacobsová — Palfreyová 6:1, 6:4 1935 Jacobsová — Kingová 6:4,6:3, Fabyanová — Stammersová 9:7, 7:5, Jacobsová — Fabyanová 6:1, 6:4 1936 Marblová — Pedersenová 6:1, 6:1, Jacobsová — Stammersová 6:4, 6:3, Marblová — Jacobsová 4:6, 6:3, 6:2 1937 Lizanová — Bundyová 6:2, 6:3, Jedrzejewska — Jacobsová 6:4, 6:4, Lizanová — Jedrzejewska 6:4, 6:2 1938 Marblová — Fabyanová 5:7, 7:5, 7:5, Wynnová — Bundyová 5:7, 6:4,8;6, Marblová — Wynnová 6:0,6:3 1939 Marblová — Wolfendenová 6:0, 6:1, Jacobsová — Stammersová 7:5, 6:0, Marblová — Jacobsová 6:0, 8:10,6:4 1940 finále: Marblová — Jacobsová 6:2, 6:3 1941 finále: Cooková — Betzová 6:1, 6:4 1942 finále: Betzová — Broughová 4:6, 6:1, 6:4 1943 finále: Betzová — Broughová 6:3, 5:7, 6:3 1944 Betzová — Broughová 6:2,6:3, Osbomová — Bundyová 4:6, 6:4, 6:0, Betzová — Osbornová 6:3, 8:6

1918 Pollacková — Casselová 6:3, 6:0, Gossová — Ledouxová 6:3, 6:4, Gossová — Pollacková 6:2, 7:5 1919 Wightmanová — Harveyová 6:2,6:2, Zindersteinová — Bjurstedtová 4:6, 6:1, 6:2, Wightmanová — Zinderstei­ nová 6:1, 6:2 1920 finále: Malloryová — Zindersteinová 6:3,6:1 1921 Malloryová — Bundyová 8:6, 6:2, Brownová — Hitchinsová 6:3,6:0, Malloryová— Brownová 4:6,6:4, 6:2 1922 Malloryová — Bancroftová 6:0, 6:4, Willsová — Bundyová 6:4, 6:3, Malloryová — Willsová 6:3, 6:1 1923 Willsová — Gossová 6:4, 6:0, Malloryová — Claytonová 6:4, 6:2, Willsová — Malloryová 6:2, 6:1 1924 Willsová — Brownová 6:4, 4:6, 6:3, Malloryová — Gossová 6:3, 6:4, Willsová — Malloryová 6:1, 6:2 1925 Willsová — Gossová 3:6, 6:0, 6:2, McKanová — Malloryová 4:6, 7:5, 8:6, Willsová — McKanová 3:6, 6:0, 6:2 1926 Malloryová — Bayardová 6:3,6:3, Ryanová — Browno­ vá 6:1, 6:3, Malloryová — Ryanová 4:6,6:4, 9:7 1927 Willsová — Jacobsová 6:0,6:2, Nuthallová — Chapinová 6:1. 4:6, 6:3, Willsová — Nuthallová 6:1, 6:4 1928 Willsová — Crossová 6:0,6:1, Jacobsová — Malloryová 6:2, 7:5, Willsová — Jacobsová 6:2, 6:1 1929 Willsová — Malloryová 6:0, 6:0, Watsonová — Jacob­ sová 6:1, 4:6, 6:4, Willsová — Watsonová 6:4. 6:2 1930 Nuthallová — Morrillová 6:8, 6:4, 6:2, Harperová — Leviová 6:2, 6:3, Nuthallová — Harperová 6:4, 6:1

Forest Hills

1945 Cooková — Broughová 6:3, 6:4, Betzová — Hartová 6:3, 6:2, Cooková — Betzová 3:6, 8:6, 6:4 1946 Betzová — Toddová 6:2, 6:3, Hartová — Prentissová 6:3, 6:2, Betzová — Hartová 11:9, 6:3 1947 Broughová — Boltonová 2:6, 6:4, 7:5, Osbomová — Hartová 7:5,7:5, Broughová — Osbomová 8:6,4:6,6:1 1948 du Pontová — Moranová 10:8, 6:4, Broughová — Toddová 6:3, 6:3, du Pontová — Broughová 4:6, 6:4, 15:13 1949 du Pontová — Hiltonová 6:2,6:3, Hartová — Brougho­ vá 7:5, 6:1, du Pontová — Hartová 6:4, 6:1 1950 du Pontová — Chaffeeová 6:1, 1:6, 6:0, Hartová — Bakerová 6:4, 6:1, du Pontová — Hartová 6:3, 6:3 1951 Connollyová — Hartová 6:4, 6:4, Fryová — WalkerSmithová 2:6,6:2,6:1, Connollyová — Fryová 6:3,1:6, 6:4 1952 Connollyová — Fryová 4:6, 6:4, 6:1, Hartová — Broughová 9:7, 8:6, Connollyová — Hartová 6:3, 7:5 1953 Connollyová — Fryová 6:1,6:1, Hartová — Broughová 6:2, 6:4, Connollyová — Hartová 6:2, 6:4 1954 Hartová — Fryová 6:2,6:0, Broughová — Hardová 6:2, 6:3, Hartová— Broughová 6:8, 6:1, 8:6 1955 Hartová — Knodová 6:1,6:1, Wardová — Breitová 6:1, 6:2, Hartová — Wardová 6:4, 6:2 1956 Fryová — Bloomerová 6:4, 6:4, Gibsonová — Prattová 6:1, 10:8, Fryová — Gibsonová 6:3, 6:4 1957 Gibsonová — Knodová 6:2,6:2, Broughová — Hardová 6:2, 6:4, Gibsonová —.Broughová 6:3, 6:2 1958 Gibsonová — Fleitzová 6:4, 6:2, Hardová — Arthová 7:5, 6:2, Gibsonová — Hardová 3:6, 6:1, 6:2 1959 Buenoová — Hardová 6:1, 6:4, Trumanová — Haydonová 6:2, 6:3, Buenoová — Trumanová 6:1, 6:4 1960 Hardová — Floydová 6:1,7:5, Buenoová — Trumanová 6:3, 9:7, Hardová — Buenoová 6:4, 10:12, 6:4 1961 Hardová — Smithová 6:4, 3:6, 6:3, Haydonová — Mortimerová 6:4, 6:2, Hardová — Haydonová 6:3, 6:4

213 1962 Smithová — Buenoová 6:8, 6:3, 6:4, Hardová — Palmerová 6:2, 6:3, Smithová — Hardová 9:7, 6:4 1963 Buenoová — Jonesová 1:6, 6:2, 9:7, Smithová — Cattová 6:2, 6:0, Buenoová — Smithová 7:5, 6:4 1964 Buenoová — Hanksová 6:4, 6:2, Graebnerová — Richeyová 2:6,9:7,6:4, Buenoová — Graebnerová 6:1, 6:0 1965 Smithová — Richeyová 6:2,6:2, Moffittová Buenoo­ vá 6:2, 6:3, Smithová— Moffittová 8:6, 7:5 1966 Buenoová — Casalsová 6:2, 10:12, 6:3, Richeyová — Melvillová 6:3, 6:2, Buenoová — Richeyová 6:3, 6:1 1967 Kingová — Durrová 6:2, 6:4, Jonesová — Tumerová 6:2, 6:4, Kingová — Jonesová 11:9, 6:4 1968 Kingová — Buenoová 3:6. 6:4. 6:2. Wadová — Jone­ sová 7:5, 6:1. Wadová - Kingová 6:4. 6:2 1969 Courtová — Wadová 7:5, 6:0, Richeyová — Casalsová 7:5, 6:3, Courtová — Richeyová 6:2, 6:2 1970 Courtová — Richeyová 6:1, 6:3, Casalsová — Wadová 6:2, 6:7, 6:2, Courtová — Casalsová 6:2, 2:6, 6:1 1971 Kingová — Evertová 6:3, 6:2, Casalsová — Melvillová 6:4, 6:3, Kingová — Casalsová 6:4, 7:6 1972 Kingová — Courtová 6:4, 6:4, Melvillová — Evertová 6:4, 6:2, Kingová — Melvillová 6:3, 7:5 1973 Goolagongová — Masthoffová 6:1, 4:6, 6:4, Courtová — Evertová 7:5, 2:6, 6:2, Courtová — Goolagongová 7:6, 5:7, 6:2 1974 Kingová — Heldmanová 2:6,6:3,6:1, Goolagongová Evertová 6:0, 6:7, 6:3, Kingová — Goolagongová 3:6, 6:3, 7:5 1975 Evertová — Navrátilová 6:4,6:4, Cawleyová — Wadová 7:5, 6:1, Evertová — Cawleyová 5:7, 6:4, 6:2 1976 Evertová — Jaušovcová 6:3, 6:1, Cawleyová — Fromholtzová 7:6, 6:0, Evertová — Cawleyová 6:3, 6:0 1977 Evertová — Stoveová 6:3, 7:5, Tumbullová — Navráti­ lová 2:6, 7:5, 6:4, Evertová — Turnbullová 7:6, 6:2 1978 Shriverová — Navrátilová 7:6, 7:6, Evertová — Tum­ bullová 6:3, 6:0, Evertová — Shriverová 7:6, 6:4

Forest Hills Štvorhra žien (Finálové výsledky) 1918 Zindersteinová. Gossová - Bjurstedtová, Roggeová 7:5. 8:6 1919 Zindersteinová. Gossová 1920 Zindersteinová. Gossová 1921 Brownová, Williamsová 1922 Jessupová, Willsová — Malloryová, Sigoumeyová 6:4, 7:9. 6:3 1923 McKanová, Covellová — Wightmanová, Gossová 2:6, 6:2, 6:1 1924 Wightmanová, Willsová — Gossová, Jessupová 6:4, 6:3 1925 Brownová. Willsová — Bundyová, Ryanová 6:4. 6:3 1926 Ryanová, Gossová — Brownová, Chapinová 3:6, 6:4, 12:10 1927 Godfreeová, Harveyová — Fryová, Nuthallová 6:1,4:6, 6:4 1928 Wightmanová, Willsová — Crossová, Harperová 6:2, 6:2 1929 Watsonová, Michellová — Covellová, Shepherd-Barronová 2:6, 6:3, 6:4 1930 Nuthallová, Palfreyová — Crossová, Harperová 3:6, 6:3. 7:5 1931 Nuthallová, Whittingstallová — Roundová, Jacobsová 6:2. 6:4 1932 Jacobsová, Palfreyová — Painterová, Marblová 8:6, 6:1 1933 Nuthallová, Jamesová — Moodyová, Ryanová w. o. 1934 Jacobsová, Palfreyová — Babcocková, Andrusová 4:6, 6:3, 6:4 1935 Jacobsová, Fabyanová - Babcocková, Andrusová 6:4, 6:2 1936 Van Rynová. Babcocková Jacobsová, Fabyanová 9:7, 2:6, 6:4

214 1937 Fabyanová, Marblová — Babcocková, Van Rynová 7:5, 6:4 1938 Fabyanová, Marblová — Mathieuová, Jedrzejewska 6:8, 6:4, 6:3 1939 Fabyanová, Marblová — Stammersová, Hammersleyová 6:4, 8:6 1940 Fabyanová, Marblová 1941 Cooková. Osbornová 1942 Broughová, Osbornová 1943 Broughová, Osbornová 1944 Broughová, Osbornová — Betzová, Hartová 4:6, 6:4, 6:3 1945 Broughová, Osbornová — Betzová, Hartová 6:4, 6:4 1946 Broughová, Osbornová — Amold-Prentissová. Toddová 6:2. 6:0 1947 Broughová, Osbornová — Hartová, Toddová 5:7, 6:3, 7:5 1948 Broughová, du Pontová — Hartová, Toddová 6:4, 8:10, 6:1 1949 Broughová, du Pontová — Hartová, Fryová 6:4, 8:6 1950 Broughová. du Pontová — Hartová, Fryová 6:2. 6:2 1951 Fryová, Hartová — Toddová, Chaffeeová 6:4. 6:2 1952 Fryová, Hartová — Broughová, Connollyová 10:8. 6:4 1953 Fryová, Hartová — du Pontová, Broughová 6:3.7:9,9:7 1954 Fryová, Hartová — du Pontová, Broughová 6:4, 6:4 1955 Broughová, du Pontová — Hartová, Fryová 6:3,1:6.6:3 1956 Broughová, du Pontová — Fryová, Prattová 6:3. 6:0 1957 Broughová, du Pontová - Gibsonová, Hardová 6:2. 7:5 1958 Arthová, Hardová Gibsonová, Buenoová 2:6. 6:3. 6:4 1959 Arthová, Hardová Buenoová, Moorová 6:2. 6:3

Forest Hills

215

I960 Buenoová, Hardová — Haydonová, Cattová 6:1, 6:1 1961 Hardová, Turnérova — Budingová, Ramirezová 6:4, 5:7, 6:0 1962 Buenoová, Hardová — Moffittová, Susmanová 4:6,6:3, 6:2 1963 Ebbernová, Smithová — Hardová, Buenoová 4:6, 10:8, 6:3 1964 Moffittová, Susmanová — Smithová, Turnerová 3:6, 6:2, 6:4 1965 Graebnerová, Richeyová — Moffittová, Susmanová 6:4, 6:4 1966 Buenoová, Richeyová — Ringová, Casalsová 6:3, 6:4 1967 Casalsová, Ringová — Eiselová, Falesová 4:6, 6:3, 6:4 1968 Buenoová, Courtová — Casalsová, Ringová 4:6, 9:7, 8:6

1969 Durrová, Hardová — Courtová, Wadová 0:6, 6:3, 6:4 1970 Courtová, Daltonová — Casalsová, Wadová 6:4, 6:3 1971 Casalsová, Daltonová — Chanfreauová, Durrová 6:3, 6:3 1972 Durrová, Stoveová—Courtová, Wadová 6:3, 1:6, 6:3 1973 Courtová, Wadová—Ringová, Casalsová 3:6, 6:3, 7:5 1974 Ringová, Casalsová—Durrová, Stoveová 7:6, 6:7. 6:4 1975 Courtová, Wadová—Ringová, Casalsová 7:5, 2:6. 7:6 1976 Boshoffová, Rlossová—Morozovová, Wadová 6:1, 6:4 1977 Navrátilová, Stoveová—Richardsová, Stuartová 6:1. 7:6 1978 Ringová, Navrátilová—Reidová, Turnbullová 7:6. 6:4

Miešaná štvorhra (Finálové výsledky)

1930 Allison, Crossová—Shields, Morrillová 6:4,6:4 1931 Lott, Nuthallová—Allison, Harperová 6:3, 6:3 1932 Perry, Palfreyová—Vines, Jacobsová 6:3, 7:5 1933 Vines, Ryanová—Lott, Palfreyová 11:9, 6:1 1934 Lott. Jacobsová—Stoefen, Ryanová 4:6, 13:11,6:2 1935 Maier, Fabyanová—Menzel, Stammersová 6:3, 3:6, 6:4 1936 Mako, Marblová—Budge, Fabyanová 6:3, 6:2 1937 Budge, Fabyanová—Petra, Henrotinová 6:2, 8:10, 6:0 1938 Budge, Marblová—Bromwich, Coyneová 6:1, 6:2 1939 Hopman, Marblová 1940 Riggs, Marblová 1941 Rramer, Cooková 1942 Schroeder, Broughová 1943 Talbert, Osbornová

1918 Wright, Wightmanová—Alexander. Bjurstedtová 6:2, 6:4 1919 Richards, Zindersteinová—Tilden, Ballinová 1920 W. F. Johnson, Wightmanová 1921 W. M. Johnston, Brownová 1922 Tilden, Malloryová—Rinsey, Willsová 6:4, 6:3 1923 Tilden, Malloryová — Hawkes, McRanová 6:3,2:6,10:8 1924 Richards, Willsová—Tilden, Malloryová 6:8, 7:5, 6:0 1925 Hawkes, McRanová—Richards, Harveyová 6:2, 6:4 1926 Borotra. Ryanová—Lacoste, Wightmanová, 6:4, 7:5 1927 Cochet, Bennettová—Lacoste, Wightmanová 2:6, 6:0, 6:2 1928 Hawkes, Willsová — Moon, Crossová 6T1, 6:3 1929 Lott, Nuthallová—Austin, Covellová 6:3, 6:3

Forest Hills 1944 Talbert. Osbornová—McNeill, Bandyová 6:2, 6:3 1945 Talbert. Osbornová—Falkenburg, Hartová 6:4, 6:4 1946 Talbert. Osbornová—Kimbell, Broughová 6:3„ 6:4 1947 Bromwich, Broughová—Segura, Moranová 6:3, 6:1 1948 Brown. Broughová—Talbert, du Pontová 6:4. 6:4 1949 Sturgess, Broughová—Talbert, du Pontová 4:6. 6:3. 7:5 1950 McGregor, du Pontová Sedgman. Hartová 6:4. 3:6. 6:3 1951 Sedgman, Hartová—Rose, Fryová 6:3, 6:2 1952 Sedgman, Hartová — Hoad, Longová 6:3, 7:5 1953 Seixas. Hartová—Hartwig, Sampsonová 6:2, 4:6. 6:4 1954 Seixas. Hartová — Rosewall, du Pontová 4:6, 6:1.6:1 1955 Seixas. Hartová—Mulloy. Fryová 7:5, 5:7. 6:2 1956 Rosewall, du Pontová—Hoad, Hardová 9:7. 6:1 1957 Nielsen. Gibsonová—Howe, Hardová 6:3. 9:7 1958 Fraser, du Pontová—Olmedo, Buenoová 6:4. 3:6. 9:7 1959 Fraser, du Pontová—Mark. Hoppsová 7:5. 13:15, 6:2 1960 Fraser, du Pontová—Palafox. Buenoová 6:3. 6:2

216 1961 Mark. Smithová—Ralston, Hardová w.o. 1962 Stolle, Smithová—Froehling, Turnerová 7:5, 6:2 1963 Fletcher. Smithová—Rubinoff. Tegartová 3:6, 8:6, 6:2 1964 Newcombe. Smithová—Rubinoff, Tegartová 10:8, 4:6, 6:3 1965 Stolle. Smithová—Froehling. Tegartová 6:2, 6:2 1966 Davidson, Falesová—Rubinoff. Aucampová 6:3. 6:1 1967 Davidson, Ringová—Smith, Casalsová 1968 nehrálo sa 1969 Riessen, Courtová—Ralston, Durrová 7:5. 6:3 1970 Riessen. Courtová—McMillan. Daltonová 6:4. 6:4 1971 Davidson. Kingová—Maud. Stoveová 6:3, 7:5 1972 Riessen. Courtová — Nastase, Casalsová 6:3, 7:5 1973 Davidson. Kingová—Riessen. Courtová 6:4. 3:6. 7:5 1974 Masters. Teeguardenová Connors. Evertová 6:1. 7:6 1975 Stockton, Casalsová — Stolle, Kingová 6:3, 6:7, 6:3 1976 Dent, Kingová — McMillan, Stoveová 3:6, 6:2, 7:5 1977 McMillan, Stoveová- Gerulaitis, Kingová 6:2, 3:6, 6:3 1978 McMillan, Stoveová—Ruffels, Kingová 6:3, 7:6

Tenis — encyklopédia

217

Galeovej pohár

I. ročník — 1950 (4 účastníci) Finále: Taliansko—Francúzsko 4:1 Bergamo—Haillet 6:2, 6:3, Gardini—Lemyze 6:1, 6:2, Gardini, Clerici—Lemyze, Nys 6:1, 6:3, Bergamo— Lemyze 8:10, 7:5, 7:5, Parri—Nys 3:6, 2:6

II. ročník — 1951 (8 ůčastnikov) Finále: Francúzsko—NSR 5:0 Lemyze—Pottinger 8:6,10:8, Haillet—Feldbausch 6:4, 6:4, Haillet, Lemyze—Feldbausch, Pottinger 6:1, 6:3, 6:1, Pilet—Biderlach 1:6, 6:2, 6:2, Darmon—Giss 6:4, 1:6, 6:1 III. ročník — 1952 (8 ůčastnikov) Finále: Taliansko—Francúzsko 4:1 Pietrangeli—Perreau 6:8, 6:2, 6:2, Maggi—Pilet 6:2, 3:6, Pietrangeli, Maggi—Pilet, Grinda 10:8, 6:3, Pietrangeli—Pilet 7:5, 6:1, Maggi—Perreau 7:5 IV. ročník — 1953 (13 ůčastnikov) Finále: Francúzsko—Taliansko 4:1 Pilet—Pietrangeli 5:7, 6:0, 6:1, Grinda—Jacobini 6:2, Pilet, Darmon—Pietrangeli, Pirro 3:6, 5:7, Grinda—Pietrangeli 6:4, 6:1, Pilet—Jacobini 5:7, 6:1

3:6, 6:3, 6:4,

6:0, 7:9, 6:0,

V. ročník — 1954 (10 ůčastnikov) Finále: Taliansko—SFRJ 3:2 Jacobini—Jageč 6:2, 7:5, Pirro—Bačo 6:3, 3:6, 4:6, Jacobini, Pirro—Bačo, Jageč 10:8,4:6,6:4,6:3, Pirro— Jageč 0:6, 5:7, Jacobini—Bačo 6:3,4:6, 7:5 VI. ročník — 1955 (10 ůčastnikov) Finále:Taliansko—Spanielsko 5:0 Jacobini—Gimeno 3:6, 6:3, 6:4, Bonetti—Moure 6:1, 6:4, Jacobini, Drisaldi—Arilla, Gimeno 6:3, 6:4, 2:6, 6:1, Morelli—Maure 6:2, 6:4, Drisaldi—Santana 6:4, 6:4

VIL ročník — 1956 (11 ůčastnikov) Finále: Španielsko—Taliansko 4:1 Santana—Bonetti 6:3, 5:7, 7:5, Gimeno—Bonaiti 5:7,

6:2,6:3, Arilla, Gimeno—Drisaldi, Maggi 6:4,4:6, 3:6, 3:6, Gimeno—Bonetti 6:2, 6:2, Santana—Bonaiti 4:6, 7:5,7:5

Zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Praha): Československo—Rakůsko 5:0 Jelínek—Herzig 6:4, 6:4, Meruňka—Stiehl 6:4, 6:4, Černoch, Macháček—Bóck, Stiehl 6:3,6:0,7:5, Meruň­ ka—Herzig 6:3, 6:0, Jelínek—Stiehl 6:3, 3:6, 6:3 Československo—SFRJ 4:1 Meruňka—Jovanovic 6:3,6:2, Jelínek—Pihler 6:3,6:3, Černoch, Macháček—Jovanovič, Pucihar 6:2, 6:1, Jelínek—Jovanovič 6:1, 8:10, 3:6, Meruňka—Pihler 6:1,6:3 Semifinále (Vichy): Československo—Taliansko 1:4 Macháček—Bonetti 4:6, 3:6, Meruňka—Bonaiti 5:7, 3:6, Černoch, Meruňka—Maggi, Drisaldi 11:9, 5:7,4:6, 3:6, Meruňka—Bonetti 6:1, 7:5, Macháček—Bonaiti 2:6, 4:6 O 3. miesto: Československo — Francúzsko 2:3. Machá­ ček—Grinda 3:6,1:6, Meruňka—Budbul 4:6, 6:2, 6:1, Černoch, Meruňka—Grinda, Jauffret 4:6, 3:6, 4:6, Meruňka—Grinda 1:6, 8:6, 0:6, Macháček—Budbul 3:6, 6:4, 6:2

VIII. ročník — 1957 (14 ůčastnikov) Finále: Španielsko—Taliansko 4:1 Santana—Morelli 9:7, 6:4, Gimeno—Bonetti 6:3, 6:4, Arilla, Gimeno—Bonetti, Maggi 6:4, 6:3, 6:3, Arilla— Morelli 3:6, 6:8, Santana—Casini 6:4, 6:4 Zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Bratislava): Československo—NSR 2:3 Meruňka—Ecklebe 7:5,4:6, 6:3, Jelínek—Bungert 8:6, 8:10, 5:7, Turek, Štróbl—Ecklebe, Stuck 2:6, 2:6, 0:6, Meruňka—Bungert 2:6, 6:4, 6:4, Jelínek—Ecklebe 4:6, 5:7 O 3. miesto v skupině: Československo—Rumunsko 5:0 Jelínek—Serester 2:6. 6:4, 6:1, Meruňka—Bardan 7:5, 6:4, Turek, Štróbl—Bosch, Georgescu 6:2, 6:4, 7:5, Jelínek—Bardan 6:4, 6:1, Meruňka—Serester 3:6, 9:7, 6:4

aleovej pohár IX. ročník — 1958 (16 ůčastníkov) Finále: Španielsko—NSR 3:2 Santana—Bungert 6:3, 7:5, 4:6, 6:0, Arilla—Ecklebe 6:1, 9:7,4:6, 7:5, Arilla, Santana—Ecklebe, Stuck 7:5, 6:3, 6:3, Gisbert—Stuck 0:6, 2:6, 0:6, Santana— Ecklebe 1:6, 5:7, 6:1,3:6 Zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Garmisch Partenkirchen): Českosloven­ sko—Belgicko 3:2 Turek—Gronckel 6:4, 4:6, 5:7, Jelinek—Valentin 6:1, 6:1, Jelínek, Mls—Gronckel, Drossard 6:3, 6:4, Tu­ rek—Valentin 6:1,6:1, Jelínek—Gronckel 2:6,6:4, 2:6 Československo—NSR 0:5 Turek—Ecklebe 6:2, 0:6, 0:6, Jelínek—Bungert 3:6, 6:8, Jelínek, Mls—Ecklebe, Stuck 1:6, 1:6, Turek— Bungert 0:6, 2:6, Jelínek—Stuck 3:6, 2:6

X. ročník — 1959 (15 ůčastníkov) Finále: NSR—ZSSR 4:1 Stuck—Potanin 6:3, 6:0, 6:1, Bungert—Lejus 6:2, 6:3, 6:2, Bungert, Stuck—Lejus, Lichačev 6:4, 5:7, 3:6, 7:5, 6:4, Stuck—Lejus 6:4, 6:1, 6:0, Sanders—Potanin 4:6, 3:6, 6:1, 7:5, 2:6 Zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Luhačovice): Československo—Rakúsko 4:1 Štróbl—Troger 6:4, 6:3, Šafárik—Pokorny 5:7, 6:2, 6:8,Mls, Štróbl—Herdy, Troger 6:0, 6:2, 6:3, Štróbl— Pokorný 6:2, 6:2, Šafárik—Herdy 6:2, 6:1 Československo—Taliansko 5:0 Šafárik—Bodó 6:4, 6:3, Štróbl—Birghi 6:3,16:18, 6:3, Mls, Štróbl—Bodó, Fanfani 6:2, 6:3, 5:7, 2:6, 7:5, Štróbl—Arlati 6:1, 6:2, Šafárik—Fanfani 4:6, 6:3, 7:5 Semifinále (Vichy): Československo—ZSSR 0:5 Štróbl—Potanin 2:6, 4:6, Šafárik—Lejus 7:5, 3:6, 4:6, Mls, Štróbl—Lejus, Lichačev 3:6, 4:6, 4:6, Šafárik— Lichačev 3:6, 5:7, Štróbl—Museljan 7:9, 2:6 O 3. miesto (Vichy): Československo—Francúzsko 2:3 Šafárik—Vaubrin 10:8, 6:4, 0:6, 2:6, 6:4, Štróbl— Boutboul 2:6, 5:7, 3:6, Mls, Štróbl—Boutboul, Renevand 6:4, 5:7, 2:6, 4:6, Štróbl—Duxin 3:6, 6:3, 5:7, 6:3, 6:2, Šafárik—Boutboul 0:6, 4:6, 2:6

XI. ročník — 1960 (15 ůčastníkov) Finále: Francúzsko—ZSSR 3:2 Bresson—Lichačev 6:3, 6:2, 6:4, Duxin—Lejus 5:7, 4:6, 8:10, Contet, Jauffret—Lejus, Lichačev 8:6, 6:2, 4:6, 6:2, Bresson—Lejus 2:6, 3:6, 6:3, 6:0, 6:3, Duxin—Lichačev 2:6, 3:6, 1:6 Zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Štětin): ČSSR—Holandsko 4:1 Slížek—Schneider 6:3, 6:2, Maxa—Scholtz 6:2, 6:3,

218 Maxa, Slížek—Schneider, Scholtz 4:6, 6:3, 6:3, 7:5, Seifert—Scholtz 2:6, 6:2, 4:6, Maxa—Schneider 6:2, 6:2 ČSSR—ZSSR 0:3 Maxa—Lichačev 2:6, 2:6, Slížek—Lejus 6:2, 4:6, 3:6, Maxa, Slížek—Lejus, Lichačev 3:6, 4:6, 1:6. Zápasy Maxa—Lejus a Slížek—Lichačev sa nehráli. XII. ročník — 1961 (17 ůčastníkov) Finále: Francúzsko—Španielsko 3:2 Duxin — Gisbert 1:6, 2:6, 3:6, Jauffret — Casado 6:3, 6:2,6:3, Jauffret, Contet — Arilla, Gisbert 6:3,6:0,6:2, Duxin — Casado 6:2, 6:1, 6:1, Jauffret — Gisbert 6:1, 4:6, 3:6, 6:4, 3:6

Zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Bratislava):ČSSR — Rakúsko 3:2 Štróbl — Blanke 6:3, 0:6, 6:2, Kacovský — Herdy 6:1, 7:5, Holeček, Šolc — Blanke, Herdy 2:6, 6:1, 3:6, 6:1, Kacovský — Blanke 6:2, 4:6, 2:6, Štróbl — Herdy 7:5, 6:3 ČSSR — Francúzsko 0:5 Kacovský — Duxin 5:7, 2:6, Štróbl — Barclay 2:6,6:8, Holeček, Štróbl — .Contet, Jauffret 5:7, 3:6, 6:8, Kacovský — Barclay 4:6, 7:5, 2:6, Holeček — Jauffret 4:6, 1:6 XIII. ročník — 1962 (17 ůčastníkov) Finále: Francúzsko — ZSSR 3:2 Barclay — Mdzinarišvili 6:4, 6:2, 6:4, Jauffret — Metreveli 6:3, 2:6, 3:6, 4:6, Duxin, Jauffret — Metreveli, Mdzinarišvili 8:6, 3:6, 4:6, 5:7, Jauffret — Mdzinarišvili 8:6, 6:1, 0:6, 6:2, Barclay — Metreveli 6:4, 6:2, 6:2

Zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Neuport): ČSSR — Belgicko 2:3 Koudelka — de Gronckel 6:3, 6:1, Holeček — Drossart 9:7, 5:7, 4:6, Holeček, Vopička — de Gronckel, Drossart 1:6, 2:6, 8:6, 8:6, 3:6, Koudelka — Drossart 7:5, 2:6, 1:6, Holeček — de Gronckel 6:4, 8:6 O 3. miesto v skupině: ČSSR — NSR 3:2 Vopička — Kreinberg 6:2, 8:10, 4:6, Koudelka — Eberle 6:1, 2:6, 8:6, Holeček, Vopička — Kreinberg, Loibl 6:4,6:3, Koudelka — Kreinberg 6:2,7:5, Vopička — Eberle 6:4, 8:10, 6:2 XIV. ročník — 1963 (17 ůčastníkov) Finále: ČSSR — Taliansko 3:2 Koudelka — Maioli 3:6, 6:4, 3:6, 5:7, Holeček — di Maso 6:4, 11:9, 6:4, Holeček, Koudelka — di Maso, Maioli 6:8, 4:6, 9:7, 7:9, Holeček — Maioli 6:0, 6:3, 8:6, Koudelka — di Maso 6:4, 6:2, 6:2

aleovej pohár Ďatšie zápasy čs. tenisto? Kvalifikácia (Plzeň): ČSSR — Monaco 5:0 Tajcnár — Landan 6:1, 6 :1, Koudelka — Trucchi 6:0, 6:0, Holeček, Koudelka — Landan, Trucchi 6:3, 6:2, 6:2, Kodeš — Landan 6:1, 6:2, Holeček — Trucchi 6:1, 6:2 ČSSR — Francúzsko 3:2 Koudelka — Contet 2:6, 6:3, 0:6, Tajcnár — Fremiot 8:10, 6:2, 3:6, Holeček, Koudelka — Beust, Contet 6:4, 5:7, 1:6, 7:5, 8:6, Koudelka — Fremiot 7:5, 6:1, Holeček — Contet 6:4, 6:2 Semifinále (Vichy): ČSSR — ZSSR 3:2 Holeček — Juška 7:9, 6:4, 1:6, Koudelka — Metreveli 6:3,6:4, Holeček, Koudelka— Metreveli, Mdzinarišvili 6:2, 6:0, 4:6, 7:5, Koudelka — Juška 4:6, 6:3, 3:6, Holeček- Metreveli 8:6, 6:3 XV. ročník — 1964 (19 ůčastníkov) Finále: ČSSR —ZSSR 2:3 Kodeš — Metreveli 3:6, 3:6, 6:4, 15:17, Koudelka — Ivanov 4:6, 10:8, 8:6, 6:2, Koudelka, Pála — Ivanov, Metreveli 4 :6, 7:5, 7:9, 6:8, Kodeš — Ivanov 5:7,4:6, 10:8, 8:6, 6:3, Koudelka — Metreveli 1:6, 4:6, 1:6 Ďalsie zápasy čs. tenisto? Kvalifikácia (Praha):ČSSR — Rakúsko 5:0 Koudelka — Pamich 6:3, 6:1, Kodeš — Tschematsch 6:1, 6:0, Koudelka, Pála — Kollinger, Pamich 6:0, 6:0, 6:2, Laudin — Kollinger 6:1,6:1, Pála — Pamich 6:2,6:1 ČSSR — Švédsko 5:0 Kodeš — Bengtson 6:1, 7:5, Koudelka — Anderson 6:4, 6:2, Koudelka, Pála — Anderson, Bengtson 6:2,6:2.6:3, Laudin — Nerrell 7:5,6:3, Kodeš — Anderson 7:5,4:6, 6:0 Semifinále (Vichy):ČSSR — MLR 5:0 Kodeš — Varga 3:6, 6:4, 6:3, Koudelka — Korpás 6:3, 6:1, Koudelka, Pála — Korpás, Kovács 10:8, 5:7, 6:2, 6:3, Laudin — Gadi 6:4, 5:7, 6:3, Pála — Kovács 8:6, 1:6, 6:4

XVI. ročník — 1965 (19 ůčastníkov) Finále: ČSSR —ZSSR 3:2 Kodeš — Ivanov 5:7, 6:3, 6:3, 2:6, 1:6, Laudin — Korotkov 6:2, 9:7, 6:0, Kodeš, Stočes — Ivanov, Korotkov 6:2, 6:3, 6:1, Kodeš — Korotkov 6:2, 5:7, 7:5, 6:1, Laudin — Ivanov 8:10, 2:6, 2:6

Ďaíšie zápasy čs. tenisto? Kvalifikácia (Atény): ČSSR — PER 4:1 Laudin — Nowicki 6:4, 5:7, 1:6, Kodeš — Lewandow­ ski 6:0, 2:6, 6:2, Kodeš, Laudin — Lewandowski, Nowicki 6:3,6:2,3:6,6:4, Laudin — Lewandowski 6:8, 6:1, 6:0, Stočes — Andrzejewski 7:5, 6:4 ČSSR — Grécko 3:2

219 Kodeš — Garrilidis 6:2,6:2, Laudin — Kalogeropoulos 1:6, 2:6, Kodeš, Stočes — Garrilidis, Kalogeropoulos 3:6, 6:4, 3:6, 8:6, 3:6, Laudin — Garrilidis 9:7, 6:8, 6:2, Kodeš — Kalogeropoulos 0:6, 6:3, 7:5 Semifinále (Vichy):ČSSR — MER 3:2 Laudin — Szócsik 6:2, 6:0, Kodeš — Szóke 6^2. 6:3. Kodeš. Stočes — Szócsik, Szóke 6:8, 1:6, 3:6, Kodeš — Szócsik 6:1, 6:2, Laudin — Szóke 6:4, 5:7, 5:7 XVII. ročník — 1966 (20 ůčastníkov) Finále: ČSSR —ZSSR 4:1 Kodeš — Kakulja 6:3, 6:1, 6:1, Laudin — Korotkov 6:2, 3:6, 6:1, 6:4, Kodeš, Medonos — Jegorov, Korotkov 6:4,6:3,6:1, Laudin — Kakulja 1:6,0:6,7:5, 3:6, Medonos — Jegorov 2:6, 7:5, 6:4, 1:6, 6:2 Ďatšie zápasy čs. tenisto? Kvalifikácia (Plzeň):ČSSR — NDR 5:0 Kodeš — Weise 6:1, 6:1, Laudin — Vasovic 6:0, 6:0, Kodeš, Medonos — Vasovic, Weise 6:0, 6:1, 6:0, Laudin — Frich 6:0, 6:0, Zedník — Póschk 6:0, 6:0 ČSSR — Holandsko 5:0 Kodeš — Soeters 6:2, 6:4, Laudin — Kasten 6:0, 6:2, Kodeš, Medonos — Kasten, Soeters 6:4,6:2,6:4, Kodeš — Kasten 6:1, 6:3, Laudin — Soeters 6:4, 6:3 ČSSR — Španielsko 4:1 Koaeš — Guerrero 6:2,6:2, Laudin — Orantes 6:8,2:6, Kodeš, Medonos — Escabar, Orantes 3:6,6:2,6:3, 3:6, 7:5, Kodeš — Orantes 6:4,3:6,6:2, Laudin — Guerrero 6:2, 5:7, 6:4 Semifinále (Vichy):ČSSR — Velká Británia 4:1 Kodeš — Battrick 6:2,6:1, Laudin — D. Lloyd 4:6, 3:6, Kodeš, Medonos — Battrick, D. Lloyd 6:4, 7:5, 2:6, 6:2, Kodeš — D. Lloyd 6:3,6:0, Laudin — Battrick 4:6, 6:3,6:4

XVIII. ročník — 1967 (20 ůčastníkov) Finále: Francúzsko — Velká Británia 4:1 Chanfreau — Battrick 6:4, 6:3, 4:6, 7:5, Goven — D. Lloyd 3:6, 6:3, 6:2, 6:1, Goven, Chanfreau — Battrick, Lloyd 10:8, 3:6, 4:6, 2:6, Chanfreau — D. Lloyd 6:2, 6:3, 5:7, 7:5,Proisy — Paish 6:4, 6:1, 6:3

Zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Mar. Lázně):ČSSR — SFRJ 3:2 Medonos — Tanderi 7:9,6:1,6:4, Hufka — Franulovic 1:6, 6:8, Hufka, Medonos — Franulovic, Ivančic 6:4, 6:4, 6:3, Hufka — Tanderi 6:4, 6:2, Medonos — Franulovic 3:6, 4:6 ČSSR — NSR 2:3 Medonos — Pohman 6:1,2:6,6:2, Hufka — Fassbender 4:6, 6:3, 6:3, Hufka, Medonos — Fassbender, Pohman 3:6, 6:3, 3:6, 4:6, Hufka — Pohman 6:4, 4:6, 7:9, Medonos — Fassbender 6:4, 5:7, 5:7

aleovej pohár XIX. ročník — 1968 (25 ůčastníkov) Finále: Španielsko — Francúzsko 3:2 Orantes :— Goven 6:4, 6:2, 6:3, Munoz — Proisy 6:4, 9:11, 6:8, 6:3, 1:6, Munoz, Orantes — Dominguez, Goven 2:6,6:0,1:6, i: 6, Munoz — Goven 6:2,2:6,6:3, 4:6, 7:5, Orantes — Proisy 6:1, 10:8, 6:3 Zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Mař. Lázně): ČSSR — RSR 2:3 Huťka — Marcu 6:4,6:8,1:6, Macko — Santei 5:7. 3:6, Hřebec, Písecký — Marcu, Santei 12:10. 2:6, 6:2. 6:4, Macko — Marcu 3:6, 4:6, Hřebec — Haradau 6:4, 6:3

O 3. miesto v skupině: ČSSR — PER 5:0 Hřebec — Niedzwiecki 6:1, 4:6. 6:1, Pisecký — Meres 6:2, 6:2, Hřebec, Huťka — Meres, Niedzwiecki 6:4. 6:4, 6:0, Hřebec — Meres 6:1, 6:4, Písecký — Niedzwiecki 6:0. 7:5 XX. ročník — 1969 (23 účastníkovi Finále: ČSSR — Španielsko 2:3 Huťka — Munoz 6:1, 3:6, 1:6, 3:6, Hřebec — Orantes 2:6, 4:6, 5:7, Hřebec, Huťka — Munoz, Orantes 7:5, 3:6, 1:6, 4:6, Huťka — Gisbert 6:2, 2:6, 6:3, 6:4, Písecký — Muntanola 6:3, 6:1, 7:5

Ďalšie zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Mar. Lázně): ČSSR — Švajčiarsko 4:1 Hřebec — Spitzer 6:4, 3:6, 6:3, Huťka — Blatter 8:6, 6:2, Hřebec, Huťka — Blatter, Spitzer 6:2, 6:1, 6:1, Písecký — Spitzer 6:4, 6:2, Ševčík — Blatter 6:4, 4:6, 6:4 ČSSR — Francúzsko 4:1 Hřebec — Proisy 6:4, 6:3, Huťka — Dominguez 6:4, 8:6, Hřebec, Huťka — Dominguez, Proisy 6:3, 3:6,0:6, 2:6, Hřebec — Dominguez 5:7, 7:5, 6:2, Písecký — Meyer 6:2, 6:4 Semifinále (Vichy): ČSSR — RSR 4:1 Hřebec — Dumitrescu 6:4, 6:2, Huťka — Marcu 8:6, 6:2,6:3, Hřebec. Huťka — Dumitrescu, Marcu 6:4,6:4. 4:6, 6:4, Huťka — Dumitrescu 7:5, 6:0, Písecký — Marcu 2:6, 4:6 XXI. ročník — 1970 (24 ůčastníkov) Finále: ČSSR — Španielsko 3:2 Písecký — Munoz 7:5, 4:6, 4:6, 2:6, Hřebec — Riba 6:3, 6:2, 6:0, Hřebec, Pisecký — Munoz, Riba 6:3, 6:0, 6:3, Písecký — Riba 6:1, 6:2, 6:2, Hřebec — Munoz 3:6, 3:6, 8:6, 1:6 Ďalšie zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Mar. Lázně): ČSSR — BER 5:0 Hřebec — Ganev 6:0, 6:1, Písecký — Petrov 6:1, 6:0, Hřebec, Písecký — Ganev, Petrov 6:1,6:4,6:3, Štencl — Petrov 6:3, 6:4, Čížek — Ganev 6:3, 4:6, 6:4

220 ČSSR PER 5:0 Písecký — Niedzwiecki 6:0, 6:1, Hřebec — Meres 6:1, 6:2, Hřebec, Písecký — Meres, Niedzwiecki 6:4, 6:4, 3:6, 6:2, Písecký — Fibak 2:6, 6:2, 6:2, Hřebec — Niedzwiecki 6:1, 6:2 Semifinále (Vichy): ČSSR — Taliansko 3:2 Hřebec — Panatta 5:7, 4:6, Písecký — Bertolucci 6:0, 6:4, Hřebec, Písecký — Panatta, Zugarelli 6:8, 1:6, 6:1, 6:4, 6:4, Písecký — Panatta 6:2, 1:6, 2:6, Hřebec — Bertolucci 7:5, 4:6, 8:6 XXII. ročník — 1971 (22 ůčastníkov) Finále: Švédsko — Francúzsko 5:0 K. Johansson — Lovera 6:1, 6 :U, 1:6, 6:3, Svensson — Deblicker 6:2, 6:2, 6:2, K. Johansson, L. Johansson — Caujolle, Naegelen 6:0, 6:4, 6:2, K. Johansson — Deblicker 10:12, 6:4, 6:3, 1:6,7:5, Svensson — Lovera 5:7, 7:5, 8:6

Zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Mar. Lázně): ČSSR — NDR 4:1 Jankovský — Schneider 6:3, 7:5, Písecký — Emmerich 9:7, 3:6, '6:1, Jankovský, Písecký — Emmerich, Schneider 6:3, 6:3, 6:3, Bedáň — Schneider 6:1, 6:2, Šimbera — Emmerich 2:6, 4:6 ČSSR — Švédsko 2:3 Písecký — Svensson 11:9, 0:6, 6:3, Jankovský — K. Johansson 1:6,2:6, Jankovský, Písecký — K. Johans­ son, L. Johansson 9:7, 2:6, 7:9, 5:7, Pisecký — K. Johansson 4:6, 8:10, Jankovský — Svensson 11:9, 6:1 XXIII. ročník — 1972 (23 ůčastníkov) Finále: Velká Británia — Španielsko 4:1 J. Lloyd — Higueras 6:2,10:8, Warboys — Herrera 6:3, 6:2, 0:6, 2:6, 7:5, Móttram, Warboys — Higueras, Moreno 6:3, 3:6, 4:6, 6:1, 5:7, Warboys — Higueras 6:2, 6:2, 1:6, 8:6, 6:3, Mottram — Herrera 6:1, 4:6, 6:0, 2:6, 7:5 Zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Mar. Lázně): ČSSR — Finsko 3:2 Jankovský — Timmonen 6:1, 1:6, 3:6, Šavrda — Nárákáá 6:3, 6:0, Jankovský, Šavrda — Dutchman, Nárákáá 6:0. 6:2, 6:1. Jankovský — Nárákáá 6:2. 6:4. Šavrda — Mottram 4:6, 0:6. Jankovský — .1. Llovd 6:3. ČSSR —MER 3:2 Jankovský — László 8:6, 6:1, Šavrda — Taróczy 2:6. 1:6, Jankovský, Šavrda — László, Taróczy 6:0,6:1,6:4, Jankovský — Taróczy 6:3, 4:6, 1:6, Šavrda — László 8:6, 6:1 Semifinále (Vichy): ČSSR — Velká Británia 1:4 Šavrda — Mottram 4:6, 0:6, Jankovský — J. Lloyd 6:3. 6:3, Jankovský, Šavrda — Mottram, J. Lloyd 3:6, 5:7,

aleovej pohár 3:6, Šavrda — J. Lloyd 2:6, 7:9, Granát — Feaver 3:6, 2:6 O 3. miesto (Vichy): ČSSR — Taliansko 3:2 Šavrda — Gasparini 7:9, 8:6, 3:6, Jankovský — Matteoli 6:1,6:2, Jankovský, Šavrda — Borea, Gaspari­ ni 6:2,6:0,6:4, Jankovský — Borea 8:6,9:7, Granát — Matteoli 6:2, 3:6, 4:6

XXIV. ročník — 1973 (30 účastníkov) Finále: Španielsko — Velká Británia 4:1 Higueras — J. Lloyd 4:6, 6:2, 6:2, 0:6, 6:4, Moreno — Mottram 3:6, 3:6, 6:3, 6:1, 6:3, Higueras, Moreno — Farrell, Warboys 5:7, 2:6, 3:6, Moreno — J. Lloyd 6:1, 6:1, 6:3, Cabeza — Farrell 7:9, 8:6, 6:2 Zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Mar. Lázně): ČSSR — NDR 3:2 Jankovský — John 6:3,2:6,6:1, Složil — Emmerich 2:6, 1:6, Jankovský, Složil — Emmerich, Arnold 6:2, 6:2, 6:1, Jankovský — Emmerich 6:1, 5:7, 0:6, Složil — John 6:1, 6:2 ČSSR — Francůzsko 4:1 Jankovský — Haillet 6:3, 4:6, 2:6, Složil — Caujolle 11:9, 8:6, Granát, Šmíd — Casa, Haillet 6:4, 8:6, Jankovský — Caujolle 6:2,6:1, Složil — Haillet 6:3,7:5 Semifinále (Vichy): ČSSR — Velká Británia 1:3 Jankovský — J. Lloyd 4:6, 2:6, Složil — Mottram 4:6, 4:6, Jankovský, Složil — Farrell, J. Lloyd 5:7, 6:0, 6:3, 6:4, Složil — J. Lloyd 1:6, 0:6, Šmíd — Warboys 6:2, 4:0. nedohrané pře dážď O 3. miesto (Vichy): ČSSR — Mexiko 4:1 Jankovský - Martinez 6:0, 6:0, Složil — Montano 6:3, 1:6. 4:6, Jankovský, Složil — Martinez, Montano 9:7, 12:10, 6:4, Jankovský— Montano 7:5, 3:6, 6:1, Složil — Martinez 6:2,4:6,6:1 XXV. ročník — 1974 (30 účastníkov) Finále: ČSSR — Španielsko 4:1 Složil — Cabeza 6:4, 6:1, 6:2, Šmíd — Soler 0:6, 6:4, 6:0. 11:9. Složil. Šmíd — Gimenez, Soler 6:4, 6:2. 6:4, Šmíd — Garcia 6:3, 1:6, 6:3, Granát — Gimenez 6:8, 2:6

Ďalšie zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Mar. Lázně): ČSSR — SFRJ 5:0 Složil — Buřič 6:1, 6:1, Šmíd — Iliu 6:3, 6:3, Složil, Šmíd — Buřič. Suča 6:3,6:0,10:8, Šmíd — DimitrijeviČ 6:3, 6:0, Granát — Suča 6:2, 6:0 ČSSR — Austrália 5:0 Složil — Kachel 6:1, 6:2, Šmíd — Edmondson 6:2, 6:1, Složil, Šmíd — Edmodson, Kachel 6:4, 3:6, 6:3, 5:7, 11:9, Granát — Edmondson 6:2, 6:3, Šmíd — Kachel 6:1,6:1 Semifinále (Vichy): ČSSR — MLR 3:2 Šmíd Sziraki 6:1,6:4, Složil — Taróczy4:6,9:7,4:6,

221 Složil, Šmíd — Taróczy, Sziraki 13:11,6:2,6:3, Složil — Sziraki 6:3, 6:1, Granát — Taróczy 2:6, 1:6

XXVI. ročník — 1975 (32 účastníkov) Finále: ČSSR — Španielsko 3:2 Šmíd — Gimenez 6:1, 4:6, 3:6, 6:1, 6:4, Složil — Mir 8:6, 3:6, 6:3, 6:2, Složil, Šmíd — Gimenez, Mir 9:7, 6:4, 3:6, 3:6,1:6, Šmíd — Mir 3:6,8:6, 6:4, 7:5, Složil — Gimenez 4:6, 8:6, 1:6, 5:7

Ďalšie zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Mar. Lázně): ČSSR — PER 5:0 Šmíd — Jasinski 6:1, 6:2, Složil — Gorszak 6:1, 6:1, Složil, Šmíd — Gorszak, Jasinski 6:1, 6:1, 7:5, Granát — Gorszak 6:0,6:0, Birner — Jasinski 6:3, 6:3 ČSSR — Velká Británia 5:0 Složil — Robinson 6:2,6:3, Šmíd - Smith 4:6,6:3,6:4, Složil, Šmíd — Smith, Wells 6:3, 6:1, 6:3, Granát — Robinson 6:3, 6:3, Birner — Lloyd 2:6, 6:1, 6:1 Semifinále (Vichy): ČSSR — Argentina 5:0 Šmíd — Caviglia 14:12,6:1, Složil — Dalla.Fontana6:4, 5:7,6:3, Složil, Šmíd — Caviglia, Gattiker 6:3,6:3,6:2, Složil — Caviglia 6:2,5:7,6:3, Granát — Dalia Fontana 6:4, 6:4 XXVII. ročník — 1976 (35 účastníkov) Finále: NSR — Taliansko 3:2 Zirngibl — Merlone 2:6, 3:6, 7:5,4:6, Elter — Ocleppo 3:6, 4:6, 6:2, 4:6, Eberhard, Marten — Marchetti, Vattune 4:6,6:3, 8:6,6:2, Zirngibl - - Ocleppo 6:1,6:1, 6:4. Elter — Merlone 6:3, 2:6. 6:4, 6:4 Zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Mar. Lázně): ČSSR— Holandsko 5:0 Birner — Gorter 5:7,6:4,6:2, Šmíd — Heffels 6:1, 6:1, Birner, Šmíd — Gorter, Heffels 5:7, 7:5, 6:4, 6:0, O. Karlík — Gorter 6:2,6:2, Kulhaj — Keunen 6:3,6:0 ČSSR —Irán 4:1 Šmíd Madani 6:2, 6:2, Birner — Bahrami 6:2, 9:7, Birner, Šmíd — Bahrami, Madani 6:3, 2:6, 6:4, 6:3, O. Karlík — Khodai 4:6, 6:1, 3:6, Kulhaj — Saleh 6:2, 6:1 Semifinále (Vichy): ČSSR — NSR 1:4 Birner — Elter 1:6, 2:6, Šmíd — Zirngibl 6:1, 3:6, 6:8, Birner, Šmíd — Eberhard, Marten 3:6,5:7,4:6, Šmíd — Elter 7:5, 11:9, O. Karlík — Zirngibl 2:6, 0:6 O 3. miesto (Vichy): ČSSR — Španielsko 3:2 Šmíd — Capitan 5:7, 6:1, 6:0, Birner — Vizcaino 6:4, 3:6, 6:4, Birner, Šmíd -— Mir, Torralbo 6:4, 6:1, 6:2, Birner — Capitan 10:8,4:6, 1:6,0. Karlík — Vizcaino 6:3, 2:6, 2:6

XXVIII. ročník — 1977 (37 účastníkov) Finále: Argentina — Francůzsko 3:2 Clerc — Roger-Vasselin 3:6, 6:0, 6:3, 6:4, Dalla

Cjaleovej pohár

Fontana — Casa 6:3,7:5,6:3, Clerc, Gattiker — Benel, Noah4:6,2:6,7:5,6:1,6:4, Clerc—Casa2:6,5:7,6:2, 4:6, Dalia Fontana — Roger-Vasselin 4:6, 6:1,4:6, 4:6

Zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Bukurešť): ČSSR — Švédsko 2:3 Kulhaj — Kalqvist 2:6, 5:7, Lendl — Samuelson 6:3, 6:8, 6:0, Lendl, Navrátil — Eriksson, Wahlstróm 6:3, 6:4, 6:2, Kulhaj — Samuelson 2:6, 4:6, Lendl — Kalqvist 2:6, 2:6 O 3. miesto v kvalifikačně) skupině: ČSSR — RSR 3:2 Lendl — Mirza 7:5, 6:3, Lacek — Dirzu 6:8, 6:1, 6:8, Lendl, Navrátil — Dirzu, Mirza 6:3, 10:8, 2:6, 6:4, Lendl — Dirzu 6:2, 6:4, Lacek — Mirza 6:8, 2:6 XXIX. ročník — 1978 (38 ůčastníkov) Finále: ČSSR — Francúzsko 1:4 Kulhaj — Noah 1:6, 4:6,4:6, Lendl — Portes 6:8, 6:4, 6:8,2:6, Kulhaj, Lendl — Moretton, Noah 7:9,1:6,7:5, 6:3,4:6, Lendl — Moretton 6:3,15:13, Lacek — Portes 2:6,1:6

222 Ďalšie zápasy čs. tenistov Kvalifikácia (Mař. Lázně): ČSSR — RSR 5:0 Lendl — Panu 6:1,6:0, Kulhaj — Nita 6:1,6:2, Kulhaj, Lendl — Mancas, Nita 6:2, 6:3, 6:4, Lendl — Nita 6:2, 6:0, Lacek — Panu 7:5, 6:2 ČSSR —NSR 5:0 Kulhaj — Wilms 6:4, 6:0, Lendl — Popp 6:2, 6:3, Kulhaj, Lendl — Euling, Popp 6:4, 6:4, 7:5, Lacek — Popp 5:7, 6:3, 6:3, Lendl —Wilms 7:5, 4:6, 6:3 ČSSR — Argentina 3:1 Lendl — Dalia Fontana 6:3, 6:0, Kulhaj — Clerc 2:6, 6:3,1:6, Kulhaj, Lendl — Clerc, Gattiker 6:1, 7:5, 9:7, Kulhaj — Dalia Fontana 3:6, 6:0, 6:2, Lendl — Ganzabal 6:0, 2:1, nedohrané pre tmu Semifinále (Vichy): ČSSR — Švédsko 4:1 Lendl — Bergstrand 6:2, 6:1, Kulhaj — Kalqvist 6:3, 4:6, 5:7, Kulhaj, Lendl — Henriksen, Kalqvist 6:1, 6:4, 6:2, Kulhaj — Ljungman 6:1, 7:5, Lendl — Henriksen 6:1,6:1

Tenis — encyklopédia

223

Medzinárodné majstrovstvá Austrálie

Dvojhra mužov (Semifinálové a finálové výsledky)

1922 Patterson — Hawkes 8:6,4:6, 7:5, 3:6,10:8, Anderson — Peach 1:6, 6:2, 6:2, 6:4, Anderson — Patterson 6:0, 3:6, 3:6, 6:3, 6:2 1923 O'Hara Wood 1924 Anderson — Hone 6:2, 6:3, 6:2, Schlesinger — Kalms 7:5,8:6,6:0, Anderson — Schlesinger 6:3, 6:4,3:6,5:7, 6:3 1925 Anderson — O'Hara Wood 6:2, 6:3, 6:3, Patterson — Schlesinger 6:4, 4:6, 6:4, 6:4, Anderson — Patterson 11:9,2:6,6:2,6:3 1926 Hawkes — Anderson 6:8, 7:5, 6:3, 6:4, Willard — Schlesinger 3:6, 6:3, 6:0, 6:4, Hawkes — Willard 6:1, 6:3,6:1 1927 Hawkes — Willard 6:0, 4:6, 6:2, 6:1, Patterson — Moon 6:3, 6:3,9:7, Patterson — Hawkes 3:6, 6:4, 3:6, 18:16,6:3 1928 Borotra — Crawford 4:6, 6:3,1:6, 7:5, 6:4, Cummings — Schlesinger 6:1, 2:6, 6:4, 8:6, Borotra — Cummings 6:4, 6:1,4:6, 5:7, 6:3 1929 Schlesinger — Hopman 6:2, 6:1, 0:6, 6:2, Gregory — Moon 6:1, 7:5, 6:2, Gregory — Schlesinger 6:2, 6:2, 5:7, 7:5 1930 Moon — Crawford 7:5, 6:4, 4:6, 6:3, Hopman — Willard 6:4, 6:2, 6:0, Moon — Hopman 6:3, 6:1, 6:3 1931 Crawford — Turnbull, Hopman — Cummings, Craw­ ford — Hopman 6:4, 6:2, 2:6, 6:1 1932 Crawford — Sproule 6:4,2:6,6:2,6:1, Hopman - Sato 0:6, 6:2, 6:3, 4:6, 6:4, Crawford — Hopman 4:6, 6:3, 3:6,6:3,6:1

1933 Crawford — Allison 6:3, 3:6, 3:6, 6:0, 6:3, Gledhi11 — McGrath 6:4, 6:1, 6:1, Crawford — Gledhill 2:6, 7:5, 6:3,6:2 1934 Perry McGrath 2:6, 5:7, 6:4, 6:4, 6:1, Crawford — Quist 6:4, 6:2, 6:2, Perry — Crawford 6:3, 7:5, 6:1 1935 Perry — McGrath 6:2,6:3,6:1, Crawford — Quist 6:1, 1:6, 6:2, 3:6, 6:3, Crawford — Perry 2:6, 6:4, 6:4, 6:4 1936 Crawford — Kay 6:2, 9:7, 6:2, Quist — Hopman 4:6, 6:2, 10:8,6:3, Quist — Crawford 6:2,6:3,4:6, 3:6,9:7 1937 Bromwich — Crawford 6:1, 7:9, 6:4, 8:6, McGrath — Hopman 6:4, 6:1, 7:5, McGrath — Bromwich 6:3,1:6, 6:0, 2:6, 6:1 1938 Budge — Quist 6:4, 6:2, 8:6, Bromwich — von Cramm 6:3, 7:5, 6:1, Budge — Bromwich 6:4, 6:2, 6:1 1939 Bromwich — McGrath 6:0,6:3,6:4, Quist - Crawford 6:1, 7:5, 6:4, Bromwich — Quist 6:4. 6:1, 6:3 1940 Quist — McGrath, Crawford — Bromwich, Quist — Crawford 1941—1945 nehrálo sa 1946 Bromwich — Pails 5:7. 6:3, 7:5, 3:6, 6:2 1947 Pails— Brown 6:4, 6:2, 6:1, Bromwich — Mulloy 6:2, 6:4, 1:6, 6:4, Pails — Bromwich 4:6, 6:4, 3:6, 7:5, 8:6 1948 Quist — Sidwell 6:1, 6:2, 1:6, 6:3, Bromwich — Brown — 3:6, 2:6, 6:4, 6:4, 7:5, Quist — Bromwich 6:4, 3:6, 6:3, 2:6, 6:3 1949 Sedgman — Sidwell 6:3, 6:3, 6:2, Bromwich — Brown 1:6, 6:3, 6:3, 6:3, Sedgman — Bromwich 6:3, 6:3, 6:2 1950 Sedgman — Sturgess 6:2, 6:3, 6:8, 4:6, 6:4, McGregor

edzinárodné majstrovstvá Austrálie — Sidwell 7:5,9:7,6:3, Sedgman — McGregor 6:3,6:4, 4:6,6:1 1951 Savitt — Sedgman 2:6, 7:5, 1:6, 6:3, 6:4, McGregor — Larsen 11:9,6:2, 5:7,6:1. Savitt — McGregor 6:3,2:6, 6:3,6:1 1952 McGregor — Savitt 6:4,6:4,3:6,6:4, Sedgman — Rose 6:2, 6:4, 6:4, McGregor — Sedgman 7:5, 12:10, 2:6, 6:2 1953 Rosewall — Seixas 6:3, 2:6, 7:5, 6:4, Rose - - Ayre 4:6, 4:6, 6:1, 6:4, 6:4, Rosewall — Rose 6:0. 6:3, 6:4 1954 Rose — Rosewall 6:2, 6:3, 3:6, 1:6, 7:5, Hartwig — Bromwich 8:6, 6:4,9:7, Rose — Hartwig 6:2,0:6. 6:4. 6:2 1955 Rosewall — Trabert 8:6,6:3,6:3, Hoad — Hartwig 6:1, 6:4, 6:4, Rosewall — Hoad 9:7, 6:4, 6:4 1956 Hoad — Fraser 6:3,6:2,6:0, Rosewall — Flam 6:4,6:0, 6:2, Hoad — Rosewall 6:4, 3:6, 6:4, 7:5 1957 Cooper — Anderson 6:4, 9:7, 6:4. Fraser — Hoad 7:5, 3:6, 6:1, 6:4, Cooper — Fraser 6:3, 9:11, 6:4, 6:2 1958 Cooper — Fraser 6:2,3:6,10:8. 6:3, Anderson — Rose 6:2, 5:7, 6:4, 19:17, Cooper — Anderson 7:5, 6:3, 6:4 1959 Olmedo — MacKay 3:6, 8:6, 6:1, 3:6, 6:3, Fraser — Mark 6:4, 6:4. 6:3, Olmedo — Fraser 6:1, 6:2, 3:6, 6:3 1960 Laver — Emerson 4:6, 6:1, 9:7, 3:6, 7:5, Fraser — Hewitt 8:6,6:4, 11:9, Laver — Fraser 5:7,3:6,6:3,8:6, 8:6 1961 Emerson — Stolle 8:6,6:2.7:5, Laver — Phillips-Moore 6:2, 6:2, 6:4, Emerson — Laver 1:6, 6:3. 7:5, 6:4 1962 Laver—Hewitt 6:1,4:6,6:4,7:5, Emerson — Fraser 6:4, 6:3, 6:1, Laver — Emerson 8:6, 0:6, 6:4, 6:4 1963 Emerson — Hewitt 8:6, 6:4, 3:6,9:7, Fletcher - Stolle 6:3, 6:4, 7:5. Emerson — Fletcher 6:3, 6:3, 6:1 1964 Emerson — Mulligan 6:2, 9:7, 6:4, Stolle — Fletcher

Štvorhra mužov (Finálové výsledky) 1922 Patterson, Hawkes — Anderson, Peach 8:10, 6:0, 6:0, 7:5

224 6:4, 3:6, 6:3, 3:6, 6:3, Emerson — Stolle 6:3, 6:4, 6:2 1965 Emerson — Newcombe 7:5, 6:4, 6:1, Stolle — Roche 6:4, 8:6, 9:7, Emerson — Stolle 7:9, 2:6, 6:4, 7:5, 6:1 1966 Emerson — Newcombe 4:6,6:2,6:1,6:2, Ashe — Stolle 6:4,1:6,6:3,10:8, Emerson — Ashe 6:4,6:8,6:2,6:3 1967 Emerson — Roche 6:3, 4:6, 15:13, 13:15, 6:2, Ashe — Newcombe 12:10,20:22,6:3,6:2, Emerson — Ashe 6:4, 6:1,6:4 1968 Bowrey — Phillips-Moore 10:8, 6:4, 6:4, Gisbert — Ruffels 10:8, 3:6, 6:2, 6:3, Bowrey — Gisbert 7:5, 2:6, 9:7,6:4 1969 Laver — Roche 7:5, 22:20, 9:11, 1:6, 6:3, Gimeno — Ruffels 6:2, 11:9, 6:2, Laver — Gimeno 6:3, 6:4, 7:5 1970 Ashe — Ralston 6:3, 8:10, 6:3, 2:1 w. o., Crealy — Taylor 6:3,9:11, 8:6, 3:6, 8:6, Ashe — Crealy 6:4,9:7, 6:2 1971 Rosewall — Okker 6:2, 7:5, 6:4, Ashe — Lutz 6:4, 6:4, 7:6, Rosewall — Ashe 6:1, 7:5, 6:3 1972 Rosewall — Stone 7:6, 6:1, 3:6, 6:2, Anderson — Metreveli 7:6, 6:2, 7:6, Rosewall — Anderson 7:6, 6:3, 7:5 1973 Parun — Meiler 2:6,6:3, 7:5,6:1, Newcombe — Proisy 7:6, 6:4, 6:2, Newcombe — Parun 6:3, 6:7, 7:5, 6:1 1974 Dent — Case 6:4, 6:1, 2:6, 6:2, Connors — Alexander 7:6, 6:4, 6:4, Connors — Dent 7:6, 6:4, 4:6, 6:3 1975 Connors — Crealy 6:4, 6:3, 6:4, Newcombe — Roche 6:4,4:6,6:4, 2:6,11:9, Newcombe — Connors 7:5,3:6, 6:4, 7:5 1976 Edmondson — Rosewall 6:1, 2:6, 6:2, 6:4, Newcombe — Ruffels 6:4, 6:4, 7:6, Edmondson — Newcombe 6:7, 6:3, 7:6, 6:1 1977 Vilas — Alexander 6:4, 1:6, 6:3, 6:4, Tanner — Rosewall 6:4.3:6,6:4.6:1, Tanner — Vilas 6:3,6:3,6:3

1923 O'Hara Wood, StJohn 1924 Brookes, Anderson — Patterson, O'Hara Wood 6:2, 6:4, 6:3

edzinárodné majstrovstvá Austrálie 1925 Patterson, O'Hara Wood — Anderson, Kalms 6:4,8:6, 7:5 1926 Patterson, Hawkes—Anderson, O'Hara Wood 6:1,6:4, 6:2 1927 Patterson, Hawkes — O'Hara Wood, Mclnnes 8:6,6:2, 6:1 1928 Borotra, Brugnon — Willard, Moon 6:2, 4:6, 6:4, 6:4 1929 Crawford, Hopman — Cummings, Moon 6:1, 6:8, 4:6, 6:1,6:3 1930 Crawford, Hopman — Hawkes, Fitchett 8:6, 6:1, 2:6, 6:3 1931 Donohoe, Dunlop — Crawford, Hopman 8:6, 6:2, 5:7, 7:9, 6:4 1932 Crawford, Moon — Hopman, Patterson 12:10,6:3,4:6, 6:4 1933 Vines, Gledhill — Crawford, Moon 6:4, 10:8, 6:2 1934 Perry, Hughes — Quist, Turnbull 6:8, 6:3, 6:4, 3:6, 6:3 1935 Crawford, McGrath — Perry, Hughes 6:4, 8:6, 6:2 1936 Quist, Turnbull — Crawford, McGrath 6:8, 6:2, 6:1, 3:6, 6:2 1937 Quist, Turnbull — Bromwich, Harper 6:2,9:7,1:6,6:8, 6:4 1938 Quist, Bromwich — von Cramm, Henkel 7:5, 6:4, 6:0 1939 Quist, Bromwich — Turnbull, Long 6:4, 7:5, 6:2 1940 Quist, Bromwich 1941—1945 nehrálo sa 1946 Quist, Bromwich 1947 Quist, Bromwich — Sedgman, Worthington 6:1, 6:3, 6:1 1948 Quist, Bromwich — Sedgman, Long 1:6, 6:8, 9:7, 6:3, 8:6 1949 Quist, Bromwich — Brown, Sidwell 1:6, 7:5, 6:2, 6:3

225 1950 Quist, Bromwich — Sturgess, Drobný 6:3,5:7,4:6,6:3, 8:6 1951 Sedgman, McGregor — Bromwich, Quist 11:9, 2:6, 6:3, 4:6,6:3 1952 Sedgman, McGregor — Rose, Candy 6:4, 7:5, 6:3 1953 Hoad, Rosewall — Candy, Rose 9:11, 6:4, 10:8, 6:4 1954 * Hartwig, Rose — Fraser, Wilderspin 6:3, 6:4, 6:2 1955 Seixas, Trabert — Hoad, Rosewall 6:4,6:2,2:6,3:6,6:1 1956 Hoad, Rosewall — Rose, Candy 10:8, 13:11, 6:4 1957 Hoad, Fraser — Cooper, Anderson 6:3, 8:6, 6:1 1958 Cooper, Fraser — Emerson, Mark 7:5,6:8,3:6,6:3,7:5 1959 Laver, Mark — Candy, Howe 9:7, 6:4, 6:2 1960 Laver, Mark — Emerson, Fraser 1:6, 6:2, 6:4, 6:4 1961 Laver, Mark — Emerson, Mulligan 6:3, 7:5, 3:6, 9:11, 6:2 1962 Emerson, Fraser — Hewitt, Stolle 4:6, 4:6, 6:1, 6:4, 11:9 1963 Hewitt, Stolle — Fletcher, Newcombe 6:2,3:6?6:3, 3:6, 6:3 1964 Hewitt, Stolle — Emerson, Fletcher 6:4, 7:5, 3r6, 4:6, 14:12 1965 Newcombe, Roche — Emerson, Stolle 3:6, 4:6, 13:11, 6:3,6:4 1966 Emerson, Stolle — Newcombe, Roche 7:9, 6:3, 6:8, 14:12, 12:10 1967 Newcombe, Roche — Davidson, Bowrey 3:6, 6:3, 7:5, 6:8, 8:6 1968 Crealy, Stone — Addison, Keldie 10:8, 6:4, 6:3 1969 Emerson, Laver — Rosewall, Stolle 6:4, 6:4 1970 Lutz, Smith — Alexander, Dent 8:6, 6:3, 6:4 1971 Newcombe, Roche — Riessen, Okker 6:2, 7:6

226

edzinárodné majstrovstvá Austrálie 1972 Rosewall, Davidson — Masters, Case 3:6, 7:6, 6:2 1973 Newcombe, Anderson — Alexander, Dent 6:3,6:4, 7:6 1974 Case. Masters — Giltinan, Ball 6:7, 6:3, 6:4

1975 Alexander, Dent — Stone, Carmichael 6:3, 7:6 1976 Newcombe, Roche — Case, Masters 7:6, 6:4 1977 Ashe, Roche — Pasarell, Van Dillen 6:4, 6:4

Dvojhra žien (Semifinálové a finálové výsledky)

1939 Hopmanová — Coynová 6:3, 6:4, Westacottová — Hartiganová 6:2,6:3, Westacottová — Hopmanová 6:1, 6:2 1940 Boltonová 1941—1945 nehrálo sa 1946 Boltonová — Fitchová 6:4, 6:4 1947 Boltonová — Jonesová 6:2, 6:1. Hopmanová — Longová 6:4, 6:1, Boltonová — Hopmanová 6:3, 6:2 1948 Boltonová — Toomeyová 6:3, 6:1 1949 Hartová — Bakerová 6:3, 6:1, Boltonová — Longová 6:4, 6:2, Hartová — Boltonová 6:3, 6:4 1950 Broughová — Fitchová 6:4, 6:4, Hartová — Boltonová 6:2, 6:3, Broughová — Hartová 6:4, 3:6, 6:4 1951 Boltonová — Longová 6:1, 7:5 1952 Longová — Hawtonová 6:0, 7:5, Angwinová — Boltonová 4:6, 6:4, 6:4. Longová — Angwinová 6:2, 6:3 1953 Connollyová — Hawtonová 6:2, 6:1, Sampsonová — Fogartyová 3:6, 6:4, 6:4, Connollyová — Sampsonová 6:3.6:2 1954 Longová — Carterová 6:2, 6:3, Staleypvá — Hawtono­ vá 6:1, 6:1, Longová — Staleyová 6:3, 6:4 1955 Penrosová — Staleyová 6:4, 8:6, Longová — Carterová 6:2, 6:1, Penrosová — Longová 6:4, 6:3 1956 Carterová — Seeneyová 6:3,7:5, Longová — Hawtono­ vá 0:6, 6:3, 9:7, Carterová — Longová 3:6, 6:2, 9:7 1957 Fryová — Penrosová 6:3,6:4, Gibsonová — Coghlanová 7:5, 6:3, Fryová — Gibsonová 6:3, 6:4 1958 Mortimerová — Holsteinová 6:2, 6:0, Coghlanová — Carterová 6:1, 6:1, Mortimerová — Coghlanová 6:3, 6:4

1922 Molesworthová — Utzová 6:2, 6:3, Boydová — Lanceová 6:4, 10:8, Molesworthová — Boydová 6:3, 10:8 1923 Molesworthová 1924 Lanceová — Boydová 6:3, 3:6, 6:4 1925 Akhurstová — Boydová 1:6, 8:6, 6:4 1926 Akhurstová — Coxová 6:1, 6:3, Boydová — Harperová 6:4, 3:6. 6:3. Akhurstová — Boydová 6:1, 6:3 1927 Boydová — Bickertonová 6:3, 6:1, Harperová — Turnerová 6:2,6:0, Boydová Harperová 5:7,6:1,6:2 1928 Akhurstová — Woodová 6:2,7:5, Boydová — Bickerto­ nová 6:2, 6:3, Akhurstová — Boydová 7:5, 6:2 1929 Akhurstová — Bickertonová 6:1, 5:7, 6:2 1930 Akhurstová — Hoodová 6:0, 6:2, Harperová — Bickertonová 6:3, 8:6, Akhurstová — Harperová 10:8, 2:6,7:5 1931 Buttsworthová — Crawfordová 1:6, 6:3, 6:4 1932 Buttsworthová — Messurierová 9:7, 6:4 1933 Hartiganová — Buttsworthová 6:4, 6:3 1934 Hartiganová — Molesworthová 6:1, 6:4 1935 Roundová — Westacottová 6:4,6:2, Lylová — Hopmanová 6:1, 7:5, Roundová — Lylová 1:6, 6:1, 6:3 1936 Hartiganová — Wynnová 6:4, 6:4 1937 Wynnová — Westacottová 6:3, 5:7, 6:4 1938 Bundyová — Hopmanová 6:2, 6:3, Stevensonová Wynnová 6:3, 6:3, Bundyová — Stevensonová 6:3, 6:2

edzinárodné majstrovstvá Austrálie

227

1959 Reitanoová — Lehanová 6:3. 6:0, Schuurmanová Hawtonová 6:3, 6:0, Reitanoová — Schuurmanová 6:2. 6:3 1960 Smithová — Reitanoová 7:5. 2:6, 7:5, Lehanová — Trumanová 7:5. 3:6. 7:5. Smithová — Lehanová 7:5, 6:2 1961 Smithová — Ebbernová 6:2, 6:0, Lehanová — Reita­ noová 6:3, 4:6, 6:1, Smithová — Lehanová 6:1, 6:4 1962 Smithová — Ramirezová 6:2, 6:1, Lehanová — Reitanoová 6:2, 2:6, 6:4, Smithová — Lehanová 6:0, 6:2 1963 Smithová — Ebbernová 6:1,6:3, Lehanová — Tumerová 5:7, 6:3, 6:2, Smithová — Lehanová 6:2, 6:2 1964 Smithová — Lehanová 6:4,6:2, Turnerová — Ebberno­ vá 6:3, 6:1, Smithová — Tuťnerová 6:3, 6:2 1965 Smithová — Moffittová 6:1, 8:6, Buenoová — Van Zylová 6:2, 6:3, Smithová — Buenoová 5:7, 6:4, 5:2 w. o. 1966 Smithová — Graebnerová 6:2, 6:4, Richeyová — Melvillová 6:2, 8:6, Smithová — Richeyová w. o. 1967 Richeyová — Melvillová 6:4, 6:1, Turnerová — Casalsová 4:6, 6:1, 6:4, Richeyová — Turnerová 6:1, 6:4 1968 Kingová — Teeartová 4:6, 6:1, 6:1, Courtová —

Turnerová 6:3, 6:2, Kingová — Courtová 6:1, 6:2 1969 Courtová — Melvillová 3:6, 6:2, 7:5, Kingová — Jonesová 4:6, 6:2, 6:3, Courtová — Kingová 6:4, 6:1 1970 Courtová — Krantzkeová 6:1. 6:3. Melvillová — Shawová 8:6, 6:4, Courtová — Melvillová 6:1, 6:3 1971 Courtová — Huntová 6:0, 6:3, Goolagongová — Shawová 7:6, 6:1, Courtová — Goolagongová 2:6, 7:6, 7:5 1972 Goolagongová — Gourlayová 6:2, 7:5, Wadová — Harrisová 7:6, 2:6,6:0, Wadová — Goolagongová 6:4, 6:4 1973 Courtová — Melvillová 6:1, 6:0, Goolagongová — Sawamatsuová 6:4, 6:3, Courtová — Goolagongová 6:4, 7:5 1974 Goolagongová — Melvillová 7:6, 5:7, 6:1, Evertová — Heldmanová 6:2, 6:3, Goolagongová — Evertová 7:6, 4:6, 6:0 1975 Navrátilová — Čmyrevová 6:4, 6:4, Goolagongová — Barkerová 6:2, 6:4, Goolagongová — Navrátilová 6:3, 6:2 1976 Cawleyová — Gourlayová 6:3, 6:3, Tomanová — Ekblomová 6:3, 6:2, Cawleyová — Tomanová 6:2, 6:2 1977 Reidová — Gourlayová 6:2, 1:6, 6:3, Fromholtzová — Krantzkeová 7:6, 6:4, Reidová —- Fromholtzová 7:5, 6:2

Štvorhra žíen (Finálové výsledky)

1928 Akhurstová, Boydová— Messurierová, Westonová 6:3, 6:1 1929 Cozensová, Bickertonová — Utzová, Lloydová 6:0, 6:4 1932 Molesworthová, Hoodová — Harperová, Coxová 6:3, 0:6, 7:5 1931 Akhurstová, Bickertonová — O'Hara Woodová, Harpe­ rová 6:2, 3:6, 6:2 1930 Buttsworthová, Crawfordová — Messurierová, Westo­ nová 6:2, 6:2 1933 Molesworthová, Westacottová — Rynová. Hartiganová 6:3, 6:3 1934 Molesworthová, Westacottová

1922 Boydová, Mountainová — Utzová, St. Georgeová 1:6 6:4. 7:5 1924 Akhurstová, Lanceová — O‘Hara Woodová, Messurierová7:5, 6:2 1925 Harperová, Akhurstová— Boydová, Messurierová 6:4, 6:3 1926 O'Hara Woodová, Boydová — Akhurstová. Coxová 6:3,6:8,8:6 1927 O'Hara Woodová, Bickertonová — Harperová. Boydo­ vá 6:3, 6:3

edzinárodné majstrovstvá Austrálie 1935 Dearmanová, Lylová — Hopmanová, Bickertonová 6:3, 6:4 1936 Coynová, Wynnová — Blicková, Woodwardová 6:2,6:4 1937 Covnová, Wynnová — Hopmanová, Westacottová 6:2, 6:2 1938 Coynová, Wynnová — Bundyová, Workmanová 9:7, 6:4 1939 Coynová. Wynnová — Westacottová, Hardcastlová 7:5.6:4 1940 Coynová, Wynnová 1941—1945 nehrálo sa 1946 Bevisová, Fitchová 1947 Boltonová, Longová — Fitchová, Bevisová 6:3, 6:3 1948 Boltonová, Longová — Bevisová. Jonesová 6:3, 6:3 1949 Boltonová, Longová — D. Toomeyová, M. Toomeyová 6:0, 6:1 1950 Hartová, Broughová — Boltonová, Longová 6:2, 2:6, 6:3 1951 Boltonová, Longová — Hawtonová, Fitchová 6:2. 6:1 1952 Boltonová. Longová — Bakerová, Hawtonová 6:1, 6:1 1953 Connollyová, Sampsonová — Hawtonová, Penrosová 6:4. 6:2 1954 Hawtonová, Penrosová — Redicková-Smithová. Wipplingerová 6:3, 8:6 1955 Hawtonová, Penrosová — Hopmanová, Thielová 7:5, 6:1 1956 Hawtonová, Longová — Penrosová, Carterová 6:2, 5:7, 9:7 1957 Fryová, Gibsonová — Hawtonová, Mullerová 6:2, 6:1 1958 Longová, Hawtonová — Mortimerová, Coghlanová 7:5, 6:8.6:2

228 1959 Reynoldsová, Schuurmanová — Reitanoová, Coghlano­ vá 7:5, 6:4 1960 Buenoová, Trumanová — Smithová, Robinsonová 6:2, 5:7,6:2 1961 Reitanoová, Smithová — Hawtonová, Lehanová 6:4, 3:6, 7:5 1962 Ebbernová, Smithová — Hardová, Reitanoová 6:4, 6:4 1963 Ebbernová, Smithová— Lehanová, Turnerová 6:1, 6:3 1964 Tegartová, Turnerová — Smithová, Ebbernová 6:4, 6:4 1965 Smithová, Turnerová — Moffittová, Ebbernová 1:6, 6:2,6:3 1966 Graebnerová, Richey ová — Smithová, Turnerová 6:4, 7:5 1967 Tegartová, Turnerová — Terrasová, Robinsonová 6:0, 6:2 1968 Krantzkeová. Melvillová — Turnerová, Tegartová 6:4. 3:6, 6:2 1969 Courtová, Tegartová — Ringová, Casalsová 6:4, 6:4 1970 Daltonová, Courtová — Melvillová, Krantzkeová 6:3, 6:1 1971 Courtová, Goolagongová — Huntová, Emersonová 6:0, 6:0 1972 Harrisová, Gourlayová — Colemanová, Krantzkeová 6:0, 6:4 1973 Courtová, Wadová — Melvillová, Harrisová 6:4, 6:4 1974 Goolagongová, Michelová— Harrisová, Melvillová 7:5. 6:3 1975 Goolagongová, Michelová — Courtová, Morozovová 7:6, 7:6 1976 Cawleyová, Gourlayová — Bowreyová, Tomanová 1977 Fromholtzová, Gourlayová — Reidová, Nagelsenová 5:7, 6:1, 7:5

Lenis — encyklopédia

229

Medzinárodné majstrovstvá Talianska

Dvojhra mužov (Finálové výsledky 1930 Tilden — de Morpurgo 6:1, 6:1, 6:2 1931 Hughes — Cochet 6:4, 6:3, 6:2 1932 Merlin — Hughes 6:1, 5:7, 6:0, 8:6 1933 Sertorio — Legea’y 6:3, 6:1, 6:3 1934 Palmieri — de Stefani 6:3, 6:0, 7:5 1935 Hines — Palmieri 6:3, 10:8, 9:7 1939—1949 nehrálo sa 1950 Drobný — Talbert 6:4, 6:3, 7:9, 6:2 1951 Drobný — Cucelli 6:1, 10:8, 6:0 1952 Sedgman — Drobný 7:5, 6:3, 1:6, 6:4 1953 Drobný — Hoad 6:2. 6:1, 6:2 1954 Patty — Morea 11:9. 6:4, 6:4 1955 Gardini — Merlo 1:6, 6:1, 3:6, 6:6, Merlo sa vzdal 1956 Hoad — Davidson 7:5, 6:2, 6:0 1957 Pietrangeli — Merlo 8:6, 6:2, 6:4 1958 Rose — Pietrangeli 5:7, 8:6, 6:4, 1:6, 6:2 1959 Ayala — Fraser 6:3, 3:6, 6:3, 6:3 1960 McKay — Ayala 7:5, 7:5, 0:6, 0:6, 6:1

1961 Pietrangeli — Laver 6:8, 6:1, 6:1, 6:2 1962 Laver - Emerson 6:2, 3:6, 6:3, 6:1 1963 Mulligan — Jovanovic 6:2, 4:6, 6:3, 8:6 1964 Lundquist — Stolle 1:6, 7:5, 6:3, 6:1 1965 Mulligan — Santana 1:6, 6:4. 6:3, 6:1 1966 Roche — Pietrangeli 11:9, 6:1, 6:3 1967 Mulligan — Roche 6:3, 0:6, 6:0, 6:1 1968 Okker — Hewitt 10:8. 6:8, 6:1,1:6. 6:0 1969 Newcombe — Roche 6:3, 4:6. 6:2, 5:7, 6:3 1970 Nastase — Kodeš 6:3, 1:6. 6:3. 8:6 1971 Laver — Kodeš 7:5, 6:3, 6:3 1972 Orantes — Kodeš 4:6, 6:1, 7:5, 6:2 1973 Nastase — Orantes 6:1. 6:1, 6:1 1974 Borg — Nastase 6:3, 6:4. 6:2 1975 Ramirez — Orantes 7:6, 7:5, 7:5 1976 Panatta — Vilas 2:6, 7:6, 6:2, 7:6 1977 Gerulaitis — Zugarelli 6:2, 7:6, 3:6, 7:6 1978 Borg — Panatta 1:6, 6:3, 6:1, 4:6, 6:3

Dvojhra žien (Finálové výsledky)

1930 de Alvarezová — Valerioová 3:6, 8:6, 6:0

230

edzinárodné majstrovstvá Talianska 1931 Valerioová — Andrusová 2:6, 6:2, 6:2 1932 Adamoffová — Valerioová 6:4, 7:5 1933 Ryanová — Adamoffová 6:1, 6:1 1934 Jacobsová — Valerioová 6:3, 6:0 1935 Sperlingová — Valerioová 6:4, 6:1 1936—1949 nehrálo sa 1950 Bossiová — Curryová 6:4, 6:4 1951 Hartová — Fryová 6:3, 8:6 1952 Partridgeová — Harrisonová 6:3, 7:5 1953 Hartová — Connollyová 4:6, 9:7, 6:3 1954 Connollyová — Wardová 6:3, 6:0 1955 Wardová — Vollmerová 6:4, 6:3 1956 Gibsonová — Kórmóczyová 6:3, 7:5 1957 Bloomerová — Knodová 1:6, 9:7, 6:2 1958 Buenoová — Coghlanová 3:6, 6:3, 6:3 1959 Trumanová — Reynoldsová 6:0, 6:1 1960 Kórmóczyová — Haydonová 6:4, 4:6, 6:1 1961 Buenoová — Turnerová 6:4, 6:4

1962 Smithová — Buenoová 8:6, 5:7, 6:4 1963 Smithová — Turnerová 6:3, 6:4 1964 Smithová — Turnerová 6:1, 6:1 1965 Buenoová — Richeyová 6:1, 1:6, 6:3 1966 Jonesová — van Zylová 8:6, 6:1 1967 Turnerová — Buenoová 6:3, 6:3 1968 Turnerová — Courtová 2:6, 6:2, 6:3 1969 Heldmanová — Melvillová 7:5, 6:4 1970 Ringová — Heldmanová 6:1, 6:3 1971 Wadová — Masthoffová 6:4, 6:4 1972 Tuerová — Morozovová 6:4, 6:3 1973 Goolagongová — Evertová 7:6, 6:0 1974 Evertová — Navrátilová 6:3, 6:3 1975 Evertová — Navrátilová 6:1, 6:0 1976 Jaušovcová — Huntová 6:1, 6:3 1977 Newberryová — Tomanová 6:3, 7:6 1978 Maršiková — Ruziciová 7:5, 7:5

Štvorhra mužov (Do 1935 len víťazi, od 1950 finálové výsledky)

1950 Talbert, Trabert — Sidwell, Patty 6:3,6:1,4:6,5:5 w. o. 1951 Drobný, Savitt — Cucelli, M. del Dello 6:2,7:9,6:3,6:3 1952 Sedgman, Drobný'— Cucelli, M. del Dello 3:6,7:5, 3:6, 6:3, 6:2 1953 Hoad, Rosewall — Drobný, Patty 6:2, 6:4, 6:2 1954 Drobný, Morea — Trabert, Seixas 6:4,0:6,3:6,6:3,6:4 1955 Larsen, Morea — Pietrangeli, Sirola 6:1, 6:4, 4:6, 7:5 1956 Drobný. Hoad — Pietrangeli, Sirola 11:9,6:2,6:3 1957 Hoad, Fraser — Pietrangeli, Sirola 6:1, 6:8, 6:0, 6:2

1930 Tilden, Coen 1931 Hughes, del Bono 1932 de Stefani, Hughes 1933 Lesueur, Legeay 1934 Palmieri, Rogers 1935 Crawford, McGrath 1936—1949 nehrálo sa

edzinárodné majstrovstvá Talianska

231

1958 Nielsen. Jáncsó Ayala. Candy 8:10.6:3.6:2, 1:6.9:7 1959 Fraser. Emerson Sirola. Pietrangeli 8:6. 6:4, 6:4 1960 Pietraneeli. Sirola — Fraser, Emerson 3:6, 7:5, 2:6, 11:11 nedohrané 1961 Fraser, Emerson — Pietrangeli, Sirola 6:2, 6:4, 11:9 1962 Laver. Fraser Fletcher. Newcombe 11:9, 6:2, 6:4 1963 Hewitt. Stolle - Pietrangeli, Sirola 6:3, 6:3, 6:1 1964 Hewitt. Stolle — Roche, Newcombe 7:5, 6:2, 2:6, 8:6 1965 Roche. Newcombe— Barnes, Kock 1:6,6:4,2:6,12:10, 3:3 nedohrané 1966 Emerson. Stolle - Pietrangeli, Drysdale 1967 Hewitt. McMillan - Bowrey. Davidson 6:3, 2:6, 6:3, 9:7 1968 Okker. Riessen Stone. Kalogeropoulos 6:3, 6:4, 6:2

1969 Newcombe, Roche — Okker. Riessen 6:4. 1:6 nedohr. 1970 Nastase.Tiriac — Bowrey, Davidson 0:6. 10:8.6:3.6:8, 6:1 1971 Newcombe, Roche — Gimeno. Taylor 6:4. 6:4 1972 Nastase, Tiriac — Hoad, McMilan 3:6, 3:6. 6:4. 6:3, 5:3 w. o. 1973 Newcombe, Okker — Case, Masters 6:3, 6:2. 6:4 1974 Gottfried, Ramirez — Nastase, Gisbert 6:3, 6:2. 6:3 1975 Gottfried, Ramirez — Connors, Nastase 6:3, 7:6. 2:6, 6:1 1976 Gottfried, Ramirez — Masters, Newcombe 7:6,5:7.6:3, 3:6,6:3 1977 Gottfried, Ramirez— McNair, Stewart 6:7, 7:6. 7:5 1978 Pecci, Prajoux — Kodeš, Šmíd 6:7, 7:6, 6:1

Štvorhra žien

1954 Wardová, Watsonová — Adamsonová, Bucailleová 3:6, 6:3, 6:4 1955 Wardová, Mercelisová — Penrosová. Mullerová 6:4, 10:8 1956 Longová, Hawtonová— Buxtonová, Hardová 6:4, 6:8, 9:7 1957 Longová, Hawtonová — Reyesová, Ramirezová 6:1.6:1 1958 Bloomerová, Trumanová — Longová, Hawtonová 6:3, 6:2 1959 Reyesová, Ramirezová — Buenoová, Hoppsová 4:6, 6:4, 6:4 1960 Ramirezová, hellyerova — Brasherová, Haydonová 6:4, 6:4 1961 Turnerová, Lehanová Smithová, Reitanoová 2:6.6:1, 6:1 1962 Buenoová, Hardová — Pericoliová. Lazzarinoová 6:4. 6:4

(Do 1935 len viťazi. od 1950 finálové výsledky) 1930 de Alvarezová. Valerioová 1931 Prousová. Luzattiová 1932 Rosambertiová, Payotová 1933 Burkeová. Adamoffová 1934 Jacobsová, Ryanová 1935 Dearmanová. Lyleová 1936—1949 nehrálo sa 1950 Quertierová. Smithová-Walkerová — Hiltonová, Tuckerová 1:6. 6:2. 6:2 1951 Hartová. Fryová — Longová, Broughová 6:1, 7:5 1952 Longová. Hopmanová — Miglioriová, Connollyová 6:2, 6:8. 6:1 1953 Connollyová. Sampsonová — Hartová, Fryová 6:8.6:4, 6:4

edzinárodné majstrovstvá Talianska

232

1963 Smithová, Ebbernová — Pericoliová, Lazzarinoová 6:2, 6:3 1964 Smithová, Tumerová — Pericoliová, Lazzarinoová 6:1, 6:2 1965 Schachtová, Van Zyllová — Pericoliová, Lazzarinoová 2:6, 6:2, 12:10 1966 Van Zylová, Baylonová — 6:3, 1:6, 6:1 1967 Tumerová, Casalsová — Pericoliová, Lazzarinoová 7:5, 7:5 1968 Courtová, Wadová — Walkdenová, Van Zylová 6:2,7:5 1969 Durrová, Jonesová — Kingová, Casalsová 6:3, 3:6, 6:2 1970 Kingová, Casalsová — Durrová, Wadová 6:2, 3:6, 9:7

1971 Wadová, Masthoffová — Bowreyová, Gourlayová 5:7, 6:2, 6:2 1972 Huntová, Morozovová — Chanfreauová, Vidoová 6:3, 6:4 1973 Wadová, Morozovová — Tomanová, Navrátilová 3:6, 6:2,7:5 1974 Evertová, Morozovová — Masthoffová, Orthová w. o. 1975 Evertová, Navrátilová — Barkerová, Colesová 6:1, 6:2 1976 Boshoffová, Klosová — Ruziciová, Simionescuová 6:1, 6:2 1977 Cuypersová, Krugerová — Bruningová, Walshová 3:6, 7:5, 6:2 1978 Jaušovcová, Ruziciová — Nagelsenová, Mihaiová 6:2, 2:6, 7:5

Miešaná štvorhra

1955 Morea, Wardová — Rose, Penrosová w. o. 1956 Ayala, Longová — Fachini, Bloomerová 6:4, 6:3 1957 Ayala, Longová, Howe, Bloomerová 6:1, 6:1 1958 Fachini, Bloomerová — Ayala, Longová 4:6, 6:2, 9:7 1959 Contreras, Reyesová — Knight, Ramirezová 9:7, 6:1 1960 nehrálo sa 1961 Emerson, Smithová — Hewitt, Lehanová 6:1, 6:1 1962 Stolle, Tumerová — Davidson, Schachtová 6:4, 6:1 1963 nehrálo sa 1964 Newcombe, Smithová — Kock, Buenoová 3:6, 7:5, 6:2 1965 Mandarino, Coronadoová — Zarazua, Subiratsová 6:1, 6:1 1966 nehrálo sa 1967 Bowrey, Tumerová — McMillan, Durrová 6:2, 7:5 1968 Riessen, Courtová — Okker, Wadová 8:6, 6:3 1969—1978 nehrálo sa

(Do 1935 len viťazi, od 1950 finálové výsledky)

1930 de Morpurgo, de Alvarezová 1931 Hughes, Valerioová 1932 Bonte, Payotová 1933 Legeay, Burková 1934 Culley, Ryanová 1935 Hopman, Jedrzejewska 1936—1949 nehrálo sa 1950 Quist, Moranová — Cucelli, Bossiová 6:3, 1:1 nedohr. 1951 Ampon, Fryová — Bergelin, Hartová 8:6, 3:6, 6:4 1952 Nielsen, McGuierová — Migone, de Ribaová 4:6, 6:3, 6:3 1953 Seixas, Hartová — Rose, Connollyová 6:4, 6:4 1954 Trabert, Kimbrellová— Seixas, Connollyová9:11, 6:3, 3:3 nedohrané

Tenis — encyklopédia

233

Roland Garros (Medzinárodné majstrovstvá Francúzska)

Dvojhra mužov (Semifinálové a finálové výsledky) 1925 Borotra — Washer 6:2, 6:1, 6:3, Lacoste — Jacob 6:2, 6:1, 3:6, 6:4, Lacoste — Borotra 7:5, 6:1, 6:4 1926 Lacoste — Borotra 8:6, 3:6, 6:2, 6:4, Cochet — Richards 6:1, 6:4, 6:4, Cochet — Lacoste 6:2, 6:4, 6:3 1927 Tilden — Cochet 9:7, 6:3, 6:2, Lacoste — Spence 6:1, 6:3, 6:2, Lacoste — Tilden 6:4, 4:6, 5:7, 6:3, 11:9 1928 Cochet — Borotra 6:3,2:6,7:5,6:4, Lacoste — Hawkes 6:2, 6:4, 6:4, Cochet — Lacoste 5:7, 6:3, 6:1, 6:3 1929 Lacoste — Tilden 6:1, 6:0, 5:7, 6:3, Borotra — Cochet 6:3,5:7,7:5,5:7,6:4, Lacoste— Borotra 6:3,2:6,6:0, 2:6, 8:6 1930 Tilden — Borotra 2:6, 6:2, 6:4, 4:6, 6:3, Cochet — Morpurgo 7:5,6:1, 6:2, Cochet — Tilden 3:6, 8:6, 6:3, 6:1 1931 Boussus — Hughes 6:1, 4:6, 6:2, 6:3, Borotra — Sáto 10:8, 2:6, 5:7, 6:1, 6:2, Borotra — Boussus 2:6, 6:4, 7:5.6:4 1932 de Stefani — Menzel 6:3, 2:6, 7:5, 6:4, Cochet — Bernard 6:1,6:0,6:4, Cochet — de Stefani 6:0,6:4,4:6, 6:3 1933 Crawford — Sato 6:0,6:2,6:2, Cochet — Lee 9:11,6:3, 6:3, 6:3, Crawford — Cochet 8:6, 6:1, 6:3 1934 Crawford — Boussus 6:3, 2:6, 7:5, 6:4, von Cramm — de Stefani 3:6, 6:4, 6:1, 3:6, 6:2, von Cramm — Crawford 6:4, 7:9, 3:6, 7:5, 6:3 1935 Perry — Crawford 6:3, 8:6, 6:3, von Cramm — Austin 6:2, 5:7, 6:1, 5:7, 6:0, Perry — von Cramm 6:3, 3:6, 6:1,6:3 1936 von Cramm — Bernard 7:5, 6:1, 6:1, Perry — Boussus

6:4, 7:5, 5:7, 6:2, von Cramm — Perry 6:0, 2:6, 6:2, 2:6, 6:0 1937 Henkel — Destremau 6:1, 6:4, 6:3, Austin — Boussus 7:5, 6:2, 1:6, 6:3, Henkel — Austin 6:1, 6:4, 6:3 1938 Menzel — Punčec 6:4, 6:4, 6:4, Budge — Pallada 6:2, 6:3, 6:3, Budge — Menzel 6:3, 6:2, 6:4 1939 Riggs — Szigeti 6:3, 6:0, 6:4, McNeill — Cooke, McNeill —Riggs 7:5, 6:0, 6:3 1940—1945 nehrálo sa 1946 Bernard — Petra 5:7, 6:2, 6:3, 5:7, 6:2, Drobný — Brown 7:5, 3:6, 6:4, 5:7, 6:2, Bernard — Drobný 3:6, 2:6,6:1,6:4,6:3 1947 Asbóth — Brown 6:2,6:2,6:1, Sturgess — Bernard 3:6, 2:6, 6:3, 8:6, 6:3, Asbóth — Sturgess 8:6, 7:5, 6:4 1948 Parker — Sturgess 6:2, 6:2, 6:1, Drobný — Patty 2:6, 6:3, 4:6, 6:4, 6:3, Parker — Drobný 6:4, 7:5, 5:7, 8:6 1949 Parker — Sturgess 6:2, 6:1, 6:4, Patty — Gonzales 6:4, 6:3, 3:6, 6:3, Parker — Patty 6:3, 1:6, 6:1, 6:4 1950 Patty — Talbert 2:6, 6:4, 4:6, 6:4, 13:11, Drobný — Sturgess 6:4, 7:5, 3:6,12:10, Patty — Drobný 6:1,6:2, 3:6, 5:7, 7:5 1951 Drobný — Sedgman 6:0, 6:3, 6:1, Sturgess — McGre­ gor 10:8, 7:9, 8:6, 5:7, 9:7, Drobný—Sturgess 6:3, 6:3. 6:3 1952 Drobný — McGregor 6:3, 6:0, 4:6, 6:3, Sedgman — Sturgess 7:5,6:2,8:6, Drobný—Sedgman 6:2,6:0,3:6, 6:4 1953 Rosewall — Morea 2:6, 6:2, 6:4, 0:6, 6:2, Seixas — Drobný 6:3, 6:2, 3:6, 6:3, Rosewall — Seixas 6:3, 6:4, 1:6,6:2

oland Garros

234

1954 Trabert — Patty 6:1,7:5,6:4, Larsen — Morea 6:4,6:3, 6:4, Trabert — Larsen 6:4, 7:5, 6:1 1955 Trabert — Richardson 6:1,2:2 w.o., Davidson — Merlo 6:3, 6:3, 6:2, Trabert — Davidson 2:6, 6:1, 6:4, 6:2 1956 Hoad — Merlo 6:4, 7:5, 6:4, Davidson — Cooper 6:2, 9:7, 5:7, 6:3, Hoad — Davidson 6:4, 8:6, 6:3 1957 Davidson — Cooper 6:4, 2:6, 2:6, 6:2, 6:3, Flam — Rose 4:6,6:4,4:6,6:2, 7:5, Davidson — Flam 6:3,6:4, '6:4 1958 Rose — Brichant 10:8, 6:1, 6:3, Ayala — Cooper 9:11, 4:6, 6:4, 6:2, 7:5, Rose — Ayala 6:3, 6:4, 6:4 1959 Pietrangeli — Fraser 7:5, 6:3, 7:5, Vermaak — Ayala 6:2, 6:1, 6:4, Pietrangeli — Vermaak 3:6, 6:3, 6:4, 6:1 1960 Pietrangeli — Haillet 6:4, 7:5, 7:5, Ayala — Sirola 6:4, 6:0, 6:2, Pietrangeli—Ayala 3:6, 6:3, 6:4, 4:6, 6:3 1961 Santana — Laver 3:6, 6:2, 4:6, 6:4, 6:0, Pietrangeli — Lundqvist 6:4,6:4, 6:4, Santana — Pietrangeli 4:6,6:1, 3:6. 6:0, 6:2 1962 Laver — Fraser 3:6, 6:3, 6:2, 3:6, 7:5, Emerson — Santana 6:4, 3:6, 6:1, 2:6, 6:3, Laver — Emerson 3:6, 2:6, 6:3, 9:7, 6:2 1963 Emerson — Sangster 8:6, 6:3, 6:4, Darmon — Santana 6:3, 4:6, 2:6, 9:7, 6:2, Emerson — Darmon 3:6, 6:1, 6:4, 6:4 1964 Santana — Darmon 8:6, 6:4, 3:6, 2:6, 6:4, Pietrangeli — Lundqvist 4:6, 6:3, 6:4, 6:4, Santana — Pietrangeli 6:3,6:1,4:6,7:5 1965 Stolle—Drysdale 6:8, 6:4. 6:1, 4:6, 6:4, Roche — Emerson 6:1, 6:4, 3:6, 6:0, Stolle — Roche 3:6, 6:0, 6:2,6:3

1966 Roche — Jauffret 6:3,6:4,6:4, Gulyás — Drysdale 6:4, 2:6, 7:9, 6:2, 6:3, Roche — Gulyás 6:1, 6:4, 7:5 1967 Emerson — Gulyás 6:3, 6:4, 6:2, Roche — Pilič 3:6, 6:3, 6:4, 2:6, 6:4, Emerson — Roche 6:1, 6:4, 2:6, 6:2 1968 Rosewall — Gimeno 3:6, 6:3, 7:5, 3:6, 6:3, Laver — Gonzales 6:3,6:3,6:1, Rosewall — Laver 6:3,6:1, 2:6, 6:2 1969 Laver — Okker 4:6, 6:0, 6:2, 6:4, Rosewall — Roche 7:5, 6:2, 6:2, Laver — Rosewall 6:4, 6:3, 6:4 1970 Kodeš — Goven 2:6, 6:2, 5:7, 6:2, 6:3, Franulovic — Richey 6:4, 4:6, 4:6, 7:5, 7:5, Kodeš—Franulovic 6:2, 6:4, 6:0 1971 Kodeš — Franulovic 6:4, 6:2,7:5, Nastase — Froehling 6:0, 2:6, 6:4, 6:3, Kodeš — Nastase 8:6, 6:2, 2:6, 7:5 1972 Proisy — Orantes 6:3, 7:5, 6:2, Gimeno — Metreveli 4:6, 6:3, 6:1, 2:6, 6:3, Gimeno — Proisy 4:6, 6:3, 6:1, 6:1 1973 Pilič — Panatta 6:4, 6:3, 6:2, Nastase — Gorman 6:3, 6:4, 6:1, Nastase — Pilic 6:3, 6:3, 6:0 1974 Orantes — Jauffret 6:2, 6:4, 6:4, Borg — Solomon 6:4, 2:6, 6:2, 6:1, Borg — Orantes 2:6, 6:7. 6:0, 6:1, 6:1 1975 Vilas — Dibbs 6:1, 6:4, 1:6, 6:1, Borg — Panatta 6:4, 1:6, 7:5, 6:4, Borg — Vilas 6:2, 6:3, 6:4 1976 Solomon — Ramirez 6:7,6:0, 4:6, 6:4, 6:4, Panatta — Dibbs 6:3, 6:2, 6:4, Panatta — Solomon 6:1, 6:4, 4:6, 7:6 1977 Gottfried — Dent 7:5, 6:3, 7:5, Vilas — Ramirez 6:2, 6:0, 6:3, Vilas — Gottfried 6:0, 6:3, 6:0 1978 Borg — Barazzutti 6:0, 6:1, 6:0, Vilas — Stockton 6:3, 6:3, 6:2, Borg — Vilas 6:1, 6:1, 6:3

Štvorhra mužov

1928 Borotra, Brugnon — Cochet, Buzelet 6:4, 3:6, 6:2, 3:6, 6:4 1929 Lacoste, Borotra — Cochet, Brugnon 6:3, 3:6, 6:3, 3:6, 8:6 1930 Cochet, Brugnon — Hopman, Willard 6:3, 9:7, 6:3 1931 Lott, Van Ryn — Kirby, Farquharson 6:4, 6:3, 6:4

1925 Lacoste, Borotra — Cochet, Brugnon 7:5,4:6, 6:3, 2:6, 6:3 1926 Richards, Kinsey — Cochet, Brugnon 6:4, 6:1, 4:6, 6:4 1927 Cochet, Brugnon — Borotra, Lacoste 2:6, 6:2, 6:0, 1:6, 6:4

oland Garros

235

1932 Cochet, Brugnon — Boussus, Bernard 6:4, 3:6, 7:5, 6:3 1933 Hughes, Perry — Quist, McGrath 6:2, 6:4, 2:6, 7:5 1934 Borotra, Brugnon — Crawford, McGrath 11:9,6:3,2:6, 4:6,9:7 1935 Crawford, Quist — McGrath, Turnbull 6:1, 6:4, 6:2 1936 Borotra, Bernard — Tuckey, Hughes 6:2, 3:6, 9:7, 6:1 1937 von Cramm, Henkel — Farquharson, Kirby 6:4, 7:5, 3:6,6:1 1938 Destremau, Petra — Budge, Mako 3:6, 6:3, 9:7, 6:1 1939 McNeill, Harris 1940—1945 nehrálo sa 1946 Bernard, Petra — Morea, Segura 7:5,6:3,0:6,1:6,10:8 1947 Fannin, Sturgess — Brown, Sidwell 6:4, 4:6, 6:4, 6:3 1948 Bergelin, Drobný — Hopman, Sedgman 8:6,6:1,12:10 1949 Gonzales, Parker — Fannin, Sturgess 6:3, 8:6, 5:7, 6:3 1950 Talbert, Trabert — Drobný, Sturgess 6:2, 1:6, 10:8,6:2 1951 McGregor, Sedgman — Mulloy, Savitt 6:2,2:6,9:7,7:5 1952 McGregor, Sedgman — Mulloy, Savitt 6:3, 6:4, 6:4 1953 Hoad, Rosewall — Rose, Wilderspin 6:2, 6:1, 6:1 1954 Seixas, Trabert — Hoad, Rosewall 6:4,6:2,6:1 1955 Seixas, Trabert — Pietrangeli, Sirola 6:1, 4:6, 6:2, 6:4 1956 Candy, Perry — Cooper, Hoad 7:5, 6:3, 6:3 1957 Anderson, Cooper—Candy, Rose 6:3, 6:0, 6:3 1958 Cooper, Fraser — Howe, Segal 3:6, 8:6, 6:3, 7:5

1959 Sirola, Pietrangeli — Emerson, Fraser 6:3, 6:2, 14:12 1960 Emerson, Fraser — Arilla, Gimeno 6:2, 8:10, 7:5, 6:4 1961 Emerson, Laver— Howe, Mark 3:6, 6:1, 6:1, 6:4 1962 Emerson, Fraser — Bungert, Kuhnke 6:3, 6:4, 7:5 1963 Emerson, Santana — Forbes, Segal 6:2, 6:4, 6:4 1964 Emerson, Fletcher — Newcombe, Roche 7:5, 6:3, 3:6, 7:5 1965 Emerson, Stolle — Fletcher, Hewitt 6:8, 6:3, 8:6, 6:2 1966 Graebner, Ralston — Nastase, Tiriac 6:3, 6:3, 6:0 1967 Newcombe, Roche — Emerson, Fletcher 6:3,9:7,12:10 1968 Rosewall, Stolle — Laver, Emerson 6:3, 6:4, 6:3 1969 Newcombe, Roche — Emerson, Laver 4:6,6:1,3:6,6:4, 6:4 1970 Nastase, Tiriac — Ashe, Pasarell 6:2, 6:4, 6:3 1971 Ashe, Riessen — Gorman, Smith 6:8,4:6,6:3,6:4,11:9 1972 Hewitt, McMillan — Cornejo, Fillol 6:3, 8:6, 3:6, 6:1 1973 Newcombe, Okker — Connors, Nastase 6:1, 3:6, 6:3, 5:7,6:4 1974 Crealy, Parun — Lutz, Smith 6:3, 6:2, 3:6, 5:7, 6:1 1975 Gottfried, Ramirez — Alexander, Dent 6:4,2:6,6:2,6:4 1976 McNair, Stewart — Gottfried, Ramirez 7:6, 6:3, 6:1 1977 Gottfried, Ramirez — Kodeš, Fibak 7:6,4:6, 6:3, 6:4 1978 Mayer, Pfister — Orantes, Higueras 6:3, 6:3, 6:2

Dvojhra žien

vá 8:6, 6:2, Lenglenová — Brownová 6:1, 6:0 1927 Boumanová — Heineová 5:7, 6:4, 6:3, Peacocková — Bennettová 5:7, 6:1, 9:7, Boumanová — Peacocková 6:2, 6:4 1928 Willsová — Hardieová 6:1, 6:1, Bennettová — Bouma-

1925 Lenglenová — Contostavlosová 6:2, 6:0, McKanová — Vlastoová 6:2, 6:2, Lenglenová — McKanová 6:1, 6:2 1926 Lenglenová — Fryová 6:2,6:1, Brownová — Boumano-

oland Garros nová 6:2, 8:6, Willsová — Bennettová 6:1, 6:2 1929 Mathieuová — Aussemová 8:6, 2:6, 6:2, Willsová — Bennettová 6:2, 7:5, Willsová — Mathieuová 6:3, 6:4 1930 Jacobsová — Alvarezová 6:1, 6:0, Moodyová — Aussemová 6:2, 6:1, Moodyová — Jacobsová 6:2, 6:1 1931 Nuthallová — Krahwinkelová 6:1, 6:2, Aussemová — Alvarezová 6:0, 7:5, Aussemová — Nuthallová 8:6, 6:1 1932 Mathieuová — Nuthallová 6:2, 6:4, Moodyová — Krahwinkelová 6:3, 10:8, Moodyová — Mathieuová 7:5,6:1 1933 Mathieuová — Jacobsová 8:6, 6:3, Scrivenová — Nuthallová 6:2, 4:6, 6:3, Scrivenová — Mathieuová 6:2, 4:6, 6:4 1934 Scrivenová — Aussemová 7:5, 6:3, Jacobsová — Mathieuová 6:2, 6:2, Scrivenová — Jacobsová 7:5,4:6, 6:1 1935 Sperlingová — Jacobsová 7:5, 6:3, Mathieuová — Scrivenová 8:6,6:1, Sperlingová — Mathieuová 6:2,6:1 1936 Mathieuová — Hornová 6:4, 6:4, Sperlingová — Valdenová 6:2,6:1, Sperlingová—Mathieuová 6:3,6:4 1937 Mathieuová — Jedrzejewska 7:5, 7:5, Sperlingová — Valdenová 6:1,6:1, Sperlingová — Mathieuová 6:2,6:4 1938 Landryová — Couquerqueová 6:2, 6:4, Mathieuová — Halffová 6:1, 6:1, Mathieuová — Landryová 6:0, 6:3 1939 Mathieuová — Jedrzejewska 6:3, 8:6 1940—1945 nehrálo sa 1946 Osbornová — Broughová 7:5, 6:3, Betzová — Buddyová 6:3, 6:4, Osbornová — Betzová 1:6, 8:6, 7:5 1947 Toddová — Osbornová 2:6, 6:3, 6:4, Hartová — Broughová 6:2, 7:5, Toddová — Hartová 6:3, 3:6, 6:4 1948 Landryová — Toddová w. o., Fryová -— Hartová 6:3, 4:6, 11:9, Landryová — Fryová 6:2, 0:6, 6:0 1949 du Pontová — Summersová 6:3, 6:3, Adamsonová — Bossiová 6:3, 6:0, du Pontová — Adamsonová 7:5,6:2 1950 Hartová Broughová 6:2,6:3, Toddová — Scofieldová 6:2, 6:3, Hartová — Toddová 6:4, 4:6, 6:2

236 1951 Fryová — du Pontová 6:2, 9:7, Hartová — WalkerováSmithová 6:2, 6:1, Fryová — Hartová 6:3, 3:6, 6:3 1952 Hartová — Headová 6:2, 8:6, Fryová — RedickováSmithová 7:5, 6:4, Hartová — Fryová 6:4, 6:4 1953 Connollyová — Knodová 6:3, 6:3, Hartová — Fryová 8:6, 6:4, Connollyová — Hartová 6:2,6:4 1954 Connollyová — Lazzarinoová 6:0, 6:1, Bucaillová — Adamsonová 6:2, 6:4, Connollyová — Bucaillová 6:4, 6:1 1955 Mortimerová — Brewerová 6:1, 6:1, Knodová — Fleitzová 6:2, 6:3, Mortimerová — Knodová 2:6, 7:5, 10:8 1956 Gibsonová — Buxtonová 2:6,6:0,6:4, Mortimerová — Kórmóczyová 6:4,6:3, Gibsonová — Mortimerová 6:0, 12:10 1957 Bloomerová — Pužejová 6:4, 2:6, 6:4, Knodová — Haydonová6:4,10:8, Bloomerová - Knodová 6:1,6:3 1958 Kórmóczyová — Segalová 6:1, 6:0, Bloomerová — Buenoová 2:6, 6:1, 6:2, Kórmóczyová — Bloomerová 6:4, 1:6, 6:2 1959 Trumanová — Reynoldsová 4:6, 8:6, 6:2, Kórmóczyo­ vá — Reyesová 6:3, 6:0, Trumanová — Kórmóczyová 6:4, 7:5 1960 Hardová - Buenoová 6:3, 6:2, Ramirezová — Rey­ noldsová 8:10, 6:3, 6:3, Hardová — Ramirezová 6:3, 6:4 1961 Haydonová — Kórmóczyová 3:6,6:1, 6:3, Ramirezová - Budingová 6:4, 4:6, 6:3, Haydonová — Ramirezová 6:2,6:1 1962 Smithová — Schuurmanová 8:6, 6:3, Turnerová — Haydonová 6:4, 5:7, 6:3, Smithová — Turnerová 6:3, 3:6, 7:5 1963 Turnerová — Trumanová 11:9,6:2, Jonesová — Suková 6:0, 6:1, Turnerová — Jonesová 2:6, 6:3, 7:5 1964 Smithová — Schultzeová 6:3, 4:6, 6:2, Buenoová — Turnerová 3:6, 6:2, 6:0, Smithová — Buenoová 5:7, 6:1,6:2 1965 Turnerová — Buenoová 2:6, 6:4, 8:6, Smithová — Richeyová 7:5, 6:4, Turnerová — Smithová 6:3, 6:4

oland Garros

237

1966 Jonesová — Buenoová 4:6, 8:6, 6:2, Richeyová — Smithová 6:1, 6:3, Jonesová — Richeyová 6:3, 6:1 1967 Durrová — Melvillová 8:6, 6:3, Turnerová — Van Zylová 6:1, 6:4, Durrová — Turnerová 4:6, 6:3, 6:4 1968 Richeyová — Ringová 2:6, 6:3, 6:4, Jonesová — du Plooyová 7:5,6:3, Richeyová — Jonesová 5:7,6:4,6:1 1969 Courtová — Richeyová 6:3, 4:6, 7:5, Jonesová — Bowreyová 6:1,6:2, Courtová — Jonesová 6:1,4:6,6:3 1970 Niessenová — Krantzkeová 6:3, 6:1, Courtová — Heldmanová 6:0, 6:2, Courtová — Niessenová 6:2, 6:4 1971 Goolagongová — Schaarová 6:4, 6:1, Gourlayová — Gunterová 6:2, 6:3, Goolagongová — Gourlayová 6:3, 7:5 1972 Ringová — Masthoffová 6:4, 6:4, Goolagongová —

Durrová 9:7, 6:4, Ringová — Goolagongová 6:3, 6:3 1973 Evertová — Durrová 6:1, 6:0, Courtová — Goolagon­ gová 6:3, 7:6, Courtová — Evertová 6:7, 7:6, 6:4 1974 Morozovová — Giscafrová 6:3, 6:2, Evertová — Masthoffová 7:5,6:4, Evertová — Morozovová 6:1,6:2 1975 Navrátilová — Newberryová 6:2, 6:3, Evertová — Morozovová 6:4,6:0, Evertová — Navrátilová 2:6,6:2, 6:1 1976 Tomanová — Mihaiová 7:5,7:6, Barkerová — Ruziciová 6:3, 1:6, 6:2, Barkerová — Tomanová 6:2, 0:6, 6:2 1977 Jaušovcová — Maršíková 6:1, 3:6, 6:3, Mihaiová — Newberryová 7:6, 6:3, Jaušovcová — Mihaiová 6:2, 6:7,6:1 1978 Jaušovcová — Maršiková 6:3, 6:4, Ruziciová — Simonová 6:3, 6:0, Ruziciová — Jaušovcová 6:2, 6:2

Štvorhra žien

1935 Scrivenová, Stammersová — Adamoffová, Sperlingová 6:4, 6:0

1925 Lenglenová, Vlastoová — McRanová, Colyerová 6:1, 9:11,6:2 1926 Lenglenová, Vlastoová — Godfreeová, Colyerová 6:1, 6:1 1927 Peacocková, Heineová — Watsonová, Saundersová 6:2, 6:1 1928 Watsonová, Bennettová — Dévéová, Lafaurieová 6:0, 6:2 1929 Alvarezová, Boumanová — Heineová, Neavová 7:5,6:3 1930 Moodyová, Ryanová — Mathieuová, Barbierová 6:3, 6:1 1931 Whittingstallová, Nuthallová — Ryanová, Aussemová 9:7, 6:2 1932 Moodyová, Ryanová — Whittingstallová, Nuthallová 6:1,6:3 1933 Mathieuová, Ryanová — Henrotinová, Rosambertová 6; 1,6:3 1934 Mathieuová, Ryanová — Jacobsová, Palfreyová 3:6, 6:4, 6:2

1936 Mathieuová, Yorková — Noelová, Jedrzejewska 2:6, 6:4,6:4 1937 Mathieuová, Yorková — Andrusová, Henrotinová 3:6, 6:2,6:2 1938 Mathieuová, Yorková— Halffová, Landryová 6:3, 6:3 1939 Mathieuová, Jedrzejewska 1940—1945 nehrálo sa 1946 Broughová, Osbomová — Betzová, Hartová 6:4, 0:6, 6:1 1947 Broughová, Osbomová — Hartová, Toddová 7:5, 6:2 1948 Hartová, Toddová — Fryová, Prentissová 6:4, 6:2 1949 Broughová, du Pontová — Hiltonová, Gannonová 7:5, 6:1 1950 Hartová, Fryová — du Pontová, Broughová 1:6, 7:5, 6:2 1951 Hartová, Fryová — Bartlettová, Scofieldová 10:8, 6:3

oland Garros

238

1952 Hartová, Fryová — Redicková-Smithová, Wipplingerová7:5,6:l 1953 Hartová, Fryová — Connollyová, Sampsonová 6:4, 6:3 1954 Connollyová, Hopmanová — Galtierová, Schmittová 7:5, 4:6, 6:0 1955 Fleitzová, Hardová — Bloomerová, Wardová 7:5, 6:8, 13:11 1956 Gibsonová, Buxtonová — Knodová, Hardová 6:8, 8:6, 6:1 1957 Hardová, Bloomerová — Ramirezová, Reyesová 7:5, 4:6, 7:5 1958 Ramirezová, Reyesová — Hawtonová, Longová 6:4,7:5 1959 Reynoldsová, Schuurmanová — Ramirezová, Reyesová 2:6,6:0,6:1 1960 Buenoová, Hardová — Halesová, Haydonová 6:2, 7:5 1961 Reynoldsová, Schuurmanová — Buenoová, Hardová w. 0. 1962 Priceová, Schuurmanová — Smithová, Brickaová 6:4, 6:4 1963 Jonesová, Schuurmanová — Smithová, Ebbemová 7:5, 6:4 1964 Tumerová, Smithová — Baylonová, Schultzeová 6:3, 6:0 1965 Tumerová, Smithová — Durrová, Lieffrigová 6:3,6:1

1966 Smithová, Tegartová — Blackmanová, Toynová 4:6, 6:1,6:1 1967 Durrová, Sherriffová — Van Zylová, Walkdenová 6:2, 6:2 1968 Durrová, Jonesová — Kingová, Casalsová 7:5,4:6, 6:4 1969 Durrová, Jonesová — Courtová, Richeyová 6:0, 4:6, 7:5 1970 Chanfreauová, Durrová — Casalsová, Kingová 6:3,1:6, 6:3 1971 Chanfreauová, Durrová — Gourlayová, Harrisová 6:4, 6:1 1972 Kingová, Stoveová — Shawová, Trumanová 6:1, 6:2 1973 Courtová, Wadová — Stoveová, Durrová 6:2, 6:3 1974 Evertová, Morozovová — Chanfreauová, Ebbinghausová6:2, 2:6, 6:1 1975 Evertová, Navrátilová — Anthonyová, Morozovová 6:3, 6:2 1976 Bonicelliová, Loverová — Harterová, Masthoffová 6 :4, 1:6,6:3 1977 Maršíková, Teeguardenová — Foxová, Gourlayová 5:7, 6:4, 6:2 1978 Jaušovcová, Ruziciová — Bowreyová, Loverová 5:7, 6:4, 8:6

Miešaná štvorhra

1931 Spence, Nuthallová — Austin, Shepherd-Barronová 6:3, 5:7,6:3 1932 Perry, Nuthallová — Wood, Moodyová 6:4, 6:2 1933 Crawford, Scrivenová — Perry, Nuthallová 6:2, 6:3 1934 Borotra, Rosambertová — Quist, Ryanová 6:2, 6:4 1935 Bernard, Payotová — Legeay, Henrotinová 4:6,6:2,6:4 1936 Bernard, Yorková — Legeay, Henrotinová 7:5,6:8. 6:3

1925 Brugnon, Lenglenová — Cochet, Vlastoová 6:2, 6:2 1926 Brugnon, Lenglenová — Borotra, Besneraisová 6:4, 6:3 1927 Borotra, Bordesová — Tilden, Alvarezová 6:4, 2:6, 6:2 1928 Cochet, Bennettová — Hunter, Willsová 3:6, 6:3, 6:3 1929 Cochet. Bennettová — Hunter, Willsová 6:3, 6:2 1930 Tilden, Aussemová — Cochet, Whittingstallová 6:4,6:4

oland Garros 1937 Petra, Mathieuová — Joumu, Homová 7:5, 7:5 1938 Mitič, Mathieuová — Boussus, Wynnová 2:6, 6:3, 6:4 1939 Cooké, Fabyanová 1940—1945 nehrálo sa 1946 Patty, Betzová — Brown, Bundyová 7:5, 9:7 1947 Sturgess, Summersová — Caralulis, Jedrzejewska 6:0, 6:0 1948 Drobný, Toddová — Sedgman, Hartová 6:3, 3:6, 6:3 1949 Sturgess, Summersová — Oakley, Quertierová 6:1,6:! 1950 Morea, Scofieldová — Talbert, Toddová (sůperi sa vzdali) 1951 Sedgman, Hartová — Rose, Longová 7:5, 6:2 1952 Sedgman, Hartová — Sturgess, Fryová 6:8, 6:3, 6:3 1953 Seixas, Hartová — Rose, Connollyová 4:6, 6:4, 6:0 1954 Hoad, Connollyová — Hartwig, Patomiová 6:4, 6:3 1955 Forbes, Hardová — Ayala, Staleyová 5:7, 6:1, 6:2 1956 Ayala, Longová — Howe, Hardová 4:6, 6:4, 6:1 1957 Javorský, Pužejová — Ayala, Budingová 6:3, 6:4 1958 Pietrangeli, Bloomerová — Howe, Coghlanová 9:7,6:8, 6:2 1959 Knight, Ramirezová — Laver, Schuurmanová 6:4, 6:4 1960 Howe, Buenoová — Emerson, Haydonová 1:6, 6:1,6:2

239 1961 Laver, Hardová — Javorský, Pužejová 6:0, 2:6, 6:3 1962 Howe, Schuurmanová — Stolle, Tumerová 3:6,6:4,6:4 1963 Fletcher, Smithová — Stolle, Tumerová 6:1, 6:2 1964 Fletcher, Smithová — Stolle, Tumerová 6:3, 6:4 1965 Fletcher, Smithová — Newcombe, Buenoová 6:4, 6:4 1966 McMillan, Van Zylová — Graebner, Jonesová 1:6, 6:3, 6:2 1967 Davidson, Kingová — Tiriac, Jonesová 6:3, 6:1 1968 Barclay, Durrová — Davidson, Kingová 6:1, 6:4 1969 Riessen, Courtová — Barclay, Durrová 7:5, 6:4 1970 Hewitt, Kingová — Barclay, Durrová 3:6, 6:3, 6:2 1971 Barclay, Durrová — Lejus, Shawová 6:2, 6:4 1972 Wawrick, Goolagongová — Barclay, Durrová 6:2, 6:4 1973 Barclay, Durrová — Dominguez, Stoveová 6:1, 6:4 1974 Molina, Navrátilová — Lara, Darmonová 6:3, 6:3 1975 Koch, Bonicelliová — Fillol, Teeguardenová 6:4, 7:6 1976 Wawrick, Klossová — Dowdeswell, Boshoffová 5:7, 7:6,6:2 1977 McEnroe, Carillová — Molina, Mihaiová 7:6, 6:4 1978 Složil, Tomanová — Dominguez, Ruziciová 7:6, w. o.

Tenis— encyklopédia

240

Soisbault cup

(ZÁPASY CS. TENISTIEK)

1. ročník (8 účastníkov)— 1965: HOLANDSKO I. kolo: ČSSR — MLR 2 : 1 Palmeová — Szabóová Startlová — Széllová Palmeová, Startlová — Szabóová, Széllová Semifinále: ČSSR — HOLANDSKO 1 : 2 Palmeová — Stoveová Startlová — Jansenová Palmeová, Startlová — Jansenová, Stoveová

7:5,6:1 8:6,7:5 8:6, 3:6, 3:6 2:6, 6:3, 3:6 3:6, 6:4, 6:1 1:6,2:6

2. ročník (11 účastníkov) — 1966: FRANCÚZSKO II. kolo: ČSSR — Španielsko 3:0 Semifinále: ČSSR — Francúzsko 0:3 O 3. miesto: ČSSR — Taliansko 3:0

3. ročník (8 účastníkov) — 1967: HOLANDSKO I. kolo: ČSSR — Belgicko 3:0 Semifinále: ČSSR — Holandsko 0:3 4. ročník (10 účastníkov) — 1968: ZSSR II. kolo: ČSSR — Taliansko 3:0 Semifinále: ČSSR — Francúzsko 2:1 Holubová — de Roubinová Vaněčková — Cazauxová Holubová, Vaněčková — Cazauxová, de Roubinová Finále: ČSSR —ZSSR 0:3 Holubová — Morozovová Vaněčková — Islanová Holubová, Vaněčková — Jeremejevová, Morozovová

5. ročník (10 účastníkov) — 1969: ZSSR II. kolo: ČSSR — Belgicko 3:0 Holubová — van Ghelnwová Kuželová — Castelynová Holubová, Kuželová — Castelynová, van Ghelnwová Semifinále: ČSSR — MLR 1:2 Holubová — Szdrényiová Kuželová — Gráczolová Holubová, Kuželová — Baloghová, Szórényiová

6:2, 6:3 3:6, 3:6 6:3, 6:4

2:6,8:10 5:7,2:6 3:6, 2:6

6:0, 6:2 7:5, 6:0 6:3, 6:1

6:8,4:6 6:2, 6:4 1:6, 8:6,

241

oisbault cup O 3. miesto: ČSSR — Francúzsko 3:0 Holubová — Pruvotová Kuželová — Fuchsová Holubová, Kuželová — Cassaigneová, Fuchsová

6. ročník (14 ůčastníkov) — 1970: ZSSR III. kolo: ČSSR — MLR 1:2 Tomanová — Kleinová Koželuhová — Gráczolová Koželuhová, Tomanová — Baloghová, Gráczolová O 5.—8. miesto: ČSSR — Taiiansko 2:1 Koželuhová — Vidoová Tomanová — Poliová Koželuhová, Tomanová — Poliová, Vidoová ČSSR —PER 3:0 Koželuhová — Rozalová Tomanová — Ciepková Koželuhová, Tomanová — Ciepková, Rozalová 7. ročník (17 ůčastníkov) — 1971: FRANCÚZSKO Stretnutie v skupině: ČSSR — Rakúsko 3:0 Koželuhová — Hůgelová Tomanová — Berneggerová Koželuhová, Tomanová — Berneggerová, Hůgelová Štvrťfinále: ČSSR — SFRJ 3:0 Koželuhová — Jaušovcová Tomanová — Husnjaková Koželuhová, Tomanová — Jaušovcová, Husnjaková Semifinále: ČSSR — ZSSR 2:1 Koželuhová — Jansonová Tomanová — Granaturovová Koželuhová, Tomanová — Jansonová, Krošinová Finále: ČSSR — Francúzsko 1 : 2 — Fuchsová Koželuhová Tomanová — Guedyová Koželuhová, Tomanová — Brochardová, Fuchsová 8. ročník (19 ůčastníkov) — 1972: ZSSR Štvrťfinále: ČSSR — Taiiansko 3 : 0 Tomanová — Vidoová Hůblerová — Bordonová Navrátilová, Tomanová — Bianchiová, Vidoová Semifinále: ČSSR — ZSSR 1:2 Tomanová — Krošinová Navrátilová — Birjukovová Navrátilová, Tomanová — Birjukovová, Krošinová O 3. miesto: ČSSR — Francúzsko 3:0 Tomanová — Fuchsová — Pruvotová Navrátilová — Fuchsová, O’Beillamová Navrátilová, Tomanová

9. ročník (22 ůčastníkov) — 1973: VELKÁ BRITÁNIA Štvrťfinále: ČSSR — Dánsko 3:0 Navrátilová —Sparrová

6:4,6:2 6:4, 8:6 6:4, 6:4

3:6, 2:6 3:6, 3:6 6:3,8:6 2:6, 6:4, 6:0 9:7, 6:0 6:2, 4:6, 4:6 6:2, 6:4 6:1,6:2 6:1,7:5

6:1,6:4 6:4, 6:0 6:4, 6:0 5:7, 6:1, 6:2 6:1, 7:5 6:3, 6:2 6:4, 6:8, 6:3 6:4, 6:2 1:6, 2:4, w. o. 2:6, 3:6 6:4, 6:1 6:1,5:7,3:6

6:4, 6:0 6:4, 6:1 6:2,6:2 3:6, 6:1,0:6 6:4, 6:4 5:7, 2:6 7:5, 6:4 0:6, 6:2, 6:3 6:1,6:1

6:2,9:7

oisbault cup — Hamansenová Tomanová Navrátilová, Tomanová — Sparrová, Quistová Semifinále: ČSSR — Velká Británia 1:2 — Colesová Navrátilová — Barkerová Tomanová — Colesová, Barkerová Navrátilová, Tomanová 0 3. miesto: ČSSR — NSR 3:0 — Stoltenbergová Navrátilová — Schaarová Hublerová — Schaarová, Stoltenbergová Navrátilová, Tomanová

10. ročník (22 účastnikov) — 1974: ČSSR Štvrťfinále: ČSSR — Francůzsko 3 : 0 — Guedyová Navrátilová — Simonová Tomanová — Gimmigová, Guedyová Navrátilová, Tomanová Semifinále: ČSSR — Austrália 3 : 0 — O‘Neilová Navrátilová — Waikerová Tomanová — O'Neilová, Waikerová Navrátilová, Tomanová Finále: ČSSR — Velká Británia 2 : 1 — Colesová Navrátilová — Barkerová Tomanová - Barkerová, Colesová Navrátilová, Tomanová

11. ročník (28 účastnikov) 1975:: VEEKÁ BRITÁNIA Štvrťfinále: ČSSR — Brazília 3 : 0 — Menelesová Maršiková — Borgianiová Brzáková - Borgianiová. Menelesová Brzáková, Maršiková Semifinále: ČSSR — RSR 1 : 2 Ruziciová Maršiková — Simionescuová Brzáková - Ruziciová. Simionescuová Brzáková, Maršiková O 3. miesto: ČSSR — Taliansko 3 : 0 Maršiková Rosoová Strachoňová Oniová Maršiková, Strachoňová Oniová. Rosoová 12. ročník (26. účastníkovi 1976: ČSSR Stretnutie v skupině (Sopoty): ČSSR Finsko 3:0 Durchmanová Maršiková Strachoňová — Ojalaová Maršiková. Skronská Durchmanová. Pirileová ČSSR PER 3 : 0 Maršiková — Reydychová Strachoňová — Kocygová Maršiková, Skronská Kocygová. Sieraczká Štvrťfinále: ČSSR — Francůzsko 2 : 1 Maršiková — Simonová Strachoňová — Tibaultová Maršiková, Skronská Du Poyová. Tibaultová Semifinále: ČSSR — ZSSR 2 : 1 Maršiková Čmyrevová

242 6:0, 6:0 5:0, w. o. 6:1,6:1 1:6, 2:6 6:3,9:11,4:6

6:4, 6:4 4:6, 6:2, 6:3 6:3, 6:2

6:0, 6:1 6:0, 6:3 6:4, 6:2 6:2, 8:6 6:1,6:3 6:2, 0:6, 8:6

6:1,6:2 3:6, 2:6 6:2, 6:8, 7:5

6:2, 6:4 6:3, 6:3 6:1, 6:4

6:3,6:3 2:6, 1:6 7:5, 3:6, 0:6 6:0, 6:0 6:0, 6:1 4:6, 6:2,6:1

6:1, 6:2 6:0, 6:0 6:2, 6:1

6:2, 6:1 6:1, 6:3 6:2. 6:2

6:2,6:3 2:6, 7:5,0:6 6:3, 4:6, 6:1 6:0,6:!

243

oisbault cup — Korzunová Strachoňová — Čmyrevová, Korzunová Maršíková, Skronská Finále: ČSSR — Velká Británia 2 : 1 Maršíková — Mottramová — Tylerová Strachoňová — Mottramová, Thompsonová Maršíková, Skronská 13. ročník (23 účastníkov) — 1977 : ČSSR Stretnutie v skupině (Mař. Lázně): ČSSR — Argentina 2 : 1 Maršíková — Gonzalezová Strachoňová — Casabiancová Maršíková, Strachoňová — Casabiancová, Madrugová ČSSR — Rakúsko 2 : 0 Maršíková — Wimmerová Strachoňová — Pesaková Štvorhra sa nehrala Štvrťfinále: ČSSR — Velká Británia 3 : 0 Strachoňová — Hobbsová Maršíková — Tylerová Maršíková, Strachoňová — Durieová, Hobbsová Semifinále: ČSSR — ZSSR 3 : 0 Maršíková — Gišianovová Strachoňová — Jelisenková Maršíková, Strachoňová — Gišianovová, Jelisenková Finále: ČSSR — Švajčiarsko 3 : 0 Maršíková — Simmenová Strachoňová — Růeggová — Růeggová, Simmenová Maršíková, Mandlíková 14. ročník (22 účastníkov) — 1978 : ZSSR Stretnutie v skupině (K. Vary): ČSSR — Rakúsko 3:0 — Ulrichová Maršíková Strachoňová — Halataová — Ulrichová, Sommerauerová Mandlíková, Maršíková ČSSR — Holandsko 3 : 0 — van der Torreová Maršíková — van Ervenová Mandlíková — Krensová, Meskerová Maršíková, Strachoňová Štvrťfinále (Le Touquet): ČSSR -- ZSSR 1 : 2 — Čmyrevová Maršíková — Jelisenková Strachoňová — Čmyrevová, Jelisenková Mandlíková, Maršíková O 5. miesto: ČSSR — RSR 3 : 0 ČSSR — Švédsko 3 : 0

2:6, 2:6 6:3,6:3 6:2,6:4 7:5, 4:6, 4:6 6:1,8:10,6:1

4:6,4:6 6:4, 7:9, 6:4 6:3, 6:1 6:4, 6:1 6:0, 6:1 6:3,6:1 5:7, 10:8,6:4 6:3, 1:6, 9:7

6:2, 6:2 6:1,6:4 6:1,8:6 6:0, 4:6, 6:0 6:0, 6:3 8:6, 6:4

6:0,6:2 6:0, 6:2 6:0, 6:0 6:2, 6:0 6:2, 6:2 6:4, 6:4 1:6, 6:2, 10:8 6:8,2:6 8:6, 1:6,4:6

Tenis — encyklopédia

244

Turnaje masters Grand prix

I. ročník — Tokio (10.—15. decembra 1970) Poradie v Grand prix: 1. Richey (USA) 60 b., 2. Ashe (USA) 55 b., 3. Rosewall (Austr.) 53 b., 4. Laver (Austr.) 51 b., 5. Smith (USA) 47 b., 6. Franulovič (SFRJ) 35 b., 7. Newcombe (Austr.) 35 b., 8. Kodeš (ČSSR) 33 b., 9. Roche (Austr.) 32 b.» 10. Carmichael (Austr.) 31 b. ... 55.—70. Ing. Kukal 3 b., 71.—96. Pála a Zedník po 2 b. Smith — Kodeš 6:3, 6:5, Laver 4:6, 6:3, 6:4, Rosewall 6:4, 6:5, Ashe 6:3, 3:6, 5:6, Franulovic 6:1, 5:6, 6:1. Laver — Kodeš 6:4, 6:3, Rosewali 5:6, 6:3, 6:5, Ashe 6:3, 6:2, Franulovic 6:3, 6:3. Rosewall — Kodeš 6:5, 6:4, Ashe 6:3, 6:4, Franulovic 6:3, 6:3. Ashe — Kodeš 6:5,6:4, Franulovič 6:5, 3:6, 6:2. Franulovic — Kodeš 6:2, 3:6, 6:3. Konečné poradie: 1. Smith 5 4 1 9:4 71:53 2. Laver 5 4 1 9:3’ 69:55 3. Rosewall 5 3 2 7:4 59:51 4. Ashe 5 3 2 6:6 54:60 5. Franulovic 5 1 4 5:9 55:70 6. Kodeš 5 0 5 1:10 44:63 (Prvé číslo znamená počet zápasov, druhé víťazné stretnutia, tretie prehry, štvrté poměr setov a piate poměr hier. Rovnako aj v tabulkách při dalších ročnikoch.) O prvenstve Smitha rozhodlo jeho víťazstvo v zápase s Laverom.

II. ročník — Paříž (4.—12. decembra 1971) Poradie Grand prix: 1. Smith (USA) 187 b., 2. Nastase (RSR) 172 b., 3. Franulovič (SFRJ) 129 b., 4. Kodeš (ČSSR) 124 b., 5. Richey (USA) 98 b„ 6. Newcombe (Austr.) 94 b., 7. Barthes (Franc.) 82 b., 8. Rosewall (Austr.) 82 b., 9. Graebner (USA) 79 b., 10. Gorman (USA) 69 b...... 53.-55. Pála a Zedník 14 b......73.-80. Hřebec 8b.... 128—144. Kukal 2 b.. Nastase — Kodeš 5:7,6:2,6:2, Franulovic 3:6,6:1.6:2, Smith 5:7, 7:6,6:3, Richey 5:7, 6:4, 8:6, Graebner 6:3, 6:2, Barthes w. o., Smith — Kodeš 4:6, 6:3, 4:6, Franulovic 6:4,6:4, Richey 4:6,6:2,9:7, Graebner 3:6, 7:5, 6:3, Barthes 6:4, 6:7, 6:3, Richey — Kodeš 6:2,

3:6, 6:3, Franulovič 6:4, 6:3, Graebner 7:6, 4:6, 3:6, Barthes 6:3, 6:3, Barthes — Kodeš 6:3, 6:4, Franulovic 7:5, 4:6, 6:3, Graebner 6:1, 7:5, Kodeš — Franulovic 6:4, 2:6, 7:5, Graebner 7:6, 6:4, Franulovič — Graeb­ ner 6:4,7:6. Konečné poradie: 6 6 0 10:4 81:58 1. Nastase 2. Smith 6 4 2 10:7 95:84 3. Richey 6 3 3 9:7 85:80 4. Barthes 6 3 3 7:5 62:57 5. Kodeš 6 3 3 8:8 72:83 6. Franulovič 6 1 5 5:10 64:81 6 1 5 3:11 63:81 7. Graebner III. ročník — Barcelona (5.—-12. decembra 1972)

Poradie Grand prix: 1. Nastase (RSR) 659 b., 2. Smith (USA) 587 b., 3. Orantes (Span.) 468 b., 4. Kodeš (ČSSR) 332 b.. 5. Gimeno (Span.) 319 b., 6. Hewitt (JAR) 263 b., 7. Connors (USA) 251 b„ 8. Gorman (USA) 227 b., 9. Pattison (Rodézia) 204 b., 10. Proisy (Franc.) 172 b.... 17. Pála 85 b. ... 37.-38. Zedník 37 b......40. Hřebec 33 b.... 78.—80. Kukal 13 b. Skupina A: Smith — Kodeš 6:1, 6:0, Connors 3:6, 6:2, 7:5, Gimeno 6:2, 3:6, 6:3, Connors — Kodeš 6:4, 6:3, Gimeno 6:3, 6:7, 6:2, Kodeš — Gimeno 6:3, 6:2. Poradie: 1. Smith 3 3 0 6:2 43:25 2. Connors 3 2 1 5:3 43:35 3. Kodeš 3 1 2 2:4 20:29 4. Gimeno 3 0 3 2:6 28:45 Skupina B: Nastase — Orantes 6:3, 6:4. Gorman 6:2, 6:3, Hewitt 6:4, 6:4, Gorman — Orantes 6:4, 6:3, Hewitt 6:4, 6:2, Orantes — Hewitt 6:3, 6:3. Poradie: 1. Nastase 3 3 0 6:0 36:20 2. Gorman 3 2 1 4:2 29:25 3. Orantes 3 1 2 2:4 26:30 4. Hewitt 3 0 3 0:6 20:36 Semifinále: Nastase — Connors 6:2, 6:3, 6:2, Smith — Gorman 7:6, 6:7, 7:5, 5:4 (40:30) w. o. Finále: Nastase — Smith 6:3, 6:2, 3:6, 2:6, 6:3.

245

asters Grand prix IV. ročník — Boston (4.-8. decembra 1973) Poradie Grandprix: 1. Nastase (RSR) 610 b., 2. Newcom­ be (Austr.) 512,5 b„ 3. Okker (Hol.) 498 b., 4. Connors (USA) 383 b., 5. Orantes (Span.) 358,5 b., 6. Kodeš (ČSSR) 315 b., 7. Smith (USA) 274 b., 8. Gorman (USA) 270 b., 9. Borg (Švéd.) 240 b., 10. Ashe (USA) 236 b.... 22. Hřebec 131 b. Skupina A: Nastase — Kodeš 6:4, 2:6, 6:4, Newcombe 7:5, 6:3, Gorman 4:6, 1:6, Newcombe — Kodeš 6:4, 6:1, Gorman 3:6, 6:2, 6:2, Gorman— Kodeš 3:6, 6:3, 3:6. Poradie: 1. Nastase 3 2 1 4:3 32:34 2. Newcombe 3 2 1 4:3 35:28 3. Gorman 3 1 2 4:4 34:35 4. Kodeš 3 1 2 3:5 34:38 Skupina B: Okker — Smith 7:6, 6:3, Connors 7:5,6:3, Orantes 6:1, 6:3, Connors — Smith 6:0, 3:6, 7:6, Orantes 6:3, 6:2, Smith — Orantes 7:5, 4:6, 6:2. Poradie: 1. Okker 3 3 0 6:0 38:21 2. Connors 3 2 1 4:3 36:30 3. Smith 3 1 2 3:5 38:42 4. Orantes 3 0 3 1:6 22:41 Semifinále: Nastase — Connors 6:3, 7:5, Okker — Newcombe 3:6, 7:5, 3:5 w. o. Finále: Nastase — Okker 6:4, 7:5, 4:6, 6:3.

V. ročník — Melbourne (10.—15. decembra 1974) Poradie v Grand prix: 1. Vilas (Arg.) 797 b., 2. Connors (USA) 714 b., 3. Orantes (Span.) 622 b., 4. Borg (Švéd.) 607 b., 5. Ramirez (Mex.) 488 b., 6. Nastase (RSR) 482 b., 7. Parun (N. Zéland) 452 b., 8. Solomon (USA) 429 b.. 9. Ashe (USA) 422 b., 10. Smith (USA) 416 b. ... 24. Kodeš (ČSSR) 212 b. Skupina A: Vilas — Newcombe 6:4,7:6, Borg 7:5, 6:1, Parun 7:5,3:6,11:9, Newcombe — Borg 7:6,7:6, Parun 6:4, 6:4, Borg — Parun 3:6, 6:3, 10:8. Poradie: 1. Vilas 3 3 0 6:1 47:36 2. Newcombe 3 2 1 4:2 36:33 3. Borg 3 1 2 2:5 37:44 4. Parun 3 0 3 2:6 45:52 (Newcombe hrál namiesto Connorsa, ktorý odmietol v turnaji nastúpiť — Austrálčan obsadil v Grand prix 12. miesto so ziskom 297 b.). Skupina B: Nastase — Orantes 6:4, 6:2, Ramirez 6:4, 2:6, 6:3, Solomon 6:3, 6:4, Ramirez — Orantes 6:3, 6:1, Solomon 6:3, 6:1, Orantes — Solomon 6:1, 6:1. Poradie: 1. Nastase 3 3 0 6:1 38:26 2. Ramirez 3 2 1 5:2 37:22 3. Orantes 3 1 2 2:4 22:26 4. Solomon 3 0 3 0:6 13:36

Semifinále: Nastase — Newcombe 6:3,7:6,6:2, Vilas — Ramirez 4:6, 6:3, 6:2, 7:5. Finále: Vilas — Nastase 7:6, 6:2, 3:6, 3:6, 6:4.

VI. ročník — Štokholm (30. novembra — 6. decembra 1975) Poradie v Grand prix: 1. Vilas (Arg.) 850 b., 2. Orantes (Span.) 764 b., 3. Borg (Švéd.) 560 b., 4. Ashe (USA) 550 b., 5. Nastase (RSR) 485 b„ 6. Connors (USA) 470 b., 7. Ramirez (Mex.) 402 b., 8. Panatta (Tal.) 393 b., 9. Solomon (USA) 375 b., 10. Dibbs (USA) 370 b., 11. Kodeš (ČSSR) 358 b. ... 58. Hřebec (ČSSR) 70 b. Skupina A: Vilas — Solomon 6:3, 6:4, Borg 7:5, 4:6, 6:1, Ramirez 6:4, 6:0, Borg — Solomon 6:2, 6:2, Ramirez 6:3, 6:3, Solomon — Ramirez 5:7, 6:3, 6:3. Poradie: 1. Vilas 3 3 0 6:1 41:23 2. Borg 3 2 1 5:2 36:27 3. Solomon 3 1 2 2:5 28:37 4. Ramirez 3 0 3 1:6 23:41 (Solomon hral namiesto Connorsa, ktorý odmietol hrat’ na turnaji.) Skupina B: Ashe — Orantes 6:4, 6:1, Panatta 7:6, 6:3, Nastase 1:6, 7:5,4:1 w. o. Nastase — Orantes 3:6, 6:4, 6:4, Panatta 7:6, 6:0, Orantes Panatta 6:4, 7:6. Poradie: l.Ashe 3 3 0 6:1 37:26 2. Nastase 3 2 1 5:3 40:32 3. Orantes 3 1 2 3:4 32:37 4. Panatta 3 0 3 0:6 25:39 Semifinále: Nastase — Vilas 6:0, 6:3, 6:4, Borg Ashe 6:4, 3:6, 6:2, 6:2. Finále: Nastase — Borg 6:2, 6:2, 6:1. VII. ročník — Houston (5.—12. decembra 1976) Poradie v Grand prix: 1. Ramirez (Mex.) 938 b., 2. Orantes (Span.) 811 b., 3. Connors (USA) 800 b., 4. Dibbs (USA) 637b., 5. Solomon (USA)631 b.,6. Vilas (Arg.) 627 b„ 7. Tanner (USA) 615 b., 8. Fibak (PER) 582 b„ 9. Gottfried (USA) 574 b„ 10. Borg (Švéd.) 510 b. ... 21. Kodeš (ČSSR) 227 b. ... 64. Hřebec (ČSSR) 84 b. Skupina A: Solomon — Gottfried 6:4,6:2, Ramirez 6:2, 6:2, Vilas 3:6,6:4,4:6, Vilas — Gottfried 3:6, 6:2,4:6, Ramirez 7:6, 2:6, 7:5, Gottfried — Ramirez 4:6, 6:3, 6:0. Poradie: 1. Solomon 3 2 1 5:2 37:26 2. Vilas 3 2 1 5:4 45:44 3. Gottfried 3 2 1 4:4 36:34 4. Ramirez 3 0 3 2:6 30:44 (Gottfried nastúpil namiesto Connorsa, ktorý odmietol na turnaji hraf.) Skupina B: Fibak — Dibbs 6:2, 6:1, Orantes 7:5, 7:6,

246

asters Grand prix Tanner 6:7, 3:6, Orantes — Dibbs 6:4, 6:2, Tanner 7:6, 6:3, Tanner — Dibbs 4:6. 5:7. Poradie: 1. Fibak 3 2 1 4:2 35:27 2. Orantes 3 2 1 4:2 36:29 3. Tanner 3 1 2 2:4 30:35 4. Dibbs 3 1 2 2:4 22:33 Semifinále: Fibak — Vilas 6:2, 6:2, 5:7, 3:6, 8:6, Orantes — Solomon 6:4, 6:3, 6:4. Finále: Orantes — Fibak 5:7, 6:2, 0:6,7:6,6:1.

VIII. ročník — New York (5.—12. januára 1978) Poradie v Grandprix: 1. Vilas (Arg.) 2047 b., 2. Gottfried (USA) 1548 b., 3. Borg (Švéd.) 1210 b., 4. Orantes (Span.) 870 b., 5. Dibbs (USA) 777 b., 6. Ramirez (Mex.) 754 b., 7. Tanner (USA) 751 b., 8. Connors (USA) 722 b., 9. Gerulaitis (USA) 670 b., 10. Solomon (USA) 624 b. Červená skupina: Vilas — Connors 6:4, 3:6, 7:5. Orantes 6:4, 6:1, Dibbs w. o. v prospěch Dibbsa. Connors — Dibbs 7:5,6:2, Orantes 6:2,6:3, Orantes — Dibbs 7:6, 7:5. Poradie: 1. Vilas 3 2 1 4:1 28:20 2. Connors 3 2 1 5:2 40:28 3. Orantes 3 1 2 2:4 24:35 4. Dibbs 3 1 2 0:4 18:27 Modrá skupina: Gottfried — Ramirez 6:7, 6:4, 6:2, Tanner 7:5, 6:2, Borg w. o. v prospěch Gottfrieda, Borg — Ramirez 6:2, 6:4, Tanner 6:4, 6:7, 6:3, Ramirez — Tanner 6:4, 6:4. Poradie: 1. Gottfried 3 3 0 4:1 31:20 2. Borg 3 2 1 4:1 30:20 3. Ramirez 3 1 2 3:4 31:38 4. Tanner 3 0 3 1:6 29:43 Semifinále: Connors — Gottfried 6:4, 3:6, 6:3, Borg — Vilas 6:3, 6:3.

Finále: Connors — Borg 6:4, 1:6, 6:4.

IX. ročník — New York (10.—14. januára 1979)

Poradie v Grandprix: 1. Connors (USA) 2030 b., 2. Borg (Švéd.) 1822 b., 3. Dibbs (USA) 1500 b., 4. Ramirez (Mex.) 1294 b., 5. Solomon (USA) 1292 b„ McEnroe (USA) 1221 b., 7. Vilas (Arg.) 1220 b., 8. Gottfried (USA) 1167 b., 9. Barazzutti (Tai.) 1011 b., 10. Ashe (USA) 987 b. Modrá skupina: Connors — Solomon 6:1, 6:2, McEnroe — Ashe 6:3, 6:1, Ashe — Solomon 6:1, 6:4, McEnroe — Connors 7:5, 3:0 a Connors sa vzdal, Ashe — Connors w. o. Poradie: 1. McEnroe 3 3 0 6:0 34:14 2. Ashe 3 2 1 2:2 16:17 3. Connors 3 1 2 2:2 17:13 4. Solomon 3 0 3 0:6 13:36 (Ashe hrál miesto Vilasa, ktorý na turnaj nenastúpil.) Červená skupina: Dibbs — Barazzutti 6:4, 6:4, Gott­ fried — Ramirez 6:4, 6:1, Gottfried — Barazzutti 7:6, 6:4, Dibbs — Ramirez 6:0, 6:1, Ramirez — Barazzutti 3:6, 6:3, 6:4, Gottfried — Dibbs 6:3, 6:3. Poradie: 1. Gottfried 3 3 0 6:0 37:21 2. Dibbs 3 2 1 4:2 30:21 3. Ramirez 3 1 2 2:5 21:37 4. Barazzutti 3 0 3 1:6 31:40 (Barazzutti hral miesto Borga, ktorý na turnaj nenastú­ pil.) Semifinále: Ashe — Gottfried 7:5, 3:6,6:3, McEnroe — Dibbs 6:1,6:4 O 3. miesto: Gottfried — Dibbs 6:4, 7:6 Finále: McEnroe — Ashe 6:7, 6:3, 7:5.

Tenis — encyklopédia

247

Turnaje masters WCT

I. ročník — 1971 (32 účastníkov — 20 tumajov) Konečné poradie v súťaži: 1. Laver (Austr.) 85 b., 2. Okker (Hol.) 72 b., 3. Rosewall (Austr.) 72 b., 4. Drysdale (JAR) 67 b., 5. Ashe (USA) 65 b., 6. Newcombe (Austr.) 59 b., 7. Riessen (USA) 53 b.. 8. Lutz (USA) 38 b., 9. Emerson (Austr.) 33 b., 10. Gimeno (Span.) 27 b. Štvrťfinále: Laver — Lutz 6:3, 6:4, 6:4, Ashe Drysdale 4:6,7:5,6:4,6:3, Rosewall — Newcombe 7:5, 6:2, 5:7,6:3, Okker — Riessen 6:3,6:3,6:0, semifinále: Laver — Ashe 6:3,1:6,6:3,6:3, Rosewall — Okker 6:3, 6:3 6:1, finále: Rosewall — Laver 6:4, 1:6, 7:6, 7:6.

II. ročník — 1972 (32 účastníkov — 10 tumajov) Konečné poradie v sůťaži: 1. Rosewall (Austr.) 59 b., 2. Laver (Austr.) 54 b., 3. Drysdale (JAR) 36 b., 4. Newcombe (Austr.) 28 b., 5. Okker (Hol.) 28 b., 6. Riessen (USA) 26 b., 7. Ashe (USA) 24 b., 8. Taylor (V. Brit.) 21 b., 9. Pasarell (USA) 17 b„ 10. Alexander (Austr.) a Lutz (USA) po 15 b. Štvrťfinále: Laver — Newcombe 6:4, 6:4, 6:4, Riessen — Drysdale 5:7, 6:2, 7:5, 6:3, Ashe —Okker 6:4, 6:1, 6:3, Rosewall — Lutz 6:1, 3:6, 4:6, 6:1, semifinále: Laver — Riessen 4:6, 4:6, 6:1, 6:2, 6:0, Rosewall — Ashe 6:4,6:2, 7:6, o 3. miesto: Ashe — Riessen 6:3,6:1, finále: Rosewall — Laver 4:6, 6:0, 6:3, 6:7, 7:6. III. ročník — 1973 (64 účastníkov, rozdělených do dvoch skupin — 22 tumajov) Konečné poradie v súťaži: 1. skupina: 1. Smith (USA) 75 b„ 2. Laver (Austr.) 63 b., 3. Emerson (Austr.) 28 b., 4. Alexander (Austr.) 28 b., 5. Richey (USA) 27 b. 11. skupina: 1. Rosewall (Austr.) 53 b., 2. Ashe (USA) 41 b., 3. Riessen (USA) 35 b., 4. Taylor (V. Brit.) 34 b.. 5. Cox (V. Brit.) 34 b. Štvrťfinále: Laver — Emerson 7:5, 6:2, 7:5, Smith — Alexander 6:4, 6:2, 6:1, Rosewall — Taylor 4:6, 6:2, 6:7, 6:1, 6:4, Ashe — Riessen 7:6, 4:6, 7:5, 3:6, 6:1,

semifinále: Smith — Laver 6:4, 4:6, 7:6, 7:5, Ashe Rosewall 6:4, 6:2, 5:7, 1:6, 6:2, finále: Smith — Ashe 6:3,6:3,4:6,6:4 IV. ročník — 1974 (84 účastníkov, rozdělených do troch skupin — 25 turnajov) Konečné poradie v súťaži: 1. Newcombe (Austr.) 507 b., 2. Nastase (RSR) 457 b., 3. Ashe (USA) 415 b., 4. Laver (Austr.) 395 b., 5. Smith (USA) 390 b., 6. Borg (Švéd.) 355 b. 7. Kodeš (ČSSR) 350 b., 8. Okker (Hol.) 330 b., 9. Gorman (USA) 302 b., 10. Metreveli (ZSSR) 292 b., (17. Hřebec 189 b., 46.-49. Zedník 92 b., 84. Kukal 10 b.). Štvrťfinále: Newcombe — Okker 6:2, 7:5,7:6, Smith — Laver 6:7, 6:4, 6:4, 7:5, Borg — Ashe 7:5, 6:4, 7:6, Kodeš — Nastase 7:6, 6:1, 7:5, semifinále: Newcombe — Smith 6:1,3:6,7:6, 6:2, Borg — Kodeš 4:6,6:4,6:3, 6:2, o 3. miesto: Smith — Kodeš 6:4, 7:6, finále: Newcombe — Borg 4:6, 6:3, 6:3, 6:2.

V. ročník 1975 (84 účastníkov rozdělených do troch skupin — 25 tumajov) Konečné poradie v súťaži: 1. Ashe (USA) 750 b., 2. Laver (Austr.) 690 b., 3. Borg (Švéd.) 630 b., 4. Alexander (Austr.) 600 b., 5. Tanner (USA) 580 b., 6. Ramirez (Mex.) 540 b., 7. Solomon (USA) 530 b., 8. Cox (V. Brit.) 510 b., 9. Smith (USA) 490 b., 10. Stockton (USA) 480 b., (41.-45. Hřebec 240 b., 80. Zedník 140 b.) Štvrťfinále: Ashe — Cox 1:6,6:4,6:4,7:6, Alexander — Tanner 6:3, 6:2, 6:3, Borg — Ramirez 7:6, 7:6, 6:0, Laver — Solomon 4:6, 6:0, 6:2, 3:6, 6:4, semifinále: Ashe — Alexander 3:6,6:1,6:3,6:4, Borg — Laver 7:6, 3:6, 5:7, 7:6, 6:2, o 3. miesto: Laver — Alexander 6:4, 6:2, finále: Ashe — Borg 3:6, 6:4, 6:4, 6:0 VI. ročník — 1976 (56 účastníkov — 25 tumajov)

Konečné poradie v súťaži: 1. Ashe (USA) 860 b., 2. Ramirez (Mex.) 705 b., 3. Vilas (Arg.) 695 b., 4. Dibbs

asters WCT (USA) 695 b., 5. Borg (Švéd.) 650 b., 6. Stockton (USA) 595 b., 7. Lutz (USA) 585 b„ 8. Solomon (USA) 565 b., 9. Gerulaitis (USA) 540 b., 10. Gottfried (USA) 535 b., (21. Kodeš 380 b., 33. Hřebec 305 b.)

Štvrťfinále: Solomon — Ashe 7:5, 3:6,6:1,6:3, Borg — Dibbs3:6,6:4,6:3,6:2, Vilas —Lutz 5:7,6:1,6:1,6:2, Stockton — Ramirez 6:3, 7:6, 7:6, semifinále: Borg — Solomon 7:5, 6:0, 6:2, Vilas — Stockton 7:5, 6:4, 6:1, o 3. miesto: Solomon — Stockton 6:7, 6:3, 6:2, finále: Borg —Vilas 1:6, 6:1,7:5, 6:1 VIL ročník — 1977 (22 účastnikov — 12 tumajov) Konečné poradie v súťaži: 1. Stockton (USA) 520 b., 2. Dibbs (USA) 500 b„ 3. Connors (USA) 460 b., 4. Nastase (RSR) 440 b„ 5. Fibak (PER) 420 b., 6. Gerulaitis (USA) 420 b., 7. Drysdale (JAR) 420 b„ 8. Panatta (Tal.) 400 b., 9. Barazzutti (Tal.) 330 b., 10. Solomon (USA) a Rosewall (Austr.) po 320 b. (17. Kodeš 220 b.)

248 Štvrťfinále: Connors — Panatta 6:4, 7:5, 6:4, Dibbs — Nastase 6:1, 4:6, 6:2,6:3, Gerulaitis — Fibak 1:6, 3:6, 6:0, 6:2, 6:3, Stockton — Drysdale 7:5, 6:7, 7:6, 6:2, semifinále: Connors — Dibbs 6:4, 7:5, 6:1, Stockton — Gerulaitis 7:6, 3:6, 6:7, 6:3, 6:3, o 3. miesto: Dibbs — Gerulaitis 7:6, w. o., finále: Connors — Stockton 6:7, 6:1,6:4,6:3

VIII. ročník — 1978 (21 účastnikov — 8 tumajov) Konečné poradie v súťaži: 1. Gerulaitis (USA) 500 b., 2. Borg (Švéd.) 420 b., 3.—4. Dibbs (USA) a Ramirez (Mex.) 380 b., 5. Nastase (RSR) 360 b., 6. Mayer (USA) 340 b., 7.—8. Connors a Gottfried (obaja USA) 330 b., 9. Stockton (USA) 280 b., 10. Barazzutti (Tal.) 260 b. Štvrťfinále: Borg — Stockton 4:6, 6:2, 6:1, 6:0, Geru­ laitis — Ramirez 6:1, 2:6, 6:2, 6:1, Dibbs — Nastase 6:3, 6:3, 6:0, Barazzutti — Gottfried 6:4, 2:6, 1:6, 6:1, 6:3, semifinále: Gerulaitis — Borg w. o., Dibbs — Ba­ razzutti 6:3, 7:6, 6:4, finále: Gerulaitis — Dibbs 6:3, 6:2, 6:1

Tenis— encyklopédia

249

Wimbledon

Dvojhra mužov (Štvrťfinálové, semifinálové a finálové výsledky)

1922 Lycett — Davson (obaja V. Brit.) 2:6, 6:1, 6:4, 8:6, Gilbert — Mavrogardato (obaja V. Brit.) 6:4, 3:6, 6:3, 3:6,6:2, Anderson — Wood (obaja Austr.) 6:3,6:3,2:6, 2:6, 6:4, Patterson (Austr.) - Campbell (V. Brit.) 7:9, 6:3, 6:2, 6:1, Lycett — Gilbert 8:6, 9:7, 6:3, Patterson — Anderson 6:1, 3:6, 7:9, 6:1,6:3, Patterson — Lycett 6:3, 6:4, 6:2. 1923 Johnston (USA) — Campbell (V. Brit.) 6:1, 5:7, 6:2, 6:2, Norton (Juž. Afrika) — Woosnam (V. Brit.) 7:5, 6:3, 6:4, Lowe — Evans (obaja V. Brit.) 6:2, 8:6, 7:5, Hunter (USA) — Gomar (Span.) 3:6,4:6,6:1, 6:3,6:2, Johnston — Norton 6:4, 6:2, 6:4, Hunter — Lowe 6:3, 7:5, 6:4, Johnston — Hunter 6:0, 6:3, 6:1. 1924 Lacoste (Franc.) — Washer (Belg.) 6:1, 5:7, 6:4, 6:2, Williams (USA) — Kingscote (V. Brit.) 5:7, 6:4, 6:3, 6:4, Borotra (Franc.) — Richards (USA) 6:4, 4:6, 6:0, 6:3, Raymond (Juž. Afrika) — Washbum (USA) 6:0, 7:5, 17:15, Lacoste — Williams 6:1, 3:6, 6:2, 6:3, Borotra — Raymond 6:2, 6:4, 7:5, Borotra — Lacoste 6:1,3:6,6:1,3:6,6:4. 1925 Cochet (Franc.) — Hennessey (USA) 7:9, 4:6, 6:1, 6:3, 6:0, Borotra (Franc.) — Barclay (V. Brit.) 6:3, 5:7, 6:3, 6:3, Anderson (Austr.) — Fisher (V. Brit.) 6:1, 6:1,6:4, Lacoste (Franc.) — Jacob (India) 6:3, 6:8, 6:0, 6:4, Borotra — Cochet 5:7, 8:6, 6:4, 6:1, Lacoste — Anderson 6:4, 7:5, 6:1, Lacoste — Borotra 6:3, 6:3, 4:6, 8:6. 1926 Brugnon (Franc.) — Kingsley (V. Brit.) 6:2, 4:6, 6:2, 4:6,6:4, Kinsey (USA) — Spence (Juž. Afrika) 6:3,6:3, 3:6, 6:3, Cochet (Franc.) — Gregory (V. Brit.) 3:6, 6:4, 6:2,4:6,6:3, Borotra (Franc.) — J. Koželuh (ČSR) 6:4, 4:6, 9:7, 6:1, Kinsey — Brugnon 6:4, 4:6, 6:3, 3:6, 9:7,

Borotra — Cochet 2:6, 7:5, 2:6, 6:3, 7:5, Borotra — Kinsey 8:6, 6:1, 6:3. 1927 Tilden (USA) — Brugnon (Franc.) 6:3, 6:1, 3:6, 7:5, Cochet (Franc.) — Hunter (USA) 3:6,3:6,6:2,6:2,6:3, Lacoste (Franc.) — J. Koželuh (ČSR) 6:4, 6:3, 6:4, Borotra (Franc.) — Timmer (Hol.) 6:1, 3:6, 6:3, 6:0, Cochet — Tilden 2:6, 4:6, 7:5, 6:4, 6:3, Borotra — Lacoste 6:4, 6:3, 1:6, 1:6, 6:2, Cochet — Borotra 4:6, 4:6, 6:3, 6:4, 7:5. 1928 Cochet (Franc.) — Hennessey (USA) 6:4, 6:1, 5:7, 6:3, Boussus — Brugnon (obaja Franc.) 12:10, 10:8, 6:2, Lacoste (Franc.) — Morpurgo (Tai.) 6:2, 6:3, 6:4, Tilden (USA) — Borotra (Franc.) 8:6, 3:6, 6:3, 6:2, Cochet — Boussus 11:9, 3:6,6:2,6:3, Lacoste — Tilden 2:6, 6:4,2:6, 6:4, 6:3, Lacoste — Cochet 6:1,4:6, 6:4, 6:2.

1929 Cochet (Franc.) — Timmer (Hol.) 6:4, 7:5, 6:2, Tilden (USA) — Landry (Franc.) 6:4, 2:6, 6:3, 7:5, Borotra (Franc.) — Lott (USA) 6:3,6:3,6:4, Austin (V. Brit.) — Kehrling (Maď.) 6:2,8:6,6:3, Cochet — Tilden 6:4,6:1, 7:5, Borotra — Austin 6:1, 10:8, 5:7, 6:1, Cochet — Borotra 6:4, 6:3, 6:4. 1930 Allison (USA) — Cochet (Franc.) 6:4,6:4,6:3, Doeg — Mangin (obaja USA) 6:3,1:6,6:3,6:4, Tilden (USA) — Gregory (V. Brit.) 6:1,6:2,6:3, Borotra (Franc.) — Lott (USA) 2:6, 6:3, 6:3, 6:4, Allison — Doeg 6:3, 4:6, 8:6, 3:6, 7:5, Tilden — Borotra 0:6, 6:4, 4:6, 6:0, 7:5, Tilden — Allison 6:3, 9:7, 6:4.

1931 Wood (USA) — Hughes (V. Brit.) 4:6, 6:4, 6:3, 6:1, Perry (V. Brit.) — Van Ryn (USA) 6:4,8:6,7:5, Borotra (Franc.) — Satoh (Jap.) 6:2,6:3,4:6,6:4, Shields (USA)

"Wimbledon — Austin (V. Brit.) 6:3,2:6,5:7,7:5,6:1, Wood — Perry 4:6,6:2,6:4,6:2, Shields — Borotra 7:5, 3:6,6:4,6:4, Wood — Shields w. o. 1932 Vines (USA) — Maier (Span.) 6:2, 6:3, 6:2, Craw­ ford (Austr.) — Perry (V. Brit.) 7:5, 8:6, 2:6, 8:6, Austin (V. Brit.) — Shields (USA) 6:1, 9:7, 5:7, 6:1, Satoh (Jap.) — Wood (USA) 7:5, 7:5, 2:6, 6:4, Vines — Crawford 6:2, 6:1, 6:3, Austin — Satoh 7:5, 6:2, 6:1, Vines — Austin 6:4, 6:2, 6:0. 1933 Vines (USA) — Menzel (ČSR) 6:2,6:4,3:6,6:3, Cochet (Franc.) — Stoefen (USA) 3:6,6:4,6:3,6:1, Satoh (Jap.) — Austin (V. Brit.) 7:5, 6:3, 2:6, 2:6, 6:2, Crawford (Austr.) — Hughes (V. Brit.) 6:3, 6:4, 2:6, 6:4, Vines — Cochet 6:2, 8:6, 3:6, 6:1, Crawford — Satoh 6:3, 6:4, 2:6, 6:4, Crawford — Vines 4:6, 11:9, 6:2, 2:6, 6:4.

1934 Crawford (Austr.) — Stoefen (USA) 7:5, 2:6, 7:5, 6:0, Shields (USA) — Austin (V. Brit.) 4:6,2:6,7:5,6:3,7:5, Perry — Lott (obaja V. Brit.) 6:4, 2:6, 7:5,10:8, Wood (USA) — Kirby (Juž. Afrika) 6:1, 6:4, 3:6, 6:0, Crawford — Shields 2:6, 4:6, 6:4, 6:3, 6:4, Perry — Wood 6:3, 3:6, 7:5, 5:7, 6:3, Perry — Crawford 6:3, 6:0, 7:5. 1935 Perry (V. Brit.) — Menzel (ČSR) 9:7,6:1,6:1, Crawford (Austr.) — Wood (USA) 6:4, 6:3, 6:8, 5:7, 6:1, Budge (USA) — Austin (V. Brit.) 3:6, 10:8, 6:4, 7:5, von Cramm (Nem.) — McGrath (Austr.) 6:4, 6:2, 4:6, 6:1, Perry — Crawford 6:2, 3:6, 6:4, 6:4, von Cramm — Budge 4:6, 6:4, 6:3, 6:2, Perry —von Cramm 6:2, 6:4, 6:4. 1936 Perry (V. Brit.) — Grant (USA) 6:4, 6:3, 6:1, Budge (USA) — Quist (Austr.) 6:2,6:4,6:4, Austin (V. Brit.) — Allison (USA) 6:1, 6:4, 7:5, von Cramm (Nem.) — Crawford (Austr.) 6:1,7:5,6:4, Perry — Budge 5:7,6:4, 6:3, 6:4, von Cramm — Austin 8:6,6:3,2:6,6:3, Perry — von Cramm 6:1, 6:1, 6:0. 1937 von Cramm (Nem.) — Crawford (Austr.) 6:3, 8:6, 3:6, 2:6, 6:2, Austin (V. Brit.) — Grant (USA) 6:1, 7:5, 6:4, Parker (USA) — Henkel (Nem.) 6:3, 7:5,4:6,4:6, 6:2, Budge (USA) — McGrath (Austr.) 6:3, 6:1, 6:4, von Cramm — Austin 8:6,6:3,12:14, 6:1, Budge — Parker 2:6, 6:4, 6:4, 6:1, Budge — von Cramm 6:3, 6:4, 6:2. 1938 Austin (V. Brit.) — Ellmer (Švajč.) 6:2,6:1,6:2, Henkel

250 (Nem.)—Hecht (CSR) 7:5,6:1,6:2, Punčec (Juhosl.) — Mac-Phaill (V. Brit.) 6:2, 6:1, 6:1, Budge (USA) — Cejnar (ČSR) 6:3, 6:0, 7:5, Austin — Henkel 6:2, 6:4, 6:0, Budge — Punčec 6:2,6:1,6:4, Budge — Austin 6:1, 6:0, 6:3. 1939 Cooke (USA) — Austin (V. Brit.) 6:3, 6:0, 6:1, Henkel (Nem.) — Kukuljevič (Juhosl.) 6:1, 6:3, 6:2, Punčec (Juhosl.) — Smith (USA) 6:0, 6:2, 6:2, Riggs (USA) — Mohammed (Ind.) 6:2, 6:2, 6:2, Cooke — Henkel 6:3, 4:6, 6:4, 6:4, Riggs — Punčec 6:2, 6:3, 6:4, Riggs — Cooke 2:6, 8:6, 3:6, 6:3, 6:2. 1940—1945 sa nehrálo

1946 Petra (Franc.) — Pails (Austr.) 7:5, 7:5, 6:8, 6:4, T. Brown (USA)—Punčec (SFRJ) 6:2,8:6,6:4, G. Brown (Austr.) — Bergelin (Švéd.) 13:11, 11:9, 6:4, Drobný (ČSR) — Pellizza (Franc.) 6:4, 6:4, 6:4, Petra — T. Brown 4:6, 4:6, 6:3, 7:5, 8:6, G. Brown — Drobný 6:4,7:5, 6:2, Petra —G. Brown 6:2,6:4, 7:9, 5:7, 6:4. 1947 Patty (USA) — Drobný (ČSR) 3:6, 6:4, 7:9, 6:2, 6:3, T. Brown (USA) — Petra (Franc.) 7:5, 6:2, 6:4, Pails (Austr.) — Falkenburg (USA) 4:6, 4:6, 6:3, 6:0, 6:2, Kramer (USA) — G. Brown (Austr.) 6:0, 6:1, 6:3, T. Brown — Patty 6:3, 6:3, 6:3, Kramer — Pails 6:1, 3:6, 6:1, 6:3, Kramer — T. Brown 6:1, 6:3, 6:2. 1948 Bromwich (Austr.) — Patty (USA) 6:4,7:5,6:1, Asbóth (Maď.) — T. Brown (USA) 4:6, 6:3, 4:6, 6:1, 6:1, Mulloy (USA) — Mottram (V. Brit.) 6:2, 1:6, 7:5, 6:1, Falkenburg (USA) — Bergelin (Švéd.) 6:4,6:2,3:6,6:4, Bromwich — Asbóth 6:3, 14:12, 6:2, Falkenburg — Mulloy 6:4,6:4,8:6, Falkenburg — Bromwich 7:5,0:6, 6:2, 3:6, 7:5, 1949 Drobný (ČSR) — G. Brown (Austr.) 2:6, 7:5, 1:6, 6:2, 6:4, Bromwich (Austr.) — Falkenburg (USA) 3:6,9:11, 6:0, 6:0, 6:4, Sturgess (JAR) — Parker (USA) 3:6, 6:4, 3:6,6:1,6:3, Schroeder (USA) — Sedgman (Austr.) 3:6, 6:8, 6:3, 6:2, 9:7, Drobný — Bromwich 6:1, 6:3, 6:2, Schroeder — Sturgess 3:6, 7:5, 5:7, 6:1,6:2, Schroeder — Drobný 3:6, 6:0, 6:3, 4:6, 6:4. 1950 Sedgman (Austr.) — Larsen (USA) 8:10, 5:7, 7:5, 6:3, 7:5, Drobný (Egypt) — Mulloy (USA) 6:3, 6:4, 6:4, Seixas (USA) — Sturgess (JAR) 9:7, 6:8, 3:6, 6:2, 7:5, Patty — Talbert (obaja USA) 3:6, 6:4, 6:2, 6:3, Sedgman — Drobný 3:6, 3:6, 6:3, 7:5, 6:2, Patty —

Wimbledon

251

Seixas 6:3, 5:7, 6:2, 7:5, Patty — Sedgman 6:1, 8:10, 6:2, 6:3.

— Fraser 1:6, 14:12, 6:3. 8:6, Hoad — Davidson 6:4. 6:4. 7:5, Hoad — Cooper 6:2. 6:1, 6:2.

1951 Flam (USA) — Sedgman (Austr.) 2:6,1:6,6:3,6:4,7:5, Savitt — Larsen (obaja USA) 6:1, 6:4, 6:4, Sturgess (JAR) — Vieira (Braz.) 6:2,6:0,6:3, McGregor (Austr.) — Bergelin (Švéd.) 6:0,4:6,5:7,6:2,6:4, Savitt — Flam 1:6,15:13,6:3,6:2, McGregor — Sturgess 6:4,3:6,6:3, 7:5, Savitt — McGregor 6:4, 6:4, 6:4.

1958 Nielsen (Dán.) — Anderson (Austr.) 6:2, 6:3, super sa vzdal, Fraser (Austr.) — Davidson (Švéd.) 6:4, 6:8,6:2, 3:6, 8:6, Rose (Austr.) — MacKay (USA) 6:2, 6:4,6:4, Cooper (Austr.) — Wilson (V. Brit.) 6:4, 6:2, 3:6, 4:6, 7:5, Fraser — Nielsen 6:4, 6:4, 17:19, 6:4, Cooper — Rose 7:9, 6:2,6:2, 6:3, Cooper — Fraser 3:6, 6:3,6:4, 13:11.

1952 Sedgman (Austr.) — Sturgess (JAR) 7:5, 6:1, 6:0, Rose (Austr.) — Savitt (USA) 6:4, 3:6,6:4,4:6,6:2, Flam — Seixas (obaja USA) 6:4, 3:6, 6:3, 7:5, Drobný (Egypt) — McGregor (Austr.) 6:0, 3:6, 2:6, 7:5, 7:5, Sedgman — Rose 6:4, 6:4, 7:5, Drobný — Flam 6:2, 6:4, 0:6, 8:10, 6:4, Sedgman — Drobný 4:6, 6:2, 6:3, 6:2. 1953 Seixas (USA) — Hoad (Austr.) 5:7,6:4,6:3,1:6,9:7, Ro­ se (Austr.) — Larsen (USA) 6:3, 6:3, 16:14, Drobný (Egypt) — Davidson (Švéd.) 7:5, 6:4, 6:0, Nielsen (Dán.) — Rosewall (Austr.) 7:5, 4:6, 6:8, 6:0, 6:2, Seixas — Rose 6:4, 10:12, 9:11, 6:4, 6:3, Nielsen — Drobný 6:4, 6:3, 6:2, Seixas — Nielsen 9:7, 6:3, 6:4.

1954 Drobný (Egypt) — Hoad (Austr.) 6:4, 6:3,6:3, Patty — Seixas (obaja USA) 7:5, 4.: 6, 6:3, 6:2, Rosewall Hartwig (obaja Austr.) 6:3, 3:6, 3:6,6:3, 6:1, Trabert (USA) — Rose (Austr.) 6:2, 6:2, 7:5, Drobný — Patty 6:2, 6:4, 4:6, 9:7, Rosewall — Trabert 3:6, 6:3, 4:6, 6:1, 6:1, Drobný — Rosewall 13:11, 4:6, 6:2, 9:7. 1955 Rosewall (Austr.) — Davidson (Švéd.) 6:4, 6:1, 6:2, Nielsen (Dán.) — Pietrangeli (Tai.) 1:6, 6:3, 5:7, 6:2, 7:5, Patty (USA) — Hoad (Austr.) 6:4,6:4,6:4, Trabert (USA) — Drobný (Egypt) 8:6, 6:1, 6:4, Nielsen — Rosewall 11:9, 6:2, 2:6, 6:4, Trabert — Patty 8:6, 6:2, 6:2, Trabert — Nielsen 6:3, 7:5, 6:1. 1956 Hoad — Anderson (obaja Austr.) 4:6, 6:1, 6:1, 13:11, Richardson (USA) — Fraser (Austr.) 6:3, 9:11, 7:5, 6:4, Seixas — Morris (obaja USA) 13:11,6:0, 6:3, Rosewall (Austr.) — Schmidt (Švéd.) 6:1, 6:3, 6:2, Hoad — Richardson 3:6, 6:4, 6:2, 6:4, Rosewall — Seixas 6:3, 3:6, 6:8, 6:3, 7:5, Hoad Rosewall 6:2, 4:6, 7:5, 6:4. 1957 Cooper (Austr.) — Flam (USA) 6:3, 7:5, 6:1, Fraser (Austr.) — Schmidt (Švéd.) 1:6, 6:4, 6:8, 6:4, 6:4, Davidson (Švéd.) — Seixas (USA) 5:7, 6:4, 6:4, 6:4, Hoad — Rose (obaja Austr.) 6:4,4:6.10:8.6:3, Cooper

1959 MacKay (USA) — Fraser (Austr.) 5:7, 10:8, 0:6, 6:3, 6:1, Laver (Austr.) — Molinari (Franc.) 6:3, 6:3, 6:0, Emerson (Austr.) — Wilson (V. Brit.) 6:3, 6:4, 6:2, Olmedo (USA) — Ayala (Chile) 7:5, 3:6,6:3.6:3. Laver — MacKay 11:13, 11:9, 10:8, 7:9, 6:3, Olmedo — Emerson 6:4, 6:0, 6:4, Olmedo — Laver 6:4, 6:3, 6:4.

1960 Pietrangeli (Tai.) — MacKay (USA) 16:14. 6:2, 3:6, 6:4, Laver — Emerson (obaja Austr.) 6:4. 5:7, 6:4, 6:4, Krishnan (India) — Ayala (Chile) 7:5, 10:8, 6:2, Fraser (Austr.) — Buchholz (USA) 4:6,6:3,4:6,15:15, sůper sa vzdal, Laver — Pietrangeli 4:6, 6:3, 8:10, 6:2, 6:4, Fraser — Krishnan 6:3, 6:2, 6:2, Fraser — Laver 6:4, 3:6, 9:7, 7:5. 1961 Laver (Austr.) — Ayala (Chile) 6:1, 6:3, 6:2, Krishnan (India) — Emerson (Austr.) 6:1, 6:4, 6:4, Sangster (V. Brit.) — Pimentel (Venez.) 6:2, 6:2, 6:4, McKinley (USA) — Wilson (V. Bnt.) 6:4, 6:4, 4:6, 6:4, Laver — Krishnan 6:2, 8:6, 6:2, McKinley — Sangster 6:4, 6:4, 8:6. Laver — Me Kinley 6:3,6:1, 6:4.

1962 Laver (Austr.) — Santana (Span.) 14:16, 9:7, 6:2, 6:2, Fraser (Austr.) — Osuna (Mex.) 6:3, 6:1, 4:6, 4:6, 6:2, Fraser — Fletcher (obaja Austr.) 1:6, 7:9,6:4, 6:1, 6:2, Mulligan — Hewitt (obaja Austr.) 6:8, 6:4, 6:3, 6:4, Laver — Fraser 10:8, 6:1, 7:5, Mulligan — Fraser 6:3, 6:2, 6:2, Laver — Mulligan 6:2, 6:2, 6:1. 1963 Bungert (NSR) — Emerson (Austr.) 8:6, 3:6, 6:3, 4:6, 6:3, McKinley (USA) — Wilson (V. Brit.) 8:6, 6:4, 6:2, Stolle (Austr.) — Froehling (USA) 9:7,7:5,6:4, Santana (Span.) — Kuhnke (NSR) 6:3, 6:4, 6:4, McKinley — Bungert 6:2, 6:4, 8:6, Stolle — Santana 8:6, 6:1, 7:5, McKinley — Stolle 9:7,6:1, 6:4. 1964 Emerson — Hewitt (obaja Austr.) 6:1,6:4,6:4, Bungert

imbledon (NSR) — Osuna (Mex.) 6:4, 6:2, 6:3, Stolle (Austr.) — Kuhnke (NSR) 6:3, 7:5, 6:3, McKinley (USA) — Segal (JAR) 6:3, 6:3, 4:6, 6:4, Emerson — Bungert 6:3, 15:13, 6:0, Stolle — McKinley 4:6, 10:8,,9:7, 6:4, Emerson — Stolle 6:4, 12:10, 4:6, 6:3.

1965 Emerson (Austr.) — Diepraam (JAR) 4:6,6:3,6:1,6:1, Ralston — Riessen (obaja USA) 3:6, 2:6, 6:4, 6:2, 6:2, Drysdale (JAR) — Fox (USA) 4:6, 6:2, 7:5, 7:5, Stolle (Austr.) — Osuna (Mex.) 11:13, 6:3, 6:1, 6:2, Emerson — Ralston 6:1,6:2,7:9,6:1, Stolle—Drysdale 6:3,6:4, 7:5, Emerson — Stolle 6:2, 6:4, 6:4. 1966 Davidson — Emerson (obaja Austr.) 1:6, 6:3, 6:4, 6:4, Santana (Span.) — Fletcher (Austr.) 6:2, 3:6, 8:6, 4:6, 7:5, Ralston (USA) — Hewitt (Austr.) 7:5, 6:2, 11:9, Drysdale (JAR) — Roche (Austr.) 9:7,6:2,6:2, Santana — Davidson 6:2,4:6,9:7,3:6,7:5, Ralston — Drysdale 6:8, 8:6, 3:6, 7:5, 6:3, Santana — Ralston 6:4, 11:9, 6:4.

1967 Bungert (NSR) — Koch (Braz.) 6:4, 4:6, 4:6, 6:1, 6:3, Taylor (V. Brit.) — Ruffels (Austr.) 6:4, 8:6, 6:4, Newcombe — Fletcher (obaja Austr.) 6:4,6:2,6:4, Pilič (SFRJ) — Cooper (Austr.) 14:1Ž, 8:10, 6:4, 6:2, Bungert — Taylor 6:4, 6:8, 2:6,6:4, 6:4, Newcombe — Pilič 9:7, 4:6, 6:3, 6:4, Newcombe — Bungert 6:3, 6:1, 6:1. 1968 Laver (Austr.) — Ralston (USA) 4:6,6:3, 6:1,4:6, 6:2, Ashe (USA) — Okker (Hol.) 7:9.9:7,9:7,6:2, Graebner (USA) — Moore (JAR) 6:2,6:0,9:7, Roche (Austr.) — Buchholz (USA) 3:6, 7:5, 6:4, 6:4, Laver — Ashe 7:5, 6:2, 6:4, Roche — Graebner 9:7, 8:10, 6:4, 8:6, Laver — Roche 6:3, 6:4, 6:2. 1969 Laver (Austr.) — Drysdale (JAR) 6:4,6:2,6:3, Ashe — Lutz (obaja USA) 6:4,6:2,4:6,7:5, Newcombe (Austr.) — Okker (Hol.) 8:6, 3:6, 6:1, 7:5, Roche (Austr.) — Graebner (USA) 4:6,4:6, 6:3,6:4, 11:9, Laver — Ashe 2:6,6:2,9:7, 6:0, Newcombe — Roche 3:6,6:1,14:12, 6:4, Laver — Newcombe 6:4, 5:7, 6:4, 6:4. 1970 Taylor (V. Brit.) — Graebner (USA) 6:3, 11:9, 12:10, Rosewall — Roche (obaja Austr.) 10:8, 6:1, 4:6, 6:2, Gimeno (Špan.) — Carmichael (Austr.) 6:1, 6:2, 6:4, Newcombe — Emerson (obaja Austr.) 6:1,5:7,3:6,6:2, 11:9, Rosewall — Taylor 6:3, 4:6, 6:3, 6:3, Newcombe — Gimeno 6:3, 8:6, 6:0, Newcombe — Rosewall 5:7, 6:3, 6:2, 3:6, 6:1.

252 1971 Gorman (USA) — Laver (Austr.) 9:7, 8:6, 6:3, Smith (USA) — Parun (N. Zél.) 8:6,6:3,6:4, Rosewall (Austr.) — Richey (USA) 6:8, 5:7, 6:4, 9:7, 7:5, Newcombe — Dibley (obaja Austr.) 6:1, 6:2, 6:3, Smith — Gorman 6:3, 8:6, 6:2, Newcombe — Rosewall 6:1, 6:1, 6:3, Newcombe — Smith 6:3, 5:7, 2:6, 6:4, 6:4. 1972 Smith (USA) — Metreveli (ZSSR) 6:2, 8:6, 6:2, Kodeš (ČSSR) — Parun (N. Zéland) 6:2, 6:3, 6:4, Orantes (Span.) — Dibley (Austr.) 6:2, 6:0, 6:2, Nastase (RSR) — Connors (USA) 6:4, 6:4, 6:1, Smith — Kodeš 3:6, 6:4,6:1,7:5, Nastase — Orantes 6:3,6:4,6:4, Smith — Nastase 4:6, 6:3, 6:3, 4:6, 7:5. 1973 Mayer (USA) — Fassbender (NSR) 3:6, 4:6, 6:3, 6:4, 6:4, Metreveli (ZSSR) — Connors (USA) 8:6,6:2, 5:7, 6:4, Taylor (V. Brit.) — Borg (Švéd,) 6:1, 6:8, 3:6, 6:3, 7:5, Kodeš (ČSSR) — Amritraj (India) 6:4, 3:6,4:6,6:3, 7:5, Metreveli — Mayer 6:3, 3:6, 6:3, 6:4, Kodeš — Taylor 8:9,9:7, 5:7,6:4,7:5, Kodeš —Metreveli 6:1,9:8, 6:3. 1974 Rosewall — Newcombe (obaja Austr.) 6:1,1:6,6:0,7:5, Smith (USA) — El Shafei (Egypt) 9:8, 7:5, 6:8, 7:5, Connors (USA) — Kodeš (ČSSR) 3:6,6:3,6:3,6:8,6:3, Stockton (USA) — Metreveli (ZSSR) 6:4, 7:5, 6:1, Rosewall — Smith 6:8, 4:6, 9:8, 6:1, 6:3, Connors — Stockton 4:6, 6:2, 6:3, 6:4, Connors — Rosewall 6:1, 6:1,6:4. 1975 Connors (USA) — Ramirez (Mex.) 6:4,8:6,6:2, Tanner (USA) — Vilas (Arg.) 6:4, 5:7, 6:8, 6:2, 6:2, Ashe (USA) — Borg (Švéd.) 2:6,6:4,8:6,6:1, Roche (Austr.) — Okker (Hol.) 2:6, 9:8, 2:6, 6:4, 6:2, Connors — Tanner 6:4, 6:1,6:4, Ashe — Roche 5:7, 6:4, 7:5, 8:9, 6:4, Ashe — Connors 6:1, 6:1, 5:7, 6:4. 1976 Ramirez (Mex.) — Gerulaitis (USA) 4:6, 6:4, 6:2, 6:4, Nastase (RSR) — Pasarell (USA) 6:4, 6:2, 6:3, Borg (Švéd.) — Vilas (Arg.) 6:3, 6:0, 6:2, Tanner (USA) — Connors (USA) 6:4, 6:2, 8:6, Nastase — Ramirez 6:2, 9:7, 6:3, Borg — Tanner 6:4, 9:8, 6:4, Borg — Nastase 6:4, 6:2, 9:7.

1977 Connors (USA) — Bertram (JAR) 6:4, 3:6, 6:4, 6:2, McEnroe (USA) — Dent (Austr.) 6:4,8:9,4:6,6:3,6:4, Gerulaitis — Martin (obaja USA) 6:2, 8:9, 6:2, 6:2, Borg (Švéd.) — Nastase (RSR) 6:0,8:6,6:3, Connors —

Wimbledon

McEnroe 6:3,6:3,4:6,6:4, Borg — Gerulaitis 6:4,3:6, 6:3, 3:6, 8:6, Borg — Connors 3:6, 6:2, 6:1, 5:7, 6:4 1978 Borg (Švéd.) — A. Mayer (USA) 7:5, 6:4, 6:3, Okker

Štvorhra mužov (Semifinálové a finálové výsledky) 1922 Wood, Patterson (obaja Austr.) — Norton (Juž. Afrika), Barret (V. Brit.) 6:1, 3:6, 5:7, 6:3, 15:13, Anderson (Austr.), Lycett (V. Brit.) — Caner, Mathey (obaja USA) 6:2,6:3,6:2, Anderson, Lycett — Wood, Pattprson 3:6, 7:9, 6:4, 6:3, 11:9.

1923 Godfree, Lycett (obaja V. Brit.) — Deane, Fyzee (obaja India) 8:6,6:4, 6:3, Flaquer, de Gomar (obaja Span.) — Borotra, Lacoste (obaja Franc.) 11:9,4:6, 6:4, 3:6, 7:5, Godfree, Lycett — Flaquer, de Gomar 6:3,6:4,3:6,6:3. 1924 Washbum, Williams (obaja USA) — Godfree, Lycett (obaja V. Brit.) 4:6, 12:10, 6:3, 7:7, súperi sa vzdali, Hunter, Richards (obaja USA) — Raymond, Spence (obaja Juž. Afrika) 6:4, 6:4, 6:2, Hunter. Richards — Washburn, Williams 6:3, 3:6, 8:10, 8:6, 6:3.

1925 Casey, Hennessey (obaja USA) — Brugnon, Cochet (obaja Franc.) 7:5,5:7,9:7,6:4, Borotra, Lacoste (obaja Franc.) — de Morpurgo (Tai.), von Kehrling (Mad.) 11:9, 7:9, 6:1, 6:1, Borotra, Lacoste — Casey, Hennessey 6:4, 11:9,4:6, 1:6, 6:3. 1926 Brugnon, Cochet (obaja Franc.) — von Kehrling (Mad.), van Lennep (Hol.) 9:7,6:4,6:2, Kinsey, Richards (obaja USA) — Austin, Lycett (obaja V. Brit.) 7:5, 6:4, 6:4, Brugnon, Cochet — Kinsey, Richards 7:5,4:6,6:3,6:2. 1927 Hunter, Tilden (obaja USA) — Austin, Lycett (obaja V. Brit.) 6:0,10:8, 6:4, Brugnon, Cochet (obaja Franc.) — Condon, Raymond (obaja Juž. Afrika) 6:1, 6:2, 7:5, Hunter, Tilden — Brugnon, Cochet 1:6, 4:6, 8:6, 6:3, 6:4. 1928 Hawkes, Patterson (obaja Austr.) — Hunter, Tilden (obaja USA) 7:9, 7:9, 6:4, 6:4, 10:8, Brugnon, Cochet (obaja Franc.) — Hennessey, Lott (obaja USA) 11:9, 6:4, 3:6, 7:5, Brugnon, Cochet — Hawkes, Patterson 13:11,6:4,6:4.

253 (Hol.) — Nastase (RSR) 7:5,6:1,2:6,6:3, Gerulaitis — Gottfried (obaja USA) 7:5, 4:6, 9:7, 6:2, Connors (USA) — Ramirez (Mex.) 6:4, 6:4, 6:2, Borg — Okker 6:4, 6:4,6:4, Connors — Gerulaitis 9:7, 6:2, 6:1, Borg — Connors 6:2, 6:2, 6:3

1929 Collins, Gregory (obaja V. Brit.) — Hennessey, Lott (obaja USA) 4:6, 7:5, 6:1, 4:6, 7:5, Allison, Van Ryn (obaja USA) — Hunter, Tilden (obaja USA) 6:3,12:10, 6:3, Allison, Van Ryn — Collins, Gregory 6:4, 5:7,6:3, 10:12,6:4.

1930 Doeg, Lott (obaja USA) — Brugnon, Cochet (obaja Franc.) 8:6,3:6,6:3,6:1, Allison, Van Ryn (obaja USA) — Collins, Gregory (obaja V. Brit.) 4:6, 7:5, 6:3, 6:3, Allison, Van Ryn — Doeg, Lott 6:3, 6:3, 6:2. 1931 Brugnon, Cochet (obaja Franc.) — Shields, Wood (obaja USA) 6:4, 7:5, 6:2, Lott, Van Ryn (obaja USA) — Hughes, Perry (obaja V. Brit.) 6:4, 11:9, 6:4, Lott, Van Ryn — Brugnon, Cochet 6:2, 10:8, 9:11, 3:6, 6:3. 1932 Borotra, Brugnon (obaja Franc.) — Allison, Van Ryn (obaja USA) 6:3,6:2,6:4, Hughes, Perry (obaja V. Brit.) — Boussus, Merlin (obaja Franc.) 8:6,6:1,6:3, Borotra, Brugnon — Hughes, Perry 6:0, 4:6, 3:6, 7:5, 7:5. 1933 Nunoi, Satoh (obaja Jap.) — Noumey, von Cramm (obaja Nem.) 7:5,3:6,6:4,6:1, Borotra, Brugnon (obaja Franc.) — Farquharson, Kirby (obaja Juž. Afrika) 5:7, 3:6, 6:4, 6:3, 6:4, Borotra, Brugnon — Nunoi, Satoh 4:6, 6:3, 6:3, 7:5. 1904 Lott, Stoefen (obaja USA) — Hopman (Austr.), Prenn (Nem.) 6:4, 4:6, 6:3, 8:6, Borotra, Brugnon (obaja Franc.) — Collins, Wilde (obaja V. Brit.) 7:5, 3:6, 6:2, 6:4, Lott, Stoefen — Borotra, Brugnon 6:2, 6:3, 6:4. 1935 Allison, Van Ryn (obaja USA) — Hughes, Tuckey (obaja V. Brit.) 4:6, 6:4, 6:2, 6:2, Crawford, Quist (obaja Austr.) — Budge, Mako (obaja USA) 6:2, 13:11, 6:3, Crawford, Quist — Allison, Van Ryn 6:3,5:7,6:2, 5:7, 7:5 1936 Hare, Wilde (obaja V. Brit.) — Borotra, Brugnon (obaja Franc.) 6:1, 4:6, 6:1, 6:4, Hughes, Tuckey (obaja V. Brit.) — Allison, Van Ryn (obaja USA) 7:5, 6:4, 3:6,

Wimbledon

11:9, Hughes, Tuckey, — Hare, Wilde 6:4,3:6,7:9,6:1, 6:4. 1937 Hughes, Tuckey (obaja V. Brit.) — Hecht, Menzel (obaja ČSR) 6:2, 6:2, 6:4, Buďge, Mako (obaja USA) — Henkel, von Cramm (obaja Nem.) 4:6, 4:6, 6:2, 6:4, 6:3, Budge, Mako — Hughes, Tuckey 6:0,6:4,6:8.6:1. 1938 Budge, Mako (obaja USA) — Hughes, Wilde (obaja V. Brit.) 6:2, 6:4, 12:10, Henkel, von Metaxa (obaja Nem.) — Kukuljevič, Pallada (obaja Juhosl.) 7:5, 6:2, 6:4, Budge, Mako — Henkel, von Metaxa 6:4. 3:6,6:3, 8:6. 1939 Hare, Wilde (obaja V. Brt.) — Olliff, Shayes (obaja V. Brit.) 6:2, 6:4, 6:4, Cooke, Riggs (obaja USA) — Borotra, Brugnon (obaja Franc.) 6:4, 3:6, 6:2, 6:3, Cooke, Riggs — Hare, Wilde 6:3, 3:6, 6:3, 9:7. 1940—1945 sa nehrálo 1946 G. Brown, Pails (Austr.)— Mitič, Pallada (obaja SFRJ) 6:2, 6:4, 6:3, T. Brown, Kramer (obaja USA) — Patty (USA), Segura (Ekvádor) 6:3, 6:3, 6:3, T. Brown, Kramer — G. Brown, Pails 6:4, 6:4, 6:2.

1947 Falkenburg, Kramer (obaja USA) — G. Brown, Long (obaja Austr.) 10:8,6:4,6:4, Mottram(V. Brit.),Sidwell (Austr.) — Bromwich, Pails (obaja Austr.) 6:3,6:3, 7:5, Falkenburg, Kramer — Mottram, Sidwell 8:6,6:3, 6:3. 1948 T. Brown, Mulloy (obaja USA) — Bergelin (Švéd.), Harper (Austr.) 1:6, 6:3, 4:6. 6:4, 8:6, Bromwich, Sedgman (obaja Austr.) — Falkenburg, Parker (obaja USA) 6:2, 6:8. 4:6, 6:4, 6:1, Bromwich. Sedgman — T. Brown, Mulloy 5:7, 7:5, 7:5, 9:7.

1949 Gonzales, Parker (obaja USA) — Patty (USA), Sturgess (Juž. Afrika) — Mulloy, Savitt (obaja USA) 4:6,6:4,6:3, (obaja USA) — G. Brown, Sidwell (obaja Austr.) 6:4, 3:6, 6:8, 6:3, 9:7, Gonzales, Parker — Mulloy, Schroeder 6:4, 6:4, 6:2. 1950 Bromwich, Quist (obaja Austr.) — Drobný (Egypt), Sturgess (Juž. Afrika) 6:4, 3:6, 6:3, 6:4, G. Brown, Sidwell (obaja Austr.) — Patty, Trabert (obaja USA) 6:4, 6:4, 6:3, Bromwich, Quist — Brown, Sidwell 7:5, 3:6, 6:3, 3:6, 6:2.

254 1951 McGregor, Sedgman (obaja Austr.) — Patty, Richard­ son (obaja USA) 6:4,6:2,6:3, Drobný (Egypt), Sturgess (Juž. Afrika) — Mulloy, Savitt (obaja USA) 4:6, 6:4, 6:3, 6:4, McGregor, Sedgman — Drobný, Sturgess 3:6,6:2,6:3,3:6,6:3.

1952 McGregor, Sedgman (obaja Austr.) — Drobný (Egypt), Patty (USA) 6:3, 6:4, 7:9, 6:4, Seixas (USA), Sturgess (Juž. Afrika) — Hoad, Rosewall (obaja Austr.) 6:4, 8:6, 6:8, 7:5, McGregor, Sedgman — Seixas, Sturgess 6:3, 7:5, 6:4. 1953 Hoad, Rosewall (obaja Austr.) — Brichant. Washer (obaja Belg.) 4:6, 6:0, 6:4, 3:6, 6:1, Hartwig, Rose (obaja Austr.)— Mulloy, Seixas (obaja USA) 14:16,6:3, 6:3,6:4, Hoad, Rosewall — Hartwig, Rose 6:4,7:5,4:6, 7:5. 1954 Seixas. Trabert (obaja USA) — Hoad, Rosewall (obaja Austr.) 6:3, 7:5, 3:6, 4:6, 8:6, Hartwig, Rose (obaja Austr.) — M ulloy, Patty (obaja USA) 4:6,6:4,6:2,6:1, Hartwig, Rose — Seixas, Trabert 6:4, 6:4, 3:6, 6:4. 1955 Hartwig, Hoad (obaja Austr.) — Rose, Worthington (obaja Austr.) 7:9, 6:4, 6:4, 2:6, 6:1, Fraser, Rosewall (obaja Austr.) — Seixas, Trabert (obaja USA) 6:2, 1:6, 6:1, 4:6, 6:3, Hartwig, Hoad — Fraser, Rosewall 7:5, 6:4, 6:3.

1956 Hoad, Rosewall (obaja Austr.) — Howe (Austr.), Larsen (USA) 4:6, 6:2. 7:5, 6:3, Pietrangeli, Sirola (obaja Tai.) — Cooper, Fraser (obaja Austr.) 6:4, 6:4, 8:6, Hoad, Rosewall — Pietrangeli, Sirola 7:5, 6:2,6:1. 1957 Fraser, Hoad (obaja Austr.) — Pietrangeli, Sirola (obaja Tai.) 14:12, 1:6,8:6,6:3, Mulloy, Patty(obaja USA) Becker (V. Brit.), Howe (Austr.) 9:7, 7:5, 6:3, Mulloy, Patty — Fraser, Hoad 8:10, 6:4, 6:4, 6:4. 1958 Davidson, Schmidt (obaja Švéd.) — Pietrangeli, Sirola (obaja Tai.) 8:6, 3:6, 6:3, 7:5, Cooper, Fraser (obaja Austr.) — MacKay (USA), Rose (Austr.) 3:6, 8:6, 7:5, 7:5, Davidson, Schmidt — Cooper, Fraser 6:4,6:4, 8:6. 1959 Laver, Mark (obaja Austr.) — Pietrangeli, Sirola (obaja Tai.) 6:4, 6:4, 6:3, Emerson, Fraser (obaja Austr.) — Legenstein (bez St. příslušnosti), Ulrich (Dán.) 6:3, 8:6,

Wimbledon

6:4, Emerson, Fraser — Laver, Mark 8:6, 6:3, 14:16, 9:7.

1960 Osuna (Mex.), Ralston (USA) — Laver, Mark (obaja Austr.) 4:6, 10:8, 15:13, 4:6, 11:9, Davies, Wilson (obaja V. Brit.) — Hewitt, Mulligan (obaja Austr.) 3:6, 6:3, 6:2, 6:4, Osuna, Ralston — Davies, Wilson 7:5, 6:3, 10:8. 1961 Hewitt, Stolle (obaja Austr.) — Laver, Mark (obaja Austr.) 4:6, 10:8, 6:3, 6:4, Emerson, Fraser (obaja Austr.) — Fletcher, Newcombe (obaja Austr.) 10:8, 11:9, 6:1, Emerson, Fraser — Hewitt, Stolle 6:4, 6:8, 6:4, 6:8, 8:6. 1962 Jovanovič, Pilič (obaja SFRJ) — Emerson,N. Fraser (obaja Austr.) 4:6, 6:3, 6:4, 6:4, Hewitt, Stolle (obaja Austr.) — J. Fraser, Laver (obaja Austr.) 8:6, 5:7, 7:5, 6:2. Hewitt, Stolle — Jovanovič. Pilič 6:2, 5:7. 6:2. 6:4.

1963 Osuna, Palafox (obaja Mex.) — Forbes, Segal (obaja J AR) 6:3,5:7,6:4,6:4, Barclay, Darmon (obaja Franc.) — Emerson (Austr.), Santana (Span.) 6:2, 7:5, 3:6,6:3, Osuna, Palafox — Barclay, Darmon 4:6, 6:2, 6:2, 6:2. 1964 Emerson, Fletcher (obaja Austr.) — Crookenden, Gerard (obaja N. Zéland) 14:12. 6:2, 6:1, Hewitt, Stolle (obaja Austr.) — Osuna, Palafox (obaja Mex.) 6:2, 6:2, 6:3, Hewitt, Stolle — Emerson, Fletcher 7:5,11:9, 6:4. 1965 Fletcher, Hewitt (obaja Austr.) — Graebner, Riessen (obaja USA) 7:5, 6:4, 6:4, Newcombe, Roche (obaja Austr.) — Ralston, Richardson (obaja USA) 5:7, 14:12, 6:8, 7:5, 6:4, Newcombe, Roche — Fletcher, Hewitt 7:5, 6:3, 6:4.

1966 Bowrey, Davidson (obaja Austr.) — Cox, Mills (obaja V. Brit.) 6:2, 6:4, 9:7, Fletcher, Newcombe (obaja Austr.) — Graebner, Riessen (obaja USA) 6:3,7:5,6:1. Fletcher, Newcombe — Bowrey, Davidson 6:3,6:4, 3:6, 6:3. 1967 Emerson, Fletcher (obaja Austr.) — Curtis, Stilwell (obaja V. Brit.) 6:4,8:6,4:6,5:7,9:7, Hewitt, McMillan (obaja JAR) — Bowrey. Davidson (obaja Austr.) 6:2, 10:8, 6:2, Hewitt, McMillan — Emerson, Fletcher 6:2, 6:3, 6:4.

255 1968 Newcombe, Roche (obaja Austr.) — Emerson, Laver (obaja Austr.) 6:3, 8:6, 2:6. 7:5, Rosewall, Stolle (obaja Austr.) — Hewitt, McMillan (obaja JAR) 6:2, 6:3, 6:4, Newcombe, Roche — Rosewall, Stolle 3:6. 8:6, 5:7, 14:12,6:3.

1969 Newcombe, Roche (obaja Austr.) — Hewitt, McMillan (obaja JAR) 3:6, 6:3, 14:12, 6:2, Okker (Hol.), Riessen (USA) — Emerson, Laver (obaja Austr.) 6:3, 3:6, 6: 3, 6:4, Newcombe, Roche — Okker, Riessen 7:5, 11:9, 6:3. 1970 Newcombe, Roche (obaja Austr.) — Hewitt McMillan (obaja JAR) 7:5, 8:6, 5:7, 5:7, 6:4, Rosewall, Stolle (obaja Austr.) — Nastase, Tiriac (obaja RSR) 6:4, 3:6, 10:8, 0:6. 6:3, Newcombe, Roche — Rosewall. Stolle 10:8.6:3,6:1.

1971 Emerson, Laver (obaja Austr.) — Alexander, Dent (obaja Austr.) 6:4, 3:6, 6:3, 6:4, Ashe, Ralston (obaja USA) Graebner, (USA), Koch (Braz.) 8:9, 6:3, 8 :6, 6:4, Emerson, Laver—Ashe, Ralston 4:6,9:7,6:8.6:4, 6:4. 1972 Hewitt, McMillan (obaja JAR) — Cooper, Fraser (obaja Austr.) 8:6,4:6,9:8.6:2, Smith, van Dillen (obaja USA) — Cornejo, Fillol (obaja Chile) 9:7. 6:1, 6:4. Hewitt, McMillan - Smith, van Dillen 6:2, 6:2, 9:7. 1973 Connors (USA). Nastase (RSR) — Fassbender, Meiler (obaja NSR) 9:7. 3:6, 6:4, 6:3, Cooper, Fraser (obaja Austr.) — D. Lloyd, Paish (obaja V. Brit.) 3:6, 6:3, 6:2, 6:4, Connors, Nastase— Cooper, Fraser 3:6, 6:3, 6:4, 8:9.6:1. 1974 Newcombe. Roche (obaja Austr.) — Connors (USA). Nastase (RSR) 3:6, 4:6, 6:3, 6:2, 6:4, Lutz, Smith (obaja USA) — Drysdale (JAR), Okker (Hol.) 3:6, 6:1, 7:5, 9:7, Newcombe, Roche — Lutz, Smith 8:6, 6:4, 6:4. 1975 Gerulaitis, Mayer (obaja USA) — Fassbender. Pohmann (obaja NSR) 8:9, 3:6, 6:3, 6:3, 6:3, Dowdeswell (Rodézia), Stone (Austr.) — Crealy (Austr.), Pilič (SFRJ) 9:8, 3:6, 4:6, 9:8, 6:3, Gerulaitis, Mayer — Dowdeswell, Stone 7:5, 8:6, 6:4. 1976 Gottfried (USA), Ramirez (Mex.) — A. Amritraj,

Wimbledon

V. Amritraj (obaja India) 6:3, 7:5, 8:6, Case, Masters (obaja Austr.) — Lutz, Smith (obaja USA) 6:4, 6:3, 6:4, Gottfried, Ramirez — Case, Masters 3:6, 6:3, 8:6, 2:6, 7:5. 1977 Alexander, Dent (obaja Austr.) — Carmichael (Austr.), Teacher (USA) 8:9, 6:1, 9:7, 3:6, 6:4, Case, Masters (obaja Austr.)—Cox (V. Brit.), Drysdale (JAR) 6:1,6:4,

Dvojhra žien (Štvrťfinálové, semifinálové a finálové výsledky) 1922 Lenglenová (Franc.) — Ryanová (USA) 6:1, 8:6, Peacocková (Juž. Afrika) — Dransfieldová (V. Brit.) 6:2, 6:2, Beamišhová — Elliottová (obe V. Brit.) 8:6, 6:1, Malloryová (USA) — Edgingtonová (V. Brit.) — 6:2, 6:4, Lenglenová — Peacocková 6:4, 6:1, Malloryová — Beamišhová 6:2, 6:2, Lenglenová — Malloryová 6:2, 6:0.

1923 Lenglenová (Franc.) — Hazelová (V. Brit.) 6:2, 6:1, Beamišhová (V. Brit.) — Malloryová (USA) 4:6, 7:5, 6:4, McKanová (V. Brit.) — Gossová (USA) — 6:2,6:2, Ryanová (USA) — Rosová (V. Brit.) 6:0,6:0, Lengleno­ vá — Beamišhová 6:0,6:0, McKanová — Ryanová 1:6, 6:2, 6:4, Lenglenová — McKanová 6:2, 6:2. 1924 Satterthwaitová — Shepherd-Barronová (obe V. Brit.) 6:4,10:8, Willsová (USA) — Colegatová (V. Brit.) 6:1, 6:0, McKanová (V. Brit.) — Jessupová (USA) 6:1, 6:3, Lenglenová (Franc.) — Ryanová (USA) 6:2, 6:8, 6:4, Willsová— Satterthwaitová 6:2, 6:1, McKanová — Lenglenová w. o., McKanová— Willsová 4:6,6:4, 6:4.

1925 McKanová (V. Brit.) — Boydová (Austr.) 6:1, 6:1, Lenglenová (Franc.) — Beamišhová (V. Brit.) 6:0, 6:0, Fryová (V. Brit.) — Akhurstová (Austr.) 2:6, 6:4, 6:3, Billoutová (Franc.) — Mcllquhamová (V. Brit.) 6:3,6:3, Lenglenová — McKanová 6:0, 6:0, Fryová — Billouto­ vá 6:2, 4:6, 6:3, Lenglenová — Fryová 6:2, 6:0. 1926 de Alvarezová (Špan.) — Beckinghamová (V. Brit.) 6:2, 6:2, Malloryová (USA) — Boumanová (Hol.) 3:6, 7:5, 6:3, Vlastoová — Contostavlosová (obe Franc.) 6:3, 6:3, Godfreeová — Tyrrellová (obe V. Brit.) 6:2, 6:0, de Alvarezová — Malloryová 6:2, 6:2, Godfreeová — Vlastoová 6:4, 6:0, Godfreeová — de Alvarezová 6:2, 4:6, 6:3.

256 6:1, Case, Masters — Alexander, Dent 6:3,6:4,3:6,8:9, 6:4

1978 Hewitt, McMillan (obaja JAR) — Alexander, Dent (obaja Austr.) 9:7,7:5,6:4, Flemming, McEnroe (obaja USA) — Fibak (PER), Okker (Hol.) 1:6, 6:3, 9:7, 6:4. Hewitt, McMillan — Flemming, McEnroe 6:1, 6:4, 6:2. 1927 Ryanová (USA) — Godfreeová (V. Brit.) 3:6, 6:4, 6:4, de Alvarezová (Špan.) — Watsonová (V. Brit.) 6:3, 3:6, 8:6, Willsová (USA) — Peacocková (Juž. Afrika) 6:3, 6:1, Fryová — Nuthallová (obe V. Brit.) 1:6,6:3,6:4, de Alvarezová — Ryanová 2:6, 6:0, 6:4, Willsová — Fryová 6:3, 6:1, Willsová — de Alvarezová 6:2, 6:4. 1928 Willsová (USA) — Watsonová (V. Brit.) 6:3, 6:0, Ryanová(USA) — Nicolopouloová (Franc.) 6:1, 4:6, 6:2, de Alvarezová (Špan.) — Aussemová (Nem.) 7:5, 6:2, Akhurstová (Austr.) — Bennettová (V. Brit.) 2:6, 6:3,6:2, Willsová — Ryanová 6:1,6:1, de Alvarezová — Akhurstová 6:2, 6:0, Willsová — de Alvarezová 6:2, 6:0. 1929 Willsová (USA) — Heineová (Juž. Afrika) 6:2, 6:4, Goldsacková (V. Brit.) — Tapscottová (Juž. Afrika) 6:3, 6:3, Jacobsová (USA) — Mcllquhamová (V. Brit.) 6:1, 6:0, Ridleyová (V. Brit.) — Bundyová (USA) 6:3, 6:2, Willsová — Goldsacková 6:2, 6:0, Jacobsová — Rid­ leyová 6:2, 6:2, Willsová — Jacobsová 6:1, 6:2. 1930 Moodyová (USA) — Mudfordová (V. Brit.) 6:1, 6:2, Mathieuová (Franc.) — Ridleyová (V. Brit.) 6:2, 6:1, Ryanová (USA) — Nuthallová (V. Brit.) 6:2, 2:6, 6:0, Aussemová (Nem.) — Jacobsová (USA) 6:2, 6:1, Moodyová — Mathieuová 6:3, 6:2, Ryanová — Aussemová 6:3, 0:6, 4:4 sůperka sa vzdala, Moodyová — Ryanová 6:2, 6:2.

1931 Aussemová (Nem.) — Payotová (Švajč.) 2:6, 6:2, 6:1, Mathieuová (Franc.) — Scrivenová (V. Brit.) 1:6, 6:2, 7:5, Jacobsová (USA) — Nuthallová (V. Brit.) 612, 6:3, Krahwinkelová (Nem.) — Roundová (V. Brit.) 7:5,6:3, Aussemová — Mathieuová 6:0, 2:6, 6:3, Krahwinkelo­ vá — Jacobsová 10:8,0:6,6:4, Aussemová — Krahwin­ kelová 6:2, 7:5. 1932 Moodyová (USA) — Roundová (V. Brit.) 6:0, 6:1, Heeleyová — Whittingstallová (obe V. Brit.) 3:6, 6:4,

'Wimbledon 257 6:0, Jacobsová (USA) — Krahwinkelová (Nem.) 6:2, 6:4, Mathieuová (Franc.) — Nuthallová (V. Brit.) 6:0, 6:3, Moodyová — Heeleyová 6:2, 6:0, Jacobsová — Mathieuová 7:5,6:1, Moodyová — Jacobsová 6:3, 6:1.

1933 Roundová (V. Brit.) — Valerioová (Tal.) 6:3, 6:2, Jacobsová (USA) — Mathieuová 6:1, 1:6, 6:2, Krah­ winkelová (Nem.) — Scrivenová (V. Brit.) 6:4, 3:6, 6:1, Moodyová (USA) — Payotová (Švajč.) 6:4, 6:1, Roundová — Jacobsová 4:6, 6:4, 6:2, Moodyová — Krahwinkelová 6:4, 6:3, Moodyová — Roundová 6:4, 6:8, 6:3. 1934 Roundová (V. Brit.) — Payotová (Švajč.) 6:4, 6:2, Mathieuová (Franc.) — Palfreyová (USA) 6:3,6:8, 6:2, Jacobsová (USA) — Jedrzejewska '(PoL) 6:1, 9:7, Hartiganová (Austr.) — Scrivenová (V. Brit.) 3:6, 6:3, 6:1, Roundová — Mathieuová 6:4, 5:7, 6:2, Jacobsová — Hartiganová 6:2, 6:2, Roundová — Jacobsová 6:2, 5:7, 6:3. 1935 Hartiganová (Austr.) — Roundová (V. Brit.) 4:6, 6:4, 6:3, Moodyová (USA) — Mathieuová (Franc.) 6:3,6:0, Jacobsová (USA)— Jedrzejewska (Pof.) 6:1, 9:7, Sperlingová (Dán.) — Stammersová (V. Brit.) 7:5, 7:5, Moodyová — Hartiganová 6:3, 6:3, Jacobsová — Sperlingová 6:3,6:0, Moodyová — Jacobsová 6:3, 3:6, 7:5. 1936 Jacobsová (USA) — Lizanaová (Chile) 6:2, 1:6, 6:4, Jedrzejewska (PoL) — Stammersová (V. Brit.) 6:2, 6:3, Mathieuová (Franc.) — Homová (Nem.) 7:5, 6:3, Sperlingová (Dán.) — Roundová (V. Brit.) 6:3, 8:6, Jacobsová — Jedrzejewska 6:4, 6:2, Sperlingová Mathieuová 6:3,6:2, Jacobsová—Sperlingová 6:2,4:6, 7:5.

1937 Marblová (USA) — Sperlingová (Dán.) 7:5, 2:6, 6:3, Jedrzejewska (Pof.) — Scrivenová (V. Brit.) 6:1, 6:2, Mathieuová (Franc.) — Lizanaová (Chile) 6:3, 6:3, Roundová (V. Brit.) — Jacobsová (USA) 6:4, 6:2, Jedrzejewska — Marblová 8:6, 6:2, Roundová — Mathieuová 6:4, 6:0, Roundová — Jedrzejewska 6:2, 2:6, 3:5. 1938 Marblová (USA) — Mathieuová (Franc.) 6:2, 6:3, Jacobsová (USA) — Jedrzejewska (PoL) 6:2, 6:3, Sperlingová (Dán.) — Fabyanová (USA) 4:6, 6:4, 6:4, Moodyová (USA) — Stammersová (V. Brit.) 6:2, 6:1,

Jacobsová — Marblová 6:4, 6:4, Moodyová — Sperlin­ gová 12:10, 6:4, Moodyová — Jacobsová 6:4. 6:0. 1939 Stammersová (V. Brit.) — Jacobsová (USA) 6:2, 6’2, Fabyanová (USA) — Mathieuová (Franc.) 6:4, 6:2, Sperlingová (Dán.) — Hardwicková (V. Brit.) 6:4, 6:0, Marblová (USA) — Jedrzejewska (Pof.) 6:1, 6:4, Stammersová — Fabyanová 7:5, 2:6,6:3, Marblová — Sperlingová 6:0, 6:0, Marblová — Stammersová 6:2, 6:0.

1940—1945 sa nehrálo 1946 Betzová (USA) — Curryová (V. Brit.) 6:0, 6:3, Bundyová (USA) — Menziesová (V. Brit.) 4:6,6:1, 6:3, Broughová (USA) — Bostocková (V. Brit.) 6:1, 6:2, Osbornová — Hartová (obe USA) 5:7, 6:4,6:4, Betzová — Bundyová 6:2, 6:3, Broughová — Osbornová 8:6, 7:5, Betzová — Broughová 6:2, 6:4. 1947 Broughová (USA) — Boltonová (Austr.) 6:2, 6:3, Hartová (USA) — Bostocková (V. Brit.) 4:6, 6:1, 6:2, Summersová (Juž. Afrika) — Toddová (USA) 7:5, 6:4, Osbornová (USA) — Menziesová (V. Brit.) 6:2, 6:4, Hartová — Broughová 2:6, 8:6, 6:4, Osbornová — Summersová 6:1, 6:2, Osbornová — Hartová 6:2, 6:4. 1948 du Pontová (USA) — Bostocková (V. Brit.) 7:5. 6:3, Hartová (USA) — Landryová (Franc.) 6:0 , 6:2, Toddová (USA) — Quertierová (V. Brit.) 6:2, 6:4, Broughová — Fryová (obe USA) 3:1, Fryová sa vzdala, Hartová — du Pontová 6:4, 2:6, 6:3, Broughová — Toddová 6:3, 7:5, Broughová — Hartová 6:3, 8:6. 1949 Broughová (USA) — Blairová (V. Brit.) 6:2, 6:3, Toddová (USA) — Walkerová-Smithová (V. Brit.) 3:6, 6:4, 6:3, Rihbanyová (USA) — Dawson-Scottová (V. Brit.) 7:5, 7:5, du Pontová (USA) — Hiltonová (V. Brit.) 6:1, 6:3, Broughová — Toddová 6:3, 6:0, du Pontová — Rihbanyová 6:2, 6:2, Broughová — du Pontová 10:8, 1:6, 10:8. 1950 Broughová — Fryová (obe USA) 2:6,6:3,6:0, Hartová — Scofieldová (obe USA) 6:1, 6:1, Toddová (USA) — Harrisonová (V. Brit.) 6:2,6:2, du Pontová — Moranová (obe USA) 6:4, 6:4, Broughová — Hartová 6:4,6:3, du Pontová — Toddová 8:6, 4:6, 8:6, Broughová — du Pontová 6:1, 3:6, 6:1.

1951 Bakerová — du Pontová (obe USA) 6:1, 4:6, 6:3,

Wimbledon

258

Hartová — Chaffeeová (obe USA) 6:3, 6:3, Fryová (USA) — Walkerová-Smithová (V. Brit.) 8:6, 6:4, Broughová (USA) — Tuckeyová (V. Brit.) 5:7, 6:1, 6:3, Hartová — Bakerová 6:3, 6:1, Fryová — Broughová 6:4, 6:2, Hartová — Fryová 6:1, 6:0.

6:3, 10:8, Haydonová (V. Brit.) — Buenoová (Braz.) 6:3, 7:5, Gibsonová (USA) — Bloomerová (V. Brit.) 6:3, 6:8, 6:2, Mortimerová — Kórmóczyová 6:0, 6:1, Gibsonová — Haydonová 6:2, 6:0, Gibsonová — Mortimerová 8:6, 6:2.

1952 Connollyová (USA) — Longová (Austr.) 5:7, 6:2, 6:0, Fryová (USA) — Walkerová-Smithová (V. Brit.) 6:3, 6:3, Broughová (USA)— Rinkel-Quertierová (V. Brit.) 6:1, 9:7, Toddová — Hartová (obe USA) 6:8, 7:5, 6:4, Connollyová — Fryová 6:4,6:3, Broughová — Toddová 6:3, 3:6, 6:1, Connollyová — Broughová 7:5, 6:3.

1959 Reynoldsová (Juž. Afrika) — Mortimerová (V. Brit.) 7:5, 8:6, Hardová (USA) — Haydonová (V. Brit.) 1:6, 6:4, 7:5, Buenoová (Braz.) — Budingová (Nem.) 6:3, 6:3, Moorová (USA) — Ramirezová (Mex.) 6:3, 6:2, Hardová — Reynoldsová 6:4, 6:4, Buenoová — Moorová 6:2, 6:4, Buenoová — Hardová 6:4, 6:3.

1953 Hartová (USA) — Kórmóczyová (MER) 7:5, 7:5, Knodová (USA) — Mortimerová (V. Brit.) 6:4, 6:3, Fryová — Sampsonová (obe USA) 6:4,6:2, Connollyo­ vá (USA) — Vollmerová (NSR) 6:3, 6:0, Hartová — Knodová 6:2, 6:2, Connollyová — Fryová 6:1, 6:1, Connollyová — Hartová 8:6, 7:5. 1954 Hartová (USA) — Fletcherová (V. Brit.) 6:1, 6:3, Broughová (USA) — Mortimerová (V. Brit.) 6:1, 6:3, Prattová — Fryová (obe USA) 6:4, 9:11, 6:3, Connol­ lyová — du Pontová (obe USA) 6:1, 6:1, Broughová — Hartová 2:6, 6:3, 6:3, Connollyová — Prattová 6:1, 6:1, Connollyová—Broughová 6:2, 7:5. 1955 Hartová—Knodová (obe USA) 6:4, 6:3, Fleitzová (USA) — Buxtonová (V. Brit.) 6:2, 6:2, Hardová (USA) — Kórmóczyová (MER) 6:2, 6:3, Broughová (USA) — Penrosová (Austr.) 6:2,6:0, Fleitzová — Har­ tová 6:3, 6:0, Broughová—Hardová 6:3, 8:6, Broug­ hová—Fleitzová 7:5, 8:6 1956 Buxtonová (V. Brit.) — Fleitzová (USA) w. o., Wardová — Mortimerová (obe V. Brit.) 6:3, 6:0, Fryová — Gibsonová (obe USA) 4:6, 6:3, 6:4, Broughová (USA) — Bloomerová (V. Brit.) 5:7, 6:1, 6:3, Buxtonová — Wardová 6:1, 6:4, Fryová — Broughová 6:4, 4:6, 6:3, Fryová — Buxtonová 6:3, 6:1. 1957 Hardová — Broughová (obe USA) 6:2, 6:2, Knodová (USA)—Reyesová(Mex-) 6:4,6:0, Trumanová(V. Brit.) — Prattová (USA) 9:7, 5:7, 6:4, Gibsonová (USA) — Reynoldsová (Juž. Afrika) 6:3, 6:4, Hardová — Knodová 6:2, 6:3, Gibsonová — Trumanová 6:1, 6:1, Gibsonová — Hardová 6:3, 6:2. 1958 Kórmóczyová (MER) — Arnoldová (USA) 6:1, 5:7, 8:6, Mortimerová (V. Brit.) — du Pontová (USA) 4:6,

1960 Buenoová (Braz.) — Mortimerová (V. Brit.) 6:1, 6:1, Trumanová (V. Brit.) — Hantzeová (USA) 4:6,6:4,6:4, Haydonová (V. Brit.) — Schuurmanová (Juž. Afrika) 7:5, 1:6, 6:2, Reynoldsová (Juž. Afrika) — Hardová (USA) 6:1, 2:6, 6:1, Buenoová — Trumanová 6:0, 5:7, 6:1, Reynoldsová—Haydonová 6:3, 2:6, 6:4, Buenoová — Reynoldsová 8:6, 6:0.

1961 Trumanová (V. Brit.) — Smithová (Austr.) 3:6,6:3,9:7, Schuurmanová (JAR) — Hantzeová (USA) 6:4, 2:6, 7:5, Mortimerová (V. Brit.) — Suková (ČSSR) 6:3,6:4, Reynoldsová (JAR) — Ramirezová (Mex.) 4:6,6:3,6:0, Trumanová — Schuurmanová 6:4,6:4, Mortimerová — Reynoldsová 11:9, 6:3, Mortimerová — Trumanová 4:6, 6:4, 7:5. 1962 Haydonová (V. Brit.) — Moffittová (USA) 6:3, 6:1, Susmanová (USA) — Schuurmanová (JAR) 6:4, 6:4, Buenoová (Braz.) — Turnerová (Austr.) 2:6, 6:4, 6:2, Suková (ČSSR) — Hardová (USA) 6:4,6:3, Susmanová — Haydonová 8:6, 6:1, Suková — Buenoová 6:4, 6:3, Susmanová — Suková 6:4, 6:4. 1963 Smithová (Austr.) — Schuurmanová (JAR) 3:6, 6:0, 6:1, Hardová (USA) — Lehanová (Austr.) 6:1, 1:2 súperka sa vzdala, Jonesová (V. Brit.) — Falesová (USA) 6:4, 6:1, Moffittová (USA) — Buenoová (Braz.) 6:2, 7:5, Smithová — Hardová 6:3, 6:3, Moffittová — Jonesová 6:4, 6:4, Smithová — Moffittová 6:3, 6:4. 1964 Smithová (Austr.) — Baylonová (Arg.) 6:0, 2:0 súperka sa vzdala, Moffittová (USA) — Jonesová (V. Brit.) 6:3, 6:3, Turnerová (Austr.) — Richeyová (USA) 6:3, 6:4, Buenoová (Braz.) — Ebbemová (Austr.) 6:4, 6:1, Smithová — Moffittová 6:3, 6:4, Buenoová — Tur­ nerová 3:6,6:4,6:4, Buenoová — Smithová 6:4,7:9,6:3.

AAÓmbledon 259 1965 Buenoová (Braz.) — Albertová (USA) 6:2, 6:2, Moffittová (USA) — Turnérova (Austr.) 6:2, 6:1, Trumanová (V. Brit.) — Richeyová (USA) 6:4, 1:6, 7:5, Smithová (Austr.) — Brickaová (USA) 6:3, 6:0, Buenoová — Moffittová 6:4, 5:7, 6:3. Smithová — Trumanová 6:4, 6:0, Smithová — Buenoová 6:4, 7:5.

(972 Goolagongová (Austr.) — Durrová (Franc.) 8:6, 7:5, Evertová — Hoganová (obe USA) 6:2, 4:6, 6:1, Casalsová Gunterová (obe USA) 3:6, 6:4, 6:0, Ringová (USA) — Wadová (V. Brit.) 6:1, 3:6, 6:3, Goolagongová — Evertová 4:6, 6:3, 6:4, Ringová — Casalsová 6:2,6:4, Ringová — Goolagongová 6:3,6:3.

1966 Smithová (Austr.) — Groenmanová (Hol.) 6:0, 6:4, Ringová (USA) — van Zylová (JAR) 1:6, 6:2, 6:4. Jonesová (V. Brit.) — Richeyová (USA) 4:6, 6:1, 6:1, Buenoová (Braz.) — Durrová (Franc.)!6:4,6:3, Ringová — Smithová 6:3, 6:3, Buenoová — Jonesová 6:3, 9:11. 7:5, Ringová — Buenoová 6:3, 3:6, 6:1.

1973 Courtová (Austr.) — Morozovová (ZSSR) 4:6,6:4,6:1, Evertová — Casalsová (obe USA) 6:2, 4:6, 6:2, Goolagongová (Austr.) — Wadová (V. Brit.) 6:3, 6:3, Ringová (USA) — Melvillová (Austr.) 9:8, 8:6, Evertová—Courtová 6:1, 1:6, 6:1, Ringová—Goola­ gongová 6:3, 5:7, 6:3, Ringová — Evertová 6:0, 7:5.

1967 Ringová (USA) — Wadová (V. Brit.) 7:5, 6:2, Harterová (USA) — Turnerová (Austr.) 7:5, 1:6, 6:2, Jonesová (V. Brit.) — Eiselová (USA) 6:2, 4:6, 7:5, Casalsová (USA) — Tegartová (Austr.) 7:5, 6:4, Ringová — Harterová 6:0, 6:3, Jonesová — Casalsová 2:6, 6:3, 7:5, Ringová — Jonesová 6:3, 6:4.

1974 Morozovová (ZSSR) — Ringová (USA) 7:5, 6:2, Wadová (V. Brit.) — Boshoffová (JAR) 6:3, 6:2, Melvillová — Goolagongová (obe Austr.) 9:7. 1:6, 6:2, Evertová (USA) — Masthoffová (NSR) 6:4, 6:2, Morozovová — Wadová 1:6, 7:5, 6:4, Evertová — Melvillová 6:2, 6:3, Evertová — Morozovová 6:0, 6:4.

1968 Ringová (USA) — Bowreyová (Austr.) 6:3, 6:4, Jonesová (V. Brit.) — Durrová (Franc.) 6:2, 6:2, Richeyová (USA) — Buenoová (Braz.) 6:4, 6:2, Tegartová — Courtová (obe Austr.) 4:6, 8:6, 6:1. Ringová — Jonesová 4:6, 7:5, 6:2, Tegartová — Richeyová 6:3, 6:1, Ringová — Tegartová 9:7, 7:5. 1969 Courtová (Austr.) — Heldmanová (USA) 4:6, 6:3, 6:3, Jonesová (V. Brit.) — Richeyová (USA) 6:2, 7:5, Casalsová (USA) — Bowreyová (Austr.) 3:6, 9:7, 7:5, Ringová (USA) — Tegartová (Austr.) 4:6, 7:5, 8:6, Jonesová — Courtová 10:12, 6:3, 6:2. Ringová — Casalsová 6:1, 6:0, Jonesová— Ringová 3:6, 6:3, 6:2.

1970 Courtová (Austr.) — Niessenová (NSR) 6:8, 6:0, 6:0, Casalsová (USA) — Shawová (V. Brit.) 6:2, 6:0, Durrová (Franc.) — Martinezová (USA) 6:0, 6:4, Ringová (USA) — Rrantzkeová (Austr.) 3:6, 6:3, 6:2, Courtová—Casalsová 6:4, 6:1, Ringová—Durrová 6:3, 7:5, Courtová — Ringová 14:12, 11:9.

1971 Courtová (Austr.) — Shawová (V. Brit.) 6:2, 6:1. Daltonová - Melvillová (obe Austr.) 6:2, 3:6, 6:3, Goolagongová (Austr.) — Gunterová (USA) 6:3, 6:2, Ringová (USA) — Durrová (Franc.) 2:6. 6:2, 6:2. Courtová—Daltonová 4:6, 6:1, 6:0, Goolagongová — Ringová 6:4, 6:4, Goolagongová — Courtová 6:4, 6:1.

1975 Evertová (USA) — Stoveová (Hol.) 5:7, 7:5, 6:0, Ringová (USA) — Morozovová (ZSSR) 6:3, 6:3, Cawleyová (Austr.) — Wadová (V. Brit.) 5:7, 6:3, 9:7, Courtová (Austr.) — Navrátilová (ČSSR) 6:3, 6:4, Ringová — Evertová 2:6, 6:2, 6:3, Cawleyová — Courtová 6:4, 6:4, Ringová — Cawleyová 6:0, 6:1. 1976 Evertová (USA) — Morozovová (ZSSR) 6:3, 6:0, Navrátilová Barkerová (V. Brit.) 6:3, 3:6, 7:5, Wadová (V. Brit.) — Reidová (Austr.) 6:4. 6:2. Cawleyová (Austr.) — Casalsová (USA) 7:5, 6:3, Evertová — Navrátilová 6:3, 4:6, 6:4, Cawleyová — Wadová 6:1, 6:2, Evertová — Cawleyová 6:3,4:6, 8:6. 1977 Evertová — Ringová (obe USA) 6:1, 6:2, Wadová (V. Brit.) — Casalsová (USA) 7:5. 6:2, Barkerová (V. Brit.) — Reidová (Austr.) 6:3, 6:4, Stoveová (Hol.) — Navrátilová 6:4, 2:6, 6:4, Wadová — Evertová 6:2, 4:6, 6:1, Stoveová—Barkerová 6:4, 2:6, 6:4, Wadová — Stoveová 4:6, 6:3, 6:1. 1978 Evertová—Ringová (obe USA) 6:3, 3:6, 6:2, Wadová (V. Brit.) — Jaušovcová (SFRJ) 6:0, 6:4, CawleyováGoolagongová (Austr.) — Ruziciová (RSR) 7:5, 6:3, Navrátilová—Rrugcrová (JAR) 6:2, 6:4, Evertová — Wadová 8:6, 6:2, Navrátilová—Cawleyová-Goolagongová 2:6, 6:4, 6:4, Navrátilová — Evertová 2:6. 6:4. 7:5.

Wimbledon Štvorhra žien

(Semifinálové a finálové výsledky) 1922 Lenglenová (Franc.), Ryanová (USA) — Geenová, McŇairová (obe V. Brit.) 6:0,6:1, McKanová, Stocksová (obe V. Brit.) — Holmanová, Leisková (obe V. Brit.) w. o., Lenglenová, Ryanová — McKanová, Stocksová 6:0, 6:4.

1923 Lenglenová (Franc.), Ryanová (USA)—Chambersová, McKanová (obe V. Brit.) 6:1, 6:2, Austinová, Colyerová — Rosová, Youlová (všetky V. Brit.) 8:6, 6:4, Lengle­ nová, Ryanová — Austinová, Colyerová 6:3,6:1. 1924 Covellová, McKanová (obe V. Brit.) — Chambersová, Shepherd-Barronová (obe V. Brit.) 6:4, 3:6, 6:4, Wightmanová, Willsová (obe USA) — Gossová, Jessupová (obe USA) 8:6, 6:4, Wightmanová, Willsová — Covellová, McKanová 6:4, 6:4. 1925 Lenglenová (Franc.), Ryanová (USA) — Beamishová, Clarková (obe V. Brit.) 6:0, 6:2, Bridgeová, Mcllquhamová (obe V. Brit.) — Chambersová, Harveyová (obe V. Brit.) 6:1, 2:6, 6:4, Lenglenová, Ryanová — Bridgeová, Mcllquhamová 6:2, 6:2. 1926 Brownová, Ryanová (obe USA) — Beamishová, Clarko­ vá (obe V. Brit.) 6:2, 6:3, Godfreeová, Colyerová (obe V. Brit.) — Fieldenová, Welchová (obe V. Brit.) 6:2,6:3, Brownová, Ryanová — Godfreeová, Colyerová 6:1 ^6:1. 1927 Heineová, Peacocková (obe Juž. Afrika) — Harveyová, Mcllquhamová (obe V. Brit.) 5:7, 6:2, 6:1, Willsová, Ryanová (obe USA) — Godfreeová, Nuthallová (obe V. Brit.) 6:2, 6:2, Willsová, Ryanová — Heineová, Peacocková 6:3, 6:2.

260 1930 Crossová, Palfreyová (obe USA) — Felthamová, Heeleyová (obe V. Brit.) 8:6, 6:2, Moodyová, Ryanová (obe USA) — Sigartová (Belg.), Henrotinová (Franc.) 6:2, 6:0, Moodyová, Ryanová — Crossová, Palfreyová 6:2, 9:7. 1931 Metaxová (Franc.), Sigartová (Belg.)—Whittingstallová, Nuthallová (obe V. Brit.) 4:6, 8:6, 6:4, Shepherd-Barro­ nová, Mudfordová (obe V. Brit.) — Godfreeová, Roundová (obe V. Brit.) 7:5, 3:6, 6:3, Shepherd-Barronová, Mudfordová—Metaxová, Sigartová 3:6,6:3,6:4.

1932 Jacobsová, Ryanová (obe USA) — Payotová (Švajč.), Thomasová (V. Brit.) 6:1, 6:2, Metaxová (Franc.), Sigartová (Belg.) — Holcroft-Watsonová, Harveyová (obe V. Brit.) 7:5, 6:2, Metaxová, Sigartová — Jacobsová, Rynaová 6:4, 6:3. 1933 Jamesová, Yorková, (obe V. Brit.) — Godfreeová, Michellová (obe V. Bnt.) 5:7, 6:0, 6:4, Mathieuová (Franc.), Ryanová (USA)—Pittmanová, Ridleyová (obe V. Brit.) 6:1, 4:6, 6:4, Mathieuová, Ryanová — Jamesová, Yorková 6:2, 9:11, 6:4. 1934 Mathieuová (Franc.), Ryanová (USA) — Payotová (Švajč.), Thomasová (V. Brit.) 7:5, 6:0, Andrusová (USA), Henrotinová (Franc.) — Godfreeová, Scrivenová (obe V. Brit.) 6:3, 12:10, Mathieuová, Ryanová — Andrusová, Henrotinová 6:3, 6:3.

1935 Mathieuová (Franc.), Sperlingová (Dán.) — de Meulemeesterová (Belg.), Howardová (Franc.) 6:4, 8:6, Jamesová, Stammersová (obe V. Brit.) — Haylocková, Kirková (obe V. Brit.) 6:3,6:0, Jamesová, Stammersová — Mathieuová, Sperlingová 6:1, 6:4.

1928 Bennettová, Harveyová (obe V. Brit.) — Akhurstová, Boydová (obe Austr.) 6:8, 6:3, 6:2, Watsonová, Saundersová (obe V. Brit.) — Lycettová (V. Brit.), Ryanová (USA) 6:3, 6:1, Watsonová, Saundersová — Bennettová, Harveyová 6:2, 6:3.

1936 Fabyanová, Jacobsová (obe USA) — Ingramová, Kingová (obe V. Brit.) 6:4,6:3, Jamesová, Stammersová (obe V. Brit.) — Andrusová (USA), Henrotinová (Franc.) 6:0, 6:4, Jamesová, Stammersová — Fabyano­ vá, Jacobsová 6:2, 6:1.

1929 Watsonová, Michellová (obe V. Brit.) — Harveyová, Mcllquhamová (obe V. Brit.) 6:4, 5:7, 6:2, Covellová, Shepherd-Barronová (obe V. Brit.) — Nuthallová (V. Brit.), Ryanová (USA) 6:4, 3:6, 9:7, Watsonová, Michellová — Covellová, Shepherd-Barronová 6:4,8:6.

1937 Mathieuová (Franc.), Yorková (V. Brit.) — Dearmanová, Ingramová (obe V. Brit.) 7:5, 6:3, Kingová, Pittmanová (obe V. Brit.) — Andrusová (USA), Henroti­ nová (Franc.) 6:3, 6:4, Mathieuová, Yorková — Kingová, Pittmanová 6:3, 6:3.

Wimbledon

261

1938 Marblová, Fabyanová (obe USA) — Heine-Millerová, Morphewová (obe Juž. Afrika) 7:5, 6:4, Mathieuová (Franc.), Yorková (V. Brit.) — Andrusová (USA), Henrotinová (Franc.) 3:6,6:3,6:4, Marblová, Fabyano­ vá — Mathieuová, Yorková 6:2, 6:3.

1952 Broughová, Connollyová (obe USA) — Longová (Austr.), Toddová (USA) 5:7,6:1,6:4, Fryová, Kartová (obe USA) — Partridgeová, Rinkel-Quertierová (obe V. Brit.) 7:5, 6:3, Fryová, Kartová — Broughová, Connollyová 8:6, 6:3.

1939 Marblová, Fabyanová (obe USA) — Hammersleyová, Stammersová (obe V. Brit.) 8:6, 6:3, Jacobsová (USA), Yorková (V. Brit.) — Nicollová, Nuthallová (obe V. Brit.) 5:7, 6:4, 11:9, Marblová, Fabyanová — Jacobsová, Yorková 6:1, 6:0.

1953 Fryová, Kartová (obe USA) — Fletcherová, RinkelQuertierová (obe V. Brit.) 6:0, 6:0, Connollyová, Sampsonová (obe USA) — Mortimerová, Shilcocková (obe V. Brit.) 6:2,6:3, Fryová, Kartová—Connollyová, Sampsonová 6:0, 6:0.

1940—1945 sa nehrálo

1954 Fryová, Kartová (obe USA) — Mortimerová, Shilcocko­ vá (obe V. Brit.) 6:2, 6:1, Broughová, du Pontová (obe USA) — Brewerová (Bermudy), Hubblová (USA) 6:1, 6:1, Broughová, du Pontová — Fryová, Kartová 4:6, 9:7, 6:3.

1946 Betzová, Kartová (obe USA) — Bostocková, Menziesová (obe V. Brit.) 3:6, 6:3, 6:4, Broughová, Osbornová (obe USA) — Toddová, Bundyová (obe USA) 6:4, 6:2, Broughová, Osbornová — Betzová, Kartová 6:3, 2:6, 6:3. 1947 Kartová, Toddová (obe USA) — Bostocková, Hiltonová (obe V. Brit.) 6:0, 6:1, Broughová, Osbornová (obe USA) — Blairová, Menziesová (obe V. Brit.) 6:2, 6:1, Kartová, Toddová — Broughová, Osbornová 3:6, 6:4, 7:5. 1948 Broughová, du Pontová (obe USA) — Rihbanyová, Scofieldová (obe USA) 7:5, 6:0, Kartová, Toddová (obe USA) — Blairová, Bostocková (obe V. Brit.) 6:4, 8:6, Broughová, du Pontová—Kartová, Toddová 6:3, 3:6, 6:3. 1949 Broughová, du Pontová (obe USA) — Gannonová, Hiltonová (obe V. Brit.) 6:2, 6:2, Moranová, Toddová (obe USA) — Fryová, Rihbanyová (obe USA) 6:0, 7:5, Broughová, du Pontová — Moranová, Toddová 8:6, 7:5. 1950 Fryová, Kartová (obe USA) — Longová (Austr.), Mottramová (V. Brit.) 6:0,6:2, Broughová, du Pontová (obe USA) — Bůčková, Chaffeeová (obe USA) 6:1,6:3, Broughová, du Pontová — Fryová, Kartová 6:4, 5:7, 6:1. 1951 Broughová, du Pontová (obe USA) — Davidsonová, Rosenquestová (obe USA) 6:1, 6:3, Fryová, Kartová (obe USA) — Bakerová, Chaffeeová (obe USA) 6:0,6:2, Fryová, Kartová — Broughová, du Pontová 6:3, 13:11.

1955 Bloomerová, Wardová (obe V. Brit.) — Fleitzová, Hardová (obe USA) 6:3,9:7, Mortimerová, Shilcocková (obe V. Brit.) — Mullerová, Hoadová (obe Austr.) 6:2, 6:1, Mortimerová, Shilcocková — Bloomerová, Wardo­ vá 7:5, 6:1. 1956 Mullerová, Seeneyová (obe Austr.) — Mortimerová, Shilcocková (obe V. Brit.) 6:4,6:2, Buxtonová (V. Brit.). Gibsonová (USA) — Broughová, Fryová (obe USA) 7:5,6:4, Buxtonová, Gibsonová — Mullerová, Seeneyo­ vá 6:1,8:6. 1957 Hawtonová, Longová (obe Austr.) — Ramirezová, Reyesová (obe Mex.) 7:5,6:2, Gibsonová, Hardová (obe USA) — Reynoldsová, Schuurmanová (obe Juž. Afrika) 6:2, 6:2, Gibsonová, Hardová — Hawtonová, Longová 6:1,6:2.

1958 du Pontová, Varnerová (obe USA) — Ramirezová, Reyesová (obe Mex.) 6:2, 6:3, Buenoová (Braz.), Gibsonová (USA)— Hawtonová, Longová (obe Austr.) 6:3,6:2, Buenoová, Gibsonová — du Pontová, Vamerová 6:3, 7:5. 1959 Arthová, Hardová (obe USA) — Reynoldsová, Schuur­ manová (obe Juž. Afrika) 6:0, 6:2, Fleitzová (USA), Trumanová (V. Brit.) — Ramirezová, Reyesová (obe Mex.) 8:6, 6:1, Arthová, Hardová — Fleitzová, Trumanová 2:6, 6:2, 6:3.

Wimbledon I960 Reynoldsová, Schuurmanová (obe Juž. Afrika) — Hawtonová, Lehanová (obe Austr.) 7:5, 6:1, Buenoová (Braz.), Hardová (USA) — Hantzeová, Hoppsová (obe USA) 3:6,6:1,6:4jBuenoová, Hardová — Reynoldsová, Schuurmanová 6:4, 6:0.

1961 Lehanová, Smithová (obe Austr.) — Huntová, Hutchingsová (obe JAR) 6:1, 6:1, Hantzeová, Moffittová (obe USA) — Moorová (USA), Tumerová (Austr.) 6:3, 6:0, Hantzeová, Moffittová — Lehanová, Smithová 6:3, 6:4. 1962 Priceová, Schuurmanová (obe JAR) — Buenoová (Braz.), Hardová (USA) 6:3,6:3, Moffittová, Susmanová (obe USA) — Bricková (USA), Smithová (Austr.) 6:3, 6:4, Moffittová, Susmanová — Priceová, Schuurmanová 5:7, 6:3,7:5. 1963 Ebbernová, Smithová (obe Austr.) — Jonesová (V. Brit.), Shuurmanová (JAR) 7:5, 3:6, 6:3, Buenoová (Braz.), Hardová (USA) — Dmitrijevová (ZSSR), Tegartová (Austr.) 6:4, 9:7, Buenoová, Hardová — Ebbernová, Smithová 8:6, 9:7.

1964 Smithová, Turnerová (obe Austr.) — Haygarthová (JAR), Jonesová (V. Brit.) 6:3, 6:2, Moffittová, Susma­ nová (obe USA) — Buenoová (Braz.), Ebbernová (Austr.) 4:6,6:2,6:3, Smithová, Tumerová — Moffitto­ vá, Susmanová 7:5, 6:2. 1965 Durrová, Lieffrigová (obe Franc.) — Budingová, Schultzeová,(obe NSR) 6:4, 7:5, Buenoová (Braz.), Moffittová (USA) —Graebnerová, Richeyová (obe USA) 6:4, 6:2, Buenoová, Moffittová — Durrová, Lieffrigová 6:2, 7:5. 1966 Smithová, Tegartová (obe Austr.) — Jonesová, Wadová (obe V. Brit.) 10:8, 6:4, Buenoová (Braz.), Richeyová (USA) — Krantzkeová, Melvillová (obe Austr.) 6:2,6:3, Buenoová, Richeyová — Smithová, Tegartová 6:3, 4:6, 6:4.

1967 Buenoová (Braz.), Richeyová (USA) — Tegartová, Turnerová (obe Austr.) 4:6, 6:4, 6:4, Casalsová, Kingová (obe USA) — Jonesová, Wadová (obe V. Brit.) 6:1, 6:4, Casalsová, Kingová — Buenoová, Richeyová 9:11,6:4,6:2. 1968 Casalsová, Kingová (obe USA) — Bowreyová, Tegarto-

262 vá (obe Austr.) 1:6, 6:1, 10:8, Durrová (Franc.), Jonesová (V. Brit.) — Lloydová, MacLennanová (obe V. Brit.) 6:1, 6:0, Casalsová, Kingová — Durrová, Jonesová 3:6, 6:4, 7:5. 1969 Courtová, Tegartová (obe Austr.) — Curtisová, Ziegenfusová (obe USA) 6:4, 6:4, Hoganová, Michelová (obe USA) — Krantzkeová, Melvillová (obe Austr.) 4:6, 6:2, 7:5, Courtová, Tegartová — Hoganová, Michelová 9:7, 6:2. 1970 Casalsová, Kingová (obe USA) — Krantzkeová, Melvillová (obe Austr.) 6:2, 8:6, Durrová (Franc.), Wadová (V. Brit.) — Gourlayová (Austr.), Walkdenová (JAR) 6:4, 0:6, 6:3, Casalsová, Kingová — Durrová, Wadová 6:2, 6:3.

1971 Casalsová, Kingová (obe USA) — Chanfreauová, Durrová (obe Franc.) 4:6, 6:4, 6:4, Courtová, Goolagongová (obe Austr.) — Curtisová, Ziegenfusová (obe USA) 6:2, 6:4, Casalsová, Kingová — Courtová, Goolagongová 6:3, 6:2. 1972 Kingová (USA), Stoveová (Hol.) — Shawová, Williamsová (obe V. Brit.) 7:5, 3:6, 6:3, Daltonová (Austr.), Durrová (Franč.) — Casalsová (USA), Wadová (V. Brit.) 6:4, 6:1, Kingová, Stoveová — Daltonová, Durrová 6:2, 4:6, 6:3. 1973 Casalsová, Kingová (obe USA) — Goolagongová, Youngová (obe Austr.) 7:5, 7:5, Durrová (Franc.), Stoveová (Hol.) — Bonicelliová (Urug.), Fernandezová (Kolumbia) 7:5, 8:6, Casalsová, Kingová — Durrová, Stoveová 6:1, 4:6, 7:5.

1974 Gourlayová, Krantzkeová (obe Austr.) — Anthonyová, Schallauová (obe USA) 9:8, 6:2, Goolagongová (Austr.), Michelová (USA) — Evertová (USA), Morozovová (ZSSR) 7:5, 6:2, Goolagongová, Michelová — Gourlayová, Krantzkeová 2:6, 6:4, 6:3. 1975 Kiyomuraová (USA), Sawamatsuová (Jap.) — Chan­ freauová (Franc.), Gourlayová (Austr.) 8:6, 6:8, 6:2, Durrová (Franc.), Stoveová (Hol.) — Casalsová, Kingo­ vá (obe USA) 2:6, 8:6, 6:2, Kiyomuraová, Sawamatsu­ ová — Durrová, Stoveová 7:5,1:6,7:5. 1976 Kingová (USA), Stoveová (Hol.) — Charlesová, Mappinová (obe V. Brit.) 6:4,6:3, Evertová (USA), Navrátilo­

Wimbledon vá — Boshoffová, Klossová (obe JAR) 8:6, 8:6, Evertová, Navrátilová — Kingová, Stoveová 6:1, 3:6, 7:5. 1977 Stoveová (Hol.), Navrátilová — Durrová (Franc.), Wadová (V. Brit.) 6:8,6:2,6:2, Cawleyová-Gourlayová (Austr.), Russellová (USA) 6:3, 6:4, Cawleyová-Gour-

Miešaná štvorhra (Semifinálové a finálové výsledky) 1922 Lycett (V. Brit.), Ryanová (USA) — Gilbert, McNairová (obaja V. Brit.) 6:2, 6:1, Wood (Austr.), Lenglenová (Franc.) — Green, Youleová (obaja V. Brit.) 6:2,6:2, Wood, Lenglenová — Lycett, Ryanová 6:4,6:3. 1923 Deane (India), Shepherd-Barronová (V. Brit.) — Ri­ chards, Malloryová (obaja USA) 5:7, 6:3, 6:4, Lycett (V. Brit.), Ryanová (USA) — Washer (Belg.), Lenglenová (Franc.) 7:5, 6:3, Lycett, Ryanová — Deane, ShepherdBarronová 6:4, 7:5. 1924 Godfree, Shepherd-Barronová (obaja V. Brit.) — Woosnam, Covellová (obaja V. Brit.) 6:4, 4:6, 6:4, Gilbert, McKanová (obaja V. Brit.) — Lamb, Harveyová (obaja V. Brit.) 6:2, 6:4, Gilbert, McKanová — Godfree, Shepherd-Barronová 6:3, 3:6, 6:3. 1925 de Morpurgo (Tal.), Ryanová (USA) — Wheatley, Chambersová (obaja V. Brit.) 9:7, 6:4, Borotra, Lenglenová (obaja Franc.) — Lycett, Lycettová (obaja V. Brit.) 6:4, 5:7, 6:3, Borotra, Lenglenová — de Morpurgo, Ryanová 6:3, 6:3.

1926 Godfree, Godfreeová (obaja V. Brit.) — Richards, Ryanová (obaja USA) 7:5, 6:4, Kinsey, Brownová (obaja USA) — Berger.'Strawsonová (obaja V. Brit.) 5:7, 6:4, 6:0, Godfree, Godfreeová — Kinsey, Brownová 6:3, 6:4. 1927 Godfree, Godfreeová (obaja V. Brit.) — Greig, Watsonová (obaja V. Brit.) 6:3, 6:4, Hunter, Ryanová (obaja USA) — Raymond, Heineová (obaja Juž.. Afrika) 6:3, 6:4, Hunter, Ryanová — Godfree, Godfreeová 8:6,6:0. 1928 Spence (Juž. Afrika), Ryanová (USA) — Hunter, Willsová (obaja USA) 4:6, 6:4, 6:3, Crawford, Akhurstová (obaja Austr.) — Moon, Woodová (obaja Austr.) 6:3, 7:5, Spence, Ryanová — Crawford, Akhurstová 7:5,6:4.

263 layová, Russellová — Navrátilová, Stoveová 6:3, 6:3 1978 Reidová (Austr.), Turnbullová (USA) — Barkerová (V. Brit.), Guerrantová (USA) 6:3, 6:2, Jaušovcová (SFRJ), Ruziciová (RSR) — Durrová (Franc.), Wadová (V. Brit.) 6:4,6:4, Reidová, Turnbullová — Jaušovcová, Ruziciová 4:6, 9:8, 6:3.

1929 Collins, Fryová (obaja V. Brit.) — Gregory (V. Brit.), Ryanová (USA) 6:2,6:3, Hunter, Willsová (obaja USA) — Farquharson, Heineová (obaja Juž. Afrika) 6:8,6:2, 6:3, Hunter, Willsová — Collins, Fryová 6:1, 6:4.* 1930 Crawford (Austr.), Ryanová (USA) — Cochet (Franc.), Whittingstallová (V. Brit.) 6:3, 7:9, 6:4, Prenn, Krahwinkelová (obaja Nem.) — Crole-Rees, Mudfordová (obaja V. Brit.) 4:6, 6:3, 6:3, Crawford, Ryanová — Prenn, Krahwinkelová 6:1, 6:3.

1931 Collins, Ridleyová (obaja V. Brit.) — Spence (Juž. Afrika), Nuthallová (V. Brit.) 4:6, 6:4, 6:4, Lott, Harperová (obaja USA) — Perry, Heeleyová (obaja V. Brit.) 1:6, 3:4, sůperi sa vzdali, Lott, Harperová — Collins, Ridleyová 6:3, 1:6, 6:1. 1932 Hopman (Austr.), Sigartová (Belg.) — Brugnon, Mathieuová (obaja Franc.) 6:4,6:4, Maier (Span.), Ryanová (USA) — Cochet (Franc.)., Whittingstallová (V. Brit.) 7:5, 3:6, 6:1, Maier, Ryanová — Hopman, Sigartová 7:5, 6:2. 1933 Farquharson (Juž. Afrika), Heeleyová (V. Brit.) — Borotra (Franc.), Nuthallová (V. Brit.) 8:6, 11:9, von Cramm, Krahwinkelová (obaja Nem.) — Kingsley, Godfreeová (obaja V. Brit.) 6:3, 8:6, von Cramm, Krahwinkelová — Farquharson, Heeleyová 7:5, 8:6. 1934 Miki (Jap.), Roundová (V. Brit.) — Lee, Jamesová (obaja V. Brit.) 6:3, 6:2, Austin, Shepherd-Barronová (obaja V. Brit.) — Olliff, Ingramová (obaja V. Brit.) 6:4, 6:1, Miki, Roundová — Austin, Shepherd-Barronová 3:6, 6:4, 6:0. 1935 Hopman, Hopmanová (obaja Austr.) — von Cramm (Nem.), Sperlingová (Dán.) 6:4, 6:4, Perry, Roundová (obaja V. Brit.) — Quist (Austr.), Jedrzejewska (Pol.) 6:1, 6:3, Perry, Roundová — Hopman, Hopmanová 7:5,4:6,6:2.

'VVimbledoii 264 1936 Budge, Fabyanová (obaja USA) — Malfroy (N. Zéland), Sperlingová (Dán.) 6:4, 6:3, Perry, Roundová (obaja V. Brit.) — Wilde, Whitmarshová (obaja V. Brit.) 6:4, 1:6, 6:3, Perry, Roundová — Budge, Fabyanová 7:9, 7:5, 6:4. 1937 Budge, Marblová (obaja USA) — Mako (USA), Jedrzejewska (PoF.) 6:3, 6:2, Petra. Mathieuová (obaja Franc.) — Prenn (Nem.), Dearmanová (V. Brit.) 6:2, 6:4, Budge, Marblová — Petra, Mathieuová 6:4, 6:1. 1938 Henkel (Nem.), Fabyanová (USA) — Russell (Arg.), Jamesová (V. Brit.) 6:3, 1:6, 6:3, Budge, Marblová (obaja USA) — Shayes, Saundersová (obaja V. Brit.) 6:4, 6:2, Budge, Marblová — Henkel, Fabyanová 6:1, 6:4. 1939 Riggs, Marblová (obaja USA) — Malfroy (N. Zéland), Nuthallová (V. Brit.) 3:6, 6:2, 6:4, Wilde, Brownová (obaja V. Brit.) — Cooke, Fabyanová (obaja USA) 6:3, 7:5, Riggs, Marblová — Wilde, Brownová 9:7, 6:1.

1940—1945 sa nehrálo 1946 T. Brown, Broughová (obaja USA) — Hopman (Austr.), Osbornová (USA) 6:3, 6:3, E. Brown (Austr.), Bundyová (USA) — Patty, Betzová (obaja USA) 12:10, 6:2, T. Brown, Broughová — E. Brown, Bundyová 6:4, 6:4. 1947 Long, Boltonová (obaja Austr.) — T. Brown, Osbornová (obaja USA) 7:5, 6:2, Bromwich (Austr.), Broughová (USA) — Bergelin (Švéd.), Kartová (USA) 6:4, 6:2, Bromwich, Broughová—Long, Boltonová 1:6,6:4,6:2. 1948 Sedgman (Austr.), Hartová (USA) — Brown, du Pontová (obaja USA) 6:4, 3:6, 6:3, Bromwich (Austr.), Broughová (USA) — Drobný (ČSR), Toddová (USA) 5:7, 6:1, 8:6, Bromwich, Broughová — Sedgman, Hartová 6:2, 3:6, 6:3. 1949 Bromwich (Austr.), Broughová (USA) — Worthington, Longová (obaja Austr.) 6:1, 6:2, Sturgess, Summersová (obaja Juž. Afrika) — Sidwell (Austr.), du Pontová (USA) 6:4, 7:9, 6:3, Sturgess, Summersová — Brom­ wich, Broughová 9:7, 9:11, 7:5.

1950 Brown (Austr.), Toddová (USA) — Worthington, Longová (obaja Austr.) 9:7, 6:4, Sturgess (Juž. Afrika), Broughová (USA) — Sedgman (Austr.), Hartová (USA)

6:2,9:7, Sturgess, Broughová — Brown, Toddová 11:9, 6:1,6:4.

1951 Rose, Boltonová (obaja Austr.) — Sturgess (Juž. Afri­ ka), Broughová (USA) 7:5, 6:2, Sedgman (Austr.), Hartová (USA) — McGregor (Austr.), du Pontová (USA) 6:2, 4:6, 6:3, Sedgman, Hartová — Rose, Bolto­ nová 6:5, 6:2. 1952 Sedgman (Austr.), Hartová (USA) — Candy (Austr.), Toddová (USA) 6:2, 6:3, Morea (Arg.), Longová (Austr.) — McGregor (Austr.), Broughová (USA) 6:3, 7:5, Sedgman, Hartová — Morea, Longová 4:6, 6:3, 6:4. 1953 Morea (Arg.), Fryová (USA) — Worthington (Austr.), Wardová (V. Brit.) 6:2, 6:2, Seixas, Hartová (obaja USA) — Hoad (Austr.), Sampsonová (USA) 6:3, 7:5, Seixas, Hartová — Morea, Fryová 9:7, 7:5. 1954 Seixas, Hartová (obaja USA) — Otway, Burková (obaja N. Zéland) 6:4, 6:1, Rosewall (Austr.), du Pontová (USA) — Hoad (Austr.), Connollyová (USA) 6:8, 6:4, 6:4, Seixas, Hartová — Rosewall, du Pontová 5:7, 6:4, 6:3.

1955 Morea (Arg.), Broughová (USA) — Fraser, Penrosová (obaja Austr.) 7:9, 6:4, 6:4, Seixas, Hartová (obaja USA) — Hoad, Hoadová (obaja Austr.) 6:3,9:7, Seixas, Hartová — Morea, Broughová 8:6, 2:6, 6:3. 1956 Seixas, Fryová (obaja USA) — Howe (Austr.), Hardová (USA) 6:3, 7:5, Mulloy, Gibsonová (obaja USA) — Fancutt (Juž. Afrika), Seeneyová (Austr.) 6:4, 6:4, Seixas, Fryová — Mulloy, Gibsonová 2:6, 6:2, 7:5. 1957 Rose (Austr.), Hardová (USA) — Ayala (Chile), Longová (Austr.) 3:6, 6:3, 6:2, Fraser (Austr.), Gibso­ nová (USA) — Emerson, Hellyerová (obaja Austr.) 6:4, 6:4, Rose, Hardová — Fraser, Gibsonová 6:4, 7:5. 1958 Howe, Coghlanová (obaja Austr.) — Centreras, Reyesová (obaja Mex.) 6:4, 6:4, Nielsen (Dán.), Gibsonová (USA) — Knight, Bloomerová (obaja V. Brit.) 7:5, 6:3, Howe, Coghlanová — Nielsen, Gibsonová 6:3, 13:11. 1959 Laver (Austr.), Hardová (USA) — Knight (V. Brit.), Ramirezová (Mex.) 6:2, 5:7, 6:2, Fraser (Austr.),

Wimbledon Buenoová (Braz.) — Mark (Austr.), Arthová (USA) 6:3, 6:2, Laver, Hardová — Fraser, Buenoová 6:4, 6:3. 1960 Laver (Austr.), Hardová (USA) — Mark (Austr.), Hoppsová (USA) 4:6,6:1,6:2, Howe (Austr.), Buenoo­ vá (Braz.) — Javorský, Pužejová (obaja ČSSR) 6:1, 2:6, 6:4, Laver, Hardová — Howe, Buenoová 13:11, 3:6, 8:6.

1961 Stolle, Tumerová (obaja Austr.) — Javorský, Suková (obaja ČSSR) 7:5, 6:3, Howe (Austr.), Budingová (NSR) — Morea (Arg.), Smithová (Austr.) 6:3, 6:2, Stolle, Turnerová — Howe, Budingová 11:9, 6:2

1962 Ralston (USA), Haydonová (V. Brit.) — Howe (Austr.), Buenoová (Braz.) 6:3, 8:10, 6:4, Fraser (Austr.), du Pontová (USA) — Stolle, Turnerová (obaja Austr.) 4:6, 6:3, 6:4, Fraser, du Pontová — Ralston, Haydonová 2:6,6:3, 13:11. 1963 Hewitt (Austr.), Hardová (USA) — Stolle, Tumerová (obaja Austr.) 5:7, 6:2, 6:2, Fletcher, Smithová (obaja Austr.) — Ralston (USA), Buenoová (Braz.) 7:5, 6:4, Fletcher, Smithová — Hewitt, Hardová 11:9, 6:4.

1964 Fletcher, Smithová (obaja Austr.) — Froehling, Bricková (obaja USA) 7:5, 6:3, Stolle, Tumerová (obaja Austr.) — Okker, Groenmanová (obaja Hol.) 2:6, 6:2, 6:3, Stolle, Turnerová — Fletcher, Smithová 6:4, 6:4. 1965 Roche, Tegartová (obaja Austr.) — Stolle, Tumerová (obaja Austr.) 6:3, 11:9, Fletcher, Smithová (obaja Austr.) — Ralston (USA), Buenoová (Braz.) 7:5, 6:4, Fletcher, Smithová — Roche, Tegartová 12:10, 6:3. 1966 Fletcher, Smithová (obaja Austr.) — Stolle (Austr.), Durrová (Franc.) 6:1, 7:5, Ralston, Kingová (obaja USA) — McMillan, van Zylová (obaja JAR) 6:4, 6:4, Fletcher, Smithová — Ralston, Kingová 4:6, 6:3, 6:3. 1967 Davidson (Austr.), Kingová (USA) — McMillan, van Zylová (obaja JAR) 6:3, 3:6, 6:1, Fletcher (Austr.), Buenoová (Braz.) — Ruffels, Krantzkeová (obaja Austr.) 6:3, 6:1, Davidson, Kingová — Fletcher, Buenoová 7:5, 6:2. 1968 Fletcher, Courtová (obaja Austr.) — Davidson (Austr.), Kingová (USA) 6:4,9:7, Metreveli, Morozovová (obaja

265 ZSSR) — Stolle (Austr.), Jonesová (V. Brit.) 6:3,12:10, Fletcher, Courtová — Metreveli, Morozovová 6:1, 14:12.

1969 Stolle (Austr.), Jonesová (V. Brit.) — Fletcher, Courtová (obaja Austr.) 11:9, 11:9, Roche, Tegartová (obaja Austr.) — Ruffels, Krantzkeová (obaja Austr.) 6:4, 7:5, Stolle, Jonesová — Roche, Tegartová 6:3, 6:2. 1970 Metreveli, Morozovová (obaja ZSSR) — Irvine (Rod.), Gourlayová (Austr.) 9:11, 6:3, 6:4, Nastase (RSR), Casalsová (USA) — McMillan (JAR), Daltonová (Austr.) 5:7, 6:2, 6:4, Nastase, Casalsová — Metreveli, Morozovová 6:3, 4:6, 9:7.

1971 Riessen (USA), Courtová (Austr.) — McMillan (JAR), Daltonová (Austr.) 7:5, 6:3, Davidson (Austr.), Kingo­ vá (USA) — Nastase (RSR), Casalsová (USA) 6:4, 6:1, Davidson, Kingová — Riessen, Courtová 3:6, 6:2, 15:13. 1972 Warwick, Goolagongová (obaja Austr.) — Cramer, Pretoriusová (obaja JAR) 6:4, 6:3, Nastase (RSR), Casalsová (USA) — Graebner, Kingová (obaja USA) 9:8, 7:5, Nastase, Casalsová — Warwick, Goolagongo­ vá 6:4, 6:4.

1973 Ramirez (Mex.), Newberryová (USA) — Cooper, Krantzkeová (obaja Austr.) 6:1, 6:4, Davidson (Austr.), Kingová (USA) — Metreveli, Morozovová (obaja ZSSR) 5:7, 7:5, 6:1, Davidson, Kingová — Ramirez, Newberryová 6:3, 6:2. 1974 Davidson (Austr.), Kingová (USA) — Roche (Austr.), Durrová (Franc.) 3:6, 6:3, 6:4, Farrell, Charlesová (obaja V. Brit.) — Fraser, Gourlayová (obaja Austr.) 7:9, 8:6,6:2, Davidson, Kingová — Farrell, Charlesová 6:3, 9:7. 1975 Riessen (USA), Courtová (Austr.) — Kodeš, Navrátilo­ vá (obaja ČSSR) 5:7, 6:3, 6:2, Stone (Austr.), Stoveová (Hol.) — Metreveli, Morozovová (obaja ZSSR) 2:6,6:4, 6:4, Riessen, Courtová — Stone, Stoveová 6:4, 7:5.

1976 Roche (Austr.),, Durrová (Franc.) — McMillan (JAR), Stoveová (Hol.) 6:3, 6:3, Stockton, Casalsová (obaja USA) — Hewitt, Stevensová (obaja JAR) 6:3, 9:8, Roche, Durrová — Stockton, Casalsová 6:3, 2:6, 7:5.

Wimbledon

1977 McMillan (JAR), Stoveová (Hol.) — Ralston (USA), Navrátilová 5:7, 6:4, 12:10, Hewitt, Stevensová (obaja JAR) — Dent (Austr.), Kingová (USA) 5:7, 6:4, 7:5, Hewitt, Stevensová — McMillan, Stoveová 3:6,7:5,6:4.

266 1978 McMillan (JAR), Stoveová (Hol.) — Roche (AusJr.), Durrová (Franc.) 7:5, 6:3, Ruffels (Austr.), Kingová (USA) — Stone (Austr.), Fromholtzová (USA) 6:3,6:4, McMillan, Stoveová — Ruffels, Kingová 6:2, 6:2.

Dvojhra juniorov

Viťaz

Finalista

1948 S. Stockenberg (Švédsko) 1949 S. Stockenberg (Švédsko) 1950 J. A. T. Horn (V. Británia) 1951 J. Kupferburger (Juž. Afrika) 1952 R. K. Wilson (V. Británia) 1953 W. A. Knight (V. Británia) 1954 R. Krišnan (India) 1955 M. P. Hann (V. Británia) 1956 R. Holmberg (USA) 1957 J. I. Tattersall (V. Británia) 1958 E. Buchholz (USA) 1959 T. Lejus (ZSSR) 1960 A. R. Mandelstam (Juž. Afrika) 1961 C. E. Graebner (USA) 1962 S. J. Matthews (V. Británia) 1963 N. Kalogeropoulos (Grécko) 1964 El Shafei (Egypt) 1965 V. Korotkov (ZSSR) 1966 V. Korotkov (ZSSR) 1967 M. Orantes (Španielsko) 1968 J. D. Alexander (Austrália) 1969 B. Bertram (JAR) 1970 B. Bertram (JAR) 1971 R. Kreiss(USA) 1972 B. Borg (Švédsko) 1973 W. Martin (USA) 1974 W. Martin (USA) 1975 C. J. Lewis (N. Zéland) 1976 H. Guenthardt (Švajčiarsko) 1977 V. Van Winitsky (USA) 1978 I. Lendl (ČSSR)

D. Vad (MLR) J. A. T. Horn (V. Británia) K. Moubarek (Egypt) K. Moubarek (Egypt) T. Fancutt (Juž. Afrika) R. Krišnan (India) A. J. Cooper (Austrália) J. E. Lundquist (Švédsko) R. G. Laver (Austrália) I. Ribiero (Brazília) P. J. Lall (India) R. W. Bames (Brazília) J. Mukerjea (India) E. Blanke (Austrália) A. Metreveli (ZSSR) El Shafei (Egypt) V. Korotkov (ZSSR) G. Goven (Francúzsko) B. Fairlier (N. Zéland) M. Estep (USA) J. Thamin (Francúzsko) J. D. Alexander (Austrália) F. Gebert (Grécko) S. A. Warboys (V. Británia) C. J. Mottram (V. Británia) C. Dowdeswell (Rodézia) A. Amritraj (India) R. Ycaza (Ekvádor) P. Elter (NSR) T. E. Teltscher (USA) J. Turpin (USA)

Dvojhra junioriek Víťazka

Finalistka

1948 0. Mišková (ČSR) 1949 C. Mercellisová (Belgicko) 1950 L. Cornellová (V. Británia) 1951 L. Cornellová (V. Británia) 1952 F. ten Boschová (Holandsko)

V. Rigolletová (Švajčiarko) S. Partridgeová (V. Británia) A. Wintherová (Norsko) S. Lazzarinová (Taliansko) R. Davarová (India)

Wimbledon 267 1953 D. Kiliánova (Juž. Afrika) 1954 V. A. Pittová (V. Británia) 1955 S. M. Armstrongová (V. Británia) 1956 A. S. Haydonová (V. Británia) 1957 M. Amoldová (USA) 1958 S. M. Moorová (USA) 1959 J. Crossová (USA) 1960 K. Hantzeová (USA) 1961 G. Bakšejevová (ZSSR) 1962 G. Bakšejevová (ZSSR) 1963 D. M. Salfatiová (Francúzsko) 1964 J. Bartkowiczová (USA) 1965 O. Morozovová (ZSSR) 1966 B. Lindstromová (Finsko) 1967 J. Salomová (Holandsko) 1968 K. Pigeonová (USA) 1969 K. Sawamatsuová (Japonsko) 1970 S. M. Walshová (USA) 1971 M. V. Krošinová (ZSSR) 1972 I. Klossová (JAR) 1973 A. Kiyomurová (USA) 1974 M. Jaušovcová (SFRJ) 1975 N. čmyrevová (ZSSR) 1976 N. Čím révová (ZSSR) 1977 L. Antonoplisová (USA) 1978 T. Austinová (USA)

V. A. Pittová (V. Británia) C. Monnotová (Francúzsko) B. de Chambrová (Francúzsko) I. Budingová (NSR) R. M, Reyesová (Mexiko) A. Dmitrijevová (ZSSR) D. Schusterová (Rakúsko) L. M. Hutchingsová (Juž. Afrika) K. D. Chabitová (USA) E. P. Terryová (Ň. Zéland) K.Deningová (Austrália) E. Subiratsová (Mexiko) R. Giscafrová (Argentina) J. Congdonová (V. Británia) M. Strandbergová (Švédsko) L. Huntová (Austrália) B. Kirková (JAR) M. V. Krošinová (ZSSR) S. Minfordová (Irsko) G. L. Colesová (V. Británia) M. Navrátilová (ČSSR) M. Simionescuová (RSR) R. Maršiková (ČSSR) M. Krugerová (JAR) M. Louieová (USA) H. Mandlíková (ČSSR)

Štvorhra veieránov

Viťazi

Finalisti

1964 B. Destremau. W. F. Talbert 1965 G. Mulloy. W. F. Talbert 1966 G. Mulloy. W. F. Talbert 1967 J. Drobný. A. V. Martini 1968 J. Drobný. A. V. Martini 1969 J. Drobný. E. V. Seixas 1970 J. Drobný. R. L. Riggs 1971 G. Mulloy. A. Vincent 1972 L. S. Clark. E. V. Seixas 1973 L. Bergelin. J. Drobný 1974 J. Dunas. G. Mulloy 1975 L. Bergelin. J. E. Patty 1976 L. Bergelin. J. E. Patty 1977 S. Davidson. T. Ulrich 1978 F. Sedgman. R. N. Hartwig

G. R. MacCall, A. V. Martini G. R. MacCall. A. V. Martini R. J. Freedman, R. V. Sherman R. J. Freedman, R. V. Sherman S. Match, G. Mulloy E. G. Slack, R. C. Sorlein G. R. MacCall, F. Segura L. S. Clark, E. V. Seixas G. Mulloy, A. Vincent J. D. Budge, F. A. Sedgman H. K. Richards, R. C. Sorlein J. D. Budge. G. Mulloy H. K. Richards. R. C. Sorlein R. N. Hartwig, E. V. Seixas R. Gonzales, V. Reed

IVAN LICHNER A KOLEKTIV

TENIS ENCYKLOPĚDIA

Autoři fotografií: J. Drhlik, E. Fafek, F. Holubovský, F. Jebavý, I. Lichner, K. Novák, D. Nováková, P. Pospíšil, J. Rossler, E. Sedílek, S. Tereba, A. Ťoth, J. Vintrych. Archív autora, dr. J. Rósslera a redakcie Start. Obálku a vazbu navrhol Ján Hladík Graficky upravil Jozef Michaláč

Prvé vydanie. Vydal Sport, slovenské tělovýchovné vydavatelstvo v Bratislavě roku 1980 ako svoju 795. publikáciu. Počet stráň 268. Zodpovědný redaktor Ján Juriček Náklad 18 000. AH 34,94 (25,33+9,43) VH 35,47 Vytlačili Polygrafické závody, n. p., Bratislava 77 — 055 — 80

Cena: Kčs 51 —

11 —4